Ústne vysvetlenia hlasovania

- Odporúčanie do druhého čítania: Åsa Westlund (A6-0179/2008), (A6-0180/2008), Mojca Drčar Murko (A6-0177/2008), Avril Doyle (A6-0176/2008)

  Hiltrud Breyer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, som veľmi sklamaná, že pri odporúčaní do druhého čítania návrhu pani Westlundovej sa nepodarilo zakázať azo farbivá. To je naozaj veľmi znepokojivé, pretože označovanie nezaručuje bezpečnosť. Parlament teraz v tejto oblasti stratil kontrolu a jednoducho sa vzdal, a nanešťastie nezaujal preventívny postoj. To je veľmi poľutovaniahodné.

Presne rovnakým spôsobom považujeme za znepokojivé, že sme neboli schopní zahrnúť a regulovať používanie geneticky modifikovaných prídavných látok, čo by skutočne signalizovalo, ako vážne berieme otázku ochrany spotrebiteľa. Najpoľutovaniahodnejším však je, že sme nezvládli pred azo farbivami ochrániť deti. Alarmujúce zistenia southamptonskej štúdie dávajú jasne najavo, že sa musíme dožadovať zákazu, a že tento zákaz potrebujeme.

A vlastne o čom inom hovorí princíp prevencie, ak nie o tom, že musíme vyvodiť dôsledky, ak dôjde k náznaku rizika? V tomto prípade dôsledky jasne naznačujú potrebu zákazu. Navyše, keďže všeobecný zákaz nakoniec neprešiel, považujem za veľmi poľutovaniahodné, že sa nám stále nepodarilo vydať zákaz na produkty, ktoré sú určené hlavne pre deti.

- Odporúčanie do druhého čítania: Åsa Westlund (A6-0180/2008)

  Neena Gill (PSE). - Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za túto správu, pretože podporujem postup, ktorý bol zvolený.

Vítam harmonizáciu používania prídavných látok v potravinárskych arómach v celej EÚ. Nariadenie o používaní prídavných látok v potravinách pomôže monitorovať, aktualizovať a upravovať jestvujúcu legislatívu v tejto oblasti a prispieť k väčšej bezpečnosti potravín.

Veľmi hlboko ma znepokojuje riziko, ktoré také prídavné látky a arómy prinášajú, ich vplyv na zdravie nás a našich detí, označené nejakými číslicami začínajúcimi na E, ktoré negatívne účinkujú na inteligenciu a môžu vyvolávať alergie a iné choroby.

Hoci potrebujeme väčšiu transparentnosť a lepšie označovanie potravín, musíme dbať na rozmanitosť európskej populácie, ktorá je navyknutá na ingrediencie z celého sveta, ako napríklad koreniny, kde úplné zloženie nemusí byť hneď k dispozícii. Musíme teda zabezpečiť, aby sme neobmedzili spotrebiteľom možnosti výberu a dovolili im naďalej používať koreniny, ktoré sa používajú po celé stáročia.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, táto správa je ohromne dôležitá pre náš každodenný život. Ľudia chcú potraviny, ktoré sú zdravé a bezpečné. Z toho dôvodu je dôležité, aby postupy pre vydávanie licencií pre pridávanie prídavných látok, enzýmov a aróm do potravín boli transparentné. Na posilnenie ochrany spotrebiteľa, zvlášť kvôli ľudom, ktorí určité látky neznášajú, by spotrebitelia mali byť plne informovaní, ktoré potraviny tieto látky obsahujú. Z tohto dôvodu je dôležité, aby informácie na etiketách ľahko pochopili bežní spotrebitelia vrátane alergikov. Oprávnené a kompetentné orgány by mali rozhodovať o tom, či dovoliť alebo nedovoliť používanie látok, ktoré zlepšujú chuť, vzhľad alebo výživné vlastnosti výrobkov, a to na základe vedeckých poznatkov a hodnotenia rizík. Súlad s týmito smernicami a požiadavkami by mal byť monitorovaný a predmetom nepretržitej kontroly pre dobro spotrebiteľov na našom jednotnom spoločnom trhu.

- Odporúčanie do druhého čítania: Mojca Drčar Murko (A6-0177/2008)

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). - (SK) Podporujem ašpiráciu predloženého návrhu zabezpečiť pravdivé a zrozumiteľné označovanie potravinových výrobkov vrátane aromatických prísad.

Plne sa tiež stotožňujem s cieľom ochrany zdravia spotrebiteľa, k naplneniu tohto cieľa je nepochybne potrebné zabrániť vstupu výrobkov vyvolávajúcich nebezpečné toxikologické účinky na trh. Rovnako nevyhnutné je chrániť verejnosť a najmä zraniteľné skupiny pred takými negatívnymi následkami nadmerného nasadzovania niektorých aromatických prvkov, ako je obezita či deformácia chuťových preferencií detí.

Som presvedčený, že tieto návrhy zvyšujú kvalitu nariadenia, upevňujú jeho vnútornú logiku i vecnosť riešení. To sa týka najmä postoja výboru, že stanovené maximálne úrovne určitých zložiek by sa nemali uplatňovať v prípade, ak dotknuté potraviny neobsahujú žiadne prídavné arómy, ale iba byliny a koreniny, v ktorých sa tieto zložky prirodzene vyskytujú.

- Odporúčanie do druhého čítania: Avril Doyle (A6-0176/2008)

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). - (SK) Zabezpečenie harmonizácie právnych predpisov na kontrolu používania enzýmov v potravinárskom priemysle je v záujme celého Európskeho spoločenstva.

Naším hlavným cieľom je zaručiť vysokú mieru bezpečnosti potravín na ochranu zdravia ľudí. Zároveň je nutné zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov a tým podporiť čestný obchod v odvetví potravinárskych prídavných látok.

V prvom rade chcem vyjadriť podporu ustanoveniam na ochranu spotrebiteľa. Používanie potravinárskych enzýmov nesmie zavádzať spotrebiteľa v otázkach kvality, pôvodu, čerstvosti alebo výživovej hodnoty výrobku. Konečný spotrebiteľ musí byť informovaný o fyzikálnom stave potraviny alebo o osobitnej úprave, ktorou potravina prešla. Informácie týkajúce sa potravinárskych enzýmov a prídavných látok musia byť riadne označené, ľahko čitateľné a pre kupujúceho jasne zrozumiteľné.

- Odporúčanie do druhého čítania: Peter Liese (A6-0220/2008)

  Péter Olajos (PPE-DE). - (HU) Ďakujem, pán predsedajúci. Európska rada a Európsky parlament spoločne rozhodli znížiť emisie oxidu uhličitého o 20% do roku 2020, no v skutočnosti medzinárodné dohody stanovujú zníženie o 30%, potom o 60% alebo 80% do roku 2050.

Na dosiahnutie týchto cieľov, všetci pôvodcovia emisií, všetky priemyselné odvetvia a dokonca aj my ľudia, v mene našich domácností, sa musíme viac snažiť. Keby sme žili v perfektnom svete, kde by dostupné palivá neboli limitované a drahé, a kde by sa stále neprehlbovali environmentálne problémy, za túto súčasnú legislatívu by som nehlasoval.

Nehlasoval by som za ňu, pretože je jasne reštriktívna a znevýhodňuje nové členské štáty EÚ a maďarské aerolínie. Žiaľ, nežijeme v perfektnom svete, zásoby pohonných látok klesajú a ich cena stúpa, ale my dnes musíme niečo robiť pre to, aby sme zmenu klímy zastavili.

A tak, aj keď s vedomím, že táto legislatíva privedie aerolínie nových členských krajín EÚ do ťažkej situácie, hlasoval som za túto legislatívu, pretože si myslím, v záujme budúcnosti, že ciele, ktoré sme si spoločne určili, musíme splniť. Musíme zastaviť klimatické zmeny.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Vážený pán predsedajúci, veľmi si vážim prácu spravodajcu Petera Lieseho, ktorému sa v rokovaní s Radou podarilo presadiť maximum z toho, čo Parlament navrhol už vlani v novembri v prvom čítaní. Výsledkom je ucelený koncepčný text, ktorým sme mohli pokojne schváliť začlenenie letectva do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov a do konca roku 2012 zrušiť dnešné ekonomické zvýhodnenie letectva voči pozemnej doprave. Návrh navyše zohľadňuje nové spoločnosti vďaka 15 % emisných kvót pre aukcie a rozširuje sa i na lety z Európy a do Európy. Nadväzujem na svoje vystúpenie v novembri a zdôrazňujem, že pre zníženie emisií v ovzduší na Zemi je podstatné presvedčiť o potrebe regulácie aj zvyšok sveta. Verím, že sa nám čoskoro podarí uzavrieť dohodu s USA a ďalšími krajinami. Vítam obmedzenie výnimiek. Na rozdiel od leteckej záchrannej služby osobne nevidím dôvod, prečo by sa na lety štátnikov alebo panovníkov nemali vzťahovať rovnaké pravidlá, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia.

  Christoph Konrad (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som proti spoločnému stanovisku o začlenení letectva do obchodu s emisiami z rôznych dôvodov.

Letectvo sa na celkových emisiách v dopravnom sektore podieľa menej ako 5 %, a z tohto hľadiska tu hráme akúsi symbolickú politiku. Okrem toho sme ako Európania neboli schopní nájsť globálny prístup k tejto otázke, čo znamená, že naše opatrenia privedú európske aerolínie a tiež letiská do neférového znevýhodneného postavenia. A čo je viac, v skutočnosti sa nám nepodarilo – vtedy by to bolo jasné – uskutočniť riadnu analýzu nákladov a výnosov.

To znamená, že opatrenia, na ktorých sme sa dnes dohodli, nie sú ani racionálne ani nevyhnutné. Vytvorili sme situáciu, ktorá nie je výhodná, a ktorá v podstate odporuje lisabonskej stratégii. V skutočnosti sme postavenie Európy neposilnili. Zmrzačili sme ju a urobili sme to jednostranne, a to je dôvod, prečo som proti tomuto spoločnému stanovisku. Urobili by sme lepšie, keby sme sa viac venovali našej infraštruktúre a vytvorili jednotné európske nebo. To by prinieslo úsporu nákladov, čo by bolo oveľa prínosnejšie ako opatrenia, ktoré sme tu dnes odsúhlasili.

- Report: Richard Corbett (A6-0197/2008)

  David Sumberg (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, podobne ako väčšina konzervatívcov si myslím, že je nevyhnutne potrebné tento Parlament reformovať.

Vo svojom živote som mal obrovské privilégium pôsobiť nielen tu, ale aj v dolnej snemovni parlamentu a v miestnych štátnych úradoch v Spojenom kráľovstve. Musím povedať, že v týchto iných orgánoch – miestnych úradoch a parlamente – jestvuje viac demokracie a súčinnosti než v tomto Parlamente.

Čo potrebujeme vidieť, je angažovanosť poslancov Parlamentu v procedúrach pre diskusie. Chýba tu diskusia, chýbajú argumenty, chýba zápal a chýba oduševnenie, a problémom pri správe pána Corbetta – naozaj v dobrom – je, že predseda tohto Parlamentu dostane ešte viac právomocí. To je zle! Čím by sme sa mali zaoberať, ak budeme racionálni v budúcich rokoch, je pridelenie väčších právomocí poslancom a zmenšenie právomocí predsedu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, ako stádo oviec sa tacká väčšina poslancov tohto Parlamentu od jednej Corberttovej reformy k druhej a každá z týchto reforiem znamená menej demokracie a menej práv pre poslancov tohto Parlamentu. Potom sa ešte tvrdí opak! Hovorí sa, že poslanci chcú viac diskusií, ale diskusie o vlastných iniciatívnych správach sú rušené a nahradzované písomnými vyhláseniami. Slovo parlament však pochádza zo slova parlare a nie z dodržiavania minúty na prehovor. To je pre byrokratov. Ľudia hovoria o potrebe mať viac času na legislatívnu prácu. Toto by sme mohli mávať vo štvrtok a v piatok. Problém je, že to nevyužívame. Preto nemáme dostatok času na legislatívnu prácu.

Ozajstná reforma parlamentu – a tu dávam kolegovi Sumbergovi za pravdu – by bola niečím úplne iným. Berieme si svoje vlastné práva, skracujeme si čas príspevkov, nemôžeme predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čo znamená, že sa zbavujeme vlastnej schopnosti tvorby kompromisov. Odteraz tu budú len ideologické hádky o rigidné texty.

Toto rozhodne považujem za čierny deň v histórii Parlamentu, v ktorom pracujem nejakých 29 rokov. 15 rokov ako spolupracovník a novinár a 14 rokov ako poslanec Parlamentu. Myslím, že tento proces parlamentnej samokastrácie už zašiel priďaleko. Dokonca aj Výbor pre zahraničné veci teraz stratil viaceré svoje právomoci a potenciál. Hlboko mi je to ľúto.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Pod rúškom reforiem, ktoré by mali zefektívniť prácu Parlamentu, zavádza Corbettova správa viacero opatrení, ktoré s tým nijako nesúvisia. Naopak, je to skôr o úpravách rokovacieho poriadku, ktoré do normálneho fungovania parlamentu zavedú iba obmedzenia. Toho najjasnejším príkladom je pozmeňujúci a doplňujúci návrh pravidla 110(4), ktoré by obmedzilo počet normálnych písomných otázok na tri za mesiac. Vo svojej dôvodovej správe spravodajca tvrdí, že tento limit sa zavádza, aby sa predišlo takzvanému zneužitiu práva poslancov na kladenie otázok.

Podávanie písomných otázok je jedným z najdôležitejších prostriedkov, ktorým my, ako poslanci Parlamentu, vykonávame svoju dozornú úlohu. Predpoklad, že toto môže viesť k zneužitiu, je v skutočnosti urážkou každého poslanca Parlamentu, ktorý svoje povinnosti berie vážne. Tento typický príklad socialistického hľadania vinníka je v každom prípade pre tento Parlament, a vlastne pre ktorýkoľvek parlament, nedôstojný!

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Tento Parlament naozaj nasadzuje všetky páky na posilnenie imidžu eurokracie ako nejakej totalitnej doktríny, ktorá už ďalej netoleruje žiadnu opozíciu. Tentokrát ide o drastické obmedzenie práva poslancov Parlamentu na kladenie otázok Komisii.

Komisia, obor zamestnávajúci 10 000 úradníkov, ktorí priveľmi zasahujú do všemožných vecí, sa zjavne nahlas sťažuje na pracovnú záťaž, ktorú parlamentné otázky prinášajú. Preboha, aká to arogancia zo strany inštitúcie, akou je Komisia, ktorá evidentne pohŕda akoukoľvek formou demokratickej kontroly takmer nezodpovedaním parlamentných otázok, zvyčajne ich celkom neadekvátnym zodpovedaním a vždy ďaleko od veci. Skutočnosť, že Parlament sa pred mocnými eurokratmi plazí, je jednoducho hanebná!

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, možno sa sám seba pýtate, prečo vstávam a dávam vysvetlenia k hlasovaniu na väčšinu vecí na tomto mieste. Je to jednoducho pre veci ako Corbettove reformy. Ako osoba s trochu odlišnými názormi, než sú názory veľkej skupiny, v ktorej sedím, som dosť často vylúčený z rečnenia počas hlavnej diskusie, a to určite je dôvod, prečo by sme sem mali vniesť viac demokracie, viac menších skupín, a viac právomocí pre jednotlivých poslancov.

Vždy keď vidím Coberttovu správu, si pomyslím, že v skutočnosti je Richard Corbett pre Parlament to, čo bol Gríma Wormtongue pre kráľa Theodéna v Pánovi prsteňov. Vždy keď povie, že máme viac demokracie, robíme krok dozadu. V tomto Parlamente sa v tejto chvíli deje niečo vážne zlé. Je to neradostné, je to nedemokratické a je to vážne nesprávne. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Syed Kamall (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, pred niekoľkými mesiacmi niektorí poslanci Parlamentu, vrátane mňa, rozmýšľali o použití jestvujúceho parlamentného poriadku na odsunutie hlasovania o Ústave odetej do šiat Lisabonskej zmluvy. V tom čase predsedajúci ignoroval pravidlá, aby skrátil vysvetlenia hlasovania. Neskôr si svojvoľne prisvojil právomoci prostredníctvom Výboru pre ústavné veci.

Corbettova správa teraz žiada ďalšie obmedzenia demokratického práva poslancov klásť otázky Komisii a Rade. Ako môže tento Parlament hovoriť o krytí takzvaného demokratického deficitu, keď práva poslancov sú okliešťované nedemokratickými silami? Isteže, skúškou demokracie je tolerancia odlišných názorov alebo názorov menšiny. Musíme sa pýtať, aké kroky sa ďalej podniknú? Kto zastaví naše kĺzanie sa po šmykľavej ploche v mene takzvanej efektívnosti? Možno je zahalené diktátorstvo preferovanejšie než demokracia. Prosím, otvorte oči: nechajte nás bojovať za demokraciu.

- Správa: Jutta Haug (A6-0262/2008)

  David Sumberg (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, je možno prekvapujúce, že konzervatívci a ja sme mali na túto vec iný bič, a nakoniec sme dospeli k názoru, že hoci my všetci sme za prísnu rozpočtovú kontrolu Európskej únie – v skutočnosti už priveľmi dlho trpíme neochotou audítorov uzatvárať účty Európskej únie – takže nečudo, že sa nám názory na túto správu rozchádzajú. Prečo? Pretože sa opakovane odvoláva na Lisabonskú zmluvu.

Odkaz musíme vyslať tým, ktorí majú na tieto záležitosti vplyv. Lisabonská zmluva je mŕtva. Írsky ľud vo svojej veľkej múdrosti odmietol túto zmluvu demokratickým hlasovaním, a hoci ľudia v Bruseli a ľudia tu v Štrasburgu budú pracovať, zaliečať sa, podplácať a intrigovať pri pokusoch presvedčiť Írov, aby zmenili názor, rozhodnutie ľudu by malo zvíťaziť. Írsko v tomto prípade zastúpilo obyvateľov Európy. Počúvajme teda ich hlas.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, ako vám môžu potvrdiť vaši kolegovia vedľa vás, vždy sa snažím ujať sa slova k otázkam rozpočtu.

Veľmi dobre sa mi tento rok pracovalo so spravodajkyňou pre rozpočet, Juttou Haugovou. Bolo to vtedy, keď mala naposledy rozpočet, keď sa mi podarilo predložiť takmer 500 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k jej rozpočtu na diskusiu vo výbore, a niekoľko z nich sa dostalo až na plenárnu schôdzu. Je to dobrá osoba na spoluprácu a rozumie mnohým problémom, ktoré mám s tými časťami Lisabonskej zmluvy, na ktoré sa už pripravuje rozpočet, predpokladám, že na právnom základe finančných vyhliadok, ktoré odsúhlasila Rada – hoci som presvedčený, že je to nesprávne. Chápe, že mám veľký problém s viacerými mimovládnymi organizáciami, ktoré sú financované z rozpočtu Komisie na lobovanie za veci v bizarnom symbiotickom vzťahu, ktorý už ďalej nemôže pokračovať, a vie, že mám veľmi osobitný vzťah k paraolympijskému hnutiu, ktoré by malo niekedy v budúcnosti mať úžitok z európskeho rozpočtu

Vo všetkých týchto záležitostiach mám pre pani spravodajkyňu veľký rešpekt, no som zvedavý, či na tomto mieste ešte vôbec niekto venuje pozornosť rozpočtu, okrem malého počtu rozpočtových kúzelníkov, ktorí na tomto mieste jestvujú len v niekoľkých výboroch.

- Správa: Marcin Libicki (A6-0225/2008)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) Ako viete, pred vyše polrokom niekoľko stoviek tisícok občanov EÚ podalo do nášho Parlamentu petíciu o environmentálnych vplyvoch plynovodu Nord Stream a dnes, po vyše polroku, dostali od Európskeho parlamentu odpoveď a dozvedeli sa o jeho stanovisku k tejto dôležitej otázke.

Ďakujem vám všetkým, ktorí ste hlasovali za tento dokument, veľmi pekne ďakujem pánom Libickému a Beazleymu, a taktiež mojim ďalším kolegom za ich prínos pri príprave tohto dokumentu. Som úprimne vďačná všetkým poslancom, ktorí svojimi hlasmi dali jasne najavo, po prvé, že Európska únia plyn potrebuje, a po druhé, že občania EÚ žijúci pri Baltskom mori sú za zachovanie mora pre budúce generácie zodpovední.

  Victor Boştinaru (PSE). - (RO) Predovšetkým mi dovoľte poďakovať sa všetkým kolegom, ktorí dnes hlasovali za Libického správu. Táto správa nehovorí o rusofóbii alebo „plynofóbii“, ale poukazuje na fakt, že Európsky parlament nemôže odmietnuť a otočiť sa chrbtom k sťažnostiam, pokiaľ ide o citlivú politickú otázku.

Otázka spoločnej energetickej politiky by mala byť vyriešená jej predložením na úroveň Európskeho spoločenstva. Do tej chvíle by mali byť bilaterálne dohody začlenené do autentickej vnútornej politiky v oblasti energetiky s cieľom zabezpečiť dosiahnutie dvoch hlavných cieľov:

1. výsledok každého rokovania by mal byť prospešný pre každý členský štát EÚ,

2. tým by bolo možné zamedziť zraniteľnosti členského štátu EÚ zapojeného do bilaterálnych dohôd s tretími krajinami.

Podľa môjho názoru sú toto podmienky pre energetickú stratégiu Európskej únie a je to veľká úloha, ktorou by sa Európsky parlament v ďalšom období mal zaoberať.

  Zuzana Roithová (PPE-DE), písomne. – (CS) .Aj mňa znepokojujú obavy desiatok tisíc občanov, ktorí petíciou upozorňujú na rizikové okolnosti stavby najväčšieho plynovodu na dne plytkého Baltského mora.

Ich petícia inšpirovala verejnú diskusiu a správu Európskeho parlamentu, ktoré odhaľujú potrebu zahrnúť do rozhodovania ďalšie krajiny, a hlavne EÚ. Problémom sú ekologické riziká pre rozsiahle pohrebiská vojnových vrakov a munície na dne mora i riziková chemická metóda čistenia plynovodu pred jeho uvedením do prevádzky.

Netrúfam si vyjadrovať sa o alternatívnej pozemnej trase, ale som hlboko presvedčená, že je nevyhnutné, aby sa Európska komisia a Rada riadne ujali svojej koordinačnej povinnosti a v záujme nielen pobaltských krajín dôsledne požadovali od investora prevzatie plnej zodpovednosti za prípadné ekologické škody a vyžiadali si nezávislé hodnotenie vplyvov i hodnotenie alternatívnej trasy po pevnine.

Severná trasa dodávok plynu z Ruska je dôležitá, a preto je nevyhnutné, aby EÚ uzatvorila s Ruskom dohodu o podmienkach kontroly výstavby, ale i bezpečnej prevádzky plynovodu. Veď Rusko doteraz neratifikovalo dohovor z Espoo. Doteraz však nemáme spoločnú európsku energetickú politiku a štandardy. Toto je príklad, kedy Európania potrebujú namiesto bilaterálnej dohody medzi Nemeckom a Ruskom dohodu celej Únie a aj súhlas pobaltských krajín s výstavbou. Parlament k tomu teraz vysiela jasný politický signál.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, plne podporujem správu pána Libického. Z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nevyplývajú žiadne výhody, čo závery iba oslabuje. Plynovod je nebezpečný pre životné prostredie, pre more a pre krajiny pri Baltskom mori. Ďalšou otázkou sú náklady na stavbu, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie, než by potreboval Nord Stream na výstavbu pozemného plynovodu. Boli by to obyvatelia Nemecka a Európy, ktorí by museli uhradiť tieto náklady navyše, keďže náklady na stavbu by sa pripočítali k cene každého predaného metra kubického plynu. Kto na tom získa? Lobisti, stavebná spoločnosť a ruskí politici. Za tieto peniaze by ste mohli postaviť niekoľko jadrových elektrární, čo by zredukovalo používanie plynu a emisií CO2.

Máme na starosti dozor nad bezpečnosťou a peniaze ľudí Európskej únie. Je to našou morálnou zodpovednosťou, a pánovi Matsakisovi odkazujem, že som proti výstavbe plynovodu v Baltskom mori.

  Bogusław Rogalski (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vyjadriť svoje veľké uspokojenie z takmer jednomyseľného hlasovania tohto Parlamentu za správu o účinkoch plánovanej výstavby takzvaného baltského plynovodu spájajúceho Rusko a Nemecko cez prirodzené prostredie Baltského mora.

Baltské more je typicky kontinentálne more s plytkým dnom a obmedzenými možnosťami výmeny vôd so svetovými oceánmi. Okrem toho sa na dne Baltského mora nachádza veľké množstvo potopených chemických zbraní, čo by počas výstavby na tomto dne mohlo viesť k ekologickej katastrofe. To je z pohľadu Európy veľmi dôležité.

Je tu však aj ďalšia, dôležitejšia otázka týkajúca sa tejto správy. Investície do energetiky zahŕňajúce členské štáty EÚ by mali byť predmetom európskej kombinovanej pozornosti a starostlivosti a celej EÚ a jej obyvateľov, nielen obyvateľov jednej krajiny, v tomto prípade Nemecka. Musíme myslieť v prvom rade na európsku solidaritu a zabezpečenie energetickej bezpečnosti pre celú Európu. To sa v súčasnosti nedeje.

Dúfam, že táto správou vyšle Európsky parlament jasný signál Rade a Komisii, no predovšetkým nemeckej vláde, že rozhodovať o baltskom plynovode by nemali len dve krajiny, ale k rozhodnutiu by malo dôjsť s pochopením a súhlasom tohto Parlamentu a všetkých členských krajín EÚ.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto dôležitú správu pána Libického, keďže severoeurópsky plynovod je projekt, ktorý by mohol mať dozvuky až na osem členských štátov Európskej únie. Preto si myslím, že Únia by si v tejto veci mala pripraviť vlastné stanovisko, pre ktoré kľúčovým je spoľahlivý a nezávislý výskum a analýzy odkrývajúce ekologické riziká a zavádzajúce riadne mechanizmy na monitorovanie činnosti v tejto oblasti. Čo dnes potrebujeme je spoločná a jednotná energetická politika bez vzájomného obviňovania z pokusov hľadieť iba na vlastné národné záujmy na náklady celého Spoločenstva. Musíme pripraviť spoločné stanovisko k tejto záležitosti, ktoré bude zohľadňovať energetické a environmentálne otázky, ako aj otázky vzťahujúce sa k bezpečnosti jednotlivých členských štátov EÚ. Zvlášť v tejto otázke by mala teraz Európa preukázať jednotu.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý je teraz platený za vedenie poradného výboru pre projekt baltského plynovodu, naliehal s týmto projektom, keď bol šéfom vlády. Bezcitne dohodol podrobnosti operácie s Moskvou poza chrbát európskych susedov, a tým nielenže vzbudil historický strach, ale tiež vytiahol celkom opodstatnené ekologické a ekonomické otázky, na ktoré nejestvuje uspokojivá odpoveď.

Preto by som chcel jasne povedať, že tento projekt môže byť realizovaný, len vtedy, ak sa strach a obavy susediacich krajín a partnerov EÚ zoberú vážne, a iba ak s tým oni sami budú súhlasiť. Rozhodovanie tohto druhu ponad hlavy susediacich štátov je neeurópske, a preto v mojich očiach neprijateľné. Navyše, a poľskí a českí poslanci mi dajú za pravdu, to isté sa deje v iných záležitostiach, akými sú raketové základne a vydávanie víz.

Všetky strany sa musia na seba dobre pozrieť a zbadať, že akonáhle príde reč na zahraničné vzťahy, my v Európe si v týchto dôležitých politických oblastiach potrebujeme udržať solidaritu, pretože len vtedy nás naši medzinárodní partneri budú brať vážne. Ako nemecký poslanec v tomto Parlamente som preto hlasoval za Libického správu a proti neuváženej stavbe baltského plynovodu.

  Rainer Wieland (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, verím, že sme aspoň teraz našli rozumný text, ktorý môžeme prijať. Žiaľ, je mi ľúto, že stále jestvuje viacero problémov s koherenciou. Najviac zo všetkého mi je ľúto predovšetkým činov tých, ktorí sa dnes sťažovali na to, že zobrazovací panel nefungoval.

Pred štyrmi týždňami sme vo výbore videli, ako hlasovanie bezcitne pokračovalo napriek tomu, že nebolo prítomných 22 jazykov. Preto som vyslovene proti postupu, ktorý sme zvolili. To všetko sa týka ekonomických záležitostí a historických otázok a určite sem patrí aj energetika a pravdepodobne aj životné prostredie. Životné prostredie sa však predvádza ako monštrancia, a je naozaj pozoruhodné, že Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, ktorý by mal reagovať ako prvý, odmietol predniesť akékoľvek stanovisko.

Postup, ktorý sme si zvolili, nebol správny. Mali sme byť schopní vyprodukovať lepší text. Preto – a to predovšetkým z procedurálnych dôvodov a pre rôzne rokovania vo Výbore pre petície – som napokon za správu nehlasoval.

- Správa: André Brie (A6-0269/2008)

  David Sumberg (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, chcel by som podať vysvetlenie hlasovania o tejto otázke jednoducho s jednou poznámkou. V Afganistane sa dnes stavajú na odpor Spojené štáty a Británia a jedna alebo dve ďalšie krajiny. Stavajú sa na odpor tomu, čo si myslím, že je najväčšou hrozbou pre Európu od druhej svetovej vojny, a tou je hrozba medzinárodného terorizmu.

Problémom zostáva, že viaceré európske krajiny sa na odpor nestavajú. Áno, sú v Afganistane. Áno, niektoré ich vojská tam sú, ale aktívne pôsobia – budem otvorený – iba britskí a americkí vojaci. Vzdávam hold statočnosti predovšetkým britských vojakov a mladým mužom a ženám, ktorí tejto veci obetujú svoje životy.

Mohli sme sa už v Európe naučiť, že nemožno uchlácholiť niekoho, kto nás chce zničiť. Túto lekciu sme mohli absolvovať v 30-tych rokoch minulého storočia. Mohli sme sa to naučiť vo vzťahu k sovietskemu komunizmu – ale, obávam sa povedať, ešte sme sa to nenaučili, a je dôležité, že to je.

  Eoin Ryan, v mene skupiny UEN. – Vážený pán predsedajúci, myslím, že mnohí z nás si uvedomujú problémy, ktoré zneužívanie heroínu prináša jednotlivcom, ich rodinám a ich komunitám celosvetovo ale i v Európe. Európa nasadila mnohé pokrokové opatrenia na úrovni Spoločenstva na riešenie zneužívania heroínu, a viacerými spôsobmi ukazuje svetu, ako tento problém riešiť vďaka liečeniam a iným podobným programom.

V súčasnosti však 90 % heroínu, ktorý sa dostáva do európskych ulíc, pochádza z Afganistanu. Myslím, že opatrenia, ktoré v súčasnosti prijímame, v skutočnosti nefungujú. Otvorené hospodárstvo v Afganistane a rebélia sa vzájomne posilňujú. Drogy financuje Taliban a jestvujúce bezprávie a násilie uľahčujú pestovanie maku. Uskutočnilo sa mnoho pokusov presvedčiť farmárov, aby prešli od maku na iné plodiny, ale tie nanešťastie zlyhali.

Neprekvapuje, že v Afganistane stále jestvujú makové polia, hlavne v provincii Hílmand a Kandahár, keďže tento lukratívny obchod má hodnotu okolo 500 miliónov USD ročne pre pestovateľov ópia a okolo 3,5 miliárd USD pre jeho pašerákov a spracovateľov. Tým, že efektívne neriešime tento problém pri zdroji a neposkytujeme pestovateľom ópia trvalo udržateľné alternatívy, škodíme nielen obyvateľom Afganistanu ale aj obyvateľom Európy. Čo sa v súčasnosti nanešťastie deje, je, že Afganistan sa mení na ďalší drogový štát, a pozrite sa na všetky tie problémy, ktoré priniesla Kolumbia.

Je mi jasné, že to nie je ľahké. Je mi jasné, že pokúsiť sa túto situáciu v Afganistane riešiť je extrémne ťažké pre všetkých ľudí, ktorí sa o to snažia, ale myslím si, že opatrenia, ktoré v tejto chvíli podnikáme, reálne nefungujú. Nepoznám riešenie. Veľa som o tom čítal a uvedomujem si, že existujú ľudia, ktorí sa s nasadením svojich životov snažia a púšťajú do riešenia tohto problému.

Myslím si, že problémy s heroínom v Európe začínajú narastať. V tomto roku zadržali úrady v Írsku rekordné množstvo heroínu a nedávne správy poukázali na tamojšie veľké problémy mladých žien so zneužívaním heroínu. Ako bývalý minister zodpovedný za drogy si myslím, že na zefektívnenie boja proti ilegálnemu pašovaniu drog je potrebná väčšia koordinácia medzi všetkými členskými štátmi EÚ a tiež spolupráca s ďalšími štátmi susediacimi s Afganistanom.

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). - (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu, pretože človek by musel byť slepý, aby nevidel, že v Afganistane jestvujú hadie hniezda opozície k demokratickému svetu. Demokratický svet sa snaží brániť proti teroristickým útokom, ku ktorým došlo vo viacerých veľkých štátoch po celom svete, a hoci sme niekoľko víťazstiev nad teroristami zaznamenali, musíme teraz bojovať s jedovatým pozadím organizácie, ktorú je nevyhnutné zotrieť z povrchu zemského, a ktorá sa po rozhodnej porážke, ktorú utrpela v Iraku, teraz snaží preskupiť v Afganistane. Preto musí Európa v tomto odvážnom konaní stáť Spojeným štátom bok po boku.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, geniálny zahranično-politický stratég Franz Josef Strauss, ktorého 20. výročie smrti si budeme pripomínať 3. októbra tohto roku, vždy hovoril, že ak si svoje sako nesprávne pozapínate, musíte ho znovu rozopnúť, aby ste ho mohli pozapínať správne. To je presne tá situácia, ktorú teraz máme v Afganistane, pretože používame nesprávnu politickú stratégiu. Svoje úsilie sme upriamili na menšinové skupiny Severnej aliancie a ignorovali reprezentatívne sily väčšinovej populácie, najmä Paštúnov. To preto tam politika a demokracia jednoducho nefunguje.

Ak sa nám nepodarí získať väčšinu reprezentatívnej paštúnskej komunity na stranu západu, demokracie a našich povinností, potom v Afganistane dramaticky prepadneme, čo sa teraz javí čoraz bližšie. Preto by som jednoducho apeloval na všetkých zainteresovaných, aby sme zvážili začať v Afganistane odznova, a nehnať Paštúnov do rúk zvyšku Talibanu, pričom sa Paštúni a Taliban hádžu do jedného vreca. To by bola veľká chyba. Potrebujeme novú politickú stratégiu, takú, ktorá je diferencovanejšia.

Ako Európania poznáme národnostné problémy pravdepodobne lepšie ako ostatní. Naše skúsenosti by sme v Afganistane mali aplikovať múdro a kompetentne.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa ešte raz poďakovať tlmočníkom, že zostali tak dlho, s kratšou prestávkou na obed a počúvajúc naše vysvetlenia k hlasovaniu. Keby sme nemali Corbettovu správu a všetky tieto veci, ktoré nás nútia k vysvetleniam hlasovania, všetci sme mohli ísť na obed oveľa skôr.

Najskôr by som sa chcel pridať k slovám pána Eoina Ryana. Myslím, že výrečne predstavil jeden z najväčších problémov, ktoré máme s Afganistanom. Mal som rovnaké pripomienky ako môj múdry kolega pán David Sumberg. Nemôžem uveriť všeobecnej trúfalosti tohto miesta už len rozprávaním o tejto veci, keď uvážite, koľko z členských štátov EÚ nasadilo v Afganistane svojich vojakov do akcie v prvom slede. Mám mnoho voličov a dvaja z nich sa nedávno vrátili z Afganistanu mŕtvi. Ubezpečujem vás, že nikto nenasadzuje vojakov so zlým úmyslom, ale toto je pre nás naozaj dôležitý prípad.

Protiví sa mi všeobecný antiamerikanizmus tohto miesta. Naozaj nechápem protivojnové cítenie tohto miesta a je tu niekoľko takých, ktorí sú úplne zbabelí vo svojich činoch, ktorí hádžu kamene z bezpečia tohto miesta, kým iní naozaj riskujú svoje životy na zlepšenie situácie nás všetkých.

Písomné vysvetlenia hlasovania

- Správa: Jacek Saryusz-Wolski (A6-0271/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu môjho váženého poľského kolegu Jaceka Saryusza-Wolského, ktorý v prvom čítaní spolurozhodovacej procedúry navrhuje schváliť návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré upravuje nariadenie z roku 2006 stanovujúce všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva. Bolo dôležité objasniť jestvujúce ustanovenia o finančných prostriedkoch Spoločenstva riadených finančnými sprostredkovateľmi, pretože aktuálny text je nejednoznačný o možnosti pokračovania v reinvestovaní týchto prostriedkov. Navyše, zdá sa logické autorizovať Európsku investičnú banku v rámci Nástroja pre európsko-stredomorské investície a partnerstvo (FEMIP) na reinvestovanie zdrojov pochádzajúcich z minulých operácií. Keďže predošlé nariadenia nerátali s možnosťou reinvestovania prostriedkov, „spätné toky“ sa vracajú to rozpočtu Spoločenstva. Vďaka navrhovaným zmenám bude EIB môcť reinvestovať takého prostriedky v kontexte FEMIP, pokým Komisia nerozhodne o ukončení operácie.

  Titus Corlăţean (PSE), písomne. − (RO) Podporil som prijatie všeobecných ustanovení s ohľadom na zriadenie nástroja európskeho susedstva.

Myslím si, že tento inštrument by sa mal rozvíjať a finančné a rozpočtové priority Európskej únie by sa mali pohnúť smerom k východnej dimenzii susedskej politiky, ktorá by mala zahŕňať Moldavskú republiku a Ukrajinu.

Podporil som prijatie správy s cieľom viac hovoriť o riešeniach vo veci prípravy a integrácie Moldavskej republiky do EÚ, v zjavnej korelácii s demokratickými procesmi na poli slobody masmédií, reforiem súdnictva, garantovania základných práv občanov a zabezpečenia práv opozičných strán vo volebnej kampani v roku 2009.

- Správa: Neil Parish (A6-0270/2008)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. − Odvolávam sa na svoje stanovisko s ohľadom na zavedenie spoločných kritérií, ktoré sú jasné vzhľadom na grantový plán spadajúci priamo pod SPP. Tiež by som sa odvolal na zavedenie pomoci, práv a povinnosti pre poľnohospodárov a chovateľov.

Návrhom, ktorý sa nachádza v štádiu tvorby, by sa mali vykryštalizovať kritériá tak, aby členské štáty EÚ boli oprávnené poskytovať pomoc chovateľom produkujúcim hovädzie a teľacie mäso.

Tento systém sa odborne nazýva „viazaný (tzv. coupled)“ a keďže sa Malta rozhodla pre zavedenie plne neviazaných (tzv. decoupled) platieb, hlasoval som za na základe veci, ktorá je v národnom záujme.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) BSE, škandály s mäsom a podobné prípady, kedy EÚ nie vždy zanechala dobrý dojem, spôsobujú, že sa ľudia vo vzťahu k potravinám cítia neisto. Ak bavorské úrady naozaj roky neboli informované o aktivitách talianskych gastronomických banditov, ktorí spracúvali a predávali pokazený syr, a ak nefungovala spolupráca pri nedávnom škandále s vínom, potom toto všetko podčiarkuje vážne nedostatky v európskom systéme hlásenia, ktoré musia byť ihneď odstránené.

Aktuálna kríza v potravinárskom sektore tiež jasne ukazuje, aká dôležitá je potravinová sebestačnosť pre ktorúkoľvek krajinu. Preto by sme mali poskytovať väčšiu podporu našim vlastným drobným poľnohospodárom a predovšetkým tiež nášmu ekologickému poľnohospodárstvu. Potreba zlepšenia poľnohospodárskych výsledkov sa nesmie stať výhovorkou pre ďalšie uvoľňovanie cesty génovej technike cez zadné dvierka EÚ. Ak obyvateľstvo geneticky modifikované potraviny odmieta, EÚ musí tento postoj podporovať a nie vychádzať v ústrety niektorým veľkým koncernom.

- Správa: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (A6-0290/2008)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. − Historicky daným priemyslom Malty sú opravy lodí. Práca v prístaviskách je nebezpečná. Spolu so stavebným priemyslom tvorí dve hlavné oblasti náchylné k úrazom. Kým stavebný priemysel zaznamenáva pomalé zlepšenie bezpečnosti používanej techniky, prístaviská kladú väčší dôraz na bezpečnosť pri práci.

V súčasnosti čelia maltské prístaviská veľkej skúške. Nacionalistická vláda ich chce za každú cenu sprivatizovať. Zdá sa, že žiadna iná alternatíva neprichádza do úvahy. Nezdá sa, že by sa diverzifikácia, vypĺňanie medzier v priemysle alebo špecializácia na opravy výletných lodí ocitli na pláne pre diskusiu.

Napriek tomu, že maltská labouristická strana a všeobecný odborový zväz vláde odkázali, že sú pripravení konať na záchranu lodeníc. Tieto lodenice vychovali vysoko kvalifikovaných odborníkov nielen pre seba, ale aj pre maltský priemysel. Ich znamenitosť je neprekonateľná.

Ja osobne som hodnotil ich výbornú kvalitu, keď mi ku koncu funkčného obdobia minulej labouristickej vlády premiér prenechal zodpovednosť za prístaviská. Môžem tiež dodať, že ja osobne mám pre lodenice slabosť, keďže tam v 50-tych rokoch minulého storočia pracoval aj môj otec.

