Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je otázka na ústne zodpovedanie o zavedení jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), ktorú Komisii položila pani Berèsová v mene Výboru pre hospodárske a menové veci (O-0018/2009).

  Pervenche Berès, autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, hovorím v mene Výboru pre hospodárske a menové veci. Pani komisárka, Európsky parlament robil na základe právomoci nášho spravodajcu, pána Gauzèsa, všetko pre to, aby zabezpečil vznik legislatívnych opatrení, ktoré sú potrebné na implementáciu projektu SEPA – jednotnej oblasti platieb v eurách.

Keď sme pripravili sprievodné právne predpisy, smernicu o platobných službách, položili sme si niekoľko otázok. Teraz si uvedomujeme, že tieto otázky boli pravdepodobne opodstatnené.

Teraz, keď sa má projekt zaviesť, máme určité obavy, pretože nemáme dojem, že úroveň mobilizácie, ktorá podľa mňa nemá nič spoločné s problémami, ktoré so sebou prináša kríza, sa naplnila tak, ako sa naplniť mala.

Skutočnosťou je, že tento projekt, ktorý vo veľkom podporuje príslušný sektor, ako aj zákonodarca, ale ktorý musí predovšetkým poskytnúť moderný platobný nástroj vyhovujúci okolnostiam našej jednotnej meny, eura, možno nedosiahne kritické množstvo, ktoré by mal dosiahnuť, aby bol plne efektívny.

Znepokojuje nás najmä to, že zavedenie systému priameho inkasa SEPA, ktorý je nepochybne jedným z najoriginálnejších aspektov tohto projektu, sa dostáva do ťažkostí.

Máme pocit, že z hľadiska zodpovednosti Komisie je potrebné položiť si dve otázky. Po prvé, ako Komisia zamýšľa presadzovať a podporovať prechod na platobné nástroje SEPA? Časové rozpätie je pevne stanovené a je zrejmé, že do úvahy neberie úplne všetky praktické náležitosti. Po druhé, je Komisia toho názoru, že prechod kritického množstva transakcií na nástroje SEPA by sa mal dovŕšiť do roku 2010, a ak nie, čo by bolo potrebné urobiť pre to, aby sa tak stalo?

Keď sme prijali túto legislatívu, nerozhodli sme o jednoznačnom a záväznom konečnom dátume prechodu na nástroje SEPA. Myslíme si, že nepochybne nastal čas tak urobiť. Chápeme, že niektoré otázky o kompatibilite vnútroštátnych systémov so systémom SEPA a o tom, čo znamená definitívny prechod, sú stále nezodpovedané, ale máme pocit, že úlohou Komisie je podporovať toto odvetvie hľadaním riešení na tieto otázky.

Po ďalšie, je tu otázka výmenných poplatkov, ktorá sa jednoznačne ignoruje alebo zanedbáva, pričom pre mnoho zainteresovaných strán je absolútne nevyhnutná pre úspech projektu SEPA. Z tohto hľadiska sa niekedy zdá, že si medzi rôznymi kompetentnými orgánmi, či už ide o orgány v profesionálnom bankovom sektore, Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh a služby, alebo Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž, trochu prehadzujeme zodpovednosť.

Hádam je súčasťou povinností zákonodarcu, aby s týmito stranami rokoval a vyžadoval od nich istý zmysel pre zodpovednosť. Máme pocit, že v tejto fáze nemôžeme spochybňovať konzistentné právne predpisy, pokiaľ nebudeme trhové subjekty podporovať v ich úsilí vyvinúť alternatívny systém. S otázkou výmenných poplatkov máme presne takýto problém.

Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž v niektorých prípadoch naznačilo, že tieto právne predpisy sú podľa jeho názoru v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, ale tiež si myslí, že toto odvetvie samotné má nájsť alternatívne riešenie. Faktom je, že alternatívne riešenia, ktoré existujú na úrovni členských štátov, Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž netestovalo. Preto nemôžeme vedieť, či by ich Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž mohlo podporiť, alebo či sú niektoré riešenia vhodné pre problémy, ktorým čelíme.

Predstavte si napríklad, že by sa financovanie výmenného systému spoliehalo na pokuty, ktoré by sa ukladali v zmysle právnych predpisov, čiže na základe chýb, ktorých sa niekto dopustil. V praxi by to často znamenalo, že tí najzraniteľnejší ľudia by museli platiť, čo mne nepripadá rozumné ani sociálne spravodlivé.

Vyzývam preto Komisiu, aby podnikla kroky s ohľadom na dva dôležité body: aby pevne stanovila konečný dátum prechodu a aby pomohla vyvinúť alternatívny systém alebo systém, ktorý by bol prijateľný z hľadiska pravidiel Zmluvy týkajúcich sa výmeny.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcela pretlmočiť ľútosť pána komisára McCreevyho nad tým, že sa nemohol rozpravy zúčastniť.

Nuž, je to určite dlhá otázka, ale myslím si, že otázka i návrh uznesenia o implementácii SEPA správne identifikujú kľúčové otázky, ktoré musíme vyriešiť, ak chceme, aby bol systém SEPA úspešný.

Prvá otázka znela, ako Komisia zamýšľa presadzovať a podporovať prechod na nástroje SEPA.

SEPA je v prvom rade trhový projekt, ale vzhľadom na podstatné výhody, ktoré prináša širšiemu hospodárstvu, sa Komisia snaží presadzovať prechod na SEPA napríklad tak, že sa správa ako katalyzátor, aby pozdvihla politický profil SEPA pomocou našej správy o pokroku SEPA a povzbudzovaním verejných orgánov, aby prešli na SEPA čo najskôr. A aj tak, že sa sama snaží byť jedným z prvých, ktorí systém SEPA prevezmú. A napokon, ako odznelo v minulotýždňovom návrhu Komisie s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe, aj tak, že prichádza s návrhmi, vďaka ktorým sa zabezpečí, aby sa zužitkovali všetky výhody SEPA.

Druhá otázka znela, či kritické množstvo platieb prejde na SEPA do konca roku 2010. Samozrejme uprednostňujeme rýchly prechod, aby boli mimoriadne náklady počas prechodu čo najnižšie. Hoci sme systém prevodu finančných prostriedkov v oblasti SEPA už úspešne zaviedli, prešlo naň menej než 2 % platieb. Systém priameho inkasa SEPA na dôvažok zavedieme ešte len tento rok. Takže prechod sa v súčasnosti uskutočňuje príliš pomaly na to, aby sme do roku 2010 dosiahli kritické množstvo.

Tretia otázka sa týkala potreby jednoznačného a záväzného konečného dátumu. Vieme, aký význam má stanovenie konečného dátumu, a rok 2012 sa samozrejme nezdá byť prehnaným. Pre veľa členských štátov je to však stále veľmi citlivá otázka. Z toho dôvodu uprednostňujeme jednoznačný proces, ktorým by sa táto otázka preskúmala: zozbieraním údajov o vplyve konečného dátumu na rôzne zainteresované strany a zmysluplnou rozpravou s nimi.

Mohlo by to pripraviť cestu pre politickú podporu a v prípade potreby aj pre legislatívny návrh, napríklad ku koncu tohto roka.

Vaša štvrtá otázka znela, ako zlepšiť právnu istotu pre systém priameho inkasa SEPA vo vzťahu k mnohostranným výmenným poplatkom a existujúcim príkazom.

Na problém modelu podnikania potrebujeme dočasné riešenie, aby sme mohli zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť a úspešne zaviesť systém priameho inkasa SEPA. Z toho dôvodu Komisia plne podporuje úsilie Parlamentu a Rady nájsť dočasné riešenie v kontexte revízie nariadenia o cezhraničných platbách.

Komisia tiež podporuje nepretržitú právoplatnosť existujúcich vnútroštátnych príkazov na priame inkaso v zmysle prechodu na SEPA. Túto právnu otázku však musia vyriešiť vnútroštátne orgány, a to napríklad využitím príležitosti, ktorú ponúka implementácia smernice o platobných službách.

Piata otázka sa vzťahovala na to, ako Komisia zvláda otázku mnohostranných výmenných poplatkov pri platbe kartou.

Táto práca napreduje v prvom rade tak, že v zmysle pravidiel hospodárskej súťaže Komisia hodnotí systémy dvoch najväčších medzinárodných kariet, menovite MasterCard a Visa.

Komisia 19. decembra 2007 rozhodla, že mnohostranné výmenné poplatky pri karte MasterCard za cezhraničné platby kreditnými kartami MasterCard a Maestro a debetnými kartami nie sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Spoločnosť MasterCard sa proti rozhodnutiu Komisie odvolala.

V marci roku 2008 začala Komisia konanie s cieľom určiť, či mnohostranné výmenné poplatky spoločnosti Visa Europe porušujú článok 81. Rokovania so spoločnosťou Visa tiež stále prebiehajú.

Komisia sa snaží vytvoriť rovnaké podmienky pre MasterCard i Visa Europe, ako aj pre iné systémy platobných kariet, ktoré možno vzniknú v budúcnosti.

Vaša predposledná otázka znela, či by mala Komisia navrhnúť konkrétne riešenie problému mnohostranných výmenných poplatkov. V trhovom hospodárstve je povinnosťou príslušného odvetvia, aby navrhlo vhodný model podnikania. Vo vzťahu ku kartám, ako som už povedala, stále rokujeme so spoločnosťami Mastercard a Visa. Vo vzťahu k priamemu inkasu SEPA je Komisia ochotná pomôcť tomuto odvetviu tak, že mu poskytne nutné usmernenia v rámci nepretržitého dialógu s bankovým sektorom a na základe príspevkov od relevantných aktérov trhu. Tieto usmernenia by sa mali poskytnúť do novembra roku 2009.

A vaša posledná otázka znela, aké konkrétne opatrenia zamýšľa Komisia navrhnúť, aby zabezpečila, že prechod na SEPA nebude viesť k drahšiemu platobnému systému.

Podľa názoru Komisie by sa to nemalo stať. Po prvé, systém SEPA by mal podporovať hospodársku súťaž a zvyšovať prevádzkovú výkonnosť prostredníctvom úspor vyplývajúcich z veľkosti celého systému. Obidva tieto javy vytvárajú tlak na pokles cien.

Po druhé, systém SEPA by tiež mal zvýšiť transparentnosť, čo obmedzí krížové subvencovanie a skrytú tvorbu cien, hoci opticky môžu niektorí používatelia vnímať prechod zo skrytej tvorby vysokých cien na viditeľnú tvorbu nízkych cien ako nárast ceny. Tu bude dôležitá jasná komunikácia zo strany bánk.

Po tretie, na dôsledné monitorovanie vplyvu systému SEPA na zákazníkov uskutočňuje Komisia štúdie.

Napokon, zhodneme sa, že panujú isté obavy, že efektívne vnútroštátne systémy debetných kariet nahradia drahšie alternatívy. Existujú však iniciatívy, ktoré by sa mohli vyvinúť do nového celoeurópskeho systému debetných kariet a súčasné právomoci EÚ a vnútroštátnych protimonopolných orgánov im poskytujú celkovú oporu.

Na záver, z toho dôvodu by sa zo systému SEPA mal stať efektívnejší platobný systém, pričom v zmysle národnej i európskej politiky hospodárskej súťaže máme primerané zabezpečenie.

Z toho dôvodu ma veľmi teší toto uznesenie a silná podpora systému SEPA od Parlamentu.

  Jean-Paul Gauzès, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, o tom, čo sa stalo zo smernice o platobných službách, pre ktorú som bol spravodajcom Parlamentu a ktorá bola prijatá v prvom čítaní v roku 2007, bolo povedané už veľa.

Cieľom tejto smernice bolo okrem iného poskytnúť rôznym bankovým inštitúciám, zoskupeným v rámci Európskej platobnej rady, právne nástroje potrebné na zavedenie SEPA. Z toho dôvodu sme s ohľadom na platobné karty, prevod finančných prostriedkov a priame inkasá prijali európske nariadenie.

SEPA je integrovaným trhom pre platobné služby v eurách, v rámci ktorého nebude medzi cezhraničnými platbami a domácimi platbami žiadny rozdiel. Takáto situácia prinesie výhody bankovému sektoru i spotrebiteľom.

Ako ste povedali, Komisia sa zaviazala zabezpečiť, aby prechod na nástroje SEPA neviedol k drahšiemu platobnému systému pre občanov Európskej únie.

Odo dňa prijatia tejto správy napreduje prechod na SEPA veľmi pomaly, až príliš pomaly. Prvého októbra 2008 sa vo formáte prevodu finančných prostriedkov v oblasti SEPA uskutočnilo len 1,7 % transakcií.

Preto dnes schvaľujeme uznesenie Európskeho parlamentu, ktorým Parlament Komisiu vyzýva, aby pevne stanovila konečný dátum prechodu na produkty SEPA. Tento dátum nemôže byť stanovený neskôr ako 31. december 2012, po ktorom sa budú všetky platby v eurách uskutočňovať podľa štandardov SEPA.

Predtým, než sa tento prechod uskutoční, musíme však vyriešiť citlivý problém, citlivú otázku mnohostranných výmenných poplatkov. Tieto poplatky by sa nemali zrušiť. Platobné služby sú obchodnou činnosťou. Účastníci sú zo zákona oprávnení pokrývať náklady a účtovať si prirážku.

Na druhej strane by sme však mali predchádzať nejasnostiam a zabraňovať svojvôli. Preto je vhodné, aby Komisia s ohľadom na uplatňovanie týchto výmenných poplatkov predpísala usmernenia.

Takéto usmernenia musia byť známe ešte pred zavedením systému priameho inkasa SEPA, aby bola právna istota väčšia. Bez tejto právnej istoty banky v mnohých krajinách možno nezavedú systém priamych inkás, čo by mohlo zastaviť zavádzanie oblasti SEPA.

Čo sa tohto týka, skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov a Socialistická skupina v Európskom parlamente navrhli na zajtrajšie hlasovanie veľmi podobné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Samozrejme dúfame, že budú zohľadnené.

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE). – (LT) V týchto ťažkých časoch je veľmi dôležité nájsť potenciálne zdroje hospodárskeho rastu. Vývoj nášho európskeho finančného trhu je presne takým zdrojom potenciálneho rastu európskeho hospodárstva. V tomto prípade hovoríme o trhu platobných služieb a rozhodnutia, ktoré sme prijali, sa bohužiaľ, implementujú dosť pomaly. Ako hlavný dôvod sa väčšinou uvádzajú technické možnosti bánk, keďže ide väčšinou o technické riešenia, ale ja by som rada povedala, že technická modernizácia bánk je v záujme bankového sektora a samotných bánk a takýmto spôsobom môžu modernizovať svoj trh, svoje platobné systémy a zvyšovať svoje zisky. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby členské štáty zavádzali jednotnú oblasť platieb v eurách odhodlanejšie.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vieme, že jednotná oblasť platieb v eurách predstavuje pre malé a stredné podniky skutočný problém. V poslednej dobe pracujú veľmi intenzívne so systémom kreditných kariet a ceny a náklady, ktoré im z týchto systémov vyplývajú, sú veľmi rozdielne. Myslím si, že v tomto prípade chýba potrebná miera transparentnosti.

Práve v čase krízy musíme zodpovedajúco podporovať podnikanie. Úverová schopnosť spoločností sa musí dať zlepšiť znižovaním nákladov, lebo potom samozrejme znova získajú prístup k úverom. Myslím si, že SEPA by bola v tomto prípade dobrým nástrojom. Mala by sa zaviesť čo najrýchlejšie, aby sme vytvorili situáciu, v ktorej budú lacnejšie a efektívnejšie fungovať nielen malé a stredné podniky, ale bude sa to vzťahovať aj na transakcie medzi malými a veľkými podnikmi.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Výboru pre hospodárske a menové veci a jeho predsedníčke, pani Berèsovej, by som rada poďakovala za túto rozpravu. Komisiu teší, že Parlament podporuje oblasť SEPA, lebo je to nielen samoregulačná iniciatíva, ale aj veľká verejno-politická iniciatíva, ktorá posilňuje hospodársku a menovú úniu, ako aj lisabonský program. Parlament a Komisia majú s ohľadom na oblasť SEPA očividne tú istú víziu a ten istý cieľ.

Dovoľte mi však spomenúť tri dôležité body. Po prvé, ako už bolo povedané, Komisia veľmi aktívne napomáha urýchľovať proces prechodu na SEPA, a to najmä tak, že na verejné orgány vyvíja tlak, aby ju zaviedli medzi prvými. Aj naďalej budeme neúnavným katalyzátorom tohto procesu.

Po druhé, hoci máme rovnaký záujem ako Parlament, aby sa stanovil konečný dátum pre zavedenie oblasti SEPA, nemyslíme si, že teraz je správny čas na vytesanie konečného dátumu do kameňa. Proces sme rozhýbali a sme presvedčení, že je potrebné vykonať ešte práce na najnižšej úrovni, než niečo také urobíme.

Po tretie, môžem potvrdiť, že Komisia poskytne usmernenia týkajúce sa súladu mnohostranných, medzibankových odmien s pravidlami hospodárskej súťaže. Vieme, že nemáme veľa času, než systém priameho inkasa SEPA vstúpi do platnosti, a naše usmernenia by preto mali byť k dispozícii ešte pred novembrom roku 2009. Dovoľte mi však trvať na jednej veci: tieto usmernenia môžeme poskytnúť až vtedy, keď nám príslušné odvetvie poskytne konkrétne návrhy na potenciálne modely podnikania.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, 12. marca 2009.