Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B6-0247/2009

Rozpravy :

PV 24/04/2009 - 5.3
CRE 24/04/2009 - 5.3
PV 07/05/2009 - 13.1
CRE 07/05/2009 - 13.1

Hlasovanie :

PV 24/04/2009 - 7.3
CRE 24/04/2009 - 7.3

Prijaté texty :


Rozpravy
Piatok, 24. apríla 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

5.3. Humanitárna situácia v tábore Ašraf
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Nasledujúcim bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o humanitárnej situácii v tábore Ašraf(1).

 
  
MPphoto
 

  Ana Maria Gomes, autorka. – Vážený pán predsedajúci, niektorí v tomto Parlamente chcú prezentovať Organizáciu mudžahedínov iránskeho ľudu ako hrdinov alebo ako skutočnú alternatívu iránskeho režimu. Nie sú ani jedno.

Pri svojich návštevách Iraku som počula kurdských, sunnitských, šiítskych, kresťanských, turkménskych predstaviteľov a iných sťažovať sa na to, že Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu bola nástrojom Saddáma Husajna v anfarskom ťažení v roku 1988, ktoré vyvrcholilo masakrami, ako bola napríklad Halabja. Iracká delegácia, ktorá tu bola tento týždeň, to tiež potvrdila a zároveň nás uistila, že iracká ústava zaväzuje irackú vládu k plnému rešpektovaniu ľudských práv obyvateľov tábora Ašraf, ktorí chcú s pomocou UNHCR a ICRC odísť do Iránu alebo do ktorejkoľvek inej destinácie, alebo si želajú zostať ako politickí utečenci dodržiavajúci zákony Iraku.

Musíme pochopiť, že iracká vláda nechce, aby bol tábor Ašraf naďalej prekážkou dobrých susedských vzťahov s Iránom. Iračania nemôžu jednoducho predstierať, že Irán neexistuje. Existuje. Je to mocný sused. Je pravda, že Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu už nie je na zozname teroristických organizácií, ale stále sú temným kultom, ktorý brutálne zaobchádza so svojimi členmi, ktorí chcú organizáciu opustiť. Ľudia v tábore Ašraf sú v prvom rade ľudskými bytosťami, ktorých ľudské práva treba dodržiavať bez ohľadu na osud organizácie alebo jej minulosť. Treba s nimi zaobchádzať v súlade s Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951 a nikto – opakujem, nikto – by nemal byť prinútený vrátiť sa do Iránu.

Jednu vec si však ujasnime. Toto uznesenie sa netýka iránskeho režimu, ktorý už desaťročia utláča svojich ľudí, zle vedie krajinu a destabilizuje Blízky východ. Ktokoľvek, kto prezentuje hlasovanie za doplňujúce a pozmeňujúce návrhy PSE a Zelených, ktorých cieľom je vyvážiť tón tohto uznesenia, ako hlasovanie za iránsky režim, buď argumentuje v zlej viere, alebo mu jednoducho došli argumenty.

Duch našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je úplne jednoduchý. Chceme prezentovať celkový obraz porušovania ľudských práv a hrozieb v tábore Ašraf a jeho okolí. Požadujeme napríklad, aby mohli byť všetci obyvatelia tábora Ašraf vypočutí ICRC a UNHCR na neutrálnej pôde a bez dozoru činiteľov Organizácie mudžahedínov iránskeho ľudu, aby bolo možné zistiť, čo si skutočne želajú. Takisto musíme vyzvať vedenie Organizácie mudžahedínov iránskeho ľudu, aby prestalo riadiť životy obyvateľov tábora Ašraf konkrétne tým, že im nedovoľuje tábor opustiť. Predovšetkým nás znepokojujú správy o používaní duševnej a fyzickej manipulácie a vážnom porušovaní ľudských práv v rámci kultu. Stručne povedané, ide tu o individuálne ľudské práva ľudí žijúcich v tábore Ašraf. Majme pri hlasovaní na pamäti týchto ľudí a ich ľudské práva.

 
  
MPphoto
 

  Alejo Vidal-Quadras, autor. – Vážený pán predsedajúci, dnes dopoludnia budeme hlasovať o spoločnom návrhu uznesenia spoločne podpísaného štyrmi politickými skupinami o situácii v utečeneckom tábore v Ašrafe v Iraku. Žije tam tritisícpäťsto úplne bezbranných iránskych mužov a žien, členov demokratickej opozície proti fundamentalistickému režimu v Iráne. V posledných niekoľkých týždňoch na nich vyvíja tlak a obťažuje ich frakcia irackej vlády, ktorá je pod vplyvom iránskeho režimu, a je vysoká pravdepodobnosť, že by každú chvíľu mohlo dôjsť k tragédii podobnej tým, ktorých svedkami sme boli ani nie tak dávno na Balkáne.

Všetci sa pamätáme na Srebrenicu a ja nepochybujem o tom, že žiadny poslanec tohto Parlamentu nechce v Iraku druhú Srebrenicu. Cieľom nášho návrhu uznesenia je vyburcovať verejnú mienku na celom svete skôr, ako dôjde ku katastrofe. Bohužiaľ, niektorí poslanci predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu ohrozenia obyvateľov tábora Ašraf a poskytnúť iránskemu režimu a jeho pomáhačom v Iraku zámienku na ich zmasakrovanie.

Sám som tábor nedávno navštívil a uisťujem vás, že tvrdenia obsiahnuté v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sú úplne nepodložené. Ľudia sú v Ašrafe dobrovoľne. Môžu slobodne odísť, kedykoľvek chcú, a s irackým obyvateľstvom v regióne majú veľmi priateľské vzťahy. Cieľom nášho návrhu je chrániť týchto ľudí. Nikto by to nechápal – ale ak by boli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté, výsledok uznesenia by bol úplne opačný.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto nie je politická otázka: je to čisto humanitárna záležitosť a je veľmi naliehavá. Vyzývam vás, aby ste hlasovali proti všetkým predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k tomuto spoločnému návrhu, na ktorom sa dohodli tieto štyri skupiny, ktoré patria k veľmi odlišným politickým prúdom. Životy mnohých nevinných a neškodných ľudí závisia od vašich hlasov. Nesklamte ich, prosím.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Beer, autorka.(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, naša skupina nepodpísala toto uznesenie a budeme zaň hlasovať, iba ak budú prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložila spoločne s autorkou pani Gomesovou v mene Skupiny socialistov v Európskom parlamente a Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie.

Ide tu o spor týkajúci sa Organizácie mudžahedínov iránskeho ľudu, alebo MKO. Nejde o demokratickú opozíciu. Chcela by som o nej niečo povedať. MKO je zdegenerovaná organizácia, ktorú možno prirovnať k náboženskej sekte a ktorá tvrdo utláča svojich vlastných členov, a to aj v tábore. Na členov sa vyvíja psychický aj fyzický nátlak, aby zostali v tábore. Tým, ktorí odmietnu, zničia vzťahy, sú prinútení rozviesť sa a sú im odňaté ich deti – čo je jeden z najbrutálnejších prostriedkov útlaku.

MKO úplne izolovala všetkých členov MKO žijúcich v tábore a mimo neho. Majú zakázaný prístup k akejkoľvek medzinárodnej tlači alebo médiám. Všetky rozhovory uskutočnené Spojenými štátmi sa konali v prítomnosti kádrov MKO, čo znamená, že ľudia nemohli hovoriť o svojich skutočných problémoch a obavách.

V minulosti boli členovia MKO zo severného Iraku odovzdávaní katom Saddáma Husajna a nehanebne ich mučili a vraždili v tábore Abu Ghraib. To je len pár príkladov a vysvetlení týkajúcich sa spoločných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých podporu vás naliehavo žiadam. Ktokoľvek, kto ich odmietne – a to chcem povedať veľmi jasne – a ktokoľvek, kto prijme predloženú rezolúciu v nezmenenej podobe, hlasuje za to, aby mohla MKO pokračovať vo svojej politike útlaku v tábore, ktorý ovláda. Potom budete čiastočne zodpovední aj za to, čím sa MKO teraz vyhráža, a síce, že ak bude tábor pod medzinárodným dohľadom zrušený, vyzve svojich členov, aby sa upálili. To je presne opak toho, čo tu chceme dosiahnuť, a preto vás naliehavo žiadam, aby ste hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené PSE a našou skupinou.

 
  
MPphoto
 

  Erik Meijer, autor. – Vážený pán predsedajúci, Iránu už 30 rokov vládne teokratická diktatúra. Táto diktatúra nielen núti obyvateľov žiť v súlade s jej náboženskými normami, ale tiež sa snaží zabiť každého, kto sa stavia proti systému. Dôsledkom toho je, že mnohí Iránci musia žiť v exile, nielen v Európe, ale aj v susedných krajinách.

Po anglo-americkej vojenskej invázii do Iraku dostali Iránci, ktorí tam žijú v exile, záruku ochrany pred Iránom. Teraz sa zahraničné vojská pripravujú na stiahnutie z Iraku. Podporujem toto stiahnutie, avšak nepredvídaným dôsledkom by mohlo byť, že teokratickému režimu v Iráne by sa naskytla príležitosť napadnúť opozíciu nachádzajúcu sa mimo jeho hraníc. Snaží sa o dosiahnutie deportácie týchto ľudí do Iránu, aby ich mohol zabiť. V Iraku vládne veľká solidarita s Iráncami žijúcimi v exile. Vplyv Iránu v Iraku však vzrástol, pretože väčšina obyvateľov Iraku sú šiítsky Moslimovia.

Prostredníctvom písomných otázok Rade som upozornil na situáciu 3 400 ľudí žijúcich v tábore Ašraf. Jedinou odpoveďou bolo, že Rada o tejto otázke nediskutovala. Dnes vedieme rozpravu o veľmi dôležitom uznesení o tábore Ašraf. V dvoch predchádzajúcich uzneseniach v roku 2007 a 2008 potvrdil náš Parlament právny štatút obyvateľov Ašrafu vyplývajúci zo štvrtého Ženevského dohovoru. Dnes venuje náš Parlament súčasnej situácii osobitnú pozornosť tým, že prijíma uznesenie len o Ašrafe. Tento text je spoločný text prijatý väčšinou politických skupín a je vyvážený. Jeho zámerom je vyslať irackej vláde jasný signál, že práva týchto 3 400 ľudí v Ašrafe vrátane 1 000 žien nesmú byť porušené v dôsledku nátlaku mullahov v Iráne.

Preto musíme vyslať jednotný signál bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré by podkopali a oslabili toto uznesenie, ktoré sa týka len humanitárnej situácie obyvateľov Ašrafu. Musíme zabrániť akýmkoľvek zmenám konečného textu uznesenia, ktoré by skomplikovali situáciu alebo by ohrozili životy týchto bezbranných ľudí.

Obyvateľov Ašrafu na začiatku invázie v roku 2003 bombardovali vojenské sily USA. Neskôr ich USA preverovali. Aj iracká vláda každého v Ašrafe preverovala – udialo sa to v apríli tohto roku. Každého z nich vypočúvali, a to mimo Ašrafu. Nabádali a vyzývali ich k tomu, aby odišli z tábora alebo išli do Iránu. Len šesť z nich súhlasilo, že odíde – šesť z 3 400 ľudí! Musíme preto ich rozhodnutie rešpektovať.

 
  
MPphoto
 

  Mogens Camre, autor. – Vážený pán predsedajúci, situácia v tábore Ašraf, ktorý je domovom 3 500 členov hlavnej iránskej demokratickej opozičnej skupiny PMOI, už nejaký čas vyvoláva obavy a bola v posledných rokoch predmetom niekoľkých uznesení prijatých v tomto Parlamente. Spolu s delegáciou štyroch členov tohto Parlamentu som v októbri minulého roku tábor Ašraf navštívil a stretol som sa tam s americkými a irackými činiteľmi, ako aj s činiteľmi OSN. Všetci nás utvrdili v našich obavách týkajúcich sa právneho štatútu obyvateľov Ašrafu, pretože zodpovednosť za jeho bezpečnosť bola začiatkom tohto roku prenesená z amerických vojsk na iracké ozbrojené sily.

Situácia sa odvtedy veľmi zhoršila. Najvyšší iránsky predstaviteľ oficiálne požiadal koncom februára irackého prezidenta, ktorý bol v Iráne na návšteve, aby prijali vzájomnú dohodu o zatvorení tábora Ašraf a vyhostení všetkých jeho obyvateľov z Iraku.

Odvtedy začali iracké ozbrojené sily tábor obliehať. Iracké vojská zabraňujú do tábora vstupovať rodinám obyvateľov Ašrafu, parlamentným delegáciám, organizáciám na ochranu ľudských práv, právnikom, novinárom a dokonca aj lekárom a nepúšťajú do tábora veľa logistického materiálu.

Preto tento Parlament považoval za absolútne nevyhnutné venovať sa tejto veci v tomto štádiu ako naliehavej otázke. Spolupracovali sme so všetkými skupinami a vypracovali sme spoločný text, ktorý je vyvážený a vyjadruje všetky naše obavy týkajúce sa tejto záležitosti a vyzýva medzinárodné inštitúcie, aby dosiahli pre obyvateľov Ašrafu dlhodobý právny štatút.

Bohužiaľ, niekoľko zástancov Teheránu, tých, čo veria klamstvám, ktoré hovorí Teherán, predložilo niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Podľa mňa by sme mali jasne pochopiť, že tieto návrhy ohrozujú bezpečnosť obyvateľov Ašrafu a mali by sme hlasovať proti nim. Naliehavo žiadame všetkých poslancov, aby podporili spoločný text a odmietli akékoľvek pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

 
  
MPphoto
 

  Marco Cappato, autor.(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hovoríme tu o „tábore“, ktorý je v skutočnosti mestečkom obývaným ľuďmi, ktorí na základe ťažkého politického rozhodnutia zložili zbrane; ľuďmi, ktorí svoju vlastnú bezpečnosť v skutočnosti vložili do rúk medzinárodného spoločenstva. Dôvodom, prečo pri tomto bode rozpravy uplatňujeme naliehavý postup, je hrozba, že by títo ľudia mohli byť masovo deportovaní a že všetky ich práva by mohli byť zo strany iránskeho režimu porušené raz a navždy.

Mohlo by sa, samozrejme, polemizovať o úrovni a stupni demokracie v Organizácii mudžahedínov iránskeho ľudu, ale toto nie je predmetom rozpravy, ktorú teraz máme viesť, a nie preto sme požiadali o uplatnenie naliehavého postupu. O uplatnenie naliehavého postupu sme požiadali preto, aby sme zabránili tomu, aby bolo celé toto mestečko napadnuté, aby bolo zbavené svojich základných práv a aby bolo odovzdané do rúk iránskej diktatúry.

Preto môžu predložené návrhy len zahmliť jednoznačnú naliehavosť a potrebu tohto signálu, a preto dúfam, že nebudú prijaté.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, dnes sme tu preto, aby sme zabránili ľudskej tragédii veľkých rozmerov.

Takmer 4 000 ľuďom, členom iránskej opozície, hrozí, že ich iracké orgány deportujú späť do Iránu, ktorého režim už popravil 22 000 ich druhov. Mimochodom, sú to ľudia, ktorí odhalili tajný jadrový program Teheránu a bojujú mierovými prostriedkami proti tomuto režimu vyvážajúcemu terorizmus.

Je v záujme demokratickej dôveryhodnosti irackej vlády, ako aj vlády USA, ktorá sa zaručila za ich štatút chránených osôb, chrániť ich životy, rešpektovať ich slobodnú vôľu a dôstojnosť a zaručiť im bezpečnú budúcnosť pod záštitou medzinárodného práva. Ale najprv musíme irackú vládu vyzvať, aby zrušila blokádu tábora Ašraf.

 
  
MPphoto
 

  Nicholson of Winterbourne, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, ja si myslím, že sa Alejo Vidal-Quadras, môj dobrý priateľ, a ostatní, ktorí vystúpili, hlboko mýlia a že musíme podporiť doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, pretože iracká vláda v poslednom čase pri viacerých príležitostiach oznámila, že vôbec nemá v úmysle nútiť obyvateľov tábora Ašraf, aby odišli do Iránu alebo do akejkoľvek inej krajiny.

Iracká vláda opakovane požiadala rôzne krajiny vrátane mnohých členských štátov EÚ, aby ich prijali, a my sme s tým nesúhlasili.

Z 3 400 ľudí žijúcich v tábore je 1 015 držiteľmi povolenia na pobyt a má štatút obyvateľa v rôznych krajinách, z ktorých mnohé sú členskými štátmi EÚ, a my týchto ľudí neprijímame. Prečo?

Väčšina obyvateľov tábora dostala za predchádzajúceho režimu Saddáma Husajna profesionálny vojenský výcvik a zúčastnili sa spolu s jeho prezidentskými gardami a inými bezpečnostnými silami na násilnom potlačení povstania irackého ľudu po oslobodení Kuvajtu v roku 1991.

Existuje dosť dôkazov, že títo ľudia ubližovali Iračanom, keď iracká armáda odmietla vykonať vraždy nariadené Saddámom Husajnom. Rodiny obetí v Iraku nedokážu na toto zabudnúť a iracká ústava nedovoľuje prítomnosť skupín ako NKO alebo PKK na irackej pôde.

Dvetisíc z týchto ľudí sa zaregistrovalo u Vysokého komisára pre utečencov v nádeji, že budú presídlení do iných krajín, ktoré budú ochotné ich prijať, a iracká vláda už niekoľko rokov úzko spolupracuje s UNHCR a žiada iné krajiny, aby ich prijali.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, toto je záležitosť Iraku. V stávke je suverenita Iraku a my by sme tejto demokraticky zvolenej irackej vláde mali vyjadriť svoju dôveru. Je to ich právo, ich povinnosť a môžem vás uistiť, že si ju plnia dobre.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, nikdy som nebol veľkým fanúšikom Organizácie mudžahedínov iránskeho ľudu, ktorých pôvodnou filozofiou je islamský marxizmus – čo si samo osebe navzájom odporuje – a je pravda, že po dlhé roky boli pod ochranou Saddáma Husajna, bagdadského mäsiara, ktorého vojensky podporovali.

V posledných rokoch sa však zreformovali a poskytli západu cenné informácie o porušovaní ľudských práv v Iráne a o zemepisnej polohe tajných iránskych zariadení na obohacovanie uránu. Bolo teda otázne, či by mali zostať na európskom zozname zakázaných teroristických organizácií. Podľa mňa je však nepochybné, že obyvatelia tábora Ašraf si v Iraku zaslúžia právnu ochranu jeho vládou a spojeneckými vojenskými silami a nezaslúžia si deportáciu do Iránu, kde im hrozí takmer isté mučenie a možná poprava.

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (PSE). – Vážený pán predsedajúci, táto rozprava zasa raz odhalila obmedzenia naliehavého postupu, pri ktorom je prednesené obrovské množstvo vyjadrení, lebo nebol čas na náležité rokovania a konzultácie.

Chcem uviesť do záznamu, že pôvodný socialistický text je jednoznačne proti nútenej deportácii a vyzýva k dodržiavaniu Ženevského dohovoru v plnom rozsahu a k tomu, aby bol umožnený prístup medzinárodným organizáciám na ochranu ľudských práv. Osobne som sa snažil o dosiahnutie kompromisu získaním podpory všetkých strán len pre pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 2, 3 a 6 a podpory Socialistov pre spoločné uznesenie a pánovi Vidalovi-Quadrasovi a ostatným musím povedať, že sa úplne skresľuje skutočnosť, keď sa tvrdí, že tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by sa mohli použiť ako zámienka na zmasakrovanie obyvateľov. Či už niekto PMOI podporuje alebo kritizuje, pri rozprave týkajúcej sa otázky ľudských práv by nikto v tomto Parlamente nemal odmietať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých cieľom je dosiahnutie plnenia záväzkov v oblasti ľudských práv akoukoľvek stranou kdekoľvek vo svete.

 
  
MPphoto
 

  Jan Zahradil (PPE-DE). (CS) Vážený pán predsedajúci, bude mi stačiť 30 sekúnd. Chcem povedať, že som rád, že organizácia PMOI bola odstránená zo zoznamu zakázaných organizácií Európskej únie práve počas českého predsedníctva, a som rád, že dnes pokračujeme v ochrane opozície proti iránskemu režimu uznesením o tábore Ašraf. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí sa na tom podieľali zo všetkých politických skupín bez ohľadu na politický smer a presvedčenie, a dúfam, že toto uznesenie prejde v tej podobe, v akej bolo navrhnuté, bez pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov, ktoré by ho nejakým spôsobom deformovali.

 
  
MPphoto
 

  Paulo Casaca (PSE).(PT) Vážený pán predsedajúci, tiež chcem požiadať, aby sa hlasovalo o terajšej podobe tohto návrhu uznesenia. Predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú veľkým omylom.

Vôbec nie je pravda, že čo i len jeden utečenec z tábora Ašraf alebo iného tábora bol za podpory vysokého komisára presídlený do Európy alebo dokonca v rámci Iraku. Vyzývam každého, aby sa spýtal vysokého komisára, či boli niekedy presídlení nejakí utečenci.

Nič z toho nie je pravda a jediným zámerom toho je uľahčiť uskutočnenie masakru. Presne o toto ide, o nič viac, a autorov týchto absolútne hanebných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov by som prosil, aby ich stiahli, pretože sú urážkou tohto Parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie.(IT) Vážený pán predsedajúci, žiadam o slovo, ale v podmienkach, v ktorých je to možné. Keď tu všetci poslanci chodia hore dolu, je to naozaj veľmi ťažké; mám k tomuto Parlamentu veľký rešpekt, ale za týchto okolností asi skutočne nebudem schopný predniesť svoju reč.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Máte pravdu.

Dámy a páni, rozpravu nedokončíme, kým každý nebude v tichosti sedieť.

Zobrali by poslanci, ktorí sa rozprávajú v uličkách, na vedomie, že rozpravu nedokončíme, kým neprestanú rozprávať, aby sme si mohli vypočuť pána podpredsedu Komisie s náležitým rešpektom?

 
  
MPphoto
 

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie.(IT) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa vám poďakovať, pretože si myslím, že je potrebné zúčastňovať sa na rozprave tak, že si vypočujem vystúpenia druhých a hovorím, keď som na rade.

(FR) Teraz budem hovoriť po francúzsky. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Komisia pravidelne monitoruje vývoj situácie v Iraku, hlavne pokiaľ ide o tábor Ašraf.

Ako všetci vieme, v januári 2009 prebrala iracká vláda kontrolu nad touto oblasťou. Pokiaľ ide o humanitárnu situáciu v tábore, Medzinárodný výbor Červeného kríža a iné medzinárodné organizácie, ktoré monitorujú vývoj situácie, Komisiu informovali, že nebolo hlásené zhoršenie životných podmienok ani porušovanie medzinárodných dohovorov.

Komisia úplne súhlasí s názorom, že k zatvoreniu tábora by malo dôjsť na základe konkrétneho právneho rámca a že životy a fyzické a morálne blaho jeho obyvateľov by nemali byť ohrozené. Mali by sa uplatniť medzinárodné humanitárne normy, v neposlednom rade zásada odmietnutia návratu.

Iracká vláda sa niekoľkokrát vyjadrila, že sa bude k obyvateľom tábora správať slušne a že vôbec nemá v úmysle členov tejto organizácie nelegálne deportovať alebo ich prinútiť opustiť Irak.

Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia, ako vždy, jednoznačne zdôrazňuje potrebu rešpektovať zásady právneho štátu a počíta s tým, že iracká vláda sa bude podľa toho aj správať.

Keď sa v marci 2009 irackí politickí predstavitelia stretli s Komisiou, zdôraznili svoje odhodlanie dodržiavať medzinárodné humanitárne normy a nepoužiť silu a zvlášť neuskutočniť nútené návraty do Iraku.

V súčasnosti prebiehajú stretnutia medzi irackým ministrom pre ľudské práva a jednotlivými obyvateľmi s cieľom určiť ich práva a rozhodnúť, či si želajú vrátiť sa do Iraku alebo odísť do tretej krajiny.

V priebehu posledných týždňov sa niektorí členovia rozhodli tábor opustiť a podarilo sa im to bez akýchkoľvek ťažkostí. Komisia podporuje toto úsilie. Ak si obyvatelia tábora želajú odísť, musí im iracká vláda udeliť právo usadiť sa v inej krajine a celý proces im uľahčiť.

Komisia bude v spolupráci s predstaviteľmi členských štátov nachádzajúcimi sa priamo na mieste vývoj situácie naďalej sledovať.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Teraz sa bude konať hlasovanie.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

 
  

(1) Pozri zápisnicu.

Posledná úprava: 19. augusta 2009Právne oznámenie