Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2633(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B6-0523/2008

Rozpravy :

PV 08/10/2008 - 25
CRE 08/10/2008 - 25

Hlasovanie :

PV 09/10/2008 - 7.12
CRE 09/10/2008 - 7.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0474

Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 8. októbra 2008 - Brusel Verzia Úradného vestníka

25. Správa Arktídy v globálnom svete (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázkach na ústne zodpovedanie Komisii, ktoré predkladajú Diana Wallisová, Bilyana Ilieva Raevaová a Johannes Lebech v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu o Správe Arktídy v globálnom svete (O-0084/2008 – B6-0467/2008).

 
  
MPphoto
 

  Diana Wallis, autorka. – Vážený pán predsedajúci, Arktída sa považuje za posledné imaginárne miesto. Mnohí ho považujú za unikát. Nachádzame sa práve uprostred Medzinárodného polárneho roku. Naposledy sme si ho pripomenuli vznikom charty pre Antarktídu.

Arktída je iná. Žijú tam národy a ľudia, ale je aj centrom globálnej zmeny klímy so všetkými jej nebezpečenstvami, problémami a príležitosťami. Dlho som presadzovala, aby sme vypracovali politiku pre Arktídu – napríklad formou mechanizmu Severnej dimenzie – a veľmi ma potešilo, že som sa pred mesiacom mohla v mene nášho predsedu zúčastniť konferencie v Grónsku, kde som sa prvýkrát ocitla medzi viac ako desiatkou predstaviteľov Komisií z rôznych generálnych riaditeľstiev. Takže už vedia, čo považujeme za dôležité.

Tešíme sa na nadchádzajúce oznámenie Komisie, ale úlohou tohto uznesenia, pán komisár, je podporiť vás, aby ste boli odvážny, a ukázať vám, že túto problematiku považuje Parlament za veľmi dôležitú. Áno, musíme chrániť krehké životné prostredie v Arktíde. Áno, musíme hľadať udržateľné spôsoby rozvoja zdrojov v Arktíde, najmä energetických zdrojov. Áno, musíme sa zamyslieť nad tým, ako môžeme bezpečne využívať nové námorné trasy.

Mohla by som toho spomenúť ešte oveľa viac. Som vďačná kolegom za spoluprácu na tomto veľmi dôležitom uznesení. Keď sa skončilo obdobie studenej vojny na našom kontinente, Gorbačov povedal, že Arktída bude miestom medzinárodnej mierovej spolupráce. Som presvedčená, že Únia má povinnosť to zabezpečiť nielen vo vzťahu k národom žijúcim v Arktíde, ale aj vo vzťahu ku krajinám susediacim s Arktídou – preto vám chcem v súvislosti s oznámením dodať odvahu.

 
  
MPphoto
 

  Vladimír Špidla, člen Komisie.(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, táto rozprava prišla v najvhodnejšom čase. Komisia vo svojom oznámení o integrovanej námornej politike Európskej únie z októbra 2007 uviedla, že do konca roka 2008 prešetrí záujmy EÚ v arktickom regióne. V súčasnosti je proces šetrenia v štádiu záverečných úprav a bude mať formu oznámenia s názvom „Európska únia a arktický región“. Arktída má pre svet čoraz väčší význam a Európska únia je s týmto regiónom neoddeliteľne spojená. Politika EÚ má v oblastiach, ako sú zmena klímy, energetika, doprava a rybolov na Arktídu priamy vplyv.

Tri členské štáty majú v Arktíde svoje územia. Námorné a kontinentálne územia tohto regiónu sú zraniteľné a predstavujú významnú súčasť kontinentálneho ekosystému. Dôsledky zmeny klímy sa v arktickom regióne objavujú rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako kdekoľvek inde vo svete. Od začiatku storočia sa naša vonkajšia činnosť v prospech severu úspešne riadila politikou Severnej dimenzie. Arktída vrátane oblasti Barentsovho mora bola v roku 2006 uznaná za kľúčovú oblasť v usmerňovacom dokumente o Severnej dimenzii, prijatom na základe konzultácií s Ruskom, Nórskom a Islandom.

Napriek tomu sa politika Severnej dimenzie vždy viac zameriavala na Európu, najmä na severozápad Ruska. Nadchádzajúce oznámenie, ktoré bude obšírne, navrhne, aby Európska únia v Arktíde zohrávala dynamickejšiu a koordinovanejšiu úlohu, a jej činnosť by sa mala sústrediť na tri hlavné ciele: chrániť a zachovať Arktídu v spolupráci s jej obyvateľmi, podporovať udržateľné využívanie arktických zdrojov a zlepšiť multilaterálnu správu Arktídy.

Zmena klímy je výsledkom procesov na planéte a Európska únia musí naďalej zohrávať vedúcu úlohu v boji s týmto javom. Oznámenie dáva ochrane a zachovaniu životného prostredia absolútnu prioritu, hoci by nemalo bezpodmienečne vylúčiť udržateľné využívanie arktických zdrojov.

Komisia tiež plánuje v úzkej spolupráci s krajinami v tomto regióne zvýšiť príspevky pre Arktídu a najmä na jej správu, ako sa uvádza v Ilulissatskej deklarácii piatich arktických štátov z mája 2008. Ukazuje sa, že ešte nie sú stanovené podmienky na záväzný právny rámec špeciálne určený pre tento región. Mali by sme využiť širší právny základ stanovený Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve a inými intervenčnými dohovormi.

Predsa však jasne vidíme potrebu plne vykonávať existujúci právny rámec a zabezpečiť, aby sa táto skutočnosť rešpektovala pri jeho dopĺňaní a prispôsobovaní novým skutočnostiam. Naším cieľom je pomôcť vybudovať systém založený na spolupráci, ktorý zabezpečí životaschopnosť tohto regiónu, ako aj slobodu a spravodlivosť z hľadiska vstupu. Chápeme, že je dôležité zlepšiť koordináciu a poskytnúť strategickejšiu pomoc.

Komisia predloží v tejto súvislosti sériu návrhov, najmä návrh na rozšírenie „arktického okna“ v politike Severnej dimenzie. Chceme, aby oznámenie vyvolalo podrobné úvahy o rôznych otázkach a položilo základy budúcej politiky EÚ pre Arktídu. Oznámenie podporí prijatie koordinovanejšieho prístupu k Arktíde a za ním budú nasledovať detailnejšie úvahy o rôznych témach. Týmto spôsobom môžeme položiť základ globálnej politiky EÚ o tomto regióne.

Niet pochýb o tom, že dôraznejšia politika v tejto oblasti bude základom pre ďalšie rokovania o budúcnosti Arktídy a umožní Európskej únii Arktídu od začiatku intenzívne podporovať.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať pani Wallisovej za to, že iniciovala túto rozpravu a uznesenie. Mám na to niekoľko dôvodov. Po prvé, arktickému regiónu stále chýbajú mnohostranné normy a smernice, najmä v oblasti námornej dopravy, ktorá nie je regulovaná medzinárodnými bezpečnostnými predpismi, čo by mohlo v blízkej budúcnosti priniesť vážne riziká.

Po druhé, región zaznamenal dramatickú zmenu klímy, na ktorú musíme reagovať.

Po tretie, hospodársky záujem o Arktídu narastá, keďže sa predpokladá, že v Arktíde sa nachádza približne pätina dosiaľ neobjavených zásob plynu vo svete. V podstate sa medzi rôznymi krajinami, ktoré majú záujem o arktické zdroje, začal boj o zabezpečenie prístupu k nim a o získanie kontroly nad týmito zdrojmi. Jedným z prejavov tohto záujmu je aj vlaňajšie osadenie ruskej zástavy na Severnom póle.

Preto vyzývame Komisiu, aby predložila oznámenie o arktickom regióne s návrhom riešení a ďalších postupov. Očakávame najmä to, že Komisia zaradí do svojho programu energetickú a bezpečnostnú politiku arktického regiónu.

EÚ musí vytvoriť vlastnú politiku pre oblasť Arktídy, ktorej súčasťou budú aj dve krajiny nachádzajúce sa v našej blízkosti: Island a Nórsko. Severná dimenzia EÚ čiastočne rieši problémy Arktídy, ale je jasné, že potrebujeme komplexnú politiku EÚ pre Arktídu, ktorá bude riešiť rozsiahly a dôležitý kontext problémov Arktídy. Na záver navrhujeme, aby Komisia začala medzinárodné rokovania s cieľom dosiahnuť uzatvorenie medzinárodnej zmluvy na ochranu Arktídy.

 
  
MPphoto
 

  Michel Rocard, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, veľa z nás si s potešením vypočulo množstvo skutočností o pozitívnom vývoji, ktoré sa nikdy predtým nespomínali a ktoré sa nepochybne objavia v oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade, na ktoré sa tešíme. Z vašej odpovede mám však pocit, že sme celkom nepochopili skutočnosť, že problémy stále narastajú.

Predovšetkým, Medzivládny panel pre zmenu klímy s vedeckým konsenzom, ktorý spolu máme, nám hovorí, že Arktída je vystavená väčšiemu ohrozeniu, ako sme si pred štyrmi alebo piatimi rokmi vôbec vedeli predstaviť. Životné podmienky Inuitov sú ohrozené a biologická rozmanitosť je v nebezpečenstve. Ohrozené sú aj mnohé živočíšne druhy, ľadové medvede nevynímajúc.

Po druhé, toto leto bola po prvýkrát po niekoľkých tisícročiach sprístupnená arktická námorná trasa z východu na západ. To sa nikdy predtým nestalo. Dostali sme nové hlásenie o ropných škvrnách, o odplyňovaní a škodách na území Arktídy spôsobených ropnými látkami.

Po tretie, kolega z politickej skupiny PPE nám práve pripomenul, že posádka ruskej ponorky osadila na Severnom póle ruskú zástavu. Čo to malo znamenať? Rusko si robí nároky na túto námornú oblasť, aby získalo kontrolu nad celým kontinentálnym šelfom, čo predstavuje 38 % celkového územia Arktídy. To je veľmi zlá situácia, pretože znamená začiatok militarizácie v Arktíde. Jedinou možnosťou, pán komisár, ako zastaviť tento proces, ktorý prešetruje Komisia Organizácie Spojených národov pre limity kontinentálneho šelfu, je začať rokovania o medzinárodnej zmluve o ochrane. To sa nikdy predtým nespomínalo.

Grónsko a Dánsko tvoria jednu krajinu Európskej únie, ktorá hraniční s arktickým regiónom, a dve ďalšie krajiny sa nachádzajú na území Arktídy. Blízke vzťahy máme aj s Islandom. Európska únia má právo žiadať – a som presvedčený, že je to pre nás naliehavá potreba tak v záujme bezpečnosti, ako aj v záujme kontroly lodnej dopravy a ochrany klímy – aby sme pokračovali v iniciatívach, ktoré by mohli priniesť dobré výsledky.

Musíme začať rokovania o zmluve o Arktíde, podobne ako v prípade Antarktídy. Som o tom presvedčený, keďže som bol jedným z tých, ktorí spomínané rokovania podporovali. V tejto súvislosti navrhujem prijať rýchle opatrenia. Nesmieme strácať čas. Musíme to uskutočniť skôr, ako výbor OSN ukončí skúmanie požiadavky Ruska.

 
  
MPphoto
 

  Danutė Budreikaitė, v mene skupiny ALDE. – (LT) Iba nedávno bol arktický región predmetom skúmania národnej bezpečnosti a výskumu arktických krajín. Dnes sa v dôsledku zmeny klímy a topiacich sa ľadovcov dostávajú do popredia iné aspekty, napríklad ochrana životného prostredia, energetických zdrojov a ľudského zdravia. Bohužiaľ, dominantné sú hospodárske záujmy, najmä tie, ktoré súvisia s energetickými zdrojmi, ako aj s otváraním nových námorných trás pre nákladnú i osobnú dopravu. Podľa vedeckých údajov má Arktída 30 % celkových dosiaľ neobjavených zásob plynu vo svete, 20 % zásob prírodného kvapalného plynu a 13 % zásob ropy. V posledných rokoch krajiny arktického regiónu a niektoré ďalšie krajiny podnikli určité kroky, využili svoju významnú pozíciu a veľmi jasne vyjadrili želanie stať sa výhradnými užívateľmi arktických zdrojov. Navyše, medzi arktickými krajinami sú rozpory v otázkach presadzovania záujmových sfér. Vítam prednesený návrh na vypracovanie politiky EÚ pre Arktídu vrátane hospodárskych a environmentálnych otázok, ako aj otázok prispôsobenia sa miestnych ľudí aspektom zmeny klímy. V súvislosti s energetikou by sa problematika arktického regiónu mala stať súčasťou spoločnej energetickej politiky EÚ a je najvyšší čas zmeniť slová na činy.

 
  
MPphoto
 

  Satu Hassi, v mene skupiny Verts/ALE. (FI) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcem vyjadriť veľkú vďaku pani Wallisovej a ostatným, ktorí otvorili túto problematiku. Z vesmíru môžeme vidieť, že planéta Zem sa otepľuje. Dôkazom globálneho otepľovania je aj skutočnosť, že ľad okolo Severného pólu sa v lete roztápa čoraz viac. Toto by mal byť pre nás všetkých varovný signál, aby sme podnikli ráznejšie kroky na ochranu klímy. Namiesto toho začal boj o ťažbu zásob arktickej ropy a plynu. A to je veľmi vážny rozpor.

Nutne potrebujeme medzinárodnú zmluvu o správe arktického regiónu, ale východiskovým bodom a hlavným cieľom musí byť zachovanie regiónu: potrebujeme podobné moratórium ako v Antarktíde. Ak budeme na problematiku topenia ľadovcov na severe reagovať tým spôsobom, že zvýšime ťažbu zásob fosílnych palív, problém zmeny klímy ešte zhoršíme.

 
  
MPphoto
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, Arktída zohráva vo svete čoraz významnejšiu geostrategickú úlohu a my sa konfrontujeme s otvorením dosiaľ uzatvorených námorných trás ako priamym vplyvom na globálnu zmenu klímy.

To by nás však nemalo prekvapovať, keďže za posledných sto rokov sa Arktída v porovnaní s ostatným svetom otepľuje oveľa rýchlejšie. V Arktíde zaznamenávame otepľovanie až o 2 °C, kým inde je to v priemere o 0,6 °C. Tento veľmi nestály a zraniteľný ekosystém sa dostáva pod rastúci tlak národov, ktoré bažia po prírodných zdrojoch a chcú využiť potenciál Arktídy. Bez mnohostranného riadenia priamo na mieste by sme nemali záruku, že sa bude brať ohľad na udržateľný životný štýl domorodých obyvateľov alebo na zásadný význam Arktídy ako sily, ktorá stabilizuje svetovú klímu.

Arktída má strategický význam pre globálnu stabilitu klímy, a preto by som chcela naliehavo vyzvať Komisiu, aby zaručila, že táto skutočnosť bude v plnej miere zohľadnená v nadchádzajúcom oznámení Komisie o politike pre Arktídu, samozrejme spolu s otázkami energetickej a bezpečnostnej politiky.

A napokon, odsek 9 nášho uznesenia hovorí, že „v dôsledku vplyvu na svetovú klímu a jedinečné prírodné prostredie [Arktída] si zaslúži, aby sa jej venovala osobitná pozornosť, keď EÚ vypracuje svoje stanovisko pre Rámcovú dohodu o zmene klímy na rok 2009 (COP 15) v… Kodani“ a keď prerokujeme rámec pre multilaterálnu správu tohto vzácneho územia.

 
  
MPphoto
 

  Libor Rouček (PSE). (CS) Dámy a páni, Arktída je jediným územím na svete, ktoré sa zatiaľ neriadi žiadnymi multilaterálnymi predpismi a smernicami. Záujem o túto oblasť, jej geopolitický a strategický význam, však v poslednom období narastá do prekvapivých rozmerov. V Arktíde sa zvyšuje námorná doprava, obchodná i turistická. Rastie záujem i o jej nerastné bohatstvo. Dochádza k zmene klímy, čo má negatívny vplyv na spôsob života domorodých obyvateľov i na biologickú rozmanitosť. Pre všetky tieto dôvody by bolo vhodné, aby sa o Arktíde rokovalo na medzinárodnej úrovni s cieľom vypracovať podľa vzoru Madridskej zmluvy o Antarktíde z roku 1993 podobnú zmluvu na ochranu Arktídy. Európska únia by preto mala hrať v budúcich medzinárodných rokovaniach o Arktíde kľúčovú úlohu.

V súčasnosti, ako sme počuli, Európska komisia pripravuje oznámenie o politike v arktickej oblasti. V spoločnom návrhu uznesenia, ktoré sme pripravili, vyzývame Komisiu, aby sa všetkými spomínanými aspektmi zaoberala. Za nutnú považujeme aj potrebu vytvoriť z Arktídy a Severného ľadového oceánu oblasť bez vojenských síl a jadrových zbraní tak, ako o tom už hovorila pani Diana Wallisová. Žiadame tiež Komisiu, aby zvážila, či by na uskutočnenie týchto cieľov nemala vytvoriť špecializované oddelenie pre arktickú oblasť, ktoré by sa zaoberalo práve spomínanými problémami.

 
  
MPphoto
 

  Richard Seeber , spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, hoci máme o Arktíde určité informácie, všetci vieme, že celkovo je pre nás Arktída, pokiaľ ide o medzinárodné právo, stále terra incognita v pravom zmysle slova. Kolega pán Kelam spomínal chýbajúce právne predpisy v oblasti námornej dopravy.

Keď navyše zoberieme do úvahy prírodné zdroje, odhaduje sa, že v arktickom regióne sa nachádza 22 % svetových zásob ropy a plynu. Tento región má pre budúcnosť Európy obrovský význam. Preto je veľmi dôležité, že predkladáme toto uznesenie pod vedením pani Wallisovej.

Teraz je vo veľkej miere na Komisii, aby predložila plán – stratégiu s uvedením konkrétnych cieľov a opatrení, ktoré nám, podľa môjho názoru, stále chýbajú. Hoci ľudia sa už prebudili a začali problém riešiť, stále nemáme žiadnu strategickú orientáciu. V tomto nechceme ťahať za kratší koniec! Niektoré krajiny, ktoré susedia s Arktídou, najmä Rusko, sa pokúšajú využívať fakty a je veľmi ťažké uskutočniť vhodné kroky vo vzťahu k veľmoci, akou je Rusko, ak nám to bude trvať príliš dlho.

Európa ako celok sa nesmie podriadiť členským štátom. Táto oblasť je pre nás zaujímavá po všetkých stránkach a neprichádza do úvahy, aby sme umožnili niektorým členským štátom ťažiť z nefunkčnosti systému spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Spoločný záujem celej Európy je až príliš dôležitý.

Preto znovu vyzývam Komisiu, aby čo najskôr predložila presnú, konkrétnu stratégiu na prerokovanie v Parlamente. Nemôžeme váhať, pretože v hre je príliš veľa.

 
  
MPphoto
 

  Vladimír Špidla, člen Komisie.(CS) Pán predsedajúci, dámy a páni, myslím si, že táto rozprava jasne ukazuje, že máme naozaj problém, ktorý sa dotýka základných strategických záujmov, či sa naň pozeráme z pohľadu ochrany životného prostredia alebo z geopolitického hľadiska. Ukázalo sa, že z tohto dôvodu nemáme príliš veľa času a že sú jasné dôvody na to, aby Európska únia sformulovala svoju politiku. Je však jasné aj to, že niektoré návrhy sú komplikované a že všeobecná situácia v Arktíde je z hľadiska Európskej únie i z hľadiska medzinárodného práva veľmi komplikovaná. Musíme si napríklad uvedomiť, že najdôležitejšie štáty, ako je Nórsko, Island, Grónsko alebo Ruská federácia, nie sú členmi Európskej únie a z toho vyplýva, že pobrežné práva a teritoriálne práva nemôžeme v našej stratégii vôbec uplatňovať.

To však nič nemení na tom, že je potrebné sformulovať stratégiu. Komisia v každom prípade pracuje na tejto stratégii, ktorá bude vo forme oznámenia predložená veľmi skoro, v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov. Dámy a páni, pre nedostatok času nemám možnosť reagovať na všetky vaše pripomienky, no v každom prípade som si ich zaznamenal a Komisia ich bude brať do úvahy. Ako som sa snažil veľmi krátko naznačiť, niektoré otázky sú mimoriadne komplikované a mimoriadne komplexné.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. V súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku(1)som dostal tri návrhy uznesení.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  András Gyürk (PPE-DE), písomne. – (HU) Severný pól sa v posledných rokoch stal jedným zo symbolov zmeny klímy. V dôsledku nevyužitých prírodných zdrojov by sa tento región mohol v krátkej dobe stať epicentrom medzinárodného konfliktu. Táto skutočnosť naznačuje potrebu neustáleho opätovného hodnotenia regiónu z pohľadu, či existuje štát, ktorý by dal jasný signál o tom, že má nárok na toto územie.

Hoci nie je úlohou Európskeho parlamentu zasahovať do geografických diskusií o tom, komu tento región naozaj patrí, chcel by som zdôrazniť niektoré skutočnosti.

Po prvé, ak existujú nevyriešené problémy, tieto problémy by sa mali riešiť právnymi a diplomatickými prostriedkami, nie osadením zástavy v danom území. Domnievam sa, že súčasné medzinárodné predpisy, hoci určite nie sú dokonalé, môžu poskytnúť referenčný rámec na vyriešenie problémov diplomatickou cestou.

Na druhej strane, berúc do úvahy zvyšujúci sa európsky dopyt, nevyužité energetické zdroje na Severnom póle môžu prispieť k zaisteniu bezpečnosti dodávok v Európe. Potom musíme deklarovať, že využívanie zdrojov nesmie narušiť biologickú rovnováhu regiónu. Za každých okolností musíme brať ohľad na životné prostredie. Podľa môjho názoru súčasné medzinárodné právne predpisy nie sú v týchto oblastiach postačujúce.

Mám potrebu zdôrazniť skutočnosť, že využívanie zdrojov v oblasti Severného pólu bude v zásobovaní Európy energiou zohrávať iba doplnkovú úlohu. Z uvedeného dôvodu existencia týchto zdrojov neovplyvní širšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a pokračujúce úsilie zvyšovať energetickú účinnosť.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia