Ústne vysvetlenia hlasovania

– Správa: Hannu Takkula (A6-0125/2009)

  Tomáš Zatloukal (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, prítomnosť veľmi veľkého počtu školopovinných detí migrantov má obrovský vplyv na vzdelávací systém. Existujú jasné a jednoznačné dôkazy o tom, že mnohé deti z rodín migrantov sú menej vzdelané než ich rovesníci. Školy sa musia prispôsobovať ich prítomnosti a systematicky ich zapájať do svojich tradičných programov zameraných na poskytovanie vysoko kvalitného vzdelania. Vzdelanie je kľúčom na zabezpečenie, aby sa títo žiaci stali plne integrovanými, úspešnými a produktívnymi občanmi hostiteľských krajín, a teda k tomu, aby sa migrácia stala prínosom pre migrantov i hostiteľské krajiny. Vítam správu pána Takkulu a podporil som ju.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, výučba vo viacerých jazykoch, učitelia ovládajúci niekoľko jazykov, ktorí by oslovovali každé dieťa jeho vlastným materinským jazykom, zahraniční učitelia angažovaní špeciálne pre ne, uznanie kultúr a dokonca ich podporovanie v školách, elementárna znalosť jazyka hostiteľskej krajiny – bez toho, aby sa to považovalo za skutočne nevyhnutné: tento postup nevedie k začleneniu migrantov do spoločnosti. Medzitým by to paradoxne viedlo k vytváraniu get z našich spoločností, narušeniu identity a kultúrnej asimilácii všetkých – migrantov, ako aj pôvodných obyvateľov hostiteľskej krajiny.

Odporúčam pánovi spravodajcovi, aby sa pozrel na oblasti prioritného vzdelávania ZEP na francúzskych predmestiach a pochopí, kam vedú takéto úctyhodné názory. V skutočnosti sa tým vzdávame myšlienky presadzovať, aby migranti, ktorí prišli požiadať o našu pohostinnosť, rešpektovali kultúru, zvyky a obyčaje v našich členských štátoch.

Naše vzdelávacie systémy by sme nemali prispôsobovať kultúram iných ľudí. Ak má komunita migrantov v úmysle zostať v našich krajinách, mala by sa prispôsobiť našim kultúram.

– Správa: Adina-Ioana Vălean (A6-0186/2009)

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážený pán predsedajúci, rád by som poukázal na potrebu vyjadriť výraznú podporu výzve, ktorú sme dnes dopoludnia podporili vhodným rozhodnutím. Je nepochopiteľné, že bola spomenutá možnosť uznania polygamného manželstva, aj keď len pri prijímaní dokumentu Európskej únie, a to dokumentu, o ktorom hlasoval Európsky parlament.

Toto nemá nič spoločné s kultúrou Európskej únie. V právnej oblasti Európskej únie by nemal existovať žiaden priestor na názory tohto druhu. Sú v rozpore s našimi tradíciami, a to tradíciou kresťanskej Európy, a vyjadrujú, okrem iného, zásadu potláčania práv žien. Preto je rozhodnutie prijaté dnes dopoludnia veľmi dôležité, no skutočne nezodpovedné zahrnutie takejto poznámky do dokumentu Európskeho parlamentu je veľmi znepokojujúce.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, nemôžem podporiť správu pani Văleanovej. Pripúšťa situáciu, v ktorej si právo odporuje, porušuje zásadu subsidiarity, podporuje opätovné zlúčenie rodín z tretích štátov s odlišnou kultúrou a súčasne umožňuje polygamiu. Vyvoláva právny zmätok. Ako všetci vieme, v jednotlivých členských štátoch EÚ sa využívajú rozdielne definície výrazu „rodina“ a „rodinný príslušník“. Práva sú odlišné – rozdiely existujú napríklad v dedičskom práve, rodinnom práve – a určité rozdiely existujú aj v práve na sociálne zabezpečenie. Zakotvenie práva na nároky súvisiace so sociálnymi výhodami bez súhlasu hostiteľskej krajiny a zohľadnenia hospodárskej situácie môže viesť k vážnym sociálnym konfliktom. Protestujem proti neustálemu porušovaniu zásady subsidiarity v tomto Parlamente.

– Správa: Urszula Gacek (A6-0182/2009)

  David Sumberg (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, je pre mňa veľkou cťou, že môžem dnes dopoludnia sedieť vedľa svojho kolegu, pána Daniela Hannana, ktorého prejav prednesený pred niekoľkými týždňami bol revolúciou v prenose informácií a politickom zmýšľaní a v budúcnosti zabezpečí zmeny v týchto oblastiach. Moc internetu má najvyšší význam, dokonca ešte vyšší ako majú bežné médiá.

Hlasoval som proti tejto správe, jednoducho preto, že nepodporujem občianstvo EÚ. Som britský občan, som na to hrdý a my by sme sa mali zaoberať podporou individuálneho občianstva našich jednotlivých členských štátov a potvrdiť, že sme členmi Európskej únie ako štáty, ale nie sme občanmi EÚ. Sme občanmi krajín, v ktorých sme sa narodili a v ktorých nás ako deti vychovávali, ktoré nás chránia a poskytovali nám roky útočisko. Som na to hrdý a verím, že budem môcť byť aj v ďalších rokoch.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, už starovekí Gréci diskutovali na témy, ktorými sa zaoberáme. Vo svojich spolkoch mestských štátov hovorili o príslušných výhodách isopoliteia alebo identického občianstva, ktoré udeľovalo každej osobe rovnaké práva v každom meste a sympoliteia alebo spoločného občianstva.

To, že som rozhodne za prvé z týchto opatrení, nebude pre vás žiadnym prekvapením. Európske občianstvo je svojím charakterom skutočne veľmi neprirodzené. Pani spravodajkyňu mrzí nadovšetko skutočnosť, že všetci občania si nie sú vedomí práv, ktoré by im boli udelené. Musím však podotknúť, že vždy, keď sme sa týchto občanov pýtali, či súhlasia napríklad s európskou ústavou alebo jej nevyspytateľným stelesnením, Lisabonskou zmluvou, a odpovedali nie, ich názor sme zámerne ignorovali.

Práve preto sa mi zdá, že tieto údajne veľkorysé myšlienky o spoločnom občianstve sú do značnej miery pokrytecké a najradšej by som ich nahradil vzájomným uznaním práv medzi spriaznenými, no stále suverénnymi členskými štátmi.

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci, občianstvo definuje, kto sme. Je to základný princíp našej identity. Som britským občanom a som na to hrdý, okrem iného aj z dôvodu zlomyseľnej kampane IRA s cieľom pokúsiť sa a prinúť mňa aj mojich voličov, aby sme sa tohto občianstva vzdali, čo sa im našťastie nepodarilo.

Občianstvo sa viaže na členské štáty. Nemalo by sa meniť ani byť spoločné. Preto odmietam tento rafinovaný plán občianstva EÚ, ktorý, samozrejme, dopĺňa už prebiehajúce úsilie podporované Lisabonskou zmluvou, s cieľom budovať štátnosť EÚ a teda túto predstavu, že my všetci, bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie, či to chceme alebo nie, musíme byť v prvom rade občanmi EÚ. Odmietam túto koncepciu rovnako ako odmietam Lisabonskú zmluvu.

  Martin Callanan (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, vyjadrenie súhlasu s názorom kolegov sa stáva tak trochu obľúbenou frázou.

Hlasoval som proti tejto správe, pretože, pochopiteľne, tiež úplne odmietam celú myšlienku občianstva EÚ. Verím, že občianstvo je pre jednotlivé členské štáty jedinečné a som presvedčený o tom, že akákoľvek snaha, ktorá je v pozadí tohto pokusu o zriadenie európskeho občianstva, súvisí s rovnakým pokusom o uskutočnenie myšlienky európskeho superštátu.

Z toho, že sme nútení stať sa skutočne európskymi občanmi, je nešťastných mnoho mojich voličov aj ja sám. Na občianstvo sa pozerajú ako na niečo, čo sa má potvrdiť alebo odmietnuť na základe súboru spoločných hodnôt a ideálov budovaných niekoľko storočí. Nikomu z nás nikto nič nepovedal, neuskutočnilo sa žiadne referendum ani diskusia o tom, či máme alebo nemáme záujem stať sa občanmi EÚ.

Samozrejme by sa malo uskutočniť referendum o Lisabonskej zmluve. No súčasne by sa nás mali opýtať, či máme záujem stať sa okrem občanov členských štátov aj európskymi občanmi. Nemáme právo zriecť sa európskeho občianstva – dokonca ani keď úplne odmietame celú túto myšlienku, ako je to v mojom prípade.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade sa necítim byť európskym občanom. Som írskym občanom a európske občianstvo vnímam ako doplnok.

Dnes som sa v tomto Parlamente dozvedel dosť. Neuvedomoval som si, že naši britskí kolegovia sú občanmi. Myslel som si, že sú poddaní. So slovami „poddaní“ a „občania“ však nemám žiadne problémy. Môžete byť Škótmi, Walesanmi alebo Angličanmi, no ak chcete byť Britmi, musíte byť Škótmi, Walesanmi, Angličanmi, prípadne jedným z Írov, ktorí prijmú britské občianstvo. Neexistuje žiaden britský občan, ktorý by nebol Írom zo Severného Írska, Škótom, Walesanom alebo Angličanom.

Naozaj nerozumiem, čo sa tu dnes snažíme dokázať. Ide o doplnky k nášmu štátnemu občianstvu a osobne s tým nemám žiadne ťažkosti. Ľudia robia muchu z komára, pretože sa blížia voľby a používajú túto dlhodobo protieurópsku rétoriku na vyvyšovanie vlastných záujmov nad záujmy štátov, v prospech ktorých by mali konať.

  Richard Corbett (PSE). – Vážený pán predsedajúci, súhlasím s názorom predchádzajúceho rečníka. Zdá sa, že niektorí z našich kolegov majú veľmi úzkoprsý, jednorozmerný pohľad na občianstvo a v skutočnosti aj na identitu. Všetci sme vskutku mnohotvárni: Počas futbalového zápasu som fanúšikom anglického mužstva, pretože som Angličan a je to súčasť mojej identity. Podporujem Britániu na olympijských hrách v atletike, pretože je to širší pohľad na moju identitu, a podporujem európsky golfový tím na Ryder Cup proti Spojeným štátom – dokonca tuším, že tento tím podporuje aj ctený pán kolega, ktorý bol autorom poznámok.

Toto sú odlišné stránky našej identity a nášho občianstva. Nie sú protichodné, ale navzájom sa dopĺňajú. Je samozrejmé, že občianstvo tohto druhu nebolo nikomu udelené na základe výsledku referenda. Nikdy nebolo referendum o tom, či chcem byť Angličanom alebo nositeľom britského občianstva (ktoré už neznamená byť poddaným) ani referendum o zmluvách, ktoré pred takmer dvomi desaťročiami vytvorili pojem európskeho občianstva spojený s určitými právami, ktoré máme a využívame v celej Európe – nič viac a nič menej.

– Správa: Emmanouil Angelakas (A6-0134/2009)

  Neena Gill (PSE). – Vážený pán predsedajúci, túto správu som podporila, pretože verím, že nadviaže na dôležité kroky, ktoré vykonal tento Parlament pri prepojení nášho záväzku k životnému prostrediu s potrebou pomôcť členským štátom prekonať aktuálnu finančnú krízu. No súčasne je potrebné prijať k hospodárskej obnove a obnove životného prostredia holistický prístup, pretože táto kríza ovplyvňuje každú stránku nášho hospodárstva a spoločnosti.

V oblasti bývania som pracovala 18 rokov a som presvedčená o tom, že najmä v čase výstavby sa nevenovala dostatočná pozornosť bývaniu a energetickej stratégii, keďže stavebníctvo sa významne podieľa na emisiách uhlíka. Ak chceme splniť svoje záväzky voči spoločenstvám a hospodárstvam, rozumnou cestou je sústrediť sa na politiku súdržnosti. Je dôležité, aby sa zmeny začali uskutočňovať v domácnostiach. Využívanie peňažných prostriedkov Európskeho fondu rozvoja na doplnenie projektov regionálnych a miestnych orgánov v oblasti dvojitého zasklenia, zateplenia a solárnych panelov alebo výmeny starších kotlov za energeticky účinnejšie je vynikajúcim príkladom toho, ako môže Európska únia pomôcť členským štátom plniť ciele, z ktorých budú mať prospech všetci európski občania.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, keď som prvýkrát uvidel názov tejto správy, Investície do energetickej účinnosti a obnoviteľných energií v oblasti bývania, zapôsobil na mňa. Nikto s tým nemôže nesúhlasiť v aktuálnom období obáv o zmeny klímy, bez ohľadu na to, čo si o tom myslí. Všetci sa zhodujeme na tom, že by sme sa mali obzerať po vyššej energetickej účinnosti a väčšej úspore energie.

Európsky parlament by však mal byť určite príkladom. Ako môžeme diskutovať o energetickej účinnosti, ako môžeme rozprávať na tému úspor, keď Európsky parlament pracuje naďalej v troch budovách? Európsky parlament obhospodaruje budovu, ktorá sa využíva len 12 týždňov v roku, pričom produkuje emisie CO2 a plytvá energiou aj keď sa v nej nenachádzame, kancelársky komplex v Luxembursku, ktorý poslanci Parlamentu ešte nikdy nenavštívili (a v súčasnosti prebieha výstavba ďalšej budovy v Luxembursku) a v súčasnosti zasadáme tu, v Bruseli. Nadišiel čas skončiť s pokrytectvom v otázke energetickej účinnosti, ísť príkladom a aktívne využívať len jednu budovu Parlamentu.

– Správa: Henrik Lax (A6-0161/2009)

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, z hľadiska problémov súvisiacich s postupom udeľovania víz je nevyhnutné zjednodušiť postup vrátanie zníženia nákladov, ktoré hradí žiadateľ. Pomôže to k lepšej kultúrnej výmene a spolupráci medzi EÚ a tretími štátmi. Myslím, že je nevyhnutné zjednodušiť postup udeľovania víz pre tých, ktorí majú rodinu v členských štátoch. Ako príklad uvediem Poľsko. Už stáročia je Poľsko historicky prepojené s krajinami, ako napríklad Ukrajina a Bielorusko, v ktorých žije výrazná poľská menšina. Títo ľudia nie sú nositeľmi poľského občianstva, no často prechádzajú hranice pri návšteve svojich príbuzných.

Najvýraznejšie možné zjednodušenie postupu udeľovania víz je preto potrebné pre tých, ktorí získali dôveru vízového úradu dodržiavaním všetkých vízových predpisov. Myslím si, že je dôležité, že zavedenie biometrických identifikačných prvkov zjednoduší výmenu údajov a pomôže ďalšej integrácii vízového systému zjednodušením samotného postupu udeľovania víz a zlepšením bezpečnosti v celej EÚ. Táto správa je významná pre rozvoj vzťahov medzi EÚ a tretími štátmi.

– Správa: Salvatore Tatarella (A6-0105/2009)

  Neena Gill (PSE). – Vážený pán predsedajúci, ešte raz chcem povedať, že som hlasovala za túto správu, pretože verím, že ak chceme dosiahnuť pokrok v boji proti zmenám klímy, je potrebné zjednodušiť výber ekologických výrobkov zo strany spotrebiteľov.

Aj keď je môj región, West Midlands, jednou z vnútrozemských oblastí Spojeného kráľovstva, samozrejme sme konzumentmi rýb a rybích výrobkov, o ktorých sa zmieňuje táto správa.

Zavedením dobrovoľného systému, ako napríklad environmentálnych značiek, môžeme podporiť predaj energeticky účinnejších a ekologicky prijateľnejších výrobkov. Tento krok bude v súlade s ďalšími trhovo orientovanými riešeniami problematiky zmeny klímy, ako napríklad daňovými bonusmi za ekologické výrobky.

Moji voliči vravia, že sú radi, že si môžu vybrať, keď si ich kupujú a kupovanie ekologických výrobkov im to zjednodušuje. Ak chceme, aby tento systém dosiahol požadovaný účinok, je potrebné tento systém lepšie propagovať. Súčasne si to bude vyžadovať lepší marketing, ale aj štandardizáciu a harmonizáciu informácií, ktoré sa uvádzajú, ak má mať tento krok praktický význam pre spotrebiteľov.

Dobrým vzorom je správa o energetickej účinnosti pneumatík, na ktorej som pracovala a ktorá jasne a výstižne prezentuje podobné podrobné údaje.

– Správa: Kathalijne Buitenweg (A6-0149/2009)

  Anja Weisgerber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, my, členovia nemeckej konzervatívnej skupiny (CDU/CSU), sme hlasovali proti správe pani Buitenwegovej. Sme proti diskriminácii akéhokoľvek druhu, no neveríme, že komplexná rámcová smernica na európskej úrovni je skutočne správny spôsob ochrany dotknutých osôb. Desať členských štátov doposiaľ vôbec netransponovalo antidiskriminačnú smernicu. Napriek tomu hlasovala dnes za toto rozšírenie jednoduchá väčšina tohto Parlamentu, nie kvalifikovaná väčšina. Rozšírenie by spôsobilo značný nárast ďalšej byrokracie a zbytočných výdavkov – pre ktoré nemá verejnosť veľké pochopenie.

Zlepšenie je možné dosiahnuť vo vzťahu k poisteniu a pri reštrukturalizačných opatreniach týkajúcich sa bezbariérových vstupov, a požiadavku na schválenie zákona o skupinových žalobách by bolo možné zniesť zo stola, no predpokladáme závažné problémy v členských štátoch, ak by sme boli, napríklad, nútení zahrnúť pojem „viera“ medzi zakázané dôvody diskriminácie. V dôsledku toho by sa extrémisti a sekty, ako napríklad scientologická, mohli dovolávať ochrany, ktorú poskytuje smernica.

Súčasne sme proti udeleniu štatútu úplnej rovnosti tradičného sobáša a sobáša osôb rovnakého pohlavia. Podľa názoru Komisie si transpozícia smernice vyžaduje, aby partnerom rovnakého pohlavia, pokiaľ budú v danom členskom štáte zákonne uznaní, boli udelené rovnaké práva ako manželským párom. Sme proti tejto myšlienke. Preto sme hlasovali proti tejto správe a za vrátenie správy Komisii.

  David Sumberg (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, zdržal som sa hlasovania o tejto záležitosti z dvoch dôvodov. V prvom rade, všetci pripúšťame určitú mieru diskriminácie. Vo všetkých našich členských štátoch existujú náboženské školy (katolícke, protestantské, moslimské, židovské) a v týchto školách existuje diskriminačný prvok, pretože na tieto školy sa prednostne prijímajú ľudia príslušného vierovyznania. Ja to podporujem. Podporujem náboženské školy.

No najdôležitejší dôvod, prečo som sa zdržal hlasovania, spočíva v tom, že sa to prieči celej zásade jurisprudencie. Každý, komu nebola dokázaná vina, je nevinný. Toto je základný princíp, určite v anglickom práve a trúfam si tvrdiť, že aj v práve mnohých ďalších štátov Európskej únie. Dôkazné premeno sa prenáša presne naopak, čo je, ak mám byť úprimný, neprijateľné. Všetci sme, samozrejme, proti diskriminácii. Sme za rovnaké zaobchádzanie, no musíme uznať, že zásady práva, ktorými sme sa riadili celé veky, platia naďalej. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Erna Hennicot-Schoepges (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, patrím medzi tých zo Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, ktorí hlasovali za túto správu. Hlasovala som tak, pretože si myslím, že prostredníctvom tohto hlasovania musí Parlament vyslať jasný signál za nediskrimináciu a existujú určite oveľa významnejšie faktory ako tie, ktoré boli práve spomenuté.

V členských štátoch existujú skutočne situácie, keď sa deťom odopiera vzdelávanie v ich materinskom jazyku, keď je jeho používanie zakázané. Sme veľmi vzdialení od reality. Preto je správne vyslať signál tak, ako to urobil Parlament s mojou podporou. Na to, aby sme dosiahli lepšie povedomie ostatných, je určite potrebné vykonať ešte veľa práce a nedosiahli sme pokrok v oblasti dialógu kultúr, ktorý sme prisľúbili v roku 2008. Som sklamaná celou polemikou okolo tejto správy.

  Richard Corbett (PSE). – Vážený pán predsedajúci, v 27 štátoch Európskej únie máme pozoruhodnú tradíciu spoločného boja proti diskriminácii, ktorý sa rozvinul za posledné desaťročia, ako aj zakotvenia nelegálnosti diskriminácie ako niečoho, čomu je potrebné zabrániť.

Cieľom tejto správy je napraviť odchýlky od normálneho stavu. V súbore právnych predpisov máme normy, ktoré plným právom zakazujú diskrimináciu na základe rasy a pohlavia na pracovisku a iných miestach, no diskriminácia na základe zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie je zakázaná len na pracovisku, na iných miestach nie. Nie je zakázaná v rámci ochrany spotrebiteľa ani v iných situáciách, v ktorých sa občania ocitnú a sú diskriminovaní.

Je správne, že chceme napraviť túto odchýlku. Drvivá väčšina vyslala dnes Rade jasný signál a ja sa teším na prijatie v blízkej budúcnosti.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, počas včerajšej diskusie som vymenoval mnoho argumentov, prečo sú, podľa môjho názoru, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a ďalšie návrhy v správe pani Buitenwegovej neprijateľné – možno väčšmi než samotný pôvodný návrh antidiskriminačnej smernice predložený Komisiou. Aj s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, o ktorých sme dnes hlasovali, ide stále o neprijateľné porušenie zásady subsidiarity. Vyvoláva to vznik obrovskej byrokracie, ktorá je veľmi nákladná a členským štátom spôsobuje obrovské problémy. Predovšetkým to svedčí o výnimočnej úrovni nedôvery, pokiaľ ide o samotné členské štáty.

Problém s textami tohto druhu, ktoré začleňujú všetky možné otázky je ten, že obsahujú, samozrejme, aj niekoľko dobrých myšlienok. Rád by som využil toto vysvetlenie hlasovania, ak je to potrebné, na potvrdenie, že som samozrejme za zásadné snahy celého Spoločenstva, napríklad v prospech zdravotne postihnutých. Aj keď som tiež presvedčený, že bude najlepšie, ak si členské štáty usporiadajú tieto záležitosti individuálne.

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, táto správa vychádza z nesprávneho pochopenia pojmov. Mimo tohto Parlamentu znamená rovnosť právo osôb na rovnaké zaobchádzanie. V tomto Parlamente využívame tento pojem na vyjadrenie práva osôb na odlišné zaobchádzanie.

Toto je zásadný bod. Antidiskriminačné právne predpisy tohto druhu nie sú zdokonalením zásady rovnosti podľa zákona. Je to opačná zásada. Keď schválime správy, ako napríklad túto, berieme ľuďom právomoc hlasovať za alebo proti a dávame ju svojvoľne právnikom. Ak by sme túto správu brali doslova, vzali by sme opernej spoločnosti možnosť odmietnuť angažmán mužov do sopránových partov, pripravili by sme politikov Labouristickej strany o možnosť odmietnuť ako svojho hovorcu člena Konzervatívnej strany a vzali by sme katolíckej škole alebo nemocnici možnosť uprednostniť zamestnávanie osôb s rovnakým náboženským vyznaním.

Keď som poukázal na tieto body, zástancovia tejto správy odpovedali, že by sa takýmto spôsobom neuplatňovala a že každý vie, čo skutočne znamená. Musím povedať, že kriminalizácia všetkého v teórii a následné svojvoľné spoliehanie sa na neuplatňovanie právneho predpisu súdmi mi pripadá ako veľmi pochybná jurisprudencia.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, veľký katolícky filozof Chesterton tvrdí, že moderný svet je plný pomätených kresťanských myšlienok.

Myslím si, že táto správa pani Buitenwegovej je toho skvelým príkladom. Ide o text začínajúci vznešenými pocitmi, s cieľom zabrániť diskriminačnému správaniu, ktoré podstupujú napríklad zdravotne postihnutí a ktorý sa po zásadnej pojmovej chybe, inými slovami nerozlíšením legitímnych rozdielov a nespravodlivého diskriminačného správania, napokon dostáva ku skutočnej totalite.

Napríklad je prirodzené, aby malo dieťa právo na otca a matku, aj keď je osvojené. Toto právo musí mať prednosť pred právom osôb rovnakého pohlavia osvojiť si dieťa. Je prirodzené rozlišovať na základe národnosti. Je prirodzené, že Francúzi, Briti, Česi a Litovčania majú vo svojej krajine prednosť pred cudzincami rovnako ako je prirodzené, že títo cudzinci majú vo svojej krajine prednosť pred Európanmi.

Toto sú úplne legitímne rozlíšenia, ktoré tento text ignoruje, a čo viac, ruší prezumpciu neviny. Toto je skutočný krok k takzvanej mäkkej totalite, ktorou je táto nová doktrína politickej korektnosti.

  Martin Kastler (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj keď je do prebiehajúceho súdneho konania pre netransponovanie prvej smernice zapojených 10 z 27 členských štátov, napriek tomu dnes v tomto Parlamente hlasovala jednoduchá väčšina za ďalšiu smernicu.

Osobne som, spolu s väčšinou členov našej skupiny, hlasoval proti tomuto návrhu. Prečo som sa tak rozhodol? Uvediem dva príklady. Zo skúseností z Franska, môjho domova, viem o snahách politických extrémistov, neonacistov a ľavicových radikálov získať nehnuteľnosti a tým dosiahnuť širokú publicitu vo svoj prospech. Ak sa zakotví táto zásada, smernica o rovnakom zaobchádzaní bude znamenať, že majitelia a prenajímatelia budú musieť v určitých prípadoch uzavrieť zmluvu, ktorú mohli doteraz odmietnuť.

Z toho dôvodu som dnes hlasoval proti správe pani Buitenwegovej. Ďalším dôvodom je to, že v dnešnom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sme zrušili presunutie dôkazného bremena, a s ním aj základný prvok nášho právneho poriadku. Považujem to za úplne nelegitímne. Tretí bod sa týka novín a vydavateľov, ktorých slobodu odmietnuť zverejnenie príspevkov extrémistov by sme obmedzili prostredníctvom tejto smernice. Podľa môjho názoru je to jasné porušenie slobody tlače, a preto to odmietam.

  Neena Gill (PSE). – Vážený pán predsedajúci, veľmi rada som podporila túto správu, pretože som vždy bojovala proti všetkým formám diskriminácie. Myslím si, že je nevyhnutné, aby sme mali rámec na prevenciu vykorisťovania ľudí z dôvodu ich náboženského vyznania, veku, zdravotného postihnutia, vzdelania alebo rodinného stavu. Bez ochrany proti diskriminácii zo spomenutých dôvodov budú naše ambície o dosiahnutie sociálnej Európy nezmyselné. V súčasnej hospodárskej situácii to bude platiť dvojnásobne. Počas týchto náročných období existuje vždy pokušenie vykorisťovať tých, ktorí nie sú natoľko schopní brániť sa, a obchádzať nariadenie, ktoré má slúžiť práve na ochranu proti takémuto zneužívaniu.

V mojom volebnom obvode, West Midlands, sa zvyšujú obavy zo vzostupu extrémne pravicových politikov. Som presvedčená, že Európa musí plniť významnú úlohu pri zabezpečovaní, aby ľudia vedeli, že Európa ich chráni pred agresiou a vykorisťovaním.

  Martin Callanan (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti tejto správe zo zásadného dôvodu. Myslím si, že tieto záležitosti nemajú nič spoločné s Európskou úniou. Nemyslím si, že v súvislosti s týmito otázkami je potrebné prijať právne predpisy na úrovni EÚ. Nazdávam sa, že takéto veľmi citlivé, tradičné otázky by mali riešiť členské štáty, v ktorých sú jednotlivé národné parlamenty schopné zohľadniť základnú kultúru, tradície a právne systémy existujúce v konkrétnych krajinách, na vlastnej úrovni.

Mnohí ďalší poslanci nastolili otázky o konkrétnych problémoch, ktoré tým budú spôsobené – problémy náboženských skupín, ktoré budú nútené zamestnať niekoho s iným náboženským vyznaním, problém na náboženských školách a problém rôznych politických strán, ktoré chcú zamestnať ľudí s príbuznými názormi a hodnotami. Základný problém spočíva v podstate v tom, že tento krok nám, voleným politikom a politikom na národnej úrovni berie právomoci, a vkladá ich do rúk nevolených sudcov, ktorí vykladajú a ďalej tlmočia právne predpisy spôsobmi, s ktorými autori tejto správy nepočítali. V zásade si však myslím, že otvárame veľkú Pandorinu skrinku.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som proti správe o rovnakom zaobchádzaní s osobami aj napriek tomu a pravdepodobne práve preto, že som proti diskriminácii. Prijatie tohto dokumentu by znamenalo konkrétne odsúhlasenie právne garantovaného rovnakého prístupu pedofilov k pracovným miestam, v rámci ktorých by mali priamy kontakt s deťmi, čo by znamenalo hrozbu pre deti. Znamenalo by to odsúhlasenie propagácie a verejných vystúpení fašistických skupín a náboženských kultov, zákaz vzdelávacích a náboženských centier prevádzkovaných cirkvami v rámci svojich komunít, čo by výrazne bránilo sociálnej činnosti a poskytlo širšie možnosti diskriminácie kresťanov. Tento dokument porušuje zásadu subsidiarity, čo sa stáva čoraz bežnejším javom v Európskom parlamente.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, chcela by som vyjadriť obrovské prekvapenie a sklamanie zdravotne postihnutých a ľudí s osobitnými potrebami, ktorí očakávali rámcovú smernicu v súčasnom volebnom období Parlamentu, aby mohli členské štáty prijať svoje právne predpisy, a v tejto skupine osôb zastúpených obrovskými európskymi odbormi, ktoré však nevedia osobne vyjadriť svoje úsilie o dosiahnutie ochrany, by nedochádzalo k diskriminačnému správaniu.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, mal som určité obavy o znenie návrhu Komisie, dokonalý však nie je žiadny právny predpis. Hlasoval som za obidve časti odôvodnenia 17, pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 28. Mal som v úmysle hlasovať za pôvodný text, nechcel som však hlasovať proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý nie je v otázke práv členských štátov taký silný ako pôvodný text, napriek tomu však dostatočne reaguje na moje obavy, a bolo jasné, že bude schválený veľkou väčšinou. Preto by som nebol mal príležitosť hlasovať za pôvodný text, ktorý by za daných okolností vypadol. Preto by sa mohlo zdať, že som hlasoval proti zásade, a to som nechcel.

Po hĺbkovom rozbore textu môžem povedať, že som spokojný s tým, že tento návrh bude slúžiť na zlepšenie prístupu k tovaru a službám pre zdravotne postihnuté osoby bez toho, aby sa v ňom uvádzali zbytočné odkazy na text, ktorý by mohol znamenať zrušenie.

Pevne verím, že je nevyhnutné uplatniť mechanizmy umožňujúce zdravotne postihnutým cestovať v krajinách Európskej únie na rovnakej úrovni ako všetci ostatní občania. V Európe žije viac ako 50 miliónov zdravotne postihnutých občanov, a preto je nutné prijať všetky opatrenia na zlepšenie ich životných podmienok. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

– Návrh uznesenia: B6-0177/2009 (Dialóg EÚ – Bielorusko)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, podporila som toto uznesenie o hodnotení dialógu EÚ – Bielorusko. Vyjadrila som svoj súhlas, pretože vítam zvyšujúcu sa úroveň dialógu EÚ – Bielorusko vrátane dvojstranných zmlúv a intenzívnejšej odbornej spolupráce, ktorú iniciovala Komisia.

Súčasne by som chcela zdôrazniť, že politický dialóg medzi EÚ a Bieloruskom musí byť podmienený a priamo prepojený s rušením obmedzení slobôd a ukončením potláčania účasti na pokojných demonštráciách a aktivistov za ľudské práva.

Trvám na tom, aby sa demokratická opozícia v Bielorusku, ako aj občianska spoločnosť, zúčastnili dialógu medzi EÚ a Bieloruskom.

V neposlednom rade dúfam, že bieloruská vláda využije nasledujúcich deväť mesiacov na dosiahnutie výrazného pokroku v mnohých oblastiach vrátane slobody združovania a priznávania politických práv a slobôd.

  Toomas Savi (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za prijatie tohto uznesenia, keďže obsahuje vyvážený a realistický prehľad vzťahov medzi Európskou úniou a Bieloruskom.

Zdá sa, že prezident Lukašenko sa snaží zlepšiť vzťahy s Európskou úniou i Ruskou federáciou. Prepustenie politických väzňov pred rokom bolo prvým signálom vôle Lukašenkovho režimu splniť požiadavky EÚ a nadviazať seriózny dialóg.

I keď zmiernenie útlaku zo strany režimu je možné považovať za zlepšenie, skutočná zmena režimu zatiaľ nezačala. Som presvedčený, že zapojenie demokratickej opozície, ako i občianskej spoločnosti v Bielorusku, sú potrebné pre zmysluplný dialóg medzi Európskou úniou a Bieloruskom a napokon i kľúčom k úspešnému procesu demokratizácie.

– Návrh uznesenia: RC-B6-0165/2009 (Svedomie Európy a totalitarizmus)

  Frank Vanhecke (NI). - (NL) Vážený pán predsedajúci, spoločný návrh uznesenia, ktorý sme dnes prijali, obsahuje mnohé body, ktoré si zaslúžia podporu. Súhlasím napríklad s tým, že by sme nemali zabúdať na obete zo strany mnohých ľudí v boji proti totalitným režimom v 21. storočí v Európe.

Chcel by som však uviesť niekoľko pripomienok. Je poľutovaniahodné, že sa nespomínajú spojenci týchto totalitných režimov, ktorí až donedávna pevne zovierali takmer celú východnú Európu. Je pravda, že takzvaní pravicoví politici urobili niekoľko cenných pokusov požadovať demokratizáciu vo východnej Európe, no ešte väčšou pravdou je, že mnohí ľavicoví politici aktívne podporovali tieto komunistické režimy, i keď sa dnes hrajú na nevinných svätcov dokonca i v tomto Parlamente.

Po druhé, mali by sme mať odvahu pri tejto správe a zaujať stanovisko proti tzv. náhubkovým zákonom. I keď je historický výskum náročný, mal by sa vykonať citlivým spôsobom z úcty k obetiam, no v úplnej slobode. Je nešťastné, že sme si nechali ujsť obe tieto príležitosti.

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Podporujem prijatie uvedeného uznesenia, ktoré vzniklo na základe spolupráce štyroch politických skupín. Dokument je vyvážený a dalo by sa o ňom povedať nasledovné: lepšie neskoro ako nikdy. Je to v podstate maximum, čo môžeme urobiť spolu v tomto Parlamente v mene spravodlivosti.

Dlžíme našim rodičom a starým rodičom jasné posolstvo Parlamentu, a to sme práve dnes vytvorili. Je však našou povinnosťou zabrániť návratu toho, o čom sme diskutovali, a použiť prostriedky, ktoré máme k dispozícii. V tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu pravda a pamäť. Našou povinnosťou je zabezpečiť rešpektovanie zásad právneho štátu.

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, toto uznesenie pripomína hrôzy fašizmu a sovietskeho komunizmu. Neexistuje Európan, dieťa západnej civilizácie, či civilizovaná ľudská bytosť, ktorá by s tým nesúhlasila. Ale potom to pokračuje predpokladom, že Európska únia je alternatívou, alebo protilátkou voči takému totalitarizmu. Je v ňom uvedené: Európska únia nesie osobitnú zodpovednosť za podporu a ochranu demokracie, a to nielen v Európskej únii, ale aj mimo nej.

A tu, priatelia, robíte fatálnu chybu. Európska únia neochraňuje demokraciu vo vnútri, ani vonku. V zahraničí obchoduje s Castrovou Kubou, s ajatolláhmi v Teheráne, žiada o právo predávať zbrane komunistickej Číne. Doma ruší výsledky referenda, pokiaľ sú proti užšej integrácii.

Musíme byť samozrejme opatrní, pokiaľ ide o podobné paralely. Nik netvrdí, že Európska únia je ako režim v Sovietskom zväze, ktorý berie ľuďom pasy, zatvára ich do gulagov alebo vedie zmanipulované procesy. Malo by však v nás vzbudiť vážne obavy, ak akýkoľvek systém vyhlasuje, že vládnuca ideológia je príliš dôležitá a nemôže byť predmetom volieb.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, je potešujúce, že nacizmus má v rámci všeobecného odsúdenia totalitných režimov, ktoré v 20. storočí spôsobili krviprelievanie, rovnaké postavenie ako komunizmus. Získal si však podporu mnohých intelektuálov, ktorí neboli nikdy braní na zodpovednosť a mnohí z nich naďalej patria medzi naše najvýznamnejšie osobnosti.

Je potešujúce vidieť, že došlo k s stiahnutiu niekoľkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré by viedli k narušeniu tohto textu. Nemyslím si však, že je možné napríklad urobiť oficiálnu históriu tohto temného obdobia našej minulosti posvätnou alebo odsúdiť nesúhlasné hlasy.

Je udivujúce, že vo Francúzsku Guessotov zákon inšpirovaný komunistami by mal ešte viac kontrolovať historickú diskusiu s hrozbou vážnych trestných sankcií. Náš kolega Jacques Toubon ho po prijatí nazval stalinistickým. Jeho priateľ, pán Barrot, komisár pre spravodlivosť, navrhuje, aby sa rozšíril do všetkých krajín Únie, ktoré ho nemajú, a chce dokonca strojnásobiť príslušné sankcie a tresty odňatia slobody. Nie je možné bojovať proti totalite totalitnými metódami.

  Katrin Saks (PSE). – (ET) Myslím, že by som mala vysvetliť, prečo som podporila toto uznesenie, na rozdiel od mnohých ďalších kolegov z mojej politickej frakcie, a najmä, prečo som podporila verziu, ktorú moja frakcia nepodporila. Nemôžem súhlasiť s tvrdením, že ide o pokus prepísať dejiny. Veľká časť dejín východnej Európy nie je napísaná alebo ju pozná len málo ľudí a týka sa najmä zločinov spojených s komunizmom.

Nemôžem podporiť ani taký prístup, pri ktorom by sme mali nechať historikov, aby rozhodli o tom, čo sa stalo. Som presvedčená, že je to naša morálna povinnosť a som rada, že toto uznesenie bolo dnes prijaté.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za možnosť vysvetliť, ako som hlasoval o tejto otázke.

Správa obsahuje dve zaujímavé vety, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť. Prvá veta uznáva, že komunizmus a nacizmus majú spoločné dedičstvo a vyzýva na úprimnú a dôkladnú diskusiu o všetkých zločinoch totalitných režimov minulého storočia.

Druhá veta, ktorá vzbudzuje pozornosť, znie „vyzýva na celoeurópsku verejnú akademickú diskusiu o charaktere, histórii a dedičstve totalitných režimov na základe medzinárodného právneho rámca“.

Kladiem si otázku, či existuje skutočne potreba takejto diskusie. Je jasné, že existuje spoločná línia medzi sovietskym socializmom a nacizmom. Riešenie je v slovnom spojení a odpoveď je „socializmus“.

Ak sa socialistickí poslanci snažia zakázať poslancovi Európskeho parlamentu predsedať počas prvého zasadnutia budúceho Parlamentu, ide o útok na slobodu slova, bez ohľadu na to, aké má hrozné názory. Ak britská socialistická vláda odmietne splniť záväzok zo svojho vyhlásenia o zorganizovaní referenda o Lisabonskej zmluve, je to akt netolerancie. Mali by sme byť opatrní, nie je to prvý krok smerom k totalite.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážený pán predsedajúci, sovietsky totalitný režim neväznil len ľudí. Uväznil žiaľ i dejiny a historické dokumenty. Milióny strán historických dokumentov sa nachádzajú v tajných archívoch, ktoré stále existujú v Moskve. Celé vlaky previezli milióny historických dokumentov, niektoré ukradnuté od Nemcov, no väčšinou boli ulúpené priamo alebo získané od komunistických partizánov, napríklad v Taliansku.

Chceli by sme, aby boli naše dejiny dostupné. Európa to musí požadovať, musí to dosiahnuť. Chceli by sme mať prístup k dokumentom, do ktorých sa nedá nahliadnuť: napríklad o holokauste talianskych vojnových zajatcov, ktorí absolvovali vymývanie mozgov a boli väznení bez jedla, mnohí v horších podmienkach než v nacistických koncentračných táboroch, a zomreli po nesmiernom utrpení a mučení vrátane psychologického mučenia sovietskou komunistickou propagandistickou mašinériou, no žiaľ spôsobeného i talianskymi komunistami.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, poslanecká skupina Nová Demokracia, ktorá patrí ku Skupine Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov (PPE-DE), jednoznačne odsudzuje akúkoľvek formu totality a zároveň zdôrazňuje význam pripomínania minulosti. Je to dôležitou súčasťou našej histórie. Myslíme si však, že väčšinové rozhodnutia Parlamentu nie sú spôsobilé interpretovať historické fakty. Posúdenie historických faktov je výsadnou úlohou historikov. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli zdržať sa hlasovania o spoločnom návrhu uznesenia štyroch politických skupín vrátane skupiny PPE-DE o svedomí Európy a totalitných režimoch.

– Návrh uznesenia: RC-B6-0166/2009 (Úloha kultúry)

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, neváži si tento Parlament sám seba? Prijmeme uznesenie odsudzujúce totalitný režim a o niekoľko sekúnd neskôr prijmeme uznesenie vyzývajúce Brusel financovať kultúrne programy v regiónoch.

Priatelia, kultúra sa nedá vytvoriť byrokratickým nariadením. Rastie organicky, vyvíja sa prirodzene v ľuďoch a týmto spôsobom táto správa presne poukazuje na štrukturálne nedostatky v samotnej podstate európskeho projektu. Bruselské inštitúcie nie sú zakorenené v žiadnom národe, žiadnych ukážkach ani kultúrnej jednotke. Ale miesto toho, aby sme to akceptovali a pokúsili sa o to, aby sa naše inštitúcie prispôsobili verejnej mienke, snažíme sa prispôsobiť verejnú mienku našim existujúcim inštitúciám.

Ak si skutočne chceme získať verejnosť, nedokážeme to tým, že budeme dotovať ľudové tance. Správny spôsob je rešpektovať názor ľudí a to značí, ako vidíte, ešte som to dnes nepovedal, vyhlásiť referendum o Lisabonskej zmluve. Pactio Olisipiensis censenda est!

– Správa: Janusz Onyszkiewicz (A6-0140/2009)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za prijatie uznesenia a chcela by som vysvetliť svoje stanovisko aspoň k dvom dôležitým otázkam v tomto dokumente.

Na začiatku svojho funkčného obdobia prezident Medvedev prijal verejný záväzok posilniť právny štát v Rusku a vyjadril obavy týkajúce sa nezávislosti justičného a právneho systému v Rusku. Je to uvedené v našom uznesení a podporujem toto stanovisko. Je čas konať. Je čas preukázať, že slová prezidenta neboli len čírou rétorikou, ktorú chcelo medzinárodné spoločenstvo počuť.

V našom uznesení sme tiež vyjadrili obavy týkajúce sa uznania Abcházska a Južného Osetska zo strany ruskej vlády za suverénne štáty, podpísania dohody o vojenskej spolupráci s de facto orgánmi týchto dvoch provincií a zriadenia vojenských základní na ich území. Takéto kroky podkopávajú územnú celistvosť Gruzínska, ako je uvedené v príslušných rezolúciách OSN. Mali by sme opäť vyzvať Rusko, aby prehodnotilo svoje rozhodnutie a trvať na tom, že Rusko nemôže byť považované za nestranného sprostredkovateľa v mierovom procese.

  David Sumberg (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za udelenie slova a ospravedlňujem sa, že som nebol prítomný, keď ste mi predtým udelili slovo. Je od vás milé, že ste tak teraz urobili.

Chcem len využiť príležitosť pri tomto hlasovaní, v ktorom som hlasoval za, a vyjadriť varovanie pokiaľ ide o rastúcu moc Sovietskeho zväzu a atmosféru v krajine.

Všetci sme mali veľké nádeje, keď došlo k pádu komunizmu, no v častiach bývalého Sovietskeho zväzu a najmä v Rusku panuje atmosféra strachu, atmosféra nacionalizmu – atmosféra, ktorá, obávam sa, je neprijateľná. I keď Európska únia potrebuje vzťahy s Ruskou vládou, musíme tejto vláde neustále pripomínať, že žiadame, aby existoval demokratický štát a demokratický základ, že pokusy o cenzúru názorov, ktoré pre vládu nie sú prijateľné, alebo vytváranie neprimeraného tlaku na politikov, nebudú akceptovateľné pre Európsku úniu. Na túto skutočnosť by sme mali zakaždým poukázať.

– Správa: Frédérique Ries (A6-0089/2009)

  Brigitte Fouré (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za správu pani Riesovej o otázkach zdravia súvisiacich s elektromagnetickými poľami.

Je pravda, že elektromagnetické polia sa vyskytujú prirodzene, no dopyt po elektrine a najmä rozvoj bezdrôtových technológií viedli k rýchlemu nárastu množstva elektromagnetických vĺn, ktorým sú ľudia vystavení. Preto musíme byť ostražití a Európsky parlament si to plne uvedomuje.

Ako poslankyňa za volebný obvod na severovýchode Francúzska môžem poukázať na hrozbu, ktorú predstavujú elektrické vedenia vysokého napätia, ktoré sa nachádzajú v mojom volebnom obvode v blízkosti škôl a zdravotníckych zariadení, najmä vedenia umiestnené v département La Manche, kde sú miestni robotníci a obyvatelia značne vystavení vyžarujúcim vlnám.

Keďže vedci sa nezhodujú na dôsledkoch elektromagnetických polí na zdravie našich občanov, musíme byť zodpovední a uplatniť zásadu prevencie. Limitné hodnoty by sa preto mali pravidelne aktualizovať, aby sa zabezpečila primeraná úroveň ochrany obyvateľstva.

Európsky parlament by rád upozornil Európsku komisiu na túto skutočnosť, ktorá predstavuje pre verejnosť oprávnenú obavu. Európska únia má povinnosť vykonať viac vo veci stanovenia jasnej stratégie v oblasti elektromagnetických vĺn poskytnutím viac informácií pre verejnosť o tejto otázke a prijatím záväzných právnych predpisov Spoločenstva.

– Správa: Pál Schmitt (A6-0124/2009)

  Tomáš Zatloukal (PPE-DE). – (CS) Jedným z cieľov, ktorý sme uviedli v Lisabone v roku 2000 bola spoločnosť založená na vedomostiach. I keď dnes vieme, že budeme musieť zredukovať naše ciele, alebo skôr posunúť ich splnenie, nesmieme poľaviť v úsilí ich dosiahnuť. Preto som podporil správu pána Schmitta, ktorá sa pokúša identifikovať potenciálne problémy v oblasti školstva, ktoré je potrebné riešiť. Vzdelanie je skutočne často základ pre dosiahnutie našich cieľov. Úroveň dosiahnutého vzdelania má priamy vplyv na pracovné príležitosti pre mladých ľudí, a tým aj na ich sociálne začleňovanie a napriek súčasnej hospodárskej kríze nesmieme dovoliť, aby sa tento potenciál premrhal.

  Siiri Oviir (ALDE). - (ET) Hlasovala som tiež za túto správu, pretože táto otázka je veľmi dôležitá. V tejto oblasti sú mnohé problémy. Nemôžeme nečinne stáť a prizerať sa, zatiaľ čo každý rok na európskych školách minimálne šesť miliónov študentov predčasne ukončí školskú dochádzku. Čo to pre nich znamená? Znamená to zlyhanie z hľadiska ich budúcich vyhliadok v živote.

Tu by mohla pomôcť škola 21. storočia – takúto školu by charakterizovala priaznivá spoločenská klíma, využitie rozličných pedagogických metód, otvorenosť a flexibilita, ako i podpora praxe celoživotného vzdelávania.

Európa starne. Nie sme dostatočne bohatí, aby sme mohli odkladať riešenie tejto otázky. Všetky deti musia získať vzdelanie, ktoré im poskytne slušné príležitosti vo svete, v ktorom dnes žijeme. Naši mladí ľudia musia by schopní súťažiť, a nielen schopní súťažiť, ale politika vzdelávania musí prispieť k rozvoju identity jednotlivca.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval tlmočníkom za prácu nadčas. Chcel by som len dodať, že som hlasoval rozhodne proti správe pána Schmitta, najmä preto, lebo pokiaľ viem, oblasť vzdelávania by mala zostať v rukách členských štátov, keďže tu nejde v skutočnosti o problém Európy. To je zásadná otázka.

K správe pána Schmitta mám však i ďalšie výhrady. Napríklad skutočnosť, že táto správa sa zakladá na myšlienke, že vzdelávacie systémy v rôznych európskych krajinách by sa mali jednoducho prispôsobiť prítomnosti prisťahovalcov z krajín mimo Európy, a nie naopak. Nechápem, ako sa táto pozícia dá zosúladiť s integráciou, nehovoriac už o presadzovaní asimilácie, keďže výsledkom bude presný opak. Táto správa, ako vždy, obsahuje i povinný odsek o Rómoch a samozrejme bez toho, že by uviedla, kto je v praxi za čo zodpovedný. Uvádza tiež, že členské štáty by mali zabezpečiť výučbu v rodnom jazyku pre deti prisťahovalcov a že v zložení učiteľského zboru by sa mala špecificky zohľadniť mnohokultúrna spoločnosť. Prepáčte mi, že to hovorím, ale táto politicky korektná správa viac problémov vytvára než rieši.

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Neil Parish (A6-0141/2009).

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Parisha o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa opravuje smernica Rady 2008/73/ES, ktorou sa zjednodušujú postupy zostavovania zoznamov a uverejňovania informácií vo veterinárnej a zootechnickej oblasti.

– Správa: Angelika Niebler (A6-0128/2009)

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za prijatie správy o štatistikách Spoločenstva a o informačnej spoločnosti, keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) významne prispievajú k produktivite v Európskej únii a rastu HDP.

Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť pokračovanie existencie spoločného rámca s cieľom systematickej prípravy štatistík Spoločenstva o informačnej spoločnosti, ktoré sú spoľahlivé, harmonizované, dodané včas a vo vysokej kvalite, ako i dodať výročné štatistiky o využívaní IKT vo firmách a domácnostiach.

Podporujem tie ustanovenia, ktoré smerujú k zjednodušeniu administratívnych postupov, ktoré vykonávajú verejné orgány (Spoločenstva alebo národných štátov), ako i súkromné osoby.

Som presvedčený, že existuje neustála potreba na európskej úrovni poskytovať každý rok konzistentné štatistiky o informačnej spoločnosti.

Podporujem vykonávanie stratégie i2010. Presadzuje otvorené, konkurencieschopné, digitálne hospodárstvo a zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú IKT z hľadiska začlenenia a kvality života.

Táto stratégia je považovaná za základný prvok oživeného lisabonského partnerstva pre rast a pracovné miesta.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Nieblerovej o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 808/2004 o štatistikách Spoločenstva o informačnej spoločnosti.

Som presvedčený, že predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú zásadné, pretože sú užitočné pri príprave harmonizovaných, spoľahlivých, včasných a vysokokvalitných štatistík Spoločenstva o informačnej spoločnosti.

– Správa: Béla Glattfelder (A6-0122/2009)

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie správy o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 11 k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami.

Súhlasím s poznámkami spravodajcu, pokiaľ ide o ďalšiu integráciu oboch trhov. Táto dohoda prispeje k zlepšeniu produktivity odvetví poľnohospodárstva oboch partnerov a napomôže tomu, aby sa ceny potravín dostali na primeranú a relatívne stabilnú úroveň pre občanov.

Napriek tomu súhlasím s názorom, že obe strany by mali postupovať opatrne pri rokovaniach o úplnej liberalizácii obchodu. Objem vzájomného obchodu je značný a odstránenie obchodných bariér by malo silný dosah najmä na sektor poľnohospodárstva členských štátov EÚ susediacich so Švajčiarskom a na švajčiarskych poľnohospodárov.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Glattfeldera o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 11 k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami.

– Správa: Ioannis Varvitsiotis (A6-0147/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Varvitsiotisa o vzájomnom uznávaní na rozhodnutia o opatreniach dohľadu. Domnievam sa, že opatrenia dohľadu by sa v podstate mali považovať za výnimočné opatrenie, s ktorým by sa malo narábať opatrne v súvislosti s právom na slobodu a prezumpciou neviny.

Žiaľ, musím súhlasiť s pánom spravodajcom, keď hovorí, že doteraz nebolo možné na cezhraničnej úrovni uznať iné opatrenia ako opatrenia dohľadu, pretože neexistoval žiadny osobitný nástroj vzájomného uznávania. Je to prekážka pre súdnu ochranu individuálnych práv a otázka, ktorú musíme znova prediskutovať.

– Správa: Karin Jöns (A6-0116/2009)

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu pani Jönsovej, keďže podporujem rozšírenie typov nákladov oprávnených na príspevok z Európskeho sociálneho fondu.

Myslím si, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené v správe umožnia urýchlené využívanie fondu a zjednodušia riadenie, správu a kontrolu operácií, v súvislosti s ktorými sa prijímajú granty z ESF.

Rád by som zdôraznil potrebu zjednodušiť postupy prideľovania rozpočtových prostriedkov zo štrukturálnych fondov.

Už sme poznamenali, že oneskorenie uskutočňovania politiky regionálneho rozvoja spôsobujú, okrem iného, príliš záväzné postupy zo strany európskej legislatívy. Na záver, je dôležité, aby sme pristúpili k ich zjednodušeniu.

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. – Podporujem toto nariadenie, ktoré umožní rýchlejší a účinnejší prístup k európskym fondom, aby sme počas krízy predchádzali nezamestnanosti a bojovali proti sociálnemu vylúčeniu.

Cieľom tohto návrhu je pridať ďalšiu, jednoduchšiu metódu využívania Európskeho sociálneho fondu, aby bol jeho prínos k riešeniu hospodárskych a sociálnych problémov, ktorým Európa v čase krízy čelí, rýchlejší a účinnejší. Návrh sa obmedzuje na zjednodušenie operácií Európskeho sociálneho fondu na podporu účinného, efektívneho a rýchleho využívania dostupných zdrojov bez porušenia zásad riadneho finančného hospodárenia.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Jönsovej o rozšírení typov nákladov oprávnených na príspevok z ESF. Súhlasím s návrhom Komisie, ktorého cieľom je pridať ďalšiu, jednoduchšiu metódu využívania rezerv Európskeho sociálneho fondu, aby sme zaistili, že jeho reakcia na hospodárske a sociálne problémy, ktorým Európa čelí, bude rýchlejšia a účinnejšia. Tiež som veľmi rád, že ESF bude naďalej podporovať činnosti na rozšírenie a zlepšenie investícií do ľudského kapitálu najmä zlepšovaním systémov vzdelávania a odbornej prípravy a činnosti zamerané na rozvoj inštitucionálnych kapacít a efektívnosti verejnej správy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

– Správa: Iratxe García Pérez (A6-0127/2009)

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – Európsky parlament víta rýchle opatrenia Komisie pri navrhovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k týmto právnym predpisom, ktoré nepochybne pomôžu prekonať veľmi nepriaznivý vplyv nečakanej finančnej krízy, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa neplánujú ďalšie dôležité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Balík pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je odpoveďou na dočasnú, ale mimoriadne kritickú situáciu, napriek tomu však plne reaguje na žiadosť o výraznejšie zjednodušenie a veľkú flexibilitu pri uplatňovaní existujúcich pravidiel v rámci nariadení o štrukturálnych fondoch, ktorú opakovane predkladal Európsky parlament v priebehu predchádzajúcich rokov.

Ak distribúcia prostriedkov Spoločenstva a vnútroštátnych prostriedkov bude počas celého programovacieho obdobia flexibilnejšia, vnútroštátnym hospodárstvam sa poskytne okamžitý peňažný tok, ktorý je nevyhnutný pre ich reakciu na momentálne rozpočtové obmedzenia.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Po dôkladnom prečítaní odporúčania pani Garcíovej Pérezovej o EFRR, ESF a Kohéznom fonde si nemyslím, že by uverejnenie oznámenia Európskej komisie s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy, obsahujúce súbor konkrétnych opatrení zameraných na podporu investícií a poskytnutie dodatočných verejných prostriedkov vnútroštátnym hospodárstvam, ktoré majú vážne rozpočtové obmedzenia, mohlo oživiť európske hospodárstvo.

– Správa: Hannu Takkula (A6-0125/2009)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Správa pána Takkulu sa venuje dôležitému spoločenskému problému. Myslím si, že by sme mali uľahčiť deťom z tretích krajín vzdelávanie v jazyku krajiny, v ktorej žijú, aby sme zabezpečili rovnakú možnosť pri získavaní vzdelania tretieho stupňa. To je prvý a základný krok smerom k úplnej integrácii do spoločnosti.

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Ak sa snažíme integrovať migrantov, je dôležité, aby sme im poskytli predovšetkým väčšiu podporu v súvislosti s jazykovými kurzami. Integrácia je dvojsmerný proces, na ktorom sa zúčastňujú migranti i hostiteľská krajina. Ochota migrantov učiť sa jazyk hostiteľskej krajiny a riadiť svoj život neznamená, že sa musia vzdať svojho vlastného jazyka a kultúry krajiny, z ktorej pochádzajú.

Učenie sa jazykov (materinského jazyka a jazyka krajiny pobytu) treba podnietiť už v ranom štádiu, ešte počas predškolského vzdelávania, a to najmä s cieľom podporiť začlenenie migrantov a národnostných menšín, ako napríklad rómskeho obyvateľstva, do európskej spoločnosti.

Celoživotné vzdelávanie je pre migrantov, etnické menšiny a sociálno-ekonomicky znevýhodnené skupiny dôležité, keďže slúži ako integračný proces, pričom účasť na programoch odbornej prípravy a na celoživotnom vzdelávaní predstavuje príležitosť pre nových prisťahovalcov.

Osobitnú pozornosť treba venovať všeobecne horším výsledkom migrantov, etnických menšín a sociálno-ekonomicky znevýhodnených skupín, pretože čím skôr a lepšie sa integrujú v školách, tým lepšie výsledky budú dosahovať v školách a v rámci ďalšieho vzdelávania, ako aj na pracovnom trhu.

  Catherine Boursier (PSE), písomne. – (FR) Každé dieťa má právo na vzdelanie. Integrácia migrantov, či už sa tu zdržiavajú zákonne alebo nie, je pre nás socialistov priorita. Nesúhlasíme s hierarchiou, ktorú chce medzi migrantmi vytvoriť parlamentná pravica. Preto som sa rozhodla, že sa zdržím hlasovania o vynikajúcej správe pána Takkulu o vzdelávaní detí migrantov. Urobila som tak preto, hoci je to správa z vlastnej iniciatívy, lebo nebolo možné hlasovať oddelene a žiadať odstránenie odsekov 5, 8 a 16, ktoré sú podľa mňa úplne nevyhovujúce.

Práve prostredníctvom vzdelávania detí migrantov poskytneme dôležitý prínos pre integráciu všetkých bez ohľadu na postavenie. Prostredníctvom priaznivých sociálno-ekonomických podmienok budeme môcť migrantom poskytnúť väčšiu pomoc, či sa už v Európe zdržiavajú zákonne, alebo čakajú na udelenie povolenia na pobyt, alebo sa nakoniec musia vrátiť späť do svojej krajiny. Nemali by sme týmto deťom vytvárať status nevzdelanosti a uzavretosti do geta len preto, že ich rodičia sa zdržiavajú v krajine nezákonne. Je to jednoducho v rozpore s medzinárodnými dohovormi.

  Lena Ek (ALDE), písomne. – (SV) „Obsah a organizácia vzdelávania a odbornej prípravy patria do právomoci jednotlivých štátov“, píše sa v jednom z prvých odsekov správy z vlastnej iniciatívy pána Takkulu o vzdelávaní detí migrantov. Onedlho však budeme rokovať o otázke, čo zahrnúť do učebných osnov, akú odbornú prípravu učiteľov by sme mali mať a čo členské štáty musia urobiť, aby sme „zapojili mladých migrantov do širokej škály mimoškolských činností“. Hoci je dôležité zaistiť, aby všetky deti vrátane detí migrantov dostali čo najlepšie vzdelanie, rozmýšľam, či by sme mali túto otázku riešiť na úrovni EÚ. Domnievam sa, že odpoveď sa nachádza v odseku, ktorý som pred chvíľou citovala. Hlasujem za EÚ, ktorá ide viac do hĺbky ako do šírky. Preto som hlasovala proti tejto správe z vlastnej iniciatívy, hoci si myslím, že sa týka veľmi dôležitej otázky, ktorej sa musíme detailne venovať na vnútroštátnej úrovni.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Zdržal som sa hlasovania o tejto správe, keďže naši kresťanskodemokratickí a konzervatívni kolegovia bránia ústnemu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý by ujasnil, že právo na vzdelanie patrí všetkým deťom migrantov bez ohľadu na to, či sa ich rodičia zdržiavajú v Únii zákonne alebo nie.

Nesúhlasíme s tým, že vo svete sú deti trestané za to, že ich rodičia porušili zákon, ale v Európe nám to očividne nevadí.

Môžem len obdivovať prospechársku pretvárku mojich konzervatívnych kolegov.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Znova by sme chceli zdôrazniť, že v dnešnej EÚ majú členské štáty výhradnú zodpovednosť za organizovanie vzdelávania.

Návrh obsahuje množstvo cenných myšlienok, ale so všetkou úctou k tejto problematike si myslíme, že táto správa presahuje rámec kompetencií Európskej únie. Podľa zásady subsidiarity sa majú tejto otázke venovať členské štáty samy.

Z tejto zásady vyplýva, že parlamentný Výbor pre kultúru a vzdelávanie by sa mal zrušiť, pretože sa venuje otázkam, ktoré nepatria do kompetencií EÚ.

Z týchto dôvodov sme hlasovali proti tejto správe.

  Malcolm Harbour (PPE-DE), písomne. – Spolu s kolegami z britskej Konzervatívnej strany podporujem množstvo návrhov uvedených v tejto správe vrátane vzdelávania učiteľov a skutočnosť, že sa žiaci majú učiť jazyk hostiteľskej krajiny.

Domnievame sa však, že politika v oblasti vzdelávania je a mala by zostať v kompetencii členských štátov a že členské štáty by mali samy robiť pokroky a vykonávať opatrenia týkajúce sa vzdelávania detí migrantov. Z týchto dôvodov sme sa zdržali hlasovania o tejto správe.

  Jens Holm, Søren Bo Søndergaard a Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Plne podporujeme myšlienku antidiskriminácie a rovnosti prístupu a sme pevne presvedčení o vytvorení všeobecne prístupného školského systému a všeobecne prístupných škôl. Domnievame sa, že by sa mali prijať opatrenia na pomoc všetkým zraniteľným žiakom. Myslíme si však, že práve členské štáty môžu najlepšie zabezpečiť všeobecne prístupné vzdelávanie pre svojich občanov a obyvateľov. Domnievame sa, že demokratická kontrola školského systému ľuďmi, ktorým slúži, sa dá zaistiť, len ak členské štáty vytvoria a budú uplatňovať politiku v oblasti vzdelávania.

  Anne E. Jensen a Karin Riis-Jørgensen (ALDE), písomne. – (DA) Hlasovali sme za správu o vzdelávaní detí migrantov, keďže správa sa venuje súčasnému a dôležitému problému. Obidve si však myslíme, že o rozsahu výučby v materinskom jazyku by mali rozhodovať členské štáty. V Dánsku je rozhodnutie ponechané na samosprávne oblasti a myslíme si, že by sa to malo rešpektovať.

Domnievame sa, že pre deti je nevyhnutné najprv zvládnuť jazyk hostiteľskej krajiny, aby neskôr neboli obmedzované pri získavaní ďalšieho vzdelania a pevného miesta na pracovnom trhu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Nacionalistické a patriotické sily v EÚ už roky varujú pred dôsledkami nekontrolovaného masového prisťahovalectva. Koncentrácie cudzincov vo výške 20, 50 alebo dokonca 90 % dokazujú, že multikultúrna vízia zlyhala. Školské experimenty s triedami len pre cudzincov boli neúspešné a dokonca aj intenzívne jazykové kurzy sú obmedzené, ak rodičia nepodporujú svoje deti. V Rakúsku sa rodičom už roky ponúkajú jazykové kurzy, ale ich výsledky sú aj tu veľmi slabé. Postoj k vzdelaniu sa prenáša z generácie na generáciu, a keď rodičia považujú vzdelanie za bezvýznamné, potom sa dostávame do slepej uličky, ako sme to videli vo Francúzsku.

Jediným riešením je nulové alebo záporné prisťahovalectvo, ktoré zastaví ďalší príchod členov rodiny k prisťahovalcom in situ. Ochotu integrovať sa je potrebné koniec koncov vyžadovať. Navrhované riešenie EÚ, ktorým je zvyšovanie počtu učiteľov z prisťahovaleckého prostredia v školách, je odtrhnuté od reality, a preto som hlasoval proti tejto správe.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Táto správa veľmi významne prispeje k riešeniu vážnej otázky týkajúcej sa detí európskych občanov, ktorí žijú a pracujú v členských štátoch, ktoré nie sú krajinami ich pôvodu. Napríklad veľa detí rumunských prisťahovalcov čelí problémom vyplývajúcim z tejto situácie. Je pre ne dôležité, aby mali prístup k vzdelaniu v jazyku hostiteľskej krajiny, čo im uľahčí integráciu. Tiež je dôležité, aby sme zaistili, že získajú vzdelanie vo svojom materinskom jazyku, najmä ak predpokladáme, že sa možno vrátia do svojej krajiny pôvodu. Napríklad Rumunsko práve teraz zažíva situáciu, ktorá tento stav odzrkadľuje. Veľa rumunských žiakov, detí emigrantov, ktorí odišli do Španielska alebo Talianska, sa vracia domov a príbuzní ich znova zapisujú do rumunských škôl. V záujme týchto detí a v záujme ich budúcnosti je, aby sa znovu integrovali bez problémov súvisiacich so zmenou školského prostredia. Rumunsko určite nie je jediný takýto prípad. Ďalšie členské štáty vo východnej Európe boli a stále aj sú v takej istej situácii, a preto je nevyhnutné zaviesť návrhy uvedené v tejto správe čo najskôr.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Komunistická strana Grécka hlasovala proti tejto správe. EÚ imperialistických zásahov, neokolonialistického vykorisťovania, prenasledovania prisťahovalcov, útokov na pracovné, sociálne a demokratické práva svojich pracovníkov nemôže zaviesť rovnaké sociálne začlenenie prisťahovalcov, časť ktorého zahŕňa rovnaké poskytovanie vzdelania ich deťom.

Vzdelávanie detí migrantov nie je oddelené od celkovej prisťahovaleckej politiky EÚ, politiky, ktorá je charakterizovaná prísnymi opatreniami proti tým, ktorých veľké spoločnosti nepotrebujú, a ktorá pokladá selektívnu legalizáciu a začlenenie do práce (samozrejme za oveľa nevýhodnejších podmienok) tých prisťahovalcov, ktorí spĺňajú požiadavky monopolov, za nezákonné prisťahovalectvo. Je typické a neprijateľné, že sa správa venuje výlučne deťom zákonných prisťahovalcov. Tak ako sú rodičia migranti prvými obeťami triedneho vykorisťovania, tak sú aj ich deti prvými obeťami triednej diskriminácie vo vzdelávaní. Štatistiky o študentoch prisťahovalcoch, ktorí zanechali štúdium na vyššom stupni vzdelávania, to potvrdzujú. V školskom roku 2004 – 2005 bol podiel prisťahovalcov pri získavaní povinného vzdelania 10,3 % zo všetkých detí, ale len 4 % pri získavaní vyššieho stredného vzdelania.

Prisťahovalci musia bojovať proti vykorisťovaniu a triednym bariéram vo vzdelávaní spolu s miestnymi pracovníkmi prostredníctvom triedneho robotníckeho hnutia.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Zdržal som sa hlasovania o správe pána Takkulu o vzdelávaní detí migrantov. Nemyslím si, že mám predpoklady hlasovať či už za, alebo proti správe pána Takkulu.

  Martine Roure (PSE) , písomne. – (FR) Každé dieťa má právo na vzdelanie. Integrácia migrantov, či už sa tu zdržiavajú zákonne alebo nie, je pre nás socialistov priorita. Nesúhlasíme s hierarchiou, ktorú chce medzi migrantmi vytvoriť parlamentná pravica. Preto som sa rozhodla, že sa zdržím hlasovania o vynikajúcej správe pána Takkulu o vzdelávaní detí migrantov. Urobila som tak preto, hoci je to správa z vlastnej iniciatívy, lebo nebolo možné hlasovať oddelene a žiadať odstránenie odsekov 5, 8 a 16, ktoré sú podľa mňa úplne nevyhovujúce.

Práve prostredníctvom vzdelávania detí migrantov poskytneme dôležitý prínos pre integráciu všetkých bez ohľadu na postavenie. Prostredníctvom priaznivých sociálno-ekonomických podmienok budeme môcť migrantom poskytnúť väčšiu pomoc, či sa už v Európe zdržiavajú zákonne, alebo čakajú na udelenie povolenia na pobyt, alebo sa nakoniec musia vrátiť späť do svojej krajiny. Nemali by sme týmto deťom vytvárať status nevzdelanosti a uzavretosti do geta len preto, že ich rodičia sa zdržiavajú v krajine nezákonne. Je to jednoducho v rozpore s medzinárodnými dohovormi.

  Anna Záborská (PPE-DE), písomne. – (SK) Aj keď toto uznesenie sa mi vo všeobecnosti javí ako pozitívne, musím vysloviť niekoľko vážnych pripomienok:

Predovšetkým s poľutovaním konštatujem, že uznesenie nespomína rámec medzinárodného roka na poznávanie ľudských práv, ktorý vyhlásila OSN.

Ďalej v tomto uznesení vidím ďalšiu nebezpečnú politickú tendenciu v rámci európskych politík, ktorou je vytrhnutie dieťaťa z prirodzeného prostredia, ktorým je jeho prirodzená rodina. Rodina je tým najprirodzenejším miestom pre vývoj dieťaťa a takou vždy zostane. Matka a otec sú pre dieťa tie najdôležitejšie osoby. To rovnako platí aj v tých najchudobnejších rodinách a v rodinách prisťahovalcov. Miesto vytrhávania detí z ich rodín by sme mali rozmýšľať na tým, ako podporovať rodičov a rodinu v ich vzájomnej zodpovednosti.

Na záver vyslovujem poľutovanie, že táto správa úplne mlčí o úlohe otca dieťaťa. Aj v rodinách prisťahovalcov matka a otec sú rôzni, ale komplementárni. Nemali by sme podporovať matku bez toho, aby sme nerobili to isté aj pre otca rodiny.

Nechcem tu presadzovať nič inšie ako Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Táto vyslovene predpokladá právo dieťaťa žiť v rodine a právo rodičov vyberať si vzdelanie, ktoré uznajú za vhodné pre svoje dieťa.

Rodiny prisťahovalcov majú na to tiež právo.

– Správa: Adina-Ioana Vălean (A6-0186/2009)

  Alfredo Antoniozzi (PPE-DE), písomne. – (IT) Napriek niekoľkým kompromisom medzi rôznymi politickými skupinami v rámci Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci týkajúcich sa viacerých dôležitých bodov správy pani Văleanovej a napriek politickému presvedčeniu a pozícii, ktoré vyjadrujem v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov v pozícii tieňového spravodajcu správy, konkrétne, že voľný pohyb občanov Spoločenstva je základné právo EÚ, konečné znenie správy však obsahuje sériu neprimeraných odkazov v niektorých poznámkach pod čiarou k odôvodneniu S, ktoré nútia nás, taliansku delegáciu zo skupiny PPE-DE, hlasovať v Parlamente proti tejto správe z dôvodu jednotného blokového hlasovania dohodnutého pre tento druh správy.

Podľa talianskej delegácie zo skupiny PPE-DE sú odkazy v správe nevhodné a úplne mimo kontextu. Odkazujú na aspekty, ktoré nie sú zahrnuté v smernici a ktoré patria do kompetencií členských štátov, ako napríklad verejná bezpečnosť, zákonnosť a rodinné právo.

  Philip Claeys (NI) , písomne. – (NL) Hlasoval som proti tejto správe, pretože smernice tohto druhu znižujú schopnosť členských štátov mať kontrolu nad vlastným územím a vykonávať primerané opatrenia na zachovanie práva a poriadku. Týka sa to napríklad Talianska, ktoré na základe tejto smernice zasiahla veľká vlna kritiky, pretože sa vychádzalo z domnienky, že táto krajina chce vykonávať prísne opatrenia na zachovanie práva a poriadku. Ďalej sa to týka rozsudku Súdneho dvora v prípade Metock, ktorý na základe tejto smernice oslabuje prisťahovalecké politiky členských štátov. Ďalej mám na mysli aj Belgicko, keďže táto krajina na základe svojich vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú najvoľnejšie na svete, naďalej udeľuje štátne občianstvo prisťahovalcom, čím im poskytuje neobmedzenú slobodu na prekračovanie európskych hraníc.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Strana Junilistan podporuje voľný vnútorný trh, ktorý nám nielenže zabezpečil hospodársku prosperitu, ale aj rozšíril slobodu našich občanov, pretože im umožnil voľný pohyb medzi krajinami v rámci hraníc Európy. Súhlasíme s názorom pani spravodajkyne, že nedostatočná transpozícia tejto smernice v niektorých členských štátoch by sa mala všeobecne považovať za neuspokojivú, a naliehavo žiadame členské štáty, aby zaviedli smernicu 2004/38/ES v celom rozsahu, aby sa právo na voľný pohyb stalo skutočnosťou.

Sme však zásadne proti zvyšovaniu finančných prostriedkov alebo ich prideľovaniu do istej rozpočtovej položky na podporu vnútroštátnych alebo miestnych projektov zameraných na integráciu občanov a ich rodinných príslušníkov počas pobytu v inom členskom štáte. Tieto otázky sú záležitosťou jednotlivých členských štátov.

Jasný postoj tejto správy k dosiahnutiu voľného vnútorného trhu však prevážil jej negatívne stránky, preto sme sa rozhodli, že budeme hlasovať v jej prospech.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Podporil som správu pani Văleanovej o právach občanov EÚ. Právo občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území Únie súvisí so základnými slobodami a je nevyhnutné, aby všetky členské štáty uplatnili túto legislatívu bez diskriminácie. Ako predstaviteľ Škótska viem, že EÚ Škótom v zahraničí ponúkla nespočetné množstvo príležitostí a Škótsko na druhej strane privítalo mnohých prisťahovalcov, ktorí zohrávali hodnotnú úlohu v našom hospodárskom a kultúrnom živote. V čase tejto hospodárskej krízy je nevyhnutné rešpektovať výhody plynúce z voľného pohybu a nevyužívať hospodársku núdzu ako ospravedlnenie diskriminácie.

  Dan Jørgensen, Poul Rasmussen, Christel Schaldemose a Britta Thomsen (PSE), písomne. – (DA) Hlasovali sme proti správe o uplatňovaní smernice o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Napriek tomu, že správa sa týka uplatňovania a zavedenia tejto smernice, týka sa aj rozsudku v prípade Metock, ktorý umožňuje cudzincom, ktorí nemajú právo zdržiavať sa v EÚ, získať uzavretím manželstva povolenie na pobyt a pohybovať sa v rámci Európskej únie so svojimi manželmi/manželkami. Napriek tomu, že podporujeme zásadu voľného pohybu občanov Únie ako takú, nie sme toho názoru, že osoby, ktoré do Európy vstúpili nelegálne, by mali mať možnosť rozšíriť svoje práva uzavretím manželstva.

  Anne E. Jensen a Karin Riis-Jørgensen (ALDE), písomne. – (DA) Poslanci Európskeho parlamentu z Dánskej liberálnej strany hlasovali proti tejto správe. Podporujeme voľný pohyb pracovníkov a zabezpečenie toho, aby členské štáty dodržiavali ustanovenia smernice. Nesúhlasíme však s možnosťou uzákonenia nelegálneho zdržiavania sa migrujúcich pracovníkov prostredníctvom uzavretia manželstva, ako vyplýva z rozsudku v prípade Metock. Členské štáty musia mať prostredníctvom svojej administratívy reálnu možnosť zabezpečiť, aby sa pravidlá týkajúce sa voľného pohybu nezneužívali na obchádzanie zákona upravujúceho otázku cudzincov.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pani Văleanovej o uplatňovaní smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Nesúhlasím s bodom, že členské štáty majú prijať rovnaký formát osobných identifikačných dokladov pre svojich občanov a pre občanov Európskej únie z iných členských štátov napriek badateľným rozdielom medzi týmito dokladmi. Toto riešenie považujem za neúčinné a povrchné.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. – (PL) V súlade s článkom 18 Zmluvy o ES má každý občan právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Smernica 2004/38/ES detailne vymedzuje legálne možnosti pohybu občanov, ich najbližších rodinných príslušníkov alebo zákonných partnerov v rámci hraníc EÚ.

Voľný pohyb by sa však mal posudzovať spoločne s nariadeniami týkajúcimi sa voľného pohybu pracovníkov a slobody poskytovania služieb.

Ako všetci vieme, štyri členské štáty EÚ ešte stále neotvorili svoje pracovné trhy pre pracovníkov z krajín, ktoré pristúpili v roku 2004. Až 11 členských štátov EÚ v rámci svojich pracovných trhov naďalej uplatňuje obmedzenia pre občanov Rumunska a Bulharska.

Myslím si, že táto situácia má negatívny vplyv nielen na proces integrácie. Mali by sme vynaložiť maximálne úsilie na čo najrýchlejšie odstránenie existujúcich prekážok.

Podľa článku 20 Zmluvy o ES má každý občan na území tretej krajiny, v ktorej sa nenachádza diplomatické zastupiteľstvo členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, právo na poskytnutie ochrany diplomatickými alebo konzulárnymi úradmi ktoréhokoľvek iného členského štátu a za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci daného štátu.

Oznámené opatrenia týkajúce sa posilnenia konzulárnej ochrany v tretích krajinách by sa mali zaviesť čo najskôr a je nutné pokračovať v rokovaniach s tretími krajinami o zrušení vízovej povinnosti.

– Správa: Urszula Gacek (A6-0182/2009)

  Alin Lucian Antochi (PSE), písomne. – (RO) Správa pani Gacekovej vnáša do popredia jeden dôležitý aspekt: pri rozšírení Európskej únie bol zaznamenaný značný nárast počtu európskych občanov zdržiavajúcich sa mimo svojho štátu pôvodu, čo znamená, že občianstvo členských štátov bolo doplnené európskym občianstvom, pričom každý z týchto štátov je zodpovedný za reguláciu tohto aspektu.

Napriek aktívnej zainteresovanosti občanov v rámci uplatňovania legislatívnych návrhov a v rámci snahy o dosiahnutie väčšej transparentnosti právneho systému Spoločenstva čelia Európania ešte stále množstvu problémov spojených s porušovaním a nedodržiavaním práva ľudí na voľný pohyb a zdržiavanie sa v rámci územia členských štátov. V súvislosti so zaznamenanými nezrovnalosťami medzi členskými štátmi týkajúcimi sa úpravy povinného vízového styku alebo uplatňovania volebného práva v krajine pôvodu, ako aj v cieľovej krajine, je otázne, či sa dodržiava rovnosť práv medzi všetkými európskymi občanmi.

Z tohto dôvodu som toho názoru, že členské štáty musia vykonávať všetky potrebné opatrenia na účinnú transpozíciu noriem zameraných na harmonizáciu práv európskych občanov. V tomto konkrétnom prípade si musíme uvedomiť, že východiskovým bodom je partnerstvo, či už medzi členskými štátmi a EÚ, alebo medzi regionálnymi, miestnymi a občianskymi inštitúciami.

Nakoniec by som chcel zdôrazniť, že členské štáty musia v prípade parlamentných volieb poskytnúť volebné právo všetkým občanom EÚ zdržiavajúcim sa v členskom štáte, ktorý nie je ich štátom pôvodu.

  Charlotte Cederschiöld (PPE-DE), písomne. – (SV) Delegácia švédskych konzervatívcov v Európskom parlamente dnes hlasovala v prospech správy pani Urszuly Gacekovej (PPE-DE, PL) (A6–0182/2009) o problémoch a perspektívach európskeho občianstva.

Súhlasíme s jej dominantnou myšlienkou lepšieho európskeho občianstva a lepšej slobody pohybu. Zastávame však názor, že uvedené problémy možno riešiť prostredníctvom ďalších informačných kampaní. Chceli by sme tiež zdôrazniť, že otázka práva voliť v komunálnych voľbách je vnútornou záležitosťou a osobným rozhodnutím členských štátov.

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. – (PT) s vidinou skutočného európskeho občianstva boli podniknuté konkrétne kroky. Budú z toho mať prospech najmä portugalskí migranti v iných krajinách Spoločenstva, ktorým budú v budúcnosti poskytnuté mnohé práva a povinnosti vrátane rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k štátnym príslušníkom hosťujúceho štátu.

Najvýznamnejším pokrokom bolo nepochybne prijatie smernice, ktorá upravuje bezvýhradné právo na trvalý pobyt občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov, ktorí v danom hosťujúcom štáte žijú päť rokov.

Ešte stále je však čo robiť, keďže v tejto oblasti sa ešte stále vyskytujú prekážky, ktoré v mnohých prípadoch vyplývajú z nesprávnej implementácie tejto smernice v jednotlivých členských štátoch.

Vítam iniciatívu Komisie vydať príručku k tejto smernici, aby informácie o právach občanov neboli prístupné len im, ale aj miestnym a regionálnym orgánom v jednotlivých členských štátoch.

Je nevyhnutné naďalej prehlbovať spoločenské a politické väzby medzi občanmi EÚ. Lisabonská zmluva k tomu musí prispieť významným podielom, predovšetkým prostredníctvom „občianskej iniciatívy“, ktorá občanom za určitých podmienok umožní právo na iniciatívu.

  Lena Ek (ALDE), písomne. – (SV) Musíme posilniť európske občianstvo, pretože je základom slobody pohybu. Táto správa označuje mnohé oblasti, v ktorých by bolo možné zlepšiť možnosti prístupu k výhodám slobody pohybu v rámci EÚ. Keďže základnou myšlienkou EÚ je rušenie hraníc a väčšia mobilita, rozhodla som sa hlasovať v prospech tejto správy napriek istým viac či menej nevhodným zmienkam o podpore „európskej identity“ a zaradenia „európskeho rozmeru“ do našich škôl.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Napriek tomu, že toto uznesenie Európskeho parlamentu s názvom „Problémy a perspektívy v súvislosti s európskym občianstvom“ obsahuje viacero bodov, ktoré si prirodzene zaslúžia naše uznanie, ako aj iné body, o ktorých sa prinajmenšom dá povedať, že sú „politicky korektné“, bolo by na smiech, nebyť toho, že je také vážne. EP napríklad:

– „víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva umožňuje miliónu občanov Únie z rôznych členských štátov spoločne požiadať Komisiu o predloženie legislatívnych návrhov, a je presvedčený, že takéto zákonné právo výrazne zvýši povedomie o občianstve Únie medzi Európanmi“,

– „pripomína, že transparentnosť a demokratická účasť sa musia dosiahnuť rôznymi formami partnerstva medzi EÚ a členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi inštitúciami, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou“.

Nakoniec by som chcel dodať, že tento text obsahuje nezmyselné vyhlásenia, ktoré vytvárajú ilúziu, že toto „európske občianstvo“ je veľmi dobrá vec za predpokladu, že občanom nebude umožnené rozhodovať o tom, čo je v skutočnosti dôležité, a to predovšetkým tak, že im bude zabránené voliť v referende o „Lisabonskej zmluve“ alebo, ak to nebude možné, že budú nútení zúčastniť sa na toľkých referendách, kým nepovedia „áno“…

Ide tu o najväčšiu možnú mieru pokrytectva…

  Jean-Marie Le Pen (NI), písomne. – (FR) Správa pani Gacekovej o občianstve Únie je skutočným omylom.

Pod zámienkou posilnenia slobody pohybu a zdržiavania sa štátnych príslušníkov Spoločenstva v Európskej únii navrhuje rovnaké zaobchádzanie s týmito štátnymi príslušníkmi aj s občanmi tretích krajín.

Správa úmyselne používa všeobecný pojem občianstva s cieľom úplne neoprávneného zjednotenia koncepcií národnosti členského štátu a občianstva Únie.

Zámer, aj napriek tomu, že jeho účelom je zmiasť, je veľmi jasný: rozšíriť možnosť udelenia národnosti členského štátu všetkým osobám, ktoré sa v ňom legálne zdržiavajú, v súlade s právom vyplývajúcim z občianstva Únie. Preto pani spravodajkyňa predstavuje novú koncepciu osôb, ktoré migrujú v rámci Spoločenstva, koncepciu druhu, ktorý sa neustále rozrastá. Je pravda, že Európsky parlament teraz pozostáva zo zástupcov občanov Únie a nie zo zástupcov národov jednotlivých štátov. Je to vážny útok na národnú identitu a súdržnosť.

Pozor, dámy a páni: ako zástupcovia nediferencovaných občanov Európskej únie sa čoskoro stanete bezštátnymi členmi. Môže to však byť niečo, po čom z hĺbky srdca túžite.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Táto správa je prejavom propagandy politických síl „jednosmernej Európy“, ktorej cieľom je presvedčiť ľudí o údajných výhodách EÚ. Podporou umelého, v zásade neexistujúceho európskeho občianstva, s ktorým nesúvisia žiadne praktické práva, sa snažia vyšľachtiť myšlienku „európskeho občana“ a „európskeho povedomia“. Ich cieľom je naviesť pracovníkov, predovšetkým mladých ľudí, na ideologickú cestičku. S týmto cieľom investujú do „európskych politických strán“ a požadujú od EÚ väčšiu politickú a predovšetkým hospodársku podporu, aby mohli zohrávať svoju úlohu v skrášľovaní a podpore EÚ a účinnejšom dezorientovaní a zavádzaní. S cieľom riešenia neustále narastajúceho odporu voči politike EÚ namierenej proti jednoduchým občanom, samotnej štruktúre zjednocujúcej Európu, žiadajú od EÚ, aby zintenzívnila svoju falošnú propagandu a podporila neexistujúce výhody európskeho občianstva.

Pracovníci dennodenne pociťujú nepríjemné následky Maastrichtskej zmluvy a politiky EÚ namierenej proti jednoduchým občanom. Z vlastných skúseností môžu posúdiť, že EÚ nie je nastavená tak, aby slúžila záujmom jednoduchých občanov, ale aby chránila a slúžila potrebám, záujmom a ziskom európskych monopolov.

Nedodržiavanie pravidiel, odporovanie a napádanie EÚ sú cestou vpred, ktorá je v záujme ľudí. Pracovníci toto posolstvo budú môcť sprostredkovať a sprostredkujú ho prostredníctvom volebných urien počas júnových európskych volieb.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Rozhodol som sa hlasovať proti správe pani Gacekovej o problémoch a perspektívach v súvislosti s európskym občianstvom. Nie som presvedčený o tom, že musíme vyjadrovať veľké obavy v súvislosti s príliš nízkou mierou implementácie platných smerníc, obzvlášť pokiaľ ide o smernicu o voľnom pohybe, ktorá spôsobuje mnohé problémy týkajúce sa slobody pohybu a iných práv občanov Európskej únie, pretože neverím, že obraz načrtnutý pani Gacekovou odzrkadľuje skutočnú situáciu, v ktorej sa nachádzame.

– Správa: Helmuth Markov (A6-0126/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som v prospech správy pána Markova o štatistike zahraničného obchodu Spoločenstva. Som toho názoru, že s cieľom dosiahnutia požadovaných výsledkov je potrebné oslabiť „rotterdamský“ efekt, ktorý podľa Komisie a Rady spôsobí nadmerné zastúpenie štatistík zahraničného obchodu tých členských štátov, ktoré zaznamenávajú vysokú mieru exportu alebo preclievania, ale v skutočnosti sú len tranzitnými krajinami, v neprospech členských štátov, ktoré tovar v skutočnosti preberajú alebo odosielajú.

– Správa: Avril Doyle (A6-0048/2009)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Cieľom návrhu je obmedziť vystavenie spotrebiteľov farmakologicky účinným látkam určeným na použitie vo veterinárnych liekoch u zvierat určených na výrobu potravín a rezíduám týchto látok v potravinách živočíšneho pôvodu. Týka sa to aj potravín dovezených z tretích krajín.

Po dlhom procese bol vypracovaný text spoločnej pozície, ktorý odráža kompromis dosiahnutý na rokovaniach medzi Radou, Komisiou a Parlamentom.

Nový text sa zaoberá týmito hlavnými bodmi:

– referenčné hodnoty pre prijatie opatrení: sú vymedzené ako úroveň rezíduí farmakologicky účinnej látky stanovené na účely kontroly v prípade určitých látok, ktorých maximálny limit rezíduí nebol stanovený v súlade s týmto nariadením,

– dovoz: členské štáty zakážu dovoz a uvedenie na trh v prípade potravín živočíšneho pôvodu, ktoré obsahujú rezíduá pochádzajúce z nelegálneho podávania farmakologicky účinných látok nepodliehajúcich klasifikácii v súlade s ustanoveniami textu. Podobne je v záujme verejného zdravia zakázaný dovoz výrobkov z tretích krajín obsahujúcich rezíduá pochádzajúce z nelegálneho podávania látok, ktorých použitie nie je v rámci Európskej únie povolené.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pani Doylovej o stanovení limitov rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu. Súhlasím s cieľom, ale nie s metódami. Nie som toho názoru, že obmedzenie vystavenia spotrebiteľov farmakologicky účinným látkam určeným na použitie vo veterinárnych liekoch u zvierat určených na výrobu potravín a rezíduám týchto látok v potravinách živočíšneho pôvodu je vhodným riešením na dosiahnutie požadovaných výsledkov. Zaoberal by som sa jadrom tohto problému, ktoré sa v skutočnosti nachádza niekde inde.

– Správa: Emmanouil Angelakas (A6-0134/2009)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Podporil som správu pána Angelakasa, pretože zdôrazňuje využitie konkrétnych finančných prostriedkov na spolufinancovanie regionálnych a miestnych programov súvisiacich s obnoviteľnými energiami v oblasti bývania. Navyše musím uvítať, že členské štáty vytvoria kritériá a rozhodnú o tom, ktorá oblasť bývania je kvalifikovaná pre udelenie dotácií v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Je to znamenie, že v každom členskom štáte budú finančné prostriedky využité na budovy, ktoré to najviac potrebujú.

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá upravuje Európsky fond regionálneho rozvoja s cieľom umožnenia a podpory zásahu do energetickej účinnosti a obnoviteľných energií v oblasti bývania vo všetkých členských štátoch. Tento zásah by mal byť zameraný na domácnosti s nízkym príjmom v súlade s ustanoveniami platných vnútroštátnych právnych predpisov. V Írsku som podal návrh na zníženie DPH z takejto pracovnej činnosti z 13,5 % na 5 % s cieľom podpory zachovávania pracovných miest a dopytu po týchto renováciách.

„Plán hospodárskej obnovy Európy“ označil za prioritné oblasti lisabonskú stratégiu a energetiku (s osobitým zreteľom na energetickú účinnosť budov). To podnietilo členské štáty k preprogramovaniu svojich operačných programov financovaných zo štrukturálnych fondov, a tak k dosiahnutiu väčšej rovnováhy investícií do energetickej účinnosti vrátane investícií do sociálneho bývania.

V rámci súčasného regulačného rámca podporil Európsky fond regionálneho rozvoja zásah do oblasti bývania vrátane energetickej účinnosti, ktorý bol však obmedzený len na tie členské štáty, ktoré vstúpili do Európskej únie 1. mája 2004 alebo po tomto dátume. Cieľom úpravy regulácie je umožnenie a rozšírenie tejto možnosti so zameraním na domácnosti s nízkym príjmom vo všetkých členských štátoch.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Zdá sa, že spravodajca pôjde vo svojom chválospeve kohéznej politiky EÚ až do krajnosti napriek skutočnosti, že je táto politika varovným príkladom toho, k čomu môže viesť zvýšená centralizácia.

Slabá kontrola a neadekvátne prešetrovanie každoročne poskytovaných zdrojov v rámci projektov z finančných prostriedkov EÚ vyústili do toho, že významné množstvo financií putuje do nesprávnych vreciek. V súčasnosti je to všeobecne známa skutočnosť. Len v novembri 2008 Európsky dvor audítorov upozornil na to, že 11 % zo 42 miliárd EUR schválených v roku 2007 v rámci kohéznej politiky EÚ nemalo byť nikdy vyplatených.

Táto skutočnosť sa však v správe nespomína. Je to poľutovaniahodné, no nie prekvapujúce. Je úplne samozrejmé, že sme hlasovali proti tejto správe.

  Sérgio Marques (PPE-DE), písomne. – (PT) Na hospodársku a finančnú krízu, ktorú zažíva Európa, musíme nazerať ako na príležitosť prijať opatrenia, ktoré nielenže pomôžu členským štátom v obnove, ale zvýšia aj informovanosť občanov o udržateľnejšom správaní sa.

Samotná možnosť vylepšiť energetickú účinnosť domácností vyčlenením finančných prostriedkov až do výšky 4 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre každý členský štát ponúka dvojitý prospech: na jednej strane znižuje fixné energetické náklady rodín a na druhej znižuje vnútroštátnu spotrebu, čím prispieva k energetickej bezpečnosti, znižovaniu dovozu fosílnych palív a znižovaniu emisií skleníkových plynov.

Vítam túto správu v nádeji, že sa členským štátom podarí začleniť toto financovanie do svojich národných akčných plánov pre energetickú účinnosť a využijú ju zodpovedne a pragmaticky.

Dúfam, že toto financovanie bude prínosom najmä pre malé ostrovné regióny, pretože práve tieto regióny majú menej možností na výrobu energie, a preto vyžadujú jej zodpovedné využívanie všetkými. Investície do energetickej účinnosti sú v tomto smere jedným z najdôležitejších nástrojov a musia sa stať popredným cieľom vlád členských štátov.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Angelakasa o Európskom fonde regionálneho rozvoja vo vzťahu k oprávnenosti investícií do energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti bývania. Skutočne súhlasím s názorom spravodajcu, že finančné nástroje, ktoré má Európska únia k dispozícii, by mali byť čo najskôr a čo najúčinnejšie upravené, aby dokázali čeliť novým problémom spojeným so súčasnou hospodárskou krízou. Európska únia si ako významný medzinárodný hráč nemôže dovoliť ostať o krok pozadu v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných energií v efektívnosti bývania. Preto je pre všetky členské štáty a všetky regióny Únie, nielen pre nové členské štáty, nevyhnutné dostať sa do postavenia, z ktorého dokážu robiť investície a uskutočňovať projekty v týchto odvetviach. Toto nám tiež prinesie jasné výhody z hľadiska vytvárania pracovných miest, ktoré má v extrémne ťažkej hospodárskej situácii, ktorú práve zažívame, taký veľký význam.

– Správa: Henrik Lax (A6-0161/2009)

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. – (PT) Súhlasím so spoločnou vízovou politikou, ktorá uľahčuje legitímne cestovanie a zavádza opatrenia zamerané na uľahčenie postupu pri predkladaní a spracovaní žiadostí o víza (nižšie náklady, zjednodušenie procesu vydávania, využívanie víz pri viacnásobných vstupoch, dlhšie obdobie platnosti).

Je tiež naliehavé, aby sa nezákonné prisťahovalectvo riešilo prostredníctvom ďalšej harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov a vybavovacích postupov na miestnych konzulárnych misiách.

Uznávam naliehavú potrebu posilnenia koherencie spoločnej vízovej politiky najmä začlenením všetkých ustanovení upravujúcich vydávanie víz a rozhodnutí v súvislosti so zamietnutím, predĺžením, zrušením, odobratím a skrátením vydaných víz do jedného kódexu.

Blahoželám spravodajcovi, pánovi Laxovi, k výbornému kompromisu, ktorý sa mu podarilo dosiahnuť, ľutujem však, že slabý kompromis dosiahnutý v správe o spoločných konzulárnych pokynoch (ktorá musí byť do tohto návrhu začlenená) nakoniec tento návrh poškodí. Príkladom toho je výnimka a zníženie poplatkov za víza pre deti, ktoré tento Parlament odsúhlasil, ktoré však neprinesie očakávaný účinok vzhľadom na dodatočné poplatky, ktoré sa budú vyberať tam, kde túto službu poskytujú externé spoločnosti.

Pre všetky tieto dôvody, ktoré ma viedli k hlasovaniu proti správe, nemôžem túto správu plne podporiť, preto som sa zdržal hlasovania.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Je príznačné, že predmetom väčšej harmonizácie vnútroštátnych predpisov a postupov je v súvislosti s vízami nezákonné prisťahovalectvo. Škandály s vízami z minulosti, samozrejme, ukazujú, aký bezstarostný prístup zaujímajú niektoré štáty k ich vydávaniu. Prípady, o ktorých hovorím, boli veľmi slabo prešetrené a nevyplynuli z nich dostatočné zmeny.

Masová legalizácia minulých desaťročí tiež vytvára pochybnosti, či je rozumné pokračovať v harmonizácii. Kým všetky členské štáty neprijmú prísne vízové predpisy a prísnu prisťahovaleckú politiku zameranú na nulové prisťahovalectvo, výsledkom môže byť len najnižší spoločný menovateľ. Aby sme zabránili možnému otvoreniu dvier masívnemu prisťahovalectvu cez zadné vrátka, hlasoval som proti správe pána Laxa.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Návrh nariadenia Komisie o vízovom kódexe Spoločenstva je jedným z opatrení EÚ na zvýšenie potláčania prisťahovalectva a vytvorenie „Pevnosti Európa“ proti štátnym príslušníkom tretích krajín a samotným občanom EÚ. Vízovým kódexom prijala EÚ prísnejšie pravidlá na udelenie vstupných víz do EÚ pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré platia jednotne vo všetkých členských štátoch. Kódex ukladá povinnosť začlenenia biometrických údajov (odtlačkov všetkých desiatich prstov) dokonca aj deťom mladším ako 12 rokov. Tieto údaje budú spolu s množstvom ďalších osobných údajov zaznamenané vo vízovom informačnom systéme, ktorý sme už v EÚ zaviedli a ktorý sa má stať najväčšou databázou osobných údajov – z ktorej získavame policajné záznamy – všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín. Žiadne individuálne vylepšenia dosiahnuté správou Európskeho parlamentu nezmenia podstatu, smerovanie či zmysel vízového kódexu, ktorý je len ďalším nástrojom kontroly a tvrdšej represie voči prisťahovalcom v rámci celkovej protiprisťahovaleckej politiky EÚ, ako to vyjadruje pakt o prisťahovalectve. EÚ opäť raz dokázala, že je nepriateľom ľudí, prisťahovalcov a utečencov, tým, že ich odovzdáva do rúk krutého vykorisťovania kapitálu.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pána Laxa o vízovom kódexe Spoločenstva. Myslím si, že ciele, ktoré Komisia navrhuje v kontexte Haagskeho programu, spočívajúce vo vytvorení systému na zjednodušenie legitímneho cestovania a boja proti nezákonnému prisťahovalectvu, sa nepodarí dosiahnuť harmonizáciou vnútroštátnych právnych predpisov a vybavovacích postupov na miestnych konzulárnych misiách. Pokiaľ ide o dialóg a spoluprácu medzi členskými štátmi, stále ostáva ešte mnohé urobiť a my by sme mali radšej pokračovať po tejto ceste než do jedného vízového kódexu začleňovať všetky ustanovenia upravujúce udeľovanie víz a rozhodnutia týkajúce sa zamietnutia, predĺženia, zrušenia, odvolania a skrátenia udelených víz, ustanovenia, na ktoré je Európska únia absolútne nepripravená a nie je schopná ich zvládnuť. Preto si nemyslím, že by sme mali navrhovaný systém schváliť a posunúť ďalej.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. – (PL) Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci pripravil v kontexte Haagskeho programu ďalší návrh. Jeho cieľom je zjednodušiť vízovú politiku vytvorením vízového kódexu Spoločenstva na uľahčenie postupu predkladania žiadostí o víza, ako aj predĺženia, zrušenia, odvolania a skrátenia udelených víz. Kódex zjednotí a špecifikuje zásady udeľovania víz, ako aj ich typ a obdobie platnosti. Okrem toho bude špecifikovať dokumenty potrebné na získanie vhodných víz.

V dôsledku harmonizácie vízových právnych predpisov Európskej únie bude legislatíva, ktorá často brzdí proces získavania víz, zrušená. Vízový kódex Spoločenstva uľahčí pohyb nielen európskym občanom, ale predovšetkým občanom krajín mimo EÚ. To uľahčí pohyb občanom a tiež zamestnancom medzi krajinami v rámci i mimo Spoločenstva.

V súvislosti s vyššie spomínanou zmenou by sa malo viac pozornosti venovať prebiehajúcej príprave colných úradníkov a najmä tých, ktorí pracujú na hraniciach Európskej únie.

Vízová politika EÚ by mala odrážať základné priority jej zahraničnej politiky. Myslím si, že vytvorenie vízového kódexu Spoločenstva je dobrou myšlienkou a poslúži na zosúladenie právnych predpisov členských štátov.

– Správa: Salvatore Tatarella (A6-0105/2009)

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za nariadenie o systéme environmentálnej značky Spoločenstva, pretože sa domnievam, že je veľmi dôležité podporiť udržateľnú výrobu a spotrebu výrobkov. Environmentálna značka poslúži pri nasmerovaní spotrebiteľov k výrobkom na trhu, ktoré sú odporúčané z hľadiska životného prostredia a na podporu výroby a spotreby výrobkov, ktoré majú dobré environmentálne vlastnosti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ako je uvedené v správe, environmentálna značka je dobrovoľná značka, ktorej cieľom je na európskej úrovni podporovať rozširovanie vysoko účinných výrobkov s nízkym účinkom na životné prostredie počas celého ich životného cyklu.

S týmto cieľom sa pre každú konkrétnu skupinu výrobkov stanovili určité normy environmentálnej kvality (nazývame ich kritériá). V súčasnosti jestvuje 26 kategórií výrobkov, 622 licencií a viac než 3 000 výrobkov a služieb – čistiace prostriedky, papier, oblečenie (vrátane topánok a tkanín), turistický ruch, výrobky na kempovanie atď. – ktoré boli označené environmentálnou značkou.

Táto značka a kvet, ktorý ju symbolizuje, sú dynamizujúce prvky, ktoré vďaka neustálej aktualizácii environmentálnych kritérií pre výrobky, ktoré nimi boli označené, motivujú podniky, aby sa usilovali zvýšiť celkovú environmentálnu kvalitu výrobkov na trhu.

Zdá sa však, že v súčasnom systéme je niekoľko nedostatkov, pričom berieme do úvahy skúsenosti získané za takmer 10 rokov existencie tejto certifikácie, čo poukazuje na potrebu rozhodnejšej intervencie vzhľadom na odstránenie istých nedostatkov systému.

V tomto kontexte Komisia predložila návrh nového nariadenia, ktoré sa poslanci pokúšajú zlepšiť.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Environmentálna značka je len ďalšou chybnou metódou propagovania výrobkov pochybnej kvality a účinkov na životné prostredie. Tieto výrobky získajú „pridanú“ hodnotu registráciou značky, ktorej náklady sa presunú na koncového používateľa, čo ešte väčšmi zvýši zisky monopolov.

Táto značka je tiež spôsobom sústredenia kapitálu a monopolu na trhu medzi niekoľko málo nadnárodných spoločností, ktoré majú prostriedky, organizáciu a hlavne peniaze potrebné na registráciu tejto značky pre svoje výrobky.

Či už existujú akékoľvek poistné ventily v postupe udeľovania značky transparentným, spoľahlivým a nestranným spôsobom, všetci vieme, že kapitál a veľké podniky si vždy nájdu spôsob, ako ich obísť, aby zvýšili svoje zisky, čo dokazuje séria potravinových škandálov a „toxické“ produkty samotnej kapitalistickej krízy.

EÚ nedokáže zaručiť ochranu životného prostredia, pretože sa dvorí a slúži kapitálu, ktorý svojím nezodpovedným vykorisťovaním prírodných a ľudských zdrojov a modernou technikou, ktorú využíva za rovnakým účelom, ničí životné prostredie. Ľudia zodpovední za ničenie životného prostredia nemôžu zároveň zastávať funkcie na jeho ochranu.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Tatarellu o systéme environmentálnej značky Spoločenstva. Myslím si, že tento návrh dokonale zodpovedá európskemu akčnému plánu pre trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu a jeho hlavným cieľom je teda rozvíjanie dobrovoľného integrovaného systému, ktorý podporí spoločnosti, aby vylepšovali svoje výrobky s cieľom zlepšiť kvalitu výrobkov, nielen pokiaľ ide o stravu a ochranu spotrebiteľa, ale aj z hľadiska životného prostredia, dosahovaním vyšších noriem energetickej účinnosti a šetrnosti k životnému prostrediu. Preto blahoželám spravodajcovi k výbornej práci, ktorú vykonal v kontexte, ktorý je taký dôležitý a zásadný pre našich výrobcov vrátane tých najmenších, pretože zdôrazňovanie kvality a rešpektovanie stravovacích a ekologických zásad im pomôže vyniknúť a udržať sa nad vodou v stále sa prehlbujúcom globálnom a konkurenčnom scenári.

– Správa: Linda McAvan (A6-0084/2009)

  Liam Aylward, Brian Crowley, Seán Ó Neachtain a Eoin Ryan (UEN), písomne. – Európsky parlament uskutočňuje to, o čom káže v súvislosti so šetrným správaním sa k životnému prostrediu! Dobrovoľne sme sa podujali dennodenne zlepšovať naše environmentálne vlastnosti. Vo februári 2007 som osobne požiadal predsedajúceho o iniciovanie systému EMAS v Parlamente. Dnes sme hlasovali za systém EMAS, čo vyžaduje, aby ďalšie spoločnosti v EÚ urobili to isté.

Znížením nášho negatívneho vplyvu na životné prostredie napríklad vypínaním osvetlenia, inteligentnými meračmi, senzorovým osvetlením a menšou spotrebou papiera Európsky parlament pracuje na tom, aby sa k životnému prostrediu správal šetrne. Výsledkom auditu v Parlamente bolo udelenie loga EMAS.

Dnešné áno rozšíreniu systému EMAS znamená áno väčšej informovanosti o životnom prostredí v členských štátoch. Tento plán sa snaží prejaviť uznanie a oceniť aktívne organizácie, ktoré idú nad rámec toho, čo od nich vyžadujú zákony o životnom prostredí, a ktoré sústavne zlepšujú spôsob, akým sa k životnému prostrediu správajú. Teraz je dôležité vytvoriť v celej Európskej únii harmonizovaný systém s jednotnými pravidlami; zaistiť užitočnosť a použiteľnosť tohto plánu nielen pre budovy, ale aj pre členské štáty. Z týchto dôvodov je veľmi dôležité, aby sme tento právny predpis podporili.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o dobrovoľnej účasti organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS), pretože pomáha organizáciám určiť, monitorovať a zmerať ich vplyv na životné prostredie a poskytovať o tom informácie.

Systém EMAS bol po prvý raz zavedený v roku 1995 a rozšírený v roku 2001 ako pre organizácie verejného, tak aj súkromného sektora. Táto nová revízia je príležitosťou urobiť systém atraktívnejším a jednoduchším pre malé a stredné podniky a tiež sa pokúsiť zabezpečiť, aby mal systém EMAS rovnakú úroveň účasti, akú má v súčasnosti systém ISO 14001 (ktorý je vedúcim systémom environmentálneho riadenia v Európe).

Je dôležité tiež poznamenať, že uznanie systému EMAS ako referenčnej značky v systémoch environmentálneho riadenia je v súlade s cieľom EÚ v boji proti zmene klímy.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Blahoželám pani McAvanovej k jej výbornej práci a vyslovujem svoju podporu jej správe o dobrovoľnej účasti organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) tým, že som za ňu hlasoval. Cieľ zlepšiť dlhodobé environmentálne vlastnosti organizácií je určite chvályhodný, ako sú aj všetky malé i rozsiahle zdroje vytvorené na jeho dosiahnutie. Aj ja sa pripájam k spravodajkyni a vítam zmeny navrhnuté Komisiou, najmä tú týkajúcu sa plánovaného zníženia poplatkov a menej častého predkladania správ zo strany malých a stredných podnikov, ktorých účasť v tomto systéme by bola náročnejšia, no nemenej dôležitá. Myslím si, že by sme tiež mali podporiť súlad definícií systému EMAS s jestvujúcimi definíciami systému ISO 14001, čo by uľahčilo prechod z jedného systému na druhý, a podporiť zjednodušenie jazyka, ktoré by veľmi pomohlo najmä malým organizáciám.

– Správa: Kathalijne Buitenweg (A6-0149/2009)

  Alexander Alvaro, Jorgo Chatzimarkakis a Holger Krahmer (ALDE), písomne. – (DE) Použitý právny základ, článok 13 odsek 1 Zmluvy o ES, nie je vhodný vzhľadom na to, že podľa názoru nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP) nie je zachovaná zásada subsidiarity. Ustanovenie predmetných nariadení nepatrí do kompetencií zákonodarného orgánu EÚ, pretože tie vážnym spôsobom zasahujú do sebaurčenia členských štátov.

Boj proti diskriminácii v akejkoľvek forme a presadzovanie účasti zdravotne postihnutých ľudí na verejnom živote je veľmi dôležitou úlohou. Návrh, aby sa platnosť protidiskriminačných nariadení rozšírila prakticky do všetkých oblastí života, je však vzdialený od reality. Zásada prenesenia dôkazného bremena uvedená v smernici by znamenala, že súdny spor bude možné začať aj na základe obvinení, ktoré nie sú podložené dostatočnými dôkazmi. Príslušné osoby by potom museli odškodniť protistranu aj v prípade, že sa diskriminačného správania nedopustili, ale nepodarilo sa im dokázať svoju nevinu. Takéto povrchné vymedzenie pojmu prenesenia dôkazného bremena je preto diskutabilné z hľadiska zlučiteľnosti s konaním v zmysle zásad právneho štátu. Bude to vytvárať neistotu a podporovať zneužívanie. Toto nemôže byť zmyslom existencie pokrokovej antidiskriminačnej politiky.

Predmetom ďalšieho preskúmania musí byť aj skutočnosť, že Komisia v súčasnosti pokračuje v konaní proti viacerým členským štátom v súvislosti s nedostatočnou transpozíciou existujúcich európskych smerníc o antidiskriminačnej politike. Doteraz však neexistuje prehľad nariadení transponovaných k dnešnému dňu, aby na jeho základe bolo možné určiť potrebu nových nariadení, ktoré sa požadujú. Predovšetkým Nemecko už výrazne prekročilo predchádzajúce ustanovenia Bruselu. Preto sme hlasovali proti tejto správe.

  Philip Bradbourn (PPE-DE), písomne. – Ja a moji britskí kolegovia z radov konzervatívcov môžeme s väčšinou tejto správy súhlasiť a odmietame diskrimináciu vo všetkých jej formách, a z celého srdca podporujeme poskytovanie rovnakých príležitostí pre ľudí bez ohľadu na ich zdravotné postihnutie, rasu, náboženské vyznanie či sexuálnu orientáciu. V otázke prenesenia dôkazného bremena zo žalujúceho na žalovaného však máme vážne pochybnosti. Konzervatívci Spojeného kráľovstva sa domnievajú, že v prípadoch diskriminácie zrejmej na prvý pohľad musí v súlade s britským právom zostať na žalujúcej strane, aby predložila dôkazy o takýchto prípadoch diskriminácie. Preto sme sa rozhodli zdržať sa hlasovania o tejto správe.

  Philip Claeys (NI) , písomne. – (NL) Hlasoval som dôrazne proti tejto správe. Netreba pripomínať, že všetci sme proti diskriminácii voči ľuďom na základe ich zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie a podobne. Otázkou ostáva len to, či by sa do toho mala zapájať Európa. Nemyslím si to. Opatrenia na zvládnutie diskriminácie by mali ostať výlučne v právomoci členských štátov. Preto som hlasoval za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 81, ktorý zaistí, že príslušný návrh smernice významne naruší zásadu subsidiarity. Okrem toho táto správa tiež obsahuje množstvo odporúčaní, ktoré sú v rozpore so základnými demokratickými zásadami a princípmi právneho štátu. Aby som uviedol aspoň jeden príklad, hoci táto správa nabáda ľudí k nediskriminácii na základe vierovyznania, výslovne umožňuje diskrimináciu na základe politického presvedčenia.

  Koenraad Dillen (NI), písomne. – (NL) Hlasoval som proti tejto správe, ktorá je ďalšou z mnohých správ presiaknutých politickou korektnosťou, ak pre nič iné tak preto, že tento návrh porušuje zásadu subsidiarity EÚ a zahŕňa veľké množstvo byrokracie. Netreba pripomínať, že aj ja som proti všetkým formám diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie. Táto správa však obsahuje množstvo odporúčaní, ktoré sú v rozpore s najzákladnejšími princípmi právneho štátu. Diskrimináciu skutočne z ničoho nič povoľuje, pokiaľ ide o diskrimináciu na základe politickej orientácie. Potom môžeme zásadu rovnosti úplne zrušiť. To je smiešne.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Táto správa sa snaží chrániť tých, ktorí sú nespravodlivo odsunutí na okraj spoločnosti, a zaistiť, aby mali náležité a primerané prostriedky na riešenie svojej situácie. S radosťou som ju podporila. Má širokú podporu sociálnych platforiem a občianskej spoločnosti. Som spokojná, že nezasahuje do kompetencií členských štátov v nasledujúcich oblastiach:

– vzdelávanie,

– prístup k náboženským inštitúciám,

– záležitosti manželstva alebo rodinného stavu,

– vzťah medzi cirkvou a štátom,

– sekulárna povaha štátu a jeho inštitúcií,

– štatút náboženských organizácií a

– nosenie náboženských symbolov v škole.

Až donedávna malo Írsko veľmi aktívny Národný poradný výbor pre otázky rasizmu a interkulturalizmu (NCCRI), ako aj dobre financovaný Úrad pre rovnosť. Napriek dôležitosti práce, ktorú tieto subjekty vykonávali, okrem iných záležitostí kontrolovali právne predpisy pre rovnaké zaobchádzanie, tieto subjekty zanikli po výraznom znížení ich financovania. Je dôležité, aby sme tieto skupiny a ich prácu neprestali podporovať.

Správa pani Buitenwegovej jasne vymedzuje isté oblasti, ktoré ostávajú súčasťou kompetencií každého členského štátu, no pokrok v európskom meradle je dôležitý pre dosiahnutie sociálnej a spravodlivejšej Európy.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o „rovnakom zaobchádzaní s osobami“, ktorá obsahuje niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie, posilňujúc ochranu občanov vrátane ľudí s postihnutím, ktorí sú obeťami diskriminácie.

Podľa údajov Eurobarometra z roku 2008 15 % Európanov vyhlásilo, že sa v minulom roku stali obeťou diskriminácie. To je neprijateľné, práve preto som privítala prijatie tohto textu Európskym parlamentom napriek nepochopiteľnému hlasovaniu proti zo strany pravice.

Považujem ho za veľmi dôležitý právny predpis na zakázanie priamej a nepriamej diskriminácie, viacnásobnej diskriminácie a diskriminácie na základe vzťahu k určitej osobe z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, alebo rodovej príslušnosti v množstve oblastí ako sociálna ochrana, vzdelávanie a prístup k tovarom a službám, a ich poskytovaniu, ako napríklad bývanie, doprava, telekomunikácie a zdravotníctvo.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Tento Parlament zohral významnú úlohu pri presadzovaní rovnakého zaobchádzania s ľuďmi na základe pohlavia, rasy, viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie v celej Únii.

Preto vítam túto správu, ktorá vyzýva na ďalšie posilnenie ustanovení na presadzovanie takejto rovnosti.

Moja jediná výhrada sa týka pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 39, ktorý v jednej časti tvrdí, že slobodu prejavu nemožno obmedzovať dokonca ani v prípadoch obťažovania. Obmedzenia slobody prejavu oprávnene upravujú právne predpisy v prípadoch urážky na cti a ohovárania. Rovnako nemôžete v kine beztrestne vykrikovať „horí“. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tomuto konkrétnemu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu a hrozbe, ktorú by predstavoval pre menšiny.

  Patrick Gaubert (PPE-DE), písomne. – (FR) Ochrana práv a ľudí, ktorí sú obeťami diskriminácie, musí byť pre EÚ prioritou, ale účinnou a užitočnou môže byť iba vtedy, ak bude zainteresovaným garantovať právnu istotu a zabráni vzniku neprimeranej záťaže pre vybrané hospodárske subjekty.

V tejto citlivej oblasti bola nevyhnutná obozretnosť v súvislosti s rešpektovaním rozdelenia kompetencií medzi Európskou úniou a členskými štátmi a je potrebné zabezpečiť, aby Parlament striktne dodržiaval právny základ.

Text, ktorý bol dnes prijatý, je do určitej miery prijateľný – najmä pokiaľ ide o boj proti diskriminácii voči postihnutým ľuďom – nejasné pojmy, ktoré obsahuje, právne neistoty, ktorých sa pridržiava, a zbytočné požiadavky, ktoré zavádza, ho robia právne nepraktickým a pre uplatňovanie neefektívnym.

Keďže si myslím, že rozsiahle nariadenie nemôže byť riešením, obhajoval som pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý zamieta návrh Komisie, keďže súčasné texty týkajúce sa tejto problematiky v niekoľkých členských štátoch neboli uplatňované a sú predmetom konania o porušovaní predpisov.

Za týchto okolností, keďže podporujem cieľ tejto smernice, ale čiastočne s ňou nesúhlasím, som sa rozhodol zdržať záverečného hlasovania.

  Louis Grech (PSE), písomne. – Budem hlasovať za túto správu najmä preto, že veľmi ráznym a konkrétnym spôsobom podporuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo či vierovyznanie, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu mimo pracovného trhu. Ako som však povedal, moja delegácia sa domnieva, že vnútroštátne reálie a obavy v rôznych členských štátoch treba vziať do úvahy (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28) pred zapracovaním pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Okrem toho musíme zaistiť, aby vydané právne predpisy neviedli k zvrátenej situácii a namiesto zaisťovania slobody prejavu slobodu prejavu obmedzovali.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Vždy som zaujímala pozitívny prístup k rozhodnému, účinnému boju proti všetkým formám diskriminácie a proti homofóbii v súlade so základnými hodnotami Európskej únie.

Ochrana práv a ľudí, ktorí sú obeťami diskriminácie, musí byť pre EÚ prioritou, ale účinnou a užitočnou môže byť iba vtedy, ak bude zainteresovaným zaručovať právnu istotu a zabráni vzniku neprimeranej záťaže pre vybrané hospodárske subjekty.

V tejto citlivej oblasti je nevyhnutná obozretnosť v súvislosti s rešpektovaním rozdelenia kompetencií medzi Európskou úniou a členskými štátmi a je potrebné zabezpečiť, aby Parlament striktne dodržiaval právny základ na európskej úrovni.

Text, ktorý bol dnes prijatý, je do určitej miery prijateľný – najmä pokiaľ ide o boj proti diskriminácii voči postihnutým ľuďom – nejasné pojmy, ktoré obsahuje, právne neistoty, ktorých sa pridržiava, a zbytočné požiadavky, ktoré zavádza, ho robia právne nepraktickým a pre uplatňovanie neefektívnym. Za týchto okolností, a hoci podporujem cieľ tejto smernice, rozhodla som sa zdržať záverečného hlasovania o tomto texte.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Blahoželám mojej kolegyni pani Buitenwegovej k tomu, že jej správa získala v tomto Parlamente podporu väčšiny. Diskriminácia na základe náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v európskej spoločnosti nemá miesto. Je správne, že právna ochrana sa rozšírila aj mimo pracovného trhu a navrhovaná smernica bude cenným nástrojom v boji proti neznášanlivosti.

  Carl Lang a Fernand Le Rachinel (NI), písomne. – (FR) Európska únia podporuje rovnosť nepretržite od roku 2000, a to stále viac a v čo najširšom zmysle slova: rovnosť medzi mužmi a ženami, medzi domácimi občanmi a cudzincami, medzi chorými a zdravými, medzi katolíkmi, moslimami, budhistami a ľuďmi vyznávajúcimi iné náboženstvá, rovnosť prístupu k vzdelaniu, k zdravotnej starostlivosti, rovnosť na základe sexuálnej orientácie atď. Inak povedané, tento zoznam určite nie je vyčerpávajúci a v súčasnosti sa pracuje na návrhoch európskych smerníc, ktoré sa zaoberajú rovným prístupom k sociálnym službám a bývaniu.

Máme novú smernicu, ktorej zámerom je pod zásterkou legitímneho boja proti diskriminácii voči zdravotne postihnutým ľuďom regulovať, alebo lepšie povedané obmedzovať takmer každú oblasť, ktorá sa spája so zmluvnou, prípadne inou slobodou voľby.

V takomto vynútenom nariadení existuje množstvo skrytých nástrah. V skutočnosti tieto nové európske opatrenia nielenže zvýšia európsku byrokraciu a záťaž, ale reálne ohrozia ďalšie základné slobody a práva, najmä slobodu vierovyznania, zhromažďovania a prejavu a slobodu tlače.

V mene rovnosti tu máme cenzorov a diktátorov.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Je mi veľmi ľúto, že som sa pri hlasovaní o správe pani Buitenwegovej o rovnakom zaobchádzaní musela zdržať hlasovania.

Zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na politické alebo náboženské presvedčenie, vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu alebo zdravotné postihnutie je jedným zo základných princípov Európskej únie. Realita každodenného života potvrdzuje, že v členských štátoch máme v tejto oblasti čo zlepšovať. Urážlivé poznámky smerom k starším ľuďom, ktorých sme stále svedkami, sú toho jasným príkladom.

Spôsoby riešenia a možnosti, ktoré sa uvádzajú v tejto správe, však nemôžem podporiť. Mám veľké obavy, že dobrý úmysel bude viesť k nekonečným sporom a k zbytočnej byrokracii, ktoré sú v rozpore s očakávaným cieľom.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Strana June List verí, že EÚ je úniou hodnôt, preto širšiu smernicu proti diskriminácii veľmi podporujem. Podľa môjho názoru by smernica mala byť súčasťou fungujúceho vnútorného trhu, ktorý bude rešpektovať nedotknuteľné ľudské práva. Pre mňa je veľmi dôležité, aby sa zabránilo diskriminácii ľudí na základe zdravotného postihnutia.

Podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh 87, pretože si myslím, že daňoví poplatníci každej krajiny by mali zdravotne postihnutým zabezpečiť dostatočný príjem, na základe ktorého sa budú môcť považovať na úverovom trhu za dôveryhodných dlžníkov. Samozrejme, hlasoval som za správu v celom jej rozsahu.

  Maria Martens (PPE-DE), písomne. – (NL) Keďže holandskí kresťanskí demokrati (CDA) vždy dôrazne obhajovali pravidlá, ktoré zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s osobami bez ohľadu na ich náboženstvo, vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, myšlienku tejto smernice podporujeme.

Právne predpisy v tejto oblasti však musia byť dôkladne vypracované. CDA považuje mnohé právne vymedzenia v texte za veľmi rozporuplné a očakáva – ako mnohí iní – že text sa stane predmetom rôznych súdnych konaní.

CDA je proti návrhu prenesenia dôkazného bremena. Pre nás je každý, komu sa nedokázala vina, nevinný. CDA sa nemôže stotožniť s návrhom, ktorý hovorí, že obvinení musia sami dokazovať svoju nevinu.

Okrem toho nás mrzí, že Socialistická skupina v Európskom parlamente a Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu, zjavne pod tlakom volieb, vniesli do tohto textu ešte väčšiu nerovnováhu v dôsledku zavedenia veľkého množstva nových prvkov a hlasovania po častiach. Preto CDA nemohla túto správu podporiť.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. – Máme pred sebou dôležitú správu s vážnymi dôsledkami pre občanov EÚ.

Proti zásade rovnakého zaobchádzania ťažko namietať, táto správa sa však v Parlamente javí ako veľmi sporná, a to nielen medzi jednotlivými skupinami, ale dokonca aj vo vnútri politických skupín.

Hlasovala som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 81 a za zamietnutie tejto správy v plnom rozsahu. Stretla som sa s mnohými záujmovými skupinami zdravotne postihnutých, ktoré lobovali a žiadali brať ohľad na ich postavenie. Európske fórum zdravotného postihnutia veľmi zdôrazňuje najmä to, že potrebujeme právne predpisy EÚ s cieľom ochrániť ľudí so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou.

V súvislosti s návrhom vyjadrili mnohé členské štáty v Rade znepokojenie, počnúc právnym základom až po rozsah návrhu, a vyjadrili obavy, že by návrh mohol zasahovať do oblastí, ktoré patria do vnútroštátnych kompetencií, ako sú vzdelávanie, sociálne zabezpečenie a zdravotná starostlivosť.

Musíme si tiež vysvetliť, že adopcia a reprodukčné práva (vrátane asistovanej reprodukcie) nepatria do pôsobnosti smernice.

Hlasovala som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 28 v snahe zabezpečiť odkaz na vnútroštátne rodinné právo a týka sa to aj reprodukčných práv. Parlament tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zamietol, preto som sa zdržala záverečného hlasovania.

  Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. – (NL) Dnes som spolu s euroskeptickými členmi našej skupiny hlasoval za správu pani Buitenwegovej o rovnakom zaobchádzaní. S obsahom jej návrhov plne súhlasíme, preto nás mrzí, že mnohí poslanci, ktorí presadzujú „viac Európy“, hlasovali proti návrhu. Žiaľ, niektoré strany sa pred hlasovaním vyjadrili, že naše rozhodnutie hlasovať za správu je bezcharakterné.

V národných parlamentoch a národných vládach členských štátov EÚ sa často objavuje otázka, či by EÚ nemala mať viac kompetencií. Rozšírenie kompetencií býva často na úkor rozhodovania na nižšej úrovni, ktoré zainteresovaným zaručujú maximálny možný vplyv. V takýchto prípadoch naša strana, holandská Socialistická strana, nesúhlasí. V Európskom parlamente sa však kladie dôraz viac na vykonávanie kompetencií EÚ alebo inými slovami na obsah. V dôsledku toho vždy hlasujeme za to, čo považujeme za zlepšenie, a proti tomu, čo považujeme za zmenu k horšiemu. Rozhodnutie konať týmto spôsobom neznamená, že by sme nechceli tieto oblasti ponechať Rade, ktorá zaznamenala horší európsky priemer, ako je priemer v Holandsku a v mnohých iných členských štátoch.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Rovnaké zaobchádzanie s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu je zásada, ktorá ďaleko prekračuje právo Spoločenstva: je to nescudziteľné ľudské právo. Preto som musel hlasovať proti správe pani Buitenwegovej o návrhu na smernicu Rady. Verím, že jediným cieľom tejto smernice je kontrolovať oblasti, v ktorých by Európska únia mala byť veľmi aktívna a zainteresovaná.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. – Hlasoval som za správu Kathalijne Marie Buitenwegovej o rovnakom zaobchádzaní s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu. Považujem za absolútne škandalózne, že v 21. storočí v Európskom parlamente ešte stále vyjadrujeme nesúhlas s niečím takým samozrejmým, ako je rovnaké zaobchádzanie s ľuďmi. Fakt, že 226 poslancov hlasovalo proti správe, bol pre mňa nepríjemným prekvapením a jasným signálom nebezpečenstva, ktoré nemôžeme ignorovať.

Toleranciu považujeme za jeden zo základných pilierov Európskej únie a boj proti každej forme diskriminácie musí byť našou najvyššou prioritou. Motto Európskej únie „zjednotení v rozmanitosti“ sa nevzťahuje len na rôzne národnosti EÚ, ale predovšetkým na občanov Európskej únie s individuálnymi osobitosťami. Všetci občania EÚ sú si rovní a tak s nimi musíme aj zaobchádzať. Iba tak môže Európska únia naplniť svoje motto.

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Ochrana práv a ľudí, ktorí sú obeťami diskriminácie, musí byť pre EÚ prioritou, ale môže byť účinnou a užitočnou iba vtedy, ak bude zainteresovaným garantovať právnu istotu a zabráni vzniku neprimeranej záťaže pre vybrané hospodárske subjekty.

V tejto oblasti je nevyhnutná obozretnosť pri rešpektovaním rozdelenia kompetencií medzi Európskou úniou a členskými štátmi a je potrebné zabezpečiť, aby Parlament striktne dodržiaval právny základ.

Text, ktorý bol dnes prijatý, je do určitej miery prijateľný, najmä pokiaľ ide o boj proti diskriminácii voči postihnutým ľuďom, ale nejasné pojmy, ktoré obsahuje, právne neistoty, ktorých sa pridržiava a zbytočné požiadavky, ktoré zavádza, ho robia právne nepraktickým a pre uplatňovanie neefektívnym.

Keďže rozsiahle nariadenie nemôže byť riešením, delegácia obhájila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý zamieta návrh Komisie, keďže súčasné texty týkajúce sa tejto problematiky v niektorých členských štátoch neboli uplatňované a sú predmetom konania o porušovaní predpisov.

Napokon sa francúzska delegácia, ktorá podporuje cieľ tejto smernice, ale čiastočne s ňou nesúhlasí, rozhodla zdržať záverečného hlasovania.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. – (PL) Diskriminácia predstavuje problém, ktorý je v čase zjednocovania Európy mimoriadne vážny a ktorý za žiadnych okolností nesmieme ignorovať. Napriek tomu, že sme o tejto problematike diskutovali už mnohokrát, výsledky sú stále neuspokojivé.

Rôzne formy diskriminácie zostávajú vážnym problémom. Diskriminácia na základe etnického alebo rasového pôvodu je na pracovnom trhu i mimo neho zakázaná. Rozdielne zaobchádzanie z dôvodu náboženského vyznania, svetonázoru, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie je v súčasnosti zakázané iba na pracovisku.

Myslím si, že by sme mali venovať pozornosť boju proti diskriminácii nielen v profesionálnej sfére, ale aj mimo nej. Diskriminácia by sa mala posudzovať rovnako bez ohľadu na jej formu.

Prevenciu rozdielneho zaobchádzania považujeme za veľmi dôležitú, ale nesmieme zabúdať na ľudí, ktorí sú diskriminovaní. Musíme zabezpečiť, aby mohli uplatňovať svoje práva, a musíme sa usilovať o to, aby tí, ktorí diskriminujú, boli spravodlivo potrestaní.

Diskriminácia je veľmi dôležitou problematikou vo vzťahu k osobnému životu občanov, ako aj v procese európskej integrácie. Úplne súhlasím so spravodajkyňou pani Buitenwegovou a ďakujem jej za veľmi dobrú a komplexnú správu.

  Marianne Thyssen (PPE-DE), písomne. – (NL) Ako právnička jednoducho nemôžem akceptovať prenesenie dôkazného bremena na európskej úrovni, ako bolo navrhované v novej antidiskriminačnej smernici. Napokon, je takmer nemožné dokázať niečo, čo sa nestalo, oveľa ľahšie je dokázať opak.

Pre EÚ je však nevyhnutné zabezpečiť, aby jej správne hlavné zásady a hodnoty uvedené v Zmluve o EÚ, mohli jej občania využiť v praxi. Z toho dôvodu sú horizontálne právne predpisy v tejto oblasti vítané. Preto som hlasovala za správu pani Buitenwegovej v celom jej rozsahu.

  Anna Záborská (PPE-DE), písomne. – (SK) Hlasovala som s PPE-DE proti nediskriminačnej smernici z dôvodu jej negatívnych dôsledkov na občanov EÚ. Ľavicová väčšina dnes ukázala, že európske inštitúcie nechcú zmenšovať byrokraciu platenú z daní občanov. Uznesenie prináša dôkaz, že EÚ chce rozširovať pravidlá vo všetkých oblastiach života občanov v členských štátoch. Je to zlý signál.

Avšak toto uznesenie nemá žiaden vplyv na legislatívny proces. Až Rada musí rozhodnúť jednomyseľne.

Som proti akejkoľvek diskriminácii. Pôvodne smernica predpokladala potláčať diskrimináciu voči zdravotne postihnutým a starším. Aj ja som sa vždy angažovala za ochranu týchto osôb. V kalných vodách sa však najlepšie loví a táto direktíva mi to pripomína.

Lobby si spravila rukojemníka zo skutočnej diskriminácie, keď k nej pridala sexuálnu orientáciu, náboženstvo alebo presvedčenie. Tieto formy diskriminácie neboli nikdy definované v žiadnom dokumente EÚ. Dôsledky môžu byť dramatické.

Nikto nemôže spresniť obsah formulácie sexuálna orientácia a diskriminácia na jej základe. To je potenciálne nebezpečenstvo pre vysvetľovanie smernice. Nediskriminácia z dôvodu „presvedčenia“ je tiež problematická. Sekty alebo politickí extrémisti môžu využívať túto smernicu a masmédia ich nemôžu odmietať. Cirkevné školy nemôžu vyberať profesorov s prihliadaním na svoje náboženstvo. Poisťovne nebudú môcť zohľadňovať informácie na spresnenie poisťovacích rizík. Výška poistenia bude narastať.

Okrem toho je niekoľko smerníc a medzinárodných dokumentov, ktoré chránia starších a postihnutých, ktoré nie sú aplikované členskými štátmi.

– Návrh uznesenia: B6-0177/2009 (Dialóg EÚ – Bielorusko)

  Koenraad Dillen (NI), písomne. – (NL) Toto uznesenie je viac-menej nevyhovujúce a mali by sme oceniť fakt, že sprostredkúva politický dialóg, ktorý je jednoznačne závislý od dosiahnutia pokroku v oblasti ľudských práv a vnútornej slobody. V tejto oblasti si režim stále vyžaduje zdokonalenie, najmä pokiaľ ide o slobodu slova a prejavu, slobodu tlače a slobodu demokratickej opozície a médií.

Existuje však veľa dôkazov, že posledné ústupky režimu sú len kozmetickými úpravami, ktoré nariadil prezident – diktátor Lukašenko, aby vyhovel požiadavkám okolitého sveta. Na začatie normálneho dialógu s Bieloruskom je veľmi skoro.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto je ďalšie uznesenie, v ktorom je vo vzťahu k Bielorusku hlboko zakorenená predstava o zasahovaní a stigmatizácii a ktoré sa jasne snaží ovplyvňovať vnútorné záležitosti tejto krajiny.

Podľa tajomnej filozofie manicheizmu cieľ znie jasne: EÚ neakceptuje schválenie suverenity Bieloruska a jeho definíciu nezávislej politiky, ktorá je v rozpore so záujmami EÚ/NATO/USA a snaží sa ich obchádzať.

EÚ sa preto rozhodla pohroziť sankciami v prípade, ak táto krajina prijme opatrenia, ktoré si to budú vyžadovať, ide napríklad o skutočnosť, že: „demokratická opozícia Bieloruska a občianska spoločnosť sa musia zúčastňovať na dialógu medzi EÚ a Bieloruskom“, výzvu Komisii, aby „v plnej miere a účinne využívala možnosti podpory občianskej spoločnosti a demokratického vývoja v Bielorusku prostredníctvom Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, EIDHR“, alebo aby „poskytla finančnú podporu nezávislému bieloruskému televíznemu kanálu Belsat“.

Súhlasila by niektorá z krajín EÚ s takýmito podmienkami? Pokrytectvo tohto postoja je zrejmé, najmä ak „európska rodina“ takzvaných „demokratických národov“ ani jediným slovom neodsúdila obrovský masaker, ktorý spáchala izraelská armáda voči palestínskym ľuďom v pásme Gazy, alebo zločinecké lety CIA, na ktorých majú európske štáty v podstate spoluvinu.

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. – (PL) Dámy a páni, hlasoval som za prijatie uznesenia o hodnotení dialógu EÚ a Bieloruska. Som rád, že rovnako ako všeobecné hodnotenie politickej scény, aj uznesenie spomína konkrétne očakávania vo vzťahu k bieloruským úradom. Dialóg sa, samozrejme, nevedie len preto, aby bol. Mal by smerovať k zlepšeniu situácie v prípadoch, ktoré si zlepšenie z rôznych dôvodov vyžadujú. Nerobíme si žiadne ilúzie o tom, že by situácia v Bielorusku bola ideálna.

Preto očakávame, že sa preskúmajú rozhodnutia v prípade verbovania mladých aktivistov Franaka Viačorku, Ivana Šylu a Zmitera Fedaruka. Orgány ich nesmú držať ako „rukojemníkov“. Franak Viačorka je synom dobre známeho opozičného aktivistu. Verbovanie by sa nemalo využívať ako nástroj na vykonávanie politiky. Vyzývame tiež orgány, aby uznali Úniu Poliakov v Bielorusku a jeho predsedníčku Angeliku Borysovú, ktorá bola zvolená do funkcie 15. marca 2009. Chceme, aby bieloruské úrady nariadili preskúmanie rozsudkov vynesených nad 11 účastníkmi demonštrácie, ktorá sa konala v januári 2008.

Tieto veľmi konkrétne prípady by umožnili bieloruským úradom ukázať dobrú vôľu a želanie viesť skutočný dialóg. Dúfam, že Bielorusko túto príležitosť využije. Bude to prospešné pre samotné Bielorusko, Bielorusov, pre Európsku úniu a pre vzťahy medzi Bieloruskom a Európou. Ďakujem.

– Návrh uznesenia: RC-B6-0165/2009 (Svedomie Európy a totalitarizmus)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Ak máme budovať Európu, nesmieme dopustiť, aby sa ignorovali historické fakty a aby sa zabúdalo na tragické udalosti v našich dejinách. Spomienka na obete zločinov proti ľudskosti by mala byť jedným zo základných prvkov výučby dejín a formovania povedomia mladých ľudí v Európe. Neznalosť dejín vedie nielen k ich skresľovaniu, ale aj k vytváraniu rôznych nebezpečných foriem nacionalizmu. Chcel by som, aby sa európska spoločnosť dozvedela viac o poľských hrdinoch, napríklad o rotmajstrovi Witoldovi Pileckom. Musíme mať na pamäti, že chápanie minulosti celej Európy, nielen jej západnej časti, je pre budovanie spoločnej budúcnosti kľúčové.

  Koenraad Dillen (NI), písomne. – (NL) Hlasoval som za toto nestranné uznesenie, ktoré odsudzuje totalitarizmus v každej podobe alebo forme. 20. storočie bolo storočím najväčších masakrov v dejinách. Nacistické Nemecko, sovietske Rusko, Kambodža, Čína a Rwanda nám pripomínajú absolútne šialenstvo a krutosť, ktoré sú ľudia schopní spôsobiť svojim blížnym, keď tyrania zvíťazí nad slobodou. Mám však jednu výhradu. Odmietam vytváranie hierarchie utrpenia. Každý prípad utrpenia je špecifický a zasluhuje si našu úctu, či už ide o Židov, Tutsiov, kulakov, ruských vojnových zajatcov alebo poľských kňazov. Preto som sa v prípade pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 19 zdržal hlasovania.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za nariadenie o totalitných režimoch. Som presvedčená, že Európa nebude nikdy zjednotená, ak nedokáže dosiahnuť spoločný názor na svoje dejiny a nebude viesť úprimnú a dôkladnú diskusiu o zločinoch páchaných nacizmom, stalinizmom a fašistickým a komunistickým režimom počas minulého storočia.

Myslím si, že proces európskej integrácie bol úspešný a viedol k vytvoreniu Európskej únie, ktorej členmi sú v súčasnosti aj krajiny strednej a východnej Európy, ktoré od konca druhej svetovej vojny až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia žili v komunistických režimoch, pričom skoršie pristúpenie Grécka, Španielska a Portugalska, ktoré žili dlhé obdobie v područí fašistického režimu, pomohlo upevniť demokraciu na juhu Európy.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Som síce za maximálnu objektivitu pri analýze histórie Európy a pripúšťam strašné zločiny stalinistického Ruska, obávam sa však, že toto uznesenie obsahuje prvky historického revizionizmu, ktorý odporuje potrebe objektívnej analýzy.

Nechcem dať zločiny nacistov, holokaust, genocídu šiestich miliónov Židov, pri ktorej zomierali aj komunisti, odborári a postihnutí, na jednu úroveň so zločinmi stalinistického Ruska. Hrozí, že tento politický relativizmus zmierni špecifický charakter nacistických zločinov, čím poskytne intelektuálnu podporu dnešným neonacistom a fašistom, z ktorých niektorí sú dnes v tomto Parlamente prítomní.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Návrh uznesenia, ktorý predložilo päť najväčších skupín Parlamentu, obsahuje mnoho dôležitých pohľadov na európsku históriu v posledných 100 rokoch. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, najmä tie, ktoré predložila Skupina Únie za Európu národov, sú tiež chvályhodné, ale z edičných dôvodov nemôžu byť do textu uznesenia zahrnuté všetky návrhy. Existuje mnoho tragédií a individuálnych hrdinských činov, ktoré by mohli byť opísané v uznesení o svedomí a totalitných režimoch. Nemáme, bohužiaľ, priestor na všetko a to je dôvod, prečo sme boli nútení hlasovať proti niektorým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom uznesenia.

Hlasovali sme však za uznesenie ako celok.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto hanebné uznesenie schválené Parlamentom je súčasťou konania zameraného na prekrútenie historickej pravdy a majú ho na svedomí reakcionári a tí, ktorí vyhľadávajú pomstu: porazení druhej svetovej vojny. Sú to tí istí ľudia, ktorí vo svojich vlastných krajinách rehabilitujú napríklad kolaborantov krutých zločinov nacistov.

Cieľom je postaviť neofašizmus do dobrého svetla a odsúdiť komunizmus. Inak povedané postaviť diktátora a utláčateľa do dobrého svetla a zároveň odsúdiť ich obete a tých, ktorých utláčali. Cieľom je zmazať rozhodujúci prínos komunistov a Sovietskeho zväzu k porazeniu nacizmu/fašizmu, ich úlohu pri zlepšení životných podmienok pracovníkov, ich prínos k oslobodeniu ľudí z koloniálneho nevoľníctva a úlohu, ktorú hrali pri boji proti vykorisťovaniu a vojne po druhej svetovej vojne.

V Portugalsku bojovala Portugalská komunistická strana viac ako ktokoľvek iný za slobodu, demokraciu, mier, ľudské práva, slušné životné podmienky pre portugalský ľud, za slobodu ľudí kolonizovaných fašizmom a za úspechy obsiahnuté v ústave Portugalskej republiky, ktorá má teraz 33 rokov.

V skutočnosti je zámerom tohto uznesenia kriminalizácia komunistov, ich aktivít a ideálov.

Takéto uznesenie je pre kapitalizmus ešte závažnejšie v období súčasnej vážnej krízy, ktorá spôsobuje, že boj za mier, demokraciu a spoločenský pokrok sú dôležitou požiadavkou dnešnej doby.

  Jens Holm a Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Je nám samozrejme ľúto obetí všetkých agresívnych a autoritárskych režimov bez ohľadu na zverstvá, ktoré boli spáchané v Európe alebo napríklad v bývalých európskych kolóniách. Veľmi nás však znepokojujú všetky priame alebo nepriame snahy politikov alebo parlamentov, ktoré sa snažia ovplyvniť všeobecné vnímanie historických faktov. Túto úlohu by sme mali prenechať nezávislému akademickému výskumu a verejnej diskusii. Inak riskujeme, že každá nová väčšina v Parlamente sa bude snažiť minulosť zmeniť označením najhorších nepriateľov spoločnosti a že rozprava o európskej minulosti sa využije na krátkodobé účely kampane. Preto sme sa rozhodli zdržať sa konečného hlasovania.

  Maria Eleni Koppa (PSE), písomne. – (EL) Parlamentná skupina PASOK hlasovala proti návrhu uznesenia, pretože neprijateľným spôsobom prirovnáva nacizmus ku komunizmu.

Odsudzujeme ohavné zločiny oboch, nacizmu a aj stalinizmu.

Myslíme si, že toto prirovnanie neprispieva k pochopeniu charakteristických čŕt týchto dvoch totalitných režimov.

  Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. – (NL) V protiklade s odporúčaním mojej strany, ktorá toto uznesenie považuje za zbytočné, som hlasoval za uznesenie o totalitných režimoch. Rozhodol som sa pre jednoznačné zavrhnutie všetkých pokusov dosiahnuť politické ciele pomocou násilia, väznenia, zastrašovania a iných foriem útlaku. 20. storočie bolo storočím veľkých populárnych hnutí, ktoré boli zaslepené myšlienkou, že sú súčasťou historického zlomu. Akýkoľvek zločin slúžil na dosiahnutie toho, čo oni chápali ako ideálny svet, a na jeho trvalú ochranu pred zmenami. Pre niektorých pozostával tento ideálny svet z rovnosti pre všetkých, výrazného poskytovania služieb štátom, presunu výrobných prostriedkov do rúk ľudu a odstránenia starých privilégií, z ktorých ťažili zvýhodnené skupiny. Pre iných to znamenalo zachovanie tradícií, nerovnosti, mocenského postavenia a privilégií. Viem sa stotožniť s prvou skupinou, ale nie s druhou.

Z dôvodu používania násilia budú obidve skupiny navždy očierňované. Nikto si nespomenie na ich ciele, ale každý si zapamätá ich prostriedky. Toto obdobie musí rozhodne zostať minulosťou. Hoci nie v každom prípade súhlasím so znením uznesenia, myslím si, že má význam.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Žiadny parlament, žiadna parlamentná väčšina pozostávajúca zo zástupcov a pomocníkov barbarského kapitalistického systému nesmie používať ohováranie, klamstvá a podvrhy na vymazanie histórie sociálnej revolúcie, ktorú ľudia napísali a podpísali svojou krvou. Žiadne zlostné protikomunistické hnutie nemôže zmazať obrovský prínos socializmu, jeho neslýchané úspechy a jeho zrušenie vykorisťovania človeka človekom.

Spoločný návrh uznesenia predložený skupinou Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, Skupinou Aliancie liberálov a demokratov za Európu, Skupinou zelených/Európskou slobodnou alianciou a Skupinou Únie za Európu národov, ktorý neopísateľne nevkusným spôsobom podporila aj Socialistická skupina v Európskom parlamente, kladie fašizmus na rovnakú úroveň s komunizmom, nacistické fašistické režimy so socialistickými režimami.

S úbohým heslom quid pro quo navrhujú Európsky deň spomienky na páchateľov a obete. Tak zbavujú fašizmus viny, obviňujú socializmus a očisťujú imperializmus od zločinov, ktorých sa dopustil a ktorých sa dopúšťa aj dnes. Ideovo propagujú kapitalizmus ako jediný „demokratický systém“.

Všetky politické sily, ktoré takticky vyčkávajú, čím tejto spiatočníckej politike poskytujú alibi, tiež nesú závažnú zodpovednosť za túto protikomunistickú hystériu.

Grécka komunistická strana vyzýva pracujúcu triedu a všetkých pokrokových ľudí, aby odsúdili antikomunizmus a jeho priaznivcov.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) 20. storočie bolo poznačené zločinmi totalitných komunistických a nacistických režimov brutálne spáchanými na miliónoch nevinných ľudí. Európska integrácia bola priamou odpoveďou na vojny a teror spôsobený totalitnými režimami na európskom kontinente.

Som presvedčená, že Európa nebude nikdy zjednotená, ak sa nedokáže spojiť v názore na svoje dejiny, preto som hlasovala za uznesenie o svedomí Európy a totalitných režimoch. Musíme uznať komunizmus a nacizmus ako spoločné dedičstvo a viesť odbornú diskusiu o všetkých zločinoch totalitných režimov minulého storočia. Dlžíme to našej mladej generácii, ktorá už v týchto režimoch nevyrastala a jej vedomosti o totalitách všetkého druhu sú aj po piatich rokoch po rozšírení v roku 2004 alarmujúco povrchné a nedostatočné. Mnohí ani dnes nevedia o režimoch, ktoré terorizovali ich spoluobčanov v strednej a východnej Európe vyše 40 rokov a oddeľovali ich od demokratickej Európy železnou oponou a Berlínskym múrom.

V roku 2009 oslávime 20. výročie pádu komunistických diktatúr v strednej a východnej Európe a pádu berlínskeho múru, preto verím, že práve pri tejto príležitosti všetky vlády EÚ vyhlásia 23. august za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu.

Bude to zadosťučinenie pre všetky obete totalitných režimov a silná a jednoznačná záruka, že tieto udalosti sa v Európe už nikdy nezopakujú.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Zamýšľam hlasovať za návrh uznesenia o svedomí Európy a totalitných režimoch.

Som presvedčený, že Európa si musí viac uvedomiť zločiny spáchané totalitnými a nedemokratickými režimami, pretože si myslím, že európsku integráciu nemôžeme posilniť bez podpory uchovania našej historickej pamäte, za podmienky, že uznáme všetky stránky európskej minulosti.

Podporujem tiež návrh na vyhlásenie „Európskeho dňa spomienky“ na obete všetkých totalitných a autoritatívnych režimov.

  Peter Skinner (PSE), písomne. – Pre mnohých v Európe, a vlastne vo väčšej Európe, sú následky totality s jej miliónmi mŕtvymi kritickým historickým bodom. Pomohlo to sformovať mnoho názorov neskorších generácií, ale pre tých, ktorí v tomto období žili, predstavuje strašnú jazvu na európskom vývoji. Extrémizmus je stále aktuálnou hrozbou a títo extrémisti majú pri voľbách mimovoľného spojenca – ľahostajnosť. Ako politici sa musíme snažiť, aby si terajšie a budúce generácie boli vedomé nebezpečenstva, ktoré ohrozuje naše slobody a samotné naše životy. Z tohto dôvodu podporím tento návrh uznesenia.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE), písomne. – (EL) Ostro odsudzujeme všetky formy totality a zároveň zdôrazňujeme, aké dôležité je nezabúdať na minulosť. Je to dôležitou súčasťou našej histórie.

Myslíme si však, že väčšinové rozhodnutia Parlamentu nie sú spôsobilé interpretovať historické fakty.

Posúdenie historických faktov je výsadnou úlohou historikov.

Z tohto dôvodu sme sa rozhodli zdržať sa dnešného hlasovania o spoločnom návrhu uznesenia o svedomí Európy a totalitných režimoch, ktorý predložili štyri politické skupiny vrátane Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov.

  Francis Wurtz (GUE/NGL), písomne. – (FR) Pri viacerých príležitostiach sme mohli vyjadriť naše názory o opakujúcich sa vyhláseniach k téme „všetky totalitné režimy“.

Naša skupina bezvýhradne odsudzuje všetky formy totality. Bezvýhradne odsudzuje stalinizmus. Zároveň silno protestujeme proti pokusu zľahčovať nacizmus tým, že sa schová do odsúdenia všetkých totalitných režimov, ako je to opäť v prípade spoločného uznesenia, ktoré nám bolo predložené.

Z tohto dôvodu naša skupina odmieta zúčastniť sa hlasovania o tomto uznesení.

  Anna Záborská (PPE-DE), písomne. – (SK) Odsúdenie totalitných režimov, ktoré prijali ideológiu nacizmu alebo komunizmu, má byť iba prvým krokom k úplnému odsúdeniu všetkých foriem neznášanlivosti, fanatizmu a ignorancie, ktoré potláčali a potláčajú základné práva a slobody jednotlivcov a národov. Každá ideológia, ktorá nerešpektuje dôstojnosť a život ľudskej osoby, je odsúdeniahodná a zásadne neprípustná.

Nacizmus a komunizmus sú ideológie, ktoré boli predsa inšpirované staršími ideológiami. Tieto sa formovali v 19. storočí a etablovali sa aj ako štátoprávne zásady a princípy vtedajších európskych štátov. Tieto ideológie ako militarizmus, šovinistický nacionalizmus, imperializmus, radikalizmus a neskôr aj fašizmus boli vo svojej podstate nehumánne a zhubné, a preto si zasluhujú explicitné odsúdenie, rovnako ako ideológie, ktoré sa objavili následne vo forme komunizmu a nacizmu.

Zvlášť to musíme zdôrazňovať v dnešnej dobe, ktorá je dobou neistou a mimoriadne zložitou. Nedovoľme teda, aby vznikali nové politické prúdy inšpirované rovnakými protiľudskými myšlienkami, ktoré stáli za nacizmom a komunizmom. Proti netolerancii sa dá bojovať jedine nekompromisne bez výnimiek a preto žiadame, aby sa text „boja proti totalite“ zmenil na text „boja proti všetkým štátnym režimom, ktoré viedli k potláčaniu ľudskej dôstojnosti, slobody a výnimočnosti každého jednotlivca“.

– Návrh uznesenia: RC-B6-0166/2009 (Úloha kultúry)

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za spoločné uznesenie o úlohe kultúry v rozvoji európskych regiónov, pretože si myslím, že EÚ musí silnejšie podporiť kultúrne projekty.

Domnievam sa, že stratégie regionálneho a miestneho rozvoja, ktoré zahŕňajú kultúru, tvorivosť a umenie, významnou mierou prispievajú k zlepšovaniu kvality života v európskych regiónoch a mestách prostredníctvom podporovania kultúrnej rozmanitosti, demokracie, účasti a medzikultúrneho dialógu.

Uznesenie vyzýva Komisiu, aby predložila zelenú knihu s možnou škálou opatrení na moderné kultúrne aktivity zamerané na posilňovanie kultúrneho rozvoja európskych regiónov.

Som presvedčený, že kultúrny duch Európy je dôležitý prostriedok na zbližovanie Európanov takým spôsobom, ktorý rešpektuje ich rozdielnu kultúrnu a jazykovú identitu. Európske kultúry predstavujú strategické faktory pri rozvoji Európy na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni inštitúcií Európskej únie.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Kultúra je politickou oblasťou, ktorá patrí do politickej právomoci jednotlivých členských štátov. Toto uznesenie rozoberá záležitosti, ktoré nepatria do kompetencie Európskej únie. Keďže zásadu subsidiarity berieme vážne, myslíme si, že parlamentný Výbor pre kultúru a vzdelávanie by sa mal zrušiť.

Z tohto dôvodu sme hlasovali proti tejto správe.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Kultúra je dôležitým prvkom trvalo udržateľného rozvoja európskych regiónov, preto koncepcia rozvoja každého regiónu musí obsahovať aj kultúrny rozmer. Stratégia, ktorá zahŕňa kultúru, tvorivosť a umenie, významnou mierou prispieva ku skvalitňovaniu života obyvateľov v mestách aj na vidieku.

Na relatívne malom priestore, aký predstavuje moja krajina Slovensko, máme rôznorodé a vnútorne diferencované kultúrne regióny. Kultúrne tradície, ktoré tu počas stáročí vznikali, spočívajú v neobyčajnej pestrosti foriem, typov a variantov prejavov ľudovej kultúry.

Napríklad v mojom regióne Stará Ľubovňa na severovýchode Slovenska nájdete kultúru slovenskú, nemeckú, rusínsku, goralskú aj rómsku. Každá obec si každoročne organizuje svoje kultúrne slávnosti, ktoré prilákajú do nášho regiónu veľké množstvo návštevníkov. V pestrosti krojov, piesní a tancov sa utužuje partnerstvo medzi európskymi regiónmi. Kultúrne projekty vychádzajú z iniciatív občianskej spoločnosti a zaslúžia si pozornosť, a hlavne podporu, aj Európskej komisie. Žiaľ, že finančné prostriedky sa každým rokom na kultúrne projekty znižujú, preto miestne samosprávy majú vážny problém si tieto obdivuhodné a jedinečné kultúrne tradície udržať.

Som presvedčená, že Komisia by mala predložiť zelenú knihu s možnou paletou opatrení na podporu kultúrnych aktivít zameraných na posilňovanie kultúrneho rozvoja európskych regiónov, preto som v hlasovaní podporila uznesenie o úlohe kultúry v rozvoji európskych regiónov.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti tomuto návrhu uznesenia o úlohe kultúry v rozvoji európskych regiónov.

Hoci uznávam, že navrhnuté iniciatívy poháňa obdivuhodný cieľ podporovať regionálny a miestny rozvoj v rámci EÚ, nemyslím si, že sú dostatočné na dosiahnutie takýchto cieľov. Predovšetkým pochybujem, že tieto iniciatívy budú účinné pri podporovaní jazykovej a kultúrnej identity, keďže ich nepodporujú ďalšie rozsiahlejšie iniciatívy alebo stratégie.

– Správa: Janusz Onyszkiewicz (A6-0140/2009)

  Martin Callanan (PPE-DE), písomne. – Rusko zostáva dôležitým strategickým partnerom EÚ. Máme spoločné záujmy ako boj proti šíreniu jadrových zbraní a mier na Blízkom východe. Rusko hrá aj dôležitú diplomatickú úlohu nielen ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN, ale aj pri ovplyvňovaní Iránu. Preto potrebujeme pomoc Ruska pri presvedčovaní Iránu, aby nezostrojil jadrovú bombu.

V našich vzťahoch s Ruskom sú však aj oblasti, ktoré nás znepokojujú: ak aj máme spoločné záujmy, nie som si istý, či máme aj spoločné hodnoty. Stav demokracie a právneho poriadku v Rusku nás aj naďalej znepokojuje. Ani sloboda tlače nie je na takej úrovni, ako by sme chceli.

Naše partnerstvo s Ruskom musí byť preto silné a trvalé, ale nemôže byť absolútne. Rusko musí predovšetkým vedieť, že nebudeme tolerovať pripojenie a uznanie suverénnych území Gruzínska, ktoré Rusko obsadilo vo vojne minulý rok v lete.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Existuje skutočne iba jeden národ, ktorý si nikdy nezíska obľubu tohto Parlamentu, ktorý inak veľmi rýchlo súhlasí s akoukoľvek hospodárskou a obchodnou dohodou alebo dohodou o spolupráci s Kubou, čínskou komunistickou diktatúrou alebo dokonca Tureckom, kde je pri moci premiér Erdogan.

Väčšina v tomto Parlamente, ktorá tak vrelo privítala jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova napriek tomu, že to je historická kolíska srbského národa, teraz zbiera trpké ovocie svojej politiky v podobe nezávislosti Abcházska a Osetska, ktorú podporuje Rusko.

Navyše, ako môže byť iba Rusko vinné za nedorozumenia pri bezpečnostných otázkach, keď Rusi rozširovanie NATO k svojim hraniciam prirodzene vnímajú ako provokáciu a hrozbu?

Problémy samozrejme zostávajú. Na rozdiel od Turecka Rusko predsa len kultúrne, duchovne a geograficky patrí do Európy. V prvom rade s ním musíme mať privilegované vzťahy.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uznesenie, ktoré bolo práve prijaté, vysvetľuje úmysly a ciele väčšiny tohto Parlamentu týkajúce sa vzťahov medzi EÚ a Ruskom. Chce, aby tento vzťah bol „založený na zásadách liberalizovaných a otvorených trhov a reciprocite práv partnerov investovať, a preto požadovať, aby ruská vláda výmenou za úzke a prospešné hospodárske vzťahy zaručila majetkové práva zahraničných investorov“.

Inak povedané, cieľ je naliehať na Rusko, aby vydalo svoje obrovské prírodné bohatstvo, konkrétne napríklad zemný plyn a ropu, podmieniť jeho výrobnú kapacitu a sprístupniť jeho pracovnú silu na vykorisťovanie v záujme veľkých mocností a veľkých podnikov v EÚ, ktoré chcú mať prístup k zdrojom, ktoré by mali patriť ruskému ľudu.

Uznesenie vyvíja veľký tlak na Rusko, ale nie je v ňom ani jedna zmienka o rozšírení NATO na východ alebo o novom raketovom systéme USA v Európe.

Pokiaľ ide o nás, odmietame takýto druh vzťahov. Vyzývame na nadviazanie spravodlivých vzťahov a vzájomného rešpektu medzi dvoma stranami, ktoré budú založené na záujmoch svojho obyvateľstva a dodržiavaní princípu nezasahovania, odzbrojenia a détente.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Na rozdiel od Turecka je Rusko súčasťou geografickej, kultúrnej a duchovnej sféry Európy, a preto aj jej civilizácie. Z tohto dôvodu by malo byť ideálnym strategickým partnerom v mnohých oblastiach najmä v energetickej. Je však tiež spriazneným národom, ktorý by sme mali podporovať a nielen stále kritizovať, ako robia mnohí pravicovo zmýšľajúci ultra-Európania najmä v tejto správe, ktorá záchranu rusky hovoriacich menšín v Gruzínsku nazýva „neprimeraným útokom“, ktorý „spochybňuje pripravenosť Ruska na budovanie spoločného priestoru bezpečnosti v Európe spoločne s EÚ“.

Ultra-Európania, ktorí sú vždy ochotní pripojiť sa k USA a k ich vojne v Iraku, nemajú Rusov čo poučovať. Pred desiatimi rokmi tí istí ultra-Európania bojujúci za ľudské práva neváhali podporiť NATO pri hroznej agresii voči Srbsku.

Vyzývame na vybudovanie novej Európy, slobodnej Európy zvrchovaných národov, ktorá s Ruskom nadviaže privilegované vzťahy.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pána Onyszkiewicza s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade o novej dohode medzi EÚ a Ruskom.

Nesúhlasím so spravodajcom v odporúčaniach pre Radu a Komisiu, ktorých zámerom je pokračovať v rokovaniach s Ruskom, pretože si nemyslím, že môžu zaručiť spravodlivú dohodu, ktorá by dodržiavala práva a výsady Európskej únie a ktorá by podporila rozvoj dobrých vzťahov medzi príslušnými stranami. Preto si myslím, že by obidve strany mali vynaložiť väčšie úsilie na dosiahnutie tohto cieľa.

  Charles Tannock (PPE-DE), písomne. – Rusko sa musí rozhodnúť: túži po spoločných hodnotách EÚ alebo nie? Je mnoho oblastí, kde sme zajedno s Ruskom, ktoré je nakoniec naším strategickým partnerom. Uznávame spoločnú hrozbu šírenia jadrových zbraní najmä z Iránu. Potrebujeme pomoc Ruska ako člena Kvarteta pri nájdení mierového riešenia blízkovýchodného konfliktu za účasti nového izraelského premiéra a prezidenta USA. Nemôžeme však Rusku dovoliť, aby zastrašovalo svojich susedov a aby svoje uhľovodíkové zdroje využívalo ako diplomatickú zbraň. Rovnako nemôžeme Rusku dovoliť, aby sa správalo, ako keby sa žiadna vojna v Gruzínsku minulý rok v lete neudiala. Anexiu zvrchovaného územia Gruzínska nemôže Rusko ani EÚ zamiesť pod koberec. Napokon, Rusko musí dodržiavať záväzky OBSE/Rady Európy ochraňovať ľudské práva, demokraciu a právny poriadok.

– Správa: Frédérique Ries (A6-0089/2009).

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Využívam túto príležitosť, aby som plne podporil túto správu, ktorá je navrhnutá na ďalšiu ochranu zdravia európskych občanov, ale tiež by som rád využil túto príležitosť, aby som povedal, že v niektorých oblastiach systému základnej zdravotnej starostlivosti na Malte a Goze vládne neporiadok. Zoznamy čakateľov z Malty a Gozy, ktorí potrebujú lekárske vyšetrenia a chirurgické zásahy, sú neuveriteľné. 2 % obyvateľov čakajú na operáciu šedého zákalu.

Sága zoznamu čakateľov je jedným z mnohých príkladov, ktoré moje vyhlásenie podporujú. Ďalším príkladom je nedostatok postelí v nemocnici, ktorá by mala byť na najmodernejšej úrovni a ktorá stála takmer miliardu euro.

  Liam Aylward (UEN) , písomne. – Hlasoval som za túto správu konkrétne z dôvodu, že naliehavo vyzýva Komisiu, aby využívala najnovšie vedecké dôkazy na ochranu európskych občanov pred možnými rizikami elektromagnetických polí (EMP). Odporúčanie z roku 1999 vyžadovalo po piatich rokoch od svojho zverejnenia aktualizáciu, ktorá by vzala do úvahy pokračujúci výskum. Žiadna aktualizácia neprebehla. V liste pánovi komisárovi Kyprioanouovi z roku 2008 som požiadal, aby sa pôvodné odporúčanie prehodnotilo, keďže aktualizovať sa malo už pred štyrmi rokmi, ale stále sa nič nedeje.

Od tohto odporúčania sme boli svedkami vedeckého výskumu, jeho závery sa zmenili a pokročili, rovnako ako pokročil aj technologický rozvoj, ktorý využíva EMP, ako napríklad WiFi a Bluetooth. Z dôvodu neustálych zmien v tejto oblasti musíme prehodnotiť nariadenia ochraňujúce našich občanov.

Európsky prieskum z roku 2007 ukázal, že väčšina európskych občanov si myslí, že verejné orgány neodviedli dostatočnú prácu pri informovaní o spôsoboch, ako sa chrániť pred EMP. EÚ sa musí pri podpore základného výskumu možných rizík EMP viac angažovať a musí svojim občanom odporučiť príslušné usmernenia. Podporujem ďalší výskum účinkov vystavenia elektromagnetickým poliam na verejné zdravie a dúfam, že odporúčanie z roku 1999 sa prehodnotí a aktualizuje.

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá Komisiu naliehavo žiada, aby zostala ostražitá a aby prostredníctvom Vedeckého výboru pre vznikajúce a novo identifikované zdravotné riziká (VVVNIZR) preskúmala vedecký základ a primeranosť hraničných hodnôt EMP. Týmto spôsobom budú mať spotrebitelia naďalej vysokú úroveň ochrany bez obmedzenia funkčnosti a vývoja bezdrôtových technológií.

Elektromagnetické polia (EMP) sú záležitosťou, ktorá európskych občanov bezprostredne znepokojuje. Osobitný Eurobarometer o EMP ukázal, že Európania sú vo svojich obavách pre možné zdravotné riziká EMP nejednotní: 14 % sa neznepokojovalo vôbec, 35 % nebolo veľmi znepokojených, 35 % bolo značne znepokojených a 13 % bolo veľmi znepokojených. V posledných rokoch sa zverejnilo viacero vedeckých štúdií o tejto problematike, avšak žiadna z nich neposkytla jasný dôkaz o možných účinkoch elektromagnetických polí, ktoré vyžarujú bezdrôtové technológie, na ľudské zdravie.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o otázkach zdravia súvisiacich s elektromagnetickými poľami, pretože táto problematika sa priamo dotýka celej európskej verejnosti, ktorá je elektromagnetickým poliam vystavená doma a aj na pracovisku.

Vystavenie zdrojom elektromagnetických polí vyrobených človekom sa v posledných rokoch podstatne zvýšilo najmä v dôsledku zvyšujúceho sa dopytu po elektrine a stále dokonalejšej bezdrôtovej technológii. Z tohto dôvodu si myslím, že je veľmi dôležité zabezpečiť vysokú úroveň ochrany všetkým spotrebiteľom, avšak bez narušenia fungovania sietí mobilných telefónov a bez obmedzenia rozvoja nových bezdrôtových technológií.

  Robert Goebbels (PSE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som proti správe z vlastnej iniciatívy pani Riesovej. Je to typ úplne zbytočnej správy, z ktorých sa niektorí poslanci idú zblázniť. Sú to tí istí poslanci, ktorí sa vyžívajú v uplatňovaní „zásady predbežnej opatrnosti“ a ktorí narobia mnoho kriku aj z najmenšieho „znepokojenia“ verejnosti. Hoci priemerná dĺžka života Európanov sa každým rokom zvyšuje, každý nový prieskum možných účinkov elektromagnetických polí, ktorý upozorní na nezodpovedané otázky, sa neprimerane zveličí. Na druhej strane sa systematicky ignoruje mnoho prieskumov vedeckých akadémií a iných, naozaj kompetentných inštitúcií, ktoré zistili, že nehrozí žiadne reálne riziko. Všetko, čo sa zveličuje, je bezvýznamné.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pani Riesovej o otázkach zdravia súvisiacich s elektromagnetickými poľami.

Je nevyhnutné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, najmä detí, bez narušenia fungovania sietí mobilných telefónov. Hoci neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že používanie mobilných telefónov predstavuje zdravotné riziko, túto hypotézu nie je možné úplne vylúčiť, preto musíme pri tejto problematike uplatniť zásadu predbežnej opatrnosti. Je dôležité pravidelne aktualizovať hraničné hodnoty vystavenia verejnosti elektromagnetickým poliam.

Ako správa zdôrazňuje, existuje naliehavá potreba, aby konečne bolo k dispozícií viac informácií o účinkoch elektromagnetických vĺn a aby sa zriadil jednotný systém na schvaľovanie inštalácií antén a vysielačov.

  David Martin (PSE), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá vyzýva na ďalší výskum elektromagnetických polí, ktoré vysielajú prístroje ako sú rádiá, televízory, mikrovlnné rúry, mobilné telefóny a vedenia vysokého napätia. Správa odporúča, aby školy, jasle, domovy dôchodcov a nemocnice boli od antén telefónnych mobilov alebo vedení vysokého napätia vzdialené na určitú vzdialenosť, ktorá sa určí na základe vedeckých kritérií.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Návrh uznesenia o otázkach zdravia súvisiacich s elektromagnetickými poľami je pokusom vyrovnať sa s dôsledkami a skryť zodpovedných, aby neutrpela činnosť a ziskovosť monopolov, nie brániť a chrániť. Zvýšené povedomie a znepokojenie ľudí týkajúce sa energetických podnikov, telekomunikačných spoločností a výrobcov elektrických a elektronických prístrojov, ktoré sú hlavným zdrojom nebezpečenstva, vyžadujú výskum s jednoznačnými výsledkami, keďže zodpovednosť za tieto prístroje v podstate nesú samotné spoločnosti, ktorých záujmom je predať svoj tovar a služby, a teda nemajú záujem dokázať škodlivé účinky elektromagnetických polí.

Na vyriešenie tohto veľmi vážneho problému, ktorý môže byť nebezpečný pre verejné zdravie, sú potrebné podrobné vládne prieskumy o neoplastických degeneratívnych ochoreniach mozgu, o celkovom vplyve elektromagnetického žiarenia na homeostázu ľudského organizmu a tak ďalej.

Potrebný je koordinovaný boj pracovníkov, aby sa v súlade so zásadou prevencie mohli znížiť hraničné hodnoty vystavenia sa pôsobeniu elektromagnetických polí.

V rámci EÚ nesmie byť žiadna zásadná a účinná ochrana zdravia a bezpečnosti pracovníkov, ktorá by podporovala ziskovosť a konkurencieschopnosť kapitálu na úkor verejného zdravia.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Riesovej o otázkach zdravia, súvisiacich s elektromagnetickými poľami.

Súhlasím so spravodajkyňou, že je potrebné dôkladne prediskutovať problém vplyvu elektromagnetických prístrojov na verejné zdravie podporovaním príslušných štúdií a výskumu, ktoré sú schopné presnejšie a správnejšie objasniť túto otázku vyvolávajúcu čoraz širšiu diskusiu.

Preto súhlasím so spravodajkyňou v tom, že vyzýva Komisiu, aby prijala jasnú politiku o elektromagnetickom vlnení, hoci si uvedomujem, že členské štáty majú výlučné právomoci v určitých oblastiach, ako napríklad v oblasti vlnenia súvisiaceho s mobilnými telefónmi.

– Správa: Pál Schmitt (A6-0124/2009)

  Charlotte Cederschiöld a Gunnar Hökmark (PPE-DE), písomne. – (SV) Dnes sme hlasovali za správu z vlastnej iniciatívy pána Schmitta – Lepšie školstvo: agenda pre európsku spoluprácu (A6-0124/2009). Správa upozorňuje na mnohé závažné problémy, ktorým čelia európske školy, a obsahuje veľa dobrých odporúčaní. Napríklad odporúčanie, že študenti v školách a na univerzitách by mali byť lepšie pripravení na čoraz flexibilnejší pracovný trh, v ktorom potreby zamestnávateľov podliehajú rýchlym zmenám.

Máme však námietky voči jednému odseku v správe, v ktorom sa narastajúce násilie v školách pripisuje takým faktorom, ako napríklad zväčšujúce sa triedne rozdiely a zvyšujúca sa kultúrna rôznorodosť v členských štátoch EÚ. Narastajúce násilie v školách je vážnym sociálnym problémom s mnohými zložitými príčinami, ktorý by sa nemal zľahčovať zjednodušujúcimi príčinnými vysvetleniami.

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu „Lepšie školstvo: agenda pre európsku spoluprácu“.

Myslím, že EÚ musí podporovať modernizáciu a skvalitňovanie učebných osnov tak, aby odzrkadľovali požiadavky súčasného pracovného trhu, ako aj súčasnú sociálnu, hospodársku, kultúrnu a technickú realitu.

Vítam skutočnosť, že školy musia vynakladať veľké úsilie na zlepšenie zamestnateľnosti mladých ľudí, no zároveň im ponúkajú možnosť rozvíjať osobné zručnosti. Treba mať na zreteli aj to, že mladí ľudia musia byť schopní osvojiť si základné demokratické zručnosti.

  Marie-Hélène Descamps (PPE-DE), písomne. – (FR) Školské vzdelávanie je najdôležitejšou otázkou, ktorú by sme mali dnes znova zdôrazniť. Správa nazvaná „Lepšie školstvo: agenda pre európsku spoluprácu“, ktorej som vyjadrila plnú podporu, tvorí časť tohto cieľa. Zdôrazňuje sa v nej predovšetkým potreba zabezpečiť pre všetkých mladých občanov Európy rovnaký prístup k vysokokvalitnému vzdelaniu, ktoré im umožní získať zručnosti a dôkladné vedomosti. Okrem toho sa v nej požaduje zvýšená finančná podpora pre inštitúcie, ktoré sa ocitli v ťažkostiach. Popri základných vedomostiach sa v uznesení správne zdôrazňuje aj význam štúdia cudzích jazykov od útleho veku a rovnako aj možnosť získania umeleckého a kultúrneho vzdelania a vzdelania v oblasti telesnej výchovy, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj osobnosti. Okrem toho sa v ňom odporúča zvýšenie mobility a výmen v školskom prostredí a v tejto súvislosti sa spomína vynikajúci európsky program Comenius, pričom sa poukazuje na potrebu viac ho zviditeľniť a lepšie ho sprístupniť. Napokon, uznesenie podporuje – pričom sa prísne pridržiava zásady subsidiarity – zavedenie modernizovaných školských programov, v ktorých sa zohľadňujú meniace sa technológie a možnosti ich sprístupnenia.

  Lena Ek (ALDE), písomne. – (SV) „Členské štáty sú zodpovedné za organizáciu, obsah a reformu školského vzdelávania“. Toto je stanovené v prvom odseku správy z vlastnej iniciatívy pána Schmitta o lepšom školstve. Do takejto miery s tým súhlasím. Úlohou EÚ je uľahčiť rozličné školské výmeny a urýchliť mobilitu študentov. EÚ by sa nemala pliesť do žiadnych iných záležitostí súvisiacich so školami. Nanešťastie, uznesenie pána Schmitta nedodržiava svoj úvodný sľub. Takmer ihneď sa zameriava na to, ako by školy mali byť financované a hodnotené, aké by mali mať učebné osnovy atď. Zameriava sa teda presne na to, do čoho by sa EÚ nemala starať, a presne na to, čo by malo byť v rukách samotných členských štátov. Hlasujem za EÚ, ktorá ide viac do hĺbky ako do šírky. Preto som hlasovala aj proti správe z vlastnej iniciatívy, aj proti alternatívnemu uzneseniu.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Návrh vyhlásenia obsahuje veľa hodnotných myšlienok, ale školy sú politickou oblasťou, ktorá by mala patriť do politickej zodpovednosti jednotlivých členských štátov. Toto uznesenie sa teda zaoberá otázkami, ktoré nepatria do oblasti kompetencie Európskej únie. Keďže zásadu subsidiarity berieme vážne, zastávame názor, že Parlament by mal hlasovať proti tejto správe a že parlamentný Výbor pre kultúru a vzdelávanie by sa mal zrušiť.

Je úplne samozrejmé, že sme hlasovali proti tejto správe.

  Louis Grech (PSE), písomne. – V zásade sme za tento návrh, ale niektoré klauzuly (napr. zaviesť do učebných osnov hodiny vyučovania pre migrantov v ich materinskom jazyku) neodrážajú realitu určitých členských štátov, najmä pokiaľ ide o príliv prisťahovalcov, finančné a administratívne spôsobilosti, počet obyvateľov krajiny a mnohé iné faktory.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. Hlasoval som za správu pána Schmitta o lepšom školstve. Správa oprávnene poukazuje na to, že poskytovanie školského vzdelania je v kompetencii členského štátu a podľa môjho názoru je správne, že vzdelávacím systémom jednotlivých krajín je priznaná autonómia a rešpekt. Vzdelávacia skúsenosť detí v celej EÚ sa však môže zveľadiť len lepšou európskou spoluprácou a vzdelávacie systémy na celom kontinente sa musia prispôsobiť tak, aby držali krok s úlohami modernej doby.

  Lívia Járóka (PPE-DE), písomne. – (HU) Rada by som zagratulovala svojmu kolegovi Pálovi Schmittovi k jeho správe o lepšom školstve: agenda pre európsku spoluprácu, ktorá správne upozorňuje na to, že modely inkluzívneho vzdelávania podporujú integráciu znevýhodnených skupín žiakov a študentov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Okrem toho správa vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup takýchto žiakov k odbornému vzdelaniu podľa najvyšších noriem.

V celej Európe trpia rómske deti najväčšími vzdelávacími nevýhodami: takmer štvrtina rómskych detí na základných školách je v oddelených triedach, pričom väčšina žiakov, ktorí sú bezdôvodne nútení navštevovať osobitné školy, je rómskeho pôvodu. 82 % Rómov má len základné vzdelanie alebo nižšiu úroveň vzdelania a len 3,1 % má prístup k úrovni vzdelania, ktorá zodpovedá priemernej úrovni väčšiny obyvateľstva. Pritom vzdelanostná úroveň rómskych detí je z hľadiska národného hospodárstva užitočnou investíciou, keďže výdavky potrebné na to, aby rómske dieťa skončilo strednú školu, sa vrátia v plnom rozsahu prostredníctvom jeho neskoršieho prispievania do štátneho rozpočtu. Nárast príležitostí na pracovnom trhu, ktorý je umožnený lepším vzdelaním, znamená, že títo občania budú môcť prispieť spoločnosti vo väčšej miere práve tým, že nebudú závislí od sociálneho zabezpečenia. Nárast zaplatených daní a pokles vyplatených dávok budú spolu predstavovať čistý zisk pre rozpočet.

  Stavros Lambrinidis (PSE) , písomne. – (EL) Skupina PASOK (Panhelenistické socialistické hnutie) hlasovala za alternatívny návrh uznesenia k správe pána Schmitta o lepšom školstve v EÚ, v ktorom sa dosiahol úspech tým, že sa odstránila zmienka o vzdelávaní detí výlučne „legálnych” prisťahovalcov, a tým, že obsahuje aj ďalšie vylepšenia. Zároveň návrh vysvetľuje, že nesúhlasí s odsekom 15 textu a v ňom uvedenou súvislosťou medzi všetkými úrovňami vzdelávania a „flexibilitou“ pracovného trhu na základe požiadaviek zamestnávateľov.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN), písomne. – (PL) Správa z vlastnej iniciatívy pána Schmitta o agende pre európsku spoluprácu pre európske školy sa usiluje upozorniť na spoločné problémy a hrozby, ktorým čelia školské systémy členských štátov. V mnohých aspektoch s ňou možno súhlasiť. Táto spoločná diagnóza je potrebná už len preto, lebo v Spoločenstve dochádza k obrovskej migrácii.

Správa si zaslúži, aby sme ju podporili, ale nemôžeme sa ubrániť pocitu, že spoločné hodnoty, ktoré spravodajca pokladá za základ reformy vzdelávania, nezahŕňajú všetky faktory, ktoré formovali Európu po celé stáročia. V pododseku 17 sa hovorí o úplnom a mnohostrannom rozvoji jednotlivca, o pestovaní úcty k ľudským právam a k sociálnej spravodlivosti, o celoživotnom vzdelávaní na účely osobného rozvoja a profesionálneho vzostupu, o ochrane životného prostredia a o osobnom a kolektívnom blahobyte. Tieto hodnoty sú potrebné, ale chýbajú niektoré detaily – mám tým na mysli, že tie spoločné hodnoty majú svoj pôvod, a tým pôvodom sú kresťanské korene Európy.

Stručne povedané, mojím presvedčením je, že jednota v duchu kresťanstva je pravdepodobne jediným trvalým a plodným putom. Má pevné základy. Nedostatok odkazov na tento aspekt je, samozrejme, kazom nielen tejto správy, ale celej legislatívy Spoločenstva. Vzbudzuje to pochybnosti o smerovaní zmien. Dnes hovoríme „áno“ dobrým hodnotám, ale zároveň sa pýtame, aké budú tie hodnoty zajtra.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pána Schmitta „Lepšie školstvo: agenda pre európsku spoluprácu“.

Hoci v zásade súhlasím so všeobecnými cieľmi správy a s tým, že európske vzdelávacie systémy treba zrevidovať, aby sa zvýšila ich kvalita, nemyslím si, že táto správa určuje riešenia, ktoré sú účinné pri podpore skutočného zvýšenia kvality vyučovania a výsad školy ako miesta vhodného na komunikáciu a socializáciu.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. – (PL) Vzdelávanie je rozhodne nesmierne dôležitá téma a mali by sme jej venovať väčšiu pozornosť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať prvému stupňu vzdelávania, predškolskému vzdelávaniu. Mali by sme dbať na to, aby sa vytvorila dobrá sociálna klíma a podmienky, v ktorých sa deti a mladí ľudia môžu rozvíjať. Vzdelávanie mladých ľudí je našou budúcnosťou, budúcnosťou celej Európskej únie. Mali by sme vytrvalo pracovať s cieľom zlepšiť podmienky na štúdium a na vytvorenie rovnakých príležitostí pre deti a mladých ľudí. Nemali by sme zabúdať ani na ľudí, ktorí sú znevýhodnení, na národnostné menšiny a na cudzincov.

Priebežná odborná príprava učiteľského zboru a zavedenie moderných vyučovacích metód sú nesmierne dôležitými faktormi. Mali by sme zlepšiť odmeňovanie učiteľov a pozdvihnúť význam učiteľského povolania.

Myslím, že pozornosť by sa mala venovať aj mladým ľuďom, ktorí chcú študovať v iných členských štátoch Európskej únie. Miesto vzdelávania, a už vôbec nie úroveň vzdelávania mladých ľudí, by nemali byť determinované ich finančnou situáciou.

Podporujem správu pána Schmitta a súhlasím s tým, že vzdelávanie mladých ľudí na všetkých stupňoch procesu má obrovský význam.