Predsedajúca. – Ďalším bodom je otázka na ústne zodpovedanie (B7-0240/2009) o európskej stratégii pre podunajskú oblasť (O-0150/2009), ktorú Komisii predložili Silvia-Adriana Ţicãová, Brian Simpson, János Áder, Hannes Swoboda, Eva Lichtenbergerová, Michael Cramer, Saïd El Khadraoui, Mathieu Grosch, Iuliu Winkler, Victor Boştinaru, Ioan Mircea Paşcu, Marian-Jean Marinescu, Ivailo Kalfin, Norica Nicolaiová, Dirk Sterckx, Csaba Sándor Tabajdi, Michael Theurer, Ismail Ertug, Inés Ayalová Senderová, Jiří Havel, Edit Herczogová, Stanimir Ilchev, Iliana Malinovová Iotovová, Jelko Kacin, Evgeni Kirilov, Ádám Kósa, Ioan Enciu, Eduard Kukan, Gesine Meissnerová, Alajos Mészáros, Nadezhda Neynska, Katarína Neveďalová, Daciana Octavia Sârbuová, Vilja Savisaarová, Olga Sehnalová, Catherine Stihlerová, Peter van Dalen, Louis Grech, Corina Creţová, George Sabin Cuta, Vasilica Viorica Dãncilová, Cãtãlin Sorin Ivan, Tanja Fajonová, Kinga Gönczová, Antonyia Parvanovová, Adina-Ioana Vãleanová a Rovana Plumbová.

  Silvia-Adriana Ţicău, autorka. – (RO) Rada by som poďakovala všetkým kolegom poslancom, ktorí ma podporili pri predkladaní iniciatívy na uskutočnenie tejto rozpravy počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu, po ktorej bude zajtra nasledovať hlasovanie o spoločnom uznesení.

Podunajská oblasť je pre Európsku úniu mimoriadne významná jednak preto, že Dunaj preteká veľkým počtom krajín, a jednak preto, že sa vlieva priamo do Čierneho mora. Spolu s riekou Rýn a Mohanským kanálom spája Dunaj Severné more a prístav v Rotterdame, ktorý je najväčším prístavom v Európskej únii, s Čiernym morom a prístavom v Konstanci, tretím najväčším prístavom v Európskej únii.

V súvislosti s uznaním významu podunajskej oblasti Európska rada v júni 2009 požiadala Komisiu, aby do konca roku 2010 vypracovala stratégiu Európskej únie pre podunajskú oblasť. Naliehavo žiadame Komisiu, aby čo najskôr začala konzultácie so všetkými krajinami, ktoré ležia na brehoch Dunaja, a aby stratégiu pre podunajskú oblasť doplnila o akčný plán a viacročný operačný program, ktoré bude spolu so zúčastnenými štátmi uskutočňovať podľa vzoru stratégie pre oblasť Baltského mora.

Rozvoj dopravnej infraštruktúry je pre rozvoj pobaltskej oblasti mimoriadne dôležitý. Ak mám spomenúť len niekoľko priorít v súvislosti s rozvojom dopravnej infraštruktúry v oblasti, ide o modernizáciu prístavov, integráciu plavebných systémov na Dunaji, odstránenie problémov na vodnej ceste Rýn/Meuse – Mohan – Dunaj s cieľom skvalitniť plavbu, zlepšenie intermodality v oblasti a posilnenie prepojenia s Čiernym morom prostredníctvom cestných a železničných trás, čím mám na mysli nákladné železničné koridory a vysokorýchlostné vlaky.

Podunajská oblasť zohráva v Európskej únii dôležitú úlohu pri diverzifikácii zdrojov dodávok energie. Uskutočňovanie spoločných projektov v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energií, investície do nových technológií a rozvoj malých a stredných podnikov prispejú k stimulovaniu ekologického hospodárstva v celom podunajskom makroregióne.

Cestovný ruch je navyše dôležitým nástrojom na podporu hospodárskeho rastu v regióne. V neposlednom rade prispeje k územnej súdržnosti podunajskej oblasti rozvoj centier excelentnosti, ktoré budú konkurencieschopné na medzinárodnej úrovni, spolu s akademickými a kultúrnymi výmenami.

V podunajskej oblasti a predovšetkým v delte Dunaja sa nachádza niekoľko osobitne chránených území a osobitných území ochrany v rámci siete Natura 2000, ktorá je jedinečným a krehkým ekosystémom. Ochrana životného prostredia v povodí Dunaja bude mať veľký vplyv na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v oblasti.

Stratégia pre podunajskú oblasť prostredníctvom koordinovaného prístupu umožní účinnejšie použitie a vyššie čerpanie európskych fondov. Nebude sa však obmedzovať len na ne. S týmto úmyslom žiadame Komisiu a členské štáty, aby využili hodnotenie finančného výhľadu v polovici roku 2010 a diskusie o budúcom finančnom výhľade na uskutočnenie cieľov stratégie EÚ pre podunajskú oblasť.

Na záver by som rada uviedla, že Európsky parlament bude v procese rozvoja a uskutočňovania stratégie EÚ pre podunajskú oblasť stálym partnerom.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som vám chcel poďakovať za to, že ste nastolili túto veľmi dôležitú otázku stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, a za širšiu podporu makroregionálnych stratégií v Európe.

Komisia v tejto súvislosti spolupracuje s krajinami procesu podunajskej spolupráce. Ide o tieto členské štáty: Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Českú republiku, Maďarsko, Slovinsko, Bulharsko a Rumunsko. Okrem toho sa na spolupráci zúčastňujú aj tieto tretie krajiny: Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Moldavsko a Ukrajina.

Pokiaľ ide o momentálnu situáciu v tomto štádiu, v rámci Komisie sme zriadili medziútvarovú pracovnú skupinu, v ktorej je zastúpených viac než 20 generálnych riaditeľstiev a ktorej úlohou je určiť hlavné politické priority tejto stratégie. Každá z krajín podunajskej oblasti zároveň vymenovala svoj národný kontaktný bod a uskutočnilo sa prvé stretnutie týchto kontaktných bodov s členskými štátmi. Od februára do júna tohto roka je naplánované množstvo podujatí, ktoré by mali povzbudiť dynamiku a podnietiť diskusie s príslušnými zainteresovanými stranami. Prvé z týchto podujatí sa uskutoční v nemeckom Ulme 1. a 2. februára.

Čo sa týka budúceho obsahu stratégie, chcel by som zdôrazniť, že sme, samozrejme, len na začiatku procesu jeho vypracovania a prípravy. V najbližších mesiacoch budú o obsahu podrobnejšie diskutovať dotknuté krajiny, príslušné zainteresované strany, útvary Komisie a ďalšie inštitúcie EÚ.

Zdá sa však byť pravdepodobné, že stratégia bude založená na troch širokých pilieroch alebo, inými slovami, na širších politických prioritách: po prvé je to zlepšenie prepojenia a ekologicky trvalo udržateľných komunikačných systémov, po druhé ochrana životného prostredia, zachovanie vodných zdrojov a zlepšenie činností na predchádzanie rizikám a po tretie posilnenie socioekonomického rozvoja ľudí a inštitúcií. Tieto tri piliere budú zahŕňať množstvo konkrétnych opatrení založených na príspevkoch získaných od členských štátov, zainteresovaných strán a Komisie.

Na záver mi dovoľte uviesť ďalšie kroky. Do júna budeme pokračovať v zhromažďovaní nápadov a návrhov zo strany členských štátov, zúčastnených subjektov a ďalších zainteresovaných strán prostredníctvom stanovísk, stretnutí, konferencií a tiež verejnej konzultácie na internete. V septembri potom Komisia určí priority a poradie nápadov s cieľom pripraviť návrh oznámenia o stratégii a sprievodný akčný plán. Do decembra napokon Komisia pripraví prijatie týchto dokumentov. Od budúceho roka – 2011 – teda začneme vytvárať systémy riadenia a konkrétne uskutočňovať opatrenia a projekty, ktoré v tom čase budú naplánované a o ktorých sa rozhodne.

Ďakujem vám za pozornosť. Teším sa na vaše otázky v tejto rozprave.

  Marian-Jean Marinescu, v mene skupiny PPE. – (RO) Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) pripisuje stratégii pre podunajskú oblasť osobitný význam. Vodná cesta Rýn – Mohan – Dunaj je most spájajúci Východ so Západom, most medzi Severným morom a Čiernym morom. Priamo súvisí so zaistením energetickej bezpečnosti, predstavuje cestu do Ázie cez Čierne more a tiež spojenie so Stredozemným morom.

Preto podporujeme vypracovanie stratégie pre podunajskú oblasť v priebehu tohto roka v súlade so záväzkom, ktorý prijala Komisia. Som rád, že pán komisár Rehn bol opätovne menovaný. Chceme, aby bola táto stratégia spolu s konkrétnym akčným plánom schválená najneskôr začiatkom roku 2011.

Spomedzi hlavných priorít, ktoré je potrebné sledovať, spomeniem tieto: zabezpečenie splavnosti celej vodnej cesty, predovšetkým prepojenia Dunaj – Rýn, a štandardizácia plavebných systémov, modernizácia riečnych prístavov a rozvoj súvisiacich infraštruktúr tak, aby sa z nich stali integrované multimodálne systémy, účinné využívanie energetického potenciálu rieky Dunaj, rozvoj závlahových systémov na zabránenie rozširovaniu púští, realizácia integrovaného systému na monitorovanie hladiny vody, ktorý bude zameraný na zlepšenie predpovedí a schopnosti predchádzania a zásahu v prípade povodní, sucha a znečistenia.

Sú potrebné koordinované opatrenia, pretože neúčasť čo len jediného štátu, ktorým Dunaj preteká, môže mať za následok zablokovanie celého procesu. Potrebné sú aj finančné prostriedky. Z tohto dôvodu dúfam, že nová Európska komisia túto vec zváži a nevyhne sa financovaniu založenému na verejno-súkromných partnerstvách.

Rumunskom preteká najdlhší úsek Dunaja spomedzi všetkých štátov, ktoré ležia na brehoch rieky. Rumunsko preto podporuje čo najrýchlejšie vypracovanie tejto stratégie, ktorá zvýši profil potenciálu rieky, ktorá je taká dôležitá pre celú Európu.

  Constanze Angela Krehl, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážená pani predsedajúca, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente podporuje iniciatívu na rozvoj stratégie pre podunajskú oblasť. Je to pre nás významný projekt aj preto, že príkladným spôsobom posilňuje územnú súdržnosť, ktorá bola po prvý raz zahrnutá do Lisabonskej zmluvy, a môže tiež predstavovať príležitosť presne objasniť, čo rozumieme pod pojmom územná súdržnosť. Dúfam, že pán Rehn povedal tým početným partnerom, s ktorými sa rozprával, aj to, že Európsky parlament sa riadne zapojí do vypracovania spoločnej stratégie pre podunajskú oblasť. Žiaľ, Európsky parlament ste vo svojom prejave nespomenuli, ale na rozprave sa náležite zúčastníme. Som rada, že na dnešnom plenárnom zasadnutí tu máme prvú dôležitejšiu rozpravu.

Okrem územnej súdržnosti je potrebné objasniť aj to, že súčasťou tejto stratégie je cezhraničná spolupráca, na ktorú sme vždy vyzývali, ktorú sme vždy podporovali v oblasti politiky súdržnosti a ktorú sme vlastne chceli zvýšiť už počas tohto programového obdobia. Dúfam, že v najbližších rokoch to bude mať ešte väčší úspech i v súvislosti so stratégiou pre podunajskú oblasť.

Rada by som zdôraznila, že stratégiou pre podunajskú oblasť dosiahneme európsku pridanú hodnotu, ktorá bude naozaj hmatateľná predovšetkým pre obyvateľov tejto oblasti. Preto by sa mali priamo zúčastňovať na vypracovaní stratégie a mali by tiež mať príležitosť byť svedkami tohto európskeho projektu. Moja najzávažnejšia požiadavka je zameraná na to, aby sme stratégiu nepreťažili bremenom prílišného počtu priorít, ale aby sme sa sústredili na to, čo chceme dosiahnuť. Podľa môjho názoru je veľmi dôležité, aby sme napríklad účinnejšie využívali existujúce zdroje, vybudovali alebo rozšírili výstražné systémy a riadne ich nastavili na výstrahu pred prírodnými katastrofami, ako sú záplavy, ale tiež aby sme napríklad reagovali v prípade priemyselných havárií, ktoré majú za následok znečistenie Dunaja a susedných oblastí. V tomto smere existujú spoločné oblasti činnosti.

Úspešná stratégia pre podunajskú oblasť a úspešné projekty v tejto oblasti môžu byť vzorom aj pre ďalšie regióny. Nemusíme vždy hneď vymýšľať novú stratégiu, môžeme použiť túto ako príklad spoločného riešenia problémov cezhraničnou európskou spoluprácou a – ak sa nám podarí do tejto stratégie skutočne zapojiť i tretie krajiny – aj ako príklad uplatňovania susedskej politiky, ktorá je veľmi významná pre nás všetkých v Európskej únii a ktorú je potrebné podporovať.

  Michael Theurer, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, význam podunajskej oblasti je jasný už zo samotnej skutočnosti, že na brehoch Dunaja žije 80 miliónov osôb v šiestich členských štátoch EÚ a štyroch susedných krajinách. Dunaj pramení v Čiernom lese – 100 km odtiaľto vzdušnou čiarou – a potom tečie smerom k delte a do Čierneho mora. Naša Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu preto podporuje výzvu na prijatie stratégie pre podunajskú oblasť. Ako Európsky parlament tiež robíme dnes večer dôležitú vec, keď máme na programe problematiku stratégie pre podunajskú oblasť.

Dvadsať rokov po páde železnej opony a po zrušení rozdelenia Európy je Dunaj opäť symbolom zjednotenia. Od zakladajúceho členského štátu EÚ Nemecka cez Rakúsko, ktoré sa stalo členom v roku 1995, až po nové členské štáty v strednej a východnej Európe, ktoré do Únie vstúpili v roku 2004 – Dunaj spája aj susedné krajiny, napríklad kandidátsku krajinu Chorvátsko, ako aj ďalšie susedné krajiny, ktoré by sa chceli stať kandidátskymi krajinami. Opätovné zjednotenie Európy sa teda takmer dá vidieť pozdĺž Dunaja.

Dámy a páni – a toto je pre skupinu ALDE veľmi dôležité – teraz je potrebné prijať náležité opatrenia na to, aby sa stratégia pre podunajskú oblasť stala prioritou regionálnej politiky v novom programovom období. Je mnoho spôsobov, ako to dosiahnuť. Jednou z možností je uzatváranie väčšieho počtu vzájomných partnerstiev malými a strednými podnikmi.

V oblasti infraštruktúry, samozrejme, existujú aj ďalšie dôležité úlohy. Skupina ALDE tomu prikladá osobitný význam, pretože historické dopravné spojenia sa v dôsledku rozdelenia Európy prerušili a nemodernizovali sa. Rozvoj rieky Dunaj ako vnútrozemskej vodnej cesty, modernizácia a vylepšenie jej prístavov, plavebných komôr a splavnosti bude preto predstavovať ekologicky vyhovujúci spôsob dopravy. Na cestnej a železničnej sieti je však ešte potrebné pracovať. Mimoriadne dôležité je aj zapojiť obce, mestá, okresy a občanov.

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, stratégiu rozvoja podunajskej oblasti je potrebné privítať. Je veľmi dôležitá. Okrem toho ide aj o veľmi ambicióznu úlohu, ktorá sa nedá porovnať s ničím, čo sme doposiaľ urobili v oblasti regionálneho rozvoja. Dunaj nie je len vodný tok a nie je to cesta. Dunaj je prírodné bohatstvo. Viem, že mnohí z vás to neradi počujú, no práve tento aspekt prírodného bohatstva a tiež oblasti s potenciálom trvalo udržateľného a moderného cestovného ruchu umožní, aby malé a stredné podniky mimoriadne pozitívnym spôsobom rozvíjali rieku predovšetkým okolo delty Dunaja, ale aj pozdĺž jeho príťažlivých úžin.

Určite je jasné, že Dunaj má ako rieka veľmi osobitnú povahu, ktorá je zvlášť citlivá na ľudské zásahy. Dôkaz toho sme už videli v súvislosti s projektom vodného diela Gabčíkovo. Škody spôsobené týmto projektom sú zjavné ešte i dnes a len vďaka nesmiernemu úsiliu obyvateľov oblasti a občanov sa podarilo predísť väčším škodám vyplývajúcim z rozšírenia tohto reťazca elektrární. Viedlo to k poklesu hladiny vody s nevyčísliteľnými následkami pre poľnohospodárstvo. Kolega poslanec nespomenul silné prepojenie medzi podložím Dunaja a podzemnou vodou v oblasti bezdôvodne. V tejto súvislosti by sme to mali osobitne vziať do úvahy.

Môžeme si z toho zobrať dôležité ponaučenie: Dunaj – ako napokon každá rieka – je živou tepnou, jeho život si vyžaduje ochranu a pozornosť a musíme k nemu pristupovať trvalo udržateľným spôsobom. Znamená to neposielať bagre ľahkovážne do prírodných oblastí, ale jednoducho brať rieku vážne, využívať ju na lodnú dopravu, no prispôsobovať lode rieke a nie rieku lodiam. Keď chcete začať významný projekt, nenakúpite najprv nábytok a potom okolo neho nepostavíte dom. Presne takto musíme k Dunaju pristupovať. Trvalá udržateľnosť a pozornosť voči prírodnému prostrediu sú tu nanajvýš dôležité. Neopakujme chyby minulosti.

  Oldřich Vlasák, v mene skupiny ECR. – (CS) Podunajská oblasť je veľmi špecifické a nesporne rozsiahle územie. Ako všetci vieme, Dunaj je po Volge druhou najdlhšou európskou riekou, ktorá preteká desiatimi krajinami alebo tvorí ich prírodné hranice. Jej povodie zasahuje až do 19 štátov Európy. Je preto určite pozitívne, že sa tejto oblasti venuje osobitná pozornosť. Napriek tomu si ale myslím, že by sme sa nemali pokúšať vytvoriť konkrétnu podobu stratégie pre podunajskú oblasť tu v Európskom parlamente. Dobre fungujúca makroregionálna stratégia musí byť zadefinovaná zdola. Európske inštitúcie by mali vytvoriť len jej rámec, uľahčiť komunikáciu na medzivládnej úrovni a podporiť jednotlivých účastníkov v oblasti metodiky, prehľadov údajov atď. Komisia by podľa mňa nemala vypracovať makroregionálnu stratégiu, ale skôr dohliadať na jej zrodenie, pretože skutočný obsah by sa mal definovať na úrovni členských štátov, regiónov a jednotlivých miest a obcí.

Pevne tiež verím, že hoci stratégia pre podunajskú oblasť by sa mala zamerať na budúcnosť, nemôžeme sa pri jej uskutočňovaní vyhnúť dedičstvu minulosti. Je potrebné uvedomiť si, že počas studenej vojny Dunaj predstavoval napríklad vo vtedajšom Československu hranicu medzi Východom a Západom. Prvok rozdelenej Európy v povodí Dunaja pretrváva a v skutočnosti obmedzuje trendy európskej integrácie. Stratégia by sa preto mala sústrediť na tento konkrétny problém. Potenciál rieky Dunaj nemožno úplne rozvinúť, kým existujú neprepojené medzinárodné, medziregionálne a miestne dopravné siete, kým stále chýba hlbšia spolupráca v územnom plánovaní a plánovaní strategického rozvoja a kým pretrvávajú psychické bariéry. Ak sa chceme účinnejšie pohnúť vpred, je potrebné vyriešiť problémy minulosti.

Je dobré, že pri diskusiách o makroregionálnych stratégiách nehovoríme o správnych jednotkách, jednotlivých štátoch alebo o územných celkoch NUTS a krajoch, ale o území v rámci Európy. Tento prístup si nevyžaduje len zmenu technológie alebo spôsobu vykonávania politiky súdržnosti, ale v omnoho väčšej miere zmenu filozofie. Ak totiž chceme vyriešiť problémy územia bez ohľadu na existujúce administratívne prekážky, je nevyhnutné naozaj posilniť správu verejných vecí na mnohých úrovniach. Makroregionálne stratégie predstavujú cestu do budúcnosti, keďže do veľkej miery ide o jedinečné projekty, ktoré doposiaľ nemajú v Európskej únii obdobu. Ich cieľom je zabezpečiť spoluprácu medzi členskými štátmi, ich regionálnymi a miestnymi samosprávnymi orgánmi a ďalšími zainteresovanými orgánmi na základe zásady partnerstva a umožniť im riešiť problémy.

  Jaromír Kohlíček, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Dámy a páni, pred piatimi rokmi som sa ako nový poslanec Európskeho parlamentu obrátil v rozprave na Výbor pre dopravu a cestovný ruch a odhalil som veľké tajomstvo: že najdlhšou riekou v Európskej únii je Dunaj. Odvtedy už toto tvrdenie kolegov poslancov neprekvapuje a som veľmi rád, že ako jeden z iniciátorov môžem podporiť začínajúcu prácu na stratégii rozvoja pre povodie rieky Dunaj. Táto stratégia by, prirodzene, mala zahŕňať mnohé hľadiská, predovšetkým tie, ktoré súvisia so životným prostredím a jeho ochranou, trvalo udržateľným hospodárskym rozvojom a rozvojom dopravnej infraštruktúry a logicky si vyžadujú účasť všetkých krajín, ktoré využívajú vodné zdroje v tejto oblasti. Naozaj nezáleží na tom, či sú tieto krajiny členské štáty Európskej únie alebo naši susedia. Dopravný potenciál, ktorý sa doteraz využíval len minimálne, ako aj ďalšie rozvojové príležitosti si vyžadujú rýchle naštartovanie celého projektu. Z tohto uhla pohľadu plne podporujem pomerne krátky termín, ktorý uznesenie stanovilo pre Európsku komisiu, a teším sa, že od budúceho roka bude stratégia rozvoja pre povodie rieky Dunaj patriť medzi kľúčové rozvojové plány Európskej únie. Skupina GUE/NGL plne podporuje zámery načrtnuté v uznesení a samozrejme ich podporí aj v hlasovaní.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Podľa záverov Európskej rady z júna 2009 začala Európska komisia práce na príprave Stratégie Európskej únie pre Dunajský región s cieľom zlepšiť spoluprácu v štátoch nachádzajúcich sa v povodí Dunaja a napomôcť zvýšeniu dynamiky hospodárskeho a sociálneho rozvoja tohto regiónu.

Navrhovaná stratégia má vytvoriť bázu pre koordináciu aktivít zúčastnených krajín v rámci súčasných programov Európskej únie, bez dodatočných nárokov na osobitné financie, inštitúcie či legislatívu. Európska komisia poskytne technickú a koordinačnú podporu. V projekte sa počíta s vytvorením priestoru na spoluprácu aj so štátmi, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

Vážené kolegyne, kolegovia, chcem oceniť iniciatívu Európskej rady smerujúcu k vytvoreniu Stratégie Európskej únie pre Dunajský región a vyjadriť jej podporu. Som presvedčený, že takáto koordinovaná medzinárodná spolupráca umožní účinnejšiu ochranu ekosystémov Dunaja, ktoré tak budú chránené spoločne všetkými krajinami, ktorými rieka preteká. Veď kvalita pitnej vody pre milióny Európanov závisí len od čistoty Dunaja. Preto je prirodzené, že ochrana vodného toku a jeho širokého okolia pred znečisťovaním by mala byť jedným z hlavných pilierov nadštandardnej spolupráce zúčastnených krajín.

Ďalším ambicióznym cieľom Dunajskej stratégie je dobudovanie dunajskej vodnej cesty podľa parametrov schválených Dunajskou komisiou. Západno-východný vodný dopravný koridor by tak získal novú významnú hospodársku dimenziu a umožnil by splavniť aj väčšie prítoky Dunaja. Takýto nový impulz hospodárskeho rastu prinesie aj množstvo pracovných príležitostí.

V čase, keď Európa hľadá obnoviteľné, ekologicky čisté zdroje energie, ponúka dunajský tok mohutný, nevyčerpateľný zdroj tejto energie. Treba len oprášiť niektoré plány hydroelektrární, posúdiť ich z hľadiska vplyvu na životné prostredie, efektivitu návratnosti a zrealizovať.

Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že myšlienka spracovať spoločnú stratégiu Európskej únie pre Dunajský región je dobrá a zaslúži si našu politickú podporu.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Dunaj je jedným z najvýznamnejších ekologických koridorov v Maďarsku a Únii: je to siedmy paneurópsky koridor. Rieka Dunaj preto zohráva kľúčovú úlohu a strana Jobbik podporuje medzinárodné záväzky, ktoré v minulosti Maďarská republika prijala, aby sa tento projekt označený Európskou komisiou za vysoko prioritný uskutočnil do roku 2020. Tento vývoj bude do veľkej miery dopĺňať koncepciu námorných diaľnic, ktorá je tiež súčasťou bielej knihy EÚ o európskej dopravnej politike. Chcel by som však kolegov poslancov upozorniť na to, že Hnutie za lepšie Maďarsko by na rozdiel od ostatných chcelo tento projekt podporiť bez ziskuchtivých úmyslov. Chceme, aby sa počas jeho realizácie dodržiavali všetky medzinárodné environmentálne normy, čím sa zaručí optimálna šírka koryta Dunaja a prietok vody potrebný na lodnú plavbu. Predídeme tak poškodeniu vodných zdrojov a prírodného bohatstva pozdĺž rieky Dunaj. Sme presvedčení, že jediným spôsobom udržania stability v podunajskej oblasti Európy je zrušenie Benešových dekrétov, ktoré diskriminujú nemeckých, rakúskych a maďarských občanov. Ďakujem vám za pozornosť.

  Lambert van Nistelrooij (PPE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, opäť raz máme príležitosť byť priekopníkmi aj v európskej politike. Buďme úprimní: doposiaľ veľmi jednoznačne stanovovali priority na svojom území členské štáty. Som Holanďan. Žijem tu na druhej strane na dolnom toku riek Rýn a Meuse a môj brat má mliečnu farmu v oblasti určenej za zádržné povodňové územie v prípade prílišného množstva vody. Ako môže byť príliš veľa vody? Jedným z dôvodov je, samozrejme, dážď, ale ďalší spočíva v tom, že na hornom toku rieky neboli prijaté žiadne opatrenia na dočasné zadržanie vody. Znamená to, že farma môjho brata v tejto oblasti je ohrozená.

Chcem tým povedať, že tu ide najmä o to, či sme schopní spolupracovať na naplnení nového cieľa územného rozmeru, ktorý zakotvila Lisabonská zmluva. Znamená to úsilie o dosiahnutie vzájomných dohôd v celom povodí rieky, zavedenie niektorých vlastných tvrdení do týchto programov – čo sa týka dopravy, ekológie a hospodárstva – a spoločné riešenie určitých vecí. Viem to, pretože tento prístup sme už spoločne použili krok za krokom na druhej strane Európy. V tomto smere nie je nič zadarmo a takáto účasť musí skutočne smerovať zdola nahor. Z tohto dôvodu schvaľujem toto uznesenie. Prostredníctvom neho sa chceme spoločne venovať administratívnym otázkam spojeným s týmto širokým prístupom a požiadať Komisiu, aby sa k nám pridala. Súhlasím s pani Krehlovou zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente v tom, že by sme celú svoju politiku pre takú rozľahlú oblasť nemali vkladať do jedného veľkého koša. Namiesto toho by sme mali mať dostatok odvahy na to, aby sme vybrali niekoľko záležitostí, ktorým sa môžeme lepšie venovať a riešiť ich na tejto európskej územnej úrovni. Túto iniciatívu preto podporujem z celého srdca a s veľkým záujmom očakávam od Komisie príslušný dokument.

  Inés Ayala Sender (S&D). – (ES) Rada by som poďakovala pani Ţicãovej za to, že v septembri 2008 zorganizovala pre delegáciu Výboru pre dopravu a cestovný ruch cestu pozdĺž Dunaja a najmä návštevu ústia rieky – delty, ktorou sa vlieva do Čierneho mora.

Bola som preto nesmierne ohromená dejinami a obrovským potenciálom tejto špecificky európskej rieky, ktorá preteká desiatimi krajinami, pričom šesť z nich už je v Európskej únii a ďalšie sú susedské a kandidátske krajiny.

Veľké nerovnosti a rozličné hľadiská v závislosti od zainteresovaného členského štátu na mňa tiež urobili dojem. Niektorí považujú Dunaj za skutočný poklad, veď na jeho brehoch dosiahli najvyšší stupeň blahobytu a rozvoja. Potrebujú sa vrátiť späť k začiatkom rieky, ktorú stáročia ovládali. Musím tiež povedať, že ma šokoval pohľad na kolónie vtákov zvyknutých žiť na rieke, ktoré postupne v dôsledku obnovy a spiatočníckych krokov strácajú svoj riečny biotop a ktoré si zvykli máčať nohy vo vode, pričom neviem, kde dnes vôbec môžu žiť.

Ďalší vidia v rieke po mnohých rokoch oneskoreného vývoja práve prísľub rozvoja a zdroj blahobytu, komunikácie a energie. Dnes majú navyše svoje práva po toľkých rokoch, počas ktorých rieku považovali za symbol nekomunikácie, blokády, nedostatočného rozvoja či dokonca konfliktu. Súhlasím s nimi, že je nesmierne, okamžite a naliehavo potrebné obnoviť Dunaj ako vodnú cestu pre udržateľnú dopravu – je tu program Marco Polo, ktorý sa stále tak málo využíva – alebo ako vektor jedinečného rozvoja cestovného ruchu – lebo krajina je, samozrejme, nádherná – alebo ako zdroj obnoviteľnej energie.

My, čo nemáme to šťastie a nemáme takéto európske a nadnárodné rieky, pretože žijeme na polostrove v rohu Európskej únie – hoci medzi Portugalskom a Španielskom rieky sú a ich spoločné nadnárodné riadenie je na európskej úrovni príkladom – áno, je pravda, že sa na kapacitu Dunaja pozeráme so závisťou.

Dovoľte preto, aby sme prejavili bezhraničnú podporu potrebe tejto naliehavej stratégie pre podunajskú oblasť, aby bola Európa úplnejšia, harmonizovanejšia a udržateľnejšia.

  Filiz Hakaeva Hyusmenova (ALDE). – (BG) Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Stratégia pre podunajskú oblasť môže byť potenciálom na účinné uskutočňovanie politiky súdržnosti v tejto zemepisnej oblasti. Členské štáty sa na tom zúčastňujú a do konca mesiaca v tomto smere predložia návrhy. O koľkých z nich sa však viedla verejná diskusia? Koľko krajín spustilo proces verejnej konzultácie?

Osobitne by som chcela zdôrazniť kľúčovú úlohu, ktorú by pri vypracovaní tejto stratégie mali zohrať regióny a mestá, ktorými Dunaj preteká. Mám na mysli miestne orgány štátnej správy, mimovládne organizácie, podniky a bežných občanov. Ich účasť môže byť zárukou toho, že stratégia splní príslušné požiadavky, vyrieši problémy a prispeje k rozvoju miest a obcí, ako aj celého makroregiónu. Verím, že Európska komisia im dá príležitosť zúčastniť sa na procese vytvárania stratégie.

Chcela by som varovať pred rizikom, že stretnutia, konferencie a informácie v najširšom zmysle a následne ich použitie sa sústredia na zopár najdôležitejších miest a ostatné zostanú mimo týchto procesov. Tieto mestá môžu zvážiť svoje pozície už teraz, kým je ešte čas, a zúčastniť sa na prijímaní rozhodnutí, ktoré ich ovplyvnia. Aj menšie mestá a obce budú môcť predložiť svoje opatrenia na zmenu, navrhnúť podmienky a zdroje a prispieť k dosiahnutiu cieľov.

Vysoký profil stratégie umožní širokospektrálny, intenzívny a súbežný rozvoj viacerých odvetví, čo je zároveň podmienkou rýchleho rastu vysokej kvality. Keďže najchudobnejšie oblasti Európskej únie sa nachádzajú aj na dolnom toku Dunaja, toto musí byť najvyšší cieľ stratégie pre podunajskú oblasť. Počas Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu musíme deklarovať, že boj proti chudobe a nerovnosti v podunajskej oblasti je úloha, ktorej sa táto stratégia musí venovať. Situácia v chudobnejších regiónoch, kde sú rozdiely v oblasti príležitostí a prostriedkov, vyvoláva aj mimoriadne dôležitú otázku investícií. Malo by sa uvažovať o zriadení špeciálnej európskej dunajskej banky s účasťou zainteresovaných krajín.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, podobne ako pán Theurer, ktorý mal prejav predo mnou, aj ja pochádzam z oblasti európskeho rozvodia. Sme totiž Porýnčania, no napriek tomu nás veľmi zaujíma Dunaj, hoci vlastne tečie smerom, s ktorým majú naše životné cesty pomerne málo spoločného.

V tomto zmysle by som vás chcel požiadať, aby ste stratégiu pre podunajskú oblasť neposudzovali len z hľadísk, ktoré načrtli mnohí z predchádzajúcich rečníkov, ale aj ako príležitosť na kultúrnu integráciu. Vďaka príkladu Dunaja môžu predovšetkým mladí ľudia pochopiť, ako sa dá prekonať pomýlený nacionalizmus a ako sa dá porozumieť tomuto úžasnému kultúrnemu bohatstvu – či už ide o nositeľov Nobelovej ceny za literatúru, alebo o slávne avantgardné hudobné podujatia festivalu Donaueschingen priamo až po deltu. Moja požiadavka je – v tomto ranom štádiu je ešte možné želať si niečo viac – aby ste do stratégie ako celku začlenili aj kultúrnu identitu a súdržnosť, najmä čo sa týka mladých ľudí.

  Evgeni Kirilov (S&D). – Vážená pani predsedajúca, dôrazne podporujem vypracovanie stratégie EÚ pre podunajskú oblasť. Rieka Dunaj historicky spájala západnú Európu s východnou a vďaka príslušnosti k podunajskej oblasti sa medzi ľuďmi vyvinula spolupatričnosť. Dá sa povedať, že toto umožňovalo kultúrnu a hospodársku spoluprácu dávno predtým, než sa zrodila myšlienka európskej integrácie.

Táto stratégia je príležitosť uplatniť cenné zásady solidarity a spolupráce. Dokument by mal byť založený na prístupe zdola nahor, ako už zdôraznili niektorí kolegovia poslanci vrátane pani Hyusmenovovej. Jeho priority by mali pochádzať z podunajských obcí, okresov a miest a je veľmi dôležité, aby regionálne orgány a občianska spoločnosť uznali stratégiu za svoj nástroj lepšej spolupráce a koordinácie. Je teda potrebné byť skutočným vlastníkom procesu.

Podunajské krajiny čelia podobným problémom v oblasti životného prostredia a infraštruktúry. Usilujú sa o silný socioekonomický rozvoj a zvýšenie životnej úrovne svojich obyvateľov. Som presvedčený, že stratégia pre podunajskú oblasť prispeje k dosiahnutiu týchto cieľov a vyrieši spoločné problémy prostredníctvom účinnejšieho a efektívnejšieho využitia dostupných finančných prostriedkov, že uľahčí uskutočnenie spoločných projektov a že občania Európy budú mať potom úžitok z jej výsledkov.

Súhlasím aj s tým, že je potrebný spoločný prístup bez prílišného počtu priorít. Stratégia pre podunajskú oblasť bude vynikajúcim nástrojom na výrazné posilnenie cezhraničnej spolupráce v tejto oblasti a ja pevne verím a dúfam, že Komisia urobí všetko, čo bude v jej silách, aby plne podporila jej uskutočnenie, a to aj vyčlenením dodatočných finančných prostriedkov.

  János Áder (PPE). – (HU) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, politici často citujú príslovie „Zem nededíme po svojich predkoch, požičiavame si ju od svojich detí“. Je našou zodpovednosťou zabezpečiť, aby naše deti, vnuci a pravnuci mohli dýchať čistý vzduch a piť čistú vodu. Pod korytom Dunaja sa nachádza neuveriteľný zdroj sladkej vody. Mojou prioritou a prioritou Maďarska je ochrana tejto sladkej vody pred akýmkoľvek znečistením. Existujú dôležité otázky ako doprava, cestovný ruch, kultúra, zachovanie dedičstva, no ani jedna z nich nie je dôležitejšia než ochrana vodných zdrojov. Neviem, či naša iniciatíva spojená s podunajskou oblasťou, ktorá je momentálne predmetom rokovaní, bude úspešná alebo nie. Už teraz sa však zhodneme na zásadách a veciach, ktoré sú samozrejmé. Ako však všetci vieme, problémy často spočívajú v detailoch. Preto by som chcel veľmi jasne vyjadriť, že ak presiahneme zásady a začneme diskutovať o detailoch, jednej zásady sa nikdy nevzdám. Keď hovoríme o Dunaji, považujem za prijateľné jedine také formy zásahu, investovania a rozvoja, ktoré neohrozia naše zásoby pitnej vody. Rád by som sa pozrel svojim deťom a vnukom do očí bez hanby a povedal im, že sme dokázali zachovať Dunaj taký, aký sme ho zdedili, a že to isté platí pre ďalšie európske rieky, napríklad Tisu. Nezničili sme ho a oni ho tiež môžu bez problémov využívať.

  Nadezhda Neynsky (PPE). – (BG) Vážená pani predsedajúca, svoj prejav by som chcela začať vyhlásením pána Erharda Buseka, osobitného koordinátora Paktu stability, ktorý raz povedal – a budem ho citovať z hlavy: „Nemôžeme dopustiť, aby sa v ktoromkoľvek obyvateľovi brehov rieky Dunaj rozvinul zmysel pre provincionalizmus.“ Pravda je taká, že odvtedy už prešlo dosť veľa času, práca na vytváraní európskej stratégie pre podunajskú oblasť stále pokračuje a zatiaľ o jej momentálnom stave vieme veľmi málo.

Skutočnosť je taká, že cieľom stratégie pre podunajskú oblasť je spoločný rozvoj obcí, regiónov a krajín ležiacich na Dunaji. Táto iniciatíva zahŕňa 14 krajín s viac ako 200 miliónmi obyvateľov. Tieto krajiny sa však líšia z hľadiska hospodárskeho rozvoja. Krajiny na dolnom toku Dunaja majú najnižšie hospodárske postavenie. Dovoľte mi upozorniť na tri problémy, ktoré sú dôležité pre našu krajinu, Bulharsko, a ktoré je podľa nás potrebné vyriešiť spolu s potrebou obnoviť... mostné mýto a rozšírením ciest medzi oblasťami Bjala a Ruse, ako aj Ruse a Šumen v Bulharsku.

Bulharský úsek rieky, ak neberieme do úvahy mestá v oblasti Ruse, v ktorej sa nachádza jediný most spájajúci brehy Dunaja, Vidin a Silistru, je pravdepodobne oblasťou, v ktorej je hospodárstvo obcí na najnižšej úrovni. Tieto obce, ktorých je spolu 39, sa nachádzajú na periférii a rieka Dunaj pre ne stále predstavuje neprekonateľnú prekážku a nie príležitosť. Pre porovnanie môžem uviesť, že len v samotnej Budapešti sa nachádza deväť mostov spájajúcich brehy Dunaja, zatiaľ čo v celom Bulharsku iba jeden. Táto analýza je základom návrhu predloženého starostami bulharských obcí ležiacich na brehoch Dunaja, ktorého cieľom je uskutočnenie projektu zameraného na vybudovanie panoramatickej cesty spájajúcej mestá a obce pozdĺž rieky Dunaj. S týmto projektom už boli oboznámení ministri regionálneho rozvoja. Druhá otázka sa týka riešenia geologicko-ekologických problémov pozdĺž Dunaja a čistoty vody. Ďakujem.

  Olga Sehnalová (S&D). – (CS) Európska stratégia pre podunajskú oblasť je dôležitá pre rozvoj celej oblasti povodia Dunaja. Je veľa spoločných tém. Ja by som tu chcela spomenúť len niektoré témy, ktoré majú význam aj pre krajiny patriace do širšej koncepcie podunajskej oblasti, napríklad pre Českú republiku. Jednou z nich je oblasť vodného hospodárstva spolu s riadením záplav. Keďže v tejto oblasti opakovane dochádza k ničivým záplavám, je v tomto smere nevyhnutný koordinovaný prístup.

Ďalšou témou je širokospektrálna investičná činnosť zameraná na zabezpečenie lepších dopravných spojení v regióne a prepojenia so susednými regiónmi. Bolo by vhodné zobrať toto makroregionálne hľadisko do úvahy aj pri plánovanej revízii siete TEN-T. Jednotlivé projekty by si navzájom nemali konkurovať. Je mimoriadne dôležité stanoviť jasne definované priority, pričom projekty by mali mať trvalo udržateľnú povahu, mali by byť ekologické a mať jednoznačnú podporu regionálnych samosprávnych orgánov a verejnosti. Trvalo udržateľný rozvoj podunajskej oblasti v budúcnosti nezabezpečia izolované projekty, ale spolupráca v oblasti s nadregionálnou perspektívou. Európska stratégia pre podunajskú oblasť sa zároveň môže ukázať ako komplexný a stabilizujúci rozvojový rámec pre členské štáty, ako aj pre krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie, ale usilujú sa o spoluprácu, či už ako kandidátske krajiny, alebo na základe susedskej politiky.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, stratégia pre podunajskú oblasť je jedným z najvýznamnejších aktuálnych projektov európskej regionálnej politiky. Dunaj bol totiž odjakživa živou tepnou medzi jednotlivými krajinami strednej a východnej Európy, ktorá historicky predstavovala základ hospodárskej spolupráce, ale aj kultúrnych výmen. Mám na mysli aj pozitívne výsledky bývalej rakúsko-uhorskej monarchie.

Čo očakávame? Od tohto projektu očakávame veľa vrátane rozvoja ekologicky primeranej mobility nie po cestách, ale na lodiach, presunu nákladnej dopravy na železnice, modernizácie a zoskupovania priemyselných štruktúr na vhodných miestach, spolupráce v otázkach životného prostredia a cestovného ruchu – žiaduci je predovšetkým ekologický cestovný ruch – a, samozrejme, uprednostňovania výskumu a vývoja a mnohých ďalších záležitostí. Očakávam však aj účinné využívanie finančných i ľudských zdrojov. Je potrebné zhromaždiť a spojiť bohatstvo skúseností a poznatkov, ktoré vlastnia obyvatelia tejto oblasti. Očakávam zvýšenie kvality života a množstvo dobrých a inšpiratívnych nápadov.

  Eduard Kukan (PPE). – (SK) Ako slovenský poslanec tohto Parlamentu chcem privítať iniciatívu na vypracovanie prijatia a realizáciu Európskej stratégie pre Dunajskú oblasť. Verím, že tento projekt prispeje k jej aktívnejšiemu rozvoju. Som tiež rád, že táto stratégia bola zaradená do osemnásťmesačného programu budúcich predsedníctiev Európskej únie. Dúfam, že sa aj stane jednou zo skutočných priorít pre nasledujúce obdobie.

Rovnako som presvedčený o tom, že tento projekt bude prínosom pre rozvoj dopravy, že prispeje k ochrane životného prostredia, že sa stane vhodnou platformou pre užšiu spoluprácu zainteresovaných regiónov v mnohých oblastiach. Zároveň by som však chcel upozorniť na to, aby sa pri vypracovaní tejto stratégie kládol zvýšený dôraz na ochranu životného prostredia, a predovšetkým na ochranu pitnej vody. Zrejme už v blízkej budúcnosti budú mať práve zásoby pitnej vody obrovský strategický význam, a to nielen z miestneho, ale aj z celoeurópskeho hľadiska.

V tomto kontexte by mala budúca stratégia venovať pozornosť skvalitneniu zásob podzemnej pitnej vody a odstraňovaniu znečistenia Dunaja. Taktiež by som chcel vyjadriť svoju podporu zahrnutiu do tohto projektu niektorých nečlenských krajín Európskej únie, predovšetkým Chorvátska, Srbska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory a ďalších dvoch. Dúfam, že tento projekt prispeje k zlepšeniu spolupráce medzi Úniou a týmito krajinami regiónu.

Na záver by som chcel apelovať na to, aby Komisia k vypracovaniu tejto stratégie pristupovala maximálne zodpovedne a postavila ju na realistických cieľoch a prostriedkoch, tým skôr, že v súčasnosti majú voči nej niektoré štáty až príliš zveličené očakávania.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – Vážená pani predsedajúca, skutočne vítam úsilie kolegov poslancov, ktorí nástoja na stratégii pre podunajskú oblasť.

Keďže pochádzam z Litvy, som si veľmi dobre vedomý toho, že členské štáty samy nie sú schopné dosiahnuť výrazný pokrok z hľadiska hospodárskeho rozvoja, ochrany životného prostredia, trvalo udržateľnej dopravy a cestovného ruchu, energetiky a v mnohých ďalších oblastiach. Súhlasím s tým, že regionálne stratégie môžu byť účinnejšie a je potrebné ich podporovať, pretože členské štáty potom konajú v záujme všetkých.

Prajem kolegom poslancom odhodlanie dosiahnuť ciele a verím, že nová Komisia vypočuje ich hlas najmä z toho dôvodu, že trvalo udržateľný regionálny rozvoj patrí medzi hlavné priority programu Komisie.

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Podunajsko je už tradične makroregiónom s veľkým ekonomickým, sociálnym a kultúrnym potenciálom, ktorého integráciu a trvalo udržateľný hospodársky rozvoj treba systematicky a efektívne prehlbovať. Z tohto dôvodu vítam a podporujem kroky, ktoré vedú k vypracovaniu koherentnej a komplexnej stratégie pre podunajský priestor na európskej úrovni.

Verím, že obsah stratégie pre podunajskú oblasť bude skutočným výsledkom odborných diskusií založených na korektnom prístupe ku všetkým partnerom tak, aby žiaden členský štát alebo zoskupenie len niektorých nezískalo nadštandardné výhody a zaobchádzanie.

Za ústredné oblasti považujem dopravnú infraštruktúru, trvalo udržateľné hospodárstvo a ochranu životného prostredia. Dunajská vodná cesta by mala ako celoeurópska dopravná tepna vytvoriť základ siete dopravných koridorov všetkých druhov dopravy. Tým by sa nielen odľahčila, ale prispela k trendu nahrádzania cestnej ekologicky i ekonomicky menej náročnou lodnou dopravou.

Aby sa Dunaj stal hnacou silou hospodárskeho rozvoja, bude treba splavniť jeho niektoré prítoky a dobudovať napojenie a ostatné nosné dopravné koridory. Rozvoj infraštruktúry by mal viesť k prekonaniu izolácie hraničných regiónov, podporiť malé a stredné podniky a prispieť aj k rozvoju sociálnej oblasti.

Pri formulovaní stratégie však nesmieme zabúdať ani na otázku bezpečnosti dopravy, environmentálnej bezpečnosti na ochranu pred povodňami a na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti. Zvýšená prepojenosť s krajinami, ktoré nepatria do priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, nesmie uľahčovať príliv medzinárodného zločinu, ani uľahčiť pašovanie a obchod s ľuďmi a tak ďalej. Rád by som tiež zdôraznil, že implementácia stratégie musí rešpektovať právomoci členských štátov a aj regionálnych a miestnych samospráv, ktoré sú blízke občanom, poznajú ich potreby.

  Evelyn Regner (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, stratégia pre podunajskú oblasť by mohla byť nádherným príkladom regionálnej stratégie, ktorá využíva dostupné zdroje koordinovaným spôsobom v zemepisne a kultúrne zjednotenej oblasti, rieši problémy a predovšetkým rúca múry v ľudských mysliach.

V tomto smere ma zvlášť znepokojujú dve oblasti. Prvá sa týka zabezpečenia toho, aby bol trh práce nielen otvorený, ale aj náležitým spôsobom regulovaný na základe spolupráce. Únik mozgov a dochádzanie do práce sú v podunajskej oblasti každodennou realitou, trh práce je pod tlakom a od roku 2011 bude oblasť predstavovať viac či menej integrovaný pracovný trh. Sú tu potrebné koordinované kompenzačné mechanizmy. Druhá mimoriadne dôležitá obava v tejto súvislosti sa týka toho, že ide o príležitosť na inovácie a spoločný výskum. Mám na mysli predovšetkým vnútrozemskú lodnú dopravu, ktorá by sa naozaj mohla posunúť smerom k ekologickým technológiám.

  Ádám Kósa (PPE). – (HU) Chcel by som privítať stratégiu pre podunajskú oblasť. Zohľadňuje sa pri vypracúvaní viacerých politík Európskej únie. Týka sa cestovného ruchu, ktorý je veľmi dôležitý, a v návrhu uznesenia by sa malo spomínať aj to, že mimovládne organizácie, inými slovami občianska spoločnosť, by sa na tejto stratégii mali tiež podieľať. Keď hovoríme o rozvoji podunajskej oblasti, mali by sme sa pozrieť aj na vzdelávanie, sociálne začleňovanie a prijatie. V stratégii sa uvádza, že je potrebné podporovať siete TEN-T. Ak môžem, rád by som zdôraznil aj význam ekologického cestovného ruchu, pretože práve takéto aktivity môžu podporiť budúcnosť Dunaja.

Dunaj je podľa môjho názoru spojením medzi rozličnými kultúrami a je to aj spôsob prepojenia väčšinových kultúr, čo predstavuje jednu zo základných zásad Európskej únie. Dôležité je aj zdôrazniť, že musíme byť realisti. Nemali by sme vytvárať zbožné priania a sny, mali by sme do stratégie začleniť len splniteľné ciele. Napokon už od roku 1830 vieme, že je potrebná nadnárodná politika. A naozaj sa to stalo, pretože gróf Széchenyi, jeden z najväčších Maďarov, urobil strašne veľa pre to, aby z tejto oblasti urobil oblasť nadnárodnej politiky. Stratégia pre podunajskú oblasť je dôkazom toho, že Dunaj je skutočne nadnárodnou riekou.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, všeobecným cieľom politiky je podľa mňa vytvorenie rámcových podmienok na dosiahnutie najvyššej možnej kvality života. Na základe tejto premisy by som sa chcela pozrieť aj na európsku stratégiu pre podunajskú oblasť. Ako sme dnes počuli, Dunaj je živou tepnou a podunajská oblasť je životným priestorom. Dunaj by mal byť a musí byť dopravnou trasou. Je to zdroj energie – je na ňom veľký počet elektrární. Dunaj je prírodnou rezerváciou a je potrebné ochraňovať ho, aby sa zachovala jeho biodiverzita, no je to aj chránená oblasť na voľný čas a cestovný ruch. Dunaj je zdrojom života pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, ale – ako tiež spomenula pani Regnerová – aj pre budúce pracovné miesta. Dunaj je však aj zdrojom nebezpečenstva – len si spomeňte na minuloročné povodne.

Ak chceme naďalej rozvíjať spomenutú kvalitu života všetkých obyvateľov podunajskej oblasti, je potrebný spoločný, trvalo udržateľný a predovšetkým ekologický rozvoj celej podunajskej oblasti, z ktorej sa tak bude môcť stať kľúčový región Európy 21. storočia. Cieľom musí byť zefektívnenie dostupných zdrojov z hľadiska územnej spolupráce a ich účinnejšie využívanie.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Verím, že vypracovaním dobre premyslenej stratégie a poskytnutím potrebných finančných prostriedkov by sa mohla výrazne zlepšiť kvalita života obyvateľov povodia Dunaja. V súčasnosti máme k dispozícii finančné nástroje na projekty infraštruktúry a hospodárskeho rozvoja a na ochranu životného prostredia, môžu ich však využívať len členské štáty a ich susedné krajiny.

Tomuto hľadisku je potrebné venovať osobitnú pozornosť a v budúcnosti nesmieme vylúčiť možnosť získania ďalších zdrojov financovania mimo fondov EÚ. Je dobre známe, že ďalšie štáty nemajú potrebné finančné prostriedky, čo z infraštrukturálneho a hospodárskeho hľadiska znemožňuje súdržný rozvoj v povodí rieky Dunaj. Regionálne orgány z tohto dôvodu reagujú rozličným spôsobom na problémy, ktorým čelia.

Komisia podľa našich informácií uvažuje o konzultáciách s miestnymi partnermi zameraných na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja. Otázka znie, či Komisia zvažuje aj spoluprácu so skupinami odborníkov na regionálnej úrovni s cieľom vypracovať stratégiu. Otázne je aj to, či by ciele tejto stratégie mali byť súčasťou vykonávania politiky súdržnosti s využitím hospodárskeho a dopravného potenciálu Dunaja a ochrany rieky, jej ekosystému a kvality vody.

Chcel by som tiež spomenúť, že Dunaj je prioritným projektom č. 18 v rámci programu TEN-T (transeurópskej dopravnej siete) a že Komisia práve teraz iniciovala rozsiahly proces revízie politiky transeurópskej dopravnej siete, pričom oznámenie na túto tému by malo byť podľa harmonogramu pripravené v máji 2010.

Vyvoláva to otázku, aký by podľa nás mal byť vzťah medzi aspektmi súvisiacimi s dopravnou politikou platnou v členských štátoch Európskej únie a touto stratégiou, ktorá, samozrejme, zohľadňuje aj štáty v podunajskej oblasti, ktoré nie sú členmi EÚ.

  Monika Smolková (S&D). – (SK) Slovensko víta túto iniciatívu. Význam, ktorý pripisuje Dunajskej stratégii, podčiarkuje aj skutočnosť, že národným koordinátorom je podpredseda vlády Slovenskej republiky. V Rade vlády bol prerokovaný prvotný návrh národnej pozície pre Dunajskú stratégiu. Ďalej na nej pracujú jednotlivé ministerstvá, samosprávne kraje, obce a podnikateľské subjekty.

Tri piliere, ktoré navrhla Komisia, konektivita, environmentálny a sociálno-ekonomický pilier, majú tvoriť základ celej stratégie. Podľa môjho názoru je okrem týchto pilierov potrebné zdôrazňovať vzájomnú spoluprácu členských, ale aj nečlenských štátov Európskej únie v povodí Dunaja. Komplexné riešenie rozvoja podunajského územia predpokladá, že priority krajín musia byť riešené rovnocenne a vo vzájomnej súvislosti.

Preto sa chcem spýtať, akú spoluprácu deklarujú nečlenské štáty, konkrétne ma zaujíma Moldavsko a Ukrajina.

  Iosif Matula (PPE). – (RO) Som presvedčený, že musíme európskej stratégii pre podunajskú oblasť vyjadriť podporu o to viac, že vstup Rumunska a Bulharska do EÚ priniesol úžitok z toho hľadiska, že v súčasnosti územím EÚ preteká veľká časť rieky, ktorá presahuje 2 800 km.

Stratégia pre oblasť Baltského mora prispela k otvoreniu perspektívy makroregiónov. Stratégia pre podunajskú oblasť predstavuje nový krok týmto smerom. Jedna z priorít stratégie pre podunajskú oblasť by sa mala zamerať na oblasť hospodárstva, konkrétne na rozvoj energetickej kapacity, ktorú prináša Dunaj spolu so susednými oblasťami. V dôsledku plynovej krízy z januára 2009 už Rumunsko vyvíja na európskej úrovni úsilie o prepojenie svojich plynovodných sietí so sieťami susedných štátov prostredníctvom projektov Arad – Szeged, Giurgiu – Ruse, Isaccea a Negru Vodă. Je však potrebné zvýšiť i úsilie o získanie obnoviteľných alternatívnych zdrojov.

Vítam skutočnosť, že európska stratégia pre podunajskú oblasť musí zohľadniť analýzu a vhodnosť cieľov, napríklad rozvoja energetických infraštruktúr, konkrétne nových dopravných sietí a nových kapacít na výrobu elektrickej energie, podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov, nových vodných elektrární, veterných elektrární, biopalív a pokračovania programov na rozvoj jadrových elektrární, napríklad elektrárne v meste Cernavodă.

Prioritou číslo jeden musí byť ochrana životného prostredia v povodí rieky Dunaj. So zreteľom na toto všetko sa musí Európska únia spolu s krajinami, ktorými Dunaj preteká, podieľať na zachovaní ekosystému delty Dunaja, čo znamená aj úplné zastavenie projektu kanála Bâstroe. Nesmieme pripustiť, aby pomýlené hospodárske záujmy susedného štátu EÚ spôsobili ekologickú katastrofu v delte Dunaja.

  Danuta Maria Hübner (PPE). – Vážená pani predsedajúca, mnohé z problémov, ktorým dnes čelíme, nerešpektujú politické ani administratívne hranice. Počet spoločných problémov a úloh sa v Európe zvýšil, rovnako ako potreba riešiť ich spoločným úsilím.

Z tohto dôvodu vypracovala Európska komisia inšpirovaná Európskym parlamentom v reakcii na rozhodnutie Rady stratégiu pre oblasť Baltského mora a teraz sa pustila do procesu prípravy stratégie pre podunajskú oblasť. Tieto stratégie umožňujú zainteresovaným regiónom a krajinám spoločne reagovať na existujúce problémy a spoločne využívať existujúce príležitosti. Vďaka týmto stratégiám existuje šanca na rozšírenie a prehĺbenie spolupráce a súdržnosti v Únii, čím sa môže zvýšiť rast a počet pracovných miest, zlepšiť konkurencieschopnosť a kvalita života našich občanov.

Vo Výbore pre regionálny rozvoj Európskeho parlamentu očakávame, že stratégia pre podunajskú oblasť bude zameraná na opatrenia a založená na zlepšení koordinácie medzi zúčastnenými stranami, ako aj na lepšom využití synergií medzi jednotlivými politikami a finančnými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii priamo v oblasti. Ako predsedníčka Výboru pre regionálny rozvoj, ktorý je hlavným výborom EP pre túto stratégiu, vás môžem ubezpečiť, pán komisár, o našej podpore a otvorenom postoji k dosiahnutiu dobrej spolupráce s Komisiou vo všetkých fázach existencie stratégie pre podunajskú oblasť.

  Jan Olbrycht (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vypočul som si túto rozpravu a mám dojem, že väčšina z nás diskutuje o cieľoch, smerovaní a prioritách, hoci zásadné otázky sa vynorili v súvislosti so spôsobom realizácie. Pôjde o horizontálnu politiku, ktorá bude využívať nástroje jednotlivých politík, pričom jedna z nich bude hlavná, alebo pôjde o systém partnerstva a spolupráce bez vlastných osobitných nástrojov a bez vlastného inštitucionálneho systému? Sú to veľmi dôležité otázky, pretože sa nechceme sklamať v očakávaniach, ktoré v súvislosti so stratégiou máme. Musíme presne vedieť, či máme do činenia s novou makroregionálnou metódou alebo so systémom rozšírenej územnej spolupráce. Na tieto otázky musíme nájsť odpoveď čo najrýchlejšie.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Vážená pani predsedajúca, sladká voda a potraviny budú o desať alebo dvadsať rokov také strategické komodity ako dnes ropa alebo zemný plyn. Hospodárenie s vodou a jej ochrana sú preto mimoriadne dôležité pre celú Európsku úniu a predovšetkým pre podunajskú oblasť. V súčasnosti bojujeme proti záplavám a nadmernému množstvu vody a táto voda zároveň len tak preteká naším územím. V Maďarsku v oblasti medzi riekami Dunaj a Tisa, ktorá je piesočnatou rovinou, momentálne vzniká púšť.

Z tohto dôvodu je tak naliehavo potrebná táto stratégia pre podunajskú oblasť, ktorá bude prioritou maďarského predsedníctva v roku 2011. Vítam preto dnešnú rozpravu, lebo máme komplexný prístup, ktorý nám umožní súbežne posilňovať oblasť regionálnej politiky, ochrany životného prostredia, plavby, hospodárskeho rozvoja, vytvárania pracovných miest a cestovného ruchu. A dnešná rozprava ukázala, že Dunaj môže priniesť mier medzi štátmi, medzi ktorými panujú nezhody a napätie, ako raz povedal náš veľký básnik Attila József.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Už od chvíle, keď som začala kandidovať na poslankyňu Európskeho parlamentu, cítim, že Dunaj predstavuje pre EÚ veľký potenciál, ktorý sa doposiaľ nevyužíval v maximálnej možnej miere. Dopravná vodná cesta Rýn – Mohan – Dunaj, ktorá spája prostredníctvom prístavov v mestách Rotterdam a Konstanca Severné more s Čiernym morom, sa môže stať dôležitou osou Európy.

Zdá sa, že nová stratégia pre podunajskú oblasť bude schválená – s najväčšou pravdepodobnosťou počas maďarského predsedníctva. Zameria sa na oblasti ako doprava, hospodársky rozvoj a ochrana životného prostredia. Jednou z hlavných prekážok rozvoja dopravy na vodnej ceste Rýn – Mohan – Dunaj sú rozdielne súbory noriem, ktoré sa musia pri plavbe dodržiavať. Žiaľ, zdá sa, že politická vôľa potrebná na harmonizáciu týchto predpisov doteraz chýbala.

Konferencia v Ulme, na ktorej sa 1. – 2. februára zúčastním, predstavuje prvý krok v procese konzultácií. Rumunsko sa ponúklo, že zorganizuje sériu konferencií o tejto téme vrátane ministerskej konferencie v júni 2010.

  Ivaylo Kalfin (S&D). – (BG) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, v priebehu rokov sa objavili mnohé iniciatívy zamerané na rozvoj spolupráce pozdĺž najdlhšej európskej rieky v oblasti dopravy, ekológie, kultúry, vzdelávania a obchodu, ak mám spomenúť len zopár z nich. Všetky tieto početné projekty však v súčasnosti spôsobujú problém. Neponúkajú totiž žiadne riešenie. Výsledok je presný opak očakávaného. Chýba primeraná účinná spolupráca, koordinácia, spoločné ciele a synergické úsilie. Chceme, aby sa vďaka synergii, ktorú poskytne Európska komisia, stratégia nestala jedným z mnohých nástrojov spolupráce v povodí Dunaja, ale aby bola skutočne nástrojom, ktorý vytvára spoločnú synergiu, uľahčuje koordináciu a kombinuje príležitosti z jednotlivých iniciatív, ktoré v oblasti existujú. V kombinácii s účasťou najširšej skupiny zainteresovaných strán vrátane Európskeho parlamentu a občanov je to jediný spôsob vytvorenia synergie, ktorá bude prospešná pre všetkých občanov 14 krajín, ktorými Dunaj preteká. Je to aj odkaz veľkej konferencie študentov z univerzity v Ruse spred niekoľkých týždňov, ktorý by som vám chcel odovzdať. Ďakujem.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, silou Európskej únie je spolupráca medzi štátmi a regiónmi pri riešení spoločných problémov a tiež uskutočňovanie rozvojových programov. Máme niekoľko pozitívnych príkladov takýchto opatrení. Patria medzi ne napríklad stredomorské partnerstvo, stratégia pre oblasť Baltského mora a program, o ktorom dnes diskutujeme – stratégia pre podunajskú oblasť. Táto myšlienka je veľmi dobrým príkladom politiky územnej súdržnosti založenej na udržateľnosti prírodného prostredia, hospodárstva a spoločnosti. Táto iniciatíva určite prispeje k ďalšej spolupráci medzi starými a novými, ako aj možnými budúcimi členskými štátmi. Existuje veľa iniciatív a rôznych foriem spolupráce tohto druhu. Mali by sme sa preto usilovať o harmonizáciu politiky Únie a sústrediť sa na posilnenie povahy stratégie ako spoločnej iniciatívy. Akým spôsobom chce Únia posilniť a integrovať existujúce programy spolupráce v oblasti? V akom štádiu je práca na stratégii a jej uskutočňovaní?

  Katarína Neveďalová (S&D). – (SK) Dunaj bol kedysi pre nás, Slovákov, symbolom slobody. Dnes je pre nás symbolom spolupráce. Spája členské aj nečlenské krajiny Európskej únie a podunajská regionálna spolupráca je veľmi dobrým podkladom a predpokladom spolupráce pre začlenenie aj týchto nečlenských krajín do Spoločenstva.

Stratégia pre tento región je veľmi dôležitá. Nielen z dôvodu potrebnosti vytvorenia dopravného koridoru a prepojenia Severného a Čierneho mora, ale aj preto, že tento región je najväčším rezervoárom sladkej pitnej vody v Európe. A tento aspekt bude aj vzhľadom na globálne otepľovanie a klimatické zmeny čoraz dôležitejší.

Je potrebné región Dunaja chrániť proti povodniam a zabezpečiť jeho udržateľný rozvoj pre ďalšie generácie. Dunaj musí zostať symbolom aj pre ďalšie generácie. Spája niekoľko hlavných miest, aj dve najbližšie hlavné mestá na svete, Bratislavu a Viedeň, ale takisto Bratislavu a Budapešť, a toto je pre nás, ľudí v strednej Európe, naozaj dôležitým a symbolickým faktom. Chcem sa poďakovať Adriane Ţicăovej, že vďaka jej entuziazmu sa táto diskusia v Európskom parlamente uskutočnila.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Dunaj formuje život a dejiny strednej a juhovýchodnej Európy. V roku 1823 získali Andrews a Prichard výhradné práva na diaľkovú plavbu na rakúskych územiach. Založili verejnú spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom vo Viedni. V dôsledku Parížskej zmluvy z roku 1856 bol splavnený dolný tok Dunaja, čo prispelo k hospodárskemu rozvoju regiónu. Dnes sú trvalý mier a blahobyt vytvorený Európskou úniou zárukou riešenia potenciálnych problémov. Vzhľadom na historické pozadie by sme sa mohli spýtať, prečo prvý krok meškal. Mám na mysli medziskupinu. Dôvodom bolo možno to, že maďarské, rumunské, nemecké a rakúske záujmy nie je možné zosúladiť. Mali by sme pamätať na svoje dejiny. Regiónu sa dobre darilo, keď sme boli schopní zosúladiť často protichodné záujmy bez ohrozenia hodnôt.

  Kinga Göncz (S&D). – (HU) Aj ja by som rada privítala záväzok, ktorý tu prijímame. Mohol by byť prvým krokom k uskutočneniu záležitostí, o ktorých tu dnes diskutujeme. Čo sa týka Maďarska, Dunaj má mimoriadny význam. Odráža sa to aj v prioritách nášho predsedníctva v roku 2011. Maďarsko je jedinou krajinou, ktorá leží celá v povodí rieky Dunaj, čo prináša príslušné riziká i výhody. Niektoré aspekty už boli spomenuté. Rada by som predostrela trochu odlišný bod, o ktorom sa v rámci dnešnej rozpravy príležitostne hovorilo. Ak bude táto stratégia úspešná, môže byť skutočne prospešná z hľadiska rozvoja podunajskej identity, prekonania historických konfliktov a tráum, podpory spolužitia medzi jednotlivými národmi žijúcimi na brehoch Dunaja a značného zintenzívnenia občianskej spolupráce v porovnaní so súčasnosťou. Úprimne dúfame, že sa budeme poberať týmto smerom.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa v túto pomerne neskorú hodinu zúčastnili na rozprave.

Chcem vám zablahoželať k tomu, do akej miery máte o túto tému záujem a ako sa pre ňu oduševňujete. Musím tiež povedať, že na mňa urobila dojem hĺbka vedomostí a skúseností v súvislosti s podunajskou oblasťou, ktorá sa v tejto rozprave ukázala. Som presvedčený, že toto je pri príprave stratégie pre podunajskú oblasť pre Úniu veľmi cenná hodnota. Som si istý, že Komisia a Parlament budú počas tejto prípravnej fázy úzko spolupracovať. Toto je odpoveď určená pre priateľku a bývalú kolegyňu Danutu Hübnerovú a mnohých ďalších z vás, ktorí sa zmienili o obavách v súvislosti so spoluprácou medzi Komisiou a Parlamentom.

Zlepšenie ekologicky udržateľných komunikačných systémov, ciest a mostov, ochrana životného prostredia a zachovanie zásob vody v podunajskej oblasti je totiž našou spoločnou úlohou. Ide o zachovanie a modernizáciu krásneho modrého Dunaja a jeho širšieho okolia.

Na záver by som vám teda rád poďakoval za podporu stratégie pre podunajskú oblasť. Pracujme spoločne. Komisia je pripravená a ochotná pozorne si vypočuť vaše ďalšie návrhy a spolupracovať v najbližších mesiacoch na rozvoji tejto veľmi dôležitej stratégie.

(potlesk)

  Predsedajúca. V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostala päť návrhov uznesení na ukončenie rozpravy(1). Rozprava sa skončila. Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 21. januára 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Ioan Mircea Paşcu (S&D), písomne. – Oblasť Čierneho mora, pre ktorú EÚ vypracovala len synergiu zdôrazňujúcu jej premosťujúcu geostrategickú polohu, ale aj váhavosť Únie pri riešení miestnych geopolitických zložitostí, je neoddeliteľnou súčasťou rieky Dunaj. Nezabúdajme, že v roku 1856, keď sa na túto oblasť naposledy upriamila pozornosť sveta, bol jedným z výsledkov regulačný štatút rieky Dunaj na európskej úrovni. Práve vtedy bola vytvorená Dunajská komisia – orgán, ktorý existuje dodnes – a vybudované odvetvie námornej dopravy po rieke. Aj dnes, keď sa EÚ fyzicky stala hráčom v oblasti Čierneho mora, sa rieka Dunaj stáva predmetom pozornosti. Na rozdiel od oblasti Čierneho mora je však rieka Dunaj takmer úplne pod kontrolou EÚ. Teraz, keď sa blíži odstránenie hlavnej prekážky na rieke, ktorou je situácia v Srbsku, nepremeškajme túto príležitosť a venujme tejto rieke plnú a vážnu pozornosť. Stane sa tak skutočnou európskou vodnou cestou, z ktorej budeme mať všetci úžitok.

  Richard Seeber (PPE), písomne. – (DE) Dunaj hral v priebehu dejín v Európe ústrednú úlohu. Národné štáty so záujmami v tejto oblasti mali aktívne vzájomné kontakty dávno pred založením Európskej únie. Myslím si preto, že je významným krokom, ak teraz použijeme stratégiu pre podunajskú oblasť na to, aby sa tieto krajiny v rámci regionálnej politiky ešte viac zblížili. V tejto súvislosti existuje množstvo kontaktných bodov. Sú, samozrejme, v oblasti hospodárstva, ale aj v oblasti kultúry, politiky životného prostredia, energetickej bezpečnosti a susedskej politiky. Makroregióny sú ideálnymi nástrojmi na riešenie cezhraničných problémov. Základom pre trvalý úspech podunajského makroregiónu je dôkladné a dlhodobé plánovanie. Európska pridaná hodnota makroregiónu bude zvlášť viditeľná v oblasti zachovania biodiverzity a trvalo udržateľnej výroby energie.

Ak chceme, aby táto spolupráca bola úspešná, stratégia pre oblasť Baltského mora, ktorá sa už dá považovať za úspešný európsky projekt, predstavuje dobrý model na porovnanie. Ako Rakúšan, regionálny politik a spravodajca pre mnohé právne predpisy EÚ súvisiace s vodou, vyjadrujem tejto iniciatíve svoju výslovnú podporu a dúfam, že stratégia pre podunajskú oblasť otvorí nové rozmery územnej súdržnosti krajín, cez ktoré Dunaj preteká.

  Georgios Stavrakakis (S&D) , písomne. – (EL) Prijatie stratégie pre podunajskú oblasť bude klenotom na korune spolupráce, ktorá sa rozvinula medzi členskými štátmi, miestnymi orgánmi, mimovládnymi organizáciami, organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími zainteresovanými stranami v oblasti na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Mimoriadne dôležitou zložkou tejto spolupráce je skutočnosť, že napreduje miernym tempom a prekonáva štátne, regionálne, miestne a dokonca aj administratívne hranice. Ide totiž o reakciu na skutočné potreby v každodennom živote ľudí v tejto oblasti, ktorá nadobudla svoju podobu vďaka iniciatíve a účasti viacerých úrovní správy verejných vecí, a nie o niečo, čo je nanútené. Je to dôkazom skutočnosti, že viacúrovňové riadenie môže priniesť tieto riešenia na miestnej úrovni. Napriek tomu, že podunajská oblasť nezasahuje len do členských štátov EÚ, ale aj do kandidátskych krajín a štátov priamo napojených na európsku susedskú politiku, prax ukazuje, že hoci všetky zainteresované strany nepatria do EÚ, čelia spoločným problémom, ktoré sa nekončia na hraniciach EÚ a ktorých účinné riešenie si vyžaduje spoločné opatrenia. Prijatie stratégie bude dôkazom toho, že EÚ má v úmysle ďalej využívať všetko, čo v tejto oblasti doposiaľ dosiahla prostredníctvom európskych zdrojov.

  Iuliu Winkler (PPE), písomne. – (HU) Dámy a páni, chcel by som privítať navrhovaný viacstranný návrh uznesenia o európskej stratégii pre podunajskú oblasť, pretože sa presne zhoduje s európskymi procesmi spustenými vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. Európsky parlament, ktorého kompetencie boli rozšírené, dokazuje svoju schopnosť prevziať iniciatívu v dôležitých otázkach, akou je napríklad stratégia pre podunajskú oblasť. Podľa môjho názoru by sme však pri diskusii o stratégii nemali brať do úvahy len súčet prvkov v oblasti hospodárstva, životného prostredia, dopravy a cestovného ruchu. Chcel by som preto zdôrazniť politický význam stratégie – skutočnosť, že na procese plánovania a spolupráce sa zúčastňujú všetky krajiny, ktorými Dunaj preteká, vrátane tých, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, napríklad Srbska a Ukrajiny. Pre tieto krajiny je úloha, ktorú v rámci stratégie pre podunajskú oblasť zohrávajú, významným prostriedkom priblíženia sa Európe, a teda aj uľahčenia budúceho vstupu do EÚ. Ako maďarský poslanec EP z Rumunska som presvedčený, že táto iniciatíva a potenciál susedskej politiky zlepšia životné podmienky maďarských komunít žijúcich v Srbsku a na Ukrajine. Chcel by som dodať, že všetkým maďarským poslancom, ktorí pracujú v Európskom parlamente, spoločne záleží na európskej budúcnosti maďarských spoločenstiev žijúcich v Karpatskej kotline za hranicami EÚ. Na brehoch Dunaja sa rozprestiera jeden z najpestrejších mnohokultúrnych regiónov Európy. Zachovanie a rozširovanie historických tradícií a tradícií spoločenstiev, kultúrny dialóg a spoločná ochrana historických budov a pamiatok teda môžu byť zložkami stratégie pre podunajskú oblasť, ktoré región posilnia a urobia ho jedinečným.