- Správa: Dariusz Rosati (A6-0232/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Na základe správy môjho poľského kolegu Dariusza Rosatiho som hlasoval za legislatívne rozhodnutie, ktoré v súlade s rokovacím poriadkom upravuje návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Podľa článku 171 Zmluvy o ES, Spoločenstvo môže zavádzať spoločné postupy alebo iné štruktúry nevyhnutné na zabezpečenie efektívnosti výskumu, technického rozvoja a demonštratívnych programov Spoločenstva a v budúcnosti bude niečo také stále viac pravdepodobné. Preto bolo logické definovať vhodný daňový rámec pre tieto typy postupov tak, že sa k nim bude pristupovať ako k medzinárodným subjektom. Navyše, v kontexte ich pristúpenia Bulharsko a Rumunsko ako aj ďalšie nové členské štáty EÚ, majú právo požiadať o udelenie výnimky vzhľadom na oslobodenie od dane pre malé a stredne veľké podniky a schémy DPH použiteľnej v medzinárodnej preprave cestujúcich. Na účely transparentnosti a konzistencie by tieto výnimky mali byť zakomponované do smernice o DPH.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Ako spravodajkyňa svojej skupiny som hlasovala za Rosatiho správu o návrhu upraviť a doplniť niektoré ustanovenia týkajúce sa spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Úpravy smernice o DPH, ktoré navrhuje Komisia, sú podľa môjho názoru dôležité zjednodušenia a vylepšenia.

Objasnenie rozsahu systému DPH pre dodávky zemného plynu, tepla a chladenia umožní členským štátom EÚ uplatniť si znížené sadzby DPH na dodávku týchto tovarov tak, ako je plánované v smernici. V terajších podmienkach explózie cien energií si myslím, že je nevyhnutné umožniť členským štátom EÚ zmierniť vplyv nadmerného rastu cien energií znížením nepriamych daní. Toto opatrenie pomôže zmierniť inflačný tlak, ktorý má negatívny vplyv na ekonomickú situáciu a na kúpyschopnosť spotrebiteľov.

Musím zdôrazniť, že členské štáty EÚ, ktoré si želajú zníženie svojej sadzby DPH na dodávky energií, tak môžu spraviť podľa už jestvujúcich smerníc, zvlášť pokiaľ ide o minimálne sadzby. Novú európsku legislatívu v tejto oblasti nepotrebujeme. Vlády členských štátov EÚ, ktoré chcú konať rýchlo, majú všetky potrebné prostriedky k dispozícii.

  David Martin (PSE), písomne. − Podporujem odporúčania obsiahnuté v Rosatiho správe. Ďalšie vysvetlenia súčastí smernice o DPH, akou je napr. právo na odpočet, prospeje malým a stredným podnikom, ktoré by mohli čeliť zbytočnej byrokracii podľa starých podmienok. Preto som hlasoval za zmeny, ktoré správa navrhuje.

- Správa: Bogusław Sonik (A6-0221/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Správa je zacielená na Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru z Espoo o posudzovaní vplyvov v cezhraničnom kontexte (Protokolu SEA). Komisia podpísala Protokol SEA v mene Európskeho spoločenstva 21. Mája 2003 na piatej ministerskej konferencii s názvom „Životné prostredie pre Európu“, ktorá sa uskutočnila v máji 2003 v Kyjeve.

Cieľom Protokolu SEA je poskytovať vysokú úroveň ochrany životného prostredia, vrátane zdravia tým, že zabezpečí začlenenie environmentálnych a zdravotných záujmov do opatrení a nástrojov určených na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

V tejto súvislosti Európske spoločenstvo mieni implementovať článok 13 Protokolu SEA do Dohovoru z Espoo prostredníctvom postupov pre hodnotenie vplyvov stanovených v Správe o hodnotení vplyvov, ktorá sa vyváženým spôsobom týka ekonomických, sociálnych a environmentálnych stránok trvalo udržateľného rozvoja.

  David Martin (PSE), písomne. − Správu Bogusława Sonika s názvom „Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k dohovoru EHK OSN z Espoo z roku 1991 o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice“ by sme mali podporiť. Environmentálne a zdravotné obavy by sme mali vziať do úvahy, keď sa snažíme presadzovať trvalo udržateľný rozvoj. Hlasoval som za odporúčania v tejto správe.

- Správa: Ewa Klamt (A6-0246/2008)

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. − (PT) V čase podpisovania Asociačnej dohody k Schengenskej dohode medzi ES a Švajčiarskom nebolo možné asociovať Lichtenštajnsko pre neexistenciu dohody o zdaňovaní úspor (túto dohodu sa podarilo uzavrieť až o rok neskôr).

Majúc na pamäti, že politika voľného pohybu osôb jestvuje medzi Švajčiarskom a Lichtenštajnskom už niekoľko desaťročí, pridruženie Lichtenštajnska k tejto Dohode bolo veľmi dôležité.

Preto podporujem túto iniciatívu, ktorá prostredníctvom Protokolu pripojeného k tejto Dohode, pridružuje túto krajinu k Schengenu. Lichtenštajnsko bude musieť prijať a aplikovať acquis ako celok s výnimkou ustanovení nových zákonov alebo opatrení, ktoré súvisia s vymáhaním záruk pri hľadaní a/alebo získavaní dôkazov v rámci vyšetrovania alebo trestných konaní za trestné činy spáchané v oblasti priamych daní (ktoré sa podľa lichtenštajnských vnútorných zákonov netrestajú uväznením).

Podporujem stanovisko spravodajkyne Ewy Klamtovej, aby Európsky parlament súhlas dal, ako sa stalo v prípade Dohody, ku ktorej sa tento Protokol vzťahuje. Európsky parlament by však mal mať väčší prístup k informáciám o prebiehajúcich medzinárodných rokovaniach, aby bol schopný riadne a jednotne vykonávať svoje kompetencie.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Hlasovala som proti tejto správe ako gesto protestu proti neschopnosti Komisie a Rady konať pri riešení problémov daňových rajov v Európe. Samozrejme, Lichtenštajnsko nie je v Európe jediným daňovým rajom, no jediným spôsobom ako presvedčiť tieto mikroštáty k činom, je vystaviť ich politickému tlaku. Naďalej k nim a ich obyvateľom pristupujeme v rukavičkách, hoci ich bankové pravidlá a tajomstvá každoročne pripravia členské štáty EÚ o miliardy EUR.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Až doteraz si Švajčiarsko a Lichtenštajnsko uchovávali privilegované partnerstvo s EÚ prostredníctvom rôznych bilaterálnych zmlúv, čo je niečo, čo by sme určite mohli odporúčať ktorémukoľvek štátu, ktorý si želá zachovať si svoju suverenitu a identitu. EÚ nemôže byť veľmi hrdá na to, že účasť Lichtenštajnska v schengenskom programe bola podmienená dohodami súvisiacimi so zdaňovaním príjmov z úspor. Toto pripomína vyhrážky dohody Schengen/Dublin, ktoré mali prinútiť Švajčiarov dostať rozum.

Nemôže byť správne vynakladať milióny na pomoc a robiť rôzne iluzórne sľuby na zlákanie nových členov alebo krajiny viac pripútať k EÚ a zbaviť ich tak možnosti ísť svojou vlastnou cestou mimo Spoločenstva.

- Správa: Gérard Deprez (A6-0268/2008)

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. − (PT) V súčasnosti platné nariadenie stanovuje jednotný formát pre víza, ale neviedlo k jednotnému číslovaniu víz v členských krajinách EÚ.

Číslo sa vkladá s cieľom identifikácie jednotlivých víz vydaných občanom tretích krajín niektorým z členských štátov EÚ. Napriek určitým rozdielom jestvujúcim medzi členskými štátmi EÚ čísla dosiaľ neboli také dôležité, keďže víza sa na hranici kontrolujú iba vizuálne alebo strojovým načítaním dát.

Akonáhle sa však vízový informačný systém (VIS) spustí do prevádzky, verifikácia na hraničných priechodoch vonkajšej hranice sa bude musieť vykonávať použitím čísla vízovej nálepky v kombinácii s odtlačkami prstov držiteľa pasu.

Je preto potrebné zmeniť číslovanie víz tak, aby sme zjednotili čísla vízových nálepiek, čo počas verifikačného procesu zaručí, že bude vybraný iba príslušný aplikačný súbor, v ktorom sa budú verifikovať odtlačky prstov osoby prezentujúcej sa vízami na hraničnom prechode.

Preto podporujem tento návrh na zabezpečenie koherentného a jednotného číslovania vízových nálepiek používaných v systéme VIS, čím sa zabezpečí, že keď táto výmena vízových údajov vstúpi do platnosti, bude čo možno najbezchybnejšie pracovať, a tým sa znížia riziká nelegálneho prístupu k osobným údajom.

- Správa: Christian Ehler (A6-0254/2008)

  Neena Gill (PSE), písomne. − Pán predsedajúci, hlasovala som za túto správu a dúfam, že obnovenie dohôd o vedecko-technickej spolupráci medzi Európou a Indiou bude zmysluplnejšie, keďže vedecká spolupráca doteraz nenaplnila svoj potenciál. Doteraz to bola len papierová dohoda a ja dúfam, že nová dohoda naozaj povedie ku konkrétnym činom na oboch stranách.

Veda a technika sú kľúčovou zložkou strategického partnerstva medzi EÚ a Indiou a jednou z najsľubnejších oblastí spolupráce, kde zo vzájomnej spolupráce môžu získať obe strany.

Posilnenie jestvujúcej dohody je pozitívna vec. Táto nová dohoda by sa však mala zamerať na hlavné výzvy, ktorým čelíme, predovšetkým na klimatické zmeny, energetickú bezpečnosť a epidémie. Reálne jestvuje príležitosť spojiť výskumné a vývojové kapacity na dosiahnutie spoločných riešení.

Nakoniec by som chcela zdôrazniť, že táto dohoda ponúka príležitosť nielen na spoluprácu pri riešení veľkých svetových problémov, ale tiež príležitosť podieľať sa na tvorbe významného rozdielu v živote Indov, ktorí stále nemajú prístup k základnej technike. Poskytnutím svojich technológii by Európa mohla napomôcť hospodársky a sociálny rozvoju Indie.

- Správa: Diana Wallis (A6-0277/2008)

  Ewa Tomaszewska (UEN), písomne. − (PL) Vo svetle zmätku počas hlasovania, by som chcela vysvetliť, že mojím úmyslom bolo podporiť ponechanie poslaneckej imunity pánovi Witoldovi Tomczakovi, a tak by sa mal rátať aj môj hlas, teda proti, nie za správu.

- Správa: Giuseppe Gargani (A6-0222/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Tento návrh je protirečivý, preto sme sa hlasovania zdržali. Priznávam, určité stránky sú pozitívne, predovšetkým možná úprava Štatútu Súdneho dvora, ktorá by dala Európskemu parlamentu právo na podávanie komentára Súdu v takých prípadoch, kedy sa priamo alebo nepriamo spochybňujú jeho privilégia tak, aby angažovanosť Európskeho parlamentu, keď Európsky parlament nie je účastníkom konania, nebolo ponechané na rozhodnutie Súdneho dvora. Faktom však zostáva, že iné stránky môžu jednoducho posilniť federalizmus, čo je to, prečo my s týmto návrhom nesúhlasíme.

Za podstatný navyše považujeme princíp, ktorým Európsky parlament rešpektuje suverenitu členských štátov EÚ a tým aj ich národných súdov. Hoci uznávame, že politika spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými súdmi by mohla byť zaujímavá, musíme trvať na tom, že táto spolupráca nemôže byť zneužitá na upieranie národných práv, vrátane zvrchovanosti národných súdov a princípu podriadenosti.

  David Martin (PSE), písomne. − Správa pána Garganiho skúma možnosti Európskeho parlamentu na obranu ich privilégií pred národnými súdmi. V súčasnosti Parlament nie je schopný brániť svoje rozhodnutia pred národnými súdnymi dvormi. Vítam túto vlastnú iniciatívu, ktorej cieľom je nájsť spôsob, ako zlepšiť koherentnosť politiky medzi členskými štátmi EÚ.

- Odporúčanie do druhého čítania: Åsa Westlund (A6-0179/2008)

  Liam Aylward (UEN), písomne. − Dnes Parlament hlasoval za zdravie a ochranu európskych spotrebiteľov. Ochrana spotrebiteľa a zdravia našich občanov sú v centre tohto potravinového balíka vzhľadom na reguláciu prídavných látok, enzýmov a aróm, ktorý Parlament presadil hlasovaním veľkej väčšiny poslancov.

Prídavné látky, enzýmy a arómy budú schválené pred ich samotným použitím. Je to tiež dobré pre priemysel, keďže to prináša viac konzistencie vďaka o harmonizácii a jasnosti pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ. Potravinárske farbivá v produktoch budú jasne označované. Čo spotrebiteľa najviac trápi, sú alergie na určité látky (napríklad azo farbivá) a zavádzajúce informácie na etiketách výrobkov o ich vlastnostiach, čerstvosti, kvalite, prímesiach, pôvode a výživných hodnotách. Pokiaľ ide o potravinárske arómy, želaním je, aby potraviny zostali nanajvýš prirodzené. Parlament hlasoval za ochranu proti limitom na koreniny, ktoré sa celé stáročia používajú bez žiadnych preukázateľne negatívnych účinkov.

Čo sa týka nových vedeckých informácií zo Southamptonu, ktoré dosvedčujú škodlivosť niektorých prídavných látok v potravinách na deti, beriem túto štúdiu a jej následky vážne a očakávam, že ju Komisia podporí.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam návrh Åsy Westlundovej o regulácii, ktorá by zaviedla spoločný autorizačný postup pri prídavných látkach do potravín, potravinárskych enzýmoch a arómach. Väčšia transparentnosť v autorizačných postupoch pre také prímesi by ešte viac posilnila ochranu spotrebiteľa v celej Európe. Spotrebiteľ by mal mať k dispozícii všetky potrebné nástroje, aby mohol vykonávať informované rozhodnutia o potravinách dostupných na našich regáloch. Hlasoval som za odporúčania správy.

- Odporúčania do druhého čítania: Åsa Westlund (A6-0180/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström and Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) Rozhodli sme sa hlasovať proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom č. 14-19. Toto je rozhodnutie v druhom čítaní. Členské štáty v Rade ministrov boli proti označovaniu a aj proti zákazu azo farbív, ale napokon boli nútené prijať kompromis o označovaní. Toto je veľké víťazstvo, ktoré nechceme ohroziť hlasovaním za populistické úpravy, ktoré neponúkajú vyhliadky na zlepšenie.

My, švédski sociálni demokrati sme presadzovali zákaz azo farbív a budeme v tom pokračovať, no nemáme v úmysle podporovať populistické iniciatívy alebo populistické hlasovanie, ktorými by sme mohli zbytočne ohroziť zdravie detí

  Adam Bielan (UEN), písomne. — (PL) Vážený pán predsedajúci, podporil som správu pani poslankyne Westlundovej, lebo so spravodajkyňou súhlasím, že zákony o syntetických prídavných látkach do potravín je potrebné skonsolidovať. Myslím, že by sme mali klásť väčší dôraz na to, aby spotrebitelia dostali jasné informácie o obsahu konzervačných látok v zakúpených potravinárskych výrobkoch.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Musíme sa snažiť o väčšiu transparentnosť v procese schvaľovania prídavných látok do potravín ako aj o posilnenie ochrany spotrebiteľa a najmä ochrany tých spotrebiteľov, ktorí sú na určité látky alergickí. Rovnako musíme zobrať do úvahy ochranu životného prostredia, ako jeden z faktorov pri schvaľovaní používania prídavných látok.

Ako bolo dohodnuté v prvom čítaní, je veľmi dôležité objasniť, čo znamená zavádzanie spotrebiteľa a ochranu životného prostredia vnímať ako faktor, ktorý pri schvaľovaní používania prídavných látok musíme brať na vedomie.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sme prijali teraz v druhom čítaní, by v podstate mali posilniť aspekty v konečnom texte, ďalej posilniť ochranu spotrebiteľa a životného prostredia, a rovnako aj vysvetliť podmienky pre schvaľovanie prídavných látok.

Po tom, ako toto regulačné opatrenie vstúpi do platnosti, prídavné látky do potravín budú musieť tieto podmienky spĺňať.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasovaním som podporil správu pani Westlundovej o prídavných látkach do potravín. Nedávna štúdia southamptonskej univerzity vyslala tomuto Parlamentu výstražný signál s ohľadom na azo farbivá, ktoré sa používajú na prifarbovanie sladkostí a nápojov. Informovanie spotrebiteľa o nebezpečenstve prídavných látok na etikete výrobku je dôležitým krokom na ochranu spotrebiteľa pred negatívnymi účinkami, ktoré tieto látky môžu vyvolať, ako napr. hyperaktivitu u detí. Regulačné opatrenia po celej EÚ sú veľmi dôležité a ja chválim spravodajkyňu za jej správu.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. − (SK) Potravinárske farbivá sa do potravín a nápojov pridávajú na úpravu ich vzhľadu. Predstavujú však zbytočné riziko pre zdravie občanov. Štúdia Univerzity v Southhamtone preukázala, že potravinárske farbivá sú nebezpečné pre zdravie detí, pretože môžu zapríčiňovať hyperaktivitu a zvyšovať riziko porúch učenia. Podporujem iniciatívu európskych výrobcov v Dánsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve týkajúcu sa postupného dobrovoľného ukončenia používania potravinárskych azofarbív.

Ochrana spotrebiteľa, hlavne tých najzraniteľnejších, ktorými sú deti je prioritou EP. Z tohto dôvodu vítam a v hlasovaní som podporila správu spravodajkyne Åsa Westlund, ktorá prináša nový pohľad na európsku politiku ochrany zdravia na predchádzanie chorobám, najmä u detí.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Celým srdcom podporujem snahy, o ktoré v tejto správe ide, t. j. o označovanie výrobkov obsahujúcich azo farbivá. Myslím si, že ak si spotrebitelia budú môcť vybrať, či tieto prídavné látky chcú prestať vo svojich rodinách konzumovať, potom je označovanie férovým kompromisom.

To, že sa azo farbivá podieľajú na zlom zdraví a možných problémoch so správaním, začína byť jasné. Je správne teraz konať a presadzovať čo najlepšie normy.

- Odporúčanie do druhého čítania: Åsa Westlund (A6-0179/2008 and A6-0180/2008)

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Potreba riadneho označovania prídavných látok do potravín a postupné vyradenie z používania niektorých z nich je veľmi dôležité na ochranu najmä zdravia detí. Vítam správu Åsy Westlundovej a odporúčam ju Parlamentu na schválenie.

- Odporúčanie do druhého čítania: Mojca Drčar Murko (A6-0177/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa kladie osobitný dôraz na aspekty, ktoré majú za cieľ zabezpečenie bezpečnosti potravín pamätajúc na záujmy spotrebiteľa a predovšetkým na jeho túžbu po čo najprirodzenejších potravinách.

Je dobre známe, že nie všetky arómy, ktoré sú bezpečné z toxikologického hľadiska spotrebiteľovi aj prospievajú, preto musíme zabezpečiť, aby si spotrebiteľ mohol vybrať.

V procese schvaľovania potravinárskych aróm, „odôvodnená technologická potreba“ je kombinovaná s ďalšími stratégiami, ako napr. s bojom proti obezite, keďže prídavok veľmi silných aróm môže zamaskovať nízku kvalitu potravín.

Stanoviská Rady a Parlamentu sa líšia v otázke určitých potravinárskych ingrediencií s esenciálnymi vlastnosťami na používanie do a na potraviny, a v maximálnych úrovniach týchto ingrediencií, ktoré stanovuje príloha č. 3.

Vieme, že povinnosť výrobcov korenín vyvrátiť právny predpoklad o škodlivosti jednotlivých produktov je sporná. Bolo by logickejšie tento postup obrátiť. Táto záležitosť neprestane byť kontroverznou.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu Mojci Drčarovej Murkovej o potravinárskych arómach a určitých potravinárskych ingredienciách s esenciálnymi vlastnosťami používanými do a na potraviny. Myslím si, že správa podporuje myšlienky potravinovej bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa. Je dôležité, aby spotrebitelia po celej Európe o obsahu aróm v potravinách neboli zavádzaní. „Prírodné arómy“ by mali presne to znamenať a ja podporujem odporúčania správy zabezpečiť, aby to tak bolo. Hlasoval som za túto správu.

- Odporúčania do druhého čítania: Avril Doyle (A6-0176/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa sa týka nariadenia, ktorého cieľom je stanovenie pravidiel a postupov pre povoľovanie potravinárskych enzýmov okrem tých, ktoré sa považujú za prídavné látky. Európska komisia hovorí, že priemysel sa dožaduje harmonizácie legislatívy s postupmi ES pre schvaľovanie potravinárskych enzýmov, keďže chýbajúca legislatíva EÚ v tejto oblasti viedla k neférovej obchodnej praxi.

Parlament trvá na začlenení niekoľkých dôležitých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z prvého čítania do návrhu nariadenia predloženého Komisiou. Z tohto dôvodu opätovne zdôrazňuje, že princíp prevencie by mal stáť v centre hodnotenia rizík, čo je potrebné v tomto návrhu zdôrazniť. Aj v minulosti to posilnilo ustanovenia pre ochranu spotrebiteľa, ktoré majú zabezpečiť, aby použitie potravinárskeho enzýmu neklamalo spotrebiteľa o pôvode, kvalite a zložení produktu, a preto sa táto koncepcia znovu zavádza.

Potravinárske enzýmy navyše nie sú a ani nemôžu byť geneticky modifikované mikroorganizmy. Musíme sa tiež vyhnúť tomu, aby z geneticky modifikovaných mikroorganizmov neboli získané. Ak sa tak stane, je potrebná jasná identifikácia, aby nedošlo k zavádzaniu spotrebiteľov. Je veľmi dôležité zabezpečiť vysokú úroveň potravinovej bezpečnosti.

  David Martin (PSE), písomne. − Správa pani Doylovej sa snaží o harmonizáciu kontroly potravinárskych enzýmov. Povinné informovanie Komisie priemyselnými odvetviami a členskými štátmi EÚ o možných bezpečnostných otázkach s ohľadom na enzýmy je pozitívnym krokom pre zabezpečenie najvyšších možných štandardov potravinovej bezpečnosti v celej EÚ. Preto som hlasoval za túto správu.

- Správa: Peter Liese (A6-0220/2008)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. − Zdržal som sa hlasovania preto, aby som upozornil, že táto správa neberie do úvahy rozdiely, ktoré jestvujú medzi ostrovnými a kontinentálnymi štátmi.

Malta nie je na kontinent napojená železnicou a jediným spôsobom jej napojenia je námorná a letecká doprava. Okrem toho je maltské hospodárstvo silne závislé od cestovného ruchu, ktorý ročne pritiahne milión ľudí využívajúcich leteckú a takmer pol milióna využívajúcich námornú dopravu. Podľa odhadov by nová legislatíva spôsobila napr. britskej rodine nárast výdavkov o 160 libier.

Je dôležité udržať emisie pod kontrolou, ale je tiež dôležité rozlišovať medzi rôznymi snahami a situáciami v krajinách, z ktorých sa EÚ skladá. Princíp „kabát dobrý pre všetkých“ je za istých okolností diskriminačný.

  Christine De Veyrac (PPE-DE), písomne. – (FR) Podporila som správu Petra Lieseho o začlenení letectva do systému ETS, pretože si myslím, že kompromis, ku ktorému Parlament a Rada dospeli je vyvážený a realistický.

O potrebe konať rýchlo a efektívne pri znižovaní emisií skleníkových plynov, a predovšetkým o vplyve dopravy na globálne otepľovanie už nikto nepochybuje.

Aby však táto legislatíva bola úspešná, bolo nevyhnutné, aby sa zosúladili environmentálne požiadavky s mobilitou občanov.

Úsilie, ktoré musí vynaložiť letecký sektor, musí byť dostatočne veľké na to, aby nedošlo ku kompromitácii ostatných sektorov, a musí byť dostatočne vyvážené tak, aby nebránilo rastu priemyselných odvetví.

Vítam legislatívu, ktorú sme prijali, lebo tieto požiadavky rešpektuje.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu Petra Lieseho o odporúčaní návrhu zahrnúť letectvo do systému obchodovania so skleníkovými plynmi do druhého čítania, pretože si myslím, že je veľmi dôležité a akútne potrebné obmedziť rast globálneho otepľovania na maximálne +2°C.

Letecký sektor expanduje. Emisie oxidu uhličitého z lietadiel vzrástli od roku 1990 o 87% a odhaduje sa, že do roku 2020 sa ich objem zdvojnásobí. Je preto potrebné prijať opatrenia na vyslanie jasného signálu na medzinárodnej úrovni, že EÚ je povinná bojovať proti klimatickým zmenám majúc pamätajúc na potrebu uzatvorenia medzinárodnej dohody pred Kodanskou konferenciou v roku 2009.

Dosiahnuté kompromisy nesú v sebe veľa pozitív, ako napr. systém výnimiek zavedený pre vzdialené regióny, použitie výnosov z obchodovania s emisiami v boji proti klimatickým zmenám, a opatrenia na zastavenie odlesňovania.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Návrh, o ktorom Parlament hlasoval, už je, hoci neuspokojivým, kompromisom o pôvodnom návrhu Komisie a neberie do úvahy problémy krajín s hospodárskymi ťažkosťami predovšetkým v odľahlých regiónoch. Vieme, že znečistenie treba zredukovať, ale tiež musíme uvážiť ťažkosti, ktorým čelia krajiny s krehkejšími ekonomikami.

Kompromis, o ktorom sme dnes hlasovali, sa nevyhýba všetkým negatívnym následkom tohto systému obchodovania s emisiami, ale viaceré z nich minimalizuje, a to posúvaním dátumu účinnosti podľa pôvodného návrhu Parlamentu a znižovaním rozsahu obchodovania a tlaku na slabšie podniky.

Rokovanie o udelení výnimky odľahlým regiónom sa v tomto Parlamente stalo veľmi dôležitým bodom, lebo pôvodný návrh Komisie, ako všetci dobre viete, neumožňoval pre tieto regióny žiadne výnimky. To by znamenalo, že všetky lety z týchto regiónov a späť by boli kryté všeobecnou schémou.

V texte, ktorý bol napokon prijatý, sa zachovala možnosť výnimky, ale jej rozsah nie je taký veľký, aký by mal byť. Preto trváme na tom, že nielen lety medzi ostrovmi, ale tiež lety medzi ostrovmi a kontinentom by mali by zo systému obchodovania s emisiami vyňaté.

  Petru Filip (PPE-DE), písomne. − (RO) Je zrejmé, že pre každé záväzné obdobie v programe EÚ, ktorého súčasťou je letectvo, sa vyžaduje, aby ciele, ktoré majú byť v tomto sektore dosiahnuté, boli stanovené tak, aby sa približovali priemernému úsiliu, ktoré majú vyvinúť všetky sektory členských štátov EÚ so stabilnými zdrojmi, a boli s týmto úsilím v súlade. Neúčasť leteckého sektoru v tomto systéme by mohla spôsobiť značné kompenzačné náklady na dlhú dobu.

Hlasoval som za túto správu z presvedčenia, že v Spoločenstve je potrebný integrovaný prístup k systému obchodovania so skleníkovými plynmi. Keďže sa letectvo podieľa na globálnom pôsobení ľudských činností na klimatické zmeny, je normálne, že tento sektor profituje zo zaobchádzania podľa ekvity a z pravidiel a podmienok harmonizovaných na úrovni Spoločenstva.

Je zrejmé, že pre každé záväzné obdobie v programe EÚ, ktorého súčasťou je letectvo, sa vyžaduje, aby ciele, ktoré majú byť v tomto sektore dosiahnuté, boli stanovené tak, aby sa približovali priemernému úsiliu, ktoré majú vyvinúť všetky sektory členských štátov EÚ so stabilnými zdrojmi, a boli s týmto úsilím v súlade. Neúčasť leteckého sektoru v tomto systéme by mohla spôsobiť značné kompenzačné náklady na dlhú dobu.

  Robert Goebbels (PSE), písomne. – (FR) Zdržal som sa posledného hlasovania o Lieseho správe. Myslím si, že Európska únia robí jednostranný krok mimo Kjótskeho protokolu, ktorý vyníma letecký a námorný sektor. Hoci jestvuje viacero dôvodov na zváženie klimatického účinku týchto dvoch najdôležitejších sektorov v medzinárodnom obchode, Európska únia nemôže jednostranne meniť multilaterálnu dohodu a žiadať, aby napríklad Spojené štáty ratifikovali Kjótsky protokol. Návrhy EÚ týkajúce sa leteckej dopravy by sa prinajmenšom mohli zamerať na obdobie po vypršaní platnosti Kjótskeho protokolu, t. j. na obdobie po roku 2013, a až potom na medzinárodnú dohodu v Kodani.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu pána poslanca Lieseho o začlenení leteckej dopravy do európskeho systému obchodovania s emisiami. Parlament si musí ujasniť svoje záväzky v boji proti klimatickým zmenám a zaviesť ambicióznu environmentálnu legislatívu. Rozhodnutia prijaté na diskusiách s Radou sa očividne uberajú správnym smerom. 15% obchodovateľných emisií z letectva s vyhliadkou na ich zvýšenie v roku 2013 sa javí ako uspokojivý kompromis.

Hoci podporujem odporúčania správy, Parlament sa nesmie prestať snažiť určovať ciele pre emisie z leteckej dopravy v európskom systéme obchodovania s emisiami a hľadieť vpred na rozvíjanie návrhov pána Lieseho pre všeobecné hodnotenie ETS. Hlasoval som za túto správu.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. − (SK) Od roku 1990 sa emisie z leteckých plynov zdvojnásobili a neustále sa zvyšujú. Ak EÚ myslí vážne boj proti klimatickým zmenám, musí sa stať najdôležitejším globálnym hráčom v tejto oblasti. Nemôžeme o tom iba hovoriť, ale musíme prijať aj legislatívne opatrenie. Za pozitívny krok pokladám smernicu, ktorej cieľom je začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva.

Kompromis, ktorý prináša správa spravodajcu Petra Lieseho, je vyváženým a reálnym riešením medzi ochranou životného prostredia na jednej strane a zabezpečením konkurencieschopnosti európskeho leteckého priemyslu na strane druhej. Nesmieme diskriminovať európske letecké spoločnosti, hlavne z nových členských krajín EÚ, ktoré sa snažia dobehnúť všeobecný trend. Z tohto dôvodu pravidlá zdravej hospodárskej súťaže musia rovnako platiť aj pre letecké spoločnosti z tretích krajín. Je potrebné prijať medzinárodnú dohodu, preto EÚ musí rokovať s USA, Ruskom aj Čínou.

Musíme mať na pamäti aj skutočnosť, že letecká doprava je niekedy jedinou možnosťou pre spojenie EÚ so vzdialenými regiónmi. Významným spôsobom prispieva k rozvoju turizmu, a preto sa nesmie stať luxusom.

Verím, že spoločné stanovisko EP a Rady prispeje k čistej doprave a zavedeniu nových technológii v leteckej doprave, preto som hlasovala za správu.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Dnešným prijatím smernice o zavedení Európskeho systému obchodovania s emisiami pokračuje Európska únia v získavaní bodov v zápase proti klimatickým zmenám.

Bolo by nemožné nevítať túto dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorá od roku 2012 spôsobí postupné a reálne zníženie množstva skleníkových plynov za všetky lety z a do Európy.

Osobitne vítam prijatie dvoch konkrétnych opatrení, ktoré ukazujú, našťastie, že Európa stále často prijíma veľmi vyváženú legislatívu, ktorá zohľadňuje menšie zúčastnené strany: charterové lety, výskumné lietadlá a malé aerolinky budú môcť pokračovať v lietaní bez toho, aby sa museli obávať záväzných ustanovení v smernici. Výťažok z obchodovania s 15% povolených emisií CO2 sa použije na výskum a rozvoj v leteckom sektore.

Toto je dôležité, lebo, ako sa zdá, EÚ musí vložiť svoje nádeje do inovácií, technici budú musieť prejaviť veľký kus vynaliezavosti na dosiahnutie redukcie znečistenia spôsobeného lietadlami v čase, kedy letecká doprava zaznamenáva 5 percentný rast ročne.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Dnes podporím Lieseho správu preto, lebo je to vyvážená a praktická správa, aj keď trochu komplikovaná.

Civilné letectvo musí uznať, že jeho zahrnutie do systému obchodovania s emisiami je potrebné, a environmentalisti musia uznať, že ľudia lietať chcú, a že letecký priemysel vo veľkej miere prospieva viacerým regionálnym rovnako ako národným ekonomikám.

Stále si myslím, že táto dohoda má problémy. Stále si myslím, že realizácia 100% obchodovania do roku 2020 by mohla vyvolať vážne problémy pre malé a regionálne aerolínie.

Dosiahli sme však len kompromisné riešenie. Stále si myslím, že toto regulačné opatrenie narazí na právne a iné problémy zo strany krajín mimo EÚ, predovšetkým USA a Ruska, ktoré skomplikujú uzatvorenie medzinárodnej dohody. Toto je však len začiatok, a preto musíme poďakovať Komisii za jej odvahu a prezieravosť.

Letecký priemysel v tejto chvíli bojuje s vysokými cenami palív, prečo je kompromis o systéme ETS veľmi dôležitý. Viem, že aerolínie nie sú spokojné, viem že ani environmentalisti nie sú spokojní. Možno to práve naši spravodajcovia takmer vystihli!

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Ak chce EÚ dosiahnuť 20-percetné zníženie emisií CO2 do roku 2020, potom letecký sektor musí byť zahrnutý do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Za niekoľko posledných rokov vzrástli emisie z letectva o takmer 90%.

Letectvo sa súčasne zbavuje povinnosti platiť spotrebnú daň na letecké palivá a DPH na letenky. Legislatívne opatrenia preto nie sú nevyhnutné. Správa si kladie za cieľ spustiť systém obchodovania s emisiami od roku 2011 pre všetky lety odchádzajúce a prichádzajúce na európske letiská. Od roku 2012 sektor bude musieť obmedziť emisie skleníkových plynov o 1,5% ročne. Navrhovaný rozsah voľne obchodovateľných práv je priveľmi vysoký. Myslím, že letecký sektor by mal vstúpiť do obchodovania s emisiami s aspoň 25 percentami. Cieľom napokon nie je samotné obchodovanie, ale zníženie emisií.

Parlament predstavil svoj úmysel, ako chce použiť výťažok z obchodovania. Chce, aby tieto peniaze boli použité na zníženie daní na ekologické formy prepravy a na investície do technického výskumu menej znečisťujúcich lietadiel. Dosiahnutý kompromis nie je vonkoncom ideálny, no je prvým krokom vpred, takže my Zelení dosiahnutú dohodu môžeme tiež podporiť.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Zaradenie leteckých aktivít do systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov by sme mali privítať.

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Je mi ľúto, že odľahlé regióny neboli úplne vyňaté zo začlenenia civilného letectva do systému ETS, hoci by to pre ich vzdialenosť od európskeho kontinentu do veľkej miery malo opodstatnenie.

No aj tak som rada, že vďaka odhodlanému úsiliu došlo k nejakému pokroku.

Výsledkom je, že dosiahnutá dohoda berie osobitne do úvahy prostriedky znižovania alebo dokonca odstránenia problémov s prístupom a konkurencieschopnosťou, ktorým odľahlé regióny čelia. Navyše, po horúcich debatách, regionálne lety budú predmetom derogácie a nebudú postihnuté. Som rada, že odľahlé regióny sú obsiahnuté v revíznej klauzule týkajúcej sa hodnotenia vplyvov systému ETS na leteckú dopravu.

Osobitne by som chcela poďakovať Európskemu parlamentu, ktorý od začiatku počúval moju prosbu o osobitný prístup k odľahlým regiónom a za postoj, ktorý členské štáty EÚ nakoniec zaujali. Rovnako by som chcela vzdať hold bývalému komisárovi EÚ pre dopravu Jacquesovi Barrotovi za jeho stálu podporu.

Na záver mi je ľúto, že do konečnej dohody neprešli návrhy na zvýhodnenie odľahlých regiónov, ktoré by predovšetkým umožnili, aby bol výťažok z obchodovania s emisiami použitý na odstránenie ťažkostí pre tieto regióny typických.

- Správa: Richard Corbett (A6-0197/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu môjho britského kolegu Richarda Corbetta o rokovacom poriadku Európskeho parlamentu, ktorá sa týka fungovania Parlamentu a iniciatívnych správ. Pridávam sa k obavám vyjadreným v tejto správe, že fungovanie Parlamentu by sa malo zjednodušiť, zmodernizovať a zrýchliť. Okrem toho by poslanci mali mať priestor na kladenie písomných otázok Komisii a Rade, aj keď súhlasím, že je dôležité predchádzať zneužitiu tohto systému. Vítam skutočnosť, že poslanci prítomní na zasadnutiach budú mať väčší priestor na prezentáciu svojho názoru. Myšlienka, že 40 poslancov môže prezentovať alternatívne uznesenia tak, ako môžu politické skupiny, je podľa môjho názoru tiež krokom k demokracii.

  Charlotte Cederschiöld (PPE-DE), písomne. − (SV) Dnes sme hlasovali proti správe o zmenách v rokovacom poriadku Európskeho parlamentu.

Rozhodli sme sa tak urobiť, pretože iniciatívne správy, ktoré majú vplyv na legislatívnu činnosť, môžu značne ovplyvniť našu prácu. Poslanci Európskeho parlamentu by preto mali mať možnosť v pléne takéto správy ovplyvňovať v súlade s postupom aplikovateľným na legislatívne správy.

Hoci revízia postupu pre písomné otázky je potrebná, myslíme si, že je vysoko dôležité strážiť nezávislosť poslancov a právo na kladenie otázok iným inštitúciám vo veciach ich rozhodnutí a povinností.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasovali sme proti tejto správe, pretože jej ústredným cieľom je oslabenie demokratického a pluralistického fungovania Európskeho parlamentu. Začnem princípom, ktorý ani nie je pravdivý, existenciou reformnej zmluvy. Väčšina poslancov tohto Parlamentu chce vlastne oklieštiť svoje práva, pripraviť sa o možnosť vlastnej iniciatívy, posilniť právomoci predsedu Európskeho parlamentu a napokon oslabiť pluralizmus parlamentnej diskusie.

Túžba oslabiť demokraciu a kompetencie poslancov konať je tiež evidentná pri zavádzaní smerníc o postupe pre kladenie písomných otázok Rade a Komisii.

Toto rozhodnutie je však len jednou zložkou všeobecnejšej antidemokratickej línie, ktorú si vybrala väčšina poslancov tohto Parlamentu, predovšetkým z radov väčších politických skupín (PPE and PSE). Ďalšou dôležitou zložkou je volanie po nových a reštriktívnejších kritériách pre vytváranie politických zoskupení, ktoré si tiež zasluhujú naše odmietnutie a silný protest.

  David Martin (PSE), písomne. − Návrh pána poslanca Corbetta upraviť rokovací poriadok Parlamentu týkajúci sa práce Parlamentu a iniciatívnych správ umožňuje Parlamentu pracovať efektívnejšie a pohotovejšie. Hlasoval som za odporúčania pána Corbetta.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Ako demokrat som veľmi šokovaný dvoma navrhovanými úpravami vzťahujúcimi sa ku Corbettovej správe, lebo verím, že nemôžu byť myslené vážne.

Je súčasťou demokratických práv parlamentného poslanca prakticky v každej krajine demokratického charakteru mať možnosť zvoleným vládcom klásť otázky s ohľadom na ich právomoci a povinnosti.

Vymedzenie počtu a obsahu týchto otázok sa teoreticky viac odvíja od súdneho poriadku než od pravidiel demokraticky legitímnej inštitúcie a celý tento návrh by mal byť zamietnutý. Z tohto dôvodu môžem hlasovať iba proti.

- Správa: Jutta Haug (A6-0262/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu mojej nemeckej kolegyne Jutty Haugovej o prvých reakciách na predbežný návrh rozpočtu a mandát na zmierovacie konanie, ktorý predstavuje rámec reakcií na štruktúru budúceho rozpočtu EÚ. Prostriedky predbežného návrhu rozpočtu predstavujú 134 395 miliárd EUR v oblasti viazaných rozpočtových prostriedkov, čo zodpovedá 1,04% of HND, teda nárastu o 3,1% v porovnaní s rokom 2008, a 116,7 miliardy v oblasti platobných rozpočtových prostriedkov, vytvárajúc rozdiel 2,6 miliárd EUR pod záväzkami a 7,4 bilióna EUR pod platbami. Z dôvodu, že Európa potrebuje výsledky, nemôžem pochopiť nízku úroveň platobných rozpočtových prostriedkov. Okrem priorít bude dôležité zaistiť primeraný prísun prostriedkov do kohéznej politiky, financovania európskej politiky pre malé a stredné podniky (MSP) a vonkajšiu činnosť. Napokon bude dôležité pamätať na hlavnú európsku infraštruktúru (dopravné siete, energetika, vesmír, voda, nové technológie, zdravie a pod.), ktoré sú pravidelne podfinancované napriek skutočnosti, že tvoria nosný rám európskej konkurencieschopnosti vo svetovej hospodárskej a sociálnej súťaži.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE), písomne. − (PL) Podľa plánovaného ratifikačného programu pre Lisabonskú zmluvu by v roku 2009 mali mať Parlament a Rada rovnaké práva pokiaľ ide o tvorbu zákonov i otázky rozpočtu na ceste k novým právomociam EÚ a zásadných zmien pre súčasný postup pri tvorbe rozpočtu.

Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu dôležitejšie, aby mala finančné zdroje potrebné na vykonávanie svojej politiky a činností v rôznych oblastiach a súčasne dostatočnú flexibilitu pri plnení nových politických úloh. Z toho dôvodu je nezvyčajne nízka úroveň prostriedkov navrhnutých pre výdavky v prvom návrhu rozpočtu (116 736 miliárd EUR), čo predstavuje 0,90% HNP, alebo pokles o 3,3% v porovnaní s rokom 2008 veľmi prekvapivá. Znepokojujúce je tiež znižovanie rozpočtu navrhované Európskou komisiou na informačné kampane, ktoré boli pre rok 2009už dávno naplánované, pre voľby do Európskeho parlamentu alebo pre možné vstúpenie Lisabonskej zmluvy do platnosti.

Prioritou pre júlové zmierovacie stretnutie o rozpočte by malo byť zabezpečenie primeraného objemu prostriedkov pre výdavky a pre informačnú politiku EÚ. Rovnako dôležité je predložiť Komisii návrhy na financovanie pilotných projektov a prípravných prác, aby sa vyhlo ich financovaniu z rezerv viacročných finančných rámcov. Ďalej by sme mali zabezpečiť dostatok finančných zdrojov pre Európsku úniu, aby bola schopná reagovať na nové výzvy v oblasti „konkurencieschopnosti v hospodárskom raste a zamestnanosti“ bez znižovania jestvujúcich prostriedkov pre dôležité programy, ktoré sa v súčasnosti realizujú.

  Roger Knapman (NI), písomne. − Myslím si, že žiadny z rozpočtových programov EÚ by nemal byť financovaný mojou krajinou za žiadnych reálnych alebo potencionálnych okolností. Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť (EÚVČ) a všetky ďalšie aspekty Lisabonskej zmluvy sú pre mňa úplnou kliatbou. Preto, keď akékoľvek zdržanie vo financovaní takých programov je vítané, nemôžem podporiť navrhovanú úpravu, ktorá v princípe akceptuje, aby bol EÚVČ spolu s ďalšími novými rozpočtovými programami, ktoré Zmluva obsahuje, v skutočnosti financovaný „v čase, keď Zmluvu ratifikuje všetkých 27 členských štátov EÚ“. Či už je jej ratifikácia všetkými štátmi pravdepodobná alebo nie, nemení to nič na tom, že nemôžem prehliadnuť pozmeňujúci návrh, ktorý zavádza určité okolnosti, za ktorých jeho predkladatelia považujú financovanie EÚVČ a ďalších nových rozpočtových programov obsiahnutých v Lisabonskej zmluve v princípe za legitímne.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. − Hlasovala som za Haugovej správu o PDB a mandáte na zmierovacie konanie. Táto správa vytyčuje priority Parlamentu v budúcom roku. Osobitne vítam volanie po adekvátnej odpovedi na otázky potravinovej pomoci a podmienky pre potravinovú bezpečnosť v prípade veľmi prudkého rastu cien potravín a výrobných nákladov na úrovni prvovýroby.

Dúfam, že táto odpoveď bude uvážená, primeraná, a že bude obsahovať seriózny investičný program v poľnohospodárskom sektore tak pre rozvojový svet ako aj pre EÚ.

Hlasovala som tiež za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 15, ktorý si všíma rozdiel pod hlavičkou č. 2.

Snahu zaviesť mechanizmy na presúvanie neminutých prostriedkov z CAP do iných rozpočtových kapitol však nemožno podporiť.

V roku 2007 boli neminuté peniaze z SPP presunuté na financovanie projektu Galileo. Toto sa nemôže stať normou.

  Thomas Wise (NI), písomne. − Nemohol som podporiť tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože som úplne proti vytvoreniu a financovaniu EÚVČ a iných podobných programov odkázaných na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Je naozaj namieste poznamenať, že programy, ktoré majú byť zavedené Lisabonskou zmluvou, nemajú žiadne právne opodstatnenie dovtedy, kým táto zmluva nie je ratifikovaná všetkými 27 členskými štátmi EÚ. Okrem toho odmietam všetky takéto programy v celej ich úplnosti a určite si nemyslím, že by vytvorené alebo financované mali byť.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. − (SV) Správa pani poslankyne Haugovej vyžaduje rozsiahly mandát pre rokovania o rozpočte s Radou. Argumentuje tým, že je potrebné zabezpečiť dostatok prostriedkov na výdavkové položky navrhované Komisiou. Zdá sa, že nejestvujú žiadne limity pre sumy, ktoré je Európsky parlament pripravený minúť. Podľa môjho názoru to je nesprávny prístup. Východiskom by mal byť celkový rámec, o ktorom musíme rozhodnúť. Nevyhnutné priority by mali byť vyberané spomedzi rôznych výdavkových položiek.

Potrebujeme väčšiu flexibilitu v rámci jestvujúceho viacročného finančného rámca. Preto podporujem myšlienku, že rozdiely, ktoré vznikli na strane poľnohospodárstva, by mali byť použité na iné účely.

- Správa: Marcin Libicki (A6-0225/2008)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. − (RO) Ako pozorovateľka Čiernomorskej synergie by som rada vyjadrila podporu správe pána Libického z jednoduchého dôvodu, a to, že téma, ktorej sa venuje, má strategickú povahu a presahuje oblasť Baltského mora a oblasť ochrany životného prostredia. V skutočnosti sme diskutovali o tejto otázke, ktorá je spoločná pre oba regióny, región Baltského a Čierneho mora, a ktorá zároveň ovplyvňuje celú Európu: otázka energetickej bezpečnosti a európska politika v tomto ohľade.

Ak vezmeme do úvahy závislosť EÚ od obmedzeného počtu zdrojov, dodávateľov a dopravných trás, je nevyhnutné, aby ich diverzifikácia predstavovala základný princíp európskeho konceptu energetickej bezpečnosti. Nie je o nič menej dôležité vybudovať koherentnú európsku politiku v oblasti energetiky, ktorá by bola založená na solidarite a koordinácii, aby sme sa tak vyhli uzavretiu bilaterálnej dohody, ktorá by mohla ovplyvniť záujem ostatných členských štátov a, najmä, ktorá by mohla oslabiť hlavné projekty, ako napríklad projekt Nabucco, ktorý bol uznaný na európskej úrovni.

Preto opakujem a trvám na tom, aby Komisia a Rada zdvojnásobili svoje snahy v záujme úspešnej implementácie projektu Nabucco, ako aj kvôli jasnému vyjadreniu spoločnej energetickej stratégie. Situácia v baltskom regióne ako aj situácia v čiernomorskom regióne naznačujú naliehavú potrebu začať s konkrétnymi a pevnými krokmi.

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) My, švédski sociálni demokrati, sme sa rozhodli, že budeme hlasovať za správu Marcina Libického ohľadom plánovaného plynovodu popod Baltské more, hoci sme požadovali jasnejší signál pre preskúmanie alternatívnej trasy po pevnine. Napriek tomu si myslíme, že Parlament stanovil jasnú hranicu s ohľadom na hodnotenie vplyvu na životné prostredie, ktoré podporujeme a vítame. Očakávame, že ďalšie rozhodnutia budú podmienené vyčerpávajúcim a nezávislým skúmaním. Baltské more je citlivé a už teraz je pod silným environmentálnym tlakom. Preto je nanajvýš dôležité, aby sme vplyv na životné prostredie držali na prísnej minimálnej hranici, ak má byť udelené povolenie na výstavbu potrubia.

  Adam Bielan (UEN), písomne. - (PL) Vážený pán predsedajúci, vybudovanie plynovodu Nord Stream môže mať za následok vzájomnú interferenciu v skládkach zbraní z poslednej vojny. V mori sa nachádza asi 40 000 – 60 000 ton chemických zbraní a ich presná poloha nie je známa. Interferencia s týmito skládkami by mohla mať za následok obrovskú ekologickú katastrofu.

Podporil som túto správu, pretože súhlasím so spravodajcom, že je škandalózne, aby sme medzinárodný projekt takej ďalekosiahlej povahy považovali iba za bilaterálny problém Ruska a Nemecka. Ochrana Baltského mora a obyvateľov pobaltských krajín by mala byť jednou z hlavných priorít EÚ.

  Titus Corlăţean (PSE), písomne. − (RO) Vítam stanovisko, ktoré prijal Európsky parlament týkajúce sa vybudovania plynovodu, ktorý by spájal Rusko a Nemecko.

Európska únia potrebuje integrovanú, spoločnú a koherentnú energetickú politiku, ako aj dlhodobú stratégiu, aby zabezpečila energetickú nezávislosť členských štátov.

Európska únia by mala riešiť environmentálne a geopolitické otázky vzhľadom na energetickú bezpečnosť prostredníctvom sústredenej snahy všetkých členských krajín, a nie prostredníctvom bilaterálnych dohôd, ktoré uzatvorili niektoré členské krajiny s Ruskom. Toto je jediný spôsob, ako môže Európska únia dosiahnuť silné postavenie v rokovaniach s Ruskom, a vyhnúť sa pritom tomu, aby sa energetické zdroje stali nástrojom politického tlaku, čím by bolo možné EÚ transformovať do polohy rovnocenného partnera Ruska.

Týmto spôsobom môžeme tiež ponúknuť odpovede na oprávnené obavy obyvateľov Rumunska týkajúce sa neustáleho zvyšovania cien zemného plynu a elektriny, čo má významné negatívne spoločensko-ekonomické dôsledky pre Rumunov a ich životný štandard.

Zároveň by mohlo riešenie spoločnej európskej energetickej politiky doplniť neschopnosť pravičiarov vo vláde v Bukurešti podporiť energetické záujmy Rumunska vo vzťahu s Ruskom.

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. − (PL) Hlasoval som za správu pána Marcina Libického. Je to dôležitá správa. Rád by som vám však pripomenul, že nie je správne povedať, že sa táto otázka dostala do Európskeho parlamentu ako výsledok petície občanov. Môj kolega pán Bogusław Sonik navrhol rokovanie o severoeurópskom plynovode veľa mesiacov predtým, ako sme túto petíciu dostali.

Som prekvapený odporom voči tejto správe. Často hovoríme o ekologických otázkach, a nikdy to nevyvolalo žiadny odpor. V tomto špecifickom príklade však niektorí členovia nechcú, aby prebehol prieskum, aký bude mať tento projekt dosah na prírodné prostredie. Prečo? Odpoveď je jednoduchá: pre niektoré krajiny a politikov je tento konkrétny projekt dôležitejší ako životné prostredie. Možno by sme práve z tohto dôvodu mali uvažovať nad politickým a ekonomickým kontextom plánovanej investície. Som si vedomý toho, že ide o súkromný projekt. Nemali by sme však zabúdať, že vo vedení spoločnosti, ktorá sa chystá plynovod vybudovať, figurujú bývalí politici. Pre Rusko nie je najmenším problémom použiť súkromné projekty pre ďalšie politické ciele.

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. − Hlasoval som proti tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, keďže v zásade mení myšlienku pôvodného textu. Pôvodná verzia požaduje vziať do úvahy obe alternatívy týkajúce sa existujúceho projektu plynovodu – alternatívy, ktoré by boli aspoň trikrát lacnejšie a nepredstavovali by také veľké riziká pre životné prostredie. Nemôžem súhlasiť s dodatkom, ktorý uprednostňuje dopyt po zemnom plyne za cenu zanedbania environmentálnej legislatívy EÚ a obáv jej obyvateľov. Rád by som zdôraznil, že spomínaný plynovod bol pôvodne plánovaný ako obtok siedmych krajín okolo Baltského mora, kde by zásoboval iba jednu či dve členské krajiny EÚ, preto nemôžeme považovať snahu vyhovieť zvýšenému dopytu za relevantný dôvod.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE) , písomne. − (FI) Silne podporujem hodnotenie vplyvu na životné prostredie plynovodu Nord Stream, ktoré navrhuje správa Komisie. Avšak nejde iba o to: nesmieme zabúdať ani na jej aspekty, ktoré sa týkajú energetickej politiky. Nemôžeme viesť energetickú politiku, ktorá je oddelená od klimatickej politiky. V zásade patria k sebe, ako dane a rozpočet alebo zákon a právo.

Energetická politika už viac nemôže vystupovať bez finančného, ako aj bez ostatných nástrojov, ktoré umožňujú existenciu jej komponentov. V bielej knihe, v ktorej sa diskutovalo o energetických otázkach Európskej únie a členských štátov, sa opakovane požadovali čisté, nezávislé a konkurenčné formy energie – avšak pre posledné kritérium existuje iba funkčný trhový mechanizmus, a to konkurencieschopnosť.

Stále nevidím žiadny trhový mechanizmus, ktorý by znížil našu závislosť od energie – a obzvlášť nie závislosť od zemného plynu z Ruska. Tento týždeň bude Európske energetické fórum diskutovať s Organizáciou krajín vyvážajúcich ropu, OPEC. To, že je OPEC nenahraditeľným kartelom, ktorý má príliš veľký vplyv na našu ekonomiku, nemôžeme považovať za jej slabú stránku.

Dovolili sme, aby závislosť od energie, ktorá je výsledkom chýb, ktorých sa dopustili predošlé generácie, rástla a prekvitala na naše náklady. Je to faktor, ktorý by sme si mali pamätať, keď rozhodujeme o budúcich riešeniach, dokonca aj pokiaľ ide o prípad plynovodu a ďalšiu ekonomickú závislosť. Ide o dlhodobo fungujúci rozvoj a smeruje správnym smerom, keď sa usilujme o nízkouhlíkovú ekonomiku?

Klimatické zmeny sú realitou, a náklady na energie tiež stúpajú. Závislosť od plynu rastie a dáva susedovi EÚ silu, ktorú pred dvadsiatimi rokmi stratil.

Určite nechceme zopakovať chyby našich politických predkov. V krátkom čase je toho potrebné urobiť naozaj veľa.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Plne súhlasím s názorom spravodajcu, pána Marcina Libického, že realizácia projektu, ktorý je známy ako „baltský plynovod”, by mohla predstavovať ekologické riziko pre osem krajín Európskej únie: Nemecko, Švédsko, Fínsko, Lotyšsko, Litvu, Estónsko, Dánsko a Poľsko. Mohol by mať negatívny vplyv aj na spotrebiteľov, a to prostredníctvom rastúcich cien, ktoré by pokryli náklady na vybudovanie plynovodu.

Je dôležité vedieť, že by severoeurópsky plynovod mohol byť vybudovaný po pevnine, cez krajiny Európskej únie, ako alternatíva. To by splnilo všetky strategické a ekonomické požiadavky, obsiahnuté v rozhodnutí č. 1364/2006/ES. Alternatívny návrh je bezpečnejší z pohľadu životného prostredia a je aj lacnejší.

Som zvlášť za vytvorenie nezávislých správ a skúmanie vplyvu, ktorý by malo vybudovanie plynovodu na životné prostredie.

  David Martin (PSE), písomne. − Projekt v rozsahu plynovodu Nordstream si vyžaduje plné a detailné preskúmanie príslušných následkov na životné prostredie. Predtým, ako môžeme projekt spustiť, sa musíme uistiť, že splní prísne kritériá pre životné prostredie. Tieto názory sa odrážajú v mojom hlase za správu Marcina Libického o vplyve plánovaného plynovodu v Baltskom mori, spájajúceho Rusko a Nemecko, na životné prostredie.

  Bogusław Sonik (PPE-DE), písomne. − (PL) Dnes by sme mali hlasovať o veľmi dôležitej správe o vplyve plánovaného, takzvaného baltského plynovodu, ktorý bude spájať Rusko a Nemecko, na prírodné prostredie Baltského mora. Plánovaný projekt je jeden z mnohých projektov plynovej infraštruktúry, ktoré sú potrebné na uspokojenie rastúcich požiadaviek EÚ po plyne. Špecifickú pozornosť by sme však mali venovať veľkému počtu faktorov, ktoré sa týkajú jeho výstavby.

Tento najdlhší a najplytší hlavný plynovod na svete, predstavuje serióznu hrozbu pre biodiverzitu a prírodné habitáty, ako aj pre bezpečnosť a pohyb v tomto regióne, nespomínajúc približne 80 000 ton munície, ktorá tu bola potopená počas druhej svetovej vojny. Ako člen Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, a tiež ako spravodajca Dohovoru z Espoo, by som rád zdôraznil, že každá investícia tohto typu, ktorá má medzinárodné rozmery, by mala byť výsledkom predchádzajúcich dôsledných konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami. Mali by sme venovať pozornosť hodnoteniu všetkých alternatívnych riešení, ako sú pozemné trasy, ktoré by mali vziať od úvahy stavebné náklady ako aj ekologickú bezpečnosť.

S rastúcou závislosťou EÚ od malého počtu energetických zdrojov a ich dodávateľov je dôležité, aby sme podporili iniciatívy zamerané na diverzifikáciu, mali by sme sa zastaviť a popremýšľať, či je ruská spoločnosť Gazprom, ktorá vlastní 51 % akcií v spoločenstve Nord Stream, tým najlepším riešením v tomto kontexte.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Vítam fakt, že Výbor pre petície prevzal iniciatívy, aby priniesol na hlasovanie túto správu o vplyve plánovaného plynovodu v Baltskom mori na životné prostredie Poslanci EP sa musia navzájom informovať o dôsledkoch tohto návrhu.

  Ewa Tomaszewska (UEN), písomne. − (PL) Podporujem správu pána Marcina Libického kvôli vážnej ekologickej hrozbe, ktorú predstavuje plynovod pre Baltské more, kvôli pokusu obísť povinnosť získať povolenie všetkých pobrežných krajín a nedostatku nezávislého a pozitívneho posúdenia vplyvu plynovodu na životné prostredie. Obzvlášť dôležitá je potreba udržať princíp solidarity v energetickej politike Európskej únie.

Tento plynovod je plánovaný tak, aby boli krajiny EÚ politicky závislé od Ruska, ktoré použije svoje prírodné zdroje, aby tak mohlo vyvinúť tlak na výnosy. Rada by som upriamila vašu pozornosť na fakt, že ak si zvolíme morskú trasu pre plynovod, znamená to zvýšenie cien plynu, pretože táto trasa stojí oveľa viac ako vybudovanie trasy po pevnine.

- Správa: André Brie (A6-0269/2008)

  Richard Howitt (PSE), písomne. − Strana práce Európskeho parlamentu víta správu Parlamentu. Keď padol v roku 2001 Taliban, v školách bolo iba 900 000 detí. Toto číslo je dnes 6 miliónov a stále rastie. Päť miliónov utečencov sa vrátilo domov a 82 % populácie má prístup k zdravotnej starostlivosti, čo je deväťnásobok hodnoty z roku 2002. Spolu s Parlamentom máme hlboký záujem o pretrvávajúce problémy s bezpečnosťou, a fakt, že bez bezpečnosti by neexistoval návrat do normálneho života.

Prekáža nám však, že body tejto správy neodrážajú realitu v Afganistane. Úvodná časť D je nesprávna, keďže rozmiestnenie vojsk NATO v Afganistane pokračuje, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo a Nemecko nedávno oznámili zvýšenie úrovní. Tiež nesúhlasíme so situáciou v oblasti výrobných hladín ópia, ktoré sú popísané v odseku 32. Zdá sa, že správa ignoruje ťažkú prácu, ktorú urobila v Afganistane vláda prostredníctvom svojej dlhodobej národnej protidrogovej stratégie, a ktorá viedla k pokroku pri znižovaní počtu provincií, kde zbierajú mak siaty.

Nakoniec by sme chceli podporiť pokračujúcu spoluprácu s afganskými orgánmi na presadzovanie zákonov, ako súčasť pokračujúcej podpory EÚ pri dočasnej spravodlivosti a podpore reformy bezpečnostného sektora v krajine.

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE), písomne – (RO) Stabilizácia Afganistanu predstavuje kľúčovú výzvu bezpečnostnej politiky pre medzinárodnú komunitu a boj proti terorizmu. V prípade zlyhania by sa mohlo stať, že sa začnú západné krajiny zdráhať pri zapojení sa do prevencie budúcich konfliktov a intervencie rezolúcie a do operácií na udržanie mieru. Na druhej strane, Afganci, ktorí dnes zažívajú tretie desaťročie konfliktov, a ktorých krajina vždy bola nástrojom, ktorý používali externé subjekty pre svoje vlastné potreby, by mohli mať tiež osoh z trvajúceho mieru.

Vojenské operácie sú potrebné, ale nie sú dostatočnou požiadavkou na stabilizáciu Afganistanu. Dôležité riešenie tohto procesu by sme mali tiež hľadať na diplomatickej úrovni a spolupráca s Iránom, Indiou a Pakistanom je nevyhnutná, obzvlášť na hranici regiónov, kde sa aktivizujú povstalecké skupiny. Z toho dôvodu je posilnenie demokratických štruktúr extrémne dôležité a medzinárodná komunita by mala bojovať proti odsúvaniu afganskej vlády, a to zvýšením dôležitosti politického systému a demokratických predstaviteľov na miestnej a regionálnej úrovni.

V Afganistane má Európska únia imidž humanitárnej organizácie, ale aby sme mohli zohrať dôležitejšiu úlohu, Európania by mali zobrať od úvahy fakt, že riešenie chudoby a nestability nie je v zbraniach a násilí, ale skôr v krokoch, ktoré by priniesli dobré životné podmienky afganským ľuďom. S touto vierou som hlasovala za správu pána Brie.

  David Martin (PSE), písomne. − V tomto prípade som sa zdržal hlasovania. Správa pána Brie o stabilizácii Afganistanu príliš zjednodušuje inak veľmi komplikovanú situáciu. Keďže by mal Parlament skúmať rozvoj v Afganistane, verím, že jeho prínos by mal byť konštruktívny a mať v záujme stabilitu afganského štátu. Nie som presvedčený o tom, či je táto správa schopná navrhnúť uskutočniteľné riešenia tohto komplikovaného konfliktu, v ktorom naše vojská stabilne a skutočne napredujú.

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. - (FR) Pozitívne výsledky nedávnej konferencie sponzorov v Paríži sú dôkazom, že zrak EÚ a medzinárodnej komunity sa upiera na Afganistan.

Táto správa, ktorá prichádza v ústrednom momente pre budúcnosť celej krajiny, zdôrazňuje výzvy, ktorým čelí Európska únia z hľadiska efektívneho príspevku k stabilite krajiny. Smeruje k rekonštrukčným snahám, ktoré sme už urobili s cieľom posilniť inštitúcie a zlepšiť životné podmienky. V tomto ohľade môžeme považovať zníženie úmrtnosti dojčiat a zvýšenie počtu detí navštevujúcich školu za povzbudzujúci signál.

Úspech v Afganistane si bude vyžadovať lepšiu koordináciu medzi sponzormi viacerých stratégií. Aj naďalej musí byť samozrejme bezpečnosť prioritou, ale pre afganské obyvateľstvo je tiež nevyhnutné, aby videlo, aký osoh im zaručuje táto forma pomoci. Je dôležité vybudovať aj ďalšie základné infraštruktúry, či už cesty, školy, nemocnice atď.

Úspech celého procesu si bude vyžadovať „afganizáciu“ stabilizačného procesu: afganské obyvateľstvo musí dostať nástroje, ktoré mu umožnia zobrať do rúk vlastnú budúcnosť. V tomto ohľade mnoho nádejí spočíva v stratégii afganskej vlády, ktorá sa týka vnútroštátneho rozvoja (ANDS), a tú musí podporiť medzinárodné spoločenstvo a Európska únia.

  Daniel Strož (GUE/NGL), písomne. − (CS) Správa, ktorá sa týka situácie v Afganistane a návrhov na stabilizáciu situácie v tejto krajine, je podľa mňa rozporuplná a príliš zameraná na význam vojenských akcií a na dôležitosť úlohy NATO v danom regióne. V správe sa na jednom mieste uvádza, že aktivity Talibanu nepredstavujú priame ohrozenie suverenity Afganistanu, na druhej strane existuje varovanie, že sa Afganistan teraz nachádza na kritickej križovatke.

Vidím to inak. Sám afganský prezident Karzaj jasne hovorí, že medzinárodné sily nezvládajú boj s Talibanom, a dodáva – podľa mňa výstižne – že vojnu s terorizmom nie je možné vyhrať, pokiaľ niektorí partneri afganskej vlády neprestanú sledovať aj iné ako vlastné záujmy. Už vojna, ktorú v Afganistane viedol kedysi bývalý Sovietsky zväz dokázala, že túto krajinu nie je možné stabilizovať, nieto ovládať, uprednostňovaním vojenských akcií. Jedinou účinnou cestou ku stabilizácii sú politické, ekonomické a sociálne opatrenia, ktoré sa však netýkajú iba Afganistanu, ale aj susedných štátov. A vlastné hegemonické záujmy USA v regióne sú v tomto závažnom probléme možno kľúčovým aspektom.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. - (EL) Táto správa je otvorená imperialistická výzva. Ako hovorí, „podporuje snahy síl NATO […] pri riešení miestneho a medzinárodného terorizmu, a prítomnosť týchto síl považuje za nevyhnutné v snahe zabezpečiť budúcnosť krajiny.” Volá po posilnení okupačných vojsk USA-EÚ-NATO „ďalšími vojskami” a cynicky požaduje, aby neboli „obmedzené námietkami národov”, čo znamená, že by mali vystupovať ako okupačné vojská verejne a bez výhovoriek. Zdôrazňuje, že by EÚ „mala použiť svoje skúsenosti a odborné znalosti získané počas misií a misií členských štátov, ktoré už teraz majú svoje vojenské alebo civilné zastúpenie na území Afganistanu.“ Inými slovami, mala by využiť vražedné činy svojich vojenských síl v krajine ako príležitosť získať operačné skúsenosti pre svoje imperialistické intervencie niekde inde. Záujmom politických zástupcov hlavného mesta EÚ je zabezpečiť väčší podiel pri delení imperialistickej koristi v danom regióne, preto zdôrazňujú, že „EÚ by mala podporovať a pomáhať európskym investorom, aby sa podieľali na opätovnom vybudovaní Afganistanu.“

Cynické priznanie správy odhaľuje úlohu a imperialistické zámery EÚ a opätovne potvrdzuje, že „EÚ a NATO sú súčasťou toho istého vražedného syndikátu.” Boj ľudu sa musí zjednotiť proti imperialistickému systému ako celku.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. - (EL) Hlasoval som proti správe o Afganistane, tak ako to urobila Ľavicová skupina ako celok, pretože správa trvá na vojenskej invázii a prítomnosti vojsk v krajine, ktorá je zaťažená vojnou, a ktorej výsledkom je za posledných 30 rokov viac ako 1,5 milióna obetí. Problémy v Afganistane nie je možné riešiť vojenskou cestou. Ľudia potrebujú solidaritu Európy. Pokračovanie a posilňovanie vojenskej prítomnosti Európy je jedným z hlavných dôvodov nestability a neistoty v tomto regióne.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Afganistan je práve teraz dejiskom boja za bezpečnosť, stabilitu, mier a demokraciu a zároveň boja proti islamskému džihádu, ktorý sa dožaduje víťazstva, aby mohol zopakovať vo svojej propagande tvrdenie, že sa celé impérium začína rúcať. To je dôvod, prečo sú medzinárodné snahy, obzvlášť európske snahy, také dôležité. Výzvou, ktorej čelia spojenci, najmä všetci tí, ktorí veria, že je potrebné znovu zveriť moc do rúk NATO, je potreba odolať extrémnym ťažkostiam a pomôcť aktívnymi vojskami na zemi, čo so sebou prináša potrebné zníženie námietok, pretože víťazstvo je nevyhnutné.

Budúcnosť našich aliancií sa prejavuje vo veľkej miere v Afganistane, keďže ide tiež o budúcnosť nášho mieru a bezpečnosti. Akokoľvek veľmi navrhujú túto cestu podporovatelia kompromisu a výhovoriek, nemôžeme ignorovať túto hrozbu tak, že budeme predstierať, že ide o niečo iné. Naliehavo potrebujeme účinné vojenské kapacity v Afganistane a všetky ostatné opatrenia, najmä pomoc pre rozvoj a podporu demokratického právneho poriadku. Ak v Afganistane zlyháme, budeme musieť pravdepodobne bojovať ešte raz, neskôr, ale bližšie k domovu.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) V správe sa poznamenáva, že napriek určitému pokroku musíme ešte stále prejsť dlhú cestu predtým, ako dosiahneme v Afganistane bezpečnosť a stabilitu. Aby sme túto situáciu zlepšili, navrhuje Európsky parlament množstvo pozitívnych opatrení. Bohužiaľ si Parlament zvolil podporovať návrh, na základe ktorého by sa malo zastaviť postrekovanie ópiových polí, ktoré sa nachádzajú vo veľkej časti krajiny. Samozrejme musíme podporovať aj poľnohospodárske obyvateľstvo, ale pestovanie ópia nemôže byť dlhodobou alternatívou pre rast, demokraciu a politickú stabilitu Afganistanu. Ničí oboje, šance Afganistanu aj zdravie ostatných.

  Predsedajúci. − Týmto sú vysvetlenia k hlasovaniu uzavreté.