Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o slobode tlači v Keni.(1)

  Marios Matsakis, autor. – Vážený pán predsedajúci, sloboda tlače je synonymom slobody prejavu a demokracie. Samozrejme sa to nedá v ideálnej miere uplatniť v našej spoločnosti, v ktorej nie sú mediálni magnáti a tiež zásahy vlády a politických strán do médií ničím neslýchaným, ba kde je to v niektorých západných krajinách, nevynímajúc USA a niektoré členské štáty EÚ, dosť nápadné. Médiám v našej spoločnosti, minimálne čo sa týka právnych predpisov, však zákon poskytuje teoretickú ochranu potrebnú na to, aby mohli fungovať čo najprimeranejšie.

Práve v tomto sa chceme líšiť od vlády v Keni zavádzajúcej právne opatrenia, ktoré sa dajú použiť na možné utláčanie a prenasledovanie tlače zo strany štátu. Vyzývame preto kenské orgány, aby prehodnotili svoje stanovisko v tejto otázke a dali svojim hromadným oznamovacím prostriedkom právnu slobodu potrebnú na to, aby sa aspoň pokúsili fungovať čo najdemokratickejšie. Kenská vláda musí pochopiť a prijať skutočnosť, že na ceste k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov krajiny je ochrana tlače nevyhnutná. Dúfame a veríme, že žiadosť, ktorú sme vyslovili prostredníctvom tohto uznesenia, nebudú vnímať ako zasahovanie, ale ako priateľskú radu vláde v Keni, že ju zvážia a že rozvážnejšie prehodnotia svoje doterajšie kroky.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, autorka. – (PL) Vážený pán predsedajúci, Keňa už dlho trpí vážnou politickou krízou. Súčasný prezident Kibaki zavádza opatrenia, jasným zámerom ktorých je obmedziť slobodu prejavu a tlače. 2. januára 2009 porušil ustanovenia Deklarácie ľudských práv a Africkej charty ľudských práv, keď schválil pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona známeho ako kenský komunikačný zákon z roku 1998, čím dal štátnym orgánom nové práva vrátane práva rozobrať vysielacie a komunikačné vybavenie, ako aj práva riadiť a pozmeniť obsah, ktorý sa zverejní v hromadných oznamovacích prostriedkoch. Medzinárodné spoločenstvo jednohlasne deklarovalo, že ide o ďalší krok k cenzúre médií v Keni.

Navyše napriek predošlým záväzkom vyplývajúcim z dohôd podpísaných s cieľom zriadiť v Keni veľkú koaličnú vládu prezident toto ani žiadne ďalšie rozhodnutia nekonzultoval s úradujúcim premiérom. Toto ešte zhoršilo krízu v Keni, ktorá už trvá vyše roka a ktorá si vyžiadala okolo 1 000 obetí a zanechala bez domova 350 000 ľudí. Európska únia sa nemôže len prizerať, ako dochádza k otvorenému porušovaniu základných slobôd.

Mali by sme uvítať uistenia kenského prezidenta, že toto prepracované znenie zákona prehodnotí a že bude o tejto veci rokovať so všetkými politickými predstaviteľmi, aby tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nadobudli novú, demokratickú kvalitu a aby bola zaistená všeobecná podpora kenskej spoločnosti. Európska únia musí tieto opatrenia podporiť a podrobne ich sledovať, a tým v priebehu budovania občianskej spoločnosti pestovať pluralizmus. Kenské orgány by mali zároveň podniknúť ráznejšie kroky na nastolenie normálneho stavu v krajine vrátane vytvorenia špeciálneho výboru, ktorý bude pozostávať z miestnych a medzinárodných odborníkov, a ktorý potrestá tých, čo sú zodpovední za násilnosti a vyvolanie minuloročnej krízy. Existuje možnosť, že tieto opatrenia povedú k stabilizácii vnútroštátnej situácie a zabránia humanitárnej katastrofe, ktorá nezvratne ohrozuje túto východoafrickú krajinu a jej desať miliónov obyvateľov.

  Colm Burke, autor. – Vážený pán predsedajúci, vyjadrujem poľutovanie nad tým, že prezident Kibaki podpísal pozmeňujúci a doplňujúci návrh kenského komunikačného zákona. Tento čin nerešpektuje práva na slobodu prejavu a slobodu tlače, ktoré sú zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a odzrkadlené v iných medzinárodných dohovoroch vrátane Africkej charty ľudských práv a práv národov.

Tento čin udeľuje kenskému ministrovi informácií značnú právomoc nariadiť razie a rozobrať vysielacie vybavenie v mediálnych organizáciách, považovaných za hrozbu národnej bezpečnosti. Tento čin tiež udeľuje štátu právomoc regulovať obsah, ktorý sa má vysielať a uverejniť prostredníctvom elektronických a tlačových médií. Vítam však nedávny krok prezidenta Kibakiho prehodnotiť tento zákon o médiách a jeho gesto zaoberať sa doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré k zákonu predložili zástupcovia médií.

Sloboda prejavu je základným ľudským právom tak, ako sa uvádza v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Vyzývam kenskú vládu, aby iniciovala rokovanie zúčastnených strán v záujme dosiahnutia konsenzu o tom, ako lepšie regulovať komunikačný priemysel bez zasahovania do slobody tlače a bez porušovania práv obsiahnutých vo Všeobecnej deklarácii.

Na záver by som rád zdôraznil potrebu upravovať kultúru beztrestnosti v Keni s cieľom postaviť pred spravodlivosť osoby zodpovedné za násilnosti po voľbách pred rokom. Vyzývam k vytvoreniu nezávislej komisie pozostávajúcej z miestnych a medzinárodných právnych expertov, ktorá by vykonávala vyšetrovanie a stíhanie v súvislosti s násilnými udalosťami po spochybnených voľbách z decembra 2007.

  Erik Meijer, autor. – (NL) Vážený pán predsedajúci, minulosť Kene je poznačená násilím. Po skončení druhej svetovej vojny, keď Európa začala pomaly prijímať skutočnosť, že nezávislosť afrických krajín bola v konečnom dôsledku nevyhnutná, bola z tejto skupiny jednoznačne vylúčená Keňa a tiež krajina dnes známa ako Zimbabwe. Podľa koloniálnych vládcov žilo v týchto krajinách príliš veľa kolonistov a viazali sa na ne príliš mnohé zahraničné hospodárske záujmy, aby mohli tieto krajiny prejsť do rúk prevažne černošského obyvateľstva.

Na rozdiel od iných západoafrických krajín, nezávislosť v Keni nebola nastolená mierovými prostriedkami, ale došlo k nej až po zdĺhavom a násilnom zápase hnutia za nezávislosť Mau Mau. Táto potreba násilného zápasu položila základy ďalšiemu násiliu a zastrašovaniu. Víťazi pochádzajú najmä z jedného veľkého kmeňa, z kmeňa Kikuyu. Ostatné skupiny obyvateľstva držali vždy v opozícii, ak to bolo nevyhnutné aj prostredníctvom zmanipulovaných volebných výsledkov. Ostatné prezidentské voľby znovu poukázali na to, že prezidentom sa nemôže stať človek, ktorý nie je z kmeňa Kikuyu, dokonca ani vtedy, ak za neho hlasuje väčšina voličov.

Vďaka kompromisu je dnes premiérom opozičný kandidát a zdá sa, že došlo k obnoveniu mieru v krajine. Z dvoch afrických krajín, kde došlo k zmanipulovaniu volieb, sa Zimbabwe považuje za krajinu, ktorá dosiahla zlý kompromis a Keňu chvália ako krajinu, ktorá dosiahla dobrý kompromis. Západná Európa a Amerika prípad Kene roky považovali za veľký úspech. Išlo o krajinu, kde vládla relatívna prosperita, kde bola sloboda medzinárodného obchodu, ktorá sa priatelila so západom a vzbudzovala záujem turistov. Dnes Keňa stratila svoju povesť úspešnej krajiny. Nedostatok potravín a nový tlačový zákon vyvolali nové napätie. Nedostatok potravín možno sčasti pripísať skutočnosti, že prezident výmenou za výstavbu prístavu prenajal 40 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy ropnému štátu Katar, ktorý na nich bude pestovať poľnohospodárske plodiny.

Tlačový zákon prezident, zdá sa, využíva ako páku, pomocou ktorej obmedzuje právomoc koaličnej vlády a eliminuje kritických oponentov. Je to ešte šokujúcejšie, keď vezmeme do úvahy, že tento zákon vznikol dokonca bez toho, aby sa o ňom rokovalo s premiérom. Koaličný kompromis medzi prezidentom a premiérom je ohrozený, ak má prezident možnosť obísť premiéra, obmedziť úlohu vlády a chrániť vlastné postavenie pred kritickou tlačou.

  Charles Tannock, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, až do násilností v minulom roku mala Keňa povesť jednej z politicky stabilnejších krajín Afriky a tradične v nej vládla relatívne slobodná a zdravá tlač.

Prezident Kibaki si musí uvedomiť, že politická stabilita a slobodná tlač sa navzájom podporujú. Navrhované obmedzenie slobody prejavu nesvedčí krajine vedenej mužom, ktorý pri preberaní moci sľuboval novú éru otvorenosti a transparentnosti. Zdá sa, žiaľ, že mnohí vysoko postavení politici v Keni si ešte stále nevytvorili dostatočne hrubú kožu na to, aby sa vedeli vyrovnať s nezvratnou kritikou zo strany slobodnej tlače a s demokraciou. Dúfam, že prezident Kibaki našu radu prijme a zmení svoj názor. To by nás uistilo o údajnom záväzku Kene zabezpečiť slobodnú spoločnosť riadenú koaličnou vládou, ktorá sa delí o právomoci. Posilnilo by to tiež úsilie Kene o morálnu autoritu a vodcovstvo v tomto nestabilnom regióne.

Vítam prezidentov súčasný prísľub preskúmať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto zákonu a v širšom rozsahu o nich rokovať s médiami. Vzhľadom na to, že premiér Raila Odinga a jeho strana Oranžové demokratické hnutie (ODM) sú rázne proti tomuto zákonu, pre stabilitu vlády je tiež nevyhnutné, aby táto politická otázka neviedla k ešte väčšiemu pobúreniu a rozdeleniu.

  Catherine Stihler, v mene skupiny PSE. – Vážený pán predsedajúci, som rada, že mám možnosť vyjadriť sa k spoločnému návrhu uznesenia o slobode tlače v Keni. Tak, ako mnohí iní, aj ja som bola pred rokom zdrvená a sklamaná z toho, že po spochybnených prezidentských voľbách v Keni viedli pouličné demonštrácie k vzburám a etnickým konfliktom po celej krajine, v ktorých prišlo o život viac ako tisíc ľudí a ďalších 350 000 ľudí zostalo bez domova. Ľudia zodpovední za násilnosti po voľbách pred rokom sa musia postaviť pred spravodlivosť a Keňa v súčasnosti nutne potrebuje obdobie zmierenia a tolerancie.

Za týchto okolností je veľmi nešťastné, že v piatok 2. januára 2009 podpísal prezident Kibaki návrh kenského komunikačného zákona z roku 2008, ktorý novelizuje kenský komunikačný zákon z roku 1998. Tento návrh zákona je pre slobodu tlače úderom pod pás a nerešpektuje medzinárodné dohovory podpísané kenskou vládou. Dva z jeho článkov účinne zavádzajú priamu cenzúru médií vládou. Článok 88 udeľuje ministrovi informácií značnú právomoc nariadiť razie a rozobrať vysielacie vybavenie v mediálnych organizáciách, považovaných za hrozbu pre národnú bezpečnosť. Článok 46 udeľuje štátu právomoc regulovať obsah, ktorý sa má vysielať a uverejniť prostredníctvom elektronických a tlačových médií. V rámci Kene sa proti návrhu zákona postavili novinári, premiér Odinga a ODM a jeho schválenie poukazuje na vážnu absenciu rokovaní so súčasnou veľkou koalíciou. Vyjadrujem poľutovanie nad schválením návrhu tohto zákona a vyzývam k tomu, aby každé prehodnotenie tohto zákona o médiách zohľadnilo mnohé výhrady k tejto novele.

  Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, ako členka skupiny Solidarnośc a človek, ktorý v Poľsku zažil stanné právo, viem, že sloboda prejavu je zdrojom sily pre demokraciu. Kenská vláda podpísala a ratifikovala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a iné medzinárodné dohovory vrátane Africkej charty ľudských práv a práv národov. Súčasťou týchto dohovorov je právo na slobodu prejavu.

Východoafrické združenie novinárov nás informovalo, že vláda má v úmysle zaviesť v Keni cenzúru. Dúfam, že prezident Kibaki sa vyhne všetkým takým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k zákonu o médiách, ktoré by porušovali slobodu prejavu. Vyzývam kenské orgány, aby sa vzdali svojich plánov na zavedenie cenzúry a aby dospeli ku konsenzu, ktorý podporí slobodu tlače a verejného komunikačného sektora. Dúfam, že Keňa bude rešpektovať práva náboženských a etnických menšín. Pred rokom zahynulo počas demonštrácií spojených s voľbami viac ako tisíc ľudí a 350 000 ľudí utieklo zo svojich domovov. Dúfam, že ľudia zodpovední za tieto udalosti budú spravodlivo potrestaní.

  Tadeusz Zwiefka (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, ak aj je pravda, že niektoré súkromné médiá v Keni napomohli podnietiť nepokoje po emocionálnej volebnej kampani, nijako to neospravedlňuje obmedzovanie slobody prejavu.

Súčasťou útoku na slobodu tlače v Keni bolo aj porušenie základných zásad parlamentnej demokracie. Stojí za zdôraznenie, že nový zákon schválilo 25 z 220 poslancov parlamentu. Takáto situácia je úplne nemysliteľná. Ešte horšie je, že až do tejto chvíle sa Keňa pýšila jednou z najrozvinutejších a najpluralitnejších sietí tlačových médií v celej Afrike. Toto sa zmení po zavedení nového zákona, ktorý zvláštnym službám dovolí zasahovať do činnosti médií, zatvárať redakčné oddelenia a riadiť tlačené a hovorené slovo. Obmedzovanie slobody mediálneho odvetvia v mene národnej bezpečnosti môže mať oproti pôvodnému zámeru jedine opačný účinok.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) Prečo máme obavy o slobodu tlače v Keni? Prečo Európsky parlament diskutuje o tejto otázke ako o naliehavom prípade porušovania ľudských práv?

Po prvé preto, že sloboda prejavu je základným ľudským právom tak, ako sa uvádza v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorú Keňa podpísala. Preto tak, ako iné krajiny, ktoré ju podpísali, aj ona musí dodržiavať nielen jej podstatu, ale riadiť sa ňou do bodky.

Demonštrácie, ku ktorým došlo takmer pred rokom po prezidentských voľbách v Keni a ktoré prerástli do nepokojov a etnických konfliktov, v ktorých o život prišlo viac ako 1 000 ľudí a desaťtisíce zostali bez domova, sú najsilnejším argumentom, prečo nedovoliť, aby sa podobné udalosti opakovali. Preto by kenská vláda a prezident mali konať spoločne a dodržať vlastný záväzok, ktorým je rešpektovať slobodu tlače, prejavu a zhromažďovania. Navyše – a toto je obzvlášť dôležité – mali by bojovať proti beztrestnosti a vziať na zodpovednosť tých, ktorí sú zodpovední za nepokoje spred roka.

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, kým diskutujeme o humanitárnych otázkach a slobode tlače v tretích krajinách, využijem túto príležitosť, aby som Parlament informoval o tom, že podľa mediálnych správ z Gazy sú kancelárie Organizácie Spojených národov (OSN), ktoré dnes zažili bombový útok izraelských jednotiek, celé v plameňoch a celá humanitárna pomoc OSN, ktorá tam bola uskladnená (veľkú časť z nej poslala EÚ), bola úplne zničená. Rovnaký osud postihol kancelárie agentúry Reuters a kancelárie iných medzinárodných novinárov v Gaze. Rád by som poznamenal, že súhlasím s postojom generálneho tajomníka OSN, pána Pan Ki-muna, ktorý je momentálne v Izraeli, a ktorý je údajne krajne rozhorčený nad izraelskými orgánmi.

  Predsedajúci. – Vážený pán Matsakis, ďakujem za vaše vyhlásenie, no teoreticky by som ho nemal prijať, pretože pravidlá hovoria, že keď o slovo požiadate na základe toho, že ste zachytili môj pohľad, musíte sa vyjadriť k téme diskusie, ktorou je, pripomínam, sloboda tlače v Keni, hoci udalosti, na ktoré odkazujete, sú skutočne dramatické, ako sa všetci zhodneme.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, uznesenie Európskeho parlamentu o slobode tlače v Keni zdôrazňuje dôležitú otázku. Diktatúra sa začína obmedzovaním slobody tlače a informácií a tiež občianskych práv. Dúfam, že sa podniknú medzinárodné aj vnútroštátne kroky na zastavenie tohto procesu. Myslím si, že prezident Kibaki a premiér Odinga uskutočnia primerané kroky. Uznesenie, ktorému vyjadrujem podporu, určite napomôže demokratizačný postup v Keni.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, počas obdobia komunizmu platilo v Poľsku a v iných krajinách jedno ustanovenie trestného zákonníka, podľa ktorého každý človek šíriaci informácie, ktoré by mohli viesť k občianskym nepokojom, mal byť potrestaný. Takýto typ ustanovenia sa dal vynikajúco použiť ako palica nielen na jednotlivcov, ale tiež a predovšetkým na tlač. Dnes podobné úmysly vidíme za legislatívnym úsilím v Keni. Človek nemôže argumentovať ani sa vyhrážať tým, že tlač je potrebné skrotiť, pretože môže vyvolať ťažkosti v krajine. Takýto druh cenzúry nemožno nijako ospravedlniť ani vysvetliť. Tlač má ľuďom dodávať informácie, a tie sú skutočným základným kameňom demokracie.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. – (CS) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na začiatok by som chcel zdôrazniť, že sloboda prejavu vrátane televízie a rozhlasu je jedným z pilierov, na ktorých stojí EÚ. Táto sloboda je jednou z kľúčových európskych hodnôt a nemožno ju spochybňovať.

„Communication Act“ z roku 2008, ktorý sa 2. januára 2009 stal v Keni zákonom, obsahuje niektoré body, ktoré môžu podľa nášho názoru zasahovať do slobody médií. Preto sme uvítali nedávne rozhodnutie prezidenta Kibakiho zo 7. januára, že prehodnotí niektoré sporné časti tohto zákona. Teší nás, že pán Kibaki poveril ministra informácií a komunikácií a generálneho prokurátora, aby sa stretli so zástupcami médií a predniesli navrhované zmeny tohto zákona, ktoré by odstránili tieto obavy.

Sloboda prejavu a sloboda tlače sú súčasťou správy vecí verejných v najširšom zmysle slova, ktorá je samotná v centre stratégie pre rozvoj EÚ. Úprimne zastávam názor, že slobodná a zodpovedná tlač je nutným predpokladom demokracie a právneho štátu, ktoré sú neoddeliteľnými zložkami udržateľného rozvoja. Len na základe dialógu budú môcť médiá a kenská vláda budovať spoločné porozumenie a vzájomný rešpekt. Európska komisia teda so záujmom očakáva výsledky rôznych stretnutí, ktoré sa v Keni uskutočnia medzi zúčastnenými stranami, a dúfa, že dotknuté strany dospejú k dohode o vhodných odporučeniach týkajúcich sa návrhov na zmenu zákona o médiách.

Komisia víta správu vyšetrovacej komisie o násilí, ktoré sa odohralo po voľbách (správu sudcu Wakiho). Oceňuje záväzok kenskej vlády zaviesť odporučenia tejto správy vrátane vytvorenia zvláštneho tribunálu, ktorý zaistí, že osoby zodpovedné za toto násilie sa budú za svoje činy zodpovedať.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať okamžite.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE-DE), písomne. – (RO) Na začiatku roka 2009 utrpela demokracia v Keni úder voči slobode tlače. Prezident Mwai Kibaki podpísal zákon, hoci následne zmenil názor, ktorý kenským orgánom udeľuje právo vykonávať razie v redakciách, odpočúvať telefonáty novinárov a kontrolovať obsah vysielania v záujme „národnej bezpečnosti“. Akoby nestačili tieto prejavy zneužívania, zákon stanovuje aj obrovské pokuty a tresty odňatia slobody pre spravodajcov, ktorých uznajú vinnými za používanie „protivládnych“ praktík. Hoci prezident Kibaki o týždeň neskôr nariadil zmenu týchto ustanovení, nevieme, v čom budú tieto „zmeny“ spočívať.

Tento zákon vo svojej pôvodnej podobe pripomína temné dni diktatúry, ktoré kenskú tlač položili na kolená. Keňa je v súčasnosti demokraciou a ja pevne verím, že nikto, prezidenta Kibakiho nevynímajúc, sa do tých čias vrátiť nechce. Útok na slobodu tlače je útok na demokraciu. Medzinárodné spoločenstvo musí ďalej vyvíjať tlak na to, aby kenské orgány zaobchádzali s občianskymi slobodami, a predovšetkým so slobodou tlače, zodpovedne.

  Marianne Mikko (PSE), písomne. – (ET) Vážené dámy a páni, Keňa koná v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a Africkou chartou ľudských práv a práv národov. Nerešpektuje základné piliere demokracie, ktorými sú sloboda prejavu a sloboda tlače. Slobodná tlač je vo vážnom nebezpečenstve.

Návrh novely komunikačného zákona obsahoval časti o štátnom dohľade a cenzúre. Neuvážený čin prezidenta Kibakiho viedol k tomu, že sa z nich stal zákon.

Je neslýchané, aby mala vláda právo usporiadať razie v redakciách novín a vo vysielacích staniciach a mohla kontrolovať, čo a v akej podobe sa vysiela. To je vzdialené od demokratickej spoločnosti.

Je nevyhnutné, aby došlo k zmene a doplneniu existujúcich právnych ustanovení. Tlač možno regulovať aj bez ohrozenia slobody prejavu a slobody tlače. Toto sa musí vykonať v čo najkratšom čase.