Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– otázka na ústne zodpovedanie (O-0067/2009), ktorú predkladajú Astrid Lulling, Jean-Pierre Audy, Joseph Daul, Françoise Grossetête, Véronique Mathieu, Elisabeth Morin, Margie Sudre, Oldřich Vlasák a Dominique Vlasto v mene skupiny PPE-DE, Patrick Louis v mene skupiny IND/DEM, Jean Marie Beaupuy, Anne Laperrouze, Nathalie Griesbeck a Marielle De Sarnez v mene skupiny ALDE, Sergio Berlato, Cristiana Muscardini, Roberta Angelilli, Domenico Antonio Basile, Alessandro Foglietta, Antonio Mussa, Sebastiano (Nello) Musumeci, Giovanni Robusti, Umberto Pirilli a Salvatore Tatarella v mene skupiny UEN Komisii: Ružové vína a povolené vinárske postupy (B6-0228/2009) a

– otázka na ústne zodpovedanie (O-0068/2009), ktorú predkladajú Luis Manuel Capoulas Santos, Katerina Batzeli, Vincent Peillon, Vincenzo Lavarra, Stéphane Le Foll a Alessandro Battilocchio v mene skupiny PSE Komisii: Ružové vína a povolené vinárske postupy (B6-0229/2009).

  Astrid Lulling, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, výrobcovia kvalitných vín a informovaní spotrebitelia – skutoční znalci výrobkov našej zeme – nechcú ani počuť o sceľovaní.

Vinohradníci v mnohých európskych regiónoch sa pochopiteľne obávajú hospodárskych, sociálnych a environmentálnych následkov zrušenia zákazu sceľovania červených a bielych vín na výrobu ružového vína.

Hrozí, že nevyhnutne nespravodlivá hospodárska súťaž, ktorá z toho vzíde, znevýhodní celé regióny, ktoré sa špecializujú na výrobu kvalitného ružového vína prispôsobeného rastúcemu dopytu. Komisia na našu prvú žiadosť v otázke na ústne zodpovedanie už podnikla kroky tým, že oddialila rozhodnutie pôvodne plánované na koniec apríla, za čo jej patrí moja vrelá vďaka.

Využije však toto obdobie na to, aby uspokojila aj našu druhú požiadavku, konkrétne uskutoční na základe dôkladného prieskumu možných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych následkov zrušenia zákazu sceľovania rozsiahlu konzultáciu s odborníkmi v tomto odvetví?

O akých riešeniach uvažuje Komisia, ak by nemala stiahnuť svoj návrh na zrušenie zákazu sceľovania, aby zabránila zrúteniu tohto krehkého trhu s ružovým vínom, ktoré má krátku trvanlivosť, a oslabeniu hospodárskej štruktúry celého regiónu, ktorý ponúka množstvo kultúrnych a turistických aktivít založených na odvetví vinohradníctva?

Je si Komisia vedomá, že tradičné výrobné regióny už odmietli odporúčané riešenia označovania, pretože označenie „ružové víno“ nebude výlučne vyhradené pre vína, ktoré vyrábajú z červeného hrozna?

  Patrick Louis, autor. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, reforma spoločnej organizácie trhu presadená spoločnými silami lobistov a eurokratov spôsobí tri vážne problémy. Jej cieľom je odstránenie mechanizmov na reguláciu trhu, liberalizovanie práv na výsadbu od roku 2015 a umožnenie existencie značne odlišných kategórií vín pod prakticky totožnými označeniami. Tieto tri kacírstva budú pre európskych, ale najmä francúzskych vinohradníkov osudné. Spotrebitelia budú pri výbere vín zmätení, vinohradníci pocítia prepad príjmov a industrializácia odvetvia povedie k strate odborných znalostí.

Táto systematická likvidácia základných zásad, ktoré určujú špecifickú povahu európskeho vinohradníctva, reaguje na zvláštnu logiku. V zajatí medzi podriadenosťou Svetovej obchodnej organizácii a vplyvom všemocnej veľkej európskej obchodnej loby výboru CEEV sa Komisia od roku 2004 systematicky venuje otváraniu dvier do európskeho kurína všetkým líškam, ktoré sa potulujú po planéte. Čoraz viac sa zdá, že pracujú v prospech globalizácie. Táto nezrozumiteľná logika je zjavná pri skúmaní dvoch skupín čísel.

V Európe sme vyklčovali 170 000 hektárov viníc, zatiaľ čo na Novom Zélande sa osádzané územie zväčšilo o 240 %, v Austrálii o 169 % a v Číne o 164 %. Znížením ponuky sa v Európe usilujeme udržať ceny na slušnej úrovni, proti tomu však pôsobí konanie veľkovýrobcov vína, ktorí predávajú svoje nadbytočné výrobky za nízke ceny, a tak zaberajú voľný priestor na trhu. Práve toto vedie k zvyšovaniu zisku na trhu s ružovým vínom. Táto skutočnosť odhaľuje nesúlad, ktorý existuje medzi zásadami Svetovej obchodnej organizácie a zásadami, ktoré sú potrebné na podporu investícií, kvality a know-how. Včera sme úspešne zistili, že kvalita sa v budúcnosti zmení na kvantitu. Vzhľadom na reformy pani komisárky je čoraz jasnejšie, že dnešné rozhodnutia položia zajtrajšie know-how na lopatky.

Pani komisárka, je veľmi dôležité zakázať sceľovanie pred 7. júnom. Potom budú jedinou zbraňou vinohradníkov, ktorou zaistia, aby bolo počuť ich hlasy, už len voľby.

  Anne Laperrouze, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, čo sa nám to snažia vnútiť? Zmes červeného a bieleho vína pod maskou ružového? Naši občania reagujú na túto iniciatívu Komisie, ktorá má súhlas členských štátov vrátane Francúzska, veľmi negatívne.

Všimla som si dva druhy reakcií: najprv naši občania, ktorí sa čudujú, prečo sa Európska únia pletie do ružového vína, keď tu máme toľko iných otázok, o ktoré by sa mala obávať, najmä vážnu problematiku hospodárskej krízy. Po druhé, výrobcovia tradičných ružových vín, ktoré vznikajú rýchlou maceráciou a jemným lisovaním, to vnímajú ako vážny útok na označenie „ružové víno“ a na dlhé roky budovaný obraz kvalitných vín, ako napríklad ružové víno z Provensalska, ktoré si stále zachováva vôňu zeme a ktoré zaistilo úspech ružových vín vo všeobecnosti.

Počas minulej schôdze medziskupiny pre „víno“ sme konečne pochopili motiváciu Európskej komisie a členských štátov. Spotreba ružových stolových vín celosvetovo rastie a dosahuje takmer 30 % spotreby vína. Tretie krajiny vyrábajú zmesi. Práve tieto zmesi z tretích krajín sa začínajú zameriavať na trh Európskej únie.

Trhu Spojeného kráľovstva dominujú najmä vína zo Spojených štátov. Tradičné ružové víno je známe svojou krátkou trvanlivosťou. Omnoho jednoduchšie je vyrobiť ho na požiadavku použitím zásob červených a bielych vín. Pre členské štáty je to teda otázka prispôsobenia výroby ružových stolových vín medzinárodnému trhu.

Pokiaľ nebudú objavené iné vinárske postupy na výrobu ružového vína, môžeme sa inšpirovať napríklad pánom Pierrom Dacom, ktorý povedal: „Zaštepte ruže na vinič, aby ste získali prírodné ružové víno!“ To sa nedá. Rovnako ako mnohí moji kolegovia, aj ja si myslím, že sa Európska komisia a členské štáty musia vrátiť na začiatok, zapracovať na označení „ružové víno“ a zaistiť, aby bolo označenie „ružové víno“ vyhradené výlučne vínam vyrábaným tradičnými postupmi, či už v Európskej únii alebo v tretích krajinách.

Dovtedy by som vás, pani komisárka, rád pozval, aby ste objavili jedno z tých malých ružových vín z Gaillacu s tisícimi farbami Tarnu, ktoré však, samozrejme, treba vychutnávať s rozumom.

  Cristiana Muscardini, autorka. – (IT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, víno pre nás nie je iba poľnohospodárskym výrobkom, ale predstavuje aj kultúru a tradíciu.

Tu v Parlamente sme už veľakrát počuli, že európskemu trhu s vínom musíme zaručiť istú budúcnosť. Dokážeme ju zaistiť, len ak sa sústredíme na kvalitu, a kvalitu nedosiahneme bez rešpektovania tradičných výrobných postupov. Z tohto dôvodu, pani komisárka, môžeme len odmietnuť zavádzanie nových postupov výroby vín, ktoré si niekto vymyslel a ktoré nemajú nič spoločné s vinárstvom, pretože sa domnievame, že povedú k narušeniu povesti vína a poškodia vzťah dôvery medzi spotrebiteľom a výrobkami s veľmi vážnymi dôsledkami na kvalitu a možno dokonca na zdravie.

Európske kvalitné výrobky sa tešia svojmu postaveniu, pretože sú založené na rešpektovaní prísad, na postupoch výroby malého rozsahu, tradícii a charakteristickej chuti dosiahnutej vďaka použitiu konkrétnych produktov a výrobných postupov. Obávam sa, že všetkými týmito ústupkami zmeníme naše tradičné vinárske postupy, Únia povolí, aby sa do vína pridávali hobliny z drevených sudov, čo urýchli proces ochucovania a povedie k umelému ochucovaniu, a skôr než sa nazdáme, začneme pridávať vodu a vyrábať víno bez hrozna.

Pani komisárka, nemyslím si, že je to správna cesta na opätovné naštartovanie a rozvoj vnútorného a medzinárodného sektora trhu. Medzinárodný dopyt po ružovom víne neklesá, ale rastie, a v tomto prípade správnym prístupom nie je vyrábať viac vinárskymi postupmi, ktoré využívajú predovšetkým chemickú aparatúru, ale investovať do kvality, do špecializácie a charakteristických vlastností európskych vín, do marketingu a propagácie skutočného vína vo všeobecnosti, aby sme rozšírili trh a konečne uľahčili vstup mladých ľudí do odvetvia vinárstva.

  Gilles Savary, autor. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, veci sa majú tak, že nie som uprostred predvolebnej kampane, pretože tu už v budúcom Parlamente nebudem. Pani komisárka, môžete mi preto preukázať česť a nepreháňať. Ja som z Bordeaux. Navštívili ste môj región, ktorý síce vyrába len veľmi málo ružového vína, ale má veľmi rád ružové víno, ktoré vyrába.

Chcel som vám povedať, že som bol skutočne šokovaný, keď som sa dozvedel, že Európska komisia plánuje legalizovať výrobu ružového vína sceľovaním červeného a bieleho vína. Podľa mňa ide o falošný výrobok v čase, keď nás vyzývate, aby sme proti falšovaniu v priemysle bojovali. Znamenalo by to povoliť či objaviť vínny derivát v čase, keď bojujeme proti finančným derivátom.

Vlastne to všetko vychádza z úplne rovnakého cieľa, konkrétne hľadania nových výrobkov, ktoré vytvárajú ešte väčší zisk. Pokiaľ sú zisk a konkurencieschopnosť Európskej únie zaistené, všetko je v poriadku. Dovoľte mi, aby som sa pobavil jedným návrhom. Mám tu ružové víno. Tu v Európskom parlamente som práve vyrobil ružové víno tak, že som vzal biele víno a pridal doň cviklu. Môžem vás ubezpečiť, že má presne rovnakú farbu a čo viac, ak chcete, môžete dosiahnuť celý rozsah farieb a pravdepodobne aj istý rozsah chutí. Toto nám tiež umožní vyriešiť problémy cukrovarníckeho priemyslu a chaptalizácie použitím prírodného potravinového produktu. Toto celkom jasne znamená, že ak umožníme tento prvý krok, nebude to mať konca. Ďalší kolegovia už povedali, že falšovanie potravín zavládne ešte vo väčšej miere. Preto vám hovoríme: „pozrite, čo sa už v niektorých krajinách deje“.

Dnes sa jedna pätina ružového vína vyrába sceľovaním. Tvrdím, že Komisia nemusí nechať zvyšné štyri pätiny systematicky vykrvácať. Sú ľudia, ktorí trpeli, len aby ružovému vínu zaistili existenciu, aby sa stalo pravým vínom vyrábaným pravými vinárskymi postupmi. Práve im podrážame nohy pod zámienkou, že by bolo možno lukratívnejšie zaplaviť trh s ružovým vínom použitím červených a bielych vín. Domnievam sa, že je to úplne nemorálne. Osobne si myslím, že označovanie stačiť nebude alebo, ak ho použijeme, tento typ sceleného vína sa nesmie nazývať „ružové víno“. Nazvite ho „splašky“, ak chcete, pani komisárka, pretože toto pomenovanie lepšie vystihuje kvalitu výrobku.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, svet ružových vín má dlhú, veľmi dlhú históriu, v rámci právnych predpisov EÚ či v rámci Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno však nie je žiada definícia ružového vína. Všetci sú ticho.

V istých regiónoch výrobcovia vín investovali mnoho úsilia, aby vytvorili vysoko kvalitné ružové víno založené na presnej špecifikácii výrobku a obmedzili vinárske postupy výroby ružových vín na tradičné postupy. Iné chránené označenia pôvodu však nestanovujú obmedzenia na výrobu ružového vína. Špecifikácia šampanského povoľuje sceľovanie červeného a bieleho vína pri výrobe ružového šampanského. Na úrovni EÚ sa zákaz sceľovania červeného a bieleho vína dnes obmedzuje na výrobu stolového vína.

Diskusia o vinárskych postupoch vrátane sceľovania sa začala už v roku 2006 počas rokovaní o reforme vinárstva. Reformou získala Komisia kompetenciu schvaľovať nové vinárske postupy, pričom má vychádzať z odporúčaní Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno.

Po rozsiahlych diskusiách so zainteresovanými stranami a všetkými členskými štátmi, ktoré sa konali minulú jeseň, Komisia navrhla zrušenie zákazu sceľovania červeného a bieleho vína. Toto bolo predmetom indikatívneho hlasovania regulačného výboru pre víno v januári, keď ho podporila väčšina členských štátov vrátane Francúzska.

O návrhu nariadenia sme už informovali Svetovú obchodnú organizáciu v rámci postupu v dohode o technických prekážkach obchodu a nedávno sme súhlasili s predĺžením času pre tretie krajiny, aby náš návrh preskúmali. Preto sa o nariadení bude v regulačnom výbore pre víno formálne hlasovať v druhej polovici júna, najpravdepodobnejšie 19. júna, pretože ďalšie odďaľovanie by nám znemožnilo zaviesť nové vinárske postupy od 1. augusta tohto roku tak, ako to predpokladá nariadenie Rady.

Žiadali ste tiež o konkrétne hodnotenie vplyvov pred odstránením zákazu sceľovania. Dôkladné hodnotenie vplyvov vykonali útvary Komisie pri práci na návrhu reformy vinárstva a preto nemáme v úmysle znovu začínať prácu, ktorú sme už vykonali v rokoch 2006 a 2007 pri príprave reformy vinárstva, ani vykonať dôkladné hodnotenie vplyvov všetkých rozličných vinárskych postupov, oprieme sa teda o prácu, ktorá prebieha v Medzinárodnej organizácii pre vinič a víno.

Už dnes zdôrazňujú ekonómovia z vinárskeho odvetvia, že táto reforma neoslabí tradičné ružové vína, pretože tieto prívlastkové ružové vína nekonkurujú stolovým vínam. Je zrejmé, že tradičné ružové víno je kvalitný výrobok vysoko cenený spotrebiteľmi a spájaný s miestom pôvodu tohto výrobku.

Povolenie sceľovania stolového vína povedie k spravodlivej hospodárskej súťaži medzi európskymi krajinami a tretími krajinami, keďže sme tretím krajinám – ako to tu dnes už bolo spomenuté – povolili sceľovanie vína. Úplne súhlasím s pani Laperrouzovou. Prečo by sme našich výrobcov vína mali z hľadiska hospodárskej súťaže stavať do horšej pozície, než majú tí, čo môžu predávať víno v rámci Európskej únie?

Pred niekoľkými týždňami som sa tu v Štrasburgu stretla s výrobcami vína z francúzskeho Provensalska a veľmi otvorene a úprimne sme diskutovali o súčasnej situácii. Samozrejme, že chápem ich úsilie o ochranu tradičného ružového vína, a to je dôvod, prečo Komisia hľadá rôzne riešenia otázky označovania. Vlastne sme navrhli dve rôzne možnosti označovania: „tradičné ružové víno“ a „ružové víno scelené“. Členské štáty sa teda môžu rozhodnúť, či budú vyžadovať jednu alebo obidve možnosti označovania ružového vína vyrábaného na ich území. Týmto spôsobom ponúkame výrobcom možnosť, aby získali presnejšiu predstavu o tom, čo kupujú.

Vypočula som si názory výrobcov vína o tom, že „tradičné ružové víno“ je trochu zastarané a že považujú ružové víno za moderný spôsob výroby vína. Jasne som naznačila, že ak sa vyskytnú iné názory, samozrejme, som pripravená ich vypočuť, stále som však nepočula žiadne ďalšie alternatívne návrhy k ružovému vínu. Ako komisárke pre poľnohospodárske výrobky mi skutočne záleží na tom, aby sme našli tie správne riešenia a vytvorili našim výrobcom vína rovnaké podmienky.

  Agnes Schierhuber, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, veľmi ma teší, že vás tu dnes opäť vidím. Za všetky tie roky mojej politickej činnosti – najprv v Rakúsku a teraz takmer 15 rokov v Európskom parlamente – boli rozpravy o víne vždy veľmi emotívne. Dnes to tu vidíme znovu.

Myslím si, že víno je jedným z najelegantnejších výrobkov, aké poľnohospodárstvo dokáže vyrobiť. Je v záujme kvality výroby európskych – a najmä rakúskych – vinohradníkov, aby sa kvalita a charakter vína z rozličných regiónov stali prioritou.

Myslíme si, že miešanie vín nie je vinársky postup. Ružové víno sa vyrába špeciálnym, veľmi tradičným vinárskym postupom. Preto, pani komisárka, podporujem všetkých svojich kolegov, ktorí rovnako ako ja odmietajú miešanie alebo sceľovanie bieleho a červeného vína. Je načase, aby sme pripravili jasnú definíciu výroby tradičných ružových vín.

Pani komisárka, musí byť tiež možné, ako ste spomenuli, aby sa členské štáty mohli poučiť, uvidieť svoje rozhodnutia inak alebo ich zmeniť a doplniť. Nalieham na vás, aby ste tak urobili v záujme kvality európskej výroby vína.

  Alessandro Battilocchio, v mene skupiny PSE. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, opäť sa stretávame v tomto Parlamente, aby sme bránili potravinové, kultúrne a vidiecke dedičstvo, ktoré sme dostali vďaka starodávnej tradícii; úctyhodné dedičstvo, ktoré nám závidí celý svet, ktoré predstavuje úžasné bohatstvo pre hospodárstvo a tiež identitu našej Únie.

Dnes hrozí, že toto dedičstvo skončí vo vážnych problémoch vzhľadom na zámer Komisie a Rady zrušiť zákaz výroby ružového vína sceľovaním. Tento zámer je výsledkom silného tlaku a bude ratifikovaný bez možnosti zásahu Parlamentu, orgánu, ktorý oficiálne zastupuje milióny občanov vrátane výrobcov a spotrebiteľov, ktorých táto iniciatíva zasiahne.

Komisia navrhuje povoliť výrobu ružových vín jednoduchým miešaním červených a bielych vín tak, ako sa to robí v krajinách, ktoré nemajú naše zručnosti a profesionalitu, a pod jednoduchou zámienkou reagovania na medzinárodnú hospodársku súťaž.

Ako spolusignatár tejto otázky zdôrazňujem, že znižovanie kvality výroby – ktorá je výsledkom stáročí tradície a výskumu, obrovských investícií, vášne a dôkladného prístupu – nie je odpoveďou, ktorú potrebujeme najmä v časoch hospodárskej krízy, keď priemerný spotrebiteľ venuje určite viac pozornosti cene ako tomu, čo sa píše na etikete.

Toto rozhodnutie môže byť jednoducho kompenzované nájdením mena pre nový výrobok a informovaním spotrebiteľov o existencii dvoch typov ružového vína s rôznou kvalitou výrobku a o význame rozlišovať prácu a úsilie odborníkov z odvetvia. Kto to všetko zaplatí? Má Komisia k dispozícii nejaký druh podporného programu, alebo to budú výrobcovia, kto za to zaplatí, po tom, čo sa od nich žiada, aby bojovali proti nízkonákladovej konkurencii nerovnými zbraňami v časoch, ktoré sú už beztak veľmi ťažké?

Dúfam, že Komisia a Rada dokážu urobiť správne rozhodnutie a v prípade potreby celý tento postup prehodnotia.

  Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, máme čokoládu bez kakaa a zákaz výroby syra z čerstvo nadojeného kravského mlieka. Na náš Roquefort uvalili 300 % clá a my sme takmer dostali kurčatá umývané bielidlom a dokonca laktačný hormón či somatotropín.

Teraz uvažujeme o myšlienke farbiť biele víno červeným, aby sme vyrobili ružové víno. Dovoľte mi povedať tak, ako to vravievame vo Francúzsku, toto bola posledná kvapka, ktorá spôsobila, že pohár pretiekol, pričom bolo povolené, aby sa aj tá voda z neho použila na výrobu vína tak, ako boli už predtým povolené „drevené“ vína vyrábané s použitím drevených hoblín a nie v sudoch, a takmer boli povolené vína vyrábané z dovážaných muštov. Víno by mohli dokonca vyrábať v Thajsku.

Problémom je psychoanalytická reakcia, ktorú tento nápad vyvolá, pretože je to útok na kultúru. Aká je definícia vína? Ak je to priemyselný výrobok, potom sa môže sceľovať ako víno a Coca-Cola. Ak je to však poľnohospodársko-potravinársky výrobok, potom sa ho nesmiete dotknúť, v opačnom prípade spôsobíte kultúrny šok. „Toto je moja krv; pite ju na moju pamiatku“. Ak zmiešate krv, vyrobíte kontaminovanú krv.

Rozumiete tejto neprimeranej reakcii? Takouto predstavou ružového vína spochybňujete 2 500-ročné dedičstvo siahajúce až do čias Rímskej ríše, ktorá si musela poradiť s barbarmi. Vážená pani predsedajúca, práve toto som chcel povedať: „Toto je freudovská záležitosť a nie vec vinohradníctva“.

  Françoise Grossetête (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, keď som sem prišla, bola som príšerne nazlostená. Vypočula som si, čo ste museli povedať, a teraz som nahnevaná. Je neprijateľné, aby ste – a navyše v tomto predvolebnom období – povolili sceľovanie bieleho a červeného vína.

Prednedávnom som išla do Provensalska a na Korziku, aby som sa pozhovárala s vinohradníkmi z môjho volebného obvodu, ktorí si zvolili cestu kvality, teraz sa však cítia opustení. Spomínam si na prejav pána Barrosa, v ktorom pred dvoma rokmi povedal, že vinohradníctvo je dôležitou súčasťou hospodárstva. Povedal, že musíme viac vyvážať, a aby sme viac vyvážali, potrebujeme kvalitu. Na jeho prejav sa veľmi jasne pamätám.

Európska komisia preto nariadila klčovanie, aby dosiahla vyššiu kvalitu a menšiu kvantitu. Vinohradníci na juhu Francúzska to tak urobili, pozrite sa však, kde sa dnes ocitli. Klčovali do takej miery, že čoskoro budú musieť dovážať víno, aby uspokojili miestnu spotrebu.

Vašou politikou ste našim vinohradníkom podpísali rozsudok smrti. Teraz povoľujete sceľovanie bieleho a červeného vína s označením ružové víno. Toto je urážka našich vinohradníkov. Teraz sa ich chystáte požiadať, aby pri označovaní pridali ďalšiu frázu: „tradičné víno“ pre víno vyrábané zaužívaným spôsobom, pretože naši španielski priatelia potrebujú predať svoje nadbytočné biele víno, keďže oni neklčovali. Naši vinohradníci, ktorí si zvolili kvalitu, by nemali byť nútení dokazovať hodnotu svojho vína. To by bola v každom prípade posledná kvapka.

Sceľované víno nie je ružové, je to zmiešané biele víno. Nazývajme veci pravým menom. Nemali by sme viac pripustiť, aby obchodníci s vínom, ktorí sa rozhodli uprednostniť zisk pred kvalitou, zaväzovali spotrebiteľom oči, rozhodli sa pre možnosť, ktorú podporujete, pani Fischerová Boelová. Vyzývam svojich kolegov, ktorí sa do úradu vrátia v ďalšom funkčnom období: musíme zdvojnásobiť naše úsilie, aby sme zaistili, že toto opatrenie Komisie bude nielen dočasne, ale raz a navždy vylúčené. Pozor na 19. jún.

  Ioannis Gklavakis (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, víno sa v mojej krajine vyrába už tritisíc rokov. Vyjadrujem svoj nesúhlas, svoju ľútosť a svoje obavy z toho, čo sa chystáme urobiť. Ružové víno je umelý výrobok. Víno sa vyrába kvasením, nie miešaním. Ak toto uplatníme, výsledkom bude nespravodlivá hospodárska súťaž pre našich výrobcov, ktorí vyrábajú tie úžasné vína.

Po druhé, a čo je dôležité, povesť európskych vín utrpí ešte raz. Viem, že ak si zvolíme tento klzký svah, už to nikdy neskončí. Pred časom sme rokovali o pridávaní drevených hoblín do vína a aj sme ho schválili. Ako dôvody sme uvádzali zrenie vína a hospodárske náklady. Prijali sme aj pridávanie cukru do vína. Hovorili sme, že z hospodárskych dôvodov, nemali sme však odvahu požadovať, aby boli tieto postupy uvedené na etikete. A túto odvahu nemáme ani teraz.

Európa sa dokáže presadiť len vínami veľmi vysokej kvality, ktoré má. Boh nám pomáhaj, ak sa domnievame, že dokážeme konkurovať lacným austrálskym či americkým vínam – na tomto bode musíme trvať. Povedal som to už vtedy, keď sme prijali postup pridávania cukru do vína. My, ktorí prijímame tieto rozhodnutia, sa zapíšeme do dejín európskeho vinárstva ako ľudia, ktorí podkopali základy skvelých európskych vín. Preto žiadam, aby sme zišli z klzkého svahu takýchto rozhodnutí.

  Elisabetta Gardini (PPE-DE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, musím povedať, že súhlasím s tým, čo tu povedala pani Grossetêtová, pretože ja som sem prišla so zámerom priniesť svoju bolesť, ľútosť a nespokojnosť so svetom výroby vína v Taliansku a stretla som sa s nezáujmom, akoby som hovorila k tehlovej stene. Dúfala som, že to bol dôsledok neosobného prekladu, no z toho, čo som tu počula, sa zdá, že niet žiadnych východísk, žiadnych nádejí, je tu len priepasť.

Pred nedávnom, veľmi nedávno sa v mojom regióne – som z Veneta – uskutočnilo podujatie známe ako Vinitaly, ktoré je jedným z najdôležitejších podujatí vo svete vína a s veľkým úspechom tam vznikla petícia na obranu ružových vín. Podpísali ju veľké talianske vinárstva, veľkí výrobcovia vína, podpisy však pochádzali aj z ostatných častí Európy – podpísala ju verejnosť v Holandsku, Francúzsku, Španielsku, Belgicku, Luxembursku, Slovinsku, Poľsku, Litve a na Ukrajine. Vášeň pre ružové víno je, ako vidíte, pravá a nepozná hraníc, okrem, ako sa zdá, hraníc v rámci Európskej komisie, napriek tomu, že tu môžeme hovoriť o kultúre, miestnych hodnotách a tradícii.

Ako žena by som vám rada povedala čosi, o čom by ste mohli premýšľať: keď bojujeme proti zneužívaniu alkoholu, myslíte si, že robíme novým generáciám dobrú službu, keď im dávame nápoj nízkej kvality, ktorý by som ani vínom nenazývala, alkoholický nápoj za zníženú cenu, ktorý nemá vôbec nič spoločné so žiadnou oblasťou, kultúrou či kvalitou? Podarí sa nám ich naučiť, ako alkohol a víno používať ako súčasť všeobecných dobrých zvykov a osvedčených postupov?

Chcela som vám zanechať svoje myšlienky, pretože v mnohých ohľadoch na seba beriete veľkú zodpovednosť.

  Christa Klaß (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, v posledných rokoch sme sa presvedčili, akým citlivým výrobkom je víno. Dnes presadzujeme najmä liberalizáciu nariadení týkajúcich sa trhu s vínom. Hovoríte o otvorení sa svetovému trhu. Niekedy sa pýtam, kto tu koho vlastne vedie?

Historicky sa naše vinárstvo vyvinulo v Európe. Naše tradície a naša spätosť s regiónom sú tým, čo charakterizuje naše víno a čo by nás tiež malo viesť pri našich diskusiách o nariadeniach o trhu s vínom. Šokovala ma skutočnosť, že prostredníctvom výboru boli do nariadení o trhu s vínom začlenené veci, o ktorých Parlament vôbec nerokoval!

Otázkou, pani komisárka, je, aké vnútroštátne a regionálne možnosti regulácie ešte existujú? Aké obmedzenia či zákazy môžu členské štáty uplatniť vo vlastných regiónoch vyrábajúcich víno tej najnižšej kvality? O tom to je, nehovoríme tu o vínach s označením pôvodu a domácich vínach, ale o vínach najnižšej kvality. Napríklad mal by zákaz sceľovania červeného a bieleho vína regionálnu alebo vnútroštátnu platnosť? Mohli by sme ho v budúcnosti uvaliť na tieto vína nízkej kvality?

Alebo zákaz uvádzania odrody hrozna a ročníka: ten nám tiež spôsobuje problémy, pretože chceme byť schopní naše vína odlíšiť, chceme rozlíšiť vína nižšej kvality od tých, ktoré sa označujú ako domáce vína alebo vína s označením pôvodu. Francúzske ružové alebo nemecký rizling sú označenia, ktoré potrebujú jasnú, jednoznačnú reguláciu. Spájajú sa s našimi tradičnými výrobcami a my na ne kladieme veľký dôraz pre budúcnosť. Preto vás žiadame o podporu.

  Astrid Lulling, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani Fischerová Boelová, na našu druhú otázku ste dali zápornú odpoveď tvrdiac, že v čase reformy spoločnej organizácie trhu s vínom ste už vykonali hodnotenie, o ktoré vás žiadame. Prekvapuje ma to: počas tejto reformy nikdy nevyvstala otázka umožnenia vinárskeho postupu pozostávajúceho zo sceľovania bieleho a červeného vína pri výrobe ružového vína.

Pýtam sa vás, prečo sa nezaoberáte našou žiadosťou o konzultáciu v rámci odvetvia, ktorá je mimochodom dokonale opodstatnená? Radi by ste prijali rozhodnutie 19. júna, no niet sa kam ponáhľať. Navyše vás nikto nikdy nežiadal, aby ste povolili tento vinársky postup. Neviem, ako sa vám zrodila v hlave myšlienka predložiť tento návrh, keď to nikto v Európe nežiada.

Dodám ešte, že v súvislosti s označovaním by ste si mali uvedomiť, že výrobcovia tradičného ružového vína nebudú nikdy súhlasiť s tým, aby sa táto zmes – vrátane tej, čo pripravil pán Savary – nazývala „ružové víno“. Preto sa v tomto ohľade musíte ešte snažiť. Pani komisárka, skutočne na vás nalieham, aby ste nám na obidve naše žiadosti dali kladnú odpoveď.

  Françoise Grossetête, autorka. – (FR) Vážená pani komisárka, pred časom ste povedali, že ste nedostali žiadne podnety a že ste čakali na návrhy a podobne.

Práve naopak, návrhy ste dostali. Stretli ste sa s vinohradníkmi. Povedali vám, že toto nechcú. Povedali vám, že osobne nechcú, aby boli nútení konkretizovať označenie „tradičné ružové víno“, aby ho odlíšili od ružového vína, na ktorom, samozrejme, nebude napísané „scelené“. Preto nemôžete tvrdiť, že vám nikto nič nenavrhol.

Predovšetkým sme si v súvislosti s ružovým šampanským veľmi dobre vedomí, že je to vinársky výrobok, ktorý nemá nič spoločné so sceľovaním, ako tu navrhujete, bieleho vína a červeného vína. Pani Fischerová Boelová, žiadame vás, aby ste našli odvahu nenazývať scelené biele a červené víno „ružovým vínom“. O toto vás žiadame. To je náš návrh. Netrestajte skutočných vinohradníkov.

Ako majú naši spoluobčania podľa vás pochopiť takýto postoj zo strany Európskej komisie? Obraciate sa chrbtom k všetkým našim argumentom, je to úplne nepochopiteľné.

  Gilles Savary, autor. – (FR) Vážená pani komisárka, dovoľte mi ešte raz vystúpiť a povedať vám, že som si vypočul vaše argumenty a som si istý, že ste s touto myšlienkou neprišli vy samy, tá musí pochádzať od skupiny lobistov.

Nemyslím si však, že je v záujme Európy neustále mieriť nízko, najmä pokiaľ ide o potraviny. Pokiaľ ide o obchod, krajinám, ktoré na úrovni priemyslu nemierili nízko, dnes patria celosvetovo popredné miesta. Napríklad Nemci vždy zvíťazili nad pokušením znižovať úroveň. V súvislosti s potravinárskym odvetvím sa domnievam, že by Európa mala bojovať proti tomuto neustálemu pokušeniu znižovať úroveň, pretože tak sa dostaneme ďalej.

Preto navrhujeme, aby sme za každú cenu zabránili tomu, aby sme tu mali dve formy označovania „ružového vína“: tradičnú a scelenú. Existuje ružové víno a potom ešte čosi iné. Zorganizujte európsku súťaž na pomenovanie toho čohosi, ak si myslíte, že by sa to malo legalizovať. Osobne si myslím, že by sa Európe v boji so Svetovou obchodnou organizáciou v súvislosti s týmto výrobkom celkom darilo. Stále nám hovoríte, že kapitulujeme vo vzťahu k všetkému, čo prichádza odinakiaľ.

  Patrick Louis, autor. – (FR) Vážená pani komisárka, označenie „ružové víno“ na fľaši je zbytočné, keďže dobré ružové vína, ako napríklad Bandol, ktoré som vám priniesol, tam nemajú konkrétne uvedené slovo „ružové“.

Navyše uvádzať na etikete „tradičné ružové víno“ je hlúposť. Ružové víno pijú mladí; je to moderné víno, hoci si jeho výroba vyžaduje tradičné vedomosti. Preto je tu priveľa nejednoznačnosti. Nemáme 36 rôznych riešení, je len jedno, keďže, ako tu bolo už skôr veľmi dobre vysvetlené, ružové víno je kultúrnym vínom, je to výrobok vyrobený odborníkmi. Nejde nám tu o žiadnu starú záležitosť. To, čo potrebujeme, je jasný a jednoduchý zákaz akéhokoľvek sceľovania a miešania v Európe a najmä vo Francúzsku.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, bolo skvelé si vás tu dnes vypočuť, pretože cítim, že máte všetku tú vášeň, máte všetku tú energiu a všetky tie emócie, ktoré som zažila vo vinárskom odvetví počas našich diskusií o reforme vinárstva. Kultúrne dedičstvo a tradície spojené s vínom sú tu v Európskom parlamente stále živé.

Niektoré z otázok, ktoré tu dnes odzneli, však úplne nanovo otvárajú politický kompromis, ktorý sme dosiahli v oblasti reformy vinárstva, preto nebudem vstupovať do tejto problematiky, ale sústredím sa len na hlavný problém, o ktorom sa tu dnes diskutuje.

Plne súhlasím s tými z vás, ktorí hovorili, že budúcnosťou európskych poľnohospodárskych výrobkov musí byť kvalita. Presne to bol dôvod, prečo sme počas reformy vinárstva – som si istá, že sa na to stále pamätáte – vyhradili veľký objem finančných prostriedkov na propagáciu európskeho vína na trhoch tretieho sveta: 125 miliónov EUR každý rok, to bola suma, ktorú sme spomínali, keď sme spolu diskutovali. Bolo to preto, že vieme, že máme výrobok vysokej kvality, o ktorý bude v nových rozvíjajúcich sa rozvojových krajinách záujem. Tu sme naladení presne na rovnakú vlnovú dĺžku.

Mám však isté pochopenie aj pre európskych výrobcov vína, ktorí musia súperiť s výrobcami vín využívajúcimi vinárske postupy, ktoré sú povolené v krajinách tretieho sveta. Príkladom je sceľovanie červeného a bieleho vína pri výrobe ružového vína. Je to povolené, je to súčasť vinárskych postupov medzinárodnej organizácie pre vinič a víno, preto Európska únia dnes dováža ružové víno vyrábané presne týmto spôsobom. Prečo by sme mali brániť našim vlastným výrobcom vína konkurovať dovezeným vínam v rámci Európskej únie? Preto si myslím, že sme v tejto otázke zaujali vyvážený prístup.

Bolo dôležité nájsť spôsob, ako označovať naše vína a zaistiť, aby zákazníci vedeli, čo si kúpili, a vďaka chráneným označeniam pôvodu máte dnes možnosť umiestniť na etiketu informáciu, aby ste upozornili spotrebiteľa, že toto víno bolo vyrobené tradičným spôsobom. Vo svojom prvom prejave som povedala, že som sa stretla s niekoľkými výrobcami vína z Provensalska. Nepáčilo sa im označenie „tradičné ružové víno“ presne z dôvodu, ktorý ste spomínali – bolo totiž trochu staromódne. Potom som ich požiadala o nové návrhy iného spôsobu označovania ako toho, že ide o tradičný postup, no na túto otázku som nedostala žiadne návrhy. Cieľom je nechať na členských štátoch, aby si zvolili, či na svojom území stanovia pre výrobcov povinnosť uvádzať na etikete, či ide o zmes alebo o tradičný výrobok.

O tejto veci budeme opäť diskutovať na zasadnutí regulačného výboru. Ako som povedala, hlasovanie sa pravdepodobne uskutoční 19. júna 2009, a potom sa pozrieme na výsledok tohto hlasovania, v ktorom budú členské štáty zastupovať názory svojich vlád. Bude to zaujímavé, no ja som stále celkom presvedčená, že to, čo sme navrhli a čo je v súlade s vinárskymi postupmi Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno, bude cestou vpred pre našich výrobcov vín, aby zostali konkurencieschopnými na celosvetovom trhu.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Stéphane Le Foll (PSE), písomne. – (FR) Európski výrobcovia ružového vína sa dnes obávajú uplatnenia projektu Komisie týkajúceho sa zrušenia zákazu sceľovania bieleho a červeného stolového vína na výrobu ružového vína.

Tento nový postup podkopáva kvalitu výroby a ignoruje ťažkú prácu, ktorú výrobcovia vynaložili počas mnohých rokov, aby vytvorili ružové víno, ktoré bolo dlhý čas zaznávané a teraz si našlo svoje pravé miesto na trhu a na stoloch nevyčísliteľného množstva spotrebiteľov. To ešte viac platí, ak uvážime, že tento postup môže spotrebiteľov zmiasť.

Ak členské štáty v nadchádzajúcich týždňoch potvrdia plán Komisie na sceľovanie, spolu s mojím kolegom pánom Savarym dúfame, že bude zavedené povinné označovanie, ktoré umožní to, aby sa pravé ružové víno dalo odlíšiť od nového výrobku vyrobeného sceľovaním, ktorý sa následne nemôže nazývať ružové víno.

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. – (FR) Tvárou v tvár nahnevanej reakcii európskych vinohradníkov sa Európska komisia rozhodla odložiť svoje unáhlené rozhodnutie o povolení výroby ružového vína sceľovaním červeného a bieleho vína na 19. júna.

Pre to všetko nemôžeme tento odklad považovať v žiadnom prípade za uspokojivý. Rovnako to platí aj o rozhodnutí navrhnúť odlíšenie medzi „tradičným ružovým vínom“ a „sceleným ružovým vínom“ na etikete predávaných výrobkov, ktoré nezachádza dostatočne ďaleko, aby účinne vyvážilo nespravodlivú hospodársku súťaž, ktorej budú výrobcovia čeliť, ak bude toto rozhodnutie prijaté.

Zatiaľ čo vinohradníci Európskej únie vyvinuli za nespočetné roky značné úsilie a výrazne investovali do výroby veľmi kvalitného ružového vína, rozhodnutie Komisie zmarí toto ohromné úsilie, ktoré má predsa veľmi pozitívny účinok na hospodárstvo a na rozvoj vidieka na našich územiach.

Otázka, ktorú sme spolu s mojimi kolegami dnes položili Komisii, vyzýva Komisiu, aby objasnila svoje zámery a zaistila, aby rozhodnutie, ktoré prijme, bolo založené na plnej konzultácii s európskymi výrobcami ružového vína.

  Vincent Peillon (PSE), písomne. – (FR) Vážená pani komisárka, nebudem vám tajiť svoju hlbokú nespokojnosť s vašimi snahami bagatelizovať sceľovanie „ružového“ vína.

Výrobcom vína, s ktorými som sa mal možnosť dôkladne porozprávať v Provensalsku a ktorým záleží na kvalite ich výrobkov, neponúkate vôbec žiadne odpovede. Sú zhrození, keď vidia, ako ich 30-ročné úsilie vybudovať povesť ružového vína – úsilie korunované skutočným obchodným úspechom – dnes úplne maríme.

Neponúkate vôbec žiadne odpovede ani všetkým tým, ktorí považujú povolenie sceľovania za hlavný rozpor s bolestivými politikami hromadného klčovania. Hľadanie spôsobov znižovania výrobných nákladov na akékoľvek staré hodnoty nám nepomôže v tom, aby sme z medzinárodnej hospodárskej súťaže vyšli ako víťazi. Skôr to dosiahneme ďalším zlepšovaním povesti našich vín.

Neponúkate vôbec žiadne odpovede všetkým tým, ktorí vám hovoria, že označovanie nebude stačiť, keďže nebude mať žiadny vplyv na fľaše vína známe ako „ružové víno vyrobené sceľovaním“.

Odložením rozhodnutia o povolení na obdobie po voľbách, ktoré budú 7. júna, vlastne hráte na strunu euroskepticizmu.

Preto vás vážne žiadam, aby ste stiahli tento škodlivý návrh, ktorý rovnako ohrozuje hospodárstvo aj kultúru.

  Dominique Vlasto (PPE-DE), písomne. – (FR) Pod zámienkou revidovania oprávnených vinárskych postupov sa Európska komisia možno už čoskoro chystá povoliť sceľovanie červeného a bieleho vína pod označením „ružové víno“.

Mám pochybnosti o nazývaní zmesi rôznych vín „ružovým vínom“. Vínu by nemala dávať meno len jeho farba: víno vytvára aj odroda hrozna, pôda a skúsenosti vinohradníkov, a nielen konečná farba tej či onej kvapaliny.

Na výrobu sceleného ružového vína musí základ – viac ako 95 % – tvoriť biele víno, ktoré je zafarbené červeným vínom. Pritom ružové víno sa vyrába kvasením prevažne červeného hrozna alebo muštu. Povolením sceľovania vín by preto Európska komisia na celej čiare povolila falšovanie ružového vína: viedlo by to ku klamaniu spotrebiteľa.

Okrem toho, že ide o urážku vinohradníkov presadzujúcich politiku kvality najmä v Provensalsku, by bolo neprijateľné legalizovať vedľajší produkt, ktorý vznikol miešaním konečných výrobkov, a povoliť mätúce odkazy na ružovú farbu.

Ak nenájdeme iné riešenie, malo by sa aspoň vyžadovať, aby etikety týchto nápojov odrážali ich pravý obsah: „scelené víno“ alebo „zmes vín“.