Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2555(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B6-0121/2009

Rozpravy :

PV 12/03/2009 - 13.2
CRE 12/03/2009 - 13.2

Hlasovanie :

PV 12/03/2009 - 14.2
CRE 12/03/2009 - 14.2

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0144

Rozpravy
Štvrtok, 12. marca 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

13.2. Filipíny
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Nasledujúcim bodom je rozprava o šiestich návrhoch uznesenia o situácii na Filipínach.(1)

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt, autor. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, situáciu na Filipínach pozorujem už od čias, keď tam vládol ten nešťastník Ferdinand Marcos s manželkou. Odvtedy tento veľký ostrovný štát prežil množstvo vzostupov i pádov, vzostupov a pádov diktátorského režimu a pokusov získať slobodu, hospodárskych kríz a rozvoja smerujúceho k trhovému hospodárstvu, ktorý zakaždým udusila špina korupcie, nesprávneho hospodárenia a, žiaľ, aj neustálych autoritárskych invázií.

Pri pohľade na mapu vidíme, že tento ostrovný štát má mimoriadny strategický význam. Rovnako ako Indonézia, aj Filipíny ovládajú určité námorné trasy, ktoré sú kľúčové a mimoriadne dôležité pre naše hospodárstvo, ale aj pre hospodárstvo Ázie. Preto tak veľmi záleží na stabilite v tomto regióne, a preto musíme dať tým, ktorí sú pri moci, jasne najavo, že jedine prostredníctvom dialógu, dodržiavaním zásad právneho štátu, iba posilňovaním demokracie, infraštruktúry a malých a stredných podnikov môže táto krajina konečne získať dlhodobú stabilitu. Inak jej neustále bude hroziť kolaps a separatistické hnutia, hnutia na jednotlivých ostrovoch, náboženské a kultúrne hnutia, navzájom stojace proti sebe, budú ohrozovať jednotu krajiny. Táto otázka má preto pre Európsku úniu kľúčový význam.

 
  
MPphoto
 

  Erik Meijer, autor. – (NL) Vážená pani predsedajúca, mnohé štáty v iných častiach sveta vznikli ako dôsledok intervencie zo strany Európy. Sú to následnícke štáty kolónií európskych krajín, oblasti, ktoré sa v minulých storočiach dobýjali s cieľom lacno získať suroviny. Najdôležitejším účelom kolonizácie bola ťažba kovov a získavanie tropických rastlín, v niektorých prípadoch však dochádzalo aj k predaju ľudských bytostí do otroctva. Ľudia z úplne odlišných jazykových a kultúrnych prostredí museli odrazu žiť v takýchto kolóniách, oddelene od ľudí, s ktorými mali z jazykového i kultúrneho hľadiska oveľa viac spoločného.

Filipíny sa v roku 1898 podarilo od Španielska získať Spojeným štátom, ktoré následne ostrovy spravovali ako svoju vlastnú kolóniu až do roku 1946. Ako nezávislý štát sa táto krajina preslávila zlým spôsobom vlády. Otázkou je, či ide o náhodu. Takéto štáty nie sú výsledkom vôle ich obyvateľov. Neboli vytvorené smerom zdola nahor. Boli vybudované zhora nadol a pôsobením vonkajších vplyvov.

Takéto štáty nepredstavujú práve najlepšie prostredie pre vznik demokratického štátu v zmysle zásad právneho štátu a pre mierové riešenie spoločenských konfliktov. Často sú pokope udržiavané nasilu a armáda tu má veľkú moc. V takýchto krajinách nezriedka vzniká priestor pre zahraničné spoločnosti, ktoré zle zaobchádzajú so svojimi zamestnancami a vykorisťujú ich do úplného zničenia. Vodcom týchto krajín poskytujú výsady a bohatstvo a za to im je dovolené takto bezcharakterne sa správať.

Zneužívanie moci tohto charakteru má za následok vznik opozičných hnutí. Ak také hnutie vláda nepovažuje za právoplatnú opozíciu, ktorá sa môže pokojne rozvinúť do strany tvoriacej vládu, hnutie pravdepodobne ako pud sebazáchovy siahne po silovom riešení. Vláda následne zareaguje vlnou násilia s podporou štátu zrejme bez toho, aby priznala, že násilie vlastne pácha štát.

Od roku 2001 boli zavraždené alebo unesené stovky aktivistov, odborárov, novinárov a cirkevných predstaviteľov. Členov opozície, ktorí boli oslobodení na základe súdneho príkazu, štát bez ohľadu naň následne opäť uväznil. Páchateľov vrážd a únosov sa nikdy nepodarí vystopovať a potrestať. Zahraničné pokusy o sprostredkovanie krajina odmietla, prípadne ukončila.

Uznesenie správne vyzýva k väčšiemu úsiliu v oblasti sprostredkovania, kompromisov a mierových riešení. Bez integrácie opozičných hnutí do demokratického štátu v zmysle zásad právneho štátu ostanú Filipíny chaotickou krajinou, v ktorej sa nežije príjemne.

 
  
MPphoto
 

  Marios Matsakis, autor. – Vážená pani predsedajúca, situácia na ostrove Mindanao je vážna, stovky tisícok vnútorne vysídlených osôb tam žijú v zúfalých podmienkach. Dlhotrvajúce nepokoje sa na tejto poľutovaniahodnej situácii do určitej miery podieľajú, ale podieľa sa na nej aj nie celkom demokratický charakter jednotlivých, za sebou nasledujúcich filipínskych vlád, pričom práve ich považujú medzinárodné organizácie ako Rada OSN pre ľudské práva za zodpovedné, pretože sa tu do značnej miery preukázala beztrestnosť uplatňovania popráv bez súdneho konania a násilných zmiznutí stoviek filipínskych občanov, ktorých činnosť bola údajne v rozpore s oficiálnou politikou vlády.

Takáto beztrestnosť musí skončiť. Navyše musí vláda Filipínskej republiky čo najskôr obnoviť mierové rokovania s Islamským frontom oslobodenia Moroov a obe strany musia zastaviť násilie a svoje vzájomné nezhody vyriešiť za rokovacím stolom.

 
  
MPphoto
 

  Leopold Józef Rutowicz, autor. – (PL) Vážená pani predsedajúca, Filipíny sú štát s veľmi bohatou, hoci nešťastnou históriou. V roku 1521 krajinu dobyli Španieli, po tom, ako násilne prekonali silný odpor miestneho obyvateľstva. Po povstaní proti španielskej vláde v roku 1916 prevzali vládu nad Filipínami Spojené štáty. Krajina získala úplnú nezávislosť v roku 1946 po období čiastočnej okupácie Japoncami a mnoho rokov tu vládol diktátorský režim prezidenta Marcosa. V roku 1983 bol zavraždený Benigno Aquino, vodca demokratického opozičného hnutia. Na Filipínach sú aktívni prívrženci Islamského frontu oslobodenia Moroov aj komunistického hnutia. Teroristická skupina Abu Sayyaf chce dosiahnuť oddelenie južnej časti ostrovov od ostatnej časti Filipín. Štát sužuje korupcia. Ľudia umierajú na poľných cestách, trest smrti sa stále uplatňuje vo veľkom rozsahu a tí, ktorých existencia sa určitým skupinám zdá nepohodlná, sa tajne vraždia. Pokusy o zavedenie a podporu ľudských práv a demokratických zásad čelia v tomto štáte vážnym prekážkam. Hospodársky rozvoj Filipín a ich členstvo v Združení národov juhovýchodnej Ázie sú pozitívnym znamením.

Uznesením, ktoré podporujem, prispieva Európska únia k prijatiu konkrétnych opatrení na ukončenie vnútorného konfliktu na Filipínach a k opätovnému zavedeniu princípov právneho štátu.

 
  
MPphoto
 

  Raül Romeva i Rueda, autor.(ES) Vážená pani predsedajúca, na prípade Filipín jasne vidieť, že proces nastoľovania mieru niekedy vyžaduje, aby sme nehľadeli len jedným smerom.

V súčasnosti na Filipínach pracujeme na mnohých frontoch a každý z nich vyžaduje zvláštny prístup, v závislosti od svojho osobitého kontextu. Preto je dôležité pochopiť rozmanitosť riešení. V prípade Filipín existuje humanitárny rozmer, ale veľmi zreteľne tu cítiť i politický rozmer, pričom obidva majú zásadný význam, ak chceme v pozastavených mierových rozhovoroch pokročiť. Označujem ich za pozastavené, pretože to, čo ešte minulé leto vyzeralo ako správna cesta vpred, sa zablokovalo pre niekoľko incidentov a najmä preto, že Najvyšší súd posúdil memorandum o porozumení ako zjavne protiústavné.

To v podstate celý proces rokovaní zastavilo a vyžaduje reakciu medzinárodného spoločenstva, a to by som chcel zdôrazniť, na dvoch úrovniach.

Humanitárna úroveň je na prvom mieste. Podľa môjho názoru je jasné, že nielen situácia 300 000 vysídlených osôb, ale v zásade aj nespočetné množstvo obetí zmiznutí, mučení, ba dokonca sériových vrážd sa musí najprv prešetriť a následne je potrebná politická reakcia zo strany vlády, na naliehanie medzinárodného spoločenstva.

Po druhé je tu však potrebná aj politická reakcia. Nórsko určitý čas viedlo rokovania a zavádzalo rôzne rámcové postupy s cieľom dospieť k dohodám, ktoré by túto situáciu vyriešili. Je to určitý druh paralelnej diplomacie alebo tichej diplomacie; nie je to ten typ diplomacie, na aký sme u vysokých úradníkov zvyknutí, je však potrebná.

Niekedy má doslova zásadný význam, aby existovali takíto aktéri a zohrali úlohu, ktorej sa tu ujalo Nórsko, a som presvedčený, že Európska únia by mala nielen rozvinúť tento druh činnosti, ale v zásade aj podporovať akýkoľvek druh činnosti, ktorý by mohol povzbudiť dialóg a pomôcť pri riešení nezhôd medzi jednotlivými skupinami aktuálne zainteresovanými do sporov na Filipínach.

 
  
MPphoto
 

  Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, konflikt medzi vládou Filipínskej republiky a Islamským frontom oslobodenia Moroov z ostrova Mindanao trvá už celé desaťročia. Sprevádzajú ho teroristické útoky, za ktoré zodpovedá organizácia Abu Sayyaf, ako aj únosy a vraždy. V roku 2004 zahynulo pri bombovom útoku na trajekt v Manilskom zálive až 116 ľudí. Podľa informácií manilskej vlády spolupracuje Abu Sayyaf s al-Káidou. Únosy neustávajú. Mierové rozhovory boli prerušené v auguste minulého roku. Medzitým si už separatistický konflikt vyžiadal život 120 000 obetí. Pravidelne dochádza k porušovaniu ľudských práv. Vyzývame preto účastnícke strany konfliktu, aby začali rokovania zamerané na dosiahnutie dohody o hospodárskych, spoločenských a politických záležitostiach. Podporujeme akékoľvek opatrenie, ktoré má za cieľ zabezpečiť spravodlivý a dlhotrvajúci mier.

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, Filipíny, ako to mnohí kolegovia práve povedali, ešte stále čelia veľkým problémom: na jednej strane je to otázka menšín na ostrove Mindanao a na druhej strane početné popravy bez súdneho konania. Všetci si to dobre uvedomujeme.

Filipíny však ratifikáciou 12 medzinárodných zmlúv o ľudských právach a zrušením trestu smrti, na čom má veľkú zásluhu úloha obhajcu, ktorú zohrali Európsky parlament, Komisia a členské štáty, urobili výrazný pokrok v súvislosti so svojimi medzinárodnými záväzkami v záujme zabezpečenia a ochrany ľudských práv. Obraz o tejto krajine je teda zmiešaný, musíme však vidieť jeho záporné aj kladné stránky.

Situácia ľudských práv je však naďalej veľmi zložitá a na predkladanie týchto otázok využívame príležitosť pravidelných stretnutí vyšších úradníkov. Ľudské práva vyžadujú v našom vzťahu s Filipínami zvláštnu pozornosť rovnako ako príprava prezidentských volieb v roku 2010 a týmto smerom sme sa už začali uberať.

Preto by som sa rada zamerala na dlhodobý problém, a tým sú spomínané popravy bez súdneho konania. Počet vrážd novinárov bojujúcich za ľudské práva a aktivistov za práva využívať pôdu bezpochyby za posledné dva roky výrazne klesol. Z času na čas sa však opäť objavia a nedávno sa opäť takéto prípady vyskytli. Najznepokojujúcejšia je skutočnosť, že väčšina páchateľov ostáva na slobode. Tento problém sa stal veľmi citlivou politickou témou a narušil dôveru k vláde.

Pripravujeme začať „misiu EÚ – Filipíny na pomoc spravodlivosti“ v rámci nástroja stability. Chceme dosiahnuť vytváranie kapacít filipínskych súdnych orgánov vrátane polície a vojenského personálu, ktoré im pomôžu pri vyšetrovaní popráv bez súdneho procesu a zároveň umožnia trestne stíhať páchateľov vrážd.

Takisto máme prebiehajúce projekty na miestnej úrovni financované z nástroja EÚ pre demokraciu a ľudské práva a tie sa zameriavajú na podporu dodržiavania ľudských práv. V rámci týchto projektov sa monitoruje plnenie medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv, opatrenia na podporu ratifikácie Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a vzdelávanie v problematike volieb.

V súčasnosti revidujeme svoju spoluprácu so všetkými partnerskými krajinami v rámci strednodobého preskúmania a existujú dobré dôvody na to, aby sme zvýšili úsilie v oblasti dobrej správy vecí verejných, spravodlivosti a dodržiavania zásad právneho štátu na Filipínach.

Pokiaľ ide o mierový proces na ostrove Mindanao, zdá sa, že vláda je pripravená opäť začať rozhovory, no a my podporujeme pokračovanie rokovaní medzi jednotlivými stranami a, samozrejme, akúkoľvek možnú formu diskrétneho sprostredkovania. Medzitým muselo civilné obyvateľstvo opäť znášať tlak dlhotrvajúceho konfliktu a Úrad humanitárnej pomoci Európskej komisie (ECHO) mu poskytol významnú pomoc.

Napokon by som chcela dodať, že jednou z priorít našich vzťahov s Filipínami sú rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci, ktoré sa začali minulý mesiac v Manile. Aj v rámci tejto dohody sa snažíme nájsť spoločnú reč na tému ľudských práv.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.

Posledná úprava: 15. júna 2009Právne oznámenie