Ústne vysvetlenia hlasovania (pokr.)

– Návrh uznesenia (B6-0135/2009)

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, Tibeťania chcú ako všetky ostatné národy žiť podľa vlastných zákonov a pod vlastnou vládou. Čínska vláda im národné ambície upiera, pričom používa celý rad argumentov o odstránení feudalizmu a prekonaní nevoľníctva a poverčivosti.

Napokon je to všetko obmena takzvaného Engelsovho „falošného vedomia“: veria, že Tibeťania túto záležitosť v skutočnosti nechápu, a preto by im nemalo byť umožnené žiť v úplnej demokracii.

Chcel by som len vyzvať poslancov tohto Parlamentu, aby si uvedomili ironickú podobnosť medzi týmto argumentom a tým, ktorý sa vo veľkom používal po odmietavom hlasovaní vo Francúzsku, Holandsku a Írsku. Práve v tomto Parlamente sme dookola počúvali, že ľudia otázku nepochopili správne, že v skutočnosti hlasovali o niečom inom – proti pánovi Chiracovi, proti vstupu Turecka alebo proti anglosaskému liberalizmu, že tejto veci nerozumejú a potrebujú viac informácií.

Som presvedčený, že ľudia, či už je to v Tibete, alebo v krajinách Európskej únie, rozumejú svojim túžbam a želaniam a že by mali dostať možnosť vyjadriť ich prostredníctvom volebnej urny. Viem, že začínam byť rovnako otravný ako Cato starší, ale jeho nakoniec poslúchli. Zopakujem teda, ako to robím v každom prejave, že o Lisabonskej zmluve by sa malo rozhodnúť v referende. Pactio Olisipiensis censenda est!

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Pia Elda Locatelli (A6-0067/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, Taliansko trpí skutočným únikom mozgov. Tento exodus výskumných pracovníkov sa z roka na rok stáva jednoznačným trendom. Držiteľ Nobelovej ceny za medicínu Renato Dulbecco povedal, že tí, čo chcú robiť výskum, odchádzajú rovnako, ako to robili v minulosti a z tých istých dôvodov. Odchádzajú, lebo nemajú vyhliadky na kariéru, primerané platy alebo peniaze na výskum, a dvere výskumných stredísk sú zatvorené, pretože im nechýbajú len financie, ale aj organizácia, aby mohli prijímať nové skupiny a rozvíjať nové myšlienky.

Talianski výskumní pracovníci odchádzajú pre chýbajúcu infraštruktúru, najmä v oblasti vedy a techniky, nedostatok finančných prostriedkov, smiešne zárobky a výberový systém, ktorý odrádza najlepších kandidátov a odmeňuje na základe odporúčania. Odchádzajú a sťažujú sa, pretože základná príprava, ktorú poskytujú naše univerzity, je vynikajúca. Všetkého ostatného však máme nedostatok.

Súhlasím s tým, že členské štáty musia zabezpečiť otvorený, transparentný nábor výskumných pracovníkov založený na výberovom konaní, a to v závislosti od vedeckých zásluh. Zásluhy by sa mali hodnotiť z hľadiska dosiahnutej vedeckej úrovne a vedeckej činnosti (publikácií). V kariére vedeckého pracovníka by sa však za zásluhy mali považovať aj iné dôležité hľadiská: schopnosť inovovať, zručnosti v oblasti riadenia výskumu a v oblasti odbornej prípravy a dohľadu, spolupráca s priemyslom.

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, lebo súhlasím s myšlienkou, že Európa potrebuje viac výskumných pracovníkov. Táto správa je veľmi významná, pretože okrem iného naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili existujúce kariérne možnosti mladých výskumných pracovníkov, napríklad tým, že im poskytnú viac finančných prostriedkov a umožnia kariérny postup na základe iných kritérií ako počtu odpracovaných rokov, napríklad na základe schopností inovácie, účasti na podnikových stážach atď.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Správa pani poslankyne Locatelliovej je súčasťou revízie lisabonskej stratégie zameranej na zvýšenie svetovej konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva do roku 2010, pričom v strede záujmu je postavenie výskumných pracovníkov v Európe. Boli identifikované štyri prioritné oblasti, v ktorých je nevyhnutné dosiahnuť pokrok, a to:

– otvorený nábor pracovníkov a prenosnosť grantov,

– sociálne zabezpečenie a dôchodky,

– atraktívne podmienky zamestnávania a pracovné podmienky a

– odborná príprava a pracovné schopnosti výskumných pracovníkov.

Tieto oblasti súvisia s mobilitou, transparentnosťou, publicitou a podporou výskumných pracovníkov a potenciálnych výskumných pracovníkov. Spojenie vzdelávania, inovácií a výskumu do koherentnej podpornej politiky je nevyhnutnou súčasťou fungovania znalostného hospodárstva. Naše úsilie bojovať proti „úniku mozgov“ a vytvoriť „sieť mozgov“ bude posilnené návrhmi, ktoré obmedzujú byrokratické prekážky na minimum a zvyšujú podporu sociálneho zabezpečenia pre výskumných pracovníkov. Ako spravodajkyňa pre systém obchodovania s emisiami EÚ (EÚ ETS) si až príliš dobre uvedomujem rozhodujúcu úlohu výskumu a potrebu vychovávať existujúce talenty a mozgy s cieľom nájsť riešenie závažných klimatických problémov, ktorým čelíme. S potešením potvrdzujem vytvorenie inovačného spojenectva medzi University College Dublin (UCD) a Trinity College Dublin (TCD) v Írsku. Je to vynikajúci príklad, ako investovať do výskumných pracovníkov na začiatku kariéry.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Napriek aktuálnym udalostiam, ktoré jasne dokazujú, že neoliberálna lisabonská stratégia patrí medzi nástroje zodpovedné za zhoršovanie hospodárskej a sociálnej situácie v Európskej únii, správa trvá na jej uplatňovaní, s ktorým nesúhlasíme.

Správa však má i pozitívne aspekty, ktoré podporujeme, najmä pokiaľ ide o uspokojovanie potrieb výskumných pracovníkov, ich práva v súvislosti s pracovnými podmienkami a podmienkami sociálneho zabezpečenia, zjednotenie rodiny, práva výskumných pracovníčok, prístup mladých výskumníkov a výzvu na zvýšenie financovania výskumu a zapojenie väčšieho počtu výskumných pracovníkov.

Nie je však jasné, akým spôsobom navrhovaná európska stratégia pre výskum zaručí rovnaké práva vo všetkých členských štátoch a univerzálny prístup výskumníkov, najmä mladých, k európskemu partnerstvu pre výskumných pracovníkov. Ide predovšetkým o krajiny ako Portugalsko, ktoré nie sú v srdci politického rozhodovania v Európskej únii, ktorú stále viac riadia hlavné mocnosti. Z tohto dôvodu sme sa zdržali hlasovania o správe.

  Adam Gierek (PSE), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, závisí akademická kariéra od mobility? Do istej miery áno. Dalo by sa povedať, že najmä v prípade mladých výskumných pracovníkov môže mobilita významne ovplyvniť ich budúce úspechy. Dôvod je ten, že uľahčuje prístup k novým informáciám a umožňuje im prekonať obmedzenia prostredia, v ktorom vyrástli. To však nie je všetko. Akademická kariéra sa začína ešte skôr, na strednej škole, kde si mladí ľudia budujú základ svojho všeobecného vzdelania najmä v matematike a prírodných vedách.

Ďalšie štádium zahŕňa nadstavbové, vysokoškolské a doktorandské štúdium. Práve v počiatočnej fáze akademickej kariéry mladého človeka, a tu hovorím na základe vlastnej skúsenosti, je pre týchto mladých ľudí najdôležitejšia mobilita, jednoduchý prístup do výskumných zariadení a práca so zaujímavou a sľubnou témou pod vedením vynikajúcich výskumných pracovníkov. Je to dokonca dôležitejšie než ich budúci starobný dôchodok.

Ak teda chceme získať vedeckovýskumných pracovníkov, najdôležitejším krokom je príprava správnych podmienok pre takéto štúdium napríklad v rámci Európskeho technologického inštitútu alebo Európskej výskumnej infraštruktúry vrátane podpory formou široko propagovaných doktorandských grantov otvorených pre študentov z EÚ a tretích krajín. Podmienky z hľadiska rodinnej a pracovnej stability, ktoré poskytneme, rozhodnú o tom, či mladí ľudia po získaní doktorátu pôjdu pracovať do priemyslu alebo akademických inštitúcií a či sa vrátia do domovských krajín, alebo budú ďalej cestovať.

  Adrian Manole (PPE-DE), písomne. – (RO) Keď študent plánuje kariéru vo výskume, je potrebné podporovať fyzickú mobilitu ako študijnú skúsenosť, ktorú nemožno nahradiť virtuálnou mobilitou. Musíme zabezpečiť podporu najinteligentnejších mozgov prostredníctvom dostatočných financií a ľudských zdrojov. Pre niektorých by to mohlo znamenať získanie prístupu k zdrojom za hranicami krajiny pôvodu.

Je potrebné podporovať a propagovať výhody spojené s mobilitou študentov, učiteľov a výskumných pracovníkov (napríklad pridaná hodnota). Je potrebné odstrániť administratívne a štrukturálne bariéry. Študenti a výskumní pracovníci by mali mať k dispozícii štipendiá a pôžičky, ako aj ďalšie stimulujúce opatrenia pre jednotlivcov i inštitúcie.

Globalizačná politika musí zohľadniť nasledovné činitele: nevyhnutnú potrebu výskumných pracovníkov s medzinárodnou praxou; skutočné jazykové príležitosti; potrebu ponúknuť všetkým študentom, ktorí sa v budúcnosti stanú výskumnými pracovníkmi, príležitosť získať istý počet kreditov v cudzom jazyku bez ohľadu na špecializáciu; dobrú kvalitu a informovanie študentov o možnostiach štúdia a výskumu v zahraničí.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Správa o európskom partnerstve pre výskumných pracovníkov je zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ vo vzťahu k ďalším imperialistickým centrám, obmedzenie „úniku“ výskumných pracovníkov a prilákanie výskumníkov z rozvojových krajín.

Podporuje voľný pohyb výskumných pracovníkov medzi jednotlivými štátmi, verejným a súkromným sektorom, spoločnosťami, výskumnými strediskami a univerzitami, zvýšenie súdržnosti medzi súkromným a verejným sektorom v oblasti výskumu, úplné podriadenie vedy dočasným technickým požiadavkám trhu a zameranie výskumníkov na aplikovaný výskum, uznávanie predchádzajúcej praxe podnikového výskumného pracovníka ako formálnej kvalifikácie.

Zavedenie „výskumných formulárov“ zameraných na výber výskumných pracovníkov z vedeckej inštitúcie alebo univerzity v inom členskom štáte a mobility výskumných pracovníkov a vyššieho vedenia podnikov pomôže veľkým spoločnostiam pri výbere crème de la crème výskumníkov a nábore pracovníkov za takých podmienok, ktoré podporia ich ziskovosť (pružný pracovný pomer, neplatená práca, výnimky z príspevkov na poistné). Tieto opatrenia sa týkajú aj doktorandov, ktorí majú na výkone výskumnej činnosti leví podiel.

Hlasovali sme proti správe, pretože výskumníci musia pracovať v stabilných pracovných pomeroch v inštitúciách, ktoré medzi sebou nesúťažia o „prevahu“, ale spolupracujú s cieľom rozvíjať vedu a slúžiť moderným požiadavkám obyčajných ľudí, nie plutokracii a ziskom veľkých podnikov.

  Teresa Riera Madurell (PSE), písomne. – (ES) Ak chceme vyriešiť nedostatok výskumných pracovníkov, je nevyhnutné umožniť návrat európskych vedcov pracujúcich mimo Európskej únie a tiež príchod vedcov z tretích krajín, ktorí chcú pracovať v EÚ.

Zastúpenie žien vo väčšine oblastí vedy a techniky a v zodpovedných funkciách je stále nedostatočné. Z môjho pohľadu je preto dôležité vyzvať členské štáty, aby zabezpečili zlepšenie rodovej rovnováhy v orgánoch zodpovedných za nábor a kariérny postup výskumných pracovníkov. Výberové procesy a procesy kariérneho postupu musia byť otvorené a transparentné.

Ak chceme vytvoriť jednotný trh práce pre výskumných pracovníkov, je tiež dôležité definovať a zaviesť jediný európsky model kariéry v oblasti výskumu a tiež zaviesť jednotný informačný systém o ponukách pracovných miest a o zmluvách o vykonávaní výskumnej praxe v Európskej únii.

Pokiaľ ide o zlepšovanie mobility, rada by som zdôraznila aj to, že ak chceme zjednodušiť spoluprácu s vedcami a vedkyňami z tretích krajín vrátane takých, s ktorými už významná vedecká spolupráca existuje, napríklad v prípade niektorých štátov Latinskej Ameriky, je veľmi dôležité zaviesť osobitnú, rýchlejšiu a menej byrokratickú vízovú politiku.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pani Locatelliovej o európskom partnerstve pre výskumných pracovníkov. Ako prednášajúci na univerzite chápem, že Európa potrebuje viac výskumných pracovníkov, ak chce zlepšiť svoju produktivitu a konkurencieschopnosť, predovšetkým z hľadiska konkurencie iných veľkých hospodárstiev na svetovej úrovni, ako sú Spojené štáty a Japonsko, ako aj ďalších rozvojových krajín ako India a Čína. Z tohto dôvodu teda súhlasím s výzvou pani spravodajkyne, aby členské štáty zabezpečili otvorený, transparentný nábor výskumných pracovníkov založený na výberovom konaní, a to v závislosti od vedeckých zásluh.

– Správa: Toine Manders (A6-0051/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu.

Nové technológie zmenili naše životy a aktivity v rámci voľného času z tohto procesu nie sú vôbec vylúčené.

Videohry sú dnes obľúbenou oddychovou činnosťou mladých ľudí v Európe aj mimo nej. Veľa videohier je v skutočnosti určených dospelým a ich obsah je v mnohých prípadoch pre deti nevhodný.

Preto je vzhľadom na oznámenie Komisie z 22. apríla 2008 o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, s ohľadom na používanie videohier naliehavo potrebná regulácia označovania a zavedenie opatrení obsiahnutých v európskom programe Bezpečnejší internet, napríklad vytvorenie „červeného tlačidla“ alebo online systému PEGI (Pan European Game Information).

Dôležité je aj to, aby členské štáty naďalej úzko spolupracovali na zlepšovaní ochrany detí a pomáhali priemyslu rozvíjať systémy, ktoré slúžia na tento účel.

Nesmieme prehliadnuť skutočnosť, že na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme získať aj podporu výrobcov a predovšetkým rodičov, ktorí sú prvoradými nástrojmi kontroly v rámci rodiny.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Hlasoval som za správu pána Mandersa o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, s ohľadom na používanie videohier. Urobil som to však trochu neochotne. Existuje riziko, že odôvodnené obavy sa v niektorých prípadoch zmenia na „morálnu paniku“, ktorá je úmyselne neprimeraná rozsahu problému. Nemyslím si, že by bolo nevyhnutné ísť ďalej, než sme urobili doteraz.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Táto správa obsahuje celý rad požiadaviek na opatrenia, pomocou ktorých členské štáty obmedzia škodlivé používanie videohier: školy by mali informovať deti a rodičov o výhodách a nevýhodách videohier; rodičia by mali prijať opatrenia na zabránenie negatívnym následkom hrania videohier na ich deti; členské štáty by mali prehodnotiť účinky zavedenia „červeného tlačidla“, ktoré možno zabudovať do herných konzol a počítačov a ktorým možno zablokovať prístup k určitým hrám; štáty by mali viesť informačné kampane pre spotrebiteľov; majitelia internetových kaviarní by mali zabrániť deťom hrať hry určené pre dospelých; mal by byť zavedený osobitný celoeurópsky kódex správania predajcov a výrobcov videohier a členské štáty by mali prijať predpisy v oblasti občianskeho a trestného práva vzťahujúce sa na predaj násilných televíznych hier, videohier a počítačových hier.

Videohry pre neplnoleté osoby súvisia s mnohými znepokojivými kultúrnymi a spoločenskými problémami. Práve z tohto dôvodu však členské štáty musia dospieť k riešeniam, ktoré sú vhodné vzhľadom na ich kultúru a hodnoty, aby mali demokratický základ u obyvateľstva jednotlivých členských štátov. Prednášky z inštitúcií EÚ majú takmer opačný účinok.

Schopnosť členských štátov nájsť rôzne spôsoby napredovania v tejto oblasti je dôležitá aj preto, aby sme rozšírili svoje skúsenosti a poznatky v tomto smere.

Z týchto dôvodov som v záverečnom hlasovaní hlasoval proti tejto správe.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE), písomne. – (SK) Vážení kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k priemyslu videohier, ktorého ročné príjmy siahajú až do výšky 7,3 miliardy EUR. Keďže sa videohry stávajú populárnejšími pre deti aj pre dospelých, je dôležité viesť politickú diskusiu o ich regulačnom rámci. Existujú aj také videohry, ktoré slúžia na rozvoj zručností a získavanie vedomostí nevyhnutných pre život v 21. storočí. Chcel by som ale poukázať na to, že videohry s násilnými prvkami, ktoré sú určené pre dospelých, môžu mať negatívne účinky predovšetkým na deti.

Je preto našou povinnosťou ochraňovať spotrebiteľov, predovšetkým deti. Deti by nemali mať prístup k nákupu videohier, ktoré nie sú určené ich vekovej skupine. Zavedenie Paneurópskeho informačného systému o hrách, ktorý klasifikuje vek, pomohlo zvýšiť transparentnosť pri nákupe hier pre deti, ale predajcovia stále nemajú dostatok informácií o škodlivých účinkoch videohier na deti. Na tomto mieste je nevyhnutné zvyšovanie povedomia o týchto negatívnych vplyvoch na deti a spolupráca výrobcov, predajcov, spotrebiteľských organizácií, škôl a rodičov je potrebná. Členské štáty by mali zaviesť opatrenia, ktoré deťom zabránia nakupovať videohry určené pre vyššie vekové skupiny. Rovnako vítam návrh Európskej komisie a Rady týkajúci sa pravidiel označovania videohier a vytvorenia dobrovoľných pravidiel správania sa pri interaktívnych videohrách určených deťom.

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy pána Mandersa, ktorá venuje osobitnú pozornosť problematike videohier.

Trh s videohrami je rýchlo rastúci globálny trh. Videohry však už nie sú určené len pre deti – stále viac ich je vytváraných špeciálne pre dospelých. Práve z tohto dôvodu je obsah mnohých hier pre naše deti nevhodný, a dokonca môže byť aj škodlivý.

Je pravda, že videohry sa dajú používať na vzdelávacie účely, no len pod podmienkou, že sa používajú v súlade so zamýšľaným účelom pre jednotlivé vekové kategórie. Z tohto dôvodu musíme venovať osobitnú pozornosť systému PEGI na hodnotenie hier. Online verzia systému PEGI pomáha rodičom aj neplnoletým osobám: ponúka totiž tipy na ochranu neplnoletých i rôzne informácie o hrách na internete.

Správa tiež zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zabezpečili zavedenie primeraných kontrolných opatrení týkajúcich sa online nákupov videohier, čím by sa neplnoletým osobám zabránilo v prístupe k hrám, ktorých obsah nie je primeraný ich veku, je určený pre dospelých alebo inú vekovú skupinu. Spravodajca navrhuje aj vytvorenie „červeného tlačidla“, ktorým môžu rodičia zablokovať hry s obsahom nevhodným vzhľadom na vek dieťaťa alebo obmedziť prístup neplnoletých osôb v určitých hodinách.

  Zuzana Roithová (PPE-DE), písomne. – (CS) Napriek varovaniam odborníkov rodičia podceňujú vplyv počítačových hier na formovanie osobností ich detí. Deti a mládež sú pritom dlhé hodiny vystavené pôsobeniu agresívneho či sexuálneho obsahu počítačových hier. Deti hry napodobňujú, čo môže mať tragické následky. Budúci páchatelia pouličnej trestnej činnosti budú len jedným z dôsledkov vplyvu agresívnych hier na správanie, psychiku a neskôr prejavené návyky.

Preto presadzujem vytvorenie etického kódexu pre predajcov a výrobcov videohier.

Na rozdiel od spravodajcu si, samozrejme, myslím, že v EÚ potrebujeme nielen dobrovoľné, ale aj záväzné spoločné pravidlá. Takže s touto výhradou som hlasovala za správu.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pána Mandersa o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, s ohľadom na používanie videohier. Som presvedčený, že hranie videohier je veľmi dôležité zo vzdelávacieho hľadiska. Existuje však obrovské množstvo softvéru, ktorý je určený dospelým a pre ktorý je charakteristické takmer zbytočné používanie násilia. Z tohto dôvodu musíme zabezpečiť primeranú ochranu detí, v rámci ktorej im zabránime v získaní prístupu k potenciálne škodlivému obsahu určenému pre inú vekovú kategóriu. A napokon verím, že štandardizácia označovania videohier povedie k lepšiemu pochopeniu systémov označovania, čím sa zároveň podporí efektívne fungovanie vnútorného trhu.

– Správa: Luca Romagnoli (A6-0090/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu.

Izrael je dôležitým partnerom Európskej únie na Blízkom východe a v súvislosti s európskou susedskou politikou.

Dohoda o leteckej doprave na úrovni Spoločenstva by stanovila rovnaké možnosti pre všetkých leteckých dopravcov Spoločenstva a Izraela a umožnila by cestujúcim vo všetkých členských štátoch využívať výhody podobných podmienok a zvýšenej hospodárskej súťaže medzi leteckými dopravcami. Mohlo by to viesť k väčšiemu množstvu lacnejších a lepších leteckých služieb medzi EÚ a Izraelom.

EÚ má zabezpečiť vo svojich vzťahoch so stredomorskými partnermi vykonávanie spoločných noriem, ktoré budú zlučiteľné s európskymi právnymi predpismi. To je možné iba prostredníctvom komplexnej dohody, o ktorej sa bude rokovať na úrovni Spoločenstva a v ktorej sa ustanoví regulačná spolupráca alebo aspoň vzájomné uznávanie leteckých noriem a postupov.

Komplexné rokovania s Izraelom preto považujem za základný krok smerom k ďalšiemu rozvoju vzťahov v leteckej doprave medzi EÚ a Izraelom a k rozšíreniu spoločného leteckého priestoru na celú oblasť partnerstva Euromed. Uzavretie dohody bude mať za následok viac príležitostí na hospodársky a sociálny rozvoj pre všetkých leteckých dopravcov i cestujúcich.

  Chris Davies (ALDE), písomne. – Nerozumiem, ako mohol Parlament, ktorý požadoval ukončenie izraelskej hospodárskej blokády Gazy, dnes hlasovať za správu zameranú na rozšírenie našej spolupráce s touto krajinou.

Utorok bol na hraničných priechodoch v Gaze úplne normálny deň. Izrael umožnil previezť obmedzené množstvo potravín, nejaké hygienické prípravky, trocha jedlého oleja a ťažkej palivovej nafty, spolu 110 kamiónov – hoci podľa agentúry UNRWA potrebuje pásmo Gazy každý deň dodávku 500 kamiónov.

Nedovolil previezť žiadny papier na písanie pre školy, žiadne oblečenie, žiadny nábytok, žiadne elektrické zariadenia, žiadny materiál na rekonštrukciu. Gaza bola úplne rozbombardovaná a Izrael nechce umožniť jej obnovu. Mizéria pokračuje.

Bol tam na návšteve náš predseda, bol tam Javier Solana, boli tam poslanci národných parlamentov, poslanci Európskeho parlamentu, dokonca aj Tony Blair tam bol na návšteve. Všetci požadovali zastavenie utrpenia, Izrael však nič nezmenil.

Nebol vhodný čas na to, aby sme podporili túto správu.

