Predseda. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o vyhláseniach Rady a Komisie: Príprava zasadnutia Európskej rady (19. a 20. marca 2009)

– správa (A6-0063/2009) pani E. Ferreirovej v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o Pláne hospodárskej obnovy Európy (2008/2334(INI)),

– správa (A6-0052/2009) pána J. Anderssona v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (KOM(2008)0869 – C6-0050/2009 – 2008/0252(CNS)),

– správa (A6-0075/2009) pána E. Kirilova v mene Výboru pre regionálny rozvoj o politike súdržnosti: Investície do reálnej ekonomiky (2009/2009 (INI)).

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Vážený pán predseda, rád by som sa k vám pridal a vzdal úctu Jeannovi Monnetovi. Naša spoločnosť sa nachádza v čase krízy a myslím si, že to je práve obdobie, počas ktorého potrebujeme silnú inštitúciu, a súčasne je skvelou príležitosťou pozdvihnúť význam Jeana Monneta ako jedného z pôvodcov myšlienky európskej integrácie.

Cieľom dnešného zasadnutia je však diskusia o pripravovanom zasadnutí Európskej rady. Ako všetci vieme, toto zasadnutie Rady sa koná v období, ktoré je pre Úniu rozhodujúce. V dôsledku nebývalého napätia v našich finančných systémoch i v našom hospodárstve čelíme veľmi závažným problémom.

Spolu s energetickou bezpečnosťou, zmenou klímy a financovaním zmiernenia a prispôsobenia sa zmene klímy bude táto oblasť témou zasadnutia, ktoré sa uskutoční budúci týždeň.

Ako už iste viete, vážené dámy a páni, na boj proti finančnej kríze prijala Únia a členské štáty široké spektrum opatrení. Zabránili sme zrúteniu finančného systému.

V súčasnosti je našou najvyššou prioritou obnova úverových tokov do ekonomiky. Je potrebné poradiť si najmä s „aktívami so zníženou hodnotou“, ktoré majú banky v držbe, keďže ich odrádzajú od poskytovania ďalších úverov. Na stretnutí hláv štátov a predsedov vlád 1. marca sa prijala dohoda o koordinovanom postupe v tejto otázke v súlade s usmerneniami, ktoré poskytla Komisia.

Súčasne je potrebné prijať ďalšie opatrenia na zlepšenie regulácie a dozoru nad finančnými inštitúciami. Toto je jasné ponaučenie vyplývajúce z krízy a prevencia je nemenej dôležitá. Cezhraničné banky majú v držbe až 80 % európskych bankových aktív. Dve tretiny aktív európskych bánk má v držbe len 44 multinárodných skupín. Samotné posilnenie dozoru je preto dôležité. Pomôže v prevencii pred ďalšími krízami v budúcnosti, no súčasne vyšle odkaz o vierohodnosti smerom k spotrebiteľom a trhom.

Z tohto hľadiska prebieha v súčasnosti vykonávanie dôležitých úloh. Predsedníctvo sa plne angažuje v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom s cieľom rýchleho prijatia smernice Solventnosť II (o poisťovniach), prepracovanej smernice o úverových požiadavkách (o bankách) a smernice o PKIPCP (o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov). Takisto pracujeme na rýchlom schválení nariadení o ochrane bankových vkladov a úverových ratingových agentúrach.

Pravdepodobne však bude potrebné ísť ďalej. Ako viete, skupina na vysokej úrovni, ktorej predsedá pán de Larosière, vydala veľmi zaujímavé odporúčania a oznámenie Komisie zo 4. marca tiež pripravuje pôdu pre významnú reformu v tejto oblasti. To znamená, že je potrebné, aby Európska rada vyslala jasný odkaz, že to je jedna z priorít a že je potrebné prijať rozhodnutia už v júni.

Práve teraz sa rozpočtové deficity členských štátov rýchlo zvyšujú. Je samozrejmé, že deficity v čase hospodárskej recesie nevyhnutne rastú. Do istej miery môžu zohrávať pozitívnu úlohu automatické stabilizátory. Preto došlo v roku 2005 k prehodnoteniu Paktu stability a rastu tak, aby sa umožnila dostatočná flexibilita v náročných obdobiach. Takúto flexibilitu je však potrebné uplatňovať rozumne a brať pritom do úvahy odlišné východiskové body. Na obnovenie vierohodnosti je potrebné, aby sa vlády jasne zaviazali, že budú dodržiavať priaznivý stav verejných financií pri plnom rešpektovaní Paktu stability a rastu. Niektoré členské štáty vynaložili už určité úsilie z hľadiska konsolidácie. Väčšina členských štátov sa o to bude usilovať od roku 2010. Bude to tiež dôležitým posolstvom stretnutia, ktoré sa uskutoční budúci týždeň.

Finančná kríza ovplyvňuje v súčasnosti reálnu ekonomiku. Členské štáty zaviedli významné programy na obnovu, ktoré sa už v súčasnosti úspešne vykonávajú. Celkové stimuly, ktoré vyjadruje táto ponuka, sa pohybujú v súlade s dohodou na úrovni 1,5 % HDP. Ak však zahrniete účinok automatických stabilizátorov, percentuálna hodnota sa zvýši na 3,3 % HDP EÚ. Je samozrejmé, že reakcie členských štátov sú rôzne. Čelia rôznym situáciám a majú odlišný priestor na manévrovanie, no sú koordinované a založené na spoločných princípoch definovaných v Európskom programe obnovy, na ktorom sa členské štáty dohodli na zasadnutí v decembri minulého roka. Toto je dôležité, ak chceme zabezpečiť synergiu a zabrániť negatívnym vedľajším účinkom.

Špecifické a cielené kroky boli pripravené synergiou medzi Komisiou, členskými štátmi a predsedníctvom. To nám umožnilo vytvoriť rovnaké podmienky a súčasne čeliť dohodnutým a účinným spôsobom zhoršeniu situácie v niektorých kľúčových priemyselných odvetviach Európy, ako napríklad v automobilovom priemysle.

Európska rada zhodnotí stav zavedenia tohto programu. Oznámenie Komisie zo 4. marca súčasne stanovuje dôležité princípy, ktorými by sa mali členské štáty riadiť. Patrí sem potreba zachovania otvorenosti vnútorného trhu, zabezpečenie nediskriminácie a práca na cieľoch dlhodobej politiky (napríklad uľahčenie štrukturálnych zmien, zlepšenie konkurencieschopnosti a budovanie hospodárstva s nízkou produkciou CO2).

Pokiaľ ide o časť programu obnovy, ktorú zabezpečuje Spoločenstvo, predsedníctvo sa usiluje o dosiahnutie dohody s Európskou radou na návrhu Komisie o financovaní energetických projektov a projektov na rozvoj vidieka. Ako viete, na zasadnutiach Rady sa uskutočnili diskusie o taxatívnom zozname projektov podporovaných Spoločenstvom a o spôsobe ich financovania.

Vzhľadom na dôležitú úlohu Parlamentu, ktorý je jedným z útvarov rozpočtového orgánu a spoločným zákonodarcom v tejto veci, sa predsedníctvo zaviazalo dohodnúť sa s vami v najbližších týždňoch na úzkej spolupráci s cieľom dosiahnuť dohodu v najskoršom možnom termíne.

Ak chceme zabezpečiť konkurencieschopnosť našich ekonomík, okrem krátkodobých opatrení je potrebné aj dlhodobé úsilie. Ak chceme podporovať rast a tvorbu pracovných miest, prijatie štrukturálnych reforiem je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. Preto ostáva tým správnym rámcom obnovená lisabonská stratégia, v rámci ktorej sa podporuje udržateľný ekonomický rast, ktorý bude následne viesť k tvorbe nových pracovných miest.

V súčasnosti majú naši občania obavy najmä z účinku hospodárskej situácie na úroveň nezamestnanosti. Na svojom zasadnutí by sa mali členovia Európskej rady budúci týždeň dohodnúť na konkrétnych spôsoboch, ktorými môže EÚ prispieť k zmierneniu sociálnych účinkov krízy. Táto otázka bude tiež témou mimoriadneho samitu, ktorý sa uskutoční začiatkom mája.

Dovoľte mi vyjadriť sa jasne k nasledujúcej veci: nebudeme chrániť pracovné miesta vytváraním prekážok zahraničnej konkurencii. Hlavy štátov a predsedovia vlád sa na svojom stretnutí pred 10 dňami jasne vyjadrili, že je potrebné maximálne možné využitie jednotného trhu ako hnacieho prvku obnovy. Protekcionizmus nie je určite tým správnym spôsobom vyrovnania sa s touto krízou – skôr naopak. Naše spoločnosti potrebujú otvorené trhy viac ako kedykoľvek predtým, a to vnútorne v rámci Únie aj na globálnej úrovni.

Táto úvaha ma privádza k samitu G20 v Londýne. Európska rada rozhodne o stanovisku Únie pred samitom G20. Chceme, aby bol tento samit ambiciózny. Zlyhanie si nemôžeme dovoliť.

Poprední predstavitelia štátov budú skúmať perspektívy rastu a zamestnanosti a reformu globálneho finančného systému a medzinárodných finančných inštitúcií. Takisto budú skúmať konkrétne náročné úlohy, ktorým čelia rozvojové krajiny. Európska únia je aktívna vo všetkých spomenutých oblastiach, pričom je potrebné, aby mala silnú pozíciu na zabezpečenie prijatia správnych rozhodnutí zo strany medzinárodného spoločenstva.

Ďalším hlavným bodom programu zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční budúci týždeň, bude energetická bezpečnosť. Nedávna energetická kríza dokázala všetkým veľmi zreteľne potrebu zlepšenia našej schopnosti v budúcnosti odolať ďalším problémom s dodávkami, ktorých svedkom sme boli začiatkom tohto roka.

Komisia uviedla niektoré veľmi užitočné prvky vo svojom Druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky. Na základe tohto preskúmania je jedným zo zámerov predsedníctva dosiahnuť, aby sa Európska rada dohodla na rade konkrétnych spôsobov určených na zlepšenie energetickej bezpečnosti Únie v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte.

Z krátkodobého hľadiska to znamená dostupnosť konkrétnych opatrení, ktoré je možné prijať v prípade, že bude nutné poradiť si s ďalším prerušením dodávok plynu. Takisto to zahŕňa prijatie naliehavých krokov na spustenie projektov infraštruktúry na zlepšenie energetického prepojenia – to je určite nevyhnutné.

Zo strednodobého hľadiska to znamená prispôsobenie našich právnych predpisov zásobám ropy a plynu, aby sa zabezpečilo zodpovedné a solidárne konanie členských štátov. Zahŕňa to prijatie vhodných opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti.

Z dlhodobého hľadiska zahŕňa táto oblasť diverzifikáciu našich zdrojov a trás dodávok. Je nutné spolupracovať s našimi medzinárodnými partnermi na podpore záujmov Únie. Je potrebné vytvoriť vnútorný trh pre elektrickú energiu a plyn, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky. Ako viete, predsedníctvo verí, že tieto právne predpisy sa podarí dokončiť pred voľbami do Európskeho parlamentu.

Na stretnutí, ktoré sa uskutoční budúci týždeň, sa bude rokovať o prípravách na konferenciu o klimatických zmenách v Kodani. Naďalej sa budeme angažovať v úsilí o dosiahnutie komplexnej dohody na stretnutí v Kodani, ktoré sa uskutoční budúci rok v decembri. Januárové oznámenie Komisie je veľmi užitočným východiskom. Veľmi jasne sa v ňom uvádza, že klimatické zmeny sú problémom, ktorý je možné vyriešiť len za predpokladu spoločného celosvetového úsilia.

Zasadnutie Európskej rady bude napokon súčasne začiatkom Východného partnerstva. Táto dôležitá iniciatíva pomôže pri podpore stability a prosperity na celom kontinente. Súčasne prispeje k urýchleniu reforiem a prehĺbeniu nášho záväzku spolupracovať s týmito krajinami.

Partnerstvo má dvojstranný rozmer, ktorý je prispôsobený každej z partnerských krajín. Predpokladá rokovania o dohodách o pridružení, ktoré môžu zahŕňať hĺbkové a komplexné oblasti voľného obchodu.

Mnohostranné smerovanie vytvorí rámec, v ktorom je možné riešiť spoločné problémy. Medzi štyri platformy tejto politiky patrí: demokracia, dobrá správa vecí verejných a stabilita, hospodárska integrácia, energetická bezpečnosť a napokon sem patria kontakty medzi ľuďmi.

Na základe tejto prezentácie budete môcť posúdiť množstvo podstatných otázok, ktorým sa bude Európska rada venovať na svojom budúcotýždňovom zasadnutí. V súčasnosti čelíme mnohým vážnym problémom – v neposlednom rade je to aktuálna hospodárska kríza. Zámerom českého predsedníctva, ktoré vedie predseda vlády, pán Topolánek, je zabezpečiť, aby budúcotýždňové zasadnutie na základe praktických krokov dokázalo, že Európska únia je naďalej oddaná svojim ideálom a že týmto náročným otázkam čelí spoločným a koordinovaným postupom v duchu zodpovednosti a solidarity.

(potlesk)

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Vážený pán predseda, pán Vondra, dámy a páni, žijeme v čase zaťažkávacej skúšky.

Účinky hospodárskej krízy tohto rozmeru pociťujú rodiny, pracovníci, všetky kategórie obyvateľstva a spoločností v štyroch kútoch Európy. Spôsobuje rušenie pracovných miest a skúša odolnosť našich sociálnych modelov. Vyvíja tiež silný politický tlak na všetkých vedúcich predstaviteľov.

Európska únia nie je imúnna voči takýmto tlakom. Preto sme sa rozhodli zapojiť všetky nástroje, ktoré má Únia k dispozícii, na účinný boj proti kríze a jej dôsledkom prostredníctvom tých prvkov, ktoré robia Úniu silnou: európske inštitúcie a členské štáty, ktoré spoločne pracujú v spoločenstve a vychádzajú z princípov právneho štátu s cieľom poskytnúť kolektívne riešenia spoločných problémov.

Dámy a páni, počas uplynulých šiestich mesiacov sme už urobili dosť v boji proti kríze, ktorú prekonávame. Na jeseň sme zabránili kolapsu finančného systému, prispeli sme k spusteniu medzinárodného procesu na samite G20, boli sme medzi prvými, ktorí sa sústredili na reálnu ekonomiku, a to dosiahnutím dohody o pláne obnovy v decembri – o pláne, ktorého odporúčanie č. 1 (rozpočtový stimul nevídaný na európskej úrovni) sa začína zavádzať v praxi. Objem tejto podpory reálnej ekonomiky dosahuje úroveň 3,3 % HDP a znamená skutočný príspevok z európskeho rozpočtu.

Plán obnovy zahŕňa napríklad urýchlené predbežné platby zo štrukturálnych fondov, ktoré budú v roku 2009 predstavovať 6,3 miliardy EUR – okrem už prisľúbených finančných prostriedkov vo výške 5 miliárd EUR.

Kroky podniknuté počas uplynulých šiestich mesiacov sú plne v súlade s lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť. Je nutné pokračovať v uskutočňovaní štrukturálnych reforiem, ktoré boli obrovským prínosom pri posilňovaní našich ekonomík, pretože súčasne pomáhajú udržať krátkodobý dopyt, no teraz je potrebné prejsť do ďalšej fázy a použiť opatrenia na razantnejší boj proti kríze.

Je potrebné dosiahnuť lepšiu koordináciu a účinky so širším záberom. Teraz je ten správny čas posunúť sa o krok vpred a reagovať tak na krízu. Je nutné, aby sme pochopili, že toto je nový druh krízy a že sme sa s krízou takéhoto rozmeru, rozsahu a hĺbky nikdy v minulosti nestretli.

Toto bude poslaním zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční budúci týždeň. Vďaka veľmi výraznej podpore zo strany českého predsedníctva, ktorého angažovanosť a dokonalú spoluprácu s Komisiou vítam, som presvedčený, že nastane pokrok v štyroch oblastiach, ktoré definovala Komisia vo svojom oznámení spred niekoľkých dní, a to v oblasti finančných trhov, reálnej ekonomiky, zamestnanosti a sociálneho rozmeru, ako aj globálneho rozmeru prostredníctvom samitu G20.

Základy predpokladu úspešného zasadnutia Európskej rady vychádzajú z neformálneho samitu z 1. marca vďaka efektívnemu predsedníctvu, ktoré vedie predseda vlády, pán Topolánek. S potešením môžem konštatovať, že prípravné úlohy Komisie sa stretli s takýmto priaznivým ohlasom. Naše usmernenia o aktívach so zníženou hodnotou, naše oznámenie o automobilovom priemysle a správa, ktorej vypracovaním som poveril pána Jacqua de Larosièra a jeho skupinu na vysokej úrovni, umožnili členským štátom dospieť k zhode tak, aby sa mohli zmobilizovať a zaujať spoločné stanoviská.

Vítam širokú podporu, s ktorou sa priebeh týchto činností stretáva v Európskom parlamente. Rád by som spomenul, že v dnešnej dopoludňajšej rozprave sa budeme venovať správe pani Ferreirovej o pláne hospodárskej obnovy, správe pána Anderssona o usmerneniach pre politiky zamestnanosti a správe pána Kirilova o politike súdržnosti.

Tieto správy a uznesenia, o ktorých bude hlasovať tento týždeň vaše zhromaždenie, najmä tie, ktoré sa týkajú koordinačnej skupiny pre lisabonskú stratégiu, budem považovať za významný príspevok k zasadnutiu Európskej rady. Krátko pred londýnskym samitom môžu len posilniť postavenie Európy na medzinárodnej scéne a ja to vítam.

Vážený pán predseda, chcel by som len v stručnosti spomenúť tri témy, ktoré by podľa môjho názoru mali nasmerovať toto zasadnutie Európskej rady: stabilizácia finančných trhov, oživenie reálnej ekonomiky a pomoc ľuďom pri prekonávaní krízy.

Pozrite sa na finančný systém. Áno, na riešenie bezprostredných problémov je potrebné vykonať okamžité kroky. Po uskutočnení našich iniciatív za rekapitalizáciu a záruky sa naše usmernenie o aktívach so zníženou hodnotou zameriava na hlavnú prekážku, ktorú sme teraz označili ako blokovanie úverového toku. Ako je uvedené v našom oznámení, som presvedčený o tom, že bez vykonania výrazných zmien v bankovom systéme nebudeme svedkami obnovenia úverového toku do reálnej ekonomiky.

Ako však bolo v tomto Parlamente už niekoľkokrát povedané, tiež je potrebné znovu nadobudnúť dôveru prostredníctvom podstatnej reorganizácie nášho regulačného režimu. Preto sme vypracovali podrobný harmonogram nových návrhov na reguláciu. Nasledujúci mesiac predloží Komisia nové návrhy týkajúce sa hedžových fondov, súkromných kapitálových fondov a odmeňovania riadiacich pracovníkov.

Takisto však musíme prepracovať dozor. Ako je zrejmé z oznámenia Komisie, ktoré bolo prijaté v stredu minulý týždeň, a o ktorom som mal možnosť diskutovať na vašej konferencii predsedov nasledujúci deň, Komisia sa usiluje o urýchlenie zavedenia správy pána de Larosièra do praxe. Celkovú štruktúru predložíme koncom mája na schválenie na júnovom zasadnutí Európskej rady. Na jeseň predložíme legislatívne návrhy.

Ak uvažujeme vo všeobecnosti, mimo finančných systémov, použitie krátkodobých opatrení na dosiahnutie našich dlhodobých cieľov prinesie dvakrát toľko ovocia. Keď nastane zlepšenie, budeme silnejší a pripravení čeliť náročným problémom konkurencieschopnosti a hospodárstva s nízkou produkciou CO2.

Stačí sa pozrieť na energetickú bezpečnosť. Skutočnosť, že sa nachádzame v čase hospodárskej krízy neznamená, že sa stratia naše problémy so závislosťou. Práve naopak. A ja vítam rozhodnutie predsedu vlády, pána Topolánka, aby bola táto otázka predmetom diskusie. Toto je rozhodujúce pre to, čo robíme. Investície do infraštruktúry prinesú stimul v súčasnosti (a európske hospodárstvo ho nevyhnutne potrebuje), no súčasne nás posilnia a zlepšia našu konkurencieschopnosť v budúcnosti. Z toho dôvodu je vaša podpora, podpora Európskeho parlamentu vo výške 5 miliárd EUR na stimuly v oblasti energetiky a širokopásmovej infraštruktúry taká vzácna – o to viac, keďže, ak mám byť úprimný, som viac-menej znepokojený súčasným stavom tejto otázky na zasadnutiach Rady, na ktorých sa nedosiahol taký pokrok, aký by som si prial.

Samozrejme, všetci vieme, že rozpočet Spoločenstva na úrovni menej ako 1 % HDP nám umožňuje len obmedzený príspevok na celoeurópske stimuly. Tieto finančné prostriedky musia byť v zásade vyčlenené z rozpočtov členských štátov. Ak chceme byť efektívni, je potrebné využiť všetky nástroje členských štátov z európskej perspektívy. Jednotný trh je najlepšou možnou platformou na obnovu. Vďaka pôsobeniu jednotného trhu bola len v roku 2006 Európa bohatšia o 240 miliárd EUR, čo predstavuje 518 EUR v prepočte na každého európskeho občana.

Je potrebné, aby Európska rada posilnila svoju pozíciu v srdci našej stratégie obnovy odsúhlasením princípov, ktoré by mali formovať obnovu európskeho hospodárstva vrátane spoločného záväzku k otvorenosti a rovnakých podmienok z vnútorného aj vonkajšieho hľadiska, čím by jasne odmietla protekcionizmus, no súčasne chránila jednotný trh, ktorý je základom európskej prosperity.

Aj keď najdôležitejšie je uvedomiť si, že to nie je otázka ekonomickej teórie ani strohej štatistiky. Táto kríza má najväčší vplyv na ľudí, najmä na tých najzraniteľnejších v celej Európe, v súčasnosti, teraz. Preto je mojou obavou číslo jedna – tou najdôležitejšou skúškou, pred ktorú sme postavení – sociálny vplyv tejto krízy, najmä problém zvyšujúcej sa nezamestnanosti.

Je nutné sústrediť naše úsilie na otázku nezamestnanosti a pomoc ľuďom pri prekonávaní krízy. Vyžaduje si to odhodlanie a duchaprítomnosť. Je potrebné pomôcť spoločnostiam udržať si svojich pracovníkov, vynaliezavo využívať vzdelávanie na uspokojovanie dlhodobých a krátkodobých potrieb a podať pomocnú ruku tým, ktorí sa už ocitli v radoch nezamestnaných. Je potrebné uistiť sa, že vykonáme väčšinu opatrení na vnútroštátnej úrovni na pomoc tým, ktorí sú najzraniteľnejší, no súčasne je potrebné využiť čo najviac nástrojov európskych politík, ktoré máme k dispozícii – počnúc Sociálnym fondom až po Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.

Od spustenia procesu, ktorému sa teraz bude venovať samit o zamestnanosti v máji, máme dva mesiace na vynaloženie intenzívneho úsilia na zavedenie plánov do praxe a ak to bude možné, na rozpracovanie nových a ambicióznejších stratégií, ktoré by riešili problém nezamestnanosti. Je potrebné, aby sme využili tento čas efektívne.

Aj keď je to krátke obdobie, som presvedčený, že by sme sa mali pokúsiť zorganizovať tento proces tak, aby sa zabezpečilo širšie zastúpenie vrátane sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a poslancov. Je mimoriadne dôležité využiť výhodu vášho privilegovaného prehľadu o tom, čo sa naozaj deje v tejto oblasti. Ak budeme uplatňovať tento prístup spoločného využívania našich zdrojov a koordinácie činností na všetkých úrovniach – na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, na úrovni sociálnych partnerov – dostaneme sa z krízy skôr a verím, že budeme silnejší.

Súčasne sa zvýši naša vierohodnosť na globálnej scéne. Nie je to náhoda, že návrhy, ktoré sme predložili ako stanovisko Európskej únie na samit G20, výrazne odrážajú náš prístup v rámci Európy. Vychádzajú z tých istých princípov. Prostredníctvom jednotného stanoviska Európskej únie na samite G20 budú vierohodnejšie a ak budú členské štáty pripravené skutočne spolupracovať, Európska únia bude mať veľmi dobrú pozíciu na formovanie globálnej reakcie na túto krízu.

Európa musí v súčasnosti nájsť svoju silu v súdržnosti, koordinácii, v skutočnej solidarite uplatňovanej v praxi. Preto musíme všetci úzko spolupracovať a byť v úzkom kontakte, keďže úloha obnovy sa bude, samozrejme, vyvíjať aj v tomto Parlamente.

Teším sa, že to premeníme na skutočnosť, keďže všetci budeme v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch pracovať na obnove.

