Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/0061(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A6-0117/2009

Rozpravy :

PV 23/03/2009 - 14
CRE 23/03/2009 - 14

Hlasovanie :

PV 25/03/2009 - 3.17
CRE 25/03/2009 - 3.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0183

Doslovný zápis z rozpráv
Pondelok, 23. marca 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

14. Dohoda o hospodárskom partnerstve ES/CARIFORUM – Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve medzi ES a Pobrežím Slonoviny – Dohoda o partnerstve ES – Cariforum – Dohoda o hospodárskom partnerstve ES – Pobrežie Slonoviny – Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve ES – Ghana – Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve ES – štáty tichomorskej oblasti – Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve ES – štáty SADC-DHP – Dohoda o hospodárskom partnerstve ES – štáty východnej a južnej Afriky – Dohoda o hospodárskom partnerstve ES – partnerské štáty Východoafrického spoločenstva – Dohoda o hospodárskom partnerstve ES – stredná Afrika (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o dohodách o partnerstve:

– odporúčanie (A6-0117/2009), ktoré predložil pán Martin v mene Výboru pre medzinárodný obchod k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa uzatvára Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi štátmi združenia Cariforum na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane (05211/2009 – C6-0054/2009 – 2008/0061(AVC)) a

– odporúčanie (A6-0144/2009), ktoré predložila pani Mannová v mene Výboru pre medzinárodný obchod k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa uzatvára dočasná Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Pobrežím Slonoviny na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane (05535/2009 – C6-0064/2009 – 2008/0136 (AVC)),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu o Dohode o hospodárskom partnerstve medzi štátmi združenia Cariforum na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pán Martin v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0033/2009 – B6-0203/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu o Dohode o hospodárskom partnerstve medzi štátmi združenia Cariforum na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pán Martin v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0034/2009 – B6-0204/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu o dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Pobrežím Slonoviny na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pani Mannová v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0047/2009 – B6-0217/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu o dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Pobrežím Slonoviny na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pani Mannová v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0048/2009 – B6-0218/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu o dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ghanou na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pán Fjellner v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0035/2009 – B6-0205/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu o dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ghanou na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pán Fjellner v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0036/2009 – B6-0206/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu o dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve (DHP) medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a štátmi tichomorskej oblasti na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pán Ford v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0037/2009 – B6-0207/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu o dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve (DHP) medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a štátmi tichomorskej oblasti na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pán Ford v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0038/2009 – B6-0208/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu o dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC DHP na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pán Sturdy v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0039/2009 – B6-0209/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu o dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC DHP na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pán Sturdy v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0040/2009 – B6-0210/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu o dočasnej dohode, ktorou sa ustanovuje rámec pre Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi štátmi východnej a južnej Afriky na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pán Caspary v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0041/2009 – B6-0211/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu o dočasnej dohode, ktorou sa ustanovuje rámec pre Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi štátmi východnej a južnej Afriky na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pán Caspary v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0042/2009 – B6-0212/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu o dohode, ktorou sa ustanovuje rámec Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a partnerskými štátmi Východoafrického spoločenstva na druhej strane, ktorú predložil pán Markov v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0043/2009 – B6-0213/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu o dohode, ktorou sa ustanovuje rámec Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a partnerskými štátmi Východoafrického spoločenstva na druhej strane, ktorú predložil pán Markov v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0044/2009 – B6-0214/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu o dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a strednou Afrikou na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pán Arif v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0045/2009 – B6-0215/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu o dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a strednou Afrikou na druhej strane, ktorú predložili pán Markov a pán Arif v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-0046/2009 – B6-0216/2009).

 
  
MPphoto
 

  David Martin, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, vždy, keď sme do problému priamo zainteresovaní, máme tendenciu zveličovať jeho význam, ale v tomto konkrétnom prípade si nemyslím, že by sme význam problematiky preceňovali. Dnes večer sa zaoberáme sériou dohôd, ktoré ovplyvňujú životy, kvalitu života a zdravie doslova miliónov ľudí v rozvojových krajinách.

Skôr, ako prejdem k obsahu mojej správy, chcel by som vzdať hold mojej kolegyni Glenys Kinnockovej, ktorá sa ako spolupredsedníčka Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ aktívne zaoberala problematikou dohôd o hospodárskom partnerstve (DHS) a usilovala sa informovať o hospodárskom vplyve DHS nielen tu v Parlamente, ale prezentovať záujmy krajín AKT po celom svete. Ako mnohí viete, Glenys uplynutím tohto volebného obdobia v Parlamente končí a myslím si, že nám bude veľmi chýbať jej práca, ktorú vykonávala v súvislosti s krajinami AKT, a najmä v oblasti dohôd o hospodárskom partnerstve.

DHP majú v tomto Parlamente zložitú históriu. Dochádzalo k vážnemu napätiu medzi obchodnými a rozvojovými cieľmi. Niektorým problémom sa bolo možné vyhnúť, ale niektoré, povedzme si otvorene, vyplývajú zo samotných zmlúv.

Po prvé, tieto zmluvy nám boli nanútené rozhodnutím WTO a o jednosmernej liberalizácii, ktorú si DHP v podstate vyžadujú, nie je jednoduché rokovať.

Po druhé, umelo stanovená lehota na dokončenie úplných a dočasných DHP znamenala, že rokovania, ktoré mali byť medzi rovnocennými partnermi, sa v podstate neuskutočnili, pretože ak by sa lehoty nedodržali, krajiny AKT mohli veľa stratiť.

Napokon – a nechcem ich kritizovať, ale taká bola realita pri rokovaniach – naše rokovania viedli obchodní experti. Tí sa prirodzene snažia dospieť k čo najvýhodnejšej dohode pre Európsku úniu. Ich cieľom nebolo nutne dosiahnuť najlepšie výsledky, pokiaľ ide o rozvoj. Opakujem: to nie je kritika, obchodníci sú naučení postupovať týmto spôsobom. Ale taká je realita rokovaní.

My ako Parlament sa od ukončenia rokovaní snažíme vyriešiť problém rovnováhy medzi obchodom a rozvojom.

Chcel by som uviesť svoje pripomienky z pozície spravodajcu DHP so štátmi združenia Cariforum, ktorá je, samozrejme, v súčasnosti jedinou úplnou dohodou o hospodárskom partnerstve. Keďže DHP bola podpísaná, nemôžeme zmeniť text, máme len možnosť vyjadriť svoje „za“ alebo „proti“. Myslím si, že ak nám Komisia a pani komisárka poskytnú určité záruky a výklad textu, mohli by sme DHP so štátmi združenia Cariforum tento týždeň odsúhlasiť.

Humpty Dumpty, jedna z postáv spisovateľa Lewisa Carrola, raz povedal pohŕdavým tónom: „Keď ja použijem nejaké slovo, tak má presne taký význam, aký preň vyberiem ja, nič viac a nič menej.“ Úprimne povedané, donedávna nám snaha pochopiť niektoré slová v DHP so štátmi združenia Cariforum tento výrok trochu pripomínala: nebolo vždy ľahké pochopiť, o čo v texte v skutočnosti ide.

Bol by som rád, keby nás pani komisárka dnes ubezpečila o niektorých skutočnostiach.

Po prvé, že doložka o preskúmaní v zmluve je skutočne doložkou o preskúmaní a že Komisia ju bude brať vážne: že sa v priebehu ďalších piatich rokov zameriame na rozvojové priority, ako sú zmiernenie chudoby, trvalo udržateľný rozvoj, diverzifikácia hospodárstva a účasť v plnení rozvojových cieľov tisícročia v snahe zabezpečiť, aby DHP boli v súlade so záujmami všetkých spomínaných skutočností, nie proti nim.

Po druhé, chcel by som, aby nás pani komisárka oboznámila s otázkami financovania DHP. Podľa výpočtov sa predpokladá, že pre štáty združenia Cariforum sa okrem súčasných prostriedkov Európskeho rozvojového fondu a ďalšieho finančného rámca vyčlenilo do roku 2013 približne 580 miliónov EUR. Podľa mňa – z môjho laického pohľadu – by tento objem mal na pokrytie požiadaviek DHP postačovať, pokiaľ budú zmluvy dobre postavené, ak sa využijú všetky prostriedky a priority karibských krajín budú v súlade s požiadavkami na využívanie prostriedkov. Okrem toho musíme zabezpečiť, aby členské štáty poskytli svoj podiel z celkového objemu 2 miliárd EUR, ktoré boli prisľúbené na „pomoc pre obchod“ v rozvojových krajinách. Musíme tiež upriamiť pozornosť na obdobie po roku 2013, v tejto otázke Komisia nemôže dať žiadne záruky, pretože tento problém sa týka Parlamentu a Rady, ale musíme si uvedomiť, že prostriedky a záväzky máme do roku 2013.

Tretie ubezpečenie sa týka doložky najvyšších výhod. Už som pani komisárke hovoril, že plne chápem, že Európska únia by mala trvať na presne rovnakých podmienkach, aké karibské krajiny poskytujú Spojeným štátom alebo inej významnej vyspelej krajine. Ale doložku najvyšších výhod by sme nemali využívať v prípade, že karibské krajiny uzatvoria výhodný obchod napríklad so skupinou afrických krajín.

Po štvrté – a to už prichádzam k záveru – pokiaľ ide o prístup k liekom, potrebujeme mať istotu, že sa v dohode so štátmi združenia Cariforum nevyskytne nič, čo by ohrozovalo mechanizmus TRIPS – tento mechanizmus by sa v žiadnom prípade nemal spochybniť.

Chcel by som, aby nás pani komisárka ubezpečila o všetkých spomínaných skutočnostiach, ale ešte predtým chcem povedať, že som presvedčený, že pani komisárka zmenila tón a charakter diskusie o DHP, a cením si prácu, ktorú v tejto oblasti vykonala.

 
  
MPphoto
 

  Erika Mann, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, máme pred sebou hlasovanie s cieľom schváliť dohodu s Pobrežím Slonoviny. Máme na výber len dve možnosti, a to hlasovanie „za“ alebo „proti“. Dúfam, že sa to jedného dňa zmení a Parlament sa tiež bude môcť zúčastňovať mandátnych rokovaní.

To situáciu trochu komplikuje. Pokiaľ ide o dohodu so štátmi Cariforum, existujú dva rozdiely. Predovšetkým rokujeme s vládou, ktorá nebola zvolená demokraticky. Po druhé, zaoberáme sa provizórnou dohodou, ktorej cieľom je najmä zabezpečiť dodržiavanie starých preferencií. Rokovanie o konečnej dohode ešte istý čas potrvá.

Chcela by som, aby nás pani komisárka Cathy Ashtonová uistila o viacerých záležitostiach, ktoré sú pre Pobrežie Slonoviny mimoriadne dôležité. Minulý víkend som sa znovu zúčastnila rozhovorov, z ktorých veľmi jasne vyplýva, že Komisia musí Pobrežiu Slonoviny poskytnúť úplne rovnaké istoty, aké komisárka garantovala v prípade SADC. Dovoľte mi, prosím, aby som uviedla najdôležitejšie body.

Prvý bod sa týka významnej flexibility. Táto flexibilita musí zahŕňať nasledovné skutočnosti: po prvé, začlenenie doložky o preskúmaní, ktorá bude rovnako flexibilná, takže sa nebude vzťahovať len na obdobie piatich rokov, ale môže sa v relatívne krátkom čase znovu prehodnotiť. Po druhé, o citlivých záležitostiach by sa malo hovoriť iba v prípade, ak si to krajina vyslovene želá. To sa týka najmä záležitostí Singapuru, ale prirodzene aj otázky integrácie dohody TRIPS a podobných tém.

Po tretie, pri rokovaniach s cieľom dosiahnuť regionálnu dohodu sa stretávame s problémom akceptovania regionálnych rozdielov. Pobrežie Slonoviny čelí špecifickému problému v dôsledku toho, že o dohode sa v súčasnosti rokuje a dohoda bude podpísaná samostatne, pričom cieľom do budúcnosti je rokovať o regionálnej dohode.

Po štvrté, je dôležité, aby v každej etape nových rokovaní bolo možné otvoriť problematiku, ktorá sa dosiaľ ešte nevyriešila, a aby tieto témy schválila Komisia.

V tejto súvislosti, pani komisárka, je potrebné vo vzťahu k Pobrežiu Slonoviny urobiť rovnaké ústupky, ako v prípade štátov SADC. Tento krok by zvýšil pravdepodobnosť pozitívnej reakcie zo strany Parlamentu. Máme jednoducho veľké obavy, a tieto obavy potvrdili aj mnohé mimovládne organizácie, že najmä v prípade Pobrežia Slonoviny Komisia spočiatku ukázala relatívne málo flexibility a to bol dôvod, prečo sa spomínané problémy nezohľadnili pri prechode z provizórnej dohody na úplnú dohodu. Preto by bol ústupok mimoriadne prospešný a umožnil by nám schváliť dohodu.

Okrem toho som počas diskusií s predstaviteľmi Pobrežia Slonoviny zistila, že majú veľké pochybnosti, či technická pomoc bude dostatočne rýchla a či zohľadníme všetky ich obavy. Ak som správne pochopila, zaujíma ich najmä Komisia a medzinárodné organizácie, ktoré im pomáhajú vstúpiť na trh malých a stredných podnikov, aby mohli využívať prístup na európsky trh. Pri rokovaniach a samotných rozhovoroch o záležitostiach Singapuru sú mimoriadne opatrní a vyjadrili želanie, aby sme im ukázali, ako môže spoločnosť využívať verejný majetok. Okrem toho majú záujem najmä o pomoc v záležitostiach spojených s technickými normami, ktoré sú pre nich v oblasti obchodu často veľkou bariérou.

Moja posledná pripomienka sa bude týkať Parlamentu. Ako som už spomenula, máme len dve možnosti, vyjadriť svoje „za“ alebo „proti“, a to prináša pomerne výrazné obmedzenia, pokiaľ ide o rozsah, v ktorom môže Parlament ovplyvniť hlasovanie. Chcela by som vám zvlášť pripomenúť, a nájdete to aj v našich textoch, že prípadné schválenie provizórnej zmluvy ešte nemusí znamenať, že budeme automaticky hlasovať v prospech úplnej zmluvy. V rámci monitorovacieho postupu si jednoznačne želáme, aby sa stal súčasťou pokračujúcich rokovaní a aby sme v určitom rozsahu, v rámci našich právomocí, mohli pokračovať v riešení problémov, ktoré som práve spomenula.

Na záver by som vás chcela požiadať, aby ste nás v krátkosti informovali, do akej miery bude mať neúspešná dohoda z Dauhy negatívny vplyv na Pobrežie Slonoviny, najmä pokiaľ ide o dovoz banánov.

 
  
MPphoto
 

  Helmuth Markov, autor.(DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán Solana, v tejto rozprave nejde len o balík šestnástich otázok na ústne zodpovedanie Rade a Komisii, osem nariadení a dve správy v rámci spolurozhodovacieho postupu, ale hovoríme aj o 79 rozvojových krajinách, s ktorými EÚ obnovuje obchodné vzťahy a vzájomnú spoluprácu. Obchod a spolupráca sú významnými nástrojmi v boji proti chudobe, ako aj v budovaní hospodársky a sociálne stabilnejších národných hospodárstiev. Tento proces v sebe zahŕňa predovšetkým poskytovanie podpory na vytváranie infraštruktúry, podpory zdravotnej starostlivosti, potravinovej nezávislosti, fungujúceho sociálneho systému, vzdelávania a kultúrnej výmeny.

V minulosti boli naše obchodné vzťahy s krajinami ATK založené na systéme „nerecipročných“ obchodných preferencií, ktoré umožňovali väčšine výrobkov pochádzajúcich zo štátov AKT bezcolný prístup na spoločný trh. V roku 2000 sa dohodlo, že do konca roku 2007 bude navrhnutá nová dohoda o partnerstve. Podľa tejto novej dohody sa jednostranné obchodné preferencie nahradia dohodami, ktoré budú zlučiteľné s pravidlami WTO a ktorých cieľom bude zmierniť a napokon odstrániť chudobu, ako aj podporiť trvalo udržateľný rozvoj, regionálnu integráciu, hospodársku spoluprácu a dobrú správu vecí verejných, pomôcť krajinám AKT v rozvoji ich hospodárskeho potenciálu a postupne ich začleniť do svetového hospodárstva. Okrem toho sa rozšírili výrobné kapacity týchto krajín a prijali sa opatrenia na podporu súkromných podnikov a investícií.

Dohody o hospodárskom partnerstve, ktoré máme pred sebou, najmä takzvaná dočasná DHP alebo dohoda zameraná výlučne na tovar, sú v prvom rade obchodnými dohodami, keďže sa vo viac ako 90 % zaoberajú problematikou prístupu na trh a inými oblasťami obchodu. Ich cieľom je postupná liberalizácia obchodu medzi EÚ a partnerskými regiónmi alebo jednotlivými štátmi.

Akými problémami sme sa počas rokovaní zaoberali?

Predovšetkým je otázne, či stanovený harmonogram bol dostatočný. Komisia sa, samozrejme, nachádza v dobrej pozícii. Bola schopná viesť rokovania, zvolať hlasovanie a zapojiť do riešenia členské štáty. Predstavte si však, že by ste boli jedným z partnerov na opačnej strane. Boli rokovania naozaj vždy paralelné, aby v týchto krajinách mohli prebiehať následné konzultácie medzi občianskou spoločnosťou a Parlamentom?

Veľa kritiky sa týkalo obsahu. Predovšetkým, hoci odborníci majú iný názor, Komisia chápe zlučiteľnosť s pravidlami WTO ako 80 % zníženie colných poplatkov na obdobie nasledujúcich 15 rokov. Hoci sú záväzky vo vzťahu k liberalizácii pôvodne asymetrické, pokiaľ ide o kroky smerom k liberalizácii, výsledkom budú otvorené trhy na obidvoch stranách, čo si EÚ môže bez problémov dovoliť. Vývoz z krajín AKT bude v porovnaní s dovozom tvoriť iba malé percento.

Výsledkom zrušenia colných poplatkov v štátoch AKT bude strata v oblasti príjmov z cla a strata prostriedkov potrebných na nevyhnutné verejné investície do infraštruktúry, sociálnej sféry, podpory hospodárskeho rozvoja a zlepšenia kapacít verejnej správy. Okrem toho zrušenie colných poplatkov spôsobí spomalenie rastu národného hospodárstva a následnú pretrvávajúcu závislosť od vývozu z vyspelých krajín. To sa týka rovnako potravín, ako aj priemyselného tovaru, v dôsledku čoho sa napokon vytvorí začarovaný kruh. Nesporným dôkazom tohto vplyvu sú rastúce ceny potravín v krajinách AKT. Často som sa pýtal túto otázku: ak 50 rokov nerecipročných obchodných vzťahov neprinieslo žiadny adekvátny rozvoj, ako to môžeme dosiahnuť vzájomným otvorením trhov?

Ďalším vážnym problémom, ktorý sa navrhovanou dohodou ešte viac prehĺbi, je vzťah medzi partnerskými regiónmi a krajinami. V rámci Východoafrického spoločenstva som osobne zodpovedný za príslušný návrh uznesenia. Problém vnútorných taríf nie je až taký závažný, keďže existuje colná únia, ale obchodné vzťahy medzi susednými štátmi sa môžu skomplikovať v dôsledku rôznych úrovní liberalizácie. V tomto prípade sú tu, samozrejme, mnohé problémy, ktoré sa spájajú s nariadeniami o krajine pôvodu. Existujú vážne obavy v súvislosti s rokovaniami o úplných DHP. Tieto obavy sú vyjadrením istých konfliktov v rámci pozastaveného kola rokovaní o rozvoji v Dauhe. Mnohé štáty sú presvedčené, že nie sú v pozícii deregulovať svoje trhy služieb, investícií a verejného obstarávania a otvoriť ich celosvetovej hospodárskej súťaži. To sa ani nedá úplne zvládnuť a nie je to žiaduce ani v rámci samotného Európskeho spoločenstva. Pokiaľ ide o chýbajúce kontrolné mechanizmy pre finančné trhy, nemusíme tu zachádzať do podrobností.

Vážna kritika však bola a je vyjadrovaná v súvislosti s transparentnosťou samotných rokovaní, čiže v súvislosti s rozsahom, v akom sú parlamenty a občianska spoločnosť v procese zainteresované. Napokon tu máme ešte otázky týkajúce sa režimu 4. Ak sa má uplatňovať voľný pohyb tovaru, nemali by sme to isté umožniť aj ľuďom? V tejto súvislosti náš výbor sformuloval otázky, ktoré sa bez ohľadu na svoj pôvod vždy týkajú rovnakých problémov.

Aké finančné, technické a administratívne podporné opatrenia sa plánujú v rámci obnovenia obchodu a rozvojových partnerstiev? Bude Komisia počas ďalších rokovaní konať flexibilne a bude brať do úvahy potreby partnerských regiónov, najmä v súvislosti so zjednodušením vývozných poplatkov na rozvojové účely, ochranou novovzniknutého priemyslu, zabezpečením slobody pohybu zamestnancov a osobitnou ochranou systému verejného obstarávania? Okrem toho, je Komisia pripravená prehodnotiť svoje stanovisko k ochrane práv duševného vlastníctva, v oblasti zabezpečenia ochrany biologickej rozmanitosti a výmeny poznatkov a zabezpečenia finančne výhodnej lekárskej starostlivosti v chudobnejších krajinách? Sú Rada a Komisia pripravené poskytnúť Parlamentu a občianskej spoločnosti primerané informácie v súvislosti s možnosťou účasti? Napokon, ak sa ukáže, že určité body majú negatívny vplyv na rozvoj štátov AKT, sme ochotní predmetnú dohodu prehodnotiť?

Dovoľte mi na záver stručne povedať niečo osobné. Post predsedu Výboru pre medzinárodný obchod zastávam dva a pol roka. Keďže v tejto funkcii končím, chcel by som pri tejto príležitosti veľmi pekne poďakovať môjmu sekretariátu, pánovi Rodasovi a predovšetkým pani Pribazovej za ich veľkú podporu a ďakujem aj všetkým svojim kolegom. Naša spolupráca bola úspešná a myslím si, že sme toho dosiahli veľa. Bolo by úžasné, keby sa nám podarilo dosiahnuť úspech aj v oblasti DHP. Všetkým, ktorí budú pokračovať vo svojej práci v Parlamente, chcem zaželať do ďalšieho volebného obdobia všetko najlepšie. Pevne verím, že obchod bude v tomto Parlamente zohrávať dôležitejšiu úlohu. Veľmi pekne vám ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Christofer Fjellner, autor. – (SV) Vážený pán predsedajúci, som veľmi rád, že sa dnes zúčastňujeme tejto rozpravy. V čase rastúceho protekcionizmu, kedy sa šíri chudoba, ktorá by sa mala naopak zmierňovať, je mimoriadne dôležité, aby obchod medzi Európou a najchudobnejšími krajinami sveta zostal otvorený. Presne o tom sú všetky dočasné dohody. Cieľom dohôd o hospodárskom partnerstve je zaručiť ďalšie obchodovanie a rozvoj v niektorých najchudobnejších krajinách sveta.

Tieto krajiny sú vo veľkej miere vystavené riziku rýchlo sa šíriacej svetovej recesie, ako aj čoraz intenzívnejším zbraniam protekcionizmu. Preto nerozumiem niektorým kritikám, ktoré tu odzneli. Niektorí tvrdia, že tieto dohody zachádzajú príliš ďaleko a sú príliš komplexné. Istí kritici radšej hovoria o strate z príjmov z cla ako o potenciáli pre nové možnosti obchodovania. Ja si naopak myslím, že by sme sa mali tešiť z výrazných úspechov, ktoré sme dosiahli. Neverím, že existuje vnútorný konflikt medzi obchodom a rozvojom, ako uviedli niektorí rečníci. Práve naopak: obchod vedie k rozvoju, poplatky vedú k chudobe.

Bol som zodpovedný za dočasnú dohodu s Ghanou. Uvedomujem si, že dohoda má niekoľko nedostatkov, napríklad ďalšie prechodné zavedenie ciel EÚ na ryžu a cukor, no v zásade ide o veľmi dobrú dohodu. Preto je pre nás veľmi dôležité zabezpečiť, aby bola čo najskôr podpísaná. V minulosti bránili jej podpisu prezidentské voľby v Ghane, ale teraz by som chcel vyzvať nového prezidenta krajiny Johna Atta Millisa, aby dočasnú dohodu podpísal. Dúfam tiež, že zmluvu, o ktorej sme rokovali, v EÚ určite podpíšeme. Je neprijateľné, aby to trvalo tak dlho, a to najmä v prípade, že ide o zlyhanie prekladateľskej služby v Rade.

V tejto súvislosti by som rád využil túto príležitosť a chcel by som vás všetkých vyzvať, aby ste dohodu podporili. V časoch neistoty svet potrebuje obchod zintenzívniť, nie naopak.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Caspary, autor. (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, z môjho pohľadu sú dohody medzi hospodárskymi partnermi nesmierne dôležité pre zabezpečenie obchodných vzťahov s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi. Spolupráca je v záujme Európskej únie i v záujme týchto krajín. Dodávkam rozvojovej pomoci do afrických krajín, ktoré sa realizovali za posledných päťdesiat alebo šesťdesiat rokov, sa musíme bezpodmienečne vyhnúť. Napokon, je nutné dať týmto krajinám príležitosť slobodne myslieť, aby boli schopné vziať budúcnosť do vlastných rúk a budovať vlastné bohatstvo, rovnako ako to v posledných desaťročiach robili ostatné regióny sveta.

Obchod je na to vynikajúcou príležitosťou. Mám na mysli jednak obchod medzi Európskou úniou a týmito krajinami, ale hovorím najmä o vzájomnom obchode medzi týmito krajinami, teda o obchode s ďalšími rozvojovými krajinami. Som presvedčený, že by sme mali do istej miery naliehať na vlády a štáty, aby zrušili neprimerané colné tarify v mnohých oblastiach v snahe vytvoriť vhodné podmienky pre hospodársky rast v tomto regióne.

Prečo to musíme urobiť? Tieto štáty naliehavo potrebujú rámcové podmienky, ktoré umožnia ľuďom vytvárať vlastné bohatstvo. Počas rozhovorov s predstaviteľmi týchto krajín som mal často pocit, že ľudia boli vďační za to, že my, Európska únia, vytvárame tlak v mnohých sférach, a boli vďační, že kladieme požiadavky na mnohé oblasti a nútime národné vlády dosiahnuť určitý pokrok v oblasti hospodárskej politiky.

Bol by som rád, keby sme v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov, a najmä počas rokovaní, na túto skutočnosť nezabúdali, aby nešlo len o oprávnené želania vlád, ale aj o podporu našich oprávnených požiadaviek a o to, že vyjadrujeme oprávnené požiadavky ľudí žijúcich v týchto krajinách.

Preto dúfam, že naše rokovania prinesú výsledky.

 
  
MPphoto
 

  Kader Arif, autor. (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, počas dnešnej dlhej rozpravy by som sa chcel, ak dovolíte, venovať tomu, čo sme doposiaľ dosiahli.

Pripomeňme si počiatočné stanoviská niektorých poslancov tohto Parlamentu v súvislosti s narastajúcim záujmom o africké, karibské a tichomorské (AKT) krajiny, v súvislosti s demonštráciami proti dohodám o hospodárskom partnerstve (DHP) a varovnými signálmi mimovládnych organizácií na severe a juhu, keď sme žiadali, aby prioritou týchto zmlúv bol rozvoj, ktorý, ako Komisia neustále opakuje, sa nám dnes zdá byť úplnou samozrejmosťou. Pán Mandelson sa však vtedy sotva odvážil dať nám odpoveď, pretože podľa neho išlo predovšetkým o záležitosť stimulovania obchodu, akoby odstránenie colných bariér mohlo nejakým zázrakom podporiť rozvoj.

Ľudia hovorili, že sme idealisti zmanipulovaní mimovládnymi organizáciami, a pohoršovali sa, keď sme žiadali, aby verejné orgány vytvorili nástroje na ochranu, reguláciu a intervenciu, ale čo sa stalo? Ukázalo sa, že sme neboli nezodpovední. Nie, vlády krajín AKT nesúhlasili s ďalšími rokovaniami pod nátlakom alebo vyhrážkami. Nie, riziká spojené s otvorením obchodu nie sú výmyslom, sú reálne a budú mať skutočné a okamžité dôsledky: štátne rozpočty sa následkom strát z príjmov z cla znížia, oslabí sa intenzita rozvoja nových oblastí priemyslu v poľnohospodárskom sektore a potravinová bezpečnosť ľudí bude ohrozená.

Tieto obavy sme vyjadrili už dávno, ešte skôr, ako vznikli nepokoje spôsobené hladom alebo finančná kríza. Takže aká je situácia dnes? Medzinárodný menový fond, Svetová banka a Organizácia Spojených národov si uvedomujú, že napriek predpokladom budú rozvojové krajiny vážne postihnuté svetovou recesiou.

Túto skutočnosť nedávno zdôraznil aj Jacques Diouf, generálny riaditeľ Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorý položil otázku, či by sme mali odvahu povedať tým, ktorých nazývame partnermi, že na záchranu svetového bankového systému sme ochotní venovať miliardy, ale ich ľuďom, ktorí zomierajú hladom, nie sme ochotní pomôcť.

Hovorím to celkom úprimne, pani komisárka, a chcel by som, aby sme v tejto otázke mali úplne jasno. Ak neprijmete v mene Komisie pevný a konkrétny záväzok, ktorý nám zaručí, že DHP budú naďalej reálne podporovať rozvoj, nebudem hlasovať „za“. Slová ani vyjadrenie zámeru nestačia, tých sme sa už napočúvali dosť. Chceme konkrétne záväzky, ktoré postupne vymenujem. DHP nebudú prijateľnými dohodami, pokiaľ nebudú podporovať regionálnu integráciu a pokiaľ sa nebudú podieľať na rozvoji krajín AKT a plnení rozvojových cieľov tisícročia.

Ak vyzývame na podporu regionálnej integrácie, musíme ju uviesť do praxe. Napríklad v strednej Afrike susedné krajiny kritizovali, dokonca až dôrazne odsúdili Kamerun za to, že podpísal dočasnú dohodu s Európskou úniou. Viem, že z ôsmich krajín v regióne je päť najmenej rozvinutých krajín, to znamená, že ide o krajiny, ktoré majú automaticky a plne v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie voľný prístup na európsky trh v oblasti vývozu, bez akýchkoľvek spätných požiadaviek na obchodné ústupky. Plne chápem ich obavy v súvislosti s tým, že Komisia od nich žiada otvorenie 80 % svojho trhu pre európsky vývoz.

Preto, ak pani komisárka môže potvrdiť prísľub podpory regionálnej integrácie a zaviaže sa k väčšej flexibilite s cieľom zohľadniť rôzne úrovne rozvoja našich partnerov, možno by nám mohla povedať, prečo nesúhlasí s ponukou 71 % liberalizácie, ktorú navrhla stredná Afrika.

Druhá dôležitá oblasť, na ktorú očakávame odpoveď, sa týka singapurských otázok. Tieto otázky nemôžeme na rokovaniach otvárať proti vôli partnerských krajín. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť najmä oblasť verejného obstarávania. Samozrejme, transparentnosť musí byť – tú budem obhajovať vždy – ale môžeme vziať našim partnerom v krajinách AKT základný nástroj ich suverenity v oblasti podpory ich priemyslu a miestnych služieb tým, že zavedieme liberalizáciu vo verejnom obstarávaní?

Tretím bodom sú služby. Počas rozhovorov o DHP s Kamerunom Komisia zdôraznila čas a to, že naši partneri mali záujem rokovať o službách. To je možno pravda, pozor však na tých, ktorí by mohli tento argument využiť na zavedenie liberalizácie v službách vo všetkých regiónoch a všetkých krajinách a najmä na presadenie liberalizácie vo verejných službách. Pani komisárka, očakávam od vás pevný záväzok, že verejné služby zostanú vo všetkých regiónoch mimo rámca rokovaní. Vieme, že straty z príjmov z cla spôsobia zníženie rozpočtov našich partnerov. Zníženie príjmov ako prvé pocítia oblasti školstva, zdravotníctva alebo výskumu. Preto je pre vlády krajín AKT v tejto súvislosti neprijateľné, aby stratili kontrolu nad verejnými službami, a vyzývam pani komisárku, aby nás o tom ubezpečila.

Štvrtým bodom, a to sa tu už spomínalo, je nutnosť zaručiť potravinovú bezpečnosť. S tým súvisí nielen zavedenie primeraných ochranných opatrení, ale aj podpora vývozu v partnerských krajinách s cieľom udržať ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch. Viem, že v regióne Juhoafrického rozvojového spoločenstva sa v tejto oblasti zaznamenal pozitívny vývoj. Je Komisia ochotná navrhnúť podobné opatrenia aj v iných regiónoch?

A napokon, vieme, že posilnenie hospodárstiev štátov AKT si bude vyžadovať obrovskú finančnú podporu Európskej únie v snahe ochrániť novovzniknuté odvetvia priemyslu pred negatívnymi vplyvmi liberalizácie a zlepšiť konkurencieschopnosť hospodárstiev našich partnerov. Žiaľ, napriek opakovaným odporúčaniam našej politickej skupiny je základným zdrojom financovania DHP naďalej Európsky rozvojový fond. Vieme, že v minulosti Komisia neriešila spôsob využitia týchto prostriedkov, a preto musím zdôrazniť, že je veľmi dôležité, aby sa tieto prostriedky využívali rýchlo a v súlade s prioritami našich partnerov.

Na záver chcem, pani komisárka, povedať, že tieto dohody sú vizitkou Európskej únie voči celému svetu, obrazom toho, čo je Európska únia schopná poskytnúť najchudobnejším krajinám sveta.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Glyn Ford, autor. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa predovšetkým ospravedlniť pani komisárke a mojim kolegom spravodajcom za to, že meškám, prišiel som len pred pár minútami. Cesta mi trvala trochu dlhšie a stihol som prísť na poslednú chvíľu. Dúfam, že nebudem opakovať veľa z toho, čo tu už odznelo, a ak predsa, vopred sa ospravedlňujem.

Budem hovoriť o dvoch témach: ako spravodajca sa vyjadrím k dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve s tichomorskými krajinami a ako tieňový spravodajca v mene Skupiny socialistov k dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve so štátmi východnej a južnej Afriky.

Dnešná rozprava sa nekoná na základe rozhodnutia Európskej komisie alebo Európskej únie o vytvorení nových obchodných vzťahov s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, ale na základe rozhodnutia, ktoré približne pred desiatimi rokmi prijala Svetová obchodná organizácia v dôsledku nespravodlivej diskriminácie, ktorá uprednostňovala niektoré rozvojové krajiny na úkor iných. Niektorí si myslia, by sme mali hovoriť iba o rozvoji – tento názor veľmi podporujem – ale nesmieme zabúdať, že jednou zo základných požiadaviek je dosiahnuť, aby dohody s týmito krajinami boli zlučiteľné s pravidlami WTO. To považujeme za prvoradé.

Okrem zlučiteľnosti s pravidlami WTO, musíme urobiť čokoľvek, čo môžeme, aby sme zlepšili situáciu rôznych regionálnych blokov a pokúsili sa riešiť konkrétne problémy, ktorým musia čeliť. Ak hovoríme o dohode s tichomorskými štátmi, ktorej som spravodajcom, ide o 14 štátov s veľmi malým počtom obyvateľov, plus jeden ďalší štát, ak rátame Východný Timor. Jeden z nich, Nauru, je s počtom obyvateľov, ktorý je miliónkrát menší ako počet obyvateľov Číny, najmenšou krajinou sveta. Aj tie najväčšie krajiny sú však neporovnateľne malé a musíme brať do úvahy, aké požiadavky a nároky na ne kladieme. Malým a stredným podnikom musíme zabezpečiť primerané prechodné obdobia, keďže vieme, že s výnimkou niektorých banských podnikov v štáte Papua-Nová Guinea patria všetky firmy do kategórie malých a stredných podnikov. Musíme urobiť všetko pre rozvoj regionálneho obchodu a musíme brať do úvahy najmä osobitné vzťahy tichomorských krajín s Austráliou a Novým Zélandom.

Dočasnú dohodu podpísali iba dve zo 14 krajín. Na poslednom stretnutí krajín AKT v Port Moresby som sa presvedčil, že záujem podpísať konečnú dohodu majú aj ďalšie tichomorské krajiny za predpokladu, že dohoda bude spĺňať ich požiadavky. Preto dočasnú dohodu podporujem. To nám odkazujú vlády krajín Papua-Nová Guinea a Fidži. Určite nie sú celkom spokojné – existujú otázky, ktoré by chceli znovu prerokovať – ale vidia výsledky: podpis a schválenie dočasnej dohody, po ktorej bude nasledovať konečná, výhodnejšia dohoda a tá umožní účasť viacerých tichomorských krajín.

Musíme sa zamerať aj na mnohé konkrétne problémy, ktoré sa týkajú najmä Papuy-Novej Guiney a Fidži a iných tichomorských štátov, ale môžu súvisieť aj s niektorými ďalšími dohodami. Musíme sa venovať rokovaniam o právach duševného vlastníctva, ktoré zahŕňajú nielen výrobky západných technológií, ale aj tradičné znalosti, musíme zabezpečiť transparentnosť vládneho obstarávania, ktoré bude otvorené európskym zmluvám navrhnutým v súlade s potrebami tichomorských krajín a národov. Ďalej je potrebné, najmä v prípade Tichomoria, zamerať sa na pracovné víza a zabezpečiť ich platnosť pre občanov ostrovných štátov Tichomoria v Európskej únii na obdobie minimálne 24 mesiacov a poskytnúť týmto ľuďom prácu – možno nie na tých najvyšších pozíciách, ale napríklad v oblasti opatrovníctva alebo v podobných povolaniach.

Pokiaľ ide o východnú a južnú Afriku, je možné povedať, že mnohé z týchto bodov platia? Chcel by som poďakovať najmä pánovi Casparymu za spoluprácu na tejto dohode a pánovi Audymu za spoluprácu na dohode s tichomorskými krajinami.

Pokiaľ ide o štáty východnej a južnej Afriky (ESA), musíme sa zamerať najmä na dobrú správu vecí verejných. To sa týka aj Zimbabwe. V prípade dočasnej dohody nevidím problém, ale myslím si, že pri konečnej dohode by mal Parlament problém ju schváliť, ak nebudeme mať v prípade Zimbabwe jasný strategický plán, ktorý nás uistí, že v Zimbabwe bol nastolený riadny demokratický režim, a ktorý nájde spôsob, ako prekonať súčasné problémy.

Posledná vec, ktorú chcem, odhliadnuc od schválenia správy pána Casparyho a niekoľkých predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v súvislosti s krajinami ESA, spomenúť, je situácia na Čagoských ostrovoch. K tejto téme sa chcem vyjadriť, pretože som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý bol schválený. Tieto typy dohôd zvyčajne konzultujeme so susednými štátmi a územiami. Čagoské ostrovy sa nachádzajú uprostred regiónu Seychely – Maurícius – Madagaskar. Na Seychelách žijú utečenci, s ktorými budeme, dúfam, do prijatia konečnej dohody hovoriť o tom, ako by právo na návrat ovplyvnilo ich život a ich územie.

 
  
MPphoto
 

  Jan Kohout, úradujúci predseda Rady. – (CS) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, na úvod by som chcel predovšetkým poďakovať Parlamentu za to, že mi v tomto kľúčovom okamihu umožnil na svojom zasadnutí vyjadriť sa k tejto dôležitej otázke, ktorou dohody o hospodárskom partnerstve nepochybne sú.

Rovnako by som chcel oceniť veľmi pozitívnu úlohu, ktorú Parlament v priebehu týchto rokovaní zohrával pri politických rozpravách. Svoje uznanie by som chcel vysloviť najmä Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj za ich neúnavnú prácu a poďakovať im za ich neustály záujem o rokovania.

Dohody o hospodárskom partnerstve predstavovali pre ministrov pre rozvoj pri ich zasadnutiach v rámci Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy vždy vysokú prioritu. V posledných rokoch obsahovalo takmer každé zasadnutie diskusiu s Komisiou o vykonávaní mandátu Rady v súvislosti s DHP, ktoré často viedli k prijatiu záverov. Keď české predsedníctvo v januári prezentovalo pred týmto Parlamentom svoj program, konštatovali sme, že sa nachádzame v kľúčovom období, a zaviazali sme sa vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie ďalšieho pokroku. Pri tejto príležitosti sme odpovedali na množstvo rôznych otázok a venovali sme značné úsilie mnohým témam. Spoluprácu a konštruktívnu diskusiu medzi inštitúciami považujeme za najlepší spôsob na vytvorenie a rozvinutie správnej politiky.

Rozvinuté i rozvojové krajiny čelia nebývalej finančnej a hospodárskej kríze, ktorá zasiahla celý svet. Na otázku, aký má táto kríza vplyv na ich hospodárstva, vám rozvojové krajiny odpovedia, že kríza sa prejavila poklesom obchodu, čo vedie k nižšiemu hospodárskemu rastu, obmedzovaniu výroby a vyššej miere nezamestnanosti. Pokles obchodných výmen a strata vývozných trhov, ktoré boli získané dlhoročným úsilím, sú pre hospodárstva rozvojových krajín a pre životné podmienky a blahobyt ich obyvateľov veľmi bolestivé.

Za týchto okolností musíme využiť každú príležitosť na to, aby sme v rámci našej reakcie na svetovú hospodársku krízu urobili z obchodu hnaciu silu udržateľného rozvoja. A na to slúžia DHP. Postupnou regionálnou integráciou poskytujú príležitosť pre regionálny obchod a rozšírenie bezcolného a bezkvótového prístupu na náš rozsiahly trh a umožňujú zvýšiť objem obchodu s EÚ. DHP fungujú spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami WTO. Táto skutočnosť predstavuje dôležité právne hľadisko, ktorým sa DHP líšia od predchádzajúcich obchodných preferencií stanovených dohovorom v Cotonou, ktoré negatívne ovplyvnili obchod medzi krajinami AKT a EÚ a spôsobili značnú neistotu.

Neistota je opak dôvery. Neistota od investícií odrádza, zatiaľ čo dôvera ich priťahuje. Všetci vieme, že od začiatku súčasnej krízy došlo v rozvojových krajinách k dramatickému poklesu investícií. V dnešnom neistom svete môžu DHP poskytnúť určitú mieru právnej istoty a dôvery, ktorá pomôže hospodárskej obnove. Tieto dohody nie sú všeliekom, predstavujú však pozitívny nástroj, ktorý je možné kombinovať s ďalšími nástrojmi.

V posledných mesiacoch bol zverejnený rad závažných správ naznačujúcich, ako hospodárska kríza môže v mnohých regiónoch zabrzdiť pokrok pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia. Táto skutočnosť by nás mala veľmi znepokojovať. DHP využívajú všetku flexibilitu, ktorú pravidlá WTO umožňujú, s cieľom zabezpečiť, aby napomáhali rozvoju. Našim partnerom v krajinách AKT zabezpečujú okamžité a asymetrické otvorenie trhov s dlhými prechodnými obdobiami, výnimkami a pravidelným monitorovaním a rovnako ustanovujú záväzky k politickým reformám. EÚ sa súčasne zaviazala, že nenechá svojich partnerov čeliť týmto problémom osamotene. Pri vykonávaní týchto dohôd poskytneme aj špecificky prispôsobenú finančnú podporu.

Som rád, že v poslednej dobe došlo tak zo strany EÚ, ako aj zo strany krajín AKT k oživeniu záujmu o intenzívnejší dialóg v oblasti DHP. Pri tejto príležitosti by som chcel poďakovať pani komisárke Ashtonovej za jej úsilie a za to, aký význam prikladá tomu, aby sme počúvali názory našich partnerov z krajín AKT. Po tom, ako v októbri minulého roku predstavila svoj prístup k DHP tomuto Parlamentu a v novembri Rade, kontakty s našimi politickými partnermi v rôznych regiónoch AKT sa posilnili. Pri rokovaní s rôznymi regiónmi sa v súčasnosti dosahuje výrazný pokrok. Každý z týchto regiónov sa vyznačuje charakteristickými črtami a postupuje vlastným tempom. Na základe všetkých týchto rokovaní by sme mali v najbližších mesiacoch získať jasnejšiu predstavu.

Verím, že Európsky parlament DHP so štátmi združenia Cariforum a dočasnú DHP s Pobrežím Slonoviny podporí. Všetkým krajinám AKT tak pošleme povzbudzujúci signál. Bude to pre ne dôkaz, že trpezlivosť pri rokovaniach prináša výsledky, ktoré sú prijateľné a prospešné pre obidve strany. Tiež sa tým ukáže, že partnerstvo AKT-EÚ je schopné reagovať na nové problémy či už právneho, hospodárskeho alebo politického charakteru. V tomto nepokojnom období predstavuje každá nová medzinárodná dohoda silnejšie partnerstvo a novú nádej do budúcnosti. Podpísanie dohôd by bolo cenným politickým posolstvom, ktorým by bolo možné prispieť k nadchádzajúcemu stretnutiu dvoch spoločných orgánov AKT-EÚ: Spoločného parlamentného zhromaždenia, ktoré sa bude konať začiatkom apríla v Prahe a Spoločnej rady ministrov, ktorá bude koncom mája v Bruseli.

EÚ musí svojich partnerov naďalej podporovať, a to nielen región Cariforum, ktorý ukázal cestu ostatným a podpísal prvú komplexnú DHP, ale aj tie krajiny a regióny, ktoré podnikli prvé kroky a ktoré treba povzbudiť, aby pokračovali ďalej. Medzi ne patrí Pobrežie Slonoviny, ktorého dočasná DHP tiež čaká na súhlas tohto Parlamentu. Ďalšie DHP sa pripravujú. Komisia usilovne pracuje na vytváraní takých podmienok pre partnerské krajiny, ktoré im umožnia stretnúť sa a vytýčiť cestu smerom ku komplexným regionálnym dohodám. Rada vždy Komisii a partnerom zdôrazňovala, že tieto dohody sú nástrojom rozvoja a že plné využitie výhod pre rozvoj umožnia iba komplexné regionálne dohody.

Celkový politický a hospodársky kontext, v ktorom bol Parlament vyzvaný na schválenie DHP s krajinami združenia Cariforum a dočasnej DHP s Pobrežím Slonoviny je síce dôležitý, Parlament však požiadal Radu a Komisiu o niekoľko konkrétnych vysvetlení. Tento krok je nevyhnutnou a legitímnou súčasťou procesu a pokúsim sa podať čo najúplnejšiu odpoveď na otázky, ktoré patria do mojej právomoci. Som si vedomý, že boli predložené aj ďalšie otázky, na ktoré je pripravená reagovať pani komisárka Ashtonová. Najskôr by som sa rád venoval niektorým témam, ktoré sa spomínali.

Jedna z predložených otázok sa týka toho, či, kedy a do akej miery sa vykoná preskúmanie DHP so štátmi združenia Cariforum. Obavy v súvislosti s touto otázkou plne vníma aj Rada a skupina AKT. Môžem potvrdiť, že komplexné preskúmanie DHP sa uskutoční najneskôr do piatich rokov od dátumu ich podpisu, ku ktorému došlo v októbri minulého roku. Toto preskúmanie samozrejme dopĺňa priebežné monitorovanie plnenia tejto dohody v zmysle článku 5. V súlade s dohodu je toto preskúmanie povinné a je jednou z úloh spoločných orgánov vrátane parlamentných a poradných výborov. V rámci preskúmania sa vykoná analýza vplyvov tejto dohody vrátane nákladov a dôsledkov jej vykonávania. Pri akýchkoľvek zmenách DHP alebo úpravách jej uplatňovania je zaručené zapojenie parlamentov, a to buď v súlade so zákonmi signatárov DHP, alebo v rámci parlamentných výborov zriadených na základe DHP.

Druhou otázkou, o ktorú sa Parlament zaujíma, sú sprievodné finančné opatrenia požadované regiónmi AKT, a najmä naše záväzky na podporu obchodu. Ako iste viete, v októbri 2007 sa Európske spoločenstvo a jeho členské štáty v rámci stratégie EÚ pre pomoc v oblasti obchodu zaviazali zvýšiť do roku 2010 pomoc v oblasti obchodu na 1 miliardu EUR. Takmer 50 % tejto zvýšenej sumy bude k dispozícii pre potreby, ktorých poradie bude podľa priorít stanovených samotnými krajinami AKT a ktoré budú okrem iného zahrňovať potreby vyplývajúce z realizácie DHP. Všetky záväzky členských štátov na podporu obchodu dopĺňajú pomoc z Európskeho rozvojového fondu a všetky naše záväzky sú pevné.

Po tretie by som chcel Parlament znovu uistiť v súvislosti s dôležitým aspektom prístupu k liekom. V tomto prípade môžem veľmi jasne prehlásiť, že žiadny z článkov tejto dohody nemôže oslabiť schopnosť štátov združenia Cariforum podporovať prístup k liekom. Nemôžeme tu urobiť podrobnú právnu analýzu, ale z politického hľadiska vás znovu ubezpečujem, že tieto dohody nemajú v úmysle nič podobné.

Vzhľadom na pokročilý integračný proces v štátoch združenia Cariforum bolo prirodzené, že ste upozornili na otázku zlučiteľnosti týchto dohôd s inými regionálnymi programami, ako sú jednotný trh a hospodársky priestor CARICOM. Okrem podpory rozvoja a uľahčenia postupnej integrácie krajín AKT do svetového hospodárstva je hlavným cieľom DHP práve podpora regionálnej integrácie.

Článok 4 DHP jasne stanovuje, že pri ich uplatňovaní sa bude náležitým spôsobom prihliadať na integračné procesy v štátoch združenia Cariforum, vrátane jednotného trhu a hospodárskeho priestoru CARICOM. Osobitná pozornosť sa bude venovať posilneniu regionálnych integračných programov a zabezpečeniu ich udržateľnej budúcnosti. Už počas rokovaní štáty združenia Cariforum zabezpečili, aby všetky záväzky vyplývajúce z DHP boli plne zlučiteľné s regionálnymi záväzkami prijatými karibskými štátmi v rámci ich príslušných regionálnych integračných programov.

Zlučiteľnosť DPH s regionálnymi integračnými procesmi je však dôležitá aj pre všetky ostatné regióny, ktoré v súčasnosti rokujú o komplexných DHP. Ako príklad môžeme uviesť komplexnú DHP určenú pre hospodárstva západnej Afriky. Komplexná regionálna DHP by posilnila regionálnu integráciu, zvýšila konkurencieschopnosť a prispela k rozvoju regiónu. K zvýšeniu úsilia o regionálnu integráciu prispel aj samotný proces rokovania, pretože vytvorenie spoločného vonkajšieho sadzobníka Hospodárskeho spoločenstva štátov západnej Afriky sa považuje za nevyhnutnú podmienku ukončenia rokovaní o DHP. S náležitým prihliadnutím na ich špecifické potreby a integračné procesy môžeme to isté povedať aj o ostatných regiónoch.

Regionálna integrácia sa nepochybne posilní, keď všetky regióny podpíšu komplexné dohody prispôsobené ich špecifickým požiadavkám. Parlament opakovane vyzval na pružnejší prístup pri prechode od dočasných ku komplexným dohodám. V tejto súvislosti môžem len potvrdiť, že Rada má rovnaký názor a zdôrazňuje nutnosť pružného prístupu. Vzhľadom na to, že pri rokovaniach zostávali nevyriešené niektoré problematické otázky, sme v máji minulého roku vyzvali Komisiu, aby využila všetku pružnosť a asymetriu zlučiteľnú s pravidlami WTO s cieľom zohľadniť rôzne potreby a rôznu úroveň rozvoja krajín a regiónov AKT. Okrem toho sme podnikli aj ďalšie kroky. Rada vyhlásila, že krajiny a regióny AKT, ktoré si to želajú, by v prípade potreby mohli pri rokovaniach o DHP vychádzať z ustanovení dohodnutých inými krajinami alebo regiónmi.

Je jasné, že medzi jednotlivými DHP, najmä v afrických krajinách, je potrebné zachovávať súdržnosť. Každý región však má svoje špecifiká, ktoré musíme zohľadniť. DHP uzatvorená so štátmi združenia Cariforum slúži ako príklad, nie však ako šablóna.

Dúfam, že moje poznámky k týmto konkrétnym bodom ich pomohli objasniť a poskytli uistenie v súvislosti s niektorými otázkami, ktoré boli predložené v Parlamente. Som si istý, že pani komisárka, ktorá spolu so svojimi spolupracovníkmi o týchto otázkach rokovala priamo s politickými predstaviteľmi štátov združenia Cariforum a ďalších regiónov AKT, sa bude chcieť niektorým bodom venovať podrobnejšie.

V tejto chvíli, v marci 2009, kedy zažívame najhoršie hospodárske otrasy za poslednú generáciu, by som však rád zdôraznil, aké je dôležité, aby sme všetci spoločne ocenili úspešné výsledky v politickej oblasti. V čase, kedy dochádza k útlmu obchodu a v tejto oblasti sa prijíma stále viac protekcionistických opatrení, v čase, kedy hrozí, že v niektorých regiónoch bude zmarený pokrok dosiahnutý pri plnení rozvojových cieľov tisícročia, je súhlas Európskeho parlamentu s DHP so štátmi združenia Cariforum a dočasnou DHP s Pobrežím Slonoviny pozitívnym signálom na podporu regionálnej integrácie a na podporu obchodu, ktorý pomáha rozvoju. Na súčasnú krízu musíme reagovať nadväzovaním nových partnerstiev, nie ich obmedzovaním. Potvrdenie DHP so štátmi združenia Cariforum zo strany Európskeho parlamentu tiež prinesie nádej a povzbudenie ďalším regiónom, ktorých rokovania sú v pokročilom štádiu a ktoré tiež potrebujú pocit dôvery a silné partnerstvo, ktoré im tieto dohody môžu poskytnúť.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, som veľmi rada, že sa v parlamentnom pléne zaoberáme problematikou, ktorá má, ako povedal pán David Martin, zásadný význam pre vzťahy Európskej únie s africkými, karibskými a tichomorskými (AKT) národmi.

V úvode by som chcela vyjasniť jednu vec: pokiaľ ide o rokovania o dohodách s krajinami AKT, nemám absolútne žiadny záujem o nič, čo by mohlo týmto krajinám priniesť ešte väčšiu chudobu. Viem, že to považujeme za samozrejmosť, ale moje skúsenosti potvrdzujú, že túto skutočnosť by som mala definitívne uviesť na pravú mieru a neviem, či to všeobecne chápeme. Dúfam, že vážení poslanci budú neskôr hlasovať na základe dnešnej diskusie a argumentov, ktoré tu odzneli, a nie na základe nejakých predpojatých názorov.

Verím, že dnešné plenárne zasadnutie je v oblasti dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) dôležitým krokom vpred. Pred nami je hlasovanie o schválení úplnej DHP s karibskými štátmi a dočasnej DHP s Pobrežím Slonoviny. Predložili ste minimálne osem súborov návrhov uznesení a otázok na ústne zodpovedanie, čo podľa môjho názoru svedčí o tom, že Parlament sa o problematiku a stanoviská k DHP veľmi zaujíma. Chcela by som oceniť a zdôrazniť obrovské úsilie Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj, ktoré preukázali v tejto rozprave o DHP.

Dlhé mesiace som pozorne počúvala všetky názory a mojím cieľom je vyriešiť problematiku DHP a vyvrátiť mýty, ktoré ich sprevádzajú, aby každý poslanec, keď príde čas, mohol zodpovedne hlasovať. Som presvedčená, že máme pred sebou dobré dohody, ktoré podporia hospodársky rozvoj a integráciu v krajinách AKT a poskytnú im stabilitu v časoch hospodárskych turbulencií. Tieto partnerské dohody sú založené na spoločnom cieli rozvoja, kde obchod slúži tomuto cieľu, nie naopak. Predovšetkým tieto dohody poskytujú krajinám AKT príležitosť vytrhnúť svojich občanov z chudoby vlastnou dôstojnou prácou a vlastným nadaním.

Objavuje sa názor, že Európska únia chce prostredníctvom DHP skoncovať s minulosťou a že sa jednostranne snaží nanovo definovať partnerstvo medzi EÚ a krajinami AKT. Je, samozrejme, pravda, že tieto DHP sú iné ako dohovory z Lomé a z Cotonou, ktoré riešili vzťahy Únie s krajinami AKT 30 rokov, ale jednostranné preferencie, ktoré sú pre tieto dohovory charakteristické, sa na výzvu Svetovej obchodnej organizácie otvorili aj v ďalších rozvojových krajinách. Riešili sme dilemu, ako zabezpečiť rozvojové požiadavky krajín AKT a zároveň rešpektovať medzinárodné pravidlá a, dodala by som, aj morálne záväzky.

Odpoveď prináša dva aspekty: v prípade najmenej rozvinutých krajín je to iniciatíva „všetko okrem zbraní“ a pri rozvojových krajinách AKT dohody o hospodárskom partnerstve. Spoločná téma, ktorá pretrváva od čias prvého dohovoru z Lomé, je obchod. Ten bol vo vzťahoch medzi EÚ a krajinami AKT vždy rozhodujúcim faktorom. Od začiatku platnosti dohovoru z Lomé sa na komodity a suroviny vzťahovali jednostranné obchodné preferencie, no teraz, v 21. storočí, sa nahradili diverzifikovanejším obchodom v oblasti výrobkov, služieb a návrhov.

DHP ponúkajú krajinám AKT ten najlepší prístup na trhy EÚ a naďalej pokračujú v plnení nášho záväzku poskytovať príležitosti na hospodársky rozvoj. Regionálna integrácia v rámci trhov a medzi trhmi krajín AKT je tiež kľúčovým cieľom tohto procesu a problematikou, ktorá podľa očakávania vyvolala veľký záujem v otázkach na ústne zodpovedanie. Ako sme sa v Európskej únii naučili, pre svetové hospodárstvo je čoraz dôležitejším aspektom veľkosť. Zjednodušením obchodných pravidiel a nahradením zložitého labyrintu bilaterálnych dohôd niekoľkými medziregionálnymi obchodnými vzťahmi môžu krajiny AKT vytvoriť väčšie regionálne trhy, ktoré pritiahnu investície. Tie sú potrebné na vytváranie pracovných príležitostí a rast rozvojových trhov.

Dohody sú samozrejme dvojfázovým procesom: dočasné dohody zabezpečia, že nebudeme musieť riešiť problémy vo vzťahu s WTO a že sa vytvorí dostatočný priestor pre druhú fázu procesu, rokovanie o úplných DHP. Termín dočasných DHP, ktorý bol stanovený na december 2007, priniesol narastajúce obavy krajín AKT, ale chcem Parlament ubezpečiť, že tieto dočasné dohody sú iba prechodným riešením v snahe zabezpečiť lepší prístup krajín AKT na trhy Európskej únie.

Túto záležitosť som prevzala už v pokročilom štádiu rokovaní. Odvtedy som sa stretla s mnohými ministrami a predstaviteľmi krajín AKT a s ďalšími stranami zainteresovanými v procese DHP. Pozorne som si ich vypočula. Jedno je isté: všetci považujú rozvoj krajín AKT za prioritu DHP. Môžeme povedať, že v DHP sa obchod a rozvoj stretávajú. To znamená, že rozvoj musí byť základom našich obchodných vzťahov založených na čestnom a otvorenom dialógu.

Som presvedčená, že tieto partnerstvá budú úspešné iba vtedy, ak budú postavené na trvalom priateľstve založenom na dôvere a vzájomnom rešpektovaní. Dôležitou skúškou tohto partnerstva je otázka, či máme s našimi partnermi zo štátov AKT rovnakú predstavu o budúcnosti. Južnú Afriku vnímam ako región, ktorý zmenil konflikt o DHP na dialóg, a kde sme sa vyriešili najvážnejšie otázky, ako sú dane, ochrana rozvíjajúceho sa priemyslu a potravinová bezpečnosť. Karibské krajiny vnímam ako región, ktorý si jasne stanovil ambície budovať hospodárstvo založené na inováciách. Západnú Afriku vnímam ako región s rozvíjajúcim sa regionálnym trhom, čo mnohí považovali za nemožné, a vo východnej Afrike vzniká colná únia, ktorá v čase, keď sme začínali rokovať, neexistovala, a teraz vytvára DHP založenú na vlastných integračných plánoch. Zdá sa mi a mám pocit, že by to mohol byť začiatok úspešného partnerstva.

Z hľadiska dosiahnutia ďalšieho pokroku je moja vízia rokovaní o úplných DHP taká, že každé rokovanie bude zohľadňovať a rešpektovať regionálne špecifiká strán tejto dohody – že to bude pružný proces. To znamená, že sa zameriame na obsah – pretože DHP musí pracovať v prospech signatárov – ale aj na tempo rokovaní. To znamená, že DHP by nemali byť statické, ale dynamické a mali by vedieť reagovať na ďalšie udalosti a zohľadňovať rozdielne regionálne záujmy a potreby. Komisia bude naďalej transparentným spôsobom informovať Európsky parlament a bude ho zapájať do tohto procesu.

Musíme konať ambiciózne, ale nesmieme viesť vynútený dialóg, ktorý spôsobil, že témy ako vládne obstarávanie zostali mimo rámca niektorých rokovaní a o singapurských otázkach sa bude hovoriť iba v prípade, ak si to budú dané krajiny želať. Budeme sa venovať aj podpore vytvorenia regionálnych a vnútroštátnych nariadení ako predpokladu pre ďalšie rokovania a „pomoc pre obchod“ a technická podpora budú v tejto oblasti absolútne nevyhnutné. Môžem zaručiť, že oblasť verejných služieb sa nebude otvárať a nebudeme vyvíjať tlak na privatizáciu. Zohľadníme legitímne právo krajín AKT regulovať vlastné trhy a v žiadnom prípade nebudeme obmedzovať prístup k základným liekom alebo zber semien. V podstate by sme práva a možnosti krajín AKT v týchto oblastiach radšej posilnili ako obmedzovali.

Na všetky spomínané skutočnosti sa vzťahuje náš záväzok, že krajiny AKT môžu využiť ustanovenia ďalších DHP, aby každý región mohol napredovať s vedomím, že nebude znevýhodnený. Pobrežie Slonoviny môže teda priamo žiadať a získať všetko, čo s ním súvisí a čo je súčasťou rokovaní a diskusií so štátmi SADC alebo ďalšími krajinami. Toto je kľúčový aspekt pružnosti, o ktorý ste ma žiadali a ktorý umožní DHP nahradiť všetky obchodné režimy krajín AKT jedným režimom, ktorý bude v súlade s regionálnymi riešeniami regionálnych potrieb bez narušenia solidarity krajín AKT.

Súčasná kríza ukázala, že potrebujeme skôr dynamické ako statické DHP. Rokovania o DHP začínali v čase nebývalého rozmachu obchodu s investíciami, tovarom a službami a v čase prudkého rastu cien komodít. Sotva by si niekto pomyslel, že o niekoľko rokov sa svetové hospodárstvo dostane do recesie sprevádzanej prudkým poklesom cien, nestálosťou výmenných kurzov a trhu a nedostatkom úverov, ktorý tlmí financovanie obchodu potrebné pre vývozcov i dovozcov.

Nepotrebujeme fixnú dohodu, ktorá sa stane zbytočnou ešte skôr, ako na nej uschne atrament. Potrebujeme dohodu, ktorá vybuduje vzťah, kde inštitúcie a monitorovanie pomôžu identifikovať a riešiť problémy hneď, ako sa objavia.

Odpoveď na konkrétnu otázku pani Eriky Mannovej v súvislosti s banánmi nájdete v dočasnej DHP – na banány sa vzťahuje bezcolný a bezkvótový prístup.

Keďže sa začali objavovať problémy, musíme vytvoriť ochranné opatrenia a doložky, ktoré umožnia krajinám AKT vyrovnať sa s náporom dovozu, tlakom na ceny potravín a fiškálnou krízou: doložky rendezvous pre konkrétne oblasti, bežné doložky o revízii a parlamentný dohľad a monitorovanie, ako to bolo v prípade DHP s karibskými štátmi.

Aby som sa vrátila na začiatok, Parlament má dnes historickú príležitosť schváliť prvé dohody novej generácie dohôd, ktoré vytvárajú osobitný vzťah s krajinami AKT, dohody založené nie na paternalizme, ale na skutočnom partnerstve, dohody, ktoré robia z obchodu hnací motor rozvoja, podporujú a nabádajú k regionálnej integrácii, ktorá pomôže krajinám AKT prosperovať v globalizovanom svete, dohody, ktoré majú pružný obsah, rešpektujú tradície a sú novým prejavom dlhodobého obchodného vzťahu založeného na rešpektovaní suverénnych štátov. Stručne povedané, tieto dohody majú budúcnosť, a preto dúfam, že ich poslanci schvália.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Robert Sturdy, autor. – Vážený pán predsedajúci, ospravedlňujem sa za neskorý príchod a ďakujem za možnosť vrátiť sa späť k programu. Pani komisárka Ashtonová, v podstate ste povedali skoro všetko, čo som chcel povedať ja, takže tomuto Parlamentu už len zopakujem jednu či dve veci.

Dočasná dohoda je dohoda zameraná na tovar, ktorej cieľom je predísť narušeniu obchodu krajín AKT a podpora postupnej integrácie. Dáva krajinám AKT možnosť obchodovať vlastným spôsobom, aby sa vymanili z biedy, a myslím si, že uznanie týchto dohôd zahŕňa množstvo sporných otázok: služby, doložka najvyšších výhod a pravidlá označovania pôvodu, ktoré som postrehol pri mnohých príležitostiach. Budete ich musieť opraviť. Ospravedlňujem sa, ak ste to už povedali predtým.

Postup súhlasu pre krajiny združenia CARIFORUM a Pobrežie Slonoviny je dôležitý, aby sme využili potenciál týchto reforiem. Schválenie týchto podpísaných dohôd umožní pokroky v oblasti formálnych postupov rokovania. Poskytne mieru zákonnosti, ktorá je nevyhnutná na ochranu trhov krajín AKT a na zaistenie stabilnejšieho prostredia. Čo sa týka uznesení o krajinách združenia CARIFORUM, jedinej úplnej dohody o hospodárskom partnerstve (DHP), žiadam poslancov, aby podporili pôvodný text Výboru pre medzinárodný obchod. Poskytuje vyváženejší obchod a rozvojový prístup a zameriava sa na podporu mnohých kompromisov, ktoré navrhuje pán spravodajca. Domnievam sa, že tieto uznesenia zdôrazňujú nielen príležitosti, ale aj úlohy rokujúcich strán v kľúčovom kroku na zabezpečenie parlamentného dohľadu a schválenie vzťahov s krajinami AKT.

Pani komisárka, na začiatku ste povedali, že obchod je veľmi dôležitý, a ja s vami plne súhlasím. Tiež sme povedali, že sme v obzvlášť ťažkej finančnej situácii. Verím, že túto otázku beriete nesmierne vážne a že na nej veľmi usilovne pracujete. Blahoželám vám k tomu, ako to zvládate, takže, ako sa hovorí, veľa zdaru.

Nachádzame sa v ťažkej situácii a obchod bude jediná možnosť, a to nielen pre tieto krajiny, ale aj pre zvyšok sveta. Je veľmi dôležitý. Ďakujem za nový smer cesty, na ktorú ste sa dali v jej polovici a vo veľmi ťažkom období. Blahoželám vám a želám veľa šťastia.

 
  
MPphoto
 

  Jürgen Schröder, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, vážené dámy a páni, aj ja by som vám chcel poďakovať, pani komisárka Ashtonová, za vaše slová, ktoré by sme si mali určite nadlho zapamätať.

Pred pár týždňami som navštívil nedávny regionálny samit krajín AKT v Guyane. Medzi mojimi kolegami zo štátov Karibiku prevažoval názor, že nastal čas, aby sme sa pozreli do budúcnosti, prestali plakať nad rozliatym mliekom a aby sme cieľavedome uplatňovali dohody o hospodárskom partnerstve.

Na zabezpečenie úspešnej implementácie týchto dohôd je potrebné, aby parlamenty dohliadali na tento proces prostredníctvom parlamentnej kontroly. Dohody o hospodárskom partnerstve budú fungovať ako hnacia sila rozvoja len vtedy, keď parlamenty budú schopné overiť, či nový systém nariadení môže dosiahnuť to, na čo bol zriadený. Zaistiť, že finančná pomoc sa dostane do oblastí, ktoré ju potrebujú, môžeme len vtedy, keď parlamenty túto kontrolnú funkciu na seba prevezmú. Týka sa to tak národných parlamentov Karibiku, ako aj Európskeho parlamentu.

Vo všetkých uzneseniach o dohodách o hospodárskom partnerstve, ktoré tu máme, sa nachádzajú odseky týkajúce sa otázky parlamentnej kontroly. Tieto údaje však nie sú jednotné. Text v uznesení o štátoch SADC DHP predstavuje dobrý kompromis. Zaisťuje, že Výbor pre medzinárodný obchod a Výbor pre rozvoj Európskeho parlamentu, ako aj Spoločný parlamentný výbor AKT – EÚ sa na tomto procese zúčastňujú. Tento kompromis považujem za úspech a spolu so svojím kolegom, pánom Sturdym, sme predložili množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých cieľom je tieto odseky vo všetkých uzneseniach o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) zjednotiť. Veľmi by ma potešila vaša podpora tejto iniciatívy.

 
  
MPphoto
 

  Johan Van Hecke, spravodajca stanoviska Výboru pre rozvoj. – Vážený pán predsedajúci, ako spravodajca stanoviska Výboru pre rozvoj o dočasnej Dohode o hospodárskom partnerstve s Pobrežím Slonoviny by som rád poďakoval našej kolegyni, pani Erike Mannovej, za zohľadnenie niektorých otázok, ktoré sa predniesli v tomto výbore, ako boli naliehavá potreba demokraticky zvolenej vlády na Pobreží Slonoviny a nevyhnutnosť získať potrebný podiel z obchodnej pomoci EÚ.

Celkovo som veľmi rád, že Výbor pre medzinárodný obchod aj Výbor pre rozvoj dosiahli kompromis o kontrolnom orgáne, ktorý by umožnil Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu (SPZ) mať postavenie na prvom mieste, ktoré si zaslúži.

Je dôležité, aby sme si zapamätali, že táto DHP je dočasná dohoda, čo znamená, že je len dočasným riešením.

Aby malo uvoľnenie trhu značný pozitívny vplyv na celý región, je nevyhnutné, aby ECOWAS podpísalo úplnú DHP.

V tejto súvislosti Výbor pre rozvoj navrhuje, aby Parlament dal svoj súhlas pod podmienkou, že Pobrežie Slonoviny túto dočasnú DHP ratifikuje.

 
  
MPphoto
 

  Alain Hutchinson, v mene skupiny PSE.(FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážená pani komisárka, dámy a páni, mal som pripravené poznámky, ale odložím ich nabok a budem hovoriť bez nich, ak dovolíte, keďže veľa vecí sa už povedalo a nechcem opakovať vyjadrenia mojich kolegov poslancov.

Čaká nás dôležité hlasovanie, nesmierne dôležité, takmer historické, pretože tento týždeň budeme v Parlamente hlasovať o prvých dohodách o hospodárskom partnerstve. Hovorili sme o tom niekoľko rokov a tieto rokovania boli predmetom mnohých, veľmi často živých rozpráv, počas ktorých sa nie vždy dosiahla dohoda alebo konsenzus.

Dnes môžeme byť, samozrejme, spokojní s tým, ako sa situácia vyvinula. Správy, ktoré ste predložili, ako aj správy, ktoré predložilo predsedníctvo, ukazujú, že v tejto otázke sme dosiahli veľmi pozitívny pokrok, a musím povedať, že najmä od vášho príchodu, pani komisárka.

Žiaľ, niektorí z nás majú v súvislosti s týmito dohodami o hospodárskom partnerstve stále nejaké problémy, otázky a obavy, čo vo mne vyvoláva určité pochybnosti.

Po prvé, musíme pochopiť, že dnes máme len jednu úplnú dohodu o hospodárskom partnerstve. Ostatné sú ešte na úrovni dočasných dohôd, pretože hlavnou snahou je regionálna integrácia. Je tu len jedna dohoda, ktorá spĺňa toto kritérium, a dokonca jedna z najdôležitejších krajín Karibiku, Haiti, nepodpísala dohodu, čo nepochybne o mnohom vypovedá.

Po druhé, ako ste zdôraznili, v oblasti obchodovania máme historické väzby. Sever a juh obchodujú dlho, ale pozrime sa ako. Rabujeme všetko, čo tam je, a berieme všetko bohatstvo. Samozrejme, predávame koltan, ktorý naše spoločnosti vyťažili v Kivu a ktorý predávajú na severe, ale pozrime sa na katastrofálne následky pre ľudí žijúcich na juhu a na, mierne povedané, nerovné rozdeľovanie, ktoré tam vidíme.

Okrem toho zavádzate rozvojovú politiku, ktorú sme 40 rokov používali a hovoríte, že my Európania sme najväčší svetový sponzor, ale táto politika teraz zlyháva a musíme ju prehodnotiť. Väčšina najchudobnejších štátov sveta sa má zle, tak zle ako pred 40 rokmi, ak nie horšie. To je príčina našich obáv a otázok. Aké máme v súvislosti s tým záruky? Nebudem opakovať slová pána Arifa, ale pripájam sa k tomu, čo povedal, že by sme od vás chceli vyhlásenie v mene Komisie o otázkach, ktoré jasne predniesol. Na záver by som chcel hovoriť o národných parlamentoch.

Ako poslanci Európskeho parlamentu sme boli požiadaní, aby sme rozhodli o dohodách o hospodárskom partnerstve, dôsledky ktorých, ak budú zle prerokované, budú tragické pre ľudí žijúcich na juhu, ale nie pre nás. Ak dohody o hospodárskom partnerstve zlyhajú, žiadny európsky občan sa nebude mať horšie. Ale na druhej strane by sa niektorí obyvatelia na juhu mohli mať dokonca ešte horšie. Na záver, pani komisárka, chcem už len povedať, že by sme chceli, aby národné parlamenty partnerských krajín mohli vyjadriť svoj názor, keďže v tejto záležitosti zastupujú obyvateľov juhu, nielen nás.

 
  
MPphoto
 

  Ignasi Guardans Cambó, v mene skupiny ALDE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, ako povedali aj ostatní, táto rozprava je nepochybne dôležitá, dokonca sme ju nazvali historickou, medziiným aj preto, že tejto práci sme obetovali veľa času, a preto, že sme k nej dospeli prostredníctvom politického rokovania.

Myslím, že ide o dobrú vec uprostred zmätku, ktorý predchádzal tejto rozprave a čiastočne ju obklopuje stále. Hovorím zmätok so všetkou náležitou úctou k príspevkom zo strany občianskej spoločnosti, MVO a národných parlamentov, ktoré sú tiež zapojené. Je dôležité, aby sme uprostred tejto situácie pochopili, prečo a ako sme sa dostali tam, kde sme dnes.

Musíme pochopiť, že rokovanie o týchto dohodách o pridružení s krajinami AKT nie je politické rozhodnutie na základe vlastnej vôle Európskej únie, keďže mala k dispozícii rôzne možnosti a vybrala si práve túto a nie ostatné. V podstate je to právna požiadavka založená na pravidlách zákonnosti, ktoré stanovila Svetová obchodná organizácia.

Je to nevyhnutnosť vyplývajúca z okolností, ktoré sprevádzali náš predchádzajúci právny rámec týkajúci sa obchodu s krajinami AKT. Taktiež by sme si tu a teraz mali zapamätať, že tí, ktorí odmietli vzťahy Európskej únie s krajinami AKT, boli presne tie rozvojové krajiny, ktoré mali úplne oprávnené požiadavky týkajúce sa prístupu na naše trhy, ale boli nepovšimnuté z jednoduchého dôvodu – neboli bývalými kolóniami súčasných členských štátov EÚ.

Európska únia teda mala a stále do určitej miery má dvojaký meter. Jeden pre svoje bývalé kolónie a druhý pre ostatné štáty s podobnou úrovňou rozvoja, ktorý nepatrí do tohto systému. To sa stalo neudržateľné a tie isté krajiny to prostredníctvom delegácie zdôraznili v rámci Svetovej obchodnej organizácie.

Odhliadnuc od ostatného si musíme uvedomiť, že systém, ktorý sa chystáme nahradiť, najprv Dohovor z Lomé a potom opatrenia založené na Dohode z Cotonou, nijakým spôsobom nedosiahol želané výsledky. Nikto nemôže tvrdiť, že systém podľa Dohody z Cotonou bol úplne vyhovujúci. Ak by bol, čísla predstavujúce objem obchodu EÚ s týmito krajinami by boli oveľa vyššie ako sú teraz. Preto by sme nemali ani tvrdiť, že sa chystáme zmeniť niečo, čo prinášalo výsledky, pretože to tak nie je.

Z týchto dôvodov by sme mali dohody o hospodárskom partnerstve vnímať ako veľkú príležitosť najmä pre tých, ktorí veria, že rozvoj a rast týchto krajín nemôže závisieť len od vonkajšej pomoci. Jasne povedané, hovorím predovšetkým o tých krajinách, ktoré sa týchto dohôd zúčastňujú, ale nepatria medzi najmenej rozvinuté krajiny. V súvislosti s tým myšlienka vlastníctva, prevzatia kontroly nad osudom niekoho a myšlienka nebyť závislý výlučne od vonkajšej pomoci spočíva politicky, a môžem povedať, že aj filozoficky, v týchto dohodách o partnerstve.

V podstate preto moja skupina plne podporuje rokovania Európskej komisie o týchto dohodách a aj skutočnosť, že by mali byť úplné a kompletné, zahŕňajúce nielen tovary, ale aj služby a pravidlá hospodárskej súťaže, a mali by byť schválené ako celok.

Ďalšiu vec, ktorú treba zvážiť, je, samozrejme, ako sa vedú rokovania a riešia špecifické otázky, ktoré tu máme. V súvislosti s tým by som spomenul, čo povedali spravodajcovia o rozličných oblastiach, pretože hovoríme o celkovom prístupe, ale v podstate sa všetky rokovania vedú oddelene.

Niektoré otázky zostali nedoriešené a sú tu obavy. Spomeniem aspoň jeden príklad, situáciu v najvzdialenejších regiónoch, ktoré si zasluhujú osobitnú pozornosť v prípade združenia CARIFORUM. Ako celok, myslím to politicky, však plne podporujeme rokovanie aj potrebu jeho pokračovania, ako aj jeho efektívne monitorovanie Parlamentom.

Jeden z našich doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, ktorý sme predložili, hovorí, že parlamentné monitorovanie tejto otázky by malo byť jednotné a nie rozdielne v závislosti od konkrétnej krajiny.

 
  
MPphoto
 

  Liam Aylward, v mene skupiny UEN. – Vážený pán predsedajúci, vítam túto rozpravu, ktorá znova poskytuje príležitosť upozorniť na nevyhnutnosť začleniť ustanovenia týkajúce sa detskej práce do všetkých dohôd EÚ o obchode a rešpektovať ich.

Nemyslím tým len slovnú podporu boja proti detskej práci alebo zavedenie zbežného či povrchného monitorovacieho systému. Všetky štáty EÚ a povzbudivo rastúci počet ďalších štátov sa prihlásilo k dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a o odstránení najhorších foriem detskej práce.

Naplňme tieto záväzky v našich dohodách o obchode, dohodách o všeobecnom systéme preferencií (GSP) a v našich právnych predpisoch pre verejné obstarávanie. Tým zabezpečíme, že spoločnosti fungujúce v EÚ nebudú využívať detskú prácu.

Nevyužívanie detskej práce neznamená len to, že sa detská práca nevyužíva v materskej spoločnosti alebo u jej bezprostredných dodávateľov. Spoločnosť na vrchole zásobovacieho reťazca musí mať povinnosť zaistiť, že všetky kroky zásobovacieho reťazca a kanály k nemu nevyužívajú detskú prácu.

Dnes viac ako 200 miliónov detí na svete môže pracovať nezákonne, odopiera sa im vzdelanie a detstvo a ich fyzický a psychický stav sa vystavuje riziku.

Prioritou musí byť začlenenie otázky detskej práce do základov všetkých našich dohôd o obchode.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Margrete Auken, v mene skupiny Verts/ALE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, táto rozprava je dôležitá, pretože nás, samozrejme, v našej práci čaká dlhá prestávka z dôvodu volieb. Preto musíme zabezpečiť, že Generálne riaditeľstvo pre obchod si všimne našu vytrvalú kritiku obsahu dohôd o hospodárskom partnerstve najmä vzhľadom na to, že riaditeľstvo už čoskoro tieto dohody podpíše. V súvislosti s tým musíme zdôrazniť dôležitosť návratu dohôd do Parlamentu, aby sme im dali náš súhlas.

V mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie chcem ozrejmiť, že máme veľké podozrenia o spôsobe, akým sa tieto dohody uzavreli. Vôbec sa neprihliadalo na otázku rozvoja, keď sa rokovalo s krajinami AKT.

Preto mám niekoľko konkrétnych pripomienok týkajúcich sa dvoch dohôd, ku ktorým sa má Parlament zaviazať v stredu, a vysvetlím, prečo ich Skupina zelených nepodporuje. Čo sa týka dohody s krajinami združenia CARIFORUM, podrobné štúdie Inštitútu pre zahraničný rozvoj ukazujú, že dohoda o hospodárskom partnerstve s krajinami Karibiku pravdepodobne najmenej podporuje rozvoj zo všetkých dohôd, o ktorých sa doteraz rokovalo. Bude slabým vzorom, keď sa bude rokovať o ďalších regionálnych dohodách, najmä v súvislosti s otázkou rozvoja. Samozrejme, nie je na nás, aby sme rozhodli, či sú naše obavy opodstatnené, keď vlády krajín združenia CARIFORUM samy podporujú tieto dohody, ale bolo by dobré, keby parlamenty jednotlivých krajín, ktorých sa to dotýka, mohli hlasovať o dohodách predtým, ako dá svoj súhlas Európsky parlament.

Avšak naše obavy týkajúce sa dohody s krajinami združenia CARIFORUM, ktoré tu v EÚ vyjadrujeme, sú oprávnené v každom prípade. V súčasnosti, keď nutne potrebujeme lepšiu kontrolu pohybu peňazí na finančných trhoch, pokladáme za úplne neprijateľné, že dohody s krajinami združenia CARIFORUM poskytujú úplnú liberalizáciu finančných služieb s ôsmimi daňovými rajmi, ktoré sú momentálne súčasťou združenia CARIFORUM. Ak mi neveríte, pozrite sa do svojich dokumentov predtým, než budete v stredu hlasovať. V týchto dokumentoch sa dočítate o voľnom pohybe finančných služieb, ktoré sa predávajú cez priehradku, inak povedané, ktoré označujeme ako „neregistrované špekulatívne deriváty“. Tiež sa dočítate o práve založiť fondy pre jednotlivých obyvateľov. To všetko prichádza do EÚ prostredníctvom našich vlastných daňových rajov, ako sú napríklad Malta a Cyprus. Môže sa to stať za predpokladu, že v EÚ nebude existovať žiadne monitorovanie alebo regulácia, a preto jednoducho nie je správny čas na ochranu týchto štruktúr, ktoré majú veľký podiel na zodpovednosti za kolaps našich hospodárstiev.

Čo sa týka dohody s Pobrežím Slonoviny, v súčasnosti tam prebieha vnútorný konflikt, a preto možno nie je správny čas na jej uzatváranie.

 
  
MPphoto
 

  Madeleine Jouye de Grandmaison, v mene skupiny GUE/NGL.(FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pochádzam z Martiniku a vždy som žila v Karibiku.

Verte mi, pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Karibským fórom afrických, karibských a tichomorských krajín a Európskou úniou je pre mňa nesmierne dôležitá.

Martinik, Guadeloupe a Guyana sú najvzdialenejšie európske regióny, a preto ich Karibik ako celok neberie do úvahy. Podľa mňa sa o tejto dohode rokovalo najmä v záujme obchodu a rozvojové ciele tisícročia boli znova odsunuté na druhé miesto. Úlohou karibských krajín preto bude vynahradiť si stratu z príjmov z cla tým, že zvýšia objem obchodu s Európskou úniou.

V súčasnej situácii svetového hospodárskeho poklesu to nemusí byť ľahké. Fakty sú fakty a tieto dohody sa prerokovali predovšetkým na Generálnom riaditeľstve pre obchod a v Parlamente a myslím si, že Výbor pre rozvoj bol vytlačený mimo diania.

V tejto dohode nie sú stanovené ciele súvisiace s rozvojom a integráciou na regionálnej úrovni v súlade s opatreniami, ktoré sa zaviedli na ich dosiahnutie. Tieto opatrenia sa poväčšine vzťahujú len na obchod a hospodársku súťaž. Čo sa týka regionálnej integrácie, je tu tiež rozpor medzi stanovenými cieľmi a využívanými prostriedkami.

Teraz sa konkrétnejšie vyjadrím o regionálnej integrácii najvzdialenejších regiónov Karibiku a ich prostredia. Najvzdialenejšie regióny sa nachádzajú v strede „žijúcej panvy“. Guyana má dokonca jednu z jej hlavných hraníc so Surinamom. Najvzdialenejšie regióny majú viac ako 35 miliónov obyvateľov, ktorí žijú vo viac ako 40 krajinách na ploche viac ako dva milióny kilometrov štvorcových. To je obrovský potenciálny trh.

Táto dohoda bola možnosťou znížiť vplyv určitých tzv. štrukturálnych znevýhodnení, ako je napríklad odľahlosť v prospech blízkosti našich ostrovov. Prečo sme rozdelili rokovania o osobitnom medziregionálnom trhu medzi najvzdialenejšími regiónmi Európskej únie a krajinami združenia CARIFORUM? V čase, keď sa Európska komisia venuje zaostalosti krajín Karibiku a uzatváraniu DHP s touto skupinou s cieľom otvoriť trhy a začať regionálnu integráciu, najvzdialenejší región Karibiku je povšimnutý len v súvislosti s tým, že sa stane súčasťou otvoreného trhu CARIFORUM a stále ostáva pri tých istých trhových zásadách, ktoré sa schválili pre celú Európsku úniu. Tieto zásady nám môžu priniesť nevýhodu.

Bola to príležitosť na podporu dialógu medzi kultúrami, vznik spolupráce, výmenu služieb a príležitosť priviesť najvzdialenejšie regióny…

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, všetci vieme, že dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) si vyslúžili veľa kritiky. Stotožňujem sa s ňou v niekoľkých bodoch. Súhlasím, že DHP by nemali byť prostriedkom na násilné otváranie trhov len pre spoločnosti EÚ. Mali by byť taktiež prínosom pre podnikateľov a spotrebiteľov v chudobných krajinách. Stotožňujem sa s obavou pani Eriky Mannovej týkajúcej sa univerzálneho prístupu k DHP, ktorý neberie do úvahy rozdiely medzi regiónmi a medzi krajinami v rámci regiónov. Vítam skutočnosť, že sme v podstate podpísali len dočasné dohody s tými krajinami, ktoré preukázali záujem o podpísanie takýchto dohôd.

Tiež ma znepokojil názor, ktorý pred niekoľkými mesiacmi vyjadril predstaviteľ Komisie na stretnutí Výboru pre medzinárodný obchod (INTA), že DHP sa netýkajú len obchodu a rozvoja, ale aj regionálnej politickej integrácie. Domnievam sa, ako aj mnohí kolegovia poslanci v tomto Parlamente, že toto rozhodnutie by sme mali ponechať na samotné krajiny, najmä tie, ktoré sú demokratické a nechcú na regionálnom zhromaždení zasadať spolu s diktatúrami z toho istého regiónu.

Napriek týmto obavám by sme mali vítať súhlas výboru INTA s týmito DHP. Chvíľu ma znepokojovali vyjadrenia namierené proti obchodu zo strany socialistov, keď hlasovali proti alebo sa hlasovania vo výbore zdržali. DHP nie sú možno dokonalé, ale veľa mojich priateľov a rodina v chudobnejších krajinách sú znechutení nedostatočným prístupom k tovarom a službám a tým, že sú nútení spoliehať sa na štátne monopoly alebo spoločnosti, ktoré sú prepojené na skorumpovaných politikov. To, že socialisti to chceli ponechať takto, tiež stojí za zváženie. Nezabudnime, že dovozné dane pre chudobných obyvateľov často znamenajú, že za dovezené potraviny a lieky zaplatia viac.

Chcel by som poďakovať pani komisárke za jej odhodlanie pokračovať v rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve. Nie sú dokonalé, ale podnikateľom a spotrebiteľom v chudobnejších krajinách dlhujeme pomoc, aby si aj oni mohli vychutnať prístup k tovarom a službám, tak ako to robíme v súčasnosti my v EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Glenys Kinnock (PSE). – Vážený pán predsedajúci, môžem potvrdiť, ako urobili aj ostatní, že to, čo sme videli, odkedy sa pani Cathy Ashtonová stala komisárkou, je obrovská zmena nielen v štýle a tóne, ale aj v slovníku a teraz rastúcou mierou aj v obsahu.

Som si istá, že pani komisárka bude so mnou a mnohými ďalšími v tejto miestnosti súhlasiť, že stále čelíme obrovskej úlohe, keďže sa teraz snažíme postaviť a prestavať dôveru po rokoch rokovaní, ktoré vytvorili nesmiernu mieru napätia a trpkosti.

Takmer presne po 10 rokoch od podpísania Dohody z Cotonou si musíme pripomenúť, čo sa v skutočnosti povedalo v dohodách o obchodných perspektívach medzi krajinami AKT a EÚ. Formulácia znela: „nový rámec pre obchod, ktorý je rovnocenný s ich existujúcou situáciou a v súlade s pravidlami WTO“. Musíme pracovať usilovnejšie, aby sme tieto ciele splnili.

Stratégia uzatvárania samostatných dohôd s jednotlivými krajinami spôsobila vážnu nejednotnosť a môžem potvrdiť tým, ktorí nepoznajú Spoločné parlamentné zhromaždenie (SPZ) a ktorí nemajú taký veľký kontakt s poslancami krajín AKT, aký mám ja a ostatní v tejto miestnosti, že vytvorila veľmi ťažkú situáciu a vážne narušila súdržnosť, ktorú som v minulosti medzi krajinami AKT videl. Viem, že len pred niekoľkými týždňami nový prezident Ghany napísal v mene celej skupiny krajín AKT predsedníctvu EÚ list a prehlásil, že proces DHP naďalej ohrozuje samotnú existenciu niektorých regionálnych integračných zoskupení. To nedávno povedal nový prezident.

Poslanci krajín AKT nám na každom jednom stretnutí hovoria, že sú zapájaní veľmi málo a že sa s nimi sotva, ak vôbec, o niečom diskutuje. Bola by som rada, keby nám pani komisárka povedala, čo je v súvislosti s tým podľa nej vhodné do budúcnosti.

Teší ma, keď vidím, ako dopadli rokovania so štátmi SADC, ale jasné záväzky o úprave textov, prechodných obdobiach pre reguláciu cla, zárukách, pravidlách označovania pôvodu atď. sú teraz vo vzťahu s krajinami SADC na dosah, a dúfam, že potvrdíte, že sú príležitosťou pre všetky krajiny AKT, ktoré budú pokračovať v rokovaniach.

Pani komisárka, poviete nám, prosím, že budete trvať na konkrétnych záväzkoch v DHP k rozvojovým programom a že liberalizácia obchodu musí byť spojená s kritériami rozvoja? Ak sa tak stane, ako to dosiahnete?

Dohliadnete na to, aby v DHP bola právne záväzná povinnosť v súvislosti s ustanoveniami o časovom a predvídateľnom financovaní?

Pani komisárka, myslím si, že krajiny AKT, ako ste nám už predtým povedali, sú v období pomalšieho rastu a po prvýkrát za posledných 25 rokov sa úsilie znížiť chudobu blíži k záveru. Mám už len dve stručné pripomienky. DHP s krajinami združenia CARIFORUM nie je dokonalý výsledok, ale aj tak potrebuje záruky.

Čo sa týka Pobrežia Slonoviny, musíme mať záruky, o ktoré žiadali pani Erika Mannová a pán Van Hecke. Je to pre nás veľmi dôležité.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Fiona Hall (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, ak sa vrátime na začiatok procesu DHP, Dohoda z Cotonou z roku 2000 ustanovuje, že EÚ má zákonnú povinnosť brať ohľad na záujmy rozvojových krajín vo všetkých oblastiach politiky, ktoré sa ich môžu dotýkať. Komisia v roku 2005 uznala politickú súdržnosť týkajúcu sa rozvoja za kľúčovú na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia.

Mrzí ma, že sú tu nezhody medzi Výborom pre medzinárodný obchod a Výborom pre rozvoj, ktoré majú hlavné postavenie pri DHP, pretože Parlament mohol v niektorých bodoch reagovať súdržnejšie, keď prebiehali rokovania o DHP, s ohľadom na prísľub, že DHP sú nástrojmi rozvoja.

Na záver, som rada, že pani komisárka spomenula služby, pretože sa obávam najmä o otvorenie bankového sektora. Západné krajiny nedokázali správne regulovať veľké medzinárodné banky, ktoré fungujú na ich území, takže sa musíte opýtať, či je naozaj rozumné otvoriť bankový sektor v krajinách, kde je regulačný systém oveľa slabší, a keď pravidlá WTO takýto krok nevyžadujú. Otvorenie bankového sektora môže pomôcť veľkým spoločnostiam, ale miestne banky to môže donútiť získavať si veľmi bonitných zákazníkov a ignorovať malé spoločnosti, ktoré budú mať ešte menší prístup k úverom ako predtým.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE).(FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, najprv by som chcel zablahoželať svojmu kolegovi, pánovi poslancovi Fordovi, za kvalitnú správu a zmysel pre kompromis. Tejto otázke sme sa mohli venovať v Papue-Novej Guinei počas Spoločného parlamentného zhromaždenia afrických, karibských a tichomorských krajín a Európskej únie. Videl som ho pracovať s poslancami národných parlamentov, a preto ma to veľmi teší.

Pani komisárka, chcem sa pripojiť k blahoželaniam, ktoré vám vyjadrili ostatní, k týmto dohodám o hospodárskom partnerstve, ktoré sa uzavreli s cieľom predísť narušeniu obchodu medzi krajinami AKT a Európskym spoločenstvom. Tieto rokovania vyústili do dočasných dohôd o partnerstve s Republikou Fidžijských ostrovov a Papuou-Novou Guineou, jedinými štátmi Tichomorského regionálneho zoskupenia, ktoré súhlasili s dočasnou dohodou. Uvedomujeme si, že uzatvorenie úplných regionálnych dohôd si ešte vyžaduje úsilie.

Táto dohoda zahŕňa všetky opatrenia potrebné na vytvorenie zóny voľného obchodu. Uznesenie zdôrazňuje, že dohoda o hospodárskom partnerstve musí prispieť k posilneniu hospodárskeho rastu, regionálnej integrácii, hospodárskej diverzifikácii a zníženiu chudoby. Je dôležité si zapamätať, že skutočný regionálny trh predstavuje neodmysliteľný základ na úspešné uplatňovanie dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve a že regionálna integrácia a spolupráca sú dôležité pre spoločenský a hospodársky rozvoj tichomorských štátov.

Táto dohoda je príležitosť dať nový podnet obchodným vzťahom a zaručuje prístup na európsky trh bez cla a kvót pre väčšinu tovarov. Trvám na pomoci 2 miliárd EUR poskytnutej do roku 2010 a na záver by som rád povedal, že je veľmi dôležité, aby ani na hospodárskej úrovni nedošlo k porušovaniu patentových práv alebo duševného vlastníctva, ktoré súvisia s obchodom. Čo sa týka ľudských práv, som prekvapený, že obchodujeme s Papuou-Novou Guineou, keďže táto krajina stále trestá za sexuálnu orientáciu. Na záver, na politickej scéne je pre nás dôležité mať spojenectvo s krajinami AKT v rámci Svetovej obchodnej organizácie.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Papastamkos (PPE-DE).(EL) Vážený pán predsedajúci, úspešné zavŕšenie rokovaní o uzatvorení dohôd o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a krajinami AKT je základná úloha európskej obchodnej a rozvojovej politiky.

Potrebujeme dohody, ktoré sú kompatibilné s medzinárodnými záväzkami Európskej únie. Pokiaľ vezmeme do úvahy jednostranné preferenčné zaobchádzanie, ktoré Európska únia poskytla krajinám AKT, ukázalo sa, ako viete, že v porovnaní s ďalšími rozvojovými krajinami nie je kompatibilné s pravidlami WTO.

Okrem tejto právnej otázky je však prvoradou úlohou dosiahnutie dohôd, ktoré podporia rozvoj v spomínaných krajinách prostredníctvom posilnenia obchodných možností, diverzifikácie hospodárskej základne a regionálnej integrácie.

Nový obchodný režim, ktorý bude riadiť vzťahy medzi Európskou úniou a krajinami AKT, by mal zaistiť, že všetky tieto krajiny sa stanú súčasťou medzinárodného obchodného systému, globálneho hospodárstva, hospodárstva, ktoré sa nachádza v nebývalej kríze, kríze, ktorá postihuje rozvinuté aj rozvojové krajiny a rozvíjajúce sa ekonomiky.

Všetci súhlasíme s tým, že otvorenie sa krajín AKT Európskej únii musí byť nesúmerné a postupné s primeranou pružnosťou v súvislosti s kvótami v citlivých sektoroch a efektívnymi ochrannými doložkami. Ako viete, cieľom rokovaní bolo obsiahnuť sektory, ako sú služby, investície, práva duševného vlastníctva a posilnená práca v obchodnej oblasti, ako aj prístup na trh s tovarom.

Preto podporujeme rozšírenie rozsahu dohôd do takej miery, ktorá je prospešná pre samotné krajiny AKT. Je veľmi dôležité, aby sme rozvojové ustanovenia zahrnuli do dohôd o hospodárskom partnerstve a poskytli obchodu primeranú pomoc.

 
  
MPphoto
 

  Glenys Kinnock (PSE). – Vážený pán predsedajúci, v súvislosti so schválením sa chcem venovať len dvom otázkam. Hovorila som o združení CARIFORUM. Všetci máme v súvislosti s dohodou so združením krajín CARIFORUM veľmi dobrý pocit a sme optimistickí, ale stále, samozrejme, sú potrebné určité záruky. Na nedávnom stretnutí v Guyane to celkom ujasnili prezident a ďalší predstavitelia tejto krajiny, takisto ako aj poslanci Parlamentu.

Spomínala sa aj otázka banánov. Pani barónka Ashtonová, povedali ste, že bude existovať prístup bez cla a kvót, čo je dobré, ale problémom je, že dohody, ktoré sa podpísali so Strednou Amerikou a následne so zoskupením Mercosur a krajinami Andského paktu, znížia pre nich colné sadzby a žiadna naša snaha neumožní producentom banánov v krajinách AKT, aby boli konkurencieschopní. Je to zásadný problém a k dohodám sa dospelo ešte skôr, ako stihol uschnúť atrament na dohode so združením CARIFORUM.

V Karibiku sa vo veľkej miere obávajú o formy realizácie, ktoré ešte neboli vytvorené. Pretrvávajú tu problémy, ktoré spôsobilo napätie medzi rôznymi krajinami Karibiku. Je tu aj otázka Haiti. Konferencia darcov neposkytla uspokojivý výsledok, aký by sme chceli, a sú tu obavy, či DHP môžu byť plne odsúhlasené alebo či môžu fungovať, keď sa Haiti nezapojilo.

Čo sa týka Pobrežia Slonoviny, chceli by sme jasné záruky. Je to krajina, ktorá mnohé roky čelí veľkému zmätku, neistote a nestabilite a je veľmi dôležité, aby sme dali súhlas, ale aj aby sme mali záruky, ktoré formou listu naznačíte vyjednávačom na Pobreží Slonoviny a vláde tejto krajiny, že stále chceme vyjednávať v dobrej viere a s cieľom dobrého výsledku pre obyvateľov tejto krajiny.

 
  
MPphoto
 

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE).(FR) Vážený pán predsedajúci, pán Kohout, pani Ashtonová, počúvala som, čo ste hovorili.

Pán Kohout, hovorili ste o hospodárskej udržateľnosti. Dnes sa sama seba pýtam, čo to odhliadnuc od slov znamená. Čo to skutočne znamená v čase hospodárskej a finančnej krízy a krízy životného prostredia? Aké záruky dávame? Aj napriek upokojujúcim slovám pani komisárky sa pýtam, či je tento projekt, ktorý navrhujeme našim africkým, karibským a tichomorským partnerom, stále vhodný v súčasnej situácii, keďže sa o týchto dohodách rokovalo za iných okolností?

Ja osobne si to v žiadnom prípade nemyslím. Stretávame sa s MVO, stretávame sa s malými a strednými podnikmi. Nedávno sme boli v Guyane, kde nám prezident povedal: žiadate nás, aby sme diverzifikovali, ale povedzte nám, aký tovar môže naša malá krajina vyrábať, aby konkuroval Brazílii alebo Venezuele?

Dnes si preto myslím, že pred tým nesmieme zatvárať oči. Na jednej strane hovoríte o pružnosti a na druhej o pravidlách WTO. Je mi ľúto, ale tieto dva výrazy si navzájom celkom odporujú, pretože by si vyžadovali reštrukturalizáciu a my veľmi dobre vieme, že reštrukturalizácia spôsobuje v týchto krajinách ešte väčšiu chudobu.

Preto si nemyslím, že to, čo dnes navrhujeme a čo sme navrhli v minulosti, je úplne vhodné. Pozreli sme sa na výsledky modelu rozvoja, ktorý sme zavádzali uplynulých 40 rokov? Zlyhal a myslím, že sme to už povedali. Domnievam sa, že tento neúspech bude teraz pokračovať, že tieto dohody o partnerstve situáciu zhoršia, pretože pre globálnu hospodársku a spoločenskú situáciu a situáciu životného prostredia nie sú vôbec vhodné.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Caspary (PPE-DE).(DE) Vážená pani komisárka, v nadväznosti na vyjadrenia oboch predchádzajúcich rečníkov by som sa chcel opýtať jednu otázku. Súhlasíte s tým, že na svete sú krajiny, ktorým sa za posledných dvadsať rokov podarilo viditeľne zvýšiť úroveň blahobytu bez DHP, a že DHP by tiež mohla predstavovať príležitosť pre tieto krajiny?

 
  
MPphoto
 

  Jan Kohout, úradujúci predseda Rady.(CS) Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem najmä poslancom Európskeho parlamentu za konštruktívnu a zaujímavú diskusiu. Dovoľte mi zo všetkých otázok, ktoré tu zazneli, reagovať na dve z nich. Prvá sa týka pružnosti. Z vystúpení niektorých poslancov som mal pocit, že pri rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve majú snahu zaistiť potrebnú pružnosť.

Rád by som zdôraznil, že Rada si veľmi dobre uvedomuje pružnosť na dvoch dôležitých úrovniach. Tou prvou je pružnosť v zmysle úplného využívania asymetrického usporiadania, časových harmonogramov a ochranných opatrení v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Preto nemôžem súhlasiť ani s názorom alebo s povrchným záverom, že 40 rokov pomoci rozvojovým krajinám je katastrofa. Domnievam sa, že situácia by bez pomoci zo strany EÚ a ďalších krajín bola ešte horšia. Zároveň si myslím, že to, že máme pravidlá, ktoré poskytujú takýto stupeň pružnosti, nám umožňuje, aby každá z týchto krajín, a v tom dôverujem Komisii a pani komisárke, bola schopná nájsť riešenie, ktoré vyhovuje jej potrebám a záujmom.

Druhý typ pružnosti je ten, ktorý ponúkame v prechode z dočasných opatrení DHP na úplné regionálne dohody v záujme podpory regionálnej spolupráce. Druhá otázka z rozpravy, na ktorú som chcel reagovať, je otázka rozvojového rozmeru DHP. Podľa mňa tieto dohody nie sú klasickými obchodnými dohodami, keďže majú skutočne silný rozvojový rozmer. Dohody ustanovujú dlhé prechodné opatrenia až 25 rokov a tiež zahŕňajú výnimky – až 20 % tovarov pochádzajúcich z krajín AKT môže byť vyčlenených z liberalizácie. Dohody umožňujú monitorovanie a prieskum so zapojením Parlamentu. Ich uplatňovanie podporí finančný balík pomoci pre obchod. Toto všetko pokladám za dôkaz rozvojového charakteru týchto dohôd.

Zároveň by som chcel v mene českého predsedníctva a Rady povedať, že budeme pozorne sledovať prebiehajúce rokovania o DHP, a rád by som vyjadril podporu Komisii a pani komisárke Ashtonovej za jej doterajšie úsilie pri naplňovaní mandátu, ktorý jej Rada dala. Počas českého predsedníctva sa sústredíme na DHP v rámci májového zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy vo forme spolupráce ministrov pre rozvoj. Ak dosiahneme medzi nami a našimi partnermi – ministrami z krajín AKT dohodu, potom aj táto téma bude na programe rokovania spoločného zasadania Rady ministrov AKT a EÚ v máji. Počas českého predsedníctva Rada taktiež na začiatku apríla, čo je už o niekoľko dní, privíta Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ v Prahe. Som presvedčený, že DHP budú jednou z hlavných tém diskusií a že diskusie sa ukážu ako veľmi dôležité najmä preto, že sa budú konať v parlamentnom kontexte.

So záujmom očakávam vaše zajtrajšie hlasovanie. Podľa mňa je to kľúčový moment vo vývoji DHP. Ako sme počuli, v mnohých oblastiach stále prebiehajú rokovania, ale v karibskej oblasti sa už dosiahli dôležité a dobré výsledky. Čo sa týka Pobrežia Slonoviny, dosiahli sme kľúčový moment pre ďalší postup. Veľa krajín očakáva súhlas Európskeho parlamentu a s ním zavŕšenie niekoľko rokov trvajúcich náročných rokovaní a ja pevne verím, že Parlament vyšle do sveta pozitívny signál, ktorý práve v tejto dobe potrebujeme. Domnievam sa a som presvedčený, dokonca aj v súčasnej kríze, ktorú sme tu veľakrát spomenuli, že je to nástroj, ktorý skutočne pomôže, dokonca aj počas tejto obrovskej neistoty, ktorú pociťujeme. Všetci vieme, že pomôže rozvoju týchto krajín.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi reagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré tu zazneli.

Pán Guardans Cambó, pán Hutchinson a pani Hallová, všetci traja ste rôznymi spôsobmi hovorili o minulosti a o potrebe pracovať lepšie. Súhlasím s tým. Nesúhlasila by som úplne s vysvetlením, ale súhlasím, že je to príležitosť pozrieť sa dopredu, ktorá zahŕňa aj pohľad na účasť nielen tohto Parlamentu, ale aj parlamentov krajín AKT. Samozrejme, zostáva na jednotlivých národoch, ako zapoja svoje vlastné parlamenty. Musíme byť veľmi opatrní a viem, že vážení poslanci by chceli, aby som ja bola opatrná, a nepovedala, aký je môj názor na iné krajiny. Dovoľte, aby som pani Kinnockovej povedala, že sa na stretnutie so Spoločným parlamentným zhromaždením (SPZ) teším.

Predovšetkým pán Martin, ale aj ostatní, hovorili o potrebe mať kontrolu a ja opäť súhlasím, že najmä v tejto hospodárskej situácii sú monitorovanie a kontrola nevyhnutné. Veľmi rada budem pokračovať v dialógu s váženými poslancami o tom, ako zapájame Parlament, ale aj o vašich predstavách, ako môžeme toto monitorovanie a kontrolu robiť efektívne a zabezpečiť, že krajiny, ktoré s nami spolupracujú, budú mať v tomto smere pozitívny dojem.

Pán Sturdy a pán Martin, doložku najvyšších výhod sme vytvorili, ako bolo povedané, aby sme získali tie veľké krajiny, ktoré nepodporili proces, do ktorého sme sa zapojili my. Nejde o ničenie obchodu medzi juhom a juhom, ani o akékoľvek iné ničenie podoby alebo formy príležitostí a nezávislosti tých krajín, ktoré sú otváraniu obchodu naklonené. Preto máme limit svetového obchodu, do ktorého musí byť krajina zapojená predtým, než sa začne toto konkrétne ustanovenie uplatňovať.

Čo sa týka príjmov z cla, pán Arif a pani Jouye de Grandmaisonová, do roku 2013 ich bude ERF zahŕňať a my sa snažíme zaistiť, aby hospodársky rast a zmena v oblasti daní mohli tiež pomôcť národom, ktoré potom nebudú závislé len od tohto príjmu, ale nájdu nové spôsoby, ako podporiť svoje hospodárstva.

Čokoľvek sa v súvislosti s banánmi stane, preferencie pre tieto krajiny budú naďalej lepšie ako pre ostatné. Ale sme veľmi pozorní, čo sa týka poklesu preferencií, a keďže sa venujeme dohodám, na ktoré sme čakali veľa rokov, aby sme ich odskúšali a pripravili, musíme si to uvedomiť a ja to mám v úmysle.

Pán Van Hecke, pani Mannová a pani Kinnocková, čo dostane jeden, dostane aj druhý. Dovoľte mi vyjadriť sa úplne jasne. Som rada, že môžem komukoľvek, ale rozhodne Pobrežiu Slonoviny písomne oznámiť, že pružnosť, o ktorej sme s Juhoafrickým rozvojovým spoločenstvom (SADC) diskutovali, sa na nich bude vzťahovať, pretože obsahuje len jednu či dve veci špecifické pre tento región, ktoré by nechceli, ale môžu mať tie, ktoré chcú. Veľmi rada to písomne poskytnem hocikomu, hocikde a hocikedy. Len mi, prosím, oznámte, čo chcete, aby som spravila.

Pán Ford a pán Fjellner hovorili o dôležitosti obchodu všeobecne a ja s touto analýzou úplne súhlasím. Domnievam sa, že pán Fjellner povedal, že v tejto hospodárskej situácii potrebujeme skôr viac obchodu ako menej obchodu, a ja s ním úplne súhlasím.

Pán Caspary, prevziať na seba slobodu, chytiť budúcnosť do vlastných rúk – úplne súhlasím. Krajiny, ktoré sa hospodársky rozvinuli bez DHP, India a Čína, by boli podľa mňa dva príklady.

Pán Kamall tiež pripomenul myšlienku, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá: že umožníme národom rozvinúť sa a rásť a umožníme im to pomocou rozvoja ich hospodárstiev a našej podpory prostredníctvom prepojeného rozvoja a obchodu.

Pani Kinnocková, prepojenie rozvoja je veľmi dôležité, ale povinnosť záväznej pomoci podľa Dohody z Cotonou tu už máme. To, čo z toho vyplýva pre nás, je používanie DHP, aby sme umožnili preferencie a zavedenie priorít rozvoja na spoločnom základe, čo je nesmierne dôležité.

Na záver, chcem urobiť niečo, na čo nemám často príležitosť, a to je oceniť tých, ktorí so mnou pracujú. Náš hlavný vyjednávač sedí za mnou. Podieľal sa na celej práci s SADC. Sú tu moji kolegovia a chcela som vás len uistiť, že sú nesmierne chápaví a úplne oddaní programu, o ktorom som hovorila.

Čo sa týka mňa, verím, že budete hlasovať v takom duchu, v akom som vám predložila to, o čo sa snažím. V plnej miere sa zaväzujem pokračovať v práci, ale skutočne verím, že ma podporíte, aby sme ďalej pokračovali s programom tak, ako som ho opísala. Bolo by to pre mňa nesmierne dôležité a verím, že dnes večer tak môžete urobiť.

 
  
MPphoto
 

  David Martin, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, najprv mi dovoľte povedať, že ide o veľmi dobrú rozpravu. Dostali sme veľmi pozitívny vklad zo strany Rady, ako aj Komisie.

Chcem zdôrazniť najmä to, čo Rada povedala o združení krajín CARIFORUM, že je to príklad, a nie len šablóna pre ďalšie DHP. Úplne s tým súhlasím. Mohla by byť základom pre ostatné, ale každá DHP musí mať vlastnú osobitosť, a takisto sa musíme poučiť z rokovaní so združením CARIFORUM.

Po druhé, som veľmi rád, že Rada bola schopná zaviazať sa k pomoci pre obchod, k výsledku, aký členské štáty plánujú dosiahnuť v súvislosti s touto pomocou.

Bol som potešený, že Rada aj Komisia nás uistili v otázke prístupu k liekom a že nás uistili aj v tom, že päťročný prieskum bude skutočným prieskumom, ktorý sa bude venovať rozvojovým cieľom, aby zaistil, že ich budeme dosahovať.

Bol som rád, keď pani komisárka povedala, že si myslí, že regulácia musí byť v účinnosti skôr ako liberalizácia a otvorenie trhu s finančnými službami. Pre niektorých z nás v tomto Parlamente je to tiež nesmierne dôležité. Naznačila, ako už vieme, ale bolo dôležité to zaznamenať, že v týchto dohodách sa nenachádza nič, čo by si žiadalo privatizáciu služieb v karibských krajinách, a v dohode nie je ani predpoklad privatizácie verejných služieb. Tiež som bol rád, že sa pani komisárka zaviazala k doložke najvyšších výhod.

To, čo povedala Komisia a čo povedala Rada, je teraz v záznamoch tohto Parlamentu a na základe tejto skutočnosti by som rád ako spravodajca pripomenul Parlamentu, že by mal dať súhlas DHP s Karibikom.

Dovoľte mi venovať sa osobitnej otázke, ktorou je uznesenie. Niektorí moji konzervatívni kolegovia zo skupiny EPP sa k tomu vyjadrili. Pre socialistov ostáva naďalej súčasný stav uznesenia, ktoré sa od hlasovania odlišuje, neprijateľný. V podstate všetky veci, ku ktorým sa Rada a Komisia zaviazali, sú pre nás neprijateľné. Takže ak Parlament podporuje Radu a Komisiu, nevidím dôvod, prečo by nemal podporovať naše kompromisy a kompromisný text a začleniť ich do uznesenia Parlamentu.

Verím, že na konci dňa budeme môcť hlasovať za schválenie aj konsenzuálne uznesenie, ktoré nielenže otvára obchod, ale sa aj pevne zaväzuje k rozvoju.

 
  
MPphoto
 

  Erika Mann, spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som pani komisárke a Rade poďakovať. Dnes sme odsúhlasili dať Pobrežiu Slonoviny to, čo Parlament žiadal už nejaký čas, a myslím si, že táto krajina bude nadmieru spokojná. Pani komisárka, prosím, mohli by ste zaistiť, že niekoho čo možno najskôr na Pobrežie Slonoviny vyšlete, alebo môžete ísť sama, odovzdať túto veľmi pozitívnu správu, a čím skôr to potvrdíte v liste? Je to dohoda, ktorá skutočne spĺňa to, čo sme žiadali.

Rada by som sa vyjadrila k niekoľkým otázkam, ktorým ste sa podrobne nevenovali. Veľmi by sme chceli zaviesť monitorovanie. Viem, že je to náročné a že budeme potrebovať pomoc Rady. Boli by sme radi, keby monitorovanie medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou fungovalo počas celého obdobia od prechodnej dohody po úplnú. Len takýmto spôsobom môžeme pochopiť, o čom budete rokovať. Inak nám len na konci tohto obdobia pošlete návrh, s ktorým budeme musieť súhlasiť alebo nesúhlasiť. To nechceme.

Nechceme byť súčasťou rokovacieho procesu, ale radi by sme sledovali, čo robíte. Nemusíte to urobiť dnes, hoci by bolo pre nás dobré, keby ste s tým mohli dnes súhlasiť, ale ja a moji kolegovia sme spokojní, že o procese môžeme s vami rokovať. Urobili sme to predtým s rôznymi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a v rôznych situáciách, ale som presvedčená, že ak Rada bude chcieť, nájdeme niečo, na čom sa zhodneme.

Nakoniec by som chcela pani komisárku a tiež Radu požiadať, aby nás uistili, že budú robiť všetko, čo je v ich silách, aby zabezpečili také výsledky, aké sa dosiahli počas kola rokovaní o rozvoji v Dauhe. Tento prípad sa týkal banánov a bavlny pre ďalšie krajiny. Sú tu zapojené aj ďalšie aspekty, ktoré sú dôležité pre rozvojové krajiny. Viem, že dnes nemôžete povedať áno, ale, prosím, potvrďte nám, že sa budete maximálne snažiť zabezpečiť takéto typy dohôd.

Na záver chcem poďakovať dvom kolegom, najprv pani Glenys Kinnockovej, pretože bola veľmi ústretová, a som veľmi rada, keď počujem, že odporúča schválenie v prípade Pobrežia Slonoviny. Uvedomujem si, aké je to zložité, a som jej veľmi vďačná, že mi s touto záležitosťou pomáha. Rada by som tiež poďakovala svojmu kolegovi, pánovi Syedovi Kamallovi, pretože nám taktiež v súvislosti s uznesením maximálne pomáhal. Viem, že niekedy to je v súvislosti s obchodom proti jeho presvedčeniu. Je za otvorený obchod, takže dospieť k dohode nie je pre neho ľahké. Preto s potešením ďakujem obom kolegom, takisto ako aj Komisii a Rade.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. Dostal som deväť návrhov uznesení(1) predložených v súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 25. marca 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Mary Lou McDonald (GUE/NGL), písomne. – Medzinárodná hospodárska kríza by nás mala motivovať k tomu, aby sme prehodnotili a zmenili politiku EÚ týkajúcu sa liberalizácie a deregulácie, a to nielen v EÚ, ale aj v rozvojových krajinách.

Dohody o hospodárskom partnerstve, ktoré boli predložené Parlamentu, však miesto toho navrhujú zintenzívniť prístup, ktorý zlyhal.

Keď EÚ o týchto dohodách rokovala, vyvíjala silný tlak na vlády rozvojových krajín a nebrala dostatočný ohľad na názory ľudí z týchto krajín, ktorých malo ich uplatňovanie najviac poškodiť.

Neurčité sľuby, že uplatňovanie dohovorov bude flexibilné, nenahrádzajú konkrétne záväzky.

 
  

(1)pozri zápisnicu

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia