Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– vyhlásenia Rady a Komisie o príprave samitu o zamestnanosti,

– správa (A6-0242/2009) pani Gabriele Staunerovej v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii [KOM(2008)0867 – C6-0518/2008 – 2008/0267(COD)],

– správa (A6-0241/2009) pána Josého Albina Silvu Penedu v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o obnovenej sociálnej agende [2008/2330(INI)] a 

– správa (A6-0263/2009) pani Jean Lambertovej v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce [2008/2335(INI)].

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Vážená pani predsedajúca, všetci si uvedomujeme, že stále trpíme dôsledkami jednej z najvážnejších finančných a hospodárskych kríz za mnoho rokov. Únia i členské štáty prijali širokú skupinu opatrení, ktorými sa pokúšajú o zmiernenie účinkov tejto krízy ako aj riešenie niektorých jej základných príčin pri súčasnom zohľadnení potreby lepšej prípravy na budúcnosť s cieľom čeliť náročným výzvam globálneho hospodárstva.

Sme si tiež vedomí toho, že súčasné problémy nie sú jednoducho len o hodnotách v súvahách alebo pozmenení ekonomických prognóz. Majú reálny účinok na ľudí: na ich živobytie, rodiny a životnú úroveň. Bezprostredne sú krízou postihnutí ľudia, ktorí v jej dôsledku prišli o prácu, alebo mnoho ďalších, ktorým hrozí strata pracovného miesta v nasledujúcich mesiacoch.

Na jarnom zasadnutí Európskej rady sa dospelo k dohode, že cieľom samitu o zamestnanosti by malo byť umožnenie výmeny skúseností v rozsahu, v ktorom uspeli opatrenia na obnovu z hľadiska podpory zamestnanosti a tvorby nových pracovných miest, ktorých bude viac. Tento samit sa uskutoční vo štvrtok tento týždeň v Prahe.

Mandát udelený predsedníctvu je jasný. Je potrebné preskúmať otázky, ako napríklad udržanie úrovne zamestnanosti prostredníctvom flexiistoty a mobility, vytvorenie priaznivého prostredia pre investície a tvorbu pracovných miest v spoločnostiach, najmä v malých a stredných podnikoch, zlepšenie odborných zručností a predvídanie potrieb trhu práce. Súčasne je potrebné hľadieť na posilnenie a reštrukturalizáciu trhu práce, aby bol pripravený pre budúcnosť. Naším cieľom je zabezpečiť, aby tento samit nebol len príležitosťou na diskusiu, ale dospel ku konkrétnym výsledkom a odporúčaniam, z ktorých bude mať prínos celá spoločnosť.

Samitu sa zúčastní sociálna trojka na úrovni premiérov a ministrov pre zamestnanosť súčasného českého predsedníctva a nastávajúceho švédskeho a španielskeho predsedníctva. Sociálnych partnerov budú zastupovať prezidenti a generálni tajomníci organizácie Business Europe a Európskej konfederácie odborových zväzov spolu so zástupcami malých a stredných podnikov a zamestnávateľov z verejného sektora. Európsku komisiu bude zastupovať pán predseda Barroso a pán komisár Špidla.

Na samite budú prítomní aj predsedovia Výboru pre zamestnanosť, Výboru pre sociálnu ochranu a Výboru pre hospodársku politiku. Pozvaní boli, samozrejme, aj zástupcovia Európskeho parlamentu. Predpokladám, že na samite bude prítomný aj predseda Európskeho parlamentu pán Pöttering.

S cieľom pomôcť s prípravami na samit sa usporiadali tri semináre v krajinách troch zúčastnených delegácií: v Madride, Štokholme a Prahe. Tieto semináre sa venovali najmä otázkam zlepšovania odborných zručností, prístupu k zamestnaniu a spôsobu udržania zamestnanosti, vytvárania pracovných miest a podporovania mobility.

Tieto semináre nám umožnili zamerať sa spolu so sociálnymi partnermi na zásadné oblasti záujmu. Teší nás, že prípravných seminárov sa zúčastnili zástupcovia Európskeho parlamentu, najmä pán Andersson, predseda Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Seminár o zlepšovaní odborných zručností, ktorý sa uskutočnil v Madride, zdôraznil, že kľúčom prípravy na budúcnosť sú odborné zručnosti. Z krátkodobého hľadiska zvyšujú odborné zručnosti produktivitu i mobilitu. Z dlhodobého hľadiska pripravujú pôdu na obnovu, zvyšujú konkurencieschopnosť a sú rozhodujúce pre obmedzenie vylúčenia a podporu lepšej sociálnej rovnosti.

Argumenty za zlepšovanie odborných zručností, na ktorých sa zhodli všetky zúčastnené strany, nie sú len o formálnej kvalifikácii, ale aj o podpore oblastí, ako sú napríklad komunikačné zručnosti medzi mladými ľuďmi.

Nesmieme prehliadnuť otázku financovania získavania lepších odborných zručností, najmä v čase krízy. Vyžaduje si to angažovanosť nielen verejných orgánov, ale aj zamestnávateľov, pracujúcich a samotných uchádzačov o zamestnanie. Na úrovni EÚ je potrebné preskúmať ďalšie možnosti využívania Európskeho sociálneho fondu. Pokiaľ ide o zamestnávateľov, ich vlastný záujem o rozvoj odborných zručností je evidentný, keďže v prípade spoločností, ktoré neinvestujú do zlepšenia odborných zručností, je pravdepodobnosť ich zániku v porovnaní so spoločnosťami, ktoré investovali do tejto oblasti, dvaapolkrát vyššia.

Seminár v Štokholme o zlepšení prístupu k zamestnaniu sa zameral na spôsoby čo najrýchlejšieho zamestnania tých, ktorí práve stratili prácu, a neaktívnych ľudí alebo ich návratu na pracovné miesto. Ľuďom, ktorí práve stratili prácu, by sme nemali dovoliť, aby ostali dlhodobo nezamestnaní. Mimoriadne dôležité je zabezpečiť, aby systémy sociálnej ochrany neslúžili len ako pasívne bezpečnostné siete, ale aj ako odrazový mostík na nové pracovné miesta. Nemôžeme prehliadnuť potrebu motivácie aktívneho hľadania zamestnania. Politika flexiistoty by mala prispieť k tomu, aby sa prechod vyplatil, v neposlednom rade poskytnutím potrebného prvku istoty.

Počas tohto seminára v Štokholme sa tiež zdôraznilo, že by sme nemali pripustiť, aby krátkodobé opatrenia ohrozili dlhodobé opatrenia. Systémy predčasného odchodu do dôchodku sú nedostatočným riešením zabezpečenia viacerých pracovných miest pre mladých, keďže znižujú celkové miery zapojenia, a nevyhnutne ich sprevádzajú vyššie náklady na sociálne zabezpečenie.

Na úrovni EÚ sme identifikovali možné využitie Európskeho sociálneho fondu na financovanie opatrení na aktívne začlenenie, ako aj spôsob umožnenia starším ľuďom ďalej pracovať znížením príspevkov na sociálne zabezpečenie.

Na poslednom seminári, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň v Prahe, sa zdôraznila potreba zachovať zamestnanosť a zlepšiť prostredie tak, aby bolo priaznivé na podnikanie a tvorbu pracovných miest. Dočasné krátkodobé pracovné opatrenia môžu byť prínosom, no je potrebné zabezpečiť ich finančnú udržateľnosť. Musíme sa však chrániť pred sklonom k protekcionizmu, ktorý môže spôsobiť škodu pre celú Úniu.

Súčasne je potrebné využívať aktívne opatrenia na podporu mobility a opäť musí zásadnú úlohu zohrávať zlepšená pružnosť našich trhov práce. Napriek účinkom krízy je v Európe stále značný počet voľných pracovných miest, koordinácia v rámci členských štátov, ako aj medzi nimi je však nedostatočná. Ľudia sú často na nesprávnom mieste, nemajú požadované odborné zručnosti, prípadne ide o kombináciu oboch možností.

Na základe týchto seminárov je jasné, že aktuálna kríza nie je len cyklická, ale aj štrukturálna. Na to, aby sme mohli čeliť tvrdej konkurencii v globalizovanom hospodárstve a chrániť dlhodobú zamestnanosť v EÚ, budú potrebné hlboké zmeny. V mnohých prípadoch však budú tieto zmeny v skutočnosti o pokračovaní iniciatív alebo dokonca o urýchlení oneskorených reforiem, ktoré sa vykonávajú mnoho rokov v súvislosti s európskou stratégiou zamestnanosti.

Okrem úsilia na zachovanie súčasných pracovných miest musíme vytvoriť aj priaznivé prostredie pre investorov a spoločnosti, v ktorom môžu investovať a vytvárať nové pracovné miesta. Nemôžeme zachovať všetky existujúce pracovné miesta: táto kríza si vyžaduje štrukturálnu zmenu a niektorí ľudia stratia prácu. Musíme však ponúknuť nezamestnaným príležitosť zlepšiť si svoje odborné zručnosti a možnosti zamestnania a rýchlo nájsť nové pracovné miesto vytvorené niekde inde.

Dovoľte mi v krátkosti spomenúť niekoľko ďalších tém, o ktorých budete diskutovať počas dnešnej rozpravy o sociálnej agende. Chcel by som zablahoželať najmä pánovi Silvovi Penedovi k jeho rozsiahlej a vyčerpávajúcej správe, ktorá sa venuje širokej množine otázok a ktorá žiada konkrétne o ambicióznu agendu sociálnej politiky.

Správa pána Penedu zdôrazňuje potrebu vytvárania pracovných miest a pružnosti na pracovisku v rámci širšej európskej sociálnej politiky. Takisto sa v nej uznáva význam rozvoja nových odborných zručností, celoživotného vzdelávania a podpory spolupráce univerzít a podnikov. Toto sú všetky zásadné aspekty, ktoré budú tiež súčasťou nášho programu na samite, ktorý sa uskutoční tento týždeň.

Túto rozsiahlu správu dopĺňa správa pani Lambertovej o spôsobe začlenenia ľudí, ktorí sú často vylúčení z trhu práce. Na samite, ktorý sa uskutoční tento týždeň, bude určite potrebné zohľadniť tento významný cieľ. Nemôžeme a nebudeme sa usilovať o vytváranie pracovných miest len pre niekoľkých ľudí. Naším cieľom je, najmä v súčasnej náročnej situácii, prispôsobiť prístup začlenenia politike zamestnanosti.

České predsedníctvo podporuje dlhodobé ciele Európskej únie v oblasti zamestnanosti a opakovane zdôraznilo potrebu lepšej motivácie ľudí hľadať zamestnanie a zlepšiť možnosti zamestnania sa. Pravdepodobne sa všetci zhodneme sa tom, že je lepšie, ak si ľudia zarobia na živobytie sami a sú slobodní, akoby mali byť závislí na systéme sociálnej ochrany. Preto potrebujeme obmedziť segmentáciu našich trhov práce.

Fond na prispôsobenie sa globalizácii poskytuje podporu pre pracujúcich, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie. Teší ma, že v otázke navýšenia prostriedkov Fondu dospeli Parlament a Rada k dohode, a som vďačný pani Staunerovej za jej prácu v tejto oblasti. Zavedením lepšej pružnosti v spôsobe využívania Fondu a znížením počtu osôb prepustených z práce z 1 000 na 500 sa Fond stane ešte účinnejším nástrojom na pomoc pri riešení účinkov hospodárskej recesie.

Na záver by som chcel povedať, že v súčasnosti je najnaliehavejšou potrebou zabezpečiť, aby sa mnoho myšlienok, ktoré vznikli na prípravných seminároch, a ktoré budú predmetom samitu o zamestnanosti organizovanom tento týždeň, prenieslo do opatrení. Ako som povedal na začiatku, očakávame konkrétny výsledok, z ktorého bude mať prospech celá spoločnosť aj európski občania.

Nemôžeme dúfať, že vyriešime účinky súčasnej krízy na jednom zasadnutí, mali by sme sa však zamerať na konkrétne odporúčania a iniciatívy, ktoré budú spoločne zohrávať úlohu pri zmierňovaní účinkov krízy, a pomôžu nám, aby sme po jej prekonaní boli ešte silnejší.

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, prudký nárast nezamestnanosti je najvážnejším dôsledkom svetovej hospodárskej krízy. Ovplyvňuje rodiny aj jednotlivcov, ktorí sa dostávajú do ozajstných ťažkostí. Ovplyvňuje spoločnosť, pripravuje ju o životaschopnosť a ovplyvňuje aj hospodárstvo, ktoré stráca schopnosti a skúsenosti. Ich opätovné získanie bude trvať roky.

Na tomto mieste najviac cítiť ľudské a sociálne dôsledky krízy. Nezamestnanosť je lokálnym, národným ale aj európskym javom. Na európskom trhu, kde čoraz viac občanov využíva svoje právo slobody pohybu, je zamestnanosť dlhodobým záujmom, a to vo vnútroštátnej i európskej politike. Práve preto je úplne nevyhnutné nájsť odpovede z európskeho hľadiska.

Nezamestnanosť je hlavnou oblasťou záujmu Komisie. Komisia neúnavne pracuje na tom, aby zabezpečila, že každý, kto má v Európe politickú zodpovednosť, si vypočuje túto výzvu a venuje všetku svoju energiu na hľadanie ukončenia krízy.

Viem, že nie je potrebné vysvetľovať význam a závažnosť nezamestnanosti poslancom Európskeho parlamentu. Každý deň stratí jeden z vašich voličov prácu a traja ďalší sa obávajú, že ich postihne rovnaký osud.

V marci schválila Európska rada iniciatívu Komisie a českého predsedníctva Rady venovať samit rozmeru „zamestnanosti“ súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Táto otázka bola naším hlavným záujmom od začiatku krízy a viedla k nášmu návrhu plánu hospodárskej obnovy Európy, ktorý sme predložili v decembri minulého roka. Realizácia tohto plánu na národnej a európskej úrovni má už rozhodujúci podiel na udržaní existujúcich a vytváraní nových pracovných miest.

V súčasnosti však nutne potrebujeme vyhodnotiť jeho účinok na zamestnanosť. Ak chceme prispôsobiť v najbližších mesiacoch naše kroky, musíme si vziať ponaučenie. Napriek tomu si myslím, že otázka zamestnanosti si zaslúži riadny samit EÚ – samit, na ktorom by sa stretlo 27 hláv štátov a vlád.

Je mi veľmi ľúto, že na marcovom zasadnutí Európskej rady sa prijalo rozhodnutie o obmedzenom formáte. Napriek tomu to pre Komisiu nie je dôvod zmierniť svoje ambície, pokiaľ ide o obsah tohto samitu o zamestnanosti a jeho sledovanie počas nastávajúceho švédskeho a španielskeho predsedníctva.

Európsky rozmer je absolútne nevyhnutný z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, je potrebné vyslať občanom jasný signál a povedať im, že Európska únia jednoznačne pochopila skutočný charakter krízy, že nie je len záležitosťou ekonómov a bankárov, ale to, že v stávke je prosperita občanov, pracujúcich a ich rodín.

Našu reakciu na krízu nesmieme obmedziť na klinické technické opatrenia na riešenie regulačných problémov. Podstata reakcie by mala vychádzať z našich základných hodnôt: sociálnej spravodlivosti a solidarity. Takto musíme vnímať našu reakciu – ako reakciu prameniacu z významu, ktorý pripisujeme určitým zásadným hodnotám.

Verím, že každá kríza ponúka príležitosť, ktorú môžeme využiť, príležitosť obnoviť náš európsky model sociálneho trhového hospodárstva a ekologického hospodárstva, a súčasne predstavuje príležitosť prejaviť silnú túžbu Európy podieľať sa na prosperite jej občanov.

Po druhé, Európa môže skutočne vykonať zmeny a prispieť. Aj keď sa väčšina právomocí, samozrejme, udržiava na vnútroštátnej úrovni, ak máme byť úprimní, Európa má mnoho možností konať. Nástroje, ktoré máme k dispozícii, môžeme navrhnúť tak, aby boli čo najúčinnejšie. Európsky sociálny fond môže pomôcť podstatnej časti obyvateľov – každoročne umožňuje deviatim miliónom Európanov prístup k školeniam.

Súčasne môžeme pôsobiť ako centrum pre prijímanie myšlienok, laboratórium. Vlády členských štátov, miestne orgány, sociálni partneri a všetky zúčastnené strany v Európe – všetci hľadajú riešenie dôsledkov nezamestnanosti. Potrebujú myšlienky a projekty. Európska únia je ideálnym prostredím na získavanie myšlienok, výber tých, ktoré sa v praxi najlepšie uplatnia, a najmä na pomoc pri ich realizácii.

Na tomto procese sme spolupracovali s českým predsedníctvom, nastávajúcim švédskym a španielskym predsedníctvom a so sociálnymi partnermi.

predseda Komisie.Vážený pán predsedajúci, ako viete, samit bol pripravovaný s procesom intenzívnych konzultácií a na základe troch prípravných seminárov. Prínos tohto Parlamentu do príslušného procesu bol veľmi cenný. Chcel by som najmä oceniť osobnú angažovanosť členov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, najmä predsedu Výboru pána Anderssona.

Na seminároch, ktoré sa uskutočnili v Madride, Štokholme a Prahe, sa preukázalo znamenité úsilie venované fáze získavania myšlienok, ktoré by fungovali čo najlepšie. Vítam aktívne zapojenie sociálnych partnerov, ako aj prínos ostatných zúčastnených strán. Pri získavaní myšlienok od partnerov z jednotlivých štátov, ktorí obohatia túto diskusiu, zohrával aktívnu úlohu Európsky hospodársky a sociálny výbor. S jeho členmi sa stretnem na zasadnutí v Prahe.

Chcel by som poukázať na štyri podstatné otázky, ktoré vyplynuli z týchto podujatí.

Po prvé, najvyššou prioritou musí byť zachovanie pracovných miest. Je potrebné vykonať všetky možné kroky za zamedzenie ďalšieho zvyšovania nezamestnanosti. Tým, ktorí prišli o prácu, musíme pomôcť nájsť si novú prácu. Túto pomoc im musíme poskytnúť okamžite: nie je dobré čakať, kým budú ľudia nezamestnaní niekoľko mesiacov, kým stratia svoje schopnosti a ich sebavedomie klesne na dno. Dlhodobá nezamestnanosť je tragédiou pre ľudí postihnutých krízou a pre našu sociálnu stabilitu a dlhodobú konkurencieschopnosť znamená skutočné straty.

Po druhé, kríza najviac postihuje najzraniteľnejších ľudí – osoby s nízkou kvalifikáciou, absolventov alebo zdravotne postihnutých, ktorí si ťažko hľadajú prácu aj v priaznivom období. Teraz je čas na aktívne začlenenie, zintenzívnenie úsilia na poskytnutie osobitnej podpory týmto skupinám – veľmi zreteľná odpoveď na správu pani Lambertovej.

Po tretie, musíme pracovať aj na posilnení príležitostí pre mladých ľudí. Viem, že toto je osobitný záujem tohto Parlamentu. Musíme konať s cieľom vyriešiť riziko spočívajúce v tom, že mladí ľudia ukončia svoje vzdelávanie a hneď rozšíria rady nezamestnaných. Mladí ľudia potrebujú našu aktívnu podporu, aby mali prístup k stážam alebo ďalšiemu vzdelávaniu a v budúcnosti si mohli nájsť a udržať pracovné miesto.

Nakoniec, zlepšovanie odborných zručností a prispôsobenie sa potrebám trhu práce. V období hospodárskej recesie je pre ľudí mimoriadne dôležité získať také odborné zručnosti, ktoré zlepšia ich možnosti zamestnania sa počas krízy aj po jej skončení. Je potrebné pripraviť ľudí na pracovné miesta, ktoré vzniknú v budúcnosti: ekologické pracovné miesta a pracovné miesta v ostatných rastových odvetviach, napríklad v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti.

Táto diskusia ponúka príležitosť na zjednotenie skúmania obnovenej sociálnej agendy, ktoré vykonáva Parlament. Otázky, ktorými sa zaoberá správa pána Silvu Penedu, považujem za dôležitú časť odkazu Komisie: politika prístupu, solidarity a príležitostí s cieľom zabezpečiť, aby naše stratégie zodpovedali našim trvalým základným hodnotám a realite dnešnej spoločnosti. Naozaj chcem zablahoželať pánovi Silvovi Penedovi k jeho skvelej práci a myslím si, že naša spolupráca, najmä s mojím kolegom v Komisii pánom Vladimírom Špidlom bola naozaj významná.

Cieľom tohto programu, programu sociálneho začlenenia a sociálnej inovácie, je posilnenie Európanov na vysporiadanie sa s rýchlo sa meniacou realitou, ktorú formujú globalizácia, technologický pokrok a starnúce spoločnosti, ich príprava a pomoc tým, ktorí majú problémy prispôsobiť sa takýmto zmenám.

Nemôžeme oddeliť našu hospodársku a sociálnu agendu: hospodárska obnova nemôže prebiehať na základe sociálneho kolapsu, podobne ako nie je možné dosiahnuť sociálny pokrok vo vyprahnutom hospodárstve.

Som vďačný za podrobné preskúmanie týchto návrhov Parlamentom, v ďalšej diskusii bude pán komisár Špidla na tieto návrhy podrobnejšie reagovať. Dovoľte mi zamerať sa na jednu otázku, ku ktorej mám osobitný vzťah, a to na Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii. Rád by som sa poďakoval Parlamentu za rýchle spracovanie návrhov Komisie na oživenie Fondu. Nové pravidlá zlepšia využívanie finančnej pomoci na rozvoj a rekvalifikáciu pracovníkov, ktorí strácajú prácu pre súčasnú recesiu – viac spoločností bude oprávnených na využívanie prostriedkov a väčšinu nákladov bude niesť rozpočet Spoločenstva. Vaše hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo tento týždeň, je vynikajúcou správou pre pražský samit o zamestnanosti.

Samit o zamestnanosti, ktorý sa uskutoční tento týždeň, je príležitosťou na udržanie zamestnanosti na vrchole európskeho programu – na mieste, ktoré mu patrí. Chcel by som, aby tento samit priniesol konkrétne, hmatateľné výsledky. Verím, že ich prinesie. Súčasne verím, že nebude len jednorazovou záležitosťou, ale ďalším medzníkom v prebiehajúcom procese, ktorý sme začali už pred vypuknutím krízy – v procese spolupráce Komisie, členských štátov a sociálnych partnerov, ktorý bude pokračovať počas celej krízy aj po jej skončení.

Ako predseda Komisie dám tento program do pozornosti všetkým 27 hlavám štátov a vlád na júnovom zasadnutí Európskej rady. Zaslúži si to. Európa nie je len hospodársky a politický projekt. Vždy bola a vždy bude aj sociálnym projektom.

  Gabriele Stauner , spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán predseda Komisie, dámy a páni, toľko úsilia a taký malý účinok. Takto je možné zhrnúť prácu v oblasti prispôsobenia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) potrebám hospodárskej a finančnej krízy.

Malý účinok, pretože z hľadiska počtu dotknutých zamestnancov a hĺbky krízy sa zdá, že celkový objem prostriedkov pridelených tomuto nástroju, 500 miliónov EUR, je nedostatočný. To by však bol vcelku nesprávny záver. Všetci vidia výsledky EGF po reštrukturalizácii v spojení s ďalšími nástrojmi na zabezpečenie solidarity a podpory, ktoré sme máme na európskej úrovni.

EGF je z tohto hľadiska len dieťa. Bol zriadený v roku 2006 a predpokladalo sa, že bude jasným znakom toho, že účinky globalizácie na pracujúcich nie sú len pozitívne, ale pre pracujúcich môžu predstavovať aj negatívne reakcie, a to prostredníctvom hromadného prepúšťania, a najmä premiestňovania spoločností. Sporiví špecialisti na rozpočet odsunuli teda ich záujmy ešte viac nabok a my sme otvorili ďalší zásobník finančných prostriedkov.

Účinky globalizácie v súčasnosti úplne zatieňuje finančná a hospodárska kríza a našou rozvážnou reakciou je úprava kritérií financovania EGF. Jedným z problémov našich úvah o revízii je súčasne to, že vzhľadom na krátky čas funkčnosti EFG nezískala Komisia veľké skúsenosti a posudzovanie účinnosti aktuálnych pravidiel je stále náročné.

Ďalej by som rada poznamenala, že v budúcnosti by sa nemalo prehliadať súčasné fungovanie EGF aj Európskeho sociálneho fondu.

Väčšina členov Výboru pre zamestnanosť sa vyjadrila v prospech dočasnej platnosti nariadenia, ktoré sa má pozmeniť a doplniť tak, aby sa ustanovenia v súčasnosti vzťahovali na všetky žiadosti podané do 31. decembra 2011, a pokiaľ ide o obsah, bude mať účinok na tých pracujúcich, ktorí prišli o prácu v priamom dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy. To znamená, že od roku 2012 sa budeme znova musieť zamýšľať nad ďalšou platnosťou Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

Ak sa zníži hranica prepustených pracovníkov v danom regióne z 1 000 na 500 a súčasne sa predĺži obdobie platby z 12 na 24 mesiacov, z hľadiska jeho obsahu to nepochybne predstavuje zmiernenie. Toto zjednoduší proces predkladania žiadostí a poskytne udržateľnú podporu pre našich pracujúcich, kým si nenájdu nové pracovné miesto.

Úroveň podielu financovania EÚ a spolufinancovania z národných rozpočtov bola veľmi kontroverznou otázkou. Dosiahli sme kompromis. Táto hodnota ostáva v zásade na úrovni 50 %, t. j. 50 : 50 a vo výnimočných prípadoch bude možné zvýšiť podiel financovania z európskych prostriedkov na 65 %. Veľmi ma to teší. Na zasadnutiach výboru sme preto prestali uvažovať o tom, čo chceme, keďže každý členský štát, ktorý prijíma prostriedky za svojich pracovníkov, by si mal uvedomovať svoje povinnosti. Toto sa dá najlepšie dosiahnuť, ak bude samotný členský štát poskytovať podstatnú časť finančného príspevku.

Moja radosť je o to väčšia, že sme boli schopní dosiahnuť v rámci diskusií s Radou a Komisiou konsolidáciu 20 % priamych nákladov. Presne na tom sme sa dohodli pred niekoľkými dňami na zasadnutí výboru vo vzťahu k Európskemu sociálnemu fondu. Stále existuje dostatočný priestor na ďalšie zmeny, doplnenia a zlepšenia. Chcela by som sa vám poďakovať za vašu konštruktívnu spoluprácu vo všetkých fázach, a to na zasadnutiach výboru, ako aj Rady a Komisie a požiadať vás o podporu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

  José Albino Silva Peneda, spravodajca. – (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, za posledné mesiace počas prípravy správy o obnovenej sociálnej agende sa účinky hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy ovplyvňujúcej Európu zhoršili. Každý deň sme svedkami ďalšieho prepúšťania, zatvárania podnikov a otrasnej situácie čoraz väčšieho počtu rodín.

Toto je viac než len hospodárska a finančná kríza. Domnievam sa, že prežívame krízu dôvery. Podľa najnovších údajov Eurostatu bolo vo februári 2009 v Európskej únii nezamestnaných viac ako 19 miliónov mužov a žien. Ak neprijmeme žiadne opatrenia, vzhľadom na tento scenár vývoja bude za nárastom nezamestnanosti nasledovať viac chudoby, sociálneho vylúčenia, neistoty, kriminality, a najmä nedôvery.

Myslíme si, že nezamestnanosť, najviditeľnejší prejav tejto krízy, neznamená jednoducho len stratu príjmu pre tých, ktorí sú nezamestnaní, a ich rodiny: nezamestnanosť vás demotivuje a môže viesť k strate dôvery v seba a ostatných okolo vás. Členské štáty Európskej únie boli konfrontované so sociálnymi problémami vyplývajúcimi zo slabého hospodárskeho rastu, komplikovanou demografickou situáciou a náročným životom v čoraz globalizovanejšom svetovom hospodárstve ešte pred krízou, ktorej čelíme v súčasnosti.

V tejto správe som sa pokúsil čo najjasnejšie a najpragmatickejšie reagovať na tieto obavy. Viem, že sociálna agenda je veľmi široký pojem a preto som sa pokúsil vypracovať vyrovnanú správu a jasne a výstižne vyjadriť skutočné priority.

Po prvé, inštitúcie Európskej únie môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu opätovným potvrdením významu sociálnych modelov a infraštruktúr členských štátov a tým pomôcť budovať zhodu vo význame univerzálneho prístupu k týmto modelom a infraštruktúram, ich vysokej kvalite, a najmä ich udržateľnosti.

Po druhé, je potrebné mobilizovať všetky dostupné nástroje s cieľom zabezpečiť, aby sa ľudia lepšie začlenili do trhu práce.

Tretia priorita vychádza zo záveru, že na zabezpečenie úplnej mobility občanov v Európskej únii treba ešte veľa urobiť.

Verím, že štvrtou prioritou bude, aby Európska únia zohrávala oveľa aktívnejšiu úlohu pri propagácii sociálnych a ekologických noriem vo vzťahoch s novými mocnosťami, ako napríklad Brazíliou, Ruskom, Indiou a Čínou. Toto je mimoriadne významné, najmä ak hovoríme o obchodných dohodách.

Piatou prioritou, ktorú sa Komisia pokúsila zrealizovať, je snaha o zlepšenie pružnosti európskych štrukturálnych fondov aj prostredníctvom dnešného plánovaného hlasovania o správe o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii.

Ak chceme zabezpečiť, aby európski občania pochopili zmeny, ktoré vznikajú z aktuálnych súvislostí a vyrovnali sa s nimi, je potrebné posilniť sociálny dialóg s cieľom zlepšiť transparentnosť rozhodnutí o sociálnej adaptácii a hospodárskej reštrukturalizácii. Povedal by som, že ak sa chcete vo vzťahoch sociálneho dialógu dostať do obdobia spolupráce, musíte prejsť obdobím turbulencií. Súčasne je potrebné posilniť otvorenú metódu koordinácie, keďže predstavuje nevyhnutný doplnok právnych predpisov Európskej únie. Sociálne politiky nemôžu byť mozaikou samostatných krokov a myšlienok. Je potrebné zabezpečiť lepšie prepojenie hospodárskych, pracovných, sociálnych a ekologických iniciatív.

Je nevyhnutné, aby sociálna politika bola prepojená s hospodárskou politikou tak, aby bolo možné zabezpečiť trvalo udržateľné oživenie nielen hospodárskej, ale aj sociálnej štruktúry. Rád by som sa veľmi jasne vyjadril v jednom bode: krízu, ktorú prežívame, nie je možné použiť ako zámienku na zníženie sociálnych výdavkov. Je nutné povedať, že ak toto nie je správny čas na škrtanie sociálnych výdavkov, potom to je správny čas na vytrvalosť pri realizácii potrebných štrukturálnych reforiem. Preto chcem zablahoželať Komisii a pánovi predsedovi Barrosovi, ktorým sa za takýchto náročných okolností podarilo motivovať Európu, aby sa vyrovnala s problémami tejto krízy koordinovaným spôsobom…

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Jean Lambert, spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, v dnešnej popoludňajšej rozprave budem niekoľko minút hovoriť aj o niektorých ďalších otázkach, ktoré rieši tento Parlament. Správa, ktorou som sa však zaoberala, sa zaoberá najmä otázkou aktívneho začlenenia ľudí, ktorí boli vylúčení z trhu práce.

Po prvé, chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa angažovali v tejto veci a mnohým organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa tiež zapojili.

Dnes popoludní sme si vypočuli prejavy o tom, že ak nebudeme veľmi opatrní, v čase recesie sa budú zvyšovať riziká vylúčenia: riziká, že ľudia, ktorí teraz stratili svoju prácu a možno sa v blízkej budúcnosti nevrátia na trh práce; riziko vylúčenia tých, ktorí sa už ocitli v ťažkostiach a nie sú schopní dostať sa na trh práce a, samozrejme, tých, ktorí ešte ani nie sú súčasťou trhu práce. Riskujú, že sa na nich zabudne a to je niečo, čo by sme si mali veľmi dobre uvedomiť.

Musíme sa pozrieť na niektoré štrukturálne bariéry, ktoré sme ako spoločnosť tiež zaviedli z hľadiska aktívneho začlenenia. Jednou z vecí, na ktorých sme sa zhodli vo výbore je to, že aktívne začlenenie by nemalo nahrádzať sociálne začlenenie, širší okruh pocitov, že máte v spoločnosti zohrávať určitú úlohu. Z hľadiska odporúčaní v tejto oblasti sme dosiahli širokú dohodu s Radou a Komisiou z hľadiska primeranej podpory príjmu a tejto pojem bol použitý aj v tejto správe.

Hovoríme tiež o minimálnom príjme na miestach, kde to skutočne tak myslíme. Ľudia potrebujú príjem na to, aby mali dôstojnosť, aby mali šancu a príležitosť aktívne sa zapojiť do spoločnosti. Toto je dôležité z hľadiska podpory pre zraniteľnejšie osoby, pre opatrovateľov, tých, ktorí potrebujú opateru, tých, ktorí potrebujú podporu na samostatný život a, samozrejme, je to dôležité aj pre dôchodcov.

Táto správa hovorí aj o tom, že je dôležité, aby členské štáty prehodnocovali minimálnu mzdu. V Európskej únii máme narastajúci problém s chudobnými pracujúcimi.

V správe sa tiež riešia problémy so systémami sociálneho zabezpečenia a ich nedostatočnou citlivosťou, najmä ak sa snažíte, aby ľudia ostali v kontakte s prácou a mohli vykonávať prácu príležitostnú, prácu krátkodobú alebo prácu na základe pracovnej zmluvy. Systémy sociálneho zabezpečenia na to nereagujú vždy veľmi dobre.

Zaznelo však aj upozornenie týkajúce sa aktivačných opatrení, najmä tých opatrení, ktoré v niektorých prípadoch zavádzajú pokuty, ktoré môžu mať nepriamy účinok, napríklad na rodiny dotknutých alebo dokonca v prípadoch, keď ľudia absolvujú niekoľko vzdelávacích programov pre pracovné miesta, ktoré jednoducho neexistujú.

Takisto súhlasíme, pokiaľ ide o otázky súvisiace s inkluzívnym pracovným trhom. Preto sme upriamili našu pozornosť na otázky nediskriminácie a na to, aby sa riadne uplatňovali príslušné právne predpisy, otázky týkajúce sa odbornej prípravy a vzdelávania s cieľom radšej udržať ľudí v škole ako by mali predčasne skončiť štúdium a individuálnejší prístup, ktorý sa zaoberá potrebami jednotlivca.

Zhodli sme sa takisto v otázke prístupu ku kvalitným službám, pretože sú mimoriadne významné pre zraniteľných jednotlivcov, ktorí sa ocitli v ťažkostiach. A zdôraznili sme úlohu, ktorú musia v tejto oblasti zohrávať miestne orgány a, samozrejme, potrebu rámcovej úpravy služieb všeobecného záujmu tak, aby bolo možné zabezpečiť, že ľudia dostanú služby, ktoré potrebujú.

Myslím si, že rovnako dôležitá je však pre nás otázka reakcie v tejto oblasti: aby boli tí, ktorí boli vylúčení, tiež začlenení, ak uvažujeme o opatreniach, ktoré sa zavádzajú, a zvažujeme, či budú naozaj plniť potreby dlhodobo nezamestnaných, starších, mladších, ktorí sa pokúšajú získať napríklad prístup na trh práce. Táto otázka reakcie, ktorej štruktúra sa tvorí prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie, je mimoriadne dôležitá a nemali by sme na ňu zabúdať.

  Anne Ferreira, spravodajkyňa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako spravodajkyňa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko by som sa chcela poďakovať pánovi Silvovi Penedovi za to, že vo svojej správe podrobne opísal skutočnosť, že Komisia nenavrhla konkrétne opatrenia na kompenzáciu sociálnych a zdravotných dôsledkov krízy v oblasti ekológie a klímy. Súčasne by som sa mu chcela poďakovať za to, že spomenul sociálne hospodárstvo, aj keď je mi ľúto, že nebola zdôraznená jeho úloha vo vzťahu k politike súdržnosti a vytvárania kvalitných pracovných miest, ktoré nie je možné premiestniť.

V čase tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu by sme viac uvítali túto správu, ak by niektoré ciele jasne netrpeli nedostatkom ambícií. Budeme spokojní s flexiistotou a minimálnymi normami vo vzťahu k trhu práce? Nie, nebudeme. Mali by sme sa však obávať, že zajtra môže pravica zamietnuť tieto minimálne normy rovnako ako počas posledných piatich rokov zamietala smernicu o službách všeobecného záujmu.

Schválime zajtra nakoniec minimálnu mzdu? Už roky požadujú európski občania silnú sociálnu Európu. Budúci Parlament musí byť schopný zaviesť do praxe rôzne zlepšené sociálne prvky navrhované v správe. Dúfam, že toto pomôže mobilizovať všetkých 7. júna.

  Monica Giuntini, spravodajkyňa Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko by som chcela povedať najmä niekoľko slov o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGAF) a vyjadriť svoje uznanie za návrh Komisie o dohode dosiahnutej s Parlamentom v prvom čítaní.

Povzbudilo ma najmä toto: po prvé, že sme dočasne predĺžili možnosť využívania Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, čím sme z neho urobili nástroj plánu hospodárskej obnovy Európy na reagovanie na svetovú finančnú a hospodársku krízu a podporu pracovníkov, ktorí stratili prácu; po druhé, že sme znížili minimálny počet prepustených požadovaný na oprávnenosť na podporu z fondu, a to z 1 000 na 500; po tretie, že sme v niektorých prípadoch zvýšili podiel spolufinancovania EÚ v tejto fáze na 65 %.

Nakoniec verím, že v súlade so stanoviskom Výboru pre regionálny rozvoj predloží Komisia hodnotenie účinkov dočasných opatrení do konca roka 2011 a umožní Parlamentu pozmeniť a doplniť právne predpisy, ak to bude potrebné.

  Cornelis Visser, spravodajca Výboru pre kultúru a vzdelávanie požiadaného o stanovisko. – (NL) Vážený pán predsedajúci, význam obnovenej sociálnej agendy je jasný, najmä z hľadiska súčasnej hospodárskej krízy. Pán Silva Peneda, spravodajca, vynaložil pri vypracovaní tejto správy veľa úsilia. My členovia Výboru pre kultúru a vzdelávanie, sme sa podieľali prostredníctvom tohto stanoviska. Do pozornosti sa kladú štyri otázky, a to vzdelávanie, podnikanie a vzťah medzi týmito dvomi oblasťami, celoživotné vzdelávanie, význam mnohojazyčnosti a šport.

V prvom rade by som chcela hovoriť o vzťahu medzi vzdelávaním a podnikaním. Je potrebný lepší dialóg medzi spoločnosťami, vzdelávacími inštitúciami, odborovými zväzmi a dobrovoľníckym sektorom zameraný na identifikovanie nových právomocí v hospodárstve. Pri rozvoji týchto odborných zručností zohráva určitú úlohu vzdelávanie dospelých.

Náplň vzdelávania musí zodpovedať odborným a praktickým požiadavkám. Súčasne je potrebné podporovať spoluprácu medzi vysokými školami a podnikmi. Je potrebné prepojiť študijné programy s podnikaním a podnikateľská komunita by mala mať možnosť dopĺňať študijné programy, ponúkať stáže a organizovať dni otvorených dverí pre študentov.

Celoživotné vzdelávanie je tiež veľmi dôležité. Je veľmi dôležité vytvoriť rovnováhu medzi rodinným životom, prácou a vzdelávaním. V tejto oblasti zohráva dôležitú úlohu verejná a súkromná starostlivosť o deti, a túto starostlivosť je potrebné rozšíriť, aby sa rodičia mohli zapájať počas celého života.

Ďalším nástrojom je šport a chcel by som spomenúť túto otázku z hľadiska Výboru pre kultúru a vzdelávanie, ktorý tiež podporuje šport. Šport podporuje rozvoj hodnôt ako napríklad spravodlivosť, solidarita, uznávanie pravidiel a tímového ducha a je tiež významný pre zdravie. Je dôležité povzbudiť členské štáty v týchto bodoch.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. – (EL) Vážený pán predsedajúci, vypracovala som stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť k správe pani Lambertovej o aktívnom začlenení osôb vylúčených z trhu práce, ktorej by som chcela súčasne zablahoželať k ochote uviesť stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť v čo najúplnejšom znení.

Rodová rovnosť a uznávanie zásady nediskriminácie sú vo všeobecnosti základné predpoklady aktívneho začlenenia na trh práce a sociálnej integrácie, ktorá ho musí sprevádzať. Považujem za dôležité, aby sa kládol dôraz na podporu členov rodiny v ľubovoľnom veku, medzigeneračnú solidaritu a pomoc, ktorú musíme poskytnúť zraniteľným skupinám obyvateľstva v náročnom období, ktorým môže rodina prechádzať, tak, aby bola pre spoločnosť vždy prínosom bez toho, aby zanechala v jej živote stopu náročná situácia. Preto je prechod z jednej situácie do druhej veľmi dôležitý a je nutné podporovať ho nástrojmi, ktorými disponuje štát, sociálnymi agentúrami, sociálnymi partnermi a dobrovoľníckym sektorom tak, aby spoločnosť cítila solidaritu a vzájomnú zodpovednosť za všetkých svojich členov.

Verím, že správa pani Lambertovej dá podnet na návrh uznesenia, ktorý opravila moja politická skupina tak, aby nezahŕňal len podporu príjmu, ale aj celkovú podporu dôstojných životných podmienok, ktoré sa týkajú hlavných aj drobných účastníkov trhu práce, ako aj tých, ktorí nie sú účastníkmi trhu práce.

  Othmar Karas, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán predseda Komisie, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, diskutujeme o troch správach. Európska ľudová strana (kresťanskí demokrati) a európski demokrati zabezpečili spravodajcu pre dve správy a Skupina zelených/Európska slobodná aliancia spravodajcu pre jednu. Hovorím to preto, lebo to jasne preukazuje, že Socialistická skupina v Európskom parlamente nemá monopol na sociálno-politické otázky, tieto témy sa totiž týkajú nás všetkých.

Ako podpredseda skupiny PPE-DE by som sa chcel poďakovať za prácu najmä pánovi Silvovi Penedovi a pani Staunerovej, pretože spoľahlivo prezentujú európsky sociálny a životný model sociálneho trhového hospodárstva a sú významnými zástancami hlbšieho sociálneho dialógu v našej skupine. Tieto správy by mali zabezpečiť schopnosť politiky Európskej únie efektívne reagovať na náročné hospodárske a sociálne otázky. Ich cieľom je dať príležitosť viacerým ľuďom, zlepšiť prístup k službám vysokej kvality a prejaviť solidaritu tým, pre ktorých majú zmeny negatívne následky.

Všetko, čo žiadame od Spoločenstva, sa musí týkať aj vládnucej väčšiny v našich členských štátoch, pretože nemáme právomoc robiť všetko, čo od nás ľudia očakávajú. V oblasti sociálnej politiky nemôžeme však, žiaľ, urobiť všetko. Lisabonská zmluva je však veľkým krokom vpred. Jedným z cieľov sa stane plná zamestnanosť, udržateľné sociálne trhové hospodárstvo sa stane európskym sociálnym a hospodárskym modelom a v zmluve budú zakotvené základné sociálne práva.

Nemáme však len málo právomocí, máme aj málo peňazí. Preto vyzývam Komisiu, aby predložila návrh dane z finančných transakcií do konca roka a konkrétnu európsku iniciatívu s týmito dvomi cieľmi. Prvým je využitie výnosov na konkrétny účel – vytváranie trvalo udržateľných pracovných miest, keďže čokoľvek, čo vytvára pracovné miesta, vytvára tiež sociálnu stabilitu a istotu. Druhým je predloženie jednoznačného európskeho projektu na jarnom samite G20.

V súčasnosti je tiež možné podporovať pracovníkov prepustených v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy a podiel spolufinancovania sme zvýšili na úroveň 65 %.

Aj keď existuje priestor na zlepšenie, aká by bola budúcnosť bez nášho európskeho sociálneho modelu? Musíme ho posilniť, ako nás vyzýva pán Silva Peneda, posilnením základných pracovných právnych predpisov prostredníctvom stanovenia minimálnych noriem v oblasti práv zamestnanosti, bojom proti diskriminácii, posilnením sociálnej súdržnosti, modernizáciou systémov sociálneho poistenia, bojom proti chudobe, podporou prechodu na samostatnú zárobkovú činnosť a posilnením štrukturálnych fondov. Urobili sme krok vpred, no stále nás čaká veľa práce.

  Jan Andersson, v mene skupiny PSE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán úradujúci predseda Rady, budem sa venovať tomu, čo sa pôvodne plánovalo ako samit, no v skutočnosti to samit nebol.

Pán Jean-Claude Juncker včera poznamenal, že prechádzame z finančnej a hospodárskej krízy do sociálnej krízy. Takisto smerujeme ku kríze zamestnanosti. V nasledujúcich rokoch bude miera nezamestnanosti vyššia, je pravdepodobné, že dosiahne úroveň približne 26 miliónov nezamestnaných v EÚ za rok.

Situácia je takáto a za týchto okolností sa Rada a vlády stredu a pravice rozhodli znížiť úroveň samitu o zamestnanosti na stretnutie trojky. Niekoľko vedúcich predstaviteľov sa nezúčastní tohto stretnutia. To naznačuje, že Rada a vlády nepovažujú otázku zamestnanosti za prioritu. Súhlasím s názorom pána komisára Barrosa. Komisia chcela zorganizovať samit. Je toto nezvratný vývoj? Nie, nie je. Je potrebné urobiť viac, a to koordinovanejším spôsobom a niečo treba urobiť teraz. Je to otázka ekologicky priaznivých investícií, ktoré sú dlhodobé, no zabezpečia aj pracovné miesta z krátkodobého hľadiska. Je to otázka energetickej účinnosti v domácnostiach, ktorá zabezpečí pracovné miesta v súčasnosti, no bude pre domovy znamenať pozitívum aj pre budúcnosť. Je to otázka celoživotného vzdelávania, ktoré nikdy nesplnilo ciele posilnenia Európy do budúcnosti. Ak to urobíme teraz, ľudia sa odborne vzdelajú a to posilní Európu do budúcnosti a zníži nezamestnanosť. Môžu ich nahradiť mladí ľudia, ktorí študujú a nerozšíria rady nezamestnaných, ale vybudujú si pevné miesto na trhu práce. Môžeme investovať do podpory spotreby pre skupiny, ktorých situácia je najhoršia – dôchodcovia, študenti a nezamestnaní. Týmto vytvoríme pracovné miesta a podporíme spotrebu.

Ako bolo spomenuté na seminári v Prahe, mobilita je dôležitá. Je dôležitá, dokonca mimoriadne dôležitá – z profesionálneho aj geografického hľadiska, no ak nezabezpečíme rovnaké zaobchádzanie, rovnaké podmienky a právo bojovať za rovnaké zaobchádzanie na európskom trhu práce, protekcionizmus sa bude zvyšovať. Preto je Komisia zodpovedná za pozmenenie a doplnenie smernice o vysielaní pracovníkov.

Na záver chcem povedať, že niečo môžeme urobiť teraz, je možné znížiť nezamestnanosť, posilniť Európu do budúcnosti. Tieto dve otázky navzájom súvisia, teraz však pre to robíme primálo.

  Ona Juknevičienė, v mene skupiny ALDE. – (LT) Vážené dámy a páni, pán komisár, naozaj by som chcela úprimne zablahoželať všetkým k tejto správe, ktorú môžeme určite nazvať správou pre Európanov. Európania sa často pýtajú, čo robíme v Európskom parlamente, čo dobré robíme pre nich.

Myslím si, že toto je jedna z tých správ, ktorých cieľom je pomôcť ľuďom a preto by som chcela zablahoželať všetkým svojim kolegom, pani Staunerovej, Komisii a Rade k dosiahnutiu dohody v prvom čítaní. Táto správa bude prijatá zajtra, a to mimoriadne rýchlym postupom, nielen preto, že to je dôležité pre ľudí, ale pretože tento fond je v súčasnosti určený pre krízu, aby ľudia, ktorí stratili prácu, získali podporu.

Mám len jednu otázku. Bola táto správa naozaj pripravená pre ľudí a dostane sa k nim táto pomoc? Pán komisár, ako si určite spomínate, počas veľkej diskusie v našom výbore sme sa my, Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu, vyjadrili, že podporíme túto pomoc ľuďom, pokiaľ neskončí v rukách byrokratov alebo iných štruktúr.

Z ročnej skúsenosti som si, žiaľ, vzala ponaučenie, že v našej krajine sa podľa môjho názoru využíva Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii rovnako ako Európsky sociálny fond, a to na rekvalifikáciu. Sotva sa využíva alebo sa nevyužíva vôbec na ďalšie plánované opatrenia. Potrebujeme, aby sa finančné prostriedky dostali k ľuďom, je nesprávne, že tieto prostriedky dostávajú a školenie ľudí zabezpečujú samotné administratívne, pracovné a školiteľské centrá, no potom sa týmto ľuďom nedarí nájsť si prácu.

Pán komisár, rada by som upriamila vašu pozornosť na tento problém, je potrebné preveriť, či sa toto nariadenie uplatňuje v členských štátoch správne. Bolo toto nariadenie riadne transponované do vnútroštátneho práva? Právne predpisy často neumožňujú realizáciu nariadenia.

Poviete si, že to je otázka vlád členských štátov, no ja si to nemyslím. Nie sme zástupcami našich vlád, zvolili nás ľudia. Zvolili nás preto, aby sme obhajovali záujmy európskych občanov, záujmy našich občanov a zabezpečili, aby sa peniaze dostali k ľuďom, nie k byrokratom.

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem spravodajcom za ohromné množstvo práce, ktorú vykonali na týchto správach, ktoré, ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej diskusii, prichádzajú v čase, keď ľudia hľadajú odpovede a spôsoby, ako sa pohnúť ďalej.

Domnievam sa, že z viacerých hľadísk je možné rozdeliť ich na štyri samostatné, no prepojené oblasti. Po prvé, pokiaľ ide o vzdelávanie a školenie, podľa toho, či ide o celoživotné vzdelávanie, zlepšovanie existujúcich odborných zručností alebo poskytovanie nových odborných zručností ľuďom.

Po druhé, celá oblasť inovácií a o hľadaní miesta, na ktorom budú vznikať pracovné miesta v budúcnosti a zabezpečení toho, aby ľudia mali príslušné odborné zručnosti a vzdelanie.

Po tretie, celá oblasť udržateľnosti, aby ľudia, ktorí už teraz majú prácu, dostali ochranu a určitú podporu, aby sa zabezpečilo, že nestratia prácu a aby počas ďalšieho jedného až dvoch rokov nemuseli absolvovať cyklus rekvalifikácie a zlepšovania odborných zručností, aby získali nové pracovné miesto; ale že sa zachovajú existujúce pracovné miesta.

Po štvrté, ak by to bolo možné, pokúsiť sa predvídať, v ktorom bode bude potrebné posunúť sa v budúcnosti.

Vážení kolegovia, ak sa pozrieme na začiatok deväťdesiatych rokov, keď sme mali celý Delorsov plán s bielou knihou o sociálnom balíku atď., považovalo sa to za priekopnícke a inovatívne. Obsahoval mnoho náročných dokumentov a veľa zložitých myšlienok, s ktorými nesúhlasilo najmä mnoho ľudí v priemysle, no proti ktorým bolo súčasne výnimočne veľa ľudí začlenených do odborových zväzov.

Ako nás naša skúsenosť z roku 1994 naučila, v prvom rade musíme zabezpečiť, aby naša sociálna politika bola založená na dosahovaní výsledkov pre ľudí – nielen na lichotivých číslach, ale na skutočnom zlepšení životov ľudí.

Po druhé, ukazuje, že bez ohľadu na možné vynikajúce školenie, vzdelanie alebo odborné zručnosti existujú ľudia, ktorí rozšíria rady nezamestnaných, a týmto ľuďom musíme garantovať bezpečnostnú sieť a istotu, ktorá im umožní primeranú a slušnú životnú úroveň.

Ako pán predseda Barroso správne povedal, napriek vysokým úrovniam zamestnanosti v mnohých krajinách za posledné roky bolo pre existujúce psychologické bariéry a zablokovanie nezamestnaných veľa ľudí so zdravotným postihnutím, spolu to bolo 74 %, a to aj napriek skutočnosti, že mali prístup k vzdelaniu a školeniu.

Ospravedlňujem sa za zdĺhavý príspevok, na záver by som chcel veľmi stručne zhrnúť svoje myšlienky pomocou starého príslovia „daj hladnému rybu a nakŕmiš ho na jeden deň alebo ho nauč, ako ju chytiť, a nakŕmiš ho na celý život“.

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som vyzdvihnúť určité stránky z hľadiska zamestnanosti, v neposlednom rade súvislosť, vzhľadom na to, že jarný samit mal byť samitom o udržateľnom rozvoji a spojiť to s dokumentom Komisie o nových odborných zručnostiach a nových pracovných miestach, ktorý bol vypracovaný na konci minulého roka. V tomto dokumente sa opisuje, aký významný vplyv na zamestnanosť by mal prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami uhlíka. Je veľmi dôležité, aby sme na to pamätali a aby sme to nepustili zo zreteľa počas súčasnej všeobecnej diskusie.

Bola by som rada, keby sa nám z tohto veľkého záujmu o zamestnanosť, ktorý prejavujeme v súčasnosti, podarilo vytvoriť koherentný balík, pokiaľ ide o nové odvetvia a nové investície. Toto sa v súčasnosti nedeje. Vynikajúcim príkladom je v súčasnosti solárna technológia a spôsob jej rozvoja v časti Nemecka, zatiaľ čo sme súčasne svedkami prepúšťania v odvetví solárnej energie v Španielsku a odvetví veterných turbín v Spojenom kráľovstve. Presne v momente, keď hľadáme nové odborné zručnosti v nových technológiách, berieme na seba súčasne riziko ich straty kvôli nedostatočne jasnej investičnej stratégii a aj nedostatočne jasnej stratégii rozvoja odborných zručností v jej rámci.

Preto, ak hovoríme o mnohých otázkach týkajúcich sa preškoľovania a rozvoja odborných zručností atď., mali by sme sa pozrieť aj na tzv. Program spravodlivého prechodu, ktorý vypracovala Medzinárodná organizácia práce (MOP), Medzinárodná konfederácia odborových zväzov (MKOZ) a OSN, pretože odborné zručnosti, ktoré hľadáme v súčasnosti, sa začínajú meniť. Je potrebné rozvíjať odborné zručnosti ľudí, ktorí majú stále problémy so schopnosťou čítať, písať a počítať, ako aj s informačnými technológiami, hľadáme však prierezové odborné zručnosti, ktoré nie sú uvedené v dokumente Komisie. Súčasne by sme mali uvažovať nad tým, čo urobíme so sektormi, ktoré sú osamotenými sektormi z hľadiska rozvoja odborných zručností – v súčasnosti je to v neposlednom rade sektor starostlivosti – a naozaj preskúmať, ako je možné zabezpečiť v týchto oblastiach rovnosť.

  Gabriele Zimmer, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, moji kolegovia z Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci sa svojimi správami dotkli veľmi citlivej témy a ozrejmili, aký dôležitý je spoločný postup členských štátov a Európskej únie na zabezpečenie toho, aby dôsledky globálnej hospodárskej a finančnej krízy neniesli tí, na ktorých má najhorší vplyv, najmä ľudia na spodných priečkach spoločenského rebríčka.

Preto som veľmi sklamaná tým, že tzv. samit o zamestnanosti, ktorý sa uskutočnil 7. mája, nie je v skutočnosti ničím iným ako fraškou a pre nás všetkých, ktorí nesieme v Európskej únii zodpovednosť za to, že sa takýto samit konal s takým názvom, by to malo byť veľmi nepríjemné. Podľa môjho názoru to jasne dokazuje, že súčasné stratégie stále nereagujú na to, že proti hospodárskej a finančnej kríze môžeme bojovať, len ak budeme súčasne bojovať proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu, prepúšťaniu a všade prítomnému úpadku pracovných noriem.

Komisia nedávno zverejnila dramatické údaje o vývoji zamestnanosti a stave zamestnanosti v Európskej únii aj eurozóne. Je čas na zásadný krok v tejto oblasti. Jeho cieľom musí byť definitívne zastavenie privatizácie verejných služieb – systémov zabezpečenia ako napríklad dôchodkové poistenie. Stále nerozumiem tomu, prečo na marcovom samite Komisia a Rada stále vyzývali členské štáty na ďalšiu privatizáciu dôchodkových systémov a vytváranie dôchodkových fondov. Toto je úplne kontraproduktívne – v dôsledku toho čím ďalej, tým viac ľudí upadne do chudoby a tým sa zhorší aj problém biedy v starobe.

Potrebujeme systémy sociálneho zabezpečenia chrániace pred chudobou, Európa potrebuje sociálny pakt, ako žiadali európske odborové zväzy. Boj proti chudobe by mohol byť skutočne humanitárnym spôsobom, ako začať globálne boj proti hospodárskej a finančnej kríze a Európska únia je povinná urobiť to.

  Derek Roland Clark, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, ak globalizácia spôsobuje prepúšťanie, dôjde k výpadku príjmov a Fond na prispôsobenie sa globalizácii nebude mať k dispozícii peňažné prostriedky, ktoré plánuje minúť. Nebojujte proti globalizácii – zúčastnite sa na nej podporou hospodárskej súťaže v rámci EÚ a naučte sa konkurovať na svetových trhoch.

Chcete obnoviť sociálnu agendu prostredníctvom smernice o pracovnom čase, ktorá má dva ciele. Po prvé, jej cieľom je poskytnúť viac pracovných miest obmedzením odpracovaných hodín tak, aby spoločnosti museli prijať ďalších pracovníkov, ďalší pracovníci však znamenajú dodatočné náklady na sociálne odvody, jednotkové náklady sa teda zvýšia. Malé spoločnosti nebudú za takýchto okolností konkurencieschopné a stratia zákazky, čo spôsobí skrátenie pracovného času alebo dokonca zatvorenie podniku. Pracovníci potom nebudú mať vôbec žiadnu prácu. Je to sociálne?

Po druhé, smernica mala zabezpečiť viac času na trávenie s rodinou, no aký to má zmysel, ak je mzda, ktorú si pracovníci odnesú domov, nedostatočná? Je to sociálne, ak zbavíme rodinu niektorých pekných vecí v živote? Nechajme jednotlivcov dôjsť na vlastné riešenie. Mnoho krajín má štruktúru minimálnej mzdy a ja to podporujem. Nechceme, aby sa využívali sociálne negatíva ľudí, EÚ však zničila teraz aj to prostredníctvom jednej zo svojich inštitúcií, Európskeho súdneho dvora, kde rozhodnutia v prípade Laval a iných prípadoch zničili stratégie členských štátov v oblasti minimálnej mzdy. Je sociálne zmeniť spôsob, akým sa parlamenty členských štátov pokúšali chrániť pracovníkov? Tieto opatrenia nie sú ničím iným ako pokusom o zriadenie plánovaného hospodárstva v sovietskom štýle a všetci dobre vieme, ako takéto hospodárstvo fungovalo.

  Carl Lang (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, „mýliť sa je ľudské, ale zotrvávať v omyle je diabolské“. Ak počúvam dnešnú diskusiu, môžem povedať len toľko, že napriek obrovskému hospodárskemu, finančnému, sociálnemu a demografickému vplyvu krízy, ktorú skutočne prežívame, ani európske inštitúcie, ani hlavy štátov alebo vlád nepochopili úplný rozsah tejto tragédie ani jej dôsledky pre nás.