  Elisa Ferreira, spravodajkyňa. – (PT) Vážený pán predseda, pán predseda Komisie, dámy a páni, súčasná kríza je tou najhoršou spomedzi kríz, ktoré Európska únia zaznamenala. Bohužiaľ, ešte sme ju ani zďaleka neprekonali. Stále sa vyhlasujú bankroty a nezamestnanosť sa naďalej zvyšuje. Nikdy predtým nebola Európska únia vystavená takejto náročnej skúške. Obnova na dostatočnej úrovni nebude závisieť len od našej spoločnej reakcie, no pravdepodobne aj od pokračovania európskeho projektu, prinajmenšom z hľadiska rýchlosti nášho rozvoja a expanzie.

Európska únia nebola založená preto, aby sa v časoch prosperity obmedzovala na obrovský trh, ani preto, aby v čase krízy nastal návrat k sebeckosti členských štátov v zmysle hesla „každý sám za seba“. Európsky projekt je politickým projektom a ručiteľom mieru, slobody a demokracie. Z ekonomického hľadiska je však založený na pilieroch konkurencie, solidarity a súdržnosti. V skutočnosti ťaží zo schopnosti ponúknuť kvalitu a príležitosti na pokrok všetkým občanom bez ohľadu na ich pôvod.

V súčasnom období krízy očakávajú ľudia od Európy ochranu a kroky, ktoré im pomôžu rýchlo prekonať aktuálnu rozhodujúcu fázu bez akýchkoľvek vážnych sociálnych kolapsov. Ľudia očakávajú od Európy, aby im na základe nových a udržateľnejších prístupov k rozvoju pomohla znovu objaviť ich budúcnosť a posilnila zamestnanosť a podnikanie.

Lisabonská agenda a záväzky voči životnému prostrediu sú inšpirujúce zámery, je však potrebné naplniť ich význam a silu. Z tohto hľadiska je výzva Parlamentu Rade a Komisii jasná a pevná. Tento spoločný zámer preukazuje zhoda dosiahnutá pri hlasovaní Výboru pre hospodárske a menové veci. Verím, že dnešné predmetné hlasovanie v Parlamente bude toho ďalším dôkazom.

Na tomto odkaze spolupracovali rôzni spravodajcovia, spravodajkyne a politické skupiny a verím, že bude v tomto zmysle odovzdaný Komisii a že tá ho bude v tomto zmysle vnímať.

V tejto súvislosti by som rada poďakovala tieňovým spravodajcom a spravodajkyniam, najmä pánovi Hökmarkovi a pani in ’t Veldovej. Tiež pevne verím, že nám dnešné hlasovanie umožní potvrdiť a odovzdať tento odkaz.

Pokiaľ ide o príčiny krízy, v súčasnosti je najdôležitejšie vziať si ponaučenie. Správa pána Larosièra je naozaj veľmi dôležitým usmernením, ktorým sa musíme riadiť. Vytvára vynikajúci pracovný základ a zahŕňa mnoho návrhov, ktoré už boli predložené v tomto Parlamente. Je však nutné, aby závery tejto správy viedli k okamžitým a plánovaným opatreniam zo strany Komisie. Rovnako dôležité je to, aby Európska únia na nasledujúcom samite G20 zaujala v tomto smere rozhodné stanovisko.

V tejto súvislosti verím, že existujú prvky, ktoré sú symbolické, a dúfam, že Parlament bude dnes jednotne hlasovať s cieľom bojovať proti zámorskému finančnému systému a daňovým rajom. Nestačí však len náprava chýb z minulosti, najmä pokiaľ ide o finančnú reguláciu a dozor. Vznikli škody a my potrebujeme plán obnovy, ktorý bude v súlade so zodpovednosťou EÚ. Vítame rýchlu iniciatívu Komisie, ale uvedomujeme si a musí byť jasné, že prostriedky a nástroje na vykonanie opatrení sú evidentne neprimerané.

Parlament vyjadruje hlasovaním podporu Komisii, pokiaľ ide o flexibilitu, vizionárske myslenie a pohotovosť dostupných nástrojov, no nemôžeme zabúdať na to, že 85 % finančných prostriedkov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, je v rukách štátov, ktoré sú členmi Európskej únie. Členské štáty EÚ sa navzájom doposiaľ nikdy neodlišovali tak ako v súčasnosti. Niektoré štáty majú moc a nástroje, aby konali, zatiaľ čo ostatné sú úplne zraniteľné a nemajú k dispozícii žiadne nástroje. Existuje skupina štátov, ktoré nemajú žiaden priestor na manévrovanie, nie sú schopné odolávať paralelným a ničivým silám pôsobiacim na vnútorný trh, jednotnú menu a globalizáciu. Do tejto skupiny patria nové členské štáty, ktoré sa práve zapojili do realizácie európskeho projektu. Tieto štáty najviac trpia krízou.

Vážený pán predseda, dámy a páni, verím, že dnes je možné vnímať posolstvo Parlamentu ako určitú skupinu veľmi jasných a zreteľných odkazov, ktoré majú spoločnú myšlienku, ktorá spočíva v tom, že: potrebujeme ľudí, pracovné miesta a zdroje členských štátov, ale aj európske zdroje, ak chceme obnoviť dynamiku, rast a solidaritu v rámci európskeho priestoru a splniť tak očakávania ľudí.

  Jan Andersson , spravodajca. – (SV) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, boli sme svedkami diskusie o tom, či je potrebné zmeniť a doplniť usmernenia pre zamestnanosť. Toto nie je osobitne dôležitá diskusia, keďže usmernenia pre zamestnanosť zahŕňajú každú príležitosť na opatrenia. V súčasnosti je problémom nedostatočná schopnosť konať. Prežívame a v súčasnosti aj zaznamenávame finančnú krízu, ktorá sa zmenila na hospodársku krízu. V dnešnej dobe prerástla do krízy zamestnanosti, pričom je možné počítať s ďalšími problémami v sociálnej oblasti.

Vítam dátum usporiadania samitu o zamestnanosti, no na druhej strane nesmieme oddeľovať otázky zamestnanosti od hospodárskych otázok. Preto je nutné začleniť ich do diskusie. Myslím, že v tejto oblasti sme urobili príliš málo a príliš neskoro. Úroveň 1,5 % HDP členských štátov bola aktuálna vtedy, keď sme ju povedali, no v súčasnosti sú dôsledky krízy oveľa horšie, než sme si vtedy mysleli. Ak chceme prekonať túto situáciu, musíme prijať viac opatrení, vynaložiť úsilie s lepšou koordináciou – určite viac ako dve percentá. Riziko alternatívy, že neurobíme dostatok krokov, alebo ich vykonáme neskoro, je vysoké, oveľa vyššie ako riziko možnosti, že urobíme priveľa krokov, keďže to bude mať za následok zvýšenie nezamestnanosti a zníženie daňových príjmov, čo ovplyvní problémy v sociálnej oblasti, ktoré zaznamenávajú členské štáty.

Ako teda ďalej? Vieme to veľmi dobre. Z krátkodobého hľadiska je potrebné spojiť to, čo je dobré, pokiaľ ide o boj proti nezamestnanosti, s tým, čo je potrebné z dlhodobého hľadiska. Je to o investíciách do životného prostredia, projektoch výstavby novej infraštruktúry, energetickej účinnosti v domácnostiach, no najmä o vzdelávaní.

Diskutovali sme o celoživotnom vzdelávaní. Nikdy v minulosti sme neurobili dostatok krokov, no dnes máme príležitosť na významné investície do vzdelávania. Takisto je potrebné naštartovať dopyt a na to je potrebné obrátiť sa na tie skupiny, ktoré využijú finančné prostriedky na spotrebu: nezamestnaní, rodiny s deťmi, dôchodcovia a ďalší, ktorí využijú zvýšený objem finančných prostriedkov ako spotrebitelia.

Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách na úrovni EÚ, a pokúsiť sa o urýchlené využitie Európskeho sociálneho fondu a Fondu pre globalizáciu, aby sa príslušné zdroje dostali do členských štátov. Ak však máme byť celkom úprimní, vieme, že rozhodujúce hospodárske zdroje sa nachádzajú v členských štátoch. Ak pre to neurobia členské štáty dostatočné kroky, a to primerane koordinovaným spôsobom, nebudeme úspešní. Ak sa rozhliadneme a zhrnieme kroky, ktoré vykonali členské štáty, len jeden z nich, ktorým je Nemecko, dosiahol úroveň 1,5 %, pričom táto krajina nebola medzi prvými, ktoré chceli prijímať opatrenia. Ďalšie štáty (napríklad severské krajiny, z ktorých pochádzam) urobili veľmi málo aj napriek tomu, že ich hospodárska situácia je priaznivá.

Teraz sa dostávame k sociálnym dôsledkom. Spomenuli ste ich a sú mimoriadne dôležité. Majú vplyv nielen na systémy sociálneho zabezpečenia, ale aj na verejný sektor. Verejný sektor je nepochybne dôležitý.

Poskytuje ľuďom zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o staršie osoby a sociálne zabezpečenie, ale tiež je významný pre zamestnanosť. Vo verejnom sektore je zamestnaných mnoho ľudí a musíme zabezpečiť, aby disponoval dostatočným objemom hospodárskych zdrojov.

Chcel by som povedať niečo aj o mládeži. Mladí ľudia sa v súčasnosti stávajú nezamestnaní hneď po ukončení vzdelávacieho procesu. Je nutné, aby sme vytvárali príležitosti pre mladých ľudí nájsť pracovné miesto alebo pokračovať vo vzdelávaní, prípadne v inom postupe. V opačnom prípade hromadíme problémy do budúcnosti. Musíme konať. Musíme konať koordinovane a solidárne, musíme konať dnes a nečakať dozajtra a naše opatrenia musia byť dostatočné.

(potlesk)

  Evgeni Kirilov , spravodajca. – (BG) Ďakujem vám, pán predseda, ďakujem pánovi Vondrovi a pánovi Barrosovi. Vypracovanie tejto správy pod názvom „Politika súdržnosti: investície do reálnej ekonomiky“ nebolo časovo náročné. Bez ohľadu na túto skutočnosť sa podarilo vytvoriť dokument, na ktorom sme sa dohodli a jednohlasne ho podporili. Tento priaznivý výsledok by nebol možný bez angažovanosti a pomoci mojich kolegov z výboru, tieňových spravodajcov a spravodajkýň a spolupráce medzi politickými skupinami, za čo by som chcel všetkým poďakovať.

Rád by som sa bližšie zaoberal základným posolstvom, ktoré odovzdáva táto správa. Táto správa v prvom rade podporuje opatrenia navrhnuté Európskou komisiou na urýchlenie a zjednodušenie implementácie štrukturálnych fondov, medzi ktoré patrí zvýšenie predbežných platieb, zavedenie pružnejších modelov úhrady výdavkov atď. V skutočnosti potrebujeme tieto opatrenia práve teraz, keď je potrebné vhodne reagovať na hospodársku krízu: investície do reálnej ekonomiky, zachovanie a vytváranie pracovných miest a podpora podnikania. Tieto opatrenia však nie sú jediným signálom toho, či je potrebné konať efektívnejšie a účinnejšie. Návrhy na zjednodušenie týchto pravidiel, ktoré užívatelia finančných prostriedkov z európskych fondov už dlho hľadajú a očakávajú, sú reakciou na odporúčania Európskeho parlamentu a Európskeho dvora audítorov.

Po druhé by som sa rád vyjadril k politike súdržnosti a solidarity. V tomto prípade nevyžadujeme len prehlásenia o solidarite, ale aj zavedenie solidarity do praxe. Vzhľadom na vzájomne závislé európske hospodárstvo majú nepriaznivé účinky krízy vplyv na hospodárstvo každého členského štátu. Ak chceme vytvoriť protiváhu týmto účinkom, musíme dosiahnuť pozitívne výsledky, ktoré budú vytvárať rozsiahle výhody a využijú sa na splnenie cieľov, ktoré sa stanovili v lisabonskej stratégii v oblasti rastu a rozvoja. Je tiež dôležité, aby sa zachovali sociálne normy pre občanov EÚ, pre nás je to dôležité z hľadiska ochrany sociálne znevýhodnených vrstiev, ako aj preto, aby sa nenarušila hospodárska súťaž a aby sa naďalej zabezpečila ochrana životného prostredia. Z tohto hľadiska sú solidarita a súdržnosť nevyhnutné na to, aby sme spoločne rýchlejšie uspeli pri hľadaní východiska z krízy.

Napokon je pre nás dôležité, aby sme sa poučili zo súčasnej krízy a uvedomili si, že opatrenia, ktoré budú prijaté, sa nepovažujú za ojedinelé prípady. Naďalej musí pokračovať rozbor chýb, ktorých sme sa dopustili a skúseností, ktoré sme získali. Okrem toho je nutné pokračovať v procese zjednodušenia postupov. Pravidlá musia byť prehľadnejšie, informácie prístupnejšie, administratívna záťaž musí byť miernejšia a postupy musia byť transparentnejšie. Jedine takto zmiernime chyby a obmedzíme príležitosti akéhokoľvek porušenia pravidiel a korupcie.

Záverom by som rád vyzval Radu, aby čo najrýchlejšie prijala navrhnuté opatrenia na urýchlenie a zjednodušenie využívania štrukturálnych fondov. Súčasne sa obraciam s výzvou na členov Európskej komisie, od ktorých očakávame sledovanie účinkov nových opatrení a predkladanie nových návrhov, ako aj celého procesu. V neposlednom rade chcem zdôrazniť rozhodujúcu úlohu, ktorú zohrávajú členské štáty, od ktorých závisia opatrenia, ktoré sa majú prijať, a od ktorých závisí dosiahnutie skutočných výsledkov implementácie politiky súdržnosti. Na záver ešte raz zopakujem, že je potrebné, aby sme uplatňovali solidaritu v praxi.

  Salvador Garriga Polledo, spravodajca Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – (ES) Vážený pán predseda, v prvom rade by som rád v mene Výboru pre rozpočet poznamenal, že tento plán hospodárskej obnovy je svojou podstatou skôr medzivládnym plánom ako plánom Spoločenstva a poukazuje na skutočné finančné obmedzenia Európskej únie.

Z hľadiska Spoločenstva sa plánuje využiť 30 000 mil. EUR, ktoré v praxi zmobilizuje Európska investičná banka, a vzhľadom na to, že suma 5 000 mil. EUR patrí do rozpočtu Spoločenstva, bude nutné poradiť si s vážnymi problémami.

Nemáme žiadne nové zdroje. To, k čomu dochádza, je prerozdelenie existujúcich zdrojov. Pokiaľ ide o Európsku investičnú banku, v plnej miere súhlasíme s využitím jej pomoci, no je potrebné povedať, že sa obávame, že sme ju poverili mnohými záväzkami bez záruky možnosti ich presadenia.

Napokon nás mrzí neschopnosť Rady dospieť k dohode o vyčlenení príspevku vo výške 5 000 mil. EUR na energetické prepojenie a širokopásmovú infraštruktúru vo vidieckych oblastiach.

Sme presvedčení o tom, že nie je dobré siahať na nepoužité rezervy. Je potrebné, aby Európska komisia a Rada využili zdroje, ktoré im boli poskytnuté na základe samotnej medziinštitucionálnej dohody.

  Elisabeth Morin, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážený pán predseda, pán Barroso, dnes by som vám mala tlmočiť jednomyseľné stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, pretože očakávame skutočnú podporu sociálnej súdržnosti v tomto pláne obnovy. Sociálnou súdržnosťou je začlenenie do trhu práce. Na úvod chcem povedať, že naším záujmom je udržať všetkých zamestnancov na ich pracovných miestach a vrátiť nezamestnaných späť do práce, a to okrem iného tak, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii usmerníme na nové vzdelávacie kurzy, aby boli ľudia pripravení začať pracovať po prekonaní krízy.

Z krátkodobého hľadiska je preto potrebné udržať ľudí v práci. Zo strednodobého hľadiska je potrebné zabezpečiť zamestnancom lepšie vzdelávanie na obdobie po skončení krízy a z dlhodobého hľadiska je potrebné inovovať aj v sociálnych organizáciách prostredníctvom zamestnávateľských skupín.

Ak chce Európa prežiť globalizáciu, musí inovovať.

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, budúcotýždňové zasadnutie Európskej rady nesmie byť len bežným samitom. Tento samit nesmie byť taký ako ostatné. Európania i moja parlamentná skupina očakávajú od tohto samitu konkrétne signály.

Tento samit musí potvrdiť silu a odhodlanie Európy čeliť kríze. Túto silu sme preukázali v minulosti vtedy, keď Európa prijala pravidlá sociálneho trhového hospodárstva, ktoré obmedzuje škody spôsobené nebývalou krízou. Krízou, ktorá postihla v jednom okamihu všetky regióny sveta. Túto silu sme tiež preukázali pred 10 rokmi, keď sa Európa vyzbrojila eurom – menou, ktorá prekonáva svoju prvú ozajstnú skúšku a drží sa.

Silná Európa nesmie však byť protekcionistickou Európou. Európa, ktorá sa chráni prostredníctvom svojich pravidiel, nesmie byť pevnosťou Európa. Ak sa totiž uzavrieme do seba, nevyvedie nás to z krízy. Skôr by sme sa mali spoliehať na otvorenosť a upevnenie našej identity. Sila Európy v turbulentnom období dokonca ešte väčšmi ako v čase pokoja spočíva v konaní v mene našich spoluobčanov vrátane tých, ktorí sú najviac znevýhodnení, a najmä v spoločnom postupe.

Európa spoločne s Komisiou a pánom Barrosom, ktorého rad opatrení inšpirovaných správou pána Larosièra vítam, bojuje o záchranu bankového systému.

Bojuje a my bojujeme s ňou. Nie preto – ako by nás niektorí o tom chceli presvedčiť – aby sme zachránili pracovné miesta obchodníkom, ale aby sme zabránili všeobecnému kolapsu celého nášho hospodárstva a preto, že dlhodobá obnova nie je možná bez zdravého bankového systému.

Európa bojuje s dobrým úmyslom – a ja vítam dohodu o znížených sadzbách DPH pre odvetvie reštauračných služieb a stavebníctva, o zavedení skutočného dohľadu nad finančnými trhmi, záchrane pracovných miest, udržaní alebo obnovení dôvery a o zabezpečení budúcnosti pre Európanov, ku ktorej sme včera dospeli.

Dámy a páni, hovoril som o sile, jednote, vo svojom vystúpení som sa dotkol efektívnosti, no raison d'être, motiváciou celého konania, je solidarita. V tomto zmysle vnímal Európu Jean Monnet a všetci zakladatelia Európy. Aký účel by malo vytvorenie Európy po skončení druhej svetovej vojny, ak by sa k nemu pristúpilo len s cieľom upustiť od prístupu – „každý sám za seba“ o 60 rokov neskôr s príchodom najvážnejšej hospodárskej krízy od roku 1929?

Naši spoluobčania sa niekedy pýtajú, aký je účel Európy. Je na nás, aby sme dokázali, že Európa stojí pri svojich 500 miliónoch spoluobčanov, z ktorých je mnoho postihnutých touto krízou, a súčasne prejavuje solidaritu členským štátom Únie. Mám na mysli Írsko, Maďarsko a iné štáty, ktoré zaznamenali mimoriadne ťažkosti.

V mene svojej skupiny žiadam, aby všetky hlavy štátu alebo vlády dvadsiatich siedmich členských štátov odmietli čaro izolácie, ktorá – starostlivo vyberám slová – by bola pre všetky naše štáty samovražedným krokom.

Vážený pán Vondra, pán Barroso, pán Pöttering, vyzývam vás, aby ste v mene nášho Parlamentu intervenovali na zasadnutí Európskej rady za voľbu solidarity a inovácie. Áno, hovorím o inovácii, pretože som presvedčený, že prekonáme krízu, len ak využijeme nové zdroje a vynaložíme obrovské investície do znalostnej ekonomiky a do výskumu a vývoja.

Čo najskôr musíme využiť úžasný potenciál, ktorý má Európska únia v oblasti nových „zelených“ technológií, keďže tieto „zelené“ inovácie musia byť začlenené do všetkých európskych politík. Tým by sme dosiahli skutočné posilnenie priemyslu počas obnovy hospodárstva.

Tým istým spôsobom je nutné čo najskôr odstrániť regulačné prekážky na vnútornom trhu, ktoré stále bránia rozvoju týchto technológií. Je nutné budovať skutočný vnútorný trh s obnoviteľnými zdrojmi energie s jasnými pravidlami, keďže v čase krízy sa pomery menia a my sa musíme pripraviť na novú situáciu. Toto je posolstvom lisabonskej a v súčasnosti post-lisabonskej stratégie.

Naša parlamentná skupina – rovnako ako stredopravé krídlo Európskeho parlamentu – je zodpovednou politickou organizáciou. Sme za hospodárstvo s pravidlami, za sociálne trhové hospodárstvo. To nás uchráni od zapletenia sa do demagógie a populizmu. Núti nás to úprimne sa rozprávať s občanmi Únie. Verím, že sa nasledujúce zasadnutie Európskej rady bude inšpirovať týmto prístupom.

(potlesk)

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, pri všetkej úcte k vám, pán Vondra, považujem za neprijateľné, aby na dnešnom zasadnutí nebol prítomný úradujúci predseda Rady. Táto skutočnosť vyjadruje aj jeho postoj k súčasnej situácii.

(potlesk)

Vypočuli sme si množstvo zopakovaných známych fráz. Počúvame ich už mesiace a mohli by sme ich použiť na zostavenie šablón. Vážený pán Daul, dovoľte mi zablahoželať vám k vášmu úžasnému prejavu. Ak sa vaše prejavy budú niesť v tomto duchu, ľudia z Lipsheimu a Pfettisheimu si začnú myslieť, že ste sa stali členom Komunistickej strany Francúzska. Je naozaj úžasný a celý znie vynikajúco. Dnes však potrebujeme skutočne konať. Je nutné prijať potrebné rozhodnutia. Je nutné vykonať viac krokov zo strany Európskej rady. Kríza sa prehlbuje a pracovné miesta zanikajú. Za posledných šesť mesiacov sme boli svedkami toho, ako hodnota akcií klesla o 40 miliárd EUR. To znamená, že sa narúša živobytie ľudí. Zanikajú pracovné miesta. To znamená, že firmám hrozí ukončenie činnosti. Hospodárstvam členských štátov hrozí kolaps. Na druhej strane príde Rada s úžasnými drobnými uzneseniami (napríklad fiškálne stimuly na úrovni 1,5 % HDP tohto alebo ďalšieho roka). Doposiaľ toto uznesenie vykonali tri členské štáty, to znamená, že 24 štátov uznesenie nevykonalo. Uznesenie vykonala Veľká Británia, Nemecko a Španielsko, mimochodom všetky tri štáty boli pod tlakom sociálnych demokratov a socialistov. Ostatné členské štáty ho nevykonali. Musíte urobiť viac. Je nutné, aby ste o tom informovali neprítomného pána úradujúceho predsedu Rady.

Vážený pán Barroso, váš prejav bol úžasný. Bol vynikajúci a plne ho podporujeme. Naliehavo potrebujeme solidaritu medzi členskými štátmi. Pre nás, sociálnych demokratov a socialistov, je solidarita ústrednou myšlienkou v tejto situácii. Solidarita medzi ľuďmi v spoločnosti, ale aj solidarita medzi štátmi. Solidarita v rámci eurozóny a solidarita medzi samotnou eurozónou a štátmi, ktoré nie sú jej súčasťou. Je dôležité, aby Komisia naliehala na členské štáty, aby prejavili solidaritu.

Tiež je dôležité, aby nám Komisia poskytla návrhy smerníc – potrebujeme riadiť súkromné kapitálové a hedžové fondy, zabezpečiť transparentnosť úverových ratingových agentúr, udržať mzdy manažérov na primeranej úrovni a uzavrieť daňové raje. Tieto iniciatívy sú nevyhnutne potrebné. Dúfame, že ich zrealizujete a spoliehame sa na vás, že k tomu pristúpite. Ak to už nie je možné dosiahnuť v tomto volebnom období, znovu predložíme všetky tieto požiadavky v prvý deň zasadnutia nového Parlamentu. Keď počúvam popredného predstaviteľa banky Citigroup, ktorá znova vykázala zisk, a keď počúvam pána Ackermanna z Deutsche Bank – banky, ktorá v prvom štvrťroku opäť hospodárila so ziskom, zamýšľam sa nad tým, či si myslia, že môžu pokračovať tak ako predtým aj po ich záchrane zo strany štátu. Ak chceme zabrániť tomu, aby mohli zopakovať to, čo vykonali v minulosti, musíme zaviesť do praxe kontroly a transparentnosť.

Po tretie by som chcel povedať, že som fascinovaný, keď počúvam prejavy členov skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov. Je to úžasné. Spomínate všetko to, o čom hovoríme už roky a proti čomu ste vždy hlasovali. Zdá sa, že ste sa naraz prebudili. Ak však prichádza na rad pozmeňujúci a doplňujúci návrh 92, uznesenie, prostredníctvom ktorého môžeme vykonať viac krokov, inými slovami fiškálny stimul vo výške 1,5 % HDP, skupina PPE-DE nehlasuje za tento návrh. Poludňajšie hlasovanie o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 92 bude pre vás významnou skúškou. Pokiaľ ide o solidaritu, pán Daul, práve ste v mene poslancov svojej neprítomnej skupiny prehlásili, že ju považujete za dobrú vec. Sme zvedaví, či budete hlasovať za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 102, v rámci ktorého vyzývame k solidarite.

Posledná poznámka, ktorej význam je pre našu skupinu rozhodujúci, sa týka pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 113 o daňových rajoch. Ľudia, ktorí pracujú v reštaurácii, vodiči, ktorí jazdia autom, pozemný personál letiska, ktorý vykladá batožinu – to sú daňoví poplatníci, ktorých dane sa využili na záchranu veľkých bánk pred pádom, pretože vlády a parlamenty vyžadujú od týchto ľudí, aby prispeli. Sú to tí, ktorí musia platiť za bezpečnostné siete, ktoré sa použili v praxi na záchranu bánk a veľkých spoločností. Dnes dávame manažérom týchto veľkých bánk, ktorí si stále nechávajú vyplácať prémie vo výške miliónov eur (napríklad v banke ING, ktorej deficity sa šplhajú do výšky niekoľkých miliárd), príležitosť presunúť svoje peniaze do daňových rajov a vyhnúť sa plateniu dane. Toto je triedny boj zhora, ktorého súčasťou určite nechceme byť. Preto je otázka, či chceme dnes rozhodnúť, že Európsky parlament je proti daňovým rajom, rozhodujúcou otázkou dôveryhodnosti skupiny PPE-DE a skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Uvažujete ako socialisti, no sme zvedaví, či sa ako socialisti zachováte pri poludňajšom hlasovaní.

Musíme predložiť svoje tri požiadavky a rád by som sa jasne vyjadril, že ak za ne nebudete hlasovať, nedôjde k spoločnému uzneseniu. V tom prípade bude jasné, že my podporujeme sociálnu spravodlivosť a že prejavy poslancov skupiny PPE-DE sú len prázdne slová.

(potlesk)

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, za posledné mesiace sa uskutočnilo viac stretnutí Únie na vrcholnej úrovni ako bolo vrcholových výstupov nášho niekdajšieho kolegu, pána Reinholda Messnera, a náš Parlament si vypočul celý rad správ o zlepšovaní hospodárstva, no tieto samity a správy členským štátom poskytli pevný oporný bod na prekonanie recesie. V súčasnosti je potrebné, aby Rada využila bez obáv takýto oporný bod a týmto chcem poďakovať autorom správ, ktoré predložili pán Andersson, pani Ferreirová a pán Kirilov. Poskytujú ucelený a pragmatický výhľad zostavený v súvislosti s objavujúcou sa vlnou nezamestnanosti. A zásadným posolstvom týchto správ sú opakovane: pracovné miesta.

Lisabonská stratégia, usmernenia pre zamestnanosť, politika súdržnosti – tieto dokumenty vždy presadzovali „flexiistotu“ v našich hospodárstvach, a to z hľadiska verejných investícií do výskumu a vývoja a rýchleho prechodu na znalostnú ekonomiku. To sú základy, na ktorých sa má budovať zdravý, dynamický a bezpečný trh práce.

A z dnešného uhla pohľadu je jedna vec jasná všetkým, možno s výnimkou niektorých ľavicových poslancov. Do našich domácnosti nepriniesla ťažkosti lisabonská stratégia, ale práve domácnosti v členských štátoch, ktoré ju ignornovali, znášajú následky krízy najzreteľnejšie a budú ich znášať najdlhšie. V súčasnosti je preto správny čas na presadzovanie „agendy Lisabon plus“ a usmernení pre zamestnanosť, ktoré vyjadrujú reálny stav v našej Únii.

Parlamenty členských štátov, územné samosprávy, mestské radnice: všetkých je potrebné posilniť, aby vedeli dobre zvládnuť túto náročnú situáciu. Ak sa im to nepodarí, je potrebné ich menovať a zahanbiť. Nemali by sme pripustiť ani zašliapavanie potreby ochrany planéty. Európska rada ocení postoj EÚ počas rokovaní na konferencii o zmene klímy v Kodani. Vážený pán Vondra, koľko peňazí má vyčleniť dvadsaťsedem členských štátov na prispôsobenie a zmiernenie situácie v rozvojových krajinách? Zmena klímy sa nezastaví spomalením hospodárskeho rastu a najchudobnejšie krajiny budú stále doplácať na našu spotrebu kvót emisií CO2.

Recesia teda nesmie znamenať nečinnosť. Je nutné, aby členské štáty vyčlenili prostriedky na boj proti zmene klímy a priebežne vytvárali pracovné miesta v oblasti ochrany životného prostredia, možno s použitím peňažných prostriedkov, ktoré máme (ako poznamenal pán Claude Turmes) na zvýšenie pákového efektu prostredníctvom EIB alebo EIF. Rada si je však vedomá toho, že ničivé účinky recesie nezmiznú bez zásadnej a štruktúrnej reformy finančného systému.

Úlohou samitu G20, ktorý sa uskutoční budúci mesiac, je premena formy a ja vítam tón zvolený poprednými európskymi predstaviteľmi na spoločnom stretnutí v Berlíne. Medzinárodný menový fond by mal byť financovaný efektívne, daňové raje by mali byť pod dohľadom a finančné inštitúcie by sa mali primerane regulovať, pričom by účinný európsky orgán pre finančné služby dohliadal na to, aby systém nevracal naše hospodárstva späť do minulosti, ale vytváral otvorený, korektný a prehľadný systém obchodu, ktorý je slobodný a spravodlivý.

Londýn, Paríž, Berlín: každé z týchto sídiel zdôrazňuje, že Európa vystupuje ako zjednotená, pán predseda Rady nám však tvrdí, že rozdiely pretrvávajú. Verím, že pán predseda Rady nám podá správu o tomto samite, pretože by tu mal dnes byť. Ak budú rozdiely pretrvávať naďalej, Európa nebude zjednotená. Potrebujeme Európu s pevným postojom, rýchlou reakciou, dlhodobo jednotnú z hľadiska cieľov, pripravenú zbaviť sa nebezpečných aktív, ktoré paralyzujú bankové saldá. Európu, ktorá bude pripravená vykonať reformu bankových postupov na obnovenie vierohodnosti, pripravená akceptovať, že aktuálny balík stimulov nemusí postačovať, pretože dopĺňanie prostriedkov MMF nie je dobré, ak neexistuje globálny finančný systém, ktorý by sa mal podporovať, a zatiaľ čo skutočnosť, že zodpovedné členské štáty sú nútené zmierňovať nebezpečenstvo pádu kvôli tým, ktorí žili na vysokej nohe, je dosť drsná spravodlivosť, je možné, že práve to je cena, ktorú musíme zaplatiť za odvrátenie nákazy hospodárskeho kolapsu.

Jednoducho povedané – je potrebné, aby Rada, Komisia a Parlament spolupracovali triezvo, pokojne a kolektívne a zabránili, aby to nezašlo priďaleko. Európa už nemôže ďalej hasiť problémy. Nadišiel čas na zásadnú reformu, ktorá zabezpečí pracovné miesta v súčasnosti a bezpečnosť v budúcnosti.

  Cristiana Muscardini, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, pán Vondra hovoril o „posilnení dozoru“, no my by sme chceli vedieť, koľko OTC derivátov je stále v držbe európskych bánk a aký bude účet v celosvetovom meradle. Je možné, že Komisia a Rada dospejú k rozhodnutiu zadržať deriváty, alebo aspoň predložiť takýto návrh na celosvetovej úrovni, a pozastaviť obchodovanie s týmito finančnými nástrojmi. Je možné, že v bankách, ktoré boli zoštátnené, predstavujú tieto deriváty stále nebezpečné aktíva, no zjavne sú znepokojujúcim prvkom aj pre vývoj v budúcnosti? Posilnenie dozoru znamená tiež to, ako uvádza Komisia, že musíme byť nielen schopní vyčistiť bankový systém a prehodnotiť systém regulácie, no súčasne musíme predkladať nové návrhy.

Ak sa teda obávame krízy v automobilovom priemysle, mali by sme mať tiež obavy o malé a stredné podniky a nespravodlivú hospodársku súťaž, ktorá útočí spoza našich hraníc. Doposiaľ Rada nerozhodla o ratifikácii a podpore označovania krajiny pôvodu – jediného systému, ktorý nie je protekcionistický, no chráni spotrebiteľov a výrobky – ako konštatoval pán predseda Barroso. Ak chceme pomôcť firmám, okrem podpory nových úverových liniek musíme umožniť malým a stredným podnikom rýchlejší a cenovo výhodnejší prístup k mobilite – ak chceme, aby sa tieto firmy prispôsobili a neklesli na dno. Mnoho z nich zaznamenáva v súčasnosti 50 % pokles objednávok, čo ich núti obrátiť sa na banku so žiadosťou o pomoc. Banky však neposkytujú úvery a deriváty boli príčinou poklesu hodnoty akcií bánk. Je to začarovaný kruh. Musíte sa dostať z tohto zmätku a hľadať skutočné riešenia, nie len nezmyselné návrhy.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, pri príležitosti piatej diskusie o úspechoch a zlyhaniach lisabonskej stratégie v tomto volebnom období by som sa vás rada opýtala, ako je možné, že každý rok sme konštatovali, že táto stratégia je úspešná a jej úspech bol vyhodnotený, no naraz sme sa prebudili uprostred najvážnejšej krízy za uplynulé obdobie, ako keby bola táto kríza prírodnou pohromou. Nemalo by to byť tak a som presvedčená o tom, že neobjektívne vyhodnotenie lisabonskej stratégie je jedným z problémov, ktoré je nutné vyriešiť.

Práve pred rokom Európsky parlament naliehavo žiadal Komisiu o zabezpečenie stability finančných trhov, pretože sme identifikovali signály blížiacej sa krízy. Vážený pán Barroso, na túto žiadosť nikto nereagoval. Ako uviedol pán Schulz, už mesiace diskutujeme o kolapse systému bez toho, aby sme zabezpečili záväznosť nových nariadení. Môj názor na túto vec sa mierne odlišuje od postoja mojich kolegov. Verím, že mnoho členov Komisie a vlád členských štátov je stále presvedčených o tom, že deregulovaný trh, ktorý tvoria silní hráči, je schopný samostatnej regulácie. Ak sa obmedzíme na rýchle nalievanie peňažných prostriedkov do bankového systému a poskytovania verejných záruk bez zriadenia úplne novej štruktúry finančných trhov, určite nebudeme úspešní. Neprekonáme túto krízu a nedôjde k skutočnej obnove.

Diskusia o súvislostiach medzi politikou v oblasti klímy, stratégiami udržateľnosti a krízovým riadením je rovnako protichodná. Každý rok počúvame na túto tému množstvo utešujúcich ubezpečení. Ak sa však pozriete na aktuálne plány hospodárskej obnovy na európskej a národnej úrovni, zistíte, že ich tvorí množstvo slov, no ciele udržateľnosti, ochrany klímy a účinného využívania zdrojov sa neberú vážne. Tieto plány hospodárskej obnovy nevyzbroja európske hospodárstvo proti prípadným problémom v budúcnosti. Sú jednoducho takmer rovnaké.

  Jiří Maštálka, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Vážené dámy a páni, spoločný program pre rast a pracovné miesta, známy ako lisabonská stratégia, vznikol v roku 2005. Napriek všetkému dnes, v roku 2009, čelíme rozširujúcej sa chudobe a hospodárskej a finančnej kríze, ktorá v našej histórii nemá obdobu. Okrem toho aktuálne prognózy uvádzajú, že počet nezamestnaných v EÚ sa v roku 2009 zvýši o takmer 3,5 milióna. Napriek všetkým opatreniam, ktoré sme doposiaľ prijali, sa nezamestnanosť ďalej zvyšuje. Nie som jediný, kto sa domnieva, že niekde došlo k chybe. Aktuálna situácia dokazuje zlyhanie doterajších politík, ktoré podporili najmä nárast obrovských ziskov zo strany veľkých komerčných a finančných zoskupení, vytvorenie obrovských monopolov a zhoršenie životnej úrovne pracujúcich a obyčajných ľudí. Európa sa musí vybrať inou cestou. Európska rada by mala na svojom jarnom zasadnutí schváliť európsku stratégiu solidarity a trvalo udržateľného rozvoja a nový rad hospodárskych, sociálnych a environmentálnych politík na podporu investícií, najmä do kvality práce, zvýšenia kvalifikácie, programov na podporu infraštruktúry, politiky súdržnosti, ochrany životného prostredia a zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zásadným problémom, ktorému čelia členské štáty vrátane Českej republiky, je premiestňovanie podnikov. Je potrebné, aby EÚ zriadila regulačný rámec, ktorý by postihoval spoločnosti za premiestňovanie – napríklad podmienením poskytnutia finančnej podpory EÚ splnením záväzkov vrátane ochrany pracovných miest a miestneho rozvoja. Najmä v súčasnosti, v čase finančnej a hospodárskej krízy, nie je potrebná len solidarita, ale aj prísne a rýchlo pôsobiace pravidlá a nástroje na spoločnú obranu voči kríze. Aj týmto spôsobom by sme dôstojne nadviazali na odkaz Jeana Moneta, ktorého pamiatku si dnes pripomíname.

  Nigel Farage, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predseda, dnes odpoludnia využívame pojem „európska solidarita“, akoby naozaj existoval. Dovolím si to spochybniť.

Nemôžeme vystaviť krajinám východnej Európy bianko šek na ich vykúpenie. Nemáme na to finančné prostriedky. Z ekonomického hľadiska je tento plán dosť nerozumný a čo je najdôležitejšie, jeho uskutočnenie je politicky neprijateľné pre daňových poplatníkov Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka. Napriek tomu sa zdá, že britský minister financií, pán Alistair Darling, bude podporovať tento plán. Jeho chovanie je zvláštne. Tvrdí, že nadišiel čas, aby Európa budovala na spoločných hodnotách spolupráce, akoby sme boli jedna veľká šťastná rodina.

Na druhej strane, maďarský predseda vlády, pán Ferenc Gyurcsany, poškodzuje túto myšlienku európskej solidarity. Od Európskej únie požaduje záchranu krajín (vrátane svojho členského štátu) poskytnutím pomoci vo výške 180 miliárd EUR a že ak to neurobíme, sľubuje, že sa do našich krajín na Západ vydá päť miliónov nezamestnaných. Nie je to nič iné ako vydieranie a poukazuje to na nerozumné umožnenie krajinám, medzi ktoré patrí napríklad Maďarsko, vstúpiť do tejto politickej Únie a ešte viac to zdôrazňuje nerozumnosť otvorenia hraníc.

Jedinou reakciou, ktorú som dnes v tomto Parlamente počul, je to, že by sme mali byť silnejšou Európskou úniou – táto sila určite zaberie! Nuž, uvažujme spolu: signál vám vyslali voliči z Francúzska, Holandska aj Írska. Nie ste oprávnení schváliť viac právomocí pre Európsku úniu. Verím však, že voliči budú vo voľbách do Európskeho parlamentu hlasovať tento rok v nadväznosti na hospodársku krízu a dúfam, že vám tentoraz vyšlú taký veľký a jasný odkaz, ktorý už nebudete môcť jednoducho ignorovať.

  Predseda. – Pán Nigel Farage, je možné, že nie vždy sme v našej európskej rodine šťastní, no vy ste tiež jej súčasťou.

  Jana Bobošíková (NI). – (CS) Dámy a páni, na rozdiel od predchádzajúceho rečníka pevne verím, že nadchádzajúce zasadnutie Európskej rady by malo v plnom rozsahu naplniť heslo súčasného českého predsedníctva – „Európa bez bariér“. Verím, že neprítomný predseda Rady, pán Mirek Topolánek, nepodľahne nátlaku kabinetu prezidenta Obamu na pokušenie prijímať nové nariadenia a nalievať do hospodárstva ďalšie peniaze daňových poplatníkov.

Nadchádzajúce zasadnutie Rady by malo tiež odmietnuť plán ekologickej lobby Komisie pod vedením pána Barrosa vrátane niekoľkomiliardovej podpory obnoviteľných zdrojov energie. Ekonomická teória a historicky preukázaná prax jasne dokazujú, že tieto kroky nedocielia odvrátenie hospodárskeho kolapsu ani zastavenie ďalšieho zvyšovania nezamestnanosti. Práve naopak, dámy a páni, prehĺbia krízu a v budúcnosti budú znamenať ďalšie riziko, najmä infláciu. Verím, že žiaden rozumný politik by nemal záujem podieľať sa na obrovskom náraste cien a znehodnocovaní úspor bežných občanov. Dúfam, že toto predsedníctvo bude pokračovať v rozhodnej obhajobe liberalizácie spolu s odstraňovaním prekážok obchodu a protekcionizmu.

Dámy a páni, ako všetci vieme, pri vzniku súčasnej krízy zohrávala kľúčovú úlohu vládna regulácia hospodárskej politiky v Spojených štátoch amerických. Namiesto toho, aby sme si z tejto skutočnosti vzali ponaučenie, orgány EÚ od 1. júla minulého roka (inými slovami za 9 mesiacov) schválili neuveriteľných 519 nariadení a 68 smerníc. Ak chce byť české predsedníctvo vierohodné a ak chce naplniť svoje heslo „Európa bez bariér“, malo by bezodkladne prehodnotiť všetky právne predpisy EÚ a zbaviť sa čo najväčšieho počtu environmentálnych, rodových, sociálnych obmedzení a obmedzení v oblasti zamestnanosti. Súčasne je potrebné, aby Rada uvažovala o spôsobe zastavenia nafúknutého sociálneho štátu a zníženia vysokých sadzieb daní a odvodov. Len tak dosiahneme rýchle obnovenie racionálnych aktivít ľudí a funkcií trhu, bez ktorých jednoducho nie je možné prekonať súčasnú krízu.

  Klaus-Heiner Lehne (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, niekedy nemôžem uveriť tomu, čo počujem. Pán Schulz, iniciatíva za reguláciu a pravidlá transparentnosti týkajúce sa hedžových fondov a súkromných kapitálových fondov vychádza z Výboru pre právne veci.

V roku 2006 začali členovia skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov aktívne požadovať zavedenie pravidiel do praxe. Legislatívna správa z vlastnej iniciatívy, ktorú sme nechali vypracovať, nebola predložená, pretože predseda Výboru pre hospodárske a menové veci, ktorý, ako všetci vieme, je členom Socialistickej skupiny v Európskom parlamente, otvoril úplne nepotrebnú diskusiu o právomoci. V dôsledku toho sme strávili niekoľko mesiacov – ak nie rokov – hľadaním dohody a napokon sme v septembri minulého roka boli schopní schváliť legislatívne správy z vlastnej iniciatívy na túto tému vo forme správ pána Rasmussena a Lehneho.

Proti regulácii v tejto oblasti vystúpil v Rade pán Gordon Brown. Je zrejmé, že nie je členom skupiny PPE-DE, ale patrí do našej skupiny. V posledných rokov sa pani Merkelová a pán Rasmussen vo všetkých diskusiách, a to na zasadnutiach Európskej rady i samitoch G8 vždy postavili za reguláciu v týchto oblastiach.

Problém spočíva v tom, že socialisti v Európskej únii videli vždy zásadnú prekážku v začlenení týchto neregulovaných oblastí. V poslednom čase došlo k zmene postojov a v dôsledku toho sme zistili, že sa nachádzame presne v tejto pozícii. Toto je jedna z historických skutočností v tejto oblasti. Chcel by som len povedať, že existuje veľký rozdiel medzi rétorikou, ktorú dnes počúvame, a skutočnosťou posledných mesiacov a rokov. Žiaľ, je to tak.

Na záver by som rád spomenul niekoľko oblastí spoločného záujmu. Dnes bola atmosféra medzi parlamentnými skupinami počas prípravy na uznesenie o lisabonskom procese na zasadnutí riadiacej skupiny výnimočne priaznivá. Preto sa nám podarilo dospieť k dohode takmer vo všetkých oblastiach a pripravili sme skvelé uznesenie.

Nemali by sme o ňom donekonečna diskutovať. Namiesto toho by sme mali zistiť, či je to oblasťou spoločného záujmu. Občania Európy očakávajú, že v čase tejto krízy budeme konať spoločne a nebudeme si navzájom odporovať.

(potlesk)

  Poul Nyrup Rasmussen (PSE). – Vážený pán predseda, prežívame najhoršiu krízu od roku 1929 a stále sa zhoršuje: nezamestnanosť sa nezadržateľne zvyšuje.

Pred niekoľkými mesiacmi som predsedovi Komisie povedal: „Nepreceňujte, prosím, to, na čom sa dohodla Európska rada v decembri 2008. Nepozerajte sa na Európu ružovými okuliarmi.“ Presne to však robíte. Neposkytli ste Európe finančný stimul vo výške 3,3 % HDP – neposkytli ste ho! Keď spomínate automatické stabilizátory, už sú zahrnuté do prognózy. Podľa januárového vyjadrenia Komisie je prognóza na úrovni – 2 %, v súčasnosti Európska centrálna banka tvrdí, že táto hodnota bude na úrovni – 3 %. Ak hovoríte o finančnom stimule vo výške 1,5 %, v skutočnosti nepôjde o 1,5 %, pretože podľa inštitútu Bruegel bude táto hodnota na úrovni 0,9 %, o čom svedčia príslušné dokumenty.

V súčasnosti je situácia takáto: nepodchytili sme nezamestnanosť, nezamestnanosť sa nezadržateľne zvyšuje a váš stimul Európe nebol poskytnutý vo výške 3,3 ale 0,9 %. Ak nám chcete teraz povedať, aby sme počkali na lepšie časy, a ak súhlasíte s pánom Jeanom-Claudom Junckerom, ktorý včera prehlásil, že sme neurobili dostatok krokov, potom tvrdím, že sme neurobili dostatočné opatrenia – ľudia očakávajú od Európy viac, ako ste dnes povedali.

Môj názor je takýto: o niekoľko týždňov sa stretnete s pánom Obamom, novým prezidentom Spojených štátov. Prišiel s myšlienkou investičného balíka vo výške 1,8 % HDP Spojených štátov. My počítame s menej ako polovičnou výškou stimulu. Ako si viete predstaviť, že Európa sa dostane do polohy, v ktorej by sme boli tí, ktorí robia menej ako naši americkí priatelia, a kde sme tými, ktorí požadujú viac od našich amerických priateľov? Ako si predstavujete úctu voči Európskej únii?

Hovorím o tom, že je potrebné urobiť viac krokov a potrebujeme vypracovať komplexný plán, ktorý pokryje samit uskutočnený 19. marca – to znamená o deväť dní – londýnsky samit, ktorý sa uskutoční 2. apríla, pražský májový samit o zamestnanosti a júnový samit. Vážený pán predseda Komisie, týmto vás vyzývam, aby ste vynaložili komplexné úsilie o novú obnovu. Ak tak neurobíme, prehráme. Nie je to o tom, že budúci rok nám bude lepšie: toto je zásadná svetová kríza, ktorú musíme brať vážne.

Posledný bod môjho prejavu sa týka solidarity. Nadišiel čas, aby sme nevytvárali nové hranice medzi tými, ktorí sú členmi Európskej únie už roky, a tými, ktorí sa stali jej členmi s prísľubom lepších časov pre bežných ľudí. Nevytvárajme ďalšie hospodárske bariéry medzi novými a staršími členmi. Dokážme prejaviť solidaritu skutočnými činmi. Vážený pán predseda Komisie, preto vás vyzývam, aby ste zvážili nové finančné možnosti pomoci našim novým priateľom – jednou z možností je vydanie eurodlhopisov, prípadne pomoc Európskej investičnej banky. Berte to, prosím, vážne a nedovoľte, aby sme prijali príliš málo opatrení alebo aby bolo neskoro, ako v prípade Japonska, ale dokážme, že Európa je o ľuďoch, že Európa je o prejavovaní solidarity najslabším krajinám v tejto Únii.

  Jules Maaten (ALDE). – (NL) Vážený pán predseda, teraz, keď sa končí pôvodné obdobie lisabonskej stratégie, vidíme, že ciele, ktoré stanovili hlavy vlád v roku 2000 neboli dostatočne splnené. Aj keď je najmä v období súčasnej hospodárskej krízy mimoriadne dôležité brať lisabonskú stratégiu vážne. Ak by to bolo tak, Európa by bola schopná lepšie odolávať hospodárskym recesiám.

Jednou z kľúčových dohôd v rámci lisabonskej stratégie bol zámer vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj: dve tretiny prostriedkov by financoval súkromný sektor a jednu tretinu vláda príslušného členského štátu. Inováciu Európskej únie však brzdí skutočnosť, že takmer žiaden z členských štátov Európskej únie nesplnil tento cieľ. V čase celosvetovej krízy potrebuje Európa nájsť v sebe silu, aby dokázala znova postaviť hospodárstvo „na nohy“.

Súčasne je prekvapujúce, že značný podiel rozpočtu EÚ by sa mal stále využívať na nadmerné dotovanie starších hospodárstiev vrátane poľnohospodárstva a regionálnych fondov, zatiaľ čo ciele v oblasti investícií do výskumu sa neplnia. Máme viacero možností. Skúste uvažovať napríklad o čistom životnom prostredí alebo zdravotníckych technológiách, prípadne o rastúcom sektore európskych počítačových hier, pri ktorých sa ukázala špecifická podpora ako účinná.

Vážený pán predseda, dynamické a značne inovačne orientované hospodárstvo môže pomôcť novým odvetviam, technológiám a produktom odraziť sa od zeme. Presne to je potrebné na prekonanie recesie. Kríza nám umožňuje a skutočne nás núti vykonať zúfalo potrebné reformy.

Chcel by som týmto naliehavo požiadať členské štáty, aby brali vlastné dohody vážne, pretože ak sa stanovia zásadné ciele, je potrebné mať odhodlanie na ich dosiahnutie. Ináč EÚ stratí svoju vierohodnosť. Pre spoločnú politiku je nutné vynaložiť maximálne úsilie všetkými zúčastnenými stranami a poľavenie v úsilí zo strany ktoréhokoľvek členského štátu je neprípustné.

  Mirosław Mariusz Piotrowski (UEN). – (PL) Vážený pán predseda, všetko poukazuje na skutočnosť, že desaťročné ciele lisabonskej stratégie skončia fiaskom. Skutočnou odpoveďou na globálnu hospodársku krízu nie je spomínaná stratégia ani neprestajne spomínaná Lisabonská zmluva. Počas nadchádzajúceho zasadnutia Rady nás bude írsky predseda vlády informovať o krokoch, ktoré sa vykonali na začlenenie Lisabonskej zmluvy. Podľa vzoru Francúzska a Holandska odmietlo v referende zmenenú a doplnenú verziu európskej ústavy aj Írsko. Občanov tejto krajiny sa nepodarilo presvedčiť, aby sa zriekli časti svojej suverenity v prospech byrokratickej štruktúry – Európskej únie. Namiesto aktuálneho čakania na rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, ktorý môže zmluvu pochovať navždy, dochádza k pokusom presvedčiť Írov prísľubmi výsad, ktoré v predkladanom dokumente nenájdeme.

V čase obrovskej hospodárskej krízy týmto vyzývam na skončenie nezmyselných vnútorných rozporov v EÚ a súčasne na prijatie konkrétnych opatrení vychádzajúcich z existujúcich zmlúv a v duchu solidarity.

  Claude Turmes (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predseda, v súčasnom období krízy potrebujeme silný impulz na európskej úrovni.

Členské štáty konajúce samostatne nebudú schopné dostatočne výraznej a koordinovanej reakcie. Preto naliehavo potrebujeme podporu zo strany Európy. Čoho sme však dnes svedkami? Komisia je vyčerpaná – podobne ako jej predseda – chýba jej vízia a politická odvaha. Plán obnovy vo výške 5 miliárd EUR nie je plánom obnovy, pretože 50 % projektov na zozname neuvidí žiadne investície v roku 2009 ani 2010, pretože napríklad nebudú udelené licencie na sekvestráciu oxidu uhličitého.

Pán Daul má v podstate pravdu. Teraz nadišiel ten správny čas na prejavenie solidarity a na inovácie. Ak dá Komisia za pravdu Margaret – „Chcem späť svoje peniaze“ – Merkelovej a zostaví zoznam, ktorý by poskytol silnejším hospodárstvam viac peňažných prostriedkov ako našim kolegom vo východných krajinách, ktoré potrebujú práve teraz našu podporu, nedosiahneme pokrok.

Preto potrebujeme inovácie v dvoch oblastiach. V prvom rade by sme nemali premrhať týchto 5 miliárd EUR na štátnu pomoc. Namiesto toho by sme mali sústrediť peňažné prostriedky v Európskej investičnej banke. Banka v súčasnosti zvyšuje svoje imanie o 76 miliárd EUR a rokuje s Európskou centrálnou bankou o zlepšeniach týkajúcich sa likvidity. Preto je potrebné využiť čo najväčšiu časť z týchto 5 miliárd EUR ako záručné fondy na ovplyvnenie verejných a súkromných investícií vo výške 20, 25 alebo 30 miliárd EUR. Ďalej je nutné rozšíriť tento plán obnovy, aby zahŕňal „zelené“ technológie, obnoviteľné zdroje energie a investície do budov v európskych mestách.

V súčasnom období vyčlenil prezident Obama na „zelené“ technológie desaťkrát vyšší objem rizikového kapitálu ako Európa. Preto zaostávame, pokiaľ ide o ďalšiu významnú vec v hospodárstve.

  Sahra Wagenknecht (GUE/NGL). – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, rozhodujúcou otázkou vo vzťahu ku všetkým plánom hospodárskej obnovy, ktoré sa zavádzajú v celej Európe, je, samozrejme, to, kto dostane prostriedky. Vystavíme bankám ďalšie bianko šeky, aj keby bolo z dlhodobého hľadiska pre daňových poplatníkov omnoho výhodnejšie priamo ich zoštátniť? Máme znížiť záťaž veľkým podnikom a osobám s vysokým príjmom aj napriek tomu, že mali roky osoh z daňových úľav v celej Európe? Čím viac peňazí premrháme na takéto veci, tým pravdepodobnejšie je, že tieto programy budú neúspešné a že sa európske hospodárstvo ocitne vo veľmi nebezpečnej špirále poklesu.

Dlhodobá politika privatizácie, deregulácie a liberalizácie má za následok narastajúcu koncentráciu bohatstva, ktoré si medzi sebou rozdelilo „horných desaťtisíc“. Okrem toho je za krízu, v ktorej sa dnes ocitáme, zodpovedná práve táto politika. Všetci, ktorí veria, že krízu je možné prekonať ďalším uskutočňovaním tejto politiky s drobnými úpravami, vôbec nepochopili situáciu. Potrebujeme úplne iné kroky. Namiesto skupovania nebezpečných aktív by sme mali vynaložiť príjmy z daní na rekonštrukciu škôl, nemocníc a ekologické ozdravenie európskeho hospodárstva. Ak zveríme verejné prostriedky do rúk súkromným subjektom, je nutné použiť pravidlo žiadne dane bez garantovaných pracovných miest – a najmä žiadne dane bez verejných vlastníckych práv, aby mohol mať z budúcich ziskov osoh štát a predovšetkým občania. Najlepším plánom hospodárskej obnovy vôbec by bolo zásadné prerozdelenie bohatstva a aktív zhora nadol. Nízkopríjmovú skupinu ľudí v Európe je nutné skôr zmenšiť, ako dlhodobo podporovať. V Európe potrebujeme vyššie minimálne mzdy a lepšie sociálne služby. Potrebujeme daňové sadzby, ktoré zabezpečia, aby zodpovednosť za vzniknuté obrovské straty niesli milionári a prospechári zo starých finančných kruhov, nie väčšina občanov, ktorí nepocítili prínos finančnej expanzie. Verím, že v súčasnosti je jedinou rozumnou hospodárskou politikou sociálna spravodlivosť. Jedine tak prekonáme túto katastrofálnu krízu.

  Nils Lundgren (IND/DEM). – (SV) Vážený pán predseda, lisabonská stratégia je jedným z najlepších projektov EÚ. Členské štáty pristúpia dobrovoľne k reforme svojich hospodárstiev s cieľom budovať prosperitu a schopnosť prispôsobiť sa očakávaným zmenám (napríklad starnutiu obyvateľstva) aj predpokladaným zmenám (napríklad kolapsu finančných trhov). Podstatu stratégie tvorí myšlienka, ktorej obsahom je podpora efektívnych trhov, podnikania, vzdelávania, výskumu a stabilného stavu štátnych financií, a my práve teraz podstupujeme skúšku.

Ak by sme sa pred vznikom finančnej krízy pýšili flexibilným hospodárstvom, vhodnou menovou politikou a zdravou situáciou v oblasti štátnych financií, Európa by zvládla problémy oveľa lepšie. Situácia však bola iná. Lisabonská stratégia nebola zavedená do praxe, pričom súčasne zo zavedenia eura vyplynula príliš jednoduchá menová politika v Írsku, Španielsku, Taliansku a Grécku. Okrem toho v niekoľkých krajinách došlo k chybnému riadeniu verejných financií pod ochrannými krídlami eura. Preto sú nerovnováhy obrovské. Lisabonská stratégia je dobrou myšlienkou, ktorú sme však zbabrali. Euro bolo zlou myšlienkou, ktorá ešte viac zhoršila naše problémy.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, práve v tomto čase krízy sa preukáže hodnota a užitočnosť štruktúr a táto kríza nám dokázala, že bruselská Európa nemá žiaden význam. Plán hospodárskej obnovy, ktorý sme pompézne označili prívlastkom „európsky“, je v skutočnosti sumou, na ktorej sa dohodli členské štáty. Príspevok z účtov európskeho rozpočtu predstavuje len jeho zanedbateľnú časť.

Zatiaľ čo 200 miliárd EUR sa poskytuje na podporu reálnej ekonomiky a tvorby pracovných miest, 2 miliardy EUR z tejto sumy sa vyčlenili pre banky bez akejkoľvek záruky toho, že tieto peňažné prostriedky budú použité na financovanie podnikov a súkromných osôb. Privatizované zisky, znárodnené straty: toto je najnovší trend týchto hospodárskych politík – bez ohľadu na to, či sú liberálne alebo socialistické.

Ide o budovanie európskej solidarity alebo podporu štátov? Účastníci neformálneho samitu, ktorý sa uskutočnil 1. marca, spoločne odmietli podmienenosť pomoci poskytovanej automobilovému priemyslu v záujme trhu a hospodárskej súťaže. Nedošlo k žiadnej zmene politiky, uvažovania, ani k žiadnemu prerušeniu v systéme, ktoré pre nás znamenal katastrofu! Sme na okraji priepasti a o niekoľko dní nás hlavy štátov a predsedovia vlád požiadajú, aby sme preskočili na druhú stranu.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Vážený pán predseda, ako koordinátor Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov v oblasti regionálnej politiky by som chcel povedať, že požadovaný posun k pružnejšiemu prístupu a väčšiemu dôrazu na investície a zamestnanosť sa stáva skutočnosťou. Práve v čase krízy má politika súdržnosti uplatnenie, pokiaľ ide o investície Spoločenstva. V súčasnosti sa ročne použije suma vo výške 50 miliárd EUR a 65 % z tejto sumy sa vyčlení na prioritné oblasti uvedené v lisabonských dohodách. Na tomto úsilí sa aktívne podieľame, zvyšujeme kvalifikáciu pracovníkov a presadzujeme všetky druhy regionálnych iniciatív na roky po prekonaní krízy.

Skupina PPE-DE má skôr záujem o zachovanie tohto komplexného prístupu, nie ďalšie rozdrobenie. Podstatou prijatia pružnejšieho prístupu je urýchlenie rozpisov výdavkov, zjednodušenie schvaľovania a účinné riešenie prípravných nákladov, výrazné rozšírenie pôsobnosti EIB prostredníctvom konkrétnych programov vrátane udržateľnej obnovy mestského prostredia a viac možností energetickej účinnosti, najmä v starších členských štátoch. Vítam tieto kroky smerujúce k intenzívnejšiemu prístupu a pružnosti.

Jedenásteho marca sa uskutočnila na tomto plenárnom zasadnutí prioritná diskusia o úpravách politiky súdržnosti. Vykonáme tiež primeranú úpravu regulácií týkajúcich sa fondov a položíme základy nového programu súdržnosti: územná súdržnosť, rámec na obdobie po roku 2013.

Ako už bolo pred chvíľou potvrdené, musíme pokračovať vo vykonávaní činnosti vysokej kvality vrátane zoskupení, výskumu a vývoja, inovácií a rozvoja vidieka a zabezpečíme posilnenie znalostnej ekonomiky a konkurencieschopnosti v Európe. Toto sa vzťahuje na všetky regióny vo všetkých členských štátoch. Takto ostane Európa viditeľná a my prispejeme k väčšej solidarite v Európe, a to aj po období krízy.

  Edit Herczog (PSE). – Vážený pán predseda, v prvom rade by som chcela reagovať na prejav pána Farageho. Ak doteraz nebolo zrejmé, či je Parlament jednotný, myslím, že pán Farage nás všetkých presvedčil o tom, že musíme v rámci Európskej únie ostať jednotní.

Európsku úniu postihla systematická kríza a je namieste opýtať sa, prečo nás naša desaťročná lisabonská stratégia nezachránila. Mohli sme si stanoviť lepší cieľ? Mohli sme dosiahnuť lepší výsledok? Mohli sme ju realizovať príbuznejšími postupmi alebo čakáme na niekoho, kto to urobí za nás?

Odpoveďou Socialistickej skupiny je, že je správne mať jednotnú, komplexnú stratégiu do budúcnosti, podporovať konkurencieschopnosť a sociálnu a environmentálnu udržateľnosť v rámci jednej stratégie. Odpoveďou Socialistickej skupiny je, že potrebujeme dosiahnuť lisabonské ciele v celej Európe – a to je potrebné urobiť pre všetkých Európanov vrátane tých chudobných, ktorí sú najzraniteľnejší.

Je potrebné stabilizovať finančné trhy a znížiť riziko podobných kríz v budúcnosti. Nebudeme však podporovať politiky, ktoré presúvajú naše zdroje do daňových rajov a na účty niekoľkých vyvolených. Je potrebné stabilizovať reálne ekonomiky v celej Európe vo všetkých odvetviach, najmä v malých a stredných podnikoch, no musíme prevziať zodpovednosť za podporu zamestnanosti, nielen umožniť týmto spoločnostiam vytvárať zisk.

Je potrebné zasadzovať sa za inovácie v oblasti výskumu a vývoja a prechod na digitálne vysielanie a budovať zručnosti, aby sme umožnili využívanie týchto technológií všetkým občanom Európy. Prostriedky na získavanie poznatkov vyčleníme vo všetkých politikách v oblasti duševného vlastníctva. Je potrebné stabilizovať Európu ako celok, no musíme uvažovať aj za hranicami Európy tak, aby sme zohľadnili aj tie najzraniteľnejšie časti sveta a nebudovali nové hranice v Európskej únii.

Je potrebné mobilizovať aktérov, aby konali. Činy, činy, činy a výsledky. Na to, aby sme uspeli, nám nestačia slová. Nestačí robiť veľa, je potrebné urobiť dosť. Týmto žiadame Komisiu, žiadame Radu, aby išli nad rámec jarného samitu a odovzdali naše odkazy na samite G20. Toto od nás očakávajú bežní ľudia. Konajme spoločne.

  Ona Juknevičienė (ALDE). – (LT) Rada by som upriamila pozornosť na určité okolnosti, ktoré považujem za dôležité pri riešení otázky zachovania pracovných miest a vytvorenia nových pracovných miest. Po prvé, prežívame globálnu hospodársku krízu, ktorá nás núti prehodnotiť stratégiu zamestnanosti. Po druhé, musíme kriticky zhodnotiť to, čo sme doposiaľ dosiahli, ako aj účinnosť zavedenia stratégií, ktoré sme prijali do praxe. Preto naliehavo žiadam Komisiu, aby veľmi kriticky preskúmala používanie prostriedkov určených na stimuláciu zamestnanosti v členských štátoch Spoločenstva. Doterajší postup, ktorý sa uplatňoval vo väčšine prípadov a spočíval v prerozdelení prostriedkov na získanie kvalifikácie, na rekvalifikáciu a rôzne druhy školení, je podľa môjho názoru neefektívny. Investovanie do malých a stredných podnikov a mikroúverov – to sú najúčinnejšie opatrenia na tvorbu nových pracovných miest. Prostriedky z Európskeho sociálneho fondu a Fondu pre globalizáciu bolo možné využiť na tejto účel efektívnejšie. Členské štáty musia predkladať správy o využívaní prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu a Fondu pre globalizáciu, ktoré obsahujú konkrétne údaje o tom, koľko nových pracovných miest sa vytvorilo. Za neefektívne využitie je nutné uložiť pokutu. Počet zamestnancov, ktorí sa rozhodli pre „dobrovoľný odchod“, sa zvyšuje. Sú ponechaní napospas osudu bez práce, sociálnej alebo finančnej podpory. Preto by sme mali v takýchto prípadoch zapojiť odbory, aby chránili záujmy našich občanov. Naliehavo žiadam Komisiu a členské štáty, aby sa v tejto dôležitej otázke zjednotili.

  Guntars Krasts (UEN). – (LV) Ďakujem, pán predseda. V súčasnej krízovej situácii je lepšie urobiť viac krokov ako čakať. Preto by sme mali podporiť navrhované nástroje na poskytovanie hospodárskych stimulov. Pre väčšinu členských štátov východnej Európy ostanú však dvere medzinárodných trhov pôžičiek, okrem niekoľkých výnimiek, zatvorené. Tieto krajiny zaznamenávajú odlev kapitálu a západoeurópske banky, ktoré zodpovedajú za väčšinu trhu v tomto regióne, zmenili expanzívnu úverovú politiku, ktorú ešte prednedávnom presadzovali, na opatrnejší prístup. Príležitosti využívania finančných a fiškálnych nástrojov týchto členských štátov sú obmedzené alebo neexistujú. Okrem toho sa väčšina týchto krajín pripravuje na vstup do eurozóny. Zo strednodobého hľadiska budú obmedzovať možnosti výberu opatrení na hospodárske stimuly aj konvergenčné kritériá. Jediným skutočným nástrojom na stimuláciu hospodárstva a zavedenie lisabonskej stratégie do praxe v týchto krajinách sú financie z fondov Európskej únie. Pri získavaní prostriedkov však môže byť problematickou otázka spolufinancovania a to môže predĺžiť čas potrebný na získanie prostriedkov. Ak chceme stimulovať hospodárstvo vo východnej Európe, je potrebné dohodnúť sa na zmenách pravidiel získavania prostriedkov z Európskej únie. Je potrebné výrazne zjednodušiť postupy prijímania prostriedkov, obmedziť požiadavky na spolufinancovanie štátom a súkromným sektorom a predĺžiť termíny na získanie zdrojov. Je potrebné nájsť skutočné príležitosti využitia financovania zo strany Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj na získanie prostriedkov. Tieto rozhodnutia vyšlú dôležitý signál na obnovu a stabilizáciu trhu vo východnej Európe. Ďakujem.

  Elisabeth Schroedter (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, členovia Komisie, ďakujem vám. Musíme využiť príležitosť, ktorú nám ponúka finančná kríza, na vykonanie zásadného ozdravenia európskeho hospodárstva a zastaviť zmenu klímy.

Komisia však nevyužíva túto príležitosť a spolieha sa na záchranný balík obsahujúci zastarané myšlienky (napríklad budovanie cestnej siete a automobilový priemysel). Zdá sa, že jednou z možností sú aj investície do chorých hospodárskych štruktúr. Toto nie je perspektívna koncepcia, na základe ktorej by sa ľudia prestali obávať o stratu svojho živobytia. Zmiernenie pravidiel využívania štrukturálnych fondov je nutné zamerať výlučne na udržateľné investície prijateľné pre životné prostredie. Bez kontroly klímy tohto druhu sa podiel spolufinancovania nesmie zvýšiť.

Vážení členovia Komisie, myslím si, že váš prístup využitia finančnej krízy na oslabenie práv zamestnancov je tiež cynický. Smernica o vysielaní pracovníkov by mala posilniť práva zamestnancov, nie pomôcť k ich oslabeniu. Reforma tohto druhu už dlhodobo zaostáva. To, čo ponúkate v novom dokumente, je neprijateľné.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Neoliberálna lisabonská stratégia bola jedným zo základných nástrojov Európskej únie na podporu finančnej deregulácie, privatizácie verejných služieb, liberalizácie trhov a svetového obchodu, deregulácie pracovných vzťahov a oslabenia práv zamestnancov. Jasným príkladom toho sú návrhy smernice o pracovnom čase a princíp flexiistoty.

Nemá zmysel trvať na ďalšom prepracovaní lisabonskej stratégie, ktorej uplatňovanie pomohlo k vzniku zhoršujúcej sa hospodárskej a sociálnej krízy. Preto je potrebné skončiť s týmito politikami neoliberálneho kapitalizmu, ktorý je zodpovedný za narastajúcu nezamestnanosť, neistú prácu a chudobu a ktorý zdôraznil sociálne, regionálne a územné nerovnosti. Potrebujeme komplexnú európsku stratégiu solidarity a udržateľného rozvoja, ktorá je založená na ochrane produktívnych odvetví a verejných investícií efektívnym zvyšovaním objemu prostriedkov Spoločenstva na podporu krajín so slabšími hospodárstvami, ktorá rešpektuje prírodu a vytvára pracovné miesta s právami a súčasne podporuje verejné služby, zvyšuje kúpyschopnosť a zabezpečuje spravodlivé rozdelenie príjmu na zníženie chudoby. Je to presný opak toho, čo navrhuje Komisia a Rada.

  Johannes Blokland (IND/DEM). – (NL) Vážený pán predsedajúci, počas rozpráv na jarnom samite sme v minulých rokoch naliehavo žiadali členské štáty, aby pracovali na lisabonskom procese. Koniec koncov hospodársky rast a nízka inflácia vytvorili priestor na reformu. Reforma bola potrebná v súvislosti s konkurencieschopnosťou voči rozvíjajúcim sa ekonomikám a skutočne ju stále potrebujeme.

Súčasná kríza ukazuje, že členské štáty, ktoré na túto požiadavku zareagovali, si teraz počínajú lepšie ako ostatné. Ostatné členské štáty vykazujú značné rozpočtové deficity a skutočnosť, že tieto členské štáty nepočúvli našu žiadosť, sa teraz premieta do deficitov, ktoré ohrozujú stabilitu našej meny.

Rád by som požiadal Komisiu, aby monitorovala členské štáty a zaistila dodržiavanie Paktu stability. Len takto môžeme zabrániť tomu, aby sa nám náklady na túto krízu nevymkli z rúk. Dočasné podporné opatrenia, ktoré spĺňajú test udržateľnosti, sa preto môžu uplatňovať len v obmedzenom rozsahu. Okrem všetkých nových plánov je zrejmé, že treba dbať na zachovávanie starých dohôd.

  Sergej Kozlík (NI). – (SK) Západná Európa rada hovorí o potrebe pomôcť krajinám stredovýchodnej Európy pri prekonávaní krízy. Avšak tými istými ústami, presnejšie ústami pána Sarkozyho, hovorí o týchto krajinách ako o čiernej diere, ktorá predstavuje pre Európsku úniu riziko. Odmietam takúto triviálnu paušalizáciu problému, ktorý sa úplne rovnakou mierou dotýka aj západných krajín. Dôsledkom takýchto vyjadrení je pokles dôvery v inštitúcie krajín stredovýchodnej Európy a miesto pomoci predstavuje nôž do chrbta.

Minulý týždeň európski lídri odmietli protekcionizmus, ktorý by znamenal vytvorenie novej železnej opony v zjednotenej Európe. Na druhej strane však Európska komisia potvrdila mohutnú štátnu pomoc pre francúzske automobilky. Nerovnaký diskriminačný prístup sa však prejavuje aj v ďalších oblastiach. Vypuklé je to najmä v poľnohospodárstve. Európa sa stáva dvojtvárna a euroskeptikom kvitnú ruže.

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, táto rozprava sa zaoberá pracovnými miestami a pracovnými miestami a novou prosperitou. Preto som trochu prekvapený, keď od Skupiny socialistov počujem kritiku tých, ktorí sú zodpovední za realistické politiky v Európe, pretože socialisti viac než ktokoľvek iný žiadali zníženie úrokových sadzieb na vrchole hospodárskeho rozmachu v čase, keď v Spojených štátoch implementovali menovú politiku. Viac ako čokoľvek iné je to laxná menová politika, ktorá poškodila hospodárstvo USA. Pán Schulz by mal byť vďačný, že ho Európa a Európska centrálna banka nepočúvali, pretože ak by tak urobili, európske hospodárstvo by na tom bolo bývalo oveľa horšie. Cením si, že sa v tomto bode zhodneme.

Rovnako to platí aj o politike, ktorú dnes odporúčame, pretože práve teraz hovoríme o eurodlhopisoch, ktoré popri ďalších veciach povedú k vyšším úrokovým sadzbám v krajinách strednej Európy. Nejde o solidaritu v časoch finančnej krízy a urobíme najlepšie, ak pána Schulza ani tentoraz nepočúvneme.

Musíme konať, no potrebujeme podniknúť tie správne kroky, aby sme viac neprehlbovali krízu a zabezpečili stabilitu.

(nesúhlasná poznámka zo zadných lavíc)

Nie, neboli ste pri moci, ale aj vy ste vinní z množstva vecí, a ak by sme vás počúvali, boli by sme na tom bývali horšie. Taká bola dohoda medzi mnou a vami, alebo nie? Cením si konsenzus Parlamentu v tom, že vaša politika bola nesprávna.

Vážený pán predsedajúci, to, čo teraz potrebujeme, je stabilita. Musíme dodržiavať pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, aby sme zaistili odstránenie prekážok a voľný obchod, pretože vývoz potrebuje viac dovozu a dovoz potrebuje vývoz. Práve takto môžeme vytvoriť viac pracovných miest.

  Guido Sacconi (PSE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, minúta postačí tak na telegram. Názov toho môjho, ktorý pošlem Európskej rade, už tlmočili páni Schulz a Rasmussen, keď povedali, že sa musí urobiť viac predovšetkým s ohľadom na sociálnu krízu prostredníctvom finančných a fiškálnych politík. Dovoľte mi pripojiť ešte jednu správu: samozrejme, je veľmi dôležité, aby sme pri prechode krízou minimalizovali jej sociálny vplyv, no rovnako dôležité je udržať pevný kurz, aby sme vedeli, či z nej vyjdeme ako víťazi či ako porazení z hľadiska globálnej hospodárskej súťaže, ktorá sa bude sústavne vyostrovať pri hľadaní nového ekologického, inteligentného hospodárstva s nízkou produkciou CO2.

Preto musia všetky opatrenia na všetkých úrovniach, od miestnych po európsku, smerovať k tomuto cieľu. Rada musí udeliť silný mandát na rokovania pred konferenciou v Kodani, aby sme nezmeškali príležitosť, ktorá má aj hospodársky význam. Mandát musí byť podporený nevyhnutným financovaním rozvojových krajín, ktoré im umožní, aby sa k nám pripojili.

  Sophia in 't Veld (ALDE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, táto kríza je skúškou Európy. Občania teraz očakávajú, že Európa bude konať, a práve preto je mi záhadou, prečo mnohí čelní predstavitelia štátov ešte aj dnes ostávajú v zajatí politiky „každý sám za seba“. Európa nie je súčtom 27 národných záujmov. V tejto súvislosti by bolo osudnou chybou opäť rozdeľovať Európu na východnú a západnú.

Vážený pán predsedajúci, Liberáli by radi investovali do budúcnosti, nie do chýb minulosti. Nemali by sme úplne zabúdať na ciele lisabonskej stratégie. Ak by sme mali niečo urobiť, mali by sme sa viac sústrediť na vzdelávanie a výskum, inovácie, udržateľnosť a silný európsky trh.

Vážený pán predsedajúci, bankári, ktorí plytvajú našimi peniazmi, sú ohavní, no pán Schulz, politici, ktorí teraz zvyšujú deficity a dlhy na úkor mladších generácií, sú rovnako nezodpovední. Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu podporuje hlavnú myšlienku správy pani Ferreirovej. Len vďaka skutočným európskym riešeniam zameraným na budúcnosť sa môžeme postaviť kríze tvárou v tvár. Pre Európu je to teraz alebo nikdy.

  Dariusz Maciej Grabowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, skutočná stratégia hospodárskej obnovy je pre Európsku úniu kľúčová. Ak má byť táto stratégia účinná, musí spĺňať nasledujúce podmienky. Po prvé, EÚ potrebuje väčší rozpočet a nielen ten znížený z 1 % na 0,8 % HDP, ktorý obhajujú niektoré krajiny. Po druhé by sa mala obnoviť sloboda rozpočtovej a daňovej politiky a mali by sme upustiť od snáh o zavádzanie a štandardizovanie týchto politík. Po tretie, malo by sa prestať s tlakom na nové členské štáty, aby vstupovali do eurozóny. Po štvrté, malo by sa začať s dôslednou kontrolou tokov finančného kapitálu a prestať s presunom kapitálu z nových členských štátov do tých bohatých. Tento bezohľadný postup dnes dosahuje milióny eur a ruinuje nové členské štáty. Po piate, mali by sme priamo pomáhať a podporovať v prvom rade a najmä najviac postihnuté krajiny a regióny a nie, tak ako sa to dnes deje, zatvárať poľské lodenice, kým Francúzsko a Nemecko svoje pracovné miesta chránia. Po šieste, program investícií do infraštruktúry by sa mal sústrediť na odstraňovanie rozdielov a zaostalosti najmä v nových členských štátoch.

  Csaba Őry (PPE-DE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, my všetci si v podmienkach súčasnej hospodárskej krízy uvedomujeme narastanie významu politiky zamestnanosti a lisabonskej stratégie, a preto sa my, európski zákonodarcovia a ľudia s rozhodovacou právomocou, musíme všetkými silami snažiť o čo najúčinnejšiu a najúspešnejšiu implementáciu usmernení pre politiku zamestnanosti. V dôsledku toho aj hlasovanie vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci tiež ukázalo, že medzi politickými skupinami vládne úplná zhoda a usmernenia pre politiky zamestnanosti na roky 2008 a 2010 predstavujú vhodný – no dostatočne flexibilný – rámec na dosiahnutie cieľov. Úlohou členských štátov v týchto rámcoch je určiť kľúčové aspekty, ktoré sú vhodné pre konkrétne situácie, a naplniť rozličné usmernenia konkrétnym obsahom. Rámcový systém je preto dobrým nástrojom, ktorého vytvorenie je spoločným úspechom Európy. Na druhej strane, úlohou členských štátov je uviesť tento výnimočný nástroj skutočne do praxe.

Máme tu teda dva predpoklady úspechu: stanovenie správnych cieľov a praktická realizácia politiky, ktorá spĺňa týchto päť cieľov. Prvý predpoklad sme – povedzme – už splnili a v nadchádzajúcom období preto podľa mňa musíme sústrediť pozornosť na nadviazanie na dopĺňanie a uplatňovanie obsahu odporúčaní politiky zamestnanosti členskými štátmi. Nemôžeme ignorovať skutočnosť, že rozdielne hospodárske situácie a úrovne zadlženia v rôznych členských štátoch predstavujú rozdiely v ich slobode pohybu, pokiaľ ide o rozsah investícií, ktoré dokážu urobiť v oblasti zamestnanosti a ľudských zdrojov. Z iného pohľadu však potrebujeme byť jednotní: každý členský štát musí zvýšiť úroveň investícií priamo súvisiacich so zamestnanosťou primerane k svojim vlastným možnostiam. Musíme si uvedomiť, že úspech balíkov hospodárskych stimulov odštartovaných členskými štátmi úzko súvisí s dosiahnutím cieľov EÚ. Práve preto musíme zosúladiť náš postup v oblasti hospodárskej politiky tesnejšie ako v minulosti a vzhľadom na to, s dôverou v zhodu medzi politickými skupinami, vás žiadam o podporu správy pána Anderssona a hlasovanie za jej prijatie.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Pervenche Berès (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán Vondra, pán komisár, Európa dokáže urobiť veľa, ak chce, no na to musí najprv stanoviť správnu diagnózu: momentálne však krízu podceňuje. Potrebuje poskytnúť vhodné zdroje: momentálne však plán obnovy nestačí. Musí uvoľniť potrebné finančné zdroje: no momentálne sa rozprava o eurodlhopisoch zastavila a musí opäť začať. Ak si Európa želá inteligentne konať na medzinárodnej scéne, potom tiež musí ísť príkladom v súvislosti s reguláciou a dohľadom nad finančnými trhmi.

Vážený pán Barroso, to, že ste iniciovali prácu uskutočňovanú skupinou pána Jacqua de Larosièra, bolo veľmi užitočné, inteligentné a výnimočné. Túto prácu máme práve na stole. Konajte ako pán Delors a využite túto prácu ako základ pre implementáciu!

Táto správa bola jednohlasne prijatá, hoci skupinu tvorili ľudia veľmi odlišných pôvodov a kultúr. Podarilo sa nám tak nájsť európsky konsenzus, ktorý sme roky hľadali.

Ak dovolíte národom, aby sa na základe tohto výsledku odtrhli, nebude tu žiadny európsky dohľad nad finančnými trhmi.

  Filiz Hakaeva Hyusmenova (ALDE). – (BG) Príspevok kohéznej politiky naberá v kontexte hospodárskej krízy ešte väčšmi na význame. Bankový sektor, odstávka produkčnej kapacity, nedostatok finančných prostriedkov a zmenšovanie pracovného trhu sú základnými problémami členských štátov. Doteraz mala kohézna politika vlastné finančné nástroje, no kríza si vyžaduje zjednodušenie príslušných inovatívnych riešení.

Podpora založená na finančných prostriedkoch EÚ by teraz mala smerovať do cieľových oblastí. Štrukturálne fondy by mali byť aktívnejšie využívané s väčším dôrazom na vývoj situácie. Členské štáty by mali svoju pozornosť zamerať na umožnenie kontroly finančných prostriedkov ich príjemcami. Dúfam, že Komisia zjednoduší postupy pre štrukturálne fondy, k čomu však nesmie dôjsť na úkor kontroly rozdeľovania a čerpania finančných prostriedkov. Verím, že správa o kohéznej politike a investovaní v reálnom hospodárstve poskytne nápady, ako sa vyrovnať s krízou, a bude užitočná pri tvorbe následných opatrení zameraných na podporu hospodárskej činnosti, ktoré očakávame od samitu Európskej únie. Ďakujem.

  Rolf Berend (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, páni komisári, dámy a páni, správa pána Kirilova sa v prvom rade zaoberá zmenami troch nariadení týkajúcich sa využívania štrukturálnych fondov na roky 2007 – 2013 s cieľom zlepšiť v členských štátoch peňažný tok a likviditu. Toto je opatrenie na boj s hospodárskou krízou, ktoré môžeme bezpodmienečne podporiť.

Členské štáty musia teraz naplno využiť napríklad príležitosti na podporu investícií v oblasti energetickej účinnosti a využívania obnoviteľnej energie v obytných domoch a nové možnosti investícií do bývania vo všeobecnosti. Tieto plánované opatrenia prispejú k urýchleniu, zjednodušeniu a zvýšeniu flexibility využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Musím zdôrazniť, že tieto opatrenia nie sú v rozpore so slobodou hospodárskej súťaže, sociálnymi normami a implementáciou pravidiel ochrany životného prostredia a klímy v rámci Spoločenstva.

Teraz je zodpovednosť za zaručenie spolufinancovania z peňazí z európskych štrukturálnych fondov na členských štátoch, ktoré majú zabezpečiť ich plnohodnotné využitie. Požiadavka správy na zjednodušenie administratívy a implementáciu fondov by mala byť vítaná a podporená.

Dámy a páni komisári, už sa tešíme na ďalšie návrhy Komisie na túto tému v roku 2009. Je dôležité zdôrazniť význam opatrení na úspešnú obnovu hospodárstva, ktoré majú podporiť zamestnanosť a obchod. Na členské štáty by sme však mali naliehať, aby vo väčšej miere využívali štrukturálne fondy na podporu či vytváranie pracovných miest v malých a stredných podnikoch.

Výbor zohľadnil všetky naše doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Túto správu musíme bezvýhradne podporiť. Blahoželám, pán Kirilov.

  Enrique Barón Crespo (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, pán podpredseda Komisie, dámy a páni, Jeanovi Monnetovi najlepšie vzdáme úctu tým, že budeme konať jednotne, rozhodne a vytrvalo, tak ako on pri organizovaní logistického úsilia počas oboch svetových vojen – úsilia, ktoré umožnilo Spojencom vyhrať vojnu. To znamená, že my, 27 členských štátov, musíme konať spoločne.

My socialisti naliehame, aby toto úsilie obsahovalo tri prioritné kroky: po prvé, posilnenie nášho plánu stimulov a obnovy v rozpočtovej sfére a tiež v súvislosti s európskym dohľadom a organizáciou.

Po druhé, potrebujeme medzi 27 členskými štátmi rozvíjať pravú solidaritu. Neviem, či si česká vláda a parlament, ktoré rokujú o Lisabonskej zmluve, uvedomujú, že slovo solidarita sa po prvý raz objavuje v druhom článku Lisabonskej zmluvy.

Po tretie, potrebujeme bojovať proti daňovým rajom, čiernym dieram globalizácie.

  Chris Davies (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, chcem hovoriť o našej stratégii a prípravách na konferenciu v Kodani o zmenách klímy, ktorá sa uskutoční tento rok a my na nej zastávame vedúcu úlohu, no ktorú ohrozuje hospodárska recesia a požiadavky na uvoľnenie našich noriem. Dovoľte mi uviesť príklad.

Pred vyše tromi rokmi sme odsúhlasili, že výrobcovia áut budú musieť splniť nové požiadavky na zmenu chladiacich zmesí, ktoré využívajú v systémoch klimatizácie a ktoré majú v súčasnosti 1400-násobne vyšší možný vplyv na globálne otepľovanie ako oxid uhličitý. Povedali sme, že by sa to malo týkať všetkých nových modelov áut od roku 2011.

Teraz však počúvame, že sa niektorí výrobcovia áut – na čele, ako som sa dozvedel, s Fordom a General Motors – pokúšajú využiť právne medzery, aby sa tejto povinnosti vyhli. Ešte tento mesiac sa uskutoční stretnutie schvaľovacích orgánov na vnútroštátnej úrovni. Je veľmi dôležité, aby pán komisár Verheugen prevzal vedúcu úlohu a jasne vyjadril, že v našich normách nepoľavíme a že tieto chladiace zmesi musia byť do roku 2011 nahradené.

Ak teraz ustúpime, dáme voľný priechod priemyselnému lobingu vo všetkých oblastiach a naša vedúca úloha v oblasti zmeny klímy bude vážne podkopaná.

  Kostas Botopoulos (PSE). – Vážená pani predsedajúca, spravodajcovia Socialistov vypracovali tri veľmi dôležité správy. To, samozrejme, nie je náhoda. Úderná sila týchto správ, doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré prednesú členovia Skupiny socialistov, aby ich vylepšili, a podľa mňa aj dnešná rozprava veľmi jasne ukazujú, že tu máme tri odlišné politiky: odlišné prístupy pravice a socialistov ku kríze. Pravičiarsky prístup je veľmi jednoduchý: kríza je zlá vec, no musíme byť trpezliví a pominie; potrebujeme prijať nejaké technické opatrenia a veci sa samé upokoja a nám stačí vyjadriť sústrasť ľuďom, ktorých kríza zasiahla.

Postoj socialistov je omnoho komplexnejší. Tvrdíme, že treba zaútočiť na samotný koreň problému, korene krízy, že musíme radikálne zmeniť hospodársky model a že musíme zmeniť a potlačiť všetky špekulácie, ktoré nás do tejto finančnej krízy doviedli. Nejde o neutrálnu krízu, ale o krízu, ktorú spôsobili konkrétne politiky prevažne pravicových vlád.

  Jean-Paul Gauzès (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, v dnešných krízových časoch naši spoluobčania očakávajú od Európy naozaj veľa. Európa ich nesmie sklamať.

Samozrejme, ak sme realisti, musíme si uvedomiť, že európske finančné zdroje sú obmedzené a my musíme hľadať spôsob, ako ich vylepšiť. Európa však bude napredovať a dosiahne väčšie úspechy, ak ukáže viac politickej vôle.

To, samozrejme, v prvom rade znamená, že slúži ako katalyzátor konania a úsilia členských štátov, no zároveň postupuje koordinovane na európskej úrovni. Plán obnovy predstavuje vo svojej podstate skupinu nástrojov na pomoc reštrukturalizácii. Musíme posilniť úlohu EIB.

Európa musí konať a definovať jasnú, inovatívnu hospodársku stratégiu. Hospodárske subjekty potrebujú dobré vyhliadky a právnu stabilitu. Je dôležité dať najprv do poriadku finančné služby, aby bankové inštitúcie mohli zastávať svoju hlavnú úlohu, ktorá spočíva vo financovaní hospodárskeho rozvoja.

Pripravované texty smerníc o kapitálových požiadavkách bánk a poisťovacích spoločností, ako aj texty nariadení týkajúcich sa ratingových agentúr musia k tejto úlohe prispieť. V textoch o ratingových agentúrach sa musia uplatniť poučenia z ich preukázateľných nedostatkov.

Rovnako závažná je aj potreba európskeho dohľadu nad regulovanými finančnými aktivitami. Správa skupiny pána de Larosièra prináša niekoľko užitočných a aktuálnych návrhov, ktoré by mali byť rýchlo implementované.

Európa rovnako potrebuje dostať správnu, účinnú, modernú hospodársku politiku. V tejto súvislosti potrebujeme zladiť potreby trvalo udržateľného rastu a požiadavky vysokokvalitnej priemyselnej základne, ktorá produkuje bohatstvo a vytvára zamestnanosť.

V týchto krízových časoch je lepšie nebrzdiť odvetvia, ktoré sa bežne riadia výrobnými pravidlami či predpismi, ktorých účinnosť sa ešte stále jasne nepreukázala. Napríklad v odvetví výroby automobilov, ktoré dnes zažíva obrovské problémy, je dôležité predĺžiť nariadenie o výnimke v oblasti distribúcie vozidiel, ktorého platnosť skončí v roku 2010.

Rovnako musíme byť opatrní napríklad pri rokovaniach o dvojstrannej dohode s Kóreou, ktorá by mohla byť pre náš priemysel veľmi prospešná.

  Brian Simpson (PSE) . – Vážená pani predsedajúca, môj dnešný príspevok má zvýrazniť potrebu investícií: investícií do pracovných miest, investícií do životného prostredia a investícií do všetkých našich ekonomík. V tomto ohľade má kľúčový význam investovanie do našej dopravnej infraštruktúry, a to najmä do železničnej infraštruktúry, ktorá nám poskytne nielen železničnú sieť svetovej úrovne, ale aj ochráni a vytvorí pracovné miesta a sociálnu súdržnosť.

Zaraďme elektrifikáciu železničnej siete medzi naše priority a získame v oblasti dopravy aj životného prostredia. Investujme do našej dopravnej siete TEN. Potrebujeme hmatateľný plán obnovy s konkrétnymi krokmi a nielen slová.

Ničnerobenie a ponechávanie rozhodovania na trhoch zlyhalo. Nastal čas na spoločné európske opatrenia, ktoré stavajú ľudí na prvé miesto a záujmové skupiny na to posledné. My na tejto strane Parlamentu nie sme pripravení zohrať úlohu Pontského Piláta a zmyť si tento problém z rúk. Chceme konať a chceme konať rozhodne.

  Péter Olajos (PPE-DE). – (HU) Som presvedčený, že súčasná hospodárska kríza má svoje korene v nadmernej spotrebe a v kríze životného prostredia, preto musíme hľadať riešenia aj v tejto oblasti. V súvislosti s politikou o zmene klímy sa blížime do významného obdobia, keďže koncom tohto roka sa v Kodani musíme dohodnúť na nových spoločných cieľoch v boji proti globálnemu otepľovaniu. Ide o významnú úlohu a my nesmieme chybiť či otáľať. Právne texty, ktoré máme pred sebou, nielenže definujú rámec a stanovujú hlavné usmernenia, ale čakajú nás reálne, konkrétne kroky, ktoré treba podniknúť. Ak máme dosiahnuť 25 – 40 % zníženie skleníkových plynov, ako nám odporúčajú vedci, a ak máme zastaviť pokles biodiverzity, potrebujeme značné finančné zdroje.

V minulých rokoch som mal to šťastie navštíviť s parlamentnými delegáciami Bangladéš, Čínu, Indiu a naposledy Guyanu a vďaka týmto cestám sa moje presvedčenie ešte väčšmi posilnilo. Na jednej strane musíme podporiť rozvojové krajiny, to však dokážeme len prostredníctvom transparentných, pozorne sledovaných investícií, kým na tej druhej by mal byť aj výťažok z obchodovania s emisiami použitý na podporu opatrení rozvojových krajín podporujúcich ich adaptáciu. Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín odporúča na tento účel vyčleniť do roku 2020 30 miliárd EUR. Je to obrovská suma, ktorej správne využitie predstavuje veľkú výzvu.

Okrem toho boj proti zmene klímy ponúka Európe skvelú príležitosť rozšíriť nové technológie a vytvoriť nové pracovné miesta na podporu energetickej bezpečnosti. OSN a nová americká vláda rovnako ako niektoré európske vlády si už uvedomili, že na to, aby sme sa dostali z globálnej hospodárskej krízy, nepotrebujeme len nový účinný zdroj energie ale aj motor, ktorý beží v súlade s novými organizačnými zásadami, pretože súčasná hospodárska recesia zakrýva skutočný problém, pred ktorým stojí ľudstvo i Európa, konkrétne krízu životného prostredia. Ekologický „Nový dohovor“ predstavuje historickú príležitosť, ako vyriešiť obe krízy súčasne.

  Gianni Pittella (PSE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, myslím, že bolo chybou, predovšetkým zo strany Komisie, spočiatku podceňovať rozsah krízy a že aj dnes je chybou opakovať sa na samitoch a deklarovať zásady, po ktorých však nenasledujú žiadne koordinované a praktické rozhodnutia. Naše správy, ktorými reagujeme na veľmi vážne problémy európskej verejnosti, sú presvedčivé a držia sa svojej úlohy.

Vyzývajú Parlament, aby preklenul medzeru zavedením nástroja eurodlhopisov, opakovane obhajovaného pánom Maurom, mnou a takmer 200 poslancami, ktorý – azda ako jediný – dokáže vytvárať finančné zdroje, ktoré chýbajú nášmu podvyživenému rozpočtu pri financovaní protikrízových opatrení, transeurópskych dopravných sietí, čistej energie, výskumu a širokopásmových služieb, boja proti chudobe a programu Erasmus pre mladých ľudí. Veľký Jacques Delors – a tu skončím – nám ukázal cestu. Smelo ho nasledujme.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, na pozadí globálnej hospodárskej a finančnej krízy a mnohomiliardových stimulačných balíkov máme obrovskú príležitosť zvýšiť energetickú účinnosť, zvýšiť energetickú bezpečnosť zo spoľahlivých obnoviteľných zdrojov a presadzovať ekologické technológie v ekologickom „Novom dohovore“. Inými slovami, premeniť túto krízu na príležitosť tak, aby bola z dlhodobého hľadiska prínosom pre nás všetkých.

Vítam dve alternatívy inovatívneho financovania boja proti globálnej zmene klímy v nedávnom oznámení Komisie. Ako autorka pôvodného uznesenia k dnešnej správe nalieham na členské štáty, aby konali na základe týchto návrhov a tiež aby si na budúcotýždňovom stretnutí hláv štátov a vlád uctili deklaráciu zo samitu z 12. decembra minulého roka, čo by sa malo oficiálne zaznamenať, najlepšie spolu s konečným textom správy EÚ ETS, inak by sa to totiž neobjavilo v úradnom vestníku.

Preto – a nalieham na úradujúceho predsedu Rady, pána komisára a pani predsedajúcu, aby na to nezabudli – potrebujeme trojstrannú deklaráciu od všetkých troch inštitúcií. V decembrovej deklarácii sa uvádza: „Európska rada pripomína, že členské štáty určia, v súlade s vlastnými ústavnými a rozpočtovými požiadavkami, spôsob použitia príjmov z obchodovania s kvótami v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ. Berie na vedomie ich vôľu použiť aspoň polovicu tejto sumy pri krokoch na zníženie emisií skleníkových plynov, znižovanie a prispôsobenie sa zmenám klímy, na opatrenia, ktoré majú zabrániť odlesňovaniu, na rozvoj obnoviteľnej energie či energetickej účinnosti, ako aj na ostatné technológie prispievajúce k prechodu na bezpečné a trvalo udržateľné hospodárstvo s nízkou produkciou CO2 vrátane vytvárania kapacít, technologických transferov, výskumu a vývoja.“

Pokračuje: „V kontexte medzinárodnej dohody o zmene klímy v Kodani v roku 2009 a pre tých, ktorí si to želajú, bude časť tejto sumy použitá na umožnenie a financovanie krokov na zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy v rozvojových krajinách, ktoré túto dohodu ratifikujú, týka sa to najmä tých najmenej rozvinutých krajín. V tejto súvislosti podnikne Európska rada na jar 2009 ďalšie kroky.“

Netrpezlivo očakávam dôležitý výsledok deklarácie z budúcotýždňového stretnutia hláv štátov a vlád.

  Harlem Désir (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, príliš málo, príliš neskoro, neprimerane koordinovaný, chýbajúca solidarita, poddimenzovaný: toto sú skutočné reakcie, ktoré v tejto etape vyvolal plán hospodárskej obnovy Európskej únie a návrhy Komisie.

Dôvod je naozaj prostý: vzhľadom na počiatočné predpovede sme všetci povinní uznať, že sme podcenili hĺbku súčasnej krízy, či už napríklad z hľadiska skutočne neuveriteľného prepadu priemyselnej výroby v Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku, prepadu medzinárodného obchodu a nemeckého vývozu, alebo z hľadiska predpovedí o narastajúcej nezamestnanosti. Preto naozaj verím, že dnes sme už veľmi ďaleko od reakcie, ktorá by sa zhodovala s tým, čo realizuje napríklad Obamova administratíva v Spojených štátoch.

Ešte raz opakujem, že tu máme citeľný nedostatok solidarity a vysoký stupeň strachu. V marci sme videli, ako Rada Ecofin odmietla zvýšiť plány obnovy, a teraz sledujeme, ako sa krajiny východnej Európy môžu obrátiť len na Medzinárodný menový fond. Pokiaľ ide o európsku solidaritu, je to žalostné zlyhanie; povoľujeme stále viac a viac národných záchranných plánov v odvetví priemyslu a obmedzujeme sa prakticky len na výzvy k odmietaniu protekcionizmu. Faktom je, že jedinou správnou reakciou by bol európsky plán záchrany a obnovy pre odvetvie automobilového priemyslu.

Verím, že dnes je požiadavka Socialistickej skupiny v Európskom parlamente neobyčajne jasná: chceme obrovské investície. Často sa vraciame ku kríze z roku 1929, pozrime sa pre porovnanie napríklad na Rooseveltov Nový údel, na ktorý sa po dobu siedmich rokov minulo 3,5 % HDP. Pre dnešnú Európu by išlo o ekvivalent 400 miliárd EUR ročne počas niekoľkých rokov. Preto sa domnievame, že by sme mali sprístupniť možnosti pôžičiek a eurodlhopisy, mali by sme urobiť obrovské investície do ekologických inovácií, izolácie budov, modernej dopravy a do odvetvia energetiky a mali by sme mať plán podpory pre obete reštrukturalizácie a nezamestnanosti, signál, ako môžeme pomôcť všetkým tým, ktorým hrozí nezamestnanosť, napríklad prostredníctvom rozšírenia pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

  Cornelis Visser (PPE-DE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, v čase hospodárskej krízy by mal Európsky parlament zohrávať úlohu strážneho psa, najmä pokiaľ ide o zabránenie protekcionizmu.

Vytvorili sme vnútorný trh, ktorý nám všetkým spoločne priniesol veľkú prosperitu. Jeho výhody nevyužívala naplno len západná Európa, ale aj stredoeurópske krajiny. Tieto výdobytky by sme si nemali nechať prekĺznuť pomedzi prsty v akejkoľvek nepriaznivej situácii. My v Európskom parlamente by sme sa mali postaviť proti návrhom, ako sú tie týkajúce sa podpory francúzskeho automobilového priemyslu, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť iné európske krajiny.

Parlament by mal tiež zohrávať úlohu strážneho psa, pokiaľ ide o silu eura. Nemôžeme pripustiť, aby krajiny neobmedzene zvyšovali svoj štátny dlh. V Európe sme schválili takzvaný Pakt stability a rastu. Vieme, že v dôsledku finančnej krízy by sme mali dočasne poskytnúť viac priestoru podpore bánk. Napriek tomu by to mala byť len výnimka.

Nie je dôvod poskytovať štrukturálnu pomoc iným odvetviam hospodárstva. Členské štáty na to nemajú finančné prostriedky a ak by si požičali vo forme eurodlhopisov, budúce generácie by mali na pleciach bremeno dlhu a euro by sa oslabilo. Som proti tomu.

Stručne povedané, mali by sme zastávať úlohu strážneho psa, pokiaľ ide o boj s protekcionizmom a ochranu hodnoty eura.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Vážené dámy, vážení páni, vo svojom krátkom príspevku by som sa rád sústredil na jednu dôležitú oblasť, ktorá bude, dúfam s úspechom, prediskutovaná a vyriešená na zasadaní Európskej rady, a je ňou oblasť energetickej politiky. Všetci vieme, že Európska únia potrebuje posilniť svoju energetickú bezpečnosť a nezávislosť a posilniť svoju energetickú infraštruktúru, to znamená prepojiť a rozšíriť ropovody, plynovody, elektrické vedenia medzi jednotlivými štátmi a regiónmi. Potrebujeme tiež zväčšiť naše zásoby ropy a zemného plynu. Chceme zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na zvýšenie energetickej účinnosti budov a výrobkov a zvýšiť investície do výskumu a opatrení na zmiernenie vplyvov zmeny klímy. Som pevne presvedčený, že práve opatrenia a investície, ktoré je nutné urobiť v oblasti energetickej politiky, môžu riešiť nielen problémy v oblasti energetiky a klímy, ale tiež práve v čase ekonomickej krízy môžu mať veľmi pozitívny a silný účinok na naštartovanie ekonomického rastu a na zvýšenie zamestnanosti.

  Rumiana Jeleva (PPE-DE). – (BG) Dámy a páni, vítam snahy európskych inštitúcií o načrtnutie opatrení pre koordinované kroky členských štátov a Komisie pri vyrovnávaní sa s hospodárskou krízou. Je už dobre známe, že politika súdržnosti EÚ vo významnej miere prispieva k plánu hospodárskej obnovy Európy a je najväčším zdrojom investícií Spoločenstva do reálneho hospodárstva. Ako gesto uznania tohto úsilia Európsky parlament podporuje doplňujúce a pozmeňujúce návrhy k nariadeniam o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, aby sa zjednodušilo a urýchlilo hospodárenie s finančnými prostriedkami EÚ. Dúfam, že príjemcovia, na ktorých sa tieto fondy skutočne zameriavajú, týmto zjednodušením získajú. Má to mimoriadny význam najmä pre chudobnejšie členské štáty Európskej únie.

Jednou z dôležitých úloh, ktorú členské štáty stále riešia, je záruka potrebných finančných prostriedkov, aby sa zdroje EÚ čerpali podľa plánu. Bez porušovania pravidiel voľnej hospodárskej súťaže a noriem dobrého riadenia by členské štáty mali využívať zjednodušené postupy financovania projektov. Ďakujem vám za pozornosť.

  Atanas Paparizov (PSE). – Vážená pani predsedajúca, je zrejmé, že európsky aspekt plánu na obnovu hospodárstva a jeho finančná podpora sú v porovnaní s úsilím členských štátov veľmi zanedbateľné. Napriek tomu dúfam, že Rada prijme plán na podporu energetických prepojení medzi krajinami, aby sa zmiernili následky budúcej plynovej krízy.

Solidaritu však možno vyjadriť vytvorením flexibilnejších kritérií pre ERM 2, eurozónu a prijatie eura krajinami, ktoré sa chcú pridať. Je zrejmé, že členské štáty, ktoré musia teraz vyvíjať obrovské úsilie na udržanie stability výmenného kurzu svojich mien, potrebujú väčšiu podporu, aby dokázali prejsť všetkými nutnými krokmi a stali sa členmi eurozóny a tak zabránili následkom hospodárskej krízy. Dúfam, že to bude jedno z rozhodnutí, ktoré prijmeme v blízkej budúcnosti, a zároveň si uvedomíme, že už dnes tu máme flexibilitu pre súčasných členov.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Hoci v podstate súhlasím s plánom hospodárskej obnovy Európy, rada by som upriamila pozornosť na dve veci: vydávanie eurodlhopisov a rozširovanie eurozóny. Vydávanie eurodlhopisov nie je ani vhodným nástrojom na posilnenie eurozóny, ani nemá správne načasovanie v Európe postihnutej finančnou, hospodárskou a sociálnou krízou. Máme 16 členov eurozóny, ktorých ekonomiky získajú podporu, čo však bude s ostatnými 11 krajinami? Navrhuje sa tu, aby sme povolili nákup eurodlhopisov len vo švédskych a dánskych korunách. V akej pozícii sa ocitnú nové členské štáty, ktoré z mnohých objektívnych príčin nie sú v eurozóne? Aká je cena pôžičky, ktorú budú musieť splatiť? Litve nebolo umožnené zaviesť euro, pretože jej inflácia prekročila maximálnu hranicu ukazovateľa o 0,07 %, hoci v minulých 10 rokoch nesplnil všetky ukazovatele ani jeden z členov eurozóny. Litovská mena Litas je už štyri roky stabilná voči kurzu eura. Nenastal čas pozerať sa tvorivejšie na zmeny vo svete, rozšíriť eurozónu, a uľahčiť tak EÚ prekonanie krízy?

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, názov správy pána Kirilova, ku ktorej mu gratulujem, naznačuje, že môžeme hovoriť aj o nereálnej ekonomike. Vznikla tu virtuálna ekonomika a virtuálne peniaze, no podpisy bankárov a audítorov sú skutočné a naznačujú, že je všetko v poriadku. Ukazuje sa však, že to nie je pravda, že je to klamstvo.

Dnes stojíme zoči-voči problémom hospodárskej a morálnej krízy. V tomto kontexte je investovanie do regionálneho rozvoja a súdržnosti rozumné a potrebné. Prinesie to kilometre skutočných ciest, modernizované železničné trate a letiská. Mali by sme investovať do vedomostí a vzdelávania a do inovatívnych riešení, najmä v súvislosti s malými a strednými podnikmi. Skutočne by sme mali obmedziť byrokraciu. Vytvoríme tak pracovné miesta pre tisíce ľudí a tak im poskytneme živobytie. Týka sa to aj skutočnej implementácie politiky solidarity a nie protekcionizmu. Lisabonská stratégia sa tak zmení na skutočnosť.

  Emmanouil Angelakas (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, na mobilizáciu rôznych odvetví hospodárstva treba podniknúť konkrétne opatrenia, ktoré im pomôžu pri prekonávaní krízy.

Dôležitejšie však je, že tam, kde súvisia s regionálnou a kohéznou politikou, sa nepochybne týkajú väčšiny občanov a firiem, najmä v oblasti malých a stredných podnikov.

Iniciatívy za zjednodušenie nariadení o Európskom fonde regionálneho rozvoja a ďalších štrukturálnych fondoch a opatrenia, ako napríklad posilňovanie investícií do obnoviteľných zdrojov energie v domoch, zjednodušovanie nariadení a platenie preddavkov, oprávnených nákladov a paušálnych súm, to všetko určite napomôže k udržiavaniu pracovných miest a k prežitiu malých a stredných podnikov v tejto neistej hospodárskej klíme.

Tieto snahy musia byť podporené ďalšími iniciatívami, ktoré Európsky parlament očakáva a zohrá aktívnu úlohu pri ich formulácii. Stále potrebujeme prijať opatrenia, ktoré priamo ovplyvnia finančnú podporu pre občanov.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Európska únia sa nikdy neocitla v takej kritickej situácii ako teraz. Pre protekcionizmus sa tu spochybňujú dva základné princípy: solidarita a jednota vnútorného trhu. Martin Schulz má úplnú pravdu. Európska komisia neprijala žiadne konkrétne kroky na upravenie situácie na trhoch či reguláciu finančných záležitostí. Ak nebudeme chrániť našu solidaritu, jednotu Európskej únie môže rozbiť sebectvo a protekcionizmus, problémy totiž nie sú len mimo Únie, ale aj v rámci nej. Grécko, Maďarsko a ďalší majú podobné problémy. Rád by som pripomenul pánovi Farageovi, že západoeurópske banky, západoeurópske spoločnosti kúpili banky a firmy v nových členských štátoch a teraz, pri zmenšujúcej sa solidarite, nedokážu urobiť vôbec nič, aby zaistili bezpečný finančný základ.

  Martin Schulz (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám, že ste mi umožnili predniesť na konci tejto rozpravy svoj osobný postreh. Rád by som reagoval na poznámky pána Lehneho.

Z toho, čo ste povedali, pán Lehne, som pochopil, že krízu v Európe spôsobili socialisti. Samozrejme, to sme už vedeli. V Nemecku platí známa zásada, že ak ráno svieti slnko, sú za to zodpovední kresťanskí demokrati, no ak je ľad a sneh, môžu za to sociálni demokrati. Všetci sme si toho vedomí. No vy, členovia Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov, môžete teraz ukázať, či zavediete do praxe to, čo ste, pán Lehne, povedali, keď ste na mňa zaútočili za to, že som povedal niečo zlé – možno som sa mýlil.

Preto by som vás rád požiadal, aby ste nám povedali o správe pani Ferreirovej, pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 113, ktorý sa týka solidarity medzi členskými štátmi a zatvorenia daňových rajov. Je na našom rozhodnutí, aby sme zaistili, že EÚ bude na samite G20 naliehať na uzavretie daňových rajov. Budete hlasovať za alebo proti správe pani Ferreirovej? Solidarita Spoločenstva medzi eurozónou a štátmi mimo nej a solidarita v rámci eurozóny. Budete hlasovať za tento návrh? A nakoniec, fiškálne stimuly vo výške 1 % alebo 1,5 % HDP a úsilie Spoločenstva krízu ukončiť. Budete hlasovať za tento návrh? Toto sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 92, 102 a 113 od Skupiny socialistov v Európskom parlamente. Ak za ne budete hlasovať, ospravedlním sa vám, pán Lehne. Ak ich nepodporíte, budem musieť povedať, že ste človek, ktorý má dlhé prejavy, no nehlasuje v súlade s nimi.

  Klaus-Heiner Lehne (PPE-DE). - (DE) Veľmi pekne vám ďakujem, vážená pani predsedajúca. Budem naozaj stručný. Po prvé, samozrejme, že socialisti nie sú za krízu zodpovední. Nikto v Parlamente to nepovedal. Všetci vieme, čia je to chyba, veď sme to veľmi podrobne prešetrili. Ja som však správne podotkol, že socialisti sú dlhé roky zodpovední za blokovanie zavedenia jasných transparentných pravidiel týkajúcich sa hedžových fondov a súkromných kapitálových fondov, dokladoval som to príkladmi. Je to jednoducho skutočnosť.

Pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa tu spomínali, rád by som sa zmienil o jednom bode, a to o daňových rajoch. Na tom sa všetci zhodneme. Otázkou jednoducho je, kedy to podporíme. Dnes budeme rokovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 25 týkajúcom sa uznesenia o lisabonskej stratégii, ktorý sa zaoberá presne touto témou. Naša skupina ho v hlasovaní podporí. Preto nemám žiadny problém s otázkami, ktoré ste spomenuli.

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Vážený pán predsedajúci, máme veľmi dlhú a užitočnú rozpravu a predsedníctvo je vďačné všetkým poslancom tohto Parlamentu za ich pripomienky.

Správne určili veľmi významné problémy, ktorým práve čelíme, a najmä dôsledky finančnej a hospodárskej krízy. Ako som zdôraznil už vo svojich úvodných poznámkach, táto problematika bude v centre rozpravy na budúcotýždňovom zasadnutí Európskej rady. Napriek rozsahu krízy sa predsedníctvo domnieva, že Európska únia sa dokáže zhodnúť na rôznych súčastiach prístupu, ktorý nás povedie vpred.

Zoči-voči hlbokej kríze nemáme inú možnosť len spolupracovať. Preto podporujem tých, ktorí dnes ráno volajú po väčšej zodpovednosti a intenzívnejšej spolupráci. Tiež sa domnievam, že nielenže môžeme a musíme konať spoločne, aby sme vyriešili problémy Európy, ale aj že Európska únia je v ideálnej pozícii, aby sa stala súčasťou globálneho riešenia. Táto kríza je možno hlboká, no ak budeme pracovať spoločne, Európa má potrebné intelektuálne, finančné, ľudské a regulačné prostriedky na to, aby pokračovala vo vymedzovaní a vykonávaní vhodných riešení.

Joseph Daul povedal, že nasledujúce zasadnutie Európskej rady nie je len ďalším samitom, a určite má pravdu. Predkladanie globálnych riešení začína našou vedúcou úlohou na konferencii G20 v Londýne na začiatku budúceho mesiaca. Na včerajšom zasadnutí Rady ministri Rady Ecofin odsúhlasili podmienky, za ktorých sa EÚ na tomto významnom stretnutí zúčastní. Dohodli sa najmä na potrebe užšej medzinárodnej koordinácie makroekonomických politík a globálnych finančných nariadení založených na zvyšujúcej sa transparentnosti a zodpovednosti – a to nás privádza naspäť k našej rozprave o hedžových fondoch a ďalších citlivých otázkach. Všetci sa zhodli na posilnení spolupráce medzi finančnými úradmi na medzinárodnej úrovni, na posilnení Medzinárodného menového fondu a na potrebe venovať sa úlohe multilaterálnych rozvojových bánk v boji proti účinkom krízy na najchudobnejšie obyvateľstvo sveta.

Keď hovoríme o potrebe solidarity, musíme si byť vedomí, že túto európsku solidaritu musia sprevádzať národne zodpovedné politiky v oblasti udržateľného finančného rozvoja v Európe. Je pravdou, že Američania utrácajú, no oni nežiadajú o pomoc MMF a nemajú Pakt stability na zabezpečenie integrity ich menového pásma. Musíme investovať do vlastnej budúcnosti, no musíme to urobiť spôsobom, ktorý nepodkope dlhodobú udržateľnosť našich verejných financií či pravidlá hry na našom vnútornom trhu.

Mnohí z vás dnes ráno hovorili o veľmi reálnych obavách občanov v súvislosti s rastúcou nezamestnanosťou. Martin Schulz povedal, že je to problém „pracovných miest, pracovných miest a pracovných miest“ – a má pravdu. Skutočne potrebujeme udržať zamestnanosť, a hoci mnohé opatrenia ostávajú v kompetencii členských štátov, sú isté veci, ktoré môžeme urobiť. Dovoľte mi uviesť príklad. Včera Rada Ecofin dosiahla dohodu o znížení DPH v odvetví služieb s vysokým podielom ľudskej práce, ako sú reštaurácie a podobne. Ak si spomínate, toto bolo na programe mnohé roky bez toho, aby sa našlo nejaké riešenie, a bolo to len včera, počas predsedníctva mojej krajiny, keď sme dokázali dosiahnuť dohodu v tejto citlivej otázke.

Zamestnanosť by mala byť a je kľúčovou témou troch správ, ktoré máme dnes ráno pred sebou. Tejto otázke sa plánujeme venovať na budúcotýždňovom zasadnutí. Je to kľúčová súčasť lisabonskej stratégie. Súhlasím s tými, ktorí hovoria, že súčasná kríza nie je dôvodom na to, aby sme hodili lisabonskú stratégiu cez palubu. V skutočnosti máme o dôvod viac, aby sme zaistili splnenie kľúčových cieľov tejto stratégie.

Predsedníctvo venuje tejto problematike zvýšenú pozornosť a práve preto sme na začiatok mája zvolali ďalšie zasadnutie o probléme rastúcej nezamestnanosti. Na budúci týždeň plánujeme odsúhlasiť niektoré konkrétne smerovania, ktoré vytvoria základ pre našu diskusiu a možno aj rozhodnutia, ktoré sa majú v máji prijať.

Niektorí z vás spomenuli potrebu dosiahnutia dohody o zmierňovaní a prispôsobení sa zmene klímy ako súčasti prípravy na zasadnutie v Kodani. Graham Watson sa opýtal, koľko budeme musieť zaplatiť. Myslím si, že je to predčasné. Sú tu nejaké odhady – ako napríklad oznámenie Komisie v tejto konkrétnej veci, ktoré obsahuje odhady rôznych mimovládnych organizácií a inštitúcií – a tie sú dosť vysoké. Bolo by však predčasné robiť teraz nejaké odhady. Musíme počkať na USA a ďalších účastníkov tohto procesu, aby nás informovali o svojich plánoch, a práve to sa chystáme zistiť na stretnutí s kabinetom pána Obamu v Prahe začiatkom apríla. Otvorenie tejto témy už teraz by nebolo veľmi taktickým ťahom.

Samozrejme vás budeme neustále dôkladne informovať o všetkých aspektoch nasledujúceho zasadnutia Európskej rady a ja zabezpečím, aby bol pán premiér Topolánek v plnej miere informovaný o názoroch, ktoré tu dnes ráno odzneli. Sám vystúpi so správou o výsledkoch Európskej rady na nasledujúcom plenárnom zasadnutí Parlamentu a ja sa pri tej príležitosti teším na konštruktívnu výmenu názorov.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, súhlasím s tými, ktorí už dávno hovorili, že kríza je podceňovaná a nedostatočne pochopená. Preto je pravdepodobne dobré, ak sa aspoň na začiatku zhodneme, že nevieme, akou vážnou sa táto kríza stane. Okrem toho nevieme, ako dlho bude kríza trvať, a rovnako práve preto nevieme, či sme už urobili dosť. Je mi ľúto, no tentoraz musím s pánom Junckerom nesúhlasiť.

Dokonca ani nevieme, či to, čo sme urobili, bude alebo nebude mať nejaký vplyv. V súčasnosti nevieme dokonca ani to. Jediné, čím sme si skutočne istí, je to, že sa z tejto krízy nedostaneme, ak nedokážeme veľmi rýchlo opäť sfunkčniť finančný sektor.

Práve tam problém začal a v súčasnosti je už relatívne jasné, ako k tomu všetkému došlo. Vieme aj to, prečo opatrenia, ktoré sme už podnikli na stabilizáciu finančného sektora, nemali žiadny alebo mali len nedostatočný účinok. Je to preto, že si banky uvedomujú množstvo problémov, ktorým musia stále čeliť. Banky si práve vytvárajú rezervu pre riziká, pretože vedia, že majú v účtovníctve riziká, ktoré sa zatiaľ neprejavili. V tomto ohľade musíme podniknúť vhodné politické kroky.

Jedno je však isté. Finančný sektor sa nemôže vrátiť do obdobia pred krízou. Každý, kto sa domnieva, že štát a Európska únia sú momentálne zodpovední za zvládnutie tejto situácie a že potom pôjde všetko tak ako predtým, sa veľmi mýli. Je jasné, že potrebujeme stabilný, dlhodobý systém pre dohľad nad finančným sektorom a finančnými inštitúciami, ktorý by sa neobmedzil len na Európu. Je veľmi dôležité, aby sme spoločne s našimi partnermi vytvorili systém globálneho riadenia. V spolupráci s našimi partnermi to však dokážeme len vtedy, ak my, Európania, zaujmeme jasný spoločný postoj. Čím viac sa v tejto otázke dokážeme zhodnúť, tým väčšie šance máme na dosiahnutie výsledkov, ktoré chceme. Ak európske hlavné mestá vysielajú protichodné signály do Washingtonu, Pekingu a Tokia, máme len slabé vyhliadky na vytvorenie úspešného systému globálneho riadenia.

Súhlasíme však s tým, že pokiaľ ide o sociálnu oblasť, súčasná situácia je potenciálne vysoko výbušná jednoducho preto, že nech urobíme čokoľvek na účely stabilizácie finančného sektora, nebude to stačiť na podporu spoločností v reálnom hospodárstve, ktoré má problémy v dôsledku finančnej krízy. Všetci to vieme.

Reakcia Európy na krízu v reálnom hospodárstve, krízu firiem a priemyslu je reakciou, ktorá sa sústredí na pracovné miesta. Toto naozaj nie je o dividendách pre akcionárov či odmenách pre manažérov. Treba zaistiť, aby ľudia, ktorí majú veľmi malú alebo vôbec žiadnu zodpovednosť za krízu, inými slovami zamestnanci, neprišli o prácu. Je dôležité, aby si udržali svoje pracovné miesta, pretože inak nedokážu žiť nezávislý život v slobode a dôstojnosti.

Chceme chrániť pracovné miesta v európskom hospodárstve a práve preto boli nevyhnutné programy výdavkov. Môžete diskutovať o tom, či mohli alebo nemohli, mali alebo nemali byť rozsiahlejšie. Problémom však je, že rozpočet Spoločenstva so žiadnou flexibilitou v tomto ohľade nepočíta. V Európskom parlamente či Európskej komisii môžeme jednoducho vyhlásiť, že potrebujeme veľký balík na obnovu hospodárstva, musíme napumpovať značné sumy peňazí do hospodárstva, pretože to nebudú naše peniaze, keďže my žiadne peniaze nemáme. Vždy to budú peniaze členských štátov a nezabúdajme, prosím, že tu, samozrejme, zohrávajú svoju úlohu aj národné parlamenty.

Snažíme sa zaistiť, aby boli programy výdavkov organizované spôsobom, ktorým krátkodobé potreby neohrozia dlhodobé ciele. Presne o tom hovorilo niekoľko rečníkov zo všetkých parlamentných skupín, inými slovami, prechádzame hospodárskou transformáciou, transformáciou na hospodárstvo s nízkou produkciou CO2 efektívne z hľadiska využívania zdrojov a na znalostnú ekonomiku. Táto transformácia musí pokračovať aj počas krízy. Práve preto hovoríme spoločnostiam, aby nešetrili na výskume a vývoji či inováciách a ponechali si svojich kmeňových zamestnancov. Finančné opatrenia, ktoré podnikáme, musia tieto ciele podporiť. Súhlasím so všetkými, ktorí hovoria, že by sa veci možno dali robiť aj lepšie. Nesmieme však zabúdať, že peniaze, ktoré míňame, nie sú peniazmi Európskej únie. Sú to peniaze členských štátov a v členských štátoch musia zvažovať aj ďalšie faktory rovnako ako to, čo my v tomto prípade považujeme za správne. Hospodársky model lisabonskej stratégie, o ktorom sa tu dnes tiež diskutovalo, nezahŕňa nezávislý trh. Lisabonská stratégia nevychádza z predpokladu, že najlepším trhovým hospodárstvom je to, ktoré sa rozvíja samo v zmysle radikálneho voľného trhu. Namiesto toho stratégia stanovuje, že trh potrebuje pravidlá, ak si má plniť svoje sociálne záväzky a záväzky voči životnému prostrediu. Politici sú zodpovední za stanovenie týchto pravidiel a my nesmieme od tejto úlohy upustiť. Preto verím, že ciele lisabonskej stratégie ostanú nezmenené a otázka „Ako je možné, že sme sa aj napriek lisabonskej stratégii ocitli v kríze?“ je nesprávne položená. Ani iná hospodárska stratégia v Európe by nedokázala zabrániť makroekonomickej nerovnováhe a chybám na medzinárodných finančných trhoch, ktoré viedli k tejto kríze.

Dovoľte mi na záver povedať, že chceme zaistiť, aby čo najviac európskych spoločností prešlo krízou bez ujmy. To znamená, že im musíme pomôcť získať finančné prostriedky. V súčasnosti to považujem za hlavný problém, pretože úverová kríza ovplyvňuje veľké ako aj malé organizácie.

Európska investičná banka robí, čo môže. Mali by sme Európskej investičnej banke za tento veľmi flexibilný prístup poďakovať. Teraz však už dosiahol hranice svojich možností. Už teraz je zrejmé, že v druhom polroku nebude možné splniť požiadavky na pôžičky pre veľké a malé európske spoločnosti, pretože Európska investičná banka už teraz dosiahla svoje limity. Všetci by si mali uvedomiť, že situácia bude veľmi vážna, a preto stojí za úvahu, či v tomto Parlamente dokážeme zlepšiť situáciu európskych spoločností, napríklad rýchlym preskúmaním a schválením návrhov Komisie, ktoré sa snažia zabrániť tomu, aby európske spoločnosti museli platiť zbytočné náklady.

Predložili sme návrhy, ktoré by mohli viesť k zníženiu nákladov európskych spoločností až o 30 miliárd EUR ročne. Rýchle prijatie týchto návrhov by významnou mierou prispelo k prekonaniu krízy.

Komisia je presvedčená, že v období pred samitom budú príležitosti a riziká európskej integrácie jasnejšie než zriedkakedy predtým. Tieto príležitosti, samozrejme, vyžadujú spojenie našich síl, koordinovaný a sústredený postup a využitie všetkej našej tvorivosti s cieľom vyjsť z tejto krízy silnejší. To nám umožní vykompenzovať skutočnosť, že na rozdiel od Spojených štátov amerických my nemôžeme prijímať rozhodnutia centrálne a všade ich zavádzať, namiesto toho musíme zaistiť, aby 27 členských štátov súhlasilo.

Súčasne sú však riziká omnoho zrejmejšie než kedykoľvek predtým – riziká, ktorým budeme všetci vystavení, ak si jeden alebo viaceré členské štáty v tejto situácii zvolia protekcionizmus či hospodársky nacionalizmus namiesto solidarity a spoločného postupu. Bez spoločného kompasu, ktorý nás prevedie touto krízou, sa, bohužiaľ, všetci spoločne stratíme v hmle, ktorú kríza spôsobila.

  Elisa Ferreira, spravodajkyňa. – (PT) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, kríza je horšia, než sme čakali, a nezamestnanosť bude rásť rýchlejšie, než sme predpokladali. Máme dobré dôvody sa domnievať, že plánované európske stimuly nebudú dostatočné, no už teraz je jasné, že trvá príliš dlho, kým sa dostanú k ľuďom.

Pozícia Parlamentu je a bola pevná a jasná, a dúfam, že to tak bude aj naďalej. Naším cieľom je udržať zamestnanosť a vytvárať nové pracovné miesta spolu s územnou a sociálnou súdržnosťou a solidaritou. Teraz v čase krízy sa ľudia nemôžu podriadiť Európe, ktorá nemá žiadnu odpoveď, Európe, ktorej chýba sila na riešenie problémov, na ktoré narážajú. Čo preto bude Parlament od Komisie žiadať? Prostredníctvom týchto správ, samozrejme, žiada, aby sa koordinovali vnútroštátne opatrenia a aby Komisia využila všetky momentálne dostupné prostriedky, aby mohla konať. Komisii tiež poskytuje dokonalú príležitosť, aby to ako rozpočtový orgán zrealizovala. Žiada, aby Komisia začala jasnú európsku iniciatívu v oblasti zamestnanosti, a vraví, že je dôležité mať časový plán vykonávania opatrení na kontrolu finančného trhu a na ponuku úverov reálnemu hospodárstvu. Čo však Parlament žiada od Rady? Konkrétne žiadame Radu, aby znovu objavila politickú vôľu, ktorá je v samom srdci stavby európskeho projektu. Európskej únii ide o hospodársku súťaž, no rovnako aj o súdržnosť a solidaritu. Nemôžeme mať jednotný trh bez toho, aby zaručoval solidaritu a súdržnosť. Preto sme sa všetci vzdali národnej slobody, ktorú sme pred vstupom do tohto projektu mali.

  Jan Andersson , spravodajca. – (SV) Vážená pani predsedajúca, kríza sa práve začína pre ľudí stávať skutočnosťou, nezamestnanosť začína narastať, rastie rýchlo a my si začíname uvedomovať sociálne dôsledky krízy. Pokles sa prehlbuje viac, než sme si spočiatku mysleli. Čaká nás vyššia nezamestnanosť a väčšie sociálne dôsledky.

Rád by som čosi povedal Európskej ľudovej strane (kresťanským demokratom) a európskym demokratom tu v Parlamente. Pán Hökmark tu nie je, no z tejto krízy obvinil návrh Socialistickej skupiny v Európskom parlamente. To je, akoby zastrelil klaviristu, keď sa mu nepáči pesnička. Samozrejme, v Európe máme aj vlády stredu a pravicové vlády. Sú to práve tieto vlády, ktoré nekonajú, tieto vlády, ktoré demonštrujú nedostatok koordinácie a nedostatok solidarity.

Teraz ide o pracovné miesta, systémy sociálneho zabezpečenia a o verejný sektor. Komisii a Rade pred samitom odkazujem: musíme konať teraz, musíme konať koordinovaným spôsobom, musíme sa dostatočne snažiť a musíme to robiť solidárne. Musíme to urobiť práve teraz. Nemôžeme čakať až do májového samitu. Otázky zamestnanosti musia byť na prvom mieste nášho programu práve teraz.

(potlesk)

  Evgeni Kirilov , spravodajca. – (BG) Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Prínos kohéznej politiky sa prejavil pri prekonávaní sociálnych a hospodárskych problémov a zavádzaní štrukturálnych reforiem v členských štátoch a ich regiónoch. Skúsenosti, ktoré sme doteraz získali, a vyčlenené významné finančné prostriedky, v priebehu siedmich rokov tu hovoríme o vyše 340 miliardách EUR, sú počas súčasnej hospodárskej krízy životne dôležité a je vecou prvoradého významu, aby boli tieto prostriedky využité tým najlepším možným spôsobom v prospech európskych podnikov a občanov. V čase, keď obnova európskeho hospodárstva závisí od každého jedného eura, nemôžeme dopustiť, aby boli tieto finančné prostriedky vynakladané nesprávnym spôsobom. Preto aj my vítame zjednodušenie pravidiel a žiadame ich náležité uplatňovanie.

Pán Verheugen, vo svojom dnešnom prejave ste povedali niečo pravdivé: nevieme, ako dlho táto kríza potrvá. Je tu však jedna vec, ktorú by sme mali dnes povedať: rozhodnutia, ktoré robíme, a, samozrejme, rozhodnutia, ktoré prijme Európska rada na budúci týždeň, musia priniesť výsledky už v tomto roku. Dokonca by som povedal, že tieto výsledky musia byť dosiahnuté do tohto leta. Práve toto od nás očakávajú európski občania, aby videli svetlo na konci tunela a nádej, že sa z tejto krízy dá dostať, a to rýchlo.

Rád by som ešte čosi poznamenal k tomu, čo povedali niektorí moji kolegovia, ktorí sa dnes pokúšali vytýčiť hospodársku deliacu čiaru medzi novými a starými členskými štátmi. Som presvedčený, že je to práve kohézna politika, ktorá dnes rozhodne a potlačí myšlienky, ktoré navrhujú. Všetko sa mi to javí ako extrémne škodlivé a my musíme spojiť sily, aby sme to prekonali. Ďakujem.

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala päť návrhov uznesení(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes, v stredu 11. marca 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Usmernenia boli prijaté ako súčasť obnovenej lisabonskej stratégie v roku 2008 a ostanú v platnosti do roku 2010. Všetky členské štáty vrátane Malty si museli stanoviť vlastné stratégie na dosiahnutie rastu pracovných miest. Usmernenia pre zamestnanosť boli stanovené. Financovanie má rovnako kľúčový význam a Európsky sociálny fond môže financovať okamžité kroky, ktoré podniknú členské štáty z hľadiska flexiistoty a zručností.

Flexiistota je prístupom integrovanej politiky, ktorý sa snaží uľahčiť prispôsobiteľnosť zamestnancov a podnikov. Po druhé, musíme vynaložiť obrovské úsilie na zlepšenie úrovne zručností. K tomuto zlepšeniu musí dôjsť na všetkých úrovniach odbornej spôsobilosti.

V prvom rade však zlepšenie úrovní zručností bude zbytočné, ak nedokáže zohľadniť potreby pracovného trhu.

Ďalej si treba ako priority stanoviť tri stratégie:

– zlepšenie prispôsobiteľnosti zamestnancov a spoločností,

– zvýšenie atraktivity zamestnania pre viac ľudí a udržanie väčšieho počtu ľudí v zamestnaní, aby sa tak zvýšila ponuka práce a zaistilo sa fungovanie systémov sociálnej ochrany,

– zvyšovanie investícií do ľudského kapitálu prostredníctvom zlepšovania zručností a kvalitnejšieho vzdelávania.

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Vážená pani predsedajúca, pri počúvaní tejto rozpravy sa nemôžem zbaviť pocitu, že tu v Parlamente zavládla konkurenčná atmosféra, akési preťahovanie lanom – staré členské štáty proti tým novým. Zdá sa mi, že obviňovanie sa a ukazovanie prstom jeden na druhého, spory o to, kto si zaslúži byť v EÚ, nie sú všeliekom na naše problémy.

Predovšetkým nezabúdajme, že nás občania počúvajú a očakávajú od nás ochranu. Práve teraz sa chcú presvedčiť, na čo tu zjednotená Európa vlastne je. Túto rozpravu by sme mali využiť ako príležitosť na premýšľanie o tom, ako obmedziť sociálne účinky súčasnej krízy.

Lisabonskej stratégii hovoríme „áno“, pretože prináša výsledky – vďaka nej sa v EÚ podarilo vytvoriť takmer 7 miliónov nových pracovných miest. O aké pracovné mieste ale ide? Veľmi často predstavujú prácu na dobu určitú alebo prácu na čiastočný úväzok a miera zamestnanosti v oblasti práce na hlavný pracovný pomer ostáva v skutočnosti nezmenená.

To jednoducho dokazuje, že sa Európa musí naučiť využívať svoj potenciál. Mali by sme investovať do technologicky vyspelých produktov, ktoré potrebujú vysokokvalifikovaných pracovníkov – toto je naša pridaná hodnota, odvetvie, v ktorom nemáme konkurenciu. V tejto súvislosti je najmä pre nové členské štáty mimoriadne dôležité predlžovanie lehôt na čerpanie finančných prostriedkov a zjednodušovanie postupov pri podávaní žiadostí.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE-DE), písomne. – (RO) Globálna hospodárska kríza nás všetkých zaskočila, či už hovoríme o bankách, nadnárodných spoločnostiach alebo dokonca o nadnárodných inštitucionálnych štruktúrach. Globálne hospodárstvo je ňou vážne zasiahnuté, a dokonca je ohrozené samotné prežitie globálneho finančného systému. Nemyslím, že mi bude niekto protirečiť, keď poviem, že rozsah súčasných problémov vyžaduje sústredené úsilie na európskej úrovni. Solidarita je skutočne absolútne nevyhnutná, ak sa máme z tejto krízy dostať.

V Európskom parlamente zastupujem Rumunsko, krajinu juhovýchodnej Európy. Môžem povedať len to, že sa zdá, že vplyv hospodárskeho rastu z roku 2008 presahujúceho 7 % sa čoskoro vytratí v búrlivých hospodárskych podmienkach, ktoré na nás začínajú tvrdo doliehať. Plán hospodárskej obnovy vypracovaný Európskou komisiou sa musí prejaviť v každom kúte starého kontinentu. Isté časti Európy sa nesmú cítiť opustené a bezmocné v nepriaznivej situácii, ktorú sami nevyvolali.

Myslím, že je to tá najdôležitejšia skúška pre Európsku úniu, najodvážnejší politický projekt za ostatných niekoľko stoviek rokov. Krajiny na celom kontinente musia ukázať, že tvoria jednoliatu silu. Predseda Európskej komisie, pán José Manuel Durão Barroso, povedal, že Európa bude posudzovaná v prvom rade podľa svojich výsledkov. S týmto tvrdením úplne súhlasím.

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Myslím si, že iniciatíva navrhujúca plán hospodárskej obnovy počas súčasnej krízy je vítaná. EÚ potrebuje prijať spoločný, jasný a účinný postup, aby v čo najväčšej miere minimalizovala vplyv krízy, pokiaľ ide o jej intenzitu a trvanie.

Potrebujeme jasnejšie pravidlá pre finančný sektor najmä v súvislosti s investíciami s vysokým stupňom rizika, ako sú napríklad hedžové fondy.

V súčasnosti má solidarita medzi členskými štátmi prvoradý význam. Je úplne samozrejmé, že členské štáty prijmú opatrenia špecifické pre ich národný kontext, no tie nesmú byť v rozpore s vnútorným trhom a hospodárskou a menovou úniou. Našou prioritou musí byť uľahčovanie prístupu k úverom pre malé a stredné podniky, ktoré sú hybnou silou hospodárskeho rastu a majú schopnosť vytvárať pracovné miesta. Intervenčné opatrenia štátu však musia byť len dočasné, po ich skončení sa musia prísne dodržiavať pravidlá hospodárskej súťaže.

Okrem toho opatrenia na boj s krízou musia byť integrované ako súčasť zodpovednej rozpočtovej politiky. Napriek tomu, že prechádzame krízou, sa domnievam, že dodržiavanie Paktu stability a rastu v čo najväčšej miere je obzvlášť dôležité, pretože zvyšovanie rozpočtového deficitu môže byť z dlhodobého hľadiska katastrofálnym riešením najmä pre budúce generácie.

  Daniel Dăianu (ALDE), písomne. – Pán komisár Joaquín Almunia nedávno povedal, že členské štáty eurozóny, ktoré práve zažívajú značné problémy, by mohli profitovať vďaka pomoci ostatných členov EÚ. Prečo nebol tento náznak kolektívnej reakcie jasne daný najavo aj novým členským štátom mimo eurozóny? Pravdepodobne niečo nie je v poriadku s balíkmi pomoci rozšírenými pre Lotyšsko a Maďarsko. Vyrovnávanie obrovskej nerovnováhy je v zásade správne. V prvom rade však záleží na tom, ako sa to robí. Má sa v situácii, keď súkromný sektor významne znižuje svoju činnosť, drasticky obmedziť schodok štátneho rozpočtu? Musíme zabrániť cyklickému účinku rovnako počas nárastu i poklesu. Ak hlavnou príčinou vysokých externých schodkov nie sú verejné rozpočty, prečo by sme mali znášať bremeno ich znižovania? Len si spomeňte na poučenie z ázijskej krízy spred desaťročia. V politike sa musí myslieť aj na to, ako odradiť špekulatívne útoky na meny nových členských štátov. Jednoduché drastické znižovanie rozpočtových schodkov by ani v tomto ohľade veľmi nepomohlo. Dúfajme, že budúce zasadnutia Rady Ecofin prinesú v súvislosti s finančnou pomocou lepší prístup. A vždy, keď sa na balíkoch pomoci podieľa Medzinárodný menový fond, mala by sa zvážiť udržateľnosť tradičného prístupu pri riešení makroekonomickej nerovnováhy z hľadiska súčasných mimoriadnych okolností.

  Vasilica Viorica Dãncilã (PSE), písomne. – (RO) Rumunsko musí využiť nové príležitosti, ktoré mu poskytujú štrukturálne fondy.

Centrálne a miestne verejné orgány v Rumunsku musia v súvislosti s uľahčovaním prístupu k štrukturálnym fondom Spoločenstva čo najrýchlejšie a najúčinnejšie využiť príležitosť ponúkanú Európskou komisiou. Musia využiť tieto fondy na vytvorenie nových pracovných miest, ponúknuť odbornú prípravu zamestnancom prostredníctvom programov celoživotného vzdelávania s dôrazom na odborné preškolenie, ako aj poskytovanie podpory malým a stredným podnikom.

Urýchľovanie a zjednodušovanie rozdeľovania finančných prostriedkov Spoločenstva môže pomôcť pri obnove hospodárstva vďaka finančnej injekcii do vybraných oblastí. Tieto platby budú rýchlejšie a flexibilnejšie, a preto postačí jediná platba na to, aby sa v krátkom čase umožnilo vykonanie potrebných projektov v oblastiach ako infraštruktúra, energetika či životné prostredie.

Na druhej strane sa rumunské orgány v súlade s postupmi EÚ musia podieľať na čiastočnom spolufinancovaní pri realizácii projektov, aby ich bolo možné po prijatí finančných prostriedkov z EÚ čo najskôr uskutočniť.

Cieľom návrhov európskej exekutívy je séria opatrení na urýchlenie prioritných investícií na vnútroštátnej a regionálnej úrovni v členských štátoch a súčasné zjednodušenie prístupu k dotáciám, ako aj zvýšenie finančných zdrojov pre malé a stredné podniky.

  Dragoş Florin David (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlavnými spoločnými znakmi členských štátov Európskej únie sú demokracia, stabilita, zodpovednosť a súdržnosť. Správa pána Evgenia Kirilova o kohéznej politike a investíciách do reálnej ekonomiky zdôrazňuje význam týchto znakov spoločných pre členské štáty ako prvoradú požiadavku spoločnej stratégie na presadzovanie sociálnych a hospodárskych politík. Európske hospodárstvo dnes trpí v dôsledku globálnej finančnej krízy a najďalekosiahlejšej a najvážnejšej recesie za ostatných 60 rokov. Musíme povzbudiť členské štáty, aby skúmali možnosti synergie medzi financovaním v rámci kohéznej politiky a inými zdrojmi Spoločenstva na financovanie, ako napríklad TEN-T, TEN-E, siedmy rámcový program pre výskum a technologický rozvoj, rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie, ako aj financovanie poskytované Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj. Členské štáty musia zároveň zjednodušiť a uľahčiť prístup k finančným prostriedkom ponúkaným prostredníctvom finančných nástrojov JESSICA, JASMINE a JEREMIE, aby povzbudili malé a stredné podniky a dôležitých príjemcov, aby ich využívali častejšie. Na záver by som rád zablahoželal pánovi spravodajcovi Kirilovovi za jeho prínos na zostavovaní tejto správy.

  Bairbre de Brún (GUE/NGL), písomne. – (GA) Žijeme v období hospodárskej neistoty. Európska únia má povinnosť dohliadnuť na to, aby mali vnútroštátne a regionálne úrady väčšiu flexibilitu a mohli tak lepšie čerpať finančné prostriedky EÚ pri riešení tejto nebývalej situácie.

Opatrenia plánu kohéznej politiky pána komisára Huebnera: Investície do reálnej ekonomiky sú praktické a sú to opatrenia, ktoré by mali vnútroštátne orgány bezodkladne prijať.

Európsky fond regionálneho rozvoja je teraz možné využiť na čiastočné financovanie ekologických investícií do bývania nízkopríjmových skupín, mali by sme to využiť na vytváranie a udržiavanie pracovných miest v stavebnom priemysle – ktorý je veľmi tvrdo zasiahnutý – a práve to by nám súčasne pomohlo priblížiť sa k naplneniu našich klimatických záväzkov.

Priznané platby z Európskeho sociálneho fondu môžu skutočne stimulovať ťažko skúšané verejné sektory a malé a stredné podniky by mali profitovať z odporúčaných zmien na zlepšenie prístupu k peňažným tokom.

Je to krok správnym smerom. Niektoré slová v správe pána Kirilova týkajúce sa lisabonskej stratégie považujem za poľutovaniahodné.

  Adam Gierek (PSE), písomne. – (PL) Ako môžeme bojovať proti finančnej kríze? (plán hospodárskej obnovy Európy) Finančná kríza sa dá riešiť z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Krátkodobé riešenie je založené na odstránení chorôb, ktoré sa vyvinuli v minulých desaťročiach a ktoré viedli k strate likvidity bánk, obehu „infikovaných“ dlhopisov a nedostatočnej koherencii finančnej politiky so súčasnou celkovou politikou.

Krajiny, ktoré finančne pomáhajú bankám, neodstraňujú príčiny tejto krízy. Podľa mňa je základnou príčinou krízy neoliberálny mechanizmus fungujúci v hospodárstve, ktorý sa orientuje na krátkodobý zisk, zatiaľ čo ignoruje dlhodobý záujem, aby som uviedol aspoň jednu charakteristiku.

Dlhodobé riešenie by preto malo napraviť mechanizmus riadiaci chod hospodárstva prelomením pút s dogmami takzvaného voľného trhu. Členské štáty a Európska komisia by nemali nahradzovať z hľadiska hospodárskej súťaže zdravé trhové mechanizmy, majú však povinnosť zabrániť chorobám. To znamená, že by, po prvé, krátkodobé zisky nemali brániť dlhodobým záujmom, ktoré vyplývajú napríklad z rozvoja infraštruktúry, stavby verejných budov, ochrany životného prostredia či hľadania nových a niekedy menej ziskových zdrojov energie.

Po druhé, všetky formy vlastníctva majú byť rovnocenné a výber jednej či druhej sa má zakladať na efektívnosti riadenia tej-ktorej formy.

Po tretie, členské štáty a Európska komisia by mali prevziať funkciu koordinátora v oblastiach finančnej ako aj celkovej politiky.

Po štvrté, členské štáty a Európska komisia by mali rozvíjať metódy koordinácie medzinárodného menového a finančného trhu, ktorý ohrozujú špekulácie, pretože reaguje spontánne.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. – (PL) Hospodárska kríza už zasiahla Európu. Najprv ovplyvnila rozvinuté krajiny, následne sa rozšírila do rozvojových a rozvíjajúcich sa hospodárstiev. Najnovšie predpovede na rok 2009 predpokladajú hospodársky rast na úrovni mínus 1 % alebo nižší. Nachádzame sa preto v jednej z najvážnejších recesií, aká kedy postihla Európske spoločenstvo.

Súhlasím s pánom spravodajcom, že individuálne opatrenia, ktoré krajiny teraz prijímajú, nestačia, dokonca ani vtedy, ak sú podporené presunom kapitálu do odvetví, ktoré kríza najviac ohrozuje. Naše hospodárstva sú vzájomne poprepájané a toto je globálna kríza, práve preto musia aj navrhované opatrenia predstavovať reakciu globálneho charakteru a dosahu. Okrem toho musia obsahovať základnú zásadu EÚ, konkrétne zásadu solidarity. Len toto nám umožní zachovať územnú a sociálnu súdržnosť v rámci EÚ. Myslím, že v čase krízy nadobúda zásada solidarity aj nový politický rozmer.

Okrem toho sa stotožňujem s obavou vyjadrenou v tejto správe, aby sa obyčajní ľudia neocitli v zajatí tejto krízy. Musíme opäť sprístupniť pôžičky rodinám, firmám a predovšetkým malým a stredným podnikom, ktoré tvoria základný kameň európskeho hospodárstva. Len tento cieľ nás spolu s ochranou úspor občanov oprávňuje použiť verejné prostriedky na záchranný plán. Ak sa nám v rámci európskeho záchranného plánu podarí aj ukončiť existenciu daňových rajov, boj proti kríze bude určite jednoduchší a účinnejší.

  Louis Grech (PSE), písomne. – Finančná kríza sa prehlbuje, koniec je v nedohľadne a ja sa domnievam, že budeme potrebovať viac finančných prostriedkov na stabilizáciu európskeho hospodárstva a zastavenie zostupnej špirály. Ďalšie problémy zahŕňajú špirálovitý nárast nezamestnanosti a obrovskú neistotu na pracovnom trhu. Nedostupnosť úverov spolu s nárastom verejného deficitu sú stále hlavným problémom a ide o kľúčový faktor, ak si naozaj chceme úspešne a účinne poradiť s hospodárskou recesiou. Je veľmi dôležité, aby sme obnovili primeranú ponuku úverov, finančné prostriedky by sa mali využiť na hospodárske stimuly, inými slovami, aby prúdili k rodinám a spoločnostiam. Je nevyhnutné vytvárať stimuly na prilákanie kapitálových investícií. Nanešťastie, v súčasnosti nemáme žiadny európsky mechanizmus či inštitúciu schopnú koordinovať integrovanú obnovu kontinentu, a preto opätovne zavádzame núdzové riešenia, ktoré môžu zlyhať ako celok, keďže hospodárstva členských štátov sú značne nezávislé. Európske úsilie o obnovu musí ísť ruka v ruke so zmenami predpisov, aby sa zabránilo opakovaniu chýb, ktoré nás do tejto krízy priviedli. Nedostatočná kontrola a slabý dohľad sú koreňom problému a je potrebné opätovne zaviesť účinné predpisy.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vážnosť sociálno-hospodárskej situácie, ktorá ovplyvňuje krajiny EÚ vrátane Portugalska, dokážeme pochopiť, ak si uvedomíme ciele tohto „integračného procesu“ a to, že jeho politiky sú príčinou súčasnej krízy kapitalizmu, ktorá má v EÚ jedno zo svojich epicentier.

Za ostatných 23 rokov EHS či EÚ presadzovali obeh kapitálu a financializáciu hospodárstva, liberalizovali trhy a podporovali privatizáciu, spájali spoločnosti a podporovali nadprodukciu, presúvali a ničili výrobnú kapacitu, presadzovali hospodársku nadradenosť niektorých za cenu závislosti iných, povzbudzovali vykorisťovanie pracovníkov a narastajúci presun ziskov produktivity práce na kapitál, centralizovali vytvorené bohatstvo a zväčšovali sociálne nerovnosti a regionálne rozdiely, a to všetko pod kontrolou hlavných mocností a veľkých hospodárskych a finančných skupín. Toto sú hlavné príčiny tejto nenapraviteľnej kapitalistickej krízy.

Hlavnou príčinou nezamestnanosti, neistoty, nízkych miezd, zhoršenia životných podmienok, chudoby, chorôb, hladu a rastúcich ťažkostí, s ktorými sa musia zamestnanci a bežná populácia vyrovnávať, však nie je kríza, ale politiky vlastné kapitalizmu.

Preto vítame mohutnú demonštráciu naplánovanú organizáciou CGTP-IN, generálnou konfederáciou portugalských zamestnancov, na 13. marca, ktorá má priniesť zmeny vedúce k väčšiemu počtu pracovných miest, vyšším platom a väčším právam.

  Gábor Harangozó (PSE), písomne. – Únia potrebuje maximalizovať úsilie o zavedenie konzistentného rámca na boj proti globálnej finančnej kríze. Ak chceme obnoviť dôveru verejnosti a zdravý finančný systém, musíme konať rýchlo, aby sme udržali zamestnanosť a hospodársku aktivitu. Aby sme zmiernili negatívne vplyvy recesie, zachovali sociálne normy a úroveň zamestnanosti, mali by sme zjednodušiť prístup k dostupným zdrojom spolu so zabezpečením väčšej transparentnosti a lepšieho riadenia. Závery minulého zasadnutia Rady Európskeho technologického inštitútu vyzývali na rýchlu dodatočnú aktivitu Európskeho sociálneho fondu na podporu zamestnanosti predovšetkým v prospech najbezbrannejších skupín obyvateľstva, venujúc pritom zvýšenú pozornosť aj tým najmenším záväzkom znížením nemzdových pracovných nákladov. Preto by som rád požiadal, aby sa na budúcom samite Rady vážne uvažovalo o vytváraní a zachovaní pracovných miest prostredníctvom opatrení na spolufinancovanie týkajúcich sa znižovania nemzdových pracovných nákladov na dočasnom základe v krajinách, ktoré vážne zasiahol finančný a hospodársky úpadok. Najvyššiu pozornosť by sme určite mali venovať tým najbezbrannejším skupinám obyvateľstva, ktoré najviac trpia následkami hospodárskeho a sociálneho poklesu, aby sme predišli ďalším asymetrickým vplyvom krízy, ktoré ohrozujú rovnomerný rozvoj všetkých území v rámci Únie.

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – Solidarita je jednou z najvzácnejších hodnôt dnešnej Európy. V súčasnej hospodárskej kríze sú náznaky, že európska solidarita je podkopávaná.

Viac než kedykoľvek predtým musíme zabrániť rozdeľovaniu členských štátov – zabrániť kategorizácii na staré a nové, veľké a malé. Rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi v eurozóne a mimo nej, nesmú dávať štátom eurozóny privilegované postavenie, z ktorého budú diktovať spoločnú budúcnosť. Všetky členské štáty sa musia na rozhodovaní rovnocenne podieľať. Všetky členské štáty musia mať zaručené právo vyjadrovať svoje problémy a obavy, aby sa tak našli možné európske riešenia.

Európa potrebuje hybnú silu na prekonanie hospodárskej krízy s čo najmenšími škodami. Protekcionizmus nemôže byť odpoveďou na hospodársku krízu. Práve naopak, základom našich krokov musí zostať otvorenosť a duch hospodárskej súťaže. Preto by sme mali investovať viac finančných prostriedkov do inovácií, výskumu a vývoja, aby sme tak využili súčasnú krízu vo svoj prospech.

Inak povedané, krízu by sme mali vnímať ako stimul na vykonanie lisabonskej stratégie. Pracovné miesta a udržateľnosť európskeho hospodárstva môže zaistiť len plné využívanie tejto stratégie založenej na solidarite.

  Magda Kósáné Kovács (PSE), písomne. – (HU) Nemá zmysel snažiť sa hodnotiť krivdy. Všeobecne pociťovaná bolesť mobilizuje zdroje a zámery. Mnohí pripomínajú krízu z roku 1929, hoci po nej nasledovala druhá svetová vojna a rozdelená Európa sa vydala dvoma rozdielnymi cestami. Krajiny bývalého východného bloku okrem toho zažili zmenu režimu ako ďalšiu traumu, no v tomto prípade nás všetkých rovnako ohrozuje globálna finančná a hospodárska kríza, ktorá bola aj napriek istým včasným náznakom predsa len neočakávaná.

Od tohto krízového momentu sa cesta Európy nemôže viac rozchádzať, dokonca na niekoľko paralelných ciest – nemôžeme postupovať dvojakou rýchlosťou. Pri znehodnocovaní špekulatívneho kapitálu strácajú všetci; jediným rozdielom je veľkosť ich strát. Model spoločného trhu môže prežiť a zachovať si v takejto situácii konkurencieschopnosť, len ak ponúkneme spoločné koordinované riešenia. Duch protekcionizmu nám neponúka dobré rady!

Úlohou členských štátov je vypracovať vlastné finančné plány vo vzájomnej spolupráci. Európska únia ich dokáže v tejto úlohe zastúpiť tým, že zváži, ako môže každá z krajín podporiť ostatné podľa svojich možností, aby zabezpečila, že aj občania členských štátov, ktorí stoja v rade o čosi ďalej, skončia s pozitívnou bilanciou. Región strednej a východnej Európy stojí v tomto rade o čosi ďalej, sčasti z historických príčin, sčasti preto, že chýbajúce euro spôsobilo nedostatok dôvery a obrátilo špekulatívny kapitál proti nám. A hoci nie je možné, aby sme sa k istým členským štátom správali rovnako, som pevne presvedčená, že potrebujeme vypracovať systém podpory na európskej úrovni, ktorý v mene solidarity umožní poskytnúť vhodnú pomoc každému členskému štátu.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Všetky zásady plánu hospodárskej obnovy Európy sa musia odraziť v národných plánoch hospodárskej obnovy.

Uvoľnené finančné prostriedky EÚ musia byť použité na projekty najvyššej priority a spravodlivo rozdelené medzi členské štáty a musia sa pritom brať do úvahy všetky špeciálne prípady.

Musíme účinne využiť každú príležitosť, ktorá sa nám naskytne. Práve preto má presadzovanie príležitostí na využívanie finančných prostriedkov EÚ prvoradý význam, pretože urýchli a zaistí flexibilitu pri vykonávaní tohto plánu.

Projekty musia byť vykonané rýchlo a účinne, aby sa mohli zamerať na odvetvie pracovných síl, ktoré prechádza ťažkými časmi. Práve preto musia byť správne konania, najmä časové rámce pri predkladaní žiadostí, radikálne skrátené, aby sa zaručila okamžitá účinnosť tohto procesu.

Okrem toho sú spomedzi opatrení, ktoré sa musia prijať, absolútne nevyhnutné tie, ktoré súvisia s prijímaním právneho rámca na účinnejší boj proti daňovým rajom.

Je zrejmé, že štátnu pomoc treba využívať prezieravo, aby sa zabránilo vytváraniu problémov v oblasti hospodárskej súťaže. Súčasne však musíme podrobne analyzovať prospešné vplyvy, ktoré môže takáto pomoc mať na využívanie práce, s ohľadom na situácie, kde je táto pomoc viac než potrebná.

  Iosif Matula (PPE-DE), písomne. – (RO) Európska komisia vyčleňuje významné sumy na investície do energetickej účinnosti, výroby obnoviteľnej energie, ako aj do výstavby transeurópskych dopravných a energetických sietí. Zavedením zdravej politiky v tejto oblasti môžeme zabezpečiť len to, aby sa plynová a energetická krízová situácia, ktorá sa odohrala v niektorých regiónoch EÚ, v budúcnosti viac nezopakovala.

Spájanie všetkých plynových a energetických sietí v Európe zaistí uplatnenie zásady solidarity: členský štát bude schopný dovážať či dokonca vyvážať prírodné zdroje za normálnych podmienok, dokonca aj počas krízy.

Členské štáty musia v tejto súvislosti využiť príležitosti financovania ponúkané štrukturálnymi fondmi na rozvoj projektov v oblastiach ako napríklad infraštruktúra, energetika a životné prostredie.

Členské štáty EÚ musia maximálne využiť technickú pomoc, ktorú im môže Európska komisia ponúknuť, aby zlepšili kvalitu týchto projektov a efektívny účinok ich realizácie.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Vítam rýchlosť, ktorú preukázali inštitúcie EÚ pri určovaní niektorých riešení súčasnej hospodárskej krízy. Rád by som však zdôraznil niekoľko aspektov, ktoré si vyžadujú viac pozornosti.

Po prvé, financovanie projektov energetickej infraštruktúry. Myslím si, že je to od základu nesprávny prístup rozdeľovať finančné prostriedky na čo najväčšie množstvo projektov, pretože hrozí, že rozpočet nebude postačovať na ich dokončenie. Nedávno, v nadväznosti na diskusie o projekte Nabucco, som nadobudol dojem, že sa zahrávame s ohňom. Nemôžeme oznámiť 250 miliónov EUR na Nabucco a potom vyhlásiť, že znižujeme objem finančných prostriedkov o 50 miliónov EUR, aby sme to nakoniec uzavreli s tým, že pôjde o čisto súkromnú investíciu. Prospech z projektu Nabucco je nesporný a my si nemôžeme dovoliť z politických a hospodárskych dôvodov otáľať.

Po druhé, domnievam sa, že musíme zabrániť tomu, aby sme sa stali obeťami protekcionistických tendencií, ktoré by ovplyvnili chod vnútorného trhu. Hoci táto kríza nezasiahla celú EÚ rovnomerne, musíme na ňu poskytnúť jednotnú odpoveď v súlade s cieľmi kohéznej politiky a zásadami vnútorného trhu. Myslím, že je absolútne nevyhnutné zhodnotiť vplyv týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aby sa tak zvýšila účinnosť opatrení v novom finančnom rámci na roky 2014 – 2020.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Hoci nejde o nástroj na zvládnutie krízy, kohézna politika predstavuje tretinu rozpočtu EÚ a je to teda najväčší zdroj investícií do reálneho hospodárstva, ktorý ponúka obrovskú príležitosť najmä sústavne znevýhodňovaným regiónom. V dôsledku toho by som rád upozornil na potrebu nachádzania riešení zaisťujúcich lepšie vertikálne zapojenie regiónov na európskej úrovni.

V podmienkach vytvorených súčasnou mimoriadnou hospodárskou situáciou by som rád zdôraznil význam zvyšovania flexibility v spojitosti s prístupom k štrukturálnym fondom. Rovnako vítam rozšírenie príležitosti podpory investícií do energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie v oblasti bývania a v odvetviach čistých technológií.

  Sirpa Pietikäinen (PPE-DE), písomne. – (FI) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, minulý týždeň Komisia predložila oznámenie o hospodárskej kríze, ktorým sa bude Rada zaoberať na svojom zasadnutí koncom mesiaca. Komisia predložila aj prvé hodnotenie výsledkov balíka hospodárskych stimulov EÚ. Komisia považuje počiatočné výsledky za dobré a odhaduje, že opatrenia na obnovu na vnútroštátnej a európskej úrovni spoločne dosiahnu hodnotu rovnajúcu sa približne 3,3 % HDP v období rokov 2009 – 2010.

Blahoželám pani spravodajkyni k skutočne chvályhodnej správe. Domnievam sa, že potreba koordinovaného postupu členských štátov, ktorú správa zdôrazňuje, má osobitný význam. Vývin tendencií je veľmi znepokojujúci. Členské štáty sa vo svojich vystúpeniach môžu zaručiť, že sú pripravené postupovať spoločne, no pokiaľ ide o konkrétne kroky, je zrejmé čosi iné. Je extrémne dôležité, aby vedúci predstavitelia EÚ rozhodovali v súlade s tým, čo hovoria, a neuchyľovali sa k protekcionistickým krokom, ktoré sú v niektorých krajinách nepochybne drastické.

EÚ musí podniknúť nový, ambiciózny krok, ktorý je pokračovaním lisabonskej stratégie. EÚ potrebuje balík stimulov, ktorý podporí nové odvetvia priemyslu ako základ konkurencieschopnosti a rastu. Investovaním do oblastí ako ekologická modernizácia, zdroje obnoviteľnej energie a informačné technológie je možné zabezpečiť zdravú zmenu celých odvetví.

Kríza je aj príležitosťou. Je príležitosťou na reorganizáciu celej celoeurópskej a globálnej finančnej architektúry. Kríza je aj príležitosťou upraviť smerovanie hospodárskeho rastu na úplne novú cestu založenú na zdrojoch obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti. Známy ekologický „Nový dohovor“ musí byť základom obnovy a nového rastu. Preto budeme popri vytváraní pracovných miest a zavádzaní inovácií tiež riešiť aj problémy zmeny klímy.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Európske hospodárstvo trpí dôsledkami globálnej finančnej krízy a najrozsiahlejším a najvážnejším poklesom za posledných 60 rokov. Táto kríza je obrovským testom pre Európu. Dotkla sa podnikov a rovnako občanov a ich rodín. Mnohí z nich žijú v obavách hlavne zo straty zamestnania a očakávajú, ako sa Únia zachová.

Európa nesmie byť len súčtom 27 národných záujmov. Musí byť založená na solidarite a ochote členských štátov a regiónov čo najrýchlejšie realizovať svoje programové ciele.

Malo by nám byť jasné, že v čase hospodárskej krízy by sme sa mali sústrediť na lisabonské ciele hlavne v oblasti zamestnanosti. Práve kohézna politika má finančné nástroje, ktoré sa musia uplatňovať intenzívnejšie a flexibilnejšie v čase krízy. Finančné prostriedky kohéznej politiky EÚ v období 2007 – 2013 môžu významne pomôcť pri napĺňaní cieľov obnovenej lisabonskej stratégie Únie pre rast a zamestnanosť, ktorými sú občania, podniky, infraštruktúra, energetika a výskum a inovácie. Potrebujeme lepšiu koordináciu, zbaviť sa protekcionizmu a akejkoľvek demagógie. Musíme obnoviť kapitálové toky a transfer kapitálu.

Som presvedčená, že investície do inovácií, nových technológií, ekoinovácií prinášajú nový potenciál, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie efektívnej reakcie na súčasnú finančnú krízu. Musíme odstrániť všetky bariéry a vytvoriť skutočný vnútorný trh s obnoviteľnými energiami.

  Katrin Saks (PSE), písomne. – (ET) Rada by som poďakovala spravodajkyni, pani Ferreirovej, za významnú a aktuálnu správu. V podmienkach súčasnej krízy je kľúčové, aby sa existujúce finančné prostriedky plne využili. Je poľutovaniahodné, že väčšina členských štátov, ktoré majú nárok prijímať podporu zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, nedokáže tieto finančné prostriedky v nových finančných výhľadoch využiť. To isté platí aj o mojej vlasti, Estónsku. Je na to niekoľko dôvodov: prvým hlavným problémom sú vlastné kapacity verejnej správy členských štátov; v tejto oblasti by členské štáty mohli urobiť do značnej miery veľa aj sami, mohli by zlepšiť fungovanie štátnej správy. Druhý dôvod vychádza z Európskej únie. Je dôležité, aby sa EÚ postarala o vytvorenie flexibilnejších podmienok. Problém je napríklad v programoch, ktoré musia vynaložiť finančné prostriedky v predstihu, a prefinancované sú až následne. V súčasnosti je zložité získať pôžičky a vyplatiť tieto prostriedky. Veľmi dôležitou otázkou je, aké kroky plánuje Európska komisia v súvislosti so zálohovými platbami. Ďalšou dôležitou vecou je úroveň samofinancovania za súčasných podmienok; v tejto oblasti by sa malo uvažovať o väčšej flexibilite. Treťou dôležitou vecou je mechanizmus dohľadu – súčasná byrokracia je jednoznačne ťažkopádna.

Ďakujem za túto správu.

  Theodor Dumitru Stolojan (PPE-DE), písomne. – (RO) V prípade niektorých členských štátov vrátane pobaltských štátov, Rumunska a Maďarska zvýraznila finančná kríza a globálna recesia štrukturálne rozdiely, ktoré sa nahromadili počas období hospodárskeho rastu vďaka prílevu zahraničných investícií a rýchlemu rastu vonkajšieho dlhu.

Každý plán hospodárskej obnovy EÚ musí vziať do úvahy, že tieto krajiny potrebujú značné vonkajšie financovanie, aby dokázali pokryť deficit obchodu s tovarom a službami. Zlyhanie externého financovania spôsobí, že tieto krajiny budú prinútené urobiť obrovské, drastické úpravy, ktoré zmažú sociálne výhody získané počas predchádzajúcich rokov, oslabí sa súdržnosť v rámci EÚ a môže dôjsť k ohrozeniu stability v oblasti.

Rada a Európska komisia majú jednoznačnú zodpovednosť za nájdenie riešení, ako získať prostriedky potrebné na vonkajšie financovanie. Tieto členské štáty majú zodpovednosť, aby v čase, ktorý vďaka externému financovaniu získajú, vykonali štrukturálne reformy, ktoré upravia nahromadenú nerovnováhu.

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Regionálna politika je primárnym zdrojom európskych investícií do reálneho hospodárstva. Urýchľovanie a zjednodušovanie jej financovania môže pomôcť pri obnove hospodárstva uvoľnením hotovosti do vybraných oblastí.

Rýchlejšie a flexibilnejšie platby v paušálnych sadzbách a jednorazových platbách navrhované Komisiou umožnia okamžité vykonanie projektov v oblastiach ako infraštruktúra, energetika a životné prostredie.

Vnútroštátne a regionálne orgány musia tieto príležitosti využiť a intenzívne využívať štrukturálne fondy na prudké zvýšenie zamestnanosti, podporu malých a stredných podnikov, posilnenie podnikateľského ducha a pracovnej prípravy, zatiaľ čo v rámci pravidiel spolufinancovania prispejú k tomu, aby sa vyčlenené finančné prostriedky naplno využili.

Vyzývam regionálne rady a prefektúry vo francúzskych zámorských departementoch, aby sa ako úrady na správu štrukturálnych fondov pripravili na tieto zmeny a ich regionálne programy tak mohli byť okamžite sústredené na projekty s najlepším potenciálom na zvyšovanie rastu a pracovných miest.

V situácii súčasných nepokojov vo francúzskych zámorských departementoch, v čase, keď protestné hnutie ovplyvňuje situáciu na ostrove Réunion, musíme hľadať nové domáce rozvojové iniciatívy a využiť všetky páky, ktoré máme k dispozícii, vrátane tých, ktoré nám poskytuje Európska únia.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. – (RO) Oznámenie EÚ o pláne hospodárskej obnovy Európy z decembra 2008 obsahuje zoznam oblastí, do ktorých bude EÚ investovať v najbližších rokoch, aby zabezpečila hospodársky rast a udržala pracovné miesta. Sú to: podpora malých a stredných podnikov v odhadovanej výške 30 miliárd EUR prostredníctvom EIB, urýchlenie investícií do projektov transeurópskych energetických prepojení a širokopásmovej infraštruktúry v odhadovanej výške 5 miliárd EUR na zlepšenie energetickej účinnosti budov a výskum a inovácie.

Tieto opatrenia musia mať oporu v legislatívnych návrhoch, ktoré tiež zaručia finančné prostriedky. Návrh nariadenia z januára 2009 na financovanie energetických projektov ako súčasť plánu hospodárskej obnovy Európy neobsahuje finančné prostriedky pre energetickú účinnosť budov. Domnievam sa, že EÚ urobí chybu, ak počas tejto hospodárskej krízy finančne nepodporí prioritné projekty. Energetická účinnosť budov je oblasť, ktorá dokáže vytvoriť približne 500 000 pracovných miest v EÚ, zlepšiť kvalitu života občanov a prispieť k trvalo udržateľnému hospodárskemu rozvoju podporou obnoviteľných zdrojov energie. Ja osobne mám pocit, že by bolo zlyhaním súčasnej Európskej komisie, keby nepodporila zlepšenie energetickej účinnosti budov prostredníctvom využitia finančných opatrení a nástrojov, vhodných rozpočtových opatrení a vyslaním silného politického signálu na európskej úrovni.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN), písomne. – (PL) Vážená pani predsedajúca, dnes vedieme rozpravu o pláne na oživenie hospodárstva vo vzťahu k prioritám lisabonskej stratégie. Hoci uplynulo niekoľko rokov od ohlásenia lisabonskej stratégie, vidíme, že sa neuplatňuje v praxi. Inými slovami, vytvárame dokumenty, ktoré potom neuplatňujeme. Toto potvrdzuje istý zvyk, ktorý sa v tomto Parlamente stal pravidlom, čiže zasypať občanov nariadeniami, ktoré im v mnohých prípadoch komplikujú život a ktoré nemajú významný vplyv na ich životný štandard.

Okrem toho zhoršujúca sa finančná kríza dokazuje, že Európska komisia a Rada sú úplne odtrhnuté od každodenných problémov spoločnosti. Komisia v podstate nemá žiadny skutočný akčný plán ako odpoveď na zhoršujúcu sa krízu. Každý môže vidieť, že jednotlivé krajiny prijímajú záchranné opatrenia na vlastnú päsť a že centrálne regulovaný trh v hodnote päťsto miliónov nie je schopný skutočne ovplyvniť rozsah krízy.

V posledných rokoch bolo krajinám východnej Európy povedané, že by mali privatizovať banky, inými slovami, že by ich mali podriadiť západoeurópskym bankám. Toto naivne urobili a dnes sú to práve tieto banky, ktoré špekulujú a likvidujú hospodárstva nových členských štátov EÚ.

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka