Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie týkajúce sa násilia v Konžskej demokratickej republike.

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážený pán predsedajúci, predsedníctvo považuje diskusiu s Európskym parlamentom o mimoriadne problematickej situácii v Konžskej demokratickej republike za veľmi dôležitú. Obrovský problém predstavuje porušovanie ľudských práv, najmä narastajúce sexuálne násilie voči ženám a rodovo motivované násilie. Najmä vzhľadom na nedávnu správu OSN je najvyšší čas na rozpravu o situácii v krajine. Správa skupiny expertov OSN zdôrazňuje, že mnohé ozbrojené skupiny v krajine podporuje dobre organizovaná sieť, ktorá má svoju základňu čiastočne v Európskej únii.

Určite vám nemusím pripomínať dlhodobý záväzok EÚ voči Konžskej demokratickej republike a celému africkému regiónu Veľkých jazier. EÚ sa už dlho snaží o mier a stabilitu v krajine. Je dôležité, aby sa v plnení tohto záväzku pokračovalo, a to jednak z hľadiska politického, a jednak v oblasti rozvoja. Som presvedčená, že o tom Komisia povie viac.

Táto podpora sa prejavila mnohými spôsobmi vrátane vymenovania prvého osobitného predstaviteľa EÚ pre oblasť už v roku 1994. Využité boli vojenské aj občianske nástroje EBOP. V provincii Ituri sme uskutočnili operáciu Artemis, počas ktorej boli v regióne dočasne rozmiestnené jednotky EUFOR do volieb v roku 2006, ako aj misiu EUSEC RD Kongo na reformu sektora obrany a misiu EUPOL RD Kongo na reformu policajných zložiek. Vzhľadom na túto skutočnosť sme zaznamenali pozitívny aj negatívny vývoj. Boli obnovené diplomatické vzťahy medzi Konžskou demokratickou republikou a Rwandou. Toto vítame. V rokoch 2008 a 2009 boli podpísané mierové dohody s väčšinou ozbrojených skupín vo východnej časti krajiny, ktoré teraz treba vykonávať.

Z mnohých hľadísk je situácia nestabilná. Mnohé ozbrojené skupiny na východe sa integrujú do armády, pričom táto integračná práca je poznačená určitou neistotou. Naďalej pokračujú vojenské operácie proti ďalším ozbrojeným skupinám vrátane Demokratických síl za oslobodenie Rwandy (FDLR) a Božej armády odporu. Tieto skupiny sú priamo zodpovedné za útoky na civilistov a za obrovské množstvo utrpenia. Zároveň sa ozbrojené skupiny opätovne objavujú v iných častiach krajiny. Vo východnej časti krajiny sa naďalej porušujú medzinárodné právo a ľudské práva. Často sa tu páchajú vraždy, násilie a sexuálne útoky. Tieto zločiny sa v alarmujúcom rozsahu šíria po krajine aj napriek tomu, že prezident Kabila vyhlásil takzvanú politiku nulovej tolerancie.

Ďalším závažným problémom je nezákonná ťažba prírodných zdrojov. Je dôležité, aby sa bohaté zdroje nerastov v krajine dostali pod legitímnu kontrolu štátu – jednak ako zdroj príjmov, ktoré štát tak veľmi potrebuje, a jednak s cieľom zrušiť hospodársku podporu pre nezákonné ozbrojené skupiny. Rada je znepokojená aj prípravnými prácami a dohodami pred plánovanými komunálnymi voľbami. Problémy s riadením, nedostatočná transparentnosť a porušovanie občianskych a politických práv predstavujú závažné prekážky v procese demokratizácie.

Keďže mnohé závažné problémy v krajine ešte stále vyvolávajú hlboké znepokojenie, zaujala Rada nekompromisný postoj k otázke závažných trestných činov porušujúcich medzinárodné právo a ľudské práva v Severnom a Južnom Kivu. Rada nedávno odsúdila tieto činy vo svojich záveroch a zdôraznila, že vláda Konžskej demokratickej republiky musí zabezpečiť, aby boli všetky zodpovedné osoby postavené pred súd.

EÚ je pevne odhodlaná naďalej pomáhať pri presadzovaní mieru, stability a rozvoja v krajine. V tejto súvislosti je reforma bezpečnostného sektora veľmi dôležitá pre stabilizáciu krajiny. Všetky zúčastnené strany v sektore vrátane konžských úradov sa musia snažiť o to, aby bol spoločný záujem o reformu bezpečnostného sektora skutočne chránený. Musíme podporovať aj ďalšie konkrétne zlepšenia vzťahov v oblasti prostredníctvom pevnejších politických a hospodárskych vzťahov medzi krajinami v regióne.

Môžem vás ubezpečiť, že Rada a Európska únia dodržia svoj záväzok voči Konžskej demokratickej republike a robia si starosti o jej budúcnosť. Naďalej si budeme plniť rozsiahly záväzok voči krajine a budeme hovoriť jasnou rečou vždy, keď sa budú porušovať medzinárodné právo a ľudské práva. V tejto súvislosti sme Európskemu parlamentu veľmi vďační za konštruktívnu a vytrvalú rolu, ktorú zohráva, a teším sa na vaše názory počas tejto rozpravy.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, približne pred rokom bola najväčšou starosťou konžských úradov a medzinárodného spoločenstva situácia v meste Goma, ktoré obliehali vojaci Národného kongresu na obranu ľudu (CNDP) pod vedením Laurenta Nkundu.

Bolo vynaložené maximálne úsilie s cieľom zabrániť najhoršiemu. Podpora politickej dohody najprv medzi Konžskou demokratickou republikou (KDR) a Rwandou a potom medzi konžskou vládou, CNDP a ostatnými ozbrojenými skupinami umožnila z krátkodobého hľadiska zneškodniť časovanú bombu násilia, aj keď sa jej destabilizačný potenciál dodnes nezmenil. Nezmenil sa, pretože pôvodné príčiny boli riešené iba povrchne a iba na základe krátkodobých a čisto politických hľadísk. Tvárou v tvár nedostatočným riešeniam sa medzinárodné spoločenstvo rozhodlo pre najmenej závažné riešenie. Toto nie je kritika, iba zrejmý fakt, konštatovanie.

Medzinárodné spoločenstvo a Európska únia neboli schopné prijať rozhodnutie o rozmiestnení ochranných síl. Posilnenie misie MONUC, ktoré požadujeme už viac než rok, sa teraz iba začína stávať skutočnosťou. Nedávna správa skupiny nezávislých expertov OSN a organizácie Human Rights Watch poskytujú usvedčujúci obraz súčasnej situácie, ktorú nemožno ignorovať alebo prejsť mlčaním.

Prišiel čas zaoberať sa pôvodnými príčinami a riešiť ich a prijať definitívne riešenia. Vyžiada si to však spoluprácu všetkých strán – v prvom rade spoluprácu konžskej a rwandskej vlády a v druhom rade spoluprácu misie MONUC, Organizácie Spojených národov, zvyšku medzinárodného spoločenstva a Európskej únie.

Politické a diplomatické zblíženie Rwandy a KDR nepochybne prispeje k vytvoreniu stability v regióne, a ak bude na oboch stranách vôľa, pomôže vytvoriť mierové spolužitie a výhodnú spoluprácu medzi týmito dvoma krajinami v rámci revitalizovaného Hospodárskeho spoločenstva krajín z oblasti Veľkých jazier.

Toto je však iba začiatok cesty, ktorá bude aj naďalej dlhá a ťažká. Jadrom problému sú naďalej Demokratické sily za oslobodenie Rwandy (FDLR) a rôzne prepojené skupiny problémov, ktoré s nimi súvisia a ktoré komplikujú situáciu: nezákonná ťažba prírodných zdrojov, nedostatok ochrany menšín, beztrestnosť na obrovskom území, ktoré nepatrí žiadnemu štátu a ktoré verejné orgány jednak nie sú schopné kontrolovať, ale navyše zamestnávajú osoby, ktoré sú často súčasťou problému.

Vďaka dohode medzi Rwandou a KDR sa podarilo dočasne dostať pod kontrolu CNDP a neprijateľné požiadavky Laurenta Nkundu. Dohoda mala za následok nahradenie Laurenta Nkundu Boscom Ntagandom, ktorý je ľahšie ovplyvniteľný a ochotný dohodnúť sa na akomkoľvek kompromise výmenou za imunitu, čo je v rozpore so všetkými medzinárodnými predpismi o zločinoch proti ľudskosti, pričom mu ani Rwanda, ani KDR nemajú právo takúto imunitu udeliť a ani mu ju udeliť nevedia.

Unáhlená integrácia CNDP do takej neúčinnej a absolútne chaotickej armády, akou sú Konžské ozbrojené sily (FARDC), skutočnosť, že Bosco Ntaganda získal väčšiu autonómnu moc v dôsledku vykonávania dvojitého velenia v rámci FARDC, pre ktoré sú nepravidelné vyplácanie miezd vojakom a chýbajúca disciplína alebo hierarchie živnou pôdou, nedostatočne kontrolovaná a posudzovaná podpora misie MONUC pre vojenské operácie proti FDLR a nereagovanie na požiadavky rwandofónnych menšín sú faktormi, ktoré môžu spôsobiť ešte vážnejšie problémy, než akým sme čelili pred rokom – problémy, ktoré už nebude vedieť zvládnuť ani Rwanda, ani KDR.

Za týchto okolností sa situácia zlepšila iba minimálne: humanitárna kríza pokračuje bez zjavných príznakov zlepšenia, rovnako ako porušovanie ľudských práv, odporný trend páchania násilia a sexuálnych ohavností, beztrestnosť všetkých druhov zločinu a plienenie prírodných zdrojov. Stačí si prečítať správy Organizácie Spojených národov a organizácie Human Rights Watch, ak chceme pochopiť rozsah tejto nekončiacej tragédie. Je jasné, že opatrenia s cieľom zabrániť FDLR v páchaní škôd musia pokračovať, nie však za každú cenu. Najprv treba urobiť všetko pre zmiernenie rizika, ktoré nevinným civilistom prináša vojenský nátlak.

Vyžaduje si to lepšie plánovanie, stanovenie nových priorít a väčšiu ochranu obyvateľstva misiou MONUC, čo predstavuje hlavnú úlohu stanovenú v jej mandáte. Treba tiež jasne a jednoznačne stanoviť podmienky, za ktorých môže misia MONUC pracovať. Nežiadame stiahnutie alebo zrušenie misie MONUC. Náhle stiahnutie misie MONUC by malo katastrofálne následky a vytvorilo by ešte väčšie vákuum. Dôkazom sú nedávne udalosti v rovníkovej oblasti, ktoré sú v zásade ďalším príznakom tejto konžskej choroby.

Samozrejme, dôležité je aj zastaviť politickú a hospodársku dohodu, z ktorej majú FDLR naďalej prospech v regióne a aj inde vo svete vrátane členských štátov EÚ. Kampaň FDLR nie je politickou kampaňou, ale trestným činom, ktorého hlavnou obeťou je konžské obyvateľstvo, a takýmto spôsobom treba pristupovať k tejto kampani aj ku všetkým, ktorí sú s ňou priamo alebo nepriamo spojení. Preto je potrebný nekompromisnejší postoj k všetkým formám nelegálneho obchodovania. Zároveň však musia v rámci odzbrojovania, demobilizácie, repatriácie, opätovnej integrácie a presídľovania pristupovať rwandské a konžské orgány citlivejšie k osobám, ktoré nemusia byť zločincami.

Na základe tohto sa musí nájsť riešenie pre veľkú časť tohto problému priamo v KDR. Mám, samozrejme, na mysli lokálny pôvod konfliktu. V tejto súvislosti treba plne uplatniť dohody z 23. marca, v opačnom prípade sa skôr či neskôr staneme svedkami toho, že situáciu ovládne frustrácia miestnych obyvateľov. Toto je absolútne nevyhnutné, ak majú stabilizačné snahy a vôľa oživiť hospodársku činnosť v Severnom a Južnom Kivu uspieť. V tejto oblasti bude medzinárodné spoločenstvo skutočne musieť zohrať svoju úlohu.

Odhliadnuc od regiónov Kivu mám teraz na mysli aj na obrovský chaos, ktorý sa z KDR stal za posledných približne 20 rokov. V tejto krajine treba nanovo vybudovať prakticky všetko – počínajúc štátom, ktorého absencia tvorí základ všetkých problémov.

Splnenie tejto úlohy má však niekoľko závažných podmienok. Po prvé, musí byť konsolidovaná demokracia. Mám pritom, samozrejme, na mysli komunálne voľby, voľby do zákonodarného zboru a prezidentské voľby, ktoré sa majú konať v roku 2011. Voľby sú súčasťou demokracie, nesmieme však zabudnúť na to, že je potrebné ďalej podporovať politické inštitúcie a sily v dialektickom vzťahu s opozíciou. Bez toho by sme totiž nefungovali v skutočne otvorenom politickom systéme.

Druhou podmienkou je bezpochyby potreba posilnenia dobrej správy vecí verejných. Vzhľadom na rozsah svojich problémov KDR síce nemôže urobiť všetko naraz, musí však jasne prejaviť pevnú politickú vôľu, ktorá je podmienkou nádeje na úspech. Parlament spomenul otázku beztrestnosti. Je to dobrý príklad, lebo je otázkou politickej vôle a základom záležitostí týkajúcich sa potvrdenia zásad právneho štátu. Problémom je, že veci nemožno robiť izolovane. Zásady právneho štátu vyžadujú aj reformu bezpečnostného sektora a skutočný pokrok v oblasti hospodárskeho riadenia.

Rozsah problémov naznačuje potrebu dlhodobých politík, čo však nesmie byť zámienkou pre nedostatočné okamžité opatrenia. Teraz myslím najmä na otázku sexuálneho násilia a ľudských práv, ktoré Parlament zdôraznil. Zásadnú úlohu tu zohrá politická vôľa a v tejto súvislosti musíme uvítať záväzok prezidenta Kabilu o nulovej tolerancii. Teraz ju treba uplatniť.

Komisia, ktorá už, mimochodom, vykonáva v tejto oblasti množstvo práce (podporuje súdnictvo, pomáha obetiam), je pripravená naďalej podporovať KDR. V tejto súvislosti som vyjadril aj želanie, aby Medzinárodný trestný súd a Komisia v praxi užšie spolupracovali s cieľom bojovať proti sexuálnemu násiliu.

Konsolidovaný demokratický systém, dobrá správa vecí verejných a politická vôľa sú tri základné kamene, na ktorých by sme chceli vybudovať naše partnerstvo s KDR ako rovný s rovným.

  Filip Kaczmarek, v mene skupiny PPE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v zásade by každý novinár, ktorý píše o Afrike, chcel byť ďalším Josephom Conradom. Preto sa novinári najčastejšie sústreďujú na negatívne aspekty – hľadajú totiž srdce temnoty.

Kongo však nemusí byť srdcom temnoty. Môže byť normálnou krajinou. V Afrike existujú normálne krajiny, ktorých bohaté prírodné zdroje slúžia v prospech ľudí, v ktorých verejným orgánom záleží na všeobecnom blahu a v ktorých chodia deti do školy a sex sa spája s láskou a nie so znásilnením a násilím. Som si istý, že kľúčom k úspechu v Kivu a aj v celom Kongu je kvalitná vláda. Bez demokratickej, spravodlivej, čestnej a účinnej vlády nemožno dosiahnuť mier a spravodlivosť. Bez zodpovednej vlády využíva bohatstvo krajiny iba pár osôb, vedúci predstavitelia štátu sa starajú sami o seba, školy sú prázdne a násilie sa stáva súčasťou každodenného života.

Pamätám si optimizmus v roku 2006. Bol som pozorovateľom počas volieb a všetci sme mali radosť, pretože po 40 rokoch sa v tejto veľkej a dôležitej krajine konali demokratické voľby. Ukázalo sa však, že náš optimizmus bol predčasný. Je ťažké nepýtať sa, prečo sa to stalo a prečo voľby nepriniesli do Konga lepší život. Podľa mňa ide o peniaze, ako povedali pani Malmströmová a pán De Gucht. Hovorili o nezákonnom využívaní prírodných zdrojov a o tom, ako sú využívané na financovanie zbraní, v dôsledku čoho konflikt pokračuje a eskaluje. Ak sa nám podarí toto zastaviť, budeme bližšie k svojmu cieľu.

  Michael Cashman, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem pánovi komisárovi za vyhlásenie, ktoré ma skutočne upokojilo.

Pán komisár, môžem povedať, že s vami absolútne súhlasím. Nemôžeme sa stiahnuť a vytvoriť vákuum, pretože tam vákuum už existuje – vákuum politickej vôle. Riešenie situácie v zmysle medzinárodných záväzkov a zásad právneho štátu vyžaduje politické vedenie.

Dovoľte mi pripomenúť niekoľko faktov. Od roku 1998 prišlo v tomto konflikte o život viac ako 5 000 400 osôb a priamo alebo nepriamo si konflikt každý mesiac vyžiada 45 000 životov.

Podľa správ je v rámci krajiny presídlených 1 460 000 osôb, z ktorých väčšina čelí násiliu. Dovoľte mi, aby som prehovoril za tých, ktorí nemajú žiaden hlas a ktorí sú tomuto násiliu vystavení. Ozbrojení aktéri v Konžskej demokratickej republike (KDR) páchajú rodovo motivované násilie rôzneho druhu vrátane sexuálneho otroctva, únosov, núteného odvádzania ľudí za vojakov, nútenej prostitúcie a znásilnení. Obeťami sexuálneho násilia v KDR sú ženy, muži a chlapci, ktorí tiež zažili znásilnenie, sexuálne ponižovanie a mrzačenie pohlavných orgánov.

Bolo prijatá jedna rezolúcia za druhou. Teraz nastal čas, aby sme na medzinárodnej úrovni požadovali ukončenie týchto ohavností.

  Louis Michel, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani Malmströmová, pán komisár, dámy a páni, ako viete, vždy som pozorne sledoval udalosti na východe Konžskej ľudovej republiky. Napriek sľubnému pokroku dosiahnutému vďaka nedávnemu zblíženiu Rwandy a KDR, zblíženiu, bez ktorého nebude možné vyriešiť situáciu na východe krajiny a ktoré treba preto konsolidovať, a napriek dohodám medzi Kinshasou a skupinami konžských rebelov z 23. marca, o ktorých hovoril pán komisár, je situácia na východe krajiny naďalej veľmi znepokojujúca.

Chcel by som uviesť sedem poznámok. Po prvé, určite nebude možné dosiahnuť mier na východe Konžskej demokratickej republiky, kým sa nezabráni FDLR v páchaní škôd. Hlavnými obeťami vojenského nátlaku, ktorý v súčasnosti vyvíja KDR a ktorý má za cieľ odrezať extrémistov od ich základní a zdrojov príjmov, sú, žiaľ, civilní obyvatelia, ktorí sú obeťou kolaterálnych škôd a odsúdenia zo strany jedných a násilia zo strany druhých.

Toto riziko bolo možné predvídať a, ako povedal pán komisár, od základu treba posilniť možnosti misie MONUC, ktorej dnes veľmi chýbajú zdroje vhodné na plnenie všetkých požiadaviek. Ani organizácia misie v teréne nie je vždy ideálna.

Aj keď musíme požadovať lepšiu koordináciu a zvýšenú a aktívnejšiu prítomnosť v teréne, bolo by nebezpečné súdiť misiu MONUC alebo ju komentovať, keďže určité negatívne sily by to mohli použiť ako zámienku na to, aby ju úplne odsúdili. To by, samozrejme, bolo ešte vážnejšie.

Moja ďalšia poznámka sa týka násilia, ktoré pácha FARDC. Samozrejme, že takéto správanie nemožno v žiadnom prípade ospravedlňovať vojnou, a ja vítam rozhodnutie Organizácie Spojených národov o zastavení poskytovania logistickej podpory konžským jednotkám porušujúcim ľudské práva. Politiku nulovej tolerancie, ktorú nedávno zaviedol prezident Kabila, musíme jednoznačne uvítať, ale či sa dodržiava a vykonáva, je už iná vec.

Nedostatky v konžskom súdnictve dodávajú rozšírený pocit beztrestnosti. Preto podporujem snahy Komisie, ktorá v úzkej spolupráci s určitými členskými štátmi EÚ pracuje na obnovení súdnictva, a to aj na východe krajiny.

A na záver moja posledná poznámka. V KDR treba ešte stále dobudovať právny štát so skutočnými riadiacimi právomocami, ktoré v súčasnosti absolútne neexistujú, čo vytvára mimoriadne vážne vákuum.

  Isabelle Durant, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani Malmströmová, pán komisár, ako ste obaja povedali, situácia v regióne Kivu je aj napriek prítomnosti takmer 20 000 vojakov misie MONUC mimoriadne znepokojivá.

Civilné obyvateľstvo, predovšetkým však ženy, sú hlavnými obeťami stratégií konfliktu, ktoré využívajú ozbrojené skupiny a dokonca aj, ako niekto povedal, určité jednotky konžskej armády, ktoré si zo systematického znásilňovania urobili vojnovú zbraň. Skupina konžských žien sem navyše minulý mesiac prišla, aby nám to pripomenuli – a to plným právom – s cieľom získať našu podporu proti tejto škandalóznej stratégii.

Ako ste povedali, pán komisár, plienenie prírodných zdrojov je ďalším faktorom zhoršujúcim tento konflikt. Súhlasím s tým, čo bolo teraz povedané, že je veľmi nebezpečné zdiskreditovať misiu MONUC, zdiskreditovať ju zbytočne a hodiť na ňu všetku zodpovednosť pred zrakmi ľudí, ktorí sú už unavení z toľkých rokov vojen a masakier.

Absolútne súhlasím s tým, že netreba revidovať mandát misie MONUC a že sa jednoznačne nemá žiadať o stiahnutie misie. Revidovať treba pravidlá nasadenia a prevádzkové smernice misie, aby ju nebolo možné v žiadnom prípade spájať s niektorou konžskou jednotkou alebo aby jej nebolo možné pripísať podporu niektorej konžskej jednotky, ktorej predstavitelia porušujú ľudské práva alebo páchajú násilné činy.

Konžské úrady nesú tiež veľkú zodpovednosť v tomto boji proti beztrestnosti týkajúcej sa sexuálneho násilia – zločinov, ktoré by, povedala by som, mali byť predložené Medzinárodnému trestnému súdu. Tieto úrady musia zabezpečiť, aby boli vojaci okamžite ubytovaní v barakoch. Ak by vojaci totiž boli ubytovaní v barakoch, vyzerali by veci bezpochyby inak.

Na záver chcem vyjadriť presvedčenie, že sa musíme zaoberať programom Amani. Tento program ponúka možnosť budovania dialógu a mieru kdekoľvek, pretože iba dialóg a mier sú zárukami trvalej rekonštrukcie. V každom prípade vítam vašu intervenciu, ktorú veľmi podporujem, a dúfam, že Európska únia bude aj naďalej aktívna. Je to veľmi dôležité, aj keď, žiaľ, nechcela zostaviť silovú zložku, na čo mala príležitosť pred takmer rokom. Napriek tomu si však myslím, že je konanie Európskej únie veľmi dôležité.

  Sabine Lösing, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, v žiadnej inej krajine na svete sa v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky neuskutočnilo viac operácií ako v Konžskej demokratickej republike. Rovnako ako vždy sa aj teraz vynára otázka, koho bezpečnosť sa bráni. Bezpečnosť konžského civilného obyvateľstva, žien a detí? Misia MONUC Organizácie Spojených národov nezabránila vraždeniu, mučeniu a znásilňovaniu tisícov a ani vyhnaniu státisícov ľudí – ohavnostiam, na ktorých sa podieľali aj vládne zložky podporované Európskou úniou.

Takže čo sa obraňuje v KDR? Ľudskosť? Alebo ochraňujeme režim, ktorý napríklad v rokoch 2003 až 2006 uzatvoril 61 zmlúv s medzinárodnými ťažobnými firmami, z ktorých medzinárodné MVO neohodnotili ani jedinú ako prijateľnú z hľadiska konžského obyvateľstva? Prezident Kabila na chvíľu zmenil kurz a podpísal menej zmlúv s firmami zo Západu. Pri ďalšej eskalácii vojny bola táto zmena zrušená. Pýtam sa, prečo sa predpokladá, že sa osoby, ktoré ťahajú nitky FDLR – najväčšej skupiny, ktorá stojí za vraždami vo východnej časti KDR, nachádzajú v Nemecku? Narážam teraz na uznesenie, ktoré som predložila v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vyhostenie miliónov občanov, tisíce znásilnení a stovky vrážd sa nesmú stať smutným dedičstvom najväčšej mierovej operácie OSN na svete. O operácii v Kongu sa rozhodlo pred desiatimi rokmi, nepodarilo sa však dosiahnuť veľa. Milície plienia bohaté zásoby prírodných zdrojov v oblasti, terorizujú obyvateľov a páchajú zločiny proti ľudskosti.

Doterajšie embargá boli neúčinné. Rebeli iba prejdú od jednej strany k druhej a zločiny páchajú naďalej v bezpečí uniforiem konžských vojakov. Nedávno boli pred tribunál pre vojnové zločiny v Haagu postavení dvaja vojnoví zločinci a uskutočnili sa rozvojové projekty a voľby – to je aspoň čiastočný úspech.

Podarilo sa nám aj zasadiť malý úder globálnej sieti Demokratických síl za oslobodenie Rwandy (FDLR). Nepodarilo sa nám však ukončiť krutú občiansku vojnu. Fronty sa stále menia.

Je mimoriadne znepokojujúce, keď sa obvinenia voči misii OSN ukážu ako pravdivé. Vojaci OSN nesmú iba stáť a nič nerobiť, keď sa páchajú zverstvá, a čo je ešte dôležitejšie, logistická podpora armády sa nesmie spájať s podporou porušovania ľudských práv. Misia v Kongu sa nesmie zmeniť na čosi ako Vietnam pre Európu.

Nutne potrebujeme koordinovanú európsku bezpečnostnú politiku a mierové operácie, ale najmä v oblastiach obklopujúcich Európu a nie vo vzdialenej Afrike, v ktorej sú nejasné etnické fronty. Podľa mňa musí Európa sústrediť svoje mierové operácie na neďaleké krízové oblasti ako Balkán alebo Kaukaz. Preto by sme možno mali ukončiť účasť EÚ na misii OSN v Afrike.

  Gay Mitchell (PPE). – Vážený pán predsedajúci, situácia v Konžskej demokratickej republike (KDR) je poľutovaniahodná a netreba ani povedať, že konflikt má na obyvateľov tragický dosah.

Teraz a aj v našom spoločnom návrhu uznesenia však treba zdôrazniť niekoľko dôležitých bodov. Musíme mať na pamäti, že násilie v KDR, rovnako ako v mnohých konfliktoch tohto druhu, je často poháňané chamtivosťou a že svoje korene má v chudobe, ktorá ho aj rozdúchava. Zápas o územie, etnickú príslušnosť, prírodné zdroje či politiku sú vetvami jediného prehnitého stromu nedostatku.

Ak zvýšite prosperitu človeka a dáte mu nejaký zmysel, znížite jeho túžbu zabíjať alebo sa nechať zabiť. Pre nás ako Parlament toto predstavuje rozvojovú výzvu.

Po druhé, musíme zabezpečiť, aby každá vojenská prítomnosť v cudzej krajine bola navrhnutá a vykonávaná tak, aby utrpenie a násilie znižovala a nie zvyšovala. Musíme byť piliermi proti beztrestnosti, nie jej pomocníkmi.

Ak existujú dôkazy, že západné misie nespĺňajú tento štandard, treba naliehavo prehodnotiť ich prítomnosť a ich praktiky.

Na záver poviem, že dejiny už ukázali, že pri konfliktoch medzi skupinami, aký je aj v KDR, predstavuje politické riešenie jedinú nádej na mier. Jediné cesty k takémuto riešeniu predstavujú dialóg a angažovanosť.

S vytvorením našej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy musí Európska únia zaujať svoje miesto na medzinárodnej scéne ako aktívnejší podporovateľ dialógu a garant mieru.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Ako už bolo zdôraznené, boli počas vojenských operácií vo východnej časti Konga úmyselne zabité milióny civilných obyvateľov. V dôsledku nevídanej frekvencie, s akou sa v tejto krajine pácha násilie, hrozí riziko, že sa takéto správy stanú v podstate rutinou. Medzi obeťami násilia sú okrem novinárov a civilistov podieľajúcich sa na ochrane ľudských práv aj deti, dievčatá a ženy.

Humanitárna kríza sa každým dňom prehlbuje. Nedostatočná bezpečnosť v oblasti znamená, že humanitárne organizácie už nemôžu zasahovať. Iba počas prvých deviatich mesiacov tohto roka bolo zaznamenaných viac než 7 500 prípadov znásilnenia a sexuálneho násilia, čo je viac než za celý minulý rok. Všetky tieto prípady sa odohrali v kontexte hladomoru a extrémnej chudoby, ktorá sa dotýka miliónov ľudí. Zodpovednosť za celú túto tragédiu nesú konžská armáda a rwandskí rebeli. Žiaľ, existuje podozrenie, že veľkú časť zodpovednosti nesú vojská OSN v Kongu, keďže dovoľujú, aby sa závažným spôsobom porušovali ľudské práva. Preto som presvedčená o tom, že Európska únia musí naliehavo diskutovať o tom, ako sily OSN v Kongu vhodným spôsobom dosiahnu ciele misie, ktoré im boli zverené.

Potrebné sú potrebné aj opatrenia na ukončenie prania špinavých peňazí, nezákonného obchodovania so zbraňami a so zlatom, v dôsledku čoho sa z Konga každý rok nezákonne vyvezie viac než 37 ton zlata v celkovej hodnote vyše miliardy EUR. Získané prostriedky sa využívajú na nákup zbraní a podnecovanie zločinu v krajine.

  Sophia in 't Veld (ALDE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, vypočula som si prejav pána Mölzera, ktorý práve odišiel, ktorého hlavnou myšlienkou bolo, že situácia je taká beznádejná, že by sme sa mali vzdať a sústrediť sa na vlastných susedov. Musím povedať, že ak sa človek pozrie na situáciu reálne, je takmer v pokušení to vzdať. Na druhej strane si však potom spomeniem na skupinu žien, ktorá nás minulý mesiac navštívila a ktorú spomenula aj pani Durantová, a neviem, či by sme sa im vedeli pozrieť do očí a povedať, že to jednoducho vzdávame alebo že to nie je jedna z našich priorít, alebo že iba zamýšľame prijať ďalšie rozhodnutie a tým budeme považovať našu prácu za ukončenú. Keď si spomeniem na tie ženy, na ich zúfalstvo a trpkosť a na pocit, že sme ich nechali v kaši, skutočne považujem za dôležité viesť takú rozpravu.

Naše uznesenie má veľmi veľa pozitívnych čŕt a dúfam, že sa nám podarí dodať im váhu našimi činmi, chcem však zdôrazniť jeden aspekt. Často hovoríme o znásilnení či sexuálnom násilí, tieto výrazy však v skutočnosti ledva vyjadrujú skutočnú situáciu. Ženy, s ktorými sme sa rozprávali, hovoria, že je to viac než iba útok na jednotlivcov. Nie je to násilie voči jednotlivcom, ale útok na komunitu s cieľom zničiť jej podstatu. Preto si myslím, že teraz musíme nielen veľmi rýchlo konať a ukončiť beztrestnosť, rýchlo zaplatiť a poskytnúť zdroje pre opatrenia, ktoré sme ohlásili, ale aj ukázať, že tamojším ľuďom ponúkame pomocnú ruku, že sme s nimi solidárni, že ich nenecháme v kaši a že preberáme svoju morálnu zodpovednosť.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) V tejto kritickej situácii, ktorá koliduje s momentom, keď sa Organizácia Spojených národov chystá oznámiť predĺženie mandátu misie MONUC, sa podľa mňa musíme zamyslieť nad konaním medzinárodného spoločenstva z hľadiska situácie priamo v KDR, ktorá sa, žiaľ, naďalej zhoršuje. Aj skúsenosti z operácie Kimia II, ktorú vykonala konžská armáda s podporou misie MONUC, potvrdzujú, že vojenský úspech nestačí, ak je cena z humanitárneho pohľadu vysoká a spláca sa utrpením konžského civilného obyvateľstva.

Som presvedčený, že nedávne vojenské operácie proti FDLR mali katastrofálne dôsledky, ktorých výsledkom boli – a to by sme si mali uvedomiť – rozsiahle porušovanie ľudských práv a zhoršenie humanitárnej krízy. Na druhej strane poskytuje beztrestnosť možnosť opakovaného páchania týchto zločinov. Som presvedčený, že ochrana civilného obyvateľstva musí byť hlavnou prioritou. Európsky parlament musí jasne zdôrazniť, že násilnosti, najmä sexuálne násilie, porušovanie ľudských práv vo všeobecnosti a zneužívanie v Kivu musia spolu s ovzduším beztrestnosti okamžite skončiť.

  Luis Yáñez-Barnuevo García (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, kolegovia poslanci už hovorili o tragickej situácii v Konžskej demokratickej republike. Hovorili o miliónoch mŕtvych a o prípadoch znásilnenia a zneužívania civilného obyvateľstva. Hovorili o misii OSN v Konžskej demokratickej republike (MONUC) a o spolupráci s Európskou komisiou priamo na mieste. Menej sa však hovorilo o potrebe kontrolovania nezákonných tokov surovín ako diamanty, zlato a iné produkty do ostatných častí sveta. Tieto produkty sa „prepierajú“ cez zákonné účty a spoločnosti v našich členských štátoch alebo v Spojených štátoch.

Toto je dôležitá práca pre pani Ashtonovú. S právomocami, ktoré jej dá Lisabonská zmluva, a s podporou 27 členských štátov a tohto Parlamentu by mohla koordinovať celý súbor opatrení s cieľom zabrániť tomu, aby toto bohatstvo skončilo v rukách vojenských veliteľov zodpovedných za zabíjanie a znásilňovanie.

  Anne Delvaux (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na nedávne alarmujúce správy prichádzajúce zo Severného a Južného Kivu a vzhľadom na mimoriadne násilný charakter útokov proti civilistom, najmä proti ženám, deťom a starším osobám, sa mi naliehavé konanie – výraz, ktorý Európska únia a celé medzinárodné spoločenstvo v súvislosti s Kongom tak často používajú – javí ako bezodkladná požiadavka. Treba urobiť všetko pre ochranu civilného obyvateľstva. Mandát personálu misie MONUC priamo v oblasti bude bezpochyby predĺžený, musí však nevyhnutne byť aj prehodnotený a posilnený, aby bolo možné zastaviť zvyšujúci sa príval násilia.

Už veľa rokov sa medzinárodné spoločenstvo, MVO a konžské ženy neprestajne snažia bojovať proti využívaniu sexuálnych útokov ako vojnovej zbrane. V súčasnosti sa táto zbraň systematicky a často využíva v mierových oblastiach, a to vždy úplne beztrestne. Vítam nedávne odhodlanie konžských úradov ukončiť túto beztrestnosť, táto politika nulovej tolerancie však musí byť ambiciózna, aby sa všetci páchatelia násilia bez výnimky museli zodpovedať za svoje činy, a skutočne účinná.

Začatie prvých súdnych procesov na Medzinárodnom trestnom súde s údajnými páchateľmi sexuálnych zločinov spáchaných počas ozbrojeného konfliktu musí viesť k tomu, že bude súd schopný identifikovať všetkých vinníkov, aby mohli byť bez meškania odsúdení.

Na záver hádam ani nemusím povedať, že toto všetko ide ruka v ruke s posilnením štátnych štruktúr, udržaním práva a poriadku, podporou rodovej rovnosti a tým aj práv žien a detí, ktorých dôstojnosť, detstvo a nevinnosť sú často obetované na oltári iného druhu poníženia: ľahostajnosti.

  Michèle Striffler (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, humanitárna situácia na východe Konga, najmä vo východnej provincii a v regióne Kivu, je, ako už vieme, katastrofálna. Bezpečnostná situácia civilného obyvateľstva sa zhoršila okrem iného aj po spoločnej vojenskej operácii konžskej armády a ugandských a rwandských jednotiek proti všetkým skupinám ozbrojených rebelov. Tieto operácie po sebe zanechali nespočetné masakry a porušenia ľudských práv.

Sexuálne násilie je veľmi znepokojivý a rozšírený trend a v dnešnej dobe je súčasťou každodenného života obyvateľov Konga. Početné násilnosti sa navyše páchajú aj voči humanitárnym pracovníkom.

Podľa oficiálnych údajov sa na východe Konžskej republiky nachádza 2 113 000 vysídlených osôb. Od 1. januára 2009 bolo zaznamenaných vyše 775 000 nových prípadov vysídlených osôb v oblasti Kivu a 165 000 prípadov na východe východnej provincie.

Podľa súčasných odhadov potrebuje humanitárnu pomoc takmer 350 000 zraniteľných osôb: deti, vdovy a obete sexuálneho násilia. Rýchla reakcia Európskej únie je preto veľmi dôležitá.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, všetci rečníci správne zdôraznili hroznú situáciu, v ktorej žijú na východe krajiny jej obyvatelia, najmä ženy. Hovorili o znásilneniach a barbarských činoch, ktorým sú títo ľudia vystavení, a o vraždách, obeťami ktorých sa stávajú. Namiesto rozprávania o nich vás však pozývam, aby ste navštívili webové stránky organizácií UNICEF a V-Day, na ktorých sa dozviete všetko, čo sa dá povedať o tejto téme.

Dnes chcem hovoriť o skutočných následkoch týchto barbarských činov pre Kongo, chcem hovoriť o telesne a duševne ranených ženách, o ktoré sa treba postarať, a chcem hovoriť o zavraždených ženách, ktoré už nebudú vedieť prispieť k hospodárskemu rozvoju Konga a ktorých nenarodené deti k nemu taktiež neprispejú. Chcem hovoriť aj o šírení AIDS – traume, ktorou trpí celé konžské obyvateľstvo a ktorá vykresľuje pred medzinárodným spoločenstvom negatívny obraz Konga, čiže krajiny, ktorá sa čoraz viac stráca v chaose.

Podporu trvalého mieru a hospodárskeho rozvoja Konga možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa konžskej vláde a OSN podarí vyhrať boj proti sexuálnemu násiliu proti konžským ženám a, všeobecnejšie povedané, ak zabezpečia, aby bol v krajine zavedený skutočný právny štát.

  Frédérique Ries (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, pán komisár, ja by som pre zmenu chcela hovoriť o tragédii sexuálneho násilia, ktorým trpia ženy v KDR, najmä však na východe krajiny. Tento fenomén nie je nový. Je mimoriadne komplexný. Má viaceré dimenzie. Telesné a psychologické utrpenie obetí ešte zhoršuje sociálne vylúčenie, čo je pre ne tragické. Politika nulovej tolerancie prezidenta Kabilu dnes predbežne začína prinášať ovocie, každému je však jasné, že proti tejto pliage možno z dlhodobého hľadiska bojovať iba globálnou stratégiou.

Pán komisár, viem, že Komisia už zasahuje prostredníctvom mnohých projektov a rozpočtov. Keď však máte pred sebou tieto údaje a počúvate tieto hrozné správy, nemyslíte si, že my v Parlamente máme právo na pochybnosti týkajúce sa výsledku tejto stratégie? Pán komisár, ženy sú hybnou silou mieru a rekonštrukcie v krajine a predstavujú budúcnosť Konga. Ako plánujete konať účinnejšie a rýchlejšie?

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, tiež sa chcem zapojiť do tejto rozpravy, pretože sa týka témy, ktorú už dlho sledujem. Vzhľadom na neprestajné násilie a porušovanie ľudských práv na východe KDR musíme opäť rázne odsúdiť masakry, zločiny proti ľudskosti a sexuálne násilie voči ženám a dievčatám, ktoré sa ešte stále pácha vo východnej provincii.

Preto sa pridávam ku kolegom poslancom a vyzývam príslušné úrady, aby okamžite zasiahli a postavili páchateľov týchto zločinov pred súd, a opäť vyzývam Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov, aby naliehavo prijala akékoľvek opatrenia, ktoré majú schopnosť skutočne zabrániť každému v podnikaní ďalších útokov na civilné obyvateľstvo vo východnej provincii KDR.

Rovnako vyzývam všetky zúčastnené strany, aby zintenzívnili boj proti beztrestnosti a podporili zásady právneho štátu bojom aj proti znásilňovaniu žien a dievčat a odvádzaniu detí za vojakov.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v novembri 2009 sa uskutočnila výmena veľvyslancov medzi Rwandou a Konžskou demokratickou republikou, čo znamenalo svetielko nádeje pre túto zničenú krajinu a jej zničených obyvateľov. Okrem toho bol zatknutý vodca Demokratických síl za oslobodenie Rwandy. To sú dva signály zlepšujúcej sa situácie na východe Konga. Moja otázka pre Komisiu teda znie: aké opatrenia plánujete prijať s cieľom ďalšieho zblíženia Konga a Rwandy?

O mandáte OSN a prijímaní rozličných druhov opatrení sa tu dnes už povedalo veľa. Buďme úprimní: ak máme mať mandát OSN, tak jednoznačne na ochranu utláčaných, mučených, zneucťovaných a zneužívaných, najmä na ochranu žien a detí v krajine. V tejto súvislosti musí byť celkom jasná jedna vec. Ak bude OSN udelený mandát, pričom my Rakúšania sme v tomto trochu reštriktívni, mal by byť konzistentný a v prípade potreby – napríklad ochrany utláčaných – musia byť osoby v teréne ozbrojené.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, je dosť nešťastné, že v tomto vianočnom čase sme posledné dva dni strávili diskutovaním o násilí či už v Čečensku alebo Afganistane, alebo teraz v Kongu. Taká je však realita.

Zároveň však musíme uchopiť odkaz tohto sviatočného času mieru a dobrej vôle a musíme sa stať garantmi mieru, ako to už veľmi dobre vyjadril náš kolega pán Mitchell. Predstavuje to veľkú príležitosť pre vysokú predstaviteľku lady Ashtonovú na využitie moci a podpory Európskej únie spôsobom, ktorý predtým nebolo možné využiť, aby sa tieto krajiny dali do poriadku a aby sa pokúsila zmierniť hrozné utrpenie v tejto oblasti.

Dlhodobé riešenie sa však nezakladá na hospodárskom rozvoji, ale na vzdelaní. Preto sa musíme pokúsiť o zabezpečenie voľného prístupu k vhodnému vzdelaniu v týchto krajinách, pretože to je skutočná cesta vedúca k mieru z dlhodobého hľadiska.

  Jim Higgins (PPE). – Vážený pán predsedajúci, v roku 1960 požiadal švédsky generálny tajomník OSN Dag Hammarskjöld írske jednotky, aby išli ako mierové jednotky do vtedajšieho belgického Konga, čo je dnešné Kongo. Vykonali úžasnú prácu.

Súčasná rola jednotiek OSN v Kongu ma mimoriadne znepokojuje: Maročania, Pakistanci a Indovia. Hovoríme o znásilneniach, násilí, obchodovaní a tak ďalej, jednotky Organizácie Spojených národov v oblasti však v skutočnosti nezískavajú slávu, ale škodia.

Plne súhlasím s pánom Mitchellom, že Európska únia musí vziať veci pevnejšie do rúk. Sme Európska únia a sme úplne jednotní. V Čade sme vykonali vynikajúcu prácu. Potrebujeme tam vlastné mierové sily a nemôžeme sa spoliehať na Organizáciu Spojených národov. Skutočnosť je taká, že je tam krásny národ – obete európskej kolonizácie, obete konfliktov medzi kmeňmi, obete medzinárodnej slepoty. Už nemôžeme byť slepí. Musíme tam ísť a zachrániť ich.

  Alf Svensson (PPE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, je takmer nemožné pochopiť tie hrozné spomínané štatistiky, ale aj tak vieme, že sú pravdivé. Vo všeobecnosti však panuje podozrenie, ktoré majú možno mnohí, že keď ide o najchudobnejšie z chudobných krajín subsaharskej Afriky, naše odhodlanie nie je také silné alebo také konkrétne, aké by malo byť. Spomenula sa vojenská sila. Myslím si, že si všetci uvedomujeme, že musíme bojovať proti chudobe a korupcii, ak chceme dosiahnuť pokrok v uľahčovaní a zlepšovaní situácie obyvateľov tejto krajiny, ktorí tak hrozne trpia.

Radi hovoríme o Afganistane a trávime veľa času diskusiami o tamojšom terore a o tom, čo robí Taliban, a to je správne. Tu je však iný národ, ktorý trpel a trpí v tých najotrasnejších podmienkach. Chcel by som zdôrazniť, že mimovládne organizácie sú schopné vykonávať prácu, ak im je poskytnutá podpora od štátu a od EÚ, čo sa však často zdá byť ťažko dosiahnuteľné.

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážený pán predsedajúci, ako ukázala táto rozprava, na pokračovanie plnenia nášho záväzku voči Konžskej demokratickej republike existujú mimoriadne dobré dôvody. EÚ je už veľmi odhodlaná dosiahnuť dlhodobú stabilitu, bezpečnosť a rozvoj v krajine. Komisár De Gucht nám poskytol dlhý prehľad operácií EÚ.

Po spočítaní príspevkov členských štátov a Komisie je EÚ jedným z najväčších poskytovateľov pomoci v regióne, a preto môžeme mať určitý vplyv. Ak sa však má v Konžskej demokratickej republike a v celom regióne udržať stabilita, je potrebné zvýšiť životný štandard konžských obyvateľov, chrániť ľudské práva a prijať zásadné opatrenia proti korupcii s cieľom vytvoriť spoločnosť založenú na zásadách právneho štátu.

Strašné sexuálne násilie, ktoré potvrdili mnohí poslanci a o ktorom sa dozvedáme z veľmi mnohých správ, je, samozrejme, absolútne neprijateľné. Páchatelia nesmú vyviaznuť len tak. Musia byť postavení pred súd. Konžská vláda má veľkú zodpovednosť zabezpečiť, aby sa tak stalo a aby politika nulovej tolerancie prezidenta Kabilu neboli iba pekné slová, ale aby nasledovali aj skutočné činy.

Pokiaľ ide o Radu, mandát dvoch misií EBOP po vyšetrovacej misii v Konžskej demokratickej republike bol v roku 2009 revidovaný s cieľom pomáhať práve v boji proti tomuto druhu sexuálneho násilia. Preto vyšle misia EUPOL DR Kongo do provincií Severného a Južného Kivu dva multidisciplinárne tímy s mandátom pokrývajúcim celú krajinu. Tieto tímy poskytnú rôzne druhy špecializovaných odborných znalostí v oblastiach ako vyšetrovanie zločinu a kontrola sexuálneho násilia. V súčasnosti prebieha nábor do týchto misií.

Toto je, samozrejme, iba malý príspevok. V takej veľkej krajine je to skromný prínos. Je však dôležitý a táto nová jednotka odborníkov bude vedieť podporiť uplatňovanie správnych vyšetrovacích postupov sexuálneho násilia najmä v prípadoch, keď ho páchajú osoby v uniformách.

O chvíľu začne hodina otázok, toto je však moja posledná rozprava v tomto Parlamente vo funkcii zástupkyne švédskeho predsedníctva. Chcela by som sa vám poďakovať za mnohé kvalitné rozpravy, príjemné chvíle a veľmi dobrú spoluprácu s poslancami Európskeho parlamentu a s vami, pán predsedajúci.

  Predsedajúci. V mene všetkých kolegov poslancov chcem aj ja vám vyjadriť úprimnú vďaku za vašu efektívnosť a vaše úsilie, ktoré nás všetkých veľmi tešilo.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, najprv by som sa chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zapojili do tejto rozpravy. Nebudem opakovať svoje úvodné vyhlásenie, chcem sa iba sústrediť na tri veci.

Po prvé, Európska komisia robí veľa v oblasti humanitárnej pomoci a programov na opätovné zavedenie právneho štátu. Hovoríme o desiatkach miliónov a dokonca o viac ako 100 miliónoch vložených EUR. Problémom však, samozrejme, je, aké účinné je toto v konečnom dôsledku, ak v politickej aréne nemáte vhodného partnera.

Po druhé by som chcel vyjadriť poznámku k mandátu misie MONUC, pretože aj keď sa MONUC možno kritizuje a za nedávne udalosti sa kritizovať aj musí, bolo by v konečnom dôsledku nesprávne žiadať, aby misia opustila KDR. To by bola tá najhoršia vec, akú si vieme predstaviť.

Dovoľte mi prečítať niektoré časti mandátu, ktorý prijala Bezpečnostná rada OSN začiatkom minulého roka. Stanovuje, že „Bezpečnostná rada rozhodla, že od prijatia tejto rezolúcie má misia MONUC mandát úzko spolupracovať s vládou KDR s cieľom zabezpečiť v nasledujúcom poradí v prvom rade ochranu civilistov, humanitárnych pracovníkov a pracovníkov a zariadení Organizácie Spojených národov, zabezpečiť ochranu civilistov vrátane humanitárnych pracovníkov, ktorým hrozí bezprostredné fyzické násilie, najmä násilie od niektorej zo strán podieľajúcich sa na konflikte“.

Ďalším veľmi dôležitým odsekom je odsek G o koordinovaných operáciách. Uvádza sa v ňom: „koordinovať operácie s integrovanými brigádami FARDC – armády – rozmiestnenými vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky a podporovať operácie vedené brigádami a plánované spoločne s nimi v zmysle medzinárodného práva vzťahujúceho sa na humanitárnu pomoc, ľudské práva, utečencov s ohľadom na…“ atď.

Mandát je teda veľmi jasný a malo by sa skôr diskutovať o pravidlách nasadenia. V skutočnosti by mala misia MONUC preskúmať svoje pravidlá nasadenia, pretože to ona musí rozhodnúť, ako bude postupovať.

Na záver chcem povedať, že medzinárodná trestná justícia je taktiež veľmi kritizovaná. Ľudia sa pýtajú, či to je zlučiteľné s politikou. Môže na jednej strane existovať medzinárodná trestná justícia a na druhej strane vhodné politické riadenie krízy? To je veľmi zaujímavá otázka.

V Kongu vidíme jednu z odpovedí. Boscovi Ntagandovi, na ktorého je vydaný zatykač, sme dovolili, aby prevzal vedenie CNDP od Laurenta Nkundu, a vidíte, čo sa deje. Nič nie je zadarmo. Nemôžete si vybrať medzi riadením politickej krízy na jednej strane a zavádzaním medzinárodnej trestnej justície do praxe na strane druhej. Rovnako ako Európsky parlament a Európska komisia si myslím, že prednosť by malo dostať riadne uplatňovanie medzinárodnej trestnej justície.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesenia(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 17. decembra 2009.

PREDSEDÁ: PANI WALLIS
podpredsedníčka