Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Iráne: prípad Roxany Saberiovej(1).

  Tunne Kelam , autor. – Vážená pani predsedajúca, Irán je známy svojou zlou povesťou v oblasti porušovania ľudských práv, čo sa potvrdilo aj včera počas rozpravy o situácii v dodržiavaní ľudských práv vo svete.

Dnes hovoríme o prípade Roxany Saberiovej, novinárky, ktorú súdili len pred tromi týždňami a odsúdili na osemročné väzenie pre takzvanú špionáž. Pani Saberiová v skutočnosti viac ako mesiac nemala možnosť stretnúť sa so svojím právnikom. Nemala žiadnu možnosť spravodlivého a transparentného procesu, pretože celý proces sa odohrával za zatvorenými dvermi. Takmer dva týždne držala protestnú hladovku. Je pravda, že hladovku už ukončila, no jej zdravotný stav je ohrozený.

Dnes sme tu preto, aby sme iránskym orgánom adresovali odkaz, že jednoznačne odsudzujeme rozsudok, ktorý iránsky revolučný súd vyniesol 18. apríla 2009, a aby sme žiadali okamžité a bezpodmienečné prepustenie pani Saberiovej na základe toho, že proces sa konal za zatvorenými dvermi bez riadnych zákonných postupov.

Rád by som dodal, že Irán je neslávne známy svojimi plánovanými masovými verejnými popravami, či už ukameňovaním alebo obesením, ktoré sa týkajú aj mladistvých odsúdených. Aj to je súčasťou našej správy.

  Erik Meijer, autor. – (NL) Dve a pol minúty, vážená pani predsedajúca. Za posledných päť rokov sme viedli mnohé rozpravy o Iráne. Naša skupina vyjadrila solidaritu s revolúciou na konci sedemdesiatych rokov nie pre akési sympatie s vtedajšími náboženskými extrémistami, ale preto, že predošlá vláda vedená rodinou Pahlaviovcov nezastupovala ľudí. Táto vláda bola schopná prežiť len vďaka úzkemu previazaniu so Spojenými štátmi a Európou.

Keďže dovtedajšia vláda, ktorú viedol premiér Mossadeq a ktorá sa tešila širšej podpore ľudu, bola pod tlakom zahraničia odstránená, obrovská časť obyvateľstva, ktorá bola v opozícii k vláde, zaujala extrémny protizápadný postoj. Západ nevnímali ako spojenca v boji za demokraciu a pokrok, ale ako koloniálneho úžerníka a utláčateľa.

V súčasnosti už niet pochýb o tom, že vláda padla do rúk skupinám, ktoré vyhľadávajú spory so Spojenými štátmi a Izraelom, no ktoré sú zároveň mimoriadne konzervatívne, netolerantné a nedemokratické. Utláčajú vlastných občanov, súdnictvo a armádu dostali pod prísnu kontrolu náboženských fanatikov a voličom bránia voliť ľudí s umiernenejšími postojmi. Práva žien a práva etnických a náboženských menšín boli odsunuté nabok a trest smrti sa často vykonáva na verejnosti tým najkrutejším spôsobom ako prostriedok na potlačenie nekonformného správania.

Opozičné aktivity v Iráne môžu navyše viesť k uväzneniu. Členov opozície, ktorí utiekli do zahraničia, prenasledujú a diskreditujú vlády, média a verejná mienka krajín, kde teraz žijú. Možno to vidieť z ich pokusov dať opozíciu v exile na zoznam teroristických organizácií, rovnako ako z pokusov zavrieť utečenecký tábor Ašraf v Iraku. Tento Parlament nedávno úplne oprávnene otvorene vystupoval proti týmto dvom postupom.

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Paulo Casaca, autor. – (PT) Vážená pani predsedajúca, 1. máj, ktorý na západe oslavujeme, v Iráne nanešťastie ostáva dňom zápasu.Tento rok bol poznačený nielen zvyčajným brutálnym potlačením demonštrácií iránskych pracujúcich, ale aj popravou mladej sedemnásťročnej ženy Delary Darabiovej, ktorú odsúdili za zločin, i keď všetko nasvedčovalo, že tento zločin nespáchala.

Podľa organizácie Amnesty International táto mladá žena povedala svojej matke deň pred svojou popravou o svojich plánoch do budúcnosti v očakávaní, že mohutná kampaň za jej prepustenie bude úspešná.

Delara Darabiová je ďalšia mučenica náboženského fanatizmu ako mnohí iní, ktorých popravu sme v tomto Parlamente odsúdili.

Aj organizácie za ľudské práva tento týždeň potvrdili informáciu, ktorú 1. mája zverejnila Národná rada odporu Iránu, o ukameňovaní muža obvineného z nevery vo väznici Lakan a oznámili hrozbu ukameňovania ďalšieho muža v provincii Gilan, čím opäť vyvrátili údajné iránske moratórium týkajúce sa tohto barbarského postupu.

Ako informovalo hnutie Tire as Mãos de Caim, ktoré bojuje za zrušenie trestu smrti, Irán je krajinou s najväčším počtom popráv na obyvateľa na svete. Len dnes ráno vo väznici Evin popravili štyroch ľudí a ďalších ôsmich popravili 2. mája vo väznici Taibad.

Uväznenie štátnych príslušníkov tretích krajín, napríklad Američanky Roxany Saberiovej, je tiež bežnou praxou, aby donútili ďalšie krajiny k diplomatickým ústupkom.

V tomto smere je poznámka, ktorú vyslovil tajomník hnutia Tire as Mãos de Caim Sergio D’Elia, mimoriadne ostrá a kladie dôraz na najdôležitejší bod – za brutalitu režimu mullov nie je zodpovedný len iránsky fundamentalistický režim. Európske vlády s tým súhlasia svojím mlčaním, tolerovaním a neustálou túžbou po upokojení situácie, čím sa podriaďujú iránskemu politickému a hospodárskemu vydieraniu. Teheránsky režim ohrozuje mier a bezpečnosť celého sveta a ešte očividnejšie svojich občanov prostredníctvom krokov, ktoré uskutočňuje už desaťročia. Namiesto toho, aby to Európa brala do úvahy, považuje Irán za riešenie problémov Blízkeho východu, keď hlavný problém je v skutočnosti on sám.

Pri tejto mojej poslednej príležitosti hovoriť pred Európskym parlamentom žiadam tých, čo tu budú pri nasledujúcom rokovaní, aby nenechali Iráncov napospas ich utláčateľom a aby nenechali ľudí Blízkeho východu v pekle náboženského fanatizmu.

  Marios Matsakis, autor. – Vážená pani predsedajúca, nebudem opakovať, čo už bolo povedané v súvislosti s bezohľadným iránskym teokratickým režimom. Súhlasím s týmito postojmi, ale chcel by som sa pozrieť na celú záležitosť z rovnakého uhla ako môj kolega pán Mayer, ktorý práve odišiel.

V Iráne, krajine s niekoľkotisícročnou civilizáciou a kultúrou, je dnes stav vecí, čo sa týka demokracie, ľudských práv a spravodlivosti, v poľutovaniahodnej situácii. Niektoré naše krajiny na západe si musia priznať vinu za túto situáciu. Nezabúdajme, že vlády napríklad Spojených štátov a Británie celé roky podporovali, vyzbrojovali a držali pri moci známy obludný diktátorsky režim iránskeho šacha. Keď bol šach nakoniec ľudovým povstaním zvrhnutý, nedalo sa zabrániť tomu, aby vznikla úrodná pôda pre islamistických extrémistov, ktorí sa pevne chopili moci a pestovali pocity nenávisti voči západu.

Potom prišlo mimoriadne agresívne správanie sa ďalších vlád Spojených štátov a postoj drastických sankcií, ktorý spôsobil len ďalšie utrpenie obyčajných Iráncov a ktorý prehĺbil ich nepriateľské nálady voči západu. Nový prezident Spojených štátov pán Obama, ktorý naznačil, že dáva prednosť mentálnemu zápasu pred pästným súbojom na rozdiel od svojho predchodcu prezidenta Busha, ktorý v pästnom súboji neuspel, vlieva novú nádej do rozvoja náklonnosti iránskeho ľudu a do zlepšenia vzťahov so západom.

Takýto postoj pomôže bežným iránskym občanov pochopiť, že západ chce byť ich spojencom, nie nepriateľom, a že Iránci sa nakoniec sami zbavia islamského fundamentalistického režimu, čo tak nedemokraticky riadi ich životy a spôsobuje im toľké utrpenie ako v prípade, ktorý je v centre pozornosti našej dnešnej rozpravy.

  Ewa Tomaszewska, autorka. – (PL) Vážená pani predsedajúca, Roxana Saberiová je tridsaťdvaročná novinárka s dvojakým, americko-iránskym občianstvom a je absolventkou niekoľkých univerzít v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve a Iráne. Pracovala ako novinárka v Iráne. V tejto práci pokračovala aj po uplynutí svojej akreditácie, za čo ju uväznili a odsúdili na osemročné väzenie na základe falošných obvinení zo špionáže v prospech Spojených štátov. Na protest proti falošným obvineniam a odopretiu práva na spravodlivý súdny proces začala držať protestnú hladovku. Je veľmi vychudnutá. Pod lekárskym dohľadom začala piť osladenú vodu a teraz ukončila protestnú hladovku a čaká na prerokovanie svojho odvolania. Jej zdravie a život sú stále v ohrození.

Irán je známy svojimi prísnymi trestami a tiež vykonávaním verejných popráv aj u mladistvých. Žiadame prepustenie pani Saberiovej. Žiadame pre ňu spravodlivý súdny proces. Myslím, že medzinárodné spoločenstvo by malo vyvinúť tlak na Irán, aby skoncoval s týmito drakonickými postupmi.

  Laima Liucija Andrikienė, v mene skupiny PPE-DE. – (LT) Hovoríme o Roxane Saberiovej, americko-iránskej novinárke, ktorá pracovala pre rozhlasovú stanicu ABC, televíziu BBC a juhoafrickú televíziu. Po tom, čo ju obvinili zo špionáže, odsúdili na osem rokov a uväznili, začala s protestnou hladovkou. Veľmi zoslabla, a tak ju 1. mája previezli do väzenskej nemocnice. Vieme, že päť týždňov jej odopierali stretnúť sa s právnikom. Proces v jej prípade nebol ani spravodlivý, ani transparentný.

Včera zverejnila televízia BBC, že budúci týždeň, 12. mája, odvolací súd prerokuje odvolanie Roxany Saberiovej, no opäť sa to udeje za zatvorenými dvermi. Odsudzujeme neodôvodnené rozhodnutie iránskeho revolučného súdu o Roxane Saberiovej. Okrem toho si myslím, že je veľmi dôležité znovu dôrazne požiadať iránske vládne inštitúcie, aby dodržiavali ustanovenia všetkých medzinárodných nástrojov na ochranu ľudských práv ratifikovaných Iránom, najmä Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktoré oba zaručujú právo na spravodlivý proces.

  Justas Vincas Paleckis, v mene skupiny PSE. – (LT) Posledný deň tohto legislatívneho obdobia, v tento prekrásny jarný deň, by sme radi dúfali, že jedného dňa táto téma porušovania ľudských práv nebude už viac na programe tohto Parlamentu, že o tom už viac nebudeme musieť diskutovať v tejto krásnej rokovacej sále. To je však bohužial len ilúzia a dnes máme program ako zvyčajne preplnený, a to dokonca ani neobsahuje všetky nepríjemné prípady z rôznych iných krajín sveta.

Nie je to prvýkrát, čo sme na tomto plenárnom zasadnutí diskutovali o Iráne. Teraz nás znepokojuje nezákonné uväznenie Roxany Saberiovej. Najprv ju uväznili pre zjavne menší priestupok, nákup vína, i keď v Iráne to je priestupok. Potom však prišlo obvinenie, že pracovala ako novinárka bez oficiálnej akreditácie, čo sa neskôr zvrtlo na obvinenie, že je špiónka Spojených štátov. Iránska vláda zorganizovala jednodňový proces za zatvorenými dvermi bez svedkov a bez vecných, verejne prístupných obvinení.

Nie je to prvýkrát, čo iránska vláda pošliapala ľudské práva, protiprávne uväznila ľudí a vyniesla rozsudok, ktorý je v rozpore s medzinárodnými normami. Poprava Delary Darabiovej, zadržanie novinárky Maryam Malekovej a obrancov práv pracujúcich, to sú len niektoré príklady. Musíme si uvedomiť, že iránski fundamentalisti pokračujú v organizovaní politických procesov v snahe o ďalšie zastrašovanie ľudí slobodnej mysle. Je poľutovaniahodné, že Irán pokračuje vo svojej politike sebaizolácie týmto spôsobom a nie je schopný využiť iniciatívy medzinárodného spoločenstva a novej americkej vlády na normalizáciu vzťahov.

Vždy som tvrdil, že dialóg a vzájomné pochopenie sú lepšie ako konfrontácia, ale teraz navrhujem, aby sme na tento prípad reagovali veľmi ostrým, neoblomným spôsobom a aby sme od súdu iránskeho režimu požadovali rešpektovanie všetkých medzinárodných noriem.

  Struan Stevenson (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, väznenie novinárky Roxany Saberiovej na základe vykonštruovaných obvinení o špionáži je hanebné a je to ďalší otrasný zločin z dlhého zoznamu násilného zneužívania moci fašistickým režimom v Teheráne.

Minulý piatok, ako nás informoval kolega Paulo Casaca, ich popravcovia vzali dvadsaťtriročné dievča z jeho cely a odviedli ho na šibenicu bez toho, aby mu najprv dovolili stretnúť sa s rodičmi. Delaru Darabiovú obesili vo veku 17 rokov za zločin, o ktorom tvrdila, že ho nespáchala.

Toto sa v Iráne považuje za spravodlivosť. Stredoveké mučenie a popravy žien, dokonca tehotných žien, a detí sú samozrejmosťou. Porušovanie ľudských práv je na dennom poriadku a v tomto Parlamente sú stále ľudia, čo podporujú tento skazený a zločinecký režim rovnako ako niektoré európske spoločnosti, ktoré pokračujú v obchodovaní s Iránom, schovávajú hlavu do piesku pred nárekom utláčaných. Hanba im a hanba brutálnym mullom. Mali by si pamätať ponaučenia z dejín – každý fašistický režim je odsúdený k zániku. Sloboda a spravodlivosť stále zvíťazia nad zlom.

  Erik Meijer (GUE/NGL). – (NL) Vážená pani predsedajúca, môj pôvodný rečnícky čas bol nespravodlivo skrátený, pretože sa blížil k dva a pol minútovému limitu, ale záver môjho stanoviska bol, že podmienky pre zmenu nemôžeme vytvoriť zahraničnou intervenciou ani inou formou vojenského násilia. V minulosti presne tento druh prístupu umožnil vznik súčasného režimu. Ak pohrozíte Iránu zahraničnou intervenciou, mnohí ľudia v Iráne, ktorí nenávidia súčasný režim, sa v skutočnosti poženú podporiť vládu pri obrane svojej vlasti.

Nesmieme sa však uchýliť ani k opačnému extrému. Je nesprávne vyhľadávať spoluprácu s týmto režimom v presvedčení, že súčasné zoskupenie ostane pri moci natrvalo alebo že podpora stability v tejto krajine bude prínosom pre európske dodávky energií. Sústavná ochrana ľudských práv a poskytovanie podpory demokratickej opozície sú jediné spôsoby, ako dosiahnuť nápravu. Jej súčasťou bude tiež druh nápravy, ktorý prinesie prospech aj obeti, ktorá je témou tejto rozpravy.

  Christopher Beazley (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som podporiť svojho kolegu Struana Stevensona, i keď je Škót.

Perzia, ako všetci vieme, bola jednou z veľkých civilizácií nášho kontinentu i celého sveta. Mnohí Iránci sú vážení a dobrí ľudia. Kolega Struan hovoril zo srdca a má pravdu. Žiadny človek nezabíja ženy a deti a nežije, aby sa tým chválil. Čo budeme robiť? Sme len poslanci Európskeho parlamentu. Môžeme len zúrivo kričať proti tejto forme brutality, proti tejto forme krutosti.

Mojím jediným záverom je, že musíme podporovať demokraticky zmýšľajúcich a civilizovaných Iráncov a musíme s nimi pracovať, aby to riadnym obyvateľom Iránu zabezpečilo slušnú, ľudskú, civilizovanú vládu a umožnilo potrestať vrahov.

  Leonard Orban, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, Komisia pozorne sleduje prípad pani Roxany Saberiovej vrátane príprav na odvolací proces, ktorý začne začiatkom budúceho týždňa. Komisia má obavy o zdravie pani Saberiovej oslabené protestnou hladovkou, ktorú podľa otca pani Saberiovej začala potom, čo ju minulý mesiac revolučný súd v Teheráne odsúdil na osem rokov väzenia za údajnú špionáž.

Komisia sa domnieva, že proces pani Saberiovej, ktorý prebiehal za zatvorenými dvermi, nespĺňal ani minimálne požiadavky na spravodlivý a transparentný proces. Komisia plne podporila vyhlásenie vydané 22. apríla 2009 českým predsedníctvom Rady o prípade pani Saberiovej. Dúfame, že iránske súdnictvo bezodkladne zabezpečí spravodlivý a transparentný odvolací proces so všetkými zárukami, ktoré poskytujú iránske právne predpisy.

Komisiu veľmi znepokojuje neustále zhoršujúca sa situácia v oblasti ľudských práv a základných slobôd v Iráne. Nedávna poprava pani Delary Darabiovej, ktorú obesili 1. mája za údajne spáchaný zločin, keď bola ešte neplnoletá, je ďalším potvrdením tejto žalostnej situácie. EÚ aj v tomto prípade vydala vyhlásenie, v ktorom popravu ostro odsudzuje.

Komisia opakovane naliehala na iránske úrady, a bude v tom pokračovať, aby dodržiavali svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa ľudských práv vrátane záväzkov vo vzťahu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach a Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Pre Komisiu je zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v Iráne podstatné na to, aby mohla s Iránom v blízkej budúcnosti rozšíriť svoj politický dialóg a spoluprácu.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpravy pristúpime k hlasovaniu.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Odsúdenie Roxany Saberiovej 18. apríla 2009 za údajnú špionáž sa uskutočnilo bez toho, aby mala akúkoľvek možnosť stretnúť sa s právnikom, a na základe procesu, ktorý nebol ani spravodlivý, ani transparentný.

Nie som naivný. Spojené štáty sa naozaj zapájajú do špionáže, ale ak Roxana Saberiová bola špiónka, iránske úrady svojim konaním neurobili nič, aby kohokoľvek o tomto prípade presvedčili. Zaujatosť a manipulácia procesu a obvinenej boli paródiou akéhokoľvek zmyslu pre spravodlivosť.

Môžem len privítať požiadavku uznesenia, že Roxana Saberiová musí byť okamžite prepustená z dôvodu, že proces prebiehal za zatvorenými dvermi bez riadnych zákonných postupov a vôbec nebol v súlade s medzinárodnými normami.