Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2776(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B7-0170/2009

Rozpravy :

PV 25/11/2009 - 18
CRE 25/11/2009 - 18

Hlasovanie :

PV 26/11/2009 - 8.5

Prijaté texty :

P7_TA(2009)0102

Rozpravy
Streda, 25. novembra 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

18. Svetový samit FAO o potravinovej bezpečnosti – Odstránenie hladu na Zemi (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie k svetovému samitu FAO o potravinovej bezpečnosti – Odstránenie hladu na Zemi.

 
  
MPphoto
 

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, svetový samit o potravinovej bezpečnosti, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň v Ríme, je posledným zo série podujatí na vysokej úrovni organizovaných v tomto roku s hlavnou témou potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárstva: v januári v Madride, v júli v L’Aquile, v septembri v New Yorku a Pittsburghu, ako aj zasadnutie Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť minulý mesiac.

Základným predpokladom všetkých týchto podujatí bolo, že si uvedomujeme svoje zlyhávanie v boji proti hladu vo svete. Viac ako miliarda ľudí vo svete v súčasnosti nemá uspokojené každodenné základné potreby výživy. Zároveň hrozí zhoršenie tejto situácie v mnohých rozvojových krajinách aj v dôsledku zmeny klímy, čo ďalej obmedzuje schopnosť týchto krajín dosiahnuť potravinovú bezpečnosť.

Svetový samit o potravinovej bezpečnosti predstavoval príležitosť udržať politickú aktivitu, ktorá sa vytvárala v uplynulých mesiacoch. Svetová potravinová bezpečnosť bola opäť v centre pozornosti. Čas na diskusiu však už uplynul, teraz je čas konať.

Pre Európsku komisiu bol samit užitočným podujatím z troch dôvodov. Po prvé, bol to prísľub obnoviť naše úsilie o dosiahnutie prvého rozvojového cieľa tisícročia, znížiť počet ľudí trpiacich hladom o polovicu do roku 2015. Podľa mňa tento cieľ stále platí a mali by sme sa usilovať o jeho splnenie, najmä v tých krajinách a regiónoch, kde sme zatiaľ dosiahli veľmi malý pokrok, ako napríklad v Afrike.

Po druhé, sľub zlepšiť medzinárodnú koordináciu a riadenie potravinovej bezpečnosti prostredníctvom reformovaného Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť, ktorý sa stane ústredným prvkom globálneho partnerstva pre poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a výživu. Európska komisia aktívne podporuje túto reformu a pomáha na ňu zabezpečovať základné finančné prostriedky. To je, podľa mňa, veľmi dôležitý krok otvárajúci cestu ku globálnemu systému riadenia potravinovej bezpečnosti, ktorý bude založený na rozumných vedeckých odporúčaniach, ale zároveň bude viac otvorený pre kľúčové subjekty vo verejnom a v súkromnom sektore a pre mimovládne organizácie. Tieto subjekty sú veľmi dôležité pre to, aby bol nový systém efektívnejší ako ten súčasný.

Po tretie, sľub zvrátiť klesajúci trend vnútroštátneho a medzinárodného financovania poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a rozvoja vidieka. Ak chceme dosiahnuť prvý rozvojový cieľ tisícročia, znížiť počet ľudí trpiacich hladom o polovicu do roku 2015, je potrebné splniť záväzky na zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP). Týka sa to najmä krajín, ktoré sa zaviazali dosiahnuť cieľovú úroveň 0,7 % hrubého národného dôchodku.

Objavila sa kritika záverečného vyhlásenia, že nestanovilo konkrétnejšie ciele oficiálnej rozvojovej pomoci pre poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť. Musíme však pripomenúť, že významné finančné záväzky boli prijaté už na samite G8 v L’Aquile. Prioritou je teraz dodržať tieto záväzky. Komisia s veľkou pomocou Európskeho parlamentu úspešne zmobilizovala potravinový nástroj v hodnote 1 miliardy EUR, z čoho je 85 % sľúbených na roky 2009 – 2011. Časom však budeme musieť zabezpečiť rozsiahlejšiu a trvalejšiu pomoc. Aby sme pristupovali k svojim sľubom zodpovedne, potrebujeme globálny systém záväzkov. Musíme však vypracovať aj monitorovacie mechanizmy, osobitné ukazovatele a kritériá, ktoré sa budú dať použiť pri vypracovávaní správ o výsledkoch a vplyvoch investícií. Avšak, a dovoľte mi to povedať nahlas a zreteľne, aj tie najvážnejšie záväzky darcov budú bezcenné, ak vlády rozvojových krajín nedokážu svoje vlastné záväzky previesť do podoby lepších poľnohospodárskych politík, stratégií a investícií.

Pri diskusii o potravinovej bezpečnosti by sme si mali dávať pozor aj na terminológiu a odlišovať potravinovú bezpečnosť od potravinovej nezávislosti a potravinovej sebestačnosti. Úsilie o zabezpečenie celosvetovej výroby nestačí. Dôležité je, aby ľudia mali trvalý prístup k potravinám, čo je predovšetkým otázka chudoby. Obchod s potravinami, regionálny aj svetový, hrá významnú úlohu v zlepšovaní prístupu k potravinám tým, že poľnohospodárom zabezpečuje príjmy a spotrebiteľom umožňuje prístup k lacnejším potravinám. Sebestačnosť v potravinách alebo autarkia môže byť veľmi nákladnou stratégiou a nebude potrebná, ak budú trhy a obchod dobre fungovať.

Preto by malo byť významným krokom vpred zavŕšenie kola rokovaní v Dauhe vyváženou a komplexnou dohodou. Nemali by sme zabúdať ani na to, že globálna potravinová bezpečnosť je veľmi zložitým a mnohovrstvovým problémom, ktorý si vyžaduje holistický prístup. Európska únia urobila v tejto oblasti počas uplynulej dekády obrovský pokrok. Pokračovanie tohto pokroku zabezpečí proces súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD). Viaceré reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ výrazne obmedzili vývozné náhrady a Svetová obchodná organizácia (WTO) považuje veľkú väčšinu podpory poľnohospodárov v EÚ za takú, ktorá „nenarúša trh“. Navyše, s dohodou Všetko okrem zbraní majú najmenej rozvinuté krajiny voľný prístup na trh EÚ a ustanovenia dohôd o hospodárskom partnerstve (EPA) ukazujú porozumenie pre problémy, ktorým čelia mnohé krajiny AKT pri zaisťovaní potravinovej bezpečnosti svojich občanov. Takže v EÚ sme prešli veľmi dlhú cestu pri posilňovaní súdržnosti politík v záujme rozvoja a vytváraní lepších podmienok potravinovej bezpečnosti pre rozvojové krajiny. Ostatné krajiny a regióny by mali urobiť to isté.

Na záver, samit FAO zdôraznil, že ak sa chceme držať svojho cieľa znížiť počet ľudí trpiacich hladom o polovicu do roku 2015, mali by sme posilniť oficiálnu rozvojovú pomoc (ORP) a zvýšiť túto pomoc a súkromné investície v poľnohospodárstve a mali by sme zlepšiť globálne riadenie odvetvia poľnohospodárstva.

 
  
MPphoto
 

  Albert Deß, v mene skupiny PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, diskusia o probléme hladu vo svete je pre nás v Európskom parlamente dôležitá. Nemôžeme len tak potichu nečinne sedieť, zatiaľ čo sa zvyšuje počet ľudí trpiacich hladom vrátane mnohých detí.

Prvýkrát ma zvolili do Parlamentu pred 20 rokmi a stále si dobre pamätám, ako medzinárodné organizácie, medzi nimi Svetová banka, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo pri Organizácii Spojených národov, samotná Organizácia Spojených národov a Svetová obchodná organizácia, vyhlásili svoj zámer znížiť počet ľudí trpiacich hladom na celom svete o polovicu počas nasledujúcich 20 rokov. Čo sa odvtedy stalo? Počet hladujúcich sa neznížil o polovicu, ale vzrástol. Každý deň trpí hladom viac ako miliarda ľudí. Stal sa opak toho, čo tieto organizácie zamýšľali.

