Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

O-0123/2009 (B7-0231/2009)

Rozpravy :

PV 15/12/2009 - 15
CRE 15/12/2009 - 15

Hlasovanie :

Prijaté texty :


Rozpravy
Utorok, 15. decembra 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

15. Zlepšenie právneho rámca pre prístup k dokumentom potrebné po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– otázka na ústne zodpovedanie, ktorú Rade predkladá pán Michael Cashman v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, o zlepšení právneho rámca pre prístup k dokumentom potrebnom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (O-0122/2009 – B7-0230/2009) a

– otázka na ústne zodpovedanie, ktorú Komisii predkladá pán Michael Cashman v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, o zlepšení právneho rámca pre prístup k dokumentom potrebnom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (O-0123/2009 – B7-0231/2009)

 
  
MPphoto
 

  Michael Cashman , autor. – Vážený pán predsedajúci, na začiatok by som chcel povedať, že v sále rád vidím pani komisárku Wallströmovú a tiež Ceciliu Malmströmovú z úradujúceho predsedníctva, pretože sme sa na tomto dokumente obaja podieľali od začiatku, od roku 1999.

Je zaujímavé uvedomiť si, že to, čo sa nám podarilo dosiahnuť v rámci našej dohody z mája 2001, malo v istom zmysle historický význam. 15 členských štátov zaznamenalo posun od rôznych tradícií a kultúr a od rôznych prístupov k otvorenosti a transparentnosti. Podarilo sa nám dosiahnuť dohodu a je zaujímavé, že v nemalej miere to bolo vďaka odhodlaniu vtedajšieho švédskeho predsedníctva.

Bolo to tiež vďaka odhodlaniu Komisie uznať, že všetky tri inštitúcie potrebovali kultúrnu zmenu. Potrebovali sme vidieť, že otvorenosť a transparentnosť nebránia v rozkvete demokracii, ale v skutočnosti ju zlepšujú. To umožnilo vznik zodpovednosti. Umožnilo to občanom vidieť, čo sa robilo v ich mene, a nám to, zdá sa, pomohlo vytiahnuť oponu a raz a navždy dokázať, že v trezoroch Komisie či Rady – nie som si istý ako v Parlamente, ale dúfam, že ani v trezoroch Parlamentu – sa neskrývali žiadne hrozné tajomstvá.

Za tento záväzok chcem poďakovať najmä pani komisárke a, ak môžem, svojej milej bývalej kolegyni pani Cecilii Malmströmovej. Teraz potrebujeme iný záväzok. Ako som povedal, dosiahli sme veľmi veľa. Máme register dokumentov. Máme právnictvo Európskeho súdneho dvora, ktoré definuje a nanovo definuje to, čo sa pôvodne odsúhlasilo o prístupe k dokumentom. Prijali sme zásadu, že všetky dokumenty by mali zostať sprístupnené a že v prípade, že sprístupnené nie sú, bránenie v prístupe by malo byť odôvodnené celkom jasne a konkrétne buď vzhľadom na článok 4 – výnimky, alebo článok 9 – citlivé dokumenty.

Parlament sa však neskôr opakovane dovolával revízie. Myslím si, že revízia, ktorú Komisia predložila Parlamentu, o ktorej sme následne hlasovali vo výbore a ktorej prvé čítanie bolo v marci tohto roka odložené, nezachádzala dostatočne ďaleko a viem, že v tomto sa naše názory líšia. Rovnako sa vyskytli obavy – a tieto obavy v Parlamente naďalej pretrvávajú –, že došlo k pokusu odňať prístup k dokumentom, a to nielen v rámci nového definovania dokumentov – vznikla myšlienka, že vyňaté by mohli byť celé spisy –, ale aj k pokusu nanovo definovať pojem práva veta tretej strany.

Je zaujímavé, že hoci si naši občania sediaci v publiku musia myslieť, že hovoríme o niečom, čo sa deje niekde vo vesmíre – články, právo veta tretej strany – my v skutočnosti hovoríme o zákone, ktorý im umožňuje zaistiť, že sa im budeme zodpovedať: poslanci sa budú zodpovedať z toho, čo robíme v ich mene, Komisia z toho, čo robí v ich mene, a rovnako aj Rada. Ako to občania a mimovládne organizácie dokážu, ak spôsob, akým pracujeme, a to, kto čo robí v rámci rozličných útvarov, zostáva dobre stráženým tajomstvom, ktoré je prístupné len tým lobistom a tým právnikom, ktorí ho poznajú?

Toto je podľa mňa jadrom Lisabonskej zmluvy. Hovorí sa v nej, že máme ďalej posilňovať demokraciu. Potrebujeme zlepšiť prístup k dokumentom. Preto Parlament, v rámci tejto otázky na ústne zodpovedanie, vyzýva na to, aby sa uskutočnil celý rad odporúčaní. Ide tu v podstate o to, aby sa zabezpečilo, že naše práva sa budú posilňovať, že sa nebudú zmenšovať, a aby sa uznalo, že podľa Lisabonskej zmluvy už nejde len o tri inštitúcie, ale o všetky nimi vytvorené agentúry a orgány vrátane Európskej centrálnej banky, v niektorých prípadoch, Európskeho súdneho dvora, Európskej investičnej banky, Europolu a Eurojustu. Všetky tieto inštitúcie teraz nesú zodpovednosť podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Myslíme si, že návrhy, ktoré boli predložené od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, nezodpovedajú ani duchu, ani zneniu tejto zmluvy a už vôbec nie povinnostiam, ktoré sú podľa nás obsiahnuté v pôvodnom nariadení (ES) č. 1049/2001, ktoré – aby poslucháči vedeli, o čo ide – upravuje prístup verejnosti k všetkým dokumentom prechovávaným, prijatým alebo vypracovaným týmito tromi inštitúciami.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážený pán predsedajúci, ako viete, väčšiu transparentnosť považuje švédske predsedníctvo za nesmierne dôležitú vec. Pokiaľ ide o transparentnosť, prešli sme v našich inštitúciách EÚ už dosť veľký kus cesty. Nejde však iba o zákony a nariadenia. Transparentnosť je o postojoch a o tom, ako sa zákony a nariadenia uplatňujú v praxi.

Dnes dopoludnia mi bolo veľkým potešením stretnúť sa v Medziinštitucionálnom výbore pre prístup verejnosti k dokumentom s podpredsedníčkou Komisie pani Margot Wallströmovou a s podpredsedníčkou Parlamentu pani Dianou Wallisovou. Stretnutie sa uskutočnilo z iniciatívy švédskeho predsedníctva. Výbor nemal stretnutie dva roky. Viedli sme veľmi pozitívnu a konkrétnu diskusiu o tom, ako by sme mohli zlepšiť možnosti občanov mať prístup k dokumentom inštitúcií v praxi. Mali by sme sa stretávať častejšie, a to bol aj jeden z našich spoločných záverov.

Som rada, že Lisabonská zmluva pripisuje veľký význam transparentnosti, verejnej kontrole a demokracii. To nás teší. Pokiaľ ide o revíziu nariadenia (ES) č. 1049, ktoré nazývame nariadenie o transparentnosti, predsedníctvo si v prvom rade želá zamerať sa na nový právny základ nariadenia. O tom hovorí článok 15 ods. 3 Lisabonskej zmluvy. Najdôležitejšia zmena v novom právnom základe je rozšírenie inštitucionálnej pôsobnosti. Jednoducho povedané, znamená to, že kým pôvodný článok platil len pre dokumenty Parlamentu, Rady a Komisie, nový článok rozširuje právo verejnosti na prístup k dokumentom tak, že zahŕňa všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Európskej únie. Sú tam určité obmedzenia, ktoré sa týkajú dokumentov Súdneho dvora Európskej únie, Európskej centrálnej banky a Európskej investičnej banky, no ide o oveľa väčšiu oblasť než predtým.

Komisia oznámila, že Parlamentu a Rade predloží návrh s cieľom prispôsobiť súčasné nariadenie o transparentnosti novým ustanoveniam z Lisabonskej zmluvy.

Dovtedy sa bude práca Rady na revízii nariadenia o transparentnosti naďalej opierať o návrh, ktorý Komisia Parlamentu predložila v máji 2008.

Od mája 2008 prešla informačná pracovná skupina Rady návrh dvakrát. Druhá technická kontrola bola ukončená v priebehu júna a júla tohto roka a zahŕňa niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré Parlament schválil na plenárnom zasadnutí v marci 2009. V máji sa Parlament rozhodol neuzatvoriť formálne čítanie návrhu Komisie v Európskom parlamente. Rada by som Parlamentu pripomenula, že moja kolegyňa pani Beatrice Asková, ktorá je švédskou ministerkou spravodlivosti, vysvetlila Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci 2. septembra 2009, na začiatku švédskeho predsedníctva, že je pripravená otvoriť diskusiu medzi inštitúciami. Konkrétne sa spýtala, či má novozvolený Parlament v úmysle naďalej pracovať na základe 92 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré Parlament prijal v marci 2009. Dôvodom jej otázky bolo, že ako predsedníctvo potrebujeme poznať stanovisko Parlamentu, aj ak nie je v podobe ukončeného prvého čítania.

Pokiaľ viem, nový Parlament ešte nemal možnosť diskutovať o návrhu Komisie, ale zameral sa radšej na možný vplyv Lisabonskej zmluvy na prebiehajúcu revíziu.

V Rade očakávame ohlasovaný návrh Komisie, ktorý sa týka vplyvu Lisabonskej zmluvy na nariadenie o transparentnosti. Naďalej vám, samozrejme, budeme k dispozícii na diskusiu o súčasnom návrhu a je zrejmé, že v rámci týchto diskusií je len prirodzené, že by sme mali zohľadniť vplyv novej zmluvy.

Podľa mňa je článok 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie úplne náležitým právnym základom návrhu podľa novej zmluvy. Iné články súvisiace s verejnou kontrolou vo všeobecnosti, lepšou komunikáciou medzi inštitúciami a občanmi a s dobrou správou sú veľmi dôležité pre prácu inštitúcií pri posilňovaní demokracie, účinnosti a legitimity. Musíme tiež prediskutovať, ako by sa mal uskutočniť takýto typ cieľa. Nemyslím si však, že v nariadení o transparentnosti je pre ne miesto. V záujme prehľadnosti by malo nariadenie obsahovať jasné pravidlá, ktoré sa jednoducho budú týkať prístupu verejnosti k dokumentom a nie množstva iných vecí.

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, najprv sa chcem obrátiť na pána Cashmana. Myslím si, že toto je posledná možnosť alebo príležitosť, aby som vám poďakovala. Vy ste skutočne tvárou boja za toto nariadenie a za otvorenosť a transparentnosť v Parlamente. Stali ste sa jeho tvárou, symbolom a obhajcom.

Myslím si tiež, že ako Švédky máme s Ceciliou Malmströmovou veľkú mieru dôvery, a nemyslím si, že ľudia budú pochybovať o tom, či budeme naďalej bojovať za otvorenosť a transparentnosť. Zároveň sme mali svoje spory. Zastávame totiž rôzne pozície a niekedy sa musíme veľmi realisticky pozrieť na to, čo je možné dosiahnuť, a v rámci každej z inštitúcií musíme bojovať za svoju vec. To nie je vždy ľahké. Myslím si, že sa zmenila celá politická klíma a zmenila sa politická rovnováha, a to ovplyvňuje naše diskusie na tieto témy.

Povedala by som však, že vychádzame z úplne rovnakého bodu a tiež uvádzame, že toto nariadenie o prístupe k dokumentom nám veľmi pomohlo. Už roky slúži ako výborný nástroj a chceme, aby ho využívali aj iní ako lobisti a tí, ktorí sú platení za to, aby sa zaoberali všetkými tými dokumentmi. Chceme, aby ho mohla využívať široká verejnosť a novinári a aby mali k dokumentom plný prístup. Toto je môj východiskový bod. Viem, ako ste mohli počuť, že v tomto sa s pani ministerkou zhodneme.

Myslím si tiež, že švédske predsedníctvo poskytlo vynikajúcu príležitosť na to, aby sa táto vec posunula dopredu. Teraz chcem skutočne poďakovať Parlamentu za možnosť viesť túto rozpravu o transparentnosti a novej Lisabonskej zmluve, pretože kladie väčší dôraz na otvorenosť a na to, čo sa nazýva participačná demokracia. Všetci sa zhodneme na tom, že takýto vývoj je srdečne vítaný.

Konkrétna otázka, ktorú dnes máme pred sebou, je: Aké opatrenia prijme Komisia v súvislosti s revíziou nariadenia (ES) č. 1049/2001?

Ako viete, v Lisabonskej zmluve sa právo verejnosti na prístup k dokumentom rozšírilo, ako sme počuli od pani ministerky, o dokumenty všetkých inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, aj keď na Súdny dvor, Európsku centrálnu banku a Európsku investičnú banku sa z prirodzených dôvodov vzťahujú isté obmedzenia.

Čo sa týka revízie nariadenia (ES) č. 1049/2001, chcela by som zdôrazniť, že nový právny základ, článok 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa veľmi podobá bývalému článku 255 a hlavný rozdiel je v rozšírení inštitucionálnej pôsobnosti.

K tejto veci sa Komisia vyjadrila v oznámení z 2. decembra tohto roka. Jeho cieľom bolo zosúladiť otvorené návrhy sekundárnych právnych predpisov s novou zmluvou. (Niektorí z vás ho možno poznajú ako „súhrnný zákon“, ako sa označuje v žargóne EÚ – hneď však na to zabudnime!)

Ide v ňom o to, že ktorýkoľvek zákonodarca teraz môže predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh rozširujúci pôsobnosť nariadenia na iné orgány a inštitúcie. Má tiež slúžiť na to, aby bola Rada oboznámená s tým, že ho Komisia predložila a prijala.

Ďalší postup v legislatívnom procese, ktorý povedie k prijatiu pozmeneného a doplneného nariadenia (ES) č. 1049/2001, je v rukách zákonodarcov: Parlamentu a Rady. Ešte stále sme v štádiu prvého čítania. Nemáme legislatívne uznesenie a nemáme stanovisko nového Parlamentu. Komisia bude, samozrejme, naďalej napomáhať dosiahnutie dohody – ako pri iných legislatívnych procesoch.

Lisabonská zmluva ustanovuje právny rámec pre participačnú demokraciu. Čo sa týka Komisie, už sme podnikli niekoľko krokov zameraných na zlepšenie verejnej konzultácie a účasti na nových navrhovaných politikách. Budeme, napríklad, posudzovať usmernenia Komisie o konzultáciách v súvislosti s novými ustanoveniami zmluvy a rozhodneme, či sú potrebné úpravy na ich ďalšie zlepšenie. Už sme začali pracovať aj na občianskej iniciatíve a otvorili sme verejné konzultácie, ktoré umožnia vypočuť si občanov a zúčastnené strany pred predložením návrhu.

Veľký význam občianskej iniciatívy uznala minulý týždeň aj Európska rada. A pokiaľ viem, nastupujúce španielske predsedníctvo tomu v programe určilo popredné miesto. Chcú, aby sa to uskutočnilo urýchlene.

Ako sme už počuli, dnes dopoludnia sa na základe pozvania švédskeho predsedníctva stretol Medziinštitucionálny výbor pre prístup verejnosti k dokumentom. Úlohou tejto skupiny je preskúmať najlepšie postupy, riešiť možné rozpory a diskutovať o ďalšom vývoji v prístupe verejnosti k dokumentom.

Spoločne sme sa teda rozhodli, že budeme mať internetový portál Otvorenosť, že verejné registre inštitúcií sa budú vzájomne dopĺňať, že služby informačných technológií našich jednotlivých inštitúcií sa stretnú a skoordinujú svoje úsilie v oblasti prístupu a že už teraz zvážime, ako prístup k dokumentom ovplyvní to, keď naše inštitúcie vytvoria alebo zmenia elektronické systémy uchovávania.

Viem, že v tomto období roku sa píšu zoznamy prianí. Myslím si však, že v otázke otvorenosti a transparentnosti by ste sa nemali spoliehať na Ježiška. Myslím si, že teraz je skutočne na nás, aby sme podnikli kroky: na Parlamente, Rade a Komisii. Skutočne konkrétne a priame kroky. Myslím si, že už sme začali a musíme na tejto ceste pokračovať, preto sa teším na našu rozpravu.

 
  
MPphoto
 

  Renate Sommer, v mene skupiny PPE. (DE) Vážený pán predsedajúci, s pánom spravodajcom a tieňovými spravodajcami z iných skupín sme sa dohodli, že položíme otázku na ústne zodpovedanie o tom, v akom štádiu sú postup a ďalšie kroky. Na základe odpovede Rady a Komisie sme plánovali diskutovať o tom, ako ďalej postupovať. Túto odpoveď sme práve dostali v plnom znení. Nie je mi úplne jasné, prečo pán spravodajca, navzdory dohode medzi skupinami, zrazu predložil uznesenie, v ktorom vyjadril vlastný uhol pohľadu. Akú odpoveď chce počuť od Komisie a od Rady? Pán Cashman, veľmi si vás vážim, ale všetko toto sa udialo v tichosti a tajnosti bez akejkoľvek transparentnosti. Toľko k vašej výzve, aby sme bojovali za transparentnosť. Snažili ste sa nás obísť. Okrem toho si myslím, že legitímnosť tohto uznesenia je podľa rokovacieho poriadku nanajvýš otázna. V každom prípade obsah uznesenia opakuje vašu existujúcu správu z minulého volebného obdobia, a preto je úplne prebytočné.

Viem, že ste sa snažili rokovať s tieňovými spravodajcami o predložení spoločného uznesenia, ja som však zásadne proti tomuto uzneseniu. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy podľa mňa neprinieslo takú zmenu právneho základu dokumentov, ktorá by viedla k zmene úlohy Európskeho parlamentu. Správa bola a je dokumentom v spolurozhodovacom postupe. To vysvetľuje aj znepokojenie našej skupiny vzhľadom na legitímnosť uznesenia podľa rokovacieho poriadku.

Nechcem hovoriť o obsahu. Spájate veľa rôznych vecí vrátane citácií zo Zmluvy o Európskej únii, z Lisabonskej zmluvy a z Charty základných práv, a všetky sú vytrhnuté z kontextu tak, aby legitimovali váš návrh uznesenia. Určite nie je právne obhájiteľné v úplnej podobe, v akej sa predkladá. Neprijali ste záväzok zachovávania dôvernosti, ktorý je zjavne potrebný aspoň do určitej miery. Ten napríklad vyžadujú tretie strany v kontexte medzinárodných dohôd ako conditio sine qua non. Stačí si vziať dohodu so Spojenými štátmi americkými o SWIFT-e. Nie je tam, napríklad, ani riešenie sprostredkovaním v podobe dodatočnej transparentnosti. To sa vám nedarí predložiť. Okrem toho sa nevenuje pozornosť iným právam s právnou ochranou, ako sú ochrana údajov alebo právo na súkromie.

Nemali by sme prijať toto uznesenie. Od Komisie a Rady sme dostali dobrú odpoveď a na tom základe by sme mali pokračovať, inými slovami na základe odpovede na našu otázku na ústne zodpovedanie. Chcem vás požiadať, pán Cashman, aby ste svoj návrh uznesenia stiahli.

 
  
MPphoto
 

  Vilija Blinkevičiūtė, v mene skupiny S&D. (LT) Ďakujem, pán predsedajúci, dámy a páni. Jednoznačne súhlasím s názorom nášho kolegu pána Cashmana, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a zmene právnej situácie je teraz najvhodnejší čas na obnovenie diskusie o nariadení z roku 2001 o umožnení prístupu verejnosti k dokumentom a na zásadné zlepšenie a zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

Lisabonskou zmluvou chceme dosiahnuť oveľa väčšiu otvorenosť v spoločnosti, čo znamená, že rozhodnutia sa musia robiť čo najotvorenejšie a musia byť čo najzrozumiteľnejšie pre občanov. Platí to o to viac, že posudzovanie celej práce Európskej únie a dôvera v jej prácu sú prepojené s porozumením našich občanov a schopnosťou mať prístup k práci Európskej únie a prijatým dokumentom.

Otvorenosť v tejto oblasti je dôležitá najmä v záujme posilnenia zásad demokracie a dodržiavania základných práv. Možnosť spoločnosti mať prístup k dokumentom musí byť preto základnou zásadou a utajovanie sa musí uplatňovať len vo výnimočných prípadoch.

Európsky parlament už v tejto oblasti urobil veľa práce. V marci tohto roku pripravil správu k návrhu Komisie na zmenu a doplnenie nariadenia, ktoré je platné v súčasnosti, a tento nový návrh Európskeho parlamentu je vhodným podkladom pre nové diskusie. Nesmieme však zabudnúť, že tu diskutujeme o zmene a doplnení nariadenia, a preto je nevyhnutná nepretržitá spolupráca všetkých inštitúcií Európskej únie a spoločná dohoda o revízii pravidiel transparentnosti.

Zlepšené nariadenie by nastolilo lepšiu mieru transparentnosti. Keďže Lisabonská zmluva posilňuje zásady, ktoré sa snažia o väčšiu otvorenosť v Európskej únii a užšiu spoluprácu s občanmi, v záujme dosiahnutia tohto cieľa je dôležité stanoviť konkrétne opatrenia a základ pre spravovanie inštitúcií Európskej únie.

Vyzývam preto Komisiu, aby návrh predložila v čo najkratšom čase a dohodla sa na spoločnom stanovisku s Radou, a tým plne zaistila otvorený a nepretržitý dialóg s občanmi a so združeniami, ktoré ich zastupujú.

 
  
MPphoto
 

  Diana Wallis, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, veľmi ma teší táto otázka a som vďačná pánovi Cashmanovi za to, že predstavil svoje názory. Naozaj som si myslela, že všetky politické skupiny v tomto Parlamente sa na tomto uznesení dohodli. Bolo mi povedané, že to bolo výsledkom popoludňajšieho stretnutia.

Je zjavné, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy môžeme začať so zásadnou zmenou celej otázky transparentnosti. Pre mňa ako podpredsedníčku tohto Parlamentu zodpovednú za transparentnosť toto nebola vždy ľahká téma, verím však, že teraz máme možnosť urobiť to lepšie a dostať sa ešte bližšie k našim občanom. V rámci Parlamentu sa zaoberáme vlastnými opatreniami na prístup k dokumentom a prístup k informáciám. Bolo mi skutočným potešením, že som sa dnes dopoludnia mohla stretnúť s pani Ceciliou Malmströmovou a pani Margot Wallströmovou, takže si naše tri inštitúcie mohli tentoraz spoločne sadnúť a skutočne sa posunúť dopredu. Už sa hovorilo o tom – a myslím si, že to pre nás predstavuje veľký posun – že namiesto tohto medziinštitucionálneho orgánu, ktorý sa stretáva, keď je to potrebné, a medzi jeho stretnutiami uplynú dva až tri roky, my sme si ďalšie stretnutie stanovili o šesť mesiacov a určili sme si oveľa pravidelnejší časový rozvrh. Berieme to vážne a spoločne vysielame vážny signál, že naším cieľom je portál zabezpečujúci ozajstnú transparentnosť medzi nami všetkými, že naším cieľom je zabezpečiť, aby naši občania mohli vidieť pokrok legislatívneho procesu vo všetkých štádiách a aby sa mohli skutočne angažovať a mohli skutočne nahliadnuť do toho, čo robíme.

Preto naša skupina – a verím, že všetky skupiny – súhlasili s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré budú odrážať dnešný pokrok. Zostáva mi už len poďakovať za nás tri dámy, že sa nám v tejto otázke podarilo posunúť ďalej.

 
  
MPphoto
 

  Zbigniew Ziobro, v mene skupiny ECR. (PL) Vážený pán predsedajúci, podľa názoru mnohých publicistov, ktorí sa zaujímajú o európske záležitosti, je už mnoho rokov v európskych inštitúciách možné pozorovať to, čo sa označuje ako demokratický deficit. Toto obvinenie sa niekedy vznáša nespravodlivo, no inokedy je založené na skutočnosti. V tom druhom prípade sa poukazuje na to, že ak ľudia dôležité rozhodnutia vnímajú ako niečo, čo robia anonymní európski úradníci niekde v ďalekom Bruseli, demokratický mechanizmus poriadne nefunguje. Preto je potrebné zdôrazňovať, že otvorenosť je nesmierne dôležitou súčasťou činnosti Európskej únie. Úradná moc sa musí zodpovedať spoločnosti. V opačnom prípade, ako zakaždým ukazujú dejiny, moc prináša korupciu.

Európsku spoločnosť tvoria rôzne národy, ktoré žijú v jednotlivých krajinách. Inštitúcie Európskej únie sa preto musia zodpovedať občanom každého členského štátu a nepretržitý dohľad nad každou úradnou mocou zverenou Európskej únii je možné zaistiť tým, že sa umožní plný prístup k dokumentom. Mám na mysli v prvom rade pracovné dokumenty, analýzy a konzultácie vypracované Európskou komisiou či Radou. Je nevyhnutné, aby sa vplyv záujmových skupín pri tvorbe nariadení zaznamenával a bol prístupný každému. Je dôležité, aby Parlament nebol jediný, kto má plný prístup k týmto dokumentom. Občania všetkých členských štátov Európskej únie by mali mať právo demokratického dohľadu, ktoré bude môcť využiť každá organizácia v spoločnosti, ktorá má o to záujem, a každý novinár. Len transparentnosť dokáže zaručiť, že orgány a zamestnanci Európskej únie budú používať im zverené právomoci na spoločné dobro občanov členských štátov.

 
  
MPphoto
 

  Rui Tavares, v mene skupiny GUE/NGL. (PT) Vážené dámy, vážení páni, táto rozprava sa spája s otázkou dôvery. Európske inštitúcie občanov neustále žiadajú, aby im dôverovali. Počas procesu Lisabonskej zmluvy, v dobrom aj zlom, občanov žiadali, aby im dôverovali. Začala finančná kríza a žiadali občanov, aby im dôverovali. Nuž, dôvera je obojstranná záležitosť a občanov nemôžete vždy žiadať, aby vám dôverovali, ak vy zároveň nedôverujete občanom natoľko, aby ste im ukázali všetky procesy a vnútorné fungovanie, ktoré sú hnacou silou Komisie. Tí, čo sú pri moci, sa nemôžu sťažovať, že občania nedôverujú politikom, ak sami politici nedôverujú občanom.

To je problém demokracie a nielen to. Je to aj problém plytvania. Spoločnosť ako taká je obrovským zdrojom znalostí, ktorými budeme plytvať, ak do procesu vedenia a riadenia Európskej únie nezapojíme občanov. Keď teda hovorím, že plne schvaľujem úsilie pána spravodajcu, nemám vôbec žiadne pochybnosti o tom, že robí demokracii dobrú službu a že by sme sa mali posunúť dopredu nielen k transparentnosti, ale predovšetkým k zaisťovaniu, aby transparentnosť nebola len ušľachtilé slovo, ale znamenala niečo konkrétne.

 
  
MPphoto
 

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, Európska únia sa v našej krajine a tiež inde výrazne pričinila o povesť, že rozhoduje ukradomky, utajene a tajnostkársky. Človek by preto predpokladal, že Komisia teraz urobí všetko pre to, aby bola otvorená a transparentná. Namiesto toho Komisia pripravila návrh – myslím si, že je to č. 1049 –, ktorého časť v skutočnosti obmedzuje prístup k dokumentom, ktoré sú v súčasnosti verejné.

Okrem toho jedno dôležité objektívne tvrdenie, ktoré si pamätám zo svojich čias na Harvardskej univerzite, znie: rozhodnutia, ktoré sa robia bez transparentnosti a bez náležitej verejnej kontroly, majú v sebe tendenciu byť zlými rozhodnutiami. Mali by ste uznať, že jeden z dôvodov, prečo Komisia predkladá toľko neuvážených, nedomyslených, neprimeraných alebo nepripravených návrhov, ktoré v Anglicku a v iných krajinách musíme znášať, je nedostatok transparentnosti. V otázke tohto právneho rámca teda Komisiu vyzývam, aby sa znovu zamyslela, ak znovu sa zamyslieť je vôbec možné v prípade neúčinnej inštitúcie v neúčinnom systéme riadenia.

 
  
MPphoto
 

  Salvatore Iacolino (PPE). (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, veľmi pozorne som počúval prejavy Komisie, predsedníctva a svojich kolegov poslancov. Štokholmský program skutočne bližšie objasnil dôležitosť práva na prístup k dokumentom vypracovaným inštitúciami EÚ.

Aj Lisabonská zmluva znovu potvrdzuje právo fyzických či právnických osôb na prístup k dokumentom, a predsa zaisťuje vznik nariadení s kritériami a obmedzeniami v súlade s charakteristikou jednotlivých orgánov. Ako už bolo spomenuté, tento rok už mal Parlament možnosť zaoberať sa prístupom k dokumentom a v tom čase boli názory do istej miery rôznorodé.

Dnes sa všetci zhodujeme na tom, že je potrebné vecne upraviť nariadenie z roku 2001, no riešenie, ktoré navrhuje pán Cashman, sa nejaví ako prijateľné. Možnosť získať dokumenty totiž presahuje všetky rozumné hranice a v skutočnosti môže niekedy ísť proti prevládajúcemu verejnému záujmu. Uvediem nejaké príklady: rokovanie s tretími krajinami či iné citlivé činnosti je potrebné jasne definovať, vyžadujú si vyváženosť medzi legitímnym právom na transparentnosť, zverejnenie a poznanie a odmietnutím prístupu k dokumentom v súlade s prevládajúcim a uznaným verejným záujmom.

Naďalej sme presvedčení o tom, že je potrebné presadzovať právo fyzických a právnických osôb na prístup k dokumentom, a uvedomujeme si, že musíme určiť rozumnú zásadu, ktorá vyváži protikladné potreby: rozšírenie úlohy európskeho ombudsmana, stanovenie presných a primeraných kritérií prístupu a zavedenie prechodných opatrení, ktoré postupne povedú k pravidlám, ktoré sú v súlade s potrebami občanov a zlučiteľné s riadnym fungovaním inštitúcií. Spoliehame sa na to, že sa to podarí dosiahnuť vďaka pozícii súčasného predsedníctva, vďaka španielskemu predsedníctvu a činnosti Komisie.

 
  
MPphoto
 

  Cornelis de Jong (GUE/NGL). (NL) Vážený pán predsedajúci, aký dokument hľadáte? Aké je číslo dokumentu? Toto sú príklady odpovedí, ktoré európski občania dostanú, keď európskym inštitúciám položia nejakú otázku. Občania chcú informácie, nie však propagačný materiál či nezrozumiteľné dokumenty týkajúce sa politiky, a preto je potrebná radikálna zmena smerovania. Dôraz sa musí klásť na občanov. Toto tvorí základ otázok pána Cashmana, ktorému chcem poďakovať za jeho vynikajúcu a – toto je určené pani Sommerovej, ktorá už, žiaľ, odišla z Parlamentu – nesmierne transparentnú spoluprácu počas niekoľkých uplynulých mesiacov.

Bol by som rád, keby sa časť európskeho rozpočtu na informovanosť použila na zaistenie toho, aby občania prostredníctvom digitálnych informačných médií aj osobného kontaktu dostávali pravdivé, úplné informácie a odpovede na otázky, ako sú: „Môžete mi povedať, ako presne pokračujú rozhodnutia Európy o európskom snažení počas konferencie o klimatických zmenách v Kodani?“ Toto chcú občania vedieť, a preto vyzývam Komisiu, Radu a najmä poslancov Európskeho parlamentu, aby podporili naše iniciatívy, ktoré vedú k väčšej transparentnosti. Toto na mňa pôsobí ako jediné skutočne zrozumiteľné posolstvo.

 
  
MPphoto
 

  Heidi Hautala (Verts/ALE). (FI) Vážený pán predsedajúci, prístup verejnosti k dokumentom znamená právo občanov podieľať sa na rozhodovaní a získavať informácie, ktoré sú na to potrebné. Lisabonská zmluva toto základné právo občanov EÚ podporuje. Ak toto základné právo neobháji Európsky parlament, kto potom?

Preto je veľmi dôležité, aby sme na tomto zasadnutí prijali pevné a jasné stanovisko v prospech transparentnosti. Nemali by sme prijať žiadne kroky späť ani tie, ktoré navrhuje Komisia.

Môžem vás ubezpečiť, že v súvislosti s tým, o čom tu rozhodujeme, kolujú mnohé mylné predstavy. Nechceme ohroziť medzinárodné rokovania, ale myslíme si, že občania majú právo vedieť, o akých záležitostiach sa diskutuje so zahraničnými mocnosťami a ktoré ovplyvňujú ich práva. Ani tu nevyvodzujeme záver, že každý poslanec Európskeho parlamentu by mal zverejniť obsah svojej elektronickej pošty. Ak sa toho niekto obáva, vôbec sa nemusí.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI). (DE) Vážený pán predsedajúci, otázka transparentnosti a prístupu občanov k dokumentom v Európskej únii je nepochybne dôležitá, a to až do tej miery, že ľudia v celej Európe sú ešte stále veľmi nespokojní s európskou integračnou politikou.

Je to tak v Rakúsku, kde je mnoho ľudí nespokojných s Európskou úniou alebo skeptických voči nej, lebo majú pocit, že v nej nie je transparentnosť ani prístup k politike. Proces predstavenia a neskôr pretlačenia Lisabonskej zmluvy spolu s voľbou predsedu Európskej rady a vysokého splnomocnenca vyvolali v ľuďoch pocit, že nevidia, čo sa deje, že neexistuje transparentnosť a že netušia, prečo sa tieto veci udiali. Myslím si, že ak má Lisabonská zmluva európskym občanom prospieť, je dôležité, aby sme v ľuďoch vyvolali pocit, že vedia určiť, kto rozhoduje v rámci Únie a prečo a ako sa rozhoduje.

 
  
MPphoto
 

  Michael Cashman , autor. – Vážený pán predsedajúci, považujem za potrebné vyjadriť sa k dvom bodom.

Pani Sommerová je ešte v Parlamente a ja som považoval za primerané, aj keď nepočúva, odpovedať na to, čo povedala. Vzniesla niekoľko obvinení. Jedno bolo, že som nekonal transparentne. Chcel by som to uviesť na pravú mieru a povedať, že všetky politické skupiny a všetci spravodajcovia boli pozvaní na všetky stretnutia. Ak sa im nepodarilo prísť, ich stanoviská boli na týchto stretnutiach presne uvedené. Všetky následné rozhodnutia sa oznámili všetkým tieňovým spravodajcom a všetkým politickým skupinám.

Zaznel návrh, že by sme mali nejakým spôsobom stiahnuť tento návrh uznesenia, o ktorom pani Sommerová hovorí, že je nedemokratický a netransparentný, a že jej skupina o ňom nič nevedela. Je to zaujímavé, keďže dnes popoludní som rokoval s jej skupinou EPP o ich návrhu uznesenia k otázke na ústne zodpovedanie. Môžem sa teda jedine domnievať, že mala mylné informácie, a na základe tohto veľkodušného predpokladu sa teším na rokovania s EPP a všetkými ostatnými skupinami, ktoré budú úprimné a v dobrej viere.

Nakoniec, bolo to odo mňa nedbalé. Toto je poslednýkrát, čo sa v tomto Parlamente stretávam s pani komisárkou Wallströmovou, a chcel by som jasne povedať, ak môžem, že ja ani Parlament sme nikdy nepochybovali o vašom záväzku voči otvorenosti a transparentnosti. Máte úplnú pravdu: vždy sme vo svojich inštitúciách museli bojovať za svoju vec a vy za tú svoju bojujete vynikajúco, nikdy sa neodkláňate od zásady otvorenosti a transparentnosti.

Ste, a som si istý, že aj zostanete vynikajúcou zamestnankyňou štátnej správy s príkladnou povesťou. Nikdy ste sa neodklonili od toho, čo ste považovali za správne, spravodlivé a slušné, a v mene ľudí, ktorí nikdy nebudú mať možnosť stretnúť vás, vám chcem poďakovať.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážený pán predsedajúci, právne predpisy týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom, inými slovami to, čo tu označujeme ako nariadenie (ES) č. 1049, nám slúžia dobre. Som veľmi hrdá na to, že spolu s pánom Cashmanom a s prispením Komisie prostredníctvom pani Wallströmovej som sa podieľala na jeho vytvorení.

Lisabonská zmluva nám poskytuje príležitosť ísť o krok ďalej, keďže rozširuje pôsobnosť. Toto je veľmi pozitívna vec. Ľutujem, že nebolo možné začať medziinštitucionálny dialóg s Európskym parlamentom na jeseň. Skôr ako sme mohli pokračovať, čakali sme na stanovisko Európskeho parlamentu. Som presvedčená, že španielske predsedníctvo bude tiež potrebovať nejaký náznak stanoviska Európskeho parlamentu k tejto veci, aby mohlo pokročiť v medziinštitucionálnych rozhovoroch.

V rámci čakania je veľa toho, čo môžeme robiť. Pani Wallströmová aj pani Wallisová hovorili o stretnutí, ktoré sme mali dnes dopoludnia a ktoré predstavuje hmatateľný spôsob presadzovania transparentnosti a prístupu k dokumentom a pretvárania našich inštitúcií tak, aby boli prístupnejšie používateľom. Jedna z vecí, o ktorej sme diskutovali, bola, ako môžeme svoje počítačové systémy využívať takým spôsobom, aby občania, novinári, mimovládne organizácie a iní mohli sledovať postup právneho predpisu od návrhu Komisie až po jeho konečné odhlasovanie.

Som presvedčená, že to by mohlo pomôcť výrazne zlepšiť chápanie, poznanie EÚ a dôveru v ňu. Ako tu bolo povedané, transparentnosť je dobrá vec a je nevyhnutná a dôležitá. Zvyšuje účinnosť rozhodnutí, zvyšuje mieru dôvery v rozhodnutia a znižuje riziko nezrovnalostí a podozrenia.

Ak sa zvýši legitímnosť EÚ v súvislosti s rozhodnutiami, bude to dobré aj pre kvalitu našich rozhodnutí. Je preto výborné, že Európsky parlament vedie túto rozpravu, a dúfam, že sa posunie ešte ďalej, aj keby už túto možnosť nemalo švédske predsedníctvo. Veľmi pekne ďakujem pánu Cashmanovi a Parlamentu za to, že predložili túto otázku.

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, toto bol veľmi účinný spôsob, ako ma trochu obmäkčiť, keďže teraz hovorím poslednýkrát. Na svoju poslednú intervenciu v Európskom parlamente – akou táto pravdepodobne je – som si nemohla vybrať lepšiu tému ako otvorenosť a transparentnosť.

Dovoľte mi uviesť niekoľko základných faktov. Európska komisia predložila návrh. Je to jediný predložený návrh. Urobili sme to formou prepracovaného znenia, čo znamená, že základné zásady tohto nariadenia považujeme za rozumné. Sú v poriadku. Dokážeme ich použiť, no musíme ich modernizovať, aktualizovať a zefektívniť. Toto bolo celým zmyslom prepracovaného znenia.

Na niekoľko vecí máme rozličné názory – ako definovať dokumenty a pod. –, ale napriek tomu sú to také rokovania, do ktorých by sme sa mali zapájať a zabezpečiť, aby sa veci posunuli dopredu. Na to od Parlamentu potrebujeme prvé čítanie. Toto je náš hlavný odkaz.

Tiež si na základe novej zmluvy myslíme, že to dokážeme rozšírením pôsobnosti tohto nariadenia. Toto je hlavný rozdiel, ako ho vnímame v Komisii. Teraz sa bude vzťahovať na všetky orgány, agentúry a pod. Európskej únie. Toto je naša terajšia pozícia, preto stále dúfame, že Parlament teraz čo najskôr poskytne prvé čítanie. Potom budeme môcť získať aj názor Rady a budeme môcť vstúpiť do náležitých diskusií a rokovaní a konečne dospieť k rozhodnutiu.

Čo sa týka niekoľkých veľmi dôležitých otázok, ktoré ste, pán Cashman, tiež nastolili vo svojej správe, myslím si, že sú aj iné prostriedky, ktoré môžeme použiť, keďže sa trochu vymykajú z pôsobnosti tohto nariadenia. Stále však ide o veľmi dôležité iniciatívy. Týkajú sa registrov, vecí, o ktorých sme diskutovali napríklad dnes, kde otvorenosť a transparentnosť môžeme zlepšiť pomocou iných metód a nielen prostredníctvom tohto nariadenia. V tomto budeme pokračovať. Viem, že sa vám to veľmi nepáči, ale podnikla som kroky na vytvorenie akčného plánu otvorenosti, o častiach ktorého sme dnes diskutovali. Môžeme v ňom spojiť sily a vyvinúť úsilie na to, aby sme mohli pokračovať v otvorenosti a transparentnosti a bojovať za ne.

Po tejto pozitívnej poznámke – a skutočne chcem, aby to bola pozitívna poznámka – vám chcem všetkým poďakovať a chcem túto príležitosť využiť, aby som všetkým zaželala veselé Vianoce a šťastný Nový rok.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Dovoľte mi využiť túto príležitosť, aby som vám ešte raz poďakoval za celú spoluprácu po tieto roky. Veselé Vianoce a všetko najlepšie.

Dostal som päť návrhov uznesení(1) predložených v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 17. decembra 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE), písomne. (PL) Vážený pán predsedajúci, problém prístupu k dokumentom orgánov a inštitúcií EÚ, o ktorom dnes hovoríme, je podľa môjho názoru v legislatívnom procese Európskej únie nesmierne dôležitý. Transparentnosť je tu nevyhnutná a vďaka nej má každý občan EÚ právo na prístup k dokumentom, ktoré v súlade s článkom 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zahŕňa nielen časti platného právneho poriadku, ale aj návrhy právnych aktov. To znamená, že každá fyzická či právnická osoba, ktorá má bydlisko či sídlo v EÚ, môže priamo ovplyvniť nové právne predpisy, a to predstavuje osobitnú formu verejnej kontroly. Nariadenie č. 1049/2001 platné v súčasnosti zaisťuje primeraný prístup k dokumentom EÚ, no po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009, ktorá rozširuje úlohu a skutočnú účasť občanov EÚ, stojíme pred mimoriadnou úlohou. Neobmedzený prístup k dokumentom je preto významným činiteľom rozhodujúcim o budúcej podobe a funkcii EÚ.

 
  

(1) pozri zápisnicu

Posledná úprava: 30. apríla 2010Právne oznámenie