Predseda. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o príprave kodanského samitu o zmene klímy.

  Andreas Carlgren, úradujúci predseda Rady. – (SV) Vážený pán predseda, vážení poslanci, vážené poslankyne, naposledy som tu v Parlamente hovoril o problematike klímy tesne predtým, ako som sa na októbrovom zasadnutí stretol so svojimi kolegami z Rady pre životné prostredie. Na tomto zasadnutí sme sa dohodli na silnom a kolektívnom mandáte pri príprave na klimatickú konferenciu OSN v Kodani. Okrem iného sme stanovili, že do roku 2050 by emisie v Európskej únii mali byť znížené o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Taktiež sme rozhodli, že Európska únia v každom prípade zníži emisie o 20 % do roku 2020, ale ak by v Kodani bola dosiahnutá dostatočne ambiciózna dohoda, znížime ich o 30 %.

Pri porovnaní tohto znižovania emisií s inými krajinami budeme klásť zvláštny dôraz na cieľ obmedziť nárast teploty na dva stupne. To musí byť meradlom pri porovnaní nášho znižovania emisií s inými krajinami. Emisie z medzinárodnej dopravy musia byť znížené. Stanovili sme si cieľ do roku 2020 znížiť emisie v letectve o 10 % a v námornej doprave o 20 % v porovnaní s rokom 1990. Rád by som zdôraznil, že EÚ takisto požaduje, aby dane na námornú a leteckú dopravu boli použité na financovanie opatrení v rozvojových krajinách, a to hlavne v tých najchudobnejších a najviac postihnutých. To musí byť jeden z výsledkov kodanského samitu.

Ničenie dažďových pralesov sa musí znížiť o polovicu do roku 2020 a musí úplne prestať do roku 2030. EÚ bude žiadať, aby kodanský samit rozhodol o zastavení odlesňovania dažďových pralesov, podporil zalesňovanie a vytvoril trvalo udržateľné lesné hospodárstvo. To je jediná cesta, ako môžeme znížiť emisie dostatočne rýchlo a dosiahnuť v Kodani úspešný výsledok. EÚ objasnila a posunula ďalej svoje stanoviská v každom bode, a preto dokázala po celý čas predkladať požiadavky a vyvíjať tlak na ostatné strany. Veľa sme toho dokázali v spolupráci s Európskym parlamentom. Balík opatrení v oblasti klímy a energetiky tvoril základ ambicióznych stanovísk EÚ.

Teraz už zostávajú do samitu v Kodani len dva týždne. Sme obklopení množstvom pesimistov, ktorí poznačili záverečnú fázu posledných niekoľkých mesiacov. V skutočnosti sa však ráta politická vôľa viesť a tú EÚ má. Aby sa nám podarilo dosiahnuť výsledok, na ktorom sme tak dlho pracovali, musíme teraz v Európskej únii mobilizovať všetky sily. V tejto súvislosti bude mať Parlament naďalej dôležitú úlohu.

Dovoľte mi preto najprv potvrdiť, že cieľ EÚ dosiahnuť dohodu sa nezmenil. Potrebujeme v Kodani dosiahnuť ambicióznu a komplexnú dohodu. Klíma Zeme čakala už dosť dlho. Teraz nastal čas na dohodu.

Včera sme mali mimoriadnu schôdzu Rady pre životné prostredie, aby sme spoločne dokázali z Kodane spraviť medzník v našej práci v oblasti zmeny klímy tak, ako si to prajeme. V rozhodnutí EÚ pred kodanskou konferenciou vedúci predstavitelia štátov alebo vlád určili, že cieľom EÚ pre kodanský proces je, aby viedol k právne záväznej dohode platnej od 1. januára 2013, ktorá má byť založená na Kjótskom protokole a obsahovať všetky podstatné prvky. Vyžaduje si to dohodu v Kodani, ktorá vo všeobecnosti dosiahne dostatočne veľké znižovanie emisií na to, aby sa splnil cieľ udržať zvýšenie teploty Zeme do dvoch stupňov. Dohodu všetkých krajín, ktorej výsledkom bude, že každá rozvinutá krajina sa zaviaže znížiť svoje emisie, inými slovami cieľ v rámci celého hospodárstva. Potrebujeme, aby všetky rozvinuté krajiny vrátane USA svoje záväzky spojili s dohodou v Kodani. Dohodu, ktorej výsledkom bude, že rozvojové krajiny sa zaviažu k opatreniam na znižovanie emisií na nižšie hodnoty, než aké by boli, keby sa k žiadnym opatreniam nezaviazali, a to hlavne v krajinách, ktoré patria medzi významné hospodárstva. A zároveň dohodu o tom, že rozvinuté krajiny poskytnú okamžitú finančnú pomoc na potrebné opatrenia v rozvojových krajinách v rokoch 2010, 2011 a 2012. Dohodu, ktorá vytvorí systém dlhodobej podpory pre znižovanie emisií, prispôsobovanie sa zmenám, technickú spoluprácu a presun technológií.

Na záver treba uviesť, že dohoda musí obsahovať mechanizmus revízie, aby bolo možné ju prispôsobiť čomukoľvek, čo bude podľa vedy potrebné na riadenie klímy.

Teraz sa hovorí o „dvojfázovom riešení“. Pre EÚ je však dohoda v Kodani zásadným krokom. Práve v Kodani by sme sa mali rozhodnúť, a to rozhodnutie by malo obsahovať všetko, čo je pre klímu dôležité. Záväzná dohoda by mala byť prenesená podľa jasného časového rozvrhu do ratifikovateľného textu, ktorý je skôr formalitou, keďže jeho obsah by mala poskytnúť ambiciózna dohoda.

Z toho dôvodu dohoda v Kodani otvorí cestu prijatiu okamžitých opatrení namiesto toho, aby sme čakali do roku 2013. V skutočnosti by sme mohli opatrenia podnietiť rýchlejšie takýmto druhom dohody, než by to bolo v inom prípade. Bude tiež zásadná v tom, aby sme dosiahli cieľ obmedziť nárast teploty na dva stupne.

EÚ bola hnacou silou hlavne pri rýchlom zabezpečení peňazí na opatrenia na prispôsobovanie sa zmenám klímy a opatrenia na zabránenie odlesňovaniu dažďových pralesov. Rýchle opatrenia sú nutné, aby sme dokázali trend krivky emisií na Zemi rýchlo obrátiť nadol.

To, čo bolo doteraz predložené, celkovo nestačí na cieľ obmedziť nárast na dva stupne. Najambicióznejšie ponuky na rokovacom stole sú tie, ktoré sme predložili my v EÚ, aby sme boli hnacou silou, ktorá podnieti ostatné strany zdvihnúť svoje ponuky. To sa aj stalo. Videli sme, že skutočnosť, že sme použili náš 30-percentný cieľ ako nástroj vplyvu, zatlačila aj na ostatné strany. Je potešujúce, že rozvinuté krajiny ako Nórsko a Japonsko zdvihli svoje ponuky, tak ako nedávno aj Rusko, a že rozvojové krajiny ako Južná Kórea, Brazília a Indonézia tiež nedávno predstavili ambiciózne plány. Budeme ďalej naliehať, aby sme napredovali. Našich 30 % by malo naďalej slúžiť ako nástroj vplyvu. Čakáme teraz najmä na USA a Čínu.

Všimli sme si, že prezident Obama povedal, že dohoda by nemala obsahovať iba určité prvky ani byť iba politickou deklaráciou. Súhlasil aj s tým, že by mala obsahovať všetky kľúčové prvky ako aj opatrenia, ktoré môžu byť prijaté okamžite. Dohoda v Kodani sa musí týkať všetkých emisií na svete. Bez ponuky od USA a Číny je zahrnutá len polovica z nich. Dovoľte mi, aby som to povedal veľmi jasne: dohoda môže úplne závisieť od toho, či USA a Čína prídu s dostatočne ambicióznymi ponukami.

EÚ bude naďalej naliehať, aby na rokovaniach boli predložené primerané opatrenia. Dva týždne pred záverečnými rokovaniami si zachováme svoje vedúce postavenie. Teším sa na pokračujúcu spoluprácu s Parlamentom najmä prostredníctvom skupiny COP15, ktorá bude priamo na mieste v Kodani. Teším sa na dialóg. Spoločnými silami budeme pracovať na tom, aby sme v Kodani dosiahli veľmi úspešnú, ambicióznu a úprimnú dohodu.

  Stavros Dimas, člen Komisie. – (EL) Vážený pán predseda, zásadný kodanský samit sa rýchlo blíži a zostáva nám málo času. Úplne súhlasím s ministrom Carlgrenom, že potrebujeme zvýšiť naše úsilie a intenzívne spolupracovať, aby sme zaistili, že nepremeškáme túto historickú príležitosť, ktorú pred sebou máme. Konkrétne ide o to, aby sme dosiahli v Kodani globálnu, celkovú, ambicióznu a vedecky podloženú dohodu o zmene klímy. Ako povedal pán Carlgren, potrebujeme sa v Kodani dohodnúť na celom obsahu, celej podstate dohody a na tom, že zákonné ustanovenia majú byť vypracované hneď potom. Tak, aby sme v najbližších pár mesiacoch, v prvých šiestich mesiacoch roku 2010, dosiahli právne záväznú dohodu, o ktorú sa Európa od začiatku snaží.

Chcel by som sa Európskemu parlamentu poďakovať za uznesenie o stratégii EÚ pre kodanskú konferenciu. Je to ambiciózne uznesenie, ktoré potvrdzuje dôležitosť, akú Európsky parlament pripisuje otázke zmeny klímy. Takisto sa úprimne spolieham na podporu poslancov Parlamentu v Kodani. Samozrejme by som rád zdôraznil dôležitosť našich kontaktov s parlamentmi tretích krajín, občianskou spoločnosťou a s podnikmi, aby sme všetkých oboznámili so stanoviskami Európskej únie, a tak presvedčili ostatné krajiny, aby prijali záväzné vyhlásenia o znížení emisií skleníkových plynov.

Schvaľujem predovšetkým výzvu Parlamentu na vytvorenie dohody, ktorá rešpektuje cieľ obmedziť nárast teploty na dva stupne Celzia. Konať musia rozvinuté aj rozvojové krajiny, aby sme dosiahli tento cieľ. Je dobré, že Parlament vo svojom uznesení zvolil riešenia založené na trhových mechanizmoch a podporuje prehodnotenie mechanizmu čistého rozvoja (CDM) v budúcej dohode. Pokiaľ ide o túto záležitosť, ako viete, Komisia má názor, že existujúce nástroje systému emisií oxidu uhličitého by sme mali rozšíriť zavedením sektorového kreditného mechanizmu.

Čo sa týka znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách v programe OSN REDD, Komisia vyvinie všetku snahu, aby podporila silné sociálne a environmentálne normy, ktoré berú do úvahy dosah na biodiverzitu a ekosystémy.

Čelíme však závažným problémom. V Kodani musíme mieriť vysoko, aby sme dosiahli dohodu založenú na vedeckých poznatkoch. Inými slovami, musíme ísť ďalej ako po 2 stupne Celzia. Musíme tiež zabezpečiť, aby každá krajina prijala potrebné záväzky v súlade s princípom spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti. Takisto očakávame, že Spojené štáty osem rokov po tom, čo odstúpili od Kjótskeho protokolu, prevezmú svoj diel zodpovednosti.

Nakoniec sa musíme venovať viacerým podrobným otázkam. Napríklad tomu, ako zabezpečiť, aby rozvojové krajiny prispeli v súlade so svojimi schopnosťami a princípom diferenciácie, o ktorom som hovoril predtým, a aby objem potrebného financovania bol predvídateľný a stabilný. Okrem toho musíme zabezpečiť, aby financovanie bolo pripravené na rýchle naštartovanie. Aby to, čo je potrebné urobiť hneď, mohlo byť realizované bez čakania na obdobie 2010 – 2013. To umožní prijať okamžité opatrenia a potrebné úpravy, hlavne vo veľmi citlivých oblastiach planéty, akými sú chudobné krajiny.

Teraz nastal čas, keď Európsku úniu vyzývajú, aby šla príkladom a potvrdila svoju pozíciu lídra. Na prípravných rozhovoroch v Kodani minulý týždeň sme mali zásadnú výmenu názorov s viacerými našimi medzinárodnými partnermi. Ako povedal pán Carlgren, niektoré krajiny, ako napríklad Brazília a Južná Kórea, oznámili, že prijmú opatrenia. Do začiatku samitu sa očakávajú podobné vyhlásenia od ostatných krajín, napríklad od Číny a Indie. Dnes ráno sa objavili v médiách správy, že Spojené štáty predložia návrh na znižovanie emisií, a dúfam, že aj na financovanie.

Mali sme tiež zaujímavú výmenu názorov na otázku transparentnosti a presnejšie takzvaného „MRV“ – systémov monitorovania, ohlasovania a overovania. Stále je mimoriadne dôležité, aby sme zabezpečili viac záväzkov ku konkrétnym opatreniam a činom, ktoré budú smerovať k hospodárstvu založenému na nižších emisiách oxidu uhličitého. Rozvojové krajiny musia ako skupina a v závislosti od svojich schopností znížiť emisie o 15 až 30 percent v porovnaní s bežnou úrovňou.

Pokiaľ ide o opatrenia zo strany rozvinutých krajín, pokrok je, bohužiaľ, nedostatočný. Španielsko, Austrália a Nórsko zlepšili svoje záväzky. Ostatné krajiny však nevyzerajú pripravené ich nasledovať. Teraz je už jasné aj to, že Spojené štáty, bohužiaľ, nebudú schopné prijať interné právne predpisy do konca tohto roka. To, samozrejme, neznamená, že nebudú v Kodani schopné prijať konkrétne kvantitatívne ciele. Ako som povedal predtým, podľa našich informácií sa stane presne toto. Obávam sa však, že to bude s podmienkou, že interné právne predpisy prejdú, čo sa neočakáva pred koncom tohto roka. Z toho dôvodu budú záväzky podmienečné. Pozitívny krok zo strany Spojených štátov ovplyvní stanovisko ostatných krajín a navyše pomôže výsledku kodanského samitu.

Je už jasné, že opatrenia rozvinutých krajín samy osebe nebudú stačiť. Bez ohľadu na to, čo sa ešte stane, rozvojové krajiny budú musieť prispieť, a to s dôrazom na rozvoj hospodárstva s nízkym objemom emisií oxidu uhličitého. Ako som už povedal, rozvojové krajiny budú potrebovať znížiť emisie o 15 až 30 % v porovnaní s bežnou úrovňou.

Naším základným cieľom v Kodani ešte stále je dosiahnuť právne záväznú dohodu. Napriek tomu, že rokovania doteraz nenapredovali tak rýchlo, ako by sme si boli želali, a zostáva len málo času, nesmieme sa tohto cieľa vzdať. Chceme tiež, aby táto dohoda bola globálna, týkala sa všetkých prvkov z akčného plánu z Bali, zahŕňala pokrok, ktorý sa doteraz spravil, a obsahovala kvantitatívne činitele na znižovanie emisií a financovanie.

Čo sa týka štruktúry dohody, bude musieť obsiahnuť všetky prvky, ktoré súvisia s prispôsobovaním sa zmenám, znižovaním emisií a rýchlym naštartovaním financovania. V Kodani sa potrebujeme dohodnúť aj na postupoch a časovom rozvrhu dokončenia rokovaní tak, aby sme mohli dosiahnuť právne záväznú dohodu čo najskôr, v prvých mesiacoch roku 2010. Pani kancelárka Merkelová spomínala prvú polovicu roku 2010.

Závažná a globálna dohoda dodá značný politický impulz rokovaciemu procesu a umožní dokončiť právne postupy v prijateľnom čase po skončení samitu v Kodani. V tomto rámci je rozhodujúcim faktorom financovanie. Kodaň zlyhá, pokiaľ nedokážeme zmobilizovať investície a potrebné finančné prostriedky.

Na záver by som chcel znovu upozorniť na rozhodujúcu úlohu, ktorú Európsky parlament zohráva pri presadzovaní ambicióznej politiky v oblasti klímy. V Európskej únii a vo svete bol v popredí a pomohol dodať odvahu našim strategickým medzinárodným partnerom. Táto úzka spolupráca bude pokračovať aj v čase blížiacej sa Kodane a musím povedať, že som nadšený, že Parlament bude reprezentovať početná delegácia.

  Predseda. – Ďakujem vám, pán komisár, za veľmi zaujímavý prejav, v ktorom ste hovorili o dôležitých problémoch, ktorým pred samitom v Kodani čelíme. Hovorili ste o niečo dlhšie, ako sme čakali, takže očakávam, že budeme mať od vás kratšie poznámky na konci rozpravy. Bolo to také zaujímavé, že to nebolo možné zastaviť.

  Corien Wortmann-Kool, v mene skupiny PPE. – (NL) Čas beží. Stojíme pred dôležitou úlohou zabezpečiť, aby sme v Kodani uzavreli ambicióznu dohodu týkajúcu sa zmeny klímy, a ako sa blíži december, stretávame sa s prekážkami. Prezident Obama ešte nie je pripravený splniť svoj predvolebný sľub. Napriek tomu sú tu aj známky nádeje, akými sú napríklad ambície novej japonskej vlády.

Rada by som pochválila úsilie švédskeho predsedníctva a Európskej komisie, hlavne pána komisára Dimasa. Sme vašimi spojencami. Rada by som pochválila aj vaše úsilie docieliť, aby európski lídri hovorili jedným hlasom. V týchto zásadných rokovaniach je totiž dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby Európa hovorila jedným hlasom.

V mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) môžem povedať, že spolu s vami veríme, že sa nám podarí dosiahnuť ambicióznu dohodu, ktorá bude viesť k záväzným cieľom znižovania emisií nielen pre Európsku úniu, Spojené štáty a Japonsko, ale aj pre krajiny ako Čína, Brazília a India. Dôležité je, že máme rovnaké ambície, ak máme efektívne bojovať proti zmene klímy a zároveň vytvoriť rovnaké podmienky na globálnej úrovni.

Vážený pán predseda, je zásadné, aby sme v Kodani dosiahli dohodu o finančnom balíku na pomoc pre financovanie projektov v oblasti klímy v rozvojových krajinách. Európa musí prebrať svoj diel tejto zodpovednosti. Jednako však súhlasím s vaším názorom, že je veľmi dôležité, aby sme toto financovanie rýchlo naštartovali, keďže projekty sú pripravené, čakajú a môžu sa začať okamžite. Predstavovalo by to konkrétny a viditeľný výsledok kodanského samitu, povzbudzujúce znamenie. Zároveň je nevyhnutné uzatvoriť dohody, ktorými sa zabezpečí, že tieto finančné prostriedky sa stanú aktívnym a efektívnym príspevkom k zmierneniu zmeny klímy, a tiež dohody o prenose technológií a ochrane práv duševného vlastníctva.

Iba spoločne môžeme mobilizovať vedomosti a schopnosti, ktoré sú potrebné, aby sme zabránili zmene klímy a nenapraviteľnej škode na ekosystémoch. Dohoda o klíme má potenciál významne to podporiť. Rovnako má potenciál podporiť nás v Európe, aby sme zabezpečili, že naše sociálne orientované trhové hospodárstvo sa bude čoraz viac približovať k trvalo udržateľnému sociálne orientovanému trhovému hospodárstvu.

  Jo Leinen, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, v posledných rokoch bol Európsky parlament hnacou silou v diskusii o ochrane klímy. Získali sme aj veľkú časť balíka EÚ na ochranu klímy. Uznesenie, ktoré dnes predkladáme, má všetky prvky potrebné pre ambicióznu dohodu v Kodani. To, čo navrhujeme, je však aj realistické. Je to ambiciózne a zároveň realistické a dúfame, že Rada a Komisia sa k nám pridajú, aby sme spoločnými silami vytvorili jeden orgán pre lobovanie na konferencii a presvedčili iných partnerov, aby sa k nám pridali.

