Predsedajúci. − Ďalším bodom sú vyhlásenia Rady a Komisie o prípravách samitu EÚ/Rusko (26. – 27. jún 2008).

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Je pre mňa veľkým potešením predstaviť vám prípravy dvadsiateho prvého samitu EÚ/Rusko, ktorý sa bude konať koncom mesiaca v dňoch 26. a 27. júna v západosibírskom meste Hanty-Mansijsk.

Predsedníctvo je presvedčené, že nadchádzajúci samit je pre obe strany správnou príležitosťou otvoriť novú kapitolu vzájomných vzťahov. Predovšetkým by sme mali byť pripravení využiť potenciálny pozitívny impulz, ktorý nedávne voľby ruského prezidenta Medvedeva môžu znamenať pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom.

Hlavným cieľom samitu je, samozrejme, začať rokovania o novej rámcovej dohode s Ruskom. Veľmi nás teší, že 26. mája Rada prijala rokovací mandát pre novú dohodu. V posledných mesiacoch predsedníctvo spolu s Komisiou na najvyššej úrovni investovalo veľa úsilia, aby prekonalo ostávajúce prekážky na strane EÚ.

Rokovaním o novej dohode sa EÚ snaží prehĺbiť spoluprácu s Ruskom v oblastiach spoločného záujmu, a zároveň efektívnejšie riešiť témy, pri ktorých sa naše názory líšia. Ako zvyčajne, aj tento samit poskytne príležitosť bilancovať postup s realizáciou štyroch spoločných priestorov. Dovoľte mi stručne zdôrazniť ich hlavné črty.

Pokiaľ ide o prvý spoločný priestor, hospodársky priestor, na samite budeme naliehať na mechanizmus včasného varovania v oblasti energie, keďže chceme plne využiť všetky ponúkané príležitosti. Lepšie naformulujeme dôležitosť predvídateľných a stálych pravidiel pre zahraničné investície v Rusku. Okrem toho má EÚ v úmysle znovu zopakovať, že formálne rokovania o dôkladnej a vyčerpávajúcej dohode o voľnom obchode sa môžu začať hneď po vstupe Ruska do WTO.

Pokiaľ ide o dlhotrvajúci problém s poplatkami za prelet ponad Sibír, EÚ bude pokračovať v úsilí podpísať existujúcu dohodu.

V druhom spoločnom priestore, ktorým je sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, sa EÚ snaží vysloviť obavy súvisiace s ľudskými právami, demokraciou a právnym poriadkom v Rusku, predovšetkým v kontexte nedávnych volieb. Chcel by som dodať, že tieto obavy zdieľa predsedníctvo aj Európsky parlament. Samit tiež poskytne príležitosť zhodnotiť postup vykonávania dohôd o uľahčení vízového styku a readmisii.

V rámci tretieho spoločného priestoru, ktorým je vonkajšia bezpečnosť, EÚ zdôrazní potrebu ďalšej spolupráce v spoločnom susedstve. Predovšetkým sa pokúsime zdôrazniť, že Rusko sa musí snažiť vyriešiť konflikt v podnesterskom regióne a Gruzínsku. Zároveň by sme mali uvítať účasť Ruska na operácii EUFOR v Čade a dohodnúť sa na ďalšej spolupráci v rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Pokiaľ ide o štvrtý spoločný priestor, ktorým je výskum, vzdelanie a kultúra, samit privíta prvú stálu partnerskú radu pre výskum, ktorá sa konala v máji v Slovinsku. V poslednom rade samit poskytne príležitosť na riešenie medzinárodných otázok, ako sú zmrazené konflikty, Stredný východ, Irán, Afganistan a iné.

Dámy a páni, dovoľte mi dokončiť svoju reč týmto: samit kladie zvláštny dôraz na úsilie oboch strán zaručiť stabilný a demokratický rozvoj krajín v spoločnej susedskej oblasti. Pri riešení problémov spoločného záujmu a obáv, a predovšetkým pokiaľ ide o zmrazené konflikty, je nevyhnutná konkrétna spolupráca medzi EÚ a Ruskom v rámci spoločného susedstva.

Týmto chcem skončiť a so záujmom si vypočujem vašu rozpravu.

(potlesk)

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, vďaka novému úradu ruského prezidenta, ako práve bolo povedané, a tiež vďaka nášmu udelenému mandátu na prerokovanie novej dohody s Ruskom si myslím, že máme príležitosť nanovo vymedziť toto základné partnerstvo s naším najväčším susedom vzhľadom na množstvo spoločných záujmov. Upravenie vzťahov EÚ s Ruskom je jednou z najdôležitejších výziev európskej zahraničnej politiky: toto všetci vieme.

Začatie rokovaní bude hlavným bodom prvého samitu EÚ/Rusko s prezidentom Medvedevom, ktorý sa uskutoční v júni v Hanty-Mansijsk. Hneď potom začnú vyjednávači pracovať na prvom stretnutí.

Nová dohoda medzi EÚ a Ruskom nám dá šancu aktualizovať právny rámec a podchytiť náš vzťah tak, aby odzrkadlil výrazné zmeny EÚ aj Ruska, pretože sme sa veľmi zmenili od posledného rokovania o aktuálnej dohode o partnerstve a spolupráci v 90-tych rokoch. Som presvedčená, že nám to tiež pomôže odomknúť potenciál nášho vzťahu, pretože tu existuje obrovský potenciál, a ráznejšie uskutočňovať záujmy členských štátov.

Charakteristickými znakmi sú: politická spolupráca orientovaná na výsledky, rozsiahla hospodárska integrácia, rovnaké pravidlá pre všetkých, pokiaľ ide o energetické vzťahy uchovávajúce princípy Zmluvy o energetickej charte, a ešte užšie vzťahy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a tiež progresívne vzájomné otvorenie našich vzdelávacích a vedeckých systémov.

Zároveň by sme mali pokračovať v realizácii spolupráce s Ruskom v rámci štyroch spoločných priestorov, ktoré práve spomenul úradujúci predseda Rady, a ich plánov. Samozrejme, obsahujú širokú škálu krokov, ktoré konkrétne vymedzujú toto strategické partnerstvo.

Nová dohoda by tiež mala poskytovať právny rámec pre ďalšie budovanie v budúcnosti.

Samit bude tiež príležitosťou vypočuť si z prvej ruky, kde prezident Medvedev vidí priority Ruska vo vzťahu k Európskej únii. Myslím si, že musíme mať neustále na pamäti jeho vyjadrenia, napríklad keď v dôležitom interview pre Financial Times povedal, že by chcel väčší právny poriadok v Rusku a tiež väčšiu modernizáciu ruského hospodárstva. Samozrejme, budeme ho posudzovať podľa skutkov.

Aj keď nový prezident na začiatku bude určite pokračovať v doterajšej politike Ruska, zdôraznil svoj záväzok súvisiaci s právnym poriadkom a modernizáciou ruského hospodárstva, a myslím si, že by sme ho mali povzbudiť, aby svoje slová naplnil skutkami, a to čo najskôr.

Budeme sledovať naše spoločné záujmy s Ruskom, ale aj tak musíme mať jasný a pevný postoj, pokiaľ ide o demokraciu a ľudské práva. Budeme Rusku pripomínať záväzky, ktoré sme spolu podpísali predovšetkým napríklad s Radou Európy a OBSE.

S Ruskom sme často v úzkom partnerstve pri riešení medzinárodných výziev, napríklad ako členovia blízkovýchodného kvarteta – je veľmi pravdepodobné, že na budúci týždeň budeme opäť v Berlíne –, ale ako povedal náš kolega, tiež potrebujeme vidieť Rusko, ktoré má pozitívne vzťahy s ostatnými susedmi; takže je pravda, že sa obávame, že súčasné kroky, ktoré Rusko podniká v Gruzínsku by mohli podkopať stabilitu v regióne. Preto som počas svojej návštevy pred asi 10 dňami dlho hovorila s ministrom zahraničných vecí Lavrovom a prerokovali sme túto dôležitú otázku.

Mali by sme s Ruskom postupne zavádzať pretrvávajúci nekonfrontačný dialóg na vysokej úrovni, ktorý by sa vzťahoval na všetky aspekty riešenia konfliktu vrátane zachovania mieru, a aspekty mierových mechanizmov, keďže Rusko je naďalej jednoznačným aktérom v mierovom úsilí súvisiacom so zmrazenými konfliktami.

Na druhej strane je prirodzené, že Tbilisi má vážne obavy o zachovanie územnej celistvosti, a na diskusii o zmrazených konfliktoch na samite určite silne zdôrazníme potrebu rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska a Ukrajiny; ale tiež si myslím, že musíme byť pragmatickí, realistickí a musíme mať komplexný prístup z gruzínskej strany.

Pri pravidelných kontaktoch s Gruzínskom a Ruskom sa tiež snažím presadzovať pragmatizmus a ukončiť stanovovanie vzájomne vylučujúcich podmienok: toto nebude fungovať.

Na záver by som chcela povedať, že samit EÚ/Rusko je šancou na začatie konštruktívneho vzťahu s novou správou, stanovenie hodnôt a presadzovanie našich spoločných záujmov. Teším sa na vaše príspevky a na diskusiu v tomto Parlamente.

(potlesk)

  Charles Tannock, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, vzťahy medzi EÚ a Ruskom sú jednou z najdôležitejších výziev EÚ a v Parlamente sa veľmi rôznia názory, či máme na medveďa použiť palicu, alebo byť pri rokovaní s Ruskom pod vedením nového prezidenta Medvedeva, ktorého meno v ruštine výstižne znamená „medveď“, diplomatickí a použiť politiku cukru a biča.

Napriek tomu sa prikláňame k jeho vyhláseniam o zlepšení právneho poriadku, zachovávaní ľudských práv a boji proti korupcii – a EÚ sa viac podieľa na strategickom partnerstve a novej dohode o partnerstve a spolupráci s krajinou, ktorá je v súčasnosti najväčšia na svete, a ktorá ukazuje obnovené sebavedomie vďaka svojmu biliónovému hospodárstvu na základe nerastných zdrojov.

Priority samitu musia zahŕňať energetickú bezpečnosť obchodného partnera pre obchod s ropou a plynom a tiež blízke pristúpenie Ruska do WTO, právnu istotu pre západné spoločnosti s prírodnými zdrojmi pri zahraničnom priamom investovaní do Ruska.

Rusko musí rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť svojich najbližších susedov a v rámci Organizácie Spojených národov sa snažiť vyriešiť problémy na Blízkom východe a tiež problémy s šírením jadrových zbraní v Iráne a Severnej Kórei.

Rusko hrá na západnom Balkáne kľúčovú úlohu aj pri riešení kosovskej otázky a nemalo by sa báť rozšírenia NATO o Ukrajinu a Gruzínsko, a dokonca by sa malo snažiť zlepšiť represívnu politickú klímu v susednom Bielorusku.

Na samite v Hanty-Mansijsk sa bude veľa diskutovať. Dúfajme, že nové duo Putin – Medvedev bude mať skutočný úmysel zmieriť sa s Európskou úniou a že „nehlasovanie“ v Írsku neznamená koniec spoločného frontu EÚ pre 27 členských štátov voči Rusku.

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. – Vážený pán predsedajúci, rád by som reagoval na to, čo povedal pán úradujúci predseda a pani komisárka. Tiež dúfame, že vďaka novému ruskému prezidentovi a napokon aj mandátu na rokovanie o novej zmluvnej dohode s Ruskom vstúpime s Rusmi do pozitívnejšieho obdobia spolupráce.

Za posledných 10 rokov sme zaznamenali obrovský nárast vzájomnej závislosti medzi Európskou úniou a Ruskom. Z tohto dôvodu si myslím, že je dobré spolupracovať s jasným poverením na konkrétnejšie vymedzenie práce, ktorú treba vykonať v štyroch oblastiach spoločných priestorov vytvorených za posledných niekoľko rokov. Samozrejme, tiež chceme využiť nové možnosti na pokračovanie v partnerstve – a možno jeho zintenzívnenie – v medzinárodnom kontexte.

Tiež musíme pracovať na vytvorení bezpečného a transparentného rámca pre energetické vzťahy, samozrejme, vrátane obchodu, ale tiež na zlepšení investičnej klímy v Rusku, kde by prístup a vstup do WTO boli veľmi nápomocné.

Tiež si myslím, že musíme spoločne pracovať a umožniť prácu na problémoch v spoločnom susedstve. Už sme hovorili o podnesterskej oblasti a Kaukaze, ale tiež musíme preskúmať spôsoby na nájdenie kompromisu v kosovskej otázke v blízkej budúcnosti.

Tiež musíme vytvoriť potrebné a účinné mechanizmy na riešenie otázky porušovania ľudských práv a tiež – aby som to povedal jemnejšie – pomôcť presadiť právny poriadok v Rusku.

Nakoniec by som rád povedal dva postrehy. Rád by som zdôraznil, ako sme už veľakrát zdôraznili, že aby boli tieto rokovania z našej strany úspešné, musíme hovoriť jednohlasne. Tiež by som rád povedal – a už som to spomínal –, že musíme zostať pragmatickí. Náš vplyv je obmedzený: Rusko nie je kandidátskou krajinou, nechce sa pripojiť k Európskej únii, chce ísť svojou vlastnou cestou. Chce spolupracovať a nie sa zjednotiť. Myslím, že by sme toto mali mať na pamäti pri rokovaniach a rozhovoroch v nasledujúcich rokoch.

  Janusz Onyszkiewicz, v mene skupiny ALDE. – (PL) Nadchádzajúci samit EÚ/Rusko bude prvou príležitosťou na stretnutie lídrov členských štátov EÚ s ruskými lídrami vymenovanými po nedávnych voľbách. Samit teda bude vynikajúcou príležitosťou na získanie informácií o smerovaní ruskej politiky a o tom, ako by sa mohla realizovať.

Určité informácie o tom, ako by táto politika mohla vyzerať, uviedol prezident Medvedev vo svojom prejave v Berlíne. Prejav obsahoval veľa optimistických odkazov na boj proti korupcii a vládnutie v súlade s právnym poriadkom. Problémom je, že Medvedevov predchodca prezident Putin povedal na začiatku svojho funkčného obdobia viac-menej to isté, a všetci vieme, ako sa veci vyvinuli a ako vyzerá súčasná situácia. Vyššie uvedený prejav tiež obsahoval iné vnímanie sveta, aké by sme chceli počuť. Podľa názoru, ktorý prezentoval pán Medvedev, bude úloha Európskej únie, alebo presnejšie jej členských štátov, zredukovaná na výlučne ekonomických partnerov Ruska. Vyššie uvedené predpokladá výraznejšie angažovanie sa v politických aktivitách v oblasti od Vancouveru po Vladivostok.

Je tu ešte druhá otázka, ktorú treba spomenúť. Je trochu špecifickejšia, ale naliehavá, a týka sa vzťahu medzi Ruskom a Gruzínskom. Podľa dohody z roku 1994 boli ruské vojská vyslané Spoločenstvom nezávislých štátov, združením bývalých sovietskych krajín, rozmiestnené v Abcházsku. Abcházsko je súčasťou Gruzínska. Všetko nasvedčuje tomu, že tieto vojská neplnia mierovú úlohu a v skutočnosti sa podieľajú na konflikte medzi abcházskymi separatistami a gruzínskou vládou, čo možno dokázať zostrelením bezpilotného gruzínskeho lietadla ruským. Na základe posledného jednostranného rozhodnutia, ktoré samostatne prijali ruské orgány, sa tieto sily výrazne posilnili.

Úplne iná situácia by nastala, ak by sa Európska únia angažovala v konflikte a vystupovala ako dôveryhodná a spoľahlivá strana.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, trochu ma znepokojuje, že v prednesených prejavoch a následných diskusiách sa takmer vôbec nespomenula skutočnosť, že Európa nemá jednotné alebo jednohlasné stanovisko na množstve otázok, ktoré sú podľa môjho názoru dôležité pri rokovaniach s prezidentom Medvedevom. Týka sa to predovšetkým celej oblasti energetickej politiky. Podľa môjho názoru je to vážny problém: veľmi často hovoríme o našej závislosti od dodávok ropy a zemného plynu z Ruska, ale doposiaľ sme v tejto otázke nenavrhli spoločnú stratégiu. Namiesto toho veľké členské štáty, jednotlivé členské štáty uskutočňujú v tejto oblasti svoje vlastné stratégie a skutočne jednotná európska stratégia bezpečnosti a dodávok nebola vo vzťahu k dohodám s Ruskom vytvorená.

To isté sa týka aj ďalšej citlivej oblasti. Uvítala som skutočnosť, že okrem gruzínskej otázky boli spomenuté aj iné konflikty, preto keď hovoríme o Gruzínsku, zahŕňame sem aj Abcházsko a Osetsko. Ďalej podľa mňa v úvodných vyhláseniach Rady a Komisie chýbali predovšetkým komentáre, ako budeme po rozhodnutí o Kosove riešiť zmrazené konflikty s Ruskom. Parlament potrebuje v tejto súvislosti viac informácií a ako členka delegácie, ktorá nedávno navštívila Moskvu, mám tiež veľký záujem o osud mimovládnych organizácií v Rusku, ktoré sú legislatívne utláčané a myslím si, že aj toto by sme mali začleniť do programu.

  Adam Bielan, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, už nejaký čas si uvedomujeme znepokojivú záľubu ruskej spoločnosti Gazprom v kontaktovaní bývalých vodcov členských štátov Európskej únie. Najlepším príkladom tejto tendencie je prípad bývalého nemeckého kancelára pána Schrödera. Pán Schröder najskôr podpísal zmluvu s Ruskom o výstavbe severnej vetvy plynovodu, a potom nastúpil na miesto v predstavenstve spoločnosti. Podobné praktiky sa dejú v južnej Európe v súvislosti s ďalšími aktivitami Gazpromu, konkrétne s výstavbou južnej vetvy plynovodu. Rád by som zdôraznil, že žiadna západná energetická spoločnosť nemá také úzke prepojenie so svojím domácim štátom, ako má Gazprom s Kremľom. V prípade plánov Gazpromu sme konfrontovaní s chladnou politickou kalkuláciou. Bežné trhové princípy sa tu jednoducho neuplatňujú.

