Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú tri návrhy uznesení o Nikarague(1).

  Bogusław Sonik , autor. – (PL) Vážený pán predsedajúci, politika súčasného prezidenta Nikaraguy Daniela Ortegu potvrdzuje neustálu relevantnosť starého komunistického príslovia: „Keď sme raz získali moc, nikdy sa jej nevzdáme.“ V 80. rokoch sandinovci nedokázali udržať ozbrojenú diktatúru a nútení medzinárodným názorom museli akceptovať demokratické pravidlá hry.

Ortegu zvolili za prezidenta vo voľbách v roku 2006. Sandinovci sa vrátili k moci. Pod rôznymi pseudoprávnymi zámienkami začal Ortega hneď od začiatku používať osvedčené a odskúšané metódy zastrašovania a eliminácie akejkoľvek politickej konkurencie. Sandinovský aparát začal kopírovať štátny aparát, čím nasledoval príklad kubánskych komisií na ochranu revolúcie. V decembri 2008 Európsky parlament upozornil na kampaň prenasledovania, ktorej sa dopustili štátne úrady, strany a ľudia spájaní so sandinovcami proti organizáciám za ľudské práva, ich členom, novinárom a predstaviteľom médií. Amnesty International napísala o násilí, ktoré nasledovalo po voľbách do miestnych orgánov. Množili sa útoky na novinárov.

V súčasnosti sa pán Ortega manipulovaním najvyššieho súdu pokúša urobiť v ústave zmeny, ktoré by mu umožnili uchádzať sa o znovuzvolenie. S vysokým stupňom istoty môžeme predvídať, že ďalším krokom bude vyhlásenie sa za doživotného prezidenta, pretože Fidel Castro je vzorom pre populistov Managuy a Caracasu a za vlády Fidela Castra tam nikdy neboli slobodné voľby.

Vyzývam Európsku komisiu, aby z tejto situácie vyvodila závery a aby v situácii porušovania štandardov medzinárodných ľudských práv preverila, či nie je potrebné opätovne zvážiť súčasné dohody o spolupráci s touto krajinou, aby sa doložky o ľudských právach neukázali len ako prázdne slová.

  Adam Bielan, autor. – (PL) Vážený pán predsedajúci, minulú sobotu ako odpoveď na výzvu opozičných politikov demonštrovali desiatky tisícov občanov Nikaraguy proti politike prezidenta Daniela Ortegu, politike, ktorá vedie priamo k zavedeniu diktatúry v Nikarague.

Pripomeniem, že 19. októbra najvyšší súd rozhodol odstrániť ústavné prekážky, ktoré prezidentovi Ortegovi bránili uchádzať sa o ďalšie funkčné obdobie. Samotný fakt tejto zmeny nie je poburujúci, pretože v mnohých európskych krajinách takýto zákon, samozrejme, neexistuje. Poburujúci je však spôsob, akým sa toto rozhodnutie urobilo. Ako všetci vieme, prezident Ortega nemá v parlamente dvojtretinovú väčšinu, preto sa musel uchýliť k porušeniu ústavy, aby odstránil zákaz svojho znovuzvolenia. Ak Danielovi Ortegovi dovolíme v roku 2011 opätovne kandidovať na prezidenta, možno sa zobudíme v situácií, v ktorej bude Nikaraguu ovládať skutočná diktatúra.

Z tohto dôvodu by som chcel požiadať Európsku komisiu, aby počas ďalších rokovaní o Dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou upozornila na tento problém a využila všetky možné prostriedky na vrátenie prezidenta Ortegu späť z jeho cesty.

  Johannes Cornelis van Baalen, autor. – Vážený pán predsedajúci, som veľmi vďačný za podporu delegácie Liberálnej internacionály, ktorú som viedol do Managuy, v tomto Parlamente. Prišli sme v mieri na pozvanie parlamentnej väčšiny, aby sme hovorili o ústave, voľbách, volebnej kampani a ľudských právach a občianskych slobodách. Urážali nás, nazývali pirátmi a podobne. Vyhrážali sa nám vyhostením z krajiny, že budeme persona non grata a povedali, že organizujeme golpe – a coup d’état.

Čo je však ešte závažnejšie, urážali moju krajinu a utláčajú svojich vlastných občanov. Myslím si, že Európska únia by mala monitorovať to, čo sa deje v Nikarague, a mala by poslať pozorovateľov na voľby v roku 2011 a podporovať demokratickú opozíciu. Taktiež dúfam, že my urobíme to isté a budeme objektívni, čo sa týka výsledku volieb v Hondurase. Uvidíme, či voľby v nedeľu budú slobodné a spravodlivé, a potom sa rozhodneme. Je možné, že keď uznáme výsledok volieb, ukončí to ústavnú krízu v tejto krajine.

  Tunne Kelam, v mene skupiny PPE. – Vážený pán predsedajúci, v súčasnej Latinskej Amerike existuje alarmujúci trend konsolidácie populistických režimov rozširovaním mandátu súčasných prezidentov – pokiaľ možno navždy. Toto bola Hitlerova cesta k moci. Leninova cesta bola cesta ľahostajnosti, výsledky však boli úplne rovnaké.

Títo prezidenti s rozšírenými právomocami neboli schopní alebo ochotní zlepšiť kvalitu života svojich občanov. Kuba je temný a bolestný príklad toho, ako sa desaťročia ničili a kazili životy normálnych ľudí. V Nikarague vidíme varovný príklad, že takéto typy vládcov sa nemenia. Vrátia sa k moci, len aby ju opäť raz zneužili.

Preto je teraz našou úlohou dôrazne odsúdiť tieto porušenia nikaragujskej ústavy a spojiť tento problém s oveľa efektívnejšou kontrolou využívania finančných prostriedkov poskytnutých Nikarague na rozvoj. Je veľkým sklamaním, že Organizácia amerických štátov nezareagovala na tieto flagrantné porušenia ústavy jedným z jej členských štátov.

  Véronique De Keyser, v mene skupiny S&D. – (FR) Vážený pán predsedajúci, rada vidím, že pán van Baalen sa vrátil do Európy v poriadku a že ho vyhostili až vtedy, keď už bol v lietadle.

Úplne vážne by som však chcela v mene svojej skupiny povedať, že sa do tejto hry nezapojíme. Chcem tým povedať, že kým nám skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) zamietla naliehavú rozpravu o Ugande týkajúcu sa zákonov proti homosexuálom a ďalšiu naliehavú rozpravu o Iráne týkajúcu sa popráv, ktoré sa tam vykonávajú, teraz by chceli, aby sme sa zapojili do hry za pána Ortegu alebo proti nemu s demonštráciami, ktoré sa tam konajú.

Nie je to tak. Myslím si, že naliehavé rozpravy vedené v tomto Parlamente s cieľom skutočne poskytnúť pomoc ľuďom, ktorí majú problémy, alebo záležitostiam, ktoré sú problematické, sa nesmú využívať na to, aby slúžili osobným politickým záujmom našich poslancov. Preto sa moja skupina rozhodla nielen nepodpísať toto uznesenie, ale aj nehlasovať a byť proti tomu, čo sa tu deje. Prináša to nedôveru do Európskeho parlamentu.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, v každom ohľade si myslím, že je nielen smutné, ale úplne neprístojné, aby sa také dôležité rokovanie o naliehavých otázkach ako toto takto manipulovalo. Preto som prekvapený nielen z toho, že dnešnou témou je Nikaragua, ale aj z toho, že keď sme mali diskutovať o oveľa závažnejších otázkach pri iných príležitostiach, sa tak nestalo. Okrem toho, dnes máme pridaný faktor, že iné témy, ktoré boli na programe, sa vyhodili práve preto, že táto sa pridala. Je to úplne nevhodné z hľadiska obsahu rozpráv o naliehavých otázkach.

Napríklad sme mohli a mali diskutovať o Západnej Sahare. Mali sme diskutovať o súčasnej situácii ľudí ako Aminatou Haidarová, ktorá v súčasnosti trpí dôsledkom jasného porušenia a zbavenia svojich najzákladnejších práv. Mali by sme diskutovať aj o situácii skutočne mnohých ľudí, ktorí sú v utečeneckých táboroch alebo v okupovaných oblastiach Maroka, pričom ide o kontext, ku ktorému je naozaj potrebné jasné stanovisko.

Všetko toto sme dnes mohli prediskutovať, a nie je tomu tak, pretože skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) nás núti rozprávať o téme, o ktorej si nemyslím, že si zaslúži byť prerokúvaná alebo že má dôležitosť primeranú tomuto druhu rokovania.

  Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, toto je poľutovaniahodná rozprava o umelom stave naliehavosti, ktorá nerobí nič, len diskredituje Európsky parlament.

Naliehavou vecou by bolo diskutovať o nedávnej tragédií, ktorú spôsobil hurikán Ida, keď začiatkom novembra zasiahol Salvádor. Dôsledkom tohto hurikánu bolo viac ako 200 mŕtvych a nezvestných osôb, tento hurikán zničil infraštruktúru a základné vybavenie hlavne v oblastiach zdravotníctva, školstva, vody a hygieny a zvýšil chudobu v krajine.

Naliehavou vecou by bolo diskutovať o dostupnosti mimoriadnych finančných zdrojov a o presmerovaní dostupných finančných prostriedkov EÚ do núdzovej situácie, zaviesť plán obnovy a zníženia rizika a podporiť obyvateľov Salvádoru.

Naliehavou vecou pre tento Parlament by bolo odsúdiť vojenský puč v Hondurase a požadovať, aby sa k moci vrátil prezident Zelaya, ktorého zákonne zvolili obyvatelia Hondurasu.

Naliehavou vecou by bolo požadovať dodržiavanie základných práv obyvateľov Západnej Sahary.

Bohužiaľ, nič z toho nebolo možné pre odpor skupiny Európskej ľudovej strany (sociálnych demokratov). Z tohto dôvodu, ako už uviedli moji kolegovia, odmietame spolupracovať s týmto falošným stavom naliehavosti, ktorý je hanbou pre Európsky parlament.

  Jürgen Klute (GUE/NGL). – (DE) Vážený pán predsedajúci, bezvýhradne súhlasím s predchádzajúcimi rečníkmi. Rád by som všetkým pripomenul, že kolumbijský prezident sa tiež pokúsil predĺžiť svoje funkčné obdobie porušením súčasného kolumbijského práva, a preto by sme sa mali zaoberať aj touto záležitosťou.

Čo je však dôležitejšie, rád by som zdôraznil skutočnosť, že Nadácia Friedricha Naumanna v Nemecku – nadácia, ktorá je úzko prepojená s nemeckou Slobodnou demokratickou stranou – sa zapojila do puču v Hondurase. Minimálne v Nemecku sa o tom diskutovalo. Držitelia štipendia tejto nadácie sa v otvorenom liste dištancovali od tejto politiky. Nesmieme zabudnúť, že pán van Baalen je predsedom Liberálnej internacionály a na webovej stránke Nadácie Friedricha Naumanna sa uvádza, že diskutoval s ozbrojenými silami v Nikarague o možnosti puču. Myslím si, že je v poriadku, že za týchto okolností – ktoré neboli popreté – je krajina ako Nikaragua dosť odvážna na to, aby vyhostila takéhoto politika. Úprimne povedané, musíme pripustiť, že táto situácia by bola v Európe úplne rovnaká.

To, čo sa tu deje, nie je ničím iným ako transparentným pokusom zdiskreditovať a verejne zahanbiť tie krajiny, štáty a vlády v Latinskej Amerike, ktoré sa pokúšajú zaviesť sociálnejšie politiky. V mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice by som rád znova jasne povedal, že to nepodporíme.

  Ioannis Kasoulides (PPE). – Vážený pán predsedajúci, nerozumiem reakcii našich vážených kolegov na pravej strane tohto polkruhu na výber tém, o ktorých dnes diskutujeme.

Nechápem, prečo nie je naliehavé ujať sa slova a diskutovať o otázke zaobchádzania s jedným z poslancov tohto Parlamentu, ktorý navštívil krajinu a uplatňoval si svoje právo ako predseda Liberálnej internacionály. Nechápem, prečo sa nemôžeme ujať slova a hovoriť o tejto otázke, ako aj o tejto novej tendencii v Latinskej Amerike pokúšať sa svojvoľne meniť ústavu krajiny a ukončiť tradíciu, ktorá vždy existovala v súvislosti s jedným alebo dvoma volebnými obdobiami hlavy štátu v tejto krajine.

Naši vážení priatelia tu už hovorili o štyroch ďalších témach a rád by som vedel, kedy budeme diskutovať o pripravených otázkach, pokiaľ vezmeme do úvahy, že na programe sú len tri témy.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Bezvýhradne podporujem stanovisko svojej skupiny, že táto záležitosť by nemala byť zahrnutá do programu, keďže na svete sú oveľa dôležitejšie a oveľa naliehavejšie problémy. Keď máme diskutovať o Nikarague, najprv by sme mali hovoriť o skutočnosti, že ide o krajinu s najvyšším zadlžením na svete a že je to jedna z najchudobnejších krajín v Latinskej Amerike. Odpoveďou tam nebol komunistický experiment, ale ani neoliberálny experiment. Je to krajina, do ktorej príliš zasahovali superveľmoci ako Amerika a Sovietsky zväz, a preto je táto krajina neustále na pokraji občianskej vojny. Je pochopiteľné, že tam existujú násilnícke tendencie a tieto treba odsúdiť. Nezabúdajme však na to, že aj my máme násilnícke tendencie v Európe. Preto sa zamerajme na oveľa dôležitejšie otázky.

  Gesine Meissner (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, k tejto otázke už boli povedané rôzne veci. Jeden rečník vysvetlil, že ide o zlú tému na rozpravu, pretože existujú dôležitejšie otázky, ktoré zahŕňajú závažnejšie porušenia ľudských práv. Možno to tak je, ale myslím si, že my Európania, ktorí sa usilujeme, aby bolo zabezpečenie takých hodnôt ako ľudské práva a slobody, napríklad sloboda tlače, všade dodržiavané, musíme brániť túto slobodu vždy, keď zistíme, že je ohrozená.

Bolo povedané napríklad aj to, že Nadácia Friedricha Naumanna bola zapojená do puču. Ako členka Slobodnej demokratickej strany toto tvrdenie otvorene odmietam. Ide o klebety, ktoré sa rozšírili a ktoré vôbec nemajú opodstatnenie.

Mojím tretím bodom je to, že bolo povedané, že pán van Baalen bol obvinený z diskutovania o puči, a preto bol vyhostený z krajiny. Ak nemôžete otvorene diskutovať o akejkoľvek téme – pre nás je to súčasť slobody tlače a slobody prejavu, dve slobody, ktoré tu máme a ktoré si vysoko ceníme – je to skutočne dôvod na vyhostenie niekoho z krajiny jednoducho preto, že sa diskutovalo o akejkoľvek téme? Skutočnosť, že sa to stalo na verejnosti, nie je odôvodnením vyhostenia niekoho z krajiny jednoducho preto, že sa konala diskusia. Ide o úplne nesprávny prístup.

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, Nikaragua stále zostáva jednou z najchudobnejších krajín v Amerike. Skutočnosť, že prezident Daniel Ortega napriek nespočetným socialistickým utopickým sľubom pred prevzatím vlády nedokázal zlepšiť situáciu vo svojej krajine naznačuje, že Nikaragua v súčasnosti potrebuje zmenu vedenia.

Ústava krajiny povoľuje hlavám štátu zastávať úrad len jedno obdobie, niekedy je to múdra politika v regióne so sklonmi k nestabilite, ale Ortega opäť raz ukazuje svoje pohŕdanie parlamentnou demokraciou a princípmi právneho štátu zneužívaním právomocí ústavného súdu.

V tomto ohľade sa nelíši od svojho kolegu ľavičiara Huga Cháveza z Venezuely. Obaja muži sú známi kritizovaním diktátorov, ale oni sami sa menia na diktátorov ľavice a predstavujú skutočnú hrozbu pre regionálnu demokratickú stabilitu, predovšetkým vzhľadom na chaos v neďalekom Hondurase. Daniel Ortega mnohokrát sklamal svoj národ a svoju krajinu. Ak skutočne veríme v demokraciu a slobodu, nemôžeme ignorovať vážnu situáciu občanov Nikaraguy.

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, z tejto pomerne zložitej rozpravy vyšla najavo jedna vec. Poslankyňa zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu nepriamo potvrdila, že otázka puču bola skutočne predmetom týchto diskusií. Obhajovala to, čo sa stalo, použitím argumentu, že sa musí dať hovoriť o hocičom, dokonca aj o puči. Je to pozoruhodný výsledok tejto rozpravy, ktorý pomáha objasniť situáciu, a som za to vďačný.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ako je vám známe, Európska únia je zapojená do zložitého dialógu s touto krajinou s cieľom zachovať demokraciu a obnoviť dôveru jej obyvateľov v demokratické inštitúcie krajiny.

Zároveň sa EÚ usiluje udržať rovnováhu s naším dlhoročným záväzkom podporovať rozvoj a stabilitu tejto rozvojovej krajiny a všeobecne regiónu Strednej Ameriky.

Od komunálnych volieb, ktoré sa konali v novembri 2008 a ktoré boli poznamenané obvineniami z rozšíreného podvodu, klesla dôvera medzinárodných darcov v súčasnú vládu na rekordné minimum. Neschopnosť dodržiavať základné demokratické princípy vrátane slobodných a spravodlivých volieb viedla darcovskú komunitu k systematickej kontrole ich kooperačných portfólií a v niektorých prípadoch k preorientovaniu alebo pozastaveniu kooperačných činností, až pokiaľ sa podmienky nezlepšia.

Komisárka Ferrerová-Waldnerová prijala rozhodnutie pozastaviť Nikarague k 1. januáru 2009 všetky rozpočtové podporné platby. Tomuto rozhodnutiu predchádzala diskusia s členskými štátmi v Rade.

Po mnohých kontaktoch s nikaragujskými úradmi, ktoré sa spoľahlivo zaviazali, že prijmú nápravné kroky, pristúpila Komisia začiatkom októbra k jednej platbe vo výške 10 miliónov EUR z nášho rozpočtového podporného programu pre odvetvie vzdelávania. Predstavuje to malú časť z pozastavených finančných prostriedkov, ktoré predstavujú ďalších 46 miliónov EUR.

Minulý týždeň sa na zasadnutí Rady pre rozvoj kritizovalo, že sa na túto tému neuskutočnili žiadne predchádzajúce diskusie s členskými štátmi. Myslím si bez toho, aby som tu zachádzal do podrobností, že je veľmi dôležité, aby sme pri prijímaní takéhoto rozhodnutia mali nejaký postup, ktorým sa aspoň pokúsime uistiť, že Európska komisia a členské štáty postupujú rovnako s ohľadom na jednotlivé štáty. Ak to nakoniec nie je možné, potom môže, samozrejme, každý urobiť to, čo je podľa neho nevyhnutné.

Vláda Nikaraguy oznámila, že ďalšie regionálne voľby v roku 2010 a všeobecné voľby v roku 2011 budú mať národné a medzinárodné pozorovateľské tímy. Vláda už oficiálne pozvala EÚ, aby uskutočnila pozorovateľskú misiu. Vláda sa tiež zaviazala, že na budúci rok okrem iného zlepší svoj občiansky register a volebnú úlohu s podporou projektu EK a vymenuje dôveryhodné a profesionálne volebné orgány.

Na druhej strane, nedávny vývoj udalostí, ako rozhodnutie ústavnej komory, iste vrhá tieň na serióznosť nikaragujskej vlády dodržať svoje záväzky. EÚ vyjadrila obavu z tohto vývoja pri mnohých príležitostiach, naposledy diplomatickým protestom miestnej trojky v pondelok 21. novembra.

Na konci dňa bude implementácia týchto záväzkov rozhodujúca pre progresívne obnovenie našich rozpočtových podporných programov. Pokračujeme v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ako aj s Európskym parlamentom, čo potvrdzuje aj táto rozprava. Či to je alebo nie je včas, je, samozrejme, otázka, na ktorú by sa mal pozrieť samotný Parlament.

  Predsedajúci. – Bod je týmto uzavretý.

Po skončení rozpravy pristúpime k hlasovaniu.