EÚ sa stala lídrom v týchto otázkach a chceme, aby to tak zostalo aj v Kodani. Z toho dôvodu musíme stáť za svojou ponukou znížiť emisie CO2 o 30 % do roku 2020. Veda nám hovorí, že potrebujeme byť v hornej časti rozmedzia medzi 25 % a 40 %. 30 % by preto aj tak nebolo dosť. Vieme to a tento cieľ navrhujeme preto, aby zvýšil ambície ostatných krajín.

Vieme, že globálna ochrana klímy nie je možná bez financovania. Na rozdiel od Rady Parlament stanovil v tejto oblasti konkrétne čísla. Globálny rámec je okolo 100 miliárd EUR a Európa by mala na seba vziať asi tretinu z tejto sumy. Takže prečo nepovieme, že v roku 2020 poskytneme 30 miliárd EUR? Parlament sa k tomu zaviazal a dúfam, že Rada a Komisia budú o dva týždne rovnako konkrétne.

Pani Wortmannová-Koolová už spomenula naštartovanie. Potrebujeme 5 až 7 miliárd EUR hneď teraz. Keď sa pozriem, koľko peňazí sme uvoľnili na bankovú krízu, suma, ktorú potrebujeme na prekonanie krízy klímy, predstavuje naozaj len omrvinky. A v tomto prípade nedostaneme žiadnu druhú šancu. Keď raz klímu zničíme, zostane zničená navždy a nebudeme to vedieť napraviť. Z tohto dôvodu si skutočne zaslúži veľké úsilie nás všetkých.

Všimol som si tiež, že niektoré krajiny napredujú, ale iné nie. Nesmie sa stať, že najväčší znečisťovatelia klímy Čína a Spojené štáty budú hrať ping-pong obrov, kde bude každý obviňovať toho druhého, kým sám bude prešľapovať na mieste. To je nezodpovedné a verím, že najmä USA sa predvedú v Kodani ako lídri s konkrétnymi informáciami o znižovaní vlastných emisií plynov, ktoré spôsobujú zmeny klímy, ako aj o podiele financovania.

Bez týchto dvoch krajín a Indie nevznikne žiadna dohoda. Znovu zdôrazňujeme lesnícku politiku. Odlesňovanie je zásadným faktorom, ako aj letecká a námorná doprava. Ak sú v systéme obchodovania s emisiami zahrnuté železnice, nerozumiem, prečo by letecká a námorná doprava mali mať takéto zvláštne výsady.

Parlament bude konečne prvýkrát reprezentovaný v pavilóne EÚ. To je nový začiatok a dúfam, že budeme schopní zúčastniť sa stretnutia Rady a Komisie, keďže podľa Lisabonskej zmluvy máme pri kodanskej dohode spoločnú zákonodarnú moc.

  Corinne Lepage, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, 26. septembra 2009 sa zorganizovalo 44 grémií občanov v 38 krajinách, ktoré predstavovali rôzne štádiá vývoja.

91 % občanov vo svete, z toho 93 % Európanov, vyjadrilo názor, že naliehavo potrebujeme dosiahnuť v Kodani dohodu. 89 % vyjadrilo názor, že potrebujeme emisie skleníkových plynov v rozvinutých krajinách znížiť o viac ako 25 %. A to isté si myslí 92 % Európanov.

My ako poslanci Európskeho parlamentu zastupujúci národy Európy máme povinnosť použiť svoj vplyv v prospech žiadosti našich spoluobčanov. Predovšetkým však prevziať zodpovednosť, ktorú máme, aby sme mohli splniť cieľ Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) 25 – 40 % zníženia emisií do roku 2020.

Ako práve povedal pán Leinen, aby sme to dosiahli, musí byť dodržaný cieľ zníženia o 30 %, a to, samozrejme, s potrebnými finančnými prostriedkami, ktoré sa na rok 2020 odhadujú na 100 miliárd EUR. Na dosiahnutie tohto cieľa bude pravdepodobne nutné zaviesť daň na finančné transakcie, ako aj začať prenos ekologických technológií na juh.

Európa ako vedúci predstaviteľ v tejto pre budúcnosť zásadnej otázke musí docieliť dohodu, ale nie dohodu za každú cenu. Inými slovami, nie takú dohodu, ktorá nebude obsahovať naše ciele, ktorá nebude mať žiadne finančné prostriedky, riadiace prvky alebo obmedzenia. Bolo by lepšie nemať vôbec nič, než mať neurčitý záväzok, ktorý túto záležitosť znovu odloží na neurčito s tým, že sa bude ľuďom predstierať, že sa o nej rokovalo.

Našou zodpovednosťou je nielen niesť spoločnú zodpovednosť za klimatický dlh, ale aj urobiť všetko pre to, aby sme ľudí presvedčili o jedinom rozumnom riešení. Mali by sme tiež byť neúnavnými ochrancami spravodlivého a účelného spoločného úsilia.

Z tohto hľadiska dodržanie 30 % cieľa znamená, že všetkým krajinám, ktoré navrhli spodné a horné hranice znižovania emisií, poskytneme spôsob, ako mieriť na horné hranice a nezostať na spodných.

Každý sa zodpovie medzinárodnej verejnosti a budúcim generáciám za postoj, ktorý zaujme v Kodani. Postoj nás Európanov musí byť jasný, jednoznačný a mimoriadne pevný.

  Satu Hassi, v mene skupiny Verts/ALE. – (FI) Vážený pán predseda, dámy a páni, pán minister, stretnutie v Kodani bude najdôležitejšou konferenciou v histórii ľudstva. Ide o budúcnosť celej ľudskej rasy. Na dôležitosť tohto stretnutia poukazuje aj skutočnosť, že mediálne hry už pred jeho začiatkom stihli očierniť povesť výskumníkov v oblasti klímy.

Nesmieme však strácať čas: svetové emisie sa musia znížiť v nasledujúcich 10 rokoch. Ministri a premiéri, ktorí sa zhromaždia v Kodani, musia vziať svoju zodpovednosť vážne a prijať rozhodnutia, ktoré zabezpečia, že teplota Zeme sa nezvýši o viac než dva stupne. Rozhodnutie musí zahŕňať všetky hlavné otázky, musí byť záväzné a obsahovať záväzný časový rozvrh na prípravu konečnej medzinárodnej dohody.

Potešilo ma, že minister Carlgren tiež hovoril o záväznom rozhodnutí a záväznej medzinárodnej dohode. Dohoda musí obsahovať dlhodobé ciele na znižovanie emisií, aj keď ešte dôležitejšie je dohodnúť sa na obmedzení emisií do roku 2020. Znižovanie emisií v rozvinutých krajinách musí byť bližšie k hranici 40 % ako 25 %.

Je mimoriadne dôležité, aby EÚ bola naďalej lídrom tak, ako predtým. Najlepší spôsob, akým sa môžeme ukázať ako lídri, je ten, že sa teraz zaviažeme k zníženiu emisií o 30 % do roku 2020 a dáme jasnú ponuku na financovanie pre rozvojové krajiny. Ako povedal Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, podiel EÚ na financovaní by mal byť asi 30 miliárd EUR ročne do roku 2020. Okrem toho, ako povedal minister Carlgren, recesia zlacnila znižovanie emisií. Musíme využiť túto príležitosť a mieriť vyššie.

Chcem pripomenúť tým, ktorí radi spochybňujú celý pojem ochrany klímy, že planéta nebude čakať. Nemôžete planéte povedať: „Mohla by si nám, prosím, dať ešte rok alebo dva, sme v recesii“, alebo „Váhame pre tých, čo sú v otázkach klímy skeptickí“. Zmena klímy postupuje podľa pravidiel fyziky a chémie a my prevezmeme zodpovednosť za naše rozhodnutia, aj za to, ak neurobíme nič.

(potlesk)

  Miroslav Ouzký, v mene skupiny ECR. – (CS) Vážený pán minister a úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, súhlasím s väčšinou predchádzajúcich rečníkov, že kodanský samit je pravdepodobne najdôležitejším samitom celého roka pre Európsku úniu a zároveň pre celý svet. Rád by som poďakoval pánovi komisárovi, že je medzi politikmi, ktorí zdôrazňujú význam Európskeho parlamentu pre pripravovaný samit a všeobecne pre politiku v oblasti klímy a problematiku zmeny klímy. Taktiež by som mu rád poďakoval za to, že zdôraznil dôležitosť financovania. Viete, v Česku často hovoríme, a v češtine to znie dosť ironicky, že peniaze sú vždy až na prvom mieste. V tomto prípade to platí dvojnásobne. Rád by som tiež zdôraznil, že ak EÚ nedokáže vystúpiť ako jeden orgán so silným a jasným mandátom a nedokáže dosiahnuť jasnú dohodu o financovaní, nesmierne to oslabí jej pozíciu vo svete.

Niekoľkí predchádzajúci rečníci tu zdôraznili, že ako EÚ sme lídrami v tejto oblasti, a mali by sme nimi zostať. Rád by som zopakoval, že by som veľmi chcel vidieť na samite niekoho ešte ambicióznejšieho, niekoho, kto by šiel ďalej než my, mal lepšie právne predpisy a bol ochotný dať na túto problematiku viac finančných prostriedkov. Vôbec by mi neprekážalo, keby sme stratili našu pozíciu jednotky, pretože verím, že nastal čas, aby sa spoločné bremeno prijalo na naozaj globálnej úrovni. Myslím si, že bez globálnej dohody všetky naše snahy vyjdú nazmar. Nie je dôvod, aby sme stále pripomínali dôležitosť takých štátov, akými sú USA, India či Čína. Obávam sa, že prezident Obama nedokáže splniť všetky svoje predvolebné sľuby, a to je poľutovaniahodné.

Rád by som v krátkosti spomenul aj otázku, o ktorej často hovorím, a to odlesňovanie a vodné hospodárstvo vo svete, ktoré máme vždy tendenciu podceňovať. Vo všetkých našich vyhláseniach žiadame dohody o zastavení ťažby v dažďových pralesoch so štátmi, akými sú Brazília, India a ďalšie. Napriek tomu hovorím, že nestačí iba súhlasiť a vydávať vyhlásenia. V minulosti sme zistili, že príslušné vlády často nemajú alebo nevykonávajú dohľad nad týmito činnosťami. Preto by som rád na tomto mieste vyhlásil, že nestačí súhlasiť. Musíme navrhnúť kontrolné mechanizmy, musíme mať prehľad o reálnej politike a súhlasím, že nesmieme prijímať zmluvu za každú cenu.

  Bairbre de Brún, v mene skupiny GUE/NGL. – (GA) Vážený pán predseda, úplne súhlasím s tým, že v Kodani musíme naliehať na právne záväznú dohodu. Dohoda musí byť dostatočne silná, aby bojovala proti zmene klímy, a zároveň musí byť vyvážená a spravodlivá, pokiaľ ide o rozvojové krajiny.

Priemyselne rozvinuté krajiny musia prisľúbiť zníženie emisií minimálne o 40 % do roku 2020 a zníženie medzi 80 % a 95 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

Do roku 2020 sa musí EÚ okrem zahraničnej rozvojovej pomoci zaviazať aj k 30 miliardám EUR ročne na financovanie v oblasti klímy pre rozvojové krajiny.

Bohužiaľ, v Európe sú ľudia, ktorí veľmi radi používajú zdráhanie ostatných krajín prijať potrebné kroky ako výhovorku pre EÚ, aby nemusela dodržať svoje záväzky. Tento prístup je mimoriadne krátkozraký.

Bez ohľadu na výsledky rokovaní v Kodani, EÚ musí pokračovať, stanoviť si a realizovať účinné ciele na znižovanie emisií. Taktiež musí vyvinúť nové čisté technológie a zaviazať sa k spravodlivosti v oblasti klímy tak, aby rozvojové krajiny neboli prinútené žať to, čo rozvinuté krajiny zasiali.

  Anna Rosbach, v mene skupiny EFD. – (DA) Vážený pán predseda, Rada a Komisia, o mesiac tu máme Vianoce. Mám jedno veľké vianočné želanie: keď táto konferencia o zmene klímy skončí a všetci zúčastnení prestanú vystupovať ako správcovia a technici, ktorí hovoria iba o podrobnostiach a kvótach, mohli by sme konečne mať politickú diskusiu o tom, čo reálne a prakticky dokážeme spraviť na zlepšenie podmienok pre našu planétu a jej obyvateľov. Ak otvoríme oči, uvidíme až priveľmi jasne, že USA, Rusko, Čína a mnohé iné krajiny sveta nemajú zmenu klímy v programe. Namiesto toho vydávajú iba príjemne znejúce vyhlásenia o svojich zámeroch a dávajú prázdne sľuby.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, stále pretrvávajúca hospodárska a štrukturálna kríza ukázala, ako rýchlo dokáže medzinárodné spoločenstvo sprístupniť veľké sumy peňazí, aby zmiernilo kritickú situáciu, hoci spôsob, akým to robí, je niekedy sporný. Kríza tiež ukazuje, že aj najrozmanitejšie štáty dokážu spolupracovať, keď sú v stávke väčšie, nadradené ciele.

Rovnako ako pri štrukturálnej kríze, za dramatické dôsledky zmeny klímy môže z veľkej časti človek. Napriek tomu musí byť cieľom, a hovorím o cieli pre ľudstvo, aby sme využívali Zem a jej zdroje udržateľne a rozumne. Musíme zachovať diverzitu biosféry pre budúce generácie. Ak sa nám podarí vytvoriť rámec na európskej úrovni, ktorý by podporoval vedu, inovácie a moderné technológie ohľaduplné k životnému prostrediu – zelené technológie a obnoviteľné zdroje energie, my Európania môžeme dosiahnuť dva ciele. Po prvé, všetci pozitívne prispejeme k znižovaniu emisií CO2 škodlivých pre klímu, ak umožníme ukončiť našu hlavnú závislosť od fosílnych palív. Po druhé, ak zvýšime podporu pre vedu a technológie ohľaduplné k životnému prostrediu, bude to znamenať, že Európa zostane dlhodobo centrom inovácie. Iba týmto spôsobom vytvoríme v Európe nové pracovné miesta v dlhodobej perspektíve.

  Andreas Carlgren, úradujúci predseda Rady. – (SV) Vážený pán predseda, musím povedať, že skutočne oceňujem širokú podporu, ktorú získal prístup EÚ takmer od všetkých v Parlamente. Má to, malo to a bude to mať veľký význam pre silu EÚ v Kodani a tiež pre veľmi dôležitú prácu v oblasti klímy, ktorú budeme musieť vykonať potom.

Rád by som tiež povedal pánovi Dimasovi, že veľmi oceňujem to, čo dnes povedal. Komisia zohrala významnú úlohu ako oporný stĺp politiky EÚ v oblasti klímy a predovšetkým pán Dimas zohral rozhodujúcu úlohu pri prijatí stanoviska, ktoré Komisia prijala. Boli obdobia, keď to nie všetky členské štáty podporovali tak veľmi ako dnes a pán komisár v zásadných situáciách vždy stál veľmi pevne za svojím názorom. Veľmi si to cením a chcel som to vyzdvihnúť tu v Parlamente.

Rád by som povedal pánovi Leinenovi ako lídrovi Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, ale aj ako predsedovi výboru, s ktorým sa veľmi teším na spoluprácu s Parlamentom v Kodani. Som si istý, že Parlament môže aj tam zohrať veľmi dôležitú úlohu pri oslovovaní predstaviteľov ostatných krajín.

Rád by som povedal každému, kto v tejto rozprave hovoril o otázke financovania – pán Leinen, pani Hassiová, pani de Brúnová a ďalší –, že konkrétne čísla sú, samozrejme, tiež dôležité. To je dôvod, prečo je EÚ skupinou rozvinutých krajín, ktoré doteraz predstavili najambicióznejšie aj najkonkrétnejšie čísla. Dovoľte mi taktiež povedať, že pokiaľ ide o rýchle opatrenia – opatrenia na zastavenie odlesňovania dažďových pralesov a opatrenia na vyberanie peňazí z leteckej a námornej dopravy, ktoré sú škodlivé pre klímu, aby sa použili na dôležité opatrenia hlavne v najchudobnejších krajinách EÚ – tieto opatrenia musia priniesť výsledky hneď teraz.

Niekto sa pýtal na praktickú stránku. EÚ v tejto oblasti už ukázala cestu. V skutočnosti sme už na polceste k cieľu zníženia emisií o 20 % do roku 2020. Dosiahli sme tretinu toho, čo potrebujeme, aby sme dosiahli cieľ 30 %. To je dôvod, prečo v cieľovej rovinke naliehame na ostatné strany, aby zdvihli svoje ponuky, a zároveň hovoríme, „pozrite sa na nás, ukázali sme praktický spôsob, ako skutočne znížiť emisie“.

Niektorí ľudia hovoria, „choďte o 10 % ďalej“. Veľmi rád by som to urobil, ale na to je potrebná globálna dohoda. Inak by dodatočných 10 % od EÚ zmizlo za dva roky vo zvýšených emisiách v Číne a klímu by sme aj tak nezachránili. Preto je globálna dohoda taká dôležitá a preto je úloha Parlamentu taká zásadná. Toto je totiž dôležitý politický základ, na ktorom treba ďalej stavať.

  Stavros Dimas, člen Komisie. – Vážený pán predseda, po tom, čo ste povedali, som neočakával, že mi dáte priestor, ale využijem túto príležitosť, aby som povedal pár slov o hlavnom argumente, ktorý bol prednesený s cieľom zníženia emisií o 30 %.

Samozrejme súhlasím s pánom Ouzkým, že potrebujeme globálnu dohodu, čo znamená, že všetky krajiny sveta sa zúčastnia na komplexnej dohode a všetky odvetvia hospodárstva sa zúčastnia na znižovaní emisií. A, samozrejme, musí to byť založené na vedeckých poznatkoch.

Aby sme dosiahli takúto globálnu dohodu, aby sme presvedčili ostatné krajiny, nech sa pohnú vpred, musíme na ne naďalej naliehať vlastným príkladom, príkladom, ktorý má morálny význam. To, že Európa je morálnym lídrom, je dôležité, ale zároveň to funguje aj ako príklad. Ukazujeme tak, že zelený obchod je veľmi dôležitý pre našu konkurencieschopnosť. Vo včerajších Financial Times sa objavili správy o tom, ako európske podniky vrátane veľmi dôležitých obchodných spoločností v Európskej únii získavajú tým, že sa stávajú zelenými, a v správach sa vlastne predpovedá, že do roku 2020 podniky so zeleným obchodom predbehnú všetky ostatné. Takže máme tieto dva spôsoby, ako donútiť ostatné krajiny, aby prišli s ambicióznymi záväzkami a súhlasili s nimi v právne záväznej dohode.

Čo sa týka zníženia o 30 %, musím ešte niečo dodať. Po prvé, je to v súlade s tým, čo nám veda káže spraviť, takže by z našej strany bolo úprimné, keby sme súhlasili s tým, čo nám káže veda. Po druhé, je to dnes lacnejšie, oveľa lacnejšie než vtedy, keď sme diskutovali o balíku opatrení v oblasti klímy a energetiky: dosiahnuť tento cieľ je teraz lacnejšie asi o 30 – 40 %.

Po tretie, neposkytne nám to, ako povedal predtým Andreas Carlgren, len nástroj na to, aby sme presvedčili ostatných, ale aj, a to je najdôležitejšie, náš príklad bude pôsobiť ako tlak. Svetová verejná mienka ocení to, čo robí Európska únia. Bude to, ako som tu počul od jednej kolegyne, aj veľmi dôležité pre naše technológie. Samozrejme, pretože to ponúkne lepšiu cenu za uhlík, ktorý sa v súčasnosti predáva veľmi lacno, takže to bude dôležitý stimul pre ekologickú inováciu a pre rozvoj a využívanie nových technológií.

Ďalším veľmi dôležitým hľadiskom je to, že Európska únia je vo zvýhodnenej pozícii, pretože už máme právne predpisy, ktoré ste schválili. Tie ponúkajú Európskej únii a členským štátom spôsoby a opatrenia, ako docieliť vyšší cieľ iba prostredníctvom skvalitnenia niektorých horných hraničných hodnôt, ktoré sú v našich právnych predpisoch.

  Karl-Heinz Florenz (PPE). – (DE) Vážený pán predseda, na úvod by som sa rád vyjadril k tomu, čo povedal pán komisár Dimas. Je samozrejmé, že potrebujeme záväznú dohodu o celej problematike ochrany klímy, ale aj v Európe pre náš európsky priemysel. Samozrejme, nemáme len zelené odvetvia priemyslu. Máme aj iné odvetvia priemyslu a musíme rozmýšľať aj o konkurencieschopnosti týchto odvetví za hranicami Európy.

Priemysel potrebuje istotu pre plánovanie a v tomto ohľade Európa veľmi pokročila. To bol správny prístup a mal v tom čase moju jednoznačnú podporu. No teraz musíme zabezpečiť, aby pozitívny výsledok z minulého roka bol prevedený aj vyššie na úroveň Kodane. Potrebujeme ukázať, čo si myslíme o globálnom uhlíkovom rozpočte. To už síce bolo povedané, ale teraz potrebujeme naozaj rozšíriť túto správu do ostatných štátov a na ostatné kontinenty. Keď to spravíme – a nebude to ľahké –, musíme ďalej rozvíjať systém obchodovania s emisiami. Ak to zostane čisto európskym príbehom, čas nám začne dochádzať. Z tohto dôvodu môžem len poprosiť pána komisára a úradujúceho predsedu Rady, aby s ozajstným odhodlaním naďalej presadzovali šírenie tejto správy.

Identifikovali sme aj druhý problém, ktorý už bol dnes spomenutý, a to otázku odlesňovania. Na Borneu, pán Leinen, je každý rok vypálené územie dvakrát také veľké ako Sársko. To je katastrofa. Do ovzdušia je takto vypustených 8 % celosvetových emisií CO2. Môžeme akokoľvek útočiť na náš priemysel, no ten by toľko nedokázal vypustiť. Ani by som nechcel, aby to dokázal. Preto potrebujeme vyvinúť úplne iný prístup.

Som úplne užasnutý z financovania – sú to preteky čísel. Pre mňa je dôležité, aby sme studňu, z ktorej vyťahujeme peniaze, nepovažovali za bezodnú, a nie som si istý, že toto je ten prípad. Pán komisár, môžete ma, prosím, v tomto smere upokojiť? Musíme zahrnúť rozvojové krajiny s prispôsobenými číselnými údajmi a cieľmi. To je moja výzva. Európa to myslela vážne a tá vážnosť – chcem upozorniť, že vrátane tej na strane Komisie a Rady – je našou silou. Na tejto sile by sme mali naďalej stavať.

  Dan Jørgensen (S&D). – (DA) Vážený pán predseda, pred niekoľkými týždňami som bol v Grónsku. Navštívil som tam malé mesto, ktoré sa volá Ilulissat, a kúsok na sever od Ilulissatu je ľadovec. Tento ľadovec sa teraz roztápa a pohybuje sa rýchlosťou dva metre za hodinu. Dva metre za hodinu! Môžete to vidieť voľným okom. Počujete to, pretože keď odpadne riadny kus ľadu, znie to ako tresk hromu. Voda z tohto roztápajúceho sa ľadovca sa každý deň rovná ročnej spotrebe celého mesta veľkého ako New York. Za deň! To je ukazovateľom toho, akým naliehavým problémom sa zaoberáme. A to ešte pred tým, než nás účinky zmeny klímy skutočne zasiahnu.

Preto cítim povinnosť povedať pani Rosbachovej a ostatným, ktorí dnes povedali, že „musíme uvažovať rozumne“, že „sa musíme sústrediť na to, čo je politicky možné“, že „musíme preskúmať kompromisy, ktoré sa dajú dosiahnuť“: existujú veci, pri ktorých nemožno urobiť kompromis. Existujú ciele, pri ktorých nemôžeme urobiť kompromis, a jedným z nich je cieľ obmedziť nárast teploty na 2 °C, ktorý EÚ podporuje. Preto ma veľmi tešia znamenia, ktoré dnes, pán minister Carlgren a pán komisár Dimas, vysielate. Nemôžeme ustúpiť od cieľa obmedziť nárast teploty na 2 °C. To znamená, že všetky rozvinuté krajiny na svete musia pristúpiť k znižovaniu emisií v rozmedzí medzi 25 % a 40 %. Znamená to aj to, že na USA musí byť vyvinutý veľký tlak, aby podporili tento cieľ. Rád by som videl vo vašich vyhláseniach náznaky, aké znižovanie emisií musí USA dodržať z čisto praktického hľadiska. Myslím si, že to je niečo, čo vo verejnej diskusii chýba.

My v EÚ sa okrem toho, že musíme dosiahnuť dostatočne ambiciózny cieľ znižovania emisií, sústreďujeme aj na plán financovania. Bohaté krajiny sveta musia pomôcť zaplatiť za prenesenie rastu do najchudobnejších krajín. Nemali by sme od nich žiadať, aby zostali chudobné, ale skôr, aby pokračovali vo svojom raste. Tento rast musí byť zelený, no založený na zmene technológií, a musí byť trvalo udržateľný. Aj keď EÚ bola lídrom v mnohých oblastiach, v ktorých išlo o financovanie, v súčasnosti, bohužiaľ, ešte stále nie sme pripravení predložiť na prerokovanie potrebné číselné údaje. Viem, že to nie je chyba týchto dvoch pánov. Bohužiaľ, nebolo možné získať podporu predsedov vlád v Európe. Aj tak však veľmi dúfam, že dokážeme túto podporu získať pred samitom v Kodani. Je to naliehavá záležitosť.

Nakoniec by som rád povedal, že je veľmi dôležité, že my v Európe sme lídrami v obhajovaní názoru, že toto neznamená, že naša životná úroveň sa nutne zníži, či už v bohatých, alebo chudobných krajinách. Nepovedie to k tomu, že sa naše podniky stanú nekonkurencieschopnými. Naopak, naše požiadavky ich urobia inovatívnejšími, čím sa zvýši ich konkurencieschopnosť vo svete. Ak si prečítate noviny alebo pozriete televíziu, alebo budete sledovať aspoň nejaké svetové médiá, zistíte, že pesimizmus je heslom dňa. Nájde sa mnoho ľudí, ktorí sa už rozhodli, že samit v Kodani bude fiaskom. Preto je ešte dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby bola Európa lídrom, aby EÚ stála pri kormidle. Rád by som vám preto zaželal na rokovaniach v Kodani veľa šťastia.

  Chris Davies (ALDE). – Vážený pán predseda, ak sa dnes pozriete z okna, uvidíte v Štrasburgu dosť škaredý deň, ktorý sa ničím nelíši od bežných dní. Ani potopy, ktoré ničia časti môjho regiónu v mestách Cockermouth a Workington, kde sme mali historicky najväčšie zrážky, nie sú ničím neobvyklé. Nedajú sa prisúdiť konkrétne zmene klímy, hoci sú v súlade s vedeckými poznatkami.

Je ťažké považovať politické rozhodnutia za nevyhnutné, keď existujú pochybnosti, či vôbec prebieha zmena klímy. Musíme sa zastaviť a uznať, že počas jedného ľudského života sa počet ľudí zvýšil štvornásobne a množstvo fosílnych palív, ktoré používame, a spotreba energie veľmi narástli. Keďže si naša atmosféra zachovala tú istú hrúbku, musíme si možno klásť aj otázku, či by zmena klímy nemala prebiehať rýchlejšie, než prebieha.

Myslím, že je potrebné uznať, že zmena klímy nie je náboženstvom. Nie je to viera. Musíme vziať do úvahy argumenty skeptikov a musíme proti nim namietať. Musíme zaručiť, aby sa naše vedecké poznatky dostali do popredia. Želám si len to, aby sa niektorí skeptici tak nevyžívali v podávaní návrhov na oddialenie opatrení, návrhov, ktoré môžu stáť život milióny ľudí.

Objavilo sa znižovanie významu ambícií samitu v Kodani, ale ak by ste včera boli počuli ministra Carlgrena vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, neboli by ste počuli žiadne také znižovanie významu. Ambície nemohli byť posilnené viac. Máme 65 vedúcich predstaviteľov štátov, ktorí sa zúčastnia. Potrebujeme tam aj lídrov Spojených štátov a Číny, ale máme príležitosť urobiť významné politické rozhodnutia ešte tu.

Vítam skutočnosť, že Európska únia sa predviedla ako líder. Sme tým nadšení. Otázka znie, stačí to? Situácia je premenlivá. Máme štyri týždne a rokovania majú vlastný spád. Dávame vám dosť veľký priestor na manévrovanie? Pán komisár naznačil, že sa potrebujeme pohnúť z 20 % na 30 %. Je to posun v našej pozícii pre rokovanie? Posilňujeme ju? Hovoríme tým, že sme pripravení urobiť toto gesto ešte skôr, než budeme mať záverečnú dohodu? Skôr než skončí táto rozprava, môžeme sa dozvedieť od Rady a Komisie viac o tom, aký priestor máme na zvýšenie našich požiadaviek?

  Bas Eickhout (Verts/ALE). – (NL) Teraz už zostávajú len dva týždne do začiatku konferencie v Kodani, ktorá je zásadnou príležitosťou na dosiahnutie ambicióznej dohody v oblasti klímy.

Európska únia správne tvrdí, že je nevyhnutné uzavrieť v Kodani dohodu, naša klíma neznesie odklad. Vedecké poznatky hovoria jasne. Bohaté krajiny musia znížiť svoje emisie o 40 %, aby sme dokázali dosiahnuť cieľ obmedziť nárast teploty na dva stupne, o ktorom Európska únia hovorí už roky, že ho chce dosiahnuť. Preto Európska únia musí pritvrdiť vlastné ciele, ak chce dosiahnuť cieľ obmedziť nárast teploty na dva stupne. To je nevyhnutné pre našu klímu.

Európska únia však má kľúč aj k tomu, aby sa pridali Spojené štáty. Pokiaľ štáty EÚ jasne nepovedia, koľko peňazí sa chystajú dať rozvojovým krajinám, Spojené štáty sa budú mať na čo vyhovoriť. Preto, prosím, teraz predstavme našu jasnú ponuku 30 miliárd EUR pre rozvojové krajiny a potom bude na Spojených štátoch, aby prišli s vlastným cieľom znižovania emisií. Kodaň môže byť úspešná, Kodaň musí byť úspešná a Európska únia má stále kľúč k jej úspechu.

  Derk Jan Eppink (ECR). – (NL) Dámy a páni, Kodaň zlyhala ešte skôr, ako sa začala konferencia. Je možné, že dôjde k dohode, nebude to však právne záväzná dohoda.

Prezident Obama systém obchodovania s emisiami v Senáte nepresadí; jeho prioritou je skôr zdravotníctvo ako stanovovanie emisných kvót a obchodovanie s emisiami. To znamená, že Európa stojí pred rozhodnutím: máme v tom pokračovať sami alebo nie? Máme alebo nemáme naďalej ako jediní uplatňovať povinný systém obchodovania s emisiami? Musíme to dôkladne zvážiť. Ak v tom budeme pokračovať sami, zaplatíme za to vysokú cenu: európsky priemysel by to v období do roku 2020 stálo stovky miliárd eur, čo by malo za následok stratu státisícov pracovných miest.

Rád by som uviedol príklad. Antverpy majú po Houstone najväčšiu koncentráciu chemických spoločností na svete, ktoré priamo poskytujú prácu 64 000 ľuďom a nepriamo 100 000 ľuďom. Chemický priemysel Antverp by neprežil, ak by v tom Európa pokračovala sama, a možno na to treba Holanďana, aby sa zastal hospodárskych záujmov tohto mesta. Do roku 2020 by jeho chemický priemysel zmizol, stal by sa obeťou nadmerných výrobných nákladov.

Obchodovanie s emisiami má aj mnoho nevýhod. Je veľmi nestabilné; cena padla z 30 EUR na 8 EUR. Čo teda máme robiť? Mali by sme zabezpečiť trvalý vývoj ekologických technológií a novej infraštruktúry, ďalej dosiahnuť, aby boli investície do životného prostredia odpočítateľné z dane, podporovať výskum a vyvíjať výrobné technológie šetrné k životnému prostrediu. Tento Parlament sa musí prebudiť do reality. Niekedy mám dojem, akoby som nebol poslancom parlamentu, ale členom nejakej náboženskej komunity. Zachráni nás technologická inovácia, a nie obchod s horúcim vzduchom.

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL). – (NL) Chcela by som uviesť stručný zoznam činností, pri ktorých dochádza k emisii CO2, pričom tento zoznam sa týka niekoho, koho som včera stretla na ulici.

Je nažive (tento bod si pamätajte!).

Osprchovala sa. Odviezla sa autom do práce. Kúpila kyticu kvetov vypestovaných v skleníku, zabalenú v plastovom obale. Celý deň mala zapnutý svoj notebook. Uvarila veľký, chutný rezeň a trochu zosilnila kúrenie.

Ako môžeme po takomto peknom dni plnom pohodlia trvať na tom, aby žena vyhnaná zo svojej krajiny v dôsledku odlesňovania kvôli nášmu pohodliu znížila svoje emisie CO2, keď jediné, čo jej zoznam obsahoval, bolo: „Bola som nažive“?

Priemyselné krajiny sú zodpovedné za vysoké emisie CO2, takže musia za to platiť a podporovať rozvojové krajiny. Nemôžeme pripustiť, aby to bola len nejaká biedna almužna. Musíme sa zbaviť nutkania konať len vtedy, ak bude konať aj niekto iný. Spojené štáty a Čínu treba v tejto veci dôrazne brať na zodpovednosť. Ambície sú jedna vec, ale to, na čom skutočne záleží, je prevzatie zodpovednosti.

  Oreste Rossi (EFD). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, pomlčme radšej o neuveriteľnej sume 30 miliárd EUR ročne do roku 2020, ktoré sa má EÚ zaviazať vyplácať krajinám s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom v podstate bez akejkoľvek záruky. Nám Talianom to pripomína povestný taliansky program Cassa del Mezzogiorno.

Naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa týkajú troch vecí. Po prvé, požadujeme právne záväzné a rovnako ambiciózne úlohy, a to nielen pre ostatné priemyselné krajiny, ale aj pre krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, a predovšetkým pre Čínu, Indiu a Brazíliu.

Po druhé, požadujeme, aby bolo akékoľvek poskytovanie európskych finančných prostriedkov, ktoré tieto krajiny využívajú, podmienené používaním technológie vyrobenej v Európskej únii, aby sa našim spoločnostiam aspoň čiastočne vrátili prostriedky vynaložené na ďalšie zaťažujúce záväzky na zníženie emisií, ktoré na nich uvaľuje EÚ a ktoré majú uskutočňovať výlučne na vlastné náklady.

Po tretie, požadujeme opatrenia na zabezpečenie toho, aby vytváranie inovatívnych finančných mechanizmov – akými sú napríklad deriváty v rámci systému obchodovania s emisiami alebo odpustenie časti dlhu výmenou za realizáciu ekologických opatrení – v skutočnosti neslúžilo na maskovanie nehanebných finančných špekulácií podobných tým, ktoré zapríčinili veľmi vážnu krízu, z ktorej sme sa ešte stále nezotavili.

Preto ak budú naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zamietnuté, bude naša delegácia – delegácia Ligy severu – hlasovať proti tomuto uzneseniu.

  Nick Griffin (NI). – Vážený pán predseda, každý súhlasí s tým, že zmena klímy je najväčším problémom, ktorému ľudstvo v súčasnosti čelí. Stále to totiž tvrdí politická elita a je to lož. Nie každý s tým súhlasí. Tisícky vedcov spochybňujú samotnú existenciu globálneho otepľovania zapríčineného človekom, pričom poukazujú na prírodné cykly, ktoré spôsobili, že v severnom Anglicku boli za rímskych čias vinice a švédska armáda pochodovala v roku 1658 do Kodane cez zamrznuté Baltské more.

Kým do Kodane pochoduje armáda fanatikov posadnutých globálnym otepľovaním, pravdou je, že ich orwellovský konsenzus je založený nie na vedeckých záveroch, ale na šikanovaní, cenzúre a podvodníckych štatistikách. Ako povedal popredný klimatológ profesor Lindzen, „Budúce generácie sa budú s nechápavým údivom čudovať tomu, že na začiatku 21. storočia zachvátila vyspelý svet hysterická panika pre globálne zvýšenie teploty v priemere o niekoľko desatín stupňa a na základe očividne prehnaných záverov vychádzajúcich z veľmi nespoľahlivých počítačových výpočtov […] zvažoval, že zvráti priemyselný vek”.

V skutočnosti nebude existovať žiadny nechápavý údiv, pretože dôvod tejto hystérie je jasný. Jej cieľom je vytvoriť zámienku na politický projekt globalistov, ktorým je nahradenie národnej demokracie celosvetovým riadením založeným na novom svetovom poriadku. Nemá to nič spoločné s vedou, ale ide tu jednoznačne o spoločný cieľ globalistov zdaňovať a kontrolovať nás a súčasne vytvárať miliardové zisky pre korporácie v zelenom priemyselnom komplexe. Protizápadní ľavicoví intelektuálni pomätenci sa po páde komunizmu kolektívne zrútili. Zmena klímy je ich nová teológia, sekulárna náboženská hystéria, ktorá má všetko: svojho pápeža Ala Gora, odpustky v podobe kreditov CO2 a prenasledovanie kacírov. Ale títo kacíri v Kodani prehovoria a pravda vyjde najavo. Zmena klímy sa využíva s cieľom nastoliť antihumánnu utópiu rovnako smrteľnú ako čokoľvek, čo vytvoril Stalin alebo Mao.

  Richard Seeber (PPE). – (DE) Vážený pán predseda, Albert Einstein raz povedal, „Všetko by malo byť čo možno najjednoduchšie – nie však ešte jednoduchšie”. Musíme si dať pozor, aby sme sa tejto pasci vyhli. Nahovárame si, že určité poveternostné javy – ako napríklad záplavy v Írsku – priamo súvisia so zmenou klímy. Takisto tvrdíme, že celosvetové zvýšenie teplôt, ku ktorému na rôznych kontinentoch nepopierateľne došlo, má priamy súvis s miernym zvýšením obsahu CO2 v zemskej atmosfére, ktoré spôsobil človek.

Sú vedci, ktorí o týchto príčinných súvislostiach pochybujú, čo by sme mali mať na pamäti, keď teraz pôjdeme do Kodane. Mali by sme ísť na konferenciu s optimizmom, ale zároveň by sme mali byť realistickí. Majte na pamäti, že Európa je zodpovedná len za 10 % emisií CO2. Tu nie je priestor na pochybnosti. Zároveň vieme, že Spojené štáty, Čína a krajiny Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce, ktoré sú dokopy zodpovedné za dve tretiny svetových emisií CO2, sa k veci stavajú veľmi kriticky.

Teraz nejde ani tak o preteky v číslach a o to, či chceme dosiahnuť zníženie o 20 % alebo o 30 % a viac, ale skôr o dosiahnutie celosvetovej, nielen európskej dohody. Takisto sa musíme pokúsiť dosiahnuť pre každého záväzné ciele, ktoré potom bude možné monitorovať a predovšetkým splniť. Takisto je dôležité, aby sme do toho zapojili aj našich občanov a naše podniky. Nikomu nebude na prospech, ak bude v Európe hroziť „únik uhlíka“ a podniky sa presunú inam, keď podniky tu v Európe vyrábajú dvakrát energeticky účinnejšie ako podniky v iných častiach sveta. Rovnako nie je nikomu na prospech, ak rôzne krajiny na svete vyrubujú dažďový prales – minulý rok sa v Brazílii vyrúbalo 12 500 km2 dažďového pralesa. Pán Florenz spomenul Borneo.

Preto je oveľa dôležitejšie obmedziť takéto odlesňovanie, ako sa zúčastňovať takýchto pretekov v číslach. Preto žiadam vyjednávačov, aby išli do Kodane plní realizmu, ale aj optimizmu.

  Marita Ulvskog (S&D). – (SV) Vážený pán predseda, teší ma angažovanosť švédskeho ministra. Stále je však vo svojom postoji veľmi osamotený. Zdá sa, akoby prioritou svetových vedúcich predstaviteľov, Európskej rady a dokonca aj vedúceho predstaviteľa švédskeho predsedníctva, švédskeho premiéra, boli skôr krátkodobé politické zisky na domácom fronte, a nie dlhodobé pozitívne výsledky v oblasti životného prostredia v celosvetovom meradle. To je neprijateľné.

Potrebujeme, okrem iných vecí, jasné informácie o financovaní prác v oblasti klímy v rozvojových krajinách. Sľubovať, že značnú časť z toho zaplatíme my, ako ste to robili doteraz, je neprijateľné. Sú to len slová, nejde o žiadne záväzky, a preto sa budem ďalej pýtať. Môže pán Carlgren sľúbiť, že nám pred Kodaňou poskytne jasné informácie?

Po druhé, keď už hovoríme o financovaní, veľká časť peňazí sa má získať z obchodu s emisnými kvótami. Zároveň riskujeme ohrozenie systému tým, že otvárame priestor pre to, aby sa značná časť znižovania emisií uskutočňovala v rozvojových krajinách prostredníctvom projektov mechanizmu čistého rozvoja (CDM). Okrem toho sa diskutuje o tom, či by sa bohatým krajinám mal umožniť prenos nevyužitých emisných kvót z predchádzajúceho roka. Čo plánujú pán Carlgren a predsedníctvo urobiť, aby zabezpečili správne fungovanie systému obchodovania s emisiami? Môžeme očakávať, že sa táto hra na mačku a myš, ktorá teraz prebieha medzi krajinami, ktoré sa majú zúčastniť na kodanskom samite, konečne skončí?

  Gerben-Jan Gerbrandy (ALDE). – (NL) Rád by som poďakoval pánovi Carlgrenovi a pánovi komisárovi Dimasovi za obsah, ale hlavne za tón ich vystúpení. Je to pozitívny tón, tón, ktorý vyjadruje vieru, že skutočne možno dosiahnuť medzinárodnú dohodu, čiže dohodu, ktorá bude obsahovať medzinárodne záväzné normy.

Vážený pán predseda, do Kodane pricestuje najmenej 60 vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád. Nedopusťme, aby túto cestu merali zbytočne. Musia si uvedomiť svoju veľkú zodpovednosť. Musia sa prekonať a pozrieť do budúcnosti za horizont krátkodobých hospodárskych záujmov. Musia urobiť veľký krok smerom k hospodárstvu zajtrajška, k hospodárstvu, ktoré využíva čo najmenšie množstvo nerastných surovín.

Všetci vieme, že Kodaň nebude mať úspech, pokiaľ tam Európa nezohrá silnú vedúcu úlohu. Pán Carlgren, pán komisár Dimas, veľkí hráči sa musia prestať navzájom vydierať. Na hru „Kto vydrží dlhšie ticho sedieť?“ už nie je čas. Prinúťme ich konať a dotiahnime ich až k medzinárodne záväznej dohode, ktorú všetci tak veľmi chceme.

  Yannick Jadot (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predseda, vieme – na základe početných vedeckých štúdií a tiež podľa Yva de Boera –, že krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom dnes vynakladajú aspoň také isté úsilie ako Európa, pokiaľ ide o rok 2020.

Takisto vieme, že pri rokovaniach existuje právo kontroly vo vzťahu ku krajinám s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a že toto právo sa čoraz viac uplatňuje prostredníctvom inventarizácie emisií a prostredníctvom správ o prijatých opatreniach. Inštitút svetových zdrojov zverejnil štatistiky, podľa ktorých Čína vyprodukovala okolo 70 ton na osobu, čo je kumulatívna hodnota od roku 1950, zatiaľ čo Spojené štáty vyprodukovali 810 ton a 27 štátov EÚ 413 ton.

Preto by sme vás radi požiadali, aby ste vzali rozum do hrsti a ako rokovací mandát použili v prvom rade uznesenie Európskeho parlamentu. To by bolo to najlepšie, čo by sme mohli urobiť v záujme klímy, ako aj nášho zotavenia sa z krízy v Európe.

Ďalej vyzývam poslancov Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), aby preukázali inteligenciu a dôveryhodnosť a stiahli svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom sa hovorí, že krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom musia urobiť to isté, musia prijať rovnaké záväzky ako bohaté krajiny. To je neprijateľné, to je neseriózne.

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Vážený pán predseda, v prípade Kjóta sme rozvojovým krajinám urobili ústupky a poskytli sme im výnimky, čo spôsobilo stratu značnej časti našej konkurencieschopnosti. A zatiaľ v roku 2005 prekročili rozvojové krajiny európsku úroveň emisií CO2. Dnes Parlament nielenže chce zaťažiť hospodárstvo ešte drastickejšími klimatickými reguláciami. Navrhované uznesenie kladie na vnútroštátne rozpočty počas nasledujúcich 10 rokov bremeno vo forme 30 miliárd EUR ročne, ktoré sa použijú na pomoc rozvojovým krajinám. V prípade Poľska by navrhovaná metóda výpočtu príspevku mohla znamenať vynaloženie až 40 miliárd EUR v priebehu 10 rokov do roku 2020. Pochybné účinky Kjótskeho protokolu, privilegované postavenie rozvojových krajín a stúpajúce náklady tejto politiky sú dôvodmi, prečo sme proti tomuto uzneseniu. Sme zodpovední nielen za klímu, ale aj za prosperitu našich občanov.

  Sabine Wils (GUE/NGL). – (DE) Vážený pán predseda, dôsledky zmeny klímy sú viditeľné v mnohých častiach sveta. Na základe posledných výpočtov sa predpokladá celosvetové zvýšenie teploty až o 4° C do roku 2060 a až o 10° C v Arktíde. Za výrazne rýchlejšie roztápanie ľadovcov v Arktíde sú zodpovedné najmä európske emisie sadzí – odnáša ich tam vietor. Priemyselné štáty EÚ sú teraz povinné finančne podporovať chudobnejšie krajiny, aby sa mohli prijať okamžité opatrenia na boj proti dôsledkom zmeny klímy. Od roku 2010 do roku 2050 bude každý rok potrebných 100 miliárd USD. Treba čestne povedať, že 30 miliárd USD z tejto sumy nie je pre Európsku úniu až tak veľa.

Prenos technológie sa takisto nesmie spájať s patentmi, inak časť týchto peňazí jednoducho potečie naspäť do korporácií v priemyselných krajinách. EÚ má povinnosť zohrať na konferencii o zmene klímy v Kodani vedúcu úlohu.

  Paul Nuttall (EFD). – Vážený pán predseda, práve som počul, ako môj socialistický kolega hovoril o Grónsku a o roztápaní ľadovcov v Grónsku.

V tejto súvislosti by som chcel položiť túto otázku: Prečo sa Grónsko volá Grónsko? Je to azda preto, lebo kedysi, keď bol svet teplejší, bolo Grónsko zelené?

Zdá sa, že britskí občania to odhalili, pretože z nedávneho prieskumu verejnej mienky v novinách The Times jasne vyplynulo, že britskí občania už neveria v takzvané globálne otepľovanie zapríčinené človekom.

Britskí občania sú veľmi bystrí a je im jasné, že politici ekologickú agendu oportunisticky zneužívajú. Cynicky sa zneužíva na zvyšovanie daní, na zavádzanie regulácií a Európska únia ju momentálne využíva na to, aby ospravedlnila svoju vlastnú existenciu.

Tento týždeň sa tiež odohralo pekné divadlo, keď jedno z popredných centier na výskum klímy v Spojenom kráľovstve, ktoré poskytuje poradenstvo vláde, prichytili pri tom, ako upravuje údaje a potláča diskusiu. Je to úplná hanba.

Teším sa na to, ako bude v Kodani politická trieda sedieť za stolom a radšej zabudne spomenúť obrovského slona v miestnosti, teda to, že Zem sa za posledných 10 rokov v skutočnosti neoteplila.

  Pilar del Castillo Vera (PPE). – (ES) Vážený pán predseda, v prvom rade by som chcela vyjadriť uznanie Komisii, ako aj Rade a, samozrejme, Parlamentu za úsilie, ktoré vynaložili, ako aj za nadšenie, ktoré preukázali počas takého dlhého obdobia uskutočňovania programu boja proti zmene klímy.

Chcela by som povedať, že existuje rad istôt, ktoré by nám mali vytýčiť cestu. Prvou je, že potrebujeme, aby sa zapojil každý, najmä všetky tie krajiny, ktoré sú hlavnými znečisťovateľmi. Druhou takmer úplnou istotou je, že na základe všetkých informácií, ktoré máme, sa zdá, že dosiahnuť právne záväznú dohodu v Kodani bude veľmi ťažké, tak ako sú, samozrejme, záväzné dohody o percentách emisií.

Táto skutočnosť však nesmie byť dôvodom na to, aby sme sa vzdali, pretože pesimizmus vyplýva z neschopnosti prijať skutočnosť. Optimizmus je, naopak, založený na akceptovaní skutočnosti.

Čo máme v Kodani urobiť v prvom rade? Nemali by sme, samozrejme, zabudnúť na možnosť dosiahnutia všeobecnej dohody. Keďže si však uvedomujeme situácie a možnosti, ktoré existujú, asi by sme sa mali sústrediť na skutočne prijateľné odvetvové dohody s uskutočniteľnými cieľmi. Mám na mysli dohodu o odlesňovaní, dohodu o pomoci krajinám s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a rozvojovým krajinám, ale predovšetkým dohodu o prenose technológií. Za veľmi dobrý nápad by som tiež pokladala uzatvorenie dohôd o podpore programov, aby na celom svete priemyselné odvetvia, ktoré spotrebúvajú najväčšie množstvo energie, nech už sú v ktorejkoľvek krajine, mohli dosiahnuť dohody o emisiách. To by taktiež zvýšilo konkurencieschopnosť našich hospodárstiev.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že optimizmus je založený na realizme a účinnosť je založená na stanovení uskutočniteľných cieľov. Týmto by sme sa mali riadiť vždy.

  Linda McAvan (S&D). – Vážený pán predseda, dnes v Parlamente znovu prispeli svojimi prejavmi Britská národná strana (BNP) a Strana za nezávislosť spojeného kráľovstva (UKIP) a znovu sú tieto dve strany jednotné vo svojej viere v konšpiračné teórie, čím ukazujú, že je medzi nimi skutočne len malý rozdiel.

Ale v prvom rade by som chcela teraz poďakovať pánovi ministrovi za to, že si zachoval svoje ambície, pokiaľ ide o Kodaň, a za to, že sa nevzdal myšlienky právne záväzných dohôd.

Dnes ráno BBC informovala, že Biely dom oznámil, že príde do Kodane s cieľmi zníženia emisií v USA. Tí z nás, ktorí sa stretli s členmi amerického Kongresu, vedia, že tam dochádza k vážnemu pohybu, čo znamená, že sa v Spojených štátoch seriózne zlepšujú vyhliadky na prijatie právnych predpisov, takže si myslím, že nádej na dosiahnutie dohody v Kodani je ešte stále reálna.

Ale Kodaň bude len začiatok, pretože keď sa z Kodane vrátime, budeme musieť v Európe pokračovať v našej práci v oblasti znižovania emisií. Musíme ďalej investovať do energetickej účinnosti, do obnoviteľných zdrojov energie a do nízkouhlíkových technológií. Veľmi ma teší, že sme sa minulý týždeň ako Európska únia dohodli, že sa bude investovať do technológií ako zachytávanie a skladovanie uhlíka a že jeden z týchto závodov bude v mojom volebnom obvode v Yorkshire, v Hatfielde.

Chcem sa vám poďakovať, pán komisár Dimas. Neviem, či toto bude posledná príležitosť poďakovať sa vám na pôde Parlamentu za prácu, ktorú ste za niekoľko ostatných rokov ako komisár vykonali, ale Komisia skutočne vykonala dobrú prácu, keď postavila Európu na čelo tohto procesu, a vašu prácu treba pred týmto Parlamentom naozaj pochváliť.

Uvidíme sa v Kodani. Možno vás tu uvidíme v januári, ale chcela som len, aby sa to zaznamenalo.

Na záver dúfam, že tento Parlament prijme dobré uznesenie o zmene klímy, a dúfam, že zamietneme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené poslancami z opačnej strany Parlamentu, ktorí akoby chceli oslabiť silu našich záväzkov. Chcú oslabiť ambicióznosť našich cieľov a chcú viac kompenzácií za zníženie našich emisií. Ak to s bojom proti zmene klímy myslíme vážne, ak chceme dobrú dohodu, musíme hlasovať proti týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

  Fiona Hall (ALDE). – Vážený pán predseda, vítam pozitívny a rozhodný postoj švédskeho predsedníctva a zvlášť odhodlanie pána ministra dosiahnuť, aby mohla byť dohoda z Kodane ďalej vylepšovaná a aby obsahovala monitorovacie mechanizmy, aby ju bolo možné upraviť podľa najnovších výsledkov vedeckého výskumu.

Klimatický balík EÚ, prijatý v decembri 2008, bol dôležitý v tom, že poukázal na našu angažovanosť v boji proti zmene klímy, a dôležité bolo aj to, čo sa dohodlo v posledných mesiacoch počas švédskeho predsedníctva – predovšetkým prepracované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorou sa radikálne zníži uhlíková stopa nových, ako aj renovovaných budov.

Európske plány však majú jeden evidentný nedostatok, a tým sú investície. Je zarážajúcim faktom, že Spojené štáty napriek tomu, že neprijali príslušné právne predpisy, vyčlenili na čistú energiu viac ako 100 miliárd USD a že Čína sa vo svojom pláne hospodárskych stimulov zaviazala vynaložiť 200 miliárd USD, kým viazané prostriedky EÚ dosahujú len niečo vyše 50 miliárd USD. Mali by sme to mať na pamäti a počas príprav na samit v Kodani by sme to so samochválou nemali až tak preháňať.

PREDSEDÁ: PANI ROTH-BEHRENDT
podpredsedníčka

  Claude Turmes (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, mám pre pána komisára Dimasa konkrétnu otázku. Ak mám správne informácie, je to takto: Ak v Európskej únii uskutočníme ciele, ktoré sme si stanovili – 20 % obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020 a zlepšenie o 20 % v oblasti energetickej účinnosti do roku 2020 –, tak energetický model EÚ ukazuje, že len týmto sa dosiahne zníženie CO2 o 18 až 21 %, a to pri pokračujúcom používaní uhoľných a plynových elektrární.

Na základe tohto nerozumiem, prečo toľko času venujeme diskusiám o dosiahnutí 30 % cieľa, keď prijatím opatrení v oblasti energetickej účinnosti, používaním obnoviteľných zdrojov energie, ako aj uplatňovaním systému obchodovania s emisiami a s trochou kompenzácií za znižovanie emisií môžeme ľahko dosiahnuť 30 alebo 35 %.

Bol by som vám vďačný, pán Dimas, keby ste ako zarytý konzervatívec mohli urobiť poriadok s pánmi Seeberom a Florenzom a ostatnými, ktorí sa zasa raz poklonkujú starému priemyslu.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som požiadať o zmysel pre vyváženosť. Napriek tomu, čo sme tu dnes počuli, nejde o najdôležitejšie rokovania v histórii ľudstva a v skutočnosti od týchto rokovaní nezávisí ani budúcnosť ľudstva, ako sa nám to snažia nahovoriť niektorí kolegovia poslanci. Rozhodnutia o konkrétnych obmedzeniach v klimatickom balíku sa nerobili precízne a detailne.

Možno vysloviť len poľutovanie nad tým, že sa už dohodlo, že dôsledky tohto balíka, finančné dôsledky, sa budú vlastne týkať najmä chudobných krajín, nových krajín EÚ. Rozhodnutie, že financovanie v tejto oblasti bude závisieť nie od príjmu na obyvateľa, ale od limitov znečisťovania, je rozhodnutím, ktoré sa negatívne dotkne hospodárstiev nových krajín EÚ vrátane našej krajiny Poľska.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dôsledný prístup k problematike zmeny klímy, kde ide o viac ako len o stanovenie cieľov na zníženie emisií, si vyžaduje realistické vysvetlenie prostriedkov, ktorými možno tieto ciele dosiahnuť.

Myslím si, že je významné a zároveň o mnohom vypovedá to, že väčšina členov Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín odmietla do návrhu uznesenia o Kodani zahrnúť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré presadzujú – citujem – diverzifikáciu nástrojov používaných na dosiahnutie cieľov v oblasti znižovania emisií, vyhnutie sa závislosti od trhových nástrojov a potrebu zhodnotiť účinnosť týchto trhových nástrojov, ako aj ich dôsledky pre sociálnu oblasť a životné prostredie.

Dôležitosť, ktorú Európska únia prikladá trhovým riešeniam, svedčí o jednoznačne politickom a ideologickom rozhodnutí. Cieľom tohto všetkého je skonštruovanie plánu na vytvorenie miliardového fiktívneho finančného majetku v službách systému, ktorý sa očividne ani trochu nepoučil z krízy, v ktorej sa v súčasnosti nachádza.

Skúsenosti z uplatňovania systému obchodovania s emisiami Európskej únie úplne zdiskreditovali užitočnosť regulácie prostredníctvom trhu a jasne poukázali na neúčinnosť a zvrátenosť jeho nástrojov.

  Timo Soini (EFD). – (FI) Vážená pani predsedajúca, mali by sme chrániť zamestnancov, malých podnikateľov a priemysel. Ekologické opatrenia možno prijímať len v zdravom hospodárstve. Do ochrany životného prostredia môžeme investovať len vtedy, ak je hospodárstvo zdravé.

Pri súčasných plánovaných percentách sa veci nevyvinú dobre. Hoci som sám katolík, musím povedať, že súčasný obchod s percentami je modernou verziou predaja odpustkov, čo nie je dobré. Musíme zaviesť systém merných emisií, ako je to v prípade áut, čo nám umožní zmerať, čo sa stalo, a následne z toho vyvodíme náležité závery.

Prečo sa ľavica nezastáva robotníkov, a to nielen vo Fínsku, ale v Európe všeobecne? Podpora ľavici sa stráca rýchlejšie ako ľadovce. Sú aj iné možnosti: na výrobky, ktoré presahujú merné emisie, možno uvaliť dane. Ak zavedieme systém, v ktorom environmentálny dumping v rozvojových a menej industrializovaných krajinách nebude možný, budeme môcť ochrániť pracovné miesta a kvalitné výrobky a budeme v tom môcť pokračovať aj v budúcnosti.

  Romana Jordan Cizelj (PPE). – (SL) Som optimistka a súhlasím so švédskym ministrom pánom Carlgrenom, ktorý povedal, že musíme uspieť. Len ešte dodám, že na to, aby sme uspeli, musíme naozaj konať a ísť za svojimi cieľmi a musíme to robiť tak, aby to bolo každému jasné a aby to bolo transparentné.

V prvom rade by som chcela zdôrazniť, že zníženie emisií skleníkových plynov je európskym, ako aj celosvetovým cieľom. Neosobujme si právo posudzovať technológie tým, že jedny podporujeme a druhé zavrhujeme. Pokiaľ ide o technológie, musíme zostať nestranní. Musíme doširoka otvoriť dvere používaniu nízkouhlíkových technológií a vývoju nových.

Nesmieme dovoliť, aby naše úsilie bojovať proti zmene klímy vyústilo do rivality medzi jednotlivými nízkouhlíkovými technológiami. Ak chceme uspieť, musíme seriózne zvažovať použitie všetkých dostupných technológií.

Po druhé, na kodanskej konferencii o zmene klímy (COP 15) musíme my, predstavitelia Európskej únie, vyslať jasné posolstvo: že treba viac peňazí pre rozvojové krajiny, aby mohli splniť svoje záväzky, a že trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje balíkové riešenia. Ako však vysvetlíme našim daňovým poplatníkom, že sme sa rozhodli financovať trvalo udržateľný rozvoj tretích krajín bez toho, aby sme od nich vyžadovali akékoľvek záväzky, ktoré by nás uistili, že tieto finančné prostriedky používajú na stanovené účely. Potrebujeme záväzky a potrebujeme dohľad.

Po tretie, v jednej z našich novembrových rozpráv som tento Parlament upozornila na to, že prezidentovi Obamovi musíme vyslať signál v tom zmysle, že chceme, aby sa zúčastnil na COP 15. Dnes ráno som počula správu, že prezident Obama potvrdil svoju účasť na kodanskej konferencii a že bude presadzovať prijatie záväzných cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov. Pokladám to za dôkaz, že naše rozhodnutie pokračovať vo vyvíjaní politického tlaku bolo správnym rozhodnutím.

Na záver chcem vyjadriť jasné posolstvo. Musíme konať, a to okamžite. Chceme právne záväznú dohodu a chceme, aby sa aj ostatné krajiny správali zodpovedne.

  Saïd El Khadraoui (S&D). – (NL) Chcel by som hovoriť o dopravnom aspekte. Myslím si, že spolu s energetickou problematikou je doprava vlastne najvážnejším problémom v oblasti zmeny klímy.

Ide o vážny problém, lebo si to vyžaduje prehodnotenie logistickej organizácie nášho obchodného systému a spôsobov, akými sa presúvame a cestujeme. Je jasné, že ak chceme tieto ciele splniť, musíme použiť kombináciu rôznych opatrení. Tie zahrnujú pokračovanie investovania do výskumu a vývoja, zavádzanie prísnejších technických noriem, prijímanie a šírenie tých najlepších noriem, uskutočňovanie internalizácie externých nákladov s cieľom posilniť účinnosť systému a vytvoriť rovnaké podmienky pre rôzne druhy dopravy a tiež, samozrejme, stanovovanie uskutočniteľných, ambicióznych cieľov na celosvetovej úrovni. Toto všetko je zvlášť dôležité v prípade odvetvia leteckej dopravy a námornej dopravy, kde toho treba ešte veľa urobiť, pokiaľ ide o trvalú udržateľnosť.

V tejto súvislosti musím povedať, že ciele, ktoré vypracovala Rada – zníženie o 10 % do roku 2020 pre leteckú dopravu a zníženie o 20 % pre námornú dopravu –, v skutočnosti nie sú dostatočne ambiciózne. Myslím si, že tu môžeme ísť ešte ďalej.

Na druhej strane som si všimol, že v uznesení sa hovorí o otázke predaja polovice emisných kvót prostredníctvom aukcií. To je v rozpore s tým, čo sme sami pred dvoma rokmi navrhovali, keď sme mali 15 %, takže ja by som sa zameral na ambicióznu dohodu. O toto sa teda snažme.

  Frédérique Ries (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, plne chápeme situáciu, tón bol podľa mňa udaný a pán minister Carlgren dokonca kritizoval prevládajúci pesimizmus. Už nám nezostáva veľa času na to, aby sme zachránili kodanský samit a dosiahli, že krajiny, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi planéty, podpíšu ambicióznu dohodu a prijmú záväzok voči budúcim generáciám.

Dohoda je dobrá vec. Dosiahnuť úspech je, samozrejme, ešte lepšie. Vieme, že tento úspech nevyhnutne závisí od podpory priemyselných krajín – najmä Číny a Spojených štátov – budúcemu kodanskému protokolu a od rovnako dôležitej podpory rozvojových krajín. V tomto zmysle si Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín splnil úlohu, keď navrhol 30 miliárd EUR priamej každoročnej pomoci do roku 2020 s cieľom pomôcť týmto krajinám pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo.

To ma vedie k tomu, aby som povedala, čo považujem za nedostatok nášho uznesenia. Je to venovanie malej pozornosti vplyvu zmeny klímy na zdravie ľudí. Ak počúvame výzvy a varovania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), vieme, že tento vplyv je evidentný.

Preto vás vyzývam, aby ste schválili dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k nášmu uzneseniu, ktoré som predložila a ktoré sa týkajú tejto oblasti.

  Caroline Lucas (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, o zmene klímy bol nakrútený nový film s názvom Doba hlupákov. Odohráva sa v roku 2055 a rozpráva príbeh jediného človeka, ktorý prežil klimatickú katastrofu. Nemôžem prestať myslieť na niektoré slová z toho filmu, keď sa herec pozrie späť do roku 2009 – čo je teraz – a povie „Prečo vtedy, keď vedeli to, čo vedeli, nekonali, kým bol ešte čas?“.

Inými slovami, prečo sa nám nepodarilo vyburcovať dostatočnú politickú vôľu? Čiastočne preto, lebo hovoríme málo o výhodách prechodu na „pouhlíkový svet“ – o miliónoch pracovných miest v zelenej energetike, o lepšie zateplených obydliach, o lepšej verejnej doprave. To je posolstvo, ktoré musí EÚ presadzovať.

A predsa aj ten najambicióznejší cieľ, ktorý EÚ v súčasnosti navrhuje – zníženie o 30 % do roku 2020 –, nám dá len päťdesiatpercentnú šancu, že sa vyhneme tým najhorším zmenám klímy. Keby vám povedali, že u lietadla, do ktorého sa chystáte nastúpiť, je pravdepodobnosť, že sa zrúti, päťdesiat na päťdesiat, pravdepodobne by ste doň nenastúpili. V Kodani však ide o oveľa viac než len o toto. Takže môj odkaz pre vás je: majte väčšie ambície, prosím. Nedopusťte, aby na náhrobnom kameni kodanského samitu stálo, že toto bola doba hlupákov.

  Paweł Robert Kowal (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, opäť raz v diskusii o otázke, ktorá je pre Európsku úniu veľmi dôležitá, neustále zaznieva magické slovo „úspech”. Predsedníctvo chce dosiahnuť úspech a chce to viac ako všetko ostatné. Pritom v európskej tlači sa stále hovorí o tom, že kodanský samit úspechom nebude. Zamyslime sa, prečo nebude úspechom. Preto, lebo vlády majú pocit, že keby sa všetko povedalo jasne a keby občanom členských štátov EÚ boli známe dôsledky, keby im boli známe dôvody, prečo chceme urobiť také dôležité rozhodnutia, keby vedeli, o aké neurčité dôvody a neurčité dôsledky ide, určite by boli proti tomu.

Chcem povedať len jednu vec, tú najdôležitejšiu vec – Európska únia je zodpovedná, členské štáty Európskej únie sú zodpovedné za to, čo sa deje vo svete, ale v prvom rade sú zodpovedné za svoje vlastné krajiny, štáty a občanov, za ľudí, ktorí upierajú svoje nádeje k tomu, čo robíme, za ľudí, ktorí taktiež dúfajú, že veci sa budú pre nich v budúcnosti vyvíjať dobre. To musíme brať do úvahy. Keď chceme prevziať zodpovednosť za veci v celosvetovom meradle, a nechcem tu ísť do detailov, potom sa táto zodpovednosť musí týkať každého rovnako, niektorých v podobe znižovania, iných v podobe ochrany životného prostredia a ďalších v podobe niečoho iného – to je to, čo dnes potrebujeme.

  David Campbell Bannerman (EFD). – Vážená pani predsedajúca, v mojom anglickom volebnom obvode sa tento týždeň prišlo na to, že vedci z Východoanglickej univerzity údajne manipulovali s údajmi v snahe dokázať existenciu globálneho otepľovania zapríčineného človekom.

Takže pravda vyšla na povrch! Teraz je jasné, že vedecký konsenzus o globálnom otepľovaní zapríčinenom človekom sa rýchlo rozpadáva. 30 000 skeptických vedcov v Manhattanskej deklarácii, 600 vedcov v správe Senátu Spojených štátov; dokonca aj nemeckí vedci tohto roku napísali kancelárke Angele Merkelovej.

A zatiaľ nás autor kľúčovej správy OSN o tejto otázke Sir Nicholas Stern vyzýva, aby sme sa stali vegetariánmi a zabránili tak úniku metánu, ktorý produkujú kravy. Možno to neboli len niektoré kravy, kto zošalel.

Som členom Výboru pre medzinárodný obchod. Hlboko ma znepokojujú rozhovory WTO, ktoré sa začínajú tento týždeň. Obávam sa, že dôjde k posunu smerom k zeleným tarifám, ktoré sa budú odôvodňovať takýmito podvodníckymi tvrdeniami. Takéto nové tarify nie sú ničím iným ako obchodnými bariérami, trestajú chudobných a nemajú žiadne opodstatnenie. Ide jednoducho o environmentálny imperializmus.

  Herbert Reul (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, počas rozpráv o klíme sme si tu v Parlamente vypočuli celý rad názorov na príčiny a dôsledky zmeny klímy. Nechcem sa na túto tému nejako zamerať, ale tí niekoľkí kolegovia poslanci, ktorí to spomenuli, majú pravdu: vo vedeckej obci sa ozýva čoraz viac nových hlasov a ja by som chcel, aby sme sa o týchto nových hlasoch spolu úprimne porozprávali.

V druhom bode by som chcel poznamenať, že pokiaľ ide o kodanský samit, Parlament zaujal jasné stanovisko. Existuje jasná objednávka, čo treba urobiť. Aj všetci tu v Parlamente musia splniť svoju objednávku, ktorou je bdieť nad blahom občanov Európskej únie a robiť to v každom ohľade. V týchto rozpravách sa musíme vyhnúť tomu, aby sme jeden projekt považovali za jediný politický projekt, ktorý má pre nás význam. Preto si niekedy želám, aby sme si pri stanovovaní našich cieľov pre Kodaň dali pozor na to, aby sme sa neuchyľovali k zaklínacím formulám alebo – ako to nazval ďalší kolega poslanec – k pretekom s číslami, ale aby sme sa radšej pozreli, čo môžeme konkrétne a účinne dosiahnuť. Čo môžeme múdro dosiahnuť? Aké z toho vyplývajú dôsledky aj pre európsky priemysel? Do úvahy musíme vziať aj to. Nie je to jediné kritérium, ale musí to byť jedným z kritérií, a preto by som chcel, aby sme sa snažili dosiahnuť čo najkonkrétnejšie dohody. Vyžaduje si to aj čestný prístup a účasť ostatných priemyselných krajín, aby to nebol len náš európsky projekt.

Ďalší kolega poslanec poznamenal, že náš príspevok je 10 %. Svoj diel musí zaplatiť aj zvyšok sveta, krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a rozvojové krajiny. Ak v tomto ohľade v Kodani nedosiahneme stanovenie žiadnych jasných podmienok, potom by som uprednostnil dosiahnutie politického konsenzu a pridelenie mandátov, aby sa konkrétne dohody dosiahli v ďalších mesiacoch. Nesmieme sa v Kodani uchýliť k nejakému formálnemu kompromisu a nahovárať si, že je to výsledok, ktorý by mohol automaticky viesť k zníženiu o 30 %. Potrebujeme teda realizmus a rokovanie o konkrétnych veciach – potom sa asi pohneme dopredu.

  Teresa Riera Madurell (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, boj proti zmene klímy si vyžaduje radikálne zmeny aj v oblasti výroby a spotreby energie. Potrebujeme nový model, ktorý by vyvažoval tieto tri potreby: bezpečnosť, trvalú udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Tento cieľ nespúšťame zo zreteľa a pracujeme na spoločnom riešení.

Rok 2007 bol rozhodujúcim rokom, pretože vtedy sme si stanovili presné ciele. Prijalo sa rozhodnutie, že sa zabráni tomu, aby teplota vystúpila na úroveň, z ktorej by už nebolo návratu, ale prijalo sa s vedomím, že neschopnosť konať bude znamenať vznik ďalších nákladov pre svetové hospodárstvo, kým investovanie do účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie by sa mohlo ukázať ako výnosné.

Aby sme občanov a trh presvedčili o tom, že splnenie týchto cieľov skutočne myslíme vážne, potrebovali sme zdravý, stabilný legislatívny rámec, ktorý by poskytol právnu istotu investíciám, čo bolo dôvodom vytvorenia šiestich legislatívnych iniciatív ekologického balíka.

Významnou mierou k tomu prispel aj Výbor pre priemysel, výskum a energetiku. Osobitne by som chcela vyzdvihnúť dohodu týkajúcu sa smernice o obnoviteľnej energii a posledné dohody týkajúce sa dvoch veľmi dôležitých smerníc: smernice o energetickej hospodárnosti budov a smernice o energetickom označovaní. Tieto opatrenia v sebe zahrnujú zmeny, ale predstavujú aj skutočný, rozhodujúci stimul hospodárskeho rastu prostredníctvom vytvárania pracovných miest. Predstavujú úsporu 50 miliárd EUR na dovoze ropy a plynu, milión nových pracovných miest v odvetví obnoviteľnej energie a také isté množstvo v oblasti energetickej účinnosti do roku 2020.

Ekopriemysel v súčasnosti poskytuje viac ako tri milióny pracovných miest a ekologické technológie predstavujú rýchlo sa rozvíjajúcu časť odvetvia s obratom vyše 200 miliárd EUR ročne.

V Európe sme už vykonali veľký kus práce. Stále to však nie je dosť. Potrebujeme konať na celosvetovej úrovni. Socialisti vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku preto chcú, aby sa medzinárodné rokovania vrátili na cestu porozumenia, aby bolo v Kodani možné dosiahnuť ozajstnú globálnu dohodu.

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Holger Krahmer (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, európska politika v oblasti klímy by sa mala prebudiť zo svojho snenia a uvedomiť si medzinárodnú realitu.

V prvom rade treba povedať, že Kjóto bolo neúspechom. Bola to udalosť s veľkým symbolickým významom, ktorá však nepriniesla žiadne zníženie emisií. Po druhé, v predvečer Kodane je jasné, že dôležité štáty sveta nie sú ochotné prijať záväzné ciele v oblasti znižovania emisií. Po tretie, politika musí vziať na vedomie diskusiu, ktorá sa začína objavovať vo vedeckých kruhoch. Tí istí vedci, ktorí pred dvoma rokmi podpísali závery Medzinárodného panelu pre zmenu klímy (IPCC), dnes hovoria o prírodných vplyvoch na klímu – teda o niečom, čo IPCC pred dvoma rokmi kategoricky odmietol.

Keď robíme politické rozhodnutia, už by sme mali vedieť, akú istotu môžeme mať o tom, čo vplýva na zmenu klímy. Preto požadujem zmenu stratégie. V prvom rade sa musíme prispôsobiť nevyhnutným zmenám klímy a zároveň prestať so všetkými tými politickými diskusiami o CO2 a hľadať medzinárodných spojencov s cieľom urýchliť výskum nových zdrojov energie a čistých technológií.

  Michail Tremopoulos (Verts/ALE) . – (EL) Vážená pani predsedajúca, nachádzame sa v rozhodujúcom bode zlomu pre planétu. Vedecká obec prostredníctvom IPCC Európsku úniu a členské štáty vyzýva, aby sa zaviazali k zníženiu emisií skleníkových plynov o 40 % do roku 2020 oproti hodnotám z roku 1990. Súčasné záväzky Európskej únie predstavujú len 50 % toho, čo sa v správach IPCC požaduje ako minimálny záväzok.

IPCC je pre zmenu klímy tým, čím je Medzinárodný menový fond pre hospodárstvo. Moja otázka znie: bola by Komisia vôbec niekedy schopná odchýliť sa na 50 % od cieľov, ktoré Medzinárodný menový fond odporučil ako absolútne minimum? Okrem toho Európska únia trvá na tom, aby sa v roku 2020 zvýšil cieľ zníženia emisií na 30 % za predpokladu, že ostatné rozvinuté krajiny sa zaviažu k porovnateľným zníženiam emisií. Vzhľadom na súčasnú situáciu, aký druh a aký rozsah záväzkov a ktoré konkrétne krajiny sú potrebné na aktiváciu uvedenej ponuky, aké konkrétne klimatické politiky sa v takomto prípade prehodnotia a aké konkrétne prípravy na takúto situáciu sa už uskutočnili?

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Rozpravy, diskusie a rokovania o medzinárodnej dohode o zmene klímy, ktorá sa má dosiahnuť v Kodani, pokračujú bez prestania už niekoľko mesiacov. V tomto informačnom šume, kde niektoré krajiny vyvolávajú čísla ako na dražbe a pretekajú sa v tom, kto vyhlási ambicióznejšie ciele, iné zase vyhlasujú, že si od samitu veľa sľubujú, kým ďalšie zaujímajú úplne pasívny postoj, je ľahké zabudnúť, čo má byť hlavným účelom skutočne historickej dohody.

Hovoríme totiž o boji proti zmene klímy – zmene, ktorá by mohla viesť ku skutočnej ekologickej katastrofe. Hovoríme o spoločnej budúcnosti planéty – o budúcnosti nás všetkých. Preto je veľmi dôležité aj vzdelávanie. Mám dojem, že názory európskych občanov sa od názorov politickej elity čím ďalej, tým viac odlišujú. Hrozí tu, že návrhy, ktoré sa predložia na kodanskom fóre, sa môžu považovať jednoducho za boží zásah alebo komplot politickej elity.

Musíme sa intenzívne venovať vzdelávaniu občanov a zodpovedná za to musí byť Európska komisia. Boj proti zmene klímy sa nesmie považovať za rozmar bohatých krajín, ktoré chcú ostatným nanútiť svoj názor. Myslím si, že Komisia a zastúpenia musia uskutočňovať permanentnú politiku informovania a vzdelávania.

Takisto je potrebná politika podpory hľadania účinných technológií na zachytávanie kysličníka uhličitého vznikajúceho z uhlia používaného ako zdroj energie. Táto technológia by mala získať rovnaký politický štatút ako ostatné obnoviteľné zdroje energie. To by malo byť prioritou Európskeho inovačného a technologického inštitútu, ktorý sme nedávno založili v Budapešti.

Posledná vec – náklady na založenie zvláštneho fondu na podporu boja proti zmene klímy by sa mali rozložiť rovnomerne medzi členské štáty v závislosti od toho, aké sú bohaté.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Vážená pani predsedajúca, hoci do kodanského samitu chýba už len pár dní, dospieť k právne záväznému návrhu sa zdá ťažšie ako kedykoľvek predtým. Budeme mať to, čo už niekto nazval obojsmernou dohodou, čo však neznamená, že môžeme byť spokojní s tým, čo sme dosiahli. Európska únia musí aj naďalej viesť rokovania a vyvíjať tlak na ostatné strany.

Z Kodane by malo vzísť viac než len vyhlásenie o zámere. Výsledkom kodanského samitu by mali byť prinajmenšom záväzné politické záväzky a plán, ktorý v júni 2010 v Bonne umožní prijatie dohody, ktorá nahradí Kjótsky protokol. Spojené štáty, Japonsko, krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom (BRIC) a mnohé ostatné krajiny musia prijať záväzky, ktoré budú porovnateľné so záväzkami Európskej únie, pretože len úsilie samotnej Európskej únie nebude stačiť ani na to, aby sme sa k dosiahnutiu cieľa obmedzenia zvýšenia teploty na 2° C čo len priblížili.

Poskytovaním finančných príspevkov rozvojovým krajinám na ich prispôsobovanie sa zmene klímy nesmie dôjsť k ohrozeniu rozvojových cieľov tisícročia, hlavne pokiaľ ide o africké krajiny, ktoré sú zmenou klímy postihnuté najviac.

Kodaň by tiež mala pomôcť zmeniť globálnu energetickú paradigmu podporou obnoviteľnej energie a úspory energie. Toto je cesta budúcnosti, nielen pokiaľ ide o boj proti zmene klímy, ale aj pokiaľ ide o pracovné miesta.

  Vladko Todorov Panayotov (ALDE). – (BG) Pred dvoma rokmi vzala na seba Európska únia vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy. Na európskej úrovni existuje legislatívny rámec a podporiť treba aj iniciatívy v oblasti vývoja príslušnej technologickej platformy, ktorá uľahčí prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Európski vedúci predstavitelia majú veľké ambície, pokiaľ ide o rokovania v Kodani. Hoci podmienky konečnej dohody ešte neboli stanovené, dôležité je, aby sa položili základy celosvetového konsenzu o úspešnej dohode. Počas mojej účasti v delegácii, ktorá bola v súvislosti s rokovaniami v Kodani vo Washingtone, som zistil, že je potrebná diskusia o hospodárskej účinnosti opatrení, ktoré sa majú prijať na boj proti zmene klímy. Keď budú všetci účastníci rokovaní presvedčení, že opatrenia na boj proti zmene klímy budú mať priaznivý vplyv na hospodárstvo a že ich hospodárstvam neuškodia, prijme sa celosvetová stratégia veľmi rýchlo.

  Françoise Grossetête (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, všetci dnes dúfajú a modlia sa za dosiahnutie ambicióznej dohody v Kodani, ale treba povedať, že ambície kodanského samitu v priebehu posledných týždňov oslabli, a to najmä v dôsledku výhrad Spojených štátov a Číny.

Aby sa zabránilo zvýšeniu teploty planéty o viac ako 2 stupne do konca storočia, musia byť všetky krajiny naozaj ochotné prijať tie isté záväzky, tie isté záväzné úlohy. To, čo zaznieva v našich rozpravách, však možno skôr nazvať pretekmi s číslami, finančnými pretekmi. Žiadam o to, aby Európa nebola naivná, ale aby bola realistickým a neoblomným vyjednávačom voči tým partnerom, ktorí na zníženie emisií nevynaložili dostatočné úsilie.

Bolo by neprijateľné, keby úsilie najambicióznejších krajín ohrozil únik uhlíka spôsobený nečinnosťou alebo nedostatočným konaním ostatných krajín.

Európa nesmie byť naivná vo vzťahu k Indii a Číne. Je pravda, že Brazília a Kórea už súhlasili s prijatím záväzných prísľubov, ale hoci Európa chce ísť príkladom, nemôže to urobiť za každú cenu, zvlášť nie za cenu svojej deindustrializácie.

Rokovania treba brať ako príležitosť na získanie silnejšej podpory vývoja nových technológií a na umožnenie významných investícií do výskumu a vývoja. Skutočne existuje riziko, že Európa sa vzdá svojho duševného vlastníctva v prospech krajín profitujúcich z prenosu technológií. Preto musíme v Kodani vytvoriť podmienky, ktoré zaručia trvalú výmenu medzi krajinami na základe obojstranných záujmov a ochranu investícií európskych spoločností do výskumu a vývoja nových technológií.

Úspech bude spočívať v posilnení šírenia technológií v rozvojových krajinách výmenou za uznanie práv duševného vlastníctva a za otvorenie ich trhov týmto technológiám.

V Európe sa nám v súčasnosti naskytla neuveriteľná príležitosť, ktorou je, popri boji proti zmene klímy, spustenie skutočného technologického programu podpory inovácie a tým aj vytvárania nových pracovných miest.

  Gilles Pargneaux (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k niekoľkým zásadným otázkam týkajúcim sa nášho uznesenia, ale aj k rozprave, na ktorej sa počas nasledujúcich dvoch týždňov v Kodani zúčastníme.

Prvý bod: boj proti zvyšovaniu teploty. Niekoľkí kolegovia poslanci predo mnou vo svojich vystúpeniach bagatelizovali rozsah globálneho otepľovania. Treba však mať na pamäti, že v dôsledku tohto zvyšovania teploty sa stovky miliónov ľudských bytostí vo svete stanú takpovediac obeťami zmeny klímy. Kodaň musí toto zvyšovanie teploty zastaviť.

Po druhé, musíme sa vyzbrojiť záväznou dohodou, ktorá bude požadovať zníženie emisií skleníkových plynov o 30 % do roku 2020 a o 80 % do roku 2050.

Musíme taktiež stanoviť jasné pravidlá, pokiaľ ide o financovanie. V našom uznesení sa navrhuje, aby sa rozvojovým krajinám na obdobie budúcich 20 rokov poskytli dotácie vo výške 300 miliárd EUR. Musíme dať viac. Hovorilo sa aj o 500 miliardách ako o možnej sume a aj v tomto prípade musí ísť Európska únia príkladom.

Takisto musíme zaviesť univerzálnu uhlíkovú daň, keď je tu možnosť dane z finančných transakcií. Na záver by som chcel ešte povedať, že ma veľmi prekvapil nejednoznačný postoj kolegov poslancov zo Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) vzhľadom na to, čo v našej krajine, vo Francúzsku, povedal prezident republiky a dnes ráno aj minister Borloo.

  Werner Kuhn (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pri všetkých tých vznešených cieľoch, ktoré chceme presadzovať na konferencii v Kodani, nesmieme pri ochrane klímy zabúdať na to, že naša Európa, jej spoločnosti a podniky, zvádzajú každodenný konkurenčný boj s významnými hospodárskymi a obchodnými centrami Severnej Ameriky a juhovýchodnej Ázie. Týka sa to tak priemyselnej výroby, ako aj výroby energie, ale významným spôsobom aj dopravy.

Aj mnohé dopravné firmy sú globálnymi aktérmi. Ak majú byť konkurencieschopné, všetci aktéri v tomto odvetví musia mať rovnaké šance. Chcem tým povedať, že ochrana klímy naozaj stojí peniaze. My Európania sme v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy skutočnými priekopníkmi. Len by som vám chcel v tejto súvislosti pripomenúť, že sme sa v tomto Parlamente spolu zhodli na tom, že systém obchodovania s emisiami chceme ďalej rozšíriť predovšetkým na leteckú dopravu, ale aj na námornú dopravu.

Spomenula sa aj železničná doprava. Železničná doprava prostredníctvom ekologického poplatku na opatrenia zamerané na zníženie emisií CO2 jednoznačne zahrnutá bola, kým cestná doprava je do toho zahrnutá prostredníctvom rôznych možných foriem cestných poplatkov. Takisto musíme spĺňať európske požiadavky na katalytické konvertory prostredníctvom sprísnených noriem Euro 4 a Euro 5. Ak však chceme niečo dosiahnuť aj v námornej a leteckej doprave, je potrebné znovu zintenzívniť rokovania s 20 štátmi z prílohy I. To, čo sa v leteckej doprave odohralo prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO), zatiaľ neprinieslo žiadne výsledky. Musíme v tejto oblasti viac konať. Je veľmi dôležité, aby sa o tomto na konferencii v Kodani hovorilo, a to isté platí aj pre námornú dopravu, ktorá je – čo sa týka mernej spotreby na tonu a kilometer – vlastne veľmi šetrná k životnému prostrediu. Pri týchto krokoch je však potrebné, aby sme s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) dosiahli dohodu o spoločných koncepciách.

  Andres Perello Rodriguez (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, chcel by som zablahoželať členom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a jeho predsedovi pánovi Leinenovi k práci, ktorú vykonali, aby sme mohli mať takéto uznesenie, ktoré musíme určite prijať. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že si povieme, že odvetvové dohody postačujú, pretože rozprávaním o niečom, čo môžeme nazvať zvyškovou dohodou, priznávame čiastočné zlyhanie.

Musíme prijať toto uznesenie, ktoré sa usiluje o tri ušľachtilé veci. Prvá je najočividnejšia: zabrániť zmene klímy s konkrétnymi návrhmi na zníženie emisií a prísľubom na financovanie, ktorý by sa mal stať záväznou dohodou, a nie dohodou zvyškovou. Ešte tam sú ďalšie dva ciele: prvým je čím skôr začať pracovať na spoločnej politike v oblasti energie, tak ako sme v minulosti zaviedli spoločnú poľnohospodársku politiku, pretože sme ju potrebovali. Samozrejme, je tiež snaha opäť získať dôveru občanov v politiku a politikov, keďže tá v Európe chýba.

Úspech konferencie sa bude preto rovnať úspechu týchto troch cieľov. Z tohto dôvodu naliehavo vyzývam úradujúceho predsedu Rady, aby si zachoval optimizmus, vyvinul tlak, dohodol čo najviac a doviedol tak ostatných k tomuto úspechu.

Neviem, či predstavitelia tohto mnohopólového sveta chcú byť súdení históriou za to, že neboli schopní dosiahnuť záväznú dohodu, ale myslím si, že ja ako poslanec Európskeho parlamentu spolu s ostatnými zástupcami ľudí by sme nemali byť históriou súdení za to, že sme v Kodani neboli schopní presadiť náš záväzok voči ľudstvu, a to zabrániť zmene klímy.

  Anne Delvaux (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, na úvod by som chcela pochváliť snahu švédskeho predsedníctva dosiahnuť v Kodani ambicióznu dohodu napriek veľmi silnej pesimistickej tendencii, ktorá sprevádza tieto blížiace sa rokovania.

Osobne si myslím, že v tomto štádiu nie je realistické pripustiť, že kodanská konferencia zlyhá alebo že nepovedie k definitívnej dohode, ktorú ratifikujú všetky strany.

Nepoddajme sa pesimizmu prirýchlo. Naliehavo nás vyzývam, aby sme v tomto štádiu neznižovali naše ambície týkajúce sa cieľových hodnôt a termínov. Musíme aj naďalej veriť v komplexnú, ambicióznu a záväznú svetovú politickú dohodu, ktorá pripraví cestu pre čo najskoršie uzatvorenie právnej zmluvy. Je skutočne príliš skoro na to, aby sa spomínal termín konferencie COP 16 v decembri 2010.

Teraz musíme reči premeniť na skutočnú politickú vôľu. Musíme si ujasniť svoj záväzok z finančného hľadiska a z hľadiska pomoci poskytnutej rozvojovým krajinám najmä prostredníctvom transferu technológií. V tomto štádiu je nevyhnutné plné a spoločné odhodlanie Európskej únie.

Navyše písomne poukazujem na síce nedávne, ale ukážkové povzbudenie, ktoré rokovaniam vyjadrili Brazília, Južná Kórea, Indonézia a osobitne Nórsko, ktoré kvantifikovali svoje ambície znížiť emisie znečisťujúcich látok.

Hoci chápeme pružnosť, ktorú požadujú Spojené štáty, ktoré len začínajú brať do úvahy problematiku klímy, predsa len musíme od najväčších znečisťovateľov, akými sú Spojené štáty a Čína, získať záväzné a ambiciózne záväzky vyjadrené v číslach pre krátkodobý, strednodobý a dlhodobý časový horizont. Bez týchto záväzkov smerujeme ku klimatickej, politickej a morálnej katastrofe.

  Vittorio Prodi (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán Carlgren, pán Dimas, dámy a páni, dnes ráno by som vám chcel porozprávať o osemdesiatštyriročnom misionárovi, otcovi Ettorem Turrinim, ktorý strávil 59 rokov v severozápadnom povodí rieky Amazonky. Celý čas bojoval za ochranu pôvodných obyvateľov a ich lesa pred všetkými, ktorí ich chceli zničiť v mene krátkodobých záujmov.

Pri cestovaní po lese prežil otec Ettore sedem leteckých havárií, ale pokračoval ďalej a vďaka svojim aktivitám získal desaťtisíce podpisov, ktoré zašle prezidentovi Lulovi, mnohým ministrom a talianskemu prezidentovi pánovi Napolitanovi. Je neúnavný.

Stretli sme sa minulú nedeľu a povedal som mu, že sa plne stotožňujem s jeho postojom, ale že svet hádam prichádza k rozumu a k záveru, že tieto lesy sú pre miestnu klímu a aj pre zachytávanie a ukladanie uhlíka nevyhnutné ako svetové pľúca.

Povedal som mu, že v Kodani nájdeme aj prostriedky na odškodnenie krajín, ktoré tieto lesy udržujú neporušené. Povedal som mu, že pripravujeme monitorovacie nástroje – GPS a iniciatívu INSPIRE – na meranie správania sa vlád a že do roku 2030 zastavíme odlesňovanie.

V Kodani budeme schopní urobiť toto všetko a konferencie sa zúčastním aj v mene otca Turriniho.

  Christine De Veyrac (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, všetci sme si vedomí dôležitosti rokovaní v Kodani a všetci v tom zmysle aj rozprávame, ale hoci dúfame v dohodu, nemôžeme ju akceptovať za hocakú cenu.

Ak sa nesplnia podmienky pre ambicióznu dohodu, úprimne dúfam, že Európska únia je schopná povedať „nie“ a odmietne podpísať zlacnenú dohodu. Európski obyvatelia, ktorých v tomto Parlamente zastupujeme, očakávajú dohodu, ktorá umožní účinný boj proti narušeniam klímy, ktoré zaznamenávame okolo seba každý deň. Európania sa neuspokoja s propagačnými aktivitami, s nekvantifikovanými vyhláseniami o úmysle, s nezáväznými cieľovými hodnotami, ktoré sa môžu ignorovať, keď už z nich opadne záujem médií.

Štáty budú musieť v Kodani dať záväzné prísľuby.

Európska únia ako jediný kontinent, ktorého emisie CO2 sa od roku 1990 znížili, a ako jediný kontinent, ktorý si stanovil presné, záväzné a ambiciózne záväzky do budúcnosti, nemôže sama niesť bremeno tohto problému. Z tohto dôvodu, ak ostatné vyspelé a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny nechcú na seba prevziať svoj diel zodpovednosti, budú musieť prijať následky vo forme zavedenia dane na našich hraniciach na ochranu nášho priemyslu pred konkurenciou tých, ktorí sa rozhodli nebyť súčasťou svetovej dohody.

My Európania žiadame od našich výrobcov každým dňom trochu viac. Na dôkaz toho uvediem balík o zmene klímy, ktorý bol podpísaný počas francúzskeho predsedníctva. Chcela by som uviesť aj národné iniciatívy ako uhlíková daň, ktorej práve pán Pargneaux vzdal hold – a som rada, že to urobil –, ktoré podporujú zavedenie ekologického zdaňovania.

Odvetvie, akým je napríklad odvetvie dopravy, ktoré je jedným z najväčších producentov CO2 – aj keď niektoré druhy dopravy ako lietadlá produkujú menej skleníkových plynov –, sa stále viac podieľa na boji proti zmene klímy. Je to však odvetvie, ktoré veľmi trpelo následkami krízy. Ak sa námorná a letecká doprava zahrnie do rokovaní v Kodani, v čo dúfam, zabezpečme, aby sa to, čo sa požaduje od európskeho priemyslu, požadovalo aj od priemyslu v ostatných vyspelých krajinách.

V Kodani sa oči medzinárodnej verejnosti budú upierať na jej vládnucu triedu. Dnes jej hovoríme: „Nesklamte nás.“

  Åsa Westlund (S&D). – (SV) Vážená pani predsedajúca, pán Carlgren nás varoval, že nás obklopuje mnoho pesimistov. Je to pravda a som rada, že pán Carlgren nie je jedným z nich. Švédsky premiér, ktorý predsedá Rade, a dánsky premiér, ktorý je hostiteľom kodanskej konferencie, však, bohužiaľ, medzi týchto pesimistov patria. Obidvaja títo konzervatívni vedúci predstavitelia z krátkodobých stranícko-politických dôvodov bagatelizovali očakávania pred Kodaňou, čím sťažili dosiahnutie dobrej dohody. To je nepríjemné a absolútne nezodpovedné, pretože, ako pán Carlgren povedal, lepšiu príležitosť nebudeme mať.

V Kodani musíme jasne špecifikovať a premeniť na právne záväzné záväzky najmä tieto tri veci:

1. Množstvo, o ktoré každá rozvinutá krajina plánuje znížiť svoje emisie do roku 2020. Podľa vedeckých odhadov by sa zníženia mali blížiť k hodnote 40 %, čo je nielen dosiahnuteľné, ale čo by malo za následok aj posilnenie našej konkurencieschopnosti a tvorbu väčšieho počtu „ekologických“ pracovných miest.

2. Čo musia rozvojové krajiny urobiť pre zníženie svojich emisií, a týka sa to predovšetkým Číny a Indie.

3. Aký objem krátkodobého financovania musia bohaté národy poskytnúť rozvojovým krajinám a v akej forme. Toto financovanie musí byť mimo prostriedkov, ktoré bohaté národy už prisľúbili na boj proti chudobe. Po tejto stránke je dôležité, aby švédske predsedníctvo bolo ochotné zmeniť postoj a bojovať proti tomu, aby ľudia najťažšie postihnutí zmenou klímy trpeli ešte viac pre hlad.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, minulý týždeň unikli nejaké informácie: Komisia začala v tichosti a v spolupráci s niektorými členskými štátmi iniciatívu na okamžité začatie znižovania emisií o 30 %. Argument je, že ak by zníženie bolo o 30 %, cena za oxid uhličitý by mohla zostať na primeranej úrovni, čo znamená na úrovni, ktorá by podporovala opatrenia na zníženie emisií. Veľkých výrobcov elektriny, ktorí usilovne lobovali, teší plán, ktorý by zvýšil zisky energetických spoločností, ktorých akcie sú prijaté na burze, a zároveň by spôsobil, že by európsky priemysel bol zraniteľný v súvislosti s únikom uhlíka.

Chcela by som však Komisii pripomenúť, že podľa smernice o obchodovaní s emisiami sa cieľ EÚ znížiť emisie o 20 % zmení na 30 %, iba ak ostatné vyspelé štáty „vynaložia porovnateľné úsilie o zníženie“ a ak pokročilé rozvojové krajiny budú mať nejaké záväzky. Dosiahnutie politickej dohody v Kodani nebude ešte postačovať. Ani právne záväzná dohoda však nebude postačovať, kým ju neratifikujú všetky krajiny. Až po ratifikácii bude môcť EÚ povedať, či sa zrealizovala podmienka týkajúca sa porovnateľného úsilia o zníženie, ktorú stanovila.

Technicky povedané, premena politickej dohody na záväznú dohodu znamená značný úspech. Právna dohoda o globálnej politike v oblasti klímy by bola presne sformulovaná a zaoberala by sa stovkami otázok s nadpismi ako Kvantitatívne cieľové hodnoty pre zníženie emisií vo vyspelých krajinách na rok 2020 a nasledujúce obdobie, Cieľové hodnoty špecifických emisií pre rozvojové krajiny na rok 2020 a nasledujúce obdobie, Finančná pomoc pre rozvojové krajiny od vyspelých krajín, Rozvoj a transfer technológií, Zásobárne a ich účtovné pravidlá. Existujú desiatky otázok v súvislosti s týmito oblasťami, na ktorých sa krajiny budú musieť vzájomne dohodnúť.

Hlavný faktor však je, že iba prostredníctvom synchrónneho zníženia emisií môžeme zaručiť celkové zníženie namiesto toho, aby sme ich stále len presúvali z jedného miesta na druhé. Z tohto dôvodu politika zodpovedná voči životnému prostrediu zľavuje z podmienky EÚ týkajúcej sa úsilia ostatných. Inak by sa mohla naplniť hrozivá predpoveď pána Verheugena, že budeme len vyvážať znečisťovanie a dovážať nezamestnanosť.

(potlesk)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, pán Carlgren, pán komisár, je rozhodujúce, aby Kodaň vyústila do záväznej politickej dohody. Táto dohoda musí obsahovať operačné prvky, ktoré sa budú môcť okamžite realizovať, a harmonogram, ktorý umožní vypracovanie právne záväznej dohody počas roka 2010.

Do dohody sa musia zapojiť všetky krajiny, ktoré podpísali dohovor, a je veľmi dôležité, aby boli jasne definované všetky záväzky, či už pokiaľ ide o zníženie emisií, alebo o financovanie.

Zatiaľ čo na jednej strane by industrializované krajiny mali udávať tón pri znižovaní emisií skleníkových plynov, hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny by mali tiež hrať úlohu a prispievať podľa svojich záväzkov a schopností. Porovnateľné úsilie by sa malo vyžadovať od industrializovaných krajín a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín s pokročilejšími hospodárstvami. Iba potom bude možné zmierniť deformácie medzinárodnej konkurencieschopnosti.

Nová dohoda by mala uľahčiť vypracovanie nízkouhlíkových plánov na vnútroštátnej úrovni, ktoré by boli podporené právnymi predpismi. Záväzky prijaté v národných plánoch by mali byť oznámené medzinárodnému spoločenstvu, čím sa zabezpečí väčšia transparentnosť týchto procesov. S výnimkou najmenej rozvinutých krajín by tieto plány mali byť pre všetky zúčastnené krajiny záväzné. Ak však táto stratégia má viesť k skutočnej tretej priemyselnej revolúcii založenej na nízkej produkcii uhlíka, musíme prijať holistický prístup, ktorý pokryje všetky odvetvia zodpovedné za emisie.

Je taktiež veľmi dôležité, aby sme definovali takú štruktúru financovania, ktorá sa osvedčí ako udržateľná v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte. Financovanie musí prísť zo súkromného sektora, trhu s emisiami, verejného sektora industrializovaných krajín, ale aj z vyspelejších rozvojových krajín.

Pokiaľ ide o rozdelenie financovania, priorita sa musí klásť na vzdelávanie a prispôsobenie sa s osobitným dôrazom na najmenej rozvinuté krajiny.

Na záver by som chcela oceniť vynikajúcu prácu, ktorú vykonal pán komisár Dimas pri riadení prác na tomto dokumente.

  Iva Zanicchi (PPE) . – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, o pár týždňov budem mať tú česť byť súčasťou oficiálnej delegácie, ktorú tento Parlament vyšle do Kodane na konferenciu Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

Nadväzujúc na základné stupne konferencií v Riu de Janeiro v roku 1992 a v Kjóte v roku 1997 sa 7. decembra začne práca na novej svetovej konferencii o klíme, ktorá by, pokiaľ ide o rozsah, mohla byť historická. Vážená pani predsedajúca, povedala som „mohla by“, pretože v záverečných dňoch samitu APEC sa Spojené štáty a Čína zrejme rozhodli zmeniť rozsah stretnutia v Kodani.

Do konferencie však stále zostáva čas a je v záujme všetkých zúčastnených, aby tam prišli s konkrétnymi cieľmi a programami a nesklamali veľké očakávania na ďalší pokrok v boji proti zmene klímy.

Zásada, podľa ktorej znečisťovateľ platí, sa musí vzťahovať na všetkých. Európa vždy hrala vedúcu úlohu a balík opatrení v oblasti klímy a energetiky v minulých právnych predpisoch je toho jasným príkladom. Už sme to povedali pri mnohých príležitostiach: Spojené štáty, Čína, India, Rusko a Brazília ako krajiny, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi, musia prevziať svoju zodpovednosť. Ak sa tak nestane, spôsobili by sme našim európskym podnikom zbytočné náklady, a predovšetkým hrozí, že bez prispenia týchto krajín bude aj Kodaň stratenou príležitosťou.

Aby som to uzavrela, boj proti zmene klímy je tiež nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia, alebo možno by som mala povedať na priblíženie sa k nim.

Musíme bojovať proti rozširovaniu púští, klimatickým otrasom a dramatickým prírodným javom, ak chceme extrémnu chudobu znížiť na polovicu, bojovať proti epidémiám a zabezpečiť, aby všetci mali prístup k vode, čo je nevyhnutnou podmienkou.

  Elie Hoarau (GUE/NGL). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kodanská konferencia je historickou príležitosťou zmeniť osud planéty.

Musíme dosiahnuť rozhodnutia, ktoré budú ešte záväznejšie ako tie prijaté v Kjóte. Preto musíme našich vedúcich predstaviteľov vyzvať, aby zriadili medzinárodnú organizáciu podobnú WTO, ktorá bude mať na starosti reguláciu zmeny klímy a problematiku ochrany životného prostredia, aby vytvorili fond na prispôsobenie sa zmene klímy, samozrejme, mimo oficiálnej rozvojovej pomoci a aby zaviedli uhlíkovú daň pre námornú a leteckú dopravu, ktorá sa musí zaviesť aj pre finančné transakcie.

Jasne vidíme naliehavú potrebu medzinárodnej regulácie životného prostredia podobne, ako je to v prípade finančných trhov a internetu. Máme príležitosť spraviť tento historický krok v oblasti životného prostredia. Urobme to tak, že zareagujeme na najveľkolepejšie ľudské inšpirácie, inak budeme vyzerať ako ľudia s rozhodovacou právomocou, ktorí sú mimo reality.

  Rachida Dati (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, pán predseda Komisie, dámy a páni, necelé dva týždne pred kodanskou konferenciou rastú obavy o úspech rokovaní o zmene klímy. A čo viac, niektorí hovoria, že konferencia bude neúspešná.

Hlavné medzinárodné veľmoci sa stále zdráhajú vynaložiť plné úsilie, ktoré od nás naliehavý stav zmeny klímy vyžaduje. Zajtrajším prijatím návrhu uznesenia o stratégií EÚ na kodanskú konferenciu musíme my poslanci EP ukázať, že sme v prvom rade absolútne odhodlaní a že konferencia musí vyústiť do dohody, ktorá bude, samozrejme, konkrétna, ale ktorá bude predovšetkým záväzná.

Okrem toho nesmie byť možné narušiť alebo spochybniť záväzný charakter tejto dohody, ktorá sa dosiahne. Nesmieme stále odsúvať rozhodnutia, inak bude príliš neskoro, preto potrebujeme zriadiť medzinárodnú organizáciu pre životné prostredie, ktorá sa dnes zdá nielen potrebná, ale aj naliehavá, keďže jej úlohou bude pod záštitou OSN dozerať na plnenie záväzkov prijatých v Kodani.

Počnúc Kodaňou musíme byť schopní očakávať väčšiu jasnozrivosť a zodpovednosť hlavných veľmocí tohto sveta.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Členské štáty EÚ v strednej Európe bezvýhradne podporujú ciele politiky EÚ v oblasti klímy. Jednoduchým dôvodom je to, že bez ich prispenia by Európska únia nemohla dosiahnuť ciele politiky v oblasti klímy. V skutočnosti tieto členské štáty v období od roku 1990 do roku 2005 vo výnimočnej miere obmedzili svoju priemyselnú výrobu. Z tohto dôvodu sa nové členské štáty domnievajú, že je veľmi dôležité, aby v tejto súvislosti hrali primeranú úlohu aj v budúcnosti. V dôsledku toho zobrali na seba mimoriadne ťažké hospodárske a sociálne záväzky. Vo svetovej dohode o znížení emisií sa musí vziať do úvahy hospodárska moc nových členských štátov a hodnotenie celkových potrieb (HCP). Je taktiež veľmi dôležité, aby tieto členské štáty nestratili nástroje na realizáciu svojich ekologických investícií a na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE) . – (RO) Európska komisia a členské štáty financovali nedávno zverejnenú štúdiu, ktorá kritizuje, že politika Európskej únie v oblasti klímy sa obmedzuje na znižovanie priemyselných emisií skleníkových plynov bez toho, aby sa dôležitosť prikladala prirodzenej schopnosti zachytávať oxid uhličitý. Na druhej strane táto štúdia ukazuje, že intenzívna metóda poľnohospodárskej výroby, ktorú rozvinula Európska únia, nesie veľký diel zodpovednosti za zmenu klímy.

V skutočnosti je táto štúdia obžalobou európskeho poľnohospodárstva. Podľa mňa, ak chceme hovoriť o poľnohospodárstve v tomto kontexte, mali by sme spomenúť aj zopár ďalších vecí. Európske poľnohospodárstvo má napríklad vynikajúce výsledky, pokiaľ ide o jeho prispenie k znižovaniu emisií skleníkových plynov, keďže emisie sa v období 1990 – 2006 znížili o 20 %. Vzhľadom na to, že celkový priemer za toto obdobie bol len 6 %, myslím si, že je od nás nesprávne, keď dva týždne pred kodanskou konferenciou dávame poľnohospodárstvo na lavicu obžalovaných.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, v tejto rozprave som si mnoho vypočul o priemysle a nechcel by som, aby Kodaň urobila tú chybu, že zabudne na poľnohospodárstvo.

Nadväzujúc na vyjadrenia svojho kolegu pána Niculesca by som ich, samozrejme, chcel potvrdiť vyhlásením, že poľnohospodárstvo by nemalo byť považované za prekážku, ale za potenciálny nástroj na boj proti globálnemu otepľovaniu v budúcnosti.

Táto činnosť by sa nemala odsúvať na okraj, nemôže sa ani ignorovať, pretože – možno by som vám mal pripomenúť – zaberá väčšinu územia Európy a má obrovský potenciál, pokiaľ ide o boj proti globálnemu otepľovaniu. Poľnohospodárstvo by preto malo byť hlavným bodom diskusie v Kodani a dúfam, že členovia Rady a Komisie na to nezabudnú a budú v decembri v Kodani našimi hovorcami.

  Catherine Greze (Verts/ALE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v boji proti zmene klímy zohráva ochrana pôvodného obyvateľstva dôležitú úlohu. Keď ide o životné prostredie, chudobu a zdravie, je prvé, ktoré trpí v dôsledku zmeny klímy.

Okrem odlesňovania a banského priemyslu mu škodia aj nesprávne riešenia navrhované industrializovanými krajinami. Biopalivá nepredstavujú čistú alternatívu. Poškodzujú pôdu pôvodného obyvateľstva s tým výsledkom, že ľudia sa musia presídliť.

Podobný prípad nastáva, keď podporujeme čisté technológie. Nadnárodné spoločnosti si privlastňujú zdedené technológie pôvodného obyvateľstva, aby ich mohli predať za vysokú cenu tomu istému obyvateľstvu, ktoré ich vynašlo. Zarmucuje ma skutočnosť, že v dnes predloženom uznesení nie je zmienka o Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva.

Mali sme spomenúť aj biopirátstvo a autonómne vlastnícke právo pôvodného obyvateľstva, keďže predstavujú základné nástroje na boj proti zmene klímy. Keď budeme diskutovať o budúcich uzneseniach, predostriem tieto otázky. Problematika lesa sa netýka len uhlíka, ale aj ľudských životov.

Na záver by som chcela poďakovať pani Datiovej za jej angažovanosť, a ak som ju správne pochopila…

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Zoltán Balczó (NI). – (HU) Európska únia má dostatočný morálny základ, aby rázne zakročila s cieľom dosiahnuť zníženie emisií v Spojených štátoch a Číne. Zakladá sa to na skutočnosti, že Európska únia a jej 27 členských štátov splnili záväzky prijaté v Kjótskom protokole. Bývalé socialistické krajiny k tomu tiež významne prispeli a museli pre to priniesť veľkú obeť. Kolaps ich ťažkého priemyslu mal za následok významné zníženie emisií oxidu uhličitého, ale z hľadiska spoločnosti sme za to zaplatili. Je preto opodstatnené, aby sa pri prijímaní medzinárodných záväzkov a poskytovaní financií táto skutočnosť, to znamená hospodársky rozvoj, brala do úvahy. Na druhej strane musí byť možné a bolo by rozumné, aby sa nevyčerpané kvóty preniesli do nasledujúcich období, ak sa môžu využiť na účely ochrany životného prostredia.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, uznesenie o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy je veľmi dôležitý a ambiciózny dokument, ale bez svetovej dohody sa konferencia skončí neúspechom. Vieme, že Spojené štáty sa s medzinárodnými vyjednávačmi snažia stanoviť podrobnosti a konečné hodnoty na obmedzenie emisií, ale existuje mnoho náznakov, že sa im do konferencie nepodarí dosiahnuť konečnú dohodu. Hovorí sa tiež, že aj keby sa dohodli obmedzenia, Kongres Spojených štátov ich nemusí akceptovať.

Vedúca úloha Európskej únie je veľmi dôležitá, ale mám dojem, že ambiciózna je len EÚ. Vynára sa preto otázka, čo by sa stalo, keby Spojené štáty nepodporili hranicu 30 %, ak by sa tak určila. Aké mechanizmy použijeme na zabezpečenie toho, že všetky strany splnia svoje prijaté záväzky? Nezostaneme nakoniec osamelým bojovníkom, ktorý bude vynakladať nesmierne úsilie za privysokú cenu, ale nebude mať žiadny vplyv na zmenu klímy či obmedzenie emisií oxidu uhličitého?

  David-Maria Sassoli (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pripravujeme sa na kodanskú konferenciu s uznesením, ktoré ukazuje, že si uvedomujeme, že na politiku pre boj proti zmene klímy je potrebné, aby sa zapojili všetky geografické oblasti sveta. Zodpovednosťou industrializovaných krajín je aj to, aby s rozvojovými krajinami určili nielen cieľové hodnoty, ktoré sa majú splniť, ale aj prostriedky, ktoré sa použijú na ich dosiahnutie.

V tomto ohľade sa v Parlamente vykonala dobrá práca. Uznesenie opisuje konkrétne nástroje a je dôležité, že sme opatrenia kvantifikovali. Suma 30 miliárd EUR, ktorú sme navrhli na obdobie odteraz až do roku 2020, sa môže pokladať za významnú sumu, hoci je to minimum na podporu iniciatív rozvojových krajín. Včera pán De Boer, vyjednávač Organizácie Spojených národov, požadoval 10 miliárd USD na obdobie odteraz až do roku 2012.

Po rozhodnutí Spojených štátov a Číny pripadá na Európu, aby prevzala nové povinnosti a viedla boj proti zmene klímy.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážená pani predsedajúca, v dnešné dopoludnie máme veľmi dobrú rozpravu a od všetkých rečníkov sa dalo mnoho naučiť.

Chcel by som spomenúť len tri veci. Po prvé, ak sa v Kodani nedosiahne záväzná dohoda, potom by tento Parlament a Európska únia mali využiť svoj vplyv na pomenovanie, zahanbenie a privedenie k rozumu zodpovedných krajín, aby mohli byť na ne uvalené sankcie, ktoré ich prinútia spolupracovať.

Po druhé, občania potrebujú vzdelávací program, pretože mnohí z nich by chceli znížiť svoju uhlíkovú stopu, ale možno nemajú know-how alebo finančné prostriedky.

Po tretie, v priebehu dnešného dopoludnia sa mnohokrát spomínalo financovanie. Otázka financovania je jednoduchá. Otázka nie je, či si to môžeme dovoliť, ale či si môžeme dovoliť neurobiť to. Čas napreduje a druhú šancu nedostaneme. Musíme to urobiť teraz.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážená pani predsedajúca, hoci sa naše očakávania na Kodaň teraz znižujú, pravda je, že naše ambície sa znižovať nesmú. Ako povedali iní kolegovia, keby sme v diskusii o zmene klímy mohli vyzdvihnúť kladné stránky pre hospodárstva a občanov, bola by motivácia väčšia, pretože táto diskusia má aj pozitíva. Hoci sa môže stať, že Kodaň nepovedie k záväznej dohode, myslím si, že niet pochýb o tom, že existuje impulz pre zmenu, ale musíme zabezpečiť, aby sa tento impulz nestratil.

Pokiaľ ide o otázku využívania pôdy (poľnohospodárstvo a zmena využívania), je to hlavná problematická oblasť. Poľnohospodárstvo nie je zrejme len časťou problému, ale veľkou časťou riešenia. Musíme túto diskusiu spojiť s našimi obavami o svetovú potravinovú bezpečnosť: odpoveďou je vyvinúť udržateľné výrobné systémy, ktoré budú riadiť klímu a zabezpečia nám aj potravinovú bezpečnosť. To je kľúčová časť našich obáv.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, ochrana klímy a trvalo udržateľný rozvoj sú témy, ktoré sa týkajú nás všetkých – tak by to malo byť. Bez úzkej spolupráce, najmä globálnych aktérov, sa však nemôže dosiahnuť dostatočný pokrok. Pokým Spojené štáty a Čína odmietajú stanoviť spoločné záväzné cieľové hodnoty na zníženie emisií skleníkových plynov, môžu sa v Kodani – ako výrečne poznamenal hlavný činiteľ OSN pre klímu – prijať len morálne záväzné, inými slovami neefektívne uznesenia.

Dovoľte mi povedať niečo o jadrovej energii. Jadrová energia určite nie je riešením problému. Prínosy sú minimálne, náklady obrovské a riziká veľmi vysoké. Z tohto dôvodu podporujem uznesenie, ktoré vypracoval odporca jadrovej energie, zástupca môjho domovského regiónu Horného Rakúska, ktorý EÚ vyzýva, aby na jadrovú energiu uvalila odvody. Táto myšlienka je rozumná, pretože by to znamenalo, že obchod s emisnými certifikátmi by nepodporoval jadrovú energiu.

  Jolanta Emilia Hibner (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, o pár dní sa svetoví predstavitelia vrátane zástupcov Európskeho parlamentu stretnú v Kodani, aby diskutovali o otázke zmeny klímy. Zníženie emisií skleníkových plynov je bezpochyby veľmi dôležitou záležitosťou, ale rovnako dôležitá je aj ochrana európskeho priemyslu. Nesmieme pripustiť situáciu, že európske spoločnosti skrachujú a priemysel sa presunie do tretích krajín, ktoré neobmedzujú svoje emisie CO2.

Nemali by sme zabudnúť ani na ochranu našej technológie a duševného vlastníctva, a preto musí Európska únia na kodanskej konferencii hrať vedúcu úlohu, nesmie však sebe alebo ostatným stanoviť nerealistické ciele. Cieľ znížiť emisie oxidu uhličitého do roku 2020 o 30 % v porovnaní s rokom 1990 sa bez podpory najväčších znečisťovateľov, akými sú USA, India a Čína, zrejme ťažko dosiahne. Podobne je to v prípade ustanovení v návrhu uznesenia, ktoré majú za cieľ dosiahnuť do roku 2050 zníženie skleníkových plynov o 80 %. Zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % umožní (…)

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Liisa Jaakonsaari (S&D). – (FI) Vážená pani predsedajúca, rozprava v tomto Parlamente je veľmi zaujímavá a vyzerá to tak, že Európsky parlament sa veľmi angažuje za podporu Kodanskej konferencie o zmene klímy.

Význam poľnohospodárstva bol takisto zdôraznený ako riešenie problému. Osobne by som chcela zdôrazniť aj dôležitosť politiky lesného hospodárstva a lesov, pretože lesy sú zásobárňami uhlíka, ktoré absorbujú oxid uhličitý. Zdá sa, že Spojené štáty americké prinesú so sebou do Kodane dobré správy, čo je veľmi dôležitý krok.

Musíme teraz začať vážne hovoriť aj o tom, ako zaplatiť účet za zabránenie zmene klímy. Tu je mimoriadne dôležitá otázka rozdelenia príjmu, pretože od chudobných ľudí v Európe nemôžeme chcieť, aby aj oni platili tento účet.

  Axel Voss (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som vedúceho kodanských rokovaní povzbudiť v boji o úspešný výsledok. Ambiciózne cieľové hodnoty sú dobré a napokon námaha, ktorú dnes vynakladáme, bude predstavovať aj prínos do budúcnosti, keď zvážime následky a budúce škody vo forme migrácie, poškodenia pobrežných oblastí a možno tiež v takej forme, že stabilné regióny sa následkom zmeny klímy stanú menej stabilné.

Mali by sme ísť aj príkladom. Ak sa však ostatné štáty, a najmä tie skutočne hlavné štáty nevyberú rovnakým smerom, mali by sme to robiť iba v úmernej miere. V súvislosti s tým by som chcel vyzdvihnúť, že naše podniky sú väčšinou už naozaj veľmi zaťažené.

Chcel by som spomenúť ešte jeden bod. Bojujeme aj za celkovú dôveryhodnosť EÚ, aby sme novej generácii poskytli argument o potrebe EÚ.

  Andreas Carlgren, úradujúci predseda Rady. – (SV) Vážená pani predsedajúca, chcel by som úprimne poďakovať Parlamentu za dlhú a intenzívnu rozpravu a taktiež za silné a všeobecné odhodlanie, ktoré sa počas tejto rozpravy prejavilo. Odznelo tu, že optimizmus, ktorý ukazujeme, musí byť založený na realizme. Zašiel by som však ešte ďalej a poviem, že v skutočnosti je založený na reálnych skúsenostiach. EÚ uspela pri znížení emisií. Znížili sme ich o polovicu tej hodnoty, ktorú máme dosiahnuť do roku 2020 bez ohľadu na to, čo sa stane, a o tretinu, ak sa budeme usilovať o to, čo dúfame, že bude výsledkom kodanskej dohody, to znamená, zníženie emisií zo strany EÚ o 30 %. Dôvodom je najmä skutočnosť, že sme vytvorili spoločné pravidlá, ktoré upravuje medzinárodne záväzná dohoda – Kjótsky protokol. Preto sa tak intenzívne angažujeme, aby sme zabezpečili, že výsledkom kodanského procesu bude právne záväzná dohoda. V Kodani sa to nestane ihneď. Budeme sa musieť dohodnúť na celom obsahu dohody. Potom príde na rad technická časť, ktorá zahŕňa jej prevod do právne záväzného textu. Pokiaľ ide o EÚ, chceme, aby sa to udialo v priebehu niekoľkých mesiacov po kodanskej konferencii.

Chcel by som ešte povedať, že celosvetová finančná kríza určite vôbec nesúvisí s tým, že by sa na záchranu klímy míňalo priveľa. Práve naopak, veľké ekologické investície sú takisto súčasťou hospodárskych zmien, inak povedané posunu smerom k „zelenšiemu“ hospodárstvu, ktoré vyvedie chudobné aj bohaté krajiny z hospodárskej krízy. Trhy s oxidom uhličitým v skutočnosti poskytujú spôsob, ako vytvoriť dostatočný priestor pre investície. Zabezpečujú, že znečisťovateľ musí platiť, že stanovujeme najvyššiu hranicu emisií a že peniaze, ktoré znečisťovateľ platí za emisie, môžu byť prevedené rozvojovým krajinám, ktoré tam môžu ekologicky investovať. To je niekedy spochybňované. Niektorí ľudia sa pýtajú, prečo by sme mali investovať do mechanizmu čistého rozvoja (CDM), to je však predsa presne to, o čom to celé je, a to, že znečisťovateľ musí platiť za zelené investície v rozvojových krajinách. Myslím si, že je to dobrá vec a že to je dôležité, musíme však upraviť tieto pravidlá, aby bol vplyv na životné prostredie ešte väčší a jasnejší a aby sme si mohli byť ešte istejší, že to bude mať vplyv aj na tých najchudobnejších.

Dohoda bude potrebná aj na to, aby sme zabránili úniku uhlíka. Obava, ktorá tam existovala, sa musí preto premeniť na ešte väčšie odhodlanie urobiť dohodu skutočnosťou.

Na záver, myslím si, že by sa malo nahlas a jasne povedať, že ak dohoda v Kodani neumožní EÚ ísť na 30 %, inak povedané, ak dosiahneme taký chabý výsledok, že EÚ z dôvodov slušnosti nebude môcť ísť na 30 %, bude to zlyhanie. Preto by sa malo nahlas a jasne povedať, že ak je niečo horšie ako žiadna dohoda, je to zlá dohoda. Preto EÚ nastavila latku tak vysoko. Preto teraz tak usilovne pracujeme na obsahu. Je to aj preto, že keď hovoríme o dvojstupňovej cieľovej hodnote, sme si vedomí toho, že to je najvyššia úroveň, ktorú potrebujeme dosiahnuť. Vieme, že v skutočnosti sme už dnes svedkami neprijateľných následkov. Porozprávajte sa napríklad s vládou Maldivskej republiky, ktorá nedávno zasadnutie vlády usporiadala pod vodou, aby poukázala na následky, ktorým sa v niektorých častiach sveta takmer nebude dať vyhnúť. Bolo by preto cynické neprijať veľmi rázne opatrenia. Svet čakal už dosť dlho. Je načase, aby sme kvôli našej planéte dosiahli v Kodani potrebnú dohodu. Preto je angažovanosť Parlamentu a celej EÚ taká dôležitá.

  Stavros Dimas, člen Komisie. – (EL) Vážená pani predsedajúca, toto je veľmi zaujímavá rozprava, v ktorej odznelo niekoľko výnimočných a konštruktívnych príspevkov. Vypočuli sme si mnoho názorov na rozličné záležitosti. Veľmi pravdepodobne určití ľudia nesúhlasia. Nerozumiem napríklad, ako niekto môže byť proti čistým, ekologickým, neznečisťujúcim priemyselným odvetviam, ktoré sú založené na výkonných technológiách. A predsa som dnes počul aj to. Nerozumiem, prečo by niekto dal prednosť znečisťujúcim priemyselným odvetviam pracujúcim so starými technológiami, ktoré v prípade, že sú ziskové, je to preto, lebo nemusia platiť náklady na znečistenie; tieto zisky však budú krátkodobé, pretože tieto priemyselné odvetvia nebudú konkurencieschopné. V demokracii a v demokratickom parlamente však počúvame rozmanité názory.

Rád by som sa vyjadril aj k Svetovej organizácii na ochranu životného prostredia. Táto organizácia, o ktorej viem, že najmä Francúzsko kvôli nej vynaložilo nemalé úsilie, bola v skutočnosti jednou z našich ambícií a dúfam, že sa v nasledujúcich rokoch stane skutočnosťou. Bezpochyby je takáto organizácia potrebná, aby existovala organizácia na ochranu životného prostredia na medzinárodnej úrovni, ktorá bude presadzovať otázky životného prostredia rovnako ako hospodárske a sociálne otázky a ktorá bude taktiež zabezpečovať lepšiu koordináciu medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia. Dá sa to urobiť relatívne jednoducho tým, že sa zlepší existujúci program OSN na ochranu životného prostredia a týmto smerom sa aj vynakladá úsilie.

Chcel by som hovoriť aj o Kjótskom protokole, ktorý sa tu viackrát spomínal. Tešia ma výsledky Európskej únie, pretože 15 krajín, ktoré majú spoločný cieľ znížiť emisie oxidu uhličitého v období 2008 – 2012 o 8 %, túto svoju cieľovú hodnotu dosiahne. Cieľovú hodnotu však dosiahne aj dvadsaťsedemčlenná EÚ s 10 novými krajinami, ktoré majú stanovenú cieľovú hodnotu, a Cyprus a Malta, ktoré cieľovú hodnotu stanovenú nemajú. Preto má Európska únia morálny argument, že my držíme naše slovo. Bezpochyby sa to dosiahlo pomocou opatrení prijatých na vnútroštátnej a na európskej úrovni, ktoré zahŕňajú systém obchodovania s emisiami oxidu uhličitého.

Musím zdôrazniť, ako povedal pán Carlgren, že Európska únia popri hospodárskom raste dosiahne ešte väčšie zníženie, ako pôvodne na základe našich predpovedí plánovala. Uvediem len jednu štatistiku: od roku 1990 až do roku 2007, v období, za ktoré máme štatistické údaje, dosiahol hospodársky rast 44 % a zníženie emisií oxidu uhličitého 5 % za 15 krajín a 9 % za 27 krajín. Samozrejme sa predpokladá, že do roku 2012 cieľovú hodnotu rozhodne prekročíme, čo uľahčí dosiahnutie cieľovej hodnoty zníženia emisií o 30 % do roku 2020.

Je potrebné poznamenať, že v roku 2008 sme v Európskej únii popri pretrvávajúcom hospodárskom raste dosiahli zníženie skleníkových plynov o 1,6 % a až na konci roku 2008 nás zasiahla hospodárska kríza, ktorá mala vplyv aj na problém skleníkových plynov.

Zostáva už len niekoľko dní a naliehavo vás prosím, aby ste zvýšili úsilie a upevnili dvojstranné kontakty. Po konzultáciách s Radou ECOFIN, Radou pre životné prostredie a Európskou radou teraz máme jasné pokyny podporovať špecifické návrhy na zdroje financovania, operačné štruktúry a kritériá, ktoré sa musia použiť na stanovenie ozajstných príspevkov od všetkých. Pokúsme sa v zostávajúcom čase využiť tieto prostriedky čo najefektívnejším spôsobom.

Vládne všeobecná zhoda o potrebe vynaložiť úsilie na celosvetovej úrovni, aby sa mohla dosiahnuť cieľová hodnota 2 stupne Celzia. Panuje všeobecný názor, že základy klimatickej dohody na obdobie po roku 2012 sa položia a musia položiť v Kodani. Tieto základy zahŕňajú najmä ambiciózne záväzky znížiť emisie zo strany rozvinutých krajín vrátane Spojených štátov, primerané opatrenia rozvinutých krajín na zníženie ich zvýšenia emisií a finančná pomoc rozvojovým krajinám na zníženie ich emisií a prispôsobenie sa zmene klímy.

Rýchlo sa blížime k cieľovej rovinke. Využime Kodaň čo najlepšie a vyjasnime hlavné záväzky všetkých krajín v dohode, ktorá bude historická. V Kodani musíme dosiahnuť presvedčivú dohodu o všetkých prvkoch akčného plánu z Bali. O všetkých týchto prvkoch je potrebné v Kodani sa záväzne dohodnúť a ihneď potom, v nasledujúcich troch, najneskôr šiestich mesiacoch sa musia spracovať právne záležitosti, aby sme získali záväznú dohodu, o ktorú sa Európska únia usiluje a ktorá zaručí cieľovú hodnotu zníženia účinku skleníkových plynov na dva stupne Celzia.

Pokladám za úplne samozrejmé, že poslanci Európskeho parlamentu budú podporovať úsilie vynaložené v týchto dňoch najmä na rozhodujúcich stretnutiach v Kodani, a chcel by som vám za to a ešte raz aj za vynaložené úsilie poďakovať.

  Predsedajúca. – Rada by som poslancom opäť pripomenula, že systém modrej karty, vytvorený pracovnou skupinou pre parlamentnú reformu, sa nevzťahuje na Komisiu a Radu, ale len na rozpravy poslancov tohto Parlamentu.

Na záver tejto rozpravy predložil Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín návrh uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa teraz skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Nikto nemôže ignorovať mimoriadne naliehavú potrebu dosiahnuť medzinárodnú postkjótsku dohodu s cieľom podstatne znížiť emisie oxidu uhličitého.

Musíme zabezpečiť, aby sa zem neoteplila o viac ako dva stupne. Ak to máme dosiahnuť, musia sa svetové emisie v nasledujúcich 10 rokoch znížiť najmenej o 30 %. Ide o budúcnosť ľudstva a čas sa kráti. Toto je naša jediná šanca na zmiernenie následkov zmeny klímy, ktoré už pociťujeme a ktoré sa môžu stať najvážnejším problémom 21. storočia.

Keďže my, ktorí žijeme na ostrovoch, nesieme na týchto zmenách najmenší podiel, veľmi nás táto otázka znepokojuje.

Európska únia musí aj naďalej hrať vedúcu úlohu a v otázkach životného prostredia vystupovať jednotne. Bude musieť využiť celý svoj politický vplyv, aby hlavné svetové veľmoci na nadchádzajúcej konferencii v Kodani dosiahli konečnú dohodu. Spoločne s investíciami do obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti je životne dôležité podniknúť rázne kroky a zmeniť globálny model využívania energie, ako to už urobili Portugalsko a Azorské ostrovy.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – V posledných dňoch zasiahli Írsko ťažké povodne s ničivými následkami pre rodiny, malé podniky a drobných poľnohospodárov na celom ostrove. Záplavy z rieky Barrow, ktorá je druhou najdlhšou riekou v Írsku, spôsobili, že veľká časť grófstva Carlow bola štyri dni pod vodou. Povodne v susednom grófstve Kilkenny sú najhoršie za posledných 60 rokov. Hoci záplavy boli vždy súčasťou života v Írsku, ich stúpajúca frekvencia a závažnosť je ďalšou reálnou pripomienkou vplyvu zmeny klímy, ktorá je spôsobená ľahkomyseľným zneužívaním nášho životného prostredia. Bez ohľadu na to, čo sa stane na konferencii OSN o klíme v Kodani o necelé dva týždne, extrémne poveternostné podmienky, ako sú napríklad záplavy v Írsku, budú čoraz bežnejšie. Musíme si vybudovať schopnosť čeliť účinkom zmeny klímy. Vážená pani predsedajúca, vyzývam írsku vládu, aby okamžite požiadala o pomoc pri zmierňovaní následkov prírodných katastrof z Fondu solidarity Európskej únie. Írsky ľud len nedávno dokázal svoju oddanosť EÚ presvedčivým hlasovaním za Lisabonskú zmluvu. EÚ musí ukázať svoju oddanosť írskemu ľudu vrátane ľudí z grófstiev Carlow a Kilkenny tým, že rýchlo pridelí tieto prostriedky.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Politická dohoda v Kodani je veľmi dôležitá, ale musí byť celosvetová. Dostať európsky priemysel do situácie, ktorá by bola neporovnateľná so situáciou ostatných vyspelých hospodárstiev, by bolo chybou pre hospodárstvo a z ekologického hľadiska by to prinieslo malý úžitok. Úsilie Európy by malo smerovať k dohode, ktorá uloží povinnosti pre všetkých.

Európa musí taktiež nájsť účinné a prijateľné riešenia otázky financovania. To vopred vylučuje myšlienku dane z medzinárodných finančných transakcií (Tobinova daň), ktorá je určená na financovanie prispôsobenia sa zmene klímy v rozvojových krajinách.

Takýto druh podpory, hoci je potrebný, nesmie ísť na úkor hospodárstva, obchodu a tvorby bohatstva.

Náklady, ktoré by takáto daň predstavovala pre spoločnosť vo všeobecnosti (zvýšenie daňovej záťaže, čo by ovplyvnilo všetkých daňových poplatníkov a spotrebiteľov) a jej vplyv na finančný trh (zníženie potrebnej likvidity a úverového toku pre podniky a domácnosti), nie je možné ignorovať.

Navyše by zavedenie celosvetovej dane viedlo k technickým problémom a komplikovanej administratíve. Cesta von z krízy nemôže zahŕňať ďalšie, nové dane, ktoré by sa ťažko vyberali. Musíme zabudnúť na túto myšlienku novej dane.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Európa by mala naďalej príkladne hrať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy. Stojí za zmienku, že EÚ prekonala ciele stanovené v Kjóte.

Som presvedčený, že kodanská dohoda o znížení celosvetových emisií uhlíka by mala byť záväzná. V tejto súvislosti som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uzneseniu Parlamentu v tejto veci, v ktorom žiadam o zahrnutie súboru medzinárodných sankcií do konečného textu.

Myslím si, že dohoda musí byť celosvetová, ambiciózna a mala by obsahovať jasný časový rámec. Ak nebudeme ambiciózni, vytvoríme len nepoužiteľný nástroj, ešte menej účinný ako Kjótsky protokol, v ktorom sú už zahrnuté medzinárodné sankcie. Dúfame, že sa vytvorí účinná regulácia a že táto dohoda bude obsahovať ustanovenie o revízii, aby sa mohla jednoduchým spôsobom aktualizovať.

Musíme tiež vyslať jasný signál rýchlo sa rozvíjajúcim priemyslom v Ázii. Čínu a Indiu nemožno zbaviť všetkej zodpovednosti, keďže produkujú vysoké percento celosvetových emisií, zatiaľ čo naše priemyselné odvetvia vynakladajú obrovské úsilie na zníženie svojich emisií.

Za úspech tohto samitu sú do veľkej miery zodpovedné aj USA. Dúfam, že prezident Spojených štátov Barack Obama dokáže, že si zaslúži Nobelovu cenu za mier, pretože boj proti zmene klímy prispeje k mieru a šťastiu všetkých národov.

  Adam Gierek (S&D), písomne. – (PL) Klíma sa mení. V minulosti sa to stalo už mnohokrát. Je nás viac ako 6 miliárd a to, čo bolo kedysi extrémnym javom a zostávalo nepovšimnuté, je dnes očividné. Navyše prácne vybudovaná infraštruktúra napríklad výroby a prívodu energie sa často kazí, čo má za následok aj výpadky a zrútenia sietí informačných technológií. Ďalej je tu problém rozširovania púští na rozľahlé územia Zeme. Spôsobuje to humanitárnu a hospodársku katastrofu. Prvými znakmi tohto javu sú nepokoje v Somálsku a predpovede o budúcich sporoch pre vodu. Vlna migrácie rastie. Vyriešia obmedzenia emisií CO2 tieto problémy? Nie.

Po prvé, nikto nedokázal, že príčinou zmeny klímy sú emisie CO2. Po druhé, vplyv týchto obmedzení emisií CO2 sa dá očakávať až na konci storočia. Po tretie, obmedzenia v oblasti emisií CO2 len oslabia ľudstvo z hospodárskej stránky a zhoršia tak katastrofu. Pokiaľ ide o obchodovanie s emisiami, je to antisociálny návrh a jeho náklady budú znášať obyčajní ľudia. Zisky však zhrabne finančný svet vrátane sveta špekulácií. Preto nie je z humanitárnych a sociálnych dôvodov najdôležitejšie bojovať proti vysoko nepravdepodobným príčinám zmeny klímy, ale proti následkom zmeny klímy. Nie je to záležitosť prispôsobenia sa zmene klímy, ale aktívneho prístupu. V mojej krajine je napríklad bezpečnosť dodávok vody už dôležitou záležitosťou.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Globálne otepľovanie momentálne predstavuje pre ľudstvo dva veľké problémy: na jednej strane, potrebu dramaticky znížiť emisie skleníkových plynov a na druhej strane, potrebu prispôsobiť sa účinkom zmeny klímy. Vzhľadom na to, že ide o celosvetový jav a že EÚ je zodpovedná len za 10 % emisií vyrobených skleníkovými plynmi na celom svete, je dôležité, aby sme o dva týždne v Kodani dosiahli záväznú, celosvetovú právnu dohodu. Vítam účasť prezidenta Obamu v Kodani s mandátom vrátane jasných cieľových hodnôt na zníženie emisií, ku ktorým sa USA zaviažu. Aby sme sa mohli prispôsobiť účinkom zmeny klímy, potrebujeme mechanizmus financovania s presnými sumami, ktoré je potrebné investovať do ekologických technológií, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta, čo je v tomto období krízy veľmi potrebné.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Cieľom medzinárodnej konferencie o zmene klímy, ktorá sa začne v Kodani 7. decembra, je vytvoriť postkjótsku dohodu, ktorá by donútila krajiny sveta znížiť emisie znečisťujúcich látok. EÚ sa jednostranne zaviazala znížiť hladinu emisií v porovnaní s hodnotami z roku 2005 o 20 % a zabezpečiť, aby 20 % spotrebovanej energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov. Toto úsilie však musí byť koordinované s úsilím všetkých rozvinutých a rozvojových krajín. Spotreba energie a emisie znečisťujúcich látok sa môžu znížiť rýchlo a lacno tým, že sa v globálnom meradle zvýši energetická účinnosť. Z tohto dôvodu musia EÚ a členské štáty zvýšiť energetickú účinnosť najmä v stavebníctve a v odvetví dopravy. Aby EÚ mohla v súlade s prijatými záväzkami znížiť emisie znečisťujúcich látok, vyprodukované energeticky náročnými odvetviami, musia sa zabezpečiť finančné prostriedky pre modernizujúce európske spoločnosti. Je to jediný spôsob, ako môžeme v Európskej únii udržať výrobu, a teda aj pracovné miesta. Pri hodnotení rozpočtu musíme zabezpečiť, aby bol na prijatie opatrení na ochranu proti zmene klímy a prispôsobenie sa jej účinkom k dispozícii dostatok finančných prostriedkov. Rozvoj ekologicky účinného svetového hospodárstva povedie k novým investíciám, vytvorí nové pracovné miesta a zvýši životnú úroveň.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.50 hod. až do hlasovania a pokračovalo o 12.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN LAMBRINIDIS
podpredseda