Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hodina otázok Rade (B6-0009/2009).

– Otázka č. 1, ktorú predkladá Marian Harkinová (H-0040/09)

Vec: Zlepšenie kvality, dostupnosti a financovania dlhodobej starostlivosti

Pokiaľ ide o otázky, ktorým Európa čelí v dôsledku starnutia obyvateľstva, čo vedie k rastúcemu počtu ľudí, o ktorých je potrebné sa starať, v kombinácii so zmenami veľkosti a zloženia rodín, zmenami na pracovnom trhu a zvýšenej mobility, to všetko bude mať vplyv na dostupnosť ošetrovateľov. Vo svojej demografickej správe (SEK(2008)2911) Komisia uznala, že tieto otázky si vyžadujú politické riešenia vrátane posilnenia solidarity medzi generáciami v zmysle dlhodobej starostlivosti, väčšieho uznania pre profesionálnych opatrovateľov a, čo je najdôležitejšie, väčšej podpory pre rodinných opatrovateľov.

Predsedníctvo už naznačilo svoje priority vzhľadom na venovanie väčšej pozornosti zlepšeniu kvality, dostupnosti a financovania dlhodobej starostlivosti. Aké kroky počas svojho predsedníctva navrhuje Rada na podporu neoficiálnych opatrovateľov v celej EÚ, z ktorých mnohí už dlhodobú starostlivosť poskytujú a v skutočnosti šetria nášmu zdravotníctvu milióny eur v poskytovaní zdravotnej starostlivosti?

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Dovoľte mi reagovať na otázku pani Harkinovej.

Predsedníctvo si plne uvedomuje dôležitosť dlhodobej starostlivosti v súvislosti so starnutím obyvateľstva. Podľa Eurostatu sa počet obyvateľov nad 65 rokov v období rokov 1995 až 2050 v EÚ zdvojnásobí. Vo svojom závere zo 16. decembra 2008 o stratégiách verejného zdravotníctva na boj proti neurodegeneratívnym ochoreniam spojeným so starnutím Rada uvítala prácu združení, ktorých cieľom je ochrana a podpora pacientov a ich opatrovateľov a vyzvali členské štáty EÚ a Komisiu, aby spolu uvažovali o podpore opatrovateľov a spôsoboch ďalšieho rozvoja.

Navyše Rada tiež vyzvala členské štáty EÚ, aby v spolupráci so zainteresovanými akcionármi vytvorili národný strategický akčný plán alebo iné opatrenia namierené na zlepšenie kvality života pacientov a ich opatrovateľov a tiež efektívnejšie šírenie užitočných informácií pacientom, ich rodinám a opatrovateľom, aby boli informovaní o zásadách starostlivosti a najlepších stanovených metódach.

Rada tiež odporučila členským štátom, aby prehodnotili zložitosť alebo nadbytok administratívnych postupov, ktoré konfrontujú pacientov a ich opatrovateľov a zvážili opatrenia na ich zjednodušenie.

Navyše, v spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2008, ktorú Rada odovzdala Európskej rade, sa členské štáty EÚ zaviazali zabezpečiť lepší prístup ku kvalitným službám. Opätovne potvrdili, že na tento účel je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi verejnými a súkromnými záväzkami a oficiálnou a neoficiálnou starostlivosťou a že poskytovanie domácej alebo komunitnej starostlivosti by malo mať prednosť pred inštitucionálnou starostlivosťou.

Rada tiež vyzvala Výbor pre sociálnu ochranu, aby neprestával podporovať výmenu skúseností a najlepších metód týkajúcich sa kvality poskytovania dlhodobej starostlivosti, poskytovania pomoci opatrovateľom, organizovania dlhodobej starostlivosti a významu integrovanej starostlivosti.

Predsedníctvo bude pokračovať v plnení cieľa 18-mesačného programu Rady v oblasti verejného zdravia a svoje úsilie na úrovni EÚ zameria na zdravotnú starostlivosť a solidaritu s opatrovateľmi, berúc do úvahy problémy zdravotníctva, ktoré prinášajú naše starnúce spoločnosti.

České predsedníctvo svoju pozornosť osobitne zameria na otázky dlhodobej komunitnej starostlivosti, neoficiálnej rodinnej starostlivosti a otázky dôstojnosti a práv starých ľudí. Predsedníctvo zorganizuje európsku konferenciu o dôstojnosti a rizikách staroby, ktorá sa uskutoční v Prahe 25. mája 2009.

Konferencia sa zameria na reformu sociálnych a zdravotných služieb, aby lepšie reagovali na potreby a želania starých ľudí a rodín a zaoberať sa bude okrem iného takými otázkami ako dlhodobá komunitná starostlivosť, rodinná starostlivosť, starecká slabosť, prevencia zneužitia a zanedbania starých ľudí a úloha samospráv.

Predsedníctvo tiež zorganizuje európsku konferenciu s názvom „Sociálne služby – nástroj na mobilizáciu pracovnej sily a posilnenie sociálnej súdržnosti“, ktorá sa uskutoční v Prahe 22. a 23. apríla. Konferencia bude osobitnú pozornosť venovať rastu pracovných príležitostí v oblasti sociálnych služieb v súvislosti so starnutím obyvateľstva, s podporou neoficiálnych opatrovateľov, úlohou sociálnych služieb v aktívnom sociálnom začlenení a zosúladením starostlivosti o starých ľudí so zamestnaním.