Pred chvíľou sme si vypočuli úradujúceho predsedu Rady, ktorý nám povedal, že nezamestnaní musia byť schopní zlepšovať si svoje odborné zručnosti a že by sme mali motivovať ľudí v hľadaní pracovných miest. Naozaj veríte, že státisíce nezamestnaných obetí tejto krízy sú v tejto situácii preto, že nie sú schopní pracovať? Toto všetko sú vcelku jasné výsledky výberu ideológie a doktríny, určitého druhu skupinového myslenia, ekonomickej teórie, ktorá je ekonomickou teóriou voľného trhu a voľného obchodu.

Napokon, Európska únia, ktorá podporuje myšlienku voľného pohybu kapitálu, tovaru, služieb a osôb, by chcela globalizovať tento ekonomický výber, túto doktrínu, to je však z hospodárskeho a sociálneho hľadiska trestné. Je potrebné dosiahnuť globálnu medzinárodnú hospodársku súťaž.

Ak nie sme schopní realizovať politiku sociálnej preferencie prostredníctvom hospodárskej preferencie, politiku sociálneho zabezpečenia prostredníctvom hospodárskeho zabezpečenia, ak nie sme schopní realizovať politiku ochrany obchodu, potom, dámy a páni, prenechávame to, čo ostane z našich poľnohospodárov, remeselníkov a priemyslu, zákonu globalizačnej džungle.

V tomto Parlamente sú zastúpení liberálni globalisti, sociálni globalisti a alterglobalisti. Som hrdý, že som jedným z antiglobalistov, tých, ktorí chcú dosiahnuť obnovenie vnútorného trhu, tých, ktorí chcú presadzovať pravidlo vnútroštátnej preferencie a preferencie v rámci Spoločenstva a pravidlo vnútroštátnej ochrany a ochrany v rámci Spoločenstva s cieľom slúžiť našim obyvateľom.

  Elisabeth Morin (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, som rada, že tu dnes môžem obhajovať revíziu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, pretože si myslím, že vzhľadom na finančnú a hospodársku krízu, ktorej čelíme, je dôležité chrániť pracovné miesta.

Ak máme hájiť budúcnosť našich pracujúcich, musíme im, samozrejme, ponúknuť pracovnú mobilitu, aby sa mohli lepšie prispôsobiť meniacim sa potrebám podnikania – dnes aj v budúcnosti. Hospodárska obnova, budúcnosť zamestnanosti, konkurencieschopnosť našich krajín – toto všetko závisí od rozvoja odborných zručností zamestnancov, keďže normy pre naše podniky stanovujú práve oni.

Prvým krokom potrebným v boji proti sociálnemu vylúčeniu je, samozrejme, začlenenie do trhu práce. Musíme podporovať tento sociálny model a spolupracovať na podpore tohto „ľudského“ kapitálu. Všetci pracujúci majú právo pracovať.

Našu politickú efektívnosť bude vyjadrovať rýchlosť prijatia opatrení na to, aby sa mobilita, prispôsobivosť a overovanie získaných skúseností v budúcnosti stali ešte pevnejšími pákami pre všetkých mužov a ženy v našich európskych krajinách v budúcnosti, pre všetkých mužov a ženy, ktorí sú zamestnaní v našich podnikoch. O toto sa zaujímame, a práve týmito otázkami sa zaoberala práca nášho Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

  Jean Louis Cottigny (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, myslím, že návrh pána komisára Špidlu, aby sme my, členovia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, preskúmali tento Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý vznikol 1. januára 2007, bol správny.

Parlament by mal prijať tento návrh v nezmenenej podobe, keďže jeho cieľom je rozšíriť pôsobnosť EGF na situácie v hospodárskej a finančnej kríze. Návrh textu predsedu nášho výboru pána Jana Anderssona, ktorý bol prijatý veľkou väčšinou členov Výboru pre zamestnanosť s cieľom sprostredkovať všetkým výborom, najmä Výboru pre rozpočet, že je dôležité komunikovať s členskými štátmi tak, aby bol každý zamestnanec, každý člen odborového zväzu a každý jednotlivec informovaný vo vlastnom jazyku o existencii tohto európskeho fondu, je správny.

Vďaka tomuto trialógu a vzhľadom na to, že veľká väčšina členov Výboru pre zamestnanosť odmietla všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme byť na seba hrdí, a to kvôli: spolufinancovaniu na úrovni 65 % zo strany EÚ a 35 % zo strany členských štátov; zníženiu počtu prepustených, ktorý je potrebný na čerpanie z európskeho fondu, na 500 pracovníkov; započítaniu prepustených na základe vyhlásenia o hromadnom prepúšťaní spoločnosti; zásahu európskeho fondu vzhľadom na dôsledky hospodárskej krízy; mimoriadnym dohodám priaznivejším k využívaniu fondu, ktoré budú pokračovať až do konca roka 2011; a nakoniec, obdobiu 24 mesiacov na realizáciu EGF.

Náš výbor mal pravdu, no musíme ísť ďalej. Chcel by som požiadať všetky členské štáty, aby urobili všetko, čo je v ich právomoci, na zabezpečenie toho, aby všetci pracujúci, ktorí sa ocitnú v ťažkostiach, mohli mať prínos z týchto ustanovení, a to čo najrýchlejšie. Chcel by som požiadať pána komisára Špidlu, aby bolo možné uplatňovať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh od 1. mája 2009, ak zajtra budeme mať veľkú väčšinu potrebnú na prijatie tohto návrhu v prvom čítaní. Pokúsme sa zavŕšiť naše legislatívne obdobie prijatím tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu európskeho fondu, ktorý nám umožní pomôcť našim pracujúcim, ktorí sa ocitli v problémoch.

Čo žiada prepustený pracujúci? Chce vedieť, aký bude jeho život na konci mesiaca. Chce vedieť, aký bude jeho život zajtra. Chce vedieť, či bude môcť využiť znalosti, ktoré získal počas práce. Zamyslite sa nad tým, že ak chce pokročiť do budúcnosti, môže potrebovať ďalšie vzdelanie.

Na konci tohto legislatívneho obdobia by som chcel preto osloviť všetkých, ktorí sú členmi Výboru pre zamestnanosť bez ohľadu na to, do akej politickej skupiny patria: zabezpečte, prosím, aby bolo možné prijať tento text okamžite.

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

  Elizabeth Lynne (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, ako tieňová spravodajkyňa správy o aktívnom začlenení by som sa chcela sústrediť najmä na túto správu. Chcela by som zablahoželať pani spravodajkyni Jean Lambertovej k tejto správe. Predložila vynikajúcu správu. Som rada, že členovia výboru schválili väčšinu mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, najmä tých, ktoré sa týkali nediskriminácie. Ako viete, toto je niečo, čo mi je veľmi blízke.

Ľudia sú vylúčení z trhu práce z mnohých dôvodov, no vôbec nemôžem uveriť tomu, že toto sa stále deje z dôvodu zdravotného postihnutia, veku, náboženského vyznania, viery alebo sexuálnej orientácie, aj napriek smernici o zamestnanosti z roku 2000. Problém spočíva v tom, že táto smernica sa náležite neuplatňuje vo všetkých členských štátoch a musíme ešte prísnejšie dbať na to, aby sme sa ubezpečili, že tento proces náležite sledujeme.

Rovnako ma teší, že moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy o povinnom veku odchodu do dôchodku boli prijaté. Myslím si, že nebolo správne hádzať niekoho na smetisko, keď dosiahne určitý vek. Ak však ľudia nie sú vylúčení z práce, no nemôžu pracovať, pretože nemajú prístup k práci, ktorú potrebujú, vedie to tiež k vylúčeniu. Preto som rada, že členovia výboru prijali môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý otvára dvere novej komplexnej antidiskriminačnej smernici.

Je mi však ľúto, že Skupina PPE-DE predložila alternatívne uznesenie. Myslím si, že to bolo vykonané s cieľom odstrániť akýkoľvek odkaz na novú antidiskriminačnú smernicu, keďže viem, že väčšina jej členov je proti nej. Nemôžem uveriť tomu, že niekto by chcel uprieť ľuďom ich základné práva na úrovni EÚ práve z dôvodu ich veku, zdravotného postihnutia, náboženského vyznania, viery alebo sexuálnej orientácie.

Medzi ďalšie oblasti, ktorým som sa chcela venovať, patrí zahmlievanie ekonomickej migrácie žiadosťami o azyl a ekonomickej migrácie a žiadostí o azyl nezákonným prisťahovalectvom. Toto všetko sú jasné, samostatné otázky, ktorými je potrebné zaoberať sa samostatne. Myslím si, že napríklad žiadateľom o azyl by sme mali umožniť pracovať, kým čakajú na spracovanie svojich žiadostí o azyl. Tým by sme zabránili ich spoliehaniu sa na dávky. Súčasne je potrebné prijať viac opatrení na začlenenie ľudí s problémami duševného zdravia a tých, ktorí majú problémy s alkoholom alebo drogami.

Na záver by som chcela povedať niekoľko slov k Európskemu fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Som rada, že sa nám podarilo dospieť v tejto otázke k rýchlemu záveru. Je dôležité, aby sa úhrady z tohto fondu rozšírili tak, aby zahŕňali pracovníkov, ktorí boli prepustení pre hospodársky úpadok, nielen pre globalizáciu, a aby sa počet prepustených zmenil z 1000 na 500. Toto je mimoriadne dôležité pre ľudí v mojom volebnom obvode West Midlands, rovnako ako aj v iných častiach Spojeného kráľovstva.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, 16 % Európanov hrozí riziko chudoby. Kríza sa prejavuje sériou hromadných prepúšťaní. Nedostatok práce je hlavnou príčinou hlbokej chudoby. Chudoba podporuje sociálne vylúčenie a obmedzuje prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Napriek hospodárskej kríze chceme zachovať európske sociálne modely, ktoré pomáhajú sociálnej súdržnosti a solidarite, čo zahŕňa aj otázku chudoby. Hospodárska nezávislosť zaručuje dôstojnosť. Práve preto je veľmi dôležité chrániť pracovné miesta a príjmy a súčasne zlepšovať odbornú kvalifikáciu, ktorá zvyšuje mobilitu na trhu práce.

Možnosť zúčastniť sa na rozhodovaní je jednou z vecí, ktoré v nás vyvolávajú dojem, že máme skutočnú kontrolu nad svojím životom. Preto je nevyhnutné rešpektovať názory sociálnych partnerov, proces sociálneho dialógu, skupinové dohody a sociálne dohody. Mali by sme spolupracovať na zabezpečení existencie podmienok, ktoré umožňujú ľuďom mať dostatočný príjem na to, aby sa mohli zapájať do života spoločnosti a podporovať svoju rodinu, najmä ak majú viac detí. Súčasne by sme mali riešiť diskrimináciu na trhu práce, najmä ak sa dotýka ľudí so zdravotným postihnutím. Skutočnosť, že počas krízy sa využili sotva 3 % prostriedkov dostupných v Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii, je obžalobou politikov. Blahoželám spravodajcom.

  Sepp Kusstatscher (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, lisabonský program zabezpečil európsky domov vybudovaný na troch pilieroch: pilier hospodárstva, sociálnych vecí a životného prostredia. Často kritizujeme skutočnosť, že preceňujeme hospodársky pilier v porovnaní s ďalšími dvomi. Sociálna agenda výrazne posilnila sociálny pilier. Preto sa chceme poďakovať pánovi spravodajcovi Silvovi Penedovi a väčšine členov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Teraz máme pred sebou dokument, ktorý je oveľa lepší ako pôvodný neurčitý návrh Komisie. Naša Skupina zelených predložila na zasadnutí Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci viac ako 40 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a tak sme prispeli ku konkrétnejšiemu zlepšeniu rozhodujúcich sociálno-politických vyhlásení. Sociálna politika sa netýka len toho. Musí zahŕňať viac než len niekoľko všeobecných požiadaviek na viac pracovných miest. Je potrebné zabezpečiť väčšiu spravodlivosť pri distribúcii tovaru, odhodlaný boj proti chudobe, účinnú rodovú rovnosť, sociálnu integráciu namiesto vylúčenia, medzinárodnú solidaritu, reštrukturalizáciu, uznávanie základných práv a ľudských práv vrátane práv prisťahovalcov, záujem o zdravie a životné prostredie, aby bolo možné zlepšiť pracovné a životné podmienky a na záver je potrebné prijať jasné smernice EÚ, ktoré by nemal narúšať Európsky súdny dvor.

Veľa otázok, ktoré sú uvedené v tejto správe, bude schválených počas posledného plenárneho zasadnutia tohto Parlamentu. Dúfame, že Rada i Komisia vezmú tieto požiadavky vážne. Len za tých okolností bude možné budovať sociálnu a pevne zjednotenú Európu, Európu, akú očakávajú a radostne uvítajú občania EÚ.

  Roberto Musacchio (GUE/NGL). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, sústredím sa na Fond na prispôsobenie sa globalizácii. Naša diskusia o tomto fonde prebieha uprostred mimoriadne silnej a dramatickej hospodárskej a sociálnej krízy, ako už spomenuli kolegovia poslanci. Aj keď to je dobrá myšlienka, aby sa fond využíval priamejšie v rámci opatrení na stlmenie nárastu nezamestnanosti, ako už bolo povedané, je potrebná hlbšia diskusia o úlohe fondu a súvislosti nástrojov potrebných na riešenie krízy.

Po prvé, je nutné zabezpečiť, aby sa núdza ďalej nešírila a preto objasniť, že napríklad každý, kto bude čerpať európske verejné prostriedky, sa zaväzuje neprepustiť zamestnancov. Takže bude potrebné prijať aj európske krízové intervenčné opatrenia, aby sa štrukturálny výber nasmeroval konkrétne v tejto chvíli do automobilového priemyslu. Toto sa týka Talianska a nášho vzťahu so Spojenými štátmi a Nemeckom. Po druhé, na ukončenie dumpingu v Európe sú potrebné stratégie v oblasti priemyslu a životného prostredia, ako aj politiky súdržnosti.

Po tretie, príslušné zdroje sú žalostne neprimerané, najmä v porovnaní s tými, ktoré pridelila napríklad americká vláda. Vyrovnávacie opatrenia nemajú zmysel: potrebujeme radikálnu zmenu politík.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, vítam zmeny týkajúce sa Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Aj keď je možné považovať zníženie počtu prepustených potrebného na oprávnenie čerpať prostriedky z tohto fondu z 1 000 na 500 za zlepšenie, stále to diskriminuje malé krajiny a pracovníkov, ktorí stratia prácu v malej krajine.

V mojom volebnom obvode by boli oprávnení tí, ktorí stratili prácu v dôsledku zatvorenia dvoch spoločností – Waterford Crystal a Dell. Je to veľmi dobré a týmto vyzývam írsku vládu, aby okamžite požiadala o finančné prostriedky v ich mene. Tisíce ľudí však stratili prácu v dôsledku globálnych hospodárskych podmienok a je nespravodlivé, že nie sú oprávnení, pretože nepracujú vo veľkých nadnárodných spoločnostiach, ale v malých a stredných podnikoch.

Myslím, že tento program by bol spravodlivejší, ak by sme zrušili kritérium počtu 500 pracovných miest alebo skúmali stratu práce podľa kategórie alebo oblasti, nie podľa spoločnosti. Tak by sme mohli rozšíriť toto financovanie na 500 pracovníkov, ktorí stratili prácu v rámci odvetvia, napríklad v poľnohospodárstve, potravinárstve, sektore informačných technológií alebo v konkrétnej oblasti, napríklad Tipperary, Waterford, Limerick, Cork alebo Kerry.

Ďalšou prekážkou pre pracovníkov, ktorí sa pokúšajú získať prístup k prostriedkom z Fondu na prispôsobenie sa globalizácii je to, že je dostupný pracovníkom, len ak je vláda ich krajiny ochotná požiadať o prostriedky a zaplatiť národný príspevok. Čo sa stane s pracovníkmi, ktorých vlády nepožiadajú o takéto prostriedky? V tejto chvíli myslím na írsku vládu, ktorá doteraz nepožiadala o prostriedky z tohto fondu.

Práve tie krajiny, ktorých hospodárstvo je najviac postihnuté a ktoré majú najvyššiu mieru nezamestnanosti, môžu byť tými, ktoré si môžu najmenej dovoliť zaplatiť potrebný príspevok, aby pomohli svojim pracovníkom, no súčasne sú tými, ktoré potrebujú prostriedky z tohto fondu najviac.

  Juan Andrés Naranjo Escobar (PPE-DE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, budem hovoriť o obnovenej sociálnej agende. Na úvod by som sa chcel úprimne poďakovať pánovi spravodajcovi Silvovi Penedovi za jeho prácu. Vzhľadom na prínos jeho práce pre tento Parlament v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti by sme mohli hovoriť o „odkaze Silvu Penedu“.

Pani predsedajúca, v našich spoločnostiach sa zakorenila nedôvera a strach: nezamestnanosť sa zvyšuje a v našej krajine to prebieha dramaticky. Musíme zvrátiť túto situáciu a sociálna agenda by nám mala pomôcť to dosiahnuť. Hospodársky a sociálny pokrok nie sú divergentné cesty, práve naopak: ak chceme podporovať rast a poskytnúť viac kvalitnejších pracovných miest, je potrebné a nutné realizovať sociálnu agendu a začať všetkým, čo bude inšpirovať k najväčšej dohode.

Nesmieme strácať čas, nesmieme sa zabarikádovať do obrannej pozície, ale prekonať miestne krátkodobé záujmy a starať sa o budúce generácie. Sociálna Európa by mala byť miestom, ktoré nás zjednocuje, nie rozdeľuje, pretože hovoríme o spoločných európskych záujmoch. Sociálnu agendu nie je možné oddeliť od obnovenej lisabonskej stratégie, pretože hospodársky úspech podporuje sociálne výhody a sociálne výhody tiež prispievajú k hospodárskemu úspechu.

V nasledujúcich rokoch bude Európa čeliť obdobiu stagnácie a postupného starnutia jej obyvateľov. Nemôžeme strčiť hlavu do piesku, je potrebné práve zmodernizovať náš sociálny model, ak ho chceme zdokonaliť a urobiť spravodlivejším a udržateľnejším. Pani predsedajúca, existuje niekoľko štrukturálnych slabých stránok, ktoré sú ťažkým bremenom a bránia nám pohnúť sa dopredu. Musíme sa zbaviť tohto bremena a zrealizovať sociálnu agendu v praxi.

  Gabriela Creţu (PSE). – (RO) Európska únia je dlhodobo uznávaná vďaka svojmu sociálnemu modelu. My však už niekoľko rokov pozorujeme narúšanie práva na prácu a sociálnych práv. Krajina, v ktorej by žili všetci chudobní, by mala rovnaký počet obyvateľov ako Nemecko.

Objavujú sa nové sociálne javy. Po poslednej vlne rozšírenia sa zdalo, že táto sociálna Európa sa bude rozvíjať dvomi tempami, pričom obe by boli návratom späť. Ako reakciu na to Komisia predložila skromnú sociálnu agendu. V súčasnosti sa rozpútala finančná kríza s hospodárskymi účinkami, ktoré vôbec nie sú mierne, zatiaľ čo sa zvýšilo riziko zhoršovania situácie tých, ktorí sú už ohrození.

Proti tomuto stavu je nutné uplatniť jednu hlavnú zásadu: v prípade akéhokoľvek konfliktu majú sociálne práva a ciele prednosť pred hospodárskymi slobodami. Musíme čeliť dlhodobej tradícii, podľa ktorej vyvolajú vojny a krízy bohatí, platia za ne však chudobní. Odmietnime myšlienku, ktorú živia niektorí ľudia, že zisky sa rozdeľujú súkromne, no na straty sa skladá spoločnosť.

Potrebujeme európsku solidaritu a politiku súdržnosti, ktorú budú podporovať konkrétne právne predpisy, fiškálne a finančné opatrenia. Ak to však chceme dosiahnuť, musíme nájsť politickú vôľu a túto politickú vôľu vyjadrujú tieto hlavné myšlienky: aktívne začlenenie, pracovné miesta, inteligentná deľba práce, vzdelanie, rovnaké zaobchádzanie a plat, ako aj udržateľný ekologický rozvoj. Dôkazom takejto politickej vôle by bolo podpísanie a uplatnenie dohody o sociálnom pokroku a zamestnanosti. Už sa jej nevieme dočkať.

  Philip Bushill-Matthews (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začať poďakovaním predsedníctvu za úvodné poznámky, ktoré boli predvídavé, vyvážené a rozumné. Všetko sú to prídavné mená, ktoré čoraz viac spájame s českým predsedníctvom.

Dovoľte mi poďakovať aj predsedovi Komisie pánovi Barrosovi za pripomienky a najmä za to, že nám pripomenul význam pracovných miest a hlavne potrebu zamerať sa na tých nešťastných ľudí, ktorí zatiaľ žiadne nemajú.

Na záver obaja právom spomenuli vynikajúcu prácu všetkých troch spravodajcov, ale rád by som si vybral len zmienku o správe pána Silvu Penedu, lebo ju nazvali „ambicióznou a ďalekosiahlou“. Naozaj taká je, a musí taká byť, lebo táto téma je obzvlášť dôležitá.

Pán Silva Peneda nám poskytol rôzne priority v súvislosti s tým, čo musíme urobiť. Chcel by som pridať zopár vecí, ktoré by sme v ideálnom prípade nemali robiť. Mali by sme sa vyhnúť hlavne dvom veciam. Prvou sú príliš nepružné pracovné trhy, ktoré paralyzujú príležitosti, podporujú nezamestnanosť a jednoducho povzbudzujú čiernu ekonomiku. Vidíme to najmä v Španielsku a z chýb socialistov v tejto krajine si musíme vziať ponaučenie.

Po druhé, musíme sa vyhnúť prílišnej koncentrácii na ochranu tých, ktorí prácu majú, na úkor tých, ktorí si ju hľadajú, a na úkor zamestnávateľov, ktorí sa ju snažia poskytnúť. Toto sú skupiny, ktoré skutočne potrebujú našu pomoc.

Na záver mi dovoľte povedať, že všetci v tomto Parlamente máme, samozrejme, rozdielne názory, ale jedna vec, ktorú máme spoločnú, je, že všetkým nám na veciach záleží, a to je dôvod, prečo toľkí z nás prekročili rečnícky čas.

Som rád, že vedieme túto dôležitú rozpravu. Osobne ma veľmi teší, že záverečný prejav mňa ako koordinátora, že môj záverečný prejav na tomto zasadnutí je na takú dôležitú tému. Dovoľte mi vysloviť želanie pre všetkých kolegov, ktorí oplatia každé dobré želanie, a dovoľte mi spomenúť najmä Stephena Hughesa. Jedného dňa ti budem chýbať, Stephen a aj ty mi určite budeš chýbať, ale aj keď tu nebudem, určite ťa budem sledovať.

  Predsedajúca. – Budete nám naozaj chýbať a budeme na vás myslieť.

  Proinsias De Rossa (PSE). – Vážená pani predsedajúca, niet pochýb o tom, že nás bude aj ovplyvňovať.

Nie je dobrým znamením, že niektoré členské štáty si neželajú, aby sa tento štvrtok konal samit o zamestnanosti. Pre budúci rozvoj sociálneho trhového hospodárstva nie je dobrým znamením ani to, že minulý týždeň menšina členských štátov zablokovala kompromis o revidovanej smernici o pracovnom čase. Ak je záväzok Európy v súvislosti so sociálnym trhovým hospodárstvom skutočný, musíme spojiť hospodárske, sociálne a environmentálne politiky ako rovnocenné zložky celého balíka.

Viacnásobná kríza, ktorej v súčasnosti čelíme, sa nevyrieši len tým, že bankám poskytneme veľké objemy úspor daňových poplatníkov na úkor potrieb našich občanov ako spoločenských bytostí. Treba prekročiť hranice otvorenej metódy koordinácie a koordinovať politiky týkajúce sa dôchodkov, zamestnania, vzdelávania, zdravia a samozrejme aj opatrovateľských služieb.

Ale niektoré členské štáty zjavne nie sú schopné vnímať sociálnu a environmentálnu politiku inak, než ako nákladný luxus, ktorý si ako obmedzenie trhu musíme odpustiť. Ak chceme zabezpečiť pokrok na našej ceste za dosiahnutím cieľa mať lepšiu spoločnosť, musí sa to urýchlene zmeniť.

  Anja Weisgerber (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, európsky sociálny model čelí veľkým problémom. Hlavne vzhľadom na súčasnú finančnú krízu musia byť opatrenia prijímané na európskej úrovni koordinované. Preto by som chcela veľmi pekne poďakovať spravodajcom za vynikajúcu prácu.

Nielenže musíme okamžite prijať opatrenia na reguláciu finančného trhu, ale musíme koordinovať aj sociálno-politické opatrenia a vytvoriť sociálny rámec. A nemali by sme pri tom zabúdať na právomoci členských štátov. Ja v tomto čase krízy podporujem uprednostňovanie tvorby a oživenia zamestnanosti a pokračovanie uplatňovania zásady flexiistoty. Ale odmietam prijať požiadavku na zavedenie minimálnej mzdy vo všetkých členských štátoch, ako vyzýva odsek 14 správy pána Silvu Penedu, ktorému by som inak rada poďakovala za jeho prácu. Táto požiadavka, ktorá sa týka rozhodnutia, ktoré by sme mali ponechať na členské štáty, zasahuje do zásady subsidiarity.

Nariadenia a systémy, ktoré sa týkajú pracovného trhu, sa v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišujú. Podľa môjho názoru treba každému zaručiť dostatočný príjem na to, aby mohol viesť slušný život. To možno dosiahnuť prostredníctvom minimálneho príjmu s pomocou dodatočných štátnych sociálnych dávok. V akej výške by bola stanovená minimálna mzda? Vo výške podľa Rumunska? Tam je to približne 72 EUR mesačne.

Veľmi podporujem myšlienku, že musíme zabezpečiť základný príjem pre každého, ale čo sa týka stanovenia vhodných limitov, znovu odkazujem na právomoci jednotlivých členských štátov. Prehlasujem, že podporujem sociálnu Európu. Európa musí vytvoriť sociálny rámec, ale zároveň musí brať do úvahy právomoci členských štátov.

  Stephen Hughes (PSE). – Vážená pani predsedajúca, pôvodne nám bol na tento týždeň prisľúbený rozsiahly samit o zamestnanosti, ale namiesto toho máme poldennú trojku. Aký hrozný signál to vysiela európskym občanom, ktorí alarmujúcim tempom rozširujú zástupy nezamestnaných! Aký negatívny signál to vysiela mnohým ďalším, ktorí sa obávajú straty svojho zamestnania! Podľa odhadov by do roku 2010 mohlo byť v EÚ až 27 miliónov nezamestnaných a obávam sa, že to môže byť aj horšie. Veľmi dúfam, že júnový samit venuje aspoň jeden celý deň tomu, aby sme sa pozreli na to, ako reagujeme na tento problém.

Namiesto predstierania, že odpoveď nájdeme len na národnej úrovni, potrebujeme silné, koherentné celoeurópske reakcie založené na koordinácii krokov na európskej, národnej a regionálnej úrovni. Potrebujeme urýchlené kroky na zachovanie životaschopných pracovných miest všade, kde to je možné. Dočasné prepúšťanie pre nedostatok práce by malo byť poslednou možnosťou. Namiesto toho by sa mala využiť inteligentná deľba práce a preškoľovanie. Musíme investovať do tvorby inteligentných „ekologických pracovných miest“ v hospodárstve s nízkou produkciou uhlíka, ktoré poháňajú vedomosti. Musíme investovať, aby sme zamestnancov naučili schopnosti potrebné pre prácu v tomto novom hospodárstve. Na trhu práce potrebujeme silné, aktívne politiky, aby sme rýchlo znovu začlenili dočasne prepustených zamestnancov, ako aj silné a realizovateľné systémy sociálnej ochrany na podporu tých, ktorí stratili zamestnanie bez svojho pričinenia.

To je viac než dosť na vyplnenie celého dňa na júnovom samite. Táto poldenná trojka je žalostnou reakciou.

A na záver, Philip, budeš mi chýbať. Asi tak ako bolesť zubov.

smiech

  Oldřich Vlasák (PPE-DE). – (CS) Vážená pani predsedajúca, nárast nezamestnanosti je popri kolapse finančných trhov jedným z dvoch hlavných problémov, ktoré priniesla súčasná hospodárska kríza. Som presvedčený, že ak chce Európska únia tento nárast zvládnuť, musí sa vyhnúť akémukoľvek protekcionizmu. Ako kľúčovú tiež vidím koordináciu jednotlivých opatrení v rámci Európskej únie. Potrebujeme opatrenia na motiváciu ľudí, ktorí prídu o zamestnanie, aby sa snažili nájsť nové pracovné miesta. V tomto kontexte hodnotím pozitívne návrh, aby z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii mohli urýchlene čerpať finančné prostriedky ľudia, ktorých súčasná ekonomická kríza pripravila o prácu. Otázkou však je, či nezachádzame pri úpravách pravidiel globalizačného fondu až príliš ďaleko. Nedávno navrhnutá miera spolufinancovania vo výške 75 % je podľa môjho názoru príliš vysoká. Je tu potrebná spoluúčasť členských štátov a nezabúdajme tiež na potrebu zjednodušiť správu fondu.

Dámy a páni, určite sa zhodneme na tom, že udržanie zamestnanosti a vytváranie nových pracovných príležitostí v čase následkov finančnej a hospodárskej krízy je jednou z kľúčových úloh Európskej únie. Pripravovaný samit EÚ o zamestnanosti by v tomto kontexte mal jasne stanoviť spoločný rámec a konkrétne návrhy a mal by tiež dať definitívnu bodku za diskusiou o zmene globalizačného fondu.

  Jan Cremers (PSE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, keď sa minulý rok prvý raz diskutovalo o sociálnom programe Komisie, povedal som, že si myslím, že tento program nie je dostatočne ambiciózny, že je to príliš málo a príliš neskoro. Rád by som poďakoval pánovi Silvovi Penedovi za doterajšiu spoluprácu v tejto oblasti. Myslím si, že jeho správa dokazuje, že Európsky parlament chce v každom prípade vidieť v tejto oblasti oveľa väčšiu ambicióznosť.

Na začiatku, keď sa zrodila myšlienka Európskej únie, bolo jasné, že našu sociálnu politiku chceme založiť na regulačnom rámci, ktorý sa nachádzal takmer vo všetkých členských štátoch, a to na dobrom pracovnom práve, ktoré zaručí, že nikto nebude vyhodený, a ktoré zaručí kolektívne vyjednávanie, aby sa pre zamestnancov zabezpečila pozícia na pracovnom trhu.

Teraz sme k tomu museli pridať sociálnu ochranu tých, ktorí sú v našej spoločnosti zraniteľní. Napriek rastu, ktorý sme v Európe zaznamenali, sme videli nový jav: jav chudobných pracujúcich. Rád by som poďakoval pánovi Silvovi Penedovi aj za to, že to zahrnul do svojej správy.

  David Casa (PPE-DE) . – (MT) Je pre mňa poctou, že som pracoval v týchto dvoch oblastiach, o ktorých sme diskutovali. Rád by som srdečne poďakoval spravodajcom a všetkým zainteresovaným, ktorí nám pomohli dosiahnuť pozíciu, ktorú dnes máme. V prvom rade musíme brániť tých zamestnancov, ktorí boli následkom tejto krízy bohužiaľ dočasne prepustení a verím, že v súčasnosti je jednoduchšie pomôcť týmto ľuďom znovu vstúpiť na pracovný trh.

Dnes večer sme sa dohodli aj na tom, že urobíme maximum pre to, aby sme v Európe vytvorili viac pracovných miest. Môžeme vytvoriť viac pracovných miest, ale nie obmedzením nadčasových hodín zamestnancov, ako si želajú socialisti. Práve naopak, chceme, aby sa zamestnanci rozhodli sami. My ako politici nemôžeme prikazovať koľko nadčasových hodín môže človek robiť. Toto rozhodnutie treba nechať na zamestnancovi. Takže áno, po vyhlásení pána komisára Almuniu, že v eurozóne budeme čeliť pracovnej kríze, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pre európskych zamestnancov vytvorili viac pracovných miest a lepšie pracovné miesta.

  Colm Burke (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, srdečne vítam revíziu kritérií, ktorými sa riadi Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii. Nachádzame sa v hlbokej hospodárskej kríze, najhlbšej od konca druhej svetovej vojny. Preto potrebujeme inovatívne riešenia, aby sme sa vyrovnali s obrovskými hospodárskymi problémami, ktorým čelíme.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je jedným z príkladov. Bol som prvým írskym poslancom tohto Parlamentu, ktorý identifikoval možnosť použiť tieto fondy počas nedávnej pracovnej krízy v Limericku, Waterforde a Tralee, troch dôležitých miestach v mojom volebnom obvode. Preto vítam prácu spravodajcov, ktorí vzhľadom na hospodársku krízu urobili kritéria uplatňovania flexibilnejšími. Osobitne treba spomenúť nový pomer financovania medzi Komisiou a členskými štátmi, ako aj dočasné zníženie hranice pre nezamestnanosť z 1 000 na 500 pracovníkov.

Myslím si, že tieto reformy vyšlú zo srdca Európy jasný signál tým nešťastníkom, ktorými zmieta víchrica hospodárskej krízy, že majú k dispozícii pomoc, ktorá ich pomôže preškoliť a zlepšiť ich schopnosti na ceste k väčšej prosperite.

  Katrin Saks (PSE). – (ET) Aj ja podporujem reorganizáciu globalizačného fondu. V našej krajine, v Estónsku, tento fond nebol využívaný a keď som sa opýtala, prečo, bolo mi povedané, že podmienky sú veľmi prísne a že to neumožňuje limit, ktorý bol doteraz 1 000 ľudí. My nemáme žiadne spoločnosti tejto veľkosti, ale tie menšie naozaj zbankrotovali. Zníženie limitu na 500 ľudí by Estónsku, kde je miera nezamestnanosti už teraz veľmi vysoká, určite bolo poskytlo rôzne možnosti a aj zmena požadovaného percentuálneho podielu financovania by bola bývala veľmi vhodná. Preto ešte raz vítam zmeny, ktoré boli vykonané v súvislosti s týmto fondom.

  Theodor Dumitru Stolojan (PPE-DE) . – (RO) Chcel by som uvítať obzvlášť užitočné návrhy na premenu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na účinný nástroj v boji proti najbolestivejšiemu následku hospodárskej krízy, ktorým je strata zamestnania, a podporím ich svojím hlasom.

Nie je vhodné, že prístup k tomuto fondu je v súčasnosti umožnený len v prípade straty zamestnania z dôvodu presídlenia spoločnosti, čo je bežné vo vyspelých krajinách. Navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy umožnia využívanie tohto fondu aj menej rozvinutým členským štátom, ktoré zahŕňajú aj Rumunsko.

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade mi dovoľte vyjadriť vďaku za túto užitočnú rozpravu. Myslím si, že rozprava bola veľmi dôležitá a konštruktívna, už len vzhľadom na podstatu problematiky. Myslím si, že v náš prospech je aj skutočnosť, že táto rozprava prichádza v pravý čas, tesne pred stretnutím, ktoré sa bude konať vo štvrtok v Prahe.

Takže dovoľte mi poďakovať vám za všetky príspevky. Myslím si, že sa nič nevynechá a na nič sa nezabudne. Myslím si, že táto rozprava prispeje k výsledku samitu v rovnakej miere ako všetky prípravné práce, ktoré sme vykonali spolu s Komisiou, a ktoré sa realizovali v podobe troch dôležitých seminárov v Štokholme, Madride a Prahe.

Pre tých, ktorí hovorili o veľkosti alebo rozsahu stretnutia: áno, pôvodne sme chceli mať väčší samit, ale musíme si uvedomiť všeobecnú situáciu v oblasti zamestnanosti. Je to oblasť, v ktorej sú vnútroštátne právomoci veľmi dôležité a príspevok Spoločenstva nie je jediným nástrojom v hre. Povedal som to vo svojich úvodných poznámkach, v ktorých som vysvetlil niektoré z našich očakávaní v súvislosti so samitom, ktorý sa bude konať tento týždeň. Nemali by sme zabúdať na skutočnosť, že napriek európskej stratégii zamestnanosti je politika zamestnanosti v podstate stále zodpovednosťou členských štátov.

Kľúčovým prvkom stratégie, ktorá je zavedená od roku 1997, je úloha vzájomného vzdelávania pri hľadaní riešenia spoločných problémov v oblasti zamestnanosti. Tento prístup je veľmi dôležitý aj dnes, keď čelíme jednej z najhorších kríz za posledné obdobie a na samite, ktorý sa bude konať tento týždeň, bude zohrávať svoju úlohu.

Ale okrem vyššie uvedených opatrení, ktoré boli prijaté na vnútroštátnej úrovni, aj Únia zohráva svoju úlohu a v tomto kontexte by mali byť plne využívané finančné nástroje, ktoré sú k dispozícii, v neposlednom rade aj Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý sa práve mení a dopĺňa, samozrejme so súhlasom Parlamentu, aby sa rozšíril jeho rozsah a pokryla sa nezamestnanosť vyplývajúca zo súčasnej krízy.

To je presne to, čo chceme dosiahnuť, a myslím si, že máme dôvod na to, aby sme verili, že záver stretnutia v Prahe za prítomnosti Komisie, predsedníctva, nastávajúcich predsedníctiev a sociálnych partnerov bude môcť priniesť výsledky v podobe odporúčaní a návrhov. Príležitosť stretnúť sa ako dvadsaťsedmička budeme mať znovu v júni v Európskej rade, aby sme vypracovali rozhodnutia.

Takže dúfame, že s pomocou európskych sociálnych partnerov a na základe prípravných prác v podobe troch seminárov, ako aj tejto rozpravy, sa európskemu samitu o zamestnanosti podarí identifikovať ďalšie opatrenia, ktoré môžeme urýchlene prijať, aby tak reagoval na vážnu situáciu, ktorej v súčasnosti čelia naši občania, a aby nám pomohol vytvoriť Úniu, ktorá bude v budúcnosti silnejšia a konkurencieschopnejšia.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. – (CS) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, počas piatich rokov práce v Komisii som mal veľa možností stretnúť sa so spravodajcami, a preto ma kvalita ich správ nijako neprekvapuje. Je zrejmé, že sa stretávame v čase, keď Európa a celý svet čelia kríze. Táto kríza je často porovnávaná s krízou 30. rokov minulého storočia, často vznikajú obavy, že bude mať podobné následky a určite je to vážna kríza. Ale pár vecí sa zmenilo v porovnaní s tou dávnejšou krízou. Máme Európsku úniu a európsky kontinent nie je plný vzájomného napätia a nenávisti. Existuje európsky sociálny model, ktorý si vyvinul veľmi komplexný systém sociálnej ochrany, a to je podstatná zmena. Myslím si, že tiež postupne narastá vôľa a schopnosť konať spoločne, pretože Európa so svojim plánom ekonomickej obnovy po prvý raz reagovala na krízu koordinovane, na základe využitia právomoci na koordináciu na úrovni Spoločenstva, ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov. Tiež je zrejmé, že ak hovoríme o kríze, tak máme na mysli predovšetkým nezamestnanosť a jej sociálne následky. Komisia považuje otázku zamestnanosti a nezamestnanosti za prioritnú vo svojej agende a navrhuje, aby táto otázka bola prioritná v agende Európskej únie ako takej. Niektorí poslanci kritizovali, že pôvodný zámer samitu hláv štátov a predsedov vlád sa zmenil na iný formát. Predseda komisie jasne vyjadril názor, ktorý zastávala Komisia, a ten predstavuje pôvodnú myšlienku. Ale napriek tomu chcem povedať, že pražský samit je mimoriadnou udalosťou. Pripravuje sa mimoriadnym spôsobom. Zúčastnia sa ho účastníci, ktorí sa nikdy podobných akcií nezúčastnili, a je to tiež ďalší krok na ceste k Európskej rade. To znamená, že otázka zamestnanosti a nezamestnanosti sa bude riešiť na úrovni predsedov vlád a prezidentov.

Dámy a páni, v rámci sociálnej agendy sme diskutovali o niekoľkých jednotlivých otázkach a počas rozpravy sa tiež objavilo niekoľko otázok v súvislosti so zmenami v jednotlivých fondoch. Chcel by som zdôrazniť, že predložená agenda bola zväčša pripravená pred začiatkom krízy, ale napriek tomu chcem objasniť, že bola a je dobrým základom pre to, aby sme kríze čelili. A je dobrým základom aj pre kroky, ktoré budú vykonané po kríze. Myslím si, že európsky sociálny model je viac než len reakcia na krízu, nech je akokoľvek závažná. Je to proces a je to politická a sociálna stratégia na veľmi dlhé obdobie a práve dlhodobý charakter je v tejto sociálnej agende zabudovaný. Čo sa týka Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a zmien v Európskom sociálnom fonde, chcem poďakovať za vynikajúcu spoluprácu, lebo dialóg bol taký konštruktívny, že máme možnosť dosiahnuť naše ciele ešte na tomto zasadnutí, a to považujem za mimoriadne dôležité. V češtine máme príslovie: „Kto včas dáva, dvakrát dáva“. Neviem, či to naši predkovia zistili na základe presných výpočtov, ale rýchla reakcia je dôležitá a pomáha viac než váhanie.

V rozprave boli položené určité konkrétne otázky, na ktoré by som rád odpovedal. Prvá bola otázka pána poslanca Cottignyho, ktorá sa týkala 1. mája tohto roku, respektíve mája tohto roku, a využívania fondu. Chcel by som objasniť, že všetky žiadosti podané po 1. máji tohto roku podľa návrhu, ktorý je v záverečnej fáze, budú spracované podľa nových pravidiel. Pani Juknevičienėová bola znepokojená, že prostriedky z fondu sa často nedostanú k tým, ktorí ich potrebujú. Myslím si, že efektívnosť treba vždy sledovať. Mal som možnosť navštíviť Východnú Karéliu, kde sa diskutovalo o využívaní fondu na pomoc ľuďom, ktorí stratili prácu v dôsledku reštrukturalizácie firmy Nokia, a z tejto skúsenosti môžem povedať, že z diskusií jasne vyplynulo, že veľká väčšina tých, ktorí stratili prácu, považovala pomoc, ktorú im Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii poskytol, za pomoc potrebnú a rýchlu, ktorá bola pre nich užitočná. Vtedy, keď som tam bol, tak 60 % z nich už našlo novú prácu. Neboli to, samozrejme, všetci, ale aj tak bolo jasné, že tento mechanizmus fungoval. Ďalšou otázkou, ktorá bola položená, bola otázka spolufinancovania. Samozrejme, pán Vlasák má pravdu, že spolufinancovanie zohráva dôležitú úlohu, ale napriek tomu si myslím, že zvýšenie miery spolufinancovania v čase krízy bolo správnym návrhom, lebo niektoré štáty, ktoré sú vo veľmi ťažkej situácii, majú veľké problémy získať spolufinancovanie. Aby sme túto vec zjednodušili, navrhli sme 75 %. Po rozprave v Parlamente bol návrh nakoniec znížený na 65 % a myslím si, že je to dôležitý krok, ktorý naozaj uľahčuje využívanie fondu. Chcel by som tiež zdôrazniť niečo, čo v rozprave nebolo jasne zdôraznené, hoci Európsky sociálny fond je osvedčená inštitúcia, ktorá pomáha miliónom ľudí ročne a pomáha im veľmi účinne. Aj v prípade tohto fondu sme v diskusii s vami spoločne zmenili pravidlá a myslím si, že to uľahčí jeho využívanie a účinnosť. Pani Lambertová zdôraznila význam sociálneho začlenenia. Myslím si, že je potrebné zdôrazniť, že naša línia je úplne jasná. Európsky sociálny model je model aktívnej spoločnosti, kde je kľúčovým prvkom aktivita na pracovnom trhu. Ale nie je to model, ktorý akceptuje len tých, ktorí sa zúčastňujú na pracovnom trhu, lebo veľká časť našich občanov sa na trhu práce z rôznych dôvodov nezúčastňuje, a napriek tomu je veľmi dôležité, aby mali možnosť zohrávať aktívnu úlohu v spoločnosti a aby ju aj zohrávali. Pán Silva Peneda zdôraznil sociálny dialóg. Nemôžem nesúhlasiť s jeho názorom, že práve v tomto čase je sociálny dialóg dôležitejší než kedykoľvek predtým.

Dámy a páni, rád by som povedal, že podľa môjho názoru sa význam sociálnej agendy a agendy zamestnanosti zvyšuje a že je to proces, ktorý sa postupne prejavuje vo všetkých stratégiách EÚ, ako aj vo všetkých návrhoch na zmeny dlhodobých plánov a vyhliadok Európskej únie. Rád by som vám poďakoval a zakončil vyjadrením hlbokého presvedčenia, že európsky sociálny model je modelom, ktorý vyžaduje európsku integráciu, nie je to model, ktorý by bolo možné rozvíjať a udržať iba v rámci hraníc národných štátov, ktoré by konali na vlastnú päsť, a preto by som chcel zakončiť slovami, že podľa môjho názoru sú Európa a európska integrácia nevyhnutnými podmienkami ďalšieho rozvoja európskeho sociálneho modelu.

  Gabriele Stauner , spravodajkyňa. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán komisár, rada by som niečo dodala k poznámkam pána komisára o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). EGF je súčasťou európskeho sociálneho modelu. Mal pravdu, keď povedal: „Kto včas dáva, dvakrát dáva“. S Komisiou sme mali intenzívne diskusie a chcela by som zdôrazniť, že v tomto prípade je naša reakcia rýchla, ale napriek tomu je veľmi dobrá, a to čo sa týka obsahu aj kvality. Je to kompromis, na ktorý sme ja aj moji kolegovia veľmi hrdí.

Rada by som zhrnula zopár myšlienok z diskusie. Čo sa týka EGF, ukazuje sa, že v otázke revízie je, chvalabohu, široký konsenzus. Rada by som Komisii adresovala jednu malú výzvu. Prosím vás, neberte prebytočné finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu (ESF) pre EGF, ale nazbierajte iné prebytočné prostriedky z rozpočtu. Pre tých z nás, ktorí sa zaujímame o sociálnu politiku, by samozrejme bolo ideálne, keby sa na ciele ESF minuli všetky finančné prostriedky z ESF, a keby finančné prostriedky pre EGF prišli z iných prebytočných finančných prostriedkov. Potom by sme pre zamestnancov mohli urobiť raz toľko dobra.

Svojim kolegom pani Lynnovej, pani Sinnottovej a pánovi Burkemu chcem prostredníctvom príkladu povedať, že EGF môže dosiahnuť veľa, ale určite nemôže vyriešiť všetky regionálne problémy. Je to dosť jasné a nie je to jeho cieľ. Členské štáty majú naďalej určitú zodpovednosť. Rada by som Komisii adresovala ďalšiu výzvu. Možno sa viete vyhnúť čerpaniu 0,35 % z fondov na technickú pomoc, ktoré máte k dispozícii v súlade s nariadením. To by bolo dokonca ešte väčším prínosom pre zamestnancov. Poznámka pána Naranja Escobara bola veľmi výstižná a týka sa úlohy do budúcnosti. Vzhľadom na hospodársku a finančnú krízu musíme prehodnotiť aj lisabonskú stratégiu.

Rada by som adresovala jednu poznámku pánovi Hughesovi. Samit o zamestnanosti by určite bol dobrou vecou, ale úprimne vám hovorím, že aj stretnutie trojky je vhodné, ak vyprodukuje niečo rozumné. Nepotrebujeme mať samit len preto, aby sme ho mali. Potrebujeme dobré a rýchle výsledky.

  José Albino Silva Peneda, spravodajca. – (PT) V tomto štádiu rozpravy chcem uviesť tri poznámky. Po prvé, chcem povedať, že sociálna politika nie je monopolom žiadnej politickej sily v tomto Parlamente. Podľa môjho názoru, Skupina Európskej ľudovej strany kresťanských demokratov a európskych demokratov, politická sila, ktorú v tomto Parlamente zastupujem, prispela počas tohto legislatívneho obdobia k sociálnej politike veľmi rozhodujúcim spôsobom. Zohrával som veľmi aktívnu úlohu v rôznych správach na rôzne témy, najmä v revízii Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, vo flexiistote, v správe o európskom sociálnom modeli, v smernici o pracovnom čase a teraz v európskej sociálnej agende.

Po skúsenostiach z tohto legislatívneho obdobia som presvedčený, že v otázkach sociálnej politiky môžeme dosiahnuť široký konsenzus. Ale okrem širokého konsenzu v otázke tvorby politík, ktorý sme podľa mňa dosiahli, musíme byť nároční aj v dosahovaní konsenzu v otázke politických krokov. V tomto zmysle mám pocit, že v Komisii a v európskych inštitúciách sme mali vytvoriť oveľa viac stimulov, aby finančné zdroje mohli byť prideľované na miestnej a regionálnej úrovni, a to pod podmienkou konvergencie medzi rôznymi orgánmi a opatreniami, aby sociálne problémy mohli byť skutočne vyriešené.

Moja tretia poznámka sa týka problému dôvery. Dôvera sa nedá nastaviť alebo legislatívne upraviť. Do veľkej miery závisí od správania inštitúcií. Verím, že kultúra spolupráce pri tvorbe politík pomôže znovu vybudovať dôveru. Verím, že počas tohto legislatívneho obdobia sme v Parlamente poskytli dobrý príklad toho, ako spolupracovať, a výsledok tejto práce na obnovenej sociálnej agende jednoznačne vychádza z tejto myšlienky.

Súhlasím s pánom komisárom, ktorý hovorí, že sociálny dialóg musí byť jadrom diskusií. Ale myslím si, že sa nachádzame v období, keď nielen sociálny dialóg, ale aj sociálna politika musí byť jadrom politických diskusií. Preto veľmi podporujem slová, ktoré boli v tomto Parlamente vyslovené v súvislosti so samitom o zamestnanosti a sociálnych politikách. Mám pocit, že teraz je úplne vhodné diskutovať o tejto záležitosti.

A na záver, toto je môj posledný prejav v tomto Parlamente a v mene predsedu chcem poďakovať všetkým poslancom, pánovi komisárovi a Komisii za spôsob, akým so mnou spolupracovali počas tých piatich rokov intenzívnej a zaujímavej činnosti v tomto Európskom parlamente. Ďakujem veľmi pekne.

  Jean Lambert, spravodajkyňa. – Vážená pani predsedajúca, je mi veľmi ľúto, že na konci tohto mandátu odídu niektorí z našich najmilších kolegov.

V rozprave sme narazili na niekoľko bodov, hlavne v súvislosti s nediskrimináciou a s tým, aké dôležité sú takéto opatrenia, a to dokonca aj v čase hospodárskeho poklesu. Bola položená otázka o práci, ktorú sme v tejto oblasti urobili vo Výbore pre ženské práva a rodovú rovnosť. Taktiež bola nastolená otázka vzájomnej pomoci.

V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že jedným z aspektov, ktoré sme rozoberali v správe o začlenení, bola miestna úroveň a niektoré aspekty miestneho hospodárstva. Veľa hovoríme o národnom a medzinárodnom hospodárstve, ale veľmi dôležité je aj miestne hospodárstvo: prístup ľudí k bankovníctvu, a to dokonca aj vtedy, keď nie sú príliš bohatí, k mikroúverom a k úverovým združeniam. Musíme sa vyvarovať toho, aby sa chudobnejší ľudia ocitli v situácii, keď ich budú úveroví žraloci a im podobní čoraz viac tlačiť do zadlžovania sa pri veľmi vysokých úrokových sadzbách. Musíme zabezpečiť, aby sa to nestalo, lebo ľudí to naozaj požiera.

Ale čo sa týka aspektu miestnych orgánov a aspektu služieb, o ktorých sme v súvislosti so správou hovorili, ďalšou oblasťou, ktorú chcel výbor obzvlášť zdôrazniť, je oblasť bývania, lebo v čase hospodárskeho poklesu je vyvíjaný čoraz väčší tlak na ľudí, ktorí sa možno ocitnú v situácii, keď si nebudú môcť dovoliť bývať tam, kde bývajú. Preto bude potrebné zamerať sa na túto úroveň. Možno by sme mohli použiť otvorenú metódu koordinácie, aby sme sa pozreli na osvedčené postupy v jednotlivých členských štátoch.

Na záver by som rada spomenula Sociálny fond. Veľmi sa obávame, aby sa jeho okruh nezmenšil len na to, čo predstavuje zamestnanie a prípravu na zamestnanie, keďže nechceme stratiť mnohé vynaliezavé, produktívne a zaujímavé programy, ktoré už tak dlho ľuďom pomáhajú nájsť si cestu k zamestnaniu z veľmi ťažkých štartovacích pozícií.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 6. mája 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – O niekoľko dní sa európski vedúci predstavitelia a zainteresované strany stretnú na samite o zamestnanosti. Rýchlo rastúca nezamestnanosť sa stala hlavným problémom súčasnej finančnej krízy. Je to hlboký ľudský problém. Je to vlastne najväčšia sociálna nespravodlivosť v Európe. To, čo vedúci predstavitelia vlád a politici musia urobiť, je pristúpiť k tejto situácii s predstavivosťou a s konkrétnymi opatreniami.

Rok 2009 je rokom inovácie a tvorivosti. Európa musí využiť túto príležitosť na to, aby znížila nezamestnanosť. Najlepším spôsobom je podpora tvorby nových pracovných miest. Kľúčovou otázkou je podpora malých a stredných podnikov. Jedným z praktických spôsobov je zjednodušenie byrokratických pravidiel žiadania o európske finančné prostriedky. MSP vytvárajú pracovné miesta a v budúcnosti budú dôležitým nástrojom na znižovanie nezamestnanosti, avšak za predpokladu, že v EÚ ich budeme účinne podporovať.

Okrem toho, Európa musí investovať do vzdelávania, najmä do celoživotného vzdelávania. Nezamestnanosť je pre každého veľký šok. EÚ a členské štáty musia v prvom rade pomôcť ľuďom, aby prekonali tento šok a boli pripravení na alternatívne riešenia, aby čo najskôr znovu vstúpili na pracovný trh. Investovanie do inovácií, výskumu a vývoja a do celoživotného vzdelávania je najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť.

  Magda Kósáné Kovács (PSE), písomne. – (HU) Napriek všetkým našim snahám od nášho vstupu v roku 2004 sa v EÚ postupne vyvinula situácia „konkurenčnej“ chudoby. Hospodárska kríza očividne zhoršila situáciu na úrovni členských štátov, ale aj situáciu bežných občanov. Sociálne konflikty, ktoré z toho vznikajú, ohrozujú existujúce európske rámce. Bežní občania napokon právom očakávajú, že inštitúcie Európskej únie pomôžu nielen bankám, ale aj im poskytnú sociálne istoty.

Hospodárska súťaž na trhu, ktorý sa následkom krízy zmenšuje, sa zintenzívňuje medzi spoločnosťami aj medzi zamestnancami. Hlavné sociálne napätie v EÚ najlepšie ilustrujú prehnané reakcie, ktoré vyvolali rozsudky Európskeho súdneho dvora v súvislosti so smernicou o vysielaní pracovníkov.

Na rozptýlenie bezdôvodných obáv je najlepšie oboznámiť sa so súčasnou právnou situáciou. Novozvolená Komisia by mala zhodnotiť transpozíciu smernice o vysielaní pracovníkov v členských štátoch.

Okrem opatrení, ktoré sú súčasťou sociálneho balíka, sú na zvládnutie krízy a vyriešenie napätia potrebné aj iné právne nástroje. Môže byť veľmi ťažké zaručiť sociálnu pohodu bez európskej minimálnej mzdy. Definícia slušnej práce a slušného života a cezhraničných kolektívnych zmlúv sú len niektorými z oblastí, na ktorých musí Komisia ešte popracovať.

Samozrejme, z dlhodobého hľadiska môžu väčšie európske právomoci za účelom dosiahnutia rovnosti hospodárskych a sociálnych cieľov zaručiť Lisabonská zmluva a Charta základných práv, ktoré už ratifikovalo 25 členských štátov, a to zabezpečením rovnosti hospodárskych a sociálnych práv, avšak bez toho, aby akokoľvek nahrádzali balík rýchlych krátkodobých opatrení.

  Iosif Matula (PPE-DE), písomne. – (RO) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGAF) je dôležitým nástrojom, ktorý Európska komisia využíva na zmiernenie hospodárskej krízy a na poskytnutie pomoci ľuďom, ktorých kríza priamo postihla. Niektoré priemyselné odvetvia a sektory hospodárstva ako finančné odvetvie, automobilový priemysel a predaj, pociťujú účinky krízy viac, pretože museli obmedziť svoje aktivity a prepustiť zamestnancov, podobný vývoj vidíme aj v Rumunsku. Podľa jedného prieskumu bolo v prvom štvrťroku 2009 trikrát viac ľudí prepustených z práce, ako bol počet nových miest vytvorených v Európskej únii.

Prijatím krokov na boj proti účinkom globálnej hospodárskej krízy môžeme dosiahnuť aj cieľ sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti. Myslím si, že to môžeme lepšie dosiahnuť, ak sa EGAF zameria na nezamestnaných ľudí, ktorí pochádzajú z rovnakého regiónu, susediacich regiónov, alebo dokonca z iných členských štátov, ak majú spoločné hranice. Na jednej strane musíme ukázať solidaritu s tými, ktorí o svoju prácu prišli, na druhej strane im musíme pomôcť vrátiť sa na trh práce. Odborné preškolenie a špecializácia podľa oblastí rozvoja a konkrétnych prostriedkov dostupných v jednotlivých regiónoch môžu pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) V súčasnej dobe globálnej hospodárskej krízy (t. j. hospodárska recesia a stúpajúca nezamestnanosť) je na trhu práce EÚ realitou, že sa prepúšťa čoraz viac ľudí, čo ešte viac zvýši celkový počet ľudí v Európe, ktorých sužuje chudoba a vzájomné odcudzenie sa.

Teraz je veľmi dôležité, aby sa o sociálne zapojenie a súvisiace politiky trhu práce usilovalo aj prostredníctvom integrovaného a jednotného prístupu v rámci plánu hospodárskej obnovy Európy.

Navyše by členské štáty nemali obetovať sociálne veci, zdravie a vzdelanie tým, že im pri prehodnocovaní svojich rozpočtov znížia prostriedky, pretože presne tieto oblasti prispievajú k tomu, aby sa ľudia ohrození chudobou vrátili naspäť do spoločnosti.

Musíme však uznať, že často je veľmi komplikované spojiť sociálnu pomoc členských štátov a aktívnu účasť na trhu práce, najmä keď je práca, ktorú je možné získať, dočasná, sezónna alebo na čiastočný úväzok, a ak podmienky na získanie podpory, systémy sociálnej pomoci a minimálne daňové sadzby ľudí nemotivujú, aby takúto prácu prijali. V týchto nových podmienkach musíme náš systém sociálnej pomoci urobiť pružnejší, aktuálna situácia si to vyžaduje.

Myslím si, že sociálna pomoc musí garantovať dostatočný minimálny príjem, ktorý zabezpečí ľudský život nad hranicou chudoby a bude dostatočný na to, aby ľuďom pomohol z chudoby, nesmie túto chudobu svojou nepružnosťou ešte zhoršiť.

  Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne. – (FI) Je udivujúce, v skutočnosti neospravedlniteľné, že sociálny samit EÚ a dialóg so sociálnymi partnermi sa má viesť na úrovni trojky bez účasti hláv štátov a vlád. Ukazuje to malý záujem predstaviteľov EÚ o rozvoj sociálnej dimenzie. Ukazuje to, že sme ďaleko od cieľa urobiť Úniu Európou pre občanov. Banky sa samozrejme pomocou štátnych prostriedkov znárodnením svojich dlhov zachránia, ale nikto sa nezaujíma o blaho ľudí.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka