Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 1998/0304(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A6-0085/2006

Rozpravy :

PV 25/03/2009 - 8
CRE 25/03/2009 - 8

Hlasovanie :

PV 26/03/2009 - 4.9
CRE 26/03/2009 - 4.9
Vysvetlenie hlasovaní
PV 02/04/2009 - 9.17
PV 02/04/2009 - 9.18
CRE 02/04/2009 - 9.17
PV 22/04/2009 - 6.36
PV 22/04/2009 - 6.37
CRE 22/04/2009 - 6.36

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0253

Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 25. marca 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

8. Dočasná dohoda o obchode s Turkménskom – Dočasná dohoda o obchode s Turkménskom (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu o dočasnej dohode o obchode medzi EÚ a Turkménskom, ktorú predložili poslanci Jan Marinus Wiersma, Erika Mannová, Daniel Caspary, Robert Sturdy, Cristiana Muscardiniová a Eugenijus Maldeikis v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente, Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov a Skupiny Únie za Európu národov (O-0024/2009 – B6-0019/2009);

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu o dočasnej dohode o obchode medzi EÚ a Turkménskom, ktorú predložili poslanci Jan Marinus Wiersma, Erika Mannová, Daniel Caspary, Robert Sturdy, Cristiana Muscardiniová a Eugenijus Maldeikis v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente, Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov a Skupiny Únie za Európu národov (O-0025/2009 – B6-0020/2009) a

– správa (A6-0085/2006), ktorú predložil pán Caspary v mene Výboru pre medzinárodný obchod o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzavretí dočasnej dohody o obchode a záležitostiach súvisiacich s obchodom medzi Európskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Turkménskom na strane druhej (05144/1999 – C5-0338/1999 – 1998/0304(CNS)).

 
  
MPphoto
 

  Jan Marinus Wiersma, autor. – (NL) Vážený pán predsedajúci, je dobré, že dnes diskutujeme o postoji Európskeho parlamentu k dočasnej dohode o obchode s Turkménskom, ktorú Parlament a Európska únia dlho držali v úzadí. Rada a Komisia sa v tejto problematike snažia urobiť pokrok a chcú dosiahnuť súhlas Európskej únie alebo pozitívne rozhodnutie vo veci dočasnej dohody, ktorá by pomohla zlepšiť vzťahy s Turkménskom.

Táto dohoda bola dlho v úzadí, a na to existuje dôvod. Parlament bol až doteraz veľmi nerozhodný pri hlasovaní o tejto dohode, pretože bol veľmi nespokojný so situáciou v oblasti ľudských práv v Turkménsku, predovšetkým za vlády predchádzajúceho prezidenta, diktátora Turkmenbašiho, ktorý krajinu uzatvoril pred svetom a ktorý veľmi neľudsky zaobchádzal s vlastným obyvateľstvom. Otázkou samozrejme ostáva, či nový režim, ktorý sa zaviedol po Turkmenbašiho smrti, priniesol zmenu tejto situácie, a preto by som rád počul od Rady a Komisie, aké zmeny a zlepšenia pozorovali v posledných rokoch, a či je to dostatočný dôvod na uzavretie a podpísanie dohody o obchode.

Komisia a Rada majú, samozrejme, dva silné argumenty na prehodnotenie. Strategický kontext sa zmenil. Na Strednú Áziu sa pozeráme inak ako pred niekoľkými rokmi. Pani komisárka vynaložila v tomto regióne veľké úsilie, ale uvedomujem si aj názor predsedníctva, že Európska únia nesmie tento región prenechať Číne alebo Rusom. Aj my tam máme svoje záujmy, ktoré uznáva aj samotný región. Nedávno som bol v Kazachstane a bolo zrejmé, že má veľký záujem o zlepšenie vzťahov s Európskou úniou.

Druhý dôležitý argument, ktorý Komisia predložila, je, že v súčasnosti nemáme riadny právny základ pre vzťahy s Turkménskom. Ešte stále využívame zmluvu zo sovietskych časov, a to je neprijateľné. Komisia argumentuje, že bez lepšej zmluvy nebudeme schopní vytvoriť rozumný dialóg na tému ľudských práv.

Otázkou aj naďalej ostáva, či sa situácia v oblasti ľudských práv zlepšila až do takej miery, že by sme mali podniknúť tento dôležitý krok a odporučiť Parlamentu, aby podporil dočasnú dohodu o obchode. Myslím si, že táto otázka ešte stále nie je vyriešená a v tejto súvislosti očakávam reakcie Komisie a Rady. Aj naďalej budem pochybovať. Túto otázku som dôkladne prediskutoval s pánom Casparym zo Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov, ktorý je spravodajcom tejto témy. V niektorých bodoch, ktoré aj on spomenie, sa ešte stále snažíme o to, aby ich Rada objasnila, predovšetkým pokiaľ ide o situáciu v oblasti médií v Turkménsku, o vzdelávanie, prístup Červeného kríža do väzení, a iné. Myslíme si, že v týchto oblastiach musí nastať skutočné zlepšenie a takáto dohoda o obchode a dialóg o ľudských právach s Turkménskom by pomohli dosiahnuť takéto zlepšenie.

Moja posledná poznámka je tiež jasne vyjadrená v uznesení, ktoré sme pripravili spoločne so Skupinou Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Skupinou Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov. Chceme mať istotu, že ak sa aj pozitívne vyjadríme k dohode o obchode, budeme môcť odstúpiť. Chceme mať možnosť, že ak dospejeme k záveru, že metódy navrhnuté Komisiou a Radou nefungujú a situácia v oblasti ľudských práv v Turkménsku sa skutočne nezlepšila, Parlament môže požiadať Komisiu a Radu o pozastavenie platnosti dohody. V prípade, že nezískame takýto záväzok, ťažko si viem predstaviť, ako presvedčím moju skupinu na dnešnej večernej schôdzi, aby hlasovala za dočasnú dohodu o obchode. Pravdepodobne potom podáme návrh na odloženie hlasovania. Pre nás je veľmi dôležité získať záväzok, že ak sa situácia v Turkménsku zhorší alebo ak sa výrazne nezlepší, budeme mať ďalšiu rozpravu na tému pozastavenia dohody o obchode. Parlament musí mať v tejto veci právo obrátiť sa s petíciou na Radu a Komisiu.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Bogusław Rogalski , autor. – (PL) Vážený pán predsedajúci, otázka ratifikácie dohody s Turkménskom je sporná, a to z dôvodu porušovania demokratických zásad a základných ľudských práv v Turkménsku. Napriek tomu by sa rozhovory s touto krajinou mali uskutočniť a dohoda by sa mala podpísať. Pokiaľ ide o vzťahy s Turkménskom, mimoriadna pozornosť by sa mala venovať skutočnosti, že ak hospodárska spolupráca medzi EÚ a Turkménskom nebude existovať, životná úroveň krajiny poklesne. Ratifikácia dohody však určite pomôže zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva.

Spomeňme si na určité pozitívne sociálne signály, ktoré sa v krajine objavili. Jedným z týchto signálov je nedávne prijatie turkménskych právnych predpisov, ktoré zakazujú detskú prácu. Niet však pochýb o tom, že Turkménsko ešte musí ratifikovať a uplatniť dohovory Medzinárodnej organizácie práce. Avšak skutočnosť, že zmeny sa v Turkménsku zavádzali pomalším tempom, ako sme očakávali, je znepokojujúca. Sprivatizovalo sa iba niekoľko podnikov, vláda aj naďalej pevne kontroluje mnohé odvetvia hospodárstva a priame zahraničné investície sú stále nízke. Napriek tomu, že Turkménsko má jedny z najväčších zásob plynu a je jedným z najväčších vývozcov bavlny, takmer polovica populácie žije v chudobe, a musím dodať, že v extrémnej chudobe – a toto si zapamätajme. Politický systém tiež nie je ani zďaleka uspokojivý, hlavne ak vezmeme do úvahy neustále potláčanie iných politických strán ako je vládnuca strana a potláčanie rôznych náboženských skupín.

