Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/0221(COD)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A6-0218/2009

Rozpravy :

PV 21/04/2009 - 17
CRE 21/04/2009 - 17

Hlasovanie :

PV 22/04/2009 - 6.32
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0248

Rozpravy
Streda, 22. apríla 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

7. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
PV
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

– Harmonogram schôdzí Európskeho parlamentu – 2010

 
  
MPphoto
 

  David Sumberg (PPE-DE). - Vážený pán predseda, možno by ste si mysleli, že keďže tento Parlament v júli opúšťam, nemal by som už mať žiadny názor na program Parlamentu na rok 2010. Ale sklamal by som tých, ktorí ma sem posledných 10 rokov posielali, ak by som nevyužil túto príležitosť na protestovanie proti konaniu zasadnutí Parlamentu v Štrasburgu. Je to škandalózne mrhanie prostriedkov daňových poplatníkov. Nemáme na to žiadny dôvod: v Bruseli máme adekvátnu budovu Parlamentu. Keď to ľuďom v Spojenom kráľovstve spomeniem – výdavky a starosti, ktorými musí každý prejsť, aby sa sem dostal – celkom sú šokovaní tým, že hlavne v čase hospodárskeho nedostatku pokračujeme v tomto zvyku. Prišiel čas, aby sme ukončili štrasburskú frašku, zabezpečili fungovanie Parlamentu len v Bruseli a skutočne prispievali k úsporám verejných peňazí pre ich vynakladanie na lepšie účely.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN COCILOVO
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, každý rok sa na konferencii predsedov navrhujú rozličné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa snažia zabezpečiť, aby sme v Štrasburgu trávili viac času, ako by sme mali. V skutočnosti trávime v Štrasburgu viac času, ako sa komukoľvek páči, pretože len dostať sa sem trvá väčšine ľudí takmer jeden deň cestovania. Vôbec by sme si nemali vyberať, či chceme prísť do Štrasburgu.

Ešte by som chcel, aby mal tento Parlament jedno mimoriadne právo, a to právo vybrať si svoje sídlo. Môj kolega, pán Posselt, uznáva, že niektorí politici žijúci tu v blízkosti majú určitú miestnu výhodu. Avšak nie je pre nás všetkých ľahké dochádzať sem cez hranicu s Nemeckom. Aby sa sem dostali voliči – ľudia, ktorí chcú tento Parlament navštíviť a vidieť, ako pracuje – trvá to viac ako jeden deň. Pritom máme úplne postačujúce možnosti v Bruseli. Nemali by sme hlasovať o tom, či predĺžiť čas, ktorý trávime v Štrasburgu: mali by sme hlasovať, aby sme sa ho zbavili.

 
  
  

– Správa: Mairead McGuinness (A6-0232/2009)

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (NI). - Vážený pán predsedajúci, chcem sa vyjadriť iba k jednej záležitosti, a to k škandalóznej ságe zákonov o zabavovaní pozemkov v Španielsku, ktorá sa zjavovala vo Výbore pre petície posledných šesť rokov v takej či onakej forme. V celom tomto Parlamente máme všetci voličov, bez ohľadu na národnosť, ktorí trpeli v dôsledku zneužívania právnych predpisov urbanizácie na španielskych pobrežiach, tak ako naozaj trpia tisícky španielskych občanov.

Snahy predložiť túto záležitosť na posúdenie v tomto Parlamente nehanebne zmarili viacerí španielski poslanci v oboch stranách. Chcel by som obzvlášť vyzvať svojich kolegov v španielskej Partido Popular, aby si spomenuli na dôležitosť posvätnosti vlastníctva. Oni by mali najlepšie chápať – keďže poznajú svoju históriu a vedia, čo sa stalo za druhej republiky, kedy vlastníctvo nebolo chránené – ako dôležité je, aby ľudia cítili, že ich listy vlastníctva nie sú porušované a zneužívané zo strany štátu.

 
  
  

– Správa: Anna Záborská (A6-0198/2009)

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcel povedať, že správa pani Záborskej zaujíma ten správny prístup. Je veľmi dôležité, aby sa mohla rovnosť zaviesť do rozličných funkcií Parlamentu, či už sú to výbory alebo delegácie.

Je takisto veľmi dôležité, aby sa na zoznamoch kandidátov zostavovaných pre európske voľby nachádzali ženskí aj mužskí kandidáti.

Potrebujeme sa navzájom, a dúfam, že sa veci rozvinú tak, aby raz už pohlavie nehralo takú veľkú úlohu ako zručnosti a odbornosť. Keď Parlament prijíma rozhodnutia, je najdôležitejšie, aby sme mali vo výboroch zručných a odborných ľudí – mužov aj ženy. Takto budeme mať všetci spoločný, jasný pohľad na to, ako budovať lepšiu budúcnosť a lepšiu Európu pomocou vedomostí a zručností.

 
  
  

– Správa: Eluned Morgan (A6-0216/2009)

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (NI). - Vážený plán predsedajúci, vytvorením spoločnej európskej rozvodnej siete sa dajú dosiahnuť neuveriteľné úspory. Niekde v Európe dochádza stále k nadbytku elektrickej energie a odstránením vnútroštátnych bariér sa značne zníži naša závislosť od dovážaných energetických zdrojov. Nanešťastie však tento druh integračného modelu – model voľného trhu, decentralizovaný, organický – nie je tým, o čom sme hlasovali v sérií dnešných správ. Namiesto toho kráčame smerom k harmonizácii, fixným cenám, protekcionizmu, spoločnému vyjednávaciemu postoju voči Rusku a tretím stranám. V Európskej únii existuje základný ideologický rozdiel medzi voľným trhom založeným na vzájomnom uznávaní výrobkov a harmonizovaným trhom založeným na znižovaní voľby spotrebiteľa, ochrane výrobcov a usmerňovaní právomocí.

Myslím si, že pre krajinu, ako je Británia, existujú osobitné nebezpečenstvá. Ešte pred dvoma rokmi sme boli jediným čistým výrobcom energie v EÚ. Dokonca aj teraz sme skoro v rovnováhe. Spoločná energetická politika by sa pre nás mohla stať ďalšou spoločnou politikou rybného hospodárstva, kde sme jedinou krajinou, ktorá značne prispieva do spoločného hrnca, z ktorého si potom všetci ostatní naberajú rovnakým dielom.

 
  
MPphoto
 

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcel vzdať hold pani spravodajkyni Morganovej. Viem, že opúšťa Parlament a hoci sa nie vždy zhodneme, myslím si, že všetci budú súhlasiť, že vynaložila ohromné množstvo práce na tejto správe.

Všetci vieme, ak sa pozrieme na históriu liberalizácie v EÚ, že liberalizácia telekomunikácií bola veľkým úspechom, pričom ponúkla voľbu, nižšie ceny a lepšie služby právam spotrebiteľov v celej EÚ. Je škoda, že poštový trh a najmä trh s energiami v tomto smere zaostávajú. Je to určite krok správnym smerom, ale stále potrebujeme vyriešiť problém oddelenia siete a takisto prístup na iné trhy.

Nie je správne, že sú niektoré trhy, ako napríklad trh Spojeného kráľovstva, otvorené hospodárskej súťaži. Zatiaľ čo podniky v Nemecku a Francúzsku môžu vstúpiť na trh Spojeného kráľovstva, tieto krajiny stále zabraňujú podnikom Spojeného kráľovstva a iných krajín vstúpiť na svoj vlastný trh. Doba protekcionizmu skončila. Je čas viac dôverovať trhu.

 
  
  

– Správa: Ivo Belet (A6-0218/2009)

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcel povedať, že správa pána Beleta je vynikajúca. Je veľmi dôležité, aby sme sa uistili, že sa v oblasti energetiky správame uvedomelo, šetríme energiu a v každom prípade konáme účinne – v doprave a iných oblastiach.

Práve o to by sme sa mali snažiť aj v prípade pneumatík. Táto konkrétna správa sa zaoberá dopravou a pneumatikami, ale je takisto dôležité mať na pamäti, že bezpečnosť je najdôležitejšou otázkou, pri ktorej sa nesmú robiť kompromisy.

V tejto záležitosti potrebujeme nájsť tú pravú rovnováhu. Energetická účinnosť pri výrobe pneumatík nesmie dostať prednosť pred bezpečnosťou. Inými slovami, ak chceme zabezpečiť energetickú účinnosť a zvyšovať ju, musíme zároveň zabezpečiť, aby bezpečnosť nebola ani trochu oslabená, pretože na diaľniciach, obyčajných cestách a všetkých cestách musí byť bezpečnosť prioritou a hlavným cieľom pri rozvoji dopravy v Európe.

 
  
  

– Správa: Adina-Ioana Vălean (A6-0138/2009)

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade chcem poďakovať spravodajkyni pani Văleanovej za vynikajúcu správu. Je veľmi dôležité, aby sme sa v budúcnosti v Európe dostali do situácie, keď sa náklady na hovory z mobilných telefónov v celej Európe znížia a budú v rámci vnútorného trhu jednotné.

V súčasnosti je problém, ak ideme z jednej krajiny do druhej, musíme si často zakúpiť služby miestnych operátorov a ak nie, musíme zaplatiť veľmi vysoké poplatky.

Je dôležité, aby sa tam, kde existuje voľný pohyb osôb a práce a buduje sa spoločný hospodársky priestor – niečo, čo by malo fungovať na úrovni Únie – takisto stanovil koherentný systém poplatkov za používanie mobilných telefónov. Bolo by to v záujme verejnosti.

Európska únia musí konať tak, aby záujmy verejnosti predstavovali prioritu, a ak chceme, môžeme konať tak, aby sme zabezpečili, že ceny za hlasové volania poklesnú.

 
  
MPphoto
 

  Syed Kamall (PPE-DE). Vážený pán predsedajúci, ako spravodajca Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa pre túto správu som veľmi hrdý na prácu, ktorú sme vykonali pri zavádzaní väčšej transparentnosti. Už roky sú šoky z faktúr jedným z veľkých problémov mnohých spotrebiteľov, keď sa vrátia domov a nájdu neočakávane vysokú faktúru.

Avšak ak sa pozrieme na zvyšok správy, a najmä na otázku cenových stropov, myslím, že by sme mali priznať, že ceny klesali aj bez tohto nariadenia. Sama Komisia vo vlastných údajoch priznáva, že väčšina spotrebiteľov roaming nepoužíva: 70 % spotrebiteľov počas roka roaming vôbec nepoužíva. Úroveň pravidelných používateľov roamingu je oveľa nižšia. Takže vlastne robíme to, že znižujeme náklady na hovory a náklady na dáta pre pár privilegovaných poslancov Parlamentu, úradníkov Komisie, európskych žurnalistov a európskych obchodníkov.

Dúfajme, že keď sa spoločnosti budú snažiť získať tieto príjmy odinakadiaľ, nezačnú účtovať vyššie poplatky domácim používateľom – a obzvlášť chudobným – za ich hovory. Dúfajme, že neokrádame chudobných, aby oni platili za lacnejšie hovory pre bohatých.

 
  
MPphoto
 

  Bruno Gollnisch (NI).(FR) Vážený pán predsedajúci, vítam správu pani Văleanovej o predmete, kde sa právomoci Európskej únie konečne uplatňujú v plnom rozsahu.

Musím povedať, že situácia v tejto oblasti telekomunikácií je niekedy absolútne neúnosná. Máme podvedených zákazníkov, ktorí použili mobilný telefón, ako je tento, ktorí majú v zmluve uvedené, že medzinárodné hovory sú zahrnuté, a potom zažijú šok, keď zistia výšku ich faktúr. Aby som uviedol príklad, toto sa stalo nedávno mne, keď som využil v Taliansku internetové pripojenie dvakrát alebo trikrát za deň a dostal som faktúru od v podstate znárodneného francúzskeho operátora Orange vo výške 1 200 EUR, a za iný deň strávený na samom okraji francúzskych hraníc medzi Evianom a Ženevou som dostal faktúru vo výške 3 000 EUR!

To sú absolútne príšerné praktiky, ktoré hraničia so zlodejinou, a títo operátori sú za to zodpovední – svojim zákazníkom neposkytujú žiadnu transparentnosť. Pravidlá transparentnosti zmlúv o mobilných telefónoch sa preto v rámci Európskej únie musia normalizovať.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, samozrejme sme všetci za nižšie poplatky, keď cestujeme do zahraničia s našimi mobilmi – boli by ste nerozumný, keby ste boli proti, ale to je len jedna časť rovnice. Keď my v tomto Parlamente prinútime operátorov znížiť poplatky za roaming, budú musieť nájsť peniaze odinakiaľ, čo zvyčajne znamená, že budú musieť zvýšiť poplatky tým, ktorí necestujú.

Inými slovami je to daň necestujúcich v prospech cestujúcich. V mojom volebnom obvode budú tínedžeri sídliskách čeliť vyšším poplatkom, zatiaľ čo veľa obchodníkov, poslancov a komisárov bude môcť zo zahraničia telefonovať lacnejšie.

Musím povedať, že sme neboli nezaujatou stranou. My všetci, ktorí sme zapojení do tohto hlasovania, sme chceli značne získať z tohto druhu nariadení, ktoré sme presadzovali v tejto oblasti za posledný rok. Ak chcete pochopiť, ako sa zmenila moc v Európe, stačí vám prečítať si túto správu. „Kto komu?“ pýtal sa Lenin v tom pravdepodobne najvýstižnejšom vyhlásení politickej filozofie, aké sa kedy vyslovilo. Kto má moc a na koho ju využíva? Už neexistujú pochybnosti o tom, kto má moc: my ju máme – my eurokrati.

 
  
MPphoto
 

  Inese Vaidere (UEN). - (LV) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám pekne za slovo. Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že to, čo Európsky parlament urobil v oblasti mobilnej komunikácie, je mimoriadne dôležité. Keď si spomínam na moje prvé dni práce v Bruseli, keď jedna minúta hovoru stála tri eurá a viac; teraz vďaka týmto nariadeniam platíme len tieto obmedzené sumy, čo je to prínosom pre európsku verejnosť ako celok. Chcela by som poukázať na to, že tieto roamingové tarify boli veľmi nejasné. Týka sa to najmä esemeskovania. Kým sme značne ušetrili na hlasových hovoroch, firmy niekedy zarobili obrovské sumy na esemeskovaní a ani toto nebolo v záujme občanov. Myslím si, že vďaka tejto smernici a nariadeniu sme urobili obrovský pokrok na obranu záujmov spotrebiteľov. Dnes je takisto aj prenos dát taký dôležitý, že ľudia dostávajú údaje do svojich mobilných telefónov, takže skutočnosť, že sa tieto tarify znížili, predstavuje hlavný úspech Európskeho parlamentu.

 
  
  

– Správa: Peter Skinner (A6-0413/2008)

 
  
MPphoto
 

  Eoin Ryan (UEN). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som zablahoželať pánovi Skinnerovi k jeho správe. Urobil vynikajúcu prácu. Bol to obrovský záväzok, ale naozaj odovzdal tento veľmi komplexný právny predpis. Rád by som takisto zablahoželal európskym inštitúciám a členským štátom, ktoré nás priviedli k tomuto úspešnému prijatiu smernice Solventnosť II.

Je to dobrý príklad toho, ako musí Európa spolupracovať v záujme dosiahnutia finančnej obnovy. Bremená, ako aj riešenia sa rozdelia. Táto schválená európska odpoveď je dobrým príkladom užšieho vzťahu v oblasti finančnej spolupráce. Musíme pracovať, aby sme zabezpečili, že už nikdy nedôjde k takej bankovej kríze, akou práve prechádzame.

S veľkým záujmom som pozoroval schvaľovanie schémy hypotekárnej podpory pre vlastníkov domov v Spojenom kráľovstve Komisiou. Táto schéma umožní vlastníkom domov, ktorí nie sú schopní splácať hypotekárne platby, aby odsunuli svoje príkazy a až 70 % úrokových platieb o dva roky. Mali by sme pozorne sledovať postup tejto schémy a poučiť sa z nej a zaviesť všetky účinné opatrenia, ktoré by mohli znížiť zaťaženie, ktoré nesieme.

Myslím si, že je to niečo, na čo by sa mali pozrieť všetky členské štáty, ale takisto si myslím, že finančné inštitúcie v členských štátoch by mali uľahčiť ľuďom, ktorí sa ocitnú v ťažkostiach, prejsť na hypotéky, pri ktorých budú platiť len úroky. Finančné inštitúcie by, vzhľadom na podporu, ktorú dostávajú od vlád členských štátov, mohli veľmi pomôcť ľuďom, ktorí sú v strese z dôvodu recesie.

 
  
  

– Správa: Gunnar Hökmark (A6-0236/2009)

 
  
MPphoto
 

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, skôr ako začnem s vysvetlením hlasovania, rád by som zablahoželal môjmu kolegovi pánovi Kamallovi, ktorý práve predniesol svoj stý prejav na plenárnom zasadnutí. Niektorých prekvapí, že to trvalo až takto dlho! Ale je dobré, že ho máme v klube centúriov.

Z viacerých dôvodov som hlasoval za správu pána Hökmarka. A to najmä z dôvodu, kto by mohol byť proti jadrovej bezpečnosti? Myslím si, že ak budeme hovoriť o jadrovej bezpečnosti a o zabezpečovaní energie v budúcnosti, chceme, aby sa zabezpečovala a likvidovala čo možno najbezpečnejšie. Ale takisto som za túto správu hlasoval hlavne kvôli tomu, že chcem, aby sa v budúcnosti zabezpečovalo viac atómovej energie – viac v Spojenom kráľovstve – pretože som znechutený, keď vidím na krásnych miestach európskeho vidieka veterné mlyny a veterné turbíny, ktoré nič nepridávajú do našich vnútroštátnych rozvodných sietí – a vlastne viac poškodzujú vnútroštátne rozvodné siete – a neposkytujú obnoviteľnú energiu: poskytujú len málo alternatívnu energiu na krátke obdobie. Som celkom za jadrovú bezpečnosť a za atómovú energiu.

 
  
  

– Správa: Raül Romeva i Rueda (A6-0253/2009)

 
  
MPphoto
 

  Jim Allister (NI). - Vážený pán predsedajúci, necitlivý návrh Komisie vo svojom pôvodnom znení, že by sa mal kontrolovať rekreačný rybolov a mali vyžadovať úlovky a povolenia a všetko spojené s touto byrokraciou, bol jedným z tých návrhov, ktoré celkom oprávnene vyvolali obrovský odpor nielen v tomto odvetví, ale aj medzi tými, ktorí sa zaujímajú o záležitosti týkajúce sa rybolovu a byrokracie EÚ.

Som preto rád, že bol dnes schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48. Vedie to minimálne k opätovnému zavedeniu možnosti rozhodovania členského štátu, či urobí nejaké kroky vo vzťahu k povoleniam a zaznamenávaniu rekreačného rybolovu. Členské štáty tak majú možnosť posúdiť, či má rekreačný rybolov nejaký vplyv – keď vo väčšine členských štátov nemá – na výsledok rybolovu z rekreačného rybolovu. Som rád, že návrh Komisie bol odmietnutý a čo začalo ako zlé, sa aspoň do istej miery vylepšilo.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, po 10 rokoch v tomto Parlamente som si myslel, že ma tu už nič nemôže prekvapiť, ale bol som šokovaný hlúposťou návrhu rozšíriť spoločnú rybársku politiku na rekreačných morských rybárov, ktorým by sa od nich vyžadovalo zapísať každý úlovok a pripočítať ho k ich vnútroštátnym kvótam.

Tento návrh sa nevymazal, hoci sa značne vylepšil, najmä vďaka dlhej a vyčerpávajúcej vojne o postupné zlomenie odporu vo výbore, ktorú viedli štyria odvážni a vlasteneckí Škóti zastupujúci hlavné strany svojej krajiny: pani Attwoollová, pani Stihlerová a páni Stevenson a Hudghton. Takisto by som chcel vzdať hold najlepšiemu priateľovi Severného Írska v Európskom parlamente, Jimovi Allisterovi, ktorý je veľkým bojovníkom za záujmy oboch spoločenstiev a tradície v Severnom Írsku.

Problémom bolo presadzovanie. Problémom bolo, že ľudia nepresadzovali existujúce právne predpisy. Naším inštinktom v tomto Parlamente je vždy skôr tvoriť zákony, ako využívať právny arzenál, ktorý už máme k dispozícii. Želám si, aby sme uplatňovali – širšie ako len v oblasti rybolovu – zásadu, že predtým ako schválime nový zákon, je lepšie celkom vyčerpať existujúce zákonné právomoci.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Stihler, (PSE). – Vážený pán predsedajúci, dnešné hlasovanie o správe pána Romevu by malo, dúfam, uistiť európskych rybárov, že ich obavy sa vzali na vedomie. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 7 a 11 prešli bez výhrady; za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 bolo 608 hlasov proti 37; za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 hlasovalo 580 proti 54 poslancom; pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 mal širokú podporu; pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 prešiel, keďže bol súčasťou blokového hlasovania spolu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi 7 a 11; pozmeňujúci a doplňujúci návrh 92, ako aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh 93 neprešli hlasovaním, čo bolo to, o čo žiadala rybárska komunita.

Ďalším krokom bude naozaj to, ako si Rada poradí s preformulovaním článku 47. Vezme do úvahy znenie navrhované Parlamentom alebo bude mať iný prístup? Škoda, že tu nie je nikto z Rady, kto by mohol zodpovedať túto otázku. Ale dnešné predloženie zelenej knihy o reforme spoločnej rybárskej politiky nám všetkým dáva príležitosť zmeniť spoločnú rybársku politiku a dúfam, že poslanci využijú túto možnosť, aby zelenú knihu dali do obehu čo možno najviac voličom, aby sme si mohli vypočuť ich názor.

 
  
  

– Správa: Cornelis Visser (A6-0206/2009)

 
  
MPphoto
 

  Syed Kamall (PPE-DE). – Veľmi pekne ďakujem, pán predseda. Zdá sa, že sme dosiahli míľnik. Prepáčte, bol to mlynský kameň alebo míľnik?

Táto správa má zaujímavý názov: „Zachovanie zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení“. Pretože naozaj musím povedať, že ak skutočne chceme najlepšie technické opatrenia na zachovanie populácií rýb, nenájdeme ich v spoločnej rybárskej politike. Výsledky sú: spoločná rybárska politika je neúspešná, pokiaľ ide o zachovanie populácií rýb. Je načase – a už dosť neskoro – aby sme sa pozreli na výsledky, ktoré sa vo svete podarilo dosiahnuť.

Pozrime sa na príklad Islandu, kde vypracovali riešenia založené na vlastníctve a práva, ktoré sa môžu odovzdať. Pozrime sa na príklad Nového Zélandu, kde sa práva na loviská rýb odovzdávali z generácie na generáciu. V oboch prípadoch sa ukazuje, že ak veríte trhu, veríte princípom právneho štátu a veríte vlastníckym právam, často nájdete lepšie riešenie ako niektoré centrálne plánované schémy v štýle Sovietskeho zväzu, ako napríklad spoločná rybárska politika, ktorá sa ukázala ako katastrofa. Je čas dôverovať trhu.

 
  
  

– Správa: Simon Busuttil (A6-0251/2009)

 
  
MPphoto
 

  Simon Busuttil (PPE-DE). (MT) Krátka poznámka na vysvetlenie hlasovania našej skupiny, Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov, o mojej správe o spoločnej prisťahovaleckej politike. Boli dve hlasovania, jedno o alternatívnom návrhu a druhé o samotnej správe. Hlasovali sme v prospech alternatívneho návrhu, aby sme mohli odstrániť odsek, ktorý presadil socialistický blok tohto Parlamentu a ktorým sa udeľuje prisťahovalcom právo voliť. To je niečo, s čím nesúhlasíme a takisto sme hlasovali proti aj na úrovni výboru.

Avšak je škoda, že tento návrh neprešiel, pretože ak by sa tak stalo, odsek by sa vypustil. Namiesto toho sme hlasovali za správu ako celok, pretože sme presvedčení, že ide o dobrú správu, ktorá obsahuje komplexný program Európskeho parlamentu v oblasti spoločnej prisťahovaleckej politiky.

 
  
MPphoto
 

  Bruno Gollnisch (NI).(FR) Vážený pán predsedajúci, zásady, opatrenia a nástroje európskej prisťahovaleckej politiky predstavovali rozsiahlu problematiku správy pána Busuttila.

Zásady? Európska únia bude do roku 2050 pravdepodobne potrebovať ďalších 60 miliónov prisťahovalcov z krajín mimo Európy, napriek miliónom súčasných nezamestnaných a chudobných občanov, hromadnému prepúšťaniu a zatváraniu jej podnikov.

Opatrenia? Prideľovať prisťahovalcom viac práv vrátane práva voliť a poskytnúť neobmedzený vstup na európske územie a pracovný trh.

Nástroje? Takzvaná „pozitívna“ diskriminácia alebo uznanie neformálnych kvalifikácií, ktoré môžu byť akékoľvek, zatiaľ čo Európania musia mať plne osvedčené kvalifikácie; uznanie novej kategórie prisťahovalca, environmentálneho migranta; a záväzky európskych občanov prispôsobiť sa ich nevyhnutnej integrácii, ako to pripravili a naplánovali eurokrati za pomoci tohto Parlamentu.

Namiesto tohto všetkého musíme naliehavo odvrátiť tieto migračné toky, obnoviť vnútorné hranice, zaviesť skutočnú politiku zameranú na rodinu, aby sa zvýšila európska populácia a vo všetkých oblastiach uplatňovať prioritu pre všetko vnútroštátne a európske.

 
  
MPphoto
 

  Mario Borghezio (UEN).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mám k tejto správe veľa výhrad, prvá z nich, ako bolo pred chvíľou povedané, sa týka ustanovenia, ktoré sa zdá byť nepochopiteľné v časoch, keď Európa čelí problému záručného mzdového fondu alebo prepúšťania miliónov pracovníkov. Poskytnúť 60 miliónom nových prisťahovalcov možnosť prísť a pracovať v Európe je z môjho pohľadu šokujúce opatrenie.

Rád by som však poukázal na to, že kým tu diskutujeme o tom, ako regulovať a organizovať budúcnosť prisťahovalectva, dejú sa tragédie, – chvalabohu sa jej podarilo zabrániť vďaka zmyslu Talianska pre ľudskosť a dobrému riadeniu pána Maroniho – ako tá, ktorá sa mohla stať v prípade tureckej lode Pinar.

Čo má Európa urobiť? V 600 prípadoch – ako pán Maroni správne uviedol – Malta zlyhala vo svojej povinnosti zadržať tých, ktorí cestovali z pobrežia severnej Afriky a pristáli na jej pobrežiach, napriek tomu, že ju financuje Európska únia. Vo všetkých týchto prípadoch muselo zasiahnuť Taliansko, hoci ako všetci vieme, naše prijímacie stredisko v Lampeduse už teraz prekračuje svoje kapacity.

Takže, Európa, zasiahni, stanov nejaké konečné pravidlá! Žiadame o značný nárast financií pre našu krajinu, aby sme mohli náležite riešiť tento problém. Európa sa musí zobudiť a vážne usmerniť toky prisťahovalectva. Takto už ďalej nemôžeme pokračovať!

 
  
  

– Správa: Cornelis Visser (A6-0206/2009)

 
  
MPphoto
 

  Inese Vaidere (UEN).(LV) Veľmi pekne ďakujem, vážený pán predsedajúci. Chcela by som vyjadriť svoj názor na správu Výboru pre rybné hospodárstvo – správu pána Vissera – o problematike zachovania zdrojov rybolovu. Vážený pán predsedajúci, pre moju krajinu, Lotyšsko, je rybolov mimoriadne dôležitý, keďže máme 550 km dlhé pobrežie. Keďže Lotyšsko zastupuje v Európe osem poslancov, nemôžeme byť vo všetkých výboroch, ale tieto otázky sú veľmi dôležité pre naše hospodárstvo aj pre tradičný spôsob života. Súčasné nariadenie, ktoré upravuje táto správa, nestačí na ochranu pobrežného rybolovu. Chápem, že nadmerný rybolov predstavuje vážny problém, ale z dôvodu nadmernej regulácie je náš pobrežný rybolov ohrozený a rybári vytláčaní z nášho baltského pobrežia. Myslím si, že ďalšou úlohou Európskeho parlamentu by mala byť snaha porozumieť, že štáty, ktoré ležia pri mori, sú schopné zachovať svoj tradičný spôsob života a prakticky sa zapojiť do rybolovu. V súčasnosti sa totiž často stáva, že naše dedinky živiace sa rybolovom sú nútené nakupovať výrobky od veľkých spoločností, ktoré lovia v ďalekých oceánoch. Stovky, dokonca tisícky obyvateľov pobrežia strácajú svoju prácu, hoci po stáročia to bolo ich hlavné živobytie. Ďakujem veľmi pekne.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

– Správa: Helmuth Markov (A6-0243/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (PSE), písomne.(RO) Hlasovala som za toto odporúčanie, keďže pristúpenie k predpisu Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov č. 61 o jednotných ustanoveniach na schvaľovanie úžitkových vozidiel, pokiaľ ide o vonkajšie výčnelky zadného dielu kabíny (revidovaná dohoda), je cieľom spoločnej obchodnej politiky v súlade s článkom 113 Zmluvy o odstránení technických bariér v obchode s motorovými vozidlami medzi zmluvnými stranami.

Zapojenie Spoločenstva dodá váhu harmonizačným aktivitám, ktoré sa vykonávajú podľa tejto zmluvy, a preto umožní jednoduchší prístup na trhy tretích krajín. Toto zapojenie musí vyústiť do vytvorenia konzistencie medzi nástrojmi označovanými ako „predpisy“, ktoré boli prijaté v rámci revidovanej dohody a právnych predpisov Spoločenstva v tejto oblasti. Prijatie predpisu takéhoto typu v skutočnosti znamená prispôsobovanie sa technickému pokroku.

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Jan Cremers (A6-0207/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne.(IT) Hlasujem za túto správu.

Európska komisia vždy venovala veľkú pozornosť zabezpečovaniu individuálnych práv mobilných občanov, predovšetkým vzhľadom na výhody v oblasti sociálneho zabezpečenia. Voľný pohyb občanov v rámci Spoločenstva je jednou z ich základných slobôd a podporuje rozvoj vnútorného hospodárstva členských štátov.

Práve preto sa Komisia snaží zvyšovať svoje úsilie, aby občania EÚ a ich rodiny mohli skutočne využívať práva, ktoré im zaručujú súčasné európske právne predpisy. Zatiaľ čo v určitých odvetviach vnútroštátne právne predpisy zaisťujú občanom Spoločenstva a ich rodinám lepšiu starostlivosť, ako vyžadujú súčasné európske právne predpisy, žiadny členský štát zatiaľ správne neratifikoval všetky smernice vydané v tejto oblasti.

Je zrejmé, že naďalej pretrváva porušovanie základných práv občanov EÚ na voľný pohyb na európskom území, a to predovšetkým v nasledujúcich situáciách: právo vstupu a pobytu rodinných príslušníkov, ktorí sú občanmi tretích krajín, a nedostatočná pomoc pri pracovných úrazoch.

Dúfame, že Komisia bude pokračovať v technickej spolupráci s členskými štátmi, ktorá viedla k tomu, že sa identifikovali viaceré body na diskusiu a ďalšie objasnenie, najmä pokiaľ ide o porušovanie práv.

 
  
  

– Správa: Caroline Lucas (A6-0115/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Hlasovala som za túto správu, pretože vysiela silný signál ďalšiemu Parlamentu o tom, že otázky nezákonnej ťažby dreva a odlesňovania sa musia riešiť účinnejšie.

Tento návrh mal byť predložený už dávno. Odhaduje sa, že 20 % až 40 % celosvetovej priemyselnej produkcie dreva pochádza z nezákonných zdrojov a až 20 % z toho si každoročne nájde cestu do EÚ. To znižuje ceny dreva, zmenšuje prírodné zdroje, znižuje príjmy z daní a prehlbuje chudobu pôvodných obyvateľov na celom svete. Dlhodobé následky sú ešte závažnejšie, keďže odlesňovanie, ktorého hlavnou príčinou je nezákonná ťažba dreva, je celosvetovo zodpovedné za takmer jednu pätinu emisií skleníkových plynov.

Súčasné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v správe pani Lucasovej poukazujú na to, že v prípade vlastnenia alebo predaja nezákonne získaného dreva porušujete zákon len v tom prípade, že ste tak urobili z nedbanlivosti, ľahkomyseľnosti alebo úmyselne. Tým sa nepenalizujú spoločnosti, ktoré si splnili svoje záväzky „povinnej starostlivosti“. Takže nie je vôbec potrebné zaručovať zákonnosť týchto spoločností.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie, ktorým sa stanovujú povinnosti subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva, pretože nezákonná ťažba dreva je čoraz vážnejším problémom, ktorý má veľmi znepokojivé dôsledky na životné prostredie, ako napríklad stratu biodiverzity, odlesňovanie a zhoršovanie kvality lesa. Okrem toho je zodpovedná za takmer 20 % celosvetových emisií uhlíka.

Ako hlavný spotrebiteľ dreva a výrobkov z dreva má Európska únia povinnosť účinne zasiahnuť proti odlesňovaniu a nezákonnej ťažbe dreva, čo musí jasne zahŕňať ukončenie poskytovania trhu pre výrobky z nezákonne vyťaženého dreva.

Musíme prijať právne predpisy proti nezákonnej ťažbe dreva, aby spotrebitelia vedeli, že výrobky pochádzajú zo zákonných zdrojov, aby spoločnosti, ktoré dodržiavajú tieto pravidlá, neboli znevýhodňované, a aby spoločnosti s výrobkami z nezákonne vyťaženého dreva už nenašli miesto na trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Vítam správu pani Caroliny Lucasovej, ktorou sa ustanovujú určité povinnosti subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva. Bol som spravodajcom stanoviska Výboru pre medzinárodný obchod, ktoré výbor jednohlasne prijal.

Najlepším spôsobom, ako zastaviť obchodovanie s nezákonne vyťaženým drevom, by pre nás bolo posilniť požiadavky a povinnosti a zlepšiť legálne prostriedky na súdne stíhanie majetkov a predaja subjektov uvádzajúcich na trh EÚ drevo a výrobky z dreva ako odstrašujúci faktor.

Musíme spolupracovať s krajinami s najväčšou spotrebou, ako sú Spojené štáty, Čína, Rusko a Japonsko, aby sme pomocou Interpolu, náležitého orgánu OSN, ktorý využíva najnovšie satelitné technologické systémy, vyriešili tento problém a vytvorili celosvetový systém hlásenia a zaznamenávali tak register nezákonnej ťažby dreva a krajín, ktorých sa to týka.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne.(FR) Rozhodla som sa zdržať hlasovania o návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovujú určité povinnosti subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva.

Hoci si myslím, že je životne dôležité zintenzívniť kontrolu dovozu dreva na hraniciach jednotného trhu, mám pocit, že správa navrhuje príliš zložitý a byrokratický systém, ktorým potrestáme naše vlastné európske odvetvia lesného hospodárstva.

Namiesto zavedenia komplikovaného a nákladného systému označovania výrobkov, ktorý by bol veľmi škodlivý pre toto odvetvie a drevo ako materiál, by sme radšej mali zvyšovať kontroly a zamerať sa na zásobovací reťazec, ktorý umiestňuje tovar na európsky trh, s cieľom bojovať proti nezákonnej ťažbe dreva.

Hlavným cieľom nariadenia musí byť skôr zavedenie novej spoločnej kultúry kontroly a zodpovednosti, ako zavedenie byrokratického a nákladného procesu na kontrolu každého výrobku. Vzhľadom na problémy, ktorým čelí toto odvetvie, by sme nemali trestať drevo viac ako iné materiály a zdroje energie nadmernými záväznými pravidlami jeho umiestnenia na trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – Zdôrazňujem, že toto nariadenie je dlho očakávané a potrebné. Nezákonná ťažba dreva je problém, ktorý sa musí účinne vyriešiť nielen z klimatických dôvodov, ale takisto aj pre environmentálne a sociálne aspekty. Aj tak som však dnes musela hlasovať proti. Správa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín sa nedržala svojho zamerania a rozšírila rozsah a úlohy mimo svojho pôvodného účelu. Musíme zabezpečiť, aby sa výrobky z dreva po dovoze a preclení na hraniciach jednotného trhu považovali podľa všetkého za legálne a aby teda neexistovala potreba zavádzať dodatočné neprimerané byrokratické a finančné zaťaženie všetkých subjektov v rámci EÚ.

Ale správa výboru umožňuje nákladné označovanie, dodatočné požiadavky udržateľnosti, rozširuje vymedzenie nedosiahnuteľnej zákonnosti a nastoľuje zaťaženie povinnej starostlivosti na všetky subjekty vnútorného trhu. Toto nariadenie by malo bojovať proti nezákonnej ťažbe dreva na hraniciach, keďže to bolo jeho pôvodným cieľom. Ale celkom určite nie je cieľom tohto nariadenia ovplyvniť všetky subjekty na vnútornom trhu, tých, ktorí nepoužívajú alebo nedodávajú nezákonne vyťažené drevo, a teda potenciálne vplývať na ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch, a preto toto nariadenie nemožno podporiť.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá stanovuje pravidlá pre subjekty uvádzajúce na trh EÚ drevo po prvýkrát. Od subjektov sa bude považovať dodržiavanie systému „povinnej starostlivosti“, aby sa všetko drevo ťažilo v súlade s príslušným regionálnym, vnútroštátnym alebo medzinárodným právom. Som rád, že subjekty budú musieť dodržiavať kritériá trvalej udržateľnosti a zákony o pôvodných národoch. Je nevyhnutné, aby existovalo overovanie dodržiavania predpisov nezávislou treťou stranou a som rád, že na to táto správa poukazuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Sturdy (PPE-DE), písomne. – Musíme vynaložiť úsilie, aby sa zastavilo uvádzanie nelegálne vyťaženého dreva a výrobkov z dreva na trh EÚ v záujme účinnej hospodárskej súťaže, udržateľného rozvoja a ochrany globálnej biodiverzity a životného prostredia.

Systém povinnej starostlivosti navrhovaný Komisiou (ktorý sa už v Spojenom kráľovstve uplatňuje na vysokej úrovni) zahŕňa opatrenia a postupy, ktoré umožnia hospodárskym subjektom sledovať drevo a výrobky z dreva, pristupovať k informáciám o súlade s platnými právnymi predpismi a riadiť riziko uvádzania nelegálne vyťaženého dreva a výrobkov z neho na trh EÚ. Tento krok takisto dodá spotrebiteľom istotu, že ak si kúpia drevo a výrobky z dreva, neprispejú tým k problému nelegálnej ťažby a s ňou súvisiaceho obchodu.

Kým v zásade podporujeme tento návrh, nepodporujeme zosilnenie požiadaviek pre všetky hospodárske subjekty, ako to navrhuje pani spravodajkyňa, pretože si myslíme, že to zavedie neprimeranú byrokratickú a finančnú záťaž pre všetky hospodárske subjekty v rámci EÚ. Návrh Komisie umožňuje pružnú povinnú starostlivosť založenú na hodnotení rizík a analýze dôkazov a predstavuje oveľa účinnejší a praktickejší prístup.

 
  
  

– Správa: Miloslav Randsdorf (A6-0214/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne.(LT) Ropa je najdôležitejším energetickým zdrojom v Európskej únii a hospodárstvo je veľmi závislé od jej trvalej, spoľahlivej a dostupnej dodávky. Vzhľadom na našu veľkú a rastúcu závislosť od dovozu ropy má bezpečnosť dodávok mimoriadny význam.

Dopyt po rope bude v EÚ do roku 2030 naďalej rásť, hoci len mierou 0,25 % ročne. V roku 2030 bude ropa naďalej hlavným primárnym zdrojom energie v EÚ a bude predstavovať približne 35 % celkovej spotreby energie. Keďže zásobovacie a rafinérske kapacity nedokážu v súčasnosti uspokojiť rastúci dopyt, situácia na trhu zostane napätá.

Tieto činitele je potrebné zohľadňovať pri vypracúvaní zosúladenej a skutočnej európskej politiky v oblasti energetiky. Súčasťou tejto politiky musí byť schopnosť EÚ reagovať na akékoľvek náhle krízy v zásobovaní. Zásoby predstavujú dôležitý faktor, ktorý zmierňuje nápory pri neočakávaných prerušeniach zásobovania, keďže bez ropy by na to doplatili niektoré, ak dokonca nie všetky odvetvia hospodárstva. Z tohto hľadiska je vlastníctvo rezerv vecou základnej štátnej bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Hlasovali sme za túto správu, pretože sme presvedčení, že je dôležité udržiavať minimálne zásoby surovej ropy a/alebo ropných výrobkov. Udržiavanie minimálnych zásob je pre každú krajinu otázkou mimoriadnej hospodárskej a sociálnej dôležitosti vrátane jej bezpečnosti. V dôsledku toho treba zakázať akékoľvek špekulácie s týmito zásobami, navzdory tomu, čo sa deje. Ich vlastníctvo a správa musia byť v rukách štátu, aby sa chránili záujmy členských štátov EÚ.

Avšak nesúhlasíme s právomocami, ktoré tento návrh smernice dáva Európskej komisii, obzvlášť s možnosťou, aby útvary Komisie uskutočňovali v členských štátoch „kontrolné akcie zamerané na núdzové zásoby a osobitné zásoby“. Krajiny si musia vytvárať zásoby týchto výrobkov, ale správa týchto zásob a určenie ich minimálnych alebo maximálnych zásob je otázkou zvrchovanosti. Takisto nesúhlasíme so žiadnymi snahami využiť vytváranie týchto zásob ako ďalšie zdôvodňovanie, i keď mierne, politiky zasahovania, ako sa dá usúdiť z vytvorenia „priaznivého investičného prostredia pre výskum a ťažbu ropných zásob v Európskej únii a mimo nej“.

 
  
  

– Správa: Luca Romagnoli (A6-0228/009)

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Bradbourn (PPE-DE), písomne. – Zatiaľ čo podporujeme spoluprácu medzi členskými štátmi v týchto otázkach, sme presvedčení, že táto záležitosť by mala zostať záležitosťou subsidiarity a nemala by byť predmetom činnosti EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne.(PT) Táto iniciatíva tvorí súčasť globálnej stratégie na ochranu kritických infraštruktúr. Hospodárstvo EÚ a bezpečnosť a blaho jej občanov závisia od existencie a hladkého chodu niekoľkých infraštruktúr, ktoré zabezpečujú nevyhnutné služby, ako sú zdravotnícke služby, telekomunikácie, energetické a dopravné siete, finančné služby, zásobovanie potravinami a vodou a podobne.

Zatiaľ čo niektoré členské štáty už zaviedli silné ochranné opatrenia a štruktúry, v iných členských štátoch je situácia stále veľmi nestabilná. Je preto nevyhnutné, aby sme mali lepšiu a účinnejšiu výmenu informácií a osvedčených postupov, čo bude možné len vytvorením tohto informačného a komunikačného systému.

Tento systém posilní dialóg a zvýši dostupnosť informácií o spoločných hrozbách a zraniteľných miestach a umožní spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi. Zároveň podnieti rozvoj vhodných opatrení a stratégií na zmiernenie rizík a podporu náležitej ochrany, a takisto zvýši bezpečnosť občanov.

Podporujem aj zahrnutie klauzuly o preskúmaní každé tri roky, ktorá umožní, aby sa urobili potrebné zlepšenia, najmä možnosť zavedenia funkcie rýchleho varovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh o Varovnej informačnej sieti kritickej infraštruktúry. Infraštruktúry niektorých členských štátov pozostávajú z materiálneho zariadenia a zariadenia informačných technológií, sietí, služieb a majetku, ktoré by mali v prípade narušenia vážne dôsledky na zdravie, bezpečnosť, ochranu alebo sociálny blahobyt.

Dopravné systémy, telekomunikácie a energetika sú odvetviami, ktoré majú kľúčový význam pre rozvoj členských štátov EÚ a sú takisto čoraz prepojenejšie, pričom niektoré členské štáty sa spoliehajú na iné. Preto je pre rozvoj Európskej únie mimoriadne dôležité, aby mala jedinečný systém na prístup a spoločné využívanie informácií medzi rozličnými orgánmi o ochrane kritických infraštruktúr, ako aj výmenu osvedčených postupov a systém rýchleho varovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne.(EL) Návrh Komisie, o ktorom sa vypracovala táto správa, vytvára informačnú a varovnú sieť medzi členskými štátmi pre ich verejné a súkromné infraštruktúry, ktoré sa charakterizujú ako „kritické”.

Táto sieť je prvým krokom k tomu, aby súkromné osoby, inými slovami monopolné spoločnosti, ktorých zriadenia sa charakterizujú ako kritické infraštruktúry, mohli získať kompetenciu v bezpečnostných otázkach, za ktoré sú dnes zodpovedné štáty samy.

Pripravuje cestu pre označenie prejavov robotníkov ktorí ovplyvňujú všetky „kritické“ infraštruktúry vrátane súkromných zriadení (napríklad štrajky v kritických odvetviach, ako je energia alebo telekomunikácie atď., protestné odchody zo závodov, spoločností atď., reťaze štrajkujúcich, demonštrácie atď.) ako „teroristická činnosť“.

Oslabuje obranu a zvrchovanosť členských štátov, ruší rozdelenie medzi ich vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou a priamo do toho zapája EÚ.

Boj proti „hrozbe terorizmu“ sa znovu použil ako zámienka EÚ dokončiť svoj spiatočnícky inštitucionálny rámec, ktorý v zásade pracuje proti hnutiu robotníkov a obyčajných ľudí a chráni silu kapitálu čoraz väčším oslabovaním zvrchovaných práv členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Vladimir Urutchev (PPE-DE), písomne. – (BG) Dnes EÚ prijala správu pána Romagnoliho o vytvorení Varovnej informačnej siete kritickej infraštruktúry v EÚ, o ktorej sa nediskutovalo počas plenárneho zasadnutia. Myslím si, že ochrana občanov EÚ je jednou z najväčších priorít tejto inštitúcie a občania o tom musia vedieť.

Vytvorenie tejto informačnej siete na základe výmeny skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi EÚ umožní dosiahnuť lepšie pochopenie a vyššie štandardy na ochranu kritických miest a činností, ktoré sú nevyhnutne dôležité pre členské štáty a ich obyvateľstvo.

Rád by som poznamenal, že som ako tieňový spravodajca Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov potešený, že všetky politické skupiny v Parlamente jednohlasne prijali stanovenú požiadavku povinnej účasti členských štátov na novom systéme, čo zaručuje dôležitosť tejto iniciatívy z európskej perspektívy.

Takisto som spokojný, že dokonca aj po niekoľkých prvých rokoch úspešného fungovania systému prijme Európska únia potrebné opatrenia na nadstavenie tohto systému ďalšími funkciami, aby sa umožnila distribúcia naliehavých informácií o hrozbách, ktoré by sa vyskytli a ohrozili miesta kritickej infraštruktúry v ktoromkoľvek regióne EÚ.

Napokon budeme mať kompletný informačný systém, ktorý občanom Európy zabezpečí väčšiu bezpečnosť a ochranu.

 
  
  

– Správa: Gérard Deprez (A6-0193/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne.(IT) Hlasujem za túto správu.

Jeden z najdiskutovanejších bodov politík, o ktorom sa v Európskej únii rozpráva, sa týka uplatňovania spoločnej politiky na ochranu verejných činiteľov. Pojem „verejný činiteľ“ je jednoznačne veľmi široký, ale dnes sme sa dopracovali k spoločnej definícii, podľa ktorej sa pod ním chápe osoba, ktorá zastáva úradnú alebo neúradnú funkciu, ktorá by sa mohla stať obeťou ohrozovania z dôvodu jej príspevku do verejnej diskusie.

Pozoruhodné prípady zahŕňajú bývalú poslankyňu holandského parlamentu, Hirsi Aliovú, ktorá bola ohrozená vo februári 2008 v dôsledku jej hodnotného prejavu o mimoriadne aktuálnej téme radikalizácie islamu v Európe, a prípad známeho britsko-indického spisovateľa Salmana Rushdieho, ktorý je prenasledovaný za jeho kontroverzné názory na islam.

Je preto vhodné, aby každý, kto sa pozitívnym spôsobom venuje rozširovaniu verejnej diskusie, mal právo byť chránený, ak je na návšteve štátu, v ktorom sa môže stať obeťou hrozieb alebo útoku; prinajmenšom v prípadoch, ako v prípade Salmana Rushdieho, keď tretia krajina vyhlási trest smrti.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne.(PT) Ochrana verejných činiteľov naďalej patrí do právomoci hosťujúceho štátu podľa ustanovení platných v príslušnom členskom štáte.

V roku 2002 bola vytvorená Európska sieť na ochranu verejných činiteľov, ktorá sa zameriava na zlepšenie komunikácie a konzultácií medzi členskými štátmi v tejto oblasti.

Cieľom súčasnej iniciatívy je rozšírenie definície pojmu „verejný činiteľ“ podľa článku 2 rozhodnutia Rady 2002/956/SVV tak, aby sa vzťahovala na všetky osoby, ktoré sa bez ohľadu na to, či zastávajú úradnú funkciu alebo nie, považujú za ohrozené z dôvodu svojho príspevku do verejnej diskusie alebo vplyvu na ňu.

Tento holandský návrh vzniká v nadväznosti na incident z roku 2008, keď sa bývalá poslankyňa holandského parlamentu stala obeťou fyzických hrozieb po tom, čo na konferencii Európskeho parlamentu vystúpila s prejavom o radikalizácii islamu.

Ako tieňový spravodajca Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov podporujem túto iniciatívu, ktorá sa zameriava na rozšírenie ochrany ľudských práv a najmä na podporu slobody prejavu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne.(PL) Členské štáty spolupracujú v oblasti ochrany verejných činiteľov podľa ustanovení platných v príslušnom členskom štáte a v súlade s medzinárodnými dohodami. Rozhodnutie Rady, ktorému sa venujeme (2002/956/SVV), stanovuje ochranu verejných činiteľov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu alebo na základe predpisov medzinárodnej alebo nadnárodnej organizácie alebo inštitúcie. Ochrana verejných činiteľov patrí do právomoci hostiteľského štátu.

Vzhľadom na zastrašovanie verejných činiteľov v uplynulých rokoch plne podporujem prijaté rozhodnutie o zmene a doplnení platného rozhodnutia Rady, ktorým sa vytvára Európska sieť na ochranu verejných činiteľov. Hlavným cieľom je rozšíriť definíciu pojmu „verejný činiteľ“ uvedenú v článku 2 tak, aby sa vzťahovala na všetky osoby, ktoré sa bez ohľadu na to, či zastávajú úradnú funkciu alebo nie, považujú za ohrozené z dôvodu svojho príspevku do verejnej diskusie alebo vplyvu na ňu.

Domnievam sa, že toto rozhodnutie zvýši bezpečnosť verejných činiteľov a bude mať priaznivý vplyv na rozvoj demokracie.

 
  
  

– Správa: María Isabel Salinas García, (A6-0200/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Existencia výroby bavlny v Európskej únii nie je samoúčelná. Únia musí na svetový trh s bavlnou prihliadať ako na celok a poskytnúť spotrebiteľom EÚ možnosť kúpiť si bavlnu čo najlacnejšie bez ohľadu na to, kde bola vyrobená, za predpokladu, že bola vyrobená za podmienok, ktoré sú etické a berú ohľad na životné prostredie.

Som silným odporcom tejto správy. Opäť raz poznamenám, že je šťastím, že Európsky parlament nemá spolurozhodovaciu právomoc v oblasti poľnohospodárskej politiky EÚ. V opačnom prípade by EÚ spadla do pasce protekcionizmu a objemných dotácií pre všetky skupiny odvetvia poľnohospodárstva.

 
  
  

– Správa: Reinhard Rack (A6-0219/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne.(IT) Hlasoval som za túto správu.

Alpský región je jedna z najdôležitejších a najbohatších oblastí v Európskom spoločenstve. Rozprestiera sa na území ôsmich štátov, ktoré už 4. apríla 1998 podpísali spoločnú dohodu týkajúcu sa ochrany a zachovania tohto regiónu a spoločnej dopravnej politiky. Čo sa týka dopravy, Protokol o vykonávaní Alpského dohovoru v oblasti dopravy bol schválený v dňoch 24. – 26. mája 2000. Jeho hlavným cieľom je poskytnúť právny rámec na zabezpečenie ekologicky únosnej mobility v Alpách.

Hoci tento protokol musí ešte prijať všetkých osem štátov Alpského dohovoru, urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme zaistili, že v krátkej dobe bude ratifikovaný ďalšími štátmi regiónu, a aby ratifikácia Protokolu o doprave bola jednou z hlavných priorít Európskej komisie.

 
  
  

– Správa: Mairead McGuinness (A6-0232/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Táto správa je v skutočnosti správou o činnosti Výboru Európskeho parlamentu pre petície. Keďže sa však správa v niekoľkých bodoch odvoláva na Lisabonskú zmluvu, pochvalne ju opisuje a vyjadruje nádej, že bude čoskoro ratifikovaná, rozhodol som sa hlasovať v neprospech správy ako celku.

Domnievam sa, že Lisabonská zmluva bola v podstate zamietnutá, keďže ju v referende odmietli voliči jedného členského štátu. Okrem toho existuje mnoho ďalších členských štátov, v ktorých by väčšina voličov určite bola hlasovala proti Lisabonskej zmluve, keby bola mala šancu zúčastniť sa hlasovania.

Nemôžem podporiť ignoranciu, ktorú Výbor Európskeho parlamentu pre petície preukazuje znením tejto správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Francis Wurtz (GUE/NGL), písomne.(FR) Rád by som vyjadril nesúhlas s odsekom 17 tejto správy, ktorý je ďalším stelesnením kampane proti tomu, aby bol Štrasburg sídlom Európskeho parlamentu. V súvislosti s tým by som chcel upozorniť na nasledujúce aspekty:

Po prvé, výber Štrasburgu bol od začiatku veľmi symbolickým rozhodnutím spojeným s históriou Európy. Zámerom bolo zdôrazniť cieľ európskeho procesu ako hybnej sily pre mier a zblíženie národov. Domnievam sa, že tento cieľ je stále významný, a preto obhajujem ochranu symbolu Štrasburgu.

Po druhé, zopakujem svoje želanie, a tým je vidieť Európu podporujúcu rozmanitosť kultúr charakterizujúcich národy, z ktorých sa Európa skladá. Prečo by sme okrem Komisie v Bruseli a Parlamentu v Štrasburgu nemohli mať významnú európsku inštitúciu vo Varšave, ďalšiu v Barcelone a ešte ďalšiu v Štokholme?

Pokiaľ nebude jediným cieľom Európa riadená obchodom, nič neospravedlní sústreďovanie všetkého na jednom mieste, ktoré je nevyhnutne vzdialené od obyvateľov Európy.

To sú moje dôvody, pre ktoré nesúhlasím s odsekom 17 správy pani McGuinnessovej, ktorá je inak v poriadku.

 
  
  

– Správa: Anna Záborská (A6-0198/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia o integrovanom prístupe k rovnosti mužov a žien v rámci práce výborov a delegácií. Táto správa z vlastnej iniciatívy naznačuje pokrok vo výboroch a delegáciách a pripomína potrebu prijať a uplatňovať stratégiu pre integrovaný prístup k rovnosti mužov a žien.

Požiadavka rodovej rovnosti nie je útokom proti mužom. Je v prospech spoločnosti ako celku, a preto z nej budú mať úžitok ženy, muži a aj rodiny. Integrovaný prístup k rovnosti zahŕňa reorganizáciu, zlepšenie, rozvoj a hodnotenie politík s cieľom začleniť hľadisko rovnosti do všetkých politík na všetkých úrovniach a na všetkých stupňoch zo strany všetkých účastníkov, ktorí sa bežne zapájajú do prijímania politických rozhodnutí.

Preto je nevyhnutné prijať a uplatňovať stratégiu doplnenú o konkrétne ciele pre integrovaný prístup k rovnosti mužov a žien v rámci politík Spoločenstva, ktoré patria do právomoci parlamentných výborov a delegácií.

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Eluned Morgan (A6-0216/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Corbett (PSE), písomne. – Státisíce voličov z môjho volebného obvodu v Yorkshire a Humberside ušetria peniaze za plyn a elektrinu v dôsledku týchto právnych predpisov. Opatrenia skombinujú zvýšenú energetickú účinnosť s nižšími nákladmi.

Hoci úplné oddelenie sa zatiaľ nedosiahlo, tieto právne predpisy nás priblížia k sieti, v ktorej spoločnosti nemôžu vlastniť výrobu elektrickej energie a jej distribúciu, a tak účtovať odberateľom príliš vysoké ceny. Vítam najmä skutočnosť, že to odberateľom poskytne aj právo zmeniť svojho dodávateľa plynu alebo elektriny počas troch týždňov bez poplatku a že to poskytuje právo na kompenzáciu v prípadoch, keď odberatelia dostanú chybné alebo oneskorené vyúčtovanie. Zavedú sa taktiež energeticky účinné inteligentné meracie systémy.

Tieto nové pravidlá sa pokladajú za listinu základných práv pre odberateľov plynu a elektriny. Spoločnosti mohli dlhý čas nútiť spotrebiteľov platiť príliš veľa za plyn a elektrinu. Voliči z môjho volebného obvodu uvidia prínos týchto právnych predpisov v znížení svojich výdavkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Teresa Riera Madurell (PSE), písomne.(ES) My v delegácii španielskych socialistov sme zastávali model oddelenia vlastníctva vertikálne integrovaných podnikov v oblasti plynu aj elektriny, pretože sa domnievame, že oddelenie dodávateľov/výrobcov od prepravcov dáva európskym spotrebiteľom skutočnú možnosť výberu a podporuje investície, ktoré sú v tomto sektore potrebné, čo znamená, že energia sa dostane na celé územie EÚ bez prerušenia. Hlasovala som však za balík pre vnútorný trh s plynom a elektrickou energiou, pretože:

(1) záujmy odberateľov sa dostali do centra revízie legislatívneho balíka;

(2) zahrnuli sme doň koncepciu energetickej chudoby a vyzvali členské štáty, aby do národných energetických akčných plánov zahrnuli kroky na riešenie problému energetickej chudoby a aby nielen zaistili, že najzraniteľnejší odberatelia dostanú energiu, ktorú potrebujú, ale taktiež zakázali odpojenie takýchto odberateľov v krízových časoch, a

(3) keďže oddelenie vlastníctva sa uskutoční až o päť rokov prostredníctvom antitrustového konania Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, zdôraznili sme inštitucionálnu architektúru, posilnenie právomoci novej európskej agentúry a nezávislosť regulačných orgánov.

 
  
MPphoto
 
 

  Gary Titley (PSE), písomne. – Najväčším zlyhaním jednotného trhu je to, že sa nepodarilo vytvoriť jednotný trh s energiou. Národné energetické politiky doviedli Európu do slepej uličky a prehnanej závislosti od drahých dovážaných fosílnych palív. Neexistuje ani európska energetická sieť, ani strategická politika skladovania energie. Naliehavo musíme diverzifikovať dodávky energie, znížiť spotrebu, podporiť nízkouhlíkovú energiu a vytvoriť pevný konkurenčný vnútorný trh.

To sú dôvody, pre ktoré podporujem tieto správy, ale obávam sa, že snaha nájsť kompromis vyhovujúci všetkým môže znížiť efektívnosť týchto právnych predpisov, takže je nesmierne dôležité, aby sme zavádzanie efektívne monitorovali.

Podporujem zlepšené opatrenia týkajúce sa práv spotrebiteľov a vítam uznanie energetickej chudoby ako vážneho spoločenského problému.

Stále ma znepokojuje nezáväzná povaha Agentúry EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky. V konečnom dôsledku môžeme zabezpečiť jednotný trh s energiou len vtedy, keď bude existovať európsky regulačný orgán so skutočnými právomocami.

Blahoželám Parlamentu, že doviedol členské štáty ďalej, ako chceli ísť. Je to ďalší príklad toho, ako Parlament zaručuje víťazstvo väčšieho európskeho cieľa nad jednotlivými národnými záujmami a protekcionizmom.

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Giles Chichester (A6-0235/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne.(PT) Tretí energetický balík musí postupne vytvoriť trh s energiou, ktorý bol až donedávna postavený na monopolnom systéme. Krok k liberalizácii si vyžaduje skutočnú a vytrvalú hospodársku súťaž a zdôrazňuje význam silnejšej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorá má zreteľne nezávislé právomoci.

Hlavným cieľom agentúry bude pomáhať regulačným orgánom na úrovni Spoločenstva vykonávať úlohy, ktoré majú členské štáty, a v prípade potreby koordinovať ich kroky. Agentúra bude taktiež vykonávať dohľad nad vnútornými trhmi s elektrickou energiou a zemným plynom a takto prispievať k snahe zvýšiť energetickú bezpečnosť.

Rád by som zdôraznil dôležitú úlohu tejto agentúry v budúcnosti energetickej politiky Európy, ktorú by mali charakterizovať konkurencieschopnejšie a odlišnejšie podmienky, vzdialené od monopolov minulosti, spolu s podmienkami zvýšenej bezpečnosti a lepšej efektívnosti, čo bude pre spotrebiteľov prínosom.

Tieto dôvody ma viedli k tomu, aby som hlasoval za túto správu.

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Alejo Vidal-Quadras (A6-0213/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne.(PT) Vítam prijatie tejto správy, ktorá predstavuje neoddeliteľnú súčasť dnes prijatého energetického balíka, pretože podľa môjho názoru predstavuje ďalší dôležitý krok k zlepšeniu kvality života európskych občanov.

Možnosť lepších prepojení medzi elektrickými sieťami a existencia silných a schopných regulačných orgánov, ktoré zaručujú trhovú transparentnosť a nadnárodnú spoluprácu, sú nesmierne dôležité činitele na zabezpečenie toho, aby si používatelia mohli užívať naozaj spravodlivé a konkurenčné služby.

Rozdelenie právomoci a spolupráca medzi členskými štátmi na trhoch s elektrickou energiou a zemným plynom predstavujú základný kameň pre existenciu skutočného európskeho trhu s energiou, ktorý sa snaží byť spravodlivý, dynamický a udržateľný.

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Antonio Mussa (A6-0238/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Predstavu otvoriť vnútorný trh s plynom hospodárskej súťaži podporujem bez výhrad. Je však nesprávne stanoviť, že členské štáty majú prijať konkrétne opatrenia na podporu širšieho využívania bioplynu a plynu z biomasy. O tom by mal rozhodovať každý členský štát samostatne. Preto som hlasoval proti návrhu, ktorý výbor predložil.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne.(PT) Tretí energetický balík prekonáva mnoho štrukturálnych rozporov z minulosti. Nemôžeme zabúdať na diskrimináciu nových dodávateľov energie alebo nedostatok transparentnosti v cenách a výbere dodávateľa. S týmto balíkom máme konečne šancu na dokončenie liberalizácie vnútorného trhu s energiou v rámci EÚ.

Prijatie tohto tretieho balíka a najmä tento návrh povedie ku konkurencieschopnejším, udržateľnejším a bezpečnejším európskym trhom s energiou.

Očakáva sa, že práva spotrebiteľa budú v centre procesu otvárania sa trhov vďaka dosiahnutej dohode, ktorá zahŕňa problematiku oddelenia vlastníctva a nezávislosti národných regulačných orgánov a aj podmienky na objasnenie zodpovedností medzi národnými orgánmi, Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky a Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav.

Hlasoval som za túto správu a očakávam, že trh sa stane transparentnejší pre odberateľov, ktorí budú mať prístup k podrobným informáciám a možnosť zmeniť dodávateľa energie bez poplatku.

 
  
  

– Správa: Dragoş Florin David (A6-0136/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne.(IT) Hlasujem za správu pána Davida o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA), ktorej cieľom je podporiť spoluprácu medzi európskymi orgánmi verejnej správy.

Tento program uľahčuje efektívnu a účinnú elektronickú cezhraničnú a medziodvetvovú vzájomnú súčinnosť medzi európskymi orgánmi verejnej správy a umožňuje im tak poskytovanie elektronických verejnoprospešných služieb, ktoré im môžu pomôcť vykonávať svoje činnosti a implementovať politiky Spoločenstva pre občanov a podniky. Uľahčí to voľný a neobmedzený pohyb, usadzovanie sa a zamestnávanie občanov v členských štátoch s cieľom zabezpečovať lepšie, efektívnejšie a prístupnejšie služby pre občanov a orgány verejnej správy.

Domnievam sa, že je vhodné podporiť medzinárodnú spoluprácu, a preto by program ISA mal byť otvorený aj pre účasť krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a kandidátskych krajín. Taktiež súhlasím, že by sa mala podnecovať spolupráca s ostatnými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami alebo subjektmi.

Účasť kandidátskych krajín na programe ISA je veľmi dôležitým krokom pri príprave ich orgánov verejnej správy na všetky úlohy a pracovné metódy vyplývajúce z členstva v EÚ. Domnievam sa, že by sa mala podrobne preskúmať možnosť využitia predvstupových finančných prostriedkov na tento účel.

 
  
  

- Odporúčania do druhého čítania: Eluned Morgan (A6-0216/2009), Giles Chichester (A6-0235/2009), Alejo Vidal-Quadras (A6-0213/2009), Antonio Mussa (A6-0238/2009), Atanas Paparizov (A6-0238/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Mary Lou McDonald (GUE/NGL), písomne. – Nemôžem podporiť dnešné správy, ktoré v podstate podporujú kroky Európskej komisie smerom k liberalizácii trhov s elektrickou energiou a plynom.

Naše skúsenosti v Írsku ukazujú, že liberalizácia a z nej vyplývajúca privatizácia nepriniesli riešenie problémov v energetickom sektore.

Ceny energie sa v Írsku zvýšili, čo v posledných rokoch najviac zasiahlo bežné rodiny a pracovníkov. V tomto čase hospodárskeho poklesu snaha EÚ o liberalizáciu v základných sektoroch hospodárstva dáva ešte menej zmyslu ako kedykoľvek predtým. Komisia a EÚ sa musia naučiť prestať skúšať tie isté staré, neúspešné, neoliberálne stratégie.

Mrzí ma, že „energetický balík“ si dnes medzi poslancami vyslúžil toľko podpory.

 
  
  

– Správa: Leopold Józef Rutowicz (A6-0137/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne.(IT) Hlasoval som za túto správu.

Dôsledky používania pesticídov na životné prostredie a zdravie boli predmetom rokovania na európskej úrovni a Európsky parlament prijal smernice o povolení a predaji pesticídov.

Toto opatrenie vytyčuje základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, s ktorými musia byť strojové zariadenia na aplikáciu pesticídov uvedené na trhu v súlade, aby mohli mať voľný pohyb v rámci Spoločenstva. Okrem ochrany spotrebiteľov sa tieto právne predpisy zameriavajú na ochranu zdravia a bezpečnosť pracovníkov.

Náklady výrobcov sa pravdepodobne presunú na používateľov prostredníctvom zvýšenia cien. Výsledné priemerné ročné zníženie používania pesticídov však povedie k úsporám na strane používateľov, ktorými sa vykompenzuje zvýšenie cien.

Navrhnutá smernica spĺňa svoj cieľ, t. j. zabezpečuje spoločnú úroveň ochrany životného prostredia a zároveň zabraňuje rozdrobenosti právneho rámca v Spoločenstve, ktorá by mohla spôsobovať vysoké náklady pre podniky hodlajúce obchodovať za hranicami.

 
  
MPphoto
 
 

  Janelly Fourtou a Andreas Schwab (PPE-DE), písomne. – V súvislosti s pozmeňujúcou a doplňujúcou smernicou 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach s ohľadom na strojové zariadenia na aplikáciu pesticídov by sme radi upozornili, že odkedy Európsky parlament prijal smernicu o strojových zariadeniach v roku 2006, zdôrazňujeme, že Európska komisia by mala prehodnotiť smernicu o traktoroch, aby zaistila koherentný prístup. Podľa nášho názoru traktory nepatria do definície strojového zariadenia, ako to stanovuje smernica o strojových zariadeniach. Existujúca smernica o traktoroch by mohla a mala by byť nahradená menej zložitým nariadením.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (PSE), písomne.(RO) Je všeobecne uznávanou skutočnosťou, že používanie pesticídov predstavuje hrozbu pre ľudské zdravie a životné prostredie. Cieľom tematickej stratégie trvalo udržateľného využívania pesticídov je zníženie rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré vyplývajú z používania pesticídov.

Harmonizácia požiadaviek na ochranu životného prostredia a postupov hodnotenia súladu strojových zariadení na aplikáciu pesticídov je predpokladom na dosiahnutie rovnakej úrovne ochrany životného prostredia v celej EÚ, ale aj na zabezpečenie spravodlivej súťaže medzi výrobcami a umožnenie voľného pohybu takýchto produktov v rámci Spoločenstva.

Správne navrhovanie a konštruovanie týchto strojových zariadení zohrávajú významnú úlohu pri znižovaní nepriaznivého vplyvu pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie. Za predpokladu, že postrekovače majú priemernú životnosť od 12 do 15 rokov, sa odhaduje, že v Spoločenstve sa každoročne nakúpi približne 125 000 až 250 000 nových postrekovačov. Postrekovače, ktoré vyhovujú novým požiadavkám z hľadiska životného prostredia, vďaka svojej väčšej efektívnosti používajú menej pesticídov, a tým znižujú čas potrebný na miešanie, plnenie, rozprašovanie a čistenie, nehovoriac o úsporách pre používateľov, ktorými sa vykompenzuje zvýšenie cien určitých typov postrekových zariadení.

Preto som hlasovala za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne.(PL) Smernica Európskeho parlamentu o strojových zariadeniach na aplikáciu pesticídov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach, znamená veľmi dôležitý pozmeňujúci a doplňujúci návrh pre právne predpisy.

Zameriava sa na harmonizáciu noriem týkajúcich sa ochrany životného prostredia a ľudského zdravia v Európskej únii. Harmonizácia právnych predpisov zároveň umožní cezhraničný pohyb zariadení v rámci EÚ na rovnocennom základe a to následne zvýši konkurencieschopnosť na európskom trhu.

Smernica bude od členských štátov vyžadovať, aby vykonávali pravidelné kontroly zariadení používaných v praxi na aplikáciu pesticídov a aby taktiež vytvorili systém pravidelnej údržby a kontrol zariadení. Smernica takto zníži používanie pesticídov (vďaka čomu bude ich vplyv na životné prostredie nižší) a bude mať kladný vplyv na zdravie spotrebiteľov a občanov, ktorí prichádzajú v práci do priameho kontaktu s pesticídmi.

 
  
  

– Správa: Ivo Belet (A6-0218/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Keďže takmer 25 % celkových emisií CO2 pochádza z cestnej dopravy, najväčšou úlohou EÚ je znížiť energetickú náročnosť dopravných prostriedkov a objemu uhlíkových zlúčenín, ktoré vypúšťajú do atmosféry. Podiel pneumatík na celkovej spotrebe paliva dopravného prostriedku je 20 až 30 %, takže zvýšená stálosť pneumatík by sa mala vnímať ako súčasť jednotného prístupu na zníženie spotreby paliva v cestnej doprave a objemu výfukových plynov, ktoré vozidlá vypúšťajú. V zozname cielených opatrení nachádzajúcich sa v akčnom pláne pre energetickú účinnosť, ktorého cieľom je zníženie spotreby o 20 % do roku 2020, sa taktiež zdôrazňuje, že jedným z možných spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa je označovanie pneumatík.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne.(PT) Vítam túto správu v presvedčení, že sa prejaví ako ďalší nástroj na zlepšenie poskytovania informácií spotrebiteľom a prispeje tak k transparentnejšiemu trhu, na ktorom si medzi produktmi môžeme informovane a vedome vybrať na základe jednoduchých noriem, ktoré sú však vedecky a technologicky odôvodnené.

Táto správa podľa mňa predstavuje ďalší krok smerom k udržateľnej Európe v oblasti energie tým, že umožňuje spotrebiteľom vybrať si také pneumatiky, ktoré znižujú spotrebu paliva ich vozidla.

Okrem toho možnosť výberu pneumatiky podľa výkonnostných vlastností je ďalším nástrojom, ktorý umožní spotrebiteľom, aby sa chránili a aby vhodne vybavili svoje vozidlá vzhľadom na štýl jazdy a poveternostné podmienky, v ktorých jazdia.

Rád by som taktiež zdôraznil užitočnú a technologicky orientovanú hospodársku súťaž, ktorú tento systém na trhu s pneumatikami vytvorí. Znamená to, že spotrebitelia budú môcť jasným a objektívnym spôsobom porovnať a taktiež pochopiť technologický pokrok medzi rôznymi značkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť. Keďže takmer 25 % celkových emisií CO2 pochádza z cestnej dopravy, zníženie energetickej náročnosti a emisií vozidiel je pre EÚ jednou z najnáročnejších úloh.

Zavedením systému označovania, ktorý zabezpečí poskytovanie náležitých informácií o palivovej úspornosti a priľnavosti a ďalších vlastnostiach, umožníme spotrebiteľom informovane si pri nákupe pneumatík vybrať.

Keďže podiel pneumatík na celkovej spotrebe paliva vozidla je 20 až 30 %, zvýšená trvalá udržateľnosť pneumatík by sa mala vnímať ako súčasť jednotného prístupu na zníženie spotreby paliva a následne emisií oxidu uhličitého do atmosféry.

 
  
MPphoto
 
 

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne.(FR) Táto správa je pochopiteľný kompromis, ktorý by mal konečným užívateľom umožniť informovane sa rozhodovať pri kúpe pneumatík, najmä čo sa týka palivovej úspornosti, priľnavosti za mokra a vonkajšieho hluku valenia.

Vítam zvýšenú pružnosť týkajúcu sa dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, keďže by mala výrobcom poskytnúť viac priestoru na opatrenia, aby sa predišlo znehodnoteniu zásob pneumatík. Ten druhý prípad by bol v rozpore so stanoveným environmentálnym cieľom.

Najcitlivejšími bodmi vo vzťahu k pneumatikám bolo bezpochyby povinné odlievanie do každej bočnice alebo na ňu, energetická hospodárnosť, index priľnavosti na mokrom povrchu a emisie hluku. Na základe tejto požiadavky by výrobcovia pneumatík museli nahradiť všetky odlievacie formy, čo predstavuje vysoké náklady. Podľa môjho názoru by takáto požiadavka ešte väčšmi ohrozila odvetvie pneumatík, ktoré v dôsledku hospodárskej krízy už utrpelo veľké škody.

 
  
MPphoto
 
 

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Existujú veľmi dobré dôvody, aby sme sa snažili o zlepšenú energetickú účinnosť a nižšie emisie z vozidiel. Harmonizovaný systém označovania pneumatík vozidiel v EÚ je však problematický. Najmä predchádzajúce skúsenosti s označovaním poskytujú dôvod na starostlivé zváženie.

Zoberme si napríklad systém označovania pre výrobky pre domácnosť. Neochota priemyslu postupne zvyšovať požiadavky na označovanie určitej energetickej triedy napríklad chladničiek vyústila do systému označovania, ktorý je v súčasnosti úplne komplikovaný a ťažko pochopiteľný. Niektoré priania politikov, ako podporiť pokračujúci rozvoj a poskytnúť spotrebiteľom veľmi potrebnú pomoc, namiesto toho obmedzili vývoj lepších výrobkov a sťažili spotrebiteľom správny výber.

Domnievam sa, že EÚ môže zohrať významnú úlohu pri znižovaní vplyvu vozidiel na životné prostredie. Na rozdiel do Komisie a výboru by som však namiesto podrobného nariadenia podporil zvýšenie minimálnych požiadaviek pre tých výrobcov pneumatík, ktorí chcú predávať svoje výrobky na vnútornom trhu. Politici v EÚ by mali skôr vytvoriť udržateľné a prospešné rámce pre spoločnosť a podniky a nie kontrolovať každý detail. Keďže Komisia a príslušný výbor sa nestotožňujú s mojím názorom, rozhodol som sa hlasovať proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Gary Titley (PSE), písomne. – Vítam túto správu ako nevyhnutný doplnok právnych predpisov o typovom schvaľovaní všeobecnej bezpečnosti motorových vozidiel, schválených začiatkom tohto roka, ktoré sa venujú najmä environmentálnym a bezpečnostným normám pre pneumatiky.

Musíme mať bezpečnejšie, palivovo úspornejšie a tichšie pneumatiky. Hluk z cestnej dopravy, na ktorom má významný podiel hluk z pneumatík, je hlavnou príčinou ochorení. Zníženie spotreby paliva bude veľkým prínosom pre spotrebiteľov v čase narastajúcej úspornosti, ale taktiež zníži emisie CO2 a prispeje k ambicióznym cieľom v oblasti zmiernenia zmeny klímy.

Spotrebitelia sa prostredníctvom systému označovania budú môcť informovane rozhodnúť pri kúpe pneumatík, ale taktiež sa budú môcť rozhodovať, aké auto si kúpia.

Musíme však sledovať efektívnosť nálepiek. Musíme zaistiť, že im spotrebitelia budú skutočne rozumieť, lebo inak bude všetko úsilie zbytočné.

 
  
  

– Správa: Adina-Ioana Vălean (A6-0138/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Súhlasím, že regulácia cien hlasových volaní by mala pokračovať. Keď sa prijalo nariadenie (ES) č. 717/2007, ceny hovorov medzi sieťami sa zreteľne neznížili, ale ostali blízko horného limitu stanoveného nariadením.

Myslím si, že oblasť uplatnenia nariadenia sa musí rozšíriť, aby zahŕňala aj SMS správy. V dôsledku prehnane vysokých cien, ktoré musia spotrebitelia platiť, sa, žiaľ, zdá, že v súčasnosti je potrebná regulácia veľkoobchodných i maloobchodných cien SMS, a preto hlasujem za toto nariadenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne.(PT) V zásade nesúhlasím s tým, aby zákonodarný orgán zasahoval do trhu a určoval ceny. Domnievam sa, že trh by si mal stanoviť vlastné ceny v súlade so základnými pravidlami zdravej hospodárskej súťaže.

Práve toto chýba vo vzťahu k roamingu a ospravedlňuje zásah Európskeho parlamentu do stanovenia hornej hranice cien, pod ktorou si musia telekomunikační prevádzkovatelia konkurovať. Hlasoval som za toto nariadenie, ktoré sa neobmedzuje výlučne na uskutočnené alebo prijaté volania, ale zahŕňa aj SMS správy a dátový roaming.

EÚ, ktorá presadzuje voľný pohyb svojich občanov, nie je súdržná v oblasti pravidiel trhu, ktoré sa končia alebo sú obmedzované pri prekročení hraníc.

V súčasnosti je prevažná väčšina ľudí stále neochotná používať mobilný telefón v zahraničí, pretože sa obáva účtu za roaming. Hlasoval som za toto nariadenie práve preto, aby sa zaistili nižšie poplatky pre roamingových zákazníkov a zároveň posilnili pravidlá transparentnosti tvorby cien.

Je to konkrétny prípad toho, ako EÚ ovplyvňuje náš každodenný život. Keď sa európski občania vrátia z dovolenky alebo z pracovnej cesty v zahraničí, odteraz budú vedieť, že nižší účet za mobilný telefón majú vďaka EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Konstantinos Droutsas (GUE/NGL), písomne.(EL) EÚ presadzuje rýchlejšiu kapitalistickú reštrukturalizáciu v oblasti mobilných telekomunikačných služieb tým, že rozširuje uplatňovanie nariadenia, o ktorom diskutujeme, na všetky služby ponúkané mobilnými telefónnymi spoločnosťami.

Smernica posilňuje postavenie európskych monopolov vo vzťahu k ich medzinárodným konkurentom. Predlžuje dobu platnosti nariadenia, aby uľahčila prevzatia a zlúčenia spoločností, ktoré zaistia vyššie kapitálové výnosy.

Uplatňovanie smernice posilnilo monopolné spoločnosti. Predpokladaný horný limit pre roamingové ceny sa obchádza používaním metódy minimálneho účtovacieho času, a teda zvyšovaním cien za poskytované služby a ziskov spoločností, ako to povoľujú kompetentné audítorské orgány. Plánované rozdelenie cien medzi veľkoobchodné a ostatné mobilné telefónne služby, ako sú SMS správy a hlasové správy, nebude pre zákazníkov prospešné, ale zvýši kapitálové zisky.

Sme zásadne proti liberalizácii a privatizácii telekomunikačných trhov, ktoré povedú k zníženiu štandardu služieb a rozpredaniu majetku jednoduchých občanov. Žiadame pracovníkov, aby vyjadrili spoločný nesúhlas s EÚ a jej politikou namierenou proti jednoduchým občanom a aby zmenili rozdelenie moci na politickej úrovni prostredníctvom blížiacich sa volieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Komisia chce rozšíriť súčasnú reguláciu cien za roaming, aby pokrývala nielen hlasové volania, ale aj prenos SMS správ a dátový roaming. Európsky parlament odporúča miernejšiu formu regulácie a poukazuje na to, že cenová regulácia by mala byť dočasná a z dlhodobého hľadiska by mal vysoké roamingové poplatky odstraňovať trh. Hlasoval som za stanovisko Európskeho parlamentu, keďže vo vzťahu k trhu je trochu liberálnejšie ako návrh Komisie. Hlasoval som proti legislatívnemu uzneseniu, keďže cenová regulácia z dlhodobého hľadiska pôjde de facto nesprávnym smerom.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Mobilné telefóny sú v tejto dobe súčasťou každodenného života a veľká časť populácie bez nich už nikdy nikam nechodí. Či sa používajú na pracovný alebo súkromný účel, je druhoradé. V každom prípade vo všetkých formách komunikácie, či už ide o telefonické hovory alebo multimediálne správy, internetovú komunikáciu alebo surfovanie na internete, vznikajú náklady, ktoré prevádzkovatelia účtujú zákazníkom.

Je pochopiteľné, že tieto náklady sú vyššie v zahraničnej sieti, a nie v domácej sieti prevádzkovateľa, čo znamená, že od príchodu medzinárodného mobilného telefonovania sme stále svedkami obrovského zneužívania týchto roamingových poplatkov.

V niektorých prípadoch zákazníci museli akceptovať neprimerane vysoké účty, ktoré neboli doložené žiadnym univerzálne použiteľným výpočtom. Prostredníctvom tejto iniciatívy, ktorá nielenže jednotlivým občanom uľahčuje orientovať sa v spleti poplatkov, ale ich aj normuje, Únia konečne robí niečo v prospech obyvateľov Európy. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (PSE), písomne.(RO) Hlasovala som za túto správu, pretože nové nariadenie zavádza preventívne mechanizmy a mechanizmy na zaručenie transparentnosti cien pre roamingové dátové služby, takže občania/zákazníci budú lepšie rozumieť metóde účtovania, čo im umožní kontrolovať si výdavky a vyhnúť sa „šoku z faktúr“.

Stanovenie limitov za roamingové hlasové a SMS služby, prijatie opatrení zaručujúcich transparentnosť a zavedenie preventívneho mechanizmu pre veľkoobchodné tarify za dátové služby stále dávajú prevádzkovateľom voľnú ruku v hospodárskej súťaži na trhu a rozlišujú ich ponuky v rámci zavedených limitov. Preto majú nové malé podniky šancu konkurovať neprimeraným veľkoobchodným tarifám hlavných prevádzkovateľov.

Súčasný spôsob účtovania roamingových hlasových volaní účtovaných na základe šesťdesiatsekundových jednotiek vytvára skryté náklady pre spotrebiteľov, ktoré v porovnaní s bežným eurotarifným účtom za roamingové služby zvyšujú účet za uskutočnené volania približne o 24 % a o 19 % za prijaté volania.

Nariadenie musí poskytnúť dostatočnú úroveň ochrany spotrebiteľov a umožniť im využívať roamingové dátové služby pohodlným spôsobom a bez neodôvodnenej záťaže telekomunikačných prevádzkovateľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne.(PT) Dokončenie vnútorného trhu je jedným zo základných cieľov EÚ, a preto je naše spoločné úsilie o dosiahnutie najlepších možných podmienok pre hospodársku súťaž v rozličných hospodárskych odvetviach také dôležité. Globalizácia obchodu, podnikov a komunikácie je jeho súčasťou. Preto je táto správa o mobilnom komunikačnom trhu veľmi dôležitá.

Výsledok dohody v prvom čítaní, ktorým je skutočnosť, že nariadenie vstúpi do platnosti v júli 2009, je pre Parlament víťazstvom. Táto správa stanovuje podmienky nielen pre zlepšenú transparentnosť a ochranu spotrebiteľa, ale aj pre hospodársku súťaž, ktorá je spravodlivejšia a jasnejšia pre všetkých, od priemyslu až po spotrebiteľov.

Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. – (SV) Dnes som sa rozhodol zdržať hlasovania o druhom roamingovom nariadení, ktoré navrhuje reguláciu cien pre mobilné telefónne služby v zahraničí. Návrh, ktorý bol kompromisom veľkých skupín, obsahuje veľa dobrých myšlienok vrátane väčšej informovanosti zákazníkov, ktorá im umožní po pobyte v zahraničí vyhnúť sa vysokým účtom za telefón.

Dôvod, prečo som sa zdržal hlasovania, nie je komplikovaný. Nemyslím si, že politici v EÚ by mali stanovovať ceny na voľnom trhu. Základnou podstatou trhového hospodárstva je, že ceny ovplyvňuje ponuka a dopyt, a nie to, čo politici v Bruseli považujú za „spravodlivé“. Cenová regulácia na základe prvého nariadenia o roamingu už existuje. Výsledkom je, že prevádzkovatelia sa zhromažďujú v okolí cenového stropu, čo pre zákazníkov neprináša úžitok.

Našou úlohou ako politikov je zaistiť, aby na vnútornom trhu fungovala dobrá hospodárska súťaž. Súhlasím, že to nie je prípad roamingových služieb, ale namiesto cenovej regulácie v sovietskom štýle by bolo lepšie mať opatrenia podporujúce hospodársku súťaž, ako napríklad zákaz pre veľkých prevádzkovateľov používať cenovú diskrimináciu proti menším prevádzkovateľom, ktorí chcú vstúpiť do zahraničných sietí.

 
  
MPphoto
 
 

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne.(PL) Vysoké ceny roamingových služieb v Európskom spoločenstve sú problémom, ktorý brzdí proces európskej integrácie a obmedzuje slobodu pohybu občanov Európskej únie.

V dnešnom hlasovaní som podporil návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 717/2007 a smernica č. 2002/21/ES a ktoré od 1. júla 2009 do 2011 bude postupne znižovať maximálnu cenu za používanie roamingu v rámci EÚ.

Maximálna cena za uskutočnené a prijaté volania sa každý rok zníži o 4 centy a v roku 2011 sa bude rovnať výške 0,35 EUR za minútu za uskutočnené volania a 0,11 EUR za minútu za prijaté volania. Okrem toho od 1. júla 2009 budú musieť prevádzkovatelia uplatňovať sekundovú tarifikáciu a zaslanie textovej správy nebude stáť viac ako 0,11 EUR. Cena za prenos dát sa taktiež zníži, a to na 0,50 EUR za megabajt v roku 2011.

Rozhodne túto správu podporujem. Je to ďalší krok smerom k sociálnej Európe, v ktorej sú na prvom mieste ľudia, ich voľnosť, sloboda a zvýšenie životnej úrovne.

 
  
  

– Správa: Renate Weber (A6-0247/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE), písomne.(PL) Tretia a šiesta smernica (78/855/EHS a 82/891/EHS) o zlúčení, splynutí a rozdelení akciových spoločností v súčasnosti obsahujú zoznam podrobných požiadaviek týkajúcich sa podávania správ, ktoré musia zlučujúce a rozdeľujúce sa spoločnosti spĺňať. To zahŕňa rozsiahle náklady. Prostriedky na informovanie akcionárov ustanovené v smerniciach boli navrhnuté pred 30 rokmi a nezohľadňujú technologické možnosti, ktoré ponúka dnešná doba. To vytvára zbytočné náklady, ktoré musia znášať spoločnosti.

V tejto súvislosti by sme mali privítať návrh Komisie na zníženie administratívnej záťaže, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.

Osobitná podpora by sa mala poskytnúť snahe zacielenej na prispôsobenie opatrení oboch smerníc do najväčšej možnej miery v oblastiach odstránenia duplicity požiadaviek na odborné posudky, sprístupnenia navrhovaných podmienok zlúčenia a splynutia a prispôsobenia ustanovení tretej a šiestej smernice druhej smernici vo vzťahu k ochrane veriteľov.

Bolo by taktiež vhodné zaviesť pre spoločnosti povinnosť týkajúcu sa uverejňovania všetkých informácií o sebe na svojich internetových stránkach a internetové adresy zahrnúť do centrálnej elektronickej platformy, ktorú Komisia už zanedlho definitívne schváli. Táto požiadavka nepochybne prispeje k väčšej transparentnosti najmä v súvislosti so zavedením ďalšej povinnosti, ktorou je aktualizácia zverejnených údajov. Zámerom vyššie navrhovaného riešenia je uľahčiť európskym spoločnostiam každodenné fungovanie. Skutočné zníženie administratívnej záťaže bude závisieť od spôsobu, akým budú toto riešenie členské štáty, spoločnosti a samotní akcionári uplatňovať.

 
  
  

– Dočasná dohoda o obchode s Turkménskom (B6-0150/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Richard James Ashworth (PPE-DE), písomne. – Britskí konzervatívci nemohli schváliť absolutórium za plnenie európskeho rozpočtu za rok 2007, oddiel Európska rada. Už štrnásty za sebou nasledujúci rok bol Európsky dvor audítorov schopný vydať len vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov Európskej únie. Sme si vedomí pripomienok audítorov, že okolo 80 % transakcií EÚ vykonávajú agentúry pôsobiace v členských štátoch na základe dohôd o spoločnom riadení. Audítori neustále informujú, že úroveň kontroly a skúmania využívania fondov EÚ v členských štátoch je nedostatočná. Na riešenie tohto pretrvávajúceho problému vstúpila Rada v roku 2006 do medziinštitucionálnej dohody, ktorá im nariaďuje zaviesť certifikáciu na tie transakcie, za ktoré sú zodpovedné. So znepokojením poukazujeme na to, že väčšina členských štátov si doteraz nesplnila povinnosti v uspokojivej miere, a preto napriek tradičnej „džentlmenskej dohode“ medzi Parlamentom a Radou neudelíme absolutórium dovtedy, kým si členské štáty nesplnia povinnosti v zmysle medziinštitucionálnej dohody.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré sa venuje obchodnému vzťahu medzi EÚ a Turkménskom. Podľa veľmi podrobných správ organizácií Human Rights Watch, Amnesty International a Inštitútu otvorenej spoločnosti je Turkménsko jednou z najnižšie hodnotených krajín na svete pre porušovanie mnohých základných slobôd vrátane slobody tlače, slobody prejavu a slobody zhromažďovania. Som rád, že toto uznesenie zdôrazňuje, že hoci zmeny, ktoré priniesol prezident Berdymuchamedov, sú vítané, EÚ v Turkménsku očakáva podstatné zlepšenie v oblasti ľudských práv.

 
  
  

– Správa: Daniel Caspary (A6-0085/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Hlasoval som proti tejto dočasnej dohode s Turkménskom aj napriek tomu, že obdivujem prácu pána spravodajcu Casparyho. Pred niekoľkými rokmi som mal možnosť s delegáciou z Výboru pre zahraničné veci navštíviť túto krajinu, keď ju viedol Turkmenbaši so svojou knihou Ruhnama. Odvtedy sa situácia trochu zlepšila, ale Amnesty International a ďalšie mimovládne organizácie stále odhaľujú závažné problémy a porušovanie ľudských práv v tejto krajine. Zlepšenie nedospelo do takej miery, aby som v súčasnosti s radosťou hlasoval za dohodu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. – Hlasoval som proti tejto správe, ktorá chcela dať parlamentný súhlas (schválenie) dočasnej dohode o obchode medzi EÚ a Turkménskom. Minulý rok Európsky parlament tvrdil, že pokiaľ Turkménsko nesplní päť kritérií v oblasti ľudských práv, s dohodou súhlasiť nebude. Tieto kritériá sú: povolenie pre Červený kríž voľne pracovať v krajine; prestavba vzdelávacieho systému so zavedením medzinárodných noriem; prepustenie všetkých politických väzňov a väzňov svedomia; odstránenie vládnych prekážok pri cestovaní do zahraničia a voľný prístup nezávislých mimovládnych organizácií a orgánov OSN pre ľudské práva, aby sledovali vývoj v celej krajine. Som presvedčený, že Turkménsko nesplnilo ani jedno z týchto kritérií, a preto som veľmi sklamaný, že sa tejto dočasnej dohode o obchode dal súhlas na jej uzatvorenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – Chcel by som pánovi Casparymu poďakovať za všetku prácu vo Výbore pre medzinárodný obchod, ktorú vykonal v súvislosti s týmito konkrétnymi právnymi predpismi zameranými na zlepšenie vzťahov EÚ a Turkménska.

Obchodné dohody EÚ s touto krajinou, ktoré sa nemenili už 20 rokov, sa musia najmä v časoch obrovského svetového finančného rizika modernizovať.

Táto nová dočasná dohoda s Turkménskom nebude znamenať len obchodné a hospodárske prínosy, ale taktiež očakávame, že sa zlepší regionálna bezpečnosť vo všetkých oblastiach: od väčšej podpory ľudských práv a demokracie k lepším výsledkom v boji proti obchodovaniu s drogami a ľuďmi a k udržateľnej účasti Turkménska na obnove Afganistanu tým, že poskytne pomoc členským štátom EÚ pri práci v tejto krajine. Zanedbateľné nie je ani to, že lepšie vzťahy s Turkménskom budú krokom k posilneniu energetickej bezpečnosti v Európe.

Pridal som sa k našim kolegom a podporujem právne predpisy, ktoré navrhuje pán Caspary. Naďalej budeme musieť podnikať všetky opatrenia, aby sme zaistili, že táto krajina sa zúčastní spoločného úsilia, ktoré jej pomôže na ceste za úspechom.

 
  
MPphoto
 
 

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne.(PL) Vzťahy medzi Európskymi spoločenstvami a Turkménskom sú v súčasnosti upravené Dohodou o obchode a obchodnej a hospodárskej spolupráci uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ZSSR v roku 1989.

Úroveň hospodárskeho rozvoja a najmä ochrana ľudských práv sú v Turkménsku nepochybne nedostatočné. Turkménsko nesplnilo viacero požiadaviek v humanitárnej oblasti (vrátane skutočnosti, že Červený kríž stále nemá povolené v Turkménsku pracovať).

Domnievam sa, že schválenie dočasnej dohody o obchode medzi Európskym spoločenstvom a Turkménskom a zároveň jasné stanovenie podmienky, že do piatich rokov sa budú uplatňovať demokratické zásady a normy ľudských práv podobné ako v EÚ, budú pre Turkménsko motiváciou a prejavom dobrej vôle zo strany Spoločenstva. Schválenie dohody môže taktiež prispieť k zlepšeniu života obyvateľov Turkménska a podnietiť hospodárske reformy.

Podpísanie dohody o partnerstve a spolupráci môžeme zvažovať len vtedy, keď sa dosiahne viditeľné zlepšenie v oblasti rešpektovania demokratických zásad a ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Charles Tannock (PPE-DE), písomne. – Rád by som pri tejto príležitosti vysvetlil jeden z množstva dôvodov, prečo som dnes hlasoval za užšie obchodné vzťahy medzi EÚ a Turkménskom. Spoločná politika vonkajšej energetickej bezpečnosti EÚ, ktorú britskí konzervatívci plne podporujú, uznáva význam nových trás transkaspického plynovodu na zásobenie Európy ropou a plynom. Tieto transkaspické trasy by mali byť plne zahrnuté do plynovodov južného koridoru vrátane plynovodov Nabucco, South Stream a White Stream. Zníženie závislosti od ruských dodávok energie je kľúčové pre našu spoločnú politiku energetickej bezpečnosti a spoločnú zahraničnú politiku.

Z tohto dôvodu by sme mali byť aktívni a pričiniť sa o vznik partnerstva s Turkménskom tým, že podporíme dočasnú dohodu o obchode, ktorá pomôže podnietiť zlepšenie v oblasti domácich reforiem a ľudských práv v tejto krajine.

 
  
  

– Správa: Gunnar Hökmark (A6-0236/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (UEN), písomne. – Jadrová energia je v Európe skutočnosťou. Je pravdou, že my v Írsku s tým nie sme spokojní, ale akceptujeme právo všetkých krajín na výber vlastnej kombinácie zdrojov energie. Skutočnosť, že naši susedia využívajú jadrovú energiu, znamená, že túto záležitosť si nemôžeme dovoliť ignorovať.

Práve minulý týždeň došlo v jadrovej elektrárni v Sellafielde k vážnemu zlyhaniu bezpečnosti a zariadenie na uskladnenie jadrového materiálu v Sellafielde, nádrž B30, je pravdepodobne jedným z najzávažnejších problémov jadrového priemyslu v Európe. Nádrž B30 je skladisko pre veľký objem jadrového materiálu, ktorý sa dostatočne nespracúva už desaťročia.

Preto podporujem návrh na ustanovenie rámca EÚ pre jadrovú bezpečnosť, ktorý posilní nezávislosť národných dozorných orgánov a zabezpečí vysokú úroveň transparentnosti v otázke bezpečnosti jadrových zariadení.

Podporil som pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto správe, ktoré viac posilnia bezpečnostné opatrenia a požiadavky. Aj keď v Írsku nemáme jadrové elektrárne, našich občanov môže postihnúť zlyhanie bezpečnosti niekde inde. EÚ musí v čo najvyššej miere zaistiť ochranu našich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Crowley (UEN), písomne. (GA) Musíme prijať skutočnosť, že jadrová energia sa v Európe vyrába a bude sa vyrábať. V Írsku s tým nie sme spokojní, ale rešpektujeme právo každého členského štátu na výber vlastných zdrojov energie. Pokiaľ sa jadrové elektrárne budú nachádzať v susedných štátoch, nemôžeme túto záležitosť ignorovať.

Minulý týždeň došlo v Sellafielde k zlyhaniu bezpečnosti a zariadenie na uskladnenie jadrového odpadu, nazývané nádrž B30, je jedným z najväčších problémov jadrového priemyslu v Európe. V nádrži B30 sa nachádza obrovské množstvo nespracovaného jadrového odpadu.

Preto plne podporujem návrh vzťahujúci sa na rámec Spoločenstva týkajúceho sa jadrovej bezpečnosti, ktorý zaistí vysokú úroveň a transparentnosť bezpečnostných noriem v jadrových elektrárňach.

Hlasoval som za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých cieľom je posilniť tento návrh. Hoci v Írsku nemáme žiadne jadrové elektrárne, problémy s bezpečnosťou v elektrárňach iných krajín Európy by mohli mať dôsledky aj pre obyvateľov Írska. Je na Európskej únii, aby zaistila, že obyvatelia našej krajiny budú v tejto súvislosti úplne chránení.

 
  
MPphoto
 
 

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Tak ako každý, kto má výhrady k dlhodobej bezpečnosti jadrových elektrární, ani ja nie som celkom spokojný s touto správou. Súhlasím, že tí, ktorí pracujú v tomto odvetví, sú oddaní profesionáli. Súhlasím, že nehôd je málo a sú zriedkavé. Problémom sú však dôsledky, ktoré môžu byť v prípade nehody ďalekosiahle. Nemôžeme zabudnúť na jadrovú nehodu na Urale, ktorú opísal Roy Medvedev, na nehodu v jadrovej elektrárni Three Mile Island, ktorá umocnila udalosti filmu Čínsky syndróm, ktorý sa začal v kinách premietať len pár dní pred nehodou, ani na nehodu v Tokaimure v Japonsku, a nakoniec ani na Černobyľ, s ktorého následkami žijeme dodnes. Najtragickejšie však tieto nehody zasiahli ľudí a deti, ktorí bývali v bezprostrednom okolí alebo sa narodili rodičom, ktorí tam boli.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne.(PT) Jadrová energia bude mať v našej spoločnosti dôležitú úlohu v budúcnosti energetiky. Následkom toho a so zreteľom na plánované budúce zariadenia v Európe je dôležité stanoviť rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť.

Správa pána Hökmarka sa postará o to, aby v budúcich jadrových zariadeniach v Európe boli zaistené najlepšie a najbezpečnejšie podmienky. Vytvorí sa jasný rámec s nezávislými a silnými národnými dozornými orgánmi spolu so systémom udeľovania licencií na jadrové zariadenia a systémom kontroly týchto zariadení.

Budúci význam jadrovej energie si vyžaduje dokonalé podmienky na jej využívanie a dokonalé podmienky na výmenu základných informácií, aby sme mohli zaviesť jednotné bezpečnostné podmienky najvyššej kvality.

Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE), písomne. – (DE) Delegácia Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) podporuje vytvorenie nezávislého úradu pre dohľad nad jadrovými elektrárňami s právne záväznou možnosťou odpojenia nebezpečných jadrových elektrární zo siete.

 
  
  

– Správa: Raül Romeva i Rueda (A6-0253/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. – (SV) Rozhodli sme sa hlasovať proti tejto správe o systéme kontroly v rámci spoločnej rybárskej politiky. Samozrejme, vítame návrhy na zvýšené opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie pravidiel, ale kritizujeme dôraz kladený na kontrolu rekreačného rybolovu. Je neodôvodnené regulovať rekreačný rybolov, keď za problémy, ako napríklad prekročenie rybolovného limitu, je vlastne zodpovedný rybársky priemysel.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne.(PT) Mrzí nás veľké odmietnutie, ktoré nášmu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu vyjadrila väčšina v Parlamente, ktorý v súlade s ustanoveniami zakotvenými v Ústave Portugalskej republiky, inak povedané, týkajúcimi sa národnej zvrchovanosti, a ako časť úsilia na zaistenie rešpektovania týchto ustanovení, uviedol, že tento návrh nariadenia by mal rešpektovať, a nie ohrozovať kompetenciu a právomoc členských štátov v súvislosti s kontrolou dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky.

Mrzí nás veľké odmietnutie, ktoré vyjadrila väčšina v Parlamente našim pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré by boli zabránili Európskej komisii nezávisle vykonávať inšpekcie bez predchádzajúceho upozornenia vo výlučných hospodárskych zónach (VHZ) a na územiach členských štátov, zakázať podľa jej vlastného uváženia rybolovné činnosti a pozastaviť alebo zrušiť platby finančnej pomoci Spoločenstva členskému štátu a ktoré by boli taktiež zabránili členskému štátu vykonať inšpekciu svojho rybárskeho plavidla vo VHZ iného členského štátu bez predchádzajúceho povolenia.

Ak sa tento návrh nariadenia, o ktorom budú európske inštitúcie ďalej rokovať, prijme v súčasnej podobe, bude predstavovať ďalší útok na národnú zvrchovanosť prostredníctvom zahrnutých požiadaviek týkajúcich sa zariadení a postupov, v súvislosti s ktorými sme upozornili, že sú pre portugalské rybné hospodárstvo úplne nedostatočné.

Preto sme hlasovali proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Lang a Fernand Le Rachinel (NI), písomne.(FR) V roku 2008 bolo vyradených z prevádzky 165 rybárskych lodí. V roku 2009 už bolo oznámené, že sa ich vyradí 225.

Rybné hospodárstvo vo Francúzsku veľmi trpí, pretože francúzska vláda a Brusel sa rozhodli obetovať francúzsky rybolov v záujme európskej hospodárskej a obchodnej politiky.

A tak Nórsko, krajina mimo Európskej únie, ktorá si však vyjednala s Bruselom hospodárske dohody týkajúce sa plynu, má 80 % kvót na tresku, čo sa rovná 500 000 tonám ročne. Francúzsko má však prístup len k 9 000 tonám ročne, z ktorých len 700 ton pochádza z Lamanšského prielivu a Severného mora.

Ako sa za týchto okolností nemôžete cítiť zle, keď ste svedkami záhuby francúzskych rybárov? Prečo sa Brusel a francúzska vláda snažia zosnovať skazu celého sektora nášho hospodárstva? Dôvodom sú záujmy euroglobalistov a dogma voľného obchodu.

Štvormiliónový balík, ktorý prisľúbil minister poľnohospodárstva a rybného hospodárstva ako finančnú kompenzáciu za odstavenie lodí, ktoré dosiahli svoje rybolovné kvóty, tento problém nevyrieši. Je naliehavo a nesmierne potrebné zrušiť pre francúzskych rybárov tieto diskriminačné a skazonosné európske kvóty.

 
  
MPphoto
 
 

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Európsky parlament dnes hlasoval za zahrnutie športového a rekreačného rybolovu do spoločnej rybárskej politiky. Týmto EÚ začala regulovať jednu z našich najobľúbenejších foriem trávenia voľného času.

Tento návrh je nezmyselný. Po prvé, rybolovné vody patria jednotlivým krajinám, nie Bruselu. Po druhé, činnosť rekreačných rybárov neovplyvňuje zásoby do veľkej miery. Po tretie, tieto právne predpisy nebude možné dodržiavať. Pozrime sa len na Švédsko, ktorého pobrežie je dlhé 11 500 km. Veria byrokrati EÚ a členovia tohto Parlamentu tomu, že bude možné nepretržite sledovať, čo sa deje na celom území? Zákon, ktorý nie je možné uplatňovať, je obzvlášť zlý zákon.

Na druhej strane ma tento návrh veľmi neprekvapil. EÚ je ako parný stroj, ktorý sa začal valiť za svojím cieľom – stať sa plnoprávnym federálnym štátom. Je mohutný, ťažký a je veľmi náročné ho zastaviť, keď sa už raz rozbehol. Každého, kto sa mu postaví do cesty, zrazí na zem.

Dnes je čierny deň pre tých z nás, ktorí chcú celistvú a efektívnu európsku spoluprácu, ale je to čierny deň najmä pre rekreačných rybárov vo všetkých členských štátoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastiano (Nello) Musumeci (UEN), písomne. (IT) Cieľ tohto návrhu nariadenia, a to zaručiť systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky prostredníctvom európskej agentúry, je bezpochyby chvályhodný a rieši množstvo požiadaviek zo strany Parlamentu a Európskej komisie, ktoré obe inštitúcie vyslovujú už roky. Nariadenie taktiež navrhuje, hoci nesmelo, zavedenie a uplatňovanie uvedených pravidiel rovnakým spôsobom v 27 členských štátoch.

Hoci podporujem celkové poňatie znenia návrhu (zachovať kultúru rešpektovania pravidiel, aby sme zabezpečili správne uplatňovanie spoločnej rybárskej politiky), myslím si, že v tomto prípade sa, žiaľ, nebrali do úvahy osobitné vlastnosti rybolovu v Stredozemnom mori.

Jedným z príkladov je požiadavka zaviesť systém monitorovania plavidiel umiestnený na družici (VMS) na plavidlá dlhšie ako 10 metrov. Môže to byť veľmi dobré pre veľké rybárske lode v Severnom mori, ale nie pre lode v Stredozemnom mori, ktoré sú malé, často bez kajuty a používajú sa na „drobný rybolov“. Predstavuje to takisto problém vysokých nákladov, ktoré treba znášať, ale ktoré by sa dali prekonať, keby Spoločenstvo bolo ochotné poskytnúť spolufinancovanie vo výške 80 %, ako to bolo vhodne predložené v doplňujúcom a pozmeňujúcom návrhu 20.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Simpson (PSE), písomne. – Podporím túto správu, pretože sme prijali doplňujúce a pozmeňujúce návrhy 48 a 49 a odmietli doplňujúci a pozmeňujúci návrh 93 v súvislosti s rekreačným rybolovom.

Zahrnutie rekreačného rybolovu do rybárskych kvót členských štátov je pre mňa neprijateľné.

Ak vážne hovoríme, že rekreačný rybolov ničí naše zásoby rýb, tak nám podľa mňa uniká podstata problému týkajúca sa poklesu zásob rýb. Táto podstata spočíva v prekročení rybolovných limitov podnikmi venujúcimi sa priemyselnému rybolovu na svojich rybárskych plavidlách.

Dodržiavanie SRP žiadame práve od nich, a nie od rekreačných rybárov, ktorí sa venujú svojej záľube.

 
  
  

– Správa: Cornelis Visser (A6-0206/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Roger Knapman a Thomas Wise (NI), písomne. – Spoločná rybárska politika má mnoho nedostatkov a je nesmierne škodlivá pre britské hospodárstvo a životné prostredie. Hoci uznávame, že potrebujeme zmenu, aby sa situácia zlepšila, väčšina inovácií a osvedčených postupov očividne pochádza z členských štátov a samotných rybárov. Hlasovali sme preto proti tejto správe, ktorá dáva viac kompetencií do rúk Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Wise (NI), písomne. – Spoločná rybárska politika má mnoho nedostatkov a je nesmierne škodlivá pre britské hospodárstvo a životné prostredie. Hoci uznávam, že potrebujeme zmenu, aby sa situácia zlepšila, väčšina inovácií a osvedčených postupov očividne pochádza z členských štátov a samotných rybárov. Hlasoval som preto proti tejto správe, ktorá dáva viac kompetencií do rúk Komisie.

 
  
  

– Správa: Simon Busuttil (A6-0251/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  John Attard-Montalto a Louis Grech (PSE), písomne. – Vo svojom mene a v mene kolegu Louisa Grecha by som rád povedal, že hoci sme hlasovali za túto správu, chceli by sme zdôrazniť tieto skutočnosti:

podporujeme spoločnú prisťahovaleckú politiku;

domnievame sa, že v súvislosti s národným záujmom nie je Pakt o prisťahovalectve uspokojivý;

vyjadrujeme sklamanie, pretože správa sa jasne a priamo nevyjadruje o záväznom/povinnom rozdelení zaťaženia;

poznamenávame, že každá spolupráca je cenná, ale EÚ nesmie zasahovať do toho, aký druh bilaterálnych dohôd sa medzi krajinou pôvodu a tranzitnou krajinou dosiahne;

nesúhlasíme s udelením práva voliť nelegálnym prisťahovalcom z dôvodu demografickej situácie na Malte;

nesúhlasíme s jednotným systémom schengenských víz namiesto vnútroštátnych systémov, ak to zvyšuje byrokraciu a spôsobuje nižšiu pružnosť systému.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Boursier (PSE), písomne.(FR) Vítam prijatie správy pána Busuttila, hoci pripúšťam, že nepodporujem všetky jej body, najmä pochvalné prijatie uzatvorenia Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle. Moja skupina hlasovala za vypustenie tohto odkazu vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ale v tejto otázke sme patrili k menšine. To isté platilo aj pre zvýšenú úlohu agentúry FRONTEX v súvislosti s návratmi.

Vzhľadom na konečný výsledok som však hlasovala za túto správu, aby som sa dôrazne vyjadrila v prospech otvorenia zákonných ciest pre prisťahovalectvo. Preto podporujem uznanie potreby na prácu migrantov v EÚ, potrebu zvýšenej konzultácie so zástupcami občianskej spoločnosti, slobodu pohybu v EÚ po piatich rokoch legálneho pobytu v členskom štáte, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a uplatnenie najvhodnejších opatrení v súvislosti s uplatňovaním smernice o návrate osôb a na záver, čo je najdôležitejšie, právo voliť v miestnych voľbách, bod, proti ktorému sa európska pravica neľútostne postavila.

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Bradbourn (PPE-DE), písomne. – Britskí konzervatívci hlasovali proti tejto správe na základe toho, že neakceptujú potrebu spoločnej prisťahovaleckej politiky EÚ a že Spojené kráľovstvo si musí ponechať úplnú kontrolu nad svojimi štátnymi hranicami.

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (NI), písomne.(NL) Hlasoval som proti tejto správe, pretože obsahuje množstvo neakceptovateľných prvkov. Na úvod by som rád povedal, že podľa predpokladov bude EÚ potrebovať 60 miliónov nových prisťahovalcov do roku 2050. Vzhľadom na súčasné problémy s masovým prisťahovalectvom je to nezmyselný návrh. Taktiež sa navrhuje, aby sa modrá karta netýkala len zamestnancov s vysokou kvalifikáciou. To by sme potom mohli otvoriť brány dokorán.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne.(PT) Spoločný prístup k prisťahovalectvu v EÚ je nevyhnutný. Nemôžeme pripustiť, aby v spoločnom priestore bez vnútorných hraníc existoval rozdrobený a nesúrodý prístup, pretože každé opatrenie alebo politika v oblasti prisťahovalectva v jednom členskom štáte má nevyhnutne dôsledky pre všetky ostatné členské štáty.

Preto podporujem vytvorenie spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky založenej na vysokej úrovni politickej a operačnej solidarity, vzájomnej dôvere a spoločnej zodpovednosti.

Prijatie Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle bolo obrovským krokom týmto smerom vedúcim ku koherentnejšej prisťahovaleckej politike, ktorá je kontrolovaná a spojená s potrebami pracovného trhu v európskych krajinách a taktiež s dostupnými zdrojmi týkajúcimi sa ubytovania, zdravotníctva a vzdelávania. Jej cieľom je aj intenzívny boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

Skvelá správa pána Busuttila rešpektuje tento prístup. Jej jediným problémom je doplňujúci a pozmeňujúci návrh predložený Skupinou socialistov v Európskom parlamente, ktorý ohrozuje rezolútnosť nášho boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, keďže každý prisťahovalec s legálnym pobytom na území príslušného členského štátu bude určite mať právo voliť v súlade so stanovenými podmienkami. Preto podporujem alternatívne uznesenie predložené pánom spravodajcom, ktorý sa opäť usiloval dosiahnuť kompromis prijateľný pre každého.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o spoločnej prisťahovaleckej politike pre Európu, keďže prisťahovalectvo je jedným z najnaliehavejších problémov, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Pri riešení problému prisťahovalectva môžeme prijať politiku, ktorá ho mení na príležitosť.

Prisťahovalectvo je spoločná záležitosť krajín EÚ, a preto musia konať zosúladene, aby našli vhodné riešenie tohto problému. Táto správa sa snaží zahrnúť všetky aspekty prisťahovalectva a podporuje vytvorenie spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky založenej na vysokej úrovni politickej a operačnej solidarity.

Okrem toho zahŕňa aj opatrenia umožňujúce prisťahovalcom zúčastňovať sa na občianskom a politickom živote spoločnosti, v ktorej žijú, pričom ide predovšetkým o účasť v politických stranách a odboroch, a poskytuje im možnosť voliť v miestnych voľbách.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne.(PT) Správa s 91 článkami musí evidentne zahŕňať niektoré z aspektov, s ktorými súhlasíme. Hoci sa táto správa snaží vykresliť veci ružovo, je nesmierne zlá, a preto sme ju, pochopiteľne, odmietli.

„Dôrazne podporuje vytvorenie spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky“, víta „inštitucionálne dôsledky Lisabonskej zmluvy, najmä rozšírenie spolurozhodovacieho postupu a hlasovania kvalifikovanou väčšinou na všetky prisťahovalecké politiky„ a „prijatie Európskeho paktu o prisťahovalectve“, inými slovami, nehumánnu prisťahovaleckú politiku založenú na bezpečnosti, ktorá kriminalizuje, vykorisťuje a selektuje prisťahovalcov.

Ak existovali nejaké pochybnosti o cieľoch EÚ, potom ich táto správa rozptyľuje: migrácia „zostáva nevyhnutnosťou z hľadiska uspokojenia (…) potrieb trhu práce“ (takmer „60 miliónov migrujúcich pracovníkov do roku 2050“). Preto musíme vyvinúť „profily prisťahovalectva“, ktoré by sa „sústreďovali na potreby pracovného trhu“, a preto potrebujeme „zvýšiť príťažlivosť EÚ pre vysokokvalifikovaných pracovníkov“, najmä prostredníctvom modrej karty, teda nehumánneho obrazu prisťahovalcov, v ktorom jasne vystupujú ako pracovná sila na vykorisťovanie.

Viac ako spoločnú politiku potrebujeme rozdielnu politiku, ktorá ochraňuje práva prisťahovalcov a bojuje proti základným príčinám prisťahovalectva.

 
  
MPphoto
 
 

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne.(PL) Hlasoval som za prijatie správy pána Busuttila. Je to dôležitá správa, pretože migrácia je jedným z najzávažnejších problémov Európskej únie. Mali by sme byť ochotní pripustiť, že nie sme celkom schopní využiť dobré aspekty migrácie alebo predchádzať situáciám, ktoré sa v žiadnom prípade nedajú nazvať prospešnými.

Ďalším problémom je, že migrácia sa prejavuje v jednotlivých členských štátoch rozlične a rozdiely v tomto ohľade sú veľké. Pre niektoré štáty je migrácia obrovský spoločenský, finančný a politický problém. Pre ostatné je to bezvýznamná záležitosť, ktorá nevzbudzuje veľa pozornosti. To sú okrem iného dôvody, prečo je také ťažké vytvoriť a zaviesť jednotnú prisťahovaleckú politiku. Rovnako by sme si mali uvedomiť, že pre mnoho ľudí je ďalšia existencia v Európe doslova otázkou života a smrti. Tým, že ich pošleme späť do krajiny pôvodu, ich vlastne možno odsúdime na smrť. Preto by nástroje prisťahovaleckej politiky mali byť pružné, aby sme ich mohli prispôsobovať individuálnym prípadom konkrétnych ľudí. Ďakujem veľmi pekne.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Lang a Fernand Le Rachinel (NI), písomne.(FR) Spoločná prisťahovalecká politika založená na uľahčovaní otvárania možností legálneho prisťahovalectva si nemôže získať našu podporu. Správna politika by mala byť od takejto politiky diametrálne odlišná.

Táto správa, opakujem, je založená, na nebezpečných odporúčaniach Komisie, ktoré sa nachádzajú v zelenej knihe z 11. januára 2005 venovanej hospodárskej migrácii. Táto správa odhaduje, že počet migrujúcich pracovníkov, ktorých bude EÚ pravdepodobne potrebovať do roku 2050, je 60 miliónov, a preto zdôrazňuje potrebu otvoriť možnosti legálnej migrácie.

Ako je možné, že sa niekomu nezdá nemorálne odporúčať uprostred hospodárskej, finančnej a spoločenskej krízy otvorenie našich trhov zahraničným pracovníkom, keď naše národné pracovné miesta sú ohrozené a nezamestnanosť je obrovská?

Uprostred krízy potrebujeme, práve naopak, zaviesť hospodárske a spoločenské ochranné opatrenia a zaistiť pracovné miesta, ale aj poskytnúť sociálnu pomoc našim občanom.

Na záver by som rád dodal, že táto správa je založená na nesprávnej domnienke, že otvorením možností pre legálne prisťahovalectvo sa výrazne zníži alebo úplne zmizne to nelegálne. Vieme, že nič také sa nestane a že, práve naopak, legálne prisťahovalectvo je predchodcom prisťahovalectva bez obmedzení.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Právo na azyl sa stane prostriedkom masového prisťahovalectva v nevídanej miere. Dvere Európy by sa dokorán otvorili rozvojovému svetu. Ak to necháme na multikultúrnych vizionárov, koncepcia rodiny sa rozšíri natoľko, že bez akéhokoľvek problému sa budú môcť prisťahovať celé kmene.

Okrem toho možnosť vydávajúcej väzby sa obmedzí, žiadatelia o azyl budú mať prístup na pracovný trh a rozšíri sa základné ustanovenie, ktoré sa na nich vzťahuje. To by vytváralo ešte väčší nátlak na domáci pracovný trh, najmä počas hospodárskej krízy, a na daňových poplatníkov, ktorí by museli hlbšie načrieť do svojich vreciek. Preto neexistuje iná možnosť, len túto správu odmietnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne.(EL) Správa o spoločnej prisťahovaleckej politike zaujíma kladné stanovisko k prisťahovaleckej politike EÚ naklonenej monopolom a k tomu, že Európsky parlament sa na nej podieľal. Zároveň navrhuje, aby sa v ďalšom štádiu prijali opatrenia na náklady prisťahovalcov v ešte reakčnejšom kurze.

Správa si osvojuje základnú zásadu prisťahovaleckej politiky EÚ ako nástroj pre potreby pracovného trhu, teda ziskovosť európskych monopolov. S týmto zámerom vopred odsúdila uplatnenie politiky cukru a biča vo vzťahu k prisťahovalcom. Na jednej strane teda víta neprijateľný Pakt o prisťahovalectve a azyle a žiada posilnenie agentúry FRONTEX, lepšie zhromažďovanie informácií a donucovacie opatrenia proti prisťahovalcom, ktorí nemajú pre európsky kapitál žiadny význam. Na druhej strane víta atraktívnosť a legalizáciu vysokokvalifikovaných prisťahovalcov a cyklické a dočasné prisťahovalectvo, ktoré potrebuje kapitál, a navrhuje opatrenia na integráciu legálnych prisťahovalcov, aby boli priamo dostupní pre zamestnávateľov.

Jedinou odpoveďou na túto reakčnú politiku je začlenenie prisťahovalcov do hnutia robotníckej triedy a spoločný boj prisťahovalcov a miestnych pracovníkov proti politike EÚ namierenej proti jednoduchým občanom a prisťahovalcom, ako aj boj proti kapitálu a domáhanie sa svojich práv a bohatstva, ktoré vytvárajú.

 
  
  

– Správa: Eva Lichtenberger (A6-0224/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Teraz nastal správny čas pre politiku TEN-T založenú na pätnásťročných skúsenostiach, aby sa náležite vyjadrila o svojich cieľoch a opatreniach. Musíme prehodnotiť projekty a opatrenia, klásť väčší dôraz na koordináciu EÚ a snažiť sa získať hodnovernejšie záväzky zo strany členských štátov pri uplatňovaní prioritných projektov, s ktorými súhlasili.

Prioritné projekty a mapy TEN-T boli zmesou veľkých a nákladných vnútroštátnych projektov dopravnej infraštruktúry. Niektoré z 30 predchádzajúcich projektov TEN-T nebolo možné fyzicky uplatniť, zatiaľ čo ďalšie projekty, najmä v nadväznosti na rozšírenie EÚ, sa stali obzvlášť dôležitými, ale nedostali sa na zoznam.

Súčasná hospodárska kríza nás môže znovu podnietiť, aby sme sa touto logikou pri investíciách do dopravnej infraštruktúry riadili. Potrebujeme však uvážené projekty a investície do dopravnej infraštruktúry EÚ, aby sme ju počas ďalších 10 – 20 rokov rozvinuli. Rozhodnutia o projektoch dopravnej infraštruktúry by mali vychádzať z dôkladného hodnotenia nákladov a výnosov, stability a európskeho cezhraničného prínosu.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne.(PT) Táto správa prináša usmernenia „pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete“ (TEN-T). V súčasnosti sa to týka 30 prioritných projektov „motivovaných predovšetkým národnými záujmami“ – aké iné záujmy by sa mali brať do úvahy, záujmy nadnárodných spoločností? – ktoré získajú takmer 5,3 miliardy EUR v rámci spolufinancovania z prostriedkov Spoločenstva.

Správa zapadá do predstavy „transeurópskych dopravných sietí“, založenej na rozširovaní vnútorného trhu a na zväčšovaní kapitalistickej konkurencie a koncentrácie. Preto „zdôrazňuje potrebu začlenenia cieľov… lisabonskej stratégie“ a obhajuje prispôsobenie TEN-T „meniacim sa trhovým podmienkam“ podľa „týchto kritérií: ekonomická životaschopnosť, väčšia konkurencieschopnosť, podpora jednotného trhu“ a rozvoj prostredníctvom „verejno-súkromných partnerstiev“ (napríklad pridelením „určitého podielu z výnosov z mýtneho pri cestnej infraštruktúre na financovanie projektov TEN-T“).

Sotva mesiac pred koncom súčasného legislatívneho obdobia nemôže väčšina v tomto Parlamente odolať tomu, aby požiadala Európsku komisiu, aby tá „do konca svojho mandátu predložila legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa otvorenia trhov domácej železničnej osobnej dopravy od 1. januára 2012“.

Nakoniec, aby uspokojila záujmy veľkých hospodárskych a finančných skupín v súvislosti s rozširovaním ich vplyvu do východnej Európy, správa zdôrazňuje, že spojenia medzi západnou a východnou Európu sú prioritou.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne.(RO) Rozvoj a rozširovanie transeurópskej dopravnej siete sú absolútne nevyhnutné pre upevňovanie vnútorného trhu a podporu súdržnosti Európskej únie. To je dôvod, prečo som hlasoval za alternatívu C, ktorú navrhla spravodajkyňa Eva Lichtenbergerová. Tento prístup umožní v budúcnosti využiť všetky druhy dostupných finančných zdrojov pre dopravu a infraštruktúru, aj keď úplne neposkytuje prostriedky, ktoré by zaručovali účinnú implementáciu, vzhľadom na početné rozdielne národné záujmy.

Každá iná alternatíva vrátane návrhu, ktorý predložila skupina PPE-DE, by mohla znemožniť členským štátom použitie kohéznych fondov ako súčasti politiky súdržnosti na iné projekty dopravnej infraštruktúry než prioritné projekty TEN-T. V dôsledku toho by mohlo Rumunsko prísť o možnosť využitia kohéznych fondov pre oblasť dopravy, pričom Rumunsko tieto finančné prostriedky veľmi potrebuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne.(PT) Táto správa hodnotí realizáciu 30 prioritných projektov TEN-T, ktorých meškanie má veľký vplyv na budúcnosť trvalo udržateľnej európskej dopravnej politiky. Napriek ťažkostiam je nevyhnutné pokračovať v zmenách, ktoré sú potrebné na zavedenie intermodálnych spojení, najmä pre občanov a náklad. Do úvahy treba brať rozličné aktuálne problémy, siahajúce od bezpečnostných po regionálne otázky, sociálne, hospodárske a finančné dispozície, ako aj problematiku životného prostredia. Preto treba zdôrazniť potrebu integrovaného a koherentnejšieho prístupu k dopravnej sieti.

Význam cezhraničných spojení pre pokrok v budovaní európskej dopravnej siete je zrejmý. Preto podporujeme zlepšené prepojenia medzi všetkými druhmi dopravy, predovšetkým tými, ktoré majú väčšie ťažkosti s transformáciou a rozvojom, ako je železničná alebo námorná doprava. Je potrebné zaviesť lepšie spojenia s námornými prístavmi a letiskami a k naplneniu tohto cieľa určite prispeje správna realizácia projektov transeurópskej siete.

Správa odráža niektoré z týchto záležitostí, ale poradie priorít, ktoré považujem za vhodné, sa nedodržiava v celom texte. Preto som hlasoval proti.

 
Posledná úprava: 19. augusta 2009Právne oznámenie