Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava na tieto témy:

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu o litovskom zákone na ochranu neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií, ktorú predložili Sophia in ’t Veldová, Jeanine Hennisová-Plasschaertová, Leonidas Donskis, Gianni Vattimo, Sarah Ludfordová, Ulrike Lunaceková, Raül Romeva i Rueda, Jean Lambert a Judith Sargentiniová v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie (O-0079/2009 – B7-0201/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu o litovskom zákone na ochranu neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií, ktorú predložili Sophia in ’t Veldová, Jeanine Hennisová-Plasschaertová, Leonidas Donskis, Gianni Vattimo, Sarah Ludfordová, Ulrike Lunaceková, Raül Romeva i Rueda, Jean Lambert a Judith Sargentiniová v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie (O-0080/2009 – B7-0202/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu o litovskom zákone na ochranu neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií, ktorú predložili Rui Tavares, Cornelia Ernstová, Cornelis de Jong, Marie-Christine Vergiatová, Willy Meyer a Kyriacos Triantaphyllides v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice (O-0081/2009 – B7-0204/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu o litovskom zákone na ochranu neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií, ktorú predložili Rui Tavares, Cornelia Ernstová, Cornelis de Jong, Marie-Christine Vergiatová, Willy Meyer a Kyriacos Triantaphyllides v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice (O-0082/2009 – B7-0205/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu o litovskom zákone na ochranu neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií, ktorú predložili Michael Cashman, Claude Moraes a Emine Bozkurtová v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (O-0083/2009 – B7-0206/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu o litovskom zákone na ochranu neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií, ktorú predložili Michael Cashman, Claude Moraes a Emine Bozkurtová v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (O-0084/2009 – B7-0207/2009).

  Sophia in 't Veld, autorka. – Vážená pani predsedajúca, téma, o ktorej tu dnes diskutujeme, je podľa mňa veľmi dôležitá. Ide tu o európske hodnoty. Predkladáme otázku na ústne zodpovedanie a taktiež sme vypracovali spoločné uznesenie o tomto litovskom zákone, ktorého cieľom je údajne ochrana neplnoletých osôb. V skutočnosti je to však úplne naopak, lebo tento zákon môže viesť k podpore ignorancie, tabu a stigmatizácie. Mladých a zraniteľných homosexuálov, lesbičky a transsexuálov vystaví šikanovaniu a vylúčeniu. Mladým ľuďom, ktorých má tento zákon chrániť, teda vlastne spôsobí nesmiernu úzkosť a utrpenie. Mladých ľudí nechráni, ale ubližuje im.

Preto sme sa rozhodli zaoberať sa touto otázkou a som veľmi rada, že sme od pána komisára Barrota v lete dostali list, v ktorom vyjadruje znepokojenie Európskej komisie nad týmto zákonom a hovorí, že Európska komisia bude situáciu pozorne sledovať a zabezpečí, aby boli akékoľvek vnútroštátne právne predpisy v súlade s európskymi právnymi predpismi a zásadami. Toto je podľa mňa veľmi dôležité, pretože Európska komisia by nemala zasahovať len vtedy, keď dochádza k porušovaniu pravidiel trhu, ale aj vtedy, keď sa koná v rozpore s európskymi hodnotami. Diskrimináciu tolerovať nemôžeme. Európa je spoločenstvom hodnôt a ja viem, že aj väčšina našich litovských spoluobčanov vyznáva tieto hodnoty. Všetci sme Európania.

Pokiaľ ide o uznesenie, chcela by som vás, dámy a páni, požiadať o jeho jednoznačnú podporu, hlavne o podporu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorého cieľom je vsunúť zmienku o existujúcich antidiskriminačných smerniciach, lebo to je to najmenej, čo môžeme urobiť. Takisto vás žiadam, aby ste podporili v uznesení obsiahnutý návrh na požiadanie Agentúry pre základné práva o právny názor na tento zákon.

Napokon si myslím, že ak zajtra toto uznesenie prijmeme, ako Európsky parlament môžeme byť hrdí na to, že sme hlasom spoločných európskych hodnôt.

  Ulrike Lunacek, autorka. − (DE) Vážená pani predsedajúca, ako povedala predchádzajúca rečníčka, tento zákon prijatý v Litve ohrozuje európske hodnoty, európske právo a tiež slobodu ľudí, a to slobodu mladých lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov alebo možno transsexuálov žiť život bez strachu. Podľa tohto zákona majú vecné informácie o tejto problematike na týchto mladých ľudí údajne škodlivý účinok. Môžem vám povedať, čo to znamená: znamená to, že títo mladí ľudia musia žiť v strachu a možno trpieť depresiou. Vieme, že medzi mladými lesbičkami a homosexuálmi alebo medzi ľuďmi, ktorí sú vo fáze coming-out zmätení, ako majú ďalej žiť, je vyššia miera pokusov o samovraždu.

Tento zákon je v rozpore s európskymi hodnotami, a preto som sa veľmi potešila, keď pán komisár Barrot v júli na túto záležitosť reagoval. Taktiež ste povedali Európskemu regiónu Medzinárodnej asociácie lesbičiek a homosexuálov (ILGA), že Komisia tento text zanalyzuje a ozrejmí svoj ďalší postup. Dnes ma zaujíma, čo zamýšľate robiť. Čo ste už litovskému parlamentu sľúbili – vy a Rada? Vieme, že bývalý litovský prezident, ako aj nová prezidentka, ktorá bola predtým komisárkou, tento zákon neschvaľujú, ale parlament na ňom trvá. Som rada, že je dnes predmetom rokovania návrh týkajúci sa tejto veci vrátane návrhu uznesenia.

Naozaj dúfam, že uznesenie zajtra prijmeme a o vyjadrenie stanoviska k tomuto zákonu budeme môcť požiadať Agentúru Európskej únie pre základné práva, ktorá je tu na to, aby sa takýmito vecami zaoberala. Zatiaľ by malo byť v našej spoločnej Európe jasné, že lesbičky a homosexuáli z rodín a škôl nezmiznú len preto, že zákon zakazuje o nich informovať. Byť iným je normálne, a to aj tu, v našej spoločnej Európe.

  Rui Tavares, autor. – (PT) Dámy a páni, tento zákon začína tvrdením, že chráni deti pred propagáciou homosexuality vo verejných informáciách. Čo to v skutočnosti znamená? Znamená to, že ak mám vo Vilniuse kino a chcem vyvesiť plagát k filmu Skrotená hora, nemôžem to urobiť? Znamená to, že ak v Litve na verejnom mieste, v divadle alebo na univerzite prednesiem prednášku o homosexualite, nemôžem to urobiť? Znamená to – ako sa už hovorilo v litovskom parlamente – že v súlade so zmenami trestného zákonníka, o ktorých sa v súčasnosti v Litve diskutuje, budem musieť zaplatiť pokutu až do výšky 1 500 EUR alebo odpracovať mesiac verejnoprospešných prác? Môže napríklad televízny program ukázať homosexuálny pár, ktorý je šťastný, alebo musí ukázať len taký, ktorý je nešťastný?

Dámy a páni, pri prijatí týchto doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov k zákonu na ochranu neplnoletých osôb v Litve ma prekvapil jeden dátum: bol to 14. júl 2009. Štrnásty júl je, samozrejme, dňom, keď sme sa tu v tomto siedmom volebnom období po prvýkrát zišli, a zároveň dňom, keď sme si pripomenuli 220. výročie našich európskych zásad vrátane práva na hľadanie šťastia, zásady slobody prejavu a dokonca aj zásady slobody zhromažďovania. Teraz je ohrozená aj sloboda zhromažďovania, pretože v litovskom parlamente sa nedávno znovu diskutovalo o možnosti zakázať akcie ako pochody homosexuálov.

Nuž, keď sme sa tu 14. júla 2009 po prvýkrát zišli, bolo to preto, lebo sme mali povinnosť – povedal by som svätú povinnosť – brániť tieto hodnoty a tieto hodnoty sú teraz ohrozené. Vieme, ako takéto veci začínajú, a tiež vieme, kam vždy vedú. Ako budeme postupovať ďalej? Vymenujeme výbor, ktorý posúdi, čo je a čo nie je propagácia homosexuality? Kde – v knihách, divadlách, kinách, reklame?

Vilnius je jedným z tohtoročných Európskych hlavných miest kultúry, a to zaslúžene a určite na radosť všetkých Európanov. Titul Európskeho hlavného mesta kultúry však so sebou nesie aj povinnosti: povinnosť propagovať európsku kultúru z tých najlepších dôvodov, a nie na ňu tento rok z nesprávnych dôvodov upozorňovať.

Preto vyzývam, aby sme hlasovali za toto uznesenie, a taktiež vyzývam Agentúru pre základné práva o vyslovenie názoru na túto veľmi vážnu tému. To je určite to najmenej, čo môžu poslanci tohto Parlamentu žiadať.

  Michael Cashman, autor. – Vážená pani predsedajúca, ako homosexuál môžem povedať, že som hrdý na to, že sa tento Parlament, ako aj ostatní vyjadrujú proti tomuto navrhovanému zákonu. Tento navrhovaný zákon bude určite porušením zmlúv EÚ týkajúcich sa ľudských práv, hlavne článku 6, ako aj rámcovej smernice o zamestnávaní a politík týkajúcich sa boja proti diskriminácii všeobecne. Zaujímavosťou je, že tiež porušuje Dohovor OSN o právach dieťaťa, a to tým, že nabáda k diskriminácii mladých lesbičiek a homosexuálov. Takže koho chráni a pred čím?

Britskí konzervatívci prijali vo Veľkej Británii podobný zákon v roku 1988. Všeobecne uznávaným názorom vtedy bolo a všeobecne uznávaným názorom je aj dnes, že takéto zákony vedú k cenzúre a podpore diskriminácie a homofóbie: k diskriminácii a homofóbii, ktorá ničí životy ľudí a kazí duše tých, ktorý ju praktizujú. Navrhovaný zákon odsudzujú mimovládne organizácie vrátane Medzinárodnej asociácie lesbičiek a homosexuálov, Rady Európy a Amnesty International a mnohých ďalších. Dotýka sa mladých lesbičiek a homosexuálov – učiteľov, verejných činiteľov – a mohlo by sa pomocou neho mladým ľuďom zabrániť v prístupe k akýmkoľvek materiálom – filmom, knihám, hrám, umeleckým dielam – vytvoreným homosexuálom alebo lesbičkou. Chcú mladým ľuďom zabrániť v štúdiu diel Platóna, Shakespeara, Oscara Wilda, Walta Whitmana, Tennesseeho Williamsa, Čajkovského a iných, hudby Eltona Johna alebo v zbožňovaní takých tenisových velikánov, ako je Martina Navrátilová? Dotkne sa samotného spôsobu rozprávania, myslenia a konania mladých ľudí, ako aj iných ľudí. A prečo? Mladí ľudia potrebujú vzdelanie, nie izoláciu, potrebujú svet pochopiť v celej jeho rozmanitosti a byť vedení k rešpektovaniu tých, ktorí sú iní. Lásku jednej ľudskej bytosti k druhej nikdy neoslabí pohlavie alebo sexualita: je to láska.

Lesbičky a homosexuáli sú obyčajnými mužmi a ženami, z ktorých predpojatosť extrémistov voči našim sexuálnym životom a hanobiace tvrdenia, že lesbičky a homosexuáli sú hrozbou pre spoločnosť, robia nenormálnych ľudí. To je odporné zavádzanie. Každú civilizovanú spoločnosť posudzujú nie podľa toho, ako zaobchádza so svojou väčšinou, ale podľa toho, ako zaobchádza so svojimi menšinami. Takže Litovcom a ľuďom v celej Európe hovorím: odmietnite tento nebezpečný krok späť do minulosti.

(potlesk)

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začať zdôraznením, že sloboda prejavu a nediskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity sú základnými kameňmi našich demokratických spoločností. Naša Únia je založená na rôznych zásadách a hodnotách, podpora ktorých sa očakáva od všetkých členských štátov. Nemôžeme trvať na dodržiavaní ľudských práv v iných krajinách a zasadzovať sa zaň, ak my sami v rámci EÚ nedokážeme tieto zásady presadiť.

Tieto základné práva a hlavne sloboda prejavu a zákaz diskriminácie sú uznané v článku 6 Zmluvy o založení Európskej únie a tiež sú obsiahnuté v článkoch 10 a 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Tieto zásady sa ďalej uvádzajú v Charte základných práv Európskej únie. Na úrovni Spoločenstva existujú právne predpisy na ochranu tejto oblasti. Smernica 2000/78/ES zakazuje diskrimináciu na pracovisku na základe náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Minulý rok predložila Komisia návrh na rozšírenie tejto ochrany do iných oblasti.

O návrhu sa v súčasnosti diskutuje v Rade a Parlament naň vyjadril kladný názor. Vítame túto iniciatívu a dúfame, že bude prijatá v blízkej budúcnosti.

Ide tu o právne predpisy na európskej úrovni. Členské štáty môžu na vnútroštátnej úrovni prijímať vnútroštátne právne predpisy v oblasti základných slobôd a práv za predpokladu – opakujem: za predpokladu – že takéto právne predpisy sú úplne v súlade s primárnymi a sekundárnymi právnymi predpismi Spoločenstva, patria do oblasti, ktorá nie je vo výlučnej právomoci Spoločenstva a sú opodstatnené skutočnosťou, že v príslušnej oblasti neexistujú žiadne predpisy na úrovni Únie alebo Spoločenstva.

Spomínaný zákon, ktorý v júli prijal litovský parlament, a návrh na zmenu a doplnenie trestného zákonníka a správneho práva, o ktorom sa práve diskutuje, švédske predsedníctvo veľmi znepokojujú. Nesmieme však zabúdať, že tento zákon ešte nevstúpil do platnosti.

Z nášho pohľadu je zákon, ktorého cieľom je zákaz propagácie určitej sexuálnej orientácie, porušením takých základných hodnôt, ako sú sloboda prejavu a skutočnosť, že všetci ľudia sú si rovní. Predsedníctvo pri svojich kontaktoch s litovskou vládou dalo túto pozíciu opakovane veľmi jasne najavo.

Pokiaľ ide o špecifickejšie právne otázky, ktoré vo svojich prejavoch predložili niektorí poslanci, treba zdôrazniť, že Rada tu nezohráva formálnu úlohu. Súlad medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a zmluvami nie je záležitosťou Rady, ani záležitosťou Agentúry pre základné práva. Je na Komisii, aby posúdila, či si členský štát plní svoje záväzky vyplývajúce zo zmlúv. To zahŕňa nielen monitorovanie správnej transpozície a uplatňovania právnych predpisov Únie a Spoločenstva na vnútroštátnej úrovni, ale aj zabezpečenie plného dodržiavania primárnych právnych predpisov na európskej úrovni. Som si istá, že pán Barrot povie, že Komisia môže iniciovať náležité konanie, ak usúdi, že členský štát porušuje primárne alebo sekundárne právne predpisy.

Pokiaľ ide o článok 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Rada by bola hlboko znepokojená, keby zistila prípady diskriminácie na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu, náboženského vyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Na to, aby mohla Rada iniciovať diskusiu o tom, či dochádza k diskriminácii, ako aj príslušné opatrenia v prípade diskriminácie, je však potrebný návrh Komisie. Takisto podľa článku 7 Zmluvy môže Rada prijať opatrenia len vtedy, ak tretina členských štátov alebo Komisia predloží takýto návrh s náležitým odôvodnením. Keďže zákon ešte nevstúpil do platnosti, žiadne takéto návrhy zatiaľ predložené neboli.

Môžem poslancov uistiť, že otázka diskriminácie lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov je súčasťou programu švédskeho predsedníctva. Budeme o nej diskutovať na samite o rovnosti v Štokholme 16. – 17. novembra.

Obavy Európskeho parlamentu berieme, prirodzene, veľmi vážne. Ide o dodržiavanie základných práv a ľudských práv. Z formálneho hľadiska sa to však musí riešiť v medziach právnych a inštitucionálnych rámcov. Ako predstaviteľka Rady som sa pokúsila čo najsprávnejšie odpovedať na otázky a ozrejmiť obmedzenia. Teším sa na vyjadrenia predstaviteľov Komisie k tejto záležitosti.

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. − (FR) Vážená pani predsedajúca, pani ministerka veľmi dobre vysvetlila právne aspekty tohto problému.

Chcel by som tu povedať, že Komisia opakovane všetky formy homofóbie rozhodne odsúdila. Tento jav je jasným prípadom porušovania ľudskej dôstojnosti. Komisia tento postoj pred Európskym parlamentom osobitne zopakovala 23. apríla 2007 počas plenárneho zasadnutia, na ktorom bolo prijaté uznesenie o homofóbii v Európe.

V oblastiach, ktoré patria do rámca právomocí Spoločenstva, musí Európska únia, ako aj členské štáty, keď implementujú právo Európskej únie, rešpektovať základné práva. Sú to záväzné zásady práva Spoločenstva.

Litovský zákon na ochranu neplnoletých osôb pred škodlivými účinkami verejných informácií vo veľkej miere patrí do rámca právomocí Spoločenstva, keďže jeho obsah sa dotýka uplatňovania smerníc o audiovizuálnych službách a o elektronickom obchode.

Komisia preto litovský parlament ešte pred prijatím návrhu zákona informovala, že niektoré opatrenia tohto zákona vzbudia vážne znepokojenie, pokiaľ ide o ich súlad so základnými právami a právom Spoločenstva. Napriek tomuto upozorneniu sa zdá, že aktuálna verzia zákona prijatá 14. júla nerozptýlila obavy, ktoré Komisia vyjadrila vopred.

V takejto situácii môže Komisia len vyjadriť výhrady, a to vážne výhrady, pokiaľ ide o súlad tohto zákona so zásadami slobody prejavu, zásadou nediskriminácie a právami detí vrátane práva na prístup k informáciám potrebným pre ich vývoj.

Komisia nebude váhať použiť akékoľvek opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržiavania práva Spoločenstva vrátane, samozrejme, základných práv.

Podľa informácií poskytnutých Komisii bola v Litve z iniciatívy pani prezidentky Grybauskaitėovej vytvorená pracovná skupina s cieľom prijať ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto zákonu. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by sa mali predložiť koncom októbra. Komisia si pred vyjadrením definitívneho názoru na zákon ako taký, keď vstúpi do platnosti, samozrejme, počká na výsledok práce tohto výboru a na obsah týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Môžem naozaj len podporiť veľmi jasnú pripomienku pani Malmströmovej, že je na Komisii, aby situáciu monitorovala a v konečnom dôsledku navrhovala sankcie a trestala porušenia nariadení Európskej únie a hlavne základných práv.

To sú informácie, ktoré som vám chcel dať, aby som vám ukázal, že náš postoj v tejto záležitosti je veľmi jasný.

  Vytautas Landsbergis, v mene skupiny PPE. – Vážená pani predsedajúca, zákon, ktorý sa tu kritizuje a o ktorom sa tu diskutuje, napriek skutočnosti, že nadobudne platnosť až v marci, obsahuje len jeden jediný riadok zakazujúci propagáciu homosexuality medzi neplnoletými osobami; to je tá problematická časť.

Prezidentka Litovskej republiky prevzala iniciatívu a okamžite predložila spresňujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Takže naše uznesenie prakticky klope na otvorené dvere. Mali by sme sa skôr zamerať na to, čo parlament týmto zákonom chce dosiahnuť.

Kľúčovými slovami v problémovom riadku, ktorý sa týka propagácie homosexuality medzi neplnoletými osobami, sú „propagácia“ a „neplnoleté osoby“ – nie „homosexualita“, ako sa to tu niektorí snažia prezentovať. Prijatím zákona sa rieši možnosť priamej propagácie medzi neplnoletými osobami. „Propagácia“ je úmyselné konanie, ktoré ide nad rámec jednoduchých a nevyhnutných informácií, ktoré v súčasnosti sprostredkúva sexuálna výchova, ktorá by mala v sebe zahŕňať aj časť o tolerancii k homosexuálnej príťažlivosti a láske.

Ak otvoríme oči, uvedomíme si, že propagácia homosexuality medzi neplnoletými ľuďmi môže dosť často znamenať omnoho viac – od povzbudzovania ich k tomu, aby to skúsili, až po zvádzanie neplnoletých osôb, možno aj na homosexuálnu prostitúciu. Médiá by mohli z takého niečoho profitovať, napríklad šírením takejto propagácie medzi neplnoletými osobami.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, rodičia a starí rodičia, dajte teraz, prosím, ruku na srdce. Boli by ste za to, aby bol váš vlastný potomok konfrontovaný s celou touto oblasťou problémov?

(poznámka zo zadných lavíc)

No v poriadku, vy áno.

Čo ak sú takejto špeciálnej „propagácii“ vystavení pravidelne a bez obmedzení? Zdá sa, akoby sme sa potácali medzi dvoma stromami: prvým je, ak má niekto rád spletité teórie, právo detí byť psychicky zneužívanými, kým druhým je právo detí na ochranu pred zneužívaním. Nech sa ich sebaurčenie dostaví s plnoletosťou.

Môj návrh je podporiť pozície odvolávajúce sa na Dohovor o právach dieťaťa, ako aj na Deklaráciu práv dieťaťa a vymazať odsek 1, ktorý je v súčasnosti bezpredmetný a najvyšší zákonodarný orgán Európy by sa ním preto nemal zaoberať.

  Claude Moraes (S&D). – Vážená pani predsedajúca, obhajoba dotyčného zákona zo strany pána Landsbergisa bola veľmi nepresvedčivá. Prekvapilo ma, že ho neobhajoval viac. Rada a Komisia vyjadrili hlboké znepokojenie a to je správny postoj. Antidiskriminácia a sloboda prejavu sú absolútne základnými zásadami európskeho práva.

V našom členskom štáte, ako už povedal pán Cashman, sme mali takýto zákon v roku 1988, ale už je minulosťou a aj tento zákon sa stane minulosťou, pretože jednou z najsilnejších stránok EÚ, ako spoločenstva hodnôt, je naše odhodlanie zvyšovať latku v oblasti ľudských práv a ochrany našich základných slobôd. Tiež nie je dobré, keď je jeden členský štát pod drobnohľadom pre možné porušenie týchto princípov týmto zákonom, ale práve preto, že sme spoločenstvom hodnôt, môžeme takéto zákony analyzovať a môžeme povedať, tak ako povedali Komisia a Rada, že nám spôsobujú vážne obavy.

Agentúra pre ľudské práva by si mala robiť svoju prácu a vyjadriť svoj názor a ako sa vyjadrili Komisia a Rada, problémy existujú aj v rámci súčasných právnych predpisov, v rámci antidiskriminačných zákonov v Európskej únii. Takže chráňme si to, čo máme, a zabezpečme, aby Skupina socialistov spolu s našou sesterskou stranou v Litve tento zákon odsúdila, a dúfajme, že sa stane presne to – že sa stane minulosťou.

(potlesk)

  Leonidas Donskis, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, litovský zákon na ochranu neplnoletých osôb pred škodlivými účinkami verejných informácií prekvapil ochrancov ľudských práv a ľudí z médií v Litve aj mimo nej ako veľmi homofóbny a absolútne nedemokratický.

Dovoľte mi, aby som vás upozornil na skutočnosť, že bývalý prezident Litvy pán Valdas Adamkus tento zákon vetoval, ale litovský parlament jeho veto prehlasoval. Okrem toho tento zákon tvrdo kritizovala aj súčasná prezidentka Litvy pani Dalia Grybauskaitėová. Zákon ostro skritizovali litovské médiá, komentátori a ochrancovia občianskych slobôd a ľudských práv, ktorí poukázali na jeho homofóbnu podstatu, ako aj na jeho mimoriadne nebezpečné možné politické dôsledky, akými by mohli byť napríklad cenzúra a autocenzúra.

Tento zákon má len málo, ak vôbec niečo, spoločného s ochranou detí. Skôr sa dá povedať, že je namierený proti homosexuálnym a lesbickým občanom krajiny. Nech je to už akokoľvek, dávať homosexualitu na jednu úroveň s fyzickým násilím a nekrofíliou je morálne neprijateľné a hlboko ponižujúce. Aj tak je ťažké uveriť, že na začiatku 21. storočia je v krajine EÚ možné prijatie takéhoto zákona. Ja osobne považujem tento zákon prinajmenšom za nešťastný krok a hlboké nedorozumenie.

V litovskom parlamente sa diskutuje o zmenách článku 310 trestného zákonníka a článku 214 správneho zákonníka, ktoré budú pod hrozbou pokuty, výkonu verejnoprospešných prác alebo uväznenia kriminalizovať kohokoľvek, kto propaguje homosexualitu na verejnosti. Ak toto nie je skĺznutím do štátom sponzorovanej homofóbie a kriminalizácie verejného vyjadrenia našich homosexuálnych a lesbických občanov, potom čo to je?

V neposlednom rade chcem ešte povedať, že tento zákon je hanebný, ale hanebnými by boli aj pokusy zahmliť, trivializovať alebo dokonca obhajovať ho. Tým chcem povedať, že toto uznesenie dôrazne podporujem.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Dámy a páni, toto je veľmi dôležitý moment v procese európskej integrácie, pretože len veľmi nedávno by sme takúto rozpravu určite vôbec neviedli. Jednoducho preto, lebo žiadnemu parlamentu by ani nenapadlo prijať zákon takéhoto charakteru.

Znamená to, že to nie je vnútorná záležitosť litovskej politiky. Jednoducho povedané, musíme skonštatovať, že máme do činenia s niečím, od čoho priamo závisí prežitie európskej dôveryhodnosti. Žiadna zložka Európskej únie – máme tu tri inštitúcie – nemôže mlčať, keď členský štát prijíma zákony, ktoré stíhajú a kriminalizujú niečo tak univerzálne, ako právo zvoliť si osobu, s ktorou chcete mať citový alebo sexuálny vzťah, a to bez ohľadu na pohlavie alebo vek.

Pán Landsbergis, normálne rozprávanie o homosexualite, bisexualite a transsexualite je najlepšou zárukou toho, že dieťa bude schopné žiť so svojou vlastnou sexualitou, a to vo vzťahu k sebe samému, ako aj k zvyšku spoločenstva.

Je to dôležité, pretože čo teraz konkrétne požadujeme, je záruka zdravého rastu bez nátlaku, negatívnych stereotypov alebo kriminalizácie detstva. To môžeme dosiahnuť práve tým, že budeme o tejto situácii normálne rozprávať, tak ako to robíme teraz, a nie tým, že to budeme zakazovať a kriminalizovať.

  Konrad Szymański, v mene skupiny ECR. – (PL) Zákon na ochranu neplnoletých osôb v Litve bol vypracovaný z obavy o citový a psychologický vývoj najmladších konzumentov médií, ktoré sú v životoch detí stále viac prítomné. Litovským zákonodarcom ďalej išlo o to, že deti by sa mali vychovávať v súlade s presvedčením ich rodičov. Neverím, že v tomto Parlamente je niekto, kto by nesúhlasil, že sú to veľmi dôležité a pálčivé otázky. Takéto zámery si zaslúžia uznanie, a nie kritiku, hoci to teraz nie je to hlavné.

V tomto zákone nie je žiadny článok, ktorý by bol v rozpore s európskymi právnymi predpismi, a vo väčšine prípadov sa zákon európskeho práva vôbec nedotýka. Záležitosti uvádzané v písomnej otázke jednoznačne patria do pôsobnosti vnútroštátnych zákonov členských štátov. Európskej únii nedal nikto právomoc konať v týchto oblastiach. To základný dôvod, prečo sme proti tomu, aby sa o tejto otázke diskutovalo na európskej úrovni a prečo nebudeme nikdy súhlasiť so žiadnou ideológiou, ktorá obhajuje prekračovanie právomocí európskeho práva.

Z tohto dôvodu nemôžeme podporiť žiadne z uznesení predložených v tejto záležitosti.

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Vážená pani predsedajúca, tu nejde o ideológiu. Povedala by som, že ide rovnakú hodnotu všetkých ľudí. Takisto chcem poďakovať Komisii a Rade za ich nezvyčajne jasnú pozíciu. Som presvedčená, že teraz, keď ide o porušenie základných hodnôt, konajú Parlament, Komisia a Rada v zhode.

Hovoríme o EÚ a o rešpektovaní základných ľudských práv zo strany EÚ. To musí platiť aj pre všetky jednotlivé členské štáty. Prijatím tohto navrhovaného právneho predpisu hrozí, že prakticky akékoľvek informovanie o otázkach týkajúcich sa lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov sa stane nezákonným. Len si predstavte, že by ľuďom bolo zrazu zakázané bojovať za rovnosť všetkých ľudí bez ohľadu na sexuálnu orientáciu.

Niet pochýb o tom, že navrhovaný právny predpis je útokom na ľudské práva. Ani nespočítam, koľko ľudských práv porušuje. Len stručne poviem: toto uznesenie plne podporujem. Dúfam, že Parlament zajtra zahlasuje čo najjednotnejšie za toto uznesenie.

  Véronique Mathieu (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela zdôrazniť, aký dôležitý je pre Európsku úniu, Parlament a všetkých našich kolegov boj proti všetkým formám diskriminácie, zvlášť proti diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii.

O čom tu dnes teda hovoríme? Hovoríme o problematickom návrhu zákona v Litve, ktorý je taký problematický, že sa do toho zapojila už aj pani Grybauskaitėová. Uplatnila svoje veto, dokonca vytvorila pracovnú skupinu, ktorá nám predloží pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Preto jej plne dôverujem a som si istá, že sa tento problém vyrieši a že príslušné členské štáty nájdu riešenie tohto vážneho problému, t. j. diskriminácie na základe sexuálnej orientácie. Radili sme sa spolu, niektoré skupiny navrhli uznesenie a našťastie sme dospeli k spoločnému uzneseniu. Som preto presvedčená, dámy a páni, že sa toto spoločné uznesenie zajtra prijme a že sa tento problém vyrieši.

Je, samozrejme, dôležité chrániť intelektuálne a duševné zdravie našich detí, chcela by som vám však aj tak pripomenúť, že boj proti všetkým formám sexuálnej diskriminácie je dôležitý. Pracujeme na tom už veľa rokov. Máme Agentúru pre základné práva, ktorá má svoj zmysel. Bojovali sme za jej vytvorenie a neprichádza do úvahy, aby sme sa jej teraz vzdali alebo ju zrušili.

Preto by som vám chcela poďakovať za vašu snahu prijať toto spoločné uznesenie. Ďakujem všetkým poslancom a poslankyniam za ich nasadenie pri týchto rokovaniach. Je pre mňa veľkým potešením vidieť, že sa nám podarilo pripraviť toto spoločné uznesenie, a dúfam, že bude zajtra v tomto Parlamente prijaté.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Vítam iniciatívu Európskeho parlamentu začať rozpravu o otázke zákona na ochranu neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií prijatého vďaka úsiliu litovských pravicových strán. Je poľutovaniahodné, že zákon bol prijatý bez toho, aby sa dostatočne prediskutoval a zhodnotil jeho súlad s medzinárodným právom a právnymi predpismi Európskej únie. Hlas mimovládnych organizácií taktiež zostal nepovšimnutý. Pod zámienkou vznešeného cieľa ochrany práv detí sa v skutočnosti vytvoril právny základ na rozdelenie spoločnosti, obmedzenie informácií a diskrimináciu jednotlivých skupín v spoločnosti. Bývalý prezident Litvy návrh zákona vetoval, kým nová prezidentka vytvorila pracovnú skupinu, ktorá parlamentu na jeho jesennej schôdzi predloží nový návrh zákona.

Dúfam, že na vylepšenie zákona sa v Litve nájde dosť politickej vôle, o to viac, že v tejto oblasti máme skúsenosti s prijímaním a uplatňovaním pokrokových zákonov. Pred šiestimi rokmi bol vďaka úsiliu litovských sociálnych demokratov prijatý zákon o rovných príležitostiach, ktorý zakázal akúkoľvek priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe veku, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia, rasy alebo etnického pôvodu vo všetkých oblastiach života. V súčasnosti sa v Rade ministrov diskutuje o podobnom návrhu smernice. Toto uznesenie Európskeho parlamentu by malo litovský parlament podnietiť k tomu, aby prijal taký zákon, ktorý bude rešpektovať ľudské práva a slobody a v ktorom nebude miesto pre akúkoľvek formu diskriminácie vrátane diskriminácie na základe sexuálnej orientácie.

  Emine Bozkurt (S&D). – (NL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pani ministerka, dámy a páni, tak ako vy všetci, aj ja som šokovaná tým, že je v Európe parlament, ktorý je schopný takéto právne predpisy nielen navrhnúť, ale ich aj naozaj prijať. Tento zákon je nielen neprijateľným porušením práv homosexuálov a lesbičiek v Litve, ale tiež vážnym spôsobom zhoršuje situáciu homosexuálov v celej Európe. Litovský parlament im hovorí, že ich sexuálna orientácia je niečím, za čo by sa mali hanbiť a pred čím treba chrániť deti.

Od Komisie a švédskeho predsedníctva očakávam, že dajú litovskému parlamentu absolútne jasne najavo, že o takých základných právach, akými sú rovnaké zaobchádzanie a nediskriminácia, v Európe nikto nediskutuje ani teraz, ani nikdy v budúcnosti. Preto by som chcela jasný prísľub pána komisára, tu a teraz, že Komisia ani na chvíľu nebude zaváhať a ak tento zákon nadobudne platnosť, pošle Litvu pred Európsky súdny dvor.

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Litva prijala zákon, ktorým významne upravuje ochranu detí a mladistvých pred vonkajším vplyvom informácií, ktoré môžu závažne poznačiť ich ďalší vývin. Je jasné, že sociálna a rodinná politika spadá pod kompetenciu jednotlivých členských krajín Európskej únie, a preto žiadne európske iniciatívy za to nemôžu Litvu odsudzovať.

Spomínaný zákon neporušuje žiadne medzinárodné normy v oblasti ľudských práv. Študoval som tú otázku a je to tak. Som presvedčený, že práve naopak – posilňuje spôsoby, akými deti ochrániť pred tým, aby boli vystavené informáciám či obrazom, pred ktorými ich chcú ochrániť ich samotní rodičia, a to podčiarkujem.

Apelujem na dôsledné uplatňovanie princípu subsidiarity, čo si aj samotné Írsko vymohlo v protokole k Lisabonskej zmluve. Preto sa podobné „upozornenia členským krajinám, štátom“ stávajú závažným precedensom v takých citlivých otázkach, akou je rodina určite.

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Po prvýkrát v histórii Európskeho parlamentu sa v tejto váženej inštitúcii diskutuje o konaní litovského parlamentu v negatívnych súvislostiach. Bez ohľadu na svoju nevinnosť alebo dobrú vôľu nás autori a zástancovia tohto zákona nezaviedli do Európy 21. storočia. Mám na mysli skutočnosť, že v tom hrala úlohu prílišná dôvera väčšiny v litovskom parlamente vo svoj zmysel pre spravodlivosť – nad nami len nebo, robíme, čo chceme, a na medzinárodných záväzkoch nám nezáleží. Táto rozprava je veľmi vážnou reakciou Rady a Komisie; je varovným signálom pre litovských zákonodarcov, že nesmieme ísť dozadu, takmer do stredoveku, ale musíme sa pri svojich činoch pozerať dopredu využívajúc skúsenosti a tradície krajín Európskej únie. Preto sú tieto diskusie potrebné, tak ako je potrebné aj toto uznesenie.

  Cecilia Wikström (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, všetci ľudia sú si rovní a majú tú istú nedotknuteľnú hodnotu. Z tohto dôvodu musí dať dnes Parlament veľmi jasne najavo, že hovoríme o občanoch Európy bez ohľadu na to, o ktorý členský štát ide. Keďže základnými hodnotami EÚ sú tolerancia, otvorenosť a sloboda, som rada, že novozvolený predseda Komisie dal dnes jasne najavo, že vymenuje komisára, ktorého portfólio bude zahŕňať presne tieto otázky ľudských práv a základných slobôd.

Je zvlášť poľutovaniahodné, že krajina ako Litva, ktorá kedysi zažila útlak a diktatúru, teraz, keď je nezávislým štátom, iniciovala prijatie zákona, ktorý je taký zavrhnutiahodný a ktorý predstavuje cenzúru, nedostatok slobody a netoleranciu. My všetci, ktorí podporujeme demokratické zásady a máme aspoň kus zdravého rozumu, musíme teraz tento litovský zákon odsúdiť a zajtra musíme hlasovať. Nech si poslanci tohto Parlamentu navzájom pripomenú, že láska je najúžasnejšou vecou na svete.

  Anna Záborská (PPE). – (SK) V roku 2006 bolo Slovensko odsúdené, lebo žiadalo slobodu svedomia. Dnes sa Litva ocitla pred týmto spoločenstvom, pretože chce chrániť deti pred sexualizáciou spoločnosti. Považujem toto rokovanie za manipuláciu Charty základných ľudských práv, text, ktorý je právne záväzný.

Táto snemovňa ignoruje legitímnosť národného parlamentu, ktorý dvakrát odhlasoval neskritizovaný zákon. Táto snemovňa žiada stanovisko Agentúry pre ľudské práva. Táto však nemá kompetenciu skúmať účinnosť národných zákonov. Mám otázku: čo si môžu Íri myslieť pred nastávajúcim referendom? Len to, že čoskoro príde čas a budú tu v tejto snemovni kritizovaní pre svoje zákony o ochrane rodiny a života.

Je mi ľúto, že v tomto ctenom Parlamente nerešpektujeme európske hodnoty, nerešpektujeme diverzitu a národnú kultúru, nerešpektujeme ochranu detí a právo rodičov na ich výchovu.

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážená pani predsedajúca, myslím, že všetky tri inštitúcie v tejto rozprave veľmi jasne vyjadrili svoje stanovisko. Dodržiavanie ľudských práv, tolerancia, nedotknuteľnosť jednotlivca a zákaz diskriminácie, okrem iného na základe sexuálnej orientácie, sú základnými hodnotami európskeho projektu a musia nimi aj zostať. Členské štáty majú povinnosť rešpektovať tieto hodnoty, ako aj konkrétne zákony, ktoré sa v rámci EÚ na tieto oblasti vzťahujú.

Spomínaný zákon predsedníctvo veľmi znepokojuje, ale vieme, že aj v Litve je predmetom diskusie a kritiky. Ako už bolo spomenuté, samotná pani prezidentka Grybauskaitėová, ktorá bola predtým komisárkou a je dobre oboznámená s hodnotami a zákonmi EÚ, iniciovala proces, v ktorom sa tento zákon preskúma a uvedie do súladu s právnymi predpismi EÚ. Som veľmi rada, že Komisia dala tak jasne najavo, čo sa stane, ak napriek očakávaniam zákon nadobudne platnosť v pôvodnej podobe.

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. − (FR) Vážená pani predsedajúca, plne súhlasím so závermi pani ministerky. Len dúfam, že sa pracovnej skupine, ktorú vytvorila pani Grybauskaitėová, podarí zabrániť zavedeniu zákona, ktorý by bol v niektorých ohľadoch v rozpore s európskymi právnymi predpismi.

Chcel by som vyzdvihnúť jeden bod. Obávali sme sa, že niektoré ustanovenia zákona budú v rozpore s určitými smernicami týkajúcimi sa audiovizuálnych služieb a elektronického obchodu. V skutočnosti nie je našou prácou určovať smernice pre rodinné právo, to je jedna z právomocí členských štátov. Keďže je to tak, všetko, čo sa doteraz a v priebehu tejto rozpravy povedalo, ukazuje, že veci treba lepšie zhodnotiť na vnútroštátnej úrovni, v tomto prípade v Litve.

  Predsedajúca. – Na konci rozpravy som dostala päť návrhov uznesení(1) predložených v súlade s článkom 115 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 17. septembra 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Carlo Casini (PPE), písomne. – (IT) Cieľom môjho stanoviska k návrhu uznesenia o ochrane neplnoletých osôb v Litve je vyjadrenie veľmi vážnych inštitucionálnych obáv. Jednotliví poslanci Európskeho parlamentu alebo politické skupiny sa často vyjadrujú k otázkam, ktoré sa týkajú vnútornej politiky jednotlivých štátov. To sa mi nezdá správne. V tomto konkrétnom prípade je údajným zámerom primäť Európsky parlament, aby vyjadril v podstate negatívny názor na litovský zákon, ktorého chvályhodným cieľom je ochrana neplnoletých osôb a ktorého plné znenie nie je známe, kým v skutočnosti sa kradmo presadzuje pozícia, vytváranie ktorej bolo ponechané v právomoci jednotlivých členských štátov. Ešte by som dodal, že ide o niečo, čo Európsky súd pre ľudské práva deklaroval pri mnohých príležitostiach. O zásade rovnosti nikto nepochybuje, ani sa nikto nesnaží spochybniť dôstojnosť osôb s konkrétnymi sexuálnymi orientáciami. Moja výhrada je inštitucionálnej povahy, pretože sa týka vzťahov medzi Európskou úniou a jednotlivými členskými štátmi.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Európske a medzinárodné právo diskrimináciu zakazujú. Ustanovenia takéhoto charakteru sú obsiahnuté v zmluvách, Európskom dohovore o ľudských právach a v Charte základných práv. Žiadny členský štát nemôže prijať zákony, ktoré sú v rozpore s týmito dokumentmi.

Litovský zákon je neprípustný, pretože je absurdný a má homofóbny charakter. Homofóbia je choroba. Ľudia postihnutí nenávisťou k homosexuálom si nezaslúžia žiadne sympatie. Nie sú ani tak homofóbmi, ako skôr sexuálnymi šovinistami. A ako v prípade všetkých ostatných šovinistov, aj im sa treba postaviť a prijať proti nim náležité zákony.

V roku 1990 odstránila Svetová zdravotnícka organizácia homosexualitu z medzinárodnej klasifikácie chorôb a zdravotných problémov. Tiež potvrdila, že žiadny typ sexuálnej orientácie nie je poruchou.

V každej spoločnosti vrátane litovskej spoločnosti sú lesbičky, homosexuáli a bisexuáli. Tvoria 4 až 7 % obyvateľstva. Sú menšinou, ktorá je oprávnená užívať všetky práva. Pochody rovnosti, ktoré niektorých ľudí tak znepokojujú, sa, okrem iných dôvodov, organizujú na to, aby ľuďom pripomenuli túto základnú zásadu rovnosti.

Z tohto dôvodu Radu a predsedníctvo vyzývam, aby prijali náležité opatrenia potrebné na to, aby sa členským štátom zabránilo prijímať takéto diskriminačné právne predpisy. Musíme ukázať, že Európska únia hovorí rozhodné NIE akejkoľvek diskriminácii a netolerancii.

PREDSEDÁ: PANI WALLIS
podpredsedníčka