Napriek tomu si myslím, že dohoda s Turkménskom by sa mala uzatvoriť a ratifikovať, pretože len prostredníctvom dialógov a poskytnutím istého vzoru podáme Turkménsku pomocnú ruku, aby sa v budúcnosti aj táto krajina mohla nakoniec pripojiť k demokratických krajinám.

 
  
MPphoto
 

  Robert Sturdy, autor. – Vážený pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, ale neuvedomil som si, že som dostal rečnícky čas na túto konkrétnu tému. Chcel by som len reagovať na poznámky predchádzajúceho rečníka. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme podporovali právne predpisy, ktoré Turkménsko priblížia k nám. Musíme zabezpečiť, aby takéto krajiny boli bezpečné, pretože sa nachádzajú vo veľmi zložitom prostredí.

Teraz by som sa chcel poďakovať pánovi Casparymu, ktorý neúnavne pracoval na dokončení týchto právnych predpisov. Viem, že bude o jednu alebo dve minúty rozprávať, chcem len dodať, že na týchto konkrétnych právnych predpisoch pracoval vo Výbore pre medzinárodný obchod.

V čase, keď svet sužujú obrovské obmedzenia v oblasti finančných služieb a ďalšie problémy, musíme zabezpečiť bezpečnosť týchto krajín a takisto sa musíme uistiť, že pristúpia k právnym predpisom, ktoré pán Caspary navrhuje. Nemám ďalšie poznámky a ospravedlňujem sa za meškanie.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Caspary, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, o dočasnej dohode s Turkménskom hovoríme v Európskom parlamente už takmer tri roky. Pred takmer troma rokmi prijal Výbor pre medzinárodný obchod správu, následne však bola zamietnutá na plenárnej schôdzi. Jedným z dôvodov zamietnutia bolo, že Rada a Komisia sa prestali venovať tejto problematike. Parlament sa preto vyjadril, že ak sa Komisia a Rada nesnažia napredovať, nemusí tak konať ani Parlament.

Som veľmi rád, že dnes sme už v inej situácii, aj keď situácia v Turkménsku ešte ani zďaleka nespĺňa naše normy. Ľudské práva sa ešte stále v mnohých oblastiach nedodržiavajú a ešte stále sa oprávnene kritizuje nedostatok demokratických štruktúr v krajine. Slobody jednotlivca sú veľmi obmedzené. Sloboda informácií je niečo, o čom krajina môže iba túžiť. Podľa informácií, ktoré nám sprostredkovali mimovládne organizácie, práve teraz prebieha kampaň za odstránenie satelitných tanierov, čo spôsobí ďalšie obmedzenie prístupu k slobodným médiám.

Vzdelávací systém sa ešte stále nedostal na požadovanú úroveň, aby sme mohli ľudom poskytnúť vzdelanie v oblasti demokracie a ľudských práv rozumnejším, a najmä informovanejším spôsobom. Okrem toho je situácia vo väzeniach a otázka politických väzňov a prístupu Červeného kríža do väzení ešte stále úplne neuspokojivá a nevysvetlená.

Na druhej strane však treba povedať, že sa k nám neustále dostáva množstvo neoprávnenej kritiky. Dostali sme niekoľko falošných správ, ktoré nám v posledných rokoch poskytli takzvané mimovládne organizácie. Mám dojem, že niektoré mimovládne organizácie maskujú záujmy spoločností z iných krajín, ktoré robia všetko pre to, aby zabránili rozhovorom medzi Európskou úniou a Turkménskom.

Zdá sa mi, že za mnohými vyhláseniami a množstvom nepravdivých informácií, ktoré prenikli do Európskej únie, bol veľmi jasný úmysel zabrániť rozhovorom medzi Európskou úniou a Turkménskom. Mám na mysli správy o zatvorení všetkých nemocníc v krajine, s výnimkou dvoch nemocníc v hlavnom meste, o zatvorení všetkých knižníc okrem dvoch a o prepuknutí moru kvôli údajne hroznému zdravotnému stavu v krajine. Ukázalo sa, že všetky tieto správy sú nepravdivé.

Čo je teda hlavným problémom? Je úplne nemožné získať realistický obraz krajiny, hlavne preto, že tamojšia vláda nám nedá možnosť dôkladnejšie preskúmať situáciu a pretože my ako Európska únia v krajine bohužiaľ nemáme zahraničný úrad, ktorý by tam podnikol potrebné kroky.

Vidíme však, že nový prezident predstavil niekoľko reforiem. Parlament pred časom prijal stratégiu Európskej únie pre krajiny Strednej Ázie. Táto dočasná dohoda by mohla byť prvým krokom k tomu, aby sme Turkménom ukázali, že preberáme riadenie dialógu a snažíme sa ho potlačiť dopredu a že im chceme pomôcť na pomalej, ale dúfajme, že nepretržitej ceste smerom k dodržiavaniu ľudských práv a demokracie.

Naše uznesenie, ktoré bolo v Parlamente predložené ako uznesenie mnohých skupín, sa jasne zaoberá mnohými príčinami kritiky. Takisto sa jasne zaoberá aj pozitívnym vývojom, ktorý je viditeľný, nám však ide hlavne o to, že im nechceme udeliť „voľný cestovný lístok“ a určite ani nechceme predávať naše cenené hodnoty do Turkménska, ale chceme ich obhajovať a zachovávať. Preto by uzavretie dohody o partnerstve a spolupráci nemala byť hotová vec, a ako povedal predchádzajúci rečník, Komisia a Rada sa musia jasne vyjadriť k možnosti pozastavenia platnosti dočasnej dohody, ak by to Parlament v budúcnosti vyžadoval.

Parlament predložil Komisii a Rade viacero písomných otázok. Bol by som veľmi rád, keby ste ich preskúmali a dali nám rozhodné odpovede, a dúfajme, že zajtra už budeme môcť spoločne pracovať na tejto dočasnej dohode.

 
  
MPphoto
 

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. Vážený pán predsedajúci, určite vítam záujem poslancov o problematiku vzťahov medzi EÚ a Turkménskom a som veľmi rád, že mám príležitosť reagovať v mene Rady na rôzne otázky a pripomienky, ktoré boli v Parlamente prednesené.

Význam Turkménska rastie v mnohých smeroch. Krajina bola dlhé obdobie uzavretá a zahľadená do seba. Ale za posledné dva roky podnikla niekoľko významných krokov, aby sa otvorila vonkajšiemu svetu. Vláda je čoraz otvorenejšia možnostiam spolupráce. Toto sa odráža vo zvýšenom úsilí o konštruktívnejšiu spoluprácu v rámci stratégie EÚ pre Strednú Áziu.

Napriek týmto zmenám sa náš zmluvný vzťah s Turkménskom počas 20 rokov nezmenil. Ako povedal pán Wiersma, vzťahy ešte stále zastrešuje zastaraná Dohoda o obchode a obchodnej a hospodárskej spolupráci so Sovietskym zväzom.

Na základe pozitívneho vývoja v Turkménsku máme možnosť posilniť naše bilaterálne vzťahy. Dočasná dohoda, ktorá bola podpísaná v roku 1999, sa predbežne týka častí dohody o partnerstve a spolupráci, takisto podpísanej v roku 1999, ktoré sa vzťahujú na obchod. Túto dohodu doteraz neratifikovali tri členské štáty.

Vzťahy medzi Európskou úniou a Turkménskom majú mnoho aspektov. Podpora ľudských práv a demokracie je v centre bilaterálnych vzťahov a je aj kľúčom k širšej stratégii pre Strednú Áziu. Skutočnosť, že Turkménsko hraničí s Afganistanom, z neho tiež robí strategicky dôležitú krajinu. Turkménsko sa zároveň zúčastňuje na obnove Afganistanu a poskytuje logistickú základňu pre operácie a činnosti mnohých členských štátov EÚ v rámci medzinárodných pomocných bezpečnostných síl (ISAF) (prelety), ako aj na bilaterálnej úrovni. Turkménsko hrá rozhodujúcu úlohu v regionálnej bezpečnosti a v boji proti obchodovaniu s drogami. Jeho rastúce hospodárstvo poskytuje možnosti pre spoločnosti z EÚ. Okrem toho je Turkménsko hlavným partnerom pri diverzifikácii energetických vzťahov a energetickej bezpečnosti EÚ. Toto sú všetko veľmi dôležité oblasti, ktoré musíme v našom vlastnom záujme rozvíjať.

Okrem toho Turkménsko od prezidentských volieb vo februári 2007 zaviedlo niekoľko významných reforiem vrátane ústavných reforiem. Mnoho nových ustanovení ústavy, ako aj ďalšie reformy, ktoré Turkménsko oznámilo, zdôrazňujú skutočnosť, že krajina ide správnym smerom, i keď ide o dlhodobý proces a ešte sa musí veľa urobiť.

Pokiaľ ide o otázku ľudských práv, Turkménsko sa konštruktívne zapája do dialógu s Európskou úniou o širokom okruhu otázok. Tento dialóg bol doplnený o dôležitý rozvoj v rámci krajiny. Predovšetkým boli prepustení niektorí politickí väzni a zvýšila sa spolupráca s OSN. Turkménsko tiež povolilo návštevu spravodajcu OSN pre slobodu náboženstva, plne sa podieľalo na pravidelnom preskúmaní OSN a schválilo založenie centra OSN pre preventívnu diplomaciu v Ašchabade. Okrem toho sa zmiernili obmedzenia cestovania v rámci krajiny, začal sa dialóg s Medzinárodným výborom Červeného kríža (ICRC) a reforma vzdelávacieho systému obnovila systém desaťročného stredoškolského a päťročného vysokoškolského vzdelania. Turkménsko pristúpilo k medzinárodným dohovorom, ako napríklad k Druhému opčnému protokolu, Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach a k Dohovoru o politických právach žien.

Toto všetko je dôkazom toho, že Turkménsko napreduje správnym smerom. V oblasti ľudských práv a dodržiavania zásad právneho štátu a demokracie sa, samozrejme, musí ešte veľa urobiť. My aj naďalej budeme presadzovať prepustenie všetkých politických väzňov, voľný prístup Medzinárodného výboru Červeného kríža do väzení, zrušenie obmedzení cestovania do zahraničia a slobodu médií a občianskej spoločnosti.

Predsedníctvo je presvedčené, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť, aby Turkménsko splnilo tieto požiadavky, je prostredníctvom neustálej angažovanosti. Musíme byť schopní viesť otvorený dialóg a v prípade potreby vysielať jasné signály, aby Turkménsko smerovalo k úplnému rešpektovaniu medzinárodných noriem.

To je hlavný dôvod na zlepšenie našich vzťahov a našich vlastných metód a nástrojov. Súčasná zmluvná dohoda s Turkménskom umožňuje len základný bilaterálny dialóg. Jediný dialóg vyplývajúci zo zmluvy pozostáva zo stretnutia spoločného výboru na úrovni úradníkov, ktoré sa uskutočňuje jedenkrát ročne.

Dočasná dohoda by z problematiky ľudských práv urobila podstatný prvok vzťahov, čím by sa posilnila naša schopnosť ovplyvniť budúci vývoj Turkménska v tejto oblasti. Dohoda o partnerstve a spolupráci a jej uvedenie do platnosti by umožnili plnohodnotný politický dialóg.

Stratégia EÚ pre Strednú Áziu, ktorá bola prijatá v júni 2007, uvádza, že „na zintenzívnenie vzťahov so štátmi Strednej Ázie musí EÚ plne využiť potenciál dohody o partnerstve a spolupráci“. Takéto dohody už existujú aj v prípade Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu. V prípade Tadžikistanu zatiaľ platí dočasná dohoda, až kým sa neratifikuje a nevstúpi do platnosti dohoda o partnerstve a spolupráci.

Úspešné vykonávanie stratégie EÚ pre Strednú Áziu si vyžaduje účasť všetkých krajín Strednej Ázie, a preto je dôležité vytvoriť také podmienky, aby sa zapojilo aj Turkménsko. Bez Turkménska bude uplatňovanie našich cieľov a záujmov v Strednej Ázii veľmi náročné.

Predsedníctvo je presvedčené, že teraz musíme vytvoriť vhodný právny rámec pre naše vzťahy s Turkménskom, a mali by sme začať dočasnou dohodou. Toto nám umožní stavať na rozvoji, ktorý sa už v krajine uskutočnil, a posilniť našu širšiu angažovanosť v Strednej Ázii.

Dočasná dohoda je najefektívnejším spôsobom, ako zabezpečiť, aby Turkménsko napredovalo v tých kľúčových oblastiach, ktoré som spomínal, a v neposlednom rade aj v oblasti ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu. Viem, že súhlasíte s týmito cieľmi, a preto dúfam, že môžem počítať s vašou podporou, ktorá je v tejto otázke rozhodujúca.

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážené poslankyne, od zvolenia prezidenta Berdymukhamedova Turkménsko efektívne vstúpilo do novej fázy svojho rozvoja a objavilo sa niekoľko pozitívnych signálov zmien.

Noví vodcovia ukazujú otvorenejší prístup. Napríklad zrušili určité obmedzenia slobody pohybu v rámci krajiny, zmenili a doplnili ústavu tak, aby sa posilnila úloha parlamentu, vytvorili inštitút pre demokraciu a ľudské práva, prijali centrum OSN pre preventívnu diplomaciu v Ašchabade a po prvýkrát povolili príchod medzinárodných pozorovateľov, aby mohli sledovať legislatívne voľby, ktoré sa konali minulý rok v decembri. Okrem toho, ako viete, teraz sa pre vládu stali prioritou reformy v odvetviach vzdelávania a zdravotníctva.

V roku 2006 Európsky parlament navrhol turkménskym úradom vykonať niekoľko opatrení, aby Parlament mohol schváliť dočasnú dohodu o obchode. Okrem toho sa v priebehu posledných dvoch rokov od zvolenia prezidenta prijalo niekoľko navrhnutých opatrení, napríklad tie, ktoré sa týkajú Medzinárodného výboru Červeného kríža a ostatné nebudem opakovať, keďže ich už spomenul úradujúci predseda Rady. Začali sa aj reformy v oblasti vzdelávania, ktoré zahŕňali modernizáciu systému výučby, odbornú prípravu učiteľov v zahraničí, predĺženie povinnej školskej dochádzky a zavedenie internetu do škôl.

Niektorí väzni boli oslobodení, a nedávno, vážené dámy a páni, aj pán Valery Pal, ktorého oslobodenie sme žiadali. Navyše v septembri 2008 sa špeciálnemu spravodajcovi OSN pre slobodu náboženstva alebo vierovyznania udelilo povolenie navštíviť krajinu, a to takisto po prvýkrát. Spravodajca uviedol, citujem: „hoci jednotlivci a komunity ešte stále čelia množstvu problémov, situácia sa od roku 2007 veľmi zlepšila“.

Ďalším pozitívnym bodom je začatie nových štruktúrovaných dialógov o ľudských právach, o ktorých sme už počuli. Môžem vás, samozrejme, uistiť, že počas týchto stretnutí sa aj naďalej budeme zaoberať takými otázkami, ako je situácia politických väzňov, sloboda zhromažďovania, sloboda médií, sloboda náboženského vyznania a práva menšín, a pri každej príležitosti budeme zdôrazňovať, že plne rešpektujeme ľudské práva a ich význam pre dlhodobý hospodársky a sociálny rozvoj.

V dôsledku týchto vcelku oprávnených obáv týkajúcich sa situácie v Turkménsku Parlament odložil rozhodnutie o dočasnej dohode. V zásade súhlasím s týmito obavami a tiež si uvedomujem, že Turkménsko musí ešte veľa urobiť, aby sa dostalo do súladu s medzinárodnými normami v oblasti demokracie a ľudských práv.

Aj napriek istým obmedzeniam to je pozitívny vývoj, ktorý potvrdzuje túžbu po pokroku a zmenách. Považujeme to za príležitosť, ktorú musíme využiť na to, aby sme nadviazali styky s turkménskymi úradmi a podporovali ich. Som pevne presvedčená, že Európska únia sa musí v tomto smere ešte viac angažovať, aby pomohla pri dosahovaní pozitívneho vývoja.

Uplatňovanie dočasnej dohody o obchode, resp. tých ustanovení dohody o partnerstve a spolupráci, ktoré sa týkajú obchodu, by bolo prvým pozitívnym krokom, ktorý by nám umožnil viac sa zapájať do spolupráce s Turkménskom a ešte razantnejšie podporovať spoluprácu, reformy a modernizáciu v tejto krajine. Dočasná dohoda navyše obsahuje veľmi dôležitú doložku o ľudských právach a chcem povedať, že viem o vašom záujme o možnosť pozastavenia platnosti tejto dohody.

V tejto súvislosti chcem poukázať na článok 1 dočasnej dohody o obchode a článok 2 dohody o partnerstve a spolupráci, ktoré obsahujú doložky, v ktorých sa hovorí o rešpektovaní demokracie a základných práv ako o podstatných prvkoch obidvoch dohôd. Predovšetkým však obidve dohody obsahujú doložky, ktoré obidvom stranám umožňujú vykonať náležité opatrenia v prípade vážneho porušenia podmienok a v prípade mimoriadne naliehavých situácií dokonca aj bez predchádzajúcej konzultácie spoločných výborov.

Platnosť dohôd sa teda môže pozastaviť v prípade preukázaného pretrvávajúceho a vážneho porušovania doložky o ľudských právach. Dočasná dohoda však nie je liekom na všetko. Určite nevyrieši všetky problémy v oblasti ľudských práv v Turkménsku, pomôže však tomu, aby lepšie dodržiavalo medzinárodné normy, hlavne pokiaľ ide o zásady právneho štátu a ľudské práva.

Existujú ešte dva dôležité dôvody, prečo by sme mali posilniť naše vzťahy s Turkménskom a chrániť tam naše vlastné záujmy: bezpečnosť a energetika. Turkménsko sa nachádza na rozhraní Európy a Ázie a okrem iných krajín susedí aj s Iránom a Afganistanom. Je preto dôležité, aby bol aktívne neutrálny v tomto napätom regióne, ktorý je len krok od destabilizácie.

Čo sa tohto týka, úspešne spolupracujeme s Turkménskom v oblasti riadenia hraníc a v boji proti terorizmu, islamskému extrémizmu a obchodovaniu s drogami a s ľuďmi. Táto spolupráca je o to dôležitejšia, keď vezmeme do úvahy obnovenie angažovanosti medzinárodného spoločenstva v Afganistane a Pakistane, a v skutočnosti sa čoskoro budú konať regionálne konferencie v Haagu a v Tokiu.

Ako všetci vieme, Stredná Ázia by mohla hrať veľmi dôležitú úlohu, pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť. Od zmeny režimu v Turkménsku sme zvýšili spoluprácu v tejto oblasti. Európska únia sa zo všetkých síl snaží, aby sa vybudoval južný plynový koridor ako súčasť širšej stratégie na diverzifikáciu našich zdrojov energie a prepravných trás. Turkménsko má zjavne dôležitú úlohu v tomto projekte.

Na záver chcem povedať, že naše vzťahy s Turkménskom musia byť formované našimi hodnotami, ako aj našimi záujmami. Preto som presvedčená, že ak nadviažeme spoluprácu s Turkménskom, budeme mať lepšiu pozíciu na presadzovanie našich argumentov v prospech otvorenejšej spoločnosti v krajine.

Budeme aj naďalej podporovať úrady, aby dosahovali pokrok aj v iných oblastiach, napríklad v oblasti reformy trestného a občianskeho zákonníka, právnych predpisov týkajúcich sa náboženstva, slobody médií, oslobodenia politických väzňov, povolenia prístupu medzinárodných pozorovateľov do väzení a prítomnosti väčšieho počtu mimovládnych organizácií v krajine.

Zo všetkých týchto dôvodov vás preto prosím, aby ste schválili dočasnú dohodu s Turkménskom.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Vážená pani komisárka, dámy a páni, predtým, ako odovzdám slovo jednotlivým rečníkom v tejto rozprave, ako zodpovedná osoba pre problematiku viacjazyčnosti vám chcem prečítať niekoľko rád z letáku, ktorý sa pripravil pre nových poslancov Európskeho parlamentu. V letáku sa píše o tom, ako sa vyjadrovať tak, aby tlmočenie bolo čo najpresnejšie a aby tento bezprecedentný zázrak, ktorý nemá obdobu v žiadnej inej inštitúcii, mohol aj naďalej fungovať každý deň.

Nie sú to tabuľky s prikázaniami, ktoré Mojžiš zniesol z hory, ale píše sa v nich nasledovné: „Hovorte primeranou rýchlosťou, ale nie príliš rýchlo. Ak je to možné, hovorte v materinskom jazyku. Snažte sa nemeniť jazyky počas vášho prejavu. Je lepšie hovoriť ako čítať. Ak však nie je iná možnosť, uistite sa, že tlmočníci majú k dispozícii text vášho prejavu. Podávajte jasné referencie k dokumentom. Jasne vyslovujte všetky čísla, o ktorých sa zmieňujete. Vysvetlite všetky skratky, ktoré použijete vo vašom prejave. Pamätajte, že vtipy sa veľmi zložito tlmočia a snažte sa o konzultáciu s tlmočníkmi. Ak predsedáte zasadnutiu, predtým, ako odovzdáte slovo ďalšiemu rečníkovi, chvíľu počkajte, aby tlmočníci mohli dokončiť tlmočenie prejavu a zmeniť kanál.“

Veľmi pekne vám ďakujem za tlmočenie, a chcel by som využiť túto príležitosť, aby som zablahoželal tlmočníkom, ktorí nám umožňujú pracovať prostredníctvom ich komplikovanej práce, ktorá je veľmi efektívna.

 
  
MPphoto
 

  Alexandru Nazare, v mene skupiny PPE-DE. – (RO) V prvom rade chcem privítať kompromis o financovaní plynovodu Nabucco, ktorý sa dosiahol na poslednom zasadnutí Európskej rady a ktorý vôbec nie je náhodný v kontexte tejto diskusie.

Som veľmi rád, že projekt Nabucco bol vyhlásený za prioritný energetický projekt a že úsilie, ktoré sme my ako členovia Európskeho parlamentu vynaložili na jeho podporu, prinieslo výsledky.

Aby som sa však vrátil k dnešnej rozprave, myslím si, že pokiaľ ide o naše záujmy v Turkménsku, jasne vyčnievajú dva rovnako dôležité body: hospodárska spolupráca, predovšetkým v oblasti ropy a plynu, ako aj sociálny pokrok a ľudské práva v krajine, ako už spomínala pani komisárka.

Vítam správu pána Casparyho a blahoželám mu k nej.

Tiež si myslím, že dohoda, o ktorej sme diskutovali, predstavuje lepší rámec na interakciu s Turkménskom ako súčasná dohoda. Chcem však zdôrazniť, že nie je príliš skoro na to, aby sme začali diskutovať o jednotlivých krokoch v rámci spolupráce s Turkménskom a o jeho začlenení do energetických projektov Európskej únie. Dohoda, o ktorej tu dnes diskutujeme, je viac ako vítaná a predstavuje spôsob na zrýchlenie hospodárskej spolupráce medzi Európskou úniu a touto krajinou.

Ako sme porozumeli z tejto správy, úrady v Ašchabade sú pripravené rokovať o témach z oblasti ľudských práv a občianskych slobôd. Z doterajších skúseností Európskej únie je jasné, že pokrok v súvislosti s týmito témami je najrýchlejší vtedy, keď sú súčasťou širších diskusií, ktoré sa dotýkajú aj iných otázok, ako aj perspektív na dlhodobú hospodársku spoluprácu.

Energetické a zahraničné politiky Turkménska sú úzko prepojené. Môžeme sa nimi zaoberať súčasne, a to prostredníctvom podpory hospodárskej spolupráce a prijatím konkrétnych opatrení, ako aj neustálym záujmom o ľudské práva.

Vítam kritériá hodnotenia pokroku Turkménska, ako aj tie, ktoré sa týkajú noriem duševného vlastníctva EÚ. Možno by podobné kritériá, ktoré by boli realistické a dlhodobé, boli užitočné aj na hodnotenie úrovne hospodárskej integrácie alebo pokroku v oblasti občianskych slobôd.

 
  
MPphoto
 

  Erika Mann, v mene skupiny PSE. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem pani komisárke a pánovi Vondrovi za ich vysvetlenie, som však presvedčená, že cítili isté pochybnosti na našej strane, či im máme dať úplnú podporu. Myslím si, že je to pochopiteľné, pretože na to máme veľmi jednoduchý dôvod. Problémom je to, že pokiaľ ide o dohodu o partnerstve a spolupráci (PCA), Parlament ju musí odsúhlasiť, toto však nepatrí medzi naše zákonné povinnosti v prípade dočasnej dohody o obchode.

Čo sa týka dočasnej dohody o obchode, v uznesení môžeme iba zdôrazniť naše pripomienky, vyjadriť obavy a podporiť určité témy, a preto Parlament a predovšetkým moja skupina stále váhajú, či plne podporia dočasnú dohodu o obchode.

Dúfam, že to chápete a že vyriešite tento problém. Viem, že z dôvodu právneho procesu a keďže ste už podpísali právny základ, je veľmi zložité, ak nie nemožné, aby sa tento problém mohol opätovne prerokovať. Sme si plne vedomí týchto skutočností, ja som však presvedčená, že dokážete nájsť určitú formu záväzku a pokúsite sa rozšíriť a preskúmať právne základy, ktoré by nám pomohli k tomu, aby sme mohli byť na vašej strane, pretože si všetci uvedomujeme význam Turkménska, a už sme podporili aj iné dohody. Nejde o to, že si neuvedomujeme, čo sa udialo, alebo že nevidíme význam Turkménska, toto je však veľmi problematický prípad.

Bola by som rada, keby ste sa na to ešte raz pozreli, a preto vás prosím o láskavosť: pozrite sa na odsek 11, v ktorom vyjadrujeme obavy v súvislosti so zákonnými povinnosťami a rozdielmi medzi dočasnou dohodou o obchode a dohodou o partnerstve a spolupráci.

Prosím o uznanie odseku 9 nášho uznesenia, ktorý hovorí o začlenení doložky o ľudských právach do dohody o partnerstve a spolupráci. Vážená pani komisárka, som si vedomá vašich poznámok, ktoré som si zapísala, som však presvedčená, že nájdete spôsob, ako by sme mohli posilniť tento konkrétny bod.

To isté platí aj pre odsek 10, ktorý je dôležitý aj pre Radu. Chceli by sme, aby sa zaviedla doložka o revízii. Viem, že táto doložka nie je zahrnutá, a preto vás znova prosím o láskavosť, zvážte ju, keď budete pokračovať v rokovaní.

Veľmi by nám pomohlo, keby ste mohli zvážiť aj odsek 8, týka sa monitorovania, ktoré by sme chceli a o ktoré neustále žiadame. Monitorovanie neznamená, že chceme sedieť za rokovacím stolom. Už sme ho vykonávali za iných okolností, preto vás prosím, zvážte, čo môžete urobiť, aby ste nám pomohli definovať význam monitorovania, a prosím vás o preskúmanie tejto problematiky.

Mimochodom, myslím si, že ste odviedli skvelú prácu. Nová dohoda o partnerstve medzi EÚ a Strednou Áziou pre 21. storočie zahŕňa všetky dôležité body. Dokonca ste zahrnuli aj odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Tiež ste zahrnuli otázky ľudských práv, a preto som presvedčená, že nájdeme kompromis, len na tom musíme ešte trochu pracovať.

 
  
MPphoto
 

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že sa nesmieme dať oklamať. Musíme si uvedomiť, že aj napriek tomu, že pán Valery Pal bol prepustený, turkménska vláda bude aj naďalej pokračovať v únosoch, väznení a mučení ďalších ľudí v Turkménsku za myšlienkové zločiny.

Napriek tomu, že špeciálnemu spravodajcovi Organizácie Spojených národov sa podarilo vycestovať do Turkménska, deväť ďalších špeciálnych spravodajcov ešte stále nezískalo povolenia na vstup, a toto sú ľudia, ktorí sa zaoberajú takými dôležitými otázkami ako mučenie, ochrana ľudských práv, nezávislosť súdnictva, vzdelanie, zdravie, sloboda slova a tak ďalej.

Niektoré prejavy vyzerajú ako cvičenia presviedčania samého seba. Ešte stále ide o jeden z najrepresívnejších a uzavretých režimov na svete, aj keď sa tam zaznamenal istý pokrok, a my musíme nájsť správnu stratégiu na jeho podporu. Je dôležité, aby sme pred dosiahnutím dohody s Turkménskom neboli naivní a nezačali hneď vyžadovať, aby sa z krajiny stal model demokracie a ľudských práv.

Ako teda budeme postupovať medzi týmito dvoma extrémami? Navrhujem, aby sme vytvorili skutočnú zahraničnú politiku a kritériá, ktoré sú veľmi presné, merateľné a realistické, a aby to boli kritériá Európskeho parlamentu. Mám na mysli povolenia na vstup pre nezávislé mimovládne organizácie a pre špeciálnych spravodajcov Organizácie Spojených národov a Medzinárodného Červeného kríža. Vieme, že rokovania už prebiehajú, ale ešte sa neskončili. Ďalej mám na mysli úpravu vzdelávacieho systému podľa medzinárodných noriem, ktorá síce prebieha, ale ešte nie je ani zďaleka uspokojivá. Ďalším bodom je prepustenie všetkých politických väzňov a sloboda ich pohybu, jednoducho alfa a omega ľudských práv. Návrh mojej skupiny je ambiciózny, ale zároveň aj realistický. Dá sa zjednodušiť do jednoduchého vzorca.

(Predsedajúci prerušil rečníčku a na žiadosť tlmočníkov ju požiadal, aby sa vyjadrovala pomalšie.)

Nemôžeme sabotovať vlastnú politiku zrieknutím sa našich hodnôt. Nie je to otázka obhajovania izolácie Turkménska, ale nadviazania vzťahov s krajinou. Ako to teda urobíme? Nuž, zoberieme dve perá, každé do jednej ruky. Prvým perom podpíšeme plán, v ktorom budú stanovené jednotlivé štádiá, ktoré sa vyžadujú na splnenie kritérií stanovených Parlamentom. Týmto štádiám sa postupne pridelí presný harmonogram a bude sa o nich viesť dialóg medzi podvýbormi pre ľudské práva a Turkménskom.

Keď sa podpíše tento plán, druhou rukou a druhým perom budeme môcť podpísať túto dočasnú dohodu. Myslím si, že v čase, keď Komisia a Rada začnú diskutovať o budúcnosti doložky o ľudských právach, uvedomia si, že je nevyhnutné, aby to boli systematické doložky a aby boli systematicky sprevádzané konzultačným mechanizmom, ktorý v prípade potreby môže viesť k pozastaveniu platnosti dohody.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Vážená pani Flautreová, predsedajúci nemeria rýchlosť, ktorou rečník hovorí. Predsedajúci má pred sebou signalizačné svetlo, ktoré signalizuje tiesňové volanie tlmočníkov, keď nemôžu pokračovať v tlmočení, pretože nestíhajú udržať tempo s rečníkom. Ja nemeriam rýchlosť reči, ja len dostanem tiesňový signál a postúpim ho poslancom, aby každý mohol sledovať rozpravu.

Ďakujem vám za pochopenie.

 
  
MPphoto
 

  Helmuth Markov, v mene skupiny GUE/NGL. (DE) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pani komisárka, uplynul už viac ako rok, čo sa Parlament jasne vyjadril, aký pokrok je potrebný na to, aby súhlasil s dohodou o obchode medzi Európskym spoločenstvom a Turkménskom. Boli to požiadavky, ktoré sa dali pomerne jednoducho splniť: voľný a neobmedzený prístup Medzinárodného Červeného kríža, prepustenie politických väzňov a odporcov vojenskej služby z dôvodov svedomia, zrušenie všetkých štátnych cestovných obmedzení, jednoduchší prístup a pracovné podmienky mimovládnych organizácií a agentúr OSN a komplexná reforma systému vzdelávania. Pripúšťam, že vláda pod vedením prezidenta Berdymukhamedova urobila určitý pokrok. To je nepopierateľné. To však v žiadnom prípade nestačí na to, aby sme v tejto chvíli mohli súhlasiť s dohodou. Pán úradujúci predseda Rady a pani komisárka premeškali obrovskú príležitosť.

I keď nesúhlasím s ich názormi úplne, zopakujem, čo povedali sociálni demokrati, že my ako Parlament chceme mať záruku, že ak Parlament bude požadovať stiahnutie dočasnej dohody, splníte našu požiadavku. Pán Vondra nepovedal ani slovo k tejto záležitosti a vy, pani komisárka, ste nám vysvetlili, že v zmluve sa uvádza, že takéto stiahnutie dohody je možné. Nejde však o to, či sa takáto možnosť uvádza alebo neuvádza, ale o to, či ste pripravení splniť túto požiadavku, ak to bude Parlament vyžadovať. O to nám ide.

Žiadam preto všetkých svojich ctených kolegov, že ak sa berieme vážne, nebudeme zajtra súhlasiť s dohodou, pokiaľ nám Komisia nedá písomný súhlas o splnení tejto požiadavky a kým ho tu neprečíta. Takýto dohovor sme v konečnom dôsledku aj vyžadovali, ale vy ste sa k nemu vôbec nevyjadrili. Musím povedať, že mám dojem, že nás neberiete vážne. Prinajmenšom ste mohli zaujať stanovisko k tejto záležitosti.

Preto vám musím povedať, že za týchto podmienok nesúhlasíme s dočasnou dohodou. Dúfam, že zajtra to jednohlasne zdokumentujeme.

 
  
MPphoto
 

  David Martin (PSE). Vážený pán predsedajúci, podobne ako predchádzajúci dvaja rečníci, aj ja sa obávam, že Komisia a Rada vykreslili situáciu v Turkménsku príliš ružovo.

Súčasný prezident je trochu lepší ako ten, ktorého vo februári 2007 nahradil, je však natoľko lepší, aby sme mohli schváliť dočasnú dohodu o obchode ako predchodcu dohody o partnerstve a spolupráci? Ako povedali pán Markov a pani Flautreová, vo Výbore pre medzinárodný obchod sme stanovili päť veľmi jasných úloh, ktoré Turkménsko musí splniť, predtým ako budeme súhlasiť s dohodou.

Po prvé, žiadali sme, aby Medzinárodný Červený kríž mal voľný prístup do Turkménska. Ak ma Komisia a Rada nepresvedčí o opaku, tak pokiaľ viem, Červený kríž až doteraz nemohol navštíviť ani jediné väzenie alebo väzňa v Turkménsku.

Po druhé, povedali sme, aby prepracovali vzdelávací systém podľa medzinárodných noriem. Rada pravdivo tvrdí, že stredoškolský vzdelávací systém sa o jeden rok predĺžil, ja to však vidím tak, že okrem drobných zlepšení vo vzdelávacom systéme, tieto zmeny neboli zamerané na masy Turkménov, ale iba na elitu a na prípravu tých, ktorí chcú pracovať v odvetví ropy a plynu.

Po tretie, žiadali sme prepustenie všetkých politických väzňov. Niekoľko väzňov bolo prepustených, ale nie veľa, a stovky, ak nie tisíce politických väzňov živoria v turkménskych väzeniach a očakávajú spravodlivý súdny proces.

Po štvrté, žiadali sme zrušenie všetkých obmedzení na cestovanie do zahraničia. Je zaujímavé, že Rada aj Komisia sa sústredili na cestovanie v rámci krajiny. A pritom my sme žiadali aj slobodu cestovania do zahraničia. K tej však nedošlo.

Nakoniec sme žiadali voľný prístup pre nezávislé mimovládne organizácie, voľný prístup pre orgány OSN pre ľudské práva a slobodu tlače. Nuž, neexistuje tam sloboda tlače, mimovládne organizácie nemajú voľný prístup do krajiny a napriek tomu, že spravodajca OSN pre náboženskú toleranciu dostal povolenie, Turkménsko má najdlhší zoznam žiadostí OSN o návštevu zo všetkých krajín na svete.

Je toto naozaj krajina, s ktorou chceme obchodovať? Mám podozrenie, že pre väčšinu v tomto Parlamente a v iných inštitúciách odpoveď znie „áno“. Prečo sa situácia zmenila od roku 2007, kedy Výbor pre obchod prijal uznesenie? Cynici by povedali, že je to preto, lebo v Turkménsku sú zásoby plynu a ropy, lebo chceme vybudovať nový plynovod, lebo zrazu je to strategickým záujmom. Ak je to tak, potom nepredstierajme, že ide o zlepšenie v oblasti ľudských práv. Ide tu o vlastné záujmy na úrovni Európskej únie.

(Predsedajúci prerušil rečníka)

 
  
MPphoto
 

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL). – (DA) Vážený pán predsedajúci, ja tiež zásadne nesúhlasím s tým, že Európsky parlament by mal bezvýhradne súhlasiť s dohodou o obchode s Turkménskom, čo je nakoniec to, o čom tu hovoríme. Do odôvodenia môžeme napísať čokoľvek, ale ak raz stlačíme zelené tlačidlo, a nedostaneme záruku od Komisie, že budeme mať možnosť zrušiť dohodu, situácia by sa mohla skomplikovať.

Aký je vlastne dôvod na to, aby sme súhlasili s dohodu s Turkménskom? Počuli sme o mnohých pokrokoch a je pravda, že diktatúra naozaj uplatnila niekoľko zlepšení a dala niekoľko sľubov. Podľa informácií, ktoré sme získali od organizácie Amnesty International, sa však tieto zlepšenia uplatňujú vo veľmi obmedzenom rozsahu. Aké na toto bolo odôvodnenie? Odôvodnením bolo, že výsledky sa nedosiahli práve kvôli absencii dohody. Podľa môjho názoru to je absurdné odôvodnenie, ktoré nepriamo nabáda všetkých diktátorov, aby vytrvali, kým sa im úplne nepodvolíme. Myslím si, že musíme hlasno a jasne povedať, že cena za plyn môže byť vysoká, a ak sa pod cenou rozumejú dohody s diktatúrou v Turkménsku, potom je tá cena až príliš vysoká.

 
  
MPphoto
 

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Je poľutovaniahodné, že všetky kroky, ktoré Európska únia a ďalšie medzinárodné organizácie podnikli na ochranu ľudských práv v Turkménsku, ešte nepriniesli pozitívne výsledky. Novinári a obrancovia ľudských práv boli umlčaní. Ženy a deti sú naďalej znásilňované a obchoduje sa s nimi.

Napriek tomu som presvedčený, že stratégie týkajúce sa pozastavenia vzťahov a izolácie, nie sú v súvislosti s Turkménskom perspektívne. Nie preto, že krajina je bohatá na plyn, ale jednoducho preto, lebo jedine podpora kontaktov s vonkajším svetom môže priniesť demokratickú zmenu.

Preto podporujem pozíciu Európskej komisie a dočasnú dohodu, ktorej platnosť by mohla byť v prípade určitých udalostí v krajine pozastavená. Pokiaľ ide o vzťahy s Turkménskom, prístup Európskej únie k energii by sa určite nemal oddeliť od prístupu k zmenám v oblasti ľudských práv.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock (PPE-DE). Vážený pán predsedajúci, v záhadnom Turkménsku ide o oveľa viac, ako len o ropu a plyn. Netvrdím, že zdroje uhľovodíka nie sú dôležité. V skutočnosti majú pre EÚ veľmi dôležitú strategickú hodnotu, keď vezmeme do úvahy želanie EÚ, ako aj očividnú túžbu Turkménska vymaniť sa z ruského tieňa, pokiaľ ide o dodávky energie.

Turkménske obrovské a zjavne dostupné zdroje plynu sú samy osebe dostatočným dôvodom na to, aby sa nadviazala bližšia spolupráca s EÚ. Existujú však aj ďalšie dôvody, prečo si myslím, že by sme mali uzavrieť dočasnú dohodu o obchode s Turkménskom. Krajina je typickým príkladom mierumilovnej a stabilnej moslimskej krajiny so sekulárnou vládou, ktorá sa podieľa na boji proti islamskému terorizmu v Afganistane, kde práve prebieha vojna.

Ešte stále samozrejme existujú vážne obavy týkajúce sa ľudských práv, demokracie a politických slobôd, ale takéto obavy existujú aj v prípade Ruska a Číny, a nepamätám si, že by socialisti mali takéto námietky aj v rozprave o Tibete, ktorá nedávno prebiehala. Aj naďalej udržiavame strategické vzťahy s oboma týmito veľkými krajinami.

Budeme pokračovať v podpore ďalších zmien v Turkménsku prostredníctvom dialógu a partnerstva, nie však izoláciou. Preto vo všeobecnosti podporujem lepšie vzťahy medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ázie.

(Predsedajúci prerušil rečníka)

 
  
MPphoto
 

  Alessandro Battilocchio (PSE) . – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dúfam, že táto rozprava o dočasnej dohode nám poslúži ako príležitosť na to, aby sme začali dôkladne skúmať situáciu v Turkménsku a žiadať praktickejšie opatrenia na zlepšenie momentálne veľmi negatívneho stavu v krajine.

Vláda v Ašchabade nedávno zamietla niekoľko odporúčaní vrátane prepustenia politických väzňov, prehodnotenia minulých prípadov väznenia z politických dôvodov a zrušenia zákazu cestovania udeleného aktivistom v oblasti ľudských práv. Bez akéhokoľvek pokrytectva môžeme povedať, že ešte doteraz štát nepovolil monitorovanie medzinárodným organizáciám, ktoré sa nemôžu dostať do krajiny už 10 rokov. Novinári a aktivisti nemôžu slobodne pracovať a všetci oponenti sú denne ohrozovaní.

Európska únia a medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti vyžadujú zmenu postoja, pokiaľ ide o rešpektovanie ľudských práv, pretože čisto hospodárske dohody sa budú ťažko prijímať.

 
  
MPphoto
 

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pani komisárka, myslím si, že by sme nemali byť pokryteckí, pokiaľ ide o túto otázku.

V roku 2006 som aj ja bola súčasťou delegácie Európskeho parlamentu, ktorá odcestovala do Turkménska, a vypracovali sme niekoľko návrhov, ktorými ste sa, pani komisárka, zaoberali.

Ja samozrejme rozumiem argumentom, ktoré ste vy a Rada predstavili, ale keď to porovnám s tým, čo bolo navrhnuté, a so správou o Strednej Ázii, za ktorú sme v tomto Parlamente hlasovali pred niekoľkými mesiacmi, dňa 20. februára 2008, a v ktorej sme opakovali naše požiadavky týkajúce sa prepustenia väzňov, Červeného kríža a tak ďalej, došlo naozaj k nejakému pokroku? Nie.

Osobne, keď čítam správu o Turkménsku, v skutočnosti čítam správu o plynovode Nabucco, pretože koniec koncov, nás zaujíma energia a plyn tejto krajiny, ktorá má tretiu najväčšiu produkciu plynu na svete. Viem, že okrem Európskej únie existujú aj ďalšie krajiny, ktoré majú záujem o turkménsky plyn, v neposlednom rade aj Čína, toto nám bolo jasne vysvetlené, keď sme boli v Turkménsku. Tak nebuďme pokrytci a povedzme si to jasne…

(Predsedajúci prerušil rečníčku)

 
  
MPphoto
 

  Christopher Beazley (PPE-DE). Vážený pán predsedajúci, chcel by som vyjadriť svoj súhlas s tým, čo povedal môj kolega, Dr. Charles Tannock. Keby nebol prerušený, vo svojich záverečných pripomienkach chcel povedať, že Európska únia by mala podporovať a Komisia a Rada by mali financovať transkaspické plynovody do Strednej Ázie, a to z toho dôvodu, aby sme znížili nebezpečenstvo závislosti na monopolnom zdroji, čím by sme sa vyhli tomu, že sa staneme korisťou zahraničných politických cieľov jedného z našich susedov.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďakujem vám, pán Beazley. Vždy je dôležité doplniť myšlienky pána Tannocka, ktorý je vždy konštruktívny a pre Parlament je inšpiráciou.

Teraz má slovo posledný rečník, pán Martin.

V predsedníctve sa chystáme preskúmať, či v tejto časti môžeme dať slovo rečníkom, ktorí už vystúpili v rozprave, pretože zvyčajne ju znovu otvárajú. Avšak v tejto chvíli, keďže sme dosiahli piateho rečníka, a päť rečníkov má právo vyjadriť sa, dávam slovo pánovi Martinovi.

 
  
MPphoto
 

  David Martin (PSE). - Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za slovo. Znova som sa prihlásil, pretože by som chcel položiť Komisii veľmi konkrétnu otázku ešte predtým, ako opäť dostane slovo. Rád by som vedel čo najpresnejšie, akým spôsobom by sa uplatňovala a vykonávala doložka o ľudských právach, ktorú by sme odsúhlasili. Bude to Komisia, ktorá bude rozhodovať o tom, či nastalo porušenie ľudských práv? A v prípade, že tak Komisia rozhodne, bude Rada súhlasiť so zrušením dohody jednohlasne alebo kvalifikovanou väčšinou? Nakoľko praktická vlastne bude doložka o ľudských právach? Doložky o ľudských právach sú súčasťou mnohých našich medzinárodných dohôd a až doteraz sme s výnimkou nasledujúcej rozpravy takmer nikdy žiadnu neuplatnili, a Bielorusko je iba jednou z mála výnimiek.

 
  
MPphoto
 

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Vážený pán predsedajúci, myslím, že to bola veľmi užitočná rozprava. Rozprava sa sústredila najmä na otázku ľudských práv, čo nie je prekvapujúce. Ešte raz by som chcel zdôrazniť, že súčasná doložka o ľudských právach dohody umožňuje pozastavenie platnosti dohody v prípade porušenia ľudských práv, a pokiaľ ide o samotné pozastavenie, myslím si, že ak sa situácia v Turkménsku zhorší, budeme brať veľmi vážne všetko, čo Parlament navrhne.

Konečné rozhodnutie samozrejme urobí Rada s prihliadnutím na všetky možnosti reštriktívnych opatrení vrátane možnosti pozastavenia platnosti, a pre tento prípad existujú precedensy, ktoré sa vytvorili v súvislosti s inými stredoázijskými krajinami.

Niektorí z nás sa zmienili aj o spolupráci s Červeným krížom. Pre nás nie je jednoduché hodnotiť spoluprácu medzi Červeným krížom a Turkménskom, a to jednoducho preto, lebo Červený kríž tu využíva zásadný princíp diskrétnosti. Takže podľa dostupných informácií musíme pripustiť, že sa ešte veľa musí urobiť a zlepšiť, ale zároveň sú viditeľné aj pozitívne aspekty a vývoj.

Vo všeobecnosti chcem na záver povedať, že situácia v oblasti ľudských práv v Turkménsku nie je úplne vyhovujúca, ale pretrvávajúca izolácia tiež nie je tým správnym riešením. Podmienený prístup k uzavretiu dočasnej dohody, o ktorej sa rokovalo 11 rokov, nie je efektívnym spôsobom na zabezpečenie pokroku v oblasti ľudských práv a demokracie.

Musíme sa, samozrejme, zapojiť do dialógu o ľudských právach s Turkménskom, a o to sa aj snažíme. Český premiér navštívil Turkménsko len nedávno. S prezidentom viedli v Ašchabade presne takýto druh dialógu.

Predsedníctvo je presvedčené, že teraz je dobrá príležitosť na nadviazanie vzťahov s Turkménskom, a taký prístup je najefektívnejším spôsobom vytvorenia úprimného dialógu o otázkach, ako sú ľudské práva.

Kľúčoví partneri Turkménska, Rusko a Čína, ktoré v súčasnosti zvyšujú svoj vplyv v regióne, určite nebudú tieto otázky vo svojich programoch až tak zdôrazňovať.

Preto je vytvorenie vhodného zmluvného vzťahu, ktoré sa začne dočasnou dohodou, kľúčovým krokom v takejto politike aktívneho angažovania. Negatívne stanovisko Parlamentu by mohlo poškodiť rodiaci sa dialóg s Turkménskom a narušiť našu schopnosť zabezpečiť pokrok v dôležitých oblastiach, ako napríklad v oblasti väčšieho rešpektovania ľudských práv.

Preto by som rád povzbudil Parlament, aby plne podporil uzavretie dočasnej dohody, ako už navrhol pán spravodajca Daniel Caspary.

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Eleanor Rooseveltová raz povedala, že je lepšie zapáliť sviečku, ako preklínať tmu. Toto platí aj pre Turkménsko. Podpora ľudských práv a demokracie v krajine musí byť aj naďalej našou prioritou. Mnohí z vás, ako napríklad pani Flautreová, ktorá tu už nie je, správne poznamenali, že zmeny sú pomalé. Áno sú, ale sú to zmeny a zmeny musia byť uznané a podporované.

Takže musíme Turkménsku pomôcť, aby pomohlo samo sebe. Musíme nadviazať vzťahy s krajinou konštruktívnym, trvalým a strategickým spôsobom. Musíme vytvoriť náležitý rámec pre naše zmluvné vzťahy, pretože súčasne platná dohoda o obchode a spolupráci je obmedzená a neumožňuje nám to.

Dovoľte mi tiež povedať pár slov o pozastavení platnosti alebo o možnom pozastavení platnosti. Ako viete a ako pred chvíľou povedal pán úradujúci predseda Rady, je to Rada, ktorá rozhoduje o týchto záležitostiach, a to jednohlasne. Komisia môže k problematike podať návrh.

Dovoľte mi však pripomenúť, že napríklad po udalostiach v Andižane sa Rada rozhodla zaviesť reštriktívne opatrenia pre Uzbekistan vrátane zbrojného embarga a cestovných obmedzení pre uzbeckých vrcholných predstaviteľov, ktorí boli zapletení do udalostí. Okrem toho boli pozastavené technické stretnutia v rámci dohody PCA a výbor a podvýbory pre spoluprácu. Tieto opatrenia sa každoročne primerane prehodnocovali, obnovovali a dopĺňali.

Pokiaľ by teda došlo k podobnému prípadu alebo k vážnemu zhoršeniu, Rada by mohla prijať podobné opatrenia alebo zvážiť pozastavenie platnosti dohody a Komisia by takisto zvážila všetky dostupné možnosti vrátane pozastavenia dohody.

Začlenenie konkrétnej doložky o ľudských právach týkajúcej sa pozastavenia do dohody o partnerstve a spolupráci by znamenalo pozmeniť a doplniť túto dohodu. Podľa nášho názoru by to bolo dosť zložité, keďže by sa museli opätovne otvoriť rokovania s Turkménskom, ktoré už podpísalo a ratifikovalo dohodu o partnerstve a spolupráci v roku 2004, a takisto aj s 12 členskými štátmi EÚ, ktoré ju už tiež ratifikovali.

Pokiaľ teda ide o to, či porušenie ľudských práv môže viesť k pozastaveniu platnosti dohody o partnerstve a spolupráci, chcela by som znovu zopakovať, že doložka o rešpektovaní ľudských práv je podstatným prvkom PCA, ako aj dočasnej dohody, ako som už veľmi jasne povedala aj v predchádzajúcom vystúpení. Doložka v obidvoch dohodách hovorí o tom, že ak jedna zo strán dospeje k názoru, že druhá strana nedodržala určitý záväzok dohody, môže prijať náležité opatrenia, ktoré v mimoriadne naliehavých prípadoch nemusia byť najskôr konzultované so spoločným výborom.

Dočasná dohoda, ako aj dohoda o spolupráci a partnerstve objasňujú, že mimoriadne naliehavé prípady sú prípady zásadného porušenia dohody ktoroukoľvek stranou, a obidve dohody takisto objasňujú, že zásadné porušenie je porušenie podstatného prvku dohody.

Z toho vyplýva, že zásadné porušenie dáva stranám právo, aby v naliehavých prípadoch podnikli náležité opatrenia. Z nášho pohľadu môžu takéto opatrenia zahŕňať aj pozastavenie platnosti dohody. Preto vás, vážení poslanci, tak ako predtým, opätovne žiadam, aby ste súhlasili s uzavretím dočasnej dohody o obchode s Turkménskom.

Som ochotná urobiť politický záväzok v mene Komisie a monitorovať dialóg o ľudských právach a podávať Parlamentu pravidelné správy. To by predstavovalo základný odrazový mostík na zvýšenie spolupráce v rámci dohody o obchode a posunulo by nás to o kúsok bližšie k vytvoreniu rámca pre dialóg s Turkménskom, ktorý by sa dostal na úroveň dialógov, ktoré už vedieme s inými krajinami v tomto regióne. A na to nezabúdajme.

Len prostredníctvom rozšírenia záväzku budeme môcť ovplyvniť pozitívny vývoj a zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Daniel Caspary, spravodajca.(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem vám za dnešnú rozpravu. Myslím si, že nás posunula oveľa ďalej. Chcel by som poďakovať svojim cteným priateľom, ktorí sa spolu so mnou zaoberali touto problematikou počas posledných mesiacov.

Jedno základné vyhlásenie Rady, vážený pán Vondra, mi utkvelo v pamäti: ľudia v Turkménsku sa určite nenaučia veľa o význame demokracie a ľudských práv od Číny, Ruska alebo dokonca Iránu. Počas posledných rokov Parlament stanovil jasné podmienky, za ktorých môžeme súhlasiť s dočasnou dohodou, naposledy v správe pána Özdemira o stratégii pre Strednú Áziu.

Bol by to obrovský ústupok zo strany Európskeho parlamentu, keby sme teraz jednoducho ignorovali špecifikácie, ktoré sme stanovili pred troma alebo šiestimi mesiacmi, a povedali, že aj napriek tomu súhlasíme s mojou správou o dočasnej dohode. Na druhej strane mi je jasné, že práve dnes hovoríme o dočasnej dohode. Nebolo by dobré, keby sme odložili hlasovanie. Tiež som sa jasne vyjadril k tomu, že by sme nemali Turkménsko a dočasnú dohodu využívať ako rukojemníkov na to, aby sme posúvali rovnováhu moci medzi Európskymi inštitúciami.

Vyjadril som sa jasne aj k tomu, že ak by Komisia a Rada súhlasili s požiadavkami, ktoré mnohí z nás dnes vyjadrili, mohlo by to viesť k vytvoreniu precedensu, aj keď, a poviem to otvorene, tieto požiadavky Parlamentu sú úplne opodstatnené. Preto očakávam prísľub Komisie, a najlepšie ešte dnes večer, že ak monitorovanie ukáže zhoršenie situácie v Turkménsku a ak Parlament prijme uznesenie, v ktorom Komisiu žiada, aby navrhla Rade pozastavenie platnosti dočasnej dohody, Komisia predloží takýto návrh Rade. Myslím si, že tento postup je možný v rámci súčasných dohôd.

Bol by som rád, keby sme dostali aj prísľub od Rady, že na návrh Komisie zahrnie túto otázku a bude o nej diskutovať na jednom z jej nadchádzajúcich stretnutí. Obidve inštitúcie určite môžu dať takýto prísľub bez tohto, aby sa museli zaoberať celkovou úpravou inštitucionálnej spolupráce v rámci Európskej únie. Bol by som vám vďačný, keby ste mohli urobiť toto vyhlásenie ešte dnes alebo najneskôr zajtra pred hlasovaním. Nemám záujem navrhnúť svojim cteným kolegom pred zajtrajším hlasovaním odloženie hlasovania.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Dostal som dva návrhy uznesení v súlade s čl. 108 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia