Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy

– odporúčanie do druhého čítania (A6-0334/2008) v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch o spoločnom stanovisku Rady (05719/3/2008 – C6-0225/2008 – 2005/0239(COD)) k prijatiu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/59/ES, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu (spravodajca: Dirk Sterckx),

– odporúčanie do druhého čítania (A6-0332/2008) v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch o spoločnom stanovisku Rady (05721/5/2008 – C6-0226/2008 – 2005/0240(COD)) k prijatiu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/35/ES a smernica 2002/59/ES (spravodajca: Jaromír Kohlíček),

– odporúčanie do druhého čítania (A6-0333/2008) v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch o spoločnom stanovisku Rady (06389/2/2008 – C6-0227/2008 – 2005/0241(COD)) k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd (spravodajca: Paolo Costa),

– odporúčanie do druhého čítania (A6-0335/2008) v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch o spoločnom stanovisku Rady (05722/3/2008 – C6-0224/2008 – 2005/0238(COD)) k prijatiu smernice Európskeho parlamentu a Rady o štátnej prístavnej kontrole (prepracované znenie) (spravodajkyňa: Dominique Vlasto),

– odporúčanie do druhého čítania (A6-0331/2008) v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch o spoločnom stanovisku Rady (05724/2/2008 – C6-0222/2008 – 2005/0237A(COD)) k prijatiu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (prepracované znenie) (spravodajca: Luis de Grandes Pascual) a

– odporúčanie do druhého čítania (A6-0330/2008) v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch o spoločnom stanovisku Rady (05726/2/2008 – C6-0223/2008 – 2005/0237B(COD)) k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (prepracované znenie) (spravodajca: Luis de Grandes Pascual).

  Dirk Sterckx, spravodajca. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán úradujúci predseda Rady, otázka, ktorú si musíme položiť, je, či sme deväť rokov po nehode tankera Erika a takmer šesť rokov po nehode tankera Prestige dostatočne pripravení na prípad výskytu ďalšej takejto nehody. Toto je reálna otázka, ktorej čelíme.

Je všetko tak, ako má byť? Máme k dispozícii dostatočný počet odborníkov, ktorí sú dosť nezávislí na to, aby dokázali robiť rozhodnutia? Sú schopní pracovať dostatočne rýchlo? Dokončili sme všetky prípravy, ktoré im pri riešení problému umožnia spolupracovať s inými špecialistami a záchrannými pracovníkmi? Je v takýchto prípadoch správne postarané o posádku? Vypláca sa odškodnenie? Máme dostatočné množstvo informácií o plavidlách, ktoré sa plavia pri našom pobreží? Tieto otázky sme si kládli po nehodách tankerov Erika a Prestige. V tom čase Komisia nestrácala čas a ihneď predložila relevantné návrhy, ku ktorým sme prispeli aj my – všetky tieto návrhy je v súčasnosti nutné zdokonaliť.

Máme za sebou prvé čítanie, na ktoré Rada odpovedala prostredníctvom spoločného stanoviska, ktoré nás obzvlášť sklamalo. Na moje veľké zadosťučinenie však musím dodať, že sme odvtedy viedli niekoľko neformálnych rozhovorov s Radou – najprv so slovinským a neskôr predovšetkým s francúzskym predsedníctvom, prostredníctvom ktorých sme dospeli k veľmi uspokojivým výsledkom.

Otázka kompetentného orgánu je už takmer vyriešená. Zhotovili sme veľmi dobré podklady, ktoré v každom prípade odporúčam mojim kolegom poslancom. Do úvahy prichádza orgán, ktorý sa zúčastňuje na projektovaní, má trvalý charakter, má potrebné odborné skúsenosti a je schopný robiť nezávislé rozhodnutia zamerané na zlepšenie prijímania plavidiel. Pokrok sme dosiahli aj v oblasti monitorovania plavidiel, na ktoré sa má využívať nielen bežný radar, ale aj satelit. Máme detailnejšie informácie o náklade a vieme, kto je zodpovedný za ich poskytovanie. Monitorovanie sa vzťahuje aj na rybárske plavidlá, čo nám umožňuje zvýšiť aj ich bezpečnosť. Vypracovali sme tiež opatrenia pre prípad výskytu ľadu.

Dosiahli sme teda určitý pokrok, naša práca však ešte vždy nie je dokončená. Čo ešte treba vyriešiť? Tendenciu správať sa k posádkam ako ku zločincom, odškodnenie v prípade finančných strát prístavov a oznamovaciu povinnosť vzťahujúcu sa na palivá pre ťažké dieselové motory. Koniec koncov aj malé množstvo tohto vysoko znečisťujúceho paliva môže byť pre životné prostredie veľmi škodlivé, ako napríklad v prípade nehody nákladnej lode Tricolor pri belgickom/francúzskom pobreží, keď 180 ton paliva, čo je pomerne malé množstvo, spôsobilo značné škody.

Pán úradujúci predseda, veľmi si cením výsledky súvisiace s mojou správou, ktoré Parlament v spolupráci s Radou dosiahol, a chcel by som obe inštitúcie povzbudiť k tomu, aby v tejto tendencii pokračovali.

Tým sa dostávame k dvom dokumentom, ku ktorým sme neboli schopní zaujať spoločné stanovisko. Ako spravodajca jedného z týchto dokumentov vyzývam Radu, aby prijala rozhodnutie týkajúce spomínaných dvoch dokumentov. Som si vedomý, že pán úradujúci predseda tejto problematike venuje veľa úsilia, ale otázky týkajúce sa finančnej zodpovednosti vlastníkov lodí a úlohy vlajkových štátov považuje Parlament za kľúčovú zložku potrebnú na posilnenie námornej bezpečnosti. Aby bolo napríklad možné vyvinúť riadny systém prijímania plavidiel pre jednotlivé členské štáty, ako aj pre Úniu, musia všetky členské štáty ratifikovať Medzinárodný dohovor o ručení a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori (dohovor HNS).

Parlament vyzýva úradujúceho predsedu, aby uskutočnil všetko, čo je v jeho silách, aby Rada prijala rozhodnutie týkajúce sa spomínaných dvoch dokumentov. Ak sa tak nestane, budeme čeliť veľmi vážnemu problému. Je vysoko pravdepodobné, že Parlament bude považovať všetko, čo sme dosiahli, za neuspokojivé, nech už si to ceníme akokoľvek. Chcel by som preto pána úradujúceho predsedu požiadať, aby pokračoval v doterajšom tempe. Parlament a v každom prípade spravodajca tejto správy stoja za ním. Pracujme aj naďalej s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky pre námornú bezpečnosť.

  Predsedajúci. – Pána Kohlíčka nevidím na jeho mieste. Prejdeme k ďalšiemu spravodajcovi, a ak príde včas, odovzdáme mu slovo.

  Paolo Costa, spravodajca. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, v tejto miestnosti sme sa stretli v apríli 2007 pri prvom čítaní. Teraz je september 2008 a nemám pocit, že by sme tento čas premárnili. Postarali sme sa o značný vývoj, dosiahli sme významný pokrok a som si istý, že prekonáme aj posledný úsek, ktorý nám zostáva na dokončenie významnej problematiky, ktorou je poskytnutie lepších bezpečnostných podmienok všetkým európskym občanom, ako aj osobám, ktoré nepochádzajú z Európy, a v podstate všetkým osobám plaviacim sa na európskych moriach.

Chcel by som vám pripomenúť nehody tankerov Erika alebo Prestige, ktoré už spomenul pán Sterckx, ale zároveň by som chcel zdôrazniť, že musíme zabrániť vzniku tragédií ako v prípade nehody trajektu Princess of the Stars na Filipínach, pri ktorej prišlo o život 800 ľudí, alebo v prípade kolízie kontajnerovej lode s plavidlom na nosných krídlach v Messinskej úžine, ktorá si vyžiadala „len“ štyri životy, alebo v prípade kolízie spred niekoľkých dní, ktorú spôsobilo plavidlo La Besogne nárazom do vyhliadkovej lode (bateau mouche) v Paríži, pri ktorej prišli o život „len“ dvaja ľudia. Toto je problematika, ktorej sa venujem vo svojej správe. Z toho vyplýva, že riziko sa vyskytuje na všetkých vodách a nemôžeme sa preto zameriavať len na jeden druh vôd.

Smer je však veľmi jednoduchý: mám pocit, že si nemôžeme dovoliť ľutovať, že sme neprijali potrebné rozhodnutia vzhľadom na opakujúce sa nehody. Opäť by som rád zdôraznil, že tieto rozhodnutia sa týkajú nielen ochrany životného prostredia, pobrežia a morí ako v prípade plavidiel Erika a Prestige, ale aj ochrany ľudských životov ako v prípade vážnych nehôd, ku ktorým doposiaľ našťastie prišlo na moriach, ktoré sú od nás podstatne vzdialené, ako aj v prípadoch, ktoré nám nepripadajú natoľko závažné. Uviedol som len dva príklady: jeden v Messinskej úžine a druhý na rieke Seina spred niekoľkých dní.

Moja správa ponúka aj stratégiu, ktorú by sme podľa môjho názoru mali všetci prijať: čo najefektívnejšie využitie európskych kompetencií v zmysle ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa. V tomto prípade je cieľom zlepšenie ochrany ľudských životov, jednotlivcov, ako aj ochrana bezpečnosti.

Musíme však byť obozretní. Musíme využívať kompetencie, ktorých použitie zmluva umožňuje bez absolútneho prevodu suverenity a bez prípadného odňatia časti územia jedného z členských štátov, ktoré, ako dúfame alebo ako by sme radi dúfali, tento zámer plne zdieľajú.

Z tohto hľadiska sa domnievam, že by sme mali naďalej našu činnosť zameriavať na oblasť, ktorej sa moja správa týka, určiť mechanizmy, ktorých rozsah možno rozšíriť takým spôsobom, ktorý nikto nebude môcť odmietnuť, a nájsť postupné metódy na vykonávanie, ktoré všetkým umožnia, aby sa prispôsobili postupne a nepožadovali zmenu zo dňa na deň. Pokiaľ ide o obmedzenie zodpovednosti, musíme nájsť spôsob, ako skombinovať istotu vlastníkov lodí z hľadiska predpokladanej zodpovednosti a objemu škôd, ktoré sa môžu vyskytnúť, s istotou potenciálnych obetí, že budú odškodnené. Musíme preto navrhnúť riešenia s možnosťou pohybu horných alebo dolných hraníc, ktoré chceme alebo budeme schopní zaviesť a ktoré sú v súčasnosti fixné. Musíme zabezpečiť, aby osoby cestujúce na našich plavidlách mali k dispozícii lepšie informácie a aby bolo možné zakročiť ihneď po výskyte nehôd, napríklad aj prostredníctvom preddavkov v osobitných, relevantných prípadoch, ktoré možno overiť.