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. – Hlasoval som proti tejto správe, ktorej cieľom je vytvorenie spoločného leteckého priestoru s Izraelom. Nie je to len technická správa, hoci sa tvrdí opak. Naopak, uzavretím dohody o spoločnom leteckom priestore poskytne EÚ ako najväčší obchodný partner Izraelu jednoznačne bohatú komerčnú podporu.

Vzhľadom na nedávne udalosti v Gaze, kde došlo k brutálnemu a ľahostajnému vraždeniu civilistov a zrovnaniu infraštruktúry v Gaze so zemou, čím boli vlastne zničené miliardy investované do európskej rozvojovej pomoci; v súvislosti s rozhodnutím Európskeho parlamentu z decembra minulého roka o odložení prehlbovania vzťahov EÚ s Izraelom; vzhľadom na neustále ignorovanie rezolúcií OSN a rozširovanie osídľovania Západného brehu Jordánu a Jeruzalema a napokon vzhľadom na svoju nedávnu návštevu Gazy, kde som na vlastné oči videl, že Izrael jednoducho neukončil obliehanie Gazy a neumožnil dodávky nevyhnutnej humanitárnej pomoci,

považujem za absolútne neprimerané, aby Parlament schválil túto dohodu. Špeciálna obchodná dohoda s Izraelom by mala byť pozastavená, kým nebude dodržiavať normy ľudských práv a nezačne konštruktívne a vecne rokovať so susednými krajinami s cieľom vyriešiť konflikt vytvorením dvoch štátov.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. – Zdržala som sa záverečného hlasovania o dohode o leteckej doprave medzi ES a Izraelom na znak protestu v súvislosti s momentálnou krízou v Palestíne. Som presvedčená, že prehlbovanie vzťahov s Izraelom nie je vhodné, kým nevynaloží koordinované úsilie na zmiernenie utrpenia palestínskeho obyvateľstva a nevstúpi do trvalého politického dialógu zameraného na vyriešenie problémov regiónu vytvorením dvoch štátov.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Považujeme za neprijateľné, aby prebiehala rozprava a aby Európsky parlament navrhoval uzavretie dohody o vytvorení spoločného leteckého priestoru medzi EÚ a Izraelom, zatiaľ čo máme stále v čerstvej pamäti zabíjanie palestínskeho ľudu vo vražednej vojne, ktorú proti nemu rozpútala izraelská vláda v pásme Gazy.

Návrh takejto dohody je potvrdením trestnej zodpovednosti EÚ, ktorá svojím alibistickým, pokryteckým stanoviskom v podstate podporuje a posilňuje Izrael a novú vojnu, ktorú rozpútal a ktorá znamenala pre palestínsky ľud obrovskú humanitárnu katastrofu: smrť viac ako 1 300 Palestínčanov, medzi ktorými bola drvivá väčšina civilistov, detí a žien, viac ako 5 000 zranených a úplné zničenie civilnej infraštruktúry v Gaze vrátane škôl a priestorov OSN.

Znamená aj podporu izraelských plánov na zrovnanie desiatok domov vo východnom Jeruzaleme so zemou, čím dôjde k vykoreneniu viac než 1 000 Palestínčanov v rámci ďalšieho pokusu o vysídlenie palestínskeho ľudu z Jeruzalema a hľadanie riešenia situácie na Blízkom východe bude ešte zložitejšie.

Takéto kroky predstavujú úplnú podporu imperialistickej politiky v oblasti, ktorá je súčasťou imperialistických plánov EÚ, Spojených štátov a NATO na Blízkom východe vo všeobecnosti. Národy sú však čoraz solidárnejšie a bojujú na strane palestínskeho ľudu za nezávislý a územne jednotný palestínsky štát s hranicami z roku 1967 a hlavným mestom vo východnom Jeruzaleme.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za svoju správu o rozvíjaní spoločného leteckého priestoru s Izraelom. Bolo by zbytočné, keby som tu opakoval dôvody, ktoré ma viedli k hlasovaniu za správu. Tieto dôvody sú, samozrejme, uvedené v samotnej správe.

– Návrh nariadenia (C6-0081/2009)

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Hlasovala som proti, pretože vzhľadom na nestálosť populácie by sa lov tuniaka modroplutvého mal zakázať, až kým nedôjde k obnove populácie.

– Návrh uznesenia (B6-0140/2009)

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. – Plne podporujem toto uznesenie, ktoré požaduje okamžité zastavenie bojov medzi srílanskou armádou a hnutím LTTE s cieľom umožniť civilnému obyvateľstvu opustiť bojovú zónu. Odsudzuje akty násilia a zastrašovania, ktoré civilistom bránia v opustení konfliktnej oblasti. Odsudzuje tiež útoky na civilistov zdokumentované organizáciou International Crisis Group. Obe strany musia dodržiavať medzinárodné humanitárne právo, chrániť civilné obyvateľstvo v bojovej aj bezpečnostnej zóne a pomáhať mu. Európsky parlament je znepokojený aj správami o značnom preplnení a zlých podmienkach v niektorých utečeneckých táboroch zriadených srílanskou vládou. Žiadali sme, aby bol medzinárodným a štátnym humanitárnym organizáciám i novinárom povolený plný a neobmedzený vstup do bojovej zóny a utečeneckých táborov, a vyzývame srílanskú vládu, aby spolupracovala s krajinami a organizáciami poskytujúcimi pomoc, ktoré sú ochotné a schopné evakuovať civilistov.

  Jean Lambert (Verts/ALE), písomne. – Vítam dnešné uznesenie o Srí Lanke. To, čo sa deje na severe krajiny, je tragédia, ktorá však do veľkej miery ostáva skrytá pred zrakom sveta, pretože humanitárnym organizáciám a novinárom nebolo umožnené slobodne pozorovať situáciu a musia sa do značnej miery spoliehať na neobjektívne informácie. Vzhľadom na obťažovanie zo strany tlače a politikov tam otvorená diskusia nebola možná ani pred vojenským zásahom vlády.

Konflikt sa nedá dlhodobo riešiť vojensky. Možné je len politické riešenie, ktoré uzná práva všetkých obyvateľov ostrova. Obe strany musia okamžite zastaviť boje, aby sa zmiernilo obrovské ľudské utrpenie. Ak sú prvoradé záujmy tamilského ľudu, ako tvrdia obe strany, prečo musí pokračovať toto neustále utrpenie? Aký je jeho význam pri hľadaní dlhodobého riešenia? Na mierových rokovaniach sa musia zúčastniť všetky strany. Ak to obe strany naozaj chcú, dvere pre dialóg budú otvorené. Aby však ľudia vôbec dôverovali jeho výsledku, je potrebné ukončiť násilie a útlak a aktívne uplatňovať nástroje ľudských práv a právneho štátu. Medzinárodné spoločenstvo je pripravené pomôcť pri zmierňovaní aktuálneho utrpenia i z dlhodobého hľadiska.

  Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. – (NL) Dňa 9. septembra 2006, 5. februára 2009 a včera sme v tomto Parlamente mali rozpravu o neustálom a beznádejnom konflikte medzi Tamilmi a Sinhálcami na ostrove Srí Lanka. Zúčastnil som sa na všetkých týchto rozpravách. Vyzýval som pri tom vždy, aby sme v tomto konflikte zostali nestranní a usilovali sa obe strany povzbudzovať k uzavretiu mierovej dohody. Takáto dohoda musí v každom prípade znamenať vytvorenie autonómnej tamilskej oblasti na severovýchode krajiny.

Pán Tannock a pán Van Orden včera presadzovali úplný opak. Odvolávajú sa na zverstvá páchané tamilským odbojovým hnutím a sinhálskej vláde chcú ponúknuť všemožnú pomoc. Tento postoj neberie do úvahy skutočnosť, že obe strany používajú neprijateľné násilie a že práve vláda prerušila mierový proces sprostredkovaný Nórmi.

Som rád, že sme dnes prijali uznesenie, v ktorom je zapracovaná väčšina pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených pánom Evansom a ktoré vyzýva na humanitárnu pomoc, sprostredkovanie a mierové riešenie konfliktu.

  Tobias Pflüger (GUE/NGL), písomne. – (DE) Srílanská armáda postupuje vo vojne proti Tigrom oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) veľmi kruto a tvrdo a neberie žiadne ohľady na civilné obyvateľstvo. Po útokoch tejto armády neustále zostávajú mŕtvi a ranení civilisti. Stotisíce osôb uviazli v bojovej zóne a mnohé nemajú prístup k humanitárnej pomoci. Medzinárodný výbor Červeného kríža situáciu popísal ako jednu z najkatastrofálnejších, aké kedy zažil.

Je potrebné okamžité zastavenie bojov na oboch stranách: na strane srílanskej armády i na strane hnutia LTTE. Mali by to požadovať všetky medzinárodné organizácie a vlády.

Britský konzervatívec pán Tannock, ktorý zastupuje Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, presadil vo Výbore pre zahraničné veci schválenie svojej požiadavky na „dočasné zastavenie bojov“. Znamenalo by to podporu krutej vojnovej politiky srílanskej vlády a zelenú útokom na civilné obyvateľstvo.

Hlasoval som za toto uznesenie, pretože väčšina Európskeho parlamentu vrátane skupiny PPE-DE, našťastie, sa napokon nepripojila k nehumánnej politike pána Tannocka a britských konzervatívcov a hlasovala za požiadavku na okamžité zastavenie bojov.

Zaradením hnutia LTTE na zoznam teroristických organizácií sa EÚ pridala na jednu stranu a hnutiu LTTE dala de facto zelenú na pokračovanie v ostreľovaní. Výsledkom bolo to, že rokovania, ktoré v tom čase prebiehali vďaka sprostredkovateľskej úlohe Nórska, odniesla voda a bolo v nich možné pokračovať len so značnými ťažkosťami mimo EÚ.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, súhlasím s návrhom uznesenia o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii na Srí Lanke, a preto som hlasoval za jeho prijatie. Podľa môjho názoru je so zreteľom na núdzovú situáciu, v ktorej sa nachádza približne 170 000 civilistov uviaznutých v bojovej zóne medzi srílanskou armádou a jednotkami Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) bez prístupu k najzákladnejšej pomoci, potrebné okamžité dočasné zastavenie bojov medzi srílanskou armádou a hnutím LTTE s cieľom umožniť civilnému obyvateľstvu opustiť bojovú zónu. Myslím si tiež, že medzinárodným a štátnym humanitárnym organizáciám by mal byť povolený vstup do bojovej zóny.

– Správa: Vincenzo Aita (A6-0086/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu. Ako hovorí staré indiánske príslovie, zem nededíme po rodičoch, ale požičiavame si ju od svojich detí. Poľnohospodárska pôda v južnej Európe kričí o pomoc. Trpí narastajúcim environmentálnym tlakom s negatívnymi následkami, ako je narušenie hydrogeologickej rovnováhy, stúpanie hladiny morí a následné zasolenie pôdy, ubúdanie poľnohospodárskej pôdy, znižovanie biodiverzity a rastúca náchylnosť na požiare, ochorenia rastlín a živočíchov.

Je teda jasné, že jednou z priorít poľnohospodárstva musí byť vypracovanie spoločného akčného plánu, najmä prostredníctvom programov zameraných na predchádzanie poškodzovaniu a ochranu poľnohospodárskej pôdy.

Metódy boja proti zhoršovaniu kvality pôdy musia zahŕňať stratégiu na ochranu pôdy, v rámci ktorej sa bude klásť väčší dôraz na údržbu hydraulických systémov používaných v poľnohospodárstve a na programy zalesňovania. Osobitný význam majú aj techniky obrábania pôdy bez závlahy, striedanie plodín, používanie vhodných genotypov a sledovanie evapotranspirácie.

Programy odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania musia byť adresované zamestnancom v danom odvetví i širokej verejnosti, pričom ich cieľom by malo byť jednak hľadanie konkrétnych riešení a jednak zvyšovanie informovanosti používateľov o potrebe udržateľnejšieho využívania prírodných zdrojov a pôdy.

  Constantin Dumitriu (PPE-DE), písomne. – (RO) Poškodzovanie pôdy je problém, ktorý nemožno ignorovať. Teší ma preto iniciatíva vypracovať správu špeciálne venovanú boju proti tomuto problému. Poľnohospodárstvo je najlepším spôsobom na zastavenie tohto javu, pravdaže pod podmienkou, že proces rešpektuje pôdne a klimatické vlastnosti.

Ako som však zdôraznil aj prostredníctvom predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré schválil Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, som presvedčený, že táto správa sa musí vzťahovať na celú Európsku úniu. Žiaľ, zmena klímy a poškodzovanie pôdy už nie sú izolované javy a v celej EÚ teda musíme uplatňovať jednotný prístup založený na zásade solidarity.

Ako pán spravodajca ďalej zdôrazňuje, musíme nielen uznať poškodzovanie pôdy ako problém, ale aj vyčleniť finančné zdroje potrebné na boj proti jeho nepriaznivým následkom. Som rád, že v pláne hospodárskej obnovy Európy je 500 miliónov EUR vyčlenených na opatrenia zamerané na prispôsobenie sa novým úlohám vyplývajúcim zo zmeny klímy. Sú to však len krátkodobé opatrenia. Myslím, že Európska únia potrebuje integrovanú stratégiu opatrení s finančnou podporou zameranú na predchádzanie a boj proti vplyvom zmeny klímy, najmä poškodzovaniu pôdy.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu k problematike poškodzovania poľnohospodárskej pôdy v južnej Európe, pretože si myslím, že usmernenia pre spoločnú poľnohospodársku politiku musia obsahovať nástroje zamerané na boj proti vplyvom zmeny klímy a na ochranu pôdy.

Musím zdôrazniť význam vytvorenia európskeho strediska pre monitorovanie sucha a posilnenia koordinovaného boja EÚ proti požiarom.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prístup Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov spočívajúci v zamietaní rôznych návrhov v tejto správe s cieľom dosiahnuť prijatie svojho alternatívneho návrhu, ktorý odmietame, je poľutovaniahodný. Napriek viacerým nedostatkom s predloženou správou v mnohých aspektoch súhlasíme, predovšetkým s tým, že poľnohospodárstvo je najlepším prostriedkom na zabránenie poškodzovaniu pôdy a vyžaduje si rozumnú stratégiu zameranú na zachovanie tejto činnosti. Za mimoriadne dôležitú považujeme aj funkciu, ktorú zohrávajú poľnohospodári v boji proti rozširovaniu púští, a kľúčovú úlohu výrobcov pri zachovávaní rastlinnej pokrývky v regiónoch zasiahnutých pretrvávajúcim suchom. Súhlasíme aj s vyhlásením, že intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré agrosektor do veľkej miery presadzuje, negatívne prispieva k erózii pôdy, ktorá potom už neprináša výnosy.

Myslíme si ale, že správa mala zájsť ďalej pri pripisovaní zodpovednosti poľnohospodárskej politike EÚ a vládam, napríklad v Portugalsku, pretože práve táto politika podporila nadmerné využívanie pôdy a vody a spôsobila poškodenie životného prostredia. Sme však presvedčení, že tieto problémy sa dajú prekonať upustením od tejto poľnohospodárskej politiky. Podporujeme naviazanie poľnohospodárskej pomoci na výrobu, čím sa umožní nárast agropotravinárskej výroby v krajinách ako Portugalsko a modernizácia primárneho sektora vo všeobecnosti.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Táto správa, ktorá nie je súčasťou žiadneho legislatívneho procesu, okrem iného odporúča vytvorenie politiky EÚ v oblasti lesného hospodárstva, zriadenie osobitného fondu EÚ na financovanie preventívnych opatrení v súvislosti so zmenou klímy a Európskou úniou financovaného strediska pre monitorovanie sucha a podobných javov.

Sme presvedčení, že environmentálnu zodpovednosť za poľnohospodársku pôdu musia mať v prvom rade členské štáty. Nie je žiadny dôvod vyhlásiť takýmto spôsobom členské štáty za nespôsobilé v tejto oblasti.

Strana Júnové hnutie ako zvyčajne poznamenáva, že v tejto situácii je šťastím, že Európsky parlament nemá právomoc spolurozhodovať, pokiaľ ide o poľnohospodársku politiku EÚ. V opačnom prípade by EÚ spadla do pasce protekcionizmu a narastajúcich dotácií pre rôzne osobitné záujmové skupiny v rámci poľnohospodárstva.

Hlasoval som proti tejto správe.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Zmenou klímy sa urýchľuje proces poškodzovania pôdy a rozširovanie púští, najmä v členských štátoch na juhovýchode Európy vrátane Rumunska. Preto je potrebné, aby Európska komisia koordinovala boj proti týmto javom prostredníctvom dôslednej revízie poľnohospodárskej politiky a výmeny skúseností a osvedčených postupov medzi jednotlivými členskými štátmi.

Pevne verím, že je množstvo príkladov účinného hospodárenia s vodou a pôdou a využívania odolných plodín, vďaka ktorým sa pôda môže obnovovať. Existujú výskumné ústavy, ktoré sa špecializujú na túto oblasť, a jeden z nich sa nachádza v rumunskej župe Dolj, ktorú zastupujem. Výmena týchto skúseností a rozšírenie ich uplatňovania na oblasti postihnuté rozširovaním púští by mohli mať za následok obnovu poškodenej pôdy, aby bola opäť vhodná na poľnohospodárske využitie, čím sa následne podporí produkcia. Pilotný projekt navrhnutý v rozpočte Spoločenstva na rok 2009 je na to dobrou príležitosťou. Podporujem návrh pána spravodajcu na zriadenie európskeho strediska pre monitorovanie sucha.

Vyzývam Európsku komisiu, aby k tejto záležitosti pristupovala nanajvýš zodpovedne v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky a aby členským štátom poskytla účinný súbor finančných nástrojov na podporu boja proti rozširovaniu púští s cieľom zabezpečiť pre občanov Európy udržateľné poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Vítam správu môjho kolegu, ktorá sa týka tematiky mimoriadne dôležitej zo spoločenského a hospodárskeho pohľadu. Poškodzovanie pôdy neovplyvňuje len život obyvateľov príslušných regiónov, ale aj potenciálny hospodársky rast. V Rumunsku sme sa v posledných rokoch stali svedkami škôd, ktoré môže tento jav napáchať: domy v troskách a ľudia bez možnosti zabezpečiť si základné životné potreby, pokles poľnohospodárskej výroby až o 30 – 40 % a hrozba rozširovania púští na juhu krajiny.

Hospodárske následky tohto javu sú neodškriepiteľné: pokles príjmov obyvateľstva postihnutých regiónov a zároveň nárast cien potravín. Európska únia je preto na základe zásady solidarity povinná zapojiť sa do boja proti tomuto javu a podporiť tých, ktorí sú ním postihnutí. Ako som uviedol aj v písomnom vyhlásení 0021/2009, ktoré som predložil spolu so svojimi kolegami, EÚ potrebuje špeciálny finančný mechanizmus na predchádzanie a boj proti vplyvom zmeny klímy. Musí ísť o pružný finančný mechanizmus, aby sa finančné prostriedky mohli uvoľňovať čo najrýchlejšie, a podpornú strednodobú a dlhodobú stratégiu a akčné plány zohľadňujúce rôzne vplyvy zmeny klímy v jednotlivých častiach EÚ.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vítam správu pána Aitu o problematike poškodzovania poľnohospodárskej pôdy v EÚ a riešení prostredníctvom nástrojov poľnohospodárskej politiky EÚ.

Schvaľujem totiž účel správy, ktorým je poskytnúť podnety, nápady a konkrétne návrhy, ktoré by sa vo vhodnom okamihu mohli vziať do úvahy pri vypracovaní spoločnej stratégie obnovy, udržania a skvalitnenia poľnohospodárskej pôdy. V súvislosti s momentálnou krízou je treba poukázať na to, že ochrana pôdy umožňuje udržiavať výrobný potenciál, ktorý má politicko-strategický význam, umožňuje zabezpečiť rovnováhu medzi dovozom a vývozom a je zárukou istého stupňa autonómie a rokovacej pozície na mnohostranných fórach.

– Návrh uznesenia (B6-0110/2009)

  Glyn Ford (PSE), písomne. – v tomto období finančnej a hospodárskej krízy je dôležité zachovávať a posilňovať práva pracovníkov s cieľom zabezpečiť, aby úloha zaplatiť za krízu nepadla na plecia tých, ktorí toho znesú najmenej. To sa však veľmi ľahko môže stať, ak nezabezpečíme, aby sa rovnováha síl nezmenila v prospech zamestnávateľov a na úkor zamestnancov. Preto podporujem toto uznesenie. Želal by som si len, aby bolo silnejšie.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za návrh uznesenia o účasti zamestnancov v spoločnostiach s európskym štatútom. Konštruktívny dialóg medzi inštitúciami a zamestnancami musíme podporiť aj v súvislosti s nedávnymi rozsudkami Európskeho súdneho dvora. Súhlasím aj s bodom, ktorý vyjadruje potrebu, aby Komisia v súvislosti s týmito konzultáciami vyhodnotila cezhraničné problémy týkajúce sa podnikového riadenia, daňových zákonov a finančnej účasti zamestnancov na programoch podielovej účasti.

– Návrh uznesenia (B6-0112/2009)

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože podporujem túto iniciatívu, ktorá vyzýva členské štáty, aby navrhli mechanizmy spolupráce zamerané na predchádzanie škodlivým vplyvom na rodiny, najmä na deti, ktoré žijú oddelene a ďaleko od rodičov.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Tento text o deťoch migrantov, ktoré zostali v krajine pôvodu, popisuje bolestnú situáciu detí, ktoré sú odkázané samy na seba alebo na tretiu stranu s viac či menej dobrými úmyslami a hrozí im zlé zaobchádzanie, majú psychologické problémy alebo problémy so vzdelávaním, socializáciou a podobne.

Dokazuje to, že prisťahovalectvo je ľudská dráma, ktorá vytvára neľudské situácie.

Musíme urobiť všetko pre to, aby sme to napravili, aby sme podporili zjednocovanie rodín v známom kultúrnom a sociálnom prostredí.

Jedným slovom, a je to jediné riešenie, musíme urobiť všetko pre to, aby sme obrátili tok prisťahovalectva, aby sme odradili ľudí, ktorí sú v pokušení odísť zo svojej krajiny, aby sme podporili rozvoj a zabezpečili spoločný život rodín len v krajine pôvodu.

Takto by ste mali použiť zdroje, ktoré sú v Európe určené na „dovoz“ alebo aklimatizáciu ľudí, ktorých priťahujú fatamorgány, čo udržiavate.

  Carl Lang a Fernand Le Rachinel (NI), písomne. – (FR) Je dobre známe, že Európa sa chce starať o všetko a byť všade. Týmto uznesením o deťoch migrantov, ktoré ostali v krajne pôvodu, dosiahol Európsky parlament hranicu šialenstva. Návrhy sú nielen demagogické, ale majú z členských štátov urobiť aj vinníkov.

Uvádza sa v ňom, že Únia nevenovala dostatočnú pozornosť fenoménu detí, ktoré pri migrácii rodičov ostanú vo svojej krajine. Členské štáty by mali zaviesť opatrenia zamerané na zlepšenie situácie týchto detí a zabezpečenie ich normálneho vývoja v oblasti vzdelávania a spoločenského života. Je to ako sen! Po opatreniach na podporu zjednocovania rodín v prijímajúcich krajinách a práve na pobyt pre rodiny samotné prišiel čas na opatrenia určené pre deti, ktoré nemigrujú.

Problém prisťahovalectva sa takto nevyrieši. Ide o nesprávnu logiku. Pomoc nepotrebujú deti, ktoré zostanú v krajine pôvodu. Je treba pomáhať rodinám a všetkým obyvateľom týchto krajín a povzbudzovať ich, aby ostali doma.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) s odstraňovaním závor na vnútorných hraniciach EÚ sa zvyšujú možnosti hľadať si prácu v inom než vlastnom členskom štáte EÚ. Je to veľmi pozitívny vývoj, ktorý dáva ľuďom šancu, aby sa sami pričinili o zlepšenie svojho života a života svojich rodín.

Pán spravodajca to uznáva, no napriek tomu sa tvrdohlavo rozhodol sústrediť na negatíva, ktoré môžu vyplynúť z neprítomnosti rodiča usilujúceho sa o zárobok v cudzine.

Podľa môjho názoru je neprimerané, aby Európsky parlament riadil sociálnu a vzdelávaciu politiku jednotlivých členských štátov navrhovaným bezočivým spôsobom. Musíme členským štátom a ich demokraticky zvoleným parlamentom prejaviť úctu a dôveru, že sa sami dokážu postarať o svojich obyvateľov a ich prosperitu.

Z tohto dôvodu som hlasoval proti tomuto uzneseniu.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za toto uznesenie Európskeho parlamentu zamerané na zlepšenie situácie detí, ktoré rodičia nechali v krajine pôvodu, keď odišli za prácou do zahraničia.

Rád by som však zdôraznil, že prijímať záväzky v tomto smere nestačí. Potrebujeme konkrétne opatrenia, ktoré zabezpečia normálny vývoj týchto detí zo zdravotného hľadiska, z hľadiska vzdelávania a spoločenského života a zaručia ich úspešné začlenenie do spoločnosti a neskôr na trhu práce.

Vnútroštátne orgány musia napríklad vypracovať súbor osobitných vzdelávacích programov, ktoré sa budú venovať tomuto problému. Z programov tohto druhu by nemali mať úžitok len deti, ale aj ich migrujúci rodičia. Tí sa musia zúčastňovať aj na informačných programoch a programoch na zvyšovanie zodpovednosti, v ktorých sa dozvedia o nepriaznivých účinkoch odchodu za prácou do zahraničia na rodinný život, predovšetkým na deti.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, v nadväznosti na ústnu otázku pána Anderssona budem hlasovať za návrh uznesenia o deťoch migrantov. Migrácia za prácou totiž v posledných desaťročiach neustále narastá a väčšina svetových migrantov – 64 miliónov – žije v Európe. Okrem toho verím, že migrácia môže pozitívne vplývať na domácnosti vo vysielajúcej krajine, pretože prostredníctvom poukazovania finančných čiastok a ďalších kanálov znižuje chudobu a zvyšuje investície do ľudského kapitálu. Súhlasím preto s tým, že musíme od členských štátov požadovať podniknutie krokov na zlepšenie situácie detí zanechaných rodičmi v krajine pôvodu a zabezpečenie ich normálneho vývoja v oblasti vzdelávania a spoločenského života.

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o deťoch migrantov, ktoré zostali v krajine pôvodu, pretože si myslím, že situáciu týchto detí je treba podstatne zlepšiť. Všetky deti majú právo na úplnú rodinu a vzdelanie, aby sa mohli harmonicky rozvíjať. Podľa môjho názoru musíme tieto deti podporovať, pretože predstavujú budúcnosť Európy a Európskej únie.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme deťom migrantov pomohli naplniť ich potenciál a aby sa im v novom prostredí darilo.

– Návrh uznesenia (B6-0104/2009)

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Strana Júnové hnutie má veľmi pozitívny postoj k budúcemu rozširovaniu Európskej únie. Je však nanajvýš dôležité, aby kandidátske krajiny de facto splnili stanovené požiadavky, a teda boli plne demokratickými štátmi, ktoré sa riadia prístupovým právom. Musia splniť kodanské kritériá. Nestačí, aby zaviedli právne predpisy, ktoré schvaľujeme, musia ich aj dodržiavať v praxi. Potrebná je aj záruka právnej istoty.

Tri krajiny, o ktorých sme dnes diskutovali, určite majú potenciál stať sa v budúcnosti členskými štátmi. Je však dôležité, aby sme nezľavili z požiadaviek. Prax ukazuje, že pokrok je najrýchlejší pred začatím prístupových rokovaní a počas nich sa značne spomaľuje, najmä ak sú rokovania vnímané tak, že smerujú k úspešnému zavŕšeniu.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Hlasovala som za uznesenie o správe o pokroku Chorvátska za rok 2008 a teší ma, že toto dôležité uznesenie bolo prijaté v EP veľkým konsenzom.

Uznesenie oceňuje dobré výsledky, ktoré Chorvátsko dosiahlo v roku 2008 pri prijímaní právnych predpisov a vykonávaní reforiem, ktoré sú potrebné na získanie členstva v EÚ. Tieto výsledky je potrebné neustále upevňovať prijímaním a uskutočňovaním reforiem.

Verím, že spor o hranice medzi Slovinskom a Chorvátskom bude aj vďaka osobnej zaangažovanosti komisára Rehna vyriešený k spokojnosti obidvoch strán, aby nastal rýchly pokrok v procese prístupových rokovaní. Samozrejme, k úspešnému výsledku je potrebný konsenzus a hlavne dobrá vôľa vlád Slovinska a Chorvátska nájsť uspokojivé a trvalo udržateľné riešenie.

Aj pri tomto uznesení nemôžeme vidieť iba Chorvátsko. Nesmieme opomenúť priekopnícku úlohu Slovinska, ktoré významnou mierou naštartovalo proeurópsky proces na Balkáne. Slovinsko ako prvá balkánska krajina vstúpilo do EÚ, Schengenského priestoru, stalo sa členom eurozóny a je príkladom a dobrou inšpiráciou pre ostatné krajiny Balkánu.

Verím, že prístupové rokovania s Chorvátskom sa ukončia do konca roku 2009.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, nesúhlasím s návrhom uznesenia o pokroku Chorvátska, a preto som sa rozhodol hlasovať proti nemu. Ako som už pred týmto Parlamentom mnohokrát uviedol, nemyslím si, že Chorvátsko zaznamenalo dostatočný pokrok. Nech vrátia to, čo ukradli našim utečencom z Istrie a Dalmácie po roku 1947. Potom, a len potom, budeme môcť diskutovať o vstupe Chorvátska do Európskej únie. Ak nebude spor o majetok ľudí vyhnaných z Istrie, Rijeky a Dalmácie s konečnou platnosťou vyriešený, dialóg medzi dvoma národmi totiž nebude možný.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE), písomne. – (PL) Oceňujem akékoľvek úsilie zamerané na prehĺbenie existujúcich vzťahov medzi dvoma partnermi vrátane opatrení prijatých samotným Chorvátskom a Európskou úniou. Rád by som podporil ďalšiu spoluprácu a spoločné riešenie existujúcich problémov, predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že chorvátska vláda sa chce venovať vnútroštátnym i dvojstranným problémom, ktorým momentálne čelí. V duchu európskej solidarity bez rozdielov a prekážok by sme im mali v tomto úsilí pomôcť.

– Návrh uznesenia (B6-0105/2009)

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o správe o pokroku Turecka za rok 2008. Vzhľadom na spomaľovanie reformného procesu v Turecku musí turecká vláda preukázať politickú vôľu pokračovať v reformnom procese smerujúcom k demokratickejšej a pluralistickejšej spoločnosti, ku ktorému sa zaviazala v roku 2005.

  Jens Holm a Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Sme za vstup Turecka do Európskej únie za predpokladu, že krajina splní kodanské kritériá a turecké obyvateľstvo bude vstup podporovať. Ľutujeme však, že sme nemohli hlasovať za správu o pokroku Turecka, ktorá dnes bola prijatá. Žiaľ, správa obsahuje vážne nedostatky i nesprávne požiadavky. Odsek 20 napríklad kladie neprimerané požiadavky na demokratickú stranu. Odsek 29 Turecko vyzýva, aby úzko spolupracovalo s Medzinárodným menovým fondom, a podľa odseku 31 je krajina povinná uzatvárať dohody o voľnom obchode s tretími štátmi. Správa dostatočne nepoukazuje na porušovanie ľudských práv ani na kritickú situáciu národnostných menšín, najmä Kurdov. Vôbec sa v nej nespomína arménska genocída, čím sa táto správa líši od predchádzajúcich uznesení Parlamentu.

  Marine Le Pen (NI), písomne. – (FR) Parlament opäť úplne pokrytecky prijal uznesenie, ktoré od tureckej vlády vyžaduje preukázanie politickej vôle pokračovať v reformách.

Pravda je taká, že chcete za každú cenu a proti vôli národov Európy pokračovať v rokovaniach o vstupe Turecka do Európskej únie napriek tomu, že Turecko neustále odmieta uznať Cyprus a že demokratické reformy sa zastavili.

Mali ste Turecku ponúknuť privilegované partnerstvo, lenže tým by ste uznali, že Turecko nie je európsky štát, a teda nepatrí do Európskej únie.

Bol najvyšší čas rešpektovať stanovisko národov Európy, z ktorých väčšina je rezolútne proti vášmu osudnému projektu, a navždy ukončiť prístupové rokovania s Tureckom.

Vážne podotýkam, že v čase, keď európske národy bojujú proti fundamentalistickým sieťam a vo Francúzsku je zásada sekularizmu ohrozená vzostupom militantného islamizmu na našom území, je obzvlášť nebezpečné pokračovať v prístupových rokovaniach s národom, ktorý si nepochybne zasluhuje úctu, ale ktorého vláda obhajuje radikálny islamizmus.

  Fernand Le Rachinel (NI), písomne. – (FR) Podobne ako predchádzajúca správa o Turecku ani správa pani Oomenovej-Ruijtenovej nespochybňuje eurobruselskú dogmu, že „Turecko musí vstúpiť do Európskej únie“. Pán Sarkozy tak opäť raz porušil svoje volebné sľuby a počas svojho predsedníctva európskych inštitúcií otvoril dve kapitoly prístupových rokovaní.

Naše národy však odmietajú medzi seba prijať túto ázijskú krajinu, ktorej obyvateľstvo je vplyvom arménskej genocídy a miznutia ďalších kresťanských komunít na 99 % moslimské. Na čele tejto krajiny stojí islamistická strana a jej armáda okupuje územie Cyperskej republiky, členského štátu Európskej únie. Pamätajú si tiež to, že Turci po stáročia predstavovali hlavnú hrozbu pre Európu. Až v 19. storočí Gréci, Rumuni, Bulhari a Srbi striasli osmanské jarmo.

Tvrdohlavé úsilie eurokratov umožniť Turecku vstup do Európy a ich tvrdohlavé presadzovanie Lisabonskej zmluvy je dôkazom protidemokratickej a protieurópskej povahy bruselskej Európy. Dňa 7. júna budú mať národy príležitosť vyjadriť svoju vôľu budovať novú Európu: Európu európskych národov, slobodných a zvrchovaných.

  Kartika Tamara Liotard a Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. – (NL) v tomto Parlamente existujú tri uhly pohľadu na budúci vstup Turecka do EÚ.

Podľa prvého, ktorý presadzoval bývalý americký prezident George W. Bush, je vstup Turecka veľmi žiaduci, pretože krajina môže poskytnúť množstvo lacnej pracovnej sily a vojakov a je lojálnym členom Severoatlantickej aliancie.

Podľa druhého uhla pohľadu bude vstup Turecka vždy nežiaduci, pretože krajinu vidí ako ázijskú, moslimskú, príliš veľkú a príliš nebezpečnú.

My sme spolu so svojou skupinou vždy podporovali tretí pohľad, podľa ktorého Turecko musí v prípade záujmu dostať možnosť vstúpiť do Únie. Je to dôležité pre mnohých Európanov tureckého pôvodu.

Kým sa dostaneme do tohto štádia, musí byť v krajine nastolená úplná demokracia bez politických väzňov, zakázaných médií a politických strán zapísaných na čierny zoznam. Je potrebné zrovnoprávniť kurdský jazyk v štátnej správe, školstve a médiách, zrušiť vysoký 10 % prah zvoliteľnosti do parlamentu a kurdskému juhovýchodu krajiny udeliť autonómiu v rámci decentralizovaného štátu. Turecko musí skončiť s popieraním arménskej genocídy z roku 1915, podobne ako nie je prijateľné, aby Nemci popierali genocídu Židov v rokoch 1938 až 1945. Správa pani Oomenovej-Ruijtenovej je v tomto ohľade príliš slabá. Preto s poľutovaním konštatujeme, že musíme hlasovať proti nej.

  Jules Maaten (ALDE), písomne. – (NL) v odseku 45 správy pani Oomenovej-Ruijtenovej sa uvádza, že je potrebné rozšíriť prístupové rokovania EÚ s Tureckom. Holandská Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) má proti tomu vážne výhrady. Podľa VVD dosiahlo Turecko v posledných rokoch primalý pokrok, a preto nie je dôvod na urýchlenie rokovaní.

VVD sa totiž nazdáva, že Turecko musí najprv prijať niekoľko pevných záväzkov. Ak to krajina neurobí do konca tohto roka, VVD zastáva názor, že prístupové rokovania je treba pozastaviť. Sme presvedčení, že nie je vhodný čas na vysielanie pozitívnych signálov Turecku. Naopak, je pravý čas na to, aby Turecko vyslalo EÚ pozitívne signály.

Napriek vážnym výhradám voči odseku 45 sa delegácia VVD rozhodla hlasovať za túto správu ako celok, pretože so zvyškom textu súhlasíme.

  Yiannakis Matsis (PPE-DE), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pani Oomenovej-Ruijtenovej ako celok. Chcel by som však výslovne uviesť, že nesúhlasím s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom číslo 9 k odseku 40 správy, ktorý pôvodne predložila Skupina zelených/Európska slobodná aliancia a pani spravodajkyňa ho doplnila. Necítim sa ním byť viazaný a hlasoval som proti nemu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh znie “okrem dočasných prechodných výnimiek” (odkaz na dočasné prechodné výnimky zo štyroch základných slobôd EÚ) a je pripojený ku konečnej verzii textu. Vo vysvetlení svojho hlasovania by som chcel objasniť, že spomenutý pozmeňujúci a doplňujúci návrh pre mňa v nijakom prípade nie je záväzný a ako taký ho nepodporujem, pretože podľa mňa predstavuje narušenie procesu hľadania demokratického a európskeho riešenia cyperského problému.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Podporil som túto správu, ktorá podrobne popisuje vzťahy Turecka a EÚ a proces potrebný na získanie členského štatútu.

Spolu s osobami, ktoré zastupujem, silne podporujem kandidatúru Turecka na vstup do EÚ, a to nielen pre dobré vzťahy medzi našimi krajinami. Úprimne veríme, že EÚ má obrovský potenciál na vyvolanie zmeny. Ako môžu potvrdiť občania východoeurópskych členských štátov, získanie definitívnych európskych vyhliadok je spúšťačom radikálnych zmien vo vnútroštátnych verejných diskusiách i zahraničnopolitických rozhodnutiach krajiny.

Pevne verím, že keď sa členský štatút Turecka stane skôr otázkou času než princípu, mohlo by byť jednoduchšie odstrániť napätie, ktoré živí momentálnu polarizáciu spoločnosti. Práve z tohto dôvodu musí dať EÚ Turecku jasný signál, pokiaľ ide o zavŕšenie jeho prístupového procesu v primeranom časovom rámci. Bude to znamenať nevyhnutný stimul pre reformný proces a spoluprácu v otázkach spoločného záujmu.

Na druhej strane táto skutočnosť nemení nič na tom, že skôr, než sa to stane, očakáva EÚ od tureckých úradov, že budú neustále a bez váhania vystupovať v úlohe partnera a budúceho člena EÚ, a to aj vo vzťahoch s dôležitými hráčmi na Blízkom východe a v Eurázii.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. – (RO) Ako sociálna demokratka som hlasovala v prospech tejto správy, aby som tak Turecku vyjadrila podporu v prístupovom procese. Naliehavo žiadam Európsku komisiu a Radu, aby urýchlili priebeh rokovaní a aby zároveň otvorili kapitolu o energetike, najmä v aktuálnom kontexte hospodárskej krízy, a nezabúdali na to, akým významným spôsobom môže Turecko prispieť k energetickej bezpečnosti v Európe.

Rovnako vítam aj skutočnosť, že turecký parlament prijal v máji 2008 balík opatrení pre zamestnanosť zameraný na podporu pracovných príležitostí pre ženy, mládež a osoby s postihnutím. Chcela by som však vyjadriť svoje znepokojenie nad pretrvávajúcou nepriaznivou situáciou na trhu práce, na ktorom sa obyvateľstvo v produktívnom veku podieľa iba 43 % mierou, a nad celkovým poklesom zamestnanosti žien.

Podporujem výzvy tureckej vláde, aby podnikla ďalšie konkrétne kroky na posilnenie postavenia žien v politickom, hospodárskom a finančnom sektore, napríklad prostredníctvom dočasných opatrení na zvýšenie ich aktívnej účasti v politike.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti správe o pokroku Turecka za rok 2008. Skutočnosť je taká, že z nášho hľadiska stále existuje priveľa nevyriešených problémov na to, aby sme mohli prehlásiť, že v prístupových rokovaniach, ktoré sa začali takmer pred štyrmi rokmi, bol zaznamenaný výrazný pokrok. Chcel by som poukázať predovšetkým na situáciu kurdských obyvateľov, na trest smrti, ktorý sa v Turecku stále uplatňuje, a na kultúrne a náboženské otázky, ktoré je potrebné riešiť. K týmto problémom sa za žiadnych okolností nedá pristupovať povrchne či ľahkovážne.

  Renate Sommer (PPE-DE), písomne. – (DE) Vítam jasnú väčšinu hlasov v prospech uznesenia o Turecku. Musíme tureckej vláde dať jasne najavo, že stagnácia reformného procesu, ktorý trval štyri roky, má svoje následky.

Výrazne sa zhoršila najmä sloboda prejavu a sloboda tlače. Dôkazom toho je v súčasnosti najmä správanie sa tureckej vlády vo vzťahu k mediálnej skupine Doğan. Zničujúce pokuty, ktoré vláda požaduje v súvislosti s údajným daňovým podvodom, sú neprimerané a možno ich prirovnať k cenzúre médií.

Z hľadiska náboženskej slobody krajina nedosiahla žiaden pokrok, a to napriek novému zákonu o nadáciách. Diskriminácia a obťažovanie náboženských menšín stále pretrváva. Som rada, že môj návrh na vyzvanie Turecka, aby zrušilo svoje plány na vyvlastnenie kláštora Sv. Gabriela v Tur Abdine, bol zahrnutý do návrhu uznesenia.

Rovnako žiadame, aby Turecko začalo dodržiavať ekologické a environmentálne normy EÚ a aby chránilo práva postihnutého obyvateľstva v súvislosti s projektom výstavby hrádzí v juhovýchodnej Anatólii.

Namiesto toho, aby sa Turecko snažilo pokračovať vo svojej ceste k splneniu kodanských kritérií, ešte viac sa vzďaľuje od našich základných hodnôt. Zamýšľa teda vláda Tureckej republiky skutočne postaviť svoju krajinu na nových demokratických základoch? Súdny proces proti vládnej Strane spravodlivosti a rozvoja a záhadné súdne konanie voči členom zločineckej organizácie Ergenekon nám poskytujú obraz silne rozpoltenej spoločnosti, ktorá nie je ochotná ani schopná splniť úlohy predkladané Európskou úniou. Je preto načase, aby sme konečne začali konkrétne hovoriť o privilegovanom partnerstve medzi Európskou úniou a Tureckom.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. – Hoci jadro tejto správy podporujem, chcem vyjadriť nesúhlas s nedostatkom rovnováhy predovšetkým v otázke Cypru. Dôrazne nesúhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 14 a 15, ktoré sú vo viacerých otázkach mierené výhradne proti Turecku, vrátane otázky plnenia medzinárodných záväzkov, a neobsahujú ekvivalentné výzvy pre grécku stranu alebo pre grécko-cyperské úrady. V priebehu štádia výborov nebol prijatý môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh namierený proti myšlienke, že riešenie cyperskej otázky by sa malo dosiahnuť prostredníctvom jednostranných opatrení zo strany Turecka. Ako predbežný krok som vyzval Radu, aby začala v praxi plniť svoj záväzok z 26. apríla 2004 a ukončila tak izoláciu turecko-cyperskej komunity. Hlasoval som v prospech tejto správy, napriek tomu však na svojich výhradách trvám.

– Návrh uznesenia (B6-0106/2009)

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Komunistická strana Grécka hlasovala proti návrhu uznesenia o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko (BJRM). Strana opakovane hlasovala proti integrácii BJRM a ostatných krajín do EÚ, a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré hlasovala aj proti integrácii Grécka.

Návrh uznesenia obsahuje výzvu na urýchlenie integrácie BJRM do EÚ, aby bolo možné protektorát USA/NATO zmeniť na protektorát EÚ/USA/NATO a čo najskôr krajinu pripojiť k EÚ. Strany Nová demokracia, Panhelénske socialistické hnutie (PASOK), Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) a Ľudová ortodoxná strana zhromaždenia (LAOS) s týmto všeobecným smerovaním súhlasia, pričom sa ich „odlišnosti“ v názoroch na túto otázku zameriavajú na názov BJRM, v dôsledku čoho hlasovali proti tejto správe, ktorá je z hľadiska Grékov negatívna, keďže ich vyzýva, aby nebránili integrácii BJRM do EÚ.

Komunistická strana Grécka hlasovala proti všetkým príslušným správam, pretože zastáva názor, že otázka názvu patrí medzi všeobecné imperialistické zásahy na Balkáne a je prejavom rivality medzi imperialistickými mocnosťami. Preto teraz zaujala stanovisko k nedotknuteľnosti hraníc a skutočnosti, že neexistujú žiadne neuspokojené ani iné požiadavky. Neexistuje žiadna macedónska etnická menšina. Slovo Macedónsko je geografický pojem. Strany Nová demokracia, PASOK, SYRIZA a LAOS, hlásiace sa k filozofii európskej jednosmernej politiky, zatajujú pred balkánskymi národmi politickú účelnosť EÚ, ktorá otázku menšín rieši v závislosti od svojich záujmov.

Komunistická strana Grécka podporuje jednotný boj balkánskych národov proti imperializmu a nesúhlas s politikou USA/NATO/EÚ.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti návrhu uznesenia o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2008. Dostali sme sa do situácie, kedy sa musíme rozhodnúť, či chceme vytvoriť veľký spoločný trh, pre ktorý je, samozrejme, potrebné stanoviť jasné pravidlá, alebo či chceme vytvoriť Európu, ktorá je vyjadrením spoločnej silnej a zvrchovanej identity. Z tohto dôvodu, na základe bodov uvedených v návrhu uznesenia, ktoré považujem za nedostatočné, uvedenú správu nepodporím.

– Správa: Annemie Neyts-Uyttebroeck (A6-0112/2009)

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE), písomne. – (RO) Inštitúcie EÚ musia, podľa môjho názoru, aj naďalej podporovať Medzinárodný trestný tribunál v Haagu. Tento tribunál odsúdil mnoho vojnových zločincov, súčasne však nesmieme zabúdať ani na širší význam jeho rozhodnutí, napríklad do akej miery prispel k procesu zmierovania národov na západnom Balkáne.

Rád by som upozornil aj na skutočnosť, že niektoré obvinenia, rozhodnutia a rozsudky tribunálu sa v rôznych častiach západného Balkánu aj mimo neho považujú za kontroverzné. Tieto reakcie sú zdrojom cenných skúseností a budú súčasťou odkazu tribunálu. Zároveň však vyzdvihujú potrebu odvolacieho senátu a informačného programu.

Nesmieme však zabúdať, že mnoho ďalších vojnových zločincov stále nebolo odsúdených. Inštitúcie EÚ musia podporovať vyšetrovania, ktoré sa vedú v štátoch západného Balkánu na vnútroštátnej úrovni. Rada EÚ musí zverejniť jasné normy na hodnotenie výkonu súdov v krajinách západného Balkánu po skončení pôsobnosti Medzinárodného trestného tribunálu.

Zodpovedné osoby musia byť riadne odsúdené a potrestané, a to jednotlivo podľa spáchaných skutkov.

Spravodlivosť sa musí uplatňovať rovnako pre všetkých.

  David Martin (PSE), písomne. – Hlasoval som v prospech tejto správy, ktorá zabezpečí, že všetci tí, ktorí páchali vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii, neuniknú pred spravodlivosťou. Podporujem túto správu, pretože umožní o dva roky predĺžiť mandát Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktorý zabezpečuje trestné stíhanie páchateľov vojnových zločinov v bývalej Juhoslávii, čím mu poskytne dostatok času na ukončenie prebiehajúcich súdnych procesov.

– Návrh uznesenia (B6-0113/2009)

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som v prospech uznesenia Európskeho parlamentu o vode so zreteľom na 5. svetové fórum o vode, pretože som presvedčená, že naliehavo potrebujeme návrh globálnych politík v oblasti vodného hospodárstva a zásobovania vodou, aby sme splnili rozvojové ciele tisícročia. V nich sa do roku 2015 predpokladá zníženie o polovicu percentuálneho podielu obyvateľov, ktorí nemajú trvalý prístup k pitnej vode.

Celosvetová finančná kríza však znamená, že členské štáty musia zvýšiť svoju podporu najmenej rozvinutým krajinám, a to prostredníctvom verejnej rozvojovej pomoci a spolupráce v oblasti prispôsobenia sa a znižovania dôsledkov zmeny klímy.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Horlivé privatizačné a liberalizačné tendencie väčšiny Európskeho parlamentu neobišli dokonca ani vodu. Vyhlásenia v uznesení, hoci v podmieňovacom spôsobe, ktoré znejú „voda je spoločným majetkom ľudstva a prístup k pitnej vode by mal byť základným a univerzálnym právom“ a že „voda sa považuje za verejné vlastníctvo a je potrebné, aby bola pod verejným dozorom“, sú správne. To, čo sa uznesením sleduje, je však vážne a neprijateľné. Uvádza sa v ňom, že zatiaľ čo voda môže byť pod verejným dozorom, môže s ňou „čiastočne alebo v plnej miere“ hospodáriť súkromný sektor. Čo znamená, že investičná úloha v oblasti zachytávacích a zásobovacích infraštruktúr bude aj naďalej patriť pod verejný dozor, zatiaľ čo súkromný sektor sa ujme ziskovej časti úlohy, teda spoplatňovania spotrebiteľov. Takéto pokusy sa už uskutočnili v niektorých krajinách, najmä v Latinskej Amerike, a došlo tam k niekoľkonásobnému zvýšeniu cien a zníženiu kvality.

Takisto nesúhlasíme s prenášaním zodpovednosti na plecia poľnohospodárov, pričom sa pristupuje rovnako k poľnohospodárskym priemyselným subjektom a k drobným poľnohospodárom, čím sa ceny vody pre drobných poľnohospodárov stávajú privysokými. S narastajúcou kapitalistickou krízou sa voda stáva lákavým artiklom, ktorý môže priniesť zisk, taký potrebný pre kapitál. Naďalej zastávame názor, že voda musí byť výhradne vo verejnom vlastníctve, a to z hľadiska jej zachytávania aj dodávky.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som v prospech uznesenia pána Bermana so zreteľom na 5. svetové fórum o vode. Svetové fórum o vode zasadá každé tri roky a budúci týždeň sa bude konať v Istanbule. Fórum je miestom pre diskusiu a informovanie o politických rozhodnutiach vo svete v oblasti hospodárenia s vodou a vodnými zdrojmi a v oblasti prípravy základov pre ne.

Pred dvoma rokmi som osobne vypracovala správu o hospodárení s vodou v rozvojových krajinách pre Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ. Zo správy pána Bermana je rovnako zrejmé, že zlá situácia v oblasti vody vo svete je do značnej miery zapríčinená nesprávnym hospodárením s ňou. Podpora je potrebná najmä v záujme rozvoja regionálnych procesov rozhodovania a spolupráce.

Takisto je samozrejmé, že verejný sektor nemôže poskytnúť takú výšku finančných prostriedkov ako Svetová banka, t. j. v odhadovanej výške 49 miliárd USD ročne (až do roku 2015) na rozvoj vodných infraštruktúr. Riešenie problémov s dodávkou vody by mohlo ponúknuť prípadné zriadenie potrebných fondov prostredníctvom dohôd o partnerstve medzi verejným a súkromným sektorom predovšetkým preto, že štátne podniky trpia nedostatkom financií a neexistuje možnosť privatizácie.

Rovnako nesmieme pri hľadaní riešenia problémov s vodou podceňovať dôležitosť výskumu. Primeraný monitoring a investície do podzemných vodných zdrojov sú tiež mimoriadne dôležité. Tak ako energia, aj voda sa stáva čoraz viac politickou záležitosťou a na zabezpečenie prístupu k nej bude treba mimoriadne intenzívne bojovať. Vzniká tu samozrejmá potreba povýšiť otázku vody na politickú prioritu, a to skôr než bude neskoro.

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL), písomne. – (NL) v záverečnom hlasovaní som hlasovala proti tomuto uzneseniu. Neurobila som to preto, že by celkové znenie správy bolo zlé, ale preto, že jeden jej bod bol z môjho pohľadu taký dôležitý, že som jednoducho nemohla hlasovať „za“. Voda nie je obchodovateľnou komoditou, ale základnou životnou potrebou a čímsi, na čo má právo každý.

Využívanie vody nie je pre ľudské bytosti otázkou voľby, ale základnou podmienkou pre život, a preto nie je správne, ak sa pokladá za obchodnú alebo hospodársku komoditu. Poskytovanie vody musí byť, a aj naďalej ostať, v rukách verejného sektora. Európsky parlament už vo svojich stanoviskách objasnil, že na vodu má právo každý, a znenie tejto správy by uvedený postoj oslabilo.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Voda je základnou podmienkou života na zemi. Zodpovednosť za zachovanie prístupu k tejto nevyhnutnej surovine však nespočíva na pleciach EÚ. Riešenia pre lepší prístup k vode by mali krajiny vo svete hľadať prostredníctvom medzinárodnej spolupráce v rámci spolupráce v Organizácii Spojených národov (OSN).

Keďže návrh spravodajcu je namierený úplne iným smerom, rozhodol som sa hlasovať proti uzneseniu.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. – (RO) Trvalo udržateľný rozvoj si nemožno predstaviť bez ochrany a správneho hospodárenia s nevyhnutne potrebnými zdrojmi VODY. Bezvýhradne podporujem body č. 15 a 16 uznesenia, zamerané na podporu miestnych verejných orgánov v ich úsilí zaviesť demokratické hospodárenie s vodou, ktoré bude účinné, transparentné, regulované a zamerané na dodržiavanie trvalo udržateľných rozvojových cieľov v záujme uspokojenia potrieb obyvateľov.

Chcela by som sa pripojiť k požiadavke predloženej Komisii a Rade, aby uznali kľúčovú úlohu miestnych orgánov pri ochrane a hospodárení s vodou, aby sa tieto orgány stali zodpovedné za hospodárenie s vodou. Vyjadrujem poľutovanie nad skutočnosťou, že právomoci miestnych orgánov v Európskej únii sa vo väčšej miere nevyužívajú v európskych programoch spolufinancovania.

Pre Rumunsko, ktorému bolo udelené prechodné obdobie v tejto oblasti do roku 2018, je urýchlenie investícií mimoriadne dôležité najmä teraz, keď je chudobné obyvateľstvo najviac vystavené vplyvom zmeny klímy a najmenej schopné prispôsobiť sa im.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som v prospech návrhu uznesenia o 5. svetovom fóre o vode, ktoré sa bude konať v Istanbule. Som pevne presvedčený, že voda je spoločným majetkom ľudstva a prístup k nej by mal byť základným a univerzálnym právom. Okrem toho súhlasím s tvrdením, že by sa mala voda vyhlásiť za verejné vlastníctvo a je potrebné, aby bola pod verejným dozorom, bez ohľadu na to, či s ňou čiastočne alebo v plnej miere hospodári súkromný sektor. V neposlednom rade dúfam, že systémy celkových dotácií zásobovania vodou, ktoré bránia stimulom účinného hospodárenia s vodou a vyvolávajú plytvanie, budú zrušené s cieľom uvoľniť finančné prostriedky určené na cielené dotácie, najmä pre chudobných obyvateľov a obyvateľov na vidieku, v záujme toho, aby sa vytvoril prístup s primeranou cenou pre všetkých.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Voda je veľmi vzácnou surovinou a prístup k čistej pitnej vode na celom svete musí byť kľúčovou prioritou. V roku 2009 ostáva stále veľa ľudí v rozvojových krajinách bez prístupu k čistej pitnej vode. Musíme svoje úsilie zamerať na pomoc krajinám a komunitám v najchudobnejších častiach sveta, aby získali prístup k tejto surovine.

  Gary Titley (PSE), písomne. – Dejiny sú plné vojen o prístup na určité územia či prístup k rope, obávam sa však, že pri porovnaní s potenciálnymi budúcimi konfliktami o prístup k vode by vyzerali len ako bezvýznamné potýčky.

Voda je najdôležitejšia zo všetkých surovín: život bez vody nie je možný. Dokonca aj v rozvinutých krajinách pozorujeme vážne problémy s nedostatkom vody. Dôsledky na menej rozvinuté krajiny sú katastrofálne.

Medzinárodné spoločenstvo musí začať brať otázku prístupu k vode oveľa vážnejšie, kým nebude neskoro. Ako sme mohli vidieť tento týždeň v Kodani, zmena klímy naberá alarmujúcu rýchlosť, a tým sa nedostatok vody bude len ďalej zhoršovať. Prístup k čistej vode je základným ľudským právom, urobme mu teda veľkú kampaň.

– Návrh uznesenia (B6-0114/2009)

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. – Podporujem toto uznesenie, v ktorom sa predkladajú konkrétne odporúčania Európskej komisii, aby posilnila svoju podporu zdravotným službám v subsaharskej Afrike a preskúmala vyváženosť financovania ES s cieľom uprednostňovať podporu systému zdravotnej starostlivosti.

Polovica obyvateľstva subsaharskej Afriky ešte stále žije v chudobe. Afrika je jediným svetadielom, ktorý nerobí pokroky v oblasti RCT, najmä v troch cieľoch, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou – detská úmrtnosť, úmrtnosť matiek a boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii – a ktoré majú v riešení otázky chudoby kľúčový význam, ale pri ktorých je najmenej pravdepodobné, že sa dosiahnu do roku 2015. Na dosiahnutie RCT v oblasti zdravotníctva potrebuje infraštruktúra základnej zdravotnej starostlivosti stabilnú a dlhodobú finančnú podporu. Musí tu byť zahrnutý aj prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia.

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie uznesenia o prístupe k zdravotníckym službám v subsaharskej Afrike. Táto časť Afriky sa bez skutočného zlepšenia zdravotného stavu svojho obyvateľstva nebude môcť rozvíjať. Zoznam zdravie ohrozujúcich faktorov v tomto regióne je mimoriadne dlhý a notoricky známy, pričom skutočnosť, že tieto faktory skutočne existujú, jednoznačne potvrdzuje odhadovaná dĺžka života obyvateľov. Priemerná dĺžka života v jednotlivých krajinách sa tu často približuje dĺžke života obyvateľov Európy v stredoveku. Je to veľmi smutná, poľutovaniahodná a frustrujúca skutočnosť, mala by však slúžiť ako motivácia rozvinutým a bohatším krajinám, aby tomuto regiónu poskytli intenzívnejšiu a efektívnejšiu pomoc. Zapájanie sa do projektov určených na záchranu života je dobrá vec. Nič ľudskejšie a zároveň európskejšie neexistuje. Zachráňme tých, ktorých životy sú v ohrození. To je to najmenej, čo môžeme urobiť.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Utrpenie ľudí v subsaharskej Afrike, ktoré spravodajca vykresľuje vo svojej správe, nám strašným spôsobom pripomína, aké dôležité je naďalej a intenzívnejšie bojovať proti chudobe.

Návrhy, ktoré spravodajca predkladá, sú však v plnej miere založené na myšlienke, že v politike zahraničnej pomoci členských štátov by mala hlavnú úlohu zohrávať EÚ. My v strane Júnové hnutie s touto myšlienkou nesúhlasíme. EÚ nesmie vykonávať operácie zahraničnej pomoci a nemala by sa ani pokúšať o zasahovanie do činnosti členských štátov v tejto oblasti.

Zahraničná pomoc predstavuje oblasť, v ktorej sú, žiaľ, naše skúsenosti skľučujúce. Je preto dôležité, aby sme mohli skúšať nové formy zahraničnej pomoci. Naša krajina Švédsko sa aktuálne pokúša hľadať nové a zaujímavé spôsoby jej poskytovania. V tejto historickej dobe je nanajvýš nesprávne, ak sa členským štátom opakovane prekazí príležitosť začať uvažovať iným spôsobom a zreformovať politiku zahraničnej pomoci. Zodpovednosť za zahraničnú pomoc je, a mala by aj naďalej ostať, záležitosťou členských štátov.

Medzinárodná spolupráca s cieľom nájsť nové riešenia na zlepšenie zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike by sa mala v prvom rade hľadať v rámci Organizácie Spojených národov a nie EÚ.

Z tohto dôvodu som hlasoval proti tomuto uzneseniu.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za návrh uznesenia o rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike. Výška pomoci zdravotníctvu zo strany ES sa v pomere k celkovej rozvojovej pomoci nezvýšila od roku 2000, a to napriek záväzku Komisie prispieť k splneniu rozvojových cieľov tisícročia a k boju proti kríze zdravotníctva v subsaharskej Afrike. Z tohto dôvodu verím, že je správne a nevyhnutné, aby sme prijali spoločný záväzok s cieľom zlepšiť výsledky zdravotníctva a splniť ciele rozvoja zdravotníctva odsúhlasené na medzinárodnej úrovni.

– Návrh uznesenia (B6-0111/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za návrh uznesenia o uplatnení jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Som toho názoru, že je mimoriadne dôležité, aby sme podporili vytvorenie oblasti SEPA, ktorá podlieha účinnej hospodárskej súťaži a nerozlišuje medzi cezhraničnými a domácimi platbami v eurách. No a napokon verím aj, že treba, ako je uvedené v návrhu, vyzvať Komisiu, aby stanovila jasný, primeraný a záväzný konečný termín na prechod na produkty SEPA, ktorý by nemal byť neskôr ako 31. decembra 2012, pričom po tomto dátume by všetky platby v eurách museli byť podľa noriem SEPA.

  Peter Skinner (PSE), písomne. – Európska parlamentárna labouristická strana (EPLP), si želá, aby jednotná oblasť platieb v eurách bola úspešná. Preto nemôžeme podporiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto správe, v ktorých sa žiada predĺženie doby existencie mnohostranného výmenného poplatku (MIF). Tento poplatok nie je konkurencieschopný a má za následok zvyšovanie nákladov spotrebiteľov. Tým by sa narušila hlavná myšlienka cieľa tejto správy, ktorým je zabezpečiť prostredníctvom jednotného trhu odstránenie bariér a zníženie nákladov. Toto uznesenie sme v konečnom hlasovaní nemohli podporiť, keďže uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli prijaté.

– Správa: Maria Eleni Koppa (A6-0062/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu. Podporujem správu pani Koppovej o dôležitosti strategického partnerstva medzi EÚ a Brazíliou, pretože partnerské strany sa stotožňujú v nazeraní na svet na základe vzájomných historických, kultúrnych a hospodárskych väzieb. Spoločne môžu podporiť zmenu a riešenia na globálnej úrovni, napríklad formou úzkej spolupráce na podpore a realizácii rozvojových cieľov tisícročia s cieľom riešiť problémy chudoby a hospodárskej a sociálnej nerovnosti na globálnej úrovni, formou posilňovania spolupráce v oblasti rozvojovej pomoci vrátane trojstrannej spolupráce a rovnako aj spoločným bojom proti medzinárodnému terorizmu, obchodovaniu s drogami a kriminalite.

So zreteľom na ústrednú úlohu, ktorú Brazília zohrávala v rámci procesov integrácie Latinskej Ameriky, a na záujem EÚ o upevnenie dialógu s touto oblasťou, EÚ víta iniciatívy, ktoré vyvíja Brazília s cieľom podporiť politickú a hospodársku integráciu medzi krajinami Latinskej Ameriky. Rovnako súhlasíme s tým, že Brazília si zasluhuje jednoznačné uznanie za úlohu, ktorú zohrávala ako hlavný propagátor nedávno vytvorenej Únie juhoamerických národov (UNASUR).

Musíme uznať, že Brazília úspešne hrala úlohu sprostredkovateľa v riešení regionálnych konfliktov v Latinskej Amerike, pričom vychádzala z dodržiavania zásad národnej zvrchovanosti, nezasahovania a neutrality, čo malo pozitívny vplyv na politickú stabilitu v tejto oblasti.

  Vasco Graça Moura (PPE-DE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu. Brazília bola poslednou spomedzi tzv. krajín BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), ktorá sa zúčastnila na samite s EÚ. Tento samit sa konal v júli 2007 počas portugalského predsedníctva. Išlo preto o prirodzený prejav vzťahov, ktoré Portugalsko s Brazíliou vždy udržiavalo. Ako bolo v tomto Parlamente povedané v septembri 2007, Brazília je krajinou, ktorej 200 miliónov obyvateľov hovorí jedným z najpoužívanejších európskych jazykov na svete, portugalčinou, a ktorej historické, civilizačné a kultúrne tradície sú veľmi blízke tým európskym. Túto skutočnosť potvrdzujú mnohé politické dohody uzatvárané v priebehu histórie až do dnes. Vzťah medzi týmito dvoma krajinami napomôže v budovaní ďalších mostov medzi Európou a Latinskou Amerikou.

Vzhľadom na uznaný potenciál Brazílie, jej súčasnú hospodársku situáciu a politické výsledky na regionálnej a globálnej úrovni sa toto strategické partnerstvo nesmie považovať za prekážku na ceste k iným partnerstvám so zoskupením Mercosur. V skutočnosti by malo slúžiť ako príklad situácie, keď sa EÚ podarilo získať potrebný konsenzus o spoločných obchodných a politických záujmoch. Treba poznamenať, že obe strany nazerajú na mnohostranné opatrenia ako na základné opatrenia, zakotvené v systéme Organizácie Spojených národov a v rámci Svetovej obchodnej organizácie.

Na záver musím povedať, že som celkom zvedavý na budúci rozsah protokolov o spolupráci v oblasti vzdelávania a kultúry.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pani Koppovej o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Brazíliou. Strategické partnerstvo má výnimočný význam; malo by byť novým podnetom na uzatvorenie dohody o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur, ktorá sama osebe predstavuje strategický cieľ EÚ spočívajúci v prehĺbení hospodárskych a obchodných vzťahov, ako aj v rozšírení politického dialógu a spolupráce medzi oboma regiónmi. Strategické partnerstvo by navyše malo byť nástrojom na podporu demokracie a ľudských práv, zásad právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na globálnej úrovni.

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh odporúčania Európskeho parlamentu Rade o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Brazíliou, pretože mám pocit, že tento návrh je prospešný pre obe strany a že môže prispieť k rozvoju väzieb medzi uvedenými dvoma stranami s cieľom zabezpečiť spoločné dobro pre obe oblasti ako aj v celom svete.

– Správa: José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (A6-0028/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za. Vzhľadom na skutočnosť, že Mexiko a EÚ udržiavajú vzťahy spolupráce od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, stotožňujem sa s nádejou, že v súlade s vyhlásením zo San Salvadoru bude strategické partnerstvo nástrojom, ktorým sa posilní spolupráca medzi oboma stranami na medzinárodných fórach, ktorými sú Svetová banka, Medzinárodný menový fond, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), skupina G-20 a G8+G5, a prostredníctvom ktorého sa budú hľadať riešenia svetovej finančnej krízy a navrhovať spoločné odpovede zamerané na obnovenie dôvery vo finančné inštitúcie.

Strategická geografická poloha Mexika ho predurčuje na úlohu „mosta“ medzi severnou a južnou Amerikou a medzi karibskou a tichomorskou oblasťou. Dúfame, že toto strategické partnerstvo pomôže inštitucionalizovať každoročné samity EÚ – Mexiko a poskytne nový podnet globálnej dohode medzi EÚ a Mexikom v rôznych politických oblastiach (vrátane ľudských práv), v oblasti bezpečnosti, boja proti pašovaniu narkotík, životného prostredia a spolupráce v technickej i kultúrnej oblasti.

V súvislosti s uznesením Rady z 11. októbra 2007 o vraždách žien v Mexiku a Strednej Amerike a úlohe Európskej únie v boji proti tomuto javu dúfame v rozšírenie dialógu a spolupráce a vo vzájomnú výmenu osvedčených postupov.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vítam správu pána Salafrancu Sáncheza-Neyru o strategickom partnerstve EÚ a Mexika. Je mimoriadne dôležité, aby toto strategické partnerstvo znamenalo kvalitatívny skok vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Mexikom na multilaterálnej úrovni v otázkach svetového významu a aby posilnilo rozvoj bilaterálnych vzťahov.

Preto plne verím, že strategické partnerstvo umožní na základe spoločných záujmov a obáv posilniť koordináciu postojov v krízových situáciách a otázkach svetového významu. V neposlednom rade dúfam, že toto partnerstvo bude znamenať príležitosť na prediskutovanie otázky, ako lepšie uplatniť doložku o ľudských právach a demokracii a posúdiť jej dodržiavanie, vrátane rozvoja jej pozitívnej dimenzie, pretože ide o základné hodnoty vo všetkých dohodách a pre obe strany.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – EÚ by sa mala väčšmi zaujímať o rastúce násilie v Mexiku v dôsledku drogových vojen. Zdvojnásobenie počtu vrážd súvisiacich s drogovým násilím predstavuje skutočne znepokojujúcu situáciu.

– Návrh uznesenia (RC-B6-0135/2009)

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Priaznivé názory, ktoré deklarujú jednotlivé politické strany, samozrejme, s výnimkou komunistov (a majú na to dôvod), nie sú nič iné ako potvrdenie politickej korektnosti, ktorú šíria zástancovia myšlienok hippies z medzinárodného šoubiznisu. V kauze Tibet skutočný boj za oslobodenie pridusilo smrteľné zovretie trendových Európanov, ktorým chýba duchovnosť. Ide o typický príklad toho, čo sa v rámci vnútornej a medzinárodnej politiky nemá robiť.

Členovia Parlamentu by najradšej čo najzdvorilejšie odsúdili požiadavky čínskych komunistov, zatiaľ čo sa vyhlasujú za zástancov autonómie regiónu, ktorý nie je historickým Tibetom. Myšlienka autonómie Tibetu, iniciatíva „Zachráňte Tibet“, je len mávaním vodítka pred bezmocnou elitou a národom, ktorý je ničený tak po psychickej, ako aj po fyzickej stránke.

Príklad Tibetu, rovnako ako príklady iných utláčaných národov, dokazuje, čo sa stane, ak sa vlády zmocní komunistický diktátorský režim a ako zbraň proti akémukoľvek návratu späť, či už na politickej, etnickej, kultúrnej alebo duchovnej úrovni, sa používa invázne prisťahovalectvo.

Tibet bezpochyby premeškal príležitosť opäť nadobudnúť svoju zvrchovanosť, keď po úteku svojho vodcu do exilu nepokračoval v ozbrojenom boji. Teraz sa treba vydať cestou boja za nezávislosť, za „slobodný Tibet“ a nie cestou otroctva udržiavaného pod zásterkou „autonómie na papieri“.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT)Vážený pán predsedajúci, bezvýhradne podporujem návrh uznesenia o 50. výročí tibetského povstania a dialógu medzi dalajlámom a čínskou vládou. Zneužívanie moci, nech už k nemu dochádza kdekoľvek, musíme odsúdiť. Na druhej strane však treba povedať, že Čínska vláda má, okrem iného, morálnu povinnosť okamžite a bezpodmienečne prepustiť všetkých ľudí, ktorí sú zadržiavaní iba preto, že sa zúčastnili na pokojnom proteste, a vysvetliť, čo sa stalo so všetkými ľuďmi, ktorí boli zabití alebo sú nezvestní, ako aj so všetkými zadržiavanými ľuďmi a zároveň uviesť, aké obvinenia boli proti nim vznesené.