Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o Bielorusku.

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vzťah EÚ s Bieloruskom nie je bez komplikácií. Chcela by som začať túto rozpravu vysvetlením, prečo Rada v novembri prijala rozhodnutie týkajúce sa vzťahov EÚ s Bieloruskom. Viem, že tento problém vzbudzuje veľký záujem u mnohých poslancov.

Keď sme o tom diskutovali, zamerali sme sa na dva dôležité aspekty. EÚ chcela na jednej strane vyslať jasný signál, že nie sme spokojní s nedostatkom pozitívneho vývoja v posledných mesiacoch. Na druhej strane sme chceli podniknúť ďalšie kroky v rámci nášho dialógu s Bieloruskom, s cieľom povzbudiť Minsk prijať opatrenia v mnohých oblastiach.

Mám dojem, že výsledok predstavoval dobre vyvážené rozhodnutie, ktoré berie tieto aspekty do úvahy. Pozostáva z troch hlavných bodov.

Po prvé, rozširujeme svoje sankcie, pričom zároveň pozastavujeme cestovné obmedzenia pre takmer všetky dotknuté osoby. Výnimkou sú štyria ľudia priamo spájaní s politickými zmiznutiami a predseda ústrednej volebnej komisie Bieloruska.

Po druhé, sme otvorení možnosti zjednodušenia vízového styku a readmisnej dohody medzi EÚ a Bieloruskom.

Po tretie, ide o pohľad na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Bieloruskom. Prirodzene by to vyžadovalo pozitívny vývoj, pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a zásady právneho štátu. Komisia bola požiadaná, aby vykonala určité prípravné práce na základe týchto akčných plánov, ktoré boli vyvinuté v rámci európskej susedskej politiky.

Vo diskusiách sme vzali do úvahy skutočnosť, že situácia v Bielorusku je lepšia než pred 18 mesiacmi, a to napriek skutočnosti, že došlo k nejakým krokom vzad. Vylúčenie študenta z univerzity pre účasť na fóre Východného partnerstva je toho veľmi závažným príkladom.

Ako mnohí poslanci tohto Parlamentu veľmi dobre vedia, prechod od autoritárskej spoločnosti k demokracii je postupný proces. Bielorusko bude potrebovať čas a cestu bude sprevádzať mnoho prekážok. Preto je potrebná naša plná podpora.

Globálna finančná kríza v skutočnosti poskytuje možnosti uplatňovať svoj vplyv. Bieloruské hospodárstvo je na kolenách a Rusko už nie je ochotné poskytovať krajine finančnú záruku. V odvetví energetiky sú nízke ceny plynu len spomienkou.

Môžeme teda využiť túto situáciu na podporu Bieloruska, aby zmenilo smer? Neexistuje žiadna iná cesta než prostredníctvom dialógu. Musíme prispieť k posilneniu opatrného pohybu smerom k väčšej otvorenosti. Musíme zvážiť, aká efektívna je naša politika sankcií. Minuloročné rozhodnutie o pozastavení vízových obmedzení po tom, čo Minsk prepustil posledných väzňov v auguste 2008, prispelo k dosiahnutiu určitého pokroku v našom dialógu.

Použitie sankcií je dôležitým prostriedkom Európskej únie na vyvíjanie tlaku. Komisia súčasne prijala sériu opatrení, ktorých cieľom je spolupráca s Bieloruskom, a krajina je súčasťou Východného partnerstva. Naša podpora Bieloruska v rámci Medzinárodného menového fondu bola tiež pozitívnym krokom.

Máme stanovené podmienky a teraz musíme postupovať rozumne a obozretne. Rozhodnutie o predĺžení pozastavenia zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahuje zákaz vydávania víz, vyslalo signál, že to myslíme vážne s odmeňovaním pozitívnych opatrení, ktoré sa prijímajú. Ak sa budú veci naďalej vyvíjať v tomto smere, môžeme ísť o krok ďalej.

V tomto okamihu sa diskusie zameriavajú na dve možné alternatívy. Jednou z nich je príprava formálnej dohody a druhou je možnosť zjednodušenia vízového styku a readmisných dohôd. Postoj, ktorý zaujala Rada, položil základ pre ďalšie konkrétne úvahy o týchto otázkach.

Dohoda o partnerstve a spolupráci by mohla viesť k tomu, aby sme novým spôsobom formalizovali vzťah medzi EÚ a Bieloruskom. Je to spôsob, ako skombinovať kladenie podmienok s rôznymi nátlakovými prostriedkami v rámci právne záväznej dohody. Dohoda o partnerstve a spolupráci by tiež umožnila Bielorusku plne sa podieľať na bilaterálnej zložke Východného partnerstva.

Čo sa týka zjednodušenia vízového styku, zámerom je, že bude zamerané skôr na obyčajných ľudí a širokú verejnosť ako na politickú elitu. To by predstavovalo významnú príležitosť na podporu kontaktov medzi občianskou spoločnosťou a občanmi Bieloruska a EÚ. Mohlo by sa to stať kľúčovým faktorom pri otváraní a ovplyvňovaní bieloruskej kultúry. Je to úplne v súlade s cieľmi Východného partnerstva.

Zjednodušenie vydávania víz je spojené s readmisiou. To by nemal byť veľký problém, pretože Bielorusko preukázalo schopnosť spolupracovať v záležitostiach týkajúcich sa hraničných kontrol.

Poloha Bieloruska na východnej hranici EÚ je dôležitá. V dôsledku toho máme záujem pozorovať, ako sa Bielorusko modernizuje, rozvíja a orientuje na to, aby sa stalo demokratickou, slobodnou krajinou. Dôležitosť susedstva s demokratickými krajinami je základným kameňom našej bezpečnostnej stratégie.

V Bielorusku sa musíme usilovať o presadenie našich hodnôt, ako je demokracia, trhové hospodárstvo a dodržiavanie ľudských práv. Existuje tu jasná paralela s tým, ako rozvíjame partnerské vzťahy s radom krajín na východe a na juhu.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že, prirodzene, musíme pokračovať v stanovovaní jasných podmienok vo svojich vzťahoch s Bieloruskom. Krajina musí aj naďalej napredovať. Represívnu politiku prezidenta Lukašenka musí nahradiť väčšia demokracia a tolerancia. Zásady právneho štátu musia byť rešpektované. Toto posolstvo tlmočíme pri všetkých bilaterálnych kontaktoch, ktoré sa uskutočňujú medzi členskými štátmi a Bieloruskom.

Ak majú naše požiadavky priniesť výsledky, je nevyhnutný dialóg. Z tohto dôvodu sme v Rade takisto privítali častejšie kontakty zamerané na posilnenie prechodu k demokracii. Budeme aj naďalej rozvíjať našu podporu demokratických hnutí a občianskej spoločnosti, ktoré pracujú pre reformy a európsku integráciu v Bielorusku. Sme veľmi vďační za významnú podporu a odhodlanie, ktoré Európsky parlament preukázal v tejto práci.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, kolegovia, predsedníčka Rady, poslankyne a poslanci, je mi potešením diskutovať dnes s vami o našom veľmi dôležitom, ale aj veľmi náročnom vzťahu s Bieloruskom. Myslím si, že to je dôležitý vzťah, pretože Bielorusko leží na križovatke nášho kontinentu, a náročný vzťah, pretože rozhodnutia Bieloruska o vlastnej budúcnosti a jeho vzťahoch s EÚ zostávajú nejasné. Ešte sa však len uvidí, aké budú, takže dovtedy budeme musieť pokračovať v práci s nimi.

Počas posledných dvoch rokov sa Európska únia snažila postupne interagovať s Bieloruskom, podporovať ďalšie reformy a stavať na, musím povedať, skromných opatreniach, ktoré boli doteraz prijaté. Som presvedčená, že najproduktívnejší prístup k Bielorusku bude založený na pragmatizme. Naša spolupráca s touto krajinou musí odrážať pozitívne kroky samotného Bieloruska, ale aj my musíme ukázať aspoň určitú flexibilitu.

Jasne sme signalizovali, že by sme radi videli Bielorusko ako zaujíma svoje miesto ako plnohodnotný účastník európskej susedskej politiky a že dvojstranná trať Východného partnerstva sa môže do Bieloruska otvoriť, ak trvalým konaním preukáže svoje želanie podniknúť nezvratné kroky smerom k demokratickým reformám.

Medzičasom sme ukázali dobrú vôľu v mnohých dôležitých ohľadoch. Niekoľko tohtoročných návštev EÚ na vysokej úrovni v Bielorusku prispelo k posilneniu politickej výmeny. V júni 2009 sme začali dialóg o otázkach ľudských práv. Komisia sa zaoberá čoraz väčším počtom technických dialógov s Bieloruskom o otázkach spoločného záujmu.

Napríklad minulý mesiac sa Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy rozhodla predĺžiť existujúce reštriktívne opatrenia, najmä zákaz udeľovania víz a zmrazenie aktív, do októbra 2010 vzhľadom na nedostatok významného pokroku v oblasti ľudských práv a základných slobôd.

Na podporu demokratického pokroku však Rada zároveň predĺžila pozastavenie reštriktívnych opatrení. Rada tiež prijala ďalšie dve rozhodnutia na podporu Bieloruska, aby zotrvalo na ceste reforiem. Veľmi vítam skutočnosť, že Komisia môže teraz začať pracovať na otázke zjednodušenia vydávania víz a na tieňovom akčnom pláne ESP, nazývanom „spoločný predbežný plán“. Tieto kroky poskytujú podnety pre posun smerom k demokracii v Bielorusku a som si istá, že im bude dobre rozumieť na jednej strane vláda, ale na druhej strane najmä ľudia.

Spoločný predbežný plán bude vypracovaný jednak s orgánmi, a jednak s občianskou spoločnosťou v Bielorusku a dúfam, že to otvorí dvere k hlbšiemu dialógu s Bieloruskom vrátane dialógu o chúlostivých politických otázkach.

Naše útvary pripravujú odporúčania s cieľom rokovať o smerniciach o zjednodušení vízového styku a readmisných dohôd. Zjednodušenie vydávania víz je prioritou pre bieloruský ľud a ja by som bola rada, ak by viac Bielorusov mohlo navštevovať Európsku úniu, slobodne cestovať, študovať a podnikať. Je však samozrejmé, že konečné rozhodnutie o pokynoch k rokovaniu je v kompetencii Rady.

Komisia je navyše pripravená zvýšiť prideľovanie finančnej pomoci Bielorusku pre obdobie 2010 – 2013. Navrhli sme balík makrofinančnej pomoci vo výške 200 miliónov EUR a žiadame Parlament, aby ho odsúhlasil. Komisia podporuje myšlienku EIB zahrnúť Bielorusko do svojho nového mandátu. Ja naozaj dúfam, že to pôjde ďalej.

Ak sa však Bielorusko chce priblížiť k EÚ, je jasné, že to musí preukázať prostredníctvom svojich činov. Musí byť koniec politickým väzňom a politicky motivovanému trestnému stíhaniu. Reforma volebného zákona v súlade s odporúčaniami úradu ODIHR organizácie OBSE je skutočne veľmi potrebná. Mala by byť povolená sloboda tlače, prejavu a zhromažďovania a mala by sa stať normou. Európska únia tiež podporuje Bielorusko, aby zrušilo alebo vyhlásilo moratórium na trest smrti. Žiadame, aby zlepšili podmienky pre mimovládne organizácie a aktivistov občianskej spoločnosti a ľudských práv. Všetky tieto kroky by mohli zohrávať svoju úlohu pri urýchlení rozvoja užšej spolupráce medzi Bieloruskom a Európskou úniou.

Naša ponuka pre Bielorusko je preto na záver jasná. Európska únia je pripravená úzko spolupracovať s Minskom a podporovať jeho politický a hospodársky rozvoj. Ale uvítali by sme významné pozitívne kroky od vedenia Bieloruska, ktoré by nám umožnili rozvíjať naše vzťahy, rovnako ako ich rozvíjame s inými východnými partnermi v prípade, že sa na tom podieľajú.

  Jacek Protasiewicz, v mene skupiny PPE. – Vážený pán predsedajúci, prečo naša politická skupina trvala na tom, aby bolo uznesenie až po skončení rozpravy? Nešlo len o to, aby sme vyjadrili svoju podporu rozhodnutiu Rady – pretože je to múdre a správne rozhodnutie a ja súhlasím s oboma vašimi argumentmi – ale hlavným dôvodom je nárast represie, ktorý sa v Bielorusku udial pomerne nedávno. Uznesenie sa vzťahuje na všetky prípady, a ak sa od niektorých opustí pri vypracovaní uznesenia, môžete si byť istý, že budú navrhované ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a to buď písomnou formou od skupiny PPE alebo zajtra ústnou formou odo mňa.

Existuje ďalší problém, ktorý bol v médiách odhalený až dnes, a to nový návrh zákona, ktorý pripravil Alexander Lukašenko a ktorý umožní plne ovládať internet, ako tomu je napríklad v Číne alebo dokonca v Severnej Kórei. Myslím, že by sme sa mali pozrieť aj na to.

Prečo takéto problémy vznikajú v Bielorusku? Môj osobný názor je, že to čiastočne spôsobujú nedomyslené – dovoľte mi povedať nerozumné – návštevy premiéra Silvia Berlusconiho, ktorý sa stretol s Alexandrom Lukašenkom a pochválil ho ako demokraticky zvoleného vodcu, ale nenašiel si čas na stretnutie s opozíciou, a takisto k tomu o niečo neskôr prispel prezident Litvy, ktorý pozval prezidenta Lukašenka do Litvy, povedal by som, neuváženým spôsobom.

Na záver mi dovoľte, aby som odkázal na prejav Sergeja Kovaľova z dnešného rána, ktorý povedal, citujúc Sacharova, že západný svet by mal jednak ponúkať a jednak žiadať. A to je ten problém. Mali by sme Bielorusku ponúknuť úzku spoluprácu, ale mali by sme aj žiadať zo strany bieloruských orgánov skutočný pokrok v oblasti ľudských práv, demokracie a slobody.

  Kristian Vigenin, v mene skupiny S&D. – (BG) Vážená pani ministerka, pani komisárka, musím súhlasiť s hodnotením, že Bielorusko je zložitým partnerom pre Európsku úniu.

Nemôžeme však podporovať prístup, ktorý Komisia a Rada aplikovali vo vzťahu k tejto krajine v priebehu posledného roka. Tento prístup, ktorý je založený na postupnom otváraní dverí do Bieloruska a súvisí s primeranými rozhodnutiami bieloruských orgánov, sa nám nejaví ako najlepší spôsob, ako túto krajinu postupne premeniť alebo aspoň čo najviac priblížiť našej predstave o demokratickej krajine.

V opatreniach, ktoré Európska komisia a Rada prijímajú, by sme chceli vidieť o niečo viac podstaty, rovnako ako trochu väčšie zameranie na súčasných občanov Bieloruska, pretože týmto spôsobom vieme občanov priviesť k tomu, aby sa sami postavili za vec, ktorú sa snažíme presadiť v dialógu s bieloruskými orgánmi, a to demokratizáciu, otvorenosť a usporiadanie slobodných a demokratických volieb. V súčasnej Európe je nepredstaviteľné, aby v európskej krajine tento proces nemohol nastať.

Problémy, ktoré máme s Východným partnerstvom, sú tiež spojené s touto otázkou. Ste si vedomí toho, že Európsky parlament nepodporuje oficiálne vzťahy s bieloruským parlamentom, pretože sme toho názoru, že poslanci v Bielorusku nie sú volení v spravodlivých a demokratických voľbách, čo znamená, že ich parlament nemôže byť naším oficiálnym partnerom?

S tým takisto súvisí bezprostredné zriadenie Parlamentného zhromaždenia Východného partnerstva, ktoré čelí istým problémom. Náš prístup sa však bude snažiť spolu s Komisiou a Radou presadzovať spoločnú stratégiu tak, aby sme aj na parlamentnej úrovni boli pripravení implementovať vhodné opatrenia pre Bielorusko, za predpokladu, že Bielorusi na svojej strane vykonajú svoje opatrenia a splnia požiadavky, ktoré im kladieme.

V tejto súvislosti vyzývam Európsky parlament, Európsku komisiu a Radu, aby spojili svoje sily v snahe predísť nezávislým akciám, aké vykonal premiér Silvio Berlusconi, ktoré škodia celkovej veci a poskytujú Lukašenkovi ďalšiu podporu. Tomu sa musíme vyhnúť.

  Ivars Godmanis, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, rád by som predložil ďalší návrh, keďže vzťahy medzi Parlamentom a bieloruskými orgánmi sú skutočne zmrazené, pričom s opozíciou máme vybudované vzťahy. Môj návrh je, aby sa zorganizovala konferencia v Lotyšsku alebo niekde inde, na ktorej by sa zúčastnili členovia bieloruských orgánov a opozície. Témy konferencie budú nasledovné, po prvé: energetika, bezpečnosť, hospodárstvo, tranzitné problémy, ktoré sú v Bielorusku, ako aj v EÚ veľmi významné, po druhé: vízové otázky, otázky týkajúce sa susedských vzťahov občanov, po tretie: problémy so stavom demokracie, problémy politických strán a ľudské práva, a po štvrté: skutočný pohľad zo strany Bieloruska – ako ono vidí Východné partnerstvo v blízkej budúcnosti. Som presvedčený, že po zvážení všetkých okolností bude toto jeden zo spôsobov, ktorý by mohol roztopiť zmrazenú situáciu, v ktorej sa skutočne nachádzame. Musí ísť o obojsmernú cestu, pretože jednosmerná nebude mať úspech.

  Werner Schulz, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, asi pred dvoma týždňami sa taliansky premiér stal prvým západným predsedom vlády, ktorý po mnohých rokoch navštívil Bielorusko. Uznal vysokú volebnú účasť ako vyjadrenie veľkého obdivu a lásky občanov k svojmu prezidentovi. Bohužiaľ, zabudol navštíviť opozíciu, čo inak býva zvykom. A reakciou Bieloruska neboli kroky k liberalizácii, namiesto toho sa skôr zostril postoj voči opozícii. Došlo k represiám, strkaniu, bitkám a podobne.

Dôvodom, prečo sme dnes toto uznesenie predložili, je ujasnenie, za ktorými silami stojíme a ktoré prístupy občianskej spoločnosti podporujeme, a vysvetlenie, že o partnerstve, ktoré je doteraz zmrazené, budeme môcť hovoriť až vtedy, keď nám bude umožnené plne pokračovať s Bieloruskom v dialógu o ľudských právach. To znamená o slobode prejavu, slobode názorov, slobodnej práci opozície, povolení opozičných strán a tak ďalej. Je to pre nás dôležité a to musí definovať naše partnerstvo v budúcnosti. Dúfame, že Európska únia tu nájde spoločnú reč a že ju budúci vysoký predstaviteľ podporí veľkým úsilím.

  Valdemar Tomaševski, v mene skupiny ECR. – (LT) Vážený pán predsedajúci, Bielorusko, krajina strednej Európy, je historickou kolískou Litovského veľkokniežatstva. Veľkokniežatstvo obhajovalo hodnoty západnej civilizácie v severovýchodnej periférii. Z toho dôvodu je dobré, že závery Rady zo 17. novembra tohto roka stanovujú nové príležitosti na dialóg, ako aj intenzívnejšiu spoluprácu medzi Európskou úniou a Bieloruskom.

Musíme však prejsť od slov a gest k niečomu konkrétnemu. Začnime s medziľudskými vzťahmi. Musíme ich posilniť tým, že zahrnieme Bielorusko do procesov na európskej a regionálnej úrovni. Vyzývam Komisiu, aby urýchlene vypracovala odporúčania pre smernice o zjednodušení vízových režimov a úplné zrušenie vízového režimu v hraničnom pásme do 50 km. Ľudia v centre Európy musia mať práva a možnosti pohybovať sa slobodne oboma smermi.

  Jiří Maštálka, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Pozorne som si prečítal návrhy uznesení k danej problematike a so záujmom som si vypočul diskusiu. Zdá sa mi, že v predložených uzneseniach prevládajú návrhy, ktoré sa snažia pozitívne zmeniť doposiaľ chladný vzťah Európskej únie k Bielorusku. Projekt Východného partnerstva považujem za dobrú príležitosť, ktorá môže výrazne zlepšiť naše vzťahy. Rád by som najprv zdôraznil, že v hospodárskej sfére prevláda pragmatický prístup, ale to nemôže byť iba jednostranný proces. Aj EÚ sa musí otvoriť bieloruskému tovaru a službám. Po druhé, považujem za nevyhnutné urýchlene uvoľniť finančné zdroje pre Bielorusko v rámci Východného partnerstva. Po tretie, príspevkom k dialógu by mohlo byť aj uvoľnenie vízovej politiky EÚ. Po štvrté, mali by sme viac podporiť environmentálnu zložku našej spolupráce. Všetci vieme, že Bielorusko utrpelo černobyľskou haváriou a naša pomoc bude viac než vítaná. Hoci rozumiem historickým a politickým špecifikám Bieloruska, som presvedčený, že dozrel čas, aby sa Bielorusko pripojilo ku krajinám, ktoré zakázali trest smrti.

  Fiorello Provera, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcem reagovať na predchádzajúceho rečníka a opätovne zdôrazniť, že každá hlava štátu alebo vlády má právo na návštevu inej vlády v rámci alebo mimo Európy za predpokladu, že je to v súlade so želaním Rady. Takúto preventívnu kritiku talianskeho premiéra preto považujem za veľmi iritujúcu.

Aby som sa však vrátil k téme, na ceste k hospodárskemu rozvoju a reformám Bielorusko preukázalo vôľu skúsiť šťastie v spojení s Európou, a to tým, že sa prihlásilo do Východného partnerstva. Komisia uznala, že istý pokrok v Bielorusku nastal, ako napríklad prepustenie politických väzňov, reforma volebného zákona a uvedenie niektorých opozičných novín do obehu, hoci pod vládnou kontrolou. To však neznamená, že vznikla úplne rozkvitnutá demokracia, ale v každom prípade je to odklon od minulosti.

Európska únia preto čelí voľbe podporovať na jednej strane reformy prostredníctvom dialógu v rámci Východného partnerstva a v rámci zhromaždenia Euronest a zároveň na druhej strane zachovávať politickú bdelosť nad dosiahnutými výsledkami a podniknutými krokmi. Z toho dôvodu súhlasím, aby pán Vigenin dostal za úlohu dosiahnuť dohodu s Minskom o uspokojivom zastúpení v parlamentnom zhromaždení Euronest, ktoré nebude obmedzené iba na občiansku spoločnosť, ale bude zahŕňať aj členov bieloruského parlamentu.

To by nám umožnilo zapojiť sa do dialógu s osobami zodpovednými za politické rozhodovanie vrátane ľudských práv a vytvoriť komunikačný kanál s vládou na podporu procesu reforiem. Oni by sa potom zodpovedali za to, ak by neodpovedali alebo poskytli neuspokojivé odpovede.

  Peter Šťastný (PPE). – (SK) Bielorusko si zaslúži zvýšenú pozornosť Európskej únie aj Európskeho parlamentu. Rozhodne schvaľujem našu podanú pomocnú ruku, pokiaľ reakcia druhej strany bude konkrétne zmerateľná a adekvátna. Musíme však byť principiálni v našich požiadavkách. Vtedy benefaktorom bude demokracia, dobré vzťahy EÚ a Bieloruska, a rozhodne občania tejto krajiny.

Preto vítam pozvanie Bieloruska do spoločného parlamentného zasadnutia Euronest s jasnou podmienkou zloženia zástupcov 5 + 5, ktoré má silnú podporu Európskeho parlamentu. Na druhej strane je poľutovaniahodné hrubé porušovanie princípov zo strany oficiálnych návštev členských predstaviteľov Európskej únie. Jeden takýto princíp, ktorý sa vyžaduje pri oficiálnej návšteve Bieloruska, je aj stretnutie sa s opozíciou. Práve tento bol flagrantne porušený absenciou takéhoto stretnutia, pri nedávnej návšteve premiéra vplyvného členského štátu Európskej únie. Takéto konanie je úderom pod pás našim snahám, poškodzuje dobré meno Európskej únie a jej inštitúcií a rozhodne nepomáha posilňovaniu demokracie v Bielorusku.

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Už šesť rokov v Európskom parlamente tvrdím a budem aj naďalej tvrdiť, že Európska únia urobí to najlepšie pre občanov Bieloruska a EÚ, najmä pre tých, ktorí žijú v susediacich krajinách, nie tak, že bude uplatňovať sankcie a obmedzenia, ale že otvorí dvere dokorán pre spoluprácu medzi ľuďmi, najmä mladými, a pre užšie kontakty v oblasti obchodu, kultúry, vedy a v ďalších oblastiach.

Je veľmi dobré, že už druhý rok sa Brusel pragmaticky usiluje o zmenu, a to zbližovaním sa s Bieloruskom a jeho ľudom. Áno, táto politika ešte len musí priniesť všetky očakávané pozitívne výsledky, ale návrat do minulosti by bol naozaj nesprávny. Preto podporujem činnosť Rady a Komisie, najmä vyhliadky na akčný plán pre Bielorusko.

Keď pred dvoma rokmi nové krajiny EÚ pristúpili k Schengenskej dohode, zvyšky Berlínskeho múru sa, obrazne povedané, presunuli na východ. Zatiaľ čo predtým obyvatelia Litvy, Lotyšska, Poľska a Bieloruska, ktorých rodiny sú často roztrúsené medzi týmito krajinami, mohli jeden k druhému cestovať bez poplatkov, Bielorusi musia teraz zaplatiť za schengenské víza takmer polovicu svojho mesačného platu. Takéto byrokratické a finančné múry sa musia čo najskôr zbúrať. Na druhej strane odďaľujú činy Minska dohodu s Litvou a ďalšími štátmi o uľahčení prechodu pohraničných obyvateľov, a to vyvoláva pochybnosti o dobrej vôli bieloruských orgánov.

Podľa prieskumov asi 30 % obyvateľstva v Bielorusku je za lepšie vzťahy s Európskou úniou, pričom 28 % obyvateľov by uvítalo lepšie vzťahy s Ruskom. To nie je v rozpore. Európska únia nemá za cieľ odtrhnúť Bielorusko od Ruska alebo ich znepriateliť. Nie Západ potrebuje reformy, ale Bielorusi sami.

Ale možno dynamická modernizácia hospodárstva a účasť v politike Východného partnerstva môže pomôcť splniť túto úlohu.

  Paweł Robert Kowal (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pri počúvaní našej rozpravy som nadobudol dojem, že hovoríme príliš málo o našom hlavnom cieli, teda o slobodných voľbách v Bielorusku. Vždy by sme tomu mali venovať pozornosť. Ako europoslanci, ktorí vzišli z demokratických volieb v našich krajinách, nemôžeme ignorovať tento hlavný cieľ.

Som presvedčený, že ako v tábore opozície, tak aj v tábore vlády čakajú mnohí ľudia na to, aby sme hovorili o slobodných voľbách. Aj oni čakajú na tento signál. Viem to z vlastnej skúsenosti. Zaslúžia si jasnú a jednoduchú odpoveď. Bojujeme za Bielorusko, aby malo slobodné voľby a aby sa stalo slobodným partnerom v Európe. Včera sme získali vyhlásenie od pani Ferrerovej-Waldnerovej o pláne pána Sarkozyho, za čo jej ďakujem.

Dnes mám ďalší nápad. Bol by som rád, keby pani Ferrerová-Waldnerová jasne vyhlásila, že pokiaľ neprebehnú v Bielorusku slobodné voľby, nebudú k dispozícii žiadne politické styky v oblastiach, za ktoré je zodpovedná, s výnimkou opozície, ktorá nebude týmto spôsobom vylúčená. Prosím, povedzte to verejne. Budeme vám za to veľmi zaviazaní. Bude to pre nás vianočný darček.

  Bastiaan Belder (EFD). – (NL) Vážený pán predsedajúci, na začiatku tohto roka, v stredu 14. januára, aby som bol presný, som tiež mal tú česť zúčastniť sa diskusie o Bielorusku na tejto pôde, na ktorej bola takisto prítomná pani komisárka Ferrerová-Waldnerová. Na konci parlamentného roka je prirodzené pozrieť sa, či došlo k nejakým významným zmenám vo vzťahu medzi EÚ a Bieloruskom, a podľa môjho názoru môžeme rok 2009 charakterizovať ako status quo medzi Minskom a Bruselom. Aké závery by mali európske inštitúcie z tohto vyvodiť? Po prvé, pretrváva nebezpečenstvo, že režim prezidenta Lukašenka v Bielorusku bude i naďalej kolísať medzi Moskvou a Bruselom alebo medzi predstieranou integráciou s Ruskom a predstieraným zbližovaním s Európskou úniou. Na jednej strane je hospodárska náklonnosť k Európe, na druhej strane túžba bieloruskej politickej elity upevniť svoju moc. Posledné zmeny v pozíciách na najvyššej politickej úrovni v Minsku naznačujú tvrdší postoj.

Európska únia by mala nasadiť vyváženú stratégiu, aby sa mohla chopiť príležitosti a dosiahnuť postupné zmeny jednak v myslení obyvateľov, a jednak na elitnej úrovni, čo je možnosť vyplývajúca z novovytvorenej štruktúry dialógu a spolupráce v kombinácii s globálnou hospodárskou krízou, ktorá núti aj Lukašenkovu vládu, aby konala.

Stručne povedané, všetky európske inštitúcie musia na tento účel kontaktovať všetky bieloruské cieľové skupiny vrátane štátnych orgánov, opozičných síl, občianskej spoločnosti, ba dokonca aj civilného obyvateľstva. Je prirodzené, že Európsky parlament sa takisto bude usilovať o nadviazanie riadneho kontaktu s bieloruským parlamentom.

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Experiment s roztopením zmrazených vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom prináša aj naďalej nejasné výsledky. Politický tlak zo strany Európskej únie je preto nevyhnutnou podmienkou pre zachovanie veľmi slabo načrtnutého smeru zmeny v Minsku. Otvorenie komunikačných kanálov s bieloruskými orgánmi musí ísť ruka v ruke s odmietnutím nedemokratického parlamentu v Minsku. Musíme tiež dávať úzkostlivý pozor, aby sa slobodní Bielorusi necítili odmietnutí a z toho dôvodu je extrémne nezodpovedné neuvážene opomenúť stretnutie so zástupcami opozície.

Minsk si musí uvedomiť, že naša politika má jeden cieľ – demokraciu v Bielorusku. Politické zmeny budú možné len vtedy, keď zabezpečíme Bielorusom prístup k nezávislým informáciám. Projekt, ktorý dnes vyžaduje našu podporu, je najmä televízna stanica Belsat, ktorá počas posledných dvoch rokov vysiela jediný kanál v bieloruštine, ktorý umožňuje prístup k necenzurovaným informáciám o situácii v krajine, a teší sa vzrastajúcemu záujmu medzi Bielorusmi.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani Malmströmová, pani komisárka, teší ma najmä to, že pani Ferrerová-Waldnerová ako naša komisárka vždy podporovala demokraciu a trhovú ekonomiku a že tu v Bielorusku tiež stanovila nové štandardy. V tejto súvislosti by som jej chcel čo najsrdečnejšie poďakovať za jej prácu vo funkcii komisárky pre vonkajšie vzťahy a európsku susedskú politiku a zaželať jej všetko najlepšie do budúcnosti.

  Marek Siwiec (S&D). – (PL) Vážený pán predsedajúci, ocitli sme sa v situácii, ktorá poukazuje na istý druh schizofrénie v našich kontaktoch s Bieloruskom. Európski lídri totižto komunikujú s prezidentom a bieloruskou vládou, ktorá reprezentuje bieloruský parlament a politický systém. To je dobré. My ale nechceme hovoriť s parlamentom, ktorý vzišiel z volieb, ktoré prebiehali nesprávne a neboli ani slobodné, ani transparentné, veď máme svoje zásady. Táto schizofrénia musí v nejakom bode prestať a to by malo byť jasne povedané.

Budúcoročné komunálne voľby budú pre nás rozhodujúcim okamihom, aby sme si zadefinovali našu politiku voči Bielorusku. Buď sa budú konať v súlade so štandardmi, ktoré akceptujeme a ktoré budú naznačovať výraznú otvorenosť, alebo sa nebudú konať týmto spôsobom a budeme jednoducho musieť prestať myslieť na otvorenosť zo strany Bieloruska, pretože bude zrejmé, že Lukašenko vie, čo chce, zatiaľ čo my vlastne nevieme, čo chceme.

Pokiaľ ide o pána Berlusconiho, ten o sebe veľa prezradil, pretože ak považuje Lukašenkove vládnutie za ideálne, znamená to, že je to model vládnutia, ktorý mu imponuje a my sa môžeme iba prizerať so založenými rukami a vyjadriť ľútosť nad tým, že takýto vodca sa nachádza medzi 27 lídrami krajín Európskej únie.

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, ako dlhodobý pozorovateľ Bieloruska musím povedať, že je dôležité, aby sa EÚ i naďalej zaoberala Bieloruskom, ktoré je stredne veľká európska krajina a ktoré sa stále viac izoluje a mení na akúsi Kubu Európy. Prezident Lukašenko, ktorý je rýdzi typ človeka Homo sovieticus, však úplne chápe, o akej moci je celá politika, a preto potrebujeme mať primerané obchodné a politické kontakty a vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom. Z toho dôvodu súhlasím, aby boli cielené sankcie nakoniec zrušené a dohoda o partnerstve a spolupráci napokon schválená.

Takže súhlasím, že pragmatický prístup cukru a biča je po rokoch izolácie Bieloruska Európskou úniou správny. Musíme uľahčiť nadviazanie kontaktov s občianskou spoločnosťou Bieloruska, zlacniť vízový režim a udeliť Bielorusku štatút pozorovateľa v parlamentnom zhromaždení Euronest, ako aj prístup k programom Východného partnerstva.

Začali sme veľkoryso a ja teraz vyzývam Minsk, aby sa s nami stretli na polceste zlepšením ľudských práv a demokracie.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, politika Európskej únie voči Bielorusku je určite príkladom rozumnej susedskej politiky. Mali by sme poďakovať odstupujúcej komisárke pani Benite Ferrerovej-Waldnerovej za jej úspešnú prácu v tejto oblasti.

Európska únia by určite mala podporovať Bielorusko v reformnom procese a tiež v demokratizácii. Európska únia a členské štáty Európskej únie by však nemali byť také arogantné a domnievať sa, že ich vlastné demokratické normy by mali byť vzorom pre zvyšok sveta.

Jedna vec je o Bielorusku istá: ak chceme, aby naše vzťahy s Ruskom prekvitali, budeme musieť niekde takisto rešpektovať historické a geopolitické záujmy Kremľa. To je asi najcitlivejšia téma v súvislosti s európskou politikou voči Bielorusku.

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Hovorilo sa tu o potrebe výmenných pobytov mladých ľudí a kultúrnej výmeny medzi EÚ a Bieloruskom. Obávam sa, že to bude veľmi zložité. Dňa 3. decembra bola Tatiana Szapućková, hovorkyňa opozičnej organizácie Mladého frontu, vyčiarknutá zo zoznamu študentov Právnickej fakulty Bieloruskej štátnej univerzity. Prečo bolo jej meno odstránené? Pre účasť na fóre Východného partnerstva v Bruseli. Univerzitný orgán zaujal stanovisko, že odišla bez ich súhlasu, a za to ju vyhodili z univerzity.

Pre ženu to azda nie je v Bielorusku až také nebezpečné, ale ak muža vyhodia z univerzity v Bielorusku, následky môžu byť oveľa bolestnejšie, pretože vojenská služby je považovaná za trest ako náhrada za väzenie. Tam sú mladí vojaci ako Franek Wieczorka, šéf mládežníckej organizácie s názvom Bieloruský front mládeže, a Ivan Szyła, tiež z organizácie Mladého frontu, ktorí sú prenasledovaní počas vojenskej služby, kde sú odrezaní od prístupu k informáciám, a to je považované za trest. Je potrebné proti tomu bojovať a rovnako by sme mali podporovať tých, ktorí sú týmto spôsobom potrestaní.

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, myslím si, že je nesmierne vzácne, že medzi všetkými európskymi inštitúciami máme takú silnú podporu v prístupe voči Bielorusku.

Je to skutočne zložitý partner, ale je to náš sused, krajina, s ktorou máme spoločné hranice. Niektoré krajiny tu majú úzke a historické vzťahy s ľuďmi žijúcimi tam, a preto musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili vývoj smerom k demokracii, dodržiavaniu ľudských práv, právnemu štátu a trhovému hospodárstvu.

Sme znepokojení niektorými protichodnými reakciami v poslednej dobe, napríklad vylúčením mladej študentky. Švédske predsedníctvo reagovalo veľmi rozhodne v Minsku a tiež vydalo veľa vyhlásení. Ide, samozrejme, o niečo, čo odsudzujeme, a nemalo by sa to stávať.

V priebehu tohto roka sme mali veľa kontaktov s občianskou spoločnosťou. Práve pred niekoľkými týždňami sa v Bruseli konala konferencia s predstaviteľmi občianskej spoločnosti. Osobne som sa stretla so zástupcami opozície v Štokholme pred niekoľkými týždňami a naše úsilie o vybudovanie vzťahu s občianskou spoločnosťou a opozíciou pokračuje. Sú slabí, ale sú tam a potrebujú našu podporu a uistenie, že ich budeme i naďalej podporovať.

Myslím si, že pán Godmanis má veľmi zaujímavý nápad na tému konferencie. Určite si zaslúži, aby sme preskúmali, či sa takto môžeme pohnúť vpred.

Dvojaký prístup k Bielorusku – cukor a bič, ako to nazval pán Tannock – bude, dúfajme, úspešný. Ukazuje sa, že sa skutočne angažujeme, doslova sme natrčili ruky. Môžeme ukázať pánovi Lukašenkovi a bieloruskému režimu, že existuje aj iná cesta, ak sa človek pohne smerom k demokracii a smerom k rešpektovaniu medzinárodných hodnôt. Existuje cesta k európskej integrácii, cesta k rokovaniam s Európskou úniou, k uľahčeniu vízového režimu a prehlbovaniu Východného partnerstva.

Teraz je na nich, aby zareagovali. S plnou podporou všetkých európskych inštitúcii sme im podali pomocnú ruku a prosím Minsk, prijmite ju, pretože vy a ľudia v Bielorusku môžete veľa získať.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, na záver by som chcel zdôrazniť – a, samozrejme, hovorím aj v mene pani Benity Ferrerovej-Waldnerovej – že naša výmena názorov dnes bola veľmi otvorená a nesmierne užitočná. Chcel by som sa vám poďakovať za konštruktívnu diskusiu, ktorá hľadí do budúcnosti.

EÚ je v zásade pripravená úzko spolupracovať s Minskom a podporovať naliehavo potrebné politické a hospodárske reformy. V prípade, ak bieloruské vedenie podnikne významné kroky v oblasti demokratizácie, bude EÚ pripravená vnímať Bielorusko ako plnohodnotného člena Východného partnerstva. Do tej doby EÚ nalieha a bude naliehať na Bielorusko, aby prijalo ďalšie nezvratné kroky smerom k demokratickým normám, bez ktorých sa náš vzťah nemôže rozvinúť a využiť celý svoj potenciál. Úprimne dúfam, že v roku 2010 budeme v pozícii, aby sme postupne a inteligentne viedli rozhovory s Bieloruskom a ponúkli bieloruským občanom víziu a hmatateľné výhody vyplývajúce z úzkeho vzťahu s EÚ.

EÚ očakáva od Bieloruska, že prijme celý rad sprievodných opatrení v oblasti demokratických reforiem so zreteľom na priblíženie sa k EÚ a spoločnými silami pomôžu rozšíriť oblasť mieru, stability a prosperity vrátane všetkých šiestich krajín Východného partnerstva, ako aj Ruska, ktoré je strategickým partnerom EÚ.

Očakávame od Bieloruska, že rozhodne a neodvolateľne prijme nasledovných päť opatrení.

Po prvé, zabezpečí, aby nedošlo k spätnému prenasledovaniu politických väzňov a politicky motivovanému trestnému stíhaniu. Po druhé, uskutoční dôkladnú reformu volebného zákona v súlade s odporúčaniami úradu ODIHR organizácie OBSE. Po tretie, pustí sa do liberalizácie mediálneho prostredia a bude dodržiavať slobodu prejavu a zhromažďovania. Po štvrté, prostredníctvom regulačných a legislatívnych opatrení zlepší pracovné podmienky pre mimovládne organizácie. Po piate, zruší alebo vyhlási moratórium na trest smrti.

Výrazným posunom, pomocou ktorého môže Bielorusko preukázať oddanosť spoločným hodnotám, by bolo okamžité zavedenie moratória na trest smrti a jeho následné zrušenie, čo by bol zásadný krok vpred na ceste k členstvu v Rade Európy. Rada EÚ vyzvala Bielorusko vo svojich záveroch z novembra, aby zaviedlo moratórium na trest smrti. Komisia navyše vykonala komunikačné aktivity v nadväznosti na 10. Medzinárodný deň za zrušenie trestu smrti.

Čo by mohla EÚ urobiť pre Bielorusko? Aká je ponuka? Komisia sa domnieva, že najproduktívnejší prístup k Bielorusku bude založený na pragmatizme. Progresívna angažovanosť EÚ s Bieloruskom musí odrážať pozitívne kroky samotného Bieloruska, ale musíme tiež ukázať flexibilitu. Závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) z novembra 2009 umožňujú EÚ ponúkať Bielorusku stimuly na odplatu za kroky, ktoré chceme vidieť, pričom zostávame verní našim zásadám. Takýto pragmatizmus mám na mysli.

Naše posolstvo pre Bielorusko je jednoznačné. Po prvé, EÚ je pripravená úzko spolupracovať s Minskom a podporovať jeho politický a hospodársky rozvoj a v prípade významných pozitívnych krokov od bieloruského vedenia by sme boli pripravení vnímať Bielorusko ako riadneho člena Východného partnerstva. Išlo by o rozvoj našich vzťahov prostredníctvom bilaterálneho kanálu Východného partnerstva (EAP), začatie dôkladného politického a hospodárskeho dialógu, rovnako ako rozšírenie sektorovej spolupráce.

Medzičasom bolo Bielorusko pozvané, aby sa pripojilo k multilaterálnej dimenzii EAP. Ide o to, podieľať sa aktívne na úrovni námestníkov ministra na štyroch multilaterálnych fórach – demokracia a správa verejných vecí, hospodárska integrácia, bezpečnosť dodávok energie a medziľudské kontakty.

Po druhé, očakávame, že Bielorusko prijme ďalšie nezvratné kroky smerom k demokratickým normám, bez ktorých sa náš vzťah nemôže rozvinúť a využiť celý svoj potenciál.

Po tretie, absencia dohody o partnerstve a spolupráci (PCA) je nielen strata pre Bielorusko, ale pripravuje nás o právny základ pre štruktúry ako oficiálny dialóg o ľudských právach a riešenie otázok v oblasti obchodu alebo tranzitu energie. V Komisii sme stále presvedčení, že ratifikácia dohody PCA bude užitočným krokom vpred, ale, samozrejme, budeme to i naďalej používať ako motivačný nástroj na podporu ďalších krokov na bieloruskej strane.

Po štvrté a nakoniec, Komisia začala pracovať na realizácii záverov rady GAERC z novembra 2009 a na zasadnutie Rady ministrov EÚ sa s návrhmi vráti čo najskôr.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal sedem návrhov uznesenia(1).

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 17. decembra 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Demokratické hodnoty a rešpektovanie ľudských práv a osobných slobôd predstavujú základ, na ktorom bola EÚ postavená. Vzhľadom na skutočnosť, že naším základným cieľom je pomôcť susedným krajinám, aby sa stali demokratickými, a Bielorusko je jednou z posledných krajín v Európe s autoritárskym režimom, verím, že by sme mali Bielorusku stanoviť veľmi jasné a striktné politické podmienky skôr, než sa nadviažu akékoľvek politické kontakty. Bielorusko uskutočnilo niekoľko reforiem, ale ich význam zaniká v porovnaní s pretrvávajúcimi problémami, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv, slobody tlače a slobody prejavu. Pomoc musí byť venovaná aktivistom, ktorí vedú kampane za dodržiavanie ľudských práv a osobných slobôd. Podporujem myšlienku nadviazania kontaktov s opozíciou a som najmä za jednotlivé kontakty medzi občanmi EÚ a Bieloruska. V dôsledku toho budú mať bieloruskí občania možnosť slobodne hovoriť s ľuďmi, ktorí majú spoločné demokratické hodnoty. To by prispelo k rozvoju občianskej spoločnosti a uľahčilo by proces demokratizácie, ktorému by sa dostalo podpory od verejnosti a ktorý by občania iniciovali sami od seba. To je jediný spôsob, ako sa môže vytvoriť zdravá demokracia, v ktorej sú rešpektované práva všetkých. Preto je potrebné skombinovať používanie sankcií ako nátlakového prostriedku s uľahčením nadviazania kontaktov medzi občanmi EÚ a Bieloruska.

  Kinga Göncz (S&D), písomne. – (HU) Chcela by som privítať konštruktívne zapojenie Bieloruska do procesu Východného partnerstva, rovnako ako aj skutočnosť, že sa začal dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Bieloruskom. Počas minulého roka boli v krajine spustené pozitívne procesy, a to prepustenie politických väzňov, ale vidíme, že tento proces sa od tej doby zastavil. Dôvodom sú problémy s registráciou politických strán a povolením nezávislých médií a občianskych organizácií. V dôsledku toho bola EÚ nútená predĺžiť platnosť opatrení týkajúcich sa cestovných obmedzení. Úprimne dúfam, že Bielorusko bude pokračovať v nastúpenej ceste pozitívnych zmien z minulého roka, čím poskytne EÚ príležitosť takisto kladne odpovedať. Do tej doby je tiež podľa môjho názoru dôležité zvážiť, či by sme mohli napredovať v oblasti zjednodušenia vízového režimu, keďže ľudský kontakt môže významne prispieť k väčšej politickej otvorenosti a rovnako k demokratizačnému procesu.

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) Keď diskutujeme o dodržiavaní ľudských práv v Bielorusku a o rozhodnutí členských štátov predĺžiť platnosť sankcií voči niektorým predstaviteľom bieloruského režimu až do októbra 2010, treba povedať, že situácia v Bielorusku sa postupne mení.

Vo výsledkoch zasadnutia Európskej rady zo 17. novembra 2009 sa dočítame, že sa objavili nové možnosti dialógu a intenzívnejšej spolupráce medzi Európskou úniou a Bieloruskom. S cieľom posmeliť bieloruské úrady, aby uskutočnili reformy, sa členské štáty dohodli na dočasnom zrušení sankcií v oblasti voľného pohybu osôb, ktorým podliehali vysoko postavení predstavitelia bieloruských orgánov. Európska komisia pripravuje smernicu, aby sa pre Bielorusov uľahčilo získanie víz do EÚ, a dohodu o readmisii osôb.

Nesmieme však zabúdať, že ľudské práva sa v Bielorusku stále porušujú a nádejné a priaznivé kroky uskutočnené od októbra 2008, ako prepustenie väčšiny politických väzňov a povolenie na distribúciu dvoch nezávislých novín, nie sú stále postačujúce. Do očí bijúcim príkladom porušovania ľudských práv je trest smrti. Bielorusko je jedinou európskou krajinou, ktorá stále používa trest smrti a v posledných mesiacoch došlo k ďalším rozsudkom trestu smrti.

Preto sa obraciame na osoby zodpovedné za politické rozhodovanie v Bielorusku s požiadavkami, aby prinajmenšom rešpektovali ľudské práva vrátane zavedenia moratória na vykonávanie trestu smrti, zmenili volebný zákon a zabezpečili slobodu prejavu a médií.

PREDSEDÁ: PÁN SCHMITT
podpredseda