Domnievam sa, že na tieto otázky nájdeme spoločné riešenia veľmi jednoducho. Verím, že nájdeme odpovede na otvorené otázky a uzavrieme túto problematiku. Zásadnou požiadavkou však ostáva, aby sme neriešili len jednu z mnohých otázok, ale uzavreli problematiku ako celok a ukázali európskym občanom, že sa zameriavame na všetky oblasti a sektory.

Nebudem sa vracať späť k otázke spomínaných dvoch chýbajúcich správ, a teda dvoch chýbajúcich opatrení. Chcel by som odkázať francúzskemu predsedníctvu, že preukázalo obrovské úsilie, a som presvedčený, že ho bude presadzovať aj naďalej. Za seba, ale aj v mene Parlamentu vás môžem uistiť, že budeme v každom prípade a za každých okolností odteraz až do 31. decembra tohto roku každý deň pracovať na tom, aby sme tento prípad v rámci tohto predsedníctva uzavreli a aby sme ho uzavreli najlepším možným spôsobom a v prospech tých, ktorí na našu činnosť dohliadajú. Som presvedčený, že nakoniec budeme môcť byť všetci hrdí na pokrok, ktorý sme dosiahli v oblasti námornej bezpečnosti v Európe, bez toho, aby mal niekto pocit, že stráca zodpovednosť, ktorú chce uplatňovať priamo.

  Dominique Vlasto, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, na úvod by som vám chcela pripomenúť, že námorná bezpečnosť musí ostať prioritou európskeho politického programu. Nemôžeme čakať, kým sa stane ďalšia veľká námorná nehoda, aby sme si uvedomili, že námorná bezpečnosť je prioritou pre nás ako politických predstaviteľov, ako aj pre obyvateľstvo, ktoré sa ďalej nebude nečinne prizerať, ako sa znečisťuje pobrežie, už nehovoriac o tom, že podobné nehody sú ekologickou katastrofou a spôsobujú finančné katastrofy.

Prvé čítanie v Parlamente sa konalo v apríli 2007. Rade trvalo viac než rok, kým nás informovala o spoločných pozíciách a aj to len vo vzťahu k piatim zo siedmich textov v balíku. Musím povedať, že je to pre mňa veľmi ťažko akceptovateľné.

Môže sa, samozrejme, stať, že niektoré otázky spôsobia veľké problémy a že bude ťažké dosiahnuť dohodu. Sme prinajmenšom zajedno v otázke legislatívneho balíka, ktorý je skutočne zložitý. Je však len málo pádnych dôvodov, ktoré by bránili dohode o technických, avšak konkrétnych textoch, ktoré navyše predstavujú veľmi koherentný celok. Pamätám si, že pred rokom sme boli sami so sebou boli veľmi spokojní – dokonca sme si gratulovali. Je teda prirodzené, že ma spoločne s kolegami zaujíma, prečo trvalo tak dlho, kým sa Rada dokumentáciou začala zaoberať, a takisto by som bola rada, keby nám Rada povedala, čo jej bránilo v dosiahnutí dohody o dvoch dôležitých návrhoch, konkrétne o občianskoprávnej zodpovednosti vlastníkov lodí a o povinnostiach štátov, pod ktorých vlajkou loď pláva, a to hlavne preto, že text, ktorý sa týchto štátov týka, prirodzeným spôsobom dopĺňa moju správu o štátnej prístavnej kontrole. Je teda celkom zrejmé, že interakcia medzi jedným textom a ostatnými textami dostatočne zdôvodňuje to, že sa k nim pristupuje ako k jednému „balíku“, ako aj potrebu dohodnúť sa na všetkých.

Možno to znie trochu príkro, ale rada by som vedela, čo sa vlastne deje. Na druhej strane by som chcela pochváliť úprimnú snahu francúzskeho predsedníctva EU, ktoré sa snažilo posunúť veci dopredu a oživiť diskusiu o dvoch návrhoch, ktoré v súčasnosti chýbajú, teda návrhy obsiahnuté v správach pána Savaryho a pána Fernandeza. Dôvod, pre ktorý sme nedosiahli dohodu s Radou, nebol nedostatočný pokrok na našich textoch ani jednotlivé problémy, ale to, že tieto dva návrhy momentálne nie sú súčasťou balíka a to je evidentne problém pre všetkých spravodajcov.

Osobne som presvedčená, že sa čoskoro dohodneme na všetkých návrhoch, pretože jednoducho budeme musieť, a to aj v prípade zmierovacieho konania. Okrem toho viem, že sa o to snaží aj francúzske predsedníctvo, a dúfam, že sa mu to podarí.

O svoju správu o štátnej prístavnej kontrole obavy nemám, pretože viem, že kým náš neformálny trojstranný dialóg skončil, vyriešilo sa veľa problémov. Okrem rôznych rozdielov vo formuláciách sa s Radou naďalej rozchádzame v troch zásadných otázkach, kvôli ktorým som sa priklonila k tomu, aby sa obnovilo prvé čítanie v Parlamente.

Prvým bodom bolo uplatnenie smernice na kotviská, čo je pre námornú bezpečnosť kľúčová otázka. Kotviská do tohto textu začleniť musíme. Verím, že tým vyšleme signál o tom, že naša politika je pevná a dôsledná. Lode, ktoré nezodpovedajú štandardom, nesmú uniknúť kontrole bez ohľadu na lodnú cestu a na to, kde v európskych vodách zakotvia.

Druhý bod sa týka uplatnenia trvalých zákazov. Aj tu verím, že toto opatrenie by malo byť zachované ako odstrašujúci prostriedok proti nežiaducemu správaniu. Toto opatrenie sa však v skutočnosti bude využívať len zriedka, pretože plavidiel, ktoré splnia podmienky na jeho uplatnenie, nebude veľa. Musí však existovať kvôli plavidlám, ktoré nespĺňajú štandard, aby sa zabránilo novým problémom, ktoré také plavidlá môžu spôsobiť, a vyvolaniu pocitu beztrestnosti.

Tretí bod sa týka opatrení na flexibilné uplatňovanie kontrolného systému. Pri prvom čítaní sme mechanizmy flexibility vybrali na základe konkrétnych okolností, napríklad nerealizovaných kontrol, ktorých vykonanie znemožňuje zlé počasie, alebo prípadov, kde nie sú splnené bezpečnostné podmienky. Zahrnuli sme aj možnosť odloženia kontroly plavidla z jedného prístavu Spoločenstva do ďalšieho.

Rada však požaduje viac.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Luis de Grandes Pascual, spravodajca. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán Bussereau, pán komisár, dámy a páni, dnes obnovujeme rozpravu, ktorú sme ukončili po prvom čítaní pred rokom a pol.

Máme na to viac dôvodov, než bolo tých, ktoré v nás vtedy budili pocit spokojnosti s dosiahnutými výsledkami. Tieto výsledky boli ovocím spolupráce a konsenzu Parlamentu vo vzťahu k otázke námornej bezpečnosti, na ktorú verejná mienka reaguje veľmi citlivo.

Musím však konštatovať, že naša radosť nie je úplná a taká, v akú sme dúfali, lebo aj napriek tomu, že sme si všetci v minulosti vzali ponaučenie z takých tragických prípadov ako stroskotanie tankerov Erika a Prestige, ktoré máme stále v čerstvej pamäti, a napriek potrebe konať hneď a nie čakať na konsenzus, ktorý vždy nastane až po nehode, nám postoj Rady bohužiaľ nedovoľuje dnes celú záležitosť uzavrieť a prijať osem návrhov, z ktorých sa skladá „tretí balík“ o námornej bezpečnosti.

To mi však nebráni, aby som uznal a vyjadril poďakovanie za snahu francúzskeho predsedníctva, ktoré prevzalo taktovku od portugalského a slovinského predsedníctva a udalo v Rade potrebné tempo s chvályhodným úmyslom dosiahnuť dohodu o balíku návrhov, ktoré by sa mali, ako zaiste každý súhlasí, posudzovať ako jeden celok, pretože sa čiastočne prekrývajú a zahŕňajú všetky články reťazca námornej dopravy.

Preto nie je priestor, ako sa bohužiaľ mnohé, alebo aspoň niektoré, vlády domnievajú, na diskusiu o tom, či sú niektoré návrhy potrebné alebo nevhodné. Každý jeden z týchto návrhov má zásadný význam.

Preto vyzývam Radu, aby si nenechala uniknúť vzácnu príležitosť, ktorú máme na uzavretie tejto otázky zmierom. Niektorí z nás už sú na to prakticky pripravení, pretože neformálny trojstranný dialóg, ktorý sme doposiaľ viedli, a úplný konsenzus so všetkými tieňovými spravodajcami priniesol veľmi uspokojivé výsledky a mohol by poslúžiť ako vynikajúca základňa pre konečnú dohodu.

Tým som sa, dámy a páni, dostal k otázke, ktorá ma veľmi znepokojuje a o ktorej by som sa chcel zmieniť, pretože sa podľa nášho názoru dotýka jedného zo základných aspektov balíka. Mám na mysli nezávislosť organizácií a orgánov vytvorených špeciálne na účel prijímania najlepších možných rozhodnutí v čo najkratšom čase.

Hovorím konkrétne o vytvorení nezávislého orgánu zodpovedného za rozhodnutie, ktoré je vždy ťažké: rozhodnutie o prijatí plavidla v núdzi na miesto útočiska.

Dámy a páni, nemalo by význam vytvárať orgán, ktorý je nezávislý od vplyvu politickej moci, ak nemá potrebné zdroje a schopnosť rozhodovať. Ešte horšie by však bolo vybaviť ho právomocami, ak mu vo chvíli, keď príde na lámanie chleba, ostáva len jedna možnosť: povinné poskytnutie útočiska plavidlu, dokonca aj vtedy, keď nemá poistenie alebo záruky.

V takom prípade doľahne celé bremeno na príslušný členský štát, ktorý nakoniec ponesie prípadné ekologické a hospodárske škody spôsobené prijatím plavidla na mieste útočiska a navyše bude musieť tieto škody aj pokryť.

Preto vravím áno vytvoreniu tohto orgánu, ale mal by dostať potrebné právomoci a plavidlo v núdzi by malo byť prijaté do miesta útočiska, len ak predchádzajúce zhodnotenie situácie vedie k záveru, že to je to najlepšie rozhodnutie a že riziko s ním spojené je obmedzené.

Musím vám povedať, že v tomto boji nie som osamotený, pretože európske združenie, zastupujúce všetky naše prístavy, tiež veľmi hlasne vyjadrilo svoj názor.

V tejto súvislosti by som chcel poďakovať pánu Sterckxovi za vytrvalosť v tomto neľahkom podujatí, ktoré ho postavilo pred nejednu prekážku.

Vítam najmä pokrok v oblasti nástrojov na sledovanie lodí, ktoré majú pre obmedzenie rizikových situácií zásadný význam.

Pokiaľ ide o rozdielne názory, bude na ne čas pri zmierovacom konaní; my sa vynasnažíme dosiahnuť kompromisy a nepochybujem, že sa nám to podarí.

Napokon sa dostávam k svojej správe. Po preskúmaní Radou sa to, čo bolo pôvodne len návrhom smernice, rozdelilo na dva právne nástroje, návrh nariadenia a návrh smernice, a členovia Výboru pre dopravu a cestovný ruch s tým takto súhlasili. Náš pohľad na spoločnú pozíciu je teda pozitívny, pretože z veľkej časti akceptuje líniu zastávanú Parlamentom: posilniť mechanizmy sledovania uznávaných organizácií vytvorením hodnotiaceho výboru nezávislej povahy so stálymi právomocami, ktorý by konal samostatne, a nastoliť tak pružnejší a spravodlivý systém pokutovania, ktorý bude v konečnom dôsledku efektívnejší, pretože trestá tých, ktorí nekonajú, ako by mali, ale robí to na základe závažnosti spáchaného priestupku a ekonomických možností organizácie; a napokon, po dosiahnutí pokroku vo veľmi chúlostivej otázke uznávania osvedčení o triede plavidla, stanoviť podmienky, podľa ktorých sa uznané organizácie budú musieť vzájomne uznávať bez toho, aby tým bola ohrozená námorná bezpečnosť, a to s prihliadnutím k najnáročnejším pravidlám.

Dámy a páni, v každom prípade som však presvedčený, že sa už vytvorila pevná základňa pre konečnú dohodu a že spolu nájdeme rozumné riešenie pre všetkých občanov Európy.

  Jaromír Kohlíček, spravodajca. – (CS) Vážené dámy a páni, vo všetkých odboroch dopravy je dlhodobo zažité dôkladné vyšetrovanie príčin vážnych dopravných nehôd. Jednotlivé členské štáty berú také vyšetrovanie a zisťovanie technických príčin ako samozrejmú súčasť znižovania nehodovosti. Jedinú výnimku doposiaľ predstavuje lodná doprava. Jestvujú síce rámcové predpisy, ale námorná a lodná doprava je z hľadiska stanovenia štátu, ktorý bude zodpovedný za vyšetrenie príčin nehody, oveľa zložitejšia než ostatné druhy dopravy. Vlastník lode nemusí byť jej prevádzkovateľom, obaja teda môžu pochádzať z rôznych štátov. Posádka lode môže mať pestré národnostné zloženie, rôznu štátnu príslušnosť. Aj cestujúci môžu mať rôznu štátnu príslušnosť. To isté platí pre náklad a pre objednávateľa dopravy. Loď vypláva z prístavu v teritoriálnych vodách jedného štátu, pláva do iného, po ceste prepláva teritoriálnymi vodami ďalších štátov alebo medzinárodnými vodami. A ako keby to už nebolo dosť zložité, niektoré štáty majú vyšetrovacie komisie, ktoré požadujeme, organizačne začlenené do rôznych štátnych organizácií. Nie sú teda nezávislé ani organizačne.

Vyšetrovanie nehôd v oblasti námornej dopravy sa diskutovalo s tieňovými spravodajcami aj s predsedníctvom. Výbor pre dopravu a cestovný ruch rozhodol, že je žiaduce udržať základné obrysy návrhu smernice. Ide o jednotné vyšetrovanie podľa spoločnej metodiky s tým, že sa musia stanoviť termíny, dokedy bude určený štát, ktorý vykoná vyšetrovanie, a dokedy bude predložená záverečná správa. Je samozrejme možné diskutovať o tom, aká trieda nehôd sa bude povinne podľa prijatej metodiky vyšetrovať, a je možné diskutovať o tom, ako presne vymedziť organizačnú nezávislosť vyšetrovacej komisie. Počas prerokúvania materiálu sme sa zhodli na tom, že závery technického vyšetrovania sa môžu použiť pri ďalšom vyšetrovaní, napríklad pri vyšetrovaní trestných činov. Detaily technického vyšetrovania však musia ostať utajené. Vo výbore sa tiež vyjasnilo, že nie je možné vynechať ustanovenie, ktoré požaduje vhodné zaobchádzanie s personálom lode, ktorá bola účastníkom námornej nehody, ak tomu nebráni zahrnutie takého ustanovenia do iných predpisov. Je tiež zhoda v tom, že nezávislá vyšetrovacia komisia musí byť zložená z odborníkov z viacerých krajín a že jednotlivé štáty môžu mať vzájomnú dohodu o zastupovaní pri vyšetrovaní námorných nehôd.

Chcel by som zdôrazniť, že jedným z hlavných cieľov prerokúvaného námorného balíka je posilniť zodpovednosť vlajkového štátu. Preto je vhodné, aby aj navrhované formulácie, týkajúce sa rýchlej informácie o zistených technických nedostatkoch, zostali súčasťou smernice, rovnako ako špecifikácie lodí, na ktoré sa daná smernica vzťahuje. Nemyslím si, že by bolo dobré, aby po skúsenostiach s haváriami tankerov pri španielskom pobreží bolo naďalej umožnené, aby pracovalo paralelne niekoľko technických vyšetrovacích komisií. Ak sa Európska komisia necíti dostatočne fundovaná, aby rozhodla o vedení vyšetrovania, potom ako jediná možnosť ostáva prijatie tohto rozhodnutia v Európskej rade. Rozhodne považujem za zlé riešenie pripustiť niekoľko paralelných technických vyšetrovaní. Doposiaľ neukončené vyšetrovanie havárie tankera Prestige nám ukazuje, kam až takéto alibistické rozptýlenie zodpovednosti za vyšetrovanie vedie. Je správne, že sa celý námorný balík má prerokúvať súčasne, možno sa tým vyvarovať rozdielom v definovaní jednotlivých pojmov medzi smernicami, ktoré sú jeho súčasťou, a tým zlepšiť jednoznačnosť výsledných materiálov.

Verím, že aj v prípade smernice o námorných katastrofách môžeme dospieť k rozumnému kompromisu, ktorý bude v praxi použiteľný a ktorý prispeje k zníženiu pravdepodobnosti ďalších námorných katastrof, prípadne k dôslednému došetreniu vrátane technických nadväzností.

  Dominique Bussereau, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, zajtra budete hlasovať o treťom balíku o námornej bezpečnosti. Ako viete, námorné hospodárstvo poskytuje prácu približne trom miliónom ľudí a je preto pre Európsku úniu kľúčovým sektorom.

V balíku je sedem legislatívnych návrhov postúpených Komisiou na začiatku roku 2006. Ich cieľom bolo zaviesť opatrenia na prevenciu námorných nehôd a definovať opatrenia prijímané po námorných nehodách – teda analyzovať príčiny a odškodniť všetky obete. Prioritou balíka je zaistiť bezpečnosť a kvalitu námornej dopravy pri súčasnom rešpektovaní životného prostredia a zároveň zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho námorného sektora.

Rada, ako aj Parlament a Komisia podporujú snahu o zvýšenie námornej bezpečnosti. Na zasadaní Európskej rady v Kodani v roku 2002 Rada privítala snahu o zlepšenie námornej bezpečnosti a pripomenula odhodlanie Európskej únie „prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa nezopakovali podobné katastrofy“ ako nehoda tankera Erika. Rada tiež môže bez námietok akceptovať mnohé z požiadaviek sformulovaných Parlamentom v jeho uznesení z 27.4. 2004. Niektoré názory na tretí námorný balík sa však stále líšia a budú vyžadovať ďalšie konzultácie zúčastnených strán.

Od predloženia balíka Komisiou vďaka práci niekoľkých predsedníctiev – naposledy slovinského predsedníctva – prijala Rada šesť spoločných pozícií k nasledovným návrhom: vyšetrovanie nehôd, klasifikačné spoločnosti, štátna prístavná kontrola, sledovanie námornej dopravy a Aténsky dohovor, to všetko s prihliadnutím na odporúčania Európskeho parlamentu, ako sú tie, ktoré boli prijaté v apríli minulého roku.

Od začiatku svojho funkčného obdobia sa francúzske predsedníctvo veľmi snažilo o odsúhlasenie týchto šiestich textov v druhom čítaní v Parlamente a Rada k nim vydala spoločné pozície v júni 2008. Počas neformálnych kontaktov prezidenta Corepera so spravodajcami v letných mesiacoch sa na jednotlivých textoch urobil skutočný pokrok s cieľom čo najrýchlejšie dospieť k dohode. V liste z nedávnej doby, pán Costa, ste hovorili o „značnom pokroku“.

Ako takisto viete, v súlade so záväzkami, ktoré som prijal v apríli, predsedníctvo energicky a nadšene obnovilo diskusiu na pôde Rady o posledných dvoch textoch o občianskoprávnej zodpovednosti a povinnostiach vlajkových štátov. Obnovenie tejto diskusie, pán komisár, bolo pre námornú bezpečnosť veľmi potrebné a bolo tiež reakciou na opakované požiadavky vašej Komisie. Viete, že predsedníctvo tento bod zaradilo do programu na neformálnom zasadnutí v La Rochelle, na ktoré som pozval zástupcov Európskeho parlamentu pána Costu a pána Savaryho, ktorí boli tak láskaví a stretnutia sa zúčastnili. Ako viete, v súčasnosti sa venujeme technickým aspektom práce, aby sa materiálom mohla zaoberať Rada pre dopravu na svojom ďalšom zasadnutí plánovanom na 9. októbra.

Budem úprimný: vzhľadom na dynamický náboj, ktorý sa vytvoril, som dúfal, že sa zmierovaciemu konaniu vyhneme. Nestalo sa tak. Teraz sa teda musíme snažiť, aby sa tento náboj nestratil, a predovšetkým nesmieme vytvoriť dojem, že všetok pokrok a snaha boli zbytočné, pretože by sme tým smerom k verejnosti vyslali zlý signál. Preto predsedníctvo okrem práce prebiehajúcej v Rade na oboch posledných textoch naďalej udržiava neformálny kontakt so všetkými spravodajcami pre prvých šesť textov s cieľom dosiahnuť dohodu o ich obsahu.

Veľmi mi záležalo, aby som vás s touto analýzou oboznámil, a budem o tom informovať Radu na jej zasadnutí 9. októbra, keď sa budeme zaoberať poslednými dvoma textami. Rada rozhodne o tom, aká je jej pozícia voči zmierovaciemu konaniu týkajúcemu sa prvých šiestich textov.

Pán predsedajúci, skutočne dúfam, že Parlament, Rada aj Komisia nájdu spôsob, ako posunúť úzku spoluprácu na týchto dokumentoch ďalej. Myslím, že sme sa veľmi priblížili konečnej dohode, ktorú si všetci želáme.

  Antonio Tajani, člen Komisie. – (IT) Ďakujem vám, pán predsedajúci, dámy a páni, a ďakujem najmä svojmu kolegovi. Veľa rokov som bol poslancom Európskeho parlamentu a veľmi ma teší účasť na tomto zasadnutí. Vážený pán predsedajúci, pán Bussereau, dámy a páni, ako by mi mohli byť ľahostajné záujmy a ciele, ktoré boli zrejmé už od začiatku rozpravy o tomto námornom balíku?

Naším záujmom a záujmom Parlamentu, ktorý zastupuje národy Európy, je poskytnúť záruky alebo sa snažiť o poskytnutie záruk občanom Európy, že také tragické udalosti ako tie, ktorých sme, bohužiaľ, boli svedkami len pár kilometrov od európskych brehov, sa nebudú opakovať. Aj v poslednej dobe došlo k nehodám, hoci menej závažným, ako napríklad nehoda v prístave Tarragona, ktoré potvrdzujú, že naša snaha je správna, ktoré potvrdzujú, že občanom treba dať odpoveď. Nie je, samozrejme, možné nehodám úplne zabrániť, musíme však v každom prípade urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme im predchádzali, a využiť na to legislatívu aj politický vplyv.

Ako? V prvom rade môžeme skomplikovať život bezohľadným prevádzkovateľom prísnejšími a systematickými kontrolami vo všetkých prístavoch Európskej únie a tiež účinnejšími ustanoveniami týkajúcimi sa prijatia ohrozeného plavidla na miesto útočiska, a napokon prostredníctvom prísnejšej kontroly organizácií oprávnených vykonávať inšpekcie plavidiel a vydávať osvedčenia o bezpečnosti v mene členských štátov.

Skrátka potrebujeme zlepšiť spôsob, ktorým riešime následky nehôd, aby bolo zaistené primerané odškodnenie cestujúcich a ich rodín alebo námornej komunity a aby sme sa lepšie poučili z vyšetrovania, ktoré po takých nehodách nasleduje. Toto je jedna z dôležitých vecí – pochopiť, čo sa stalo, aby sme tomu vedeli predchádzať. Práve týmito rozmanitými aspektmi sa budete musieť zaoberať, ak Rada rozhodne o piatich zo siedmich návrhov v treťom balíku o námornej bezpečnosti.

Ako vieme, Rada pre dopravu v apríli nebola schopná posúdiť návrhy týkajúce sa povinností vlajkových štátov a občianskoprávnej zodpovednosti vlastníkov lodí. Nemali by sme podceňovať to, čo robí starosti členským štátom a čo tiež vyšlo najavo počas neformálneho zasadnutia Rady v La Rochelle – teda obavy z prenesenia kompetencií z Európskej únie na subjekty chránené medzinárodnými dohovormi a strach zo zvýšenia administratívnej záťaže súvisiacej s kontrolami.

Na zasadnutí Rady v La Rochelle – bol na ňom aj pán Costa – sme sa všetci snažili, teda Komisia, pán predsedajúci a francúzske predsedníctvo, ktorému ďakujem za prácu vykonanú v súčinnosti s Komisiou, urýchliť prijatie celého balíka bez vynechania dvoch legislatívnych textov, ktoré všetci považujeme za veľmi dôležité, ako zdôraznil pán Bussereau.

Skutočne chcem srdečne poďakovať francúzskemu predsedníctvu za to, že sa ujalo iniciatívy, za jeho sprostredkovateľskú snahu a jeho želanie zapojiť Parlament do legislatívneho rozhodnutia, ktoré je veľmi chúlostivé a tiež veľmi ťažké. Rozhodne nemôžem povedať, že som so súčasnou situáciou spokojný. Hrozí totiž, že sa odsunú dve otázky, pričom obe sú veľmi dôležité.

Komisia chce prijať celý balík a my budeme ďalej pracovať a vyvíjať snahu o dosiahnutie dohody. Európa si nemôže dovoliť nechať svojich občanov bez konkrétnych odpovedí, musíme mať cieľ, ktorý je jednoduchý, ale záväzný: aby všetky plavidlá, ktoré sa plavia pod vlajkami členských štátov, plne vyhovovali príslušným požiadavkám. Zároveň nám musí ísť o to, aby obete námorných nehôd dostali primerané odškodnenie, ktoré bude v celej Európskej únii jednotné.

V La Rochelle sme sa pokúsili vydať na cestu, ktorá povedie k dohode medzi Parlamentom a Radou. Spolupracujeme s francúzskym predsedníctvom a snažíme sa prekladať texty, ktoré bude hodnotiť pozitívne Rada a ktoré bude zároveň hodnotiť pozitívne aj Parlament. Včera som sa stretol s ministrom dopravy Nemeckej spolkovej republiky a presviedčal som ho, že aj Nemecko by v tom malo zohrávať svoju rolu, a o to isté sa snažím na stretnutiach s predstaviteľmi všetkých členských štátov, aby sme sa posunuli ďalej poskytnutím podpory sprostredkovateľskej aktivite, ktorú vyvíja francúzske predsedníctvo spoločne s Európskou komisiou.

Úplne chápem, že Parlament chce zaniesť do textov v druhom čítaní pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, aby do nich začlenil podstatu dvoch návrhov, ktoré zostali mimo. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podporujem. Čo sa týka dokumentácie, ktorá sa oficiálne skúma, viem, že sa urobil výrazný pokrok v zbližovaní hľadísk Parlamentu a Rady, a hoci ešte nebolo možné tento pokrok premietnuť do kompromisných pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov, som presvedčený, že zvyšok postupu tento pokrok podstatne uľahčí. Prirodzene k týmto otázkam a k zvažovaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa budem môcť vyjadriť až potom, ako si vypočujem vaše názory.

Verím však, že ešte stále môžeme dosiahnuť dohodu. Nebolo by správne tvrdiť, že vyjednávanie je jednoduché, pretože bude veľmi zložité, ale verím, že je stále priestor na dosiahnutie cieľa, možno ešte pred zmierovacím konaním. V žiadnom prípade sa nemôžeme vzdať, kým neurobíme všetko pre to, aby sme dosiahli náš cieľ a prijali všetky texty, z ktorých sa balík o námornej bezpečnosti skladá.

Vážení zástupcovia Rady, dámy a páni, môžete počítať s aktívnou účasťou Európskej komisie, všetkých vedúcich pracovníkov a úradníkov kabinetu a generálneho riaditeľstva, ktorých mám tú česť riadiť, ako aj mojich pracovníkov, pri hľadaní konkrétnej odpovede pre všetkých občanov Európskej únie.

  Georg Jarzembowski, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, som rád, že vidím spoločnú základňu – a treba povedať, že širokú – ktorá sa počas rozpravy vytvorila. Francúzsky zástupca Rady, náš priateľ, povedal, že podľa jeho názoru ešte stále môžeme dosiahnuť dohodu do konca tohto roka. Áno, rozhodne by sme ju mali dosiahnuť! Chcel by som tiež poďakovať podpredsedom za podporu Komisie počas rokovaní medzi spravodajcami a francúzskym predsedníctvom Rady.

Pán úradujúci predseda, uznávame, že ste v prerokúvaní šiestich legislatívnych návrhov urobili spoločne s vašimi kolegami veľký pokrok. Sme určite na dobrej ceste, ale – a to vám hovorím aj preto, aby ste povzbudili svojich kolegov v Rade, ktorí ešte váhajú – buď bude jeden balík, alebo žiadny. Preto dúfam, že na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku 9. novembra pokročíte aj v prerokúvaní zvyšných dvoch návrhov. Nejde o žiadne bezvýznamné návrhy. Nechcem zachádzať do podrobností občianskoprávnej zodpovednosti vlastníkov lodí, ale v prípade vlajkových štátov ju považujem za obzvlášť dôležitú.

Je však zrejmé, že členské štáty sa napriek všetkým ubezpečeniam, že im za každých okolností leží na srdci námorná bezpečnosť a bezpečnosť námorníkov, cestujúcich a pobrežných vôd, vyhýbajú ratifikácii a plneniu veľmi konkrétnych povinností a dokonca aj uznesení Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) o námornej ochrane. Keď chceme tieto povinnosti vlajkového štátu stanoviť, keď chceme – teda Parlament a Komisia – byť schopní vyvinúť tlak na členské štáty – v prípade potreby aj súdnou cestou – aby si plnili povinnosti vyplývajúce z Dohovoru IMO o námornej ochrane a ochrane pobrežných populácií, členské štáty cúvnu. Je veľa poctivých ľudí, ktorí plnia povinnosti vlajkového štátu, ale sú aj takí, ktorí len neochotne pripúšťajú kontrolu dodržiavania povinností vlajkového štátu zo strany Parlamentu a Komisie. A to je neprijateľné.

Mali sme nehody tankerov Prestige a Erika a moji kolegovia tu uviedli aj nehody z poslednej doby. Je naším záväzkom voči ľuďom a prírodnému prostrediu zabezpečiť, aby najmä vlajkové štáty plnili svoje povinnosti.

Je to zvláštne. Vo vyváženej správe pani Vlastovej hovoríme o štátnej prístavnej kontrole, ktorá teoreticky predstavuje náš spôsob kontrolovania bezpečnosti lodí tretích strán kotviacich pri našich brehoch. Kontrolujeme teda lode tretích krajín, ale členské štáty majú strach z toho, že budú podliehať povinnej kontrole zameranej na to, aby si ako vlajkové štáty plnili svoje povinnosti týkajúce sa bezpečnosti lodí. A to je neprijateľné.

V tomto smere by som chcel povzbudiť pána úradujúceho predsedu, aby 9. októbra skutočne získal na svoju stranu väčšinu. Hovorím „väčšinu“, pán úradujúci predseda, pretože ak sa úplne nemýlim, väčšinové rozhodnutia sú v návrhu o doprave možné. Možno budete musieť v Rade prekonať ducha súdržnosti – ak má jednotlivec výhrady, ostatní naň netlačia – pretože tu ide o bezpečnosť prírodného prostredia a ľudí, a ak bude treba, budeme musieť dosiahnuť väčšinové rozhodnutie.

Apelujem však na vás, aby ste sa nevzdávali. Sme na vás hrdí – doposiaľ ste v rade bojovali úspešne. Odovzdajte, prosím, Rade tento odkaz: stojíme za vami a sme pripravení a ochotní dosiahnuť spoločne s francúzskym predsedníctvom dobré výsledky. Niekto však bude musieť aj ustúpiť – vrátane nemeckej vlády. Nech je to teda spoločné úsilie nás všetkých!