Je najvyšší čas, aby si Únia uvedomila a začala konať s cieľom zabrániť situácii, keď bude spoločnosť sponzorovaná štátom využívať používanie plynovodu na vyvíjanie politického tlaku. Energetická kontrola Ruska bude nevyhnutne viesť k ďalšiemu zvyšovaniu nákladov na energie v Európe. Rusko bude schopné získať ešte viac politických vzťahov výmenou za dodávky plynu a ropy.

Je dosť jasné, že Európska únia si s Ruskom musí vybudovať dobré vzťahy. Aby sme to však urobili efektívne, potrebujeme preukázať jednotu, ktorá nám v súčasnosti chýba. Veľmi dúfam, že nadchádzajúci samit EÚ/Rusko bude príležitosťou, aby Európska únia preukázala súdržnosť pri čelení ruskej hegemónii v energetickom sektore.

  Vladimír Remek, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Dámy a páni, som rád, že prekážky, ktoré niektoré členské štáty vytvorili s cieľom zablokovať začatie rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci s Ruskom boli nakoniec prekonané. Po 18 mesiacoch, v predvečer samitu nakoniec Komisia získala poverenie rokovať s Ruskom. Mohlo by to byť výhodné pre obe strany, ale nebuďme príliš veľkí optimisti. Ak budú naše rokovania o komplexných problémoch, ako je energetická spolupráca, zmena klímy alebo otázky bezpečnosti, vedené zakoreneným spôsobom, ak sa budeme vzájomne napádať a klásť si rôzne (často nereálne) požiadavky ústiace do ultimát, nikam sa nedostaneme. Napriek tomu to niektorí z nás stále nepochopili. Logickým výsledkom je patová situácia ako v šachu. My potrebujeme úroveň vzťahov hodných 21. storočia, a máme šancu to dosiahnuť. Myslím si, že najlepšiu službu občanom EÚ preukážeme, ak túto príležitosť využijeme.

  Bernard Wojciechowski, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, Churchill raz povedal, že „Rusko je rébusom obaleným tajomstvom vo vnútri hádanky“. Európska únia sa dohodla na tom, čo chce od Ruska. Otázka je, ako rýchlo.

Energetická politika Nemecka neberie do úvahy potreby Poľska a Litvy. Severná vetva, Depal – zdá sa, že všetky potrubia z Ruska vedú ponad stredoeurópske krajiny. Toto nie je sen o potrubí, ako povedal Gorbačov, predstaviteľ perestrojky. The Economist pripúšťa, že potrubie cez Baltské more bolo naplánované tajne. Žiadosť Litovčanov o pevnejšie pravidlá v otázke energetiky sa preto zdá byť oprávnená. Veľa eurokratov bolo rozhnevaných, čím sa posilnil pohľad na neurotické postkomunistické krajiny.

Na druhej strane sa nemecký minister hospodárstva vyhráža, že jeho krajina nedovolí Európskej komisii diktovať rozhodnutia zo zákulisia v Bruseli. Som si istý, že nemal na mysli ľudské práva.

Iniciatíva Východné partnerstvo, ktorú zaviedlo Poľsko a Švédsko, môže byť pôsobivá. Odvaha je dobrá, ale rozum lepší.

Partnerstvo medzi EÚ a Ruskom nie je ľahké. Nebude úspešné bez Poľska, ktoré je prirodzeným susedom Ruska na zemi, vo vode aj vzduchu. Toto by, samozrejme, mali vziať do úvahy všetky strany, predovšetkým v súčasnosti, keď sa zrútila Lisabonská zmluva a padajúce tehly môžu zasiahnuť každého, kto stojí v ceste. Dobré rozhodnutia sú zbytočné, ak prekážajú suverénnym národom.

„Možno toto je kľúčom k Rusku. Kľúčom je ruský národný záujem,“ dodal Churchill. Názor, že „v Rusku nie je nič nemožné, okrem reformy“ už viac neplatí. Nech už k tomu pristupujeme akokoľvek, EÚ potrebuje spolupracovať s Ruskom a naopak.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako už povedal predchádzajúci rečník pán Wojciechowski, vzťahy s Ruskom sú mimoriadne chúlostivé a plné dvojznačností. Rozumiem postoju členských štátov strednej a východnej Európy a pobaltských štátov, predovšetkým tých, ktoré boli Ruskom utláčané vo forme sovietskej kontroly a krutého a tyranského systému, ktorý už našťastie v súčasnosti utíchol. Myslím si, že by sme mali využiť príležitosť na vytvorenie priateľskejších vzťahov s ruským obyvateľstvom, pretože Rusi sú nepochybne Európanmi a v určitom zmysle aj strážcami brány do Európy. Rusko stojí pred rovnakými problémami ako my: čelí čoraz nižšej pôrodnosti a zároveň má obrovské otvorené oblasti na Sibíri, ktoré by mohli byť atraktívne pre jeden a pol miliardy Číňanov, ktorí sú presvedčení, že im časť územia bola vzatá.

Myslím si, že nedorozumenia, ktoré v Rusku existujú a pretrvávajú, a ktoré by sa mali vysvetliť na samite EÚ/Rusko 14. novembra, sú tiež z časti našou zodpovednosťou. Pripojili sme náš vozík k americkému politickému vagónu a vrátili sme sa k Severoatlantickej aliancii – hovorím za Francúzsko –, čo bola reakcia na Varšavskú zmluvu. Som presvedčený, že po zániku Varšavskej zmluvy, začalo Rusko celkom opodstatnene podozrievať naše úmysly a bol by som rád, keby sa tieto nedorozumenia na oboch stranách vysvetlili.

  Elmar Brok (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, komisárka, pán úradujúci predseda, vzhľadom na skutočnosť, že niekoľko členských štátov je proti Lisabonskej zmluve a požadujú jednotnú politiku voči Rusku, dovoľte mi, aby som vám osviežil pamäť: Moskva otvárala fľaše so šampanským po zverejnení výsledkov hlasovania v Írsku, ktoré považovala za ďalší dôkaz slabosti Európy a možnosť vrátiť sa k „bežnému obchodovaniu“ s jednotlivými krajinami.

Som rád, že teraz môžeme prerokovať dohodu o partnerstve a spolupráci, v ktorej riešime kritické otázky týkajúce sa energetickej bezpečnosti. Lisabonská zmluva je nástrojom na riešenie tejto otázky spolu s problematikou ľudských práv.

Som si istý, že rovnako ako kancelárka Merkelová aj slovinské predsedníctvo bude zastupovať európske záujmy a že samotná kancelárka Merkelová bude v Soči presadzovať ľudské práva a politické záujmy. Som si istý, že budeme úspešní; musíme si pamätať slová pána Medvedeva, že štáty sa musia posudzovať podľa rozvoja demokracie a právneho poriadku. Mali by sme tieto vyhlásenia brať vážne.

Tiež by sme si však mali ujasniť, že s Ruskom máme spoločné záujmy nielen v otázke energetiky, kde potrebujeme zaručiť bezpečnosť dodávok. Koniec koncov, Rusko je členom Bezpečnostnej rady. Ako môžeme zastaviť šírenie zbraní hromadného ničenia, riešiť otázku Iránu, Blízkeho východu alebo iné oblasti, keď nebudeme mať Rusko na svojej strane? Musíme si to ujasniť. Zároveň by však Rusko nemalo mať príliš veľa moci prostredníctvom Gazpromu. Rusi musia podliehať rovnakým konkurenčným právam ako ostatní.

Dovoľte mi, aby som na záver povedal toto: ak sa snažíme zabezpečiť spoločné záujmy s Ruskom prostredníctvom strategického partnerstva, musí byť jasné, že neexistuje priestor pre politiku „blízkeho zahraničia“ a sféry vplyvu. Na základe Helsinskej zmluvy musí mať každá krajina v Európe nezávislých štátov právo pripojiť sa k aliancii podľa vlastného uváženia. Žiadna iná strana nemá právo vetovať nezávislé rozhodnutia, ktoré prijala iná európska krajina. Toto je tiež potrebné vyjasniť.

  Hannes Swoboda (PSE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, v tejto snemovni je veľa poslancov pochádzajúcich z krajín, ktoré majú so Sovietskym zväzom zlé skúsenosti. Ja aj komisárka pochádzame z krajiny, ktorá má s bývalým Sovietskym zväzom dobré aj zlé skúsenosti. Súčasné Rusko istým spôsobom pripomína ZSSR. Napriek tomu je to nové Rusko a má nový potenciál.

Našou úlohou je urobiť maximum aby sme zabezpečili, že nové Rusko nám prestane pripomínať Sovietsky zväz z minulosti. Na to sú potrebné dve veci: jasný a jednoznačný postoj a vôľa začať dialóg s novým Ruskom. Napríklad pokiaľ ide o problém Kosova, máme opačný názor ako Rusko, ale aj tak musíme s Ruskom komunikovať, ak chceme problémy vyriešiť. Ďalším príkladom je politika susedstva: my máme pre susedné krajiny rôznu ponuku, ale Rusko voči svojmu „blízkemu zahraničiu“ často zaujíma imperialistický postoj.

Ak týmto krajinám chceme pomôcť, musíme preukázať krajinám ako napríklad Gruzínsko jasnú podporu, ale musíme tiež komunikovať s Ruskom o spôsoboch dosiahnutia mierového riešenia týchto konfliktov, či už hovoríme o Abcházku alebo Južnom Osetsku.

Pokiaľ ide o energetickú otázku, musíme si zabezpečiť vlastné zdroje; potrebujeme napríklad potrubie Nabucco, aby sme mali silnú rokovaciu pozíciu voči Rusku. Napriek tomu musíme s Ruskom rokovať o energetike a ďalších otázkach. Ja ani moja skupina preto nevylučujeme možnosť, že potrebujeme obe spomenuté veci – jasné a jednoznačné stanovisko a nezávislú politiku –, aby sme vďaka silnému postaveniu mohli začať rokovania a rozhovory s Ruskom. Verím, že náš cieľ môžeme dosiahnuť.

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

  Henrik Lax (ALDE). - (SV) Energetická otázka bude na samite veľmi dôležitá. EÚ potrebuje od Ruska plyn, a Rusko potrebuje príjem z vývozu do Európy. Samit môže byť rozhodujúci pri rozhodovaní o tom, či sa uskutoční severná vetva plynovodu z Ruska do Nemecka cez Baltské more.

Tento projekt môže potenciálne vážne narušiť citlivý ekosystém Baltského mora, ale najväčšou hrozbou projektu je nedostatok dôvery medzi Ruskom a krajinami okolo Baltského mora. Ak sa zrealizuje plynovod, bude jednoznačne potrebné, aby dve strany – Rusko a Nemecko – zaviedli opatrenia na vybudovanie dôvery. Rusko musí okrem iného ratifikovať Dohovor z Espoo, ktorý upravuje rozdelenie zodpovedností v nadnárodných projektoch, ktoré môžu mať environmentálny vplyv na susedné krajiny, a Rusko musí prestať vyhlasovať, že sa na budovaní plynovodu bude zúčastňovať ruské námorníctvo a vojsko. To nebude nikdy povolené, minimálne nie v teritoriálnych vodách Fínska. V prvom rade Nemecko musí uznať, že projekt ovplyvňuje všetky členské štáty EÚ okolo Baltského mora a ide o spoločnú záležitosť EÚ. Nemecko tiež musí preukázať súdržnosť s Poľskom a tromi pobaltskými republikami a presvedčiť ich, že výsledkom projektu nebude ich diskriminácia pri dodávkach energie. Nemecko musí rešpektovať uznesenie, ktoré prerokúvame a v ktorom sa uvádza, že konanie EÚ v súvislosti s rozsiahlymi energetickými projektmi s Ruskom musí byť jednotné. Interný trh EÚ nesmie ohroziť plynovod. EÚ a ruský Gazprom musia stanoviť pravidlá obchodu s energiou na internom trhu.

  Ģirts Valdis Kristovskis (UEN). – (LV) Dámy a páni, prejav komisárky Ferrerovej-Waldnerovej nás vedie k predpokladu, že uznesenie Parlamentu je výborným príkladom politickej správnosti; niečo ako poklona novému ruskému prezidentovi pánovi Medvedevovi. Mali by sme však mať na pamäti skutočnosť, že predseda vlády Putin – prezident a pán Putin – sú v skutočnosti jedna a tá istá osoba, a že táto osoba vykonáva politiku „rozdeľuj a panuj“ zameranú priamo na členské štáty EÚ. V tejto situácii je veľmi dôležité, aby bola dohoda o partnerstve úspešná. Európska únia by nemala preukázať slabosť. V rozhovoroch musí preukázať jednotu členských štátov, súdržnosť a silu Únie. Musí odstrániť nejednotnosť preukazovanú Ruskom a podporovať integrovaný trh a voľný prístup k infraštruktúre a investíciám v Rusku. Musí požadovať, aby Rusko súhlasilo s dodržiavaním požiadaviek Svetovej obchodnej organizácie. Musíme posilniť jednotné stanovisko Európskej únie k strategickým otázkam vo vzťahoch k štátom s nedemokratickými režimami. Európska únia musí potvrdiť, že ostáva pevnosťou demokracie a spoločných hodnôt.

  Sylwester Chruszcz (NI). - (PL) Vážený pán predsedajúci, stretnutie zástupcov Európskej únie a Ruska na Sibíri by malo byť stretnutím priateľov, ktorí sa snažia o skutočné porozumenie. Ak chceme zlepšiť naše vzťahy, musíme brať svojho partnera vážne. V snemovni som počul, že Európska únia chce naučiť Rusko pravidlám demokracie. Nedostatok demokracie je však aj v Bruseli. Tiež som počul, že výsledky referenda v Írsku vyvolali pochybnosti v tomto Parlamente.

V tejto snemovni tiež bolo povedané, že poslanci si uvedomujú situáciu v Gruzínsku. Nie je to vrchol pokrytectva? V jeden deň sa poruší územná celistvosť Srbska uznaním Kosova, v druhý sa zamietne šanca na nezávislosť Abcházka a ľudom sa vysvetlí, že na ich krajinu sa uplatňuje iný právny poriadok. Dámy a páni, musíte pochopiť, že Stalin zvíťazil nad Abcházskom a začlenil ho do Gruzínska. V súčasnosti sa nemôžeme pliesť do sveta, ktorému nerozumieme. Som presvedčený, že ak máme rokovať s Rusmi, musíme pochopiť nielen ich históriu, ale aj ich mentalitu. Rusko je zjavne dobre riadené. Život ruského obyvateľstva sa zlepšuje a Rusko sa stáva demokratickou krajinou. Neexistuje ospravedlnenie pre poučný tón, ktorý prijali úradníci Únie. Jediné, čo tým dosiahneme je podráždenosť Moskvy.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE-DE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, iba vzájomnou komunikáciou sa môžeme vyhnúť nedorozumeniam. Teraz začnú vzájomné intenzívne diskusie, pretože otvárame dialóg s Ruskou federáciou o dohode o partnerstve a spolupráci. Je dobré, že sa plánuje začať s rokovaniami. Za posledných 10 rokov sa veľa zmenilo v Rusku aj v Európskej únii, a zároveň jeden od druhého viac závisíme. Z tohto dôvodu je pre obe strany veľmi potrebné uzatvoriť dobré zmluvy o energii, ale tiež o zmene klímy. Pán predsedajúci, keď hovoríme o týchto dohodách, nesmieme tiež zabudnúť na naše zásady. Aj keď niektorí poslanci môžu mať pochybnosti, viac ako kedykoľvek predtým musíme teraz pracovať na hodnotách Spoločenstva, ako sú posilňovanie právneho poriadku, boj proti korupcii a zdôrazňovanie dôležitosti nezávislej sociálnej rozpravy v samotnom Rusku.

Vážený pán predsedajúci, rokovania nebudú ľahké. Podľa môjho názoru nová dohoda nemusí byť obsiahla, ale musí obsahovať niekoľko zásadných prvkov záväzných pre obe strany.

Vážený pán predsedajúci, nemôžeme čakať, kým bude dohoda na stole; potrebujeme z Kremľa počuť pozitívne ohlasy sa množstvo otázok; vývoj niektorých otázok mi robí starosti: Čečensko, TNK verzus BP a Abcházsko. Rada by som od prezidenta počula, čo presne mal na mysli pod spoločným konaním.

  Kristian Vigenin (PSE). - (BG) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, kolegovia, dovoľte mi začať tým, že svet je v súčasnosti odlišným miestom a porovnávanie blokov patrí do minulosti. Rusko sa tiež veľmi zmenilo. Napríklad Rusko z júna 2008 je úplne iné ako Rusko z júna 2000. Európska únia čelí výzve vybudovať a vytvoriť nový typ vzťahov neporovnateľných s minulosťou. Potrebujeme vytvoriť tieto vzťahy a pochopiť, že nás oveľa viac vecí spája, ako rozdeľuje. Existuje veľa problémov, ktoré dokážeme riešiť len v spolupráci s Ruskom. Týka sa to globálnych otázok ako sú zmena klímy, boj proti hladu a pandémiám a terorizmu. Existujú aj ďalšie problémy regionálnej povahy, ktoré však majú pre Európsku úniu veľký význam: energetická bezpečnosť, obchodné a hospodárske spojenia, vzťahy so spoločnými susedmi. Existujú však aj otázky, ktoré nás rozdeľujú: ľudské práva, sloboda prejavu, chápanie demokracie a demokratických systémov. Ale musíme byť pragmatickí a rozvinúť dialóg, nesústrediť sa na konfrontácie, ale na spoločné ciele.

Faktom je, že v posledných rokoch vznikla nedôvera, ale teraz máme príležitosť začať dialóg s novým obyvateľom Kremľa. Rád by som upriamil vašu pozornosť na úlohu Ruska na západnom Balkáne. Som presvedčený, že potrebujeme veľmi aktívny dialóg s cieľom zapojiť Rusko do hľadania riešení problémov v regióne a presvedčiť ho, aby podporovalo úsilie Európskej únie na zabezpečenie dlhodobej stability vrátane misie EULEX v Kosove. Bol by som rád, keby sa na nadchádzajúcom samite riešila aj úloha Ruska v regióne Čierneho mora a keby sa rozhodlo, že je na nás, či sa bude uplatňovať politika „rozdeľuj a panuj“.

  István Szent-Iványi (ALDE). - (HU) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, vo svojom inauguračnom prejave prezident Medvedev deklaroval svoju oddanosť demokracii keď vyhlásil, že nastolenie právneho poriadku bude jeho najväčšou povinnosťou. Ak to nie sú iba prázdne slová a ak skutočne uskutoční čo povedal, potom existuje reálna šanca na podstatné zlepšenie vzťahov s Ruskom. Naše očakávania sú skromné, ale sme otvorení a optimistickí. Naším primárnym záujmom je získať Rusko ako stabilného a spoľahlivého partnera pri riešení bezvýchodiskových konfliktov a predchádzaní rozširovania jadrových zbraní. Považujeme Rusko za partnera, ale aj Rusko sa musí rozhodnúť, či nás bude považovať za partnera alebo či sa z nás stanú rivali a či budeme konať proti sebe. Vítame úmysel uzatvoriť novú dohodu o partnerstve medzi EÚ a Ruskom; táto dohoda by mohla zahŕňať aj energetickú otázku a obsahovať základné zásady Energetickej charty. Európa musí pri rokovaniach prijať rozhodné a jednotné stanovisko, ak chce dosiahnuť reálne výsledky.

Považujem za pozitívne, že sa samit bude konať v meste Hanty-Mansijsk. V tom istom čase sa bude konať aj Svetový kongres ugrofínskych národov. Dúfam, že toto nie je jednorazové gesto zo strany Ruska voči ugrofínskym národom, ale že skutočne má skutočne záujem napraviť situáciu a zaručovať práva ugrofínskych národov. V tejto súvislosti by som rád požiadal pani komisárku Ferrerovú-Waldnerovú a Komisiu, aby urýchlila práce na realizácii „prípravnej akcie“ na pomoc ugrofínskym národom, pretože sa nám zdá, že v tejto oblasti je veľký deficit. Ďakujem.

  Inese Vaidere (UEN). – (LV) Dámy a páni, ruské ministerstvo zahraničných vecí vypracovalo komplexnú stratégiu na využívanie našich krajanov v Európskej únii, predovšetkým v pobaltských štátoch, s cieľom posilniť politický a hospodársky vplyv Ruska. Prezident Medvedev práve podpísal nariadenie, ktorým sa rušia víza do Ruska pre neobčanov Litvy a Estónska, ktoré ich v skutočnosti uznáva ako občanov Ruska. Neobčania, ktorí s cieľom získať občianstvo nemajú problém naučiť sa miestny jazyk, získajú oveľa väčšie privilégiá ako občania a budú mať menej motivácie získať občianstvo. Tento zákon – rovnako ako výzva na udelenie hlasovacieho práva v komunálnych voľbách – je prekážkou pre integráciu neobčanov. Ruská „riadená demokracia“ je charakteristická rastúcimi obmedzeniami slobody tlače, vyjadrovania a zhromažďovania. Skutoční ruskí demokrati nás už viackrát žiadali o pomoc, predložením výziev Podvýboru pre ľudské práva a tiež počas návštevy Moskvy. Plánovaný pragmatizmus uznesenia nám však dovolil zabudnúť na naše zásady napriek tomu, že v praxi sa celý hospodársky rast Ruska zakladá na našich platbách za zdroje energie.

  Jana Bobošíková (NI). - (CS) Dámy a páni, Európska únia – tým mám na mysli Radu – by mala jasne vymedziť svoju predstavu o vzťahoch s Ruskom. Malo by sa ujasniť, či rokovania týkajúce sa napríklad dodávok plynu, Kosova, slobody prejavu a ľudských práv budú viesť individuálne členské štáty alebo či je šanca dosiahnuť v niektorých spoločných záujmoch konsenzus aspoň na základnej úrovni. Podľa môjho názoru je v záujme občanov, aby Únia zaujala jednotné stanovisko v rokovaniach s Ruskom. Nanešťastie k tomuto nedôjde. Mali by sme tlačiť na vytvorenie stabilnejšej obchodnej a politickej klímy v Rusku, ktorá by kládla menej prekážok pre dovoz a poskytovala viac priestoru investorom z Únie. K tomuto by jednoznačne prispelo členstvo Ruska v Svetovej obchodnej organizácii. Samozrejme, všetci by sme museli dôrazne trvať na dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd ako súčasť partnerstva. Únia, ktorá je rôznorodým subjektom a Rusko, ktoré je superveľmocou, by sa mali prestať správať ako dve mestá, ktoré nespája nič iné len rovná cesta a plynovod. Obe by sa mali snažiť dosiahnuť väčšiu vzájomnú hospodársku integráciu a ich partnerstvo by malo byť manželstvom z rozumu, nie z lásky.

  Tunne Kelam (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, vítame slová prezidenta Medvedeva o dôležitosti ľudských práv a právneho poriadku, ale EÚ by mala absolútne jasne vyhlásiť, že dôveryhodnosť jeho vyhlásení možno zmerať v prvom rade predovšetkým úplným rešpektovaním výrokov Európskeho súdu pre ľudské práva a prispievaním k reforme tohto orgánu.

Najdôležitejším východiskovým bodom v úsilí upraviť vzťahy je jednota členských štátov EÚ. Obzvlášť zdôrazňujeme potrebu stanoviť ako prioritu dlhodobé výhody spoločného stanoviska v porovnaní s krátkodobými výhodami dosiahnutými v dvojstranných rokovaniach o jednotlivých otázkach.

Tieto priority obzvlášť platia v oblasti hospodárstva a energie, kde sú zásady transparentnosti a reciprocity jediným základom dlhodobej spolupráce spolu s rovnakým prístupom na trh, k infraštruktúre a k investíciám.

  Reino Paasilinna (PSE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, mám tu pred sebou štúdiu, ktorú tento rok vypracovali ruskí podnikatelia. Napočudovanie majú rovnaké myšlienky ako my. Aký typ Ruska by radi videli v roku 2020? 50 – 70 % z nich chce, aby boli Rusi v prvom rade slobodným, v druhom rade vzdelaným a v treťom rade zjednoteným národom, v štvrtom rade aby sa dodržiavali zákony a v piatom rade aby mali dobrý zdravotný stav. V každom prípade sú to veľmi dobré úmysly. Iba 30 % podnikateľov túži po bohatstve. Preto tu už neexistuje žiadna forma oligarchií, ktoré si všetci pamätáme.

Rusko má v úmysle modernizovať sa, a tento cieľ majú rovnako vodcovia krajiny, ako aj obyvatelia. Obavy podnikateľov, s ktorými bolo robené interview, sa zhodujú s našimi: 70 % z nich si rovnako ako my myslí, že veľkým problémom je starnúce obyvateľstvo. Pokiaľ ide o korupciu na vysokých miestach, je hodnotená nižšie, ale tiež predstavuje obavy rovnako ako pre nás. Viac ako 50 % si myslí, že dôležitá je nezávislosť súdnictva a občianske práva. Nízka úroveň vzdelania tiež spôsobuje obavy. Môžeme uviesť príklad a poskytnúť pomoc tam, kde je nedostatočná infraštruktúra a tvrdá byrokracia. Preto si myslím, že teraz, keď závisíme od energií z Ruska, máme možnosť ponúknuť im svoju odbornosť pri podpore modernizácie krajiny, ktorá je ich cieľom.

  Christopher Beazley (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Ferrerová-Waldnerová hovorila o dôležitosti upravenia vzťahov medzi EÚ a Ruskom.

Podľa mňa je jednou z obzvlášť dôležitých oblastí otázka občianskej spoločnosti. Plánuje sa spustenie konkrétnych programov alebo projektov, o ktorých môžeme začať zvažovať v súvislosti s univerzitnými zmenami alebo kultúrnou a umeleckou výmenou? Ak áno, aké?

Myslím si, že je potrebné zopakovať sklamanie v tomto kontexte. Kancelárie Britskej rady (British Council) v Petrohrade a Jekaterinburgu boli zatvorené, čo je v rozpore s bežnou diplomatickou praxou.

Tiež je dobré uvedomiť si energetické vzťahy. Ako dobrý zákazník mále veľmi silné postavenie. Gazprom dostatočne nepresvedčil tento Parlament, Výbor pre zahraničné veci, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre petície. Musia svoje myšlienky prehodnotiť. Potrebujeme dobré vzťahy bez toho, aby sme boli naivní, aby sme sa spoliehali na svoje priania, aby nás naši ruskí partneri a kolegovia upodozrievali, aby sme sa cítili ohrození a aby sa prejavovala agresivita.

  Adrian Severin (PSE). - Vážený pán predsedajúci, nasledujúci samit Európskej únie a Ruska sa bude konať medzi Ruskou federáciou na vzostupe – i keď iba dočasne – a EÚ ovplyvnenou nielen írskym „nie“ Lisabonskej zmluve ale, čo je dôležitejšie, nedostatkom jasnej predstavy, ako sa dostať z tejto krízy.

Rusko samé osebe je rozvratnou záležitosťou v Európskej únii. V skutočnosti nás rozdelilo medzi ideológov a pragmatikov; medzi konfrontačných geostratégov a zmierovateľov; medzi bojovníkov starej studenej vojny a nových utilitárnych oportunistov.

Na druhej strane najväčším problémom Ruska je, že nemá spoločnú politiku Európskej únie, a že uprednostňuje rokovať s každým členom Únie samostatne. Túto situáciu nebudeme schopní zmeniť, kým nepresadíme skutočnú spoločnú európsku politiku pre Rusko. Musíme Rusku povedať, že aby s nami mohlo robiť dobré obchody a užívať výhody zo vzájomne otvorených trhov, potrebujeme inštitucionálne a politické vzájomné prepojenie, ktoré by zaručovalo oddelenie hospodárskych politík a geopolitických stratégií.

Na to je potrebný spoločný priestor pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť vyznačujúci sa transparentnosťou, zodpovednosťou a otvorenosťou.

  Francisco José Millán Mon (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, vzťah medzi Európskou úniou a Ruskom by mal byť konštruktívny, ale tiež náročný. Rovnako ako my je členom Rady Európy a musí dodržiavať jej zásady a hodnoty.

Vítam skutočnosť, že prezident Medvedev nedávno zdôraznil dôležitosť ľudských práv a právneho poriadku.

Európska únia a Rusko majú potenciál vytvoriť silný vzťah a teraz čelíme výzve rokovať o novej dohode o partnerstve a spolupráci, ktorá nám umožní rýchlejší postup v tzv. štyroch spoločných priestoroch.

Rád by som zdôraznil dôležitosť jedného z týchto štyroch priestorov: hospodárske vzťahy. Viac ako polovica Ruského obchodu vedie cez Úniu. Vytvorenie zjednoteného trhu s transparentnými a nediskriminačnými pravidlami zlepší a odlíši hospodárske a obchodné vzťahy medzi Ruskom a Európskou úniou. Nevyhnutná je aj väčšia právna istota v Rusku.

Dámy a páni, Moskva je kľúčovým hráčom na medzinárodnej scéne. Ako stály člen Bezpečnostnej rady je jeho spolupráca rozhodujúca pri dosahovaní mieru a stability v Európe a vo svete.

Pokiaľ ide o EÚ, 27 členských štátov potrebuje prijať jednotné stanovisko vo vzťahu k Rusku. Všetci analytici rovnako ako Mark Leonard v medzinárodnej štúdii zdôrazňujú, že chýbajúce spoločné stanovisko poškodzuje Úniu ...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). - (HU) Vážený pán predsedajúci, na nadchádzajúcom samite sa bude riešiť bezvýchodisková situácia, ktorá trvá už viac ako rok a pol a dúfajme, že sa dosiahne výrazný pokrok vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Ruskom. Európska únia potrebuje Rusko, ale nenechajme sa mýliť, Rusko rovnako potrebuje Európu ako hospodárskeho partnera a spotrebiteľa energie. Závisíme jeden od druhého v oblasti energetiky a v ďalších záležitostiach. Z tohto dôvodu som presvedčený, že strach súvisiaci so zvyšovaním ruského vplyvu je prehnaný, i keď viaceré vyhlásenia ruskej vlády ho oprávňujú. V záujme budúceho rozvoja strategických vzťahov EÚ a Ruska je dôležité čo najskôr zaviesť obojstranný bezvízový styk; je to rozhodujúce pre pokrok vo vzťahoch EÚ s Ruskom. Ako predseda ugrofínskeho fóra by som na záver rád zopakoval žiadosť jedného z našich poslancov, pána Szent-Iványiho, ktorú adresoval hlavám štátov EU prítomných na samite: podporte ugrofínske národy, prosím. Ďakujem vám za pozornosť.

  Bernd Posselt (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, tiež zastávam názor, že potrubie medzi Nemeckom a Ruskom by sa malo vybudovať, len ak budú súhlasiť všetky zainteresované členské štáty EÚ. Tieto členské štáty by však potom nemali s ďalšou veľmocou, predovšetkým s USA, rokovať o raketách alebo vízach. Európa bude schopná stáť si za svojím vo vzťahu k USA a Rusku, len ak prijme jednotné stanovisko.

Dovoľte mi, aby som objasnil jednu vec: našou úlohou je povedať Rusom, že je v ich zásadnom záujme, aby si s Európou vybudovali dobré vzťahy. To však znamená, že nemôžu hovoriť za iné krajiny, ktoré Rusko v minulosti okupovalo, ako sú Ukrajina alebo Gruzínsko. Tieto krajiny sú suverénne štáty a sú oprávnené robiť vlastné rozhodnutia o svojom osude.

Pán Medvedev v Berlíne povedal, že sa bude snažiť o zlepšenie vzťahov. Aby sa tak stalo, musí začať na dvoch frontoch. Prvým je právny poriadok, čo znamená prijať kroky v záležitosti väzňov z Jukosu. Druhá a veľmi dôležitá oblasť je táto: pán Medvedev, prosím vás, prestaňte blokovať najväčšiu mierovú misiu v histórii EÚ, menovite misiu v Kosove!

  Andrzej Jan Szejna (PSE). – Vážený pán predsedajúci, komplexný vzťah medzi Európskou úniou a Ruskom potrebuje dobre a účinne riadené a súdržné diplomatické konanie. Nadchádzajúci samit Európskej únie a Ruska spôsobil silné emócie, keďže sa tu budú prerokúvať mimoriadne dôležité dohody medzi Európskou úniou a Ruskom. Okrem iných otázok sa Únia bude snažiť o zaručenie energetickej bezpečnosti Európy. V čase neustáleho zvyšovania cien ropy a energie má energetická bezpečnosť strategický význam pre hospodárstvo celej Európskej únie a tiež pre domáce hospodárstva jej členských štátov.

V predvečer samitu EÚ/Rusko musíme pochopiť, že do budúcnosti je veľmi dôležité, aby Únia na medzinárodnej pôde hovorila jednohlasne. V tejto súvislosti nie je veľmi dobré, že vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti je neistý. Táto zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré by z Európskej únie spravili silného partnera v medzinárodných vzťahoch. Som rád, že Únia podporila Poľsko v spore s Ruskom o vývoze výrobkov. Som presvedčený, že Poľsko v budúcnosti pomôže vytvoriť kladný vzťah medzi Ruskom a Európskou úniou.

  Josef Zieleniec (PPE-DE). - (CS) Tento samit EÚ a Ruska bude prvým samitom, na ktorom sa zúčastní ruský prezident Dmitrij Medvedev. Únia by mala využiť začiatok jeho funkčného obdobia a snažiť sa o posun vo vzájomných vzťahoch k pragmatickému, realistickému a strategickému partnerstvu. Toto partnerstvo je z dlhodobého hľadiska v skutočnosti dôležité aj pre samotné Rusko. Priorita prezidenta Medvedeva je dodržiavanie právneho poriadku (ako sám povedal) a modernizácia hospodárstva. Aby to mohol dosiahnuť, potrebuje Európu. V oblasti medzinárodných a obchodných vzťahov potrebuje Rusko partnera, ktorý je stabilnejší a spoľahlivejší ako Čína alebo Irán. Európska únia nepredstavuje pre Rusko žiadnu hrozbu. Naopak, Únia môže Rusku pomôcť zachovať si svoje postavenie kľúčového hráča, ktoré by krajina inak postupne stratila z dôvodu jednostranného hospodárstva a demokracie. Strategické partnerstvo však možno vybudovať len prostredníctvom vyrovnaného dialógu medzi seberovnými. V tomto kontexte musí Rusko ukázať cestu, prestať sa snažiť o rozdelenie Európy a považovať Úniu za jeden celok. Krátkodobé roztržky a provokácie zbytočne odďaľujú vytvorenie skutočného partnerstva s EÚ. Pri rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom by sme sa mali zameriavať na otázky, ktoré sú dôležité z dlhodobého hľadiska.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). - (SK) Strategické partnerstvo EÚ a Ruska je dôležitým faktorom pri zabezpečovaní diverzity a bezpečnosti dovozov energetických zdrojov do EÚ. Zároveň je potrebné prízvukovať, že táto dohoda je dôležitá nielen pre EÚ, ale aj pre Rusko, keďže až 60 % vývozu ruskej ropy smeruje do EÚ.

Podľa môjho názoru je potrebné, aby európski lídri prízvukovali Rusku, že by nemalo používať dodávky energie ako nástroj politického nátlaku nielen voči členských štátom EÚ, ale ani voči štátom bývalého Sovietskeho zväzu, predovšetkým voči Ukrajine.

V súčasnosti rokujú členské štáty o dodávkach ropy a plynu z Ruska bilaterálne. Pri návšteve Štátnej dumy Ruskej federácie v apríli 2007 som sa presvedčila, že aj Rusko má eminentný záujem rokovať v oblasti energetiky s EÚ ako celkom.

Na záver by som chcela podobne ako môj kolega Elmar Brok vysloviť svoje obavy, že po neúspešnom írskom referende k Lisabonskej zmluve sa môže oslabiť postavenie EÚ ako strategického partnera, keďže kompetencie EÚ v oblasti spoločnej energetickej politiky sú zakotvené práve v Lisabonskej zmluve.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, dúfam, že čoskoro uzatvoríme novú dohodu o spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskom. Dôležité je, aby EÚ a Rusko mali priamočiary, uskutočniteľný a čestný vzťah. Partnerstvo musí byť zdravé a výhodné pre obe strany.

Bez ohľadu na pragmatický prístup by EÚ nemala zabúdať ani opomínať ľudské práva a mala by sa v tejto súvislosti snažiť o aktívny dialóg s Ruskom.

Energetická bezpečnosť je dôležitou otázkou pre celú Európu, a keď hovoríme o energetike, zvyčajne hovoríme o Rusku a o spolupráci medzi EÚ a Ruskom. EÚ si chce zachovať bezpečnosť dodávok a zároveň znížiť svoju závislosť od externej energie. Dúfajme, že diskusia na samite bude otvorená, úprimná a predovšetkým úspešná.

  Milan Horáček (Verts/ALE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, keď rozprával pán Swoboda, zišlo mi na um, že „svoboda“ je ruské slovo, ktoré v preklade znamená „sloboda“ a napadlo mi, že sloboda je, samozrejme, niečo, čo všetci potrebujeme. Ľudské práva a sloboda sú najdôležitejšími piliermi EÚ a musia byť oporou aj v našom dialógu s Ruskom.

Práve preto, že najbližšie rokovanie sa uskutoční na Sibíri mi zišlo na um, že v Čite – vo väzenskom zariadení, v ktorom sú umiestnení väzni z Jukosu Michail Chodorkovský a Platon Lebedev a, samozrejme, ďalší – je tiež na Sibíri. Preto by som vás rád vyzval, aby ste urobili maximum pre ich prepustenie, ale tiež aby ste povzbudili Rusko, aby umožnilo slobodu názoru a slobodu tlače a dovolilo mimovládnym organizáciám pracovať bez prekážok, keďže všetky tieto aspekty sú mimoriadne dôležité pre spoločnú európsku budúcnosť.

  Hanna Foltyn-Kubicka (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, sme Spoločenstvom, ktoré dodržiava právny poriadok ako jeden zo základných princípov, na ktorom sme vybudovali svoju identitu. To isté by sme mali očakávať od svojich politických a hospodárskych partnerov. Vyzývam zástupcov Európskej únie, aby na samite vzniesli túto záležitosť a požiadali Rusko, aby plne dodržiavalo rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.

Tento súd nebol založený ako falošná inštitúcia, ktorej rozhodnutia budú rešpektovať iba tí, čo majú na svedomí malé alebo sporné porušenia ľudských práv. Vznikol aby zaručoval a zastrašoval mučiteľov, násilníkov a vrahov, aby nepáchali ďalšie zločiny a aby vedeli, že za ich konanie budú náležite odsúdení.

Ruská federácia musí preto so súdom veľmi úzko spolupracovať a musí rešpektovať jeho rozsudky. Jednoznačné je, že krajina, ktorá si neváži prijaté dohody nemôže byť spoľahlivým partnerom. Kroky Ruska sú v ostrom kontraste k jeho vyhláseniam, že je spoľahlivým dodávateľom zdrojov energie. Toto je jedno z tvrdení, ktoré ruskí diplomati radi používajú. Ak sa ukáže, že Rusko je spoľahlivé ako v prípade Čečenska, pani Politkovskej alebo pána Litvinenka, Európska únia bude historicky najnaivnejšou inštitúciou, aká kedy existovala.

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, rád by hovoril v mene pani Maríny Litvinenkovej, ktorej manžela Alexandra Litvinenka zavraždili v decembri 2006 v Londýne. Vraždiacou zbraňou bolo polónium 210, rádioaktívny materiál, ktorého 97 % zloženia bolo vyrobené v jadrovom zariadení Avangard v Rusku. Vražda má charakteristické znaky vysoko sofistikovaného atentátu, aké vykonávajú ruské bezpečnostné služby. Hlavným podozrivým v tomto prípade je pán Andrej Lugovoj, poslanec ruského parlamentu, ktorý podľa ruskej ústavy nemôže byť vydaný.

Ak môžem, osobne by som chcel priamo osloviť pani Ferrerovú-Waldnerovú: pani Litvinenková žiada Radu a Komisiu, aby na samite predniesla prípad zavraždenia pána Litvinenka prezidentovi Medvedevovi. Pani Litvinenková chce poznať vraha svojho manžela a aby boli zainteresované osoby vydané spravodlivosti. Samit je ideálnou príležitosťou posunúť sa v tomto procese. Prosím, pomôžte jej.

(potlesk)

  Vytautas Landsbergis (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, budem pokračovať v rovnakom duchu ako predchádzajúci rečník. Ruská vláda by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby dokázala, že nenariadila zavraždenie britského občana – a teda európskeho občana – Alexandra Litvinenka. Keďže ruská vláda nevie dokázať, že nevydala príkazy a dokonca odmieta náležitú spoluprácu s britskými vyšetrovacími úradmi, dokazuje to oficiálnu angažovanosť Ruska na politickej vražde.

Nové Rusko, ako sa hovorí, tiež pôsobí ako teroristický štát, a na samite v Hanty-Mansijsku musí EÚ vyzvať prezidenta Medvedeva, aby takéto praktiky zastavil.

Beslanské matky v snahe zistiť, kto nariadil útok na školu a použitie pancierových pästí a ťažkých zbraní proti všetkým, čo sa tam nachádzali vrátane detí, by nemali byť postavené pred súd. EÚ musí minimálne podporiť slabších, britskú vládu a beslanské matky.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Vzhľadom na pokročilý čas budem veľmi stručný. Myslím, že to povedal pán Severin – budem ho citovať v angličtine – „Rusko je rozvratná otázka v Európskej únii“. Napriek tomu musím povedať, že na dnešnej parlamentnej rozprave sme si vypočuli prevažne dva prvky veľmi širokého konsenzu, veľmi širokého.

V prvom rade, že je potrebné vytvoriť dobré vzťahy Európskej únie s Ruskom. Samozrejme, s týmto musím iba súhlasiť. Už viackrát bolo povedané, že Ruská federácia je svetovou veľmocou a jedným z kľúčových hráčov na medzinárodnej scéne, a ako povedal pán Millán Mon, predovšetkým je to náš sused. V krátkosti, sme odsúdení žiť vedľa Ruskej federácie a toto spolužitie bude mať vysokú kvalitu, len ak bude založené na partnerstve a spolupráci. Toto predsedníctvo má za úlohu rozvíjať dialóg na zlepšenie tohto partnerstva a spolupráce, má rozvíjať dialóg, ktorý zahŕňa všetky záujmové otázky oboch strán vrátane tých, na ktorých sa nezhodneme a o ktorých som hovoril v úvode svojho prejavu.

Ďalším dôležitým prvkom širokého konsenzu, ktorý som postrehol v tomto Parlamente je význam, ktorí poslanci pripisujú spoločnému postoju Európskej únie. Môžem iba súhlasiť. Obzvlášť zdôrazňované a najčastejšie zdôrazňované to bolo v oblasti energetiky. Skutočnosť je taká, že žiaden samostatný členský štát nedosiahne v individuálnych rokovaniach s dodávateľom, ako je Ruská federácia, takú dobrú dohodu, akú môže získať Únia ako celok. Preto je skutočne najvyšší čas, aby sa vytvorila spoločná európska energetická politika.

V tomto kontexte boli spomenuté aj plynovody a ropovody. Dovoľte mi, aby som povedal toto: ak sme boli v Európskej únii až doteraz schopní vytvárať skutočný vnútorný trh energetiky, je celkom irelevantné riešiť, kadiaľ bude plynovod alebo ropovod viesť.

Dovoľte mi na záver vysloviť tento postreh: slovinské predsedníctvo je potešené, že jeho predsedníctvo končí samitom EÚ a Ruskej federácie, samitom, ktorý vďaka novým okolnostiam, novému prezidentovi Ruska a mandátu, ktorý sme nakoniec po dlhých rokovaniach dosiahli, sľubuje veľa a ja dúfam, že tieto očakávania budú naplnené.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, myslím si, že kľúčom nášho vzťahu je vzájomná závislosť, ktorú spomenulo veľa rečníkov. Na jednej strane je v našom záujme mať dobrý vzťah s Ruskom, strategickým partnerom a naším susedom, ako pán predsedajúci správne uviedol. Na druhej strane je však dôležité to, aby Rusko bolo partnerom pri riešení problémov a nie partnerom spôsobujúcim problémy.

Veľmi pozorne som počúvala a urobila som si niekoľko poznámok. Teraz odpoviem na všetky vaše otázky a pripomienky, ale dovoľte mi najskôr vyjadriť niekoľko všeobecných a špecifických postrehov.

V prvom rade je Rusko v súčasnosti veľmi dôležitým energetickým partnerom, a keďže sme dostali rokovací mandát na novú dohodu, EÚ má spoločný postoj vo vzťahu k energetike, pretože máme spoločný mandát. Nebolo ľahké získať mandát, ale máme ho a tvorí rámec našich rokovaní. Preto bolo veľmi dôležité ho získať. Ako som už povedala, v tejto novej dohode chceme uchovávať zásady energetickej charty. Vzťah EÚ a Ruska je na nej založený – nie je to jednosmerná ulica. Sme dôležitým trhom a zdrojom investícií, rovnako ako je Rusko pre nás veľmi dôležitým dodávateľom. Takže ešte raz, táto vzájomná závislosť tu existuje a musíme mať rovnaké zásady: vzájomnosť, transparentnosť a nediskrimináciu.

Jedným z cieľov energetickej politiky Európskej únie je diverzifikovať trasy dodávok a zdroje energie, aby sa zvýšila konkurencia a bezpečnosť na energetickom trhu v EÚ. Nejde o protiruskú politiku. Myslím si, že Rusko ostane našim kľúčovým dodávateľom, ale každý racionálny spotrebiteľ rozdeľuje riziká predovšetkým z dôvodu prudkého stúpania cien energií. Vzhľadom na našu rastúcu závislosť od dovozu predovšetkým plynu sa bude objem nakupovaného ruského plynu pravdepodobne zvyšovať, preto potrebujeme jasnú politiku rozdelenia.

Dovoľte mi, aby som sa zamerala na obchod všeobecne. Veľmi dôležité je, aby sa Rusko stalo členom WTO. Je to dôležité nielen pre Rusko, ale aj pre nás. Preto budeme pokračovať v aktívnej práci v Ženeve a snažiť sa dosiahnuť bilaterálnu dohodu. Myslím si, že Rusko potrebuje členstvo vo WTO na modernizáciu svojho hospodárstva, a myslím si, že vďaka súčasnému prezidentovi to je možné; samozrejme, bolo to možné aj počas prezidenta Putina, ktorý túto otázku podporoval.

Dovoľte mi, aby som rýchlo spomenula problematiku mimovládnych organizácií a ľudských práv: sme v pravidelnom kontakte s ruskými mimovládnymi organizáciami a ich obavy zahŕňame do rokovaní s ruskými orgánmi. V prípade potreby sme pripravení uviesť konkrétne prípady a naďalej ich budeme finančne podporovať z prostriedkov Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva.

Otázka ľudských práv všeobecne: s Ruskom prebiehajú konzultácie o ľudských právach. Samozrejme, hovoríme o konkrétnych prípadoch, porušovateľoch ľudských práv a niekedy o súdnych prípadoch. Konkrétne obavy sa viažu k situácii na Severnom Kaukaze. Mám iba päť minút, a o Severnom Kaukaze, Gruzínsku, Abcházsku, Južnom Osetsku a tiež o Náhornom Karabachu a Moldavsku by som mohla hovoriť veľmi dlho, preto si nemyslite, prosím, že o týchto problémoch nevieme. Toto bude veľmi dôležité a je to veľmi dôležité.

V súvislosti s problematikou Britskej rady by som chcela povedať, že EÚ podporuje vládu Veľkej Británie v spore s Ruskom o zatvorené kancelárií Britskej rady v Petrohrade a Jekaterinburgu. Myslím si, že máme s Ruskom dobrý dialóg o kultúrnej spolupráci a dúfam, že to umožní zdôrazniť hodnotu týchto kontaktov. Samozrejme, zvážime, či nemôžeme urobiť ešte viac.

Pokiaľ ide o ugrofínske menšiny: ako viete, pracujeme na realizácii prípravnej akcie vo výške 2,5 mil. EUR, ktorú parlament začlenil do rozpočtu na tento rok a v tomto kontexte sledujeme vykonávanie dohovoru Rady Európy o menšinových právach, ktorého stranou je aj Rusko. Myslím si, že by to malo zahŕňať aj národnostné menšiny v Rusku.

Pokiaľ ide o univerzitné výmeny, rada by som povedala, že spolu s Ruskom takéto výmeny podporujeme prostredníctvom programov Erasmus Mundus a Tempus. V nasledujúcich rokoch budeme spoluprácu v rámci týchto programov zvyšovať. Okrem toho Rusko preukázalo veľký záujem o členstvo v Siedmom rámcovom programe pre výskum a rozvoj, čo by mohlo byť v budúcnosti veľmi dôležité pre SIGMA. Máme Inštitút európskych štúdií a spoločne – Rusko a Európska únia – môžeme pokračovať v práci prostredníctvom tohto inštitútu a možno dokonca zdvojnásobiť objem práce.

Posledné všeobecné vyjadrenie pred tým, ako dokončím svoj prejav: myslím si, že všetci v miestnosti budú súhlasiť, keď poviem, že oficiálny začiatok tejto novej dohody je veľmi dôležitou udalosťou a príležitosťou. Existuje tu veľký potenciál a plne súhlasím s naším predsedníctvom, že to je veľmi dôležitá príležitosť.

Vieme, že rokovania nebudú ľahké. Musia byť vyčerpávajúce, a keďže sú vyčerpávajúce – pretože máme obrovský mandát – budú komplexné a nebudú tak skoro ukončené. Tento pevný mandát však ukázal aj našu jednotu. Jednota mandátu existuje. Bolo veľmi ťažké získať ho; a teraz, keď ho máme, dovoľte nám posunúť sa dopredu a nalieham na vás, aby ste nás v tom podporili.

Koniec koncov, ako všetci vieme, vzťah musí byť strategický. Dovoľte nám teda urobiť krok späť od denných iritácií a manipulačných správ a dovoľte nám pozrieť sa na širší historický kontext Európy a Ruska a na naše spoločné záujmy. Musíme nájsť spôsob riešenia našich rozdielností a zároveň nechať otvorené dvere pre dialóg. Máme príležitosť. Musíme ju využiť a som si istá, že vďaka nej spoločne vytvoríme silné partnerstvo.

  Predsedajúci. − Dostal som šesť návrhov uznesení⁽¹⁾podľa článku 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE), písomne. – (RO) Samit EÚ/Rusko, ktorý sa bude konať 26. – 27. júna v sibírskom meste Hanty-Mansijsk, označuje dvojitý začiatok: na jednej strane je to prvý kontakt Európskej únie s novým ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom, na druhej strane sa majú začať rokovania o novej dohode o partnerstve, ktorá vytvorí rámec na rozvoj vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskom.

Keďže 40 % zemného plynu dovážaného európskymi spoločnosťami pochádza s Ruska, dohoda by mala uľahčiť investície EÚ prostredníctvom prijatia transparentných právnych predpisov a otvorením potrubného systému, ktorý umožní európskym spoločnostiam nakupovať plyn priamo od stredoázijských výrobcov.

Európska únia nesmie byť ľahostajná k osudu tých, čo žijú v konfliktných regiónoch; spolu s Ruskom a ostatnými zainteresovanými hráčmi musíme nájsť spôsob riešenia zmrazených sporov a konfliktov v Moldavsku a na Kaukaze.

Dúfam, že dohoda o partnerstve bude rámcom pre rozvoj vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskom; napriek tomu by sme nemali zabúdať, že naším cieľom nie je podpísať dohodu o partnerstve, ale začleniť do tejto dohody ustanovenia, ktoré budú viesť k demokracii, bezpečnosti a zvýšeniu životnej úrovne v Európe od Kaukazu až po Atlantik.

  Katrin Saks (PSE), písomne. – (ET) Vážený pán predsedajúci, tento týždeň sa bude v meste Hanty-Mansijsk konať pravidelné stretnutie na najvyššej úrovni medzi Európskou úniou a Ruskom, po ktorom sa uskutoční 5. svetový kongres ugrofínskych národov. Ugrofínske národy sú pôvodným obyvateľstvom tohto regiónu uprostred sibírskych močiarov a tundry, ktorého názov vznikol podľa mien pastierov sobov – Hanty a Mansijsk.

Na tomto svetovom kongrese sa zúčastní aj päťčlenná delegácia Európskej únie; Maďari, Fíni a Estónci patria medzi ugrofínske národy a ich pôvodným domovom je Sibír. Dúfam, že týmto spôsobom uspejeme a obrátime pozornosť na malé národy, ktorých existencia jazyka je ohrozená a ktorých tisícky rokov stará kultúra nahrádzajú korporátne akcie.

Európska únia by mala ostať verná svojim hodnotám, mala by ich chrániť a nenechať sa zaslepiť regiónom, ktorý je zdrojom väčšiny energetických zdrojov Ruska. Rieky s ropou viedli ku konfliktom medzi tradičným spôsobom života pôvodného obyvateľstva a neustále rastúcou ľudskou potrebou ropy.