Predseda. – Ďalším bodom je správa Európskej rady a vyhlásenie Komisie o zasadnutí Európskej rady (15. – 16. októbra 2008).

Vážený úradujúci predseda Rady pán Sarkozy, vážený predseda Európskej komisie pán Barroso, v priebehu niekoľkých posledných týždňov sme prežívali veľmi ťažké chvíle, v ktorých Európska únia pod vaším predsedníctvom preukázala schopnosť konať. Ak by európske krajiny neboli našli spoločné riešenie, ak by neexistovala dohoda medzi európskymi partnermi a ak by nebolo euro, je veľmi pravdepodobné, že dnes by sme sa nachádzali v katastrofálnej situácii.

Návrhy Euroskupiny spred desiatich dní, rozhodnutia Európskej rady z minulej stredy a záväzky prijaté tento víkend na samite v Camp Davide sú sériou úspechov, ktoré odzrkadľujú skutočnú koordináciu činností a úsilia zameraného na uskutočňovanie reforiem potrebných na účinnú odpoveď na problémy globálneho hospodárstva. Na túto krízu však nereagovali iba vlády. Európska rada pod vaším vedením, ktorá pracovala bok po boku s Európskou komisiou a s Európskym parlamentom zabezpečila, aby Európska únia zohrávala kľúčovú úlohu týkajúcu sa blahobytu všetkých našich občanov, ktorým zodpovedáme všetci.

Vďaka vám, pán Sarkozy, a vďaka predsedovi Komisie pánovi Barrosovi, Európska únia, nezriedka v časoch krízy, ukázala svoju skutočnú silu. Európske opatrenia boli spoločné opatrenia. Preto by som pred začatím dnešnej predpoludňajšej rozpravy rád zablahoželal vám, pán úradujúci predseda Rady, aj pánovi predsedovi Komisie.

  Nicolas Sarkozy, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, je pre mňa cťou prísť opäť do Európskeho parlamentu a podať správu o práci predsedníctva Rady v tomto pre Európu takom dôležitom čase. Ak dovolíte, pokúsim sa hovoriť veľmi slobodne, ako je jedine dobré a správne v tomto Parlamente, ktorý je srdcom demokratickej Európy, o ktorú sa všetci usilujeme.

Čo sme sa pokúšali dosiahnuť? Po prvé, želaním predsedníctva bolo, aby vo všetkých krízach, ktoré sme museli zvládnuť, postupovali európske inštitúcie jednotne. Chcel som, aby bol Európsky parlament zapojený do všetkých väčších udalostí, s ktorými sme sa stretli a rád by som poďakoval predsedom vašich skupín, všetkých politických presvedčení, ktorí boli do tohto dialógu zapojení a spolupracovali s predsedníctvom Rady.

Chcel som tiež, aby sme spolupracovali s Komisiou a najmä s jej predsedom, pretože, bez ohľadu na nezhody alebo rozdiely všetkých, ktorí sedia v tomto Parlamente, každý si dobre uvedomuje, že názorová nejednotnosť európskych inštitúcií oslabuje Európu a že povinnosťou tých, ktorí preberajú zodpovednosť, je spolupracovať. Ak Európsky parlament, Komisia a Rada nájdu cestu ku všeobecnej zhode v dôležitých otázkach, Európu posunieme dopredu a zabezpečíme, aby bolo počuť jej hlas.

(potlesk)

Predovšetkým sme chceli, aby Európa bola zjednotená – nebolo však jednoduché to dosiahnuť. Chceli sme, aby Európa samostatne myslela, pretože svet potrebuje, aby Európa myslela a aby bola aktívna. Ak bude Európa mať čo povedať, chceme, aby to nielen povedala, ale aby to aj urobila.

Najprv sme mali vojnu, keď Rusi počas gruzínskeho konfliktu reagovali úplne neprimerane. Slová majú svoj význam. Používam slovo „neprimerane“ pretože intervencia Rusov do Gruzínska bola neprimeraná.

(potlesk)

Používam však slovo „reagovali“, pretože táto reakcia bola neprimeraná preto, lebo tomu predchádzala úplne neprimeraná akcia. Aby Európa mohla prinášať posolstvo mieru, musí byť spravodlivá a nemala by váhať vykročiť z ideologického rámca.

Kríza sa začala 8. augusta. Dňa 12. augusta sme boli s pánom Bernardom Kouchnerom v Moskve s cieľom dosiahnuť prímerie. Nehovorím, že to bolo ideálne, jednoducho hovorím, že za štyri dni sa Európe podarilo dosiahnuť prímerie. Začiatkom septembra dosiahla Európa záväzok stiahnutia na línie pred začatím krízy 8. augusta. Za dva mesiace Európa zabezpečila ukončenie vojny a stiahnutie okupačných vojsk.

Na túto vec bolo veľa názorov. Niektorí hovorili, a mali dôvody to hovoriť, že dialóg nemá zmysel a že reakcia na vojenskú agresiu musí byť vojenská. Aké bláznovstvo! Európa zažila pád berlínskeho múra a koniec studenej vojny, Európa nesmie byť účastníkom novej studenej vojny, ktorej jediným dôvodom by bola nerozvážnosť.

(potlesk)

Tento problém sme prekonali s našimi americkými spojencami, ktorí sa domnievali, že návšteva Moskvy je nevhodná. Napriek všetkému sme s americkými spojencami pracovali spoločne. Ich stanovisko bolo iné ako naše. Pokúšali sme sa radšej spolupracovať, ako ísť proti nim, a úprimne povedané, vzhľadom na dnešnú situáciu vo svete sa nedomnievam, že svet potrebuje krízu medzi Európou a Ruskom. To by bolo nezodpovedné. Preto môžeme brániť naše názory na rešpektovanie suverenity, rešpektovanie územnej celistvosti Gruzínska, ľudské práva a nezhody, ktoré máme s vedúcimi predstaviteľmi Ruska, bolo by však nezodpovedné vytvárať podmienky na konflikt, ktorý v žiadnom prípade nepotrebujeme.

V Ženeve sa začali rozhovory o budúcom štatúte Osetska a Abcházska, ktoré sú súčasťou gruzínskeho územia. Povedali mi, že začali v ťažkej situácii, ale kto si mohol predstavovať, že to bude ináč? Dôležité však je, že vôbec začali. Musím tiež povedať, že prezident Medvedev dodržal sľub, ktorý dal predsedovi Komisie a predsedníctvu Rady, keď sme odcestovali začiatkom septembra do Moskvy.

Európa dosiahla mier. Európa zabezpečila stiahnutie okupačných vojsk a Európa sa usilovala zabezpečiť medzinárodné rokovania. Myslím si, že v podobnom konflikte Európa už dávno nezohrávala takúto úlohu.

Vážený pán predseda, samozrejme, že vidím všetky nejasnosti, všetky nedostatky, všetky kompromisy, ktoré sa museli prijať, rozhodne sa však domnievam, že sme dosiahli všetko, čo bolo možné dosiahnuť, a predovšetkým, že ak by Európa nezabezpečila, aby bolo počuť hlas dialógu a hlas rozumu, nebol by to urobil nikto iný. Okrem toho, keď sme 12. augusta s pánom Bernardom Kouchnerom odišli do Moskvy a Tbilisi, všetky medzinárodné médiá dobre vedeli, že Rusi sú 40 kilometrov od Tbilisi a ich cieľom je zvrhnúť režim prezidenta Saakašviliho. Taká bola situácia. Dostali sme sa veľmi blízko ku katastrofe, ale vďaka Európe – odhodlanej Európe – k tejto katastrofe nedošlo, aj keď, vážený pán Pöttering, bude samozrejme potrebné urobiť ešte veľa práce, aby sa v tejto časti sveta znížilo napätie.

Druhý bod sa týka krízy, systematickej, ťažko uveriteľnej, nepravdepodobnej finančnej krízy, ktorá sa začala, aby som bol presný, 15. septembra, nie 7. augusta 2007. Kríza, ktorá sa začala 7. augusta bola vážna a znepokojujúca, ale, ak to tak môžem povedať, normálna. 15. augusta 2008 sme vstúpili do inej krízy. Čo sa teda stalo 15. augusta 2008? Investičná banka Lehman Brothers vyhlásila bankrot a šokovaný svet 15. augusta 2008 zistil, že banka môže skrachovať.

Ani nám, ani mne neprináleží vynášať rozsudky o tom, čo vláda USA urobila alebo neurobila. Trvám iba na tom, že 15. septembra 2008 sa z vážnej krízy stala systematická kríza spojená s kolapsom finančného systému USA, po ktorom nasledoval kolaps európskeho finančného systému, a potom, postupne, ostatných kapitálových trhov a finančných systémov.

Čo sa vtedy skúšalo? Prvý Paulsonov plán, ktorý nefungoval. Nehovorím to ako kritiku, iba opisujem reálnu situáciu. Vtedy sme sa spolu s pánom predsedom Komisie snažili nájsť spoločnú európsku odpoveď, prvú v eurozóne. Pán predseda, hovorili ste o tom, či sú ľudia za alebo proti, skutočnosť zostáva taká, že v eurozóne máme rovnakú banku a rovnakú menu, a preto rovnakú povinnosť zjednotiť sa.

Nebolo jednoduché dosiahnuť spoločné stanovisko. Začali sme návrhom schôdze štyroch európskych krajín, ktoré sú členmi G8. Nikoho neurazím, keď poviem, že napríklad vplyv Spojeného kráľovstva na svetový finančný systém je väčší ako vplyv ostatných 27 členských štátov. Povedal som, že ak by sme dokázali nejakým spôsobom zabezpečiť dohodu medzi Spojeným kráľovstvom, Nemeckom, Talianskom a Francúzskom, nebolo by to na škodu, ale naopak, na prospech ostatných európskych krajín.

Názory boli samozrejme rôzne, ale kto by nám to mohol vyčítať? Počas prvých dní krízy sme spočiatku nevedeli, ako najlepšie odpovedať na krízu, s akou sme sa v doterajších dejinách hospodárstva, alebo prinajmenšom v 20. storočí, nikdy nestretli. Preto som si povedal: keď sa zišli títo štyria, mohli by sme dať dokopy aj krajiny Euroskupiny, plus Slovensko, ktoré sa k nám má pripojiť. Týždeň navyše nám umožnil nájsť spoločné riešenie, ktoré by umožnilo obnoviť činnosť bánk: poskytovanie pôžičiek. Nachádzali sme sa však v situácii, keď si banky už vzájomne nepožičiavali, pretože na poskytovanie pôžičiek nemali žiadne peniaze a celý systém sa rúcal. V Spojenom kráľovstve sa banky znárodňovali, v Belgicku krachovali, islandský systém – síce mimo Európy, ale veľmi blízko, kolaboval, mali sme veľmi zlé správy zo Švajčiarska a všade sa šíriacu nákazu: Nemecko, Francúzsko. V Euroskupine sa nám podarilo dosiahnuť dohodu o obrovskom pláne a vyčleniť 1 800 miliárd EUR na zabezpečenie ďalšieho fungovania našich finančných inštitúcií a upokojenie sporiteľov a podnikateľov v Európe.

Potom sme išli do Európskej rady, ktorá prijala rovnakú stratégiu a od tejto chvíle sa nám podarilo upokojiť trhy v Európe. Čakalo nás milé prekvapenie: prišla upravená verzia Paulsonovho plánu (II) a všetci mohli vidieť, že tento plán sa vo veľkej miere inšpiroval európskym plánom. Nejde o získanie nejakej slávy, ale jednoducho o uvedomenie si skutočnosti, že táto kríza je globálna, a teda odpoveď na ňu môže byť tiež iba globálna. Postup Spojených štátov a Európy musí byť zosúladený.

Vážený pán predseda, ide tu iba o krízové riadenie, o nič iné. Čo by sa stalo, keby sme to neboli urobili?

Ešte stále ostávajú nezodpovedné otázky, na ktoré musíme nájsť správne odpovede. Ako bolo toto všetko možné? Ako môžeme zabrániť, aby sa to všetko neopakovalo? A okrem toho, má Európa plány, ktoré bude presadzovať, alebo navrhne nejakú politiku? V tejto súvislosti som začiatkom septembra na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v mene Európy navrhol, aby sa konal medzinárodný samit, ktorý by stanovil základy nového bretton-woodskeho menového systému, s odvolaním sa na to, čo sa robilo hneď po druhej svetovej vojne, aby sa vytvoril nový svetový finančný systém. Táto myšlienka sa ujala. Aký cieľ musí mať Európa v súvislosti s týmto samitom? Európa musí predložiť myšlienku radikálnej reformy celosvetového kapitalizmu.

To, čo sa stalo, bola zrada hodnôt kapitalizmu, nie spochybnenie trhového hospodárstva. Chýbali pravidlá a špekulanti boli odmenení na úkor podnikateľov. Musíme predložiť návrh novej regulácie. Európa musí a bude predkladať svoje návrhy. Po prvé, vážený pán predseda, žiadna banka, ktorá pracuje s vládnymi peniazmi, nesmie pôsobiť v daňových rajoch.

(potlesk)

Všetky finančné inštitúcie musia podliehať rozpočtovým pravidlám, obchodníci musia prekalkulovať a plánovať svoje systémy odmeňovania, aby na seba nepreberali, tak ako sme to videli, zbytočné riziká, účtovné pravidlá našich bank nesmú zhoršovať vážnosť krízy, ale naopak, krízu zmierňovať a menové systémy by sa mali znovu prehodnotiť, od pevných výmenných kurzov až po systémy, v ktorých nie je stanovený výmenný kurz medzi jednotlivými menami. Skúšali sme všetko na svete. Môžeme my, zvyšok sveta, naďalej znášať deficity najväčšej svetovej mocnosti bez toho, aby sme čokoľvek povedali? Odpoveď je samozrejme „nie“.

(potlesk)

Nemá zmysel na niekoho ukazovať prstom, musíme iba nájsť spôsoby a prostriedky, ako zabezpečiť, aby sa to už viac nestalo. Prejdime ďalej, mohol by som toho povedať ešte omnoho viac, ale predovšetkým by som chcel, aby Európa v 21. storočí venovala pozornosť globálnemu riadeniu. Nemôžeme byť prekvapení, že to nefunguje. Sme v 21. storočí, ale inštitúcie máme z 20. storočia. Prezident USA a Európa preto navrhli niekoľko samitov, ktoré sa začnú od polovice novembra a ktoré sa zamerajú na novú formu regulácie, novú formu globálneho riadenia. Dúfam, že Európa o tom dokáže diskutovať.

Budem mať príležitosť navrhnúť schôdzu svojim partnerom, hlavám štátov a vlád, aby sme sa na tieto samity pripravili. Otázka radikálnej reformy nášho kapitalistického systému a nášho medzinárodného systému je rovnako dôležitá pre Európsky parlament, ktorý musí o nej diskutovať a musí predložiť návrhy. Avšak, ak chce byť Európa vypočutá, musí vystupovať jednotne.

Kto sa zúčastní na tomto samite? Existuje veľa možností. Myslím si, že najjednoduchším riešením je G8, ktorá je nevyhnutná, samozrejme spolu s Rusmi, ku ktorým by sme mali pridať G5, ktorá je tiež nevyhnutná a ktorá by umožnila zapojiť do tejto dôležitej diskusie predovšetkým Čínu a Indiu. To bude aj cieľ našej cesty s pánom predsedom Barrosom do Číny: presvedčiť ázijské veľmoci, aby sa zúčastnili na tejto radikálnej reforme.

Vážený pán predseda, počas tohto predsedníctva sme sa stretli s tretím, veľmi vážnym problémom: s problémom budúcnosti energetického a klimatického balíka. Plne si uvedomujem rozdielne názory vášho Parlamentu a niektorých vašich skupín v otázke pokračovania tohto balíka. Dovoľte, aby som predstavil svoje pevné presvedčenie a politiku, ktorú chcem navrhnúť. Ambiciózny energetický a klimatický balík vychádza z presvedčenia, že bez zásadných zmien svet čoskoro dospeje ku katastrofe. Stručne povedané.

(potlesk)

Nevidím jediný argument, ktorý by svedčil o tom, že by súčasná finančná kríza prispievala k zlepšeniu situácie z environmentálneho hľadiska. Keď sme sa sami rozhodli spustiť energetický a klimatický balík, urobili sme to s vedomím našej zodpovednosti voči deťom a budúcnosti našej planéty. Bolo by tragické túto štrukturálnu a historickú politiku zanechať pod zámienkou finančnej krízy.

(potlesk)

Bolo by to tragické a bolo by to nezodpovedné. Prečo by to bolo nezodpovedné? Nezodpovedné by to bolo preto, lebo Európa by vyslala signál, že nie je schopná dodržať svoje záväzky v tejto oblasti a naše šance presvedčiť zvyšok sveta o potrebe zachovania globálnej rovnováhy by zanikli. Pokiaľ ide o životné prostredie, nie je to len otázka toho, či je Európa schopná prevziať zodpovednosť za seba, je to otázka toho, či je Európa schopná prevziať zodpovednosť za celý svet. Preto, ak Európa nepôjde príkladom, nikto ju nebude počúvať, rešpektovať ani jej venovať pozornosť – a ak Európa túto úlohu nesplní, neurobí to za ňu nikto iný. Premárnime svoju historickú príležitosť.

(potlesk)

Čo znamená „premárniť príležitosť“? Podľa mňa to znamená dve veci: po prvé, že musíme prehodnotiť ciele „trikrát dvadsať“ a po druhé, že musíme prehodnotiť časový pán, t. j. koniec roka. V žiadnom prípade však nemám v úmysle nejakým spôsobom spochybňovať spolurozhodnutie a môžem dodať, že nemám ani moc, ani vôľu to urobiť. Okrem toho, pripisovať mi takéto myšlienky je zlomyseľné, i keď to, že mi niekto pripisuje myšlienky, vyznieva skoro ako kompliment. Napriek tomu sme v tejto záležitosti spoločne s pánom predsedom Barrosom bojovali v Európskej rade za dodržanie cieľov a časového plánu. Nebolo to jednoduché. Preto máme pár týždňov na presvedčenie viacerých našich partnerov, ktorých obavy chápem, pretože kompromisné podmienky sa nedajú dosiahnuť bez toho, aby ste sa usilovali pochopiť tých, ktorí s vami nesúhlasia.

Závislosť niektorých hospodárstiev od uhlia dosahuje 95 %. Nemôžeme od nich žiadať veci, ktoré by ich položili na kolená, keď už aj tak majú obrovské problémy. Pri hľadaní spôsobov a prostriedkov musíme byť preto flexibilní a rešpektovať pritom dve červené čiary, ktoré som navrhol Rade: dodržiavanie cieľov a dodržiavanie časového plánu.

Vážený pán predseda, možno budem mať príležitosť vysvetliť to podrobnejšie na iných fórach, ale nechcem skúšať vašu trpezlivosť. Chcel by som vám však povedať: toto sa snažíme urobiť a dúfam, že to všetci podporia.

Rád by som niečo povedal o štvrtom probléme, ktorým je pakt o prisťahovalectve. Tento pakt je pekným príkladom európskej demokracie a napriek počiatočným rozdielom všetci súhlasili so selektívnou prisťahovaleckou politikou, na ktorej sme sa dohodli s krajinami pôvodu, takže Schengen, ktorý sa v Európe uplatňuje v troch štvrtinách členských štátov, nám priniesol ovocie. Okrem toho, vzhľadom na to, že sme zrušili vzájomnú vízovú povinnosť, je predsa korektné, aby krajiny, ktorých občania nepotrebujú pri cestovaní z jednej krajiny do druhej víza, podporovali európsku prisťahovaleckú politiku.

Ešte mi zostávajú dva body. Prvým bodom je, že finančná kríza so sebou priniesla hospodársku krízu. Hospodárska kríza je tu. Nemá zmysel ju predvídať, pretože práve ňou prechádzame. Osobne by som chcel povedať, aj keď si plne uvedomujem nezhody medzi niektorými krajinami, že si neviem predstaviť, aby mi niekto vysvetľoval, že pokiaľ ide o finančnú krízu, potrebujeme jednotnú európsku odpoveď, ale v prípade hospodárskej krízy jednotnú európsku odpoveď nepotrebujeme.

Rád by som povedal, čo si predstavujem pod slovami „jednotná odpoveď“. „Jednotná odpoveď“ neznamená rovnakú odpoveď. Pre finančnú krízu sme navrhli nástroj, časový plán, harmonizáciu a koordináciu. Som presvedčený, že to isté je potrebné pre hospodársku politiku. Neznamená to, že budeme všetci robiť to isté, ale prinajmenšom to znamená, že sme povinní hovoriť o týchto záležitostiach, vzájomne sa informovať a v niektorých prípadoch vzájomne konzultovať. Máme tu niekoľko iniciatív. Dovoľte mi povedať jednu myšlienku: burzy sú na historicky nízkej úrovni. Nechcem, aby sa občania Európy o pár mesiacov zobudili a zistili, že cudzí kapitál vlastní európske spoločnosti, ktoré kúpil za najnižšiu burzovú cenu, takmer zadarmo. Občania Európy by sa potom otočili a opýtali sa: „Čo ste urobili?“

Chcel by som všetkých vyzvať, aby sme pouvažovali o založení štátnych fondov vo všetkých našich členských štátoch, ktoré by mohli vzájomne koordinovať svoju činnosť a odpovedať spoločne na krízu. Rád by som dodal, že som s veľkým záujmom sledoval americký plán na podporu automobilového priemyslu: pôžičky s nízkym úrokom v sume 25 miliárd USD na záchranu troch amerických výrobcov automobilov pred bankrotom.

Bol by som rád, keby sme sa v Európe pri tomto probléme na chvíľku zastavili. Od našich výrobcov teraz oprávnene požadujeme, aby konštruovali čisté automobily, aby úplne zmenili výrobné systémy. Z tohto dôvodu budú odteraz, vďaka ekologickému bonusu, ekologicky čisté vozidlá predstavovať 50 % vozidiel predaných v mojej krajine. Môžeme európsky automobilový priemysel ponechať zoči-voči hospodárskej súťaži vážne narušenej americkou konkurenciou bez toho, aby sme si položili otázku, aké máme európske sektorové politiky na ochranu európskeho priemyslu?

Neznamená to spochybňovanie jednotného trhu. Neznamená to spochybňovanie zásady hospodárskej súťaže. Neznamená to spochybňovanie zásady štátnej pomoci. Znamená to, že Európa musí dať jednotnú odpoveď a takú odpoveď, ktorá pri konfrontácii s konkurenciou z ďalších veľkých oblastí sveta nie je naivná. Našou povinnosťou je zabezpečiť, aby sme v Európe pokračovali v konštruovaní lietadiel, lodí, vlakov a automobilov, pretože Európa potrebuje výkonný priemysel. Túto politiku bude predsedníctvo obhajovať a bude za ňu bojovať.

Na záver, môj posledný bod sa týka inštitúcií. Neviem, či som si s úľavou vydýchol, pretože svoj prejav končím, alebo preto, lebo tieto ďalšie témy sú menej dôležité. Inštitúcie nie sú v Európe jedinou témou a bolo by veľkou chybou, keby sme sa tejto otázke venovali príliš veľa, na úkor všetkého ostatného. Inštitúcie sú však jednou z tém. Rád by som vyjadril svoje pevné presvedčenie, že táto kríza si vyžaduje reformu európskych inštitúcií. Súčasná kríza si vyžaduje, aby Európa dokázala reagovať rýchlo a rozhodne ako ktorákoľvek iná svetová mocnosť, napríklad, ako dokázali v konfrontácii s touto tragédiou, ktorú finančná kríza predstavuje, reagovať Spojené štáty.

Som presvedčený, že by bolo veľmi vážnou chybou, keby sme naše inštitúcie nereformovali. Veľmi vážnou. Hlavne preto, lebo na sledovanie takých zložitých tém ako Gruzínsko a Rusko, finančná kríza a hospodárska kríza sa nezdá veľmi rozumné, aby sme mali predsedníctvo, ktoré rotuje každých šesť mesiacov. Musím vám úprimne povedať, že ak máme radi Európu a ak chceme, aby Európa hovorila jedným hlasom, nezdá sa mi, bez ohľadu na počet odovzdaných hlasov v posledných voľbách, veľmi rozumné, aby sa predsedníctvo Rady menilo každých šesť mesiacov. Preto musíme spolu s pánom predsedom Barrosom vypracovať časový plán na december, aby sme zistili, ako odpovedať na írsku otázku. Som pevne rozhodnutý, že tento časový plán a spôsob a prostriedky na prekonanie vzniknutej situácie navrhnem, na základe spoločnej dohody, predtým, než odídem z predsedníctva Rady.

Chcel by som povedať ešte jednu vec, že eurozóna nemôže pokračovať bez jasne definovanej hospodárskej vlády. Takto už nemôžeme pokračovať ďalej. Chcel by som oceniť prácu Európskej centrálnej banky (ECB). Chcem vyjadriť svoje pevné presvedčenie, že ECB musí byť nezávislá, ale ak sa má v práci ECB realizovať jej plný potenciál, ECB musí mať možnosť rokovať s hospodárskou vládou. Taký bol zmysel zmluvy. Podstatou zmluvy je dialóg, demokracia a nezávislosť na obidvoch stranách a okrem toho, podľa mňa sa skutočná hospodárska vláda Euroskupiny musí stretávať na úrovni hláv členských štátov a vlád. Keď som vyzval na toto stretnutie, s prekvapením som zistil, že to bolo po prvýkrát od vytvorenia eura, čo sa konalo takéto stretnutie.

Úprimne povedané, máme spoločnú menu, spoločnú centrálnu banku a spoločnú menovú politiku, ale nemáme skutočnú hospodársku vládu. Vážený pán komisár Almunia, vaše úsilie, ktoré vyústilo do zvolenia predsedu ministrov financií, bolo užitočné a na tomto rozhodnutí som sa podieľal, pretože vtedy som bol ministrom financií. Okrem toho by som chcel oceniť prácu pána Jeana-Clauda Junckera a vašu vlastnú prácu. Rád by som však povedal jednu vec: keď kríza nadobudne také rozmery, aké sme videli, stretnutie samotných ministrov financií nezodpovedá vážnosti krízy. Navyše, keď sme rozhodovali o takých veľkých peniazoch, nemali sme zvolávať ministrov financií, ale hlavy štátov alebo vlád, ktoré jediné majú na prijímanie takýchto vážnych rozhodnutí demokratický mandát.

Dámy a páni, mohol by som povedať ešte omnoho viac. Na záver by som jednoducho rád povedal, že svet potrebuje Európu, ktorá má silný hlas. Táto zodpovednosť spočíva na vašich pleciach, spočíva na pleciach Komisie a na pleciach Rady. Vám všetkým by som chcel povedať, aký veľmi dôležitý, bez ohľadu na rozdielne názory, bol pre predsedníctvo pocit solidarity Európskeho parlamentu, ktorý od začiatku analyzoval vážnosť krízy a ktorý bol ochotný – a je potrebné vás za to pochváliť – prekročiť naše rozdielne tendencie a vytvoriť tak podmienky na zjednotenie Európy. Chcel som vám to povedať, pretože som o tom veľmi hlboko presvedčený.

(potlesk)

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, minulý týždeň bol vyvrcholením mimoriadne intenzívnej práce Európskej rady na riešení hospodárskej krízy v Európe. Vylúčilo sa tak riziko prijatia nekoordinovaných, jednoúčelových opatrení na dosiahnutie spoločného stanoviska zameraného na obnovenie stability európskeho finančného systému. Chcel by som oceniť prácu pána prezidenta Sarkozyho, ktorého elán a neoceniteľná rozhodnosť umožnili poskytnúť potrebný impulz na konanie 27 členských štátov v oblasti spoločných cieľov a zásad.

Som tiež hrdý na príspevok Komisie, ktorá, ako povedal pán prezident Sarkozy, vždy pracovala spoločne s francúzskym predsedníctvom a okrem toho vždy zdôrazňovala, že účinok na požadovanej úrovni môže mať iba európska odpoveď.

Tento elán, ktorý sme pozorovali počas zasadnutia Európskej rady a ktorý nám okrem toho umožnil prijať veľmi dôležitý pakt o prisťahovalectve, nás musí viesť aj v prípade riadenia európskeho programu pred zasadnutím Európskej rady v decembri.

Musíme predovšetkým vypracovať časový plán pre Lisabonskú zmluvu, aby sme sa riadne pripravili na voľby v roku 2009.

V súvislosti s energetickým a klimatickým balíkom bude potrebné vynaložiť mimoriadne úsilie, aby sa dohoda podpísala do konca roka. Komisia bude úzko spolupracovať s predsedníctvom na nájdení riešení týkajúcich sa obáv všetkých členských štátov. Pri dosahovaní dohody počítame s neustálou podporou Parlamentu.

Dnešný prejav by som však chcel zamerať na náš naliehavý, hlavný problém: európske hospodárstvo. Musíme pracovať na troch veciach: po prvé, prijatie okamžitých opatrení na európskej úrovni na prekonanie finančnej krízy, po druhé, reforma medzinárodného finančného systému a po tretie, posilnenie reálneho hospodárstva, aby sa zmenšili nepriaznivé účinky finančnej krízy a vytvorili sa podmienky na obnovenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

Skutočne si myslím, že voľbou týchto opatrení dokáže Európa ovplyvniť medzinárodnú odpoveď na krízu. Čo dokáže Európa dosiahnuť, keď je zjednotená, ukázal presvedčivo samit v Camp Davide, ktorý sa konal minulý víkend. Aby bolo jasné, tento výsledok nebol samozrejmý. Pred mesiacom alebo dvoma nebolo možné, aby stál americký prezident na našej strane. Teraz sa nám však podarilo dosiahnuť, aby boli naši americkí partneri na našej strane, a myslím si, že sme vytvorili podmienky na zásadnú reformu svetového finančného systému.

Naozaj žijeme v nebývalých časoch, ktoré si vyžadujú podobne nebývalú úroveň spolupráce. Pre túto medzinárodnú odpoveď na krízu potrebujeme skutočne európsku odpoveď. Európa musí mať rozhodujúci vplyv na medzinárodnú odpoveď na medzinárodné problémy. Zákonom globalizácie je práve rešpektovanie zásady otvorenosti a vzájomnej závislosti. Namiesto trpného znášania globalizácie ju musí Európa formovať svojimi hodnotami a tiež chrániť svoje záujmy. Teší ma a som hrdý, že Európa počas tejto krízy ukázala, že sa dokáže s týmito úlohami vyrovnať.

Vážený pán predseda, dovoľte, aby som uviedol viacej podrobností o našej odpovedi na túto krízu.

Našou hlavnou prioritou bolo, aby sa Komisia podieľala na záchrane finančných inštitúcií, ktoré sa ocitli v ťažkostiach. Mohli sme sa pritom spoľahnúť na vynikajúcu spoluprácu s členskými štátmi a s Európskou centrálnou bankou (ECB).

Naším ďalším krokom bolo predloženie balíka presných, cielených opatrení na riešenie konkrétnych nedostatkov týkajúcich sa kapitálových požiadaviek, ochrany vkladov a účtovných pravidiel. Najdôležitejšia bola rýchlosť a reagovali sme urýchlením prác. Rovnako som bol vďačný za rýchlosť, s akou tento Parlament dokázal prerokovať a schváliť zmeny účtovných pravidiel. Viem, že si plne uvedomujete, že rovnako naliehavé sú aj ostatné predložené návrhy.

Musíme tiež zistiť, aké ďalšie návrhy budú potrebné na aktualizáciu a vyplnenie medzier v dnešnom regulačnom režime.

Budúci mesiac predložíme návrh na úverové ratingové agentúry. Prídeme s iniciatívou týkajúcou sa odmeňovania riadiacich pracovníkov, ktorá bude vychádzať z preskúmania nášho odporúčania z roku 2004. Pozrieme sa na reguláciu derivátov. Budeme konštruktívne spolupracovať s Európskym parlamentom na ďalšom postupe v súvislosti s vašimi nedávnymi uzneseniami a preskúmame ich dôsledky pre pracovný program Komisie na rok 2009. V tomto preskúmaní nebude chýbať žiadna oblasť finančných trhov.

Jedným z dôležitým príspevkov pre budúce opatrenia budú výsledky skupiny na vysokej úrovni pod vedením pána Jacqua de Larosièra, ktorú som zostavil, aby preskúmala cezhraničný finančný dohľad v Európe. Som rád, že dnes vám môžem oznámiť zloženie tejto skupiny. Skupinu budú tvoriť páni Leszek Balcerowicz, Otmar Issing, Rainer Masera, Callum McCarthy, Lars Nyberg, José Pérez Fernández a Ono Ruding. Túto skupinu žiadam, aby predložila prvé výsledky počas jarného zasadnutia Európskej rady, a dnes popoludní budem diskutovať s konferenciou predsedov o tom, ako zabezpečiť, aby sa do tejto práce zapojil Parlament.

Ako som však povedal predtým, budeme musieť podporiť aj reformu svetového finančného systému. Posledné mesiace ukázali, že bretton-woodske inštitúcie nedržali krok s rýchlosťou integrácie svetových finančných trhov.

Dôležitá bude spolupráca Európskej únie so Spojenými štátmi: ako viete, Európska únia a Spojené štáty predstavujú takmer 80 % veľkoobchodných finančných trhov. Táto spolupráca je dôležitá nielen preto, aby sme sa dostali z tejto krízy, ale ešte dôležitejšie je, aby sme zabránili ďalšej kríze. V tejto súvislosti boli veľkým krokom vpred diskusie, ktoré sme spolu s prezidentom Sarkozym mali minulý týždeň s prezidentom Bushom.

To však nestačí. Musíme zapojiť ďalších dôležitých aktérov. Koncom tohto týždňa pôjdem do Číny, kde spolu s prezidentom Sarkozym nastolím túto otázku na samite Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) čínskemu prezidentovi a premiérovi a ostatným ázijským partnerom. Potrebujeme, aby sa zapojilo čo najviac aktérov.

Cieľom by malo byť navrhnúť systém globálneho finančného riadenia, ktorý by bol z hľadiska účinnosti, transparentnosti a zastúpenia prispôsobený úlohám 21. storočia.

Európa ukazuje cestu. Všetci na to môžeme byť hrdí. Chcem s týmto Parlamentom spolupracovať, aby Európa významným spôsobom prispela do tejto medzinárodnej diskusie.

Je tu však ešte reálne hospodárstvo a všetci na základe každodennej skúsenosti vieme o príznakoch svedčiacich o vážnom hospodárskom spomalení. Následky pociťujme na zamestnanosti, príjmoch domácností a v knihách objednávok malých aj veľkých podnikov.

Musíme si uvedomiť jednu vec: z tejto krízy nevedie žiadna národná cesta – naše hospodárstva sú príliš previazané. Budeme spolu plávať alebo sa spolu potopíme. Nesmieme podľahnúť varovným výzvam volajúcim po ochrane, nesmieme sa otočiť chrbtom ku globalizácii ani vystaviť riziku náš jednotný trh. Ten zostane motorom rastu Európskej únie.

Rovnako nesmieme ďalej fungovať navyknutým spôsobom. Je potrebné podporiť oživenie európskeho hospodárstva, aby sa zabezpečil trvalý rast a zamestnanosť. Predovšetkým v rámci Európy. Budeme musieť zdvojnásobiť svoje úsilie na vyriešenie dlhodobých problémov a aby sme boli lepšie pripravení na riešenie úloh, ktoré pred nami stoja, vybudovať európske znalostné hospodárstvo, viac investovať do výskumu a vývoja a do inovácií. Revidovaný Pakt stability a rastu ponecháva rozpočtovým politikám členských štátov dostatočnú flexibilitu, aby mohli reagovať na súčasné výnimočné okolnosti a podporiť rast a zamestnanosť.

Musíme sa však pozrieť aj za naše hranice. V predchádzajúcich rokoch bol obchod kľúčom k európskemu rastu. Teraz je čas, aby sme konali v otázke prístupu na trh a vytvorili takú situáciu, aby obchodné bariéry neprospievali nikomu. Dúfam, že sme sa všetci poučili, že protekcionizmus oživenie iba komplikuje.

Európsky priemysel potrebuje podporu. Malé a stredné podniky musia mať voľnú ruku, aby sa mohli sústrediť na svoje trhy. Preto sme napríklad prednedávnom navrhli, aby sa znížila nadmerná administratívna záťaž najmenších spoločnosti z hľadiska účtovných pravidiel a oznamovania štatistických údajov.

Veľkí výrobcovia potrebujú tiež pomoc. Chcem sa ubezpečiť, že efektívne využívame európske programy, napríklad program pre konkurencieschopnosť a inovácie a rámcový program pre výskum. Musíme podporiť synergie medzi našou lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť a naším energetickým a klimatickým programom.

Podporovanie investícií do nízkouhlíkových technológií a opatrení v oblasti energetickej účinnosti podporí zároveň našu konkurencieschopnosť, našu energetickú bezpečnosť a náš program boja proti zmenám klímy. Cenným partnerom pri tomto snažení bude Európska investičná banka.

Európski občania tiež potrebujú podporu, najmä tí zraniteľnejší. Rozhodujúci význam má, aby sme v čase rastúcej nezamestnanosti zachovali investície do odbornej prípravy pracovníkov, aby sme rozvíjali nové zručnosti a pripravovali ľudí na využitie nových príležitostí. Pokračovanie nášho sociálneho programu pre prístup, príležitosti a solidaritu je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Preskúmame, akú úlohu môže zohrávať Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.

Vo všetkých týchto oblastiach musíme konať inteligentne. Z každého prijatého opatrenia musíme vyťažiť maximum. Inteligentné opatrenie znamená zabiť dve muchy jednou ranou. Napríklad, pomoc stavebnému priemyslu áno, ale musíme ju uskutočňovať podporovaním energeticky účinného bytového fondu. Využitie štátnej pomoci tam, kde je to potrebné, áno, ale v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci na podporu životného prostredia a na výskum a vývoj. Pomoc kľúčovému priemyslu, napríklad automobilovému, prečo nie? Ale pripravovať ho na budúce trhy čistých vozidiel. Inteligentná podpora: to potrebuje priemysel, a nie protekcionizmus. Chcem to veľmi jasne zdôrazniť.

Naša lisabonská stratégia, ktorú budeme prezentovať v decembri, bude príležitosťou na spojenie týchto rôznych prvkov. Neexistuje žiadny zázračný prútik na zlepšenie hospodárstva Európskej únie. Aby sa Európa dostala na cestu rastu musíme využiť každú príležitosť, preskúmať všetky možné spôsoby, ako by politika Európskej únie mohla pomôcť členským štátom využiť každú príležitosť. To je našou úlohu v nadchádzajúcich týždňoch. To pripravujeme, a to je úloha, ktorú chcem riešiť spolu s Európskym parlamentom.

Naozaj žijeme v historickom čase, keď kríza spochybňuje všetky istoty a mysle sú otvorenejšie zmenám, a to predstavuje istý druh príležitosti. Tieto chvíle sú veľmi výnimočné a nestávajú sa každý deň. Musíme pochopiť, že to je skutočne jedna z tých chvíľ, keď existuje väčšia tvárnosť, a potom, keď môžeme urobiť skutočnú zmenu, sú to chvíle, keď vieme, že dnešné rozhodnutia budú mať rozhodujúci vplyv na budúcu realitu. Teraz potrebujeme zmenu. Nie takú zmenu, aby sme sa vrátili k riešeniam z minulosti, ale musíme nájsť riešenia pre budúcnosť, riešenia pre globalizovaný svet 21. storočia.

Dnes môže Európa navrhovať zásady a pravidlá, ktoré budú formovať nový svetový poriadok. Máme príležitosť predkladať návrhy, ktoré sú založené na európskych hodnotách, založené na otvorených spoločnostiach a na otvorených hospodárstvach. Ako som tento týždeň povedal na samite v Camp Davide, otvorené spoločnosti potrebujú právny štát a demokraciu. Otvorené hospodárstva potrebujú tiež pravidlá – pravidlá transparentnosti, rozumnej regulácie a rozumného dohľadu.

Európa sa ukazuje v pravom svetle v časoch krízy. Európa dokázala ukončiť vojnu v Gruzínsku. Vo finančnej kríze ukazuje Európa cestu k celosvetovému riešeniu. V nasledujúcich niekoľkých týždňoch musíme ukázať, že sme schopní pokračovať vo vedení boja proti zmenám klímy a vytvoriť energetickú politiku pre budúcnosť, pretože to dlhujeme svojim občanom, svojim hospodárstvam a svojim partnerom na celom svete, ako aj budúcim generáciám Európanov.

(potlesk)

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda Rady, pán predseda Komisie, dámy a páni, Európa a svet v lete dvakrát zažili veľkú krízu. Európa dvakrát preukázala, že keď jej nechýba politická vôľa a je jednotná, dokáže nielen rýchlo prijať silné stanovisko, ale aj ovplyvňovať a viesť svojich partnerov vo svete, napríklad v Gruzínsku.

V mene svojej skupiny by som rád v tomto Parlamente ocenil príkladnú prácu francúzskeho predsedníctva a jeho predsedu pána Sarkozyho počas týchto dvoch veľkých kríz. Nevzal si žiadnu dovolenku a od začiatku predsedníctva bol v práci. Súčasné predsedníctvo Únie robí Európe a Európanom veľkú službu. Ukazuje, že Európa môže byť prítomná na medzinárodnej scéne…

(šepot)

Vážený pán predseda, bol by som však rád, keby ma ľudia počúvali.

Ukazuje, že Európa stojí za to, aby sa ďalej rozvíjala. Okrem toho sa počas posledného zasadnutia Európskej rady jednomyseľne potvrdilo základné smerovanie eurozóny – či už z hľadiska opatrení na zavedenie regulačného mechanizmu, monitorovacích mechanizmov, alebo etických pravidiel, ktoré zakázali vyplácanie „zlatých padákov“ (odstupného pre vysokých činiteľov). To všetko je správne.

Finančná kríza nie je, samozrejme, za nami, ale v krízových situáciách môžeme a musíme prijať pravidlá pre budúcnosť. Občas som počul, že sme svedkami kolapsu kapitalizmu, že za to všetko môže voľný trh. Skutočnosť je taká, že i keď sa voľný trh osvedčil, je potrebné, aby ho sprevádzali pravidlá – a je jasné, že tieto pravidlá nepostačovali alebo sa nedostatočne uplatňovali. Na tomto, a nie na neviem akej ideologickej úlohe, musíme pracovať, s pomocou centrálnych bánk a s celým medzinárodným spoločenstvom.

Ešte k tejto téme, vítam iniciatívu predsedníctva zvolať našich partnerov, aby sme spoločne definovali nový svetový hospodársky a finančný poriadok. Musíme zaručiť, aby sa malým sporiteľom nemohlo stať, že ich úsilie vyjde zo dňa na deň nazmar. Musíme zabezpečiť, aby podnikatelia a najmä malé a stredné podniky mohli pokračovať vo financovaní svojich činností – zdroja zamestnanosti a rastu – pri rozumných úrokových sadzbách.

Naša skupina podporí všetky opatrenia zamerané na zabezpečenie európskej solidarity a modelu sociálneho trhového hospodárstva, ktorého veľkú hodnotu plne oceňujeme v časoch krízy. V súvislosti s Lisabonskou zmluvou opäť vyzývam tie členské štáty, ktoré ju doteraz neratifikovali, aby to urobili čo najrýchlejšie, aby sme mali celkový obraz o konečnom stave ratifikácie.

Žiadame to preto, lebo vidíme, že s pravidlom jednomyseľnosti a bez stáleho predsedníctva je efektívna činnosť Európy problematická. Dúfame, že decembrové zasadnutie Európskej rady rozhodne o pláne a o realistickom, ale aj náročnom, časovom pláne na ukončenie krízy. Tiež by som dodal, že ak sa bude v nasledujúcich mesiacoch naďalej uplatňovať Zmluva z Nice, mala by sa v rovnakej miere uplatňovať na Európsky parlament, ako aj na Európsku komisiu. Preto vyzývam každého v tomto Parlamente, aby prevzal svoju zodpovednosť. V Komisii, ktorá nastúpi do úradu na jeseň 2009 a ktorej predsedu Parlament uvedie do funkcie 15. júla, bude menej komisárov, ako je členských štátov. A okrem toho je tu tiež Zmluva z Nice a Parlament s menším počtom kresiel a s menšími právomocami, a Komisia s menším počtom komisárov.

Európska rada prijala Európsky pakt o prisťahovalectve. Je to veľký úspech, čaká nás však veľa nových a rozmanitých úloh. Uvediem iba niekoľko: klíma, energia, obrana. Hodnoverné a dlhodobo fungujúce odpovede dokážeme našim generáciám poskytnúť iba vtedy, keď budeme pracovať na základe nášho sociálneho modelu a keď skonsolidujeme naše sociálne trhové hospodárstvo. Pán Sarkozy, žiadam, aby sme svoju prácu urýchlili. V Parlamente urobíme všetko, čo môžeme, aby sme zabezpečili, že ešte pred koncom roka budeme mať hodnovernú víziu pre svet aj pre budúcnosť našich detí a vnúčat.

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, cez víkend sme videli skutočne historický obraz. Videli sme najhoršieho prezidenta Spojených štátov, čo pamäť siaha, obklopeného úradujúcim predsedom Európskej rady a predsedom Európskej komisie, ktorý pomaly mení svoj názor na európsku politiku vnútorného trhu.

Bol to naozaj historický okamih a skutočne veľká príležitosť pre Európu zaujať primerané postavenie v medzinárodnej politike. Politika Bushovej administratívy, totálna deregulácia svetových trhov, úplné laissez faire, kde si môže ktokoľvek a kdekoľvek robiť akékoľvek opatrenia, teraz zbankrotovala a Európa má príležitosť zaplniť vzniknuté vákuum novým, sociálnejším hospodárskym poriadkom v Európe a na celom svete. Táto úloha stojí pred nami a je to naozaj historická úloha.

(potlesk)

Vážený pán Sarkozy, prvé kroky boli dobré. Prijali ste opatrenia, ktoré boli v kríze potrebné, a preto vás naša skupina v tomto smere podporuje. Nebudem skrývať skutočnosť, že na nás urobila dojem vaša rozhodnosť a – poviem to jasne – rozhodnosť samotného pána Barrosa, nie však jeho Komisie.

Keď hovorím o otázke využívania príležitostí, pred opatrenia, ktoré sú teraz potrebné, musíme vložiť slová „nikdy viac“. To, čo sa stalo na týchto trhoch, sa už nesmie nikdy zopakovať. Pod katastrofou medzinárodných finančných trhov a krízou reálneho hospodárstva, ktorú táto katastrofa spustila, sa musí urobiť hrubá čiara. To sa nesmie opakovať.

Aby sa to už viac nestalo, potrebujeme nové pravidlá. Tieto nové pravidlá potrebujeme aj od vás, pán Barroso. Môj kolega pán Rasmussen o chvíľu konkrétne opíše, čo od vás očakávame. Návrhy, ktoré ste práve oznámili, očakávame do konca roka, pretože musíme konať rýchlo. Nemáme veľa času.

Ak budeme konať rýchlo, budú v centre pozornosti pravidlá: nielen pravidlá pre banky, ale pravidlá sú potrebné aj pre hedžové fondy a pre súkromné kapitálové fondy. Rozhodli sme o tom takmer jednohlasne pred pár týždňami.

Dnes som počul hovoriť sociálnych demokratov: konzervatívny francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, dlhodobý predseda Únie za ľudové hnutie (UMP), hovorí ako ozajstný európsky socialista.

(potlesk)

Pán Barroso, s oneskorenou ozvenou svojej trockistickej a maoistickej minulosti, hovorí ako skutočný ľavičiar. Aj od pána Daula som počul čistú sociálnu demokraciu. Prihlášky do Socialistickej skupiny v Európskom parlamente sú pri vchode.

(všeobecná veselosť)

Chcel by som teraz prečítať citát, počúvajte pozorne, páni.

(výkrik „dámy“)

„V posledných desaťročiach sa niektoré naše členské štáty a Európska únia ako celok stali príliš regulovanými a ochrannými.… Táto nadmerná regulácia… podkopáva konkurencieschopnosť…”. Je to prevzaté z Manifestu Európskej ľudovej strany z roku 2006, ktorý podpísal pán Nicolas Sarkozy, pán Barroso a pán Daul. Páni, prišli ste neskoro, ale hlavná vec, že ste prišli.

(potlesk)

(výkrik „aj pán Pöttering“)

Keď s vami o tom rozprávam, pýtam sa: kde sú v našich vystúpeniach obyčajní občania Európskej únie? Kto hovorí o daňových poplatníkoch, na ktorých teraz doliehajú riziká tejto katastrofy? Kto hovorí o kúpnej sile, ktorá je potrebná na oživenie vnútorného trhu?

Vstupujeme do obdobia hroziacej recesie, ak už v recesii nie sme. Potrebujeme väčšiu kúpnu silu. Nepotrebujeme iba sociálnu ochranu pre banky, ale tiež, predovšetkým, poistenie rizika pre obyčajných občanov, pretože ak by vaše plány – a iná alternatíva tu nie je – zlyhali, zaplatia to predovšetkým obyčajní európski občania, pracujúci. Preto chceme pomocou ďalších pravidiel, väčšieho dohľadu a určite aj štátnej ochrany zabezpečiť týmto občanom rovnakú ochranu, akú sme vytvorili veľkým bankám. Toto je ústredná požiadavka, najmä v členských štátoch.

(potlesk)

Chcel by som tiež parafrázovať slová pani Angely Merkelovej, ktoré povedala na konferencii strany CDU v roku 2000: štát musí v oblastiach hospodárstva a sociálnej politiky ustúpiť do úzadia. Nesúhlasím: štát by nemal ustúpiť do úzadia, mal by viac zasahovať, v hospodárskych záležitostiach by mal vykonávať väčší dohľad. Ďakujem pánovi Barrosovi a pánovi Sarkozymu za vyhlásenie, že potrebujeme viac pravidiel a nie menej, že potrebujeme väčší dohľad a nie menší. Ste na správnej ceste. Preto vám chcem povedať, že ak nedovolíte, aby bol klimatický balík, ktorý má skutočne potenciál vytvoriť pracovné miesta a umožňuje trvalo udržateľné hospodárske riadenie, v súčasnej situácii vyradený finančnou krízou, tiež budete na správnej ceste a budete mať našu podporu.

Ako správne povedal pán Jean-Claude Juncker, finančná kríza prejde, ale klimatická kríza, žiaľ, zostane. Preto by bolo chybou, keby jedna kríza vyradila druhú krízu. Pán Sarkozy, máte však pravdu, že aj táto kríza sa musí riešiť na základe vzájomnej solidarity silnejších so slabšími, a tiež v spolupráci nás všetkých, tu v Parlamente aj v Rade.

Vážený pán predseda, dámy a páni, chcel by som vám vyjadriť úprimné poďakovanie, a pánovi predsedovi osobitne za to, že mi poskytol minútu navyše. Jasné stanovisko Socialistickej skupiny v Európskom parlamente zostáva, že v tejto kríze sú teraz na programe hodnoty, ktoré v tomto Parlamente nikdy nezískali väčšinu. Keď nás teraz podporujete, znamená to, že ste sa konečne poučili, musíte však pripustiť, že to bolo vďaka chybám, ktoré ste urobili, predovšetkým, že stále nemáme pravidlá, ktoré potrebujeme.

(potlesk od ľavice, protesty od pravice)

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, svoje pripomienky adresujem úradujúcemu predsedovi Rady. Pán úradujúci predseda Rady, minulý týždeň ste nám na zasadnutí Rady predniesli hrejivé a povzbudivé slová. Povedali ste, že Rada a Parlament musia pracovať ruka v ruke – „travailler main dans la main“ – našou úlohou však je čítať aj medzi riadkami.

Prečo sa závery Rady odvolávajú iba na spoluprácu medzi Radou a Komisiou?

(potlesk)

Prečo sa ani v jednom odseku o zmene klímy nespomína Európsky parlament? V odseku 16 tohto dokumentu ste mali prizvať na spoluprácu nielen Komisiu, ale aj Európsky parlament, a pripustiť, že bude rozhodovať Rada a Parlament, a nie Rada samotná. Vážený pán úradujúci predseda, pretože niektoré členské štáty sa pokúšajú rozviazať riadne dosiahnuté dohody, navyše zistíte, že Európsky parlament potrebujete. Európa sa musí pridŕžať dohodnutých cieľov. Od niektorých vlád je nečestné, keď hovoria, že nová hospodárska klíma znemožňuje plniť tieto dohody. Nové emisné ciele pre automobilový priemysel sa budú uplatňovať až od roku 2012: návrhy o podieľaní sa na emisiách sa budú uplatňovať až po roku 2013, dlho po predpokladanom zotavení svetového hospodárstva. Ak dnes oddialime opatrenia, vyvolá to klimatickú katastrofu a ešte vyššie náklady. Potrebujeme viac, ako dohodla Rada minulý týždeň.

Pán úradujúci predseda, správne uznávate silu trhov. Od pádu berlínskeho múra sa 50 miliónov Európanov dostalo z chudoby, pretože voľný pohyb tovaru, služieb a osôb je kľúčom k prosperite Európy. Ešte dôležitejší je pre našu slobodu. Dnes vidíme, čo sa stane, keď trhom chýba zodpovednosť. V posledných týždňoch začal svetový finančný systém padať do priepasti a potrebujeme spoločné opatrenia, aby sme ho z nej vytiahli. Preto moja skupina víta konsolidáciu opatrení schválených eurozónou, ktorú uskutočnila Rada. Tieto opatrenia zvýšili tlak na medzibankové trhy. Teraz musíme znížiť úrokové sadzby, aby sme zmiernili recesiu.

Vítame tiež smernicu Komisie o kapitálových požiadavkách, nové účtovné štandardy a plány na kontrolu úverových ratingových agentúr. Európa musí tiež zohrávať vedúcu úlohu pri rokovaniach o globálnom systéme finančného riadenia. Potrebné sú pravidlá, ako aj prostriedky na ich presadenie. Na samite sa nepodarilo dohodnúť účinný režim dohľadu nad finančným systémom v Európe. Uviedol som všetky argumenty pre európsky orgán pre finančné služby a hovorí sa, že úradujúci predseda je tiež za prísny dohľad na európskej úrovni. Rozhodne sa pokúste dosiahnuť s Američanmi globálnu dohodu, ak však nebudú spolupracovať, pokračujte bez nich. Chýbajúcim kusom skladačky zostáva dohľad nad odvetvím finančných služieb.

Vážený pán úradujúci predseda, vy ste mužom činu. Vaše činy sú potvrdením argumentov v prospech trvalého predsedu Rady. Obraciate pozornosť na naše úspechy. V auguste zabránila Európa vstupu tankov do Tbilisi. V tomto mesiaci Európa podržala banky. Ak bude Európa v decembri konať na záchranu planéty, potom presvedčíme aj tých najväčších skeptikov, že potrebujeme Lisabonskú zmluvu.

(potlesk)

  Daniel Cohn-Bendit , v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda Rady, pán predseda Komisie, bol by som ten posledný, kto by neuznával, že v politike je potrebná energia a vôľa, a je pravdou, že francúzske predsedníctvo ukázalo, pre dobro Európy, veľkú energiu a vôľu.

Iba niekedy mám pocit, akoby som sníval. Mám pocit, akoby som sníval, keď sa hovorí o krízach, pretože všetky krízy – finančná kríza, ekologická kríza, hlad vo svete – sú vzájomne závislé a nemôžeme vyriešiť jednu krízu bez vyriešenia ostatných. Z tohto dôvodu je chybou povedať, že kríza sa začala v júli, v septembri, alebo v auguste. Kríza začala pred rokmi – a trochu sebakritiky zo strany bývalého francúzskeho ministra financií, trochu sebakritiky zo strany Komisie, ktorá ešte pred rokom zamietla akúkoľvek európsku reguláciu finančných tokov, by prospelo ich dôveryhodnosti v budúcnosti…

(potlesk)

Je to ako vo sne! Ako by súčasná kríza bola prírodnou katastrofou, ktorú nebolo možné predvídať. Nie, to nie je pravda, a preto môžeme diskutovať.

Logika kríz je táto jednoduchá logika: stále viac a čo najrýchlejšie. To vytvorilo finančnú krízu, to vytvára ekologickú krízu, a to spôsobuje nárast hladu vo svete. Preto prestaňme hovoriť o nekontrolovanom raste, dôležitý je totiž obsah zmeny. Zaujalo ma, že každý hovoril o radikálnej reforme kapitalizmu a trhového hospodárstva, ale dôvody tejto radikálnej reformy som dnes nepočul. Potrebujeme ekologické trhové hospodárstvo a sociálne trhové hospodárstvo, musíme teda spochybniť samotné základy nášho spôsobu výroby, nášho životného štýlu. Ak si nebudeme klásť tieto ťažké, veľmi ťažké otázky, opäť sa budeme rútiť do nešťastia.

Preto, pán Sarkozy, keď napríklad hovoríte, že je potrebná pomoc na oživenie automobilového priemyslu, nerozumiem tomu, že Nemci zároveň požadujú pre automobilový priemysel zníženie pokuty za prekročenie stanoveného emisného limitu CO2, a to v skutočnosti znamená: uplatňovať právne predpisy s nižšími pokutami a navyše, dávať im peniaze. Automobilový priemysel, osobitne nemecký automobilový priemysel, ktorý dosiahol najvyšší zisk za posledných 10 rokov. Tento priemysel bude investovať finančné prostriedky v daňových rajoch. Budeme teda dávať peniaze automobilkám Mercedes, BMW a Audi, ktoré investujú peniaze v daňových rajoch. S tým zásadne nesúhlasím.

(potlesk)

Áno, skutočne, pretože, pán Schulz, keď ste práve teraz hovorili kolegom z pravice, ja to hovorím kolegom z pravicových aj z ľavicových strán – sociálnym demokratom, ako aj kresťanským demokratom, ktorí súhlasili s lobovaním nemeckého automobilového priemyslu za zníženie klimatických kritérií. Áno, skutočne pán Schulz, taká je pravda.

(potlesk)

Z tohto dôvodu… áno, skutočne mám úplnú pravdu. Vážený pán sociálny demokrat, môžete skrývať tento problém, môžete sa schovávať, ale bolo to nehodné vašej politiky.

Chcel by som pokračovať týmto bodom, chcel by som pokračovať veľmi dôležitou záležitosťou, ktorou je otázka rastu (hovorí mimo mikrofónu). Buďte ticho, teraz hovorím ja. Chcem povedať, že keď poviete „rast“, potom je dôležité hovoriť o type rastu a o tom, ako ho dosiahnuť. Pretože štát teraz získal podiely v bankách – v rámci znárodnenia atď. – musíme diskutovať o tom, ako budeme investovať. Ako a prečo budeme investovať?

To je predmetom rozpravy o obsahu. Ak budeme investovať do poškodzovania životného prostredia, vlastne budeme robiť to, čo sme robili predtým. Preto, ako ste správne povedali, musíme diskutovať o európskom ozdravnom pláne, ale o ekologickom európskom ozdravnom pláne, pláne, ktorý Skupina zelených/Európska slobodná aliancia nazýva ekologický dohovor, a nie o hocičom.

Na záver by som chcel povedať dve veci. O daňových rajoch – boli ste ministrom financií – oznamovacia povinnosť sa musí zmeniť. Myslím tým, že keď akákoľvek osoba, spoločnosť alebo banka bude investovať peniaze v daňovom raji, daňový raj musí túto investíciu oznámiť krajine pôvodu. Zmeniť to, čo ne… Pokiaľ ide o riešenie spoločností, ktoré využívajú daňové raje, je potrebné začať transparentnosťou. Je to dôležité rozhodnutie, ktoré by nás posunulo dopredu.

Nakoniec by som ešte rád hovoril o klimatickom balíku. Vážený pán Sarkozy, pán Watson má pravdu, vy ste zorganizovali inštitucionálny prevrat. Urobili ste to vyhlásením, že takéto rozhodnutie má prijímať Európska rada, ktorá ho musí prijať jednomyseľne. Namiesto toho, aby ste ponechali veci také, aké boli, to znamená, s hlasovaním parlamentných výborov, Komisiou prijímajúcou stanovisko a s Radou ministrov životného prostredia, ste otvorili Pandorinu skrinku s nemeckým, talianskym a poľským vetom. Mali sme možnosť rozhodnúť o klimatickom balíku spolurozhodovacím postupom, hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. Spolurozhodovací postup a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou ste odstránili zamietnutím v decembri. Zaplatíte za to veľmi vysokú cenu, pretože teraz ste vydaný na milosť veta krajín, ktoré som práve uviedol.

Preto vás podporujem, pokiaľ ide o vašu vôľu pre Európu, váš elán pre Európu, presvedčenie, že sa musíme posunúť dopredu a že Európa musí byť nezávislá, zároveň sa však stále veľmi odlišujú naše názory na európsku demokraciu a ekologický obsah potrebného ozdravenia, pokiaľ ide o otázku „ako“.

(potlesk)

  Cristiana Muscardini, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, chceli by sme vyjadriť svoju plnú podporu slovám pána predsedu. Oceňujeme prácu, ktorú vykonalo predsedníctvo počas týchto ťažkých mesiacov, a vítame predložené návrhy. Napriek tomu by sme však pánovi predsedovi Komisie chceli pripomenúť, že vyslovením určitých vyhlásení, ktoré by sme možno podporili, preberá zodpovednosť za vyjadrenia niektorých komisárov vrátane komisára pre hospodársku súťaž, ktorého poznámky vo veci parafínových voskov určite nepomohli zlepšiť bezpečnosť ani upokojiť trhy.

Taktiež by sme boli radi, keby Komisia reagovala rýchlejšie na deriváty, produkty, ktoré položili na kolená mnohých občanov, ako aj mnohé orgány verejnej správy a členské štáty EÚ. Poznámky pána Sarkozyho hrajú na strunu tým z nás, ktorí nechceme, aby sa predseda menil každých šesť mesiacov, ale aby Európa mala predsedu, ktorý môže vystupovať ako zástupca skutočne zjednotenej Európy. Európy nie homogénnej, ale zjednotenej, ktorá dokáže spoločne pracovať na identifikácií problémov, formulovať stratégie na boj proti nim a predovšetkým ich riešiť. Táto kríza je nepochybne systematická, ale na boj proti systematickej kríze musíme navrhnúť nový systém, a pri všetkej úcte k vám, pán prezident Sarkozy, reformovať svetový kapitalizmus.

Možno by sme mali povedať ešte viac. Mali by sme povedať, že voľný trh neznamená extrémny liberalizmus a že systém založený na kapitále, musí dnes dokázať skombinovať sociálne a liberálne otázky. Máme skrachované banky a krachujúce banky. Pán predseda, keby sme boli realizovali váš návrh na posilnenie spolupráce medzi politickou oblasťou a hospodárskou oblasťou, ktorý ste predložili ešte pred začiatkom svojho mandátu, Európska centrálna banka (ECB) mohla urobiť omnoho viac. Hospodárstvo sa nedá riadiť bez politickej vízie vytyčujúcej ciele, ktoré chceme dosiahnuť.

Dúfame, že v budúcnosti by mohla mať ECB väčšiu kontrolu nad kvalitou finančného systému, nechceme však, aby sa uzavrela do veže zo slonoviny. Vážený pán predseda, na záver by som chcela povedať, že ma veľmi potešilo prijatie paktu o prisťahovalectve a azyle. Konečne máme spoločné pravidlá v oblasti, ktorá ovplyvňuje nás všetkých a v ktorej by sme mali byť osobitne jednotní. Dúfame, že trestné a občianskoprávne postihy v určitých naliehavých otázkach je možné harmonizovať, aby sme mohli bojovať proti šmelinárom a tým, ktorí ohrozujú bezpečnosť spotrebiteľov a stabilitu hospodárstva. Ďakujeme vám, pán predseda, a želáme vám vo vašej práci veľa úspechov.

  Francis Wurtz, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda Rady, pán predseda Komisie, nikdy v histórii Európskeho parlamentu sme nemuseli odpovedať na takú hlbokú a vážnu viacstrannú krízu a nemôžem sa zbaviť strachu, že to najhoršie ešte len príde.

Po prvé, veľký počet krajín juhu, v podstate partnerov Európskej únie, je na pokraji priepasti: okrem potravinovej, ekologickej a energetickej krízy je tu finančná kríza. Tieto krajiny s tým nemajú nič spoločné, ale kríza ich ťažko postihuje. Pokles výnosov, pokles investícií, pokles rastu: tieto krajiny patria medzi tie, ktoré medzinárodné úsilie najviac prehliada, a to v takej miere, že generálny riaditeľ Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), pán Diouf, bol nútený upozorniť, že doposiaľ bolo vyčlenených iba 10 % núdzových fondov, ktoré prisľúbili hlavné mocnosti v júni. Tí, ktorí sa snažia očistiť kapitalizmus, majú pred sebou naozaj ťažkú úlohu.

Kríza zasahuje aj krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom, zatiaľ však nie je možné posúdiť jej sociálne dôsledky. Islandu, štátu, ktorý je veľmi blízko nás a ktorý bol prednedávnom predstavovaný ako vzor úspechu, hrozí bankrot. Nové členské štáty Únie, napríklad Maďarsko, ktoré už dokonca nemôže investovať ani svoje štátne dlhopisy, zápasia s veľmi vážnymi problémami, ktoré vyústia do bezprecedentných obetí obyvateľstva. Výrazný zvrat nastal aj v Spojenom kráľovstve, Írsku a Španielsku, teda v krajinách, ktoré boli práve teraz uvádzané ako vzorové. Otras bol veľký všade. Ak recesia, spojená s rušením obrovského počtu pracovných miest, prepadom verejných výdavkov, finančne podvyživených miestnych inštitúcií a privatizačných projektov verejných služieb, ďalej zhorší mimoriadne napätú sociálnu klímu, hrozí podobná situácia aj Francúzsku.

Mohli by ste povedať, že to je iný problém. Nie je, pretože sociálnou krízou nepredstaviteľných rozmerov sú ohrozené všetky naše členské štáty. Je to v dôsledku modelu rozvoja, za ktorý dnes naši občania platia vysokú cenu. Tento model bol vytvorený v Spojených štátoch a v Spojenom kráľovstve, ale Európska únia ho pred viac ako dvadsiatimi rokmi, po narušení medzinárodnej rovnováhy síl, prijala s otvorenou náručou ako svoj vlastný. Odvtedy nás Komisia mesiac čo mesiac kŕmila týmto modelom a tento model prenikol do všetkých našich dohôd, judikatúr Súdneho dvora a do mnohých našich politík.

Preto, vážený pán Sarkozy, nemôžem súhlasiť s vašou diagnózou hrozného zla, ktoré v súčasnosti rozožiera naše spoločenstvá. Iskra, ktorá zapálila oheň, sa dá určite vysledovať späť do New Yorku, ale palivo, ktoré začalo horieť, je v Európe, ako aj v Spojených štátoch, a všetci títo politickí vedúci predstavitelia, ktorí počas posledných 20 rokov pracovali na strategickej zmene smerovania Európy, dlhujú našim spoluobčanom vysvetlenie. Nesmú si myslieť, že dnes je všetko vyriešené prijatím opatrení, nevyhnutných opatrení týkajúcich sa štandardov finančného výkazníctva, finančného dohľadu nad ratingovými agentúrami alebo zlatých padákov.

Okrem toho je však potrebné zmeniť podstatu systému: peniaze pre zisk a zisk pre peniaze, túto hroznú špirálu, ktorá spôsobuje znehodnocovanie práce, mzdovú defláciu, znižovanie výdavkov na sociálne zabezpečenie, mrhanie zdrojmi planéty a odsúvanie obrovskej časti svetového obyvateľstva na okraj spoločnosti. Ukazovatele neklamú: iba 2 % peňažných transakcií sa týkajú výroby tovaru a služieb, 98 % sa týka financií. Odstránenie koreňa zla odteraz znamená boj proti stále drastickejším kritériám finančnej návratnosti, ktoré sú absolútne nezlučiteľné s nediskriminačným podporovaním ľudských kapacít a so skutočne trvalo udržateľným rozvojom.

Rovnako bretton-woodsky menový systém II, ktorý si zaslúži toto pomenovanie, by sa mal zamerať na zavedenie kolektívnej kontroly tvorby peňazí na celom svete, to znamená, nahradiť falošnú medzinárodnú spoločnú menu, ktorou je dolár, pravou medzinárodnou spoločnou menou určenou na to, aby slúžila ako páka na nápravu neúnosných nerovností, ktoré destabilizujú svet, a aby prispela k vyváženému rozvoju ľudstva a planéty. Sme od toho tak ďaleko, že v tejto etape je lepšie vyhýbať sa nadmerným superlatívom o radikálnych reformách, na ktorých pracujeme, ak sa náhla tendencia európskych vedúcich predstaviteľov chcieť zmeniť svet neinšpiruje mottom princa Salina z novely Leopard: „všetko sa mení, preto sa nemení nič“. Zakrátko im však hrozí kruté prebudenie.

(potlesk)

  Nigel Farage, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predseda, svoje pripomienky adresujem úradujúcemu predsedovi Rady. Vážený pán prezident Sarkozy, na rokovania do Gruzínska a do Ruska vás vyslala vaša energia, elán a iniciatíva. Urobili ste to na vlastnú päsť. Nekonali ste v mene Európskej únie. Ak si to niekto na tomto mieste myslí, je to falošná predstava. Neuskutočnilo sa žiadne zasadnutie Rady, nebolo vydané žiadne uznesenie ani žiadny mandát. Urobili ste to ako francúzsky prezident a urobili ste dobrú prácu.

Ak však navrhujete, aby to bol vzor, podľa ktorého by sme mali rozhodovať o našich zahraničných veciach v budúcnosti – že stály predseda, alebo stály minister zahraničných vecí za pochodu rozhodne, aká bude naša zahraničná politika, a odíde a urobí to bez toho, aby sa obrátil na vlády členských štátov a národné parlamenty – odpoveď musí znieť: Nie, naozaj vám veľmi pekne ďakujeme.

Pokiaľ ide o finančnú krízu, som rád, že neprešiel váš pôvodný plán, aby všetci prispeli do spoločného fondu. Íri, Gréci a Nemci urobili dobre, že odišli a konali vo svojich národných záujmoch. Teší ma a je dobré, že na samite bola medzi jednotlivými členskými štátmi väčšia zhoda.

Nikoho som dnes nepočul povedať, že dôvodom tejto finančnej krízy je predovšetkým zlyhanie regulácie. Nemali sme nedostatočnú reguláciu: za posledných 10 rokov sme mali more regulácie na základe akčného plánu pre finančné služby. Poškodila konkurencieschopnosť miest, ako je Londýn, a neochránila ani jediného investora. Odpoveďou preto nie je viac regulácie. Musíme prehodnotiť to, čo robíme.

Myslím si, že členské štáty musia začať konať vo svojich národných záujmoch. Skutočnosť, že za posledných päť rokov naše banky nemôžu vyplácať dividendy, zatiaľ čo švajčiarske banky môžu, dokazuje, že ak máte flexibilitu a prispôsobivosť mimo Európskej únie, môžete znášať finančné krízy lepšie, ako keď zostanete uviaznutí v strede.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán úradujúci predseda Rady a prezident Francúzskej republiky, diskutujeme o tom, že chorého je potrebné liečiť, ale nehovoríme o príčinách choroby. Ako je možné, že ani jedna z inštitúcií EÚ nevedela, že prichádza táto kríza? Ani Rada, ani Komisia, ani Centrálna banka, dokonca, dámy a páni, ani náš Parlament, ani vlády členských štátov. Pravdou je, že krízu predpovedala iba hŕstka ekonómov, napríklad nositeľ Nobelovej ceny Maurice Allais a niektorí politickí predstavitelia, väčšinou z našich politických kruhov vrátane Jeana-Marieho Le Pena. Žiaľ, je to prípad hlasu volajúceho na púšti.

Krízou je však jednoznačne euro-internacionalistický systém nekontrolovaného voľného obchodu a desivého rozdielu medzi finančnou fikciou a skutočnosťou našich upadajúcich hospodárstiev a priemyslu, ktoré sa v budúcnosti môžu stať cieľom štátnych fondov tretích krajín, využívajúcich súčasnú situáciu. Pán Sarkozy, dokonca aj vaša práca svedčí o neprispôsobivosti Únie: v sobotu 4. októbra stretnutie nie 27, ale 4 členských štátov, 11. októbra iba bilaterálne stretnutie s Nemeckom, schôdza iba 15 členov Euroskupiny, stretnutie s americkým prezidentom s cieľom presvedčiť ho, aby zorganizoval ešte ďalšie stretnutie, teoreticky zamerané na radikálnu reformu celého systému, na ktoré bolo prizvaných, ak sme to správne pochopili, iba 6 z 27 členských štátov EÚ, Spojené štáty, Japonsko, Rusko, India a Čína.

Neodsudzujem vopred užitočnosť týchto stretnutí. Hovorím, že je to návrat bilaterálnej a multilaterálnej diplomacie a jednoznačne to ukazuje, že vzhľadom na neschopnosť Európskej únie reagovať, jej zamotávanie sa do byrokratických pravidiel a chorobnú túžbu po moci, ktorú nie je schopná realizovať, Európska únia ako systém je prekonaná. Keď čítame medzi riadkami, svedčí o tom aj správa Európskej rady. Správa schvaľuje vaše iniciatívy, stále dokola úpenlivo prosí Centrálnu banku, aby aspoň trochu uvoľnila prísne maastrichtské kritériá, to však nič nerieši.

Spomenuli ste situáciu v Gruzínsku a svoje úsilie, ale ako môžete nevidieť, že jednostranné uznanie nezávislosti Kosova vydláždilo cestu pre nezávislosť Abcházska a Južného Osetska? Ako môžete ospravedlniť neobmedzené rozširovanie NATO potom, čo prestala existovať Varšavská zmluva?

Vážený pán Sarkozy, cesta, po ktorej je potrebné ísť, je niekde inde. Tá cesta v sebe zahŕňa radikálne zrušenie internacionalistického systému a úplné spochybnenie takzvaných výhod všeobecného zmiešania ľudí, tovaru a kapitálu. Jednoznačná obrana našej nezávislosti a našej identity neznamená našu separáciu, ale je predpokladom získania nášho vplyvu vo svete.

  Nicolas Sarkozy, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán Daul, ďakujem vám za vašu podporu. Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov vždy verila v Európu, ktorá ochraňuje, a vy sám ste sa zúčastnili na rozhovoroch s našimi ruskými susedmi. Bol to vizionársky postoj: Rusko má energiu, Európa má technológiu. Rusko stojí pred vážnym demografickým problémom – stráca okolo 700 000 ľudí ročne, na území dvakrát väčšom ako Spojené štáty americké. Nepozerám sa na Rusko ako na nezmieriteľného nepriateľa Európy, úplne naopak, myslím si, že v budúcnosti bude potrebné položiť základy spoločnej hospodárskej oblasti medzi Ruskom a Európskou úniou, a to by bol tiež najlepší spôsob, ako ich získať pre hodnoty rešpektovania ľudských práv a demokracie, ktoré si v Európe vážime.

Pán Daul, doplnil by som, že dôvodom, prečo sme chceli podporiť banky, bola ochrana sporiteľov. Stratégií bolo viacej. Niektoré členské štáty – vrátim sa k tomu neskôr – chceli chrániť bankové produkty a poskytovať na ne záruky. Bojoval som za ochranu a poskytnutie záruk samotným bankám, aby sme ich mohli nechať robiť svoju prácu. Veľmi dôležitá bola pre nás podpora vašej skupiny.

Na záver by som chcel povedať, že vaša výzva na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy bola úplne správna a okrem toho sa dá sotva považovať za agresívne, keď niekto od ľudí žiada, aby sa správali logicky: nemôžete povedať, že ste nehlasovali, pretože ste sa báli, že prídete o komisára, ak odmietnutím hlasovania presadzujete zachovanie dohody, ktorá ustanovuje zmenšenie veľkosti Komisie. Rešpektujem názory každého, nemôžem však súhlasiť s tým, keď si tieto názory vzájomne odporujú. Nemôžete patriť medzi najsilnejších zástancov rozšírenia Európy a zároveň brániť Európe vytvárať inštitúcie potrebné na rozšírenie. Videli sme, ako veľa stojí Európu rozšírenie, keď nemyslí na prehlbovanie. Nesmieme urobiť tú istú chybu znova.

Pán Schulz, povedali ste, že hovorím ako európsky socialista. Je to možné, musíte však pripustiť, že vy skutočne nehovoríte ako francúzsky socialista.

(potlesk)

Úprimne povedané, v rozkole medzi socialistami by som si bez akejkoľvek ľútosti a bez výčitiek svedomia vybral pána Schulza. Rád by som však povedal ešte jednu vec – celý zmysel Európy je v tom, že nás núti robiť kompromisy. To práve teraz spolu s pánom Schulzom robíme. Európu, jej inštitúcie a jej politiky jedného dňa prijmú a budú uplatňovať ľavicové, alebo pravicové vlády, taký je zákon zmeny. Európsky ideál, a to ho robí veľkým, sa nedá zredukovať jednoducho na otázku ľavice a pravice.

Vážený pán Schulz, ľudia ako vy sú schopní, našťastie, rozpoznať, že tí ostatní, ktorí nie sú na vašej politickej strane, nemusia byť zlí len preto, lebo nie sú na vašej strane. A okrem toho by som vám tiež rád povedal, pán Schulz, vám aj vašej skupine, že aj keď moja stranícka lojalita patrí Skupine Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov (PPE), ako úradujúci predseda Rady som si veľmi cenil zmysel socialistickej skupiny pre zodpovednosť pri voľbe ďalšieho smerovania. Zredukovať Európu jednoducho na diskusiu medzi ľavicou a pravicou, aj keď takáto diskusia existuje, je hriechom proti európskemu kompromisu, proti európskemu ideálu. Preto si nemyslím, že sa vzdávate svojich zásad, keď podporujete predsedníctvo, rovnako ako ani ja sa nevzdávam svojich, keď oceňujem podporu Socialistickej skupiny v Európskom parlamente.

Chcel by som zájsť ešte ďalej. Súhlasím s pánom Schulzom, keď hovorí, že toto je historická úloha. Hovorí, podobne ako pán Daul, že táto kríza môže predstavovať príležitosť. Máte úplnú pravdu. A keď hovoríte „nikdy viac“, opäť s vami súhlasím. Nie je to otázka kresťanských demokratov alebo sociálnych demokratov, je to otázka zdravého rozumu. Kto nás sem dostal? Na druhej strane nesúhlasím s myšlienkou, že za posledných 30 rokov sa mýlili iba pravicové vlády a ľavicové vlády mali vždy pravdu: to by bolo prepisovanie bolestnej histórie na obidvoch stranách.

Pokiaľ ide o vaše poznámky týkajúce sa pani Merkelovej, doplnil by som, že to vidím tak, že v Nemecku majú voľby, a preto by som jej slová považoval za súčasť predvolebnej kampane. Pre mňa osobne boli solidarita a priateľstvo pani Merkelovej požehnaním, a chcel by som opäť oceniť jej opatrenia počas nemeckého predsedníctva. Šesťmesačné predsedníctva sú súčasťou kontinua a veľmi som ťažil z úsilia svojich predchodcov, najmä pani Merkelovej.

Vážený pán Watson, veľmi si vážim vás aj vaše myšlienky, ale aj keď dokážete čítať medzi riadkami, zdá sa, že dnes sa vám to nepodarilo, pretože, čo sa tam píše? Píše sa tam výslovne o záveroch zo zasadnutí Európskej rady z marca 2007 a marca 2008. A čo hovoria tieto dve rozhodnutia Rady? Hovoria, že klimatický balík bude prijatý spolurozhodovacím postupom s Európskym parlamentom. Vážený pán Watson, tieto texty na seba nadväzujú.

Čo som sa vtedy pokúšal urobiť? Možno to bola chyba. Chcel som ukončiť vydávanie 50 stranového komuniké Európskej rady, ktoré nikto nečíta, a preto som navrhol osemstranové komuniké. Ak chcete zostať pri kratšom komuniké, lepšie je nepostupovať obvyklým postupom, pri ktorom sa sumarizujú závery z predchádzajúcich zasadnutí Rady, aby sa zakryl nedostatok nových rozhodnutí z aktuálneho zasadnutia Rady. Preto som si myslel, že spolurozhodovací postup riešia odkazy na tieto dve predchádzajúce zasadnutia Rady. Pán Watson, chceli ste, aby som to potvrdil a celkom rád to urobím, môžem však zájsť ešte ďalej.

Pokiaľ ide o energetický a klimatický balík, viem, opakujem a som presvedčený, že na jeho presadenie budeme veľmi potrebovať aktívnu účasť Európskeho parlamentu. V októbri som chcel urobiť ešte jednu vec, a to pokúsiť sa zachovať konsenzus v Európskej rade, pretože, ako uznáte, ak by som prišiel do Európskeho parlamentu s rozhodnutím Európskej rady, ktoré by v podstate hovorilo, že dohodu nedosiahneme skôr ako v decembri, celkom oprávnene by ste mi povedali: „nedodržali ste rozhodnutia zo zasadnutí Rady v roku 2007 a v roku 2008“. Energetický a klimatický balík som nespochybňoval, ale som zaň bojoval, a nespochybňujem spolurozhodovací postup, ale na ňom trvám. Okrem toho sme to spolu s pánom predsedom Barrosom povedali svojim kolegom v Európskej rade.

Vážený pán Cohn-Bendit, skutočne ste vo vynikajúcej forme. Povedali ste mi päťkrát „áno“ a iba dvakrát „nie“ – som zvyknutý na menej priaznivý výsledok. Úprimne povediac, vaša podpora, pokiaľ ide o rozhodnosť predsedníctva a niektoré jeho opatrenia, je užitočná. Chcel by som vám tiež povedať, pán Cohn-Bendit, že si myslím, že predsedníctvo Komisie a predsedníctvo Rady, ktoré sa zaviazali, že budú brániť energetický a klimatický balík, si podporu Zelených zasluhujú. Nezhodneme sa na všetkom, ale vy, Zelení, sa určite nechystáte bojovať s predsedníctvom Komisie a predsedníctvom Rady, ktoré sa zaviazali, že dosiahnu prijatie energetického a klimatického balíka. Určite môžeme aspoň časť tejto cesty prejsť spoločne. Vy ste zvolený zástupca, ja som zvolený zástupca, a nie je hanbou pripustiť, že ak ja potrebujem vás, vy tiež potrebujete mňa, že to je pravdepodobne bolestivejšie pre vás ako pre mňa, ale tak to je. Vyzvali ste ma tiež, aby som urobil určitú sebakritiku. Súhlasím s vami, určite to musím urobiť, a nie som jediný.

(smiech a potlesk)

A nakoniec, pokiaľ ide o inštitucionálny prevrat, odpovedal by som rovnako ako pánovi Watsonovi. Pán Cohn-Bendit mi to nebude klásť za vinu. Na druhej strane, môže byť táto kríza a ochrana životného prostredia príležitosťou pre rast? Myslím si, že máte úplnú pravdu, vy to nazývate „ekologický rast“ a ja to nazývam „trvalo udržateľný rast“, ale je to nepopierateľné. Chcem vám tiež povedať, že to potvrdil ekologický bonus na automobily. Francúzsko je jediné miesto, kde sa nezmenšuje automobilový trh. Prečo? Pretože ekologický bonus pomohol predať viac ekologicky čistých vozidiel ako vozidiel znečisťujúcich životné prostredie. Pre Zelených bude možno slovné spojenie „čisté vozidlo“ šokujúce, ale pre nás je mimoriadne dôležité. Fórum Grenelle Environment, ktoré, ako dúfam, bude vo Francúzsku spolu so socialistami hlasovať jednomyseľne za, ukazuje veľkú odhodlanosť Francúzska kráčať po tejto ceste. Naozaj si myslím, že by bolo historickou chybou, keby Európa premeškala príležitosť v súvislosti s energetickým a klimatickým balíkom.

Vážená pani Muscardiniová, ďakujem vám za vašu podporu. Som rád, že ste spomenuli pakt o prisťahovalectve, pretože nikto nehovorí o vlakoch, ktoré prídu načas. To, že sa v prípade tohto paktu podarilo dosiahnuť dohodu všetkých 27 členských štátov, je pre Európu skutočne úžasná novinka. Aj keď sú tu, samozrejme, ešte určité nejasnosti a určite by sme boli radi zašli ďalej. Kto mohol predpokladať, že vy všetci, spolu s členskými štátmi, budete uvážliví a pár mesiacov pred európskymi voľbami sa dohodnete na Európskom pakte o prisťahovalectve? Verte mi, to je jediný spôsob, ako zabrániť extrémistom vo všetkých našich členských štátoch, aby dominovali v tejto oblasti, ktorá si zasluhuje inteligenciu, ľudskosť a ráznosť. Pani Muscardiniová, som vám preto vďačný, že ste nastolili túto otázku.

Vážený pán Wurtz, povedali ste, že naše diagnózy nie sú rovnaké, a to je určite pravda. Váš prejav bol, ako vždy, veľmi primeraný, pokiaľ ide o jeho formu, ale veľmi neprimeraný z hľadiska jeho obsahu. Pán Wurtz, veci sa nestanú menej šokujúcimi, keď ich poviete pekne: slová nie sú také dôležité ako to, čo stojí za nimi. Pán Wurtz, rovnako, ako som si istý, že je potrebné reformovať kapitalizmus, chcel by som vám povedať, že kapitalizmus nikdy nespôsobil toľko sociálnych, demokratických a ekologických škôd ako kolektivistický systém, ktorý ste toľké roky podporovali. Veľké ekologické katastrofy – pán Wurtz, mali by ste počúvať pána Cohna-Bendita, keď hovorí o sebakritike – veľké ekologické katastrofy boli charakteristickým znakom kolektivistického systému, nie trhového hospodárstva. Sociálne katastrofy, pán Wurtz, boli charakteristickým znakom kolektivistického systému a kolektivistický systém udržiaval berlínsky múr, strata slobody spôsobovala fyzické utrpenie miliónom ľudí. Preto zostanem verný trhovému hospodárstvu, voľnému obchodu a hodnotám kapitalizmu, nie však zrade kapitalizmu.

(potlesk)

Môžeme sa obidvaja pozrieť do minulosti 20. storočia a môžem vás uistiť, že verdikt nebude v prospech myšlienok, ktorých ste sa po desaťročia lojálne držali. Povedali ste mi, aby som sa zobudil, ale, pán Wurtz, nemali by ste príliš veľa premýšľať o tom, čo sa stalo v 20. storočí, pretože napokon zistíte, že ste podporovali systémy, ktoré boli vzdialené od ideálov vašej mladosti.

Vážený pán Farage, je nepopierateľné, že som nemal mandát, ale, úprimne povedané, nemali ho ani ruské vojská, keď vstúpili do Gruzínska.

(potlesk)

Patríte medzi tých ľudí, ktorí roky kritizovali Európu za nedostatok politickej vôle. Mal som na výber: Mohol som sa každého pýtať na jeho názor a nepodniknúť nič, alebo konať a potom preveriť, či ostatní súhlasia. Ja uprednostňujem činy. Veď napokon, pán Farage, takto vyzerá Európa, akú ste chceli. Pravda, ja som ten horší, ale v podstate je to jednako len Európa, v akú ste dúfali a za akú ste sa modlili. Chcel by som dodať, že spolu s pánom Bernardom Kouchnerom sme zabezpečili, demokraticky, aby Európska rada schválila rozhodnutia, ktoré sme prijali.

Jeden bod na záver: keď Íri – a nevynášam rozsudok, vzhľadom na vážnosť krízy – prijali rozhodnutie, že budú zaručovať všetky produkty svojich bánk, s výnimkou európskych bánk a pobočiek, našťastie tu bola Komisia, ktorá to dala do poriadku. Čo sa stalo? Za 24 hodín zostalo celé finančné a obchodné centrum Londýna bez likvidných aktív, pretože, celkom prirodzene, všetky odišli z finančného a obchodného centra a prešli do bánk, za ktoré ručil Írsky štát, ktorý sa na vlastnú päsť rozhodol ručiť 200 % svojho HDP. Jednoznačne vidíte, že sa navzájom potrebujeme: ak by sme nekoordinovali našu odpoveď, všetky krajiny by spustili špirálu „kto môže zaručiť najviac“ a úspory ľudí by na úkor ostatných odišli do štátu, ktorý by zaručoval najviac. Ste takým zarytým obhajcom Spojeného kráľovstva – no, obnovenie rovnováhy finančného a obchodného centra Londýna umožnila Európa, nie Spojené kráľovstvo samotné.

(potlesk)

A nakoniec, vážený pán Gollnisch, vy ste jediný na svete, kto si myslí, že Európa je zbytočná. Sú tu dve možnosti: buď sa mýli svet a vy máte pravdu, alebo je to naopak. Obávam sa, že opäť je to presne naopak.

(hlasný potlesk)

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Vážený pán predseda, už sme boli svedkami niektorých veľmi zaujímavých ideologických diskusií. Domnievam sa, že teraz nie vhodný čas, aby som sa zapojil do tejto diskusie, myslím si však, že neskôr na to čas bude. Nateraz sa viac sústreďujem na bezprostredné, naliehavé odpovede na krízu.

V každom prípade by som chcel povedať toto: naša analýza príčin krízy jednoznačne poukazuje na regulačné nedostatky, osobitne v Spojených štátoch. Niektoré sektory tohto trhu neboli regulované a táto skutočnosť podnietila krízu. Naša analýza však tiež ukazuje, že hlavná príčina tejto krízy je nepochybne spojená s istými základnými nerovnováhami vyskytujúcimi sa v hospodárstve Spojených štátov aj vo svetovom hospodárstve.

Pravdou je, ako zdôrazňovali a naďalej zdôrazňujú mnohí ekonómovia, že by bolo problematické trvalo udržiavať také úrovne verejného dlhu, aké vidíme v Spojených štátoch, a že najväčší dlh majú krajiny s najväčšou spotrebou, kým krajiny s väčšími rezervami spotrebúvajú najmenej.

Existujú základné problémy z hľadiska nerovnováhy verejného dlhu, verejného deficitu. Jednoducho povedané, ak by boli mali Spojené štáty pakt stability a rastu, k tejto finančnej kríze nemuselo dôjsť: keď sú pevné makroekonomické základy, máme omnoho väčšiu šancu odolávať týmto problémom medzier, nedostatkov v regulácii.

Je pravda, že boli aj regulačné problémy. Nie preto, lebo finančný trh nie je regulovaný, práve naopak, je to pravdepodobne najviac regulované odvetvie hospodárstva vrátane Spojených štátov. Nie preto, lebo v Európe nemáme reguláciu, naopak, v tomto sektore máme veľkú reguláciu. Pravdou však je, že boli nedostatky v mechanizmoch dohľadu a nemali by sme zabudnúť, že sú to zásadne vnútroštátne systémy.

Európska komisia a Európska centrálna banka nemajú v tejto oblasti naozaj žiadnu právomoc – mechanizmy dohľadu sú zásadne vnútroštátne. Je tiež pravda, že musíme preskúmať, čo môžeme urobiť z legislatívneho hľadiska, a vítam úsilie Európskeho parlamentu v tomto smere. Je pravda, že Európsky parlament dlhé roky predkladal vynikajúce správy o niektorých týchto otázkach a sme pripravení s vami spolupracovať.

Je dobré si pripomenúť, že tak, ako „žiadny človek nie je ostrov“, ani žiadna inštitúcia nie je ostrov. Komisia pracuje na týchto otázkach spolu s Parlamentom aj s Radou. Povedzme si to celkom jasne: pred pár týždňami – nie rokmi, nie mesiacmi, pred pár týždňami – by nebolo možné niektoré z týchto pravidiel zmeniť, pretože, ako veľmi dobre viete, niektoré členské štáty by boli zásadne proti. Taká je pravda.

Preto musíme pochopiť, že teraz máme podmienky na uskutočnenie niektorých zmien – dúfam, že konsenzuálnych zmien – nielen reformy v Európe, ale aby Európa mohla navrhnúť aj globálne reformy finančného systému.

Druhá otázka sa týka klimatického balíka a chcel by som vám poďakovať, dámy a páni, za vaše pripomienky a za vašu podporu. Najprv, pokiaľ ide o inštitucionálnu otázku, myslím si, že pán prezident Sarkozy to už vysvetlil veľmi jasne, dovoľte mi však povedať v mene Komisie, že nespájame rešpektovanie zavedených rozhodovacích postupov, osobitne spolurozhodovacieho postupu a ústrednú úlohu, ktorú zohráva Európsky parlament, s potrebou silného konsenzu členských štátov v takej dôležitej otázke, akou je klimatický a energetický balík. Tieto dva aspekty nie sú nezlučiteľné ani protirečivé, ale vzájomne sa dopĺňajú. Môžem vás uistiť, že spolu s predsedníctvom pracujeme aktívne a neúnavne na dosiahnutí ambiciózneho a zároveň vyváženého kompromisu s Parlamentom.

Musím byť voči vám absolútne úprimný a môžem vám povedať, že bez vedenia pána prezidenta Sarkozyho a – myslím, že to môžem povedať – aj prispenia Komisie, neboli by sme v Európskej rade dosiahli konsenzus v otázke zachovania cieľov, ktoré sme prijali pred rokom.

Pravdou je, že v súčasnej finančnej situácii sú vlády defenzívnejšie a opatrnejšie, povedal by som však, že je to celkom pochopiteľné. Možno chcú ustúpiť na menej ambiciózne pozície. A na tejto úlohe musíme pracovať spoločne, pretože naozaj si myslím, že by bolo tragédiou, ak by Európa zanechala svoje ambície v boji proti zmene klímy.

Bola by to tragédia, pretože hlavná námietka, ktorú niektorí ľudia majú proti tomuto balíku je, že by sme sa obetovali bez toho, aby ostatní robili to isté. V skutočnosti, ak chceme aby ostatní išli s nami, nesmieme v tejto etape naznačovať, že svoje ambície zmenšujeme. Práve teraz sa musíme pridŕžať cieľov „trikrát dvadsať“, ktoré sme si stanovili minulý rok, a preto musí byť táto správa veľmi silná. Chcel by som oceniť úlohu pána prezidenta Sarkozyho a aj všetkých členov Európskej rady a rád by som tiež vyjadril svoje uznanie pani kancelárke Angele Merkelovej. Tieto ciele sme prijali pred rokom, za jej predsedníctva, a dúfam, že teraz svoje ambície neoslabíme.

Viete, pán Schulz, je to zaujímavé, ja to môžem povedať tiež. Môžem iba podporiť to, čo tu dnes odznelo. Naozaj si myslím, že môžeme mať politické rozdiely a rôzne politické ideológie, ale že najmä v situácii, v ktorej sa teraz nachádzame, sa musíme zjednotiť a nie sa rozdeľovať.

Myslím si, že žiadna politická sila v tomto Parlamente si nemôže nárokovať monopol na európske myšlienky. Politickú Európu v histórii vytvárali príspevky kresťanských demokratov, socialistov, liberálov a ostatných pravicových, ľavicových a stredových politických strán.

Úplne chápem politickú diskusiu a určite nechcem znižovať význam ideologickej diskusie, napriek tomu si však myslím, že v tejto situácii by bolo cennejšie, keby každý, kto verí v európske ideály a kto si myslí, že Európa musí vo svete zohrávať stále významnejšiu úlohu, vytváral platformu konsenzu. Koniec koncov svet, nielen Európania, ale celý svet, sa pozerá na Európu, aby navrhla určité riešenia.

Za seba vás môžem ubezpečiť, že my, tri inštitúcie, Komisia, Parlament a Rada, budeme schopní pracovať spoločne na vytvorení silnejšej Európy v tomto duchu konsenzu, samozrejme pri rešpektovaní rôznych politických síl, ale ak to tak môžem povedať, presahujúceho rôzne stranícke postoje.

  Hartmut Nassauer (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, dnes predpoludním sa tu správne konštatovalo, že Európska únia preukázala v dvoch veľkých krízach svoju schopnosť konať. V ostatných krajinách sveta to vzbudilo dôveru k Európskej únii a jej úlohe a umožnilo jej získať naspäť dôveru občanov. Vďačíme za to hlavne úradujúcemu predsedovi Rady. Vážený pán prezident Sarkozy, na tento úspech môžete byť právom hrdý.

Samozrejme, nie je ťažké prestaviť si, že pán prezident Sarkozy by mal energický a tvorivý prístup, aj keby nebol predsedom Rady. Skutočnosť je však taká, že je predsedom Rady, a preto jeho konanie prinieslo osoh Európskej únii. Tak by to malo byť.

Dozaista by sme nemali zabúdať, že to je iba šťastná náhoda, že pán prezident Sarkozy je práve teraz úradujúcim predsedom Rady. Schopnosť Európskej únie zvládať krízy by však nemala závisieť od šťastia. Znamená to, že potrebujeme Lisabonskú zmluvu. To je ďalší dôvod za uvedenie tejto zmluvy do platnosti a som presvedčený, že v tomto Parlamente má zmluva podporu veľkej väčšiny.

Zdržanlivosť nás viedla k tomu, že sme to ešte nepovedali nahlas a jasne, ale som presvedčený, že je čas vysvetliť, že tento Parlament stojí za Lisabonskou zmluvou a bolo by dobré, keby sa Parlamentu podarilo uviesť zmluvu do platnosti pred európskymi voľbami. Nie je to v našej moci, myslím si však, že to je naše stanovisko.

Pán Schulz analyzoval finančnú krízu, odhalil príčiny v systéme a bez ďalších okolkov zvalil vinu na konzervatívcov, liberálov a kresťanských demokratov. Vážený pán Schulz, aký jednoduchý obraz sveta ste predstavili, nepochybne v súvislosti s voľbami. Veľmi dobre viete, že úroveň prosperity v Európe, ktorá je vo veľkej časti sveta nevídaná, vysoká úroveň sociálneho zabezpečenia, neporovnateľná úroveň ochrany životného prostredia, s tým spojený technologický pokrok a v neposlednom rade úroveň osobnej slobody spojenej so všetkými týmito úspechmi, sú založené na sociálnom trhovom hospodárstve a nie na socialistických predstavách. Nesmieme na to zabúdať. Systém samotný nezlyhal, ale niektorí z aktérov v systéme zlyhali a títo musia byť volaní na zodpovednosť. Preto potrebujeme nové predpisy.

Mám jednu pripomienku ku klimatickému a energetickému balíku. V mene svojej skupiny by som chcel tiež uviesť, že ciele tohto balíka sú nepochybné, musíme však hovoriť o metódach. V čase, keď podľa výpočtov Komisie budú náklady na obchodovania s emisiami od 70 do 90 miliárd EUR ročne, ktoré musia zadovážiť dotknuté strany, si nemôžeme vážne myslieť, že finančná kríza a kríza reálneho hospodárstva nebudú mať vážny vplyv na celú túto štruktúru. Z tohto dôvodu by sme chceli vyhlásiť, že náš pevný záväzok voči týmto cieľom bude trvať i naďalej. Myslím si však, že je vhodné starostlivo a dôkladne uvažovať a diskutovať o tomto návrhu, aby sme neurobili žiadne legislatívne chyby a predovšetkým, aby boli zainteresované všetky dotknuté strany. Na to potrebujeme čas a musíme zaistiť, aby sme si potrebný čas vyhradili.

  Robert Goebbels (PSE). – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, žijeme vo veku inštalatérov: mali sme tu poľského inštalatéra, aby ovplyvnil francúzske „nie“ ústavnej zmluve a inštalatéra Joea, aby rozhodol medzi pánom Obamom a pánom McCainom. Dokonca aj naše hlavy štátov a vlád si museli vedieť poradiť s inštalatérstvom a upchať stále prasknuté potrubie medzinárodného finančného systému, ktorý je v stave totálneho kolapsu. Naše vlády sa vybavili súpravou náradia v štýle IKEA, skrinkou s nástrojmi, ktorá by mala všetkým členským štátom umožniť zostaviť špecifické riešenie pre každú konkrétnu situáciu. Každý domáci majster vie, že plány IKEA sú spracované veľmi hrubo: použitie metódy IKEA na medzinárodné financie so sebou prináša riziko, že táto metóda bude nevyhovujúca. Predsedníctvo robilo čo mohlo, inými slovami, ako na tomto meste zdôraznil pán prezident Sarkozy, krízové riadenie. Našim vládam sa podarilo upchať množstvo netesností v medzinárodnom finančnom systéme, ktorý je tak vzájomne prepojený, že zlyhania sa prejavujú globálne.

Inštalatérstvo však má svoje hranice: potrebujeme adresu architekta medzinárodných financií. Ak chceme prerobiť finančný svet, aby slúžil reálnemu hospodárstvu, nie je potrebné vytvárať ďalšiu skupinu na vysokej úrovni. Úplne by postačovala skupina na nízkej úrovni, zodpovedná za zaznamenávanie návrhov Fóra pre finančnú stabilitu. Fórum napríklad v roku 2001 odporučilo lepšie pokrytie rizík, ktoré na seba preberajú banky. Európsky parlament pri viacerých príležitostiach ukázal prstom na očividné nezmysly v medzinárodných financiách, ale jeho hlas nebol vypočutý. Európsky samit vyhlásil, že je odhodlaný poučiť sa z krízy a presadiť, aby všetci, ktorí sú zapojení do finančného systému, konali zodpovednejšie vrátane oblasti platov a ďalších finančných stimulov. Pripravuje sa medzinárodná konferencia, na ktorej sa bude o tom všetkom diskutovať. Skončíme teda s novým bretton-woodskym systémom? Zdá sa to nepravdepodobné. Už sa ozývajú hlasy vrátane predsedníctva, varujúce pred nadmernou reguláciou. Pán komisár McCreevy je stále viac provokatívny: nechce ustanoviť stropy pre investičné fondy pri pákovom obchodovaní. Zatiaľ čo Európska rada chce regulovať fantastické bonusy „zlatých chlapcov“, pán McCreevy dáva prednosť samoregulácii, ktorej fungovanie sme zažili v posledných rokoch. Zatiaľ čo ešte aj pán Paulson vyzýva na lepšiu reguláciu trhov, pán komisár McCreevy má pocit, že, citujem, „existuje reálne riziko, že dobre myslené želania riešiť zlyhania trhu sa pretransformujú do unáhlenej, ťažkopádnej a kontraproduktívnej regulácie“. Charlieovia McCreevyovia tohto sveta nás už pripravujú na ďalšiu špekulatívnu bublinu. Predpovedám, že táto sa vytvorí na sekundárnom trhu systému obchodovania s emisnými kvótami. Reálne hospodárstvo medzitým vstupuje do recesie, pán Sarkozy. Teraz nie je čas obmedzovať naše ambície v oblasti životného prostredia, ale ani čas na jednostrannú zmenu európskeho priemyslu, ktorý je otvorený medzinárodnej konkurencii.

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Vážený pán predseda, dnes, v čase svetovej finančnej krízy, robí Európa svoje prvé kroky ako politický subjekt a za vášho predsedníctva, za francúzskeho predsedníctva, prijali hlavy štátov a vlád správne rozhodnutia. Myslím si tiež, že európsky plán je lepšie premyslený ako Paulsonov plán a dúfam, že sa mu podarí obmedziť škody.

Je jasné, že teraz musíme ísť ďalej. Som absolútne presvedčená, že reforma svetového finančného systému, ktorú všetci chceme, bude možná iba vtedy, keď sa Európa dokáže presadiť, a preto musíme nájsť nové zdroje. Musíme zriadiť Európsky úrad pre finančné trhy a Európsky výbor pre bankovníctvo. Potrebujeme európskeho regulátora, ktorý bude v tomto čase schopný hovoriť s americkými regulátormi, a musíme byť schopní ukončiť daňové raje na našom vlastnom kontinente, ak chceme, aby bolo dôveryhodné naše úsilie brániť túto myšlienku na globálnej úrovni.

Európsku odpoveď budeme potrebovať tiež preto, aby sme dokázali čeliť hospodárskej a sociálnej kríze. Potrebujeme spoločný akčný plán, aby sme pomohli svojim spoluobčanom, aby sme zajtra mohli investovať do nepremiestniteľných činností, napríklad do ťažkej infraštruktúry alebo plán na úpravu budov, aby zodpovedali ekologickým normám. Určite už nastal čas, keď budeme potrebovať hospodársku vládu eurozóny. Ešte viac však budeme musieť v budúcnosti premyslieť, definovať, podporiť a inšpirovať model európskeho rozvoja, ktorý bude etický, humánny, sociálne zodpovedný a trvalo udržateľný vo všetkých významoch tohto slova.

  Konrad Szymański (UEN). – (PL) Vážený pán predseda, som rád, že sme si dopriali viac času na prijatie vyváženejšieho rozhodnutia o znížení emisií oxidu uhličitého. Systém, ktorý navrhla Komisia, rozdelil náklady na zavedenie obmedzení veľmi nerovnomerne. Znamená to, že krajiny, ktorých výroba energie sa zakladá na uhlí, by museli znášať náklady rádovo miliardy eur ročne. Týmito krajinami sú často najchudobnejšie krajiny Únie. Úplne nepochopiteľné je to napríklad pre Poliakov, ktorí by museli draho platiť. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že keď zavedieme takýto systém ako jediní na svete a oslabíme základy svojho vlastného hospodárstva, sotva pôjdeme dobrým príkladom.

Ďalej, finančná kríza nesmie slúžiť ako zámienka na zatláčanie situácie v Gruzínsku do ústrania. Mali by sme si uvedomiť, že Rusko udržiava v sporných oblastiach viac ako trojnásobok vojenských jednotiek, než ich tam bolo 7. augusta. Rusko uskutočňuje v súvislosti s medzinárodným stavom Osetska politiku fait accompli a nevykonáva mierovú dohodu. Práve preto Rusko stratilo právo byť partnerom Európskej únie.

Nakoniec na ľahšiu tému, vážený pán Sarkozy, čím častejšie navštevujete zasadnutia Európskeho parlamentu, tým som si menej istý, či by som radšej počúval vás, alebo vašu manželku. Musím však povedať, že i keď niekedy nesúhlasím s tým, čo hovoríte, keď to však poviete, určite vždy oživíte rokovaciu sálu. Blahoželám vám k tomu.

  Philippe de Villiers (IND/DEM). – (FR) Vážený pán predseda, mám iba minútu, chcem však povedať, že počas finančnej krízy sa vám podarilo uskutočniť prevrat v inštitucionálnych dogmách: Brusel, Frankfurt, hospodárska súťaž, maastrichtské kritériá, systém globálneho voľného obchodu, zákaz štátnej pomoci podnikom a najmä bankám a tak ďalej.

Pred chvíľou ste spomínali otázku štátnych fondov, ktorá je mimoriadne dôležitá pre budúcnosť pri záchrane našich spoločností, keď bude klesať ich cena, alebo keď už dosiahla veľmi nízku úroveň. Vážený pán Sarkozy, súčasná Lisabonská zmluva, ktorú sa vedúci predstavitelia Európy a najmä vy pokúšate udržať pri živote, by vám zabránila robiť to, čo ste práve urobili. Lisabonská zmluva zakazuje všetky obmedzenia pohybu kapitálu. Zakazuje všetky zásahy a politické ovplyvňovanie Centrálnej banky a predovšetkým zakazuje akúkoľvek štátnu pomoc všetkým podnikom.

Otázka je jednoduchá: čo si vyberiete, pán Sarkozy? Chcete mať ruky zviazané alebo voľné? Ak chcete mať voľné ruky, nepotrebujete Lisabonskú zmluvu, ale zmluvu, ktorá berie do úvahy lekciu, ktorú sme teraz všetci dostali.

  Sergej Kozlík (NI). – (SK) Súhlasím so závermi Európskej rady, že Európska únia sa musí so svojimi medzinárodnými partnermi usilovať o úplnú reformu finančného systému. Táto záležitosť mešká najmenej 10 rokov a za všetky chyby zaplatia občania. Urýchlene sa musia prijať rozhodnutia o transparentnosti, globálnych regulačných štandardoch v cezhraničnom dohľade a o krízovom riadení.

Štátna pomoc v rámci jednotlivých krajín nesmie narúšať hospodársku súťaž, napríklad diskrimináciou pobočiek tých bánk, ktoré majú centrálnu banku v inom štáte Únie. Nesmie však dochádzať ani k neprimeranému prelievaniu likvidity zo zahraničných pobočiek do materských bánk. Podporujem urýchlené posilnenie pravidiel činnosti ratingových agentúr a dohľadu nad nimi. Potrebné je aj rýchle rozhodnutie o úprave pravidiel o bezpečnosti vkladov v záujme vyššej ochrany spotrebiteľov.

  José Manuel García-Margallo y Marfil (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predseda, poukážem na body, v ktorých s predsedníctvom súhlasím, a na body, v ktorých s predsedníctvom nesúhlasím, a tiež poviem, čo podľa môjho názoru v príhovore predsedníctva chýbalo.

Súhlasím, že pôvod krízy sa neobmedzuje na krízu rizikových hypotekárnych úverov v Spojených štátoch. Súhlasím so zásadou, ktorú pán Alan Greenspan teraz nazýva etapou „iracionálneho nadšenia“. Súhlasím, že trhy zlyhali, pretože zlyhala regulácia, a že vlády museli pristúpiť k záchrane. Súhlasím, že táto kríza je globálna, a preto súhlasím, že je potrebný bretton-woodsky systém, ktorý niektorí nazývajú Mark II a ďalší ho nazývajú Mark III. Odkaz pána prezidenta Sarkozyho na súčasný systém mi, samozrejme, veľmi pripomína to, čo urobil generál de Gaulle predtým, než zlyhal prvý bretton-woodsky systém, pred „vydaním“ pevnosti Fort Knox, keď prezident Nixon oddelil dolár od zlata.

Preto musíme vybudovať európsku diplomaciu, diplomaciu eura, kde Európa bude hovoriť jedným hlasom a musí si zamiesť pred vlastným prahom. „Zamiesť si pred vlastným prahom“ však znamená pokračovať v rozvíjaní finančných trhov – v tomto prípade maloobchodných trhov, aby dosiahli primeranú veľkosť – a uvažovať o regulačnom rámci.

Pokiaľ ide o Európsku centrálnu banku, súhlasím, že urobila dobrú prácu. Konala rýchlo, ale aj nevyspytateľne. Trikrát zmenila pravidlá o splatnosti a o zárukách, banky však pri svojom financovaní potrebujú istotu.

Po druhé, menová politika – ešte stále je centralizovaný veriteľ poslednej inštancie. Bankový dohľad je však stále decentralizovaný.

Pán predseda, nenastal čas na rozhodnutie, či chceme rozšíriť článok 105 zmluvy tak, aby udelil Európskej centrálnej banke väčšie kontrolné právomoci?

Plne súhlasím v otázke hospodárskej vlády. Keď sme zapojení do tohto ideologického tanca, nemali by sme zabúdať na to, čo povedal Marx, že keď sa menia hospodárske štruktúry, musí sa zmeniť aj politická nadstavba.

Urobili sme Masstricht, ale nevyriešili sme inštitucionálnu štruktúru.

Pred Lisabonom musíme určiť, ktoré programy nám umožnia v tejto otázke pokročiť.

Tretí bod je veľmi dôležitý. Mám jednu veľmi konkrétnu požiadavku. Finančné hospodárstvo musí zodpovedať reálnemu hospodárstvu. Vážený pán prezident, predtým, než sa rozlúčite s predsedníctvom, najprv poverte Komisiu konkrétnou úlohu vypracovať program Lisabon+, ktorý musí nadobudnúť platnosť 1. januára 2011 a ktorý musí obsahovať revíziu finančných rámcov.

Končím citátom. Španielsky filozof Unamuno kedysi v podobnej súvislosti povedal, že pri obrane cirkvi bol antiklerikálny. Som proti úplnej deregulácii trhu. Som presvedčený, že v tom sa s predsedníctvom zhodujeme.

  Poul Nyrup Rasmussen (PSE). – Vážený pán predseda, tejto kríze sa dalo predísť: to nie je nevyhnutný prírodný zákon. Je to dlhý príbeh a nemám čas, aby som zachádzal do podrobností, ale nateraz je istá jedna vec: poučme sa, prosím, z našej skúsenosti a robme veci spoločne. Držme tempo.

Vážený pán prezident Sarkozy, ste taký plný energie, ale teraz si túto energiu šetrite, pretože, práve tak, ako bolo naliehavé zabrániť kolapsu našich bánk, je teraz naliehavé lepšie regulovať a zabrániť pokračovaniu tejto recesie. Dnes vás, a tiež predsedu Komisie vyzývam, aby ste prijali nasledujúce záväzky.

Po prvé: vážený pán predseda Barroso, dajte nám predvianočný darček – konkrétne návrhy na lepšiu reguláciu. Som si istý, že úradujúci predseda Rady pán prezident Sarkozy mal rovnaký názor ako ja, keď vás nasledujúcim konkrétnym návrhom požiadal, aby ste sa dnes zaviazali, že odpoviete na správu Európskeho parlamentu: nejde iba o reguláciu bánk, ale tiež o reguláciu hedžových fondov a súkromných kapitálových fondov. To je prvý záväzok.

Pán prezident Sarkozy, bol som veľmi šťastný, keď ste túto jednoduchú skutočnosť spomenuli na začiatku samitu v Camp Davide, pretože hedžové fondy a súkromné kapitálové fondy sa teraz pokúšajú rozprávať príbeh, že s finančnou krízou nemajú nič spoločného. To jednoducho nie je pravda. Mnohé roky fungovali s nadmerným dlhom a chamtivosťou, a preto, prisľúbte mi dnes, prosím, že sa budú musieť regulovať všetky subjekty, v opačnom prípade sme sa z našej skúsenosti nepoučili.

Po druhé: Mohol by som uviesť veľa podrobných údajov, ale chcem iba odpoveď od predsedu Komisie pána Barrosa – zaviažte sa, prosím, že splníte tieto návrhy na reguláciu trhu, ktoré predložil Parlament.

Posledný bod je adresovaný pánovi prezidentovi Sarkozymu. Vy, ja a my všetci si myslíme, že Európska únia práve prežíva svoje osudové chvíle. Nevyvolávajte v obyčajných ľuďoch dojem, že Európska únia nie je schopná zabrániť recesii, ktorá zasiahne milióny a milióny nevinných pracovníkov. Preto chcem zopakovať to, čo ste povedali vy sami: robme to spoločne. Mám kalkulácie, a myslím si, pán prezident Sarkozy, že by sme mali požiadať Komisiu, aby ich potvrdila, že ak budeme robiť veci spoločne a budeme investovať do infraštruktúry, vzdelania, politiky pracovného trhu a do investícií do súkromného podnikania počas nasledovných štyroch rokov každý rok iba o 1 % viac, budeme mať o 10 miliónov viac pracovných miest. Myslím si, že tento cieľ stojí za to, a úprimne dúfam, pán prezident Sarkozy, že najneskôr v decembri sa zaviažete, že ho budete realizovať. Teraz, alebo nikdy.

  Annemie Neyts-Uyttebroeck (ALDE). – Vážený pán predseda, pán Barroso, pán Sarkozy, vo Výbore pre zahraničné veci som už dvakrát mala príležitosť povedať, ako veľmi obdivujem kroky, ktoré ste podnikli počas krízy medzi Ruskom a Gruzínskom, a dnes to hovorím znovu. Rovnako obdivujem aj vaše kroky v súvislosti s finančnou krízou a hospodárskymi dôsledkami, ktoré so sebou priniesla.

Pokiaľ však ide o Rusko, dovoľte mi povedať, že nie som úplne pokojná, keď čítam v záveroch Rady, že bolo zrejme rozhodnuté pokračovať v rokovaniach o novom pakte alebo strategickom spojenectve s Ruskom, bez ohľadu na to, čo sa odohráva, aj keď sa vezmú do úvahy závery Rady a Komisie. Podľa mňa to nie je vôbec upokojujúce, pretože, aj keď na jednej strane som podobne ako vy, pán predseda, presvedčená o potrebe pokračovania spolupráce s Ruskom, nemyslím si však, že by sme v nich mali vzbudzovať dojem (a som si istá, že vy to nebudete robiť), že sa nič nestalo a že všetko pôjde ďalej ako zvyčajne.

Som si istá, že keď pôjdete na samit do Moskvy, poviete Rusku jasne, že to určite nepôjde všetko ďalej ako zvyčajne a že v tomto smere budeme mimoriadne ostražití. Zároveň vás o to žiadam v mene svojej skupiny.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM) . – (PL) Vážený pán predseda, pán Robert Gwiazdowski, odborník z inštitútu Adama Smitha napísal, že Lietajúci cirkus Monty Kaczyńského priletel naspäť z Bruselu, ale že vôbec nie je jasné, načo tam bol. Náklady poľských daňovníkov na cestu ich prezidenta do Bruselu boli približne 45 000 EUR. Pán predseda, nasledujúcu otázku by som chcel položiť vám. Prečo ste dovolili, aby sa na rozhovoroch zúčastnil politik, ktorý nebol členom poľskej vládnej delegácie? Nikto vlastne nevie, čo táto osoba v Bruseli robila. Okrem toho pán Kaczyński získal v Poľsku značnú podporu extrémistických zoskupení. Tieto zoskupenia by sa dali charakterizovať dokonca ako fanatické. Navyše, pokiaľ viem, pán Kaczyński sa vie dohovoriť iba poľsky. Nedokáže vyjadriť svoje myšlienky v žiadnom cudzom jazyku. Pán predseda, preto by som sa veľmi rád dozvedel, ako ste s ním dokázali konverzovať. Mohli by ste, prosím, Parlamentu vysvetliť, čo presne pán Lech Kaczyński robil na samite Európskej rady a o čom ste s ním osobne hovorili?

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predseda, už viac ako 12 rokov rozprávame o globalizačnej pasci, le piège de la mondialisation, a teraz táto pasca sklapla. Vážený pán úradujúci predseda Rady, chcel by som vám dať praktický návrh. Navrhujem, aby ste založili katedru histórie finančných trhov. Umožnilo by to podrobne preskúmať, ako došlo k tomu, že sme sa dostali do situácie, v ktorej sa dnes nachádzame. V duchu toho, čo povedal pán Martin Schulz: „Už nikdy viac“, čím pravdepodobne myslel „nikdy viac“, inými slovami, niečo podobné sa už nikdy nesmie opakovať. „Už nikdy viac“ by znamenalo: Znovu iba potiaľto. To sa nesmie stať.

Táto katedra by nám umožnila určiť, do akej miery spočíva vina na konzervatívcoch vedených prehnaným americkým neoliberalizmom a do akej miery na sociálnych demokratoch, ktorí nevyvíjali dostatočný tlak na dosiahnutie sociálnej rovnováhy. Využite túto príležitosť na poučenie sa z histórie, aby sme mohli vytvoriť odvážnu európsku sociálnu demokraciu a aby sme sa neuspokojili s nepodstatnými výhodami, ktoré by nám údajne mohla priniesť Lisabonská zmluva, navzdory skutočnosti, že táto zmluva dokonca ani nie je správna.

  Margie Sudre (PPE-DE). – Vážený pán predseda, konflikt medzi Gruzínskom a Ruskom a finančná kríza predstavovali pre Európsku úniu príležitosti, aby sa presadila na svetovej scéne ako plnohodnotný a prvotriedny politický subjekt.

Vážený pán Sarkozy, vďaka vašej rozhodnosti sa podarilo zjednotiť Európu a nájsť koordinované, účinné a rýchle odpovede. Európa v tejto kríze ukázala, že existuje, a ukázala svoju pridanú hodnotu.

Napríklad v súvislosti s prisťahovalectvom už nie je v móde zásada „každý sám za seba“. Veľký krok vpred predstavuje pakt o prisťahovalectve a azyle, ktorý na podnet francúzskeho predsedníctva prijala Európska rada.

V súvislosti s bojom proti zmene klímy si musí Európa stanoviť konkrétne ciele a ukázať cestu svojim globálnym partnerom. Pán Sarkozy, o tejto téme ste už hovorili, dúfame však, že táto dohoda bude čo najvyváženejšia, pretože je potrebné vziať do úvahy hospodársku situáciu našich členských štátov, ktorá je v súčasnosti veľmi nestabilná. Musíme však tiež preskúmať otázku, aký druh rastu si do budúcnosti zvolíme.

Európska únia potrebuje Lisabonskú zmluvu viac ako kedykoľvek predtým, aby mohla čeliť výzvam, ktoré pred ňou stoja. Chápeme obavy Írov, ale udržiavanie súčasného stavu nie je voľbou. Počas decembrového zasadnutia Európskej rady musí Írsko navrhnúť riešenie: žiadajú to mnohí z nás.

V posledných týždňoch sme sa s hrdosťou pozerali na politicky silnú Európu, zjednotenú v rozmanitosti, predstavujúcu partnerom odhodlanú tvár a pozorne počúvanú na medzinárodnej scéne. Dúfame, že táto nová európska mentalita sa stane pravidlom a pretrvá. Najlepším dostupným riešením na dosiahnutie tohto cieľa je Lisabonská zmluva.

  Martin Schulz (PSE). – Vážený pán predseda, neviem, podľa ktorého článku rokovacieho poriadku som dostal slovo, ďakujem vám však, že ste mi poskytli túto príležitosť.

Vážený pán prezident Sarkozy, mal som dojem, že tu vystupujete vo funkcii predsedu Európskej rady, a ja som odpovedal z titulu svojej funkcie vedúceho skupiny v Európskom parlamente. Nemal som dojem, že hovorím s prezidentom Francúzskej republiky, v opačnom prípade vás môžem ubezpečiť, že moja reč by bola celkom iná, pretože medzi mnou a kolegami, francúzskymi socialistami, nie sú žiadne nezhody.

  Nicolas Sarkozy, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predseda, najprv by som chcel povedať, že reakcia pána Schulza bola celkom prirodzená. Rozumiem tomu tak, že to urobil vo svojom vlastnom mene. Môj drahý Martin, je mi ľúto, ak som vás ranil, keď som vás prirovnal k francúzskemu socialistovi.

(potlesk)

Podľa mňa to nebola urážka, ale otvorene priznávam, že dôležité je, čo si myslí adresát. Vážený pán Pöttering, preto beriem svoju poznámku späť. Pán Schulz dokáže hovoriť aj ako francúzsky socialista.

Vážený pán Nassauer, ďakujem vám za vašu podporu. Áno, Lisabonskú zmluvu potrebujeme a poviem, čo si skutočne myslím, že budem bojovať do poslednej minúty francúzskeho predsedníctva, aby som presvedčil ľudí, že Európa musí vybudovať inštitúcie pre 21. storočie. Politik je ten, kto prevezme svoju zodpovednosť. Podporil som lisabonský proces a budem bojovať, aby sa zabezpečilo jeho ukončenie. Zdôraznil by som jednu vec: ak nebudeme mať Lisabon, budeme mať Nice a ak budeme mať Nice, je to koniec ďalšieho rozširovania, a to by bolo veľmi poľutovaniahodné. Preto dúfajme, že každý prevezme svoju zodpovednosť.

Pán Nasser, súhlasím s vami, že klimatický balík si vyžaduje veľa práce. Dobre si to uvedomujem, ale nesmieme sa vzdať svojich ambícií, pretože som presvedčený, že ľahšie dosiahneme kompromis, ak budeme mať veľké ambície, ako v prípade malých ambícií. Ľahšie bude dosiahnuť kompromis pri skutočne ambicióznom návrhu ako pri návrhu menej ambicióznom. Bolo by chybou, keby sme sa pokúšali každému vyhovieť. Výsledkom by bola úplne nezrozumiteľná európska politika. Toto riziko si musíme uvedomovať.

Pán Goebbels, vy ste hovorili o inštalatérstve a o architektúre. Naozaj sa spolieham na podporu Luxemburska, aby sme mohli od základu prerobiť finančnú architektúru na našom kontinente aj mimo neho.

Vážený pán Goebbels, to však nie je kritika, a už vôbec nie útok: je to jednoducho poznámka.

Veľmi dobre to povedala pani De Sarnezová: nemôžeme bojovať proti určitým postupom mimo nášho kontinentu a súčasne ich tolerovať na kontinente. To je všetko. Tí, ktorí si myslia, že na nich útočím, sa mýlia, neútočím na nikoho, a ani by mi to nenapadlo.

Vážená pani De Sarnezová, ďakujem vám za vyjadrenie, že sme prijali správne rozhodnutia. Osobne môžem povedať, že podporujem váš návrh na európskeho regulátora: je to rozumné. Prečo by sme to nemohli riadiť priamo? Pretože niektoré menšie krajiny si myslia, že obranou svojho vlastného systému regulácie bránia svoju národnú identitu. Nikoho neobviňujem. Preto, pani De Sarnezová, podľa môjho názoru budeme nakoniec potrebovať európskeho regulátora a medzitým musíme vytvoriť aspoň koordináciu medzi európskymi regulátormi. To je cesta, ktorú spolu s Komisiou navrhujeme, a myslím si, že to je jediná reálna cesta, pretože v opačnom prípade sa dostaneme do slepej uličky.

Spomenuli ste tiež potrebu európskej hospodárskej vlády a európskeho hospodárskeho plánu. Považujem to za správne, ale v súvislosti s vaším príspevkom by som chcel spochybniť vyhlásenie, ktoré ste však nevyslovili vy, stotožňujúce každú európsku hospodársku iniciatívu s rastom deficitu. To rozhodne stačilo. Máme právo vyjadrovať sa slobodne. Človek môže byť zástancom európskej hospodárskej politiky a nemusí podporovať rast deficitu. Európske politiky nebudeme schopní koordinovať jednoducho pomocou ozdravenia na požiadanie.

My, nehovorím „vy“, nesmieme, ako sme to robili predtým, vkladať slová do úst tých, ktorí sa odvážili mať svoj názor na menovú politiku: je možné obhajovať odlišnú menovú politiku bez spochybňovania nezávislosti Európskej centrálnej banky. Poviem to: je možné byť zástancom európskej štrukturálnej hospodárskej politiky a nesúhlasiť s rastom deficitu. Prestaňme hovoriť, že niektorí majú pravdu a niektorí sa mýlia. Práve naopak, európska diskusia musí byť skutočná diskusia, a nikto nemá monopol na pravdu.

Z času na čas musíme ustúpiť do úzadia – a to by mohol byť jediný bod, na ktorom sa s pánom de Villiersom zhodnem – niekedy musíme opustiť dogmy, ktoré tak poškodili myšlienku Európy; dogmy, ktoré sú okrem toho nelegitímne, pretože často nevyplývajú z rozhodnutí prijatých demokratickými, a preto legitímnymi úradmi. Mojím vlastným európskym ideálom je silná európska demokracia, ktorá je skutočnou demokraciou. Skupinové myslenie, dogmy, zvyky a konzervativizmus narobili veľa škody. V súvislosti s inou otázkou, budem mať možnosť povedať o tom viac.

Vážený pán Szymański, chcel by som vám povedať, že veľmi dobre chápem problémy Poľska, najmä 95 % závislosť jeho hospodárstva od uhlia. Myslím si však, že Poľsko potrebuje Európu na modernizáciu svojho banského priemyslu a že s Poľskom môžeme bez problémov dosiahnuť dohody o čistom uhlí. Navyše Poľsko bude na modernizáciu svojho banského priemyslu potrebovať celú Európu. My potrebujeme Poľsko a Poľsko potrebuje Európu. Na tomto základe budeme spolu s pánom Barrosom hľadať kompromisy s našimi poľskými a maďarskými priateľmi a s niektorými ďalšími, ktorí majú obavy týkajúce sa ich hospodárskeho rastu.

Vážený pán de Villiers, ako ste povedali, zrušil som dogmy, pretože verím v pragmatizmus, ale otvorene, nepripisujte Lisabonskej zmluve nedostatky, ktoré nemá. Viem, že Lisabonská zmluva nie je zázrak. Zmluva nie je dokonalá, ale, pán Villiers, okrem Vendée, taká vec ako dokonalosť neexistuje, najmä vtedy, keď spájame 27 štátov s rôznymi vládami a s rôznou históriou. Musíte sa vzdať predstavy o ideálnej zmluve, veľmi dobre viete, že taká zmluva nebude nikdy existovať. Európania sú pragmatici, rozumní ľudia, ktorí by dali prednosť nedokonalej zmluve, ktorá zlepší situáciu, pred dokonalou zmluvou, ktorá nebude nikdy existovať, pretože sa nikdy nedosiahne rovnaký názor na tento nehmotný pojem.

Európa je o tomto všetkom: o každodennom pokroku, pretože sme chceli ukončiť vojnu a pretože chceme vytvoriť oblasť demokracie. Vážený pán de Villiers, myslím si, že by ste mali svoju myseľ zamerať na iný boj, pretože sa zdá, že tento spočíva vo vytvorení fiktívneho nepriateľa a v súčasnej kríze je úplne jasné, že európski občania chápu, že spolupráca je sila, nie slabosť. Aj vy, hoci ste silný a talentovaný, by ste boli sám voči tejto finančnej kríze bezmocný. Lepšie by bolo dosiahnuť vhodný kompromis s celou Európou, ako sedieť v kúte a vedieť, že máte pravdu.

Pán de Villiers, pokiaľ ide o „voľné ruky“, moja odpoveď sa týka vás, je to odpoveď slobodného človeka zapojeného do francúzskej politickej debaty. A myslím si, že pre nás je najdôležitejšou vecou prestať s táraním. Myslím si, že úprimní ľudia, ktorí uskutočňujú svoje myšlienky, dokážu dosiahnuť dobré kompromisy a že problémom európskej politickej diskusie je nedostatok myšlienok, ktorý ovplyvnil nás všetkých, všetky politické skupiny. Akoby sme boli paralyzovaní myšlienkou, že by sme mali prísť s niečím novým. Keď sa Európa posúvala dopredu, bolo to preto, lebo muži a ženy v danom čase vyčistili novú pôdu. Sebakritiku, na ktorú ste vyzývali, musíme urobiť všetci. V Európe sme dlhý čas konali tak, akoby sme boli nemenné objekty. Nasledovali sme zakladateľov, ale nenasledovali sme ich príklad: nevyčistili sme nové cesty, ani sme neprišli s novými myšlienkami. Som pevne presvedčený, že v tejto chvíli musíme ukázať trochu predstavivosti, pretože napokon najväčšie riziko dnes pochádza z nečinnosti a nedostatku odvahy pri riešení úplne novej situácie.

Vážený pán Kozlík, transparentnosť je absolútne nevyhnutná. Pokiaľ ide o otázku ratingových agentúr, myslím si, že najškandalóznejšou súčasťou krízy bol postoj ratingových agentúr. Tieto agentúry vo štvrtok udelili produktom rating AAA, a potom ho v pondelok znížili na BBB. Tento monopol troch ratingových agentúr, z ktorých väčšina je amerických, nemôže ďalej pokračovať. Jednou z kľúčových otázok prvého samitu o budúcej regulácii bude určite otázka ratingových agentúr, ich nezávislosti vo vzťahu k istým skupinám a existencia európskej ratingovej agentúry. O otázke hospodárskej súťaže by som vám chcel povedať – všetkým, ktorí ste hovorili o hospodárskej súťaži – že ja verím v hospodársku súťaž, ale mám už dosť ľudí, ktorí z nej chcú urobiť cieľ sám osebe, aj keď v skutočnosti je jednoducho prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Hospodárska súťaž je prostriedkom na dosiahnutie hospodárskeho rastu, nie je samoúčelná. Vynaložím všetko úsilie, aby sa tento pojem dostal späť do novej európskej politiky.

Verím v slobodu, verím vo voľný obchod a verím, že musíme odmietnuť protekcionizmus. Hospodárska súťaž však musí byť prostriedkom na zabezpečenie rastu. Hospodárska súťaž ako cieľ, ako samoúčelná je omylom: Myslel som si to pred krízou a myslím si to stále aj po kríze.

Vážený pán García-Margallo, máte pravdu, že potrebujeme nový bretton-woodsky systém, ako práve teraz povedali pán Daul a pán Schulz. Ak budeme iba lepiť kúsky náplasti, nemá zmysel organizovať medzinárodný samit. Nebude mať význam, ak zmeníme iba polovicu systému.

Spomenuli ste účtovné štandardy, ale pozrime sa na naše banky. Po prvé, diktatúra amerických účtovných štandardov sa stala neúnosnou. Po druhé, suma, ktorú môžu banky požičať, závisí od ich vlastných finančných prostriedkov a aktív. Ak na oceňovanie aktív použijeme metódu oceňovania trhovými cenami (tzv. mark-to-market), na základe už neexistujúceho trhu, ktorý bol úplne destabilizovaný, ožobráčime banky, ktoré budú potom ešte menej schopné plniť ich úlohu. Otázka zmeny účtovných štandardov, ktorú nastolil pán predseda Komisie, mala našu plnú podporu – bolo to veľmi naliehavé. Pán predseda, chcel by som tiež oceniť ústretovosť Parlamentu, ktorý mohol hlasovať za túto zmenu, pretože sme v spolurozhodovacom procese dosiahli jednomyseľnosť s neuveriteľnou rýchlosťou, ktorú Európska rada víta.

Vážený pán Rasmussen, mohli sme predísť tejto kríze? Predtým, než o tom rozhodneme, sa musíme dohodnúť na tom, čo ju spôsobilo. Čo sa stalo? Spojené štáty americké, naši spojenci a naši priatelia žili posledné tri desaťročia nad svoje pomery. Federálna rezervná banka vykonávala menovú politiku, ktorej súčasťou bolo udržiavanie mimoriadne nízkych úrokových sadzieb, čo umožňovalo prístup k finančným prostriedkom každému, kto si chcel požičať. Počas posledných 20 alebo 30 rokov sme so sebou niesli ohromujúce dlhy najväčšej svetovej mocnosti, a tieto dlhy musí teraz zaplatiť celý svet.

Za týchto okolností musia Američania prevziať svoju zodpovednosť a akceptovať dôsledky s nami. Nevidím však, ako by sme im my sami mohli povedať, aby s touto stratégiou prestali. Chcel by som dodať, že niektoré naše banky už neplnia svoju úlohu: úlohou banky je požičiavať jednotlivcom a podnikom, podporovať jednotlivcov pri raste ich rodín a podporovať podniky pri rozvoji ich projektov, a po danom období zarobiť peniaze. Z našich bánk sa stali takzvané obchodovacie miestnosti, čo sú miesta špekulácie, a banky si roky mysleli, že je jednoduchšie zarábať peniaze špekuláciami ako investovaním.

Chcel by som doplniť, že spoločné znášanie rizík znamená, že všetky naše banky sa správajú slušne. V Európe je 8 000 bánk, 44 z nich funguje medzinárodne. Ak by sme na seba prevzali zodpovednosť a nechali banky skrachovať, ako sa to stalo v Spojených štátoch so spoločnosťou Lehman Brothers, celý systém by sa bol zrútil. Pán Rasmussen, neviem, ako sme sa mohli vyhnúť kríze, myslím si však, že ak by sme neboli odpovedali tak, ako sme odpovedali, kríza by nás bola pochovala: som o tom pevne presvedčený.

Hovoríte, že potrebujeme návrhy pred Vianocami, ale v skutočnosti ich potrebujeme pred polovicou novembra. Spolu s pánom predsedom Barrosom sa skutočne chystáme chopiť iniciatívy a zabezpečiť, aby sme ako Európania išli na samit s jedným hlasom, pričom sa pokúsime ešte o jedno: musíme sa dohodnúť nie na najmenšom spoločnom menovateli, ale na najväčšom, pretože konsenzus so sebou prináša riziko, že pri pokuse pretlačiť umelú dohodu, môžeme zmenšiť svoje ambície. To je riziko. Dúfam, že zostaneme ambiciózni a svoje ambície príliš nezmenšíme a že stále budeme hovoriť jedným hlasom.

Nebudem sa vracať späť k hedžovým fondom, už som povedal, že sa musia regulovať. Regulácii nesmie uniknúť žiadna finančná inštitúcia, či už verejná alebo súkromná.

Vážená pani Neytsová-Uyttebroecková, pýtali ste sa, či rozhovory s Ruskom budú pokračovať, bez ohľadu na udalosti. Samozrejme nie, ale predstavte si seba na našom mieste. Rusi zastavili svoje tanky 40 km od Tbilisi, pretože my v Európe sme o to požiadali. Rusko stiahlo svoje vojenské jednotky späť za hranice spred krízy 8. augusta. Rusko povolilo vyslanie pozorovateľov, konkrétne európskych pozorovateľov a Rusko, i keď neochotne, pôjde na rozhovory do Ženevy. Ak, vzhľadom na to všetko, zrušíme samit EÚ – Rusko, kto bude schopný pochopiť politiku Európskej únie? Nikto.

Chcel by som dodať, že spolu s pánom predsedom Barrosom sme prijali opatrenie nie na zrušenie, ale na odloženie samitu. Aký je v tom rozdiel? Ak by sme sa boli rozhodli zrušiť samit, potrebovali by sme jednomyseľné rozhodnutie Európskej rady. Podľa môjho názoru by to bolo politicky rozpačité. Rozhodnutie o odložení samitu nám umožňuje pokračovať bez rozdávania nezaslúžených zlatých hviezd. Preto som presvedčený, že táto stratégia ukazuje rozvahu a je pokojná a ľahko zrozumiteľná. Nedomnievam sa, že by sme mohli urobiť niečo iné, a som naďalej presvedčený, že Rusko bude partnerom, s ktorým môžeme viesť dialóg, s ktorým môžeme otvorene rozprávať, ale tento dialóg môžeme rozvíjať iba vtedy, ak s nimi budeme rozprávať. Na druhej strane, ak nebudeme spolu hovoriť, Rusko bude mať pocit, že je obkľúčené, a naše myšlienky budú mať menší vplyv. Som o tom presvedčený, budúce udalosti však môžu, samozrejme, ukázať, že sa mýlim. Preto je to otázka prevzatia našej zodpovednosti.

Vážený pán Wojciechowski, o tom, kto by mal zastupovať Poľsko, nerozhoduje úradujúci predseda Rady. Poľsko má v Európskej rade dve kreslá, a o tom, kto v nich má byť, rozhodlo Poľsko. Predstavte si Európu, v ktorej by predseda Európskej rady povedal „nie, vy nemôžete prísť a vy môžete“. Aká by to bola Európa? Poľsko má prezidenta, ktorého vy zrejme nepodporujete, a má premiéra, a tí ako štátnici a ako Európania rozhodujú o tom, kto by mal zastupovať Poľsko. Nakoniec sa nám to podarilo úspešne zvládnuť a začiatkom decembra budem mať príležitosť ísť do Poľska, kde poľskému prezidentovi poviem: „Musíte dodržať svoj sľub. Sľúbili ste, že podpíšete Lisabonskú zmluvu, ktorú ratifikoval váš parlament, a tento sľub musíte dodržať“. To je dôveryhodnosť štátnika a politika.

(potlesk)

Som pevne presvedčený o dôležitosti Poľska v Európe a poviem to tak, aby som nikoho neurazil.

Vážený pán Martin, potrebujeme odvážnu európsku demokraciu. Viem o vašej kampani, vašej kampani proti korupcii a za úplne fungujúcu demokraciu. Máte úplnú pravdu, ale môžem vám povedať, že spolu s pánom predsedom Barrosom sme ukázali, že dokážeme byť odvážni. Navyše sú v tomto Parlamente dokonca ľudia, ktorí majú pocit, že som cestoval bez mandátu. Ak by som musel pri odchode čakať na mandát, určite by som cestoval menej často.

Vážená pani Sudreová, aj vám ďakujem za vašu podporu. Európa existuje teraz a máte úplnú pravdu, že zachovanie súčasného stavu nie je voľbou. Myslím si, že je tu niečo, na čom by sme sa všetci mohli dohodnúť. Najhorší možný výsledok by bol ten, keby sme po tom, čo prejde búrka, pokračovali ďalej, ako keby sa nič nestalo. Znamenalo by to koniec európskeho ideálu a nemáme právo nechať prejsť túto príležitosť popri nás bez povšimnutia.

Takže niektorí ľudia sú prekvapení: prečo usporadúvame samit tak rýchlo? Dôvod je tento. Preto, lebo sme si povedali, že ak budeme čakať príliš dlho, najmä ak budeme čakať, kým nebude zvolený nový americký prezident, situácia by sa mohla ďalej zhoršovať a nemali by sme žiadnu odpoveď. Alebo by sa situácia mohla zlepšiť, a potom na budúcu jar by na to každý zabudol a nič by sa nezmenilo. Preto sme museli usporiadať samit, alebo v každom prípade prvý, v novembri, bez ohľadu na časový plán v Spojených štátoch.

Dámy a páni, myslím si, že som odpovedal každému, kto hovoril. Som tiež viazaný časovým plánom predsedníctva a spolu s pánom predsedom Komisie a pánom predsedom Európskeho parlamentu musím usporiadať tlačovú konferenciu. Ak som neodpovedal každému, chcel by som sa ospravedlniť. Nebolo to samozrejme preto, lebo som nechcel, ale pretože som bol vyzvaný, aby som dodržal program dňa. Snažil som sa zo všetkých síl a ak budete chcieť, v decembri budem mať, samozrejme, príležitosť vrátiť sa do vášho Parlamentu a odpovedať na otázky rečníkov podrobnejšie.

  Predseda. – Vážený pán úradujúci predseda Rady, z vystúpení a teraz aj z potlesku je zrejmé, že máte podporu Európskeho parlamentu.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Chcem iba v krátkosti odpovedať na otázku, ktorú mi položil pán Rasmussen. Musím tiež požiadať o ospravedlnenie, pretože sa musím zúčastniť na tlačovej konferencii. Komisiu bude zastupovať pán komisár Almunia.

Ako som povedal vo svojich predchádzajúcich poznámkach, v našom preskúmaní nebude chýbať žiadna oblasť finančných trhov. Naozaj sa vám chcem poďakovať za návrhy, ktorými ste vy osobne a mnohí poslanci Európskeho parlamentu prispeli do vašej správy. Preskúmame všetky tieto možnosti. Ako práve povedal pán prezident Sarkozy, chceme byť na čele tohto globálneho úsilia. Sme presvedčení, že niektoré z týchto návrhov môžeme realizovať pred Vianocami, ako ste požadovali, niektoré sú však technicky veľmi chúlostivé. Prijmeme rozhodnutie a zapojíme sa do medzinárodnej diskusie o všetkých týchto otázkach, domnievam sa však, že je tiež dôležité, aby sme mali technicky bezchybné návrhy. Určite ste si všimli, že sme urobili všetko, čo bolo dohodnuté s radou Ecofin – finančný plán, ktorý je vám k dispozícii. Nedá sa povedať, že počas funkčného obdobia tejto Komisie sme neprijali právne predpisy pre finančné služby. Od začiatku funkčného obdobia tejto Komisie sa v oblasti finančných služieb prijalo tridsaťdva legislatívnych opatrení v spolurozhodovacom alebo v komitologickom postupe, pričom 19 z nich bolo prijatých v spolurozhodovacom postupe. V nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch ich bude o niekoľko viac. Začíname začiatkom budúceho mesiaca návrhom o ratingových agentúrach.

Dovoľte mi uviesť príklad o ratingových agentúrach. Budem hovoriť veľmi otvorene. O potrebe regulácie ratingových agentúr som osobne niekoľkokrát hovoril s viacerými vládami. Odpoveď bola jednoznačné „nie“. Takáto je pravda. Preto vás žiadam – niektorých z tých, ktorí kritizujú Komisiu: možno by ste mohli využiť svoj vplyv vo vašich vlastných vládach alebo stranách, ktoré sú vo vašich vládach. Veľmi by to pomohlo, pretože skutočne pred niekoľkými mesiacmi, keď sme o tom diskutovali (a v tejto oblasti bol pán komisár McCreevy za reguláciu ratingových agentúr), najambicióznejší návrh, ktorý niektoré vlády zvažovali, bol kódex správania.

Mohli by ste povedať, že to je všetko veľmi dobre a Komisia má právo to robiť. Je to pravda, ale ako viete, v otázkach finančných služieb sa majú veci inak ako v mnohých iných otázkach. Keď sme boli v kríze – a kríza vrcholila v septembri tohto roku (tento plán sme však mali od augusta minulého roku) – mnohé naše vlády nám skutočne dôrazne odporúčali, aby sme nepredkladali návrhy, ktoré by mohli zvýšiť úroveň poplachov alebo vytvoriť určitý typ poplachového reflexu. Som presvedčený, že v tejto záležitosti musí byť Komisia obozretná. Vo veľmi citlivých otázkach týkajúcich sa finančných trhov sa musíme vyhýbať vplyvu prázdnych vyhlásení. Nemôžeme iba robiť vyhlásenia. V tejto otázke je veľmi dôležité udržiavať koordináciu medzi Parlamentom, Komisiou a Radou. Chcel by som povedať, že v Európskej komisii sme samozrejme za európsky rozmer regulácie a dohľadu. Hovorím to veľmi úprimne. Ak Komisia často nepredloží návrhy, ktoré ste správne podali, nebolo to vždy preto, lebo spíme, alebo pre zaujatosť. Bolo to preto, lebo analýza situácie ukázala, že možnosť ich dosiahnutia bola nulová alebo blízka nule. Chcem vám to povedať veľmi otvorene. Budeme mať čas na preskúmanie všetkých príčin a všetkých etáp tohto procesu, myslím si však, že je dôležité, aby ste to vedeli v tejto rozprave.

Úprimne povedané, pred dvomi týždňami niektoré naše vlády stále hovorili, že nepotrebujeme európsku odpoveď. Možno ste zaznamenali, že som v európskej tlači publikoval článok, v ktorom som požadoval, naliehavo žiadal, európsku odozvu. Niektoré z našich vlád hovorili: „Nie, môžeme to urobiť na vnútroštátnej úrovni. Nepotrebujeme európsky rozmer.“ Pokúsme sa teda konať spoločne. Pozrime sa na seba kriticky, pretože to musíme urobiť všetci, pokúsme sa však vyhnúť zjednodušujúcej odpovedi na veľmi zložitý problém. Sme pripravení na konštruktívnu spoluprácu s Európskym parlamentom a Radou, aby sme našli dobré riešenia pre Európu a možno aj pre zvyšok sveta.

(potlesk)

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

  Gilles Savary (PSE). – (FR) Vážená pani presedajúca, je mi veľmi ľúto, že pán Pöttering mi nedal slovo, keď som o to žiadal, pretože som ho jednoducho žiadal o právo na odpoveď a bol by som radšej, keby to bolo počas prítomnosti predsedu Rady.

Som pobúrený tým, čo sme počuli, ako sa tu robí obetný baránok z francúzskych socialistov. Nikdy, nikdy som nevidel, aby úradujúci predseda Rady spochybňoval nejakú politickú stranu. Nikdy som nevidel, aby sa prezident Francúzskej republiky vysmieval svojim krajanom na medzinárodnej scéne ako je táto, a preto to považujem za neprístojné a chcem oficiálne ospravedlnenie od francúzskej vlády.

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Robert Atkins (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, mám procedurálnu námietku. Opäť tu máme ďalší príklad absurdného riadenia záležitostí tohto Parlamentu. Je načase, aby si predsedníctvo uvedomilo, že keď sa majú konať hlasovania, tie sa musia konať v ohlásenom čase. Nikto nie je dôležitejší ako uplatňovanie našich demokratických práv počas hlasovania. Žiadam vás, prosím, aby ste predsedníctvo upozornili na spôsob spravovania našich záležitostí, aby ich bolo možné zlepšiť a aby sme hlasovali v správnom čase a dodržiavala sa presná dĺžka vystúpení.

(potlesk)

  Predsedajúca. – Vážený pán Atkins, ak nemáte nič proti tomu, budeme teraz pokračovať v rozprave.

Dámy a páni, chcela by som vás požiadať, aby ste úzkostlivo dodržiavali svoj rečnícky čas. Nebuďte prekvapení, keď vás preruším.

  Linda McAvan (PSE). – Vážená pani predsedajúca, škoda, že odišiel úradujúci predseda Rady, pretože mám pre neho správu, dúfam však, že ju prevezme pán Jouyet.

Pán predseda dnes dopoludnia povedal veľmi dôležité veci o zmene klímy a správne pripomenul pánovi Nassauerovi, že teraz nie je čas na vzdanie sa ambícií v oblasti zmeny klímy a oslabenie predložených návrhov.

(potlesk)

V tomto Parlamente a v Rade bola obrovská loby. Loby začala pôsobiť dávno predtým, než toto leto vypukla finančná kríza: začala pôsobiť minulý rok. Sotva v Berlíne zaschol atrament, už ľudia začali s pokusmi dohodu oslabiť.

Pán prezident Sarkozy žiadal o zapojenie Parlamentu. Chce dosiahnuť viac ako zapojenie: chce nás dostať do spolurozhodovacieho postupu. Neviem, prečo ešte diskutujeme o dôležitosti spolurozhodovacieho postupu: bez spolurozhodnutia tohto Parlamentu nebude žiadny klimatický balík.

Chceme dohodu do Vianoc. Socialistická skupina vám môže dať tento záväzok. Pokiaľ ide o druhú stranu, nie som si istá – možno pán Sarkozy požiada svojich ľudí. Socialistická skupina chce záväzok do Vianoc, ale nie akúkoľvek dohodu. Chceme dôveryhodnú dohodu, chceme vyváženú dohodu o životnom prostredí, pracovných miestach a konkurencieschopnosti.

Nechceme však takú dohodu, ktorá je založená na najmenšom spoločnom menovateli. Pán prezident Sarkozy nám práve pripomenul, čo sa stane v prípade, ak pôjdete s najmenším spoločným menovateľom. Vieme, že jednotlivé krajiny majú problémy – a môžeme o nich hovoriť – ale musíme mať balík, ktorý je dôveryhodný, pokiaľ ide o medzinárodné rozhovory, nie balík založený na kompenzáciách v ďalších krajinách, pretože to nie je dôveryhodný balík; a ani balík, ktorý rúca systém obchodovania s emisiami a ničí cenu uhlíka. Vážený pán úradujúci predseda, dúfam, že tieto správy odovzdáte pánovi Sarkozymu.

Pán Nassauer hovoril o nákladoch na klimatický balík. Dnes vyhadzujeme miliardy a miliardy na finančnú krízu, ktorej čelia naše banky. Samozrejme, existuje odhad nákladov klimatického balíka, ktorý urobila Komisia, ale nechcem ísť o pár rokov späť za našimi občanmi a povedať im, že budeme musieť nájsť ďalšie miliardy, pretože sme v tejto chvíli nedokázali konať v otázke zmeny klímy. Horšie ako tieto peniaze budú zničené životy na celej planéte. Majme určitú politickú odvahu na všetkých stranách tohto Parlamentu, poďme vpred a uzavrime dohodu s Radou, a uzavrime ju pred Vianocami, včas pre medzinárodné rozhovory.

(potlesk)

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE). – (LT) Chcela by som povedať iba jednu vec. Pán predseda Komisie povedal, že reakcia Európskej únie na krízu bola nedostatočná. V skutočnosti bola reakcia silná, členské štáty odpovedali, ale európske inštitúcie reagovali pomaly. Dokonale sa to ukázalo dnes v tejto sále, keď odišiel pán Sarkozy, odišli všetci novinári. Nikto sa o nás nezaujíma. Dôvodom je predovšetkým naša neschopnosť reformovať náš spôsob práce. V Európskej komisii a v Európskom parlamente je veľa skvelých ľudí, ale byrokratický systém bráni akejkoľvek iniciatíve. Dokážeme reagovať na tsunami v Ázii, dnes však budeme mať rozpravu o rozpočte, pri ktorého príprave sa nezobralo do úvahy hospodárske tsunami, ktoré teraz prežívame v Európe. Mohli sme niečo urobiť, dať do nášho rozpočtu iné priority. Mohli sme tiež v našich parlamentných výboroch stanoviť priority, ktoré by nám pomohli prežiť túto krízu a uspokojiť očakávania ľudí. Bolo by potrebné reformovať Európsku komisiu. Chcela by som zdôrazniť, že strategické funkcie Komisie by sa mali oddeliť od jej technických funkcií. Komisia by potom pracovala efektívnejšie.

  John Bowis (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, pánovi úradujúcemu predsedovi, ktorý teraz nie je prítomný, by som chcel povedať: dnes dopoludnia ste výrečne hovorili o úlohe pre našu hospodársku budúcnosť, ktorá je oprávnene na prvom mieste nášho programu, ale na samite a dnes znova, ste nemenej oprávnene a nemenej výrečne vysvetlili, že vaším úmyslom je zachovať časový program a ciele týkajúce sa riešenia zmeny klímy. Vaše slová sú veľmi dôležité a správne. Povedali ste, že klimatický balík je taký dôležitý, že ho nemôžeme jednoducho stratiť pod zámienkou finančnej krízy.

Veľmi dôležité bolo, že pani kancelárka Merkelová, napriek reálnym obavám, ktoré jej krajina a ďalšie členské štáty majú, objasnila, že Nemecko sa prihovára za realizáciu cieľov v oblasti zmeny klímy a nájdenie riešení pred decembrovým samitom. Som presvedčený, že keď nás na to vyzvete, Parlament bude reagovať účinne a v správnom čase.

Musím však povedať, že v strede pozornosti je teraz Rada. Aby sme dosiahli tieto ciele, budeme musieť upokojiť krajiny, ktoré majú reálne problémy, napríklad Poľsko, ktoré má problémy s uhlím. Musia sa vyjasniť miernejšie kritériá, ktoré, ako vieme, budú poskytnuté obmedzenému zoznamu priemyselných odvetví a sektorov, ktoré majú reálne problémy s emisiami. Musíme si tiež veľmi jasne povedať, že naša podpora biopalív v doprave závisí od vývoja palív z trvalo udržateľných zdrojov. Bez toho by sme mohli spôsobiť nenapraviteľné škody životnému prostrediu a biotopom ľudí, divej zveri a rastlinného života.

Stanovili sme si obrovskú úlohu, je to však úloha, ktorú si nemôžeme dovoliť premrhať. Popri ekologickej katastrofe by boli naše súčasné hospodárske problémy nepodstatné.

Ako povedal pán prezident Sarkozy, tieto dve politiky musia ísť ruka v ruke. Musíme však zabezpečiť – a pán predseda musí zabezpečiť, aby Parlament nezostal izolovaný pre neschopnosť Rady nasledovať jeho príklad.

  Bernard Poignant (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, som prvý francúzsky socialista, ktorý sa zapojil do tejto rozpravy. Mrzí ma, že úradujúci predseda Európskej rady odišiel po tom, čo si robil žarty z veľkej strany v jeho veľkej krajine. Má právo to urobiť, ale má tiež povinnosť zostať a vypočuť si odpoveď: tou je moja sťažnosť na neho. Myslím si tiež, že nie je dobré, aby sa úradujúci predseda Európskej rady pokúšal rozdeľovať jednu z hlavných skupín v Parlamente. Pán Schulz mu odpovedal. Keď sa vysmieva z francúzskeho socializmu, nech si rozmyslí, z koho sa vlastne vysmieva. Zabúda, že francúzsky socializmus dal Európe Françoisa Mitterranda, zabúda, že nám dal Jacqua Delorsa…

(potlesk)

… a zabúda, že v záujme svojej dôveryhodnosti v Európe si dokonca požičal dvoch socialistov, pána Bernarda Kouchnera a pána Jeana-Pierra Jouyeta.

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Vážená paní predsedajúca, dôležité sú dve veci. Prvou je finančná kríza. Je dôležité, aby Európa hovorila jedným hlasom. So Spojenými štátmi sme naposledy spoločne hovorili o riešení krízy, keď sme diskutovali o terorizme. Importovali sme veľa pravidiel, ktoré sa v súvislosti s osobným súkromím teraz zdajú európskemu spôsobu myslenia veľmi cudzie. K tejto kríze musíme mať európsky prístup, a preto musíme mať spoločné pravidlá a normy pre transparentnosť, solidaritu a finančné nástroje, ktoré sa majú používať na európskom trhu. Výborným nástrojom na tieto účely by bol Pakt stability.

Druhou dôležitou záležitosťou je klimatický balík. O klimatickom balíku sme hlasovali v dvoch hlavných výboroch a veľkou väčšinou sme rozhodli, že podporíme návrh Komisie. Nehodláme cúvnuť vo veci cieľov ani časového plánu. Ak to predsedníctvo s trvaním na cieľoch a časovom pláne myslí vážne, budeme čakať na oznámenie, kedy si môžeme sadnúť a diskutovať o tejto záležitosti konkrétne. Pokiaľ ide o Parlament, využijeme svoju spolurozhodovaciu právomoc a spolurozhodovací postup v rámci medziinštitucionálnej rovnováhy.

(potlesk)

  Alexander Radwan (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, tiež by som sa radšej priamo obrátil na pána Sarkozyho a najmä na pána Barrosa, pretože s pánom predsedom Komisie som chcel rozprávať v súvislosti s tým, že v posledných rokoch sme s niektorými komisármi nemali veľké úspechy.

Občania očakávajú, že Európa sa nebude zaoberať bezvýznamnými vecami, ale dôležitými záležitosťami. Pán Schulz, ktorý práve odišiel z rokovacej sály, hodil všetkých konzervatívcov do jedného vreca. Ľudia neočakávajú, že v menej dôležitých veciach ich bude niekto vodiť za ručičku. Namiesto toho chcú väčšiu slobodu pre malé a stredné podniky a občanov v oblasti regulácie a väčšiu aktivitu v prípade dôležitých otázok. Chcem zdôrazniť, že Európsky parlament už v roku 2003 vyzval Komisiu, aby predložila návrh o úverových ratingových agentúrach. Komisia sa, napočudovanie, aj keď to bezpochyby neplatí pre všetkých komisárov, medzitým oboznámila s pojmom hedžové fondy. Predseda Komisie sa teraz venuje tejto oblasti.

Pán Schulz si veci veľmi zjednodušil, keď vyhlásil, že na vine sú iba konzervatívci. Rada skutočne počas mnohých rokov bránila akémukoľvek pokroku v oblasti dohľadu. Boli to nemeckí ministri financií pán Eichel a pán Steinbrück. Chcel by som Parlamentu pripomenúť, že osoba, ktorá bola často zodpovedná za spomaľovanie vecí na európskej úrovni – a požiadal by som socialistov, aby to povedali svojmu predsedovi – bol pán Koch-Weser, ktorý má teraz dobré miesto v Deutsche Bank.

Očakávame, že v budúcnosti Európa prinesie svoje morálne hodnoty a priority do regulácie finančných trhov. Znamená to trvalú udržateľnosť, nielen maximalizáciu rizík s cieľom maximálneho zisku. Znamená to tiež zameriavať sa na základy, ako by robil stredný podnik. Musíme to zaviesť v medzinárodnom kontexte. Nestačí len organizovať medzinárodné konferencie. Európa sa musí zjednotiť, aby na medzinárodnej úrovni zabezpečila, že niečo podobné sa už nebude opakovať.

  Pervenche Berès (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, keď som si pozerala závery Rady, niečo ma zarazilo. Otázka odmeňovania sa uvádza, celkom oprávnene, ako jeden z hlavných problémov, ktorý musíme riešiť spoločne a prevziať zaň zodpovednosť. Je tu však tiež otázka daňových rajov a mám dojem, aj keď sa môžem mýliť, že o tejto téme text mlčí, dokonca aj medzi riadkami.

Úradujúci predseda Rady povedal, že musíme byť ambiciózni a nedržať sa iba najmenšieho spoločného menovateľa. Uvítala by som, keby ten istý smer sledoval aj v otázke daňových rajov. Pána predsedu Barrosa by som chcela tiež vyzvať, že ak chce naozaj tieto otázky riešiť, aby rozšíril svoju pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberá touto krízou, o pána komisára Kovácsa.

Napokon by som uvítala, keby Komisia vyzvala členské štáty, aby prehodnotili národné akčné plány. Aký zmysel má naša koordinácia hospodárskych politík na základe národných programov, ktoré ani nezohľadňujú predpovedanú recesiu, ktorej budeme musieť čeliť? Ak Komisia berie vážne hospodársku vládu, musí požiadať členské štáty, aby prehodnotili tieto plány z hľadiska reálnej hospodárskej situácie, ktorej budú musieť čeliť.

Napokon, každý sa mohol vyjadriť a nakoniec máme určitú mieru európskej kooperácie. To však nestačí. Máme historickú príležitosť poskytnúť členským štátom nástroje na ovplyvnenie reality hospodárskych politík a hospodárskych a priemyselných stratégií členských štátov. Využime túto príležitosť čo najlepšie. Musíte prevziať iniciatívu v mene Komisie, aby ste zabezpečili rámec pre spôsob, ktorým budú členské štáty využívať znárodňovanie bánk, aby ich zmenili na nástroje dlhodobého financovania investícií, ktoré budeme potrebovať…

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán Jouyet, Európska rada venovala časť svojich záverov energetickej bezpečnosti, ale táto otázka zostala nepovšimnutá a v rozprave bola prehliadaná. Táto otázka je teraz dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Podporujem závery Rady, ale čertovo kopýtko sa skrýva v detailoch, a práve tieto detaily a podrobné informácie chýbajú. Chcel by som upriamiť pozornosť na dva z nich.

Po prvé, kľúčová otázka vzťahov EÚ s dodávateľmi a tranzitnými krajinami. Myšlienka zintenzívnenia našich diplomatických vzťahov v energetike je úplne oprávnená, ale vždy chýba vôľa zo strany členských štátov dohodnúť sa, aký odkaz vyšleme tretím krajinám, a chýba súdržnosť našich politík na vnútroštátnej úrovni v otázke spoločného záujmu Únie. Stručne povedané, chýba nám spoločná zahraničná politika a spoločná politika v oblasti energetickej bezpečnosti. Dosiahnutie a uplatňovanie najmenšieho spoločného menovateľa, konkrétne koordinácie našich stanovísk voči našim dodávateľom energie a tranzitným krajinám, je veľmi vzdialené. Množstvo bilaterálnych dohôd, ktoré oslabujú našu rokovaciu pozíciu a v zahraničí poškodzujú obraz našej jednoty, dokazuje, že namiesto hovorenia jedným hlasom sa uplatňuje politika „každý sám za seba“.

Druhým problémom je nedostatok európskych projektov. Chýba akákoľvek zmienka o projektoch ropovodov a plynovodov, ktoré sú životne dôležité na zaručenie našej energetickej bezpečnosti. Osud projektu Nabucco sa teraz zdá neistý aj napriek tomu, že sa uvádza ako projekt s vysokou prioritou.

V súvislosti s energetickou bezpečnosťou sa musíme poučiť aj z gruzínskej krízy a vytvoriť účinný systém na ochranu súčasnej infraštruktúry v tranzitných krajinách počas vojny alebo politickej nestability.

Na záver pripomeniem heslo Rady: zodpovednosť a solidarita. Teraz už ostáva len viac konať, v opačnom prípade hrozí riziko, že európska vonkajšia politika v oblasti energetickej bezpečnosti zostane iba na papieri.

  Dariusz Rosati (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vo svojom vystúpení v rozprave o záveroch Európskej rady by som chcel spomenúť dve otázky.

Prvá z nich sa týka finančnej krízy. Kríza nepochybne ukázala, že je potrebné radikálne zlepšiť systém regulačného dohľadu nad bankami. Tieto zmeny sa musia zamerať na zlepšenie hodnotenia rizík aktív a na prispôsobenie preventívnych opatrení novým finančným nástrojom. Potrebné sú však aj zmeny, ktoré umožnia odstrániť cyklický charakter hypotekárnych rozhodnutí. Hypotéky rastú, keď sa zvyšuje cena nehnuteľnosti, a klesajú, keď sa znižuje. Presne tento mechanizmus prispieva ku vzniku špekulatívnych bublín.

Druhá otázka, ktorú chcem spomenúť, sa týka klimatického balíka. Vítam rozhodnutie Rady, že v prípade systému predaja povolení na emisie CO2 sa bude usilovať o kompromis. V niektorých členských štátoch sa 90 % energie získava z uhlia. Ak by sme požadovali, aby tieto krajiny nakupovali 100 % povolení už od roku 2013, účinok na ich hospodárstva by bol katastrofálny. Je potrebné zaviesť prechodné obdobia, ako si to vyžaduje triezve uvažovanie aj zásada rovnakého zaobchádzania.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, v marci 2007, počas nemeckého predsedníctva, a opäť v marci 2008, počas slovinského predsedníctva, sa európski vedúci predstavitelia zaviazali dosiahnuť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov najmenej o 20 % do roku 2020, teda cieľ, ktorý bol už vtedy menej ambiciózny. Nerobme si žiadne ilúzie: na zabezpečenie medzinárodnej dohody o zmenách klímy v Kodani po roku 2012 budeme musieť urobiť jasné a jednoznačné vyhlásenie prostredníctvom našich právnych predpisov.

V dôsledku súčasnej medzinárodnej finančnej krízy, krízy likvidity a hospodárskeho prepadu, sú mnohí opatrnejší pri stanovovaní dlhodobých cieľov CO2 alebo zaväzovaní priemyslu na dosiahnutie požadovaného zníženia skleníkových plynov, ktoré by umožnili európske hospodárstvo posunúť dopredu na ceste k nízkouhlíkovému, trvalo udržateľnému hospodárstvu, ktoré tak zúfalo potrebujeme a ktoré, podľa môjho názoru, začne tretiu priemyselnú revolúciu, v ktorej bude mať Európa ako prvý subjekt na trhu veľkú výhodu v celej oblasti nových technológií.

Na ciele EÚ po roku 2012 sa však nesmieme pozerať z hľadiska súčasnej hospodárskej krízy. Som presvedčená, že naše vlády to dokážu vyriešiť v krátkom čase a my musíme teraz splniť sľub, aby budúce generácie neniesli bremeno, vrátane hospodárskeho bremena, akéhokoľvek oneskorenia v súvislosti s klimatickým a energetickým balíkom. Nemôžeme platiť vyššiu cenu v budúcnosti za našu neschopnosť konať teraz, lebo história k nám nebude láskavá, alebo ako povedal pán prezident Sarkozy, premárnime svoju historickú príležitosť.

Ako spravodajkyni o klimatickom balíku mi Európsky parlament dal silný mandát na rokovania s Radou v rámci trialógu. Túto povinnosť beriem veľmi vážne. Musíme zachovať ciele a časový plán a ako povedal pán Sarkozy, naším heslom bude veľká ambícia s istým kompromisom. Teším sa na veľmi úzku spoluprácu s Komisiou a Radou počas francúzskeho predsedníctva. Som presvedčená, že spoločne dokážeme nájsť a do decembra aj nájdeme efektívnu a realizovateľnú dohodu o klimatickom a energetickom balíku…

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Ieke van den Burg (PSE). – Vážená pani predsedajúca, je zaujímavé sledovať, ako sa v Rade z dohľadu nad finančným trhom stala Chefsache. Oceňujem vytvorenie skupiny na vysokej úrovni s pánom Jacquom de Larosièrom, ktorú sme v Európskom parlamente požadovali už niekoľko rokov.

Chcem poslať tento jasný odkaz: koordinácia samotná nestačí. Skutočne sú potrebné inštitucionálne riešenia. Nepostačuje dobrovoľná spolupráca vnútroštátnych orgánov dohľadu na základe systémov „dodržuj alebo vysvetli“, ako napríklad v projekte Solventnosť I a v návrhoch smernice o kapitálových požiadavkách (CRD), a nepostačuje ani Fórum pre finančnú stabilitu, ktoré je dosť nezodpovedné a v ktorom sú iba zástupcovia z väčších krajín, ktorí presadzujú ich národné záujmy. Nezaznieva z neho jasný hlas Európy. Potrebujeme zjednotenú architektúru, podobnú Európskemu systému centrálnych bánk. Táto architektúra je perfektná a mohla by byť arbitrom vo vnútri EÚ a silným hlasom na medzinárodnej úrovni.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, predovšetkým by som chcel zablahoželať Rade, že sa jej v súvislosti s klimatickým a energetickým balíkom podarilo dosiahnuť dohodu o tzv. tretej ceste. Je to rozumné riešenie, ktoré nám umožní vyhnúť sa povinnému predaju energetických spoločností, napriek tomu však zabezpečuje náležitú hospodársku súťaž.

Po druhé chcem povedať, že otázka CO2 je, samozrejme, zvlášť dôležitá v súvislosti s finančnou krízou, pretože predajom povolení na dražbe sa znovu vystavujeme riziku obchádzania reálneho hospodárstva a vytvorenia nového špekulatívneho finančného nástroja, ktorý vytlačí energeticky náročné odvetvia von z Európy. Preto vás chcem znovu požiadať, aby ste veľmi starostlivo zvážili, či by nemalo väčší zmysel bezplatné rozdeľovanie povolení na emisie CO2 s jasnou 20 % kvótou, ako vziať peniaze podnikom, ktoré ich potrebujú na investovanie do inovácie a výskumu, aby dosiahli 20 % zníženie.

Musíme podporiť investície, najmä v prípade malých a stredných podnikov. Preto vyzývam aj na významný rozvoj transeurópskych sietí, najmä v oblasti energie a na vypracovanie stratégií na efektívnejšie opatrenia v oblasti energetickej účinnosti, pretože tá je osobite dôležitá pre naše malé podniky, pre zamestnanosť a čisté mzdy v Európe.

Nakoniec by som chcel vyzvať pána komisára Kovácsa, aby pouvažoval, ako by sme mohli pomocou daňovej politiky dať hospodárstvo znova do pohybu, najmä využitím nových možností a kratších dôb odpisovania a náležitých odpočítateľných výdavkov. Európske hospodárstvo je možné stimulovať vykonávaním nových daňových politík a prostredníctvom daňových stimulov.

  Giles Chichester (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, prirovnanie krízy na finančných trhoch k hurikánu nie je až natoľko vzdialené od skutočnosti: keď opadne vietor, vzniká ilúzia pokoja, ale odstránenie spustošenia, ktoré vietor za sebou znechal, trvá roky, a tak to bude aj s hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami chaosu, ktorý sme zažili.

Zmenené okolnosti nás nútia nájsť rovnováhu medzi kontinuitou a prispôsobením sa novej situácii. Z hľadiska energetickej politiky to znamená dodržiavanie strategických cieľov v oblasti bezpečnosti dodávok, trvalej udržateľnosti a konkurencieschopnosti. Zároveň musíme posúdiť, či je potrebné zmeniť taktiku, prostriedky. Energia je životne dôležitá pre náš spôsob života a životnú úroveň. Energetický priemysel si vyžaduje dlhodobé investície, kde vybudovanie novej kapacity trvá 5, 10 alebo 15 rokov a, samozrejme, nemôže byť krátkodobou odpoveďou na tieto krátkodobé problémy, ktorým čelíme. Dlhodobou záležitosťou je aj riešenie zmeny klímy a nemáme žiadny zázračný prútik ani jednoduché riešenie.

Pokiaľ ide o taktiku, niektorí majú výhrady voči úrovni a načasovaniu cieľov v rámci klimatického a energetického balíka. Niektorí sa ešte dávno pred finančnou krízou obávali presunu emisií oxidu uhličitého alebo presunu európskych pracovných miest. Možno sa musíme znovu pozrieť na detaily a možno aj na príslušné zásady.

V súčasnosti sa však najviac obávam, aby sme nepadli do pasce nadmernej regulácie, pretože nadmerná regulácia by mohla vyvolať ešte niečo horšie: opakovanie krízy z tridsiatych rokoch minulého storočia. Veľmi dobre si uvedomujem dôležitosť dobrej regulácie pre správne fungovanie trhov a pre transparentnosť, ale nezabime sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vďaka snahe pána prezidenta a predsedu vlády mojej krajiny, Poľska, na samite v Bruseli zvíťazil zdravý rozum, bol tu prednesený náležitý odkaz o klimatickom balíku. Na základe dohôd zo samitu, za ktoré ďakujeme európskym predstaviteľom, sme odvrátili hrozbu prehnane prísnych environmentálnych obmedzení, ktoré by ovplyvnili predovšetkým nové členské štáty, hoci táto hrozba úplne nezanikla.

Samit sa tiež zaoberal finančnou krízou. Niekoľko dní pred týmto samitom sa prekvapivo konal menší samit, ktorého sa zúčastnili najväčšie krajiny Európskej únie. Tento menší samit pripomínal politbyro Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Nie je správne, aby najsilnejšie členské štáty Únie vnucovali svoje riešenia ostatným krajinám. Navyše používanie dvojitého metra je poburujúce. Mám na mysli skutočnosť, že financovanie bánk v členských štátoch prijateľné je, ale poskytnutie pomoci poľským lodeniciam prijateľné nie je. V tomto ohľade je Európska únia podobná Orwellovej Zvieracej farme, kde sú si všetky zvieratá rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Diskusiu o miere a tempe sprísňovania ekologických, sociálnych a iných noriem, spolu s revíziou európskych nariadení, považujem za kľúč k riešeniu hospodárskej recesie, ktorej v súčasnosti čelí Európska únia. Pán Schulz tu s posmechom citoval záväzok Komisie a Rady, ale aj Parlamentu znížiť nadmernú reguláciu Únie. Je to práve tá pridaná negatívna hodnota, ktorá zhoršuje konkurencieschopnosť Európskej únie na globálnej úrovni. Automobilový, elektronický, sklársky, textilný priemysel a iné odvetvia nepotrebujú finančnú injekciu, potrebujú rozumnú mieru regulácie. Finančná kríza nie je výsledkom nedostatku regulácie, ale zlyhania kontrolných mechanizmov. A práve toto neochránilo investície a ohrozuje zamestnanosť. To isté sa týka pravidiel na celosvetovej úrovni. Kríza a celosvetová hospodárska recesia núka príležitosť na vytvorenie dôkladnejšieho súboru pravidiel pre globálne trhy, nielen pre európske, v záujme trvale udržateľného, ekologického a sociálne primeraného rozvoja. Takéto prostredie, ktoré musíme vytvárať pre Európanov aj na celosvetovej úrovni. Vítam aj dohodu Rady o energetickom balíku.

  Stavros Lambrinidis (PSE). - (EL) Vážená pani predsedajúca, to, čo dnes potrebujeme, je nová hospodárska a sociálna dohoda, „nový dohovor“. Ak sa toto EÚ nepodarí dosiahnuť, potom bude nenásytnosť trhu pokračovať v podporovaní kontraproduktívnych investícií, ktoré zadlžia vlastnú budúcnosť aj budúcnosť pracovníkov a občanov.

Čo vlastne myslíme pod pojmom nový dohovor? Potrebujeme nový systém hospodárskeho riadenia, nové poslanie Európskej centrálnej banky, nové chápanie sociálneho štátu, nie ako prívesku slobodného trhu, ale ako kľúča k rozvoju. Potrebujeme nové európske financovanie, zelený fond rozvoja, dôležitý globalizačný fond a, samozrejme, väčší rozpočet pre Európu. Potrebujeme tiež nový sociálny Maastricht zamestnanosti a rastu.

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, mnoho európskych občanov – vrátane tých, ktorých zastupujem – sa chce opýtať pána Barrosa a pána Sarkozyho, či pokladajú za spravodlivé, že náklady finančnej krízy majú znášať obyčajní európski občania, a nie vedúci manažéri bánk v USA a v Európe, ktorí zarobili milióny na nedbanlivom konaní, v niektorých prípadoch aj protizákonnom, a ktorí si teraz užívajú tieto milióny uložené niekde v daňových rajoch alebo na bezpečných sporiacich účtoch. Chcú sa tiež opýtať pána Barrosa a pána Sarkozyho, či je spravodlivé, že keď americké hospodárstvo prechladne alebo ochorie na rakovinu, majú chemoterapiu podstúpiť práve Európania. „Áno“ spolupráci s Američanmi, ale „nie“ závislosti.

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán Jouyet, bola som v Tbilisi, keď pán prezident prišiel prerokovať mierový plán, veľmi rada by som mu vzdala hold za jeho rýchle konanie v záujme zastavenia tejto vojny. No táto vojna bola čiastočne naším vlastným zlyhaním: štrnásť rokov sme boli príliš opatrní, v tichosti sme sa prizerali, ako sa stupňovali provokácie v separatistických regiónoch. Je pravda, že táto vojna Európu prebudila, konfrontovala ju s vlastnými záväzkami, no na Kaukaze oheň stále tlie a my musíme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme definitívne ukončili zmrazené konflikty. Je to v záujme bezpečnosti celej Európy.

Rovnako mi je známe, pán Jouyet, že krajiny Európy sú rozdelené vzhľadom na ich rozdielny názor na vstup Gruzínska do NATO, ja sama som proti. Predkladám vám takýto návrh: žiadam Európsku úniu, aby krajinám na Kaukaze navrhla neutralitu. Jedine neutralita môže zmenšiť napätie s Ruskom a definitívne ochrániť túto oblasť pred novými konfliktmi. Neutralita bude garantovať bezpečnosť týchto nových demokracií a pomôže zabezpečiť našu vlastnú bezpečnosť.

  Mirosław Mariusz Piotrowski (UEN). – (PL) Medzi najdôležitejšie záležitosti, ktoré boli počas samitu prerokované, patrí celosvetová finančná kríza spoločne s balíkom opatrení na boj proti zmene klímy. Bolo správne, že sa Rada zamerala na tento problém, hoci je znepokojivé, že kľúčové rozhodnutia boli prijaté skôr, a to na zasadnutí zástupcov len štyroch krajín. Toto stanovisko bolo následne potvrdené v takzvanej Euroskupine a až potom prednesené v Európskej rade. Takýto postup vzbudzuje vážne obavy, či je Európska rada skutočne braná vážne, alebo jednoducho slúži ako fórum, ktoré pečiatkuje rozhodnutia malej skupiny vedúcich predstaviteľov. Máme zobrať na vedomie, že sa teraz, pre všetky zámery a úmysly, vytvorila trojrýchlostná Európa?

Na pozadí celosvetovej krízy je vhodné zvážiť skoršie rozhodnutia o obmedzení emisií oxidu uhličitého. Ich bezprostredná realizácia predchádzajúceho môže ešte zintenzívniť recesiu, najmä v krajinách strednej a východnej Európy, ako je Poľsko, s negatívnymi dôsledkami na celé európske hospodárstvo. Preto je nutné prijať samostatný balík pre krajiny, ktorých hlavným zdrojom energie je uhlie.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, odpoviem krátko na reakcie, ktoré tu boli prezentované.

Rád by som povedal pani McAvanovej, že s ňou úplne súhlasíme v tom, že balík má byť ambiciózny; že dúfame, že ak to bude možné, spolu s pomocou Parlamentu budeme schopní dosiahnuť dohodu do Vianoc; a že súhlasíme, že to nemá byť len nejaká dohoda. Úplne sa teda stotožňujeme s vašou filozofiou a dúfame, že dosiahneme rovnováhu medzi konkurencieschopnosťou a udržateľným rozvojom.

Čo sa týka pani Starkevičiūtėovej, chcem jej povedať, že je jasné, že finančná kríza sa už naplno prejavila. Musíme, hovorím to rovnako aj ostatným rečníkom, vytrvať v tejto ceste, a preto sa držíme balíka opatrení v oblasti energetiky a zmeny klímy. Problematike rozpočtu EÚ sa budeme venovať zajtra v prvom čítaní. Domnievam sa, že návrh Komisie sa zameriava na rast a udržateľný rozvoj a že sa od neho nemáme vzdialiť, ale k tejto problematike sa vrátime počas zajtrajšej rozpravy.

Čo sa týka pripomienok pána Bowisa, je samozrejmé, že naše ambície vzhľadom na balík opatrení v oblasti energetiky a klimatických zmien nemôžeme pozastaviť pre finančnú krízu – to tu už bolo zdôraznené. Avšak musíme vziať do úvahy rozdiely v zdrojoch energie jednotlivých krajín a rovnováhu odvetví.

Pánovi Poignantovi a pánovi Savarymu chcem povedať, po prvé, že uznávam veľký prínos francúzskych socialistov v rozpravách v Európskom parlamente a ich obrovský prínos v Skupine socialistov v Európskom parlamente a, po druhé, že sa považujem za jedného z tých, ktorí si plne uvedomujú, koľko je Európa dlžná Jacquovi Delorsovi a Françoisovi Mitterrandovi. Rovnako si myslím, že Socialistická strana Francúzska to niekedy potrebuje vyhlásiť hlasnejšie, aby sa predišlo určitým nedorozumeniam: Európa sa neuberá smerom doprava alebo doľava, uberá sa európskym smerom. Toto je ponaučenie, ktoré som si zobral od Jacqua Delorsa a viem, že páni Savary a Poignant zastávajú rovnaký názor.

Vzhľadom na to, čo povedala pani Eková, samozrejme, sme úprimní, čo sa týka cieľov a časového harmonogramu. Musíme konať tak, aby sme zabezpečili, že balík bude pripravený na medzinárodné úlohy, ktoré bude musieť Európa riešiť.

Vzhľadom na pripomienky pána Radwana a ostatných k finančnej kríze, samozrejme podnikáme kroky na ochranu občanov, sporiteľov a aby sme zabezpečili, že osoby v rôznych inštitúciách, ktoré spôsobili krízu, za to budú niesť zodpovednosť. Už sme tu povedali, že sa má dodržiavať zásada povinnosti poskytnúť starostlivosť. Peniaze, ktoré sa sem vložili, sa musia využiť na ochranu občanov a sporiteľov. Nemienime ich dať ako dar tým subjektom, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za finančnú krízu, či už v USA alebo Európe, pretože príliš stavili na špekulácie.

Pani Berèsová právom zdôrazňuje, ako už bolo povedané, boj proti daňovým rajom v rámci EÚ a tiež mimo nej. Touto problematikou sme sa dostatočne nezaoberali v záveroch Európskej rady, ale, ako povedal úradujúci predseda Rady, budú ešte iné európske stretnutia, pri ktorých „európske“ znamená pravý význam tohto slova. Toto nie je dvoj-, troj- alebo štvorrýchlostná Európa: toto sú európske stretnutia, na ktorých môžeme spolu načrtnúť medzinárodné finančné pravidlá – nové medzinárodné finančné pravidlá – ktoré vydláždia cestu lepšiemu dlhodobému financovaniu hospodárstva. Podporujem to, čo bolo povedané o potrebe diverzity v reflexnej skupine zostavenej Komisiou.

Pán Saryusz-Wolski má úplnú pravdu, upozorňuje na dôležitú skutočnosť: nezdôraznili sme dostatočne závery Rady najmä s ohľadom na energetickú bezpečnosť. To, čo sa dosiahlo počas posledného stretnutia Európskej rady v oblasti energetickej bezpečnosti, je nesmierne dôležité. Zároveň musíme určiť praktickú podobu toho, čo sa povedalo o vzťahoch výrobcov energie a tranzitných krajín. Vieme, aký odkaz máme vyslať tretím krajinám, a musíme to mať na pamäti počas dialógu s Ruskom. Rovnako musíme určiť podobu týchto záverov podporou projektov na diverzifikáciu zdrojov dodávok, ako sú tie, o ktorých sa hovorilo, najmä plynovod Nabucco. Bol to, prirodzene, určitý druh Európy energie, ktorý vznikol počas posledného stretnutia Európskej rady.

Čo sa týka pripomienok pána Rosatiho, ako sme už povedali, musíme uvážiť osobitné črty energetickej situácie v Poľsku, najmä s ohľadom na uhlie, ale je jasné, že Poľsko musí prevziať zodpovednosť za prípravu samitu v Poznani, ktorý sa uskutoční koncom tohto roka.

Napokon, úplne súhlasím s tým, čo povedala pani Doylová. Musíme mať zmysel pre zodpovednosť. Finančná kríza nemôže zapríčiniť, aby sme zabudli reagovať na krízu životného prostredia. Nemôžeme sa skrývať za finančnú krízu.

Pokiaľ ide o to, k čomu vyzývala pani van den Burgová, rozhodne potrebujeme lepšiu inštitucionálnu koordináciu na úrovni kontroly. Musíme rozlišovať medzi kontrolou a reguláciou a v zmysle kontroly potrebujeme lepšiu spoluprácu na inštitucionálnej úrovni.

Podobne ako pán Rübig, aj ja som potešený dohodou, ktorú sme dosiahli o „tretej ceste“ energetického návrhu. Podľa môjho názoru je to plne vyhovujúci kompromis. Myslím, že je to všetko, čo vám k tomu môžem povedať. No rovnako je dôležité mať daňové stimuly na úsporu energie: v tomto bode sa stotožňujem s jeho názorom.

Vzhľadom na to, čo povedal pán Chichester, je pravda, že potrebujeme štrukturálne riešenia finančnej krízy – čo bude úlohou nadchádzajúcich medzinárodných samitov – ako aj zmeny klímy. Predovšetkým musíme mať dobré nariadenia, nie nadmernú reguláciu.

Nakoniec, vzhľadom na pripomienky pána Czarneckého, je zrejmé, že navzdory určitým priemyselným problémom musíme preskúmať alternatívy možnej adaptácie v niektorých krajinách. To je prípad Poľska a jeho námorných lodeníc, všetci dobre poznáme túto problematiku.

Na záver, vzhľadom na to, čo povedala pani Islerová Béguinová, vieme, že riešenie problémov na Kaukaze bude dlhotrvajúci proces a že Európa musí tiež prijať preventívne opatrenia. Súhlasím s ňou, že musíme myslieť viac dopredu vzhľadom na charakter týchto oblastí a ich susedstvo s Ruskom.

  Joaquín Almunia, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, rád by som počas piatich minút predniesol štyri body. Po prvé, Európa odpovedala konečne jednotne. Nezačali sme „jednotne“, no na stretnutiach Euroskupiny a Európskej rady sme odpovedali v súzvuku. Musíme v tom pokračovať. To je odkaz, s ktorým, verím, súhlasí každý. Únia, ktorá sa posúva od koordinácie balíkov pomoci ku koordinácii bankového systému. Je absolútne nevyhnutné koordinovať takéto systémy na európskej úrovni tak, aby v určitých krajinách nevznikali problémy. Únia v Európe, navrhnutá na celosvetové riadenie menového a finančného systému: je to niečo, čo v Rade bolo niekoľkokrát, skutočne veľakrát, prízvukované. Keďže sa to týka množstva členských štátov, je to aj nový odkaz, na ktorý budúci týždeň nemôžeme zabudnúť.

Po druhé, úplne súhlasím – a toto je niečo, čo povedali pán predseda Komisie a pán úradujúci predseda Rady – aby sme sa pustili do novej etapy lepšej regulácie finančného systému na európskej úrovni, Európa musí ďalších pár rokov hrať vedúcu úlohu na celosvetovej úrovni, kde ide o takúto reguláciou. Úplne súhlasím s tými z vás, ktorí rozhodne podporili dohľad, ktorý bude inštitucializovaný, nielen koordinovaný, na európskej úrovni.

Po tretie, celkom súhlasím s tými z vás, ktorí hovorili o nevyhnutnosti prijatia národných reformných programov a lisabonskej stratégie súčasného a budúceho reálneho hospodárstva. Je to navyše práca, ktorá pokračuje a ktorú vám a Rade Komisia predloží v decembri. Ďalej je nevyhnutné, čo sa týka tohto nového rozmeru a prispôsobenia lisabonskej stratégie, aby sme prihliadali na priemyselnú štruktúru a najmä malé a stredné podniky, ktoré sú hlavnými obeťami nedostatku úverov zapríčineným krízou bankového systému.

Nakoniec rozpočet. Je, samozrejme, nevyhnutné, aby sme rozpočet a vnútroštátne rozpočty využívali tak, aby v budúcnosti nevznikli problémy s ich udržateľnosťou. Naopak, vo fiškálnej a rozpočtovej politike by sa mal využívať manévrovací priestor, a to v rámci Paktu stability a rastu revidovaného v roku 2005. Je tu mnoho priestoru na flexibilitu, no tiež musíme – a vy ste spolu s Radou rozpočtovým orgánom – začať formulovať európsky rozpočet. Aj toto je, samozrejme, predmetom samostatnej rozpravy.

(potlesk)

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

V súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala šesť návrhov uznesenia(1).

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, v stredu 22. októbra 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. – (RO) Rozhodnutia, ktoré boli prijaté na stretnutí Európskej rady 15. a 16. októbra 2008, sú pre budúcnosť Európy strategicky dôležité. Vítam predovšetkým diskusiu o ratifikácii Lisabonskej zmluvy. Európska únia musí zrealizovať inštitucionálne reformy stanovené v zmluve, aby mohla zaručiť, že táto inštitúcia bude fungovať efektívnym a jasným spôsobom, ktorý bude pre európskych občanov prehľadnejší. Preto je hlavnou prioritou, aby proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy pokračoval a bol dokončený čo najskôr vo všetkých 27 členských štátoch.

Po druhé, ako spravodajkyňa o regionálnej spolupráci v oblasti Čierneho mora a členka Výboru pre právne veci by som rada zdôraznila dôležitosť aspektov zahraničnej politiky. Rada by som zopakovala naliehavú potrebu vytvorenia spoločnej európskej energetickej politiky s cieľom podpory energetickej bezpečnosti a európskej jednoty, rovnako ako diverzifikovania dodávok energie prostredníctvom silnej podpory energetických projektov, ako je napríklad plynovod Nabucco.

V neposlednom rade vítam rozhodnutie posilniť vzťahy EÚ s jej východnými susedmi, v tomto prípade s Moldavskou republikou prostredníctvom podpísania novej rozsiahlej dohody o spolupráci. EÚ sa okrem toho musí angažovať v Gruzínsku, ako aj v riešení všetkých konfliktov v oblasti Čierneho mora.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Najprv by som rád vyjadril francúzskemu predsedníctvu Európskej únie vykonávanému pánom Sarkozym, prezidentom Francúzskej republiky, moje blahoželanie k energii, nadšeniu a vízii, s ktorou prijíma svoj mandát. Či je to už otázka vojny na Kaukaze, ktorej sa predišlo, alebo prijatie opatrení na vyriešenie finančnej a hospodárskej krízy, predsedníctvo ukázalo, ako veľmi potrebujeme silnú a zjednotenú Európsku úniu a stabilné predsedníctvo, aby presadzovalo naše hodnoty vo svete, ktorý sa vyvíja rýchlym tempom a stal sa oveľa komplikovanejším. Vzhľadom na finančnú krízu a na potrebu riadneho fungovania hospodárstva podporujem členské štáty využívajúce svoju finančnú silu na obnovenie dôvery. Členské štáty využívajú to, čo sú v súkromnej oblasti zdroje, ktoré sa neuvádzajú v súvahe, inými slovami, záruky. V tomto kontexte by som rád predniesol myšlienku preskúmania zriadenia celosvetového verejného nástroja na hodnotenie štátov. Bol by umiestnený v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a jeho riadenie by bolo nesporné a nezávislé. Takáto celosvetová verejná agentúra na hodnotenie štátov by bola veľmi užitočná, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie celosvetových financií a svetového hospodárstva a aby sa na tomto základe dosiahol patričný sociálny pokrok.

  Katerina Batzeli (PSE), písomne. – (EL) Dohoda vyjadrená Európskou komisiou 15. a16. októbra je začiatkom, no nestačí.

Musíme znova nastoliť rovnováhu Európskej menovej únie spoločne s rozvojovou a sociálnou politikou. Potrebujeme jednotnú politiku Spoločenstva a nové inštitucionálne a hospodárske riadenie, aby sme znovu nastolili základnú rovnováhu hospodárstva v eurozóne.

Musíme znova zvážiť vytvorenie spoločného európskeho fondu ako dôsledku priamych opatrení, ktoré boli prijaté na zvládnutie zníženia úverovej schopnosti bánk, musíme vyjasniť, že daňoví poplatníci nemôžu byť dlhodobo zaťažovaní. Filozofia ponechania úverovej krízy na samoreguláciu aplikovaná doposiaľ na vnútroštátnej úrovni skrýva nebezpečenstvo nacionalizácie hospodárskej a sociálnej politiky a nerovnomerného vývoja európskeho hospodárstva. Mali by sme predísť takémuto rozštiepeniu inštitucionálneho charakteru EÚ.

Európa má výnimočnú a historickú príležitosť a musí navrhnúť nový model hospodárskeho a sociálneho rozvoja, čo sa už začalo prostredníctvom politík o zmene klímy, energetickej bezpečnosti a trvalo udržateľnom hospodárstve. Keď hospodárska kríza odoznie, mala by byť EÚ oveľa silnejšia na politickej aj inštitucionálnej úrovni, sociálnejšia a mala by sa ujať vedúcej úlohy pri presadzovaní politiky týkajúcej sa zmeny klímy.

  Titus Corlăţean (PSE), písomne. – (RO) S radosťou vítam závery zasadania Európskej rady z 15. a 16. októbra 2008, týkajúceho sa opätovného stanovenia politiky Európskej únie o jej východných susedoch, najmä pokiaľ ide o Moldavskú republiku. Európska únia skutočne musí začleniť oblasť Čierneho mora a samozrejme Moldavskú republiku na zoznam svojich politických priorít.

Musíme stanoviť jasný mandát na prerokovanie novej dohody o užšej spolupráci s touto krajinou, avšak s jasnou podmienkou, že je potrebné zaznamenať zreteľný pokrok a že komunistická vláda v Kišiňove bude svedomite dodržiavať demokratické zásady a zákonné normy európskeho práva, a že je tiež potrebné rešpektovať nezávislosť súdneho systému a právo tlače na slobodu prejavu. Potlačenie nedemokratických výstredností a zneužívania zo strany komunistických orgánov, zmena právnych predpisov s cieľom zrušiť opatrenia zabraňujúce občanom s dvojitým alebo viacnásobným občianstvom v prístupe k verejným funkciám či postaveniu, a upravenie volebného zákona v súlade s normami členských štátov Európskej únie, a odporúčania Európskej rady sú podmienkami podpísania dohody.

Rumunsko je a bude hlavným zástancom budúcej integrácie Moldavskej republiky do Európy. Očakávam, že moldavské orgány v tomto smere prijmú konkrétne opatrenia.

  Daniel Dăianu (ALDE), písomne. – Nový bretton-woodský systém musí byť veľmi dobre pripravený.

Množia sa hlasy vedúcich politikov v prospech za zorganizovanie svetovej konferencie v záujme vyriešenia štrukturálnych problémov súčasných svetových financií a prepracovania medzinárodnej štruktúry v tejto oblasti. Je samozrejmé, že na takúto historickú úlohu potrebujeme spojenie nových aj starých ekonomických síl. No svetová konferencia (nový bretton-woodský systém) musí byť dobre pripravená. Po prvé, musíme stanoviť analytické základy obnovy svetových financií. Keynes a Dexter White viedli svojich expertov dlhú dobu, hoci bola vojna, aby vytvorili životaschopný projekt. Musíme zabezpečiť, aby bol takýto plán k dispozícii v čase, keď sa budú prijímať rozhodnutia. Tím vedený Jacquom de Larosierom by mohol v tomto prípade výrazne pomôcť. Po druhé, potrebujeme, aby sa hlavné hospodárske mocnosti spolu zamerali na kľúčové otázky. No a tu sú veci komplikovanejšie. Pevne dúfam, že EÚ prevezme vedúcu úlohu pri spájaní síl pri prepracovaní medzinárodného finančného systému a reorganizácie regulačného a dozorného rámca, aby mohli financie skutočne slúžiť hospodárstvu.

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. – Európa vrátane Írska potrebuje Lisabonskú zmluvu, ak chceme vytvoriť jasnú a efektívnu politiku na riešenie globálnych kríz spôsobených kolapsom finančného systému, zmeny klímy a nedostatočného rozvoja veľkej časti sveta.

Hospodársky nacionalizmus nemôže vyriešiť tieto celosvetové problémy. Riešenie sa nenájde ani vtedy, ak dáme finančným inštitúciám alebo nadnárodným spoločnostiam voľnú ruku konať podľa vlastného zváženia, ak sa očakáva, že ich daňoví poplatníci vytiahnu z ťažkostí, keď zasiahne kríza.

Potrebujeme systém celosvetového riadenia, ktorý by obsahoval nadnárodnú reguláciu finančných trhov, samozrejme vrátane kompetencie uvalenia daní na takéto inštitúcie, aby sa im zabránilo manipulovať s jednotlivými krajinami.

Systém zdanenia výmeny meny je nevyhnutný na stabilizovanie týchto trhov a môže tiež poskytnúť hodnotný zdroj na vyplnenie medzery v realizácii rozvojových cieľov milénia (RCM).

Takýto systém poplatkov obyčajne poznáme pod názvom „Tobinova daň“. James Tobin ho navrhol ako prvý v dôsledku zničenia bretton-woodského systému v USA. Malo by to trojaký účinok: 1. pomoc stabilizovať menové trhy, 2. poskytnutie značných finančných prostriedkov na realizáciu rozvojových cieľov milénia, 3. znovuzískanie časti demokratického priestoru, ktorý bol doteraz poskytnutý finančným trhom.

  Elisa Ferreira (PSE), písomne. – (PT) Jednotná európska mena vytvorila prekážku, ktorá ochránila Európsku úniu pred horšími problémami počas súčasnej krízy. V tomto kontexte sa euro nesporne stalo európskym úspechom.

V súvislosti s dereguláciou a krízou na finančných trhoch sa na úrovni jednotlivých štátov prijal celý rad vzájomne si protirečiacich opatrení. Vytvorili sme dohodu, ktorá bola napokon vítaná, no nemôžeme zabudnúť na prílišnú pasivitu Komisie, keď bola potrebná štipka obozretnej a prezieravej vízie.

V posledných rokoch, nie mesiacoch, tento Parlament prediskutoval a prijal opodstatnené návrhy na reformu najmä v oblasti regulácie trhu a jeho dohľadu. Na základe tejto dôveryhodnosti požadujeme, aby predsedníctvo Rady a Komisia aktívne zapojili tento Parlament do reformných riešení, ktoré musia splniť tri úlohy.

Po prvé, v integrovanej Európe nemôžu byť systémové riziká naďalej regulované na vnútroštátnej úrovni. Musia sa vykonať štrukturálne kroky s jasnými a stálymi pravidlami garantujúcimi stabilný systém.

Po druhé, v globalizovanom svete musí byť Európa aktívnym partnerom pri vytváraní nového medzinárodného rámca zahŕňajúceho hlavných partnerov.

Po tretie, v čase, keď už je hospodárska recesia istá, musíme koordinovane realizovať balík na oživenie hospodárstva, ktorý bude garantovať rast a zamestnanosť a pomôže rodinám a podnikom znovunadobudnúť sebadôveru.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Základný prvok tejto rozpravy bol zasa opomenutý: inými slovami, musíme skoncovať s existujúcimi stratégiami, ktoré sú hlavnou príčinou súčasných kríz. Včera však bolo zaujímavé počúvať veľkých zástancov neoliberalizmu, ktorí teraz pripúšťajú, že niekde musí nastať zmena, no len v zmysle „prepracovania kapitalizmu“, ako už naznačil pán prezident Sarkozy. Z tohto dôvodu je jednou z ich priorít rozvoj prisťahovaleckej politiky, najmä prostredníctvom smernice o návrate, ktorá nerešpektuje základné ľudské práva a ktorá zaobchádza s nezákonnými prisťahovalcami, akoby boli zločinci, a nie ľudia utekajúci zo svojich krajín pred hladom a hľadajúci lepšiu budúcnosť pre seba a svoje rodiny.

Vzrastajúca ľahostajnosť voči sociálnym otázkam je naďalej jedným zo základných aspektov ich stratégie. V zdolávaní finančnej krízy, uvoľnili obrovské množstvo zdrojov a politickej vôle. No vzhľadom na sociálnu situáciu a krízu zapríčinenú úpadkom kúpnej sily, zvyšujúcu sa chudobu, nezamestnanosť, neisté formy zamestnania a slabo platenú prácu je neustály nedostatok zdrojov a politickej vôle. V skutočnosti sa zdá, že ich návrhy zhoršia sociálnu situáciu a nerovnosť v rozdelení bohatstva.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Európska rada potvrdila opatrenia, ktoré boli predtým prijaté a vznikli v záujme záchrany finančného kapitálu, chrbtovej kosti kapitalistického systému, a zabezpečenia „pokračovania štrukturálnej reformy“.

„Prepracovanie kapitalizmu“ jednoducho znamená viac kapitalizmu so všetkými jeho nezdravými rozpormi, väčšie vykorisťovanie pracovníkov, väčšiu liberalizáciu a privatizáciu verejných služieb a viac zárobku premeneného na kapitál, to je politika, ktorú dôsledne realizuje socialistická vláda Portugalska.

Nepadlo však ani slovo o:

- zväčšujúcich sa problémoch, ktorým čelia pracovníci a obyvateľstvo vo všeobecnosti, zvyšovaní platov a dávok zo systému sociálneho zabezpečenia, znižovaní cien základných potravín a služieb alebo efektívnom zamedzení zvyšovania nákladov na hypotéky,

- podpore výnosných investícií, zamestnaneckých právach, verejných službách a silnom verejnom hospodárskom sektore, napríklad v oblasti bankovníctva, prostredníctvom spravodlivého rozdelenia bohatstva,

- konci súčasnej menovej politiky EÚ a Paktu stability, konci „daňových rajov,“ a posilnení a využívaní štrukturálnych fondov na zabezpečenie efektívneho hospodárskeho rozvoja a zlepšenie životných podmienok pracovníkov.

Inými slovami, nebolo tu nič, čo by naznačovalo skoncovanie s kapitalistickými praktikami…

  Gábor Harangozó (PSE), písomne. – V súčasných mimoriadnych trhových podmienkach potrebujeme konkrétne opatrenia, aby sme zabezpečili dostatočnú flexibilitu plnenia Paktu stability. Bezprecedentné udalosti odhalili hranice európskeho finančného integračného systému v období, keď čelíme kríze takejto veľkosti. Keď bol reformovaný Pakt stability, nikto nemohol očakávať takýto finančný rozvrat. Na pozadí nedávnych udalostí sa zdá, že flexibilita Paktu stability je v prípade hospodárskeho spomalenia nedostatočná. Musíme dodržiavať rozpočtovú disciplínu, no mali by sme zaviesť viac flexibility, aby sme umožnili novým členom pripojiť sa čo najskôr do eurozóny. V rámci súčasných pravidiel finančná kríza skôr zabraňuje novým členom pripojiť sa k eurozóne tak, ako bolo naplánované. Hospodárska racionalita tvoriaca základ konštrukcie európskeho menového mechanizmu by sa mala opäť prispôsobiť súčasným finančným okolnostiam, aby boli vytvorené podmienky na trvalo udržateľné finančné trhy v krajinách pristupujúcich do eurozóny. Urýchlenie tohto procesu tým, že umožníme každej pristupujúcej krajine pokračovať pri prijatí eura vlastnou cestou, podľa hospodárskych podmienok danej krajiny, môže byť určitým riešením, keďže finančná kríza zdôraznila potrebu prijatia týchto krajín do eurozóny.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. – (PL) Zdá sa, že súčasná kríza predstavuje finančný kolaps, no týka sa aj energie a potravín. Je špičkou ľadovca a je založená čiastočne na kolapse základných morálnych princípov a čiastočne na ľudskej naivite. Dokazujú to špekulácie a nespoľahlivé investície.

Neexistuje nič ako perpetum mobile ani vo fyzike, ani v ekonomike. Akí to boli ľudia, ktorých triky priviedli svetové financie ku kolapsu? Sami sme dovolili, aby nás oklamali ľudia, ktorí postavili svoje bohatstvo na podvode. Teraz sa očakáva, že daňoví poplatníci vykúpia bankový systém z problémov. Pravdepodobne to bude stáť viac ako je celý rozpočet Európskej únie. Finančný šok pocítili najprv v USA, no jeho dôsledky pocítil celý svet. Niektoré krajiny, ako je Island, sa ocitli na pokraji úplnej katastrofy. Ďalšie straty spôsobí dominový efekt. Plynie z tohto všetkého vôbec niečo pozitívne? Možno aj áno. Možno pochopíme, že nie je správne stavať na pohyblivom piesku na základe mylných predpokladov a že potrebujeme pevný základ spoľahlivosti a solidarity. Nejde o to, aby sme výrazu „bezpečný ako banka“ vrátili pôvodný význam. Ide o našu budúcnosť a budúcnosť našich detí. Trhové hospodárstvo, alebo inak povedané kapitalizmus, musí fungovať na základe rozumných a trvalých princípov, z ktorých je veľmi dôležitá poctivosť.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Vážená pani predsedajúca, najprv by som rada poďakovala úradujúcemu predsedovi Rady za to, čo považujem za správny spôsob uvažovania: záležitosti životného prostredia majú mať vysokú prioritu, či už v dobrých, alebo zlých časoch. Vaše odpovede pánovi Cohnovi-Benditovi a pánovi Schultzovi, vaše odpovede pánovi Wurtzovi boli rovnako výstižné.

Rada by som vyjadrila svoje obavy najmä čo sa týka obchodovania s emisnými kvótami. Keď uvážite, čo sa v Parlamente udialo túto jeseň, postavenie Parlamentu nemôžeme považovať za výsledok demokratického procesu. Jeho konanie pripomína prehnaný zhon, keď výbory nevedia, o čom hlasovali. Predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli predložené boli klamlivé, boli sme zmanipulovaní a oklamaní. Náš spravodajca a koordinátor našej pracovnej skupiny všetkých zradili tým, že nepostupovali podľa rozhodnutia, za ktoré hlasovala celá skupina. Parlament ešte nikdy predtým nezažil takého konanie.

Jedným z vinníkov je aj Komisia. Prišla s objemným balíkom právnych predpisov príliš neskoro a potom varovala pred ich úpravou v mene zachovania medzinárodného súladu s ohľadom na klimatické otázky. Výsledkom je žalostný model obchodovania s emisnými kvótami, ktorý, ak bude prijatý, zvýši náklady a ohrozí prácu v Európe. Akýkoľvek obchod s emisiami využitý jednostranne by bol len ďalším daňovým bremenom. Nevidím žiadnu výhodu pre životné prostredie, ak by európske výrobky, vyrobené v globálnom kontexte najekologickejšie, mali znášať takéto bremeno v mene boja proti zmene klímy.

Takýto obchod by len preniesol znečistenie z Európy do inej časti sveta a priniesol by nám nezamestnanosť. Nie je to ani dobrá, ani zodpovedná environmentálna politika. Potrebujeme efektívnejšiu klimatickú politiku.

Emisie musia byť znížené podľa záväzkov, ktoré sme prijali. Náš alternatívny návrh si zaslúži náležité zváženie v Parlamente. Mnohé členské štáty ho podporujú, rovnako ako Európska konfederácia priemyslu a celé európske odborové hnutie. Ďalšie čítanie by eliminovalo demokratický deficit, ktorý bol v Parlamente vytvorený.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Kríza, ktorá vznikla medzi Ruskom a Gruzínskom, spolu s finančnou krízou, poskytuje nielen teoretický, ale aj praktický dôkaz potreby reformovania európskych inštitúcií. Jednota Európy vyjadrená jednotným hlasom je jedinou možnou reakciou na podobné situácie. Zavedenie Lisabonskej zmluvy je skutočne nevyhnutné. Od decembra musí prísť Rada s riešením postupujúcim týmto smerom, bez ohľadu na možné dôsledky. Finančná, energetická a politická bezpečnosť, rovnako ako posilnenie základných hodnôt projektu Európy, možno garantovať len prostredníctvom úzkeho partnerstva s našimi susedmi.

Iniciatíva Východného partnerstva pridáva vzťahom s našimi susedmi novú politickú dimenziu a dopĺňa a podporuje projekty, ktoré už fungujú v oblasti Čierneho mora, prostredníctvom propagovania inštitucionalizovaného rámca, ktorý pomáha aktualizovať zmluvy o liberálnejšej vízovej kontrole, vytvoriť oblasť voľného obchodu a vybudovať strategické partnerstvo s našimi východnými susedmi.

Vidíme zreteľnú „vyčerpanosť“ vo vzťahu k rozširovaniu Európskej únie, no nemôžeme si dovoliť držať krajiny ako Moldavsko a Ukrajina dlho mimo Európskej únie. Východné partnerstvo musí vyslať jasný signál a zostaviť časový plán pre tie krajiny, ktoré sa otvárajú myšlienke vstupu do EÚ, samozrejme za predpokladu, že dosiahnu požadovanú úroveň v každej oblasti.

  Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne. – (FI) Samit EÚ diskutoval o tom, ako čínsky syndróm – tak veľmi vlastný hospodárstvu USA, ktorý je, takpovediac, kolapsom jadra finančného hospodárstva na Wall Street, otrávil svojou rádioaktivitou aj európske trhy. V dôsledku toho sa svet posúva smerom k postamerickému veku. Autorita USA sa zrútila, keď jej loď nazývaná „kapitalizmus“ nabehla na plytčinu ideológie nadmerného liberalizmu.

Dúfajme, že nová chudoba v krajine a problémy so získavaním úverov urýchlia zastavenie vojenských akcií USA v krajinách, ktoré okupuje. Vzhľadom na charakter okupačnej sily USA, ruské zintenzívnenie vojenských operácií v Južnom Osetsku rozhodne priťahuje obrovskú pozornosť. S výsledkami samitu musíme byť spokojní, pretože výzvy extrémistických krajín v EÚ a amerických fundamentalistov na izoláciu Ruska nedostali podporu.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE), písomne. – (HU) Nesmieme dovoliť, aby Európa platila za finančnú krízu a špekulácie, ktoré vznikli v USA. Obyčajní ľudia nesmú znášať dôsledky krátkozrakosti bánk a nenásytnosti špekulantov.

Dúfajme, že balík, ktorý prijala Európska rada, zastaví túto finančnú tsunami. Prvoradou úlohou Európskej únie, spolu s vládami členských štátov, je vykonanie všetkých možných krokov na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov tejto krízy, zabránenie dlhotrvajúcej recesii a ochránenie investícií.

Musíme vybudovať rezervy, aby sme ochránili svojich občanov. Z tohto dôvodu sú európske krajiny nútené prijať núdzové opatrenia, znížiť rozpočtové výdavky, dočasne pozastaviť plánované zníženie daní, ba dokonca zvýšiť dane. Toto sa deje od Francúzska až po Veľkú Britániu, od Talianska až po Lotyšsko. No jediný spôsob, ako to efektívne dosiahnuť, je vnútroštátny konsenzus. Každý, kto pôjde proti tomu rozhodnutiu, ohrozí vnútroštátnu finančnú stabilitu.

Je potrebné prehodnotiť základy trhového hospodárstva. Spoločenská kontrola trhových procesov je nevyhnutná, nie aby bola zmarená konkurencia, ale aby tieto procesy boli pod nevyhnutným regulačným dohľadom. Európsky parlament podporuje myšlienku úradu pre dohľad nad finančným a kapitálovým trhom na európskej úrovni, ktorý pôvodne navrhol maďarský predseda vlády Ferenc Gyurcsány.

Je neprijateľné, aby vinníci unikli bez toho, aby boli braní na zodpovednosť. Zmrazenie ich multimiliónových dolárových výplat nie je trestom. Nesmieme sa vyhnúť represívnym opatreniam vrátane konfiškácie majetku a zmrazenia aktív tých, ktorí sú vinní za vyprovokovanie medzinárodnej finančnej krízy.