Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je otázka na ústne zodpovedanie o revízií oznámenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pre verejnoprávne vysielanie (oznámenie o vysielaní) O-0102/2008 – B6-0495/2008), ktorú predkladajú Komisii pán Visser, pán Belet a pani Hieronymiová v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie.

  Cornelis Visser, autor. − (NL) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, škoda, že pani Kroesová tu dnes večer nemôže byť, keďže mala nehodu. Rád by som využil túto príležitosť, aby som jej úprimne zaprial rýchle zotavenie. Politicky však zásadne nesúhlasím s jej zasahovaním do národného verejnoprávneho vysielania.

Minulý týždeň vo štvrtok som spolu s pani Hieronymiovou a pánom Beletom organizoval vypočutie pre Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov o oznámení o verejnoprávnom vysielaní. Môžem vám povedať, že bol značný záujem zo strany sektora a členských štátov. Ešte aj Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž sa zúčastnilo vo veľkom počte. Táto téma očividne patrí medzi priority ich programu. Generálny riaditeľ pre hospodársku súťaž bol prítomný celé predpoludnie ako člen odbornej komisie.

Pani predsedajúca, návrh Komisie hodnotiaci pravidlá verejnoprávneho vysielania je v súčasnej podobe neprijateľný. Verejnoprávni vysielatelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane kultúrnej rozmanitosti, jazykovej rozmanitosti a pluralite médií. Dôrazne nesúhlasím s plánmi Komisie. Po prvé, musíme si uvedomiť, že spoločnosti verejnoprávneho vysielania sú národnou výsadou, a preto ich politiku určujú vnútroštátne orgány a nie Európska komisia. Je to jasne stanovené aj v protokole o verejnoprávnom vysielaní v Amsterdamskej zmluve. Členské štáty organizujú a financujú verejnoprávnych vysielateľov podľa toho, ako uznajú za vhodné. Plány pani komisárky Kroesovej vážne podkopávajú princíp subsidiarity a slobodu pohybu členských štátov a nahradzujú ich európskym zasahovaním. Som veľmi prekvapený, že ako liberálna komisárka si vybrala túto cestu.

Po druhé, obávam sa návrhu zaviesť predchádzajúci test trhu vykonaný nezávislým inšpektorom. Bol by to značný príspevok pre komerčné stanice. Je to to, čo chceme? Test trhu nevyhnutne zvýši množstvo administratívy. A práve tu sa vynára otázka, či si menšie spoločnosti verejnoprávneho vysielania budú môcť dovoliť ďalšie pracovné sily a kto prevezme zvýšené náklady s tým spojené? Mali by účet zaplatiť vysielacie spoločnosti? Alebo možno daňoví poplatníci? Táto iniciatíva nie je uskutočniteľná v malých členských štátoch. Navyše tento test je veľmi podrobný, návrhu chýba flexibilita. V dôsledku toho členské štáty nebudú ďalej schopné prijímať politiku a postupy, ktoré sa spájajú s ich vnútroštátnymi systémami. Navyše je skutočne otázkou, či predchádzajúce hodnotenie vplyvu trhu a verejné hodnotenie nových služieb príliš nezvýhodnia komerčných konkurentov.

Po tretie, návrh ma napĺňa obavami, pretože systémy verejnoprávneho vysielania nie sú organizované úplne rovnako v každom členskom štáte. Existuje technologická rozmanitosť, rovnako aj rozdiely vo vysielacích systémoch, organizácii a rozsahu. Tiež sú rozdiely v jazyku a kultúre. Jednotné pravidlo, ktoré je navrhnté v správe, určite v tomto prípade nefunguje. Návrh to vôbec neberie do úvahy.

Po vyjadrení svojich obáv by som teraz rád poskytol stručný prehľad toho, čo sa stalo na vypočutí skupiny PPE-DE minulý štvrtok, na ktorom bolo stanovisko Komisie veľmi pozitívne. Komisia uznala, že návrhy boli pravdepodobne príliš podrobné a že znenie potrebovalo úpravu. Generálny riaditeľ ma informoval, že je možné odložiť záverečné oznámenie do 5. marca, kedy Výbor pre kultúru, médiá a šport bude organizovať druhé vypočutie na túto tému. Po vypočutí generálny riaditeľ povedal, že Komisia by mohla skôr, ako predloží záverečné oznámenie, navrhnúť aktuálnu verziu založenú na týchto nových informáciách. Bol to výborný výsledok.

Pochopíte, pani predsedajúca, že som milo prekvapený týmito prísľubmi. Znamená to, že Komisia si nakoniec otvára oči a je pripravená počúvať hlas sektora, členských štátov a Parlamentu. Vynikajúce.

Chcel by som Komisii položiť niekoľko ďalších otázok. V prvom rade, bude Komisia len stáť a prizerať sa tomuto predchádzajúcemu podrobnému testu trhu vedenému nezávislým inšpektorom? Otázka, ktorú môžete položiť pani komisárke Kroesovej – je Komisia pripravená vzdať sa tejto myšlienky nezávislého inšpektora a tohto predchádzajúceho testu trhu alebo na nej trvá?

Po druhé, ako môže byť zaručená technologická nestrannosť? Nenaznačuje tento návrh, že je rozdiel medzi súčasnými službami spoločností verejnoprávneho vysielania a novými mediálnymi službami?

Po tretie, v nadväznosti na pripomienku generálneho riaditeľa pre hospodársku súťaž, je Komisia pripravená vypracovať nový návrh na základe nových informácií?

Po štvrté, čo zamýšľa urobiť Komisia s rozsudkom Súdu prvého stupňa v prípade dánskej TV2? Zahrnie to do nového návrhu? Ak nie, ako sa to bude realizovať?

Moja posledná otázka je: je Komisia pripravená zapojiť Parlament do následného postupu a očakávať ďalšiu diskusiu s Parlamentom?

Verím vo výbornú spoluprácu medzi Európskym parlamentom, Európskou komisiou a členskými štátmi, aby sa mohla dokončiť záverečná verzia oznámenia.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, ako už bolo spomenuté, moja kolegyňa, pani Kroesová, mala menšiu nehodu, a preto nemôže byť prítomná.

Komisia zverejnila 4. novembra 2008 návrh nového oznámenia o vysielaní, pričom konzultácie majú prebehnúť do 15. januára. Proces rozsiahlych konzultácií je pre nás veľmi dôležitý. Parlamentný výbor pre kultúru a vzdelávanie naplánoval na 5. marca vypočutie a – ako bolo už spomenuté – skupina PPE-DE už uskutočnila takéto vypočutie minulý týždeň vo štvrtok za prítomnosti generálneho riaditeľa pre hospodársku súťaž Philipa Lowea.

Tento dialóg medzi Komisiou a Parlamentom je dôležitý. Sme pripravení odpovedať na vaše otázky. Vieme tiež, že Parlament v septembri 2008 odsúhlasil poskytovanie štátnej pomoci verejnoprávnym vysielateľom, aby mohli plniť svoju funkciu v dynamickom prostredí a aby sa zabránilo využívaniu verejných zdrojov na politické alebo hospodárske záujmy. To sa zhoduje s našimi názormi: verejné a súkromné vysielanie je dôležité. Duálny systém vysielania je odpoveďou mediálnemu sektoru v Európe, ktorý musí byť zabezpečený na všetkých platformách.

Cieľom návrhu oznámenia o vysielaní je preto skonsolidovať postup Komisie týkajúci sa štátnej pomoci uplatňovanej od existujúceho oznámenia z roku 2001. Návrh zabezpečuje, aby naše pravidlá zohľadňovali rýchlo sa meniace prostredie nových médií. Cieľom modernizácie komunikácie je zvýšiť transparentnosť a právnu istotu. Návrh oznámenia ujasňuje, že verejnoprávni vysielatelia majú poskytovať audiovizuálne služby na všetkých mediálnych platformách, a zároveň ponecháva súkromným prevádzkovateľom dostatok stimulov, aby zostali na trhu. To zabezpečuje tzv. amsterdamský test, ktorý vyvažuje hodnotu a negatívne dôsledky mediálnych služieb financovaných z verejných zdrojov na národnej úrovni.

Prečo máme tieto testy? Pretože tieto testy na národnej úrovni umožňujú zamedziť zásahom Komisie. Komisia dostáva čoraz viac sťažností o hraničných prípadoch, pri ktorých činnosť verejnoprávnych médií neprináša občanom jednoznačnú hodnotu, pričom však trhový dosah je podľa všetkého významný. Komisia však zastáva názor, že opakované zásahy do tohto odvetvia by neboli v duchu subsidiarity. Preto chceme, aby členské štáty spolu s Komisiou zodpovedali za kontrolu vplyvu mediálnych služieb financovaných štátom na trh.

Amsterdamský test zabezpečí, aby nové mediálne služby verejnoprávnych vysielateľov uspokojovali sociálne, demokratické a kultúrne potreby divákov a poslucháčov a aby zároveň na minimum obmedzovali vedľajšie negatívne vplyvy štátnej pomoci vzhľadom na súkromných prevádzkovateľov. Nemôžeme súhlasiť s tým, že amsterdamský test predstavuje nadmernú administratívnu záťaž. Všetky testy sú, samozrejme, spojené s prácou, ale minimálne úsilie, ktoré požadujeme, je primerané a potrebné. Po prvé: test sa má vykonávať len v prípade dôležitých a skutočne nových služieb a náš návrh ponecháva členským štátom v tejto súvislosti dostatočný priestor na posúdenie. Každý členský štát sa môže rozhodnúť, ktorá nová audiovizuálna služba sa má testovať. Po druhé: návrh vyníma z testovania pilotné projekty. Verejnoprávni vysielatelia preto môžu ďalej experimentovať s novými médiami bez vykonávania predbežných testov. Po tretie: návrh ponecháva členským štátom úplnú slobodu výberu primeraných postupov a inštitúcií, ktoré budú vykonávať testovanie. Napokon treba pripomenúť, že menšie členské štáty, ako Belgicko a Írsko, už tieto testy vykonávajú. Riešenia, ktoré sa vypracovali v týchto krajinách, sú vzhľadom na dostupné zdroje primerané. Keďže test je dosť rozsiahly, neexistuje tu možnosť narušenia slobody vysielateľa. Test si vyžaduje len to, aby verejnoprávne mediálne služby uspokojovali sociálne, demokratické a kultúrne potreby spoločnosti a aby ich vplyv na trh bol primeraný. Na zabezpečenie nezávislosti vysielateľa v návrhu takisto umožňujeme, aby za určitých podmienok vykonali test samotní verejnoprávni vysielatelia.

Súhrnne by som chcela povedať, že amsterdamský test by sa mal vnímať ako príležitosť, nie ako hrozba. Pomôže zachovať mediálnu pluralitu v prostredí nových médií zabezpečením spravodlivosti a istoty pre komerčné médiá vrátane novín online a našich vynikajúcich verejnoprávnych médií.

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

  Ivo Belet, v mene skupiny PPE-DE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, dobrý večer. Najprv by som vás chcel poprosiť, aby ste pani Kroesovej odovzdali srdečný pozdrav. Dúfame, že sa z nehody na klzkom chodníku rýchlo zotaví. Samozrejme dúfame, že pani Kroesová sa čoskoro vráti medzi nás.

Pani komisárka, zrejme sa zhodneme na tom, že vy, ako Komisia, zaručujete teraz a v budúcnosti rovnaké podmienky pre všetky subjekty v audiovizuálnom sektore, konkrétne pre spoločnosti verejnoprávneho a súkromného vysielania. To je rozhodujúce pre vyváženú ponuku a tiež to prospieva kvalite.

Komisia však predložila návrh, ktorý je v diametrálnom rozpore s týmto cieľom, a to z viacerých dôvodov, ako už uviedol pán Visser. Chcel by som začať stručnou pripomienkou, pani komisárka, k vašim predchádzajúcim slovám. Tento trhový test, ktorý navrhujete, sa popri iných krajinách uplatňuje aj v Belgicku. Do určitej miery to je pravda, ale nie úplne. Tento trhový test alebo analýzu dosahu už naozaj do určitej miery okrem iných uplatňujú samotní vysielatelia, ale nie v súlade s metódami, ktoré boli stanovené v návrhu Komisie a ktoré majú trochu inú podobu.

Chcel by som vám predložiť naše výhrady k tomuto návrhu. Mojou hlavnou námietkou je, že návrh je v rozpore s lisabonskou stratégiou. V súčasnosti naozaj platí, že v mnohých členských štátoch práve spoločnosti verejnoprávneho vysielania prinášajú a podporujú inovácie v médiách. Tak by to samozrejme malo aj zostať. Podľa môjho názoru ideme zlým smerom, ak podporíme administratívne postupy, ktoré inováciám vytvárajú prekážky. Nové platformy, najmä v digitálnom kontexte, na širokopásmovom pripojení, internete a podobne, sú veľmi nákladné z hľadiska vývoja. Investície tohto druhu by sa v ideálnom prípade mali široko rozptýliť a mali by sa vyvíjať spoločne. Súkromné a verejnoprávne vysielacie spoločnosti potom budú môcť ponúknuť obsah na spoločnej platforme a práve v oblasti obsahu by mala prebiehať hospodárska súťaž, aby spotrebiteľ získal maximálny úžitok.

Nechcem však, aby ste nás pochopili nesprávne. Na 100 % podporujeme vyvážené vzťahy v rámci hospodárskej súťaže medzi verejnoprávnymi a súkromnými vysielateľmi. Obe skupiny by mali mať priestor, aby mohli poskytovať kvalitný obsah. V tejto súvislosti je zrejmé, že verejnoprávne vysielacie spoločnosti by mali skladať účty za štátne prostriedky, ktoré využijú a s ktorými pracujú, hoci sme presvedčení o tom, že existujú lepšie spôsoby, ako to riešiť. V tejto súvislosti by sme poukázali na britský príklad BBC, kde sa navrhli aliancie medzi rôznymi partnermi v oblasti vývoja, výroby a distribúcie. To je podľa môjho názoru dobrý príklad a chcel by som Komisiu poprosiť, aby spolu s nami začala rozmýšľať nad riešeniami podobného charakteru.

  Katerina Batzeli, v mene skupiny PSE. – (EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, revízia základných pravidiel štátnej pomoci pre verejnoprávne vysielanie, ktorú predložilo francúzske predsedníctvo, je veľmi aktuálnou diskusiou na národnej úrovni v mnohých členských štátoch a z hľadiska postavenia masmédií na európskej a medzinárodnej úrovni.

Zároveň však revízia telekomunikačného balíka, ktorá v podstate reštrukturalizuje spôsob, akým sa na európskej úrovni prideľujú vysielacie frekvencie, ako aj kritériá ich prideľovania, demonštrovala, že pravidlá financovania vysielacích služieb majú teraz zásadný význam pre reguláciu alebo dereguláciu služieb súvisiacich s informačnou spoločnosťou, inováciami a službami vo verejnom a hospodárskom záujme v budúcnosti. Otázka, ktorú máme v podstate vyriešiť, je politického charakteru.

Diskusia o štátnej pomoci sa jasne primárne zameriava na tzv. verejnoprávnych vysielateľov, ako ich definuje každý členský štát, vzhľadom na minimálne zdroje, ktoré majú k dispozícii, a predovšetkým na dôležitú úlohu poskytovania verejnej služby, ktorá im bola zverená. Dôležitá úloha vysielateľov sa uvádza v dohovore UNESCO, v Amsterdamskom protokole a oznámení Komisie z roku 2001. Inými slovami, existuje už základňa, na ktorej je jasne definovaná úloha verejnoprávnych masmédií.

Bola však otvorená otázka o štátnej pomoci a ako ste uviedli, musíme zobrať do úvahy určité nové okolnosti a určité opatrenia, ktoré sa vedome či nevedome prijímajú, vzhľadom na zmätok, ktorý často existuje medzi verejnoprávnymi a súkromnými inštitúciami.

Chcela by som uviesť niekoľko poznámok. Po prvé: otázka definície mandátu verejnoprávnej služby by sa nemala miešať s otázkou mechanizmu financovania zvoleného na zabezpečenie týchto služieb. Zatiaľ čo verejnoprávna televízia sa môže zapájať do komerčných aktivít – ako napr. predaj reklamného času – na dosiahnutie príjmov, niektoré vlády tento postup odsudzujú, ako napríklad francúzska vláda, a prostredníctvom vnútroštátnej legislatívy ho menia.

Na druhej strane komerční vysielatelia, od ktorých sa vyžaduje poskytovanie verejnej služby, takisto zohrávajú dôležitú úlohu. Spoločné existovanie súkromných a verejnoprávnych poskytovateľov služieb je základnou vlastnosťou európskeho trhu.

Chcela by som na záver uviesť ešte jednu poznámku. Postup ex-ante, ktorý Komisia navrhla na preskúmanie štátnej pomoci, by mal u nás vzbudzovať obavy nie preto, lebo by bola porušená či ignorovaná subsidiarita, ale preto, či je v súlade s podmienkami štátnej pomoci.

Na záver by som chcela poznamenať, že otázka štátnej pomoci rozhlasovým staniciam a masmédiám by sa mala preskúmať v rámci medzinárodných vzťahov, pretože európske organizácie musia konkurovať medzinárodným gigantom a prísna legislatíva by poškodila európske vymoženosti a acquis communautaire.

  Ignasi Guardans Cambó, v mene skupiny ALDE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pokúsim sa byť stručný a, samozrejme, musím začať srdečným pozdravom pre pani komisárku Kroesovú a dúfam, že sa zotaví zo svojho pádu. Prístup aspoň k tejto budove bol posypaný množstvom soli, ale vidím, že na iných miestach soli dosť nebolo.

Diskusia, ktorú vedieme, má mimoriadny význam a jej základným cieľom je v konečnom dôsledku požiadať Komisiu, aby zapojila Parlament. To je dôvod našej rozpravy: nie, aby sme ju tu ukončili, ale aby sme zabezpečili – ešte pred sformulovaním oznámenia Komisie – že tu budeme diskutovať a že budeme všetci zapojení.

Prečo? Pretože tu nejde len o náš model televízie – ide tu o oveľa viac, pretože televízni vysielatelia už nie sú, akými bývali – ako všetci vieme a ako sme si všetci uvedomovali počas diskusie o smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, vysielatelia v podstate vyrábajú obsah, ktorí sprostredkúvajú prostredníctvom lineárnej alebo nelineárnej platformy a všetko v oboch oblastiach dokonale funguje. Preto už nie je primerané hovoriť o verejnoprávnom vysielaní tak, akoby táto diskusia prebiehala v sedemdesiatych alebo osemdesiatych rokoch minulého storočia.

Na druhej strane je jasné, že táto diskusia sa musí uskutočniť, pretože nie všetko, čo sa dnes označuje za verejnoprávnu službu, ňou v skutočnosti aj je a niekedy nemá zmysel využívať verejné zdroje na veci, na ktoré ich využívajú niektoré televízne spoločnosti. Zároveň však – a myslím si, že toto je jadro našich obáv a, podľa všetkého, je to aj jadro obáv niektorých mojich kolegov poslancov – verejnoprávni televízni vysielatelia sú mimoriadne dôležití pri ochrane našej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a pri prepájaní našich spoločností, pretože aspoň teoreticky hľadajú niečo iné, než priamy zisk.

Táto finančná rovnováha sa preto musí chrániť. Musíme hľadať nové modely financovania, mali by sme byť kreatívni a mali by sme otvoriť diskusiu, no nemôžeme to urobiť spôsobom, ktorý ohrozí niečo tak veľmi dôležité pre naše spoločnosti – konkrétne naše súčasné verejnoprávne televízie.

  Helga Trüpel, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, Komisia pod vedením pána Barossa vyhlásila, že zrušenie nadmernej európskej regulácie je jedným z jej hlavných politických cieľov. Nadobúdam dojem, že návrhmi, ktoré teraz predkladáte, v skutočnosti podporujete nadmernú reguláciu. Vypočutie, ktoré minulý týždeň uskutočnila skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov, ukázalo, že existujú vážne pochybnosti o miere, v akej zasahujete do právomocí členských štátov. Návrh, ktorý teraz leží na stole, zapácha nadmernou reguláciou a také niečo nemôžeme schváliť.

Je pravda, že musíme nájsť rovnováhu medzi možnosťami rozvoja služieb verejnoprávneho a súkromného vysielania. To však najmä v digitálnej epoche znamená, že aj verejnoprávne vysielanie, ktoré je synonymom kvality, kultúrnej rozmanitosti, kultúrnej a sociálnej súdržnosti, musí mať v tejto epoche príležitosť na rozvoj. Požadujeme to ako súčasť lisabonskej stratégie. Ak sa verejnoprávnemu vysielaniu odoprie táto príležitosť, premení sa na dinosaura. Potom nebude schopné dobre sa rozvíjať.

Keď sa zamyslíme nad hospodárskou a finančnou krízou, dospeli sme všetci k záveru, že trhy sa musia regulovať. Sociálna a ekologická regulácia nie je postojom namiereným proti trhom, ale za spravodlivé trhy – a to znamená regulované trhy. To isté platí pre vzťah, v rámci ktorého sa verejnoprávny a súkromný sektor môžu rozvíjať v budúcnosti, ak chceme uspieť v digitálnom svete.

  Erik Meijer, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Vážená pani predsedajúca, verejnoprávne vysielanie malo 80 rokov úlohu informovať verejnosť v tom najširšom zmysle slova. Táto služba môže prežiť vďaka financovaniu z verejných zdrojov, ktoré možno získať vyberaním osobitnej dane za rozhlas a televíziu a ktoré možno doplniť členskými príspevkami vysielacím spoločnostiam, ako to už dlho funguje v Holandsku.

Popritom bolo verejnoprávne vysielanie v uplynulých desaťročiach podnecované k tomu, aby vytváralo vlastné príjmy. To sa dosahuje nielen reklamným časom, ale aj intenzívnym využívaním informačného materiálu zozbieraného vysielateľmi a existujúceho vo forme audio- a videomateriálu. Očakáva sa, že v dôsledku toho sa budú diváci a poslucháči cítiť viac zapojení, že sa oslovia nové cieľové skupiny a náklady štátu sa obmedzia. Táto úloha, ktorá postupom času vzrástla, nepredstavuje problém, pokiaľ sa komerčné kanály necítia negatívne ovplyvnené.

Z perspektívy komerčných kanálov možno oveľa starších verejnoprávnych vysielateľov považovať za konkurentov, ktorí požívajú výrazné zvýhodnenie, keďže získavajú finančné prostriedky od daňových poplatníkov. Teraz vzniká otázka, či právo verejnoprávnych vysielateľov na existenciu by sa v prvej inštancii nemalo odvodzovať od ich užitočnosti pre spoločnosť ako takú, ale od možného narušenia hospodárskej súťaže vo vzťahu ku komerčným kanálom. Keďže verejný a súkromný záujem už nie sú v rozpore, Európska komisia je konfrontovaná s rozporuplnými požiadavkami.

Budúcnosť verejnoprávnych vysielateľov bude vyvážená, ak ich manévrovací priestor bude obmedzený tak, aby komerčné spoločnosti mohli dosahovať zisk. Celá vec sa ešte zhorší, ak sa to zrealizuje bez zapojenia tohto Parlamentu a ak sa nezohľadnia námietky vlád devätnástich zo všetkých dvadsiatich siedmych členských štátov.

V uplynulých rokoch som viackrát žiadal Komisiu, aby sa vzdala tohto fatálneho plánu. Zdá sa mi, že by to vzhľadom na súčasné zvýšené obavy bolo jediným možným riešením. Okrem toho ide o otázku, ktorá patrí do kompetencie členských štátov a nie Európskej únie. Pripájam sa k otázkam, ktoré predniesol a stanovisku, ktoré prijal pán Visser a ostatní rečníci.

  Manolis Mavrommatis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, ako zdôraznili kolegovia poslanci, ktorí podpísali otázku na ústne zodpovedanie, a ako podrobne uviedli rôzni rečníci na vypočutí v Bruseli minulý týždeň, musíme vnímať verejnoprávnu televíziu ako médium poskytujúce službu našim občanom, čo sa do značnej miery prelína s povinnosťou vykonávať ju.

Verejný dialóg, nezávislý dozorný orgán a rôznorodosť programov odzrkadľujúca dejiny a kultúru každého členského štátu musia byť chránené v epoche rozvoja nových technológií a prostredí množstva spoločností, ktoré každý deň vznikajú.

V rámci zdravej hospodárskej súťaže musí Komisia podporovať nové spôsoby ochrany verejného záujmu a verejnoprávneho vysielania.

Musí sa najmä vyjasniť vymedzenie verejnoprávneho poslania vysielateľov, potrebujeme lepšie vyhodnotenie štátnej pomoci, ale vzhľadom na pravidlá transparentnosti nesmieme zavádzať ani nezmyselné administratívne a finančné prekážky pre vysielateľov v členských štátoch a verejnoprávnych vysielateľov pri vyhodnotení ex-ante, ktoré vykonala Komisia.

V prostredí nových masmédií sa tiež musia prijať efektívnejšie kontrolné mechanizmy. Vzhľadom na to, že verejní vysielatelia zohrávajú rozhodujúcu úlohu v rámci kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, sú všetky tieto médiá, ako aj verejnoprávne inštitúcie a verejnoprávna televízia okrem toho povinné poskytovať kvalitné programy a zároveň musia byť v rámci hospodárskej súťaže s podobnými spoločnosťami schopné pozitívne reagovať na výzvy súčasnosti prostredníctvom vysielania podujatí v globálnom záujme, ako napríklad olympijských hier, majstrovstiev sveta a podobne. Zdá sa však, že v súčasnosti to, žiaľ, kvôli existujúcim prekážkam nie je možné jednoducho z toho dôvodu, že súkromné spoločnosti majú viac peňazí a verejnoprávna televízia si ich nemôže dovoliť. V dôsledku toho občania nebudú môcť sledovať tieto podujatia spolu s inými programami.

Na záver by som chcel tiež poukázať na to, že čo je dnes dostupné na trhu a v záujme komerčných médií pri vymedzení rozsahu kompetencií a činnosti verejných vysielateľov, nie je zároveň vo všeobecnejšom záujme, samozrejme, s niekoľkými výnimkami, a Komisia sa musí touto skutočnosťou vážne zaoberať.

  Maria Badia i Cutchet (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, chcela by som tiež zaželať pani Kroesovej skoré uzdravenie.

Chcela by som uviesť aj niekoľko všeobecných pripomienok k preskúmaniu oznámenia o vysielaní. Najprv chcem povedať, že toto preskúmanie iniciované Komisiou považujem za pozitívne, keďže to umožní prispôsobiť obsah oznámenia z roku 2001 zmenám, ktoré nastali v oblasti technológií a v práve Spoločenstva.

Okrem toho sa zachováva hlavný zámer oznámenia z roku 2001, ktoré uznáva dôležitú úlohu verejnoprávneho vysielania pri zaručení kvality demokracie a pluralizmu. Poukazujem vlastne na zásady, na základe ktorých majú členské štáty definovať a delimitovať ponuku a obsah verejnoprávnych licencií, ktoré využívajú príslušné verejnoprávne inštitúcie, a mali by mať slobodu výberu modelu financovania, pričom by sa zároveň malo zabrániť akýmkoľvek deformáciám hospodárskej súťaže.

Licencia by mala byť okrem toho udelená konkrétnej spoločnosti alebo skupine prostredníctvom formálneho uznesenia a mal by existovať externý, nezávislý dohľad nad touto licenciou; v tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť veľmi dôležitú úlohu regulačných orgánov pre audiovizuálny sektor.

Čo sa týka najdôležitejších doplnení k návrhu, vítam kontrolu ex ante poskytovania nových služieb zo strany verejnoprávnych vysielateľov, ale len vtedy, ak sa zachová dostatočná flexibilita, aby sa tieto kontroly mohli prispôsobiť inštitucionálnemu modelu každého štátu a ak sa budú zavádzať postupne.

Na záver si myslím, že treba veľmi starostlivo preskúmať možnosť, že určité služby, ktoré budú súčasťou poskytovania verejnoprávnych audiovizuálnych služieb, môžu podliehať spoplatneniu alebo poskytnutiu určitej protihodnoty zo strany občanov, ktorí ich využívajú, a zároveň treba zohľadniť slobodný a univerzálny charakter tradičného verejnoprávneho audiovizuálneho vysielania a riziko vylúčenia, ktoré môže vzniknúť, ak sa táto metóda financovania prijme. Dúfam, že Komisia tieto pripomienky zohľadní.

  Ieke van den Burg (PSE). – Vážený pán predsedajúci, je jasné, že vec, o ktorú tu ide, je napätie medzi verejným záujmom a jeho úlohou v spoločnosti a vplyvom na spravodlivú hospodársku súťaž a fungovanie vnútorného trhu. Hranice medzi verejnoprávnym vysielaním a súkromným vysielaním, ale aj v oblasti iných médií, sú čoraz nejasnejšie, čo platí najmä v prípadoch, keď ide o nové médiá, ako napríklad internet, iPody, SMS atď.

Ako povedali viacerí ľudia, verejnoprávne vysielanie je často lídrom pri zavádzaní inovácií v službách, ale je jasné, že tento dosah je cezhraničný a prejavuje sa vo všetkých mediálnych oblastiach. Preto je dôležité, aby oznámenie o vysielaní a všeobecný rámec služieb vo verejnom hospodárskom záujme boli zosúladené. Je to dôležitá otázka, ktorou sme sa zaoberali vo Výbore pre hospodárske a menové veci EP. Členovia skupiny PSE v tomto výbore zdôraznili, že je dôležité vytvoriť väčšiu právnu istotu pre služby vo verejnom hospodárskom záujme a boli by sme radi, keby sa o rámcovej smernici a právnych predpisoch pre toto odvetvie rozhodlo na politickej úrovni.

Ku konzultáciám týkajúcim sa návrhu oznámenia, ktorý teraz leží pred nami a ktorý predložila Komisia, je možné sa vyjadriť do 15. januára a je dôležité vyslať jasný signál, že tento horizontálne všeobecnejší rámec by bol dôležitým nástrojom na začlenenie takých diskusií, ako je táto diskusia o verejnoprávnom vysielaní, do širšieho kontextu.

Je dôležité vedieť, kto rozhoduje o pravidlách a aká rovnováha existuje v rámci pravidiel medzi záujmom trhu a verejným záujmom. Mám z toho pocit, že trhový test uvedený v oznámení by mal uprednostniť trhové a komerčné aspekty pred aspektmi verejnými. Bol to náš zámer s novými horizontálnymi pravidlami o službách vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Som trochu prekvapená, že skupina PPE-DE sa teraz tak veľmi zameriava na tieto špecifické otázky, keďže dosť váhali s podporou nášho návrhu na vypracovanie všeobecnejšieho rámca. Tu je jasný príklad – aj v tomto prípade vysielania – že ak neexistuje širší jasný rámec, ktorý kladie väčší dôraz na aspekty verejného záujmu a ktorý ich považuje za prioritnejšie, tak v diskusii tohto typu nakoniec vždy prevládne záujem trhu.

Chcela by som využiť túto príležitosť a zopakovať náš návrh na rámec služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorý by mal horizontálne obnoviť rovnováhu medzi týmito záujmami v prospech verejného záujmu.

  Emine Bozkurt (PSE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, verejnoprávne vysielanie je synonymom pluralizmu, rôznorodosti, kultúrnej rôznorodosti v Európe, srdci demokracie – to som si nevymyslela, Komisia to môže potvrdiť – a verejnoprávni vysielatelia sú v národnom záujme. Existujú teraz plány zaviesť trhový test, ktorý sa má vykonať vopred, najmä v prípade nových mediálnych aktivít. Nemyslím si, že to je dobrá myšlienka, pretože Brusel by nemal vopred diktovať, ako majú členské štáty organizovať svoje verejnoprávne služby. Otázka, ako sa zohľadňuje verejný záujem, by sa podľa môjho názoru mala vyhodnotiť na národnej úrovni a na tento účel nie je potrebný žiadny povinný trhový test.

Chcela by som povedať aj pár slov o byrokracii. Hoci zastávam názor, že je potrebné veci kontrolovať, mali by sme sa postarať o to, aby sme neskončili so stále väčším množstvom predpisov a vyššími nákladmi pre rôzne členské štáty.

Okrem toho, čo sa týka ponuky, si myslím, že by sme nemali robiť rozdiel medzi starými a novými službami, pretože v praxi sú hranice medzi týmito skupinami nejasné. Nejde tu o situáciu buď alebo – televízne programy sa často spájajú s novými službami a naopak. Preto presne ako v Európe, tieto dve veci sú spojené. Nejde tu len o trh, ale aj o verejný význam našich verejnoprávnych vysielateľov, ktorý je široko uznávaný v neposlednom rade aj zo strany Komisie. Chcela by som od Komisie počuť, či sa to zahrnie do prijatej verzie oznámenia a či sa budú právomoci primerane prideľovať konkrétne členským štátom, hoci s tým budú súvisieť pravidlá pre služby vo všeobecnom záujme, ktoré by sa mali vypracovať v spolupráci s Európskym parlamentom a Radou.

  Thomas Mann (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, verejnoprávne vysielanie je viac než hospodársky faktor. Bol som na vypočutí, ktoré usporiadala skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov minulý týždeň v Bruseli. Konštatoval sa na ňom význam informovanosti a rozmanitosti európskej kultúry a vzdelávania. Ak je 22 členských štátov proti revízii alebo intenzifikácii, pretože máme rôzne rámcové podmienky a rôzne trhy, potom je nesprávne požadovať rozsiahlu administratívu, časovo náročné testovanie, akým je tento povinný test, alebo zásah na európskej úrovni s ťažkopádnou byrokratickou koncepciou.

Existujú už kontrolné orgány pre verejnoprávne vysielanie: rady pre vysielanie. Monitorujeme prispôsobovanie technologickým zmenám. Monitorujeme opatrenia s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž. Som členom tohto orgánu ako zástupca Únie európskych federalistov v Hesenskom rozhlase [Hessischer Rundfunk]. Naša nezávislosť je zaručená zákonom. Na druhej strane nás úplne a oprávnene kontroluje verejnosť. Toto je spôsob, ako funguje efektívna mediálna politika.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, štát súhlasí s mojimi kolegami poslancami v tom, že štátna podpora verejnoprávneho vysielania potrebuje legislatívne vyjasnenie. V Európskom parlamente to žiadame už dlho. Chcela by som však upozorniť aj na ďalšie naliehavé záležitosti, ktoré musí Komisia čo najskôr vyriešiť. Z mnohých problémov uvediem tri. Po prvé, je potrebné všeobecné zavedenie spoločných televíznych antén, najmä na družstevných bytových domoch v súlade s výnimkami podľa článku 5 informačného usmernenia a pre digitálne vysielanie, pretože to je problém miliónov občanov nových členských štátov vrátane Českej republiky. Po druhé, je to podpora užšej spolupráce národných rád pre rozhlasové a televízne vysielanie a európskych inštitúcií, aby sa dosiahlo lepšie uplatňovanie ustanovení o verejnej službe. Po tretie, ide o zlepšenie koordinácie národných orgánov dohľadu pre televízne vysielanie vzhľadom na sankcie za nevhodné vysielanie ohrozujúce mravný vývoj detí a mladistvých.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, ďakujem všetkým za veľmi plodnú diskusiu, o ktorej budem určite informovať svoju kolegyňu, pani Kroesovú.

Chcela by som teraz reagovať na niektoré z vašich pripomienok. Amsterdamský protokol poukazuje na nutnosť zabezpečiť rovnováhu medzi financovaním so štátnou podporou a vplyvom na hospodársku súťaž. Chceme, aby členské štáty prevzali v tejto oblasti iniciatívu, pretože inak to budeme musieť riešiť na základe sťažností v Bruseli.

Naším cieľom je poskytnúť členským štátom viac možností na rozvoj verejnoprávneho vysielania, pokiaľ sa dodržiavajú ustanovenia Zmluvy týkajúce sa hospodárskej súťaže. Verejnoprávne vysielanie by malo naďalej inovovať, vzdelávať a samozrejme zabávať. Komisia súhlasí s týmito cieľmi.

Záleží na členských štátoch, ako sa rozhodnú financovať verejnoprávne vysielanie. To sa jasne uvádza v Amsterdamskom protokole. Verejnoprávni vysielatelia budú môcť slobodne experimentovať s novými projektmi. Návrh oznámenia stanovuje, že pilotné projekty sú vyňaté z testovania. Vždy sme zohľadňovali možnosť poskytovať financovanie pre verejnoprávne poslanie, ktoré zahŕňa široké spektrum rôznych a vyvážených programov verejnoprávnych vysielateľov. Tak to zostane aj v budúcnosti.

Komisia chce tiež zaručiť existenciu verejnoprávnych a súkromných subjektov. Cieľom Komisie je podporovať verejnoprávnych vysielateľov, aby profitovali z nových technológií, aby mohli slúžiť sociálnym, demokratickým a kultúrnym potrebám spoločnosti.

Amsterdamský test umožňuje členským štátom prideliť finančné prostriedky na nové mediálne služby poskytované verejnoprávnymi vysielateľmi. Chráni tak schopnosť udržiavať krok so zmenami v rýchlo sa meniacom mediálnom prostredí. Súčasne je vo verejnom záujme zachovať stimuly pre súkromných prevádzkovateľov. Inovácie zo strany verejnoprávnych a súkromných vysielateľov sú dôležité pre realizáciu lisabonských cieľov a je samozrejmé, že verejní vysielatelia môžu tiež v budúcnosti zaviesť akúkoľvek novú službu na komerčnom základe bez predchádzajúceho vyhodnotenia.

Chcem vás ubezpečiť, že konzultácie berieme veľmi vážne. Preskúmame text a zohľadníme oprávnené pripomienky. Požiadam príslušné oddelenia Komisie, aby pri revízii návrhu zobrali do úvahy návrhy Parlamentu a členských štátov.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.