Predseda. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o záveroch samitu G20.

  Petr Nečas, úradujúci predseda Rady. – (CS) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, 2. apríla 2009 sa v Londýne stretli hlavy štátov a vlád krajín skupiny G20, aby diskutovali o ďalších krokoch na ceste k ozdraveniu svetového hospodárstva a prevencii budúcich kríz súčasného rozsahu. Na tomto stretnutí sa hlavy štátov a vlád zaviazali urobiť všetko, čo bude nevyhnutne potrebné, aby došlo k obnoveniu dôvery, hospodárskeho rastu a zamestnanosti, k náprave finančného systému tak, aby sa obnovil tok úverov, k posilneniu finančnej regulácie a obnoveniu dôvery na trhu, k financovaniu a reforme našich medzinárodných finančných inštitúcií tak, aby účinne pomohli prekonať túto krízu a k predídeniu budúcim krízam. Zároveň sa hlavy štátov a vlád zaviazali, že v záujme posilnenia prosperity budú propagovať celosvetový obchod a investície a odmietnu protekcionizmus, a že pripravia hospodárstvo na všeobecne prístupné, ekologicky ohľaduplné a trvalo udržateľné oživenie a rast.

EÚ a jej návrhy a postoje zohrali veľmi podstatnú úlohu. V mnohých oblastiach, ak nie vo väčšine, totiž EÚ a európski členovia skupiny G20 boli ťahúňom, alebo jedným z ťahúňov, práce v prípravných skupinách a významným spôsobom ovplyvnili nielen šírku dosiahnutého konsenzu, ale aj konečnú podobu dohodnutých návrhov. Toto sa týkalo oblasti regulácie finančného trhu, dozoru nad ním a celej transparentnosti finančného systému, odmietnutia protekcionizmu, tlaku na dokončenie rozvojového programu z Dauhy, prístupu k hospodárskemu oživeniu vrátane dôrazu na nevyhnutnosť spriechodniť finančný sektor vyčistením od znehodnotených aktív a formovanie základov budúceho trvalo udržateľného svetového hospodárstva. V neposlednom rade to bol záväzok krajín EÚ poskytnúť finančnú injekciu Medzinárodnému menovému fondu (MMF), ktorý nielen ovplyvnil ochotu ďalších krajín prijať podobné záväzky, ale predovšetkým zohral dôležitú, ak nie kľúčovú úlohu, v rozhodnutí, že stabilizácia hospodárstiev, ktoré si nedokážu pomôcť samy, nebude vedená cestou hľadania ad hoc riešení a bilaterálnej pomoci, ale že na ňu systematicky využijeme multilaterálne inštitúcie, ktoré na tento účel máme, a že im týmto spôsobom okrem finančného posilnenia vrátime aj rešpekt a autoritu.

Dovoľte mi preto, aby som sa z odstupu pozrel na to, čo londýnsky samit skupiny G20 môže znamenať pre svetové hospodárstvo a konkrétne pre Európsku úniu.

Začnem spomienkou na rok 1933. V júni 1933 sa v Londýne zišli zástupcovia 66 krajín, aby sa pokúsili vytvoriť spoločný plán obnovy svetového hospodárstva uprostred veľkej hospodárskej krízy. Londýnsku menovú a ekonomickú konferenciu, ktorá si dala za cieľ oživiť celosvetový obchod, stabilizovať ceny a obnoviť zlatý štandard ako základ menového systému, zorganizovala Liga štátov a zišla sa v podobnej globálnej hospodárskej situácii, akú zažívame teraz. V priebehu mesiaca však táto konferencia skončila krachom a následnou stratou dôvery, ďalším prepadom hospodárstiev a reťazovou devalváciou mien s cieľom posilniť vlastné hospodárstvo na úkor ostatných. Európske krajiny sa obrátili do seba, americké hospodárstvo dospelo k izolacionizmu, ktorý trval mnoho rokov. Keď sa recesia menila na hlbokú depresiu, rástla nezamestnanosť a sociálne napätie a politické dôsledky napätia viedli až k 2. svetovej vojne. V týždňoch pred londýnskym samitom v roku 2009 bolo ťažké nepripomínať si analógie s londýnskym samitom z roku 1933. Našťastie sa zdá, že svet sa zo skúsenosti poučil, aspoň nateraz.

Po mnohých mesiacoch sklamaných očakávaní a nádejí, nízkej dôvery v trhy a prehlbujúcej sa recesie bolo takmer politickým imperatívom, aby samit skupiny G20 skončil úspechom. Bola to úloha horšia ako nočná mora vzhľadom na to, ako významne sa líšili očakávania rôznych skupín a rôznych krajín, aj vzhľadom na to, že niektoré tieto očakávania neboli celkom realistické. Je príliš skoro na to, dámy a páni, aby sme mohli posúdiť, či stretnutie skupiny G20 skončilo úspechom. Avšak týždne, ktoré uplynuli od samitu, nás oprávňujú k opatrnému optimizmu, že samit skutočne bol bodom zlomu v tejto celosvetovej recesii a že sa môže stať aj kľúčovou historickou udalosťou v celosvetovej hospodárskej spolupráci. Má aj šancu obstáť v skúške času a zapísať sa do histórie podobne významne ako Brettonwoodská konferencia z roku 1944, ktorej niektoré výsledky predurčili podobu celosvetovej hospodárskej spolupráce na štvrťstoročie a iné ju spoluvytvárajú aj po 60 rokoch.

Historický význam základov položených na samite skupiny G20 sa ale ukáže až vtedy, keď všetky záväzky z tohto samitu budú splnené, ak vôbec budú splnené. Napriek tejto nevyhnutnej rezervovanosti existujú štyri dôvody, prečo londýnsky samit skupiny G20 môžeme hodnotiť ako úspešný štart hospodárskeho oživenia a novej, trvalo udržateľnejšej podoby svetového hospodárstva a celosvetového hospodárskeho rozhodovania.

Po prvé, samit G20 skutočne posilnil dôveru v hospodárstvo a v trhy. Doteraz nebolo toto posilnenie dôvery závratné a je prirodzené, že plný návrat dôvery bude trvať istý čas. Najpodstatnejší z hľadiska posilnenia dôvery bol spôsob, akým účastníci samitu G20 vystupovali. Tvárou v tvár hlbokému celosvetovému prepadu udržali jednotu a dospeli k širokému konsenzu.

Kľúčové pre dôveru v súčasnom období neistoty bolo aj to, že účastníci samitu G20 potvrdili niektoré základné hospodárske paradigmy: jadrom, srdcom nášho plánu na celosvetové oživenie musia byť pracovné miesta, potreby a záujmy ľudí, ktorí sa neboja práce, a to na celom svete, nielen v bohatých, ale aj v chudobných krajinách. V srdci nášho plánu na celosvetové ozdravenie musia byť potreby a záujmy nielen ľudí dnes aktívnych, ale aj budúcich generácií. Oživenie nemôže ísť na úkor záujmov našich detí a vnukov. Jediným spoľahlivým základom trvalo udržateľnej globalizácie a rastúcej prosperity je otvorené svetové hospodárstvo postavené na trhových princípoch, účinnej regulácii a silných globálnych inštitúciách.

Po druhé, samit skupiny G20 vyslal veľmi silný signál, zrejme najsilnejší za posledných 60 rokov, že svet sa v hospodárskom rozhodovaní o záležitostiach celosvetového dosahu vracia k multilateralizmu. V záveroch samitu hlavy štátov a vlád deklarovali presvedčenie, že prosperita je nedeliteľná a že ak má byť hospodársky rast udržateľný, štáty sa na ňom musia spolupodieľať. Ak existuje ponaučenie, ktoré si zo súčasnej celosvetovej krízy môžeme vziať, potom je to poznanie, že náš hospodársky údel nás všetkých spája. Sme na jednej lodi, malé aj veľké krajiny, otvorené alebo izolované. Prepojenosť našich hospodárstiev nám najmä v posledných 10 – 15 rokoch priniesla nesmierne výhody v podobe dlhého obdobia bez rozsiahlych konfliktov, v podobe nebývalej hospodárskej prosperity, najrýchlejšieho celosvetového hospodárskeho rastu v ľudskej histórii, v podobe stoviek miliónov ľudí, ktorí dostali šancu dostať sa z extrémnej chudoby. Priniesla rozšírenie trhov pre našich výrobcov, nízku infláciu a nízku nezamestnanosť. Za žiadnu cenu by sme sa týchto výhod nemali vzdať. To nevyhnutne vyžaduje koordináciu našej politiky v dobrých aj v zlých časoch a samit krajín skupiny G20 toto poznanie potvrdil.

Po tretie, hlavy štátov a vlád dosiahli konsenzus aj v tých otázkach, kde ešte pred rokom alebo pred deviatimi mesiacmi bol konsenzus takmer nepredstaviteľný. Záväzky z Londýna zavŕšili tri mesiace intenzívnych diskusií na pracovnej úrovni a sú skutočne prelomové. Ak budú naplnené a uvedené do praxe, určite budú dobrým základom prevencie, aby sme sa v budúcich desaťročiach vyhli podobne ničivým krízam, ako je tá súčasná.

Po štvrté, vrcholná schôdza zmenila podobu priestoru pre celosvetovú hospodársku spoluprácu a viedla k novému rozdeleniu síl. Najväčším novovznikajúcim hospodárstvam sa dostalo plného uznania ich úlohy vo svetovom hospodárstve. Rozvinuté krajiny a rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva tiež spoločne uznali, že stabilita a prosperita chudobných krajín a najzraniteľnejších sociálnych skupín všade vo svete je vo vlastnom záujme nás všetkých. Ide o strategicky významnú zmenu. Pre Európu to znamená, že bojovať o udržanie svojej pozície v celosvetovom hospodárskom rozhodovaní bude musieť s novou víziou a s dobre premyslenou politikou. Len samotná veľkosť hospodárstva EÚ a dedičstva minulosti na udržanie jej významnej strategickej úlohy v celosvetovom hospodárskom rozhodovacom systéme nebude do budúcnosti stačiť.

Napriek tomu boli z pohľadu EÚ výsledky londýnskeho samitu nesporným úspechom. Samit súhlasil so všetkými prioritami, na ktorých sa vrcholní predstavitelia členských štátov EÚ dohodli v záveroch Európskej rady z 19. – 20. marca 2009. Londýnsky samit skupiny G20 odmietol protekcionizmus, zaviazal sa k zodpovednej a trvalo udržateľnej hospodárskej politike, podporil multilateralizmus a súhlasil so všetkými prioritami regulácie finančného odvetvia, ktoré členské štáty EÚ kolektívne považovali za zásadné. Ako už bolo povedané, vo viacerých oblastiach boli členské krajiny EÚ kľúčovými ťahúňmi rokovaní v rámci skupiny G20, alebo jedným z ťahúňov. Viacero otázok však po londýnskom samite G20 ostáva otvorených.

Po prvé, v oblasti finančnej regulácie a dozoru je aj napriek nesmiernemu pokroku v posledných mesiacoch viacero otázok v štádiu polotovarov a práce na nich pokračujú. Na úrovni EÚ, samozrejme, existuje jasná mapa a harmonogram na nasledujúce dva mesiace a rozdelenie úloh medzi Európsku komisiu, Európsku centrálnu banku, Európsku finančnú komisiu, Radu ECOFIN a júnovú Európsku radu. Tento program okrem iného zahŕňa aj okamžitú úlohu podniknúť rozhodné kroky v oblasti účtovných štandardov, ktoré európskym bankám umožnia podnikať v porovnateľných konkurenčných podmienkach s americkými bankami.

Po druhé, v oblasti celosvetového obchodu potvrdili vrcholní predstavitelia krajín skupiny G20 v Londýne svoj predchádzajúci záväzok zo stretnutia vo Washingtone, že nebudú vytvárať nové bariéry obchodu. Samit skupiny G20 tiež potvrdil záväzok dokončiť rozvojový program z Dauhy „s ambicióznym a vyváženým výsledkom“. Tento záväzok už však bol tiež prijatý na samite skupiny G20 vlani v novembri, kde sa hlavy štátov a vlád dokonca zaviazali, že dohoda rozvojového programu z Dauhy bude dosiahnutá do konca roku 2008. Ostáva preto otázkou, do akej miery je závažný tento záväzok tentoraz. A predsa vrcholní predstavitelia skupiny G20 v Londýne znovu vyhlásili, že odteraz budú rozvojovému programu z Dauhy venovať svoju osobnú pozornosť a že zaručia, aby mu tiež bola venovaná politická pozornosť na všetkých budúcich medzinárodných stretnutiach, ktoré budú z tohto hľadiska relevantné. Pre EÚ musí tlak na dosiahnutie týchto dohôd byť jednou z kľúčových priorít.

Po tretie, účastníci samitu skupiny G20 prijali záväzok, že na podporu obnovenia úverových tokov, hospodárskeho rastu a pracovných miest vo svetovom hospodárstve poskytnú 1,1 miliardy USD, a to prostredníctvom Medzinárodného menového fondu (MMF) a multilaterálnych rozvojových bánk. Detaily tohto záväzku je ešte potrebné dohodnúť a vyjasniť. Uvedený záväzok má štádium krátkodobé, strednodobé a dlhodobé, pričom krátkodobé štádium zahŕňa aj 75 miliárd EUR, ktoré členské štáty EÚ prisľúbili MMF na obnovu stability platobných bilancií krajín v prípade, že sa takáto potreba akútne objaví. Ani detaily tohto záväzku ešte nie sú spracované a ministri financií našich krajín musia na podobe a mechanizme tohto záväzku pracovať.

Pokiaľ ide o strednodobé a dlhodobé záväzky posilniť multilaterálne inštitúcie, patrí k nim záväzok poskytnúť MMF bezprecedentne veľký, mnohostranný úver vo výške 500 miliárd USD. Okrem toho londýnsky samit viedol k záväzku, že krajiny skupiny G20 podporia novú emisiu SDR (zvláštnych práv čerpania), teda vlastnú menu MMF, ktorú môžu členské krajiny MMF používať na vzájomné platby. Záväzok hovorí o 250 miliardách SDR. Mnohostranný úver aj emisie SDR si budú vyžadovať nielen pomerne komplikované technické návrhy, ale aj súhlas oprávnených orgánov MMF, rokovanie so zúčastnenými krajinami a ratifikáciu dohôd národnými parlamentmi členských krajín. To všetko môže trvať aj niekoľko rokov, je preto potrebné, aby sme v očakávaniach boli pevní, ale realistickí.

Uvedené záväzky boli spojené aj s dohodou, že krajiny skupiny G20 urobia všetko, čo je v ich silách, pre rýchle uskutočnenie reformy rozhodovacej štruktúry MMF z apríla 2008, ktorú zatiaľ brzdí pomalá ratifikácia v národných parlamentoch. Krajiny skupiny G20 taktiež požiadali MMF, aby urýchlil nasledujúce kolo reformy členských podielov a hlasovacích práv tak, aby bola pripravená v januári 2011. Tejto nadchádzajúcej reforme musia členské štáty EÚ venovať dostatočnú pozornosť, pretože pri nej mnoho členských krajín EÚ, možno aj väčšina, môže stratiť možnosť priamej aj nepriamej účasti svojich národných vyslancov pri rozhodovaní v MMF a priamy prístup k informáciám. K reforme navyše dôjde v kontexte posilňujúcej sa úlohy MMF v celosvetovom hospodárskom rozhodovaní. Doteraz bola táto problematika na okraji pozornosti mnohých členských štátov EÚ, ale v nasledujúcich mesiacoch by jej nemala uniknúť.

Po štvrté, ostáva jedna oblasť, ktorú bude potrebné seriózne a dôkladne prediskutovať a riešiť. Tou je celosvetová nerovnováha a otázka celkového globálneho menového systému budúcnosti. Tieto otázky neboli na programe londýnskeho samitu vedome a zámerne a tak ostávajú na zozname oblastí, kde je práca ešte pred nami. V tomto kontexte stojí za zmienku, že to bola práve neschopnosť dosiahnuť dohodu o globálnom menovom systéme, na ktorej stroskotal londýnsky samit v roku 1933. V dnešnej dobe nie je táto otázka o nič jednoduchšia ako vtedy. EÚ musí tejto problematike venovať primeranú pozornosť, pretože jej riešenie ostáva jednou z dôležitých ingrediencií trvalo udržateľného hospodárskeho oživenia a prevencie devastujúcich celosvetových kríz.

Na záver mi, dámy a páni, dovoľte, aby som sa poďakoval Veľkej Británii, krajine predsedajúcej skupine G20, za zorganizovanie vrcholnej schôdze a predovšetkým za zorganizovanie celého procesu diskusií a rokovaní na pracovnej úrovni v týždňoch a mesiacoch, ktoré samitu predchádzali. Organizátori odviedli skvelú prácu a zaslúžia si naše veľké uznanie, pretože k dosiahnutému pokroku a k rozsahu dohodnutého konsenzu prispeli významným dielom.

Je nádej, že rokovania vrcholných predstaviteľov krajín skupiny G20 v Londýne začnú novú a úspešnú éru celosvetovej hospodárskej spolupráce. Som presvedčený, že má nezanedbateľnú šancu. Závery samitu skupiny G20 v Londýne sú veľmi dobrým východiskom pre čo najrýchlejšie ukončenie celosvetovej hospodárskej krízy. Otvorila sa aj možnosť zmeniť podobu budúceho prepojeného svetového hospodárstva tak, aby bolo lepšie pripravené na dlhodobo udržateľnú výrobu a koordináciu hospodárskych rozhodnutí. Ostáva rozsiahla nedokončená agenda a záväzky, ktoré bude potrebné naplniť. Nasledujúce mesiace a roky ukážu, do akej miery sa londýnsky samit zapíše do histórie. V každom prípade samit skupiny G20 dal požehnanie zmene strategických pozícií vo svetovom hospodárstve. Pre EÚ je dôležité, aby do tohto obdobia vstúpila s jasnou a realistickou víziou a s politikou, ktorá európskemu hospodárstvu aj v budúcnosti zabezpečí tú strategickú úlohu, ktorej sa tešilo doteraz a ktorú si 500 miliónov obyvateľov EÚ zaslúži.

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

  Pervenche Berès (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, som si plne vedomá toho, že sa s Radou nedá nič robiť, ale napriek tomu sa naša práca veľmi oneskorila.

Máme na programe plno dôležitých diskusií. Pre Radu je vyhradených päť minút a jej vystúpenie trvá už 20 minút. Domnievam sa, že to dokazuje chýbajúcu úctu voči poslancom EP.

  Predsedajúci. – Poznáte náš rokovací poriadok rovnako dobre ako ja, pani Berèsová. Môžem použiť kladivko pre všetkých poslancov a poslankyne EP, ale Radu a Komisiu môžem iba požiadať o stručnosť, ako to bolo vo vašom prípade.

Vážený pán komisár, nemáte žiadny časový limit, ale vezmite, prosím, na vedomie, že mám pred sebou list papiera, na ktorom stojí, že päť minút by bolo prijateľných.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, výsledky londýnskeho samitu G20 sú dôležité. Poskytujú jasné posolstvo o celosvetovej jednote pri spoločnej snahe dostať svetové hospodárstvo zo súčasnej krízy späť na cestu hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest.

Skupina G20 sa zamerala na tri všeobecné akčné smery a ja tu dnes zastupujem svojho kolegu pána komisára Joaquína Almuniu, ktorý ďalej vedie tieto akčné smery na dnešnom hlavnom rokovaní MMF vo Washingtone, a preto sa nemohol zúčastniť na tomto zasadnutí.

Dovoľte mi poskytnúť vám stručné zhodnotenie výsledku Komisiou a následné kroky v súvislosti s týmito troma všeobecnými akčnými smermi.

Po prvé, je jasné, že vedúci predstavitelia sa zhodli na tom, že urobia všetko, čo je potrebné, pre obnovenie rastu a momentálne je prvoradou a najdôležitejšou prioritou obnovenie kanálov pre úverové toky. Vzhľadom na to je potrebné zaoberať sa znehodnotenými, toxickými aktívami, čo je v súlade s princípmi, ktoré ministri financií krajín skupiny G20 prijali v marci a tie sú v absolútnom súlade s prístupom Európskej únie.

Dohodlo sa aj okamžité uskutočnenie ohlásených hospodárskych stimulov a koordinovaný finančný stimul EÚ viac ako 3 % – možno bližšie k 4 % – HDP je významný a poskytuje kľúčový prínos ku krátkodobej makroekonomickej reakcii G20 na krízu.

Výsledok samitu G20 by mal zaručiť primeranú rovnováhu medzi krátkodobou finančnou expanziou, ktorá je, samozrejme, potrebná, a dlhodobou finančnou udržateľnosťou, ktorá si vyžaduje postupné rušenie stimulov, keď príde správny čas. Aj v tomto Európsky konsenzus o potrebe ochrany strednodobej finančnej udržateľnosti prispel k vyváženému prístupu, ktorý bol prijatý v Londýne.

Protekcionizmus obchodu je potenciálnou hrozbou pri akejkoľvek celosvetovej recesii. Preto bolo dôležité, že krajiny G20 potvrdili odhodlanie zachovať obchod a investície otvorené a zabrániť protekcionizmu akéhokoľvek druhu.

Druhým akčným smerom je ambiciózny plán pretvorenia celosvetových finančných právnych predpisov a dohodlo sa, že v budúcnosti sa právne predpisy musia týkať každej banky, vždy a všade. Skupina G20 urobila veľký krok smerom k celosvetovej konvergencii právnych predpisov, ktorej sa Európa už dlho dovolávala.

Podarilo sa nám dosiahnuť tieto ciele: lepšie požiadavky pre ochranné rezervy bankového kapitálu a likvidity ako aj opatrenia na obmedzenie posilňovania pákového efektu; reguláciu zabezpečovacích fondov a rezerv súkromného kapitálu, dohodu o lepšej regulácii a dozore nad trhom úverových odvodených nástrojov; ambicióznejšiu reguláciu úverových ratingových agentúr, vytvorenie celosvetových kolégií orgánov dozoru pre všetky cezhraničné banky a schválenie nových princípov Rady pre finančnú stabilitu o platoch a prémiách riadiacich pracovníkov vo finančných inštitúciách. Rozhodné kroky sa dohodli aj pre nespolupracujúce zahraničné daňové raje. V budúcnosti by teda nemalo byť žiadne miesto na celom svete, kde by sa mohli ukryť tzv. finanční „čierni pasažieri“. Zvlášť vítame zmienku o konci bankového tajomstva.

Taktiež vítame nedávne vyhlásenie viacerých krajín o posune k normám OECD o výmene informácií pre daňové účely. Celkovo, čo sa týka finančnej regulácie, dosiahol sa teraz väčší pokrok ako za posledných desať rokov.

Po tretie, dohodla sa reforma medzinárodných finančných inštitúcií s cieľom zabezpečiť silné inštitúcie pre svetové hospodárstvo a poskytnúť primerané zastúpenie pre vznikajúce a rozvojové krajiny. Dohodlo sa výrazné zvýšenie prostriedkov MMF a EÚ a jej členské štáty riadili tento proces a ukazovali cestu v tomto ohľade. Niektoré krajiny nasledovali príklad EÚ a Japonska a zaviazali sa poskytnúť prostriedky pre MMF, ale je potrebných viac záväzkov, najmä od USA a Číny.

Ďalej je nevyhnutné, aby sa rozhodnutia prijaté skupinou G20 urýchlene naplnili. Mali by sme pamätať aj na to, že treba vytvárať vyváženejšie svetové hospodárstvo a vyhnúť sa chybám z minulosti. Zásadná zmena modelu celosvetového rastu – narážam na obrovský rozpočtový deficit USA a veľký prebytok obchodnej bilancie Číny – bude možno potrebná, aby sa svetové hospodárstvo vrátilo na cestu trvalo udržateľného rastu.

Vedúci predstavitelia sa dohodli na ďalšom stretnutí koncom tohto roku, pravdepodobne v septembri. Bude potrebná efektívna koordinácia, aby Európa mohla pokračovať v smerovaní procesu skupiny G20, čo by malo byť naším trvalým cieľom.

Na záver, riešenie súčasnej krízy si vyžaduje nielen účinné, ale aj koordinované finančné stimuly a reformu finančnej regulácie a medzinárodných inštitúcií.

Spomeňme si na to, že kríza má pôvod v prebytkoch a pažravosti na finančných trhoch, najmä na Wall Street. Pre Európu je to vec návratu k základným hodnotám európskeho modelu, ktorý vyžaduje kombináciu podnikateľských iniciatív, úcty k produktívnej práci a úsilia o solidaritu. Inými slovami, našou spoločnou úlohou je teraz ochrániť európske sociálne trhové hospodárstvo pred systémovými chybami finančného kapitalizmu.

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Nečas, pán Rehn, dámy a páni, zažívame historicky prvú celosvetovú recesiu. Táto recesia si vyžaduje koordinovanú reakciu na medzinárodnej úrovni. Toto je jediný spôsob, akým sa z nej môžeme dostať.

Dohoda dosiahnutá na samite G20 summit nám pomôže nájsť tú správnu cestu k rastu a pracovným miestam. V Londýne vedúci svetoví predstavitelia strojnásobili prostriedky pridelené MMF, poskytli dodatočné úvery rozvojovým bankám a opätovne potvrdili svoju podporu voľnému medzinárodnému obchodu. Tento program, ktorého cieľom je obnoviť dôveryhodnosť, rast a zamestnanosť, by nám mal poskytnúť čas potrebný na stabilizáciu trhov a predovšetkým na obnovenie dôvery v svetové hospodárstvo.

Musíme však byť opatrní a nesmieme sa nechať zlákať jednoduchými riešeniami. Bezpodmienečne musíme zahnať ducha protekcionizmu do podsvetia. Ak zatvoríme naše hranice pred obchodom a výmenou, iba zopakujeme chyby našich predkov, ktoré urobili pri kríze v roku 1929.

Nikdy nebolo jasnejšie, že potrebujeme viac obchodu, nie menej. Keby sa nám potom podarilo vytvoriť skutočné transatlantické hospodárstvo bez bariér s USA, naším hlavným komerčným partnerom, už to by samo osebe znamenalo dodatočný rast 3,5 %. To je to, na čom by sme mali pracovať.

Musíme podnecovať rast, nielen chrániť existujúce pracovné miesta, ale predovšetkým vytvárať nové. Moji kolegovia, poslanci ľavice, žiadajú vyššie sociálne výdavky a väčšie sociálne zabezpečenie. Údajne chcú chrániť pracovné miesta uzatváraním našich hospodárstiev. Transparentné hospodárstvo, ktoré umožňuje každému ukázať svoj talent, je inovatívnym a trvalo udržateľným hospodárstvom. To, čo potrebujeme, je sociálne trhové hospodárstvo.

Musíme sa poučiť z chýb predošlých mesiacov. Jedným z hlavných problémov vo finančnom odvetví bol nedostatok finančnej regulácie a dozoru. V skutočnosti nebudeme schopní obnoviť dôveru našich občanov v hospodárstvo, kým neobnovíme dôveru v náš finančný systém.

Aby sa nám to podarilo, musíme rozšíriť reguláciu a dozor nad všetkými finančnými inštitúciami a nad všetkými nástrojmi, vrátane zabezpečovacích fondov. Musíme bojovať proti daňovým rajom, zbaviť sa bankového tajomstva a zvýšiť dozor nad úverovými ratingovými agentúrami.

Vo svetovom hospodárstve, kde trhy nikdy nespia, je transparentnosť našou jedinou obranou. Investori si musia byť vedomí toho, že rovnaké štandardy platia na celom svete.

Na záver, máme aj zodpovednosť voči rozvojovým krajinám. Táto kríza nesmie v skutočnosti zničiť všetko úsilie, ktoré sme vynaložili počas mnohých rokov. Preto musíme pokračovať vo vyvíjaní tlaku, aby sa WTO rýchlo prispôsobila 21. storočiu a novým pravidlám.

Najchudobnejšie národy sveta potrebujú pomoc, aby sa stali skutočnými aktérmi svetového hospodárstva. Týmto spôsobom bude svetové hospodárstvo schopné narásť o 150 miliónov USD ročne. Sú to rozvojové krajiny, ktoré dostanú väčšinu týchto peňazí.

Preto podporujeme záväzok skupiny G20 vyčleniť dodatočných 850 miliárd na podporu rastu vznikajúcich trhov a rozvojových krajín.

Dámy a páni, z hospodárskej a finančnej krízy sa dostaneme jedine zmenou, zmenou medzinárodného riadenia a zmenou tolerantného prístupu k tým, ktorí nedodržiavajú pravidlá.

  Poul Nyrup Rasmussen, v mene skupiny PSE. – Vážený pán predsedajúci, samozrejme, zásadná otázka znie: čo treba robiť teraz. Čo musí Európa urobiť do septembra tohto roku, keď sa opäť uskutoční samit G20?

Mám tu najnovšiu prognózu MMF. S poľutovaním oznamujem pánovi komisárovi Rehnovi, že napriek všetkému čo sme urobili konštatuje, že hospodársky rozvoj v eurozóne sa zníži v tomto roku o 4,2 % a iba v samotnom Nemecku o 5,6 %. Dosadili sme to do našich makroekonomických výpočtov a môžem vám povedať, kolegovia, že toto znamená, že na jar v roku 2010 budeme mať v Európskej únii 27 miliónov nezamestnaných. V podstate to znamená, že o dva roky sa nezamestnanosť zvýši o 10 miliónov pracovných miest stratených v Európskej únii.

Teraz musíme konať rýchlo, koordinovane a účinne, presne ako povedal pán komisár Rehn. Záver z londýnskeho samitu skupiny G20 bol, že ak bude potrebné urobiť viac, potom súhlasíme, že urobíme viac. Nemôžem povedať nič iné, iba zopakovať číselný údaj 27 miliónov nezamestnaných. Sú potrebné ďalšie argumenty, že treba urobiť viac?

Navrhujem urobiť štyri veci ako prípravu na septembrový samit skupiny G20. Po prvé, pripraviť nový, koordinovaný prístup na zníženie tejto hrozby masovej nezamestnanosti. Po druhé, riadiť sa dvoma návrhmi de Larosièrovej skupiny – zaviesť dozornú radu a dať viac kompetencií tzv. organizáciám podnikovej sociálnej zodpovednosti (PSZ). Po tretie, zaviesť účinnú finančnú reguláciu zahŕňajúcu zabezpečovacie fondy a súkromné kapitálové fondy. A po štvrté, pripraviť Európu na prevzatie úlohy podpory novej globálnej dohody vrátane tých rozvojových krajín, ktoré boli najťažšie zasiahnuté touto hospodárskou krízou.

Prosím vás, pán komisár, nehovorte mi opäť, že ste poskytli finančný stimul vo výške 4 % vrátane automatických stabilizátorov. Nabudúce to bude 5 %, keď sa nezamestnanosť zvýši na 27 miliónov nezamestnaných. Buďme féroví a vytvorme pracovné miesta. Spolu to môžeme dokázať.

  Margarita Starkevičiūtė, v mene skupiny ALDE. – (LT) Aj ja vítam dohodu dosiahnutú v Londýne, ale zároveň zdôrazňujem, že svetové hospodárstvo potrebuje globálne riadenie. Európska únia môže prevziať úlohu vedúceho predstaviteľa, pretože po vojne aj po zrútení sovietskeho bloku bola schopná reštrukturalizovať svoje hospodárstva za krátku dobu. Máme významné skúsenosti s riešením takýchto komplikovaných procesov.

Musia byť založené na štrukturálnych reformách. Musíme zabezpečiť priestor pre nové iniciatívy. Ak sa teraz sústredíme na technické detaily, na zlepšenie regulácie, čo je jednoznačne potrebné, potom stratíme iniciatívu a priestor na pohyb. Pohyb a nové pracovné miesta sa prejavia len vtedy, keď sa uskutočnia štrukturálne zmeny. Aké štrukturálne zmeny môže Európska únia ponúknuť svetu?

Predovšetkým musíme zmodernizovať riadenie, zmodernizovať finančné trhy Európskej únie, spoliehať sa na silu nášho spoločného európskeho trhu a neuzatvárať sa v našich malých národných úkrytoch. Ak budeme schopní spolupracovať na spoločnom trhu, toto bude vynikajúci príklad pre celý svet, že nepodporujeme protekcionizmus a že je to práve otvorenosť, spolupráca, pohyb kapitálu a makroekonomická rovnováha na základe spoločných dohôd, čo nám pomôže zachovať stabilitu a oživiť hospodárstvo. Skúsenosti Európy v tejto oblasti sú neoceniteľné.

Vždy je pre mňa ťažké pochopiť, prečo to nerobíme. Možno venujeme príliš veľa pozornosti zabezpečovacím fondom a príliš málo ľudským životom.

  Roberts Zīle, v mene skupiny UEN. – (LV) Ďakujem, pán predsedajúci. Náš návrh uznesenia o samite skupiny G20 hovorí, že po prvé, krajiny dostali pomoc z Medzinárodného menového fondu, aby vyriešili problémy s platobnou bilanciou a po druhé, jednotlivé krajiny v eurozóne sa práve vďaka euru vyhli tlaku výmenných kurzov v tejto situácii. Nové členské štáty Európskej únie však, bohužiaľ, nemôžu znížiť tlak tohto menového rizika, pretože nemôžu vstúpiť do eurozóny. Zároveň došlo k prehriatiu hospodárstva vo viacerých štátoch EÚ ako priamy dôsledok obrovských finančných injekcií mnohých európskych bánk v snahe zabezpečiť trhy v týchto štátoch. Teraz sú to dlžníci, ktorí musia niesť všetko menové riziko. Preto vyzývam, aby sme zvážili, najmä v prípade nových členských štátov, ktoré zaviedli mechanizmus výmenných kurzov a majú pevný výmenný kurz, ktorý umožňuje, aby veľká časť týchto úverov bola splatená európskym bankám, či by to nemalo znamenať, že týmto krajinám by sa malo pomôcť aj rýchlejším zavedením eura. Toto je mimoriadne kľúčové, pretože solidarita je zvlášť dôležitá v ťažkých časoch. V skutočnosti sme všetci na jednej lodi, a to najmä teraz, úprimne povedané, keď dokonca aj tie krajiny, ktoré už zaviedli euro, nemôžu splniť maastrichtské kritériá s rozpočtovým deficitom viac ako 10 %. Keďže sme na jednej lodi, myslime rovnako! Ďakujem.

  Caroline Lucas, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, samit G20 bol obrovskou premeškanou príležitosťou na vyriešenie ekologickej krízy a zároveň hospodárskej krízy, inými slovami, na zavedenie toho, čo nazývame „Nový zelený údel“. Tento samit bol príležitosťou napríklad na masívne investície do obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti; nie iba preto, lebo musíme naliehavo riešiť otázku zmeny klímy, ale aj preto, lebo investovanie do zelených technológií je jedným z najlepších spôsobov ako ľuďom vrátiť prácu.

Zelená energia napríklad poskytuje oveľa viac pracovných miest ako obvyklé investície do obchodu, avšak balík schválený skupinou G20 v skutočnosti uzamkne svet do vysokouhlíkového hospodárstva presne v čase, kedy by sme sa mali meniť na úplne iné, nízkouhlíkové trvalo udržateľné hospodárstvo. Miliardy eur sa našli pre MMF a Svetovú banku, ale na túto nevyhnutnú zmenu sa peniaze nenašli, iba neurčité snahy – nič viac než reči.

Znenie komuniké o zmene klímy a nízkouhlíkovej spoločnosti sa obmedzilo iba na dva odseky na konci komuniké bez akýchkoľvek konkrétnych záväzkov. Je tragédiou, že práve vo chvíli, keď hospodársky systém a životné prostredie na celom svete smerujú ku kolízii, sa premrhala táto kľúčová príležitosť zmeniť smer, zabezpečiť vyriešenie obidvoch kríz a vrátiť ľuďom prácu, ktorú stratili.

  Francis Wurtz, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predsedajúci, z hodnotenia výsledkov samitu G20, ktoré sme práve počuli – príbeh o úspechu, bod zlomu v kríze, obrovský úspech pre Európsku úniu a tak ďalej – podľa môjho názoru vyplývajú dve otázky.

Prvá sa týka analýzy súčasnej situácie svetového finančného systému, s ktorým Európa, ako sme videli, úzko súvisí. Nech v tom máme jasno, želanie skupiny G20 vyslať za akúkoľvek cenu upokojujúci signál trhu a v skutočnosti aj verejnosti ich viedlo k výraznému zľahčovaniu významu súčasnej situácie.

V skutočnosti prognózy odhadovaných, ale stále do veľkej miery utajovaných strát bánk prudko stúpajú z mesiaca na mesiac. To najhoršie nemáme za sebou, je to pred nami. Pred troma mesiacmi sa hovorilo o strate 2 000 miliárd USD a už tá bola astronomická. Teraz MMF uvádza sumu 4 000 miliárd USD.

Pokiaľ ide o Komisiu, uviedla sumu 3 000 miliárd EUR vo fondoch odložených bokom pod rôznymi zámienkami členských štátov na záchranu bánk, inými slovami, ide o štvrtinu ich HDP. Toto je cena za šialenú honbu za hotovosťou zo zisku a ziskom z hotovosti.

Táto pochmúrna realita zdôrazňuje dôležitosť mojej druhej otázky. Aká je skutočná podstata pokroku, ktorý sa dosiahol v regulácii na samite skupiny G20 v Londýne?

Keď sa Josepha Stiglitza, ktorý bol, ako viete, Organizáciou Spojených národov poverený vedením nezávislej rady expertov na finančnú krízu, pýtali, či súhlasí s ekonómom Simonom Johnsonom, ktorý hovorí, že regulačný aspekt G20 sa blíži k nule, povedal: „Áno, súhlasím.“

Atrament na londýnskom stanovisku ešte nestihol zaschnúť, keď USA, hlavný člen skupiny G20, vyzvali špekulatívne fondy, ktoré sú pohodlne uložené v daňových rajoch, aby odkúpili za smiešne nízke ceny toxické aktíva, ktoré blokujú platobné bilancie amerických bánk. Skutočne upozorňujeme na morálne štandardy kapitalizmu.

Úprimne povedané, skupina G20 neurobila nič pre to, aby zastavila liberálnu globalizáciu. Ignorovala kľúčovú otázku reorganizácie medzinárodného menového systému. Podporovala MMF bez úvahy o jeho premene. Obrovský sociálny problém vytvorený touto krízou zastrela rúškom zabudnutia. Predpísala homeopatickú liečbu pre pacienta, ktorý očividne potrebuje chirurgický zákrok.

Domnievam sa, že Európa musí prekročiť pôsobnosť skupiny G20. Dom je v plameňoch. Počujete zlostné výkriky, ktoré sa začínajú ozývať z našich spoločností? Nežiadajú chlácholivé slová, ale rázne a účelné činy tu a teraz!

  Jana Bobošíková (NI). – (CS) Dámy a páni, rozhodnutie samitu G20 naliať pre boj s krízou miliardu dolárov do Medzinárodného menového fondu považujem za kontraproduktívne a škodlivé. Existujú na to hneď tri dôvody. Po prvé, tento záväzok donúti veriteľské krajiny, aby siahli do devízových rezerv alebo aby sa zadlžili.

Po druhé, tento záväzok, paradoxne, núti prispieť do fondu aj tie štáty, ktoré MMF svojimi nekompetentnými analýzami trvalo poškodzuje. Ako príklad uvádzam Českú republiku, ktorej občanov tu zastupujem. Hoci sú prognózy MMF pre našu krajinu absolútne odlišné od reality, českí občania do neho prispejú jednou miliardou a štyristo miliónmi dolárov.

A po tretie, MMF bude požičiavať peniaze štátom za oveľa miernejších podmienok ako doteraz a nebude tlačiť na to, aby podmienkou pôžičky bol realistický návrh opatrení na riešenie hospodárskych problémov dlžníka.

Dámy a páni, som presvedčená, že tak dochádza k deformácii medzinárodného úverového trhu na úkor daňových poplatníkov.

  Othmar Karas (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda, dámy a páni, samit bol politickým úspechom a vyslal dôležité posolstvo o tom, že svet sa spája a existuje politická vôľa spoločne nájsť a uplatniť globálne odpovede na krízy a problémy. Napriek tomu by som rád zdôraznil, že by sme nemali preceňovať dôležitosť scenárov samitu. Samity len vydávajú deklarácie úmyslu, samity nerobia rozhodnutia, samity nie sú zákonodarcovia, samity nemajú žiadny právny základ.

Na Európsku úniu sú smerované viaceré výzvy. My musíme mať ambíciu podujať sa na priekopnícku úlohu pri vytváraní svetového finančného a hospodárskeho poriadku. Túto priekopnícku úlohu však môžeme prevziať len vtedy, keď budeme mať európske právne predpisy a keď budeme môcť ponúknuť modely. Sme na správnej ceste s naším modelom sociálneho trhového hospodárstva, s úrovňou krytia a s reguláciou úverových ratingových agentúr, ktorá bola dnes prijatá. Mne však v záveroch samitu chýba jasná dohoda o vylúčení cyklických účinkov existujúcich právnych predpisov na európskej a celosvetovej úrovni pod heslom Bazilej II.

Máme pred sebou ešte mnoho úloh: hedžové fondy, platy manažérov, bankovú smernicu a európsky dozor, to sú len niektoré z nich. Prostredníctvom Komisie sme hovorcami tohto kontinentu. Napriek tomu sú zastúpené aj národné štáty. Záujmy Spoločenstva sú bok po boku s národnými záujmami v celosvetovom meradle. Toto môže byť príležitosť, ale môže to byť aj slabina. Z tohto dôvodu je koordinácia mimoriadne dôležitá. Ak naši zástupcovia nebudú všetci ťahať za jeden povraz, z celosvetového hľadiska budeme slabší.

Moja záverečná poznámka: právne vykonanie politických deklarácií úmyslu, ich uplatnenie a koordinácia ich uplatňovania na celom svete z hľadiska času a obsahu rozhodne o našom úspechu. Samit iba ukazuje cestu. Výsledok ešte treba dosiahnuť.

  Elisa Ferreira (PSE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, samit G20 bol dôležitý najmä preto, lebo vytvoril priestor pre multilaterálny dialóg a donútil ľudí uvedomiť si, že bez multilateralizmu nie je možné vyriešiť krízu. Avšak bol to začiatok, nie koniec. Túto úlohu Európskej únie je potrebné posilniť a objasniť a EÚ musí byť hnacou silou. Doteraz nič nesvedčí o tom, že sa tak stane.

Máme mimoriadne dôležitý návod, a to správu de Larosièrovej skupiny, ale Komisia bola pomalá pri jej vykonávaní a pomalá vo svojej reakcii. Pozrite sa napríklad na reakciu na hedžové fondy. Medzitým reálne hospodárstvo v Európe stále nevykazuje žiadne známky obnovy a zvolený prístup „počkáme a uvidíme“ znamená čakanie na horšie čísla a na čoraz závažnejšiu situáciu. Pozrite sa na najnovšie odhady Medzinárodného menového fondu a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré hovoria o 27 miliónoch nezamestnaných, čo je obrovský problém.

Komisia je tiež dlžná vysvetlenia tomuto Parlamentu o tom, čo zamýšľa robiť, aké sú jej iniciatívy v súčasnosti a aký je stav, čo sa týka stratégie koordinovať iniciatívy členských štátov. Už by sme nemali byť nútení ďalej čakať. Politická vôľa konať by už mala existovať.

  Rebecca Harms (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, G20 je vskutku tou správnou cestou, zanedlho skupinu G8 nahradí G20. Potom budeme mať o jeden samit menej. Európania zlyhali. Európska únia s 27 členskými štátmi je skutočne tým pravým javiskom, na ktorom treba zorganizovať nové usporiadanie finančného trhu.

Doteraz sme o tom veľa hovorili, ale nepadli jednoznačné rozhodnutia. Veľa sme počuli o zrušení daňových rajov, o kontrole hedžových fondov a o konci podvodných produktov na finančnom trhu. Keby Európania išli do Londýna so strategickou pozíciou, kto by im v skutočnosti protirečil? Považujem, ako povedala vážená pani Lucasová, za neznesiteľné, že londýnsky samit iba jednoducho odsunul klimatickú krízu a krízu zabezpečenia dodávok energie. Nespôsobilo to iba obrovské škody pre klímu a pre zabezpečenie dodávok energie, ale zmarilo to aj príležitosť pre tisíce nových pracovných miest.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v tomto môžem plynule pokračovať. Je tragédiou, že tento kontinent nie je schopný dosiahnuť väčšinu v tom, o čom rozprávala moja kolegyňa pani poslankyňa Lucasová. Keby toho bol schopný, boli by sme v oveľa lepšej pozícii a mohli by sme sa budúcim generáciám pozrieť do očí. To v súčasnej situácii nemôžeme.

Kritika, ktorú musím predniesť, spočíva v tom, že veľká časť rozpravy o finančnej katastrofe a o spôsobe, ktorým sa vznikajúca alebo už reálna klimatická katastrofa odsúva bokom, mi pripomína nemecký Bundestag po druhej svetovej vojne. Veľa členov parlamentu a veľa politikov v Bundestagu nemalo záujem o to, čo sa stalo do roku 1945. Museli sa s tým konfrontovať veľmi pomaly. Toto je východiskový bod: kým neporazíte minulosť, nepoučíte sa zo svojich vlastných chýb a nepozriete sa do budúcnosti, nebude žiadna cesta vpred. EÚ, a čo je dôležitejšie, aj politickí aktéri počas finančnej krízy na celej čiare zlyhali. Musia z toho vyvodiť závery a najprv zistiť, čo urobili zle.

  Jean-Paul Gauzès (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v rozhodnutí, ktoré sa prijme zajtra, Parlament uvíta pozície k úverovým ratingovým agentúram, ktoré majú za cieľ zvýšiť transparentnosť a posilniť spoluprácu medzi národnými dozornými orgánmi.

V tomto ohľade Európa práve dnes ukázala cestu vpred. Dnes ráno COREPER prijal kompromis dosiahnutý medzi členskými štátmi, Komisiou a Parlamentom. Dnes napoludnie Parlament následne prijal kompromis drvivou väčšinou 569 hlasov k 47. Preto nariadenie navrhované Komisiou a pozmenené a doplnené Parlamentom rýchlo vstúpi do platnosti.

Chcel by som zdôrazniť, že toto nariadenie položí základy európskeho dozoru v zmysle návrhov správy skupiny pána de Larosièra. Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov (CESR) bude jediným miestom pre registráciu agentúr a spočiatku bude mať koordinačnú úlohu.

Komisia sa podujala v priebehu niekoľkých ďalších mesiacov navrhnúť legislatívnu iniciatívu, ktorá umožní vykonať konečné úpravy skutočne európskeho dozorného systému.

Predtým ako skončím, by som chcel zdôrazniť, že návrat dôvery, čo je skutočným cieľom všetkých prijatých opatrení, očividne závisí od lepšej regulácie, najmä finančného systému.

Musíme však vziať do úvahy aj obavy našich spoluobčanov a odpovedať im pozitívne. Mali by sme im dať realistické posolstvo nádeje. Kým nezlepšíme morálku našich spoluobčanov, neobnovíme dôveru spotrebiteľov, bez ktorej hospodárska obnova nebude možná. Informácie poskytnuté našim spoluobčanom musia byť vyvážené a pravdivé a nesmú podporovať porazenectvo ukrývaním pokroku, úspechov a praktických dôsledkov plánov na obnovu, pričom musia zohľadniť obdobie potrebné na to, aby sa ich účinky prejavili.

  Pervenche Berès (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcela som povedať pánovi poslancovi Daulovi, ale už odišiel, že dnes je prekvapujúce vidieť ako konzervatívci obviňujú nás socialistov z toho, že chceme zvýšiť sociálne výdavky, keď ich hlavným argumentom pre odmietnutie plánov na obnovu je, že Európa má povestné automatické stabilizátory. Čo to je, ak nie príspevky v nezamestnanosti, ktoré sme dôrazne obraňovali?

Na adresu G20 mám jednu hlavnú výčitku: prijala Barrosovu metódu, ktorá spočíva v tom, že sa dajú dokopy existujúce plány a predpokladá sa, že vznikne plán obnovy. Toto nie je plán obnovy. Okrem toho, ak sa pozrieme na včerajšie údaje z OECD, dnešné údaje z MMF a zajtrajšie z Komisie, ako si niekto môže myslieť, že Európa s tým môže byť spokojná?

Potrebujeme skutočnú európsku obnovu a jediný spôsob, ktorý na to máme, pán komisár, je financovanie prostredníctvom európskej pôžičky. Je čas, aby ste sa pustili do práce, hoci Európsky parlament vás už pri tejto úlohe nepodporí.

Na záver chcem poznamenať, že skupina G20 mala vykonať úlohu po správe, ktorú dostala od generálneho riaditeľa MMF Dominiqua Straussa-Kahna v predvečer svojej práce: „Obnova systému nebude možná, pokiaľ sa nevyrieši otázka toxických aktív.“ Je očividné, že z tohto hľadiska bola skupina G20 nekompetentná. Stále máme všetko pred sebou.

Dve poznámky: závery G20 odhadujú prínos rozvojového programu z Dauhy na 150 miliárd USD. Odkiaľ je tento údaj? Ako sa dá zdôvodniť? Žiadame vás o vysvetlenie, pán komisár.

Na záver, čo sa týka dozoru, ak chce Európa vykročiť správnym smerom, musí bezodkladne uskutočniť návrhy de Larosièrovej skupiny.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, skupina G20 vyslala cenné posolstvo: prosperita je nedeliteľná a jediná trvalo udržateľná obnova je spoločná a všeobecne prístupná obnova.

Teraz ju musíme zrealizovať. Musíme pokračovať týmto smerom. Skupina G20 opäť potvrdila spoločné priority, súhlasila s poskytnutím prostriedkov Medzinárodnému menovému fondu, rozvojovým bankám a na podporu obchodu. Uskutočnila reformy globálneho finančného riadenia, zaviedla ambiciózne plány v súvislosti s reguláciou a dozorom a urobila pokrok v boji proti daňovým rajom.

Bez G20 by situácia bola zúfalá a choroba svetového hospodárstva by sa zmenila na chronickú.

Avšak najdôležitejšia vec, ktorú si treba uvedomiť, je, že iniciatíva G20 nie je udalosť, ale skôr proces. Európska únia je najdôležitejšou, najintegrovanejšou a najvyváženejšou hospodárskou oblasťou na svete, a preto musí mať vedúce postavenie, keďže má obrovský potenciál a môže obohatiť celosvetový program, ak si uvedomíme, že nie sme len uprostred cyklickej krízy, ale v skutočnosti čelíme kríze s hlbšími koreňmi, ktorá si vyžaduje politickú iniciatívu Európskej únie.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Jedným z opatrení uvedených v stanovisku, ktoré vydal Medzinárodný menový fond, o možnostiach pre krajiny EÚ v Strednej a Východnej Európe ako sa rýchlejšie dostať z krízy, je zavedenie eura. Toto je návrh pre krajiny, ktoré majú menové rady. V Litve sa zaviedol pevný kurz národnej meny litas voči euru na štyri roky, čo je dvakrát dlhšie ako požaduje režim menovej rady. Mali by sme aj skrátiť obdobie režimu výmenného kurzu na jeden rok pre ostatné krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny. Hospodársky pokles v EÚ a na celom svete si vyžaduje neobvyklé, rýchle a tvorivé rozhodnutia a kompromisy o to viac, že počas desaťročnej existencie eura ani jedna z krajín eurozóny nesplnila všetky kritéria a požiadavky eurozóny, maastrichtské kritériá.

  Bart Staes (Verts/ALE). – (NL) Rád by som využil túto príležitosť a odsúdil istú pokryteckosť v súvislosti so samitom G20. Tento samit bol ohlásený ako historická dohoda, ako niečo neuveriteľné, ako krok vpred, napríklad v boji proti daňovým podvodom a daňovým rajom. Bol vytvorený aj čierny, sivý a biely zoznam.

Ale pokrytectvo Európskej únie spočíva v skutočnosti, že, napríklad, sotva týždeň a pol pred samitom G20 sme uzavreli dohodu o hospodárskom partnerstve s krajinami Karibiku. Osem zo štrnástich krajín je daňovými rajmi a napriek tomu sme podpísali dohodu o voľnom obchode s týmito krajinami, dôsledkom čoho bude voľný obchod a liberalizácia finančných služieb, dôsledkom čoho bude, že toxické úvery a čierne peniaze budú môcť voľne prúdiť z týchto daňových rajov do Európskej únie.

Preto by som chcel využiť túto príležitosť a poukázať na pokryteckosť samitu G20, ktorý bol dobrou šou pre médiá a ktorý tvrdí, že zruší daňové raje a v praxi uskutočňuje politiku, ktorá je diametrálne odlišná od týchto tvrdení. To je všetko, čo som chcel povedať.

  Petr Nečas, úradujúci predseda Rady. – (CS) Vážené poslankyne, vážení poslanci, veľmi ďakujem za túto diskusiu. Chcel by som jednoznačne povedať, že súhlasím s pánom poslancom Daulom, ktorý označil za kľúčový prvok obranu proti protekcionizmu. Protekcionizmus by bol akousi pomyselnou rakovinou, ktorá by definitívne zničila naše hospodárstvo, obrátila by sa proti občanom Európskej únie a viedla by iba k prehĺbeniu hospodárskej krízy a k ďalšiemu prepadu životnej úrovne. Veľmi súhlasím aj s tým, že pán poslanec Daul žiadal transparentné hospodárstvo, ktoré dopĺňa účinná a, musím povedať, rozumná miera regulácie a, samozrejme, posilnenie globálnych finančných inštitúcií.

Pán poslanec Rasmussen a pani poslankyňa Starkevičiūtėová hovorili o nalievaní peňazí do hospodárstva. Musím zdôrazniť, že my nenalievame peniaze do hospodárstva preto, aby sme pomohli finančným inštitúciám. Ak to robíme, robíme to preto, aby sme pomohli zamestnanosti, aby sme pomohli konkrétnym ľuďom, aby sme im pomohli udržať pracovné miesta, pretože sa asi všetci zhodneme v tom, že najdôstojnejší spôsob, akým si občania Európskej únie môžu zabezpečiť obživu, je práca. Súčasne ale pri týchto krokoch, t. j. pri finančných stimuloch do ekonomiky, nesmieme myslieť iba sami na seba, ale aj na svoje deti a vnukov, inými slovami, tento krok nesmie viesť k nejakému dramatickému, dlhodobému ohrozeniu stability verejných financií. Naše úsilie sa musí koncentrovať na ochranu zamestnanosti, preto v spolupráci s Európskou komisiou predsedníctvo usporiada samit o zamestnanosti, ktorý bude mať ako prioritu predovšetkým opatrenia v oblasti zamestnanosti.

Dovolím si nesúhlasiť s pani poslankyňou Lucasovou. Absolútne nesúhlasím s tým, že samit G20 bol stratená príležitosť, ale musím tiež vyzvať nás všetkých k politickému realizmu. Súčasné hospodárstvo je choré, potrebuje liečiť, potrebuje prvú pomoc, potrebuje dlhodobú starostlivosť, potrebuje určitú mieru rekonvalescencie. Nemôžeme počítať s tým, že v priebehu troch alebo štyroch mesiacov sa okamžite dostavia kladné výsledky. Aj problémy, do ktorých sa v súčasnej dobe dostalo svetové, teda aj európske hospodárstvo, majú predsa hlbšie korene, mali dlhodobejší charakter, a aj liečenie bude mať dlhodobejší charakter a je pri ňom potrebná trpezlivosť. Som presvedčený, že z tohto pohľadu samit G20 predstavoval pozitívny krok.

Pán poslanec Wurtz kritizoval povrchnosť dohôd o finančnom trhu. Súhlasím, že Európska únia v mnohých ohľadoch musí ísť hlbšie, a som presvedčený, že sa to aj deje. Nesmieme spomínať iba kroky, ktoré urobili hlavy štátov a vlád, ale aj kroky, ktoré robia ministri financií a ktoré sú veľmi často zhrnuté v prílohách jednotlivých dokumentov. Chcel by som aj zdôrazniť, že už tento týždeň rokovala Európska finančná komisia o ďalších konkrétnych opatreniach. Ale opäť by som chcel vyzvať k realizmu. Za tri alebo štyri mesiace nemožno očakávať objavenie zázračného lieku. Svetové hospodárstvo má problémy a jeho liečenie bude veľmi dlhodobé. Je nevyhnutné zdôrazniť, že aj v rámci Európskej únie musíme postupovať koordinovane. Nikto z nás nie je izolovaný ostrov, iba koordinovaný postup umožní úspešne zvládnuť dôsledky celosvetovej hospodárskej krízy.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, rád by som sa vám poďakoval za veľmi serióznu a konštruktívnu rozpravu. Samozrejme o tom budem informovať Komisiu, pána predsedu Barrosa a svojho kolegu pána komisára Joaquína Almuniu.

Mám dve alebo tri pripomienky, najprv k Plánu hospodárskej obnovy Európy. Podobne ako pán Poul Nyrup Rasmussen, aj ja som si, samozrejme, pozorne preštudoval najnovší hospodársky výhľad MMF, ktorý je skutočne veľmi pochmúrny. Zároveň je potrebné všimnúť si, že sme už urobili veľmi podstatné a významné rozhodnutia s cieľom stimulovať európske a svetové hospodárstvo. Toto už, skrátka a dobre, pomohlo zastaviť finančný kolaps. Ale, samozrejme, je férové povedať, že určitý čas budú stále prichádzať zlé správy o reálnom hospodárstve, najmä pokiaľ ide o zvyšujúcu sa nezamestnanosť. Preto musíme byť veľmi pozorní a ostražití. Musíme sústavne hodnotiť, ako funguje balík na obnovu hospodárstva, finančné stimuly a finančné reformy a aké výsledky prinášajú. Ak to bude potrebné, budeme musieť v nasledujúcich mesiacoch robiť viac a lepšie.

Pripravujeme sa na reformu finančného trhu, aby som odpovedal viacerým kolegom. Komisia má budúci týždeň na programe napríklad hlavný balík právnych predpisov v súvislosti s finančnými trhmi, najmä s odmeňovaním riadiacich pracovníkov a s odporúčaním pre princípy odmeňovania v odvetví finančných služieb. Toto je veľmi dôležitá súčasť reforiem finančných trhov.

Na záver, hoci reforma finančnej regulácie v Európe a na celom svete je naozaj potrebná, aby sa napravili systémové chyby finančného kapitalizmu, v istom bode bude dôležité, aby sme s vaničkou nevyliali aj dieťa, čo sa týka samotného trhového hospodárstva. Inými slovami, musíme zachovať jednotný trh, ktorý bol hlavnou hnacou silou blahobytu v Európe, a musíme vypracovať novú dohodu o svetovom obchode v súvislosti so Svetovou obchodnou organizáciou. Ako povedal pán poslanec Daul, potrebujeme viac, nie menej obchodu. Toto je mimoriadne dôležité pre rozvojové krajiny, ktoré veľmi tvrdo zasiahla súčasná recesia a spomalenie svetového obchodu.

Ako nástupca pána komisára Louisa Michela na budúci mesiac sa na tom budem tiež podieľať, pretože to patrí k mojim zodpovednostiam. Rozvojové krajiny sú skutočne medzi tými krajinami, ktoré najviac trpia v dôsledku tejto hospodárskej recesie. Preto by sme nemali zlyhať pri urýchlenom dosiahnutí ambiciózneho záveru rozvojového programu z Dauhy. V súčasnej hospodárskej situácii sa hodnota jeho dosiahnutia výrazne zvýšila. Rozvojový program z Dauhy oživí svetové hospodárstvo a zabráni posilňovaniu protekcionizmu. Preto by sa všetky krajiny skupiny G20 mali prestať hrať na svojom domácom politickom piesočku a dokázať skutočné odhodlanie dosiahnuť pokrok bezodkladne, čo sa týka rozvojového programu z Dauhy. Domnievam sa, že je dôležité všimnúť si z hľadiska rozvoja, že vrcholní predstavitelia skupiny G20 súhlasili aj s obchodným finančným balíkom v hodnote 250 miliárd USD na dva roky s cieľom podporiť globálne obchodné toky, ku ktorému Európa výrazne prispeje.

  Predsedajúci. – Rád by som zdôraznil, že v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesení(1), ktoré predložilo šesť hlavných skupín Parlamentu na konci tejto rozpravy.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v piatok 24. apríla 2009.