Prioritná pozornosť bude tiež venovaná otázke nezávislého života v komunite. Konferencia by mala prispieť k výmene najlepších postupov z praxe.

Dovoľte, aby som skončil zmienkou o nedávnom dianí v daňovej oblasti. Rada Ecofin dosiahla len včera v Bruseli dohodu, aby všetky členské štáty EÚ mali možnosť uplatniť trvalé zníženie DPH na služby domácej starostlivosti ako pomoc v domácnosti a starostlivosť o mladých, starých, chorých alebo postihnutých ľudí.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Som veľmi povzbudená českým predsedníctvom, hlavne dôrazom, aký kladie na rodinu. Demografická správa Komisie, ktorá dokazuje, že obyvateľstvo Európy starne, má podtitul „solidarita medzi generáciami“, ale je to v skutočnosti rodina, kde sa učíme solidarite, a tá sa zakladá na láske a starostlivosti.

Som tiež veľmi rada, že české predsedníctvo uznalo dôležitosť rešpektovania ľudskej dôstojnosti, pretože tento princíp je v srdci starostlivosti. Chcela by som, aby ste to komentovali, pretože, pokiaľ ja viem, na to, aby sa starostlivosť dostala tým, ktorí sú od nej závislí, spôsobom rešpektujúcim ľudskú dôstojnosť, je potrebné, aby sme na tento princíp nezabúdali.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, myslím, že je veľmi dobré, že sa vyvíja úsilie na podporu príbuzných, aby mohli na seba prevziať dlhodobú starostlivosť. Nanešťastie, v skutočnosti nie je dostatok príbuzných, ktorí by tak mohli urobiť. Naopak, potrebujeme zvýšiť počet vysoko kvalifikovaných opatrovateľov. Moja otázka teda znie: aké iniciatívy podnikne úradujúci predseda Rady na zabezpečenie dostatku profesionálnych opatrovateľov? Rozmýšľalo sa vôbec o podobe jednotného vzdelávania, keďže toto sú nové iniciatívy?

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem poslancom za pripomienky týkajúce sa snáh predsedníctva zlepšiť životné podmienky starých ľudí. Problém starnutia je jedným z tých, ktoré sa týkajú nás všetkých a mali by sme k nemu pristupovať s istou dávkou dôstojnosti.

Je samozrejme pravda, že viaceré z týchto úloh zostávajú vo vnútroštátnych kompetenciách jednotlivých členských štátov, no na úvod rozpravy som spomenul dve konferencie. Myslím si, že členské štáty by mohli zabezpečiť vzdelávanie a poradenstvo rodinných opatrovateľov. Rozvoj kvalitného vzdelávania je kľúčovým faktorom na zlepšenie kvality starostlivosti, rovnako ako aj dočasná náhradná starostlivosť a mimoriadna dovolenka pre zamestnancov, ktorí sa starajú o rodinných príslušníkov. Flexibilný pracovný čas, práca na polovičný úväzok a iné opatrenia uľahčujúce starostlivosť sú tu dôležité.

Napokon, dôležitá je aj sociálna ochrana rodinných opatrovateľov. Starostlivosť, ktorú poskytujú neoficiálni aj profesionálni opatrovatelia, musí spoločnosť vedieť oceniť a organizovať. Hospodárska bezpečnosť je preto predpokladom zabezpečenia kvalitnej starostlivosti.

  Predsedajúca. – Otázka č. 2, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0044/09).

Vec: Nezamestnanosť v Európe

Aké iniciatívy v súčasnosti uskutočňuje Európska rada v boji proti nezamestnanosti mladých a dlhodobej nezamestnanosti v Európe?

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Rád by som poďakoval Brianovi Crowleymu za položenie tejto otázky. Myslím, že iste viete, že za tvorbu a implementáciu politiky zamestnanosti sú v prvom rade zodpovedné členské štáty. Rada má však viaceré záväzky v oblasti zamestnanosti vrátane každoročného prijímania usmernení pre zamestnanosť podľa článku 128 Zmluvy. Hlavne teraz, keď Európa čelí finančnej a hospodárskej kríze, venuje Rada osobitnú pozornosť politikám zamestnanosti v členských štátoch.

Vo svojej otázke sa konkrétne pýtate na súčasné iniciatívy Európskej rady na pomoc v boji proti nezamestnanosti mladých a dlhodobej nezamestnanosti v Európe. V decembri 2008 sa Európska rada dohodla na pláne hospodárskej obnovy Európy, aby poskytla koherentný rámec pre kroky uskutočňované na úrovni Únie, ako aj opatrenia prijaté každým členským štátom berúc do úvahy ich individuálne pomery. Záver Európskej rady zdôraznil najmä rýchlu dodatočnú aktivitu Európskeho sociálneho fondu na podporu zamestnanosti predovšetkým v prospech najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Európska rada sa podujala vyhodnotiť implementáciu plánu na jarnom marcovom zasadnutí naznačujúc, že v prípade potreby sú možné dodatočné úpravy.

V prvej polovici roku 2009 české predsedníctvo venuje osobitnú pozornosť aj opatreniam na podporu zamestnanosti v súvislosti s jarným zasadnutím Európskej rady. Jarné zasadnutie Európskej rady sa bude zaoberať situáciou zamestnanosti v Spoločenstve a prijme závery na základe Spoločnej správy o zamestnanosti schválenej Radou a Komisiou.

Názor Európskeho parlamentu na vec bude vítaný vzhľadom k zasadnutiu Európskej rady v marci. Na základe hodnotenia Európskej rady prijme Rada usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov. Súčasné usmernenia na podporu zamestnanosti, ktoré boli schválené minulý rok, ako aj ich predošlé verzie, jasne zdôraznili dôležitosť riešenia problému nezamestnanosti mladých a dlhodobej nezamestnanosti v členských štátoch.

Od jesene 2008, kedy vplyv súčasnej krízy na zamestnanosť začal byť viditeľný, Výbor pre zamestnanosť, ktorý Rada založila podľa článku 130 Zmluvy, sa začal zaoberať priebežným monitorovaním zamestnanosti v členských štátoch. Svoje zistenia výbor odovzdáva Rade.

Navyše, aby sa vytvoril priestor pre diskusie a prípadné rozhodnutia, predsedníctvo sa rozhodlo usporiadať summit zamestnanosti, ktorý sa uskutoční 7. mája. Témy diskusií budú potvrdené po jarnom zasadnutí Európskej rady – orientačnú diskusiu o tom plánujeme na budúci týždeň. Mali by sme tiež v tejto súvislosti spomenúť, že v tomto roku Európsky parlament a Rada, ako spoluzákonodarcovia, hodnotia a zvažujú úpravy Európskeho globalizačného fondu, nástroja, ktorého cieľom je potlačenie negatívnych vplyvov globalizácie, ku ktorej s určitosťou patria aj straty pracovných miest, ako aj zníženie rizika, že z nadbytočných zamestnancov sa stanú dlhodobo nezamestnaní. Cieľom je zabrániť dlhodobej nezamestnanosti včasnou pomocou postihnutým zamestnancom pomocou aktivačných programov ako ďalšie vzdelávanie, ktoré umožní zvýšenie kvalifikácie.

Podpora zamestnanosti vrátane boja proti dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých sa vcelku vždy nachádzala medzi prioritami programu Rady a Európskej rady. Predsedníctvo podporuje implementáciu zásad flexiistoty. Ich implementácia do vnútroštátnych politík spolu s prebiehajúcou štrukturálnou reformou pomôže na pracovnom trhu zlepšiť situáciu zraniteľných skupín, medzi ktoré patria mladí a starí ľudia, dlhodobo nezamestnaní a ľudia s nízkou kvalifikáciou.

Vážení poslanci, vážené poslankyne, z tohto miesta vás uisťujem, že na jar 2009, uprostred svetovej finančnej a hospodárskej krízy a rastúcej nezamestnanosti, toto zostáva našou prioritou.

  Brian Crowley (UEN). – Chcel by som poďakovať úradujúcemu predsedovi Rady za odpoveď. Myslím, že predsedníctvu patrí pocta za to, že naplánovalo konferenciu o zamestnanosti ešte skôr, než sme si všimli alebo uvedomili závažnosť nezamestnanosti vyplývajúcej z hospodárskej krízy.

V súvislosti so samitom o nezamestnanosti, ktorý sa bude konať, existujú tri kľúčové otázky, na ktorých riešenie je potrebné sa zamerať: po prvé, využívať Európsky sociálny fond nielen na samotné vzdelávanie, ale tiež zabezpečiť, aby vzdelávanie viedlo ku skutočnému získaniu práce a aby nebolo len vzdelávaním pre vzdelávanie; po druhé, zabezpečiť, aby sa globalizačný fond ihneď aktivizoval, pretože k stratám pracovných miest dochádza teraz; a po tretie, čo je najdôležitejšie, vyzývať našich kolegov v Rade, aby sa nesnažili o vnútroštátny protekcionizmus pracovných miest vo svojich krajinách na úkor pracovných miest v ostatných krajinách, lebo len ak budeme postupovať koordinovane a spolupracovať, budeme mať väčšiu šancu na úspech.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Bude so mnou úradujúci predseda Rady súhlasiť, že situácia, v ktorej sa nachádzame, nie je podobná tej z tridsiatych rokov minulého storočia, ale situácii z konca druhej svetovej vojny, a že to, čo naozaj potrebujeme, je niečo ako Marshallov plán na regeneráciu Európy?

Bude preto súhlasiť, že pre Európsku investičnú banku existuje možnosť získať investora, napríklad Čínu, ktorý by EIB požičal peniaze na investície v Európe, ktoré by sa splácali formou špeciálnych obchodných taríf a DPH vyzbieranej v Únii tomu, kto by tie peniaze Európskej investičnej banke požičal? Bude súhlasiť, že kým konferencia o zamestnanosti je vítaná, potrebujeme zmeniť myslenie a niečo také dramatické ako to, čo sa stalo na konci druhej svetovej vojny?

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, existujúce bariéry pre mobilitu sú, nepochybne, čiastočne zodpovedné za nezamestnanosť mladých. Máme výborné cezhraničné vzdelávacie programy, okrem iných aj pre učňov, ale bariéry v oblasti sociálnych práv a zdravotného poistenia znamenajú, že celý tento potenciál pre mobilitu a doplnkové vzdelávanie v zahraničí nemôže byť využitý. Čo robí predsedníctvo v tejto veci?

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Vážená pani predsedajúca, myslím, že tu máme dve rôzne hľadiská, jedno od pána Crowleyho a jedno od pána Mitchella. Myslím, že sa tu musíme vyhnúť rôznym protekcionistickým sklonom, ktoré by mohli dokonca viesť k nárastu nezamestnanosti vo viacerých členských štátoch. Vnútroštátne riešenie by nemalo byť na úkor susedných krajín a jeho cenu by nemali splácať budúce generácie.

Potrebujeme prijať opatrenia a reagovať na súčasnú situáciu, a o to sa teraz usilujeme. Súhlasím s pánom Mitchellom, že potrebujeme plán, áno, a my máme nejaké plány. Máme Plán hospodárskej obnovy Európy a my ho musíme uskutočniť. Samozrejme, diskutujeme a pracujeme s Európskou investičnou bankou. Jej prezident, pán Maystadt, hostil pred dvoma dňami konferenciu, na ktorej predviedol, koľko peňazí minula EIB od začiatku krízy – o približne 10 miliárd EUR viac ako minulý rok. Existuje ďalšia iniciatíva EIB v spolupráci s EBOR a Svetovou bankou na vyčlenenie zdrojov vo výške vyše 24 miliárd EUR, napríklad na krytie potrieb rozličných malých a stredných podnikov. To je dôležité na udržanie zamestnanosti.

Pokiaľ ide o revíziu pravidiel Európskeho sociálneho fondu, Rada sa dohodla o návrhu na preskúmanie pravidiel Európskeho sociálneho fondu, zjednodušenie evidencie výdavkov a zvýšenie platieb na účet členských štátov. V súčasnosti sa očakáva stanovisko Parlamentu a upravené pravidlá by mohli nadobudnúť účinnosť v máji 2009.

  Predsedajúca. – Otázka č. 3, ktorú predkladá Mairead McGuinnessová (H-0046/09).

Vec: Rozdielnosť výrobných noriem vo svete.

Európa uplatňuje vysoké normy v potravinárskom priemysle a vo výrobných odvetviach na svojom území, čo všetci schvaľujeme, avšak nepožaduje, aby týmto normám podliehali aj dovážané výrobky. Európske normy upravujúce predovšetkým výrobu potravín, odevov a hračiek sú najlepšie na svete; ale tieto vysoké normy zvyšujú náklady a predražujú výrobu vo vnútri EÚ. Do našich obchodov sa dostávajú výrobky z dovozu, na ktoré sa rovnako vysoké ekologické a iné normy nevzťahujú a ktoré sú často oveľa lacnejšie.

Aké kroky podniká Rada v rámci Svetovej obchodnej organizácie a ďalších svetových fór, aby v celosvetovom meradle zvýšila povedomie o tejto problematike a aby presadzovala vyššie výrobné normy, ktoré zabezpečia lepšiu ochranu pracujúcich a spotrebiteľov?

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Cením si ďalšiu otázku znovu od jedného z írskych poslancov – vyzerá to, akoby tu počas hodiny otázok boli najaktívnejší Íri.

Takže, pokiaľ ide o iniciatívu v rámci WTO na zvýšenie povedomia a presadzovania vyšších výrobných noriem vo svete, dovoľte mi najskôr pripomenúť váženým poslancom a poslankyniam, že Komisia je hlavným obchodným vyjednávačom Európskeho spoločenstva v rámci WTO a koná na základe mandátu, ktorý jej udelila Rada. Preto by sme tu potrebovali komisárku Ashtonovú.

Pokiaľ ide o výrobné normy, článok 20 dohody GATT umožňuje vládam konať vo veciach obchodu za účelom ochrany života a zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín za predpokladu, že tým nediskriminujú alebo to nepoužívajú ako skrytý protekcionizmus.

Navyše existujú dve konkrétne opatrenia WTO zaoberajúce sa týmito otázkami: sanitárne a fytosanitárne opatrenia (SPS) a dohody o technických prekážkach obchodu (TBT).

Dohoda SPS je osobitný dokument obsahujúci základné pravidlá bezpečnosti potravín a normy na ochranu zdravia zvierat a rastlín. Umožňuje krajinám vytvárať svoje vlastné normy za predpokladu, že sa zakladajú na vedeckých poznatkoch. Dohody TBT zaväzujú členské štáty WTO k zabezpečeniu toho, aby technické predpisy, odporúčané normy a postupy hodnotenia zhody nevytvárali zbytočné obchodné prekážky.

Členské štáty WTO sú preto povzbudzované, aby používali medzinárodné normy, usmernenia a odporúčania tam, kde existujú. Môžu prijímať opatrenia, ktoré povedú k vyšším normám len vtedy, ak bude existovať ich vedecké odôvodnenie.

Európske spoločenstvo uplatňuje vysoké normy, vďaka ktorým chránime našich spotrebiteľov. Musíme však zabezpečiť, aby požadované normy neboli v rozpore s dohodami, ktoré boli spomenuté vyššie.

Všetci vieme, že na túto problematiku existujú rôzne pohľady a že Európske spoločenstvo už viackrát bolo na defenzívnej strane diskusie o takých opatreniach.

Z pohľadu Spoločenstva môže dobrá regulačná prax okrem iného pomôcť vyhnúť sa zbytočným prekážkam pre medzinárodný obchod a zabezpečiť, že legislatíva nebude reštriktívnejšia, než je potrebné. Zároveň môže hájiť právo na tvorbu cieľov verejnej politiky, napríklad vo vzťahu k životu ľudí, zvierat a rastlín a životnému prostrediu na úrovniach, ktoré uzná za vhodné, a za predpokladu, že tieto nebudú použité spôsobom, ktorý by predstavoval prostriedok svojvoľnej alebo neopodstatnenej diskriminácie.

V súvislosti so súčasnou finančnou krízou a hospodárskym úpadkom nemožno priveľmi zdôrazňovať význam plnej zhody a efektívnej implementácie všetkých pravidiel a dohôd WTO.

Európske spoločenstvo pracuje na posilnení medzinárodných noriem v rámci príslušných výborov WTO, predovšetkým výborov TBT, SPS, TRIPS a výborov pre obchod a životné prostredie. Možno spomenúť nedávny prípad z konca februára, kedy Európske spoločenstvo zaujalo tvrdý postoj vo výbore SPS v otázke nesúladu niektorých členov s normou Svetovej organizácie pre zdravie zvierat.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Chcela by som poďakovať úradujúcemu predsedovi Rady za detailnú a odbornú odpoveď, dovoľte mi ale uviesť praktický príklad, ktorý vás možno bude zaujímať. O niekoľko rokov Európska únia zakáže výrobu vajec v klietkových systémoch. Tento systém sa však bude naďalej používať mimo našich hraníc a my budeme dovážať tekuté vajcia alebo sušené vajcia vyrobené v rovnakých klietkach, aké budú v Európskej únii zakázané. Výrobcovia krútia hlavou nad logikou toho všetkého.

Pýtam sa vás, ako muža, ktorý je celkom rozumný a podrobný vo svojich odpovediach, ako budete argumentovať v prípade tohto typu systému, pokiaľ nezakážeme dovážať tekuté vajcia alebo sušené vajcia pochádzajúce z klietkového chovu? Je nezmyselné zakázať to vnútorne.

  Jim Allister (NI). – Vážený pán minister, myslím, že kľúčové zameranie tejto otázky je konkurencieschopnosť a ako udržať konkurencieschopnosť európskych výrobcov. Predpokladajme, že výrobcovia z EÚ, predovšetkým potravinári, nesú osobitné náklady plnenia európskych noriem a zároveň konkurujú dovozcom z krajín, v ktorých takéto náklady nemajú, za takých okolností by som sa vás chcel opýtať, či ste presvedčený, že na financovanie udržania konkurencieschopnosti európskych výrobcov by mala byť použitá spoločná poľnohospodárska politika (SPP)? Bez takého financovania nás čaká presne taký osud, ako uviedla pani McGuinnessová.

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Nepatrím medzi najväčších zástancov SPP. Vo všeobecnosti som za pokračovanie reformy SPP, ale dúfam, že sa neocitneme v situácii, že budeme dovážať tekuté či sušené vajcia. Rovnako verím, že väčšina noriem ES týkajúcich sa predaja na trhu sa zakladá nielen na tom, na čom sme sa dohodli tu v Európe, ale aj na medzinárodne dohodnutých normách Codex Alimentarius a normách Európskej hospodárskej komisie OSN. Je dôležité, aby všetci dodržiavali isté normy a aby sme nevytvárali podmienky, ktoré by ich dodržiavanie vážne ohrozili.

Dohody TBT zaväzujú WTO a jej členské štáty k zabezpečeniu toho, aby technické predpisy, odporúčané normy a postupy hodnotenia zhody nevytvárali zbytočné obchodné prekážky.

  Predsedajúca. – Otázka č. 4, ktorú predkladá Claude Moraes (H-0047/09)

Vec: Zmena klímy

Čo plánuje Rada urobiť pre to, aby sa na samite G8, ktorý sa bude konať v júli, a na konferencii o zmene klímy, ktorá sa bude tento rok konať v Kodani, pohli dopredu medzinárodné rokovania o zmene klímy? Predovšetkým, môže Rada Parlament informovať o nejakom zlepšení spolupráce medzi EÚ a novou americkou vládou?

Okrem toho, aké ďalšie kroky plánuje rada podniknúť v boji proti zmene klímy v záujme konsolidácie balíka opatrení dohodnutého v decembri?

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – V decembri 2008 bol na konferencii v Poznani dohodnutý pracovný program na rok 2009, v ktorom boli jasne identifikované kroky, ktoré majú byť prijaté pred konferenciou o zmene klímy, ktorá sa má konať v decembri 2009 v Kodani. Poznaň tiež vyslala signál, že finančná kríza sa nemá považovať za prekážku v ďalších krokoch proti zmenám klímy, ale za ďalšiu príležitosť na hlbokú premenu nášho hospodárskeho systému a pevné smerovanie k hospodárstvu s nízkymi emisiami uhlíka.

Z toho vyplýva, že si musíme uvedomiť, že dosiahnuť to nebude ľahké. Hospodárska recesia bude mať vplyv na ochotu zainteresovaných strán absorbovať ďalšie náklady spojené s redukčnými záväzkami, ako aj s opatreniami na zmiernenie klimatických zmien a adaptačnými opatreniami.

České predsedníctvo má v úmysle vyvíjať úsilie na medzinárodnej úrovni smerom k úspešnej dohode v Kodani v decembri. Ako viete, v nadväznosti na oznámenie Komisie s názvom „O komplexnej dohode o klimatických zmenách v Kodani“ a na základe príspevku Dočasného výboru pre klimatické zmeny zriadeného Parlamentom prijala Rada minulý týždeň k tejto téme závery, čím ešte jasnejšie vyjadrila pozíciu EÚ, pokiaľ ide o komplexnú dohodu po roku 2012.

Prijatie kľúčových politických signálov sa očakáva aj na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady. Okrem spoločnej vízie dlhodobých opatrení v oblasti znižovania emisií a adaptácie, ako aj v oblasti technológie, bude v rámci budúcej pozície EÚ kľúčová aj identifikácia príslušných opatrení na financovanie účinnej a dlhodobej klimatickej politiky, od ktorej do veľkej miery závisí úspešnosť konferencie v Kodani.

EÚ sa už začala zapájať do aktívnej pomoci nielen s najdôležitejšími rokovacími partnermi a hlavnými rozvíjajúcimi sa ekonomikami, ale aj s novou vládou Spojených štátov, ktorá už avizovala svoju ochotu znovu sa do tohto procesu významným spôsobom zapojiť.

Predsedníctvo už uskutočnilo svoje prvé stretnutie s novou americkou vládou a ďalšie rokovania plánuje vo veľmi blízkej budúcnosti. Zmena klímy bude jednou z tém neformálneho samitu EÚ a USA, ktorý sa bude konať 5. apríla v Prahe. Prvé signály prichádzajúce z Washingtonu sú v každom prípade povzbudivé, takže bude veľmi dôležité dosiahnuť dobrú spoluprácu medzi EÚ a USA, aby sme mohli predložiť čo najambicióznejšie pozície a dosiahnuť, aby hlavné rozvíjajúce sa ekonomiky nasledovali náš príklad.

Aby úsilie EÚ v boji proti zmene klímy prinieslo výsledky, je absolútne dôležité, aby sa na tomto procese podieľali aj iné významné ekonomiky produkujúce CO2. Preto boli na stretnutie G8 pozvané aj niektoré z týchto krajín – Južná Afrika, Egypt, Čína, India, Austrália, Mexiko, Brazília, Indonézia a Južná Kórea.

Pokiaľ ide o klimatický a energetický balík, dosiahnutím dohody v decembri 2008 o tomto balíku vyslala EÚ všetkým svojim rokovacím partnerom vo svete veľmi silný politický signál. Teraz ho začneme realizovať, čo si vyžiada veľa technickej práce.

Vedomá si potreby stanoviť presné kritériá, ktoré by chcela Európska únia uplatniť pri rozhodovaní o posune z 20-percentného na 30-percentné zníženie, posudzuje Rada v súčasnosti na základe oznámenia Komisie otázku komplementarity úsilia a primeranosti možných krokov rozvojových krajín. Príslušný text je súčasťou záverov zasadnutia Rady pre životné prostredie z 2. marca 2009.

  Claude Moraes (PSE). – Aká by to bola hodina otázok bez našich írskych kolegov a ich užitočných a presvedčivých príspevkov? Ozývam sa po prvý raz, ale len aby som predsedníctvu adresoval faktickú poznámku.

Mojou otázkou som chcel povedať, že by sme si mali uvedomiť, že hlavne naši mladší voliči – a som si istý, že to nie je len môj prípad – od predsedníctva, ktoré sa nachádza uprostred svojho funkčného obdobia, ako aj od budúceho švédskeho predsedníctva predovšetkým očakávajú, že budú pozorne sledovať, ako sa Američania snažia zosúladiť – a pán Vondra to vlastne spomenul – naliehavú prioritu, ktorou je riešenie hospodárskej krízy, s presadzovaním balíka opatrení na boj proti zmene klímy a presviedčaním priemyslu, aby sa zapojil do hospodárstva s nízkymi emisiami uhlíka.

Nežiadam nič nemožné, len by som chcel povedať nasledovné: Majte prosím na pamäti, že nejde o nezlučiteľné ciele. Mnohí z našich mladších voličov v celej EÚ hovoria našim predsedníctvam presne toto.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Vzhľadom na účinky zmeny klímy, ako sú napríklad dlhé obdobia sucha, znižovanie zásob pitnej vody a dezertifikácia veľkých častí európskeho územia, by som sa chcela Rady spýtať, či uvažuje o vytvorení európskeho zavlažovacieho systému.

Myslím si, že investovanie do poľnohospodárstva musí byť počas súčasnej hospodárskej krízy prioritou. Okrem toho je poľnohospodárstvo nesmierne dôležitá oblasť z hľadiska obchodnej bilancie Európskej únie a občanom Európy musíme takisto zabezpečiť dostatok dostupných, zdravých potravín.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Chcela by som úradujúcemu predsedníctvu pripomenúť, že na vrcholnej schôdzke v decembri minulého roka sa všetky hlavy štátov a vlád dohodli na vyhlásení, v ktorom sa okrem iného hovorilo, že v kontexte medzinárodnej dohody o zmene klímy v Kodani v roku 2009 pre tých, ktorí si to želajú, časť príjmov z aukcií bude použitá na uskutočnenie a financovanie krokov na zmiernenie a adaptáciu na klimatické zmeny v rozvojových krajinách, ktoré dohodu ratifikovali, hlavne pokiaľ ide o najmenej rozvinuté krajiny.

Moja otázka je veľmi jednoduchá: Keďže vyhlásenia zo samitov sa neobjavujú v žiadnom úradnom vestníku ani sa o ich plnom obsahu neinformuje vo vystúpeniach, mohli by ste, pán minister, ešte pred ukončením vášho predsedníctva tu v Parlamente predniesť obsah tohto vyhlásenia? Je dôležité, aby sme mali znenia takýchto dôležitých vyhlásení uvedené v zázname.

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Myslím, že vyhlásenie je včlenené do záverov zasadnutia Rady pre životné prostredie zo začiatku marca. Nemám pri sebe papiere, tak sa na to znovu dôkladne pozriem. Mám pocit, že som to čítal. Je pred nami jarné zasadnutie Európskej rady, takže by som si želal potvrdenie všetkých tých ambicióznych cieľov.

Neviem – a to otvára niekoľko ďalších otázok – či sa nám podarí dať dokopy dostatočné množstvo peňazí na financovanie pomoci rozvojovým krajinám pri prijímaní opatrení na zmiernenie klimatických zmien a adaptačných opatrení, pretože sme ešte len na začiatku rozhovorov s USA a inými partnermi a ukázať všetky karty už teraz by nemalo zmysel.

Rozhovory s Američanmi pokračujú. Námestník ministra životného prostredia sa začiatkom mesiaca stretol s Carol Brownerovou a Martin Bursík, ktorý je českým ministrom životného prostredia, sa má stretnúť so svojimi partnermi vo Washingtone – myslím, že koncom tohto týždňa alebo začiatkom budúceho mesiaca – takže dialóg už prebieha.

Áno, samozrejme, musíme nájsť spoločnú reč. Máme hospodársku krízu a zároveň ambiciózne ciele v oblasti životného prostredia. Máte pravdu, že môžeme nájsť veľa synergie a nie je dôvod viesť spory. Ak ste čítali plány hospodárskej obnovy Európy, obsahujú veľa programov, ktoré majú zelený obal alebo zelenú farbu. Zároveň treba verejnosti ešte mnohé veci vysvetliť. Pomery v rôznych členských štátoch EÚ nie sú nevyhnutne vždy rovnaké, takže si myslím, že v tejto oblasti nás ešte čaká veľa práce s verejnosťou a verejnej diplomacie.

  Predsedajúca. – Otázka č. 5, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0050/09).

Vec: Bezpečnosť cestnej premávky

Podľa priorít českého predsedníctva si vysoké množstvo ľudí zabitých na európskych cestách vyžaduje zintenzívnenie celoeurópskeho úsilia o zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky.

Aké sú plány predsedníctva, pokiaľ ide o riešenie tohto problému?

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Ako konštatoval ctený pán poslanec, zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky a zníženie vysokého počtu smrteľných nehôd na cestách Spoločenstva patria medzi priority českého predsedníctva pre odvetvie dopravy. Toto nie je až také prekvapujúce, keďže sme krajina, ktorá sa nachádza priamo uprostred kontinentu. Intenzita dopravy a s ňou spojené nebezpečenstvá sú pre nás najvyššou prioritou.

Stotožňujúc sa s vašimi obavami a s cieľom zlepšiť súčasnú situáciu v krátkodobom horizonte plánovalo predsedníctvo v rámci zasadnutia Rady na jar 2009 usporiadať ministerskú rozpravu o budúcom vývoji v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v kontexte prípravy nového akčného plánu pre bezpečnosť cestnej premávky. Avšak, vzhľadom na to, že Komisia oznámila predsedníctvu svoj zámer posunúť dátum prijatia tohto nového akčného plánu, pokladá české predsedníctvo takúto rozpravu za predčasnú.

Príkladom konkrétnych krokov českého predsedníctva v oblasti bezpečnosti cestnej premávky sú záverečné rokovania medzi Radou a Parlamentom o návrhu nariadenia týkajúceho sa požiadaviek typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel. Ako viete, zástupcom predsedníctva a Parlamentu sa podarilo dosiahnuť dohodu o tomto návrhu a Európsky parlament nariadenie včera schválil. Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti zavádza povinnosť namontovať vo všetkých vozidlách systém elektronickej kontroly stability vozidla a moderný núdzový brzdiaci systém a v ťažkých nákladných vozidlách systém výstrahy pred vybočením z jazdného pruhu. Tieto nové technológie môžu viesť k výraznému zvýšeniu bezpečnosti motorových vozidiel a je jasné, že ich zavedenie ako štandardného systému na nových vozidlách bude mať pozitívny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky.

Dohoda v prvom čítaní umožní povinné zavedenie systémov elektronickej kontroly stability v nových vozidlách od roku 2011, teda o rok skôr, než sa predpokladalo v pôvodnom návrhu Komisie. Okrem toho začala Rada práve skúmať akčný plán Komisie na zavedenie inteligentných dopravných systémov (ITS) v Európe a s tým súvisiaci návrh smernice, ktorou sa ustanovuje rámec na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy. Jedným z cieľov obidvoch právnych predpisov je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky uplatnením informačných a komunikačných technológií v odvetví dopravy.

Predsedníctvo sa chystá ministrom odporučiť, aby na zasadnutí Rady v marci 2009 prijali závery Rady o akčnom pláne a všeobecný prístup alebo politickú dohodu o vyššie uvedenom návrhu na zasadnutí Rady v júni 2009. O úlohe ITS v oblasti bezpečnosti cestnej premávky sa bude diskutovať aj na neformálnom stretnutí ministrov dopravy, ktoré sa má uskutočniť v apríli v Litoměřiciach, v mojej krajine.

Inteligentné dopravné systémy a aplikácie ako systémy núdzového volania a zvýšenej pozornosti vodiča, výstražné signály o prekročení povolenej rýchlosti a zámky proti alkoholu by mohli významným spôsobom prispieť k zvýšeniu našej bezpečnosti na cestách. Len systémy elektronickej kontroly stability a eCall systém by v prípade ich všeobecného zavedenia mohli v Európe ročne zachrániť až 6 500 životov. Vzhľadom na dôležitosť, ktorú prikladá bezpečnosti cestnej premávky, preskúma predsedníctvo všetky ostatné návrhy v tejto oblasti, ktoré by Komisia v dohľadnej dobe mohla predložiť za predpokladu, že nám to obmedzený čas, ktorý nám do konca júna zostáva, umožní.

  Seán Ó Neachtain (UEN). – (GA) Írsko má ešte jednu otázku, aj keď teraz je položená v našom vlastnom jazyku. Podľa vášho názoru, aké sú hlavné príčiny úmrtí na cestách? Plánuje české predsedníctvo vytvoriť nejakú novú koordináciu medzi odlišnými normami platiacimi v rôznych európskych krajinách týkajúcimi sa technického stavu automobilov? Okrem toho, myslíte si, že na zníženie počtu úmrtí na cestách je potrebné viac než len technika?

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) EÚ na zníženie počtu dopravných nehôd neurobila dosť. Bezpečnosť cestnej premávky možno zvýšiť investovaním do infraštruktúry, zlepšením správania účastníkov cestnej premávky a dodržiavaním právnych predpisov v oblasti cestnej premávky.

Európska komisia prišla s návrhom smernice o cezhraničnom vymáhaní pokút uložených za porušenie pravidiel cestnej premávky. Európsky parlament zaň zahlasoval. V akom štádiu sa veci nachádzajú a aké sú vyhliadky, že tento dokument schváli aj Rada Európskej únie?

  Jim Higgins (PPE-DE). – Najprv by som sa chcel Rady spýtať, či pripúšťa, že pokiaľ ide o zníženie počtu úmrtí a smrteľných nehôd, potrebujeme konkrétne ciele pre každý členský štát.

Po druhé, pripúšťa Rada, že potrebujeme presadiť systém, na základe ktorého, ak je priestupok spáchaný v rámci jednej jurisdikcie, môže byť vinník stíhaný súdmi v tejto jurisdikcii, aj keď sa vrátil do svojej domovskej krajiny?

V neposlednom rade vítam informáciu Rady, pokiaľ ide o systém eCall, ale kedy bude povinný vo všetkých členských štátoch? Je to veľmi dôležité z hľadiska nehôd, hlavne pokiaľ ide o nehody spôsobené jedným automobilom.

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – V prvom rade musím povedať, že chápem, že tieto otázky sú počas volebnej kampane veľmi dôležité, pretože na bezpečnosti cestnej premávky záleží každému. Podľa mňa si musíme uvedomiť jednu vec, a síce, že vlády, a obzvlášť Európska rada, nemôžu byť zodpovedné za každé úmrtie na našich cestách. Zodpovednosť nesú tiež, a hlavne, vodiči za volantom.

Ale, samozrejme, musíme sa týmto problémom zaoberať a opäť zdôrazňujem, že to patrí medzi naše priority, takže táto diskusia sa musí pohnúť dopredu. Preto sme tento problém zaradili medzi kľúčové body programu neformálneho stretnutia ministrov dopravy, ktoré sa uskutoční koncom apríla, a ja budem svojho kolegu vo vláde, ministra dopravy, osobne informovať, akú dôležitosť má táto otázka aj pre vás.

Hlavnou témou tohto neformálneho stretnutia je zavedenie inteligentných dopravných systémov (ITS) v EÚ. Bezpečnosť cestnej premávky je určite jednou zo šiestich prioritných oblastí činnosti identifikovaných Komisiou v akčnom pláne o ITS. Chceme, aby sa diskusia o tejto téme pohla dopredu.

  Predsedajúca. – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

– Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.10 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka