Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2806(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B7-0270/2009

Rozpravy :

PV 17/12/2009 - 12.2
CRE 17/12/2009 - 12.2

Hlasovanie :

PV 17/12/2009 - 13.2

Prijaté texty :

P7_TA(2009)0120

Rozpravy
Štvrtok, 17. decembra 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

12.2. Azerbajdžan: sloboda prejavu
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o siedmich návrhoch uznesenia o slobode prejavu v Azerbajdžane.

 
  
MPphoto
 

  Fiorello Provera, autor.(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európa sa zapojila do zaujímavého projektu Východného partnerstva, ktorý sa stretol s podporou a povzbudzujúcou súčinnosťou zo strany šiestich krajín: Arménska, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska, Ukrajiny a Azerbajdžanu.

Táto iniciatíva zlepšuje vzťah medzi Európskou úniou a týmito krajinami a môže viesť k demokratickému vývoju a hospodárskemu rozvoju tejto oblasti napriek premenlivému rozsahu v závislosti od histórie každej krajiny. So zreteľom na túto inteligentnú politickú stratégiu je podľa môjho názoru neprimerané viesť naliehavú rozpravu o dvoch mladých blogeroch odsúdených po udalostiach, v súvislosti s ktorými ešte stále prebiehajú súdne procesy, a prehliadať iné, skutočne tragické situácie, ako napríklad nedávny masaker, pri ktorom zahynulo 57 osôb, ktoré sa zhromaždili s cieľom podporiť prezidentského kandidáta na Filipínach.

Všetky parlamentné skupiny okrem našej podporujú návrh uznesenia týkajúci sa Azerbajdžanu, ktorý je ostro formulovaný a nie je v súlade s iniciatívami partnerstva, ktoré sme si vytýčili. Som presvedčený, že ostré názory uvedené v uznesení predloženom na dnešné hlasovanie môžu viesť nielen k zhoršeniu vzťahov medzi azerbajdžanskou vládou a Európskou úniou, ale môžu mať aj kontraproduktívny účinok na prípad týchto dvoch mladých ľudí, keďže toto uznesenie by mohlo ohroziť udelenie milosti.

V tejto súvislosti by som vám chcel pripomenúť rozhodnutie prijaté na včerajšom plenárnom zasadnutí, ktorým sme odmietli uznesenie týkajúce sa prípadu Aminatou Haidarovej s cieľom neohroziť prebiehajúce diplomatické rokovania. Myslím si, že je tiež rozporuplné, že na tom istom zasadnutí sú na hlasovanie predložené dve uznesenia, jedno týkajúce sa Bieloruska a druhé Azerbajdžanu, ktoré majú celkom odlišný charakter, pričom ide o krajiny, ktoré sú súčasťou toho istého Východného partnerstva.

 
  
MPphoto
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, autorka. – (PL) Keď si 11. novembra tohto roku Európa pripomínala výročie ukončenia prvej svetovej vojny, v Azerbajdžane bol vyhlásený rozsudok na niekoľkoročné uväznenie istých novinárov, ktorí sa odvážili napísať o rozšírenej korupcii a nezamestnanosti v tejto krajine. Novinári boli oficiálne obvinení z šírenia výtržníctva a terorizmu.

V hodnotení, ktoré vypracovala organizácia Freedom House, bol Azerbajdžan označený za štát, v ktorom neexistuje sloboda prejavu. Reportéri bez hraníc uvádzajú, že Azerbajdžan je na 146. mieste z celkového počtu 175 krajín, v ktorých bol uskutočnený prieskum so zameraním na slobodu prejavu. Rušivé signály vyplývajú aj z analýz, ktoré uskutočnila agentúra Economist Intelligence Unit, ktorá hodnotila Azerbajdžan v súvislosti s otázkou politických slobôd. V tejto súvislosti by nikoho nemalo prekvapiť, že azerbajdžanské orgány minulý rok odmietli udeliť koncesie zahraničným médiám, ako napríklad BBC a Rádio Slobodná Európa.

Myslím si, že nastal čas, aby Európska únia prehodnotila svoj prístup k Azerbajdžanu a začala vyvíjať väčší tlak na tamojšie orgány, v čom by sa mohla opierať o účasť Baku v rámci politiky európskeho susedstva a partnerstva. Nakoniec by som sa chcela pridať k výzve našej politickej skupiny na bezpodmienečné prepustenie uväznených novinárov a primeranú revíziu azerbajdžanského práva.

 
  
MPphoto
 

  Marietje Schaake, autorka. – Vážený pán predsedajúci, Azerbajdžan je signatárom mnohých partnerstiev s EÚ. Zúčastňuje sa na susedskej politike, ako aj na Východnom partnerstve nielen v oblasti obchodu. Azerbajdžan sa tiež zaviazal dodržiavať zásady demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Momentálne sú však všetky tieto zásady vážne ohrozené súčasným režimom.

Dnes poukazujeme na prípad Emina Milliho a Adnana Hajizadeho, ktorý je zosobnením ostrého utláčania slobodných médií, slobodného prejavu a občianskej spoločnosti, pričom ide o oveľa vážnejšiu a rozsiahlejšiu situáciu ako len o prípad dvoch blogerov, ako sú títo dvaja muži nazývaní. Je pravda, že na činnosť svojej mládežníckej organizácie použili nové médiá ako Facebook a Twitter, ale v skutočnosti vlastne nevieme, prečo sú uväznení, keďže v rámci procesu nebolo povolené predložiť dôkazy na obhajobu ich prípadu, samotný proces nespĺňal medzinárodné normy a nepochybne pôsobí vykonštruovane.

Ak sa nemôžeme spoľahnúť na to, že azerbajdžanská vláda dodrží svoj záväzok rešpektovať zásady demokracie, ľudských práv a právneho štátu prostredníctvom jednotlivých dohôd, ktoré podpísala s EÚ, potom Európa v žiadnom prípade nemôže považovať Azerbajdžan za dôveryhodného partnera, čo platí aj pre obchodné vzťahy.

Toto uznesenie nabáda azerbajdžanskú vládu k tomu, aby dodržiavala svoje sľuby a začala budovať svoju legitímnosť v medzinárodnom spoločenstve tým, že bude rešpektovať svojich občanov, že im udelí demokratické a ľudské práva a zabezpečí rešpektovanie zásad právneho štátu.

Včera sme v tomto Parlamente európskeho ľudu udeľovali Sacharovovu cenu a vypočuli sme si veľmi pôsobivý príhovor jedného z laureátov, pána Kovaľova, ktorý povedal, že strachu môže čeliť len sloboda myslenia a slobodu myslenia možno prejaviť len vtedy, ak je umožnená sloboda prejavu a ak si vypočujeme ľudí, ktorí jednoducho reagujú na problémy, ako je napríklad opozícia voči vláde, a je úlohou nás Európanov zabezpečiť tieto hľadiská vo všetkých oblastiach v rámci partnerstva s Azerbajdžanom.

 
  
MPphoto
 

  Ulrike Lunacek , autorka. – (DE) Vážený pán predsedajúci, predchádzajúca rečníčka spomenula niektoré podrobnosti tohto uznesenia. Podnetom pre toto uznesenie bol okrem iného incident z júla 2009, keď v istej reštaurácii došlo k útoku na dvoch blogerov, Emina Milliho a Adnana Hajizadeho, ktorí tento čin nahlásili na polícii a nakoniec boli sami zatknutí.

Boli trestne stíhaní a podľa všetkých medzinárodných pozorovateľov vrátane Amnesty International mal súdny proces ďaleko od spravodlivosti. Napríklad videozáznam, ktorý bol podľa všetkého nakrútený v tejto reštaurácii a ktorý jasne dokazoval, kto bol obeťou útoku a že útočníkmi neboli títo dvaja blogeri, ale iné osoby, sa neprehralo.

Je preto jasné, že rozsudok nespĺňa kritériá, ktoré vyžadujú zásady právneho štátu. Veľmi dúfam, že všetky dôkazy budú musieť byť predložené počas druhého procesu.

Teší ma, že sa nám podarilo predložiť uznesenie, ktoré podporujú takmer všetky skupiny. Mrzí ma, že skupina pána Proveru sa k nám nepridala a namiesto toho zdôrazňuje, že by sme mali počkať, aby sa tento prípad vyriešil sám od seba a na tento účel využiť diplomatické cesty.

Pán Provera, domnievam sa, že je nevyhnutné, aby sa Parlament, ktorý nadviazal partnerstvo s azerbajdžanským parlamentom, vyjadroval jasne. Ľudské práva predstavujú základnú problematiku. Pani Schaakeová spomenula včerajšie udeľovanie Sacharovovej ceny. Musíme vyjadriť svoj názor s cieľom podporiť slobodu myslenia v každom kúte sveta a zabezpečiť jej ochranu.

Pán prezident Alijev často hovoril o význame práv každého novinára, ako aj o tom, že štát ich musí brániť. Je našou povinnosťou každého na to upozorňovať a veľmi dúfam, že v budúcnosti bude prijaté ďalšie uznesenie o partnerstve medzi azerbajdžanským parlamentom a Európskym parlamentom, keďže pred dvomi týždňami sa nám to, žiaľ, nepodarilo.

 
  
MPphoto
 

  Joe Higgins, autor. – Vážený pán predsedajúci, oceňujem pozornosť, ktorá sa sústreďuje na šokujúce a nepretržité porušovanie ľudských práv v Azerbajdžane: neexistuje tu sloboda médií, počas ostatných rokov orgány uväznili desiatky novinárov, niektorí boli zbití, niektorí dokonca usmrtení. Musíme si však položiť otázku, prečo režim pána prezidenta Alijeva zavádza takú strašnú represiu. Dôvodom je, samozrejme, snaha zakryť režim nesmiernej korupcie, ktorá je v tejto krajine rozšírená. Vládna elita sa rozprávkovo obohatila, predovšetkým v ropnom a plynovom priemysle, pričom 90 % obyvateľstva Azerbajdžanu žije v akútnej chudobe a nemá žiadny prospech z prírodných zdrojov svojej krajiny.

Vlády západných štátov a nadnárodné korporácie v tejto súvislosti konajú s veľkou dávkou pokrytectva, ako je už zvykom. Týmto režimom sa zaoberajú len rutinne, aby neohrozili obchodovanie, a korporácie dosahujú obrovský zisk z využívania prírodných zdrojov, ktoré podľa správnosti patria azerbajdžanskému národu. Vlády západných krajín by si mali položiť otázku, prečo nepožadujú, aby sa ropné vrty využívali na zmenu životných podmienok ľudí a nie na upevňovanie tohto režimu.

Je správne, že poslanci Európskeho parlamentu neoblomne odsudzujú odopieranie práva na nesúhlas a práva na slobodu prejavu v Azerbajdžane a nemôžem si nechať ujsť túto príležitosť, aby som neodsúdil hanebné potláčanie protestov prostredníctvom dánskej polície v Kodani, ktorá pred niekoľkými dňami zatkla takmer 1 000 úplne pokojných protestujúcich osôb, nasadila im putá a nechala ich hodiny ležať v mraze.

Keď som proti tomu protestoval a žiadal prepustenie niektorých kolegov z hnutia CWI, samotná polícia mi povedala, že išlo o preventívne zatknutie, o preventívne zadržanie. To, čo platí pre Azerbajdžan, by rozhodne malo platiť aj pre členský štát Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Ryszard Antoni Legutko, autor. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v Azerbajdžane boli vynesené prísne rozsudky a dvaja ľudia putovali do väzenia za pomerne miernu a jemnú kritiku vlády. Čo to znamená?

Po prvé, znamená to, že táto krajina nemá dobré právne inštitúcie a nevyzerá to tak, že by takéto inštitúcie mali vzniknúť. Po druhé, v Azerbajdžane panuje autoritatívny systém, ktorý preberá kontrolu nad stále väčším počtom oblastí politického života. Každý ústupok sa trestá. Čo v tejto situácii môžeme urobiť?

Mali by sme nepochybne zasiahnuť do každého konkrétneho prípadu porušenia spravodlivosti, podobne ako v rámci tejto rozpravy. Takéto intervencie boli často úspešné. Je podstatne náročnejšie presadzovať inštitucionálne zmeny. Úsilie EÚ v tejto oblasti bolo doposiaľ neuspokojivé, čiastočne preto, lebo sme ešte vždy zhovievaví voči niektorým tyranom a vehementne kritizujeme iných. Predstavitelia organizácie Memorial sa o tom v tomto Parlamentne vyjadrili viackrát.

Sčasti máme problémy aj z toho dôvodu, že proces odstránenia autoritatívneho režimu je veľmi náročný, namáhavý a zdĺhavý. Je to veľmi pesimistický záver, ale svoj prejav ukončím touto myšlienkou: napriek všetkému by sme sa nemali vzdať úsilia a mali by sme vytrvalo vyvíjať nátlak.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam , autor. – Vážený pán predsedajúci, na začiatku tohto roka zaujala Európska únia stanovisko k slobode a médiám v Azerbajdžane. Mrzí ma, že po vyjadrení obavy v súvislosti so slobodou médií na pravidelnej schôdzi s poslancami azerbajdžanského parlamentu sme nedostali žiadnu spätnú väzbu. Európsky parlament preto musí zaujať stanovisko. Bude to mimochodom naše posledné stanovisko prijaté v roku 2009.

Hlavnou obavou skupiny PPE je obmedzovanie slobody médií v tejto krajine a som rád, že všetky politické skupiny majú rovnakú obavu. Rozšírené praktiky zastrašovania, prenasledovania a odsudzovania opozičných novinárov sú alarmujúce. Vyzývame azerbajdžanské orgány, aby bezodkladne prepustili väznených novinárov. Týka sa to aj dvoch mladých blogerov.

Druhým problémom je nedávne rozhodnutie azerbajdžanských orgánov zrušiť licencie viacerých medzinárodných rozhlasových staníc na vysielanie v pásme FM, ako napríklad Rádio Slobodná Európa, Hlas Ameriky, BBC World Service a iných, čím pripravujú poslucháčov v tejto krajine o cenné a nezávislé zdroje informácií. V tejto súvislosti žiadam mojich kolegov, aby súhlasili s ústnym pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k odseku 7 tohto uznesenia: teda nielen prejaviť ľútosť nad danou situáciou, ale aj vyzvať azerbajdžanskú vládu, aby odvolala svoje rozhodnutie a obnovila licencie pre spomínané rozhlasové stanice na vysielanie v pásme FM.

Rozmanitosť, sloboda a nezávislosť informácií sú kľúčom k silnej občianskej spoločnosti, ako sa včera v Parlamente vyjadril Sergej Kovaľov. To v plnom rozsahu platí aj pre vzťahy EÚ s Azerbajdžanom.

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė, v mene skupiny PPE. – Vážený pán predsedajúci, Azerbajdžan je pre Európsku úniu dôležitým partnerom. Je to určite dôležitý partner v rámci úsilia zabezpečiť energetickú bezpečnosť Európy.

Bez ohľadu na význam ropy a plynu si však musíme uvedomiť, že nie sú všetkým. Azerbajdžan sa zaviazal budovať demokratickú a pluralistickú spoločnosť, ako je zakotvené v dohode o partnerstve a spolupráci a v politike Východného partnerstva, na ktorej sa Azerbajdžan plánuje plne zúčastniť. Mali by sme pochváliť správne nasmerované kroky pána prezidenta Alijeva, ku ktorým patrí napríklad oslobodenie 119 väzňov vrátane piatich novinárov koncom roka 2007.

Situácia slobody médií sa však len zhoršuje. Na podloženie tohto tvrdenia máme k dispozícii množstvo prípadov, ako napríklad situáciu blogerov, licencie rozhlasových staníc BBC, Rádio Slobodná Európa, a pod. Azerbajdžanu musíme vytrvalo pripomínať, že ľudia musia mať právo na slobodný prejav, aj ak by to znamenalo, že vyslovia kritické názory voči vláde. Je to základná zásada demokratickej spoločnosti a nastolenie demokracie v Azerbajdžane musí byť rovnako dôležitým cieľom ako…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Vilija Blinkevičiūtė, v mene skupiny S&D.(LT) Sloboda prejavu je základným ľudským právom a základným kameňom demokracie. Azerbajdžan ratifikoval Európsky dohovor o ľudských právach a zaviazal sa dodržiavať ustanovenia článku 10 tohto dohovoru, ktorý sa zaoberá slobodou prejavu a informácií. V tomto článku je zakotvené právo každej osoby slobodne prejaviť svoj názor, prijímať a šíriť informácie bez toho, aby im v tom bránili vládne inštitúcie. Azerbajdžan tiež prijal záväzok neignorovať ľudské práva a nezasahovať do osobných slobôd, ako aj zabezpečovať zásady demokracie vo svojej krajine prostredníctvom účasti na realizácii európskej susedskej politiky a iniciatívy Východného partnerstva. V súčasnosti je však právo na slobodu prejavu a slobodu združovania sa v Azerbajdžane ohrozené viac ako kedykoľvek predtým a činnosť médií je obmedzená. Násilie proti novinárom a aktivistom občianskej spoločnosti narastá. Chcela by som vyzvať Azerbajdžan, aby zvážil návrhy Európskeho parlamentu a podnety na zlepšenie systému ochrany ľudských práv a na zabezpečenie rešpektovania slobody médií.

 
  
MPphoto
 

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v programe Európskeho parlamentu sa opäť objavil Azerbajdžan. O Azerbajdžane sme hovorili v minulom volebnom období, keď sme prijali tri uznesenia vrátane uznesenia o slobode médií v tejto krajine. Hovorili sme aj o južnom Kaukaze, opäť vrátane Azerbajdžanu.

O Azerbajdžan sa zaujímame a voči tejto krajine prechovávame veľkú mieru dobrej vôle. Snaží sa nájsť si svoju cestu krok za krokom a čoraz viac sa približuje k západnému svetu a nie k východnému. To by sme mali oceniť. Myslím si, že k Azerbajdžanu, ako aj k tamojším orgánom, sa staviame s veľkou mierou dobrej vôle. Táto vôľa nás však nesmie tlačiť k tomu, aby sme nehovorili o veciach, ktoré sa nám nepáčia. Určite by nemalo dôjsť k situácii, keď sú dvaja blogeri uväznení, pretože o orgánoch povedia to, čo si myslia.

Mali by sme podporovať proeurópske tendencie azerbajdžanských orgánov, pretože tam neustále prebieha politická diskusia o tom, či by sa mala krajina priblížiť k Európskej únii alebo k Rusku. Týmto by sme mali podporiť všetkých, ktorí chcú byť bližšie k západnému svetu. V rámci tejto podpory však musíme hovoriť o hodnotách, na ktorých je tento svet postavený: sloboda tlače a sloboda prejavu sú základné hodnoty a to by sme mali vyjadriť veľmi zreteľne.

Azerbajdžan sa určite nenachádza v jednoduchej situácii, pretože Rusko sa snaží obnoviť svoju oblasť politického a hospodárskeho vplyvu, pri pomáhaní azerbajdžanským orgánom priblížiť sa k EÚ však musíme poukázať na nedostatky tejto krajiny.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Sloboda prejavu je veľmi dôležitým aspektom demokratickej spoločnosti. Preto je správne, že Európska únia veľmi pozorne monitoruje akékoľvek konanie smerujúce k zastrašovaniu tých, ktorí otvorene kritizujú pochybné kroky vládnych úradníkov.

Z tohto pohľadu rozumiem výzve Európskeho parlamentu k azerbajdžanským úradom vyjadrujúcu znepokojenie nad výsledkami policajného vyšetrovania vedeného proti mladým ľuďom, ktorí satirou poukazujú na viditeľné nedostatky v politickom živote krajiny. Súhlasím s tým, že nemôžeme prehliadať isté nepriaznivé signály prichádzajúce z Azerbajdžanu, a nespochybňujem kritiku politického prostredia v Azerbajdžane, ale chýba mi rovnako dôrazná kritika Európskeho parlamentu k súčasným udalostiam na Filipínach, kde bolo popravených 57 politickým rukojemníkov. Nazdávam sa, že by sme sa mali venovať všetkým témam, ktoré otriasajú demokratickým svetom.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, po prvých európskych voľbách v roku 1979 som mal česť spolupracovať s Ottom von Habsburgom, ktorý je v súčasnosti vážne chorý, pri budovaní tradície ľudských práv v Európskom parlamente, s ktorou súvisia aj tieto aktuálne a naliehavé rozpravy, ktoré pripadli na štvrtok poobede. Do Európskeho parlamentu som bol zvolený v roku 1994 a mal som česť spolupracovať s pánom Schulzom a inými poslancami na ďalšom vývoji tejto tradície ľudských práv, na ktorú sme právom hrdí. Z tohto dôvodu ma šokovalo, keď pán Provera s odvolaním na pána Schulza, ktorý si také niečo nezaslúžil, povedal, že týmto prípadom by sme sa nemali zaoberať, a takmer zopakoval hrozby, ktoré uvalil režim v Azerbajdžane na aktivistov za ľudské práva v tejto krajine, keď vyhlásil, že sa s tým budú musieť vyrovnať.

Cena za ľudské práva už dnes bola spomenutá. Dobre si pamätám, že v čase, keď sme vyjadrili podporu Andrejovi Sacharovovi, Vytautasovi Landsbergisovi a iným bojovníkom za občianske práva, ľudia hovorili: nemiešajte sa do toho, prosím. Využijeme diplomatické kontakty a vy spôsobíte viac škody ako úžitku. Teraz vieme, že pre týchto ľudí bolo rozhodujúce, že Parlament v ich mene hovoril zreteľne. Pán Schulz, dámy a páni, pokračujme preto v toto štvrtkové popoludnie v tradícii nezávislosti. Chcel by som poprosiť predsedov skupín, aby nám poskytli slobodu konať.

Nemá to nič spoločné so straníckou politikou. Na ostatnom zasadnutí sa istý poslanec vyjadril, že nemôžeme hovoriť o Číne, keďže sme sa s ňou následne mali stretnúť na spoločných rokovaniach. Dnes išlo o inú tému, o Západnú Saharu. Možno je to v niektorých prípadoch odôvodnené, mám však vážne obavy o našu činnosť v oblasti ľudských práv. Dámy a páni, z prípadu Azerbajdžan vyplýva, aký význam má v tejto súvislosti kritika. Táto krajina bola sovietskym satelitným štátom. Zaviedli sa monokultúry, krajina bola zničená a podrobená krutému režimu. Teraz sa z nej pomaly stáva demokratickejšia krajina. Ako člen Rady Európy sa zaviazala presadzovať ľudské práva a musíme jej pomôcť, aby sa na tejto ceste udržala.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda (PPE).(RO) Ja osobne tiež podporujem názory pána Posselta. Zároveň chcem požiadať azerbajdžanskú vládu, aby rešpektovala právo každého občana na slobodu prejavu a aby bezodkladne stiahla žalobu proti dvom mladým mužom obvineným na základe vykonštruovaných dôkazov, ako pred niekoľkými okamihmi spomenula pani Lunaceková. Domnievam sa, že k týmto opatreniam je nutné pristúpiť bezodkladne, pretože situácia týkajúca sa slobody tlače v tejto krajine sa výrazne zhoršila, ako naznačujú aj najnovšie správy Rady Európy a OBSE.

Ďalej sa domnievam, že k týmto opatreniam musí bezodkladne pristúpiť aj azerbajdžanská vláda, pretože musí rešpektovať záväzky vyplývajúce z európskej susedskej politiky, ako aj z Východného partnerstva.

Na záver by som chcel dodať, že ma tiež šokoval dnešný zvrat v dianí v súvislosti s pani Haidarovou, keďže utrpenie, ktoré prežíva, by mohla zastaviť dobrá spolupráca medzi marockými a španielskymi orgánmi.

Som presvedčený, že naše uznesenie by nespôsobilo škodu, ale naopak veľký úžitok.

 
  
MPphoto
 

  Tadeusz Zwiefka (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som citovať z článku 47 Ústavy Azerbajdžanskej republiky: „Každý má právo na slobodu myslenia a prejavu.“ Nanešťastie, sú to len prázdne slová, keďže ústava sa nedodržiava.

Vyše päť rokov som bol členom parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – južný Kaukaz. Navštívil som Azerbajdžan počas každej spoločnej parlamentnej schôdze. V jednom z dokumentov sa nachádza bod, ktorý hovorí o porušovaní zásad slobody prejavu, o tom, ako novinári a vydavatelia končia vo väzení, často na základe vykonštruovaných obvinení, a že im v prípade choroby nie je poskytovaná lekárska starostlivosť. Je nám známy prípad novinára, ktorý zomrel, pretože mu nebola poskytnutá lekárska starostlivosť.

Mal som možnosť navštíviť azerbajdžanské väznice. Ich štandard má ďaleko od štandardu, na ktorý sme zvyknutí v Európe. Je preto správne, aby sme ďalej presadzovali rešpektovanie zásad zakotvených v ústave v Azerbajdžane.

 
  
MPphoto
 

  Paweł Samecki, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Azerbajdžan má pre Európsku úniu veľký význam ako výrobca energie a tranzitná krajina a zároveň ako krajina prispievajúca k regionálnej stabilite na južnom Kaukaze. Azerbajdžan je jednou zo šiestich partnerských krajín v rámci Východného partnerstva a rešpektovaniu spoločných hodnôt, na ktorých je tento vzťah postavený, pripisujeme veľký význam.

Dohoda o partnerstve a spolupráci je v platnosti už 10 rokov. Azerbajdžan však vyjadril záujem o vybudovanie užších vzťahov s Európskou úniou prostredníctvom dohody o pridružení, ktorá by ju mala nahradiť.

Po septembrovom rozhodnutí ministrov zahraničných vecí EÚ o spustení príprav na uzatvorenie takýchto dohôd s krajinami južného Kaukazu v súčasnosti prebiehajú diskusie o pokynoch na rokovania vrátane rokovaní s Azerbajdžanom.

V súlade s rozhodnutím Rady bude začiatok rokovaní so všetkými krajinami južného Kaukazu závisieť od dostatočného pokroku pri plnení požadovaných politických podmienok, predovšetkým zásad právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, zásad trhového hospodárstva, ako aj trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy.

Každý rok pripravujeme hĺbkové a vyvážené hodnotenie, z ktorého vyplýva pokrok každej partnerskej krajiny pri realizácii akčných plánov v rámci európskej susedskej politiky. Práve sme začali prípravné práce v rámci správy za rok 2009.

Nechcem vopred odhaliť jej obsah, ale chcel by som spomenúť niekoľko bodov, predovšetkým pokiaľ ide o situáciu týkajúcu sa základných slobôd a ľudských práv. V správe za rok 2008 sme uviedli, že „Azerbajdžan dosiahol dobrý pokrok, pokiaľ ide o hospodársky rozvoj, ale situácia v dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd, demokracie a zásad právneho štátu je naďalej nedostatočná“.

Žiaľ, odvtedy sme boli svedkami negatívneho vývoja vrátane zmien v ústave, zrušenia obmedzení mandátu hlavy štátu, ako aj zadržania a následného odsúdenia dvoch blogerov.

K negatívnemu vývoju patrí aj pretrvávajúce prenasledovanie zástancov ľudských práv, opozičných aktivistov a novinárov, ako aj zhoršujúca sa situácia slobody médií.

Európska únia sa týmito problémami začala zaoberať na všetkých úrovniach v spolupráci s rôznymi partnermi a orgánmi a bude tak robiť aj naďalej. Komisia zároveň mobilizuje široký okruh nástrojov s cieľom pomôcť Azerbajdžanu splniť kritériá novej dohody.

Využívame pomoc v rámci nástroja ENPI. Poskytujeme cielenú podporu v rámci komplexného programu budovania inštitúcií. Budú založené na základných prvkoch súvisiacich so zásadami právneho štátu a nezávislosťou súdnictva.

Azerbajdžanu bude poskytnutá aj pomoc v rámci Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva.

Nakoniec v rámci existujúcej dohody o partnerstve a spolupráci navrhujeme zriadiť podvýbor zameraný na spravodlivosť, slobodu, bezpečnosť, ľudské práva a demokraciu. Vytvorí sa tým dôležité dodatočné fórum pre sprostredkovávanie našich posolstiev.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpravy pristúpime k hlasovaniu.

 
Posledná úprava: 3. mája 2010Právne oznámenie