Táto skutočnosť má celú škálu rozličných príčin. Sú krajiny ako Zimbabwe, kde neschopná vláda premenila zásobáreň Afriky na oblasť hladomoru. Komunistický prezident priviedol túto bohatú krajinu do situácie, keď ľudia trpia hladom a my mlčíme. Bohužiaľ, nesieme za to svoj diel zodpovednosti. Strávili sme týždne, ak nie roky, rozprávaním o klíme v období nasledujúcich sto rokov. Ľudí, ktorí trpia hladom dnes a zajtra, nezaujíma, aká bude klíma o sto rokov. Oni chcú, aby mali zajtra čo jesť, ale my nepoznáme odpovede na ich problémy. Bez toho, aby sme prehliadali problémy budúcnosti, je otázkou obyčajnej ľudskosti zaujímať sa o ľudí, ktorí dnes trpia hladom. Pán de Gucht, keď hovoríme, že máme v úmysle znížiť počet ľudí trpiacich hladom o polovicu do roku 2050, pripadá mi to takmer urážlivé. Ako svetové spoločenstvo musíme byť schopní znížiť počet ľudí, ktorí nemajú dostatok jedla, oveľa skôr. Dokážeme vyvážať zbrane do každého kúta sveta, ale zjavne nedokážeme urobiť to isté s potravinami. Je to zlyhanie svetového spoločenstva, ktoré by som chcel odsúdiť. Musíme nájsť iné odpovede než tie, s ktorými sme prišli dnes.

 
  
MPphoto
 

  Luis Manuel Capoulas Santos, v mene skupiny S&D.(PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, údaje ilustrujúce hlad a podvýživu vo svete, ktoré všetci poznáme a ktoré sa do omrzenia opakujú, sú také tragické, že je takmer neslušné o nich hovoriť.

Právo na jedlo sa spája s najposvätnejším právom zo všetkých: právom na život, čím sa myslí život aspoň trochu dôstojný a nie iba boj o prežitie.

Boj proti hladu vo svete by preto mal byť prvoradou prioritou všetkých politických programov a na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali zmobilizovať všetky zdroje.

Nanešťastie všetci tiež vieme, že zdroje vrátane finančných prostriedkov nie sú vždy tým hlavným obmedzením. Problém takmer vždy spočíva v riadení a využívaní zdrojov a v nedostatku rozumnej správy a účinnej koordinácie na celosvetovej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni.

Návrh uznesenia, ktorý tu bol dnes predložený a s ktorým naša politická skupina, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, plne súhlasí, obsahuje návrhy a odporúčania, ktoré by určite mohli výrazne pomôcť pri zmierňovaní tohto vážneho problému, ak by sa realizovali. Preto naliehavo žiadam Komisiu, aby tomuto návrhu venovala pozornosť, akú si zaslúži, a aby na jeho základe pripravila legislatívne návrhy a prijala postupy ich zavedenia do praxe.

Zložitá a neistá politická situácia, akú práve zažívame, je vhodným okamihom na zmenu politík, ktoré sú najlepšími nástrojmi Európskej únie na tento účel: spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky rybného hospodárstva, ktoré sa chystáme radikálne zreformovať.

S novými právomocami, ktoré nám dáva Lisabonská zmluva, má Parlament výbornú príležitosť prekročiť hranicu bezvýznamných vyhlásení a podniknúť reálne kroky. Európski socialisti sú na túto výzvu pripravení. Dúfame, že nová Komisia a ostatné politické skupiny sú pripravené sprevádzať nás na tejto misii.

 
  
MPphoto
 

  George Lyon, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som poďakovať svojim kolegom, ktorí sa už zapojili do diskusie.

Na úvod by som chcel poznamenať, že nedávny prudký nárast svetových cien potravín považujem za budíček pre nás všetkých. Zdvojnásobenie cien obilia a ryže malo neúmerný dosah na časť najchudobnejších ľudí v rozvojových krajinách po celom svete. Skutočne sa odhaduje, že ďalších 75 miliónov ľudí na celom svete sa zaradilo medzi hladujúcich v priamom dôsledku vyšších cien potravín v rokoch 2007 a 2008. To je skutočnosť, ktorú musíme brať veľmi, veľmi vážne. V mnohých krajinách sme naozaj videli nepokoje a politickú nestabilitu z dôvodu prudkého rastu cien potravín.

Tvrdím, že pri predpokladanom náraste svetovej populácie na viac ako deväť miliárd a predpokladanom veľkom vplyve zmeny klímy na našu schopnosť uživiť sa je potravinová bezpečnosť závažným problémom, ktorému musíme čeliť, venovať sa mu a nájsť riešenia. Európska únia musí urobiť všetko, čo dokáže, aby pomohla rozvojovým krajinám vytvoriť udržateľné systémy poľnohospodárstva a výroby potravín, ktoré im umožnia uživiť sa. To si vyžaduje finančné prostriedky, ako uviedol vo svojom prejave pán komisár, a vyžaduje si to otvorené trhy. Treba tu uznať, že Európa dostatočne pomáhala pri otváraní a liberalizácii trhov. Ale mnohé problémy, ktorým čelia rozvojové krajiny, sú dôsledkom politických zlyhaní a zlyhaní právneho systému. Žiadna výška pomoci v skutočnosti nevyrieši tento problém, kým nemáte stabilný politický systém a stabilný právny systém, ktorý umožní poľnohospodárom prosperovať a využívať výhody vyšších trhových cien.

Odhaduje sa, že v budúcnosti bude musieť výroba v EÚ vzrásť o viac ako 70 %, len aby pokryla rastúci dopyt. Tvrdím, že európske poľnohospodárstvo má významnú úlohu nielen na zabezpečenie našej sebestačnosti, ale aj na zaistenie toho, aby sme v budúcnosti mohli prispievať ku globálnej potravinovej bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 

  José Bové, v mene skupiny Verts/ALE.(FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, boj proti hladu si vyžaduje značné politické a finančné investície. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo nedokázala tieto investície minulý týždeň v Ríme vytvoriť a z toho som sklamaný.

Viac ako miliarda ľudí trpí podvýživou a každý rok zomiera od hladu 40 miliónov mužov, žien a detí. Tieto dramatické čísla ešte vzrástli od roku 1996, keď sa konal prvý Svetový potravinový samit. Globálna finančná a hospodárska kríza zhoršila túto situáciu a jej hlavnými obeťami sú obyvatelia krajín južnej pologule. Desať percent celosvetových výdavkov na reklamu by umožnilo poskytnúť rozvojovým krajinám potrebnú pomoc na zabezpečenie ich poľnohospodárskej infraštruktúry.

Potravinová kríza je jednou z hlavných hrozieb pre mier a stabilitu vo svete. V roku 2050 budú musieť drobní poľnohospodári uživiť viac ako 9 miliárd ľudí. Znehodnocovanie pôdy, znižovanie biodiverzity, závislosť od ropy, emisie skleníkových plynov, vyčerpávanie podzemnej vody a rozvoj modelov spotreby nás dostáva do veľmi nestabilnej situácie, menej stabilnej ako pred 40 rokmi.

Hlavnými príčinami nedostatočnej potravinovej bezpečnosti sú chudoba a závislosť od dovozu. Potreba podporovať miestnu výrobu potravín je zrejmá. Koncom 50. rokov minulého storočia zaviedla Európa spoločnú poľnohospodársku politiku, aby bola schopná vyrábať potraviny pre vlastnú potrebu. S týmto cieľom si chránila svoj vnútorný trh a podporovala svojich spotrebiteľov. Túto možnosť slobodnej voľby, toto právo na potravinovú nezávislosť musia teraz dostať všetky krajiny alebo skupiny krajín na celom svete, ktoré o to majú záujem.

 
  
MPphoto
 

  James Nicholson, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, naše uznesenia o tejto otázke sa zaoberajú dvojitým problémom odstraňovania hladu, ktorým v súčasnosti trpí šestina obyvateľov sveta, a zabezpečenia dodávok potravín v budúcnosti.

Čelíme situácii, keď na jednej strane rastie svetová populácia a zároveň sa na druhej strane výroba potravín stáva stále väčším problémom v dôsledku negatívnych vplyvov zmeny klímy a rastúcich nákladov spojených s touto výrobou.

Kým poľnohospodársky prvok potravinovej bezpečnosti je nepochybne kľúčom na riešenie tohto problému, mali by sme sa dôsledne sústrediť aj na skutočnosť, že ak chceme mať nejakú šancu na úspešný boj s hladom vo svete, je absolútne nevyhnutné dobré riadenie v rozvojových krajinách. Zoberme si napríklad Zimbabwe, o ktorom sa už zmienil pán Dess. Kedysi bola táto krajina známa ako zásobáreň Afriky a bola schopná uživiť seba aj mnohé susedné krajiny. Teraz to nedokáže, pretože ju zničili zásahy Roberta Mugabeho a jeho prisluhovačov.

Musíme sa všetci spoločne usilovať o vyriešenie tohto problému a predísť tak hroziacim občianskym nepokojom a biede.

 
  
MPphoto
 

  Patrick Le Hyaric, v mene skupiny GUE/NGL.(FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, ak chce Európska únia hrať vo svete pozitívnu úlohu, ak chce vzkriesiť nový humanizmus, mala by skutočne načúvať ohlušujúcemu náreku hladujúcich, ktorý sa rozlieha po celej planéte.

Tu aj inde naďalej pekne rečníme. Ale povedzme si úprimne, môžeme mať čisté svedomie, keď každých päť sekúnd zomiera od hladu dieťa? Tieto deti nezomierajú pre technické problémy. Je to dôsledok vlny ultraliberalizmu, ktorý dnes zaplavuje svet.

Doposiaľ sme obrábali pôdu, aby sme nakŕmili ľudí. Kapitalistický systém teraz urobil z pôdy a potravín komodity a predmet globálnych špekulácií. Preto musíme radikálne zmeniť politiku, podporovať Organizáciu pre výživu a poľnohospodárstvo a poskytnúť jej prostriedky na činnosť.

Ako ste povedali, pán komisár, musíme konať a my toto konanie požadujeme. Aby sa však skutočne začalo konať, Európska únia by mala presadiť zásadu potravinovej nezávislosti pre všetky národy, mala by pomôcť pri zavádzaní systémov odmeňovania za prácu v poľnohospodárstve s garantovanými cenami pre každú krajinu a každý kontinent, mala by uznať a presadzovať záväzky na poskytovanie oficiálnej rozvojovej pomoci krajinám južnej pologule, mala by odpustiť dlhy chudobným krajinám, mala by zastaviť predávanie pôdy nadnárodným spoločnostiam a hedžovým fondom a mala by uznať, že poľnohospodárstvo a pôda nesmú byť súčasťou tvrdého vyjednávania Svetovej obchodnej organizácie.

Musíme počuť nárek hladomoru a primerane konať. To by zvýšilo prestíž Európy a je to skutočne naliehavé.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD.(NL) Za približne desať rokov, v priebehu ktorých som poslancom Európskeho parlamentu, pravidelne počúvam na jeho pôde pekné reči. Aj predseda Komisie pán Barroso pekne hovoril počas príprav na svetový samit o potravinovej bezpečnosti v Ríme. Povedal: „Kolektívne sme zlyhali v boji proti hladu. Je to morálny škandál a veľká škvrna na našom kolektívnom svedomí.“ Koniec citátu. A mal úplnú pravdu. To ešte zväčšuje sklamanie z výsledkov samitu. Mám neodbytný pocit, že stredobodom diania v Ríme boli politické záujmy bohatých krajín a nie záujmy jednej miliardy hladujúcich ľudí vo svete. Aby som vám to konkrétne priblížil, použijem dva príklady. Ako sa stále častejšie pripúšťa, politika biopalív a jej presadzovanie vedú k rastu cien, a teda k šíreniu hladu. Zdá sa však, že akákoľvek kritika tejto politiky je tabu.

Pri mnohých príležitostiach som tento Parlament upozorňoval napríklad aj na nebezpečenstvo podpory veľkých investícií tretích krajín v Afrike s cieľom zaistiť ich vlastnú potravinovú bezpečnosť. Ako môže niekto očakávať, že krajiny, kde sú milióny ľudí závislé od potravinovej pomoci OSN, budú vyvážať do tretích krajín? V záverečnom vyhlásení sa však táto skutočnosť nespomína.

Bohaté krajiny sa so spornými témami vyrovnajú veľmi jednoducho tým, že prednesú dobre mienené, vášnivé argumenty a pripravia ďalšie štúdie. Ďalšia skutočnosť, ktorú som si vybral z tohto vyhlásenia, je, že rozvojové krajiny sa budú musieť spoľahnúť predovšetkým na svoje vlastné zdroje. Vzhľadom na doterajšie zlyhanie medzinárodného spoločenstva v úsilí o odstránenie hladu, by som to nenazval inak ako hanebným.

Odhliadnuc od toho som strávil určitý čas čítaním vyhlásení z predchádzajúcich svetových samitov o potravinovej bezpečnosti a prišiel som k záveru, že sa až prekvapujúco podobajú – navzájom, ako aj s uznesením Parlamentu o tejto otázke. Všetky hovoria o naliehavosti a sústavne vyzývajú na splnenie minulých sľubov. Nemalo by však opakovanie všetkých tých výziev pre nás byť varovným signálom? Aby som citoval spravodajcu OSN pána De Schutteho, „chudobní ľudia nepotrebujú sľuby“. Ako už bolo opakovane povedané, potravinová bezpečnosť by mala byť ľudským právom. Vážená pani predsedajúca, chcem sa na to pozrieť z iného uhla a pripomenúť učenie Biblie, že jedným z božích prikázaní je nasýtiť hladných. To považujem za svoju osobnú povinnosť a našu kolektívnu zodpovednosť.

 
  
MPphoto
 

  Dimitar Stoyanov (NI).(BG) Osobne som sa zúčastnil samitu FAO v Ríme. Na vlastné oči som videl, aká bola táto konferencia. Myslím si, že by sme sa mali aspoň trochu vzdať pokrytectva, ktoré nás ovplyvňuje. Vzhľadom na peniaze utratené na usporiadanie takejto konferencie, ktorej výsledkom je zvyčajne iba dlhá séria sľubov, by sme sa asi mali na tieto výdavky pozrieť prakticky a vypočítať, ako už povedali predchádzajúci rečníci, koľko detí dnes nemuselo zomrieť od hladu, keby sa tieto finančné prostriedky neminuli iba na bezstarostné rozprávanie. Pán komisár síce povedal, že tento problém súvisí s celosvetovou výrobou potravín, ale kým začneme vyberať smietku z oka blížneho, mali by sme si najskôr všimnúť brvno vo svojom.

Naša krajina Bulharsko má podľa vedeckých dôkazov najúrodnejšiu pôdu v Európskej únii. Pred stopäťdesiatimi rokmi dokázali bulharskí poľnohospodári uživiť najhustejšie obývané oblasti Osmanskej ríše v Malej Ázii s využitím technológie 19. storočia. Dnes však poľnohospodárstvo v Bulharsku sústavne upadá, dokonca ešte viac po vstupe Bulharska do Európskej únie. Kvóty, ktoré samotná Komisia stanovila pre Bulharsko, obmedzujú poľnohospodársku výrobu, pričom pôda v Bulharsku leží ladom. Napríklad na výrobu celej kvóty paradajok, ktorú predpísala Bulharsku Európska komisia, stačí jediný poľnohospodársky podnik v jednom z 28 bulharských regiónov. Je to tak preto, že niektoré údaje spred 10 rokov uvádzali, že toto je oficiálna úroveň výroby. Nik sa však nepozerá na to, aká by mohla byť skutočná úroveň výroby. V rámci samotnej Európskej únie sa v súčasnosti obmedzuje výroba potravín, ktorá by inak mohla výrazne zlepšiť situáciu a ponúknuť reálne opatrenia v boji proti hladu. Preto, kým budú celú situáciu ovládať úradníci, ktorí vidia iba hárky papiera a nič iné ich nezaujíma, zostanú nám iba sľuby a žiadne reálne kroky.

 
  
MPphoto
 

  Filip Kaczmarek (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, počet ľudí trpiacich hladom a žijúcich v extrémnej chudobe počas uplynulého roka dramaticky vzrástol a nie je pravda, že je to vina kapitalizmu. Existujú politické systémy, ktoré sú výrazne horšie z hľadiska života ľudí a boja proti hladu. Poviem vám len jeden príklad. Európsku krajinu, ktorá má veľmi dobré podmienky na poľnohospodárstvo, pred niekoľkými desaťročiami priviedol k hladu komunizmus. V dôsledku toho v tejto jednej krajine zomrelo viac ľudí, než teraz umiera od hladu na celom svete. Tou krajinou je Ukrajina. Odporúčal by som pozastaviť sa nad tým, čo odznieva v tejto rokovacej sále.

V roku 2000 prijalo 198 členov Organizácie Spojených národov konkrétne rozvojové ciele tisícročia. Pán komisár dnes hovoril o prvom, najdôležitejšom cieli. Teraz musíme odpovedať na otázku, či je tento cieľ dosiahnuteľný. Európania sa pýtajú, či sú naše priority a stratégie správne, a najmä, napríklad, či je nákladný boj proti zmene klímy dôležitejší ako boj proti biede. Tento týždeň som dostal takúto otázku: „Nezamieňa si Európska únia prostriedky s cieľmi, keď namiesto boja proti dôsledkom globálneho otepľovania začína ten najdrahší zápas s veternými mlynmi v histórii ľudstva – boj proti zmene klímy?“

Myslím si, že najlepším dôkazom toho, že opatrenia na ochranu klímy a na odstránenie hladu nie sú vo vzájomnom rozpore, by bol efektívny postup v druhej oblasti, inými slovami, keby sme skutočne odstránili zo sveta hlad. Potom by nás nik neobviňoval z nesprávnych priorít a z toho, že boj proti zmene klímy považujeme za dôležitejší ako boj proti hladu, ako to povedal aj pán Dess.

V niekoľkých nasledujúcich rokoch bude poľnohospodárstvo veľmi dôležité. Musíme presvedčiť rozvojové krajiny a pomôcť im, aby investovali do poľnohospodárstva a aby dodržali svoje vyhlásenia, že 10 % štátneho rozpočtu bude určených na rozvoj poľnohospodárstva. To je jediný spôsob, ako môžeme zvýšiť poľnohospodársky potenciál chudobných krajín a pomôcť im v účinnom boji proti hladu.

 
  
MPphoto
 

  Louis Michel (ALDE).(FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, s výnimkou pána Berlusconiho, ktorého krajina hostila svetový samit FAO o potravinovej bezpečnosti, sa tohto samitu nezúčastnil žiadny vedúci predstaviteľ krajín skupiny G8.

Z hospodárskeho, sociálneho a finančného hľadiska vysoko politické stretnutie sa tak zredukovalo na bežnú technickú schôdzku. Napriek tomu bolo cieľom pána Dioufa pripraviť také nástroje a prostriedky výroby, aby sa trvalo udržateľným spôsobom zaistila potravinová bezpečnosť rozvojových krajín.

Ako vieme, keďže to už opakovane odznelo, hospodárska a finančná kríza iba prehlbuje hlad na celom svete. Táto téma je závažnejšia než kedykoľvek predtým, pretože prvýkrát v histórii postihuje hlad viac ako miliardu ľudí na svete. To je šestina svetovej populácie, o 20 % viac než v roku 2005 a o 105 miliónov viac než v roku 2008.

Ako povedal pán Bové, to všetko znamená, že tu existuje veľké riziko vypuknutia nových konfliktov, a navyše konfliktov mimoriadne vážnych. K tomuto javu zníženej potravinovej bezpečnosti viedli nedostatočné investície do poľnohospodárstva. Ako zdôraznil pán Diouf, poľnohospodárstvo je skutočne jediným existenčným prostriedkom pre 70 % chudobných ľudí vo svete. Vyzval na finančné investície vo výške 44 miliárd USD ročne na pomoc drobným výrobcom. Jeho požiadavku úplne ignorovali: zo strany bohatých krajín neexistuje žiaden harmonogram, žiadna stratégia a žiadna politická vôľa.

Pán komisár, ako pokročilo plnenie záväzkov skupiny G8 prijatých v júli? Keďže som bol vo vašej situácii, poznám ťažkosti spojené s hľadaním darcov. Ešte sa pamätám na mimoriadne ťažký boj pred dvomi rokmi, ktorý viedol aj pán predseda Barroso, o získanie tej mizernej miliardy eur na vytvorenie potravinového nástroja. Budúcnosť Európy je však úzko spojená s osudom rozvojových krajín.

Pán komisár, neverím frázam nášho socialistického kolegu poslanca, ktorý nám rozpráva o ultrakapitalizme a ultraliberalizme, čo je navyše ako významová asimilácia morálne diskutabilné. Ja osobne nevidím riešenie v takýchto dosť krátkozrakých ideologických tirádach.

Pán Le Hyaric, musím vám povedať, že marxistické spiatočníctvo nesie oveľa väčšiu zodpovednosť za zaostávanie niektorých krajín od ich získania nezávislosti než liberalizmus.

Toto som chcel povedať, pretože nechcem, aby v tomto Parlamente ostali bez námietok akékoľvek ideologické výlevy alebo zaklínadlá, ktoré sú krátkozraké a posúvajú hranice intelektuálnej poctivosti.

 
  
MPphoto
 

  Judith Sargentini (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, moji kolegovia páni Bové a Belder načrtli problém a politickú realitu, ale v poľnohospodárstve je nový trend. Bohaté krajiny si zabezpečujú základné potraviny alebo biopalivá skupovaním pôdy v chudobných krajinách. Zmocňujú sa pôdy, alebo, ako to eufemisticky nazývajú, nadobúdajú poľnohospodársku pôdu. Deje sa to napríklad na Madagaskare.

Táto téma je zrejme pre svetových predstaviteľov príliš citlivá na to, aby o nej diskutovali. Európa a jej predstavitelia majú morálnu povinnosť postaviť sa proti tejto novej forme toho, čo by som nazvala kolonializmom. Vyhlásenie samitu FAO o potravinovej bezpečnosti sa nedotklo témy zmocňovania sa pôdy a v tomto ohľade skutočne premeškalo príležitosť zamerať sa na hlad vo svete. Prečo ste to neurobili?

Ďalej je tu spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Vyrábame veľa potravín. Európania majú dostatok potravín, ale SPP ničí šance drobných poľnohospodárov aj poľnohospodárskych podnikov v rozvojových krajinách. Strácajú tým možnosť slušne sa uživiť. To vyvoláva nedostatok potravín a potrebu dovážať ich. Kedy uvidíme slobodnú a spravodlivú európsku poľnohospodársku politiku?

 
  
MPphoto
 

  Richard Ashworth (ECR). – Vážená pani predsedajúca, Organizácia Spojených národov aj Európska únia sa zhodli, že rastúca svetová populácia si bude vyžadovať zvýšenie celosvetovej poľnohospodárskej výroby rádovo o 50 – 100 %. S tým súhlasíme. Súhlasíme s názorom pána komisára nielen preto, že ho akceptujeme, ale preto, že je to cieľ, ktorý si svet nemôže dovoliť nesplniť. Zároveň sa však od poľnohospodárstva žiada, aby na to používalo menej pôdy, menej vody, menej energie a aby produkovalo menej skleníkových plynov. Takže sú tu tri body, ktoré musíme pochopiť.

Po prvé, vlády a predovšetkým EÚ musia viac investovať do výskumu a vývoja. Jednoducho nemáme informácie, na ktorých by sme založili plán do budúcnosti. Po druhé, keďže čelíme nestabilite svetových trhov, potrebujeme záchrannú sieť spoločnej poľnohospodárskej politiky. A po tretie, potravinová bezpečnosť a všetko, čo z nej vyplýva pre Európsku úniu, si vyžaduje náklady. Sú to náklady, ktoré nemôžeme preniesť na spotrebiteľov, preto opakujem: potrebujeme silnú poľnohospodársku politiku a musíme vyhrať diskusiu o nej v rozprave o rozpočte.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Vážená pani predsedajúca, záverečné vyhlásenie, ktoré na ostatnom samite FAO prijalo jej 193 členských štátov, je, nanešťastie, v boji proti hladu skutočne iba kvapkou v mori. Neboli stanovené žiadne termíny, a predovšetkým neboli vytvorené žiadne konkrétne zdroje ani podmienky na zvládnutie pohromy, ktorá postihuje viac ako 6 miliárd ľudských bytostí.

Podľa dostupných údajov počas krátkych 90 sekúnd trvania tohto môjho vystúpenia vo svete zomrie od hladu 15 detí. To je tá najdrsnejšia a najprenikavejšia obžaloba nespravodlivého, vykorisťovateľského, absurdného, a preto historicky znemožneného hospodárskeho systému.

Je to systém založený na reálnej politike a usmerneniach a, pán Michel, na protagonistoch a liberálnej rétorike, čo viedlo k terajšej situácii. Máme tu podporu agropriemyselného modelu v súlade s ochranou záujmov veľkých agropotravinárskych podnikov a následné kvalitatívne ochudobnenie poľnohospodárskeho odvetvia na svete, roky a roky nedostatočného investovania do poľnohospodárstva, podpory opúšťania poľnohospodárskeho odvetvia a likvidácie malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, čiže sektora, ktorý poskytuje živobytie 70 % chudobným ľuďom na svete.

Trhový fundamentalizmus, politika privatizácie a liberalizácie a voľný obchod viedli a naďalej vedú k opúšťaniu pôdy, ku koncentrácii vlastníctva pôdy a k dominancii malého počtu výrobcov a potravinovej závislosti mnohých ľudí.

Odborníci odhadujú, že zvládnutie pohromy chronickej podvýživy by stálo 44 miliárd USD. To je oveľa skromnejšia suma, než akú členské štáty poskytli veľkým firmám na ich záchranu pred pokračujúcou systémovou krízou.

 
  
MPphoto
 

  Diane Dodds (NI). – Vážená pani predsedajúca, generálny tajomník OSN Pan Ki-mun počas svetového samitu o potravinovej bezpečnosti povedal, že „dnešná potravinová kríza je budíčkom pre zajtrajšok“. Do roku 2050 bude možno naša planéta domovom pre 9,1 miliardy ľudí, o vyše dve miliardy viac ako dnes. Je to ohromujúce číslo, ktoré znamená, že poľnohospodári budú musieť vypestovať o 70 % viac potravín.

Poľnohospodári v Severnom Írsku chcú pomôcť pri napĺňaní tejto potreby. Väčšina z nich sa však domnieva, že Európa brzdí ich schopnosť vyrábať viac potravín tým, že presadzuje znižovanie miery intenzity chovu prostredníctvom regulácie dusičnanov a fosforečnanov, byrokraciu, nedostatok výskumu a vývoja v rámci odvetvia, a teda presadzuje prístup, že potravinová bezpečnosť nie je problémom.

Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) rozhodne o možnostiach poľnohospodárov vyrábať potraviny. Ovplyvní to aj ceny potravín. Ak Európa nepodporí poľnohospodárov prostredníctvom priamych platieb, ceny potravín budú musieť vzrásť, aby pokryli výrobné náklady. Mojím cieľom je podporiť výrobu potravín v Severnom Írsku a potravinovú bezpečnosť v Európe. To sa dá dosiahnuť iba tak, že dovolíme poľnohospodárom pestovať a chovať. Obrovskú úlohu v tom zohrá reforma SPP a potravinová bezpečnosť by mala byť základným prvkom našej práce, keď sa táto reforma rozbehne.

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážená pani predsedajúca, ako jedna z autoriek tejto správy chcem na úvod poďakovať politickým skupinám, ktoré veľmi úzko spolupracovali, aby pripravili text, ku ktorému nie sú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Myslím, že by nás to všetkých malo veľmi potešiť. Na mnohé veci máme odlišné názory, ale myslím si, že vo všeobecnej snahe urobiť správnu vec a pomôcť nasýtiť hladujúcich ľudí vo svete je tento text krokom správnym smerom.

Počas predchádzajúceho mandátu som bola aj autorkou správy o globálnej potravinovej bezpečnosti a SPP, takže som sa tejto problematike venovala veľmi dôkladne. Chcem poukázať na jednu veľmi jednoduchú skutočnosť, ktorá asi mnohým uniká: tento svet nasýtia poľnohospodári, ak budú mať na vykonávanie svojej práce tú správnu klímu, a to myslím v tých najširších súvislostiach. Ostatní z nás o tom budú len hovoriť. Je našou zodpovednosťou vypracovať a predložiť stratégiu, ako umožniť poľnohospodárom vyrábať potraviny. Tí zareagujú, ak budú mať splnené dva základné prvky. Jedným sú slušné ceny a druhým stabilné príjmy. Nedávna nestabilita zasiahla oba tieto prvky a poľnohospodári takto nemôžu prežiť.

Pre prípad, že by mi vypršal čas, a ako jedna z autoriek vás v tomto žiadam o zhovievavosť, prosím, nedémonizujte spoločnú poľnohospodársku politiku. Niektoré z uvádzaných argumentov sú historické a zastarané. Túto politiku sme úplne zreformovali a bez SPP by sme mohli mať v rámci Európskej únie oveľa väčšie problémy s nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou. Prečo by sme nemali prijať tie najlepšie časti spoločnej poľnohospodárskej politiky a požiadať rozvojové krajiny, aby sa k nej pridali? Buďme v tomto veľmi tvrdí. Nemali by sme nechať vlády rozvojových krajín unikať pred zodpovednosťou. Ony sú zodpovedné za správne využitie rozvojovej pomoci a my sme zodpovední za to, aby sa do poľnohospodárstva vložilo a investovalo viac peňazí. Myslím, že je čas prestať chodiť po špičkách okolo tejto záležitosti a postupovať tvrdo voči vládam aj voči sebe. Máme morálnu zodpovednosť a sme pripravení ju niesť.

 
  
MPphoto
 

  Enrique Guerrero Salom (S&D).(ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, svet čelí dvom veľkým dlhodobým výzvam: boju proti dôsledkom zmeny klímy a boju proti chudobe a hladu vo svete.

Pán komisár, rovnako ako viacerí poslanci tohto Parlamentu, uviedol údaje, ktoré sa objavili v záverečnom vyhlásení svetového samitu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) o potravinovej bezpečnosti – viac ako miliarda ľudí na celom svete trpí hladom a 40 miliónov každý rok zomiera na následky chudoby.

Najskôr potravinová kríza a potom finančná kríza zabrzdili plnenie rozvojových cieľov tisícročia. Nenapredujeme, v skutočnosti sa vraciame späť. Problémy sú to dlhodobé, ale riešenia sú naliehavé a potrebné okamžite. V uplynulých týždňoch sme napriek tomu dostávali znepokojujúce správy o odpore medzi hlavnými pôvodcami emisií skleníkových plynov voči prijatiu rozhodnutí na konferencii v Kodani a o absencii vysokých predstaviteľov a konkrétnych výsledkov na samite FAO v Ríme.

Naše problémy sú alarmujúce, ale nemenej znepokojujúca je nedostatočná schopnosť konať. Ľudské bytosti dosahujú pokrok tak, že rozpoznáme problémy, určíme postup a podnikneme opatrenia. V súčasnosti vieme, proti čomu stojíme, ale stratili sme schopnosť zasiahnuť.

Preto podporujem uznesenie, ktoré vyzýva Parlament, aby bezodkladne podnikol príslušné opatrenia.

 
  
MPphoto
 

  Franziska Keller (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, článok 208 Lisabonskej zmluvy konštatuje, že hlavným cieľom rozvojovej politiky Európskej únie je znížiť a odstrániť chudobu. Chudoba je aj hlavnou príčinou hladu. V článku 208 sa tiež uvádza, že Únia bude brať do úvahy tieto ciele aj v iných svojich politikách, ktoré by mohli mať vplyv na rozvojové krajiny.

Svojimi vývoznými dotáciami však EÚ ničí trhy v rozvojových krajinách a spôsobuje tým chudobu a hlad. Ak chceme, aby naša rozvojová pomoc bola efektívna, nesmieme si ju komplikovať inými politikami. Inak sa nám nepodarí dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia. Mali by sme na to myslieť pri revidovaní a reformách politík, ako sú spoločná poľnohospodárska politika a spoločná politika rybného hospodárstva.

(Rečníčka súhlasila, že bude odpovedať na otázku signalizovanú modrou kartou v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážená pani predsedajúca, rada by som sa opýtala predchádzajúcej rečníčky, o akých vývozných náhradách to konkrétne hovorila. Spomenula som to vo svojom vystúpení a uznávam, že v minulosti vývozné náhrady spôsobovali škody, ale Európa teraz zreformovala svoju poľnohospodársku politiku. Keď sme však vlani zaviedli vývozné náhrady pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov, jedinou krajinou, ktorá protestovala, bol Nový Zéland, a to nie je rozvojová krajina. Môžem vás poprosiť o uvedenie príkladu, kde tieto náhrady v súčasnosti spôsobujú problémy?

 
  
MPphoto
 

  Franziska Keller (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, samozrejme, príklad mrazených kurčiat, ktorý všetci dobre poznáte, je už trochu starý, ale aj teraz sa, napríklad, na africké trhy dostávajú paradajky vysoko dotované v Európskej únii, ktoré sú lacnejšie ako miestne výrobky, a preto likvidujú pracovné miesta a zvyšujú chudobu. Takže stále je to bežný jav a myslím si, že sa ním musíme zaoberať.

 
  
MPphoto
 

  Béla Glattfelder (PPE).(HU) Stále väčší počet vedcov vo svete konštatuje, že do roku 2030 súbežne vznikne vážny nedostatok ropy, vody a potravín. Zdá sa však, že ako prvému musíme čeliť nedostatku potravín, pretože už teraz trpí hladom miliarda ľudí na Zemi. Počet ľudí trpiacich hladom rastie rýchlejšie než svetová populácia. Kým v súčasnosti trpí hladom iba každý šiesty človek, musíme počítať so situáciou, že o niekoľko desaťročí bude trpieť hladom už každý štvrtý alebo piaty človek. Každú minútu zomierajú od hladu dve deti. Túto situáciu zjavne nemôžeme riešiť zrušením spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Európska únia môže byť silná a mať vo svete silné postavenie, iba ak bude mať silnú spoločnú poľnohospodársku politiku.

Hlad však nie je výlučne vecou Afriky. Hlad existuje aj v Európskej únii. V Únii sú napríklad regióny, kde ľudia míňajú na potraviny menej než 10 % svojho príjmu. Zároveň sú však aj iné regióny, niektoré oblasti Bulharska a južné regióny Rumunska, kde ľudia míňajú na potraviny v priemere viac ako 50 % svojho príjmu. V tejto skupine sa za priemerom skrývajú aj ľudia, ktorí míňajú na potraviny ešte oveľa viac. Stojí za to túto skutočnosť zdôrazňovať, pretože musíme počítať s tým, že kedykoľvek predkladáme návrh nového nariadenia, ktoré zdražuje poľnohospodársku výrobu a znižuje jej efektivitu, ako sú napríklad nariadenia v oblasti životných podmienok zvierat, ktoré zvyšujú množstvo krmiva potrebného na výrobu 1 kg mäsa, nepoškodzujeme len životné prostredie vyššími emisiami CO2, ale každé opatrenie tohto druhu zvyšuje počet ľudí trpiacich hladom. Možno presne to množstvo krmiva navyše, ktoré musíme použiť napríklad na chov hydiny, bude chýbať na stole hladujúceho dieťaťa.

 
  
MPphoto
 

  Corina Creţu (S&D).(RO) Počet podvyživených ľudí vo svete prekročil hranicu jednej miliardy, čím sa ešte zhoršila tragická situácia, keď hladom trpí jeden človek zo šiestich. Nanešťastie, ako už bolo predtým povedané, vedúci predstavitelia hlavných priemyselných veľmocí ukázali ľahostajný prístup k takému dôležitému a potrebnému samitu, aký nedávno zorganizovala FAO v Ríme. S výnimkou talianskeho premiéra necítili predstavitelia členských štátov skupiny G8 potrebu zúčastniť sa tejto schôdzky.

Nemôžem si pomôcť a musím sa zmieniť o obrovskom, nespravodlivom rozpore medzi maximálnou pozornosťou, ktorú predstavitelia tejto skupiny štátov produkujúcich 60 % celosvetového HDP venovali záchrane bankového systému, a ich nezáujmom o tragickú realitu hladomoru, ktorý postihuje stále rastúci počet našich blížnych, ľudských bytostí. Toto je skutočne kríza, ktorú nespôsobili samotné chudobné krajiny, ale ktorá má práve na ne najhorší dosah.

Dosiahli sme najvážnejšiu úroveň celosvetového hladomoru od roku 1970. Každých šesť sekúnd umiera od hladu jedno dieťa. Nanešťastie, rozvinuté krajiny sveta zatvárajú oči pred tragédiou, ktorá nás svojimi celkovými dôsledkami postihne všetkých. Najlepším príkladom toho a zároveň varovaním pre nás všetkých je zanedbávanie poľnohospodárstva v uplynulých dvoch desaťročiach, ktoré sa skončilo súčasnou potravinovou krízou. Z celkovej sumy oficiálnej rozvojovej pomoci klesol podiel finančných prostriedkov pridelených poľnohospodárstvu zo 17 % v roku 1980 na 3,8 % v roku 2006.

Potravinová bezpečnosť je mimoriadne vážnou úlohou, ktorá si vyžaduje neodkladné riešenia, v prvom rade otvorenie trhov a poskytovanie pomoci poľnohospodárom v rozvojových krajinách tak, aby sa čo najskôr vyrábal dostatok potravín a odstránil sa hlad.

 
  
MPphoto
 

  Esther Herranz García (PPE).(ES) Vážená pani predsedajúca, chcela by som začať blahoželaním pani McGuinnessovej k tejto iniciatíve, ktorá dokazuje, akú významnú medzinárodnú úlohu zohráva spoločná poľnohospodárska politika (SPP) pri napĺňaní potrieb zásobovania potravinami.

Teraz, keď chce Európska komisia zrejme znížiť záťaž SPP na rozpočet Spoločenstva, je dôležité zdôrazniť, že zatiaľ čo SPP nemusí byť prioritou, dostatok potravín ňou byť musí. Uplynulé desaťročia jasne ukázali, že bez SPP by bolo ťažké, ak nie nemožné, dosiahnuť stav dostatku potravín.

Poľnohospodárstvo sa preto nedá porovnávať s inými odvetviami hospodárstva, ktoré môžu byť úspešné na voľnom trhu, pretože trh s potravinami nie je voľný trh. Poľnohospodári potrebujú na úspešné podnikanie pomoc Európskej únie. Európska únia zasa potrebuje poľnohospodárov, aby udržala model poľnohospodárstva, ktorý bude schopný poskytnúť dostatok potravín primeranej kvality na uspokojenie rastúceho dopytu občanov.

Preto si myslím, že musíme zmeniť smerovanie SPP, ale nie zrušiť ju. Aby sme to dosiahli, poľnohospodári musia mať záruku priamych subvencií a musí sa obnoviť riadenie poľnohospodárskych trhov, aby sa zvýšila stabilita cien, čo bude výhodné nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre spotrebiteľov a tretie krajiny.

Treba zaviesť rámec pre osvedčené postupy, ktorý by udržiaval rovnováhu vo vzťahoch medzi jednotlivými aktérmi potravinového reťazca, zabránil by prípadom zneužívania a podporil by spravodlivejšie rozdelenie obchodných marží.

Navyše je potrebná politika informovanosti európskeho spotrebiteľa, ktorá zdôrazní úsilie výrobcov v krajinách Spoločenstva o dodržiavanie nariadení Európskej únie v oblasti životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a životných podmienok zvierat. Výrobcovia v krajinách Spoločenstva totiž musia čeliť konkurencii dovozu z tretích krajín, kde sa používajú oveľa miernejšie normy.

Výrobcovia z tretích krajín uprednostňujú vývoz do Európskej únie pred zásobovaním trhov vo svojich krajinách, pretože na základe dohôd v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) prináša takýto vývoz vyšší zisk.

 
  
MPphoto
 

  Michèle Striffler (PPE).(FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, už tu odznelo, že každých päť sekúnd zomrie niekde na svete jedno dieťa od hladu a biedy a podľa odhadov viac ako miliarda ľudí trpí podvýživou.

Problém globálnej potravinovej bezpečnosti preto nadobúda mimoriadne naliehavý charakter a musí byť na poprednom mieste európskeho a medzinárodného politického programu. Aby sa zaistila realizácia prvého rozvojového cieľa tisícročia, európske politiky musia byť konzistentnejšie.

Potravinový nástroj vo výške 1 miliardy EUR je nevyhnutný prvý krok. Dôležité je, že vykonávacie opatrenia sú zamerané na malé a stredné rodinné poľnohospodárske podniky a podniky rastlinnej výroby, predovšetkým tie, ktoré riadia ženy, a tiež na chudobných obyvateľov, ktorí sú najviac postihnutí potravinovou krízou.

Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo musí byť prioritnou oblasťou. Treba preskúmať inovatívne mechanizmy financovania, ako je medzinárodná daň na finančné transakcie, ktoré by mohli sprevádzať proces prispôsobovania sa zmene klímy a boli by dostupné pre drobných poľnohospodárov v najzraniteľnejších krajinách.

 
  
MPphoto
 

  Ricardo Cortés Lastra (S&D).(ES) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, krátko po skončení nedávneho svetového samitu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) o potravinovej bezpečnosti by som chcel vyjadriť svoje sklamanie nad jeho slabým sociálnym, mediálnym a politickým dosahom. Predovšetkým som sklamaný, že sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o balíku 44 miliárd USD, ktoré mali pomôcť najchudobnejším poľnohospodárom. Som smutný, že všetko bude pokračovať ako predtým.

Keď hovoríme o potravinovej bezpečnosti, poľnohospodárstve a rozvoji, často zabúdame na otázku nedostatku vody, čo je zásadný problém už teraz a bude najmä v budúcnosti. V aktuálnom kontexte hospodárskej a environmentálnej krízy potrebujeme viac než kedykoľvek predtým záväzok rozvinutých krajín vytvoriť nové fórum na medzinárodné diskusie na najvyššej úrovni, ktorého cieľom by bolo posilnenie postavenia vody ako súčasti verejného blaha, výmena technológií a rozvoj efektívnych, trvalo udržateľných a hospodársky životaschopných systémov vodného hospodárstva.

Ak sa nebudeme starať o našu vodu, nikdy nebudeme úspešní v boji proti hladu.

 
  
MPphoto
 

  Chris Davies (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, v Anglicku 18. storočia Thomas Malthus predpovedal, že populácia porastie rýchlejšie ako výroba potravín. Teraz sa jeho myšlienky v mnohých smeroch spochybňujú, pretože sme prešli sériou revolúcií v poľnohospodárstve, ktoré zmenili našu spoločnosť. Ale jeho slová sú aj pravdivé: počas života mnohých z nás sa svetová populácia strojnásobila, úplne neuveriteľne strojnásobila, a v mnohých oblastiach sveta rástla rýchlejšie ako zásobovanie potravinami. Ak chceme predchádzať hladu a mať pod kontrolou populačný rast, musíme sa viac snažiť a najmä zaistiť, aby ženy všade na svete mali kontrolu nad svojimi reprodukčnými možnosťami. A musíme chrániť životy detí. Najlepší spôsob zníženia populačného rastu je chrániť životy mladých ľudí, aby rodičia necítili potrebu mať väčšie rodiny.

Tu v západnom svete máme návyk jesť mäso, čo je obrovské plytvanie zdrojmi. Jediné, čo môžem povedať – a už vidím, že môj čas vypršal, pani predsedajúca – ako človek, ktorý sa vzdal mäsa pred 20 rokmi, ak chceme zachrániť svet a predísť hladu, jedzme zelené, nie červené.

 
  
MPphoto
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Vážená pani predsedajúca, primerané stravovanie je ľudským právom a hlad je zločin proti ľudskosti. Myslím si tiež, že ľudská rasa má dostatok technických a vedeckých vedomostí na to, aby nik na svete nemusel trpieť hladom. Samozrejme, na boj proti hladu vo svete sú potrebné aj peniaze. Nejde však iba o peniaze. Predtým musíme splniť ešte nasledujúce požiadavky. Po prvé, vybudovať v rozvojových krajinách stabilnú demokratickú štruktúru, po druhé, bojovať s korupciou, po tretie, vytvoriť v rozvojových krajinách vhodný systém poľnohospodárstva a nakoniec investovať do poľnohospodárstva. Často sa príliš málo hovorí o prvých troch bodoch. V týchto krajinách navyše mizne veľa finančných prostriedkov, končia v nesprávnych rukách a využívajú sa na korupčné praktiky.

 
  
MPphoto
 

  Marc Tarabella (S&D).(FR) Vážená pani predsedajúca, rád by som nadviazal na to, čo som tu hovoril pred dvoma dňami o tragickej potravinovej kríze, do ktorej sa dostala predovšetkým Afrika, a o zjavne nedostatočnej pomoci najrozvinutejších krajín, ako aj krajín s rozvíjajúcim sa hospodárstvom, vzhľadom na problém globálnej potravinovej bezpečnosti.

Počas diskusií na samite FAO v Ríme niektoré mimovládne organizácie obvinili nadnárodné potravinárske spoločnosti z pokusov získať tisíce hektárov veľmi úrodnej pôdy, ktorá patrí drobným poľnohospodárom v rozvojových krajinách. Takto už získali viac ako 40 000 hektárov od Etiópie po Indonéziu.

Mimovládne organizácie odsúdili aj snahu mnohých bohatých krajín uprednostňovať v Afrike používanie umelých hnojív a nových technológií namiesto podpory trvalo udržateľného rozvoja agroekológie. Kritizovali aj agrochemické spoločnosti, používanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a rozvoj výroby biopalív na úkor pestovania plodín.

Naliehavo vyzývam Európsku úniu, aby investovala do realizácie projektu globálneho partnerstva, ktorý umožní lepšiu koordináciu opatrení v boji proti hladu. Zdá sa mi, že najjasnejšou odpoveďou je nepochybne poľnohospodárstvo ako zdroj obživy.

 
  
MPphoto
 

  Elisabeth Köstinger (PPE).(DE) Vážená pani predsedajúca, dlhodobá potravinová bezpečnosť je jedným z hlavných problémov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Najmä vzhľadom na nedostatok potravín musíme zdôrazniť význam silnej SPP, ktorá bude mať v budúcnosti kľúčovú úlohu pri prekonávaní globálnych problémov.

To znamená, že je potrebné primerané dlhodobé financovanie SPP. SPP je dôležitým prvkom potravinovej a bezpečnostnej politiky EÚ a po roku 2013 bude zohrávať dôležitú úlohu v rozvojovej politike a vo vonkajšej politike potravinovej bezpečnosti. Perfektne fungujúce ekosystémy, úrodná pôda, stabilné vodné zdroje a ďalšia diverzifikácia vidieckeho hospodárstva sú preto najvyššie priority. Medzinárodná spolupráca a solidarita spolu s vyváženými obchodnými zmluvami, ktoré budú presadzovať, nie ohrozovať potravinovú bezpečnosť, sú kľúčovým prvkom globálnej potravinovej bezpečnosti a v tejto súvislosti môže silná SPP znamenať dôležitý prínos.

 
  
MPphoto
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE) . – (RO) Na úvod, aj za cenu toho, že budem opakovať myšlienku už vyslovenú pánom Stojanovom, s poľutovaním odsudzujem skutočnosť, že máme v mnohých krajinách Európy tak veľa neobrábanej pôdy, zatiaľ čo diskutujeme o hlade vo svete.

Po druhé, pretože návrh uznesenia sa zaoberá touto otázkou a teší ma, že sa jej dotkol aj pán komisár, chcem upozorniť na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje veľmi populárny cieľ potravinovej sebestačnosti. Tento cieľ, ktorý nie je synonymom pre potravinovú bezpečnosť, by mohol mať v súčasných podmienkach neželané dôsledky, pretože zmena klímy ovplyvňuje každý región inak. V tejto situácii je obchod potrebnejší než kedykoľvek predtým a nie úsilie, aby každá krajina vyrábala všetko, čo chce skonzumovať.

 
  
MPphoto
 

  Marian Harkin, autorka. – Vážená pani predsedajúca, chcem iba poznamenať k dvom otázkam, ktoré sa objavili v doterajšej rozprave. Najskôr prepojenie medzi hladom a zmenou klímy. Ako pán Pan Ki-mun povedal v Ríme, v čase, keď svetová populácia rastie a naša globálna klíma sa mení, budeme musieť do roku 2050 vyrábať o 70 % potravín viac. Počasie pritom je stále extrémnejšie a nepredvídateľnejšie. Takže akékoľvek naše pozitívne kroky vo vzťahu k zmene klímy budú mať pozitívny vplyv aj na výrobu potravín.

Ďalšou záležitosťou, ktorá sa opäť raz objavila, je jednoduchá voľba: zvaľme vinu na SPP, ako keby SPP bola zodpovedná za všetko zlo v rozvojových krajinách. SPP nie je dokonalá, ale už prešla reformou. Ak chceme, aby naši poľnohospodári pokračovali v práci a zaistili Európe potravinovú bezpečnosť, nemôžeme ich reguláciami a zrušením pomoci doslova vytlačiť z podnikania.

Napríklad, urobil niekto štúdiu o nedávnej reforme cukrovarníckeho priemyslu v EÚ, aby sme videli, či jeho zdecimovanie pomohlo poľnohospodárom v krajinách tretieho sveta, alebo z toho mali úžitok iba cukrovarnícki baróni a veľkí majitelia pôdy, zatiaľ čo drobní výrobcovia cukru zostali v biede? V žiadnom prípade nechcem zľahčovať problém hladu vo svete, ale musíme zabezpečiť, aby riešenia, ktoré presadíme, naozaj pomohli tento problém zmierniť.

 
  
MPphoto
 

  Sari Essayah (PPE).(FI) Vážená pani predsedajúca, je skvelé, že v ten istý deň, keď rokujeme o uznesení ku kodanskej klimatickej konferencii, máme na programe aj otázky potravinovej bezpečnosti a problém hladu, pretože tieto záležitosti spolu veľmi úzko súvisia.

Niektorí poslanci už spomenuli, ako sme opatreniami politiky v oblasti klímy čiastočne zapríčinili ďalšie problémy. Stanovili sme si napríklad nerealistické ciele v otázke biopalív, čo viedlo k situácii, že sa od rozvojových krajín skupovala pôda na pestovanie plodín pre biopalivá. Takže pôdu brali od tých najchudobnejších z chudobných, ktorí ju mohli využívať na hospodárenie a rozvoj vlastnej poľnohospodárskej výroby.

Podobné deformácie sa vyskytli v poľnohospodárskej politike. Viedli k tomu, že nadvýroba sa vyvážala do rozvojových krajín, čo brzdilo rozvoj tamojšieho poľnohospodárstva. Je mimoriadne dôležité, aby sme si pamätali jednu pravdu: v dnešnom svete máme potravín viac než dosť, ale chýba nám vôľa spravodlivo sa o ne deliť.

 
  
MPphoto
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, na nedávnom samite FAO sa zúčastneným štátom nepodarilo vypracovať žiadne konštruktívne návrhy. Absencia spoločnej stratégie na medzinárodnej úrovni je znepokojujúca, najmä v súvislosti so sústavne rastúcou svetovou populáciou, ktorá smeruje k počtu 9 miliárd v roku 2050.

Všetci si dobre pamätáme následky potravinovej krízy v roku 2007, keď v dôsledku náhleho rastu cien poľnohospodárskych výrobkov milióny ľudí na celom svete čelili nedostatku potravín. Myslím, že z krízy by sme sa mali poučiť. Musíme zastaviť kroky smerujúce k obmedzovaniu poľnohospodárskej výroby, ktoré sú v posledných rokoch v našej EÚ také populárne, až to čudne znie.

Myslím si, že vzhľadom na globálne trendy na trhu s potravinami je každý pokus o obmedzenie SPP nerozumný a v blízkej budúcnosti by to ohrozilo potravinovú bezpečnosť nášho kontinentu. Mali by sme pomôcť rozvojovým krajinám vytvoriť poľnohospodársku politiku, ktorá im umožní zaistiť potravinovú bezpečnosť svojich občanov.

 
  
MPphoto
 

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, aj mne je ľúto, že sa žiaden z najvyšších predstaviteľov skupiny G8 nezúčastnil na samite v Ríme, s výnimkou predsedu Komisie pána Barrosa. Táto skutočnosť, samozrejme, dokresľuje obraz samitu, ktorý nepriniesol veľa nového. Myslím si, že je to zrejmé aj pri pohľade na záverečné vyhlásenie. Na druhej strane považujem za veľmi dôležité aj to, že sa nám podarilo udržať problematiku potravinovej bezpečnosti v politickom programe. Výsledkom viacerých samitov, ktorých sme boli svedkami v roku 2009, určite je, že táto téma má teraz v medzinárodnom programe vysokú prioritu a kedykoľvek sa svetoví predstavitelia stretnú, napríklad naposledy v Pittsburghu skupina G20, hovoria o rozvojovej spolupráci a rozvojovej politike. To je sám osebe veľmi pozitívny prvok.

Ja som v Ríme bol a musím povedať, že odhliadnuc od záverečného vyhlásenia, ktoré je skutočne trochu sklamaním, tam boli veľmi dobré diskusie s veľmi dobrou účasťou a môže to priniesť nejaký výsledok. Prebehla napríklad veľká diskusia o predávaní úrodnej pôdy v rozvojových krajinách a o krajinách, ktoré nemajú ornú pôdu. Takéto kupovanie pôdy je samo osebe zaujímavou témou na diskusiu a myslím si, že tu by sme sa mohli vzájomne zhodnúť.

Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je to, čo už konštatovali viacerí poslanci, že SPP, samozrejme, nie je dokonalá. Na tomto svete nič nie je ideálne, ale keď sa pozriete na vplyv spoločnej poľnohospodárskej politiky na rozvojové krajiny, podľa mňa môžeme vyhlásiť, že je to určite najmenej škodlivý systém veľkého obchodného bloku, ktorý berie ohľad na rušivé vplyvy v rozvojových krajinách. WTO potvrdila, že väčšina, ak nie všetky naše dotácie nenarúšajú trh, pretože podporujú príjem poľnohospodárov a nie ceny poľnohospodárskych výrobkov.

Som trošku, ako to povedať, sklamaný, že neustále obviňujeme samých seba. Európa určite nie je ideálna, ale myslím si napríklad, že s potravinovým nástrojom sme urobili veľký krok dopredu. Predstavuje to 1 miliardu EUR na dvojročnom základe. Nejde o podporu dodávok potravín, ale je to prevažne zamerané na dodávky semien a tak ďalej, čo pomôže drobným poľnohospodárom v rozvojových krajinách, aby sa udržali. Myslím si, že toto je naozaj inovácia. Uznala to napríklad aj Svetová banka, ktorá tento mechanizmus preberá. Takže by sme nemali neustále obviňovať samých seba. Mimochodom tento potravinový nástroj bol inováciou môjho predchodcu. Je jedna vec, v ktorej s ním nesúhlasím, a týkala sa istého pána, ktorý medzičasom zmizol, pána Le Hyarica. Nie je to socialista, pán predchodca, je to komunista. Myslím, že by ste sa mali pozrieť na jeho politickú skupinu: je to komunista, a to zrejme vysvetľuje argumentáciu, ktorú používal.

Keď som to povedal aj v L’Aquile, prevzali sme ako Európska komisia zodpovednosť a sľúbili sme 4 miliardy USD, čo je asi 20 % potravinového balíka a podporného balíka, ktorý bol odsúhlasený v L’Aquile. S tým sme výrazne najväčším darcom, ktorý prijal záväzky v L’Aquile, a my ich aj dodržíme. Túto sumu odovzdáme a vyplatíme čo najskôr.

Skončím poslednými slovami o novej poľnohospodárskej politike a politike potravinovej bezpečnosti EÚ, pretože v pracovnom programe Komisie na rok 2010 je plán predložiť Rade a Parlamentu oznámenie o obnovenej politike Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti. Tento dokument zhodnotí aktuálne problémy týkajúce sa poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti, ako napríklad problémy vyvolané zmenou klímy, zvýšená pozornosť venovaná výžive a kvalite potravín, politika bezpečnostných sietí a sociálnej ochrany, vplyv biopalív na výrobu potravín, alebo použitie a vplyv nových technológií a biotechnológií, zvýšené požiadavky na prístup založený na právach, rozsiahle nákupy pôdy atď.

Prvoradým cieľom oznámenia bude obnoviť záväzok EÚ o pomoci rozvojovým krajinám pri zvyšovaní ich poľnohospodárskej výroby. Tento záväzok zostáva kľúčovým, najmä vzhľadom na rastúci dopyt po potravinách v dôsledku zvyšovania svetovej populácie, zmien stravovacích návykov a problémov a hrozieb, ktoré pre trvalo udržateľnú poľnohospodársku výrobu predstavuje zmena klímy. Po druhé bude cieľom vyvolať úvahy o tom, ako by EÚ mohla najlepšie využiť svoje skúsenosti a know-how na pomoc pri vypracovávaní regionálnych politík a strategických rámcov v oblasti poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti. Po tretie bude cieľom poskytnúť základ pre prístup celej EÚ k harmonizácii existujúcich rámcov politiky ECMS na základe záväzkov stanovených v akčnom programe z L’Aquily. Po štvrté bude cieľom navrhnúť spôsoby, ako by EÚ mohla prispieť k urýchleniu procesu dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia (RCT), najmä RCT 1 vzhľadom na nadchádzajúcu revíziu RCT v septembri 2010 v New Yorku. Po piate bude cieľom zlepšenie pozície EÚ v rámci aktuálneho vývoja v systéme globálneho riadenia v oblasti potravín a poľnohospodárstva. Napokon bude cieľom riešenie otázok, ktoré nedávno získali významné postavenie v programe potravinovej bezpečnosti.

Verejná konzultácia o diskusnom dokumente sa začala 16. novembra a skončí sa začiatkom januára. Takže budeme konzultovať so všetkými zainteresovanými stranami a potom predložíme formálne oznámenie Európskej komisie.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala šesť návrhov uznesenia(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 26. novembra 2009.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.

Posledná úprava: 16. apríla 2010Právne oznámenie