Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú štyri návrhy uznesení o Laose a Vietname(1).

  Véronique De Keyser, autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, opäť raz máme naliehavú rozpravu o Vietname a Laose. Je pravda, že sme v Európskom parlamente už mali podobné rozpravy, ale skutočne nemôžeme pripustiť, aby súčasná naliehavá rozprava ostala bez povšimnutia.

Sme skutočne veľmi znepokojení. Od roku 2006, kedy bol Vietnam vyčiarknutý z čiernej listiny Spojených štátov za represie a porušovanie ľudských práv, miera represií voči aktivistom za ľudské práva vzrástla.

Chcela by som uviesť len jeden príklad, ktorý je podľa mňa typický, a to prípad pani Tran Khai Thanh Thuyovej. Je spisovateľka, blogerka, novinárka a aktivistka, ktorú v súčasnosti väznia z nejasných dôvodov, z ktorých najhodnovernejší je ten, že bránila slobodu prejavu a ľudské práva vo svojej krajine. Má cukrovku a je v zlom zdravotnom stave. Obávame sa o jej život a žiadame pre ňu nielen primeranú zdravotnú starostlivosť vo väzení, ale aj jej okamžité prepustenie.

Mám rada Vietnam. Vietnam je veľká krajina a v roku 2010 prevezme predsedníctvo v ASEAN-e, Združení národov juhovýchodnej Ázie. Som presvedčená, že prijatie opatrení, ktoré sú viac v súlade s medzinárodnými demokratickými normami, by mohlo len pomôcť ďalej posilňovať jeho morálnu autoritu.

  Thomas Mann, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, situácia v oblasti ľudských práv vo Vietname je znepokojivá. Náboženské prenasledovanie najmä kresťanov a budhistov je na dennom poriadku. Každý, kto otvorene prehovorí na podporu slobody a ľudských práv, je zastrašovaný a držia ho pod stálym dohľadom. Koncom septembra boli napadnuté stovky mníchov z kláštora Bat Nha. Celý kláštorný komplex bol vážne poškodený, zatiaľ čo polícia len nečinne sedela a prihliadala. Mnísi, ktorí hľadali útočište v neďalekom chráme Phuoc Hue, boli zbití. Takéto týranie sa nesmie tolerovať. Je poburujúce, že početné výzvy zo strany Európskej únie a iných častí sveta na zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv sa jednoducho ignorovali. Existujú stovky dôvodov na to, aby sa konečne zaviedli zmeny, zvlášť keď v budúcom roku bude Vietnam predsedať skupine krajín ASEAN-u.

Situácia v Laose nie je o nič lepšia. Na začiatku novembra tajná polícia brutálne zbila viac ako 300 pokojných demonštrantov, ktorí žiadali väčší pluralizmus a demokraciu. Jediná vládnuca strana okamžite zmarí všetky snahy o dosiahnutie politického dialógu v tejto krajine.

Aj 5 000 utečencov z komunity Hmongov, ktorí v súčasnosti žijú v táboroch v severnom Thajsku a sú prenasledovanou menšinou, sa nachádza v hroznej situácii. Nebol im udelený štatút utečencov. Organizácia Lekári bez hraníc, ktorá mala tento týždeň tu v Parlamente svojho zástupcu, vyhlásila, že je pre ňu takmer nemožné poskytovať humanitárnu pomoc v týchto táboroch, pretože ľudí neustále a spravidla úplne svojvoľne väznia a nútia ich, aby sa vrátili do Laosu. Žiadne tvrdenia, že sa títo ľudia vracajú dobrovoľne, jednoducho nie sú pravdivé.

My poslanci Parlamentu vyzývame Komisiu a Radu, aby nám poskytli presné informácie o tom, ktoré z dohôd o ľudských právach a demokracii dosiahnuté s týmito krajinami sa dodržiavajú. Ktoré z týchto dohôd sú neprestajne blokované? V záujme občanov Vietnamu a Laosu musí byť umožnené, aby sa na vlády týchto dvoch krajín vyvíjal tlak.

(potlesk)

  Heidi Hautala, autorka. – (FI) Vážený pán predsedajúci, vítame správu, že Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) ustanovilo regionálnu komisiu pre ľudské práva. V tomto kontexte je šokujúce stretnúť vietnamských mníchov, ktorí boli obeťami násilného útoku. My v Podvýbore pre ľudské práva sme nedávno mali tú česť sa s nimi stretnúť.

Zdá sa, že postavenie náboženských spoločenstiev vo Vietname je čoraz zložitejšie. Naozaj musíme odsúdiť skutočnosť, že viac ako 300 mníchov a mníšok z dvoch kláštorov muselo odísť v dôsledku násilia a že náboženské spoločenstvá sú neustále obeťami prenasledovania. Je dôležité, aby Vietnam bral na vedomie odporúčania Komisie Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, v ktorých sa navrhuje, napríklad aby boli do krajiny pozvaní osobitní spravodajcovia Organizácie Spojených národov na monitorovanie implementácie slobody názoru a vierovyznania, ako aj ostatných základných ľudských práv.

  Cristian Dan Preda, v mene skupiny PPE. – (RO) Vo Vietname zadržiavajú stovky ľudí pre ich politické a náboženské presvedčenie. Som pevne presvedčený, že násilný útok proti budhistickým mníchom na konci septembra jasne ukazuje, že Vietnam odmieta zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv vo svojej krajine.

V Laose, krajine s vojenskou diktatúrou, vodcovia hnutia, ktoré začali študenti a učitelia pred desiatimi rokmi, sú stále tajne zadržiavaní. Nedávne pokojné demonštrácie, ktoré sa konali na podporu rešpektovania ľudských práv, tajná polícia potlačila a komunita Hmongov aj naďalej ostáva predmetom prenasledovania.

Aj Laos, aj Vietnam musia plne dodržiavať medzinárodné normy, pokiaľ ide o ochranu ľudských práv. Musia skoncovať s prenasledovaním členov náboženských spoločenstiev, menšín a všeobecne občanov, ktorí nerobia nič iné, len bránia svoje politické práva.

Je povinnosťou Európskej únie pozorne sledovať vývoj ľudských práv a využiť všetok svoj vplyv na zvrátenie tohto negatívneho trendu.

(potlesk)

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, v mene skupiny S&D. – (PL) Vážený pán predsedajúci, rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Vietnamom, ktoré práve prebiehajú, musia zahŕňať aj rešpektovanie ľudských práv a občianskych slobôd. Informácie, ktoré máme k dispozícii, poukazujú na to, že situácia v tomto ohľade je vo Vietname mimoriadne znepokojivá, zvlášť v súvislosti s represiami, ktoré sa používajú voči používateľom internetu. Internet je médium, ktoré je založené na slobodnej výmene informácií a názorov na všetky témy a ktoré má celosvetovú pôsobnosť. Vietnamské právne nariadenia týkajúce sa používania internetu medzitým trestajú slobodu prejavu v oblastiach, ktoré sa považujú za citlivé, napríklad v oblasti ľudských práv a šírenia demokracie.

Predpisy zavedené v roku 2008 týkajúce sa blogov vyžadujú, aby sa obsah blogov obmedzil na osobné záležitosti, a zakazujú šírenie protivládnych materiálov a materiálov, ktoré narušujú národnú bezpečnosť.

Predsedajúci požiadal poslankyňu, aby hovorila pomalšie.

Zahraničné mimovládne organizácie prinášajú správy o tom, že blogeri, ktorí otvárajú politické témy, sú väznení. Inštitúcie Európskej únie nesmú byť ľahostajné k týmto znepokojivým skutočnostiam, ktoré prichádzajú z Vietnamu, a okrem politických sú potrebné aj právne kroky. Preto žiadam, aby sa do novej dohody medzi EÚ a Vietnamom začlenila záväzná doložka týkajúca sa ľudských práv.

  Johannes Cornelis van Baalen, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, skupina ALDE je toho názoru, že Laos a Vietnam nie sú demokracie. Ani jedna z týchto krajín nezaručuje ani ľudské práva, ani náboženské či ostatné práva. Znamená to, že toto uznesenie bezvýhradne podporujeme a žiadame Radu a Komisiu, aby urobili to isté.

  Ryszard Antoni Legutko, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážený pán predsedajúci, ešte raz by som rád zdôraznil dramatickú situáciu kresťanov v Laose a vo Vietname. Celková štruktúra štátu a represívne nástroje v oboch krajinách sa doteraz zameriavali na zničenie kresťanstva, katolíckej cirkvi i protestantských skupín.

V Laose je to výsledok programu vládnucej komunistickej strany, ktorá zaobchádza s kresťanstvom ako s náboženstvom stelesňujúcim západný imperializmus. To, čo vidíme vo Vietname, sa deje v rozpore s oficiálne existujúcimi právnymi predpismi. Represia má rôzne formy: zatýkanie, mučenie, obmedzovanie slobody, zastrašovanie a zadržiavanie v psychiatrických zariadeniach.

Nesmieme pripustiť, aby takéto praktiky ostali bez rozhodnej reakcie európskych inštitúcií. Hoci dosť veľa ľudí v Európe bojuje proti kresťanstvu právnymi prostriedkami, je našou povinnosťou, povinnosťou nás všetkých, konať proti barbarstvu, ktorého sme svedkami v niektorých ázijských krajinách.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, Laos urobil v septembri jeden dôležitý krok vpred k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv, keď ratifikoval Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Dohoda zahŕňa také oblasti ako náboženská sloboda, sloboda prejavu a združovania a dáva jednotlivcom právo vyjadrovať svoje politické názory.

Teória a prax sú však niekedy od sebe veľmi vzdialené a cesta teórie k praxi môže byť dlhá. Ešte raz opakujem, že si to vyžaduje ohromné množstvo politickej vôle. Okamžite musia byť prepustení vodcovia študentského hnutia, ktorí boli zatknutí počas demonštrácií v októbri 1999, aj ostatní väzni svedomia, ako aj tí, čo boli zatknutí počas pokojnej demonštrácie konanej 2. novembra tohto roku.

Predovšetkým je dôležité, aby laoské úrady ukázali svoj demokratický postoj a čo najskôr pripravili a uskutočnili legislatívne reformy. Vnútroštátne právne predpisy musia byť v súlade s medzinárodnými dohodami, ktoré sa Laos zaviazal dodržiavať. Demokraciu do Laoskej ľudovodemokratickej republiky môžu priniesť len legislatívna reforma a voľby s účasťou viacerých politických strán a súčasne dodržiavanie ľudských práv.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v júli 2007 som na pôde tohto Parlamentu oslavoval skutočnosť, že rok 2006 bol pre Vietnam rokom, kedy sa politicky otvoril. Vyzývam Vietnam, aby prijal všetky náboženstvá, ktoré pôsobia na jeho území, a umožnil svojim obyvateľom slobodne si vybrať náboženské vierovyznania.

Už viac ako dva roky si všímam, že situácia sa neuberá správnym smerom. Sloboda vierovyznania vo Vietname ešte nie je realitou, pričom počet zatknutí napríklad budhistických mníchov, len aby som uviedol jeden príklad, stúpa.

Práve keď sa Vietnam chystá prevziať predsedníctvo v ASEAN-e – a musím v tomto Parlamente uvítať jeho snahy v oblasti zdravotníctva, školstva a znižovania nerovnosti – chceme použiť toto uznesenie na to, aby sme tejto krajine pripomenuli dôležitosť ľudských práv a požiadali ju, aby ako budúca predsedajúca krajina ASEAN-u šla príkladom.

Okrem toho vítam, že laoská vláda ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Dúfam preto, že tento pakt bude možné plne dodržiavať, zvlášť pokiaľ ide o slobodu prejavu a združovania.

Na záver vyzývame laoskú vládu, aby urobila všetko, čo je v jej silách, a prepustila tých, čo boli zatknutí 2. novembra 2009 počas pokusu o pokojnú demonštráciu, ako aj vodcov „Študentského hnutia 26. októbra 1999“.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v predchádzajúcom volebnom období sme v tomto Parlamente hovorili o Vietname najmä v súvislosti s náboženským prenasledovaním budhistov. Dnes nastal čas, aby sme opäť hovorili o porušovaní náboženských práv v oboch týchto krajinách, no tentoraz u kresťanov. To je, nanešťastie, trvalá črta politickej reality v týchto dvoch krajinách. Európsky Parlament, ktorý je taký citlivý na porušovanie ľudských práv a práv menšín, musí o tejto otázke urobiť vyhlásenie.

Mám tu ešte jednu vec. Neprišiel som sem dnes len ako politik, ale aj ako bloger, ktorý je v Poľsku pomerne známy. Ako bloger by som chcel protestovať proti prenasledovaniu našich spoluužívateľov internetu a blogerov vo Vietname. Musíme ich aktívne brániť.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, prenasledovanie a diskriminácia na základe vierovyznania nie sú vo Vietname ničím novým. Nepretrvávajú len deň či mesiac, ale už 50 rokov.

Spomeniem len najčerstvejšie udalosti, napríklad zničenie katedrály v centre mesta Vinh Long, ktorú nahradil mestský park, alebo nasadenie poriadkovej polície a buldozérov pri odstraňovaní sochy Panny Márie z katolíckeho cintorína v Hanoji. Okrem toho boli kňaz a jeho farníci odsúdení za to, že priviedli na policajné prezídium človeka, ktorý sa kňazovi vyhrážal. Z kresťanov sa tak namiesto obetí stávajú zločinci.

Nárast autoritárstva naberá znepokojujúce rozmery. Skutočnosť je taká, že vláda v Hanoji požadovala, aby 10 internetových stránok, ktoré pravidelne šíria nebezpečné politické informácie, bolo blokovaných z bezpečnostných dôvodov a aby sa bojovalo proti hnutiam, ktoré sa stavajú strane na odpor.

Veľmi znepokojivá je aj situácia v Laose, kde kresťanov neúnavne prenasledujú zatýkaním a hrozbami až do tej miery, že ich niekedy dokonca až vyhostia z ich dedín.

Vážený pán predsedajúci, náboženská sloboda je prirodzené ľudské právo každého jedného človeka. Nie je to láskavosť, ktorú udeľuje ten, čo je pri moci. Naša intervencia a angažovanosť sú preto nevyhnutné.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, s uspokojením musíme vnímať každé opatrenie, ktoré má zdôrazniť význam ľudských práv, a zviditeľniť príklady, kedy sa v niektorých častiach sveta tieto práva nedodržiavajú, a to v krajinách, kde sa základné ľudské práva porušujú. Ale keď upriamujeme svoju pozornosť na porušovanie týchto práv, zvlášť sa musíme venovať tým prípadom v konkrétnych krajinách, kde sa porušujú práva ľudí rôznych náboženstiev a ich právo na slobodný prejav svojho vierovyznania a väzieb v oblasti náboženskej slobody a na prejav svojho presvedčenia v tejto oblasti. Musíme preto upozorniť na každý prípad drastických porušení slobôd v tejto oblasti.

Mali by sme pamätať aj na to, že tu v Európe musíme byť vždy príkladným miestom na mape sveta, ktoré ostáva vzorom bohatej tradície, slobody, nezávislosti a rešpektovania ostatných náboženstiev. Preto som si niečo všimol s istým znepokojením. To je čosi, čo, samozrejme, nemožno porovnávať s faktami, ktoré boli predložené v tomto Parlamente. Mám na mysli trend, ktorý sa objavuje v súdnych rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva. Zdá sa, že tento súd zasahuje do oblasti náboženskej slobody a tradícií konkrétnych krajín, v tomto prípade pri rozhodovaní o Taliansku a krížoch. Domnievam sa, že takýto druh rozhodnutí môže vytvoriť aj určitú zlú atmosféru, v ktorej niektoré symboly a myšlienky môžu byť nesprávne vyložené.

Na záver chcem povedať, že každé gesto a každá činnosť, ktoré zvýšia význam ľudských práv, majú význam a musíme o tom otvorene hovoriť, najmä v prípade krajín, kde sa porušujú základné ľudské práva.

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, Vietnam a Laos spolu s Kubou a Čínskou ľudovou republikou ostávajú, žiaľ, jedinými zvyškami komunistických diktatúr na čele s jednou stranou, kde parlamentná demokracia, pluralizmus rozpravy vrátane slobody médií a blogovania na internete a pokojné vyznávanie viery sú cudzie pojmy.

Hanojská vláda vo Vietname netoleruje úprimných budhistických mníchov a katolíkov a v Laose zase prenasledujú Hmongov. Mnohí z nich utiekli do Thajska. Súhlasím s tým, a to pri všetkej dobrej vôli na svete a napriek ustavičným medzinárodným záväzkom a záväzkom OSN vrátane tých, ktoré sa nedávno urobili voči EÚ v obchodných dohodách, že komunistické diktatúry nikdy nemôžu byť liberálnymi demokraciami.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Komisia trvá na tom, že v posledných rokoch došlo k podstatnému zlepšeniu celkovej politickej situácii v Laose a súhlasí s Parlamentom, že ratifikácia Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) Laosom je vítaným krokom k rešpektovaniu slobody vierovyznania, slobody združovania, slobody prejavu a tlače. Komisia víta aj ratifikáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovoru OSN proti korupcii.

V apríli laoská vláda schválila dekrét, ktorý umožňuje zakladanie a registráciu národných organizácií občianskej spoločnosti. Znamená to významný krok k dosiahnutiu slobody združovania a k tomu, aby občianska spoločnosť plnila svoju úlohu pri rozvoji krajiny.

Stotožňujeme sa však s obavami Parlamentu v súvislosti s politickými väzňami. Čo sa týka tých troch osôb, ktoré spomenul Parlament, úrady v októbri 2009 zopakovali našej delegácii vo Vietname svoje predchádzajúce stanovisko, že pán Keochay bol prepustený už v roku 2002. O dvoch z ďalších troch, pánovi Seng-Aloun Phengphanhovi a pánovi Tongpaseuth Keuakaounovi, tvrdili, že sú v dobrom zdravotnom stave. Úrady tvrdia, že o pánovi Bouvanhovi Chanmanivongovi nemajú žiadne informácie.

Komisia konzultovala s miestnymi diplomatmi a ďalšími kompetentnými osobami o údajných zatknutiach niekoľko stoviek demonštrantov začiatkom decembra 2009. Uvedenú informáciu sme však neboli schopní potvrdiť.

Komisia súhlasí s názorom Parlamentu, že väzba 158 ľudí zadržiavaných v Nongkhai si vyžaduje naliehavé riešenie. Komisia vyzýva laoskú a thajskú vládu, aby umožnili väzňom presídliť sa do tretích krajín, ktoré ponúkli azyl.

Čo sa týka ostatných laoských Hmongov v táboroch v Thajsku, musí sa vykonať dôkladná kontrola, aby sa určila povaha týchto trestných činov.

Prejdime teraz k Vietnamu. Komisia sa stotožňuje s obavami Parlamentu, ktoré pramenia z nedávnych náznakov tvrdšej línie v prístupe vietnamskej vlády k ľudským právam. Nedávne zatknutia a procesy mierumilovných blogerov a obrancov ľudských práv, ako aj napätia s náboženskými skupinami, napríklad s mierumilovnou budhistickou komunitou a kláštorom Batna, vyvolávajú v Európe oprávnené obavy.

Naliehavo žiadame Vietnam ako zmluvnú stranu Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, aby si ctil svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a prepustil všetkých týchto väzňov, najmä právnika pre ľudské práva Le Cong Dinha, zástankyňu demokracie a spisovateľku Tran Khai Thanh Thuyovú a katolíckeho kňaza otca Nguyen Van Lya, ktorí sú v súčasnosti vo väzbe za to, že pokojne vyjadrovali svoje názory.

Súhlasíme aj s tým, že nezávislejšie médiá by mohli zohrať užitočnú rolu pri pokojnom usmerňovaní sociálnej nespokojnosti v časoch hospodárskeho napätia. Preto povzbudzujeme Vietnam, aby prijal tlačový zákon, ktorý bude v súlade s článkom 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) o slobode prejavu.

Napriek tomu veríme v náš zrelý dialóg o ľudských právach a v spoluprácu s Vietnamom. Veríme v konštruktívny prístup. Aby sa však takýto prístup zachoval ako udržateľná možnosť, dialóg a spolupráca musia vykazovať rukolapné výsledky.

Neexistuje lepší dôkaz toho, že najlepšia možnosť je dialóg, ako plnenie záväzkov samotným Vietnamom.

  Predsedajúci. – Bod je týmto uzavretý.

Po skončení rozpravy pristúpime k hlasovaniu.