Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o:

– otázke na ústne zodpovedanie pre Radu o hlavných cieľoch konferencie strán Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), ktorá sa bude konať v Dauhe 13. až 25. marca 2010, ktorú predložil pán Jo Leinen v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (O-0145/2009 – B7-0003/2010) a

– otázke na ústne zodpovedanie pre Komisiu o hlavných cieľoch konferencie strán Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), ktorá sa bude konať v Dauhe 13. až 25. marca 2010, ktorú predložil pán Jo Leinen v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (O-0146/2009 – B7-0004/2010).

  Jo Leinen, autor. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani úradujúca predsedníčka Rady, pán Samecki, rok 2010 je Medzinárodným rokom biodiverzity a EÚ plánuje ďalej presadzovať novú stratégiu biodiverzity, inými slovami, ochrany rastlín a živočíchov na území Európskej únie. Dôveryhodnosť Európskej únie by výrazne zvýšila aj snaha spolupracovať na medzinárodnej úrovni pri ochrane ohrozených rastlín a živočíchov v celosvetovom meradle a pri podpore tejto ochrany.

Príležitosť budeme mať nasledujúci mesiac na 15. konferencii strán Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), ktorá sa bude konať v Dauhe. EÚ sa musí stať bojovníkom za všetky druhy, ktoré sú v dôsledku rôznych rozličných faktorov, ale najmä v dôsledku nadmerného využívania alebo ničivých a nezákonných postupov, ohrozené alebo ktorým dokonca hrozí vyhynutie. Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podrobne rokoval o uvedenej otázke a návrh odporúčania predloží na zajtrajšom plenárnom zasadnutí. Boli by sme veľmi radi, keby Rada a Komisia mohli uvedené odporúčania podporiť.

Vzhľadom na nedostatok času uvediem iba niekoľko príkladov druhov, ktoré podľa nášho názoru potrebujú vysoký alebo dokonca vyšší stupeň ochrany. Prvým je slon africký. Sme zásadne proti preradeniu tohto druhu z prílohy I do prílohy II. Zákaz medzinárodného obchodu, najmä so slonovinou, musí naďalej zostať v platnosti. Druhým je tiger ázijský. V súčasnosti sa nachádza na pokraji vyhynutia a požadujeme zavedenie prísnejších nariadení na ochranu pre mnohé strany dohovoru, predovšetkým s cieľom predchádzať nezákonnému obchodu s časťami tela a derivátmi z tohto tigra. Vieme, že v Ázii existuje veľký trh pre obchod s kosťami a časťami tela tigra, a tento stav ohrozuje existenciu tohto zvieraťa. Po tretie ide o ochranu ľadového medveďa. V dôsledku zmeny klímy hrozí zničenie biotopov tohto druhu a okrem toho došlo k rozšíreniu obchodu s časťami tela ľadových medveďov. Podporujeme preto preradenie ľadového medveďa z prílohy II do prílohy I. Rád by som tiež spomenul ochranu rôznych druhov žralokov. Dochádza k nadmernému výlovu rôznych druhov žralokov, najmä žraloka sleďového a žraloka ostnatého. Tento rybolov však ohrozuje aj iné druhy žralokov.

Do tohto bodu prevláda medzi nami konsenzus. Teraz pristúpim k spornej otázke. Zdrojom sporu je klasifikácia atlantického tuniaka modroplutvého, ktorý žije v Stredozemnom mori a v Atlantickom oceáne. Dámy a páni, poznáme odporúčania pracovnej skupiny ad hoc Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorá chce ponechať atlantického tuniaka modroplutvého v prílohe II. Poznáme však aj návrh vedeckého výboru dohovoru CITES, ktorý chce preradiť atlantického tuniaka modroplutvého do prílohy I. Dôvodom tohto návrhu sú údaje, ktoré odhaľujú, čo sa s týmto druhom deje. Populácia atlantického tuniaka modroplutvého sa v rokoch 1957 až 2007 znížila o 75 % a iba v posledných desiatich rokoch klesla o 60,9 %. Tento druh ryby je ohrozený čoraz viac a čoraz intenzívnejšie, a preto veľká väčšina z nás vo výbore zastáva názor, že tento druh by mal byť zaradený do prílohy I.

Znamená to, že obmedzenia a zákazy sa budú týkať len medzinárodných rybárskych flotíl a nie miestneho rybolovu. Drobní miestni rybári tak môžu pokračovať v love tejto ryby a jej zachovanie v ekosystéme je v každom prípade dôležitejšie než všeobecná dostupnosť suši a sašimi. Riešime tento rozpor. Musíme prijať dlhodobé hľadisko a atlantickému tuniakovi modroplutvému by sme mali prostredníctvom prílohy I poskytnúť primeranú ochranu.

  Silvia Iranzo Gutiérrez, úradujúca predsedníčka Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, je pre mňa veľkou cťou zúčastniť sa na tejto rozprave v mene úradujúceho predsedníctva Rady. Som veľmi vďačná za váš záujem o stanoviská, ktoré sa majú prijať na nasledujúcej konferencii strán Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), ktorá sa bude konať v Dauhe (Katar) 13. až 25. marca 2010.

Rada považuje Washingtonský dohovor za základný nástroj ochrany druhov živočíchov a rastlín, ktorým hrozí vyhynutie. Musíme preto zohrávať aktívnu úlohu a zabezpečiť ďalšiu existenciu dohovoru CITES ako účinného nástroja na splnenie dvoch cieľov, ochrany a udržateľného riadenia prírodných zdrojov.

V tejto súvislosti by sme mali zdôrazniť, že Európska únia uplatňuje oveľa reštriktívnejšie nariadenia, než je dohovor, a využíva zásadu prevencie s cieľom zachovať alebo v prípade potreby obmedziť ochudobňovanie biodiverzity.

Nasledujúca konferencia strán, ktorá sa má uskutočniť v marci v Dauhe a ktorá je známa pod skratkou „COP XV“, je vynikajúcou príležitosťou na prerokovanie súboru návrhov na zmenu klasifikácie rôznych druhov rastlín a živočíchov v prílohách k dohovoru podľa stupňa ohrozenia a iných návrhov na zlepšenie uplatňovania a dodržiavania dohovoru.

Európska únia bude na konferencii strán zohrávať konštruktívnu úlohu a s mimoriadnym záujmom si vypočujem stanoviská Parlamentu k rôznym predloženým otázkam.

So záujmom sme sledovali rozpravy, ktoré sa uskutočnili v parlamentnom Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín s cieľom vypracovať uznesenie o strategických cieľoch, ktoré by mala Európska únia stanoviť pre konferenciu. Podľa mojich informácií sa o ňom má hlasovať zajtra.

Musím povedať, že Rada stále očakáva návrh Komisie o stanovisku, ktoré by Európska únia mala prijať v súvislosti s dokumentmi a návrhmi predloženými na prerokovanie a v prípade potreby na prijatie na konferencii strán. Teraz je preto zložité poskytnúť podrobné odpovede na tieto otázky.

Hneď ako Rada dostane návrh Komisie, španielske predsedníctvo zabezpečí jeho preskúmanie a možnosť prijatia zodpovedajúceho rozhodnutia pred začiatkom konferencie strán. Španielske predsedníctvo tiež oboznámi Parlament so stanoviskom Rady hneď po jeho schválení.

Tak ako na predchádzajúcich schôdzach konferencie strán dohovoru CITES budú členské štáty spolupracovať pri obhajobe stanoviska dohodnutého v rámci Európskej únie a zabezpečia jeho súlad s politikami Únie.

V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že akýkoľvek pozmeňujúci a doplňujúci návrh k prílohám dohovoru CITES by mal vychádzať z kritérií na zaradenie stanovených v dohovore, ktoré zohľadňujú stav ochrany príslušných druhov.

V uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch by sa tiež mala zohľadňovať dôležitosť kontrol v súvislosti s dohovorom CITES s cieľom zlepšiť stav ochrany, minimalizovať nepotrebné administratívne zaťaženie a zabezpečiť pridelenie zdrojov priamo oblastiam, ktoré sú v súvislosti s ochranou predmetom skutočných obáv.

Na konferencii strán dohovoru CITES sa budú ešte raz musieť prijať zásadnejšie rozhodnutia na ochranu druhov ohrozených nadmerným využívaním, ku ktorému pravdepodobne prispieva medzinárodný obchod.

Európska únia musí zabezpečiť, aby bol dohovor aj naďalej základným nástrojom pre prínos k ochrane a udržateľnému riadeniu vzácnych zdrojov voľne žijúcich rastlín a živočíchov.

Predsedníctvo sa v spolupráci s členskými štátmi a Komisiou zúčastní na konferencii v Dauhe s týmto presvedčením a vyvinie konštruktívne úsilie, aby zabezpečilo jej úspech.

Dámy a páni, rada si vypočujem vaše názory na ciele, ktoré musíme obhajovať na tejto nasledujúcej 15. konferencii strán dohovoru CITES a ktoré odovzdám Rade. Viem, že Parlament podporuje Radu v účasti na tejto konferencii so spoločným cieľom, ktorý sa týka toho, že dohovor CITES by mal naďalej významne prispievať k trvalej udržateľnosti našej planéty v náš prospech a v prospech budúcich generácií.

  Paweł Samecki, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, nadchádzajúca 15. konferencia strán naozaj ponúka jedinečnú a vhodnú príležitosť na zlepšenie ochrany a stavu veľkého množstva druhov, ktoré sú nepriaznivo ovplyvňované obchodom.

Európska únia je jedným z hlavných trhov s prírodnými produktmi. Nesie preto osobitnú zodpovednosť za zabezpečenie udržateľnosti obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami a za to, aby v tejto súvislosti boli prijaté rozsiahle medzinárodné pravidlá v rámci dohovoru CITES.

Pre Komisiu je prvoradé zabezpečiť, aby medzinárodný obchod nemal negatívny vplyv na prežitie ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov. V tejto súvislosti zohráva EÚ vedúcu úlohu v rámci dohovoru CITES a bude v tomto postupe pokračovať na nasledujúcej schôdzi. Komisia prijme v nasledujúcich dňoch návrh stanoviska EÚ v súvislosti s touto schôdzou. Rada následne prijme spoločné stanovisko EÚ.

Komisia sa v diskusiách s členskými štátmi ubezpečí, že konečné spoločné stanovisko bude podporovať cieľavedomé opatrenia založené na vedeckých poznatkoch. Chcel by som tiež poďakovať Parlamentu za jeho stanovisko k najdôležitejším otázkam, o ktorých sa bude rokovať na konferencii strán dohovoru CITES. Toto uznesenie vysiela jasnú správu, ktorú budeme musieť vziať do úvahy.

Keďže podrobné stanovisko Európskej únie ešte nebolo uzavreté, môžem bližšie vysvetliť zásady a priority, ktorými sa budú riadiť naše rozhodnutia o najcitlivejších otázkach, o ktorých sa bude diskutovať v Dauhe.

Európska únia sa v prvom rade domnieva, že dohovor CITES je primeraným nástrojom na reguláciu obchodu so všetkými druhmi, na ktoré má obchod nepriaznivý vplyv. Týka sa to suchozemských, ako aj morských druhov a druhov, ktoré sú alebo nie sú predmetom dôležitých obchodných záujmov.

Európska únia v tejto súvislosti predložila návrhy na reguláciu obchodu s dvoma druhmi žralokov: žralokom sleďovým a žralokom ostnatým. Je nesmierne dôležité, aby bola žralokom konečne poskytnutá ochrana, ktorú si po desaťročiach nadmerného výlovu zaslúžia.

Zaradenie do prílohy II dohovoru CITES by ukončilo neregulovaný medzinárodný obchod s produktmi so žraloka, ktorý je jedným z hlavných dôvodov jeho nadmerného výlovu. Na základe uvedeného zaradenia bude obchod s týmito produktmi zo žraloka pokračovať iba vtedy, ak budú pochádzať z udržateľne riadených zásob.

Európska únia okrem toho navrhuje prípravu ochrany umožnenej dohovorom CITES pre tigra, ktorý je jedným z najohrozenejších druhov na svete. Rok 2010 je medzinárodným rokom tigra a je vynikajúcou príležitosťou na posilnenie súčasných mechanizmov v rámci dohovoru CITES s cieľom začať neľútostný boj proti nezákonnému obchodu s týmto druhom a dosiahnuť zvýšenú transparentnosť v štátoch prirodzeného výskytu tigra, pokiaľ ide o spôsob ochrany jeho populácií.

Chcel by som v krátkosti spomenúť aj niektoré ďalšie dôležité návrhy, ktoré Parlament tiež jasne určil. Prvý sa týka atlantického tuniaka modroplutvého. V tejto chvíli musím zopakovať, že v tejto otázke sme nedosiahli konečné stanovisko. Môžem iba povedať, že v Komisii prevláda obava v súvislosti so súčasným stavom zásob a že sa veľmi snažíme spracovať primeraný návrh, ktorý pomôže správnym spôsobom vyriešiť uvedený problém na medzinárodnej úrovni. V záverečnom stanovisku Komisie budú zohľadnené najaktuálnejšie vedecké informácie o zásobách a výsledok zasadnutia Medzinárodnej komisie pre ochranu atlantických tuniakov, ktoré sa uskutočnilo v novembri minulého roka.

Druhý návrh sa týka slonov a obchodu so slonovinou. Táto otázka je v rámci dohovoru CITES dlhodobá a sporná, najmä medzi samotnými africkými krajinami. Komisia má veľké obavy v súvislosti s vysokou mierou pytliactva na slony a nezákonného obchodu so slonovinou, ktorú v poslednom období zaznamenala.

Je potrebné posilniť ochranu slonov a Komisia nebude podporovať riešenia, ktoré by znamenali riziko rozšírenia pytliactva. V tejto súvislosti sme presvedčení, že by nebolo vhodné, aby na nasledujúcej konferencii strán došlo k dohode o obnovení obchodu so slonovinou.

Domnievame sa tiež, že návrhy predložené v rámci dohovoru CITES s cieľom preradiť niektoré populácie slonov z prílohy I dohovoru CITES do prílohy II je potrebné posúdiť objektívne na základe pravidiel dohodnutých v rámci dohovoru CITES.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov o návrhu USA v súvislosti so zákazom medzinárodného obchodu s ľadovými medveďmi. Všetci si uvedomujeme, že roztápanie ľadu v Arktíde dramaticky ohrozuje prežitie tohto druhu. Uvedenú otázku je potrebné riešiť predovšetkým prostredníctvom veľmi cieľavedomej politiky v oblasti boja proti zmene klímy a domnievam sa, že EÚ jasne naznačila smerovanie v tejto oblasti. Sme tiež presvedčení, že má význam preveriť, ako možno zmierniť akékoľvek dodatočné ohrozenie tohto druhu. Medzinárodný obchod má obmedzený rozsah, mohol by však zvýšiť tlak na tento druh. Naše konečné stanovisko bude závisieť od toho, ako opatrenie navrhnuté Spojenými štátmi skutočne prispeje k ochrane druhu.

Na záver k otázke koralov. Je nepochybné, že v mnohých regiónoch sveta dochádza k nadmernému zberu červených a ružových koralov. Na poslednej schôdzi v rámci dohovoru CITES v roku 2007 Európska únia podporila návrh Spojených štátov na reguláciu medzinárodného obchodu s obidvoma druhmi a opäť sme spolufinancovali návrh USA pre COP15. Som presvedčený, že Európska únia by mala postupovať pri tejto podpore dôsledne, keďže nové dostupné informácie neukazujú žiadne zlepšenie uvedeného stavu. Rád by som tiež zdôraznil, že uvedená regulácia by v žiadnom prípade neviedla k zákazu obchodu, ale iba k ubezpečeniu, že obchod je možný vtedy, ak je udržateľný.

PREDSEDÁ: PÁN ROUČEK
podpredseda

  Sirpa Pietikäinen, v mene skupiny PPE. – Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s rozhodovacím procesom v rámci dohovoru CITES som pevne presvedčená o tom, že by mal byť transparentný a založený výlučne na nespochybniteľných vedeckých faktoch. Na tých je postavené uznesenie Parlamentu týkajúce sa ľadových medveďov, slonov, tigrov, veľkých ázijských mačkovitých šeliem a žralokov.

Rada by som predložila niekoľko otázok, najmä pokiaľ ide o problematiku zaradenia tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES. Po prvé, významná väčšina vedeckej obce súhlasí s potrebou zákazu medzinárodného obchodu s cieľom zabezpečiť existenciu tohto druhu v budúcnosti. Podľa komisie ICCAT je súčasná úroveň neresiacej sa biomasy populácie o 15 % nižšia než v čase, keď začal rybolov. Z týchto vedeckých odhadov vyplýva veľmi reálna obava, že ikernačky by mohli do roku 2012 prakticky vyhynúť.

Väčšina ad hoc expertnej poradnej skupiny organizácie FAO sa domnieva, že návrh na zaradenie atlantického tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES je podporený dostupnými dôkazmi, a ďalej uviedla, že uvedené zaradenie by prinajmenšom zabezpečilo zníženie súčasných neudržateľných úlovkov vo východnej oblasti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori. Vzhľadom na to, že skupina musí prijímať jednomyseľné rozhodnutia, a vzhľadom na nezlomný nesúhlas Japonska nejde o jej konečný návrh. Názor nespornej väčšiny v rámci skupiny však nemožno prehliadať. Na základe rozhodnutí vedcov navyše dospela k jasnému záveru, že kritériá na zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES boli splnené.

V niektorých prípadoch je to záležitosť politického stanoviska, ale v otázke biodiverzity a vyhynutia nemôžeme prijímať kompromisy a zjednávať. Bez rýb nebudú úlovky.

  Kriton Arsenis, v mene skupiny S&D. – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán Leinen uviedol všetko, čo som chcel povedať, takže sa sústredím hlavne na problematiku tuniaka.

Touto otázkou sa naozaj musíme zaoberať z vedeckého hľadiska. Tuniak modroplutvý je v bezprostrednom ohrození vyhynutia. Z tohto dôvodu je jediným vhodným riešením bezvýhradná ochrana pred celosvetovým obchodom, inými slovami, pred obchodom mimo Európskej únie. Sekretariát CITES minulý týždeň oznámil svoj návrh na zaradenie tuniaka do prílohy I, čo znamená zákaz celosvetového obchodu.

Uvádza, citujem: „Sekretariát súhlasí s väčšinou ad hoc expertnej poradnej skupiny organizácie FAO v tom, že tieto druhy spĺňajú kritériá pre zaradenie do prílohy I“. Inými slovami, sekretariát podporuje uvedený návrh v zodpovedajúcom návrhu FAO, ktorý je založený na návrhu komisie ICCAT.

Vedecká časť rozpravy sa teda vyriešila. Preskúmajme teda túto otázku z politického a sociálneho hľadiska. Zásoby tuniaka prudko klesajú. Vedecké agentúry tvrdia, že ak nedôjde k zákazu celosvetového obchodu, tuniak modroplutvý o niekoľko rokov vyhynie. Regulácia rybného hospodárstva doteraz nesplnila očakávania. Odhaduje sa, že namiesto 19 000 ton tuniaka modroplutvého, ako navrhla komisia ICCAT na rok 2008, sa vylovilo 50 000 ton.

Navrhujeme, aby bol celosvetový obchod zastavený dnes, kým ešte máme čas na záchranu tuniaka, aby obchod pokračoval v Európskej únii, ktorej sa dohovor CITES netýka, a zároveň, aby Európska únia poskytla kompenzácie rybárom a podnikom postihnutých zákazom vývozu.

Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente predložila v tejto súvislosti pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ten umožní obnovu populácie tuniaka modroplutvého a oživenie obchodu. V tomto smere bolo ako výnimka prijaté ustanovenie s cieľom umožniť zrušenie zákazu celosvetového obchodu hneď po obnove populácie tuniaka a nie postupne, ako je to v prípade iných druhov. Ak nedôjde k zákazu celosvetového obchodu, zásoby tuniaka modroplutvého prudko klesnú, oblasť rybolovu zanikne a následne nebude nikto oprávnený na kompenzácie.

Ak naozaj chceme chrániť rybárov, musíme podporiť zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES. Inak navždy stratíme pracovné miesta a nádherný a jedinečný druh.

  Chris Davies, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, dnešný deň má byť novým začiatkom pre Európu, kto je však prítomný? Pán komisár a pani ministerka, ktorí sa zaoberajú iba predloženými návrhmi. Bez urážky, pán komisár, ale vráťte sa, prosím, do kolégia a odkážte, že musíme rokovať s komisármi zodpovednými za príslušné otázky.

Je to takmer také neprístojné ako predložené uznesenie, ktoré len vymenúva druh za druhom, ktorému hrozí vyhynutie. Skutočné odzrkadlenie neschopnosti ľudstva plánovať budúcnosť. Samozrejme, že uvedená problematika tuniaka modroplutvého, ktorá bude nepochybne v rozprave prevládať, skutočne upozorňuje na túto otázku, zdôrazňuje ju a ide, samozrejme, o druh, ktorý žije výlučne v európskych vodách. Najdrahšia ryba na svete, ktorej kus sa predáva za desiatky tisícov eur. Japonsko ju hromadne skladuje. Japonsko, kde očividne slovo „ochrana“ v skutočnosti znamená hromadne ryby nakupovať, zabiť ich a zmraziť na 20 alebo 30 rokov, aby ich bolo možné konzumovať o niekoľko desaťročí. Vtedy už nebude v Stredozemnom mori žiadna ryba, ale ľudia budú stále môcť jesť suši, ak si to budú môcť dovoliť.

V tomto prípade je aj organizovaný zločin súčasťou rybného hospodárstva a nie je to prekvapujúce, ak sa očakávajú také veľké zisky. Mafia sa zúčastňuje na tomto obchode. A potom si všimnite ICCAT, Medzinárodnú komisiu pre ochranu atlantických tuniakov. „Ochrana tuniakov!“ Zastúpenie tohto druhu kleslo o 80 až 90 %. Hrozí mu vyhynutie a vy máte orgán, ktorý má údajne chrániť tuniaka! Úplne zlyhal. Ciele, ktoré si stanovil, sa vôbec nesplnia. Prehliada vedecké poradenstvo a stanovuje prehnané kvóty. Niektorí poslanci sa v tejto chvíli vyjadria, že príloha II postačuje. Na to však nemajú žiadny dôkaz. Príloha II neznamená zmenu. O niekoľko rokov sa vrátia so slovami: „Prepáčte, mýlili sme sa.“ Nezostane už žiadny tuniak.

Podporme teda návrh na zaradenie tohto druhu ryby do prílohy I. Iba si uvedomme, že nastal čas, aby sme sa pokúsili ovládať ľudskú chamtivosť. Nastal čas, aby sme sa pokúsili trocha myslieť na budúcnosť našich morí.

  Bart Staes, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Spôsob, akým ľudia zaobchádzajú s prírodnými zdrojmi, ako ničia biotopy a nadmerne využívajú voľne žijúce rastliny a živočíšne druhy, ako s nimi ľudia nezákonne obchodujú, všetko to predstavuje neustály útok na biodiverzitu vesmírnej lode nazvanej Zem.

Práve táto biodiverzita má zásadný význam. To vysvetľuje dôležitosť dohovoru CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi) a z tohto dôvodu je taká dôležitá aj konferencia v Dauhe budúci mesiac. Pred sebou máme silné uznesenie. Musíme však pripustiť, že v zákulisí dochádza k pokusom toto uznesenie oslabiť. V tejto súvislosti prebieha tvrdý boj. Preto žiadam každého, najmä našich kolegov poslancov z južných krajín, z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, aby čo najdôkladnejšie zabezpečili prijatie odporúčania environmentálnej politiky Komisie a zaradili tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES. Má to zásadný význam pre prežitie tohto druhu.

  Kartika Tamara Liotard, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Pán Leinen, veľmi pekne ďakujem. Povedali ste všetko. Môžeme rozprávať o veľkom počte zvierat. O slonovi, ázijskom tigrovi, o koraloch. Osobitnú pozornosť však chcem venovať iba jednému.

Zoologická záhrada Blijdorp v Rotterdame včera oznámila, že žiadnej európskej zoologickej záhrade sa nepodarilo odchovať ľadové medvede. Európske chovné programy zamerané na ľadové medvede sú neúspešné, čo je veľmi zlá správa, najmä preto, že ľadovému medveďovi hrozí vo voľnej prírode vyhynutie. Ľadovce sa zmenšujú a biotopy ľadového medveďa sa postupne strácajú. Viac než 70 % populácie ľadového medveďa vo voľnej prírode možno do 45 rokov vyhynie. Okrem toho ľadového medveďa ohrozuje aj trofejný lov a obchod. Ľudí očividne baví strieľať ľadové medvede zo zábavy, čo naozaj pokladám za ohavné.

Vyzývam preto EÚ, aby podporila návrh zákazu obchodu s ľadovými medveďmi predtým, než bude príliš neskoro. Do prílohy I patrí nepochybne aj tuniak modroplutvý.

  Anna Rosbach, v mene skupiny EFD. – (DA) Vážený pán predsedajúci, dnes sme sa tu stretli, aby sme rokovali o ohrozených druhoch. Rozprávame o žralokoch, tuniakoch, ľadových medveďoch, veľkých mačkovitých šelmách a o slonoch. Venujeme sa rybolovným kvótam, ochrane, udržaniu biotopov a tak ďalej. Rozprávame o tom, či by mali tieto zvieratá byť zaradené v prílohe I alebo II, alebo či sú jednoducho nahraditeľné.

V tomto Parlamente sú zastúpené najmenej dve strany s rozdielnymi postojmi. Jedna strana si želá maximálnu ochranu dlhého zoznamu druhov, ktorým hrozí vyhynutie. Druhá strana presadzuje zavedenie čo najvyšších rybolovných kvót a kvót na spotrebu a sľubuje miestnym rybárom krátkozraké rybolovné práva, ktoré v krátkom čase spôsobia úplnú záhubu niektorých druhov.

Musíme nájsť vyváženú strednú cestu, ktorou zabezpečíme, že sa nám a našej planéte bude v budúcnosti naďalej dariť. Predložené dokumenty obsahujú také množstvo technických detailov, že by sme mohli získať dojem, že všetci sme odborníkmi v tejto oblasti. Nemali by sme namiesto spoločného predchádzania výlovu rýb a mäkkýšov v čase ich rozmnožovania vo všeobecnosti radšej venovať čas tomu, aby sme zabezpečili, že zvieratá, rastliny a moria zostanú životaschopnými poskytovateľmi potravy dlho do budúcnosti, a aby sme zvieratám, ktoré konzumujeme, poskytli prijateľné životné podmienky predtým, než ich ľudským spôsobom zabijeme?

Naše myslenie má príliš krátkodobý charakter a nemyslíme na biodiverzitu, ktorú naša planéta potrebuje. Nejde len o ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Táto otázka je omnoho zložitejšia. Musíme ešte vyriešiť mnoho otázok. A aké nezvyčajné by bolo, keby sme začali prijímať preventívne opatrenia namiesto reakcie na poslednú chvíľu.

  Claudiu Ciprian Tănăsescu (NI). – (RO) Štatistické údaje ukazujú, že tuniak modroplutvý sa loví v množstvách, ktoré zďaleka prekračujú povolené limity, čo znamená, že populácia tuniaka modroplutvého sa každým rokom zmenšuje. Návrh predložený Monakom o zaradení tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES sa môže ukázať ako užitočný vzhľadom na to, že tento druh je odsúdený na zánik, pokiaľ sa neprijmú naliehavé a radikálne opatrenia na jeho ochranu.

V roku 1992 prijala Medzinárodná komisia pre ochranu atlantických tuniakov odporúčanie o monitorovaní obchodu s tuniakom modroplutvým. Nanešťastie sa ukázalo, že tento nástroj nebol ani zďaleka účinný. V roku 2007 Medzinárodná komisia pre ochranu atlantických tuniakov prijala omnoho komplexnejší program známy ako Program dokumentácie úlovkov tuniaka modroplutvého, ktorý nadobudol platnosť na jar 2008. Aj napriek tomu, že to znamenalo krok vpred, je stále príliš skoro na posúdenie jeho účinnosti. V dôsledku toho považujem za svoju povinnosť položiť túto otázku: do akej miery môže stanovisko Európskej únie v prospech zaradenia tuniaka modroplutvého do prílohy I vyhovieť v rámci konferencie dohovoru CITES žiadosti niektorých orgánov a štátov, ktoré nepatria do Európskej únie, prijať náhradnú politiku dovtedy, kým nebude možné posúdiť hypotetické výsledky súčasných iniciatív Medzinárodnej komisie pre ochranu atlantických tuniakov?

  Elisabetta Gardini (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pani ministerka opísala dohovor CITES ako účinný nástroj a Komisia ako vhodný nástroj.

Súhlasím. Nemeňme teda tento nástroj, ktorý doteraz, na rozdiel od tvrdení mnohých poslancov, fungoval skutočne veľmi dobre. Vzhľadom na to, že lov tuniaka bol regulovaný a že boli stanovené nižšie kvóty, rybári začali pozorovať nielen viac tuniakov, ale aj väčšie kusy.

Tento nástroj funguje. Zaradenie do prílohy I, ktorá zahŕňa naozaj ohrozené druhy, druh, ktorého množstvá, vďaka bohu, stále dosahujú milióny žijúcich kusov, by vytvorilo veľmi nebezpečný precedens.

Čakáme na nové číselné údaje a dúfam, že práve na základe týchto údajov vypracujeme nariadenia, keďže, ako povedal známy americký novinár: „Počty neklamú, ale klamári počítajú“. A ako klamú! Najmä v oblasti životného prostredia sme si zvykli počúvať nezmyselne rozporuplné údaje. Niektoré zavádzajú, iné nie.

Tuniakovi modroplutvému nehrozí vyhynutie. V súvislosti s tuniakom modroplutvým je potrebná regulácia. Nezabúdajme, že existujú celé spoločenstvá, ktoré závisia od tejto starovekej činnosti rybolovu, ktorej pôvod siaha minimálne do obdobia pred 11 200 rokmi, dokonca tak veľmi, že v niektorých prípadoch ho UNESCO považuje za činnosť, ktorú je potrebné zachovávať a podporovať.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Vážený pán predsedajúci, OSN uvádza, že biologická diverzita prežíva v súčasnosti najhoršiu krízu od vyhynutia dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. Zničenie koralových útesov v tropických oblastiach, čoraz rozsiahlejšie rozširovanie púští v Afrike a odlesňovanie ohrozujú biodiverzitu a majú negatívny vplyv na mnoho hospodárskych odvetví, ako je výroba potravín, cestovný ruch, farmaceutický priemysel a výroba energie.

OSN tiež uznáva, že cieľ stanovený v roku 2002 v súvislosti so znížením súčasnej miery ochudobňovania biologickej diverzity do roku 2010 sa nepodarilo dosiahnuť. V rámci dohovoru CITES bola vytvorená dôležitá celosvetová dohoda o ochrane voľne žijúcich druhov s cieľom zabrániť nadmernému využívaniu voľne žijúcich druhov živočíchov a rastlín prostredníctvom medzinárodného obchodu. Ľudská spotreba prírodných zdrojov, ničenie biotopov, zmena klímy, nadmerné využívanie voľne žijúcich druhov a nezákonný obchod sú hlavnými príčinami ochudobňovania biodiverzity.

Z tohto dôvodu je dôležité zabezpečiť, aby počas Medzinárodného roku biodiverzity boli základné strategické ciele Európskej únie v súvislosti s nadchádzajúcou konferenciou strán dohovoru CITES v súlade s cieľom ochrany biologickej diverzity, ktorá má zásadný význam pre blaho a prežitie ľudstva.

Musíme byť cieľavedomí a požadovať ochranu všetkých druhov, ktorým hrozí vyhynutie.

  Gerben-Jan Gerbrandy (ALDE). – (NL) Mohol by som rozprávať o všetkých druhoch v programe konferencie dohovoru CITES, ktorá sa má uskutočniť koncom marca. Chcel by som však zdôrazniť jeden druh, práve preto, že vynikajúco zobrazuje to, čomu sa my ako druh v súčasnosti venujeme. Ide o tuniaka modroplutvého.

Je to nádherná, úchvatná ryba, ktorá sa storočia loví a ktorú storočia konzumujeme. Táto ryba je v súčasnosti, žiaľ, na pokraji vyhynutia. Po rokoch zlého riadenia zo strany politikov, ktorí neustále prehliadali odporúčania biológov, ktorí umožnili, aby krátkodobé hospodárske záujmy prevládli nad dlhodobými výhľadmi odvetvia, nemáme v súčasnosti inú možnosť, než úplne zakázať obchod s tuniakom modroplutvým.

Boli predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré obsahujú iné opatrenia než zákaz obchodu, ale na to je, nanešťastie, príliš neskoro. Pred niekoľkými týždňami niekto zaplatil za jediného tuniaka modroplutvého 120 000 EUR. Taká je súčasná situácia. Vysvetľuje aj obrovské nezákonné úlovky, ktoré podľa odhadov dvakrát prekračujú stanovené kvóty. Z tohto dôvodu kvóty neponúkajú žiadne riešenie. Z dôvodu nezákonného lovu nemajú význam. Jedinou záchranou pre tuniaka modroplutvého je zákaz medzinárodného obchodu.

Plne si uvedomujem, že to bude mať ťažké dôsledky pre odvetvie, ale poučme sa z tejto skúsenosti. Keď bude more prázdne, odvetvie naozaj zanikne. Venujme sa preto pozornejšie životnému prostrediu z hospodárskych, ako aj z ekologických dôvodov.

Vyzývam Európsku komisiu, aby v krátkom čase predložila Rade rozhodnutie s cieľom zaradiť tuniaka modroplutvého do prílohy I, a žiadam španielske predsedníctvo, aby vystúpilo z vlastného tieňa a uvedené rozhodnutie prijalo.

Dámy a páni, v sedemnástom storočí ľudia vyhubili dronta maurícijského. Ukážme, že sa vieme poučiť, a zabráňme tomu, aby sa tuniak modroplutvý stal drontom 21. storočia.

  Bas Eickhout (Verts/ALE). – (NL) V marci sa uskutoční ďalší samit OSN. Tentoraz sa bude týkať obchodu s ohrozenými živočíšnymi druhmi. Je to pre EÚ skutočná príležitosť vystupovať jednotne a navyše príležitosť pre vedu zohrať dôležitú úlohu. Všimnime si, čo nám hovorí veda. Uprednostňovanie krátkodobých záujmov môže znamenať uprednostňovanie krátkodobých záujmov pre rybárov a poľovníkov, ale z dlhodobého hľadiska to znamená zánik živočíšnych druhov, ako aj mnohých odvetví.

Alternatívou je zvoliť si dlhodobé hľadisko. V prípade tuniaka modroplutvého máme na mysli rok 2012! To nie je dlhodobé hľadisko, je to zajtrajšok. Musíte teda vyhovieť odporúčaniam Európskeho parlamentu o zákaze obchodu s tuniakom modroplutvým, ale aj o zákaze obchodu s ľadovými medveďmi. Navyše musíte zaradiť slona afrického na uvedený zoznam a zabrániť tak tomu, aby sa naňho čoraz viac poľovalo.

Na záver chcem uviesť, že do Dauhy príde aj delegácia Európskeho parlamentu. Želám si, aby delegácia EP tiež zohrávala svoju úlohu pri vymedzení stanoviska EÚ a aby sme tak mohli spolu zabezpečiť záchranu týchto živočíšnych druhov pre budúcnosť.

  Willy Meyer (GUE/NGL). – (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som požiadal španielske predsedníctvo, aby naozaj zachovalo tuniaka modroplutvého, ale aj o to, aby zachovalo tradičné stredomorské rybolovné metódy almadraba. Uvedené metódy, ktoré sa spájajú s tuniakom modroplutvým viac než tisíc rokov, ho nikdy neohrozovali. Tuniaka modroplutvého v skutočnosti ohrozuje nezákonný rybolov, priemyselný lov, lov so záťahovými sieťami a rozširovanie rybích fariem.

V tom spočíva skutočný problém tuniaka modroplutvého. Mali by sme byť spravodliví. Musíme vedieť rozlišovať medzi skutočnou hrozbou pre tuniaka modroplutvého, ktorou je tento druh priemyselného lovu, lovu so záťahovými sieťami, od tradičných rybolovných metód.

Politika musí byť spravodlivá, a preto potrebujeme hľadať spôsob, aby sme zachovali tuniaka, ale, samozrejme, zároveň neuškodili týmto tradičným rybolovným metódam. Domnievam sa, že ide o dokonalú rovnováhu, ktorú niekedy nie je možné dosiahnuť, ale musíme sa snažiť nájsť uvedený spôsob, aby sme mohli zachovať tento druh a zabezpečiť, že nevyhynie, a to bez toho, aby sme uškodili tradičným stredomorským rybolovným metódam, akou je napríklad technika almadraba.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v členských štátoch Európskej únie bolo zaznamenaných mnoho prípadov nezákonného pašovania ohrozených zvierat. Pri hraničných kontrolách colníci nachádzajú vtáky vtlačené do fliaš a korytnačky vtisnuté medzi karosériu a čalúnenie áut. Podľa správy poľskej colnej správy bol v roku 2008 na hranici zadržaný rekordný počet až 200 889 živých exemplárov chránených zvierat a výrobkov z nich. V Indii viedol nedostatočne zvládnutý boj proti pašerákom k situácii, v ktorej napríklad dramatický nárast pytliactva opäť ohrozil populáciu bengálskeho tigra.

Európska únia, ktorá má spoločné vonkajšie hranice, by mala venovať osobitnú pozornosť tomu, aby sa nestala trhom, na ktorom dochádza k pašovaniu chránených druhov zvierat alebo rastlín alebo na ktorý sú tieto druhy beztrestne dovážané. Európska komisia by mala klásť osobitný dôraz na vzdelávaciu kampaň a vhodnú komunikáciu s občanmi. Cieľ tejto politiky by mal spočívať vo zvýšení informovanosti európskych turistov. Každý rok nachádzajú colní úradníci produkty vyrobené z exemplárov miznúcich živočíšnych a rastlinných druhov v batožine Európanov, ktorí sa vracajú z výletov zo zahraničia. Rozprava, ktorá teraz prebieha o populácii tuniaka modroplutvého, je nepochybne odôvodnená. Štatistické údaje hovoria samy za seba. Za posledných 50 rokov sa populácia tohto druhu znížila o 75 %. Populácia tuniaka v Stredozemnom mori je tiež vážne ohrozená. Zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES sa zdá byť úplne odôvodnené a je to jediný spôsob, ako predísť jeho vyhynutiu.

  Antolín Sánchez Presedo (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, stotožňujem sa s obavami v súvislosti s biologickou situáciou populácie tuniaka modroplutvého a súhlasím s potrebou prijať účinné opatrenia na ochranu a riadiace opatrenia, ktorými sa nezabráni len jeho vyhynutiu, ale ktoré tiež zabezpečia udržateľnosť rybného hospodárstva a zodpovedné obchodovanie.

Naša krajina sa to roky snaží dosiahnuť. Okrem odvekého príkladu rybolovných techník almadraba vytvorila ochrannú zónu v Stredozemnom mori, obmedzila kapacitu flotily so záťahovými sieťami na šesť plavidiel, je priekopníkom v súvislosti s prijatím plánu obnovy pre uvedený druh a zdokumentovala monitorovanie obchodu.

Zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy I Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) by viedlo k zákazu medzinárodného obchodu bez toho, aby sa vyriešili základné problémy. Objem úlovkov nie je obmedzený, krajiny zaoberajúce sa rybolovom sa môžu zmeniť na spotrebiteľské krajiny a zo strany Medzinárodnej komisie pre ochranu atlantických tuniakov (ICCAT), regionálnej organizácie pre riadenie rybolovu zodpovednej za riadenie tohto rybolovu je to krok mimo rámca súčasných dohôd. Tento krok by teda oslabil medzinárodné riadenie morí a zásadu zodpovedného rybolovu.

Musíme odstrániť skutočné príčiny problémov. Obhajujeme zníženie úlovkov, ktoré sú už dohodnuté v rámci komisie ICCAT, a dokonca moratórium, ak sa stanoví na základe vedeckých správ, ktoré sa vypracúvajú pre budúcu sezónu. Žiadame, aby Európska únia posilnila uplatňovanie svojich kontrol a splnila odporúčania komisie ICCAT na zabezpečenie vysledovateľnosti postupov výlovu a predaja.

Uvedená činnosť je v súlade so zaradením tuniaka modroplutvého do prílohy II dohovoru CITES, nemožno ju však zosúladiť s prílohou I, ktorá by mala byť vyhradená pre odlišné prípady a nemala by podliehať podmienkam, ktoré by oslabili jej dôveryhodnosť ako nástroja dohovoru CITES.

V každom prípade, táto rozprava musí vyslať jasné posolstvo o tom, že Európska únia v plnej miere podporuje udržateľnosť tuniaka modroplutvého a že prijme potrebné opatrenia na jeho zachovanie. Priemyselné odvetvie musí ukázať, že kvóty fungujú a dodržiavajú sa a že nezákonný rybolov možno kontrolovať.

Musíme chrániť ryby, aby sme zachránili rybolov.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, stav populácie tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne a Stredozemnom mori je zdrojom obáv nás všetkých. Vedecké informácie nemožno spochybňovať. Komisia ICCAT, medzinárodná komisia zodpovedná za ochranu tuniaka modroplutvého a obnovu a ochranu jeho populácie, však vynaložila obrovské úsilie. Ak bude tuniak modroplutvý zaradený do prílohy I dohovoru CITES, jeho lov bude úplne zakázaný najmenej na desať rokov.

Zaobchádzať s rybným hospodárstvom v Európe týmto spôsobom je neprijateľné. Je mimoriadne dôležité, aby komisia ICCAT mohla vykonávať svoju prácu.

Napríklad v roku 2006 dosiahol celkový povolený výlov 36 000 ton. Celkový povolený výlov bol tento rok znížený na 13 500 ton. V roku 2011 dôjde podľa návrhu komisie ICCAT k zníženiu uvedeného množstva o najmenej 50 % na úroveň 6 750 ton. K ďalším zníženiam celkového povoleného výlovu dôjde v rokoch 2012 a 2013.

Opatrenia prijaté komisiou ICCAT musíme pozorne monitorovať. Ak sa ukážu byť neúčinné, potom musíme zvážiť prijatie celkového zákazu v rámci prílohy I.

Z hľadiska Írska, a dovoľte mi pripomenúť, že okrem sekundárneho výlovu v množstve 100 ton tuniaka modroplutvého nejde o vlastný záujem, máme loviť tuniaka modroplutvého spôsobom sekundárneho výlovu a po vylovení a zabití ho pustiť späť do mora? To určite nie je rozumný postup. Som presvedčený, že je potrebné prijať rozumné a realistické opatrenia s cieľom chrániť zásoby aj odvetvie rybárstva v Európe.

Kým na tomto mieste sú ľudia, ktorí chcú najviac chrániť tuniaka, chcem odkázať tým, ktorí možno pochádzajú z vidieckych oblastí závislých od rybolovu, že musia myslieť aj na ďalší ohrozený druh, ktorým sú naši rybári.

Preto budem hlasovať za pozmeňujúci a doplňujúci návrh o zaradení tuniaka modroplutvého do prílohy II.

  Isabella Lövin (Verts/ALE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rozhliadnite sa po rokovacej sále. Prázdne miesta možno vnímať ako zástupcov všetkých dravých rýb, ktoré vymizli zo svetových morí za približne 50 rokov. Rybárske flotily sveta úspešne zbavili planétu dravých rýb, ktoré sú veľmi potrebné pre ekosystémy. Patrí medzi ne tuniak, treska a losos. EÚ je druhou najväčšou oblasťou na svete, ktorá sa zaoberá rybolovom, a naša zodpovednosť za vyčerpanie zásob rýb je neodškriepiteľná.

Napríklad v období rokov 2000 až 2008 vyplatil Európsky fond pre rybné hospodárstvo sumu viac ako 23 miliónov EUR za postavenie nových rybárskych plavidiel na lov tuniaka, inými slovami, poskytol sumu priemyselnému odvetviu, na ktoré vynakladajú každý rok milióny na dohľad s cieľom znížiť nezákonný rybolov aj daňoví poplatníci. Všetko preto, aby bolo 70 % rýb možné vyviezť do Japonska na konzumáciu počas exkluzívnych obchodných večerí.

Chcela by som vám všetkým pripomenúť, že zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES neznamená zákaz maloobjemového rybolovu v Európe, ale iba ukončí vývoz, ktorý daňoví poplatníci vo veľkej miere financujú. Bol by to vhodný začiatok Medzinárodného roku biodiverzity, ktorý vyhlásila OSN.

  Catherine Soullie (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v súčasnosti je zachovaných menej než 15 % pôvodnej populácie tuniaka modroplutvého. Vzhľadom na tieto číselné údaje sa riešenie zdá byť samozrejmé. Napriek tomu by sme však nemali zabúdať na pracovné miesta ovplyvnené rozhodnutím, o ktorom dnes rokujeme. Je potrebné zdôrazniť, že cieľom dohovoru CITES nie je zakázať rybolov, ale iba medzinárodný obchod s týmto druhom ryby, ktorej 80 % sa vyváža do Japonska.

Ochranou tuniaka nepochybne chránime ohrozený druh. Podporujeme však aj pokračovanie vyváženejšej a udržateľnej rybolovnej činnosti, ktorá je zameraná na náš vnútorný trh a ktorá vytvára zamestnanosť. Súhlasím s názorom o zaradení tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES a keďže som presvedčená, že toto rozhodnutie bude kladné, pomoc Komisie bude mať zásadný význam, pretože bude znamenať, že oblasť rybolovu možno úplne prepracovať.

Moja otázka sa preto týka podmienok uvedenej podpory. Francúzsko požaduje predĺženie o 18 mesiacov, spolu s finančnými opatreniami pre rybárov a majiteľov lodí postihnutých zákazom obchodovania. Aký je názor Komisie na túto problematiku?

Spolu s mnohými svojimi kolegami sa navyše obávam o spravodlivý prístup. Ako môžeme zabezpečiť, že lode s vlajkami krajín ako Tunisko, Líbya a iné budú uplatňovať medzinárodný zákaz obchodovania tak dôsledne ako my? Z čoho budú pozostávať nové kontrolné opatrenia a sankcie?

Naša politika vytvárania udržateľných hospodárskych činností musí mať praktický charakter a občas musí byť v niektorých odvetviach dokonca nepopulárna. Dúfam však, že Komisia a Rada nezabudnú na úpravy potrebné na zavedenie uvedených opatrení.

  Guido Milana (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, podporujem zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy II. V tejto súvislosti som tiež predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Podporou tohto stanoviska sa vôbec necítim ako zločinec. Naopak, cítim sa byť presne na tej istej vlnovej dĺžke ako tí, ktorí podporili odlišné stanovisko, počnúc pani Gardiniovou.

Je veľmi nesprávne posudzovať situáciu tigrov, ľadových medveďov, slonov a tuniaka na rovnakom základe. Organizácia FAO by si nikdy nedovolila uviesť iné skutočnosti alebo podporovať odlišné stanovisko v prípade týchto ohrozených druhov. Iné stanovisko v súvislosti s tým, ako zvládnuť problematiku tuniaka, určite neznamená zabudnúť, že biodiverzita je hodnota, ktorú je potrebné chrániť za každých okolností.

Znenie návrhu uznesenia sa oplatí v plnej miere podporiť. Avšak v období, keď sa zdá, že niektorí ľudia robia krok späť v súvislosti s odhadom biomasy tuniaka v mori, náhla snaha o jeho zaradenie do prílohy I pravdepodobne znamená, že sa prehliadajú vedľajšie účinky tejto voľby, ktoré sú kruté a niekedy nezvratné v mnohých odvetviach nášho hospodárstva.

Určitým spôsobom sa to isté týka problematiky koralov a ich zaradenia do prílohy II. Aj v tomto prípade máme údaje, ktoré nenaznačujú s určitosťou vyhynutie alebo ohrozenie hlbokomorských koralov, ktoré sú v hĺbke viac než 150 až 200 metrov, ako je to uvedené v opatrení.

  Carl Haglund (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, boli časy, keď bolo možné loviť tuniaka modroplutvého v našej časti Baltského mora. Poznáme však dnešnú situáciu. Tuniakovi modroplutvému hrozí vyhynutie z dôvodu intenzívneho a nadmerného rybolovu.

Táto pomerne smutná rozprava prebieha preto, lebo správne rozhodnutie sa neprijalo v správnom čase. Ocitli sme sa v tejto situácii, pretože my, ktorí máme rozhodovacie právomoci, sme celé roky odmietali počúvať odporúčania vedcov. V dôsledku toho sa nachádzame v situácii, ktorá si vyžaduje drastické opatrenia. V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť predchádzajúce zlyhania ľudstva v tejto oblasti. Kanadské pobrežie je dobrým príkladom toho, ako človek úspešne vyhubil celé populácie tresky. Boli úplne zničené nadmerným rybolovom a v Kanade prebiehala diskusia podobná tej dnešnej. Nesmieme dovoliť, aby mal tuniak modroplutvý takýto osud. Z uvedeného dôvodu nie je francúzsky návrh – medzi inými – veľmi dobrý, pretože by mal presne spomínaný účinok.

To, že na tejto rozprave je prítomná polovica, alebo takmer celý Výbor pre rybné hospodárstvo, samozrejme dokazuje aj to, že tento Parlament nerieši tieto otázky najlepším spôsobom. To znamená, že Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín predloží na základe diskusií návrhy a následne sa tí z nás, ktorí sa venujú otázkam rybolovu, zídu na tomto mieste, aby ich prerokovali. Správnosť tohto postupu by sme mali zvážiť. Aj napriek tomu však považujem návrh výboru za dobrý. Má rozumný vedecký základ a nie je dôvod meniť prístup Výboru pre životné prostredie v tejto otázke.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tuniak modroplutvý je už istý čas v ohrození a roky počúvame správy, ktoré jasne dokazujú nízku úroveň zásob a to, ako sme k tomu prispeli aj prostredníctvom verejných dotácií. Európska únia vynaložila v posledných rokoch na modernizáciu takmer 34 miliónov EUR.

Domnievam sa, že je potrebné to povedať, musíme prevziať zodpovednosť za situáciu, v ktorej sa nachádzame. Priviedli sme populáciu tuniaka modroplutvého na pokraj vyhynutia a teraz nemôžeme tvrdiť, že za to nenesieme žiadnu zodpovednosť. V súčasnosti máme príležitosť vyriešiť tento problém zaradením tuniaka modroplutvého do prílohy I Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a je to jediný spôsob, ako to môžeme dosiahnuť. Rád by som totiž zdôraznil, že od toho závisí existencia mnohých ľudí.

Je pravda, že niektoré odvetvia prijali správne opatrenia. Môžu a mali by v nich pokračovať, ale aby takto postupovali, je potrebné zachovať tuniaka. Ak tuniak vyhynie, nebudú už môcť robiť vôbec nič. Jedinou zárukou budúcej činnosti je príloha I, a preto akékoľvek iné opatrenie, ktoré by bolo jasne v rozpore s týmto návrhom, je zlým opatrením, ktoré predĺži stav agónie, ale nezastaví ju. Preto nespochybňujme a nezavádzajme. Máme historickú zodpovednosť voči tomuto druhu, ľuďom a rodinám, ktorých existencia od neho závisí. Prevezmime svoju zodpovednosť s odhodlaním a cťou, ktoré si Európska únia v tomto období zaslúži.

  Ioannis A. Tsoukalas (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, kolegovia poslanci sa už venovali všetkým hľadiskám tejto otázky. Chcel by som uviesť, že podporujem stanoviská pána Milanu a že nesmieme zabúdať na to, že zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy I bude mať mnohé sociálne a hospodárske dôsledky, ako napríklad bankroty a zatvorenie množstva podnikov, najmä malých a stredných podnikov, ďalej stratu pracovných miest a pokles konkurencieschopnosti Európy.

Nesmieme zabúdať, že tuniak modroplutvý živí celosvetový trh s prostriedkami vo výške 6 miliárd EUR. V skutočnosti by som rád počul niekoľko vedecky podložených návrhov zameraných na zabezpečenie budúcej životaschopnosti tuniaka modroplutvého, ktoré by však tiež zohľadňovali životaschopnosť európskych rybárov a ich rodín. Podľa môjho názoru najlepší a najvhodnejší spôsob spočíva v jeho zaradení do prílohy II.

Nesmieme zabúdať ani na to, že v Stredozemnom mori alebo Atlantickom oceáne neloví len Európska únia. Lov tuniaka modroplutvého je celosvetovou činnosťou. Európski rybári musia čeliť silnej a často nespravodlivej hospodárskej súťaži zo strany štátov severnej Afriky. Jednostranná snaha o zachovanie životaschopnosti tuniaka modroplutvého nemá zmysel. Musíme zabezpečiť, aby každý dodržiaval rovnaké pravidlá.

Zaujímavá je možno aj skutočnosť, že Japonsko má 30 000 ton zmrazených kusov tuniaka modroplutvého. Zákaz môže rovnako spôsobiť zvýšenie ceny zo súčasných 10 miliárd USD na 20 miliárd USD.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D). – Vážený pán predsedajúci, všetky prvky tejto dohody sú dôležité, ale chcem sa zamerať na otázku tuniaka modroplutvého.

Je mimoriadne dôležité, aby sme začali konať teraz a zabránili tak zničeniu populácie a umožnili obnovenie množstva tuniakov modroplutvých. Medzinárodná komisia pre ochranu atlantických tuniakov sa v roku 2006 dohodla na akčnom pláne navrhnutom s cieľom zlepšiť predkladanie správ, monitorovanie zásob a kontrolu plavidiel.

Je však zrejmé, že to nestačí. Predovšetkým východná populácia v Stredozemnom mori zostáva na kriticky nízkej úrovni a hrozí veľmi reálne riziko, že čoskoro budeme svedkami vyhynutia tohto ohrozeného druhu.

Konferencia strán dohovoru CITES by sa preto mala dohodnúť na zaradení tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru a členské štáty a Komisia musia vyvinúť väčšie úsilie v boji proti nezákonnému rybolovu a pri presadzovaní dohodnutých obmedzení a kvót.

  Ramon Tremosa i Balcells (ALDE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s možným zákazom lovu tuniaka modroplutvého v Stredozemnom mori sa veľmi obávam toho, že zákonný rybolov bude nakoniec vytlačený nezákonným a že nevinní budú nakoniec platiť za hriechy vinníkov.

V Katalánsku sú ohrozené stovky pracovných miest. Rybolov v tejto oblasti sa vykonáva ohľaduplne, je v plnej miere regulovaný a monitorovaný, pokiaľ ide o riadenie rybného hospodárstva a obchodu.

Od roku 2006 sa lov tuniaka modroplutvého vo východnej oblasti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori znížil o 30 000 ton na úroveň 13 500 ton. Minimálne rozmery rýb sa zvýšili z 10 na 30 kíl a jedenásťmesačná rybolovná sezóna sa zmenila na jedenásťmesačnú zatvorenú sezónu.

Na záver, nemyslím si, že medzinárodní odborníci sa zhodujú, pokiaľ ide o hrozbu vyhynutia tuniaka modroplutvého. Ak porovnáme zastúpenie populácie v období rokov 1970 a 2010, z ktorých máme monitorovacie údaje, je nad úrovňou 15 %. Zastúpenie populácie je medzi 21 % a 30 %, a teda zreteľne nad 15 % a nad úrovňou, ktorá umožňuje zaradenie druhu do prílohy 1 Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES).

  Carmen Fraga Estévez (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som sa rada vyjadrila o druhoch podliehajúcich komerčnému rybolovu a chcela by som veľmi jasne uviesť, že regionálne rybolovné organizácie už zodpovedajú za riadenie a ochranu týchto druhov. V skutočnosti si stačí zbežne prelistovať Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), aby sme si uvedomili, že je možno zameraný na slony a ľadové medvede, ale určite nie na druhy podliehajúce komerčnému rybolovu.

Nie som proti ochrane tuniaka modroplutvého, keďže by to bolo absurdné, ak pre nič iné, tak pre jeho význam pre rybolov. Naozaj sa však domnievam, že o opatreniach musia rozhodovať orgány, ktoré majú najlepších odborníkov v oblasti riadenia rybolovu a vedeckého výskumu, pretože práve z tohto dôvodu sa musí v rámci dohovoru CITES prijímať vonkajšie poradenstvo potom, ako dostane návrhy týkajúce sa uvedených druhov.

Preto si myslím, že návrh na zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES nie je potrebný a odôvodnený, pretože v tejto súvislosti už Medzinárodná komisia pre ochranu atlantických tuniakov (ICCAT) opatrenia zaviedla. Uvedený postup je nespravodlivý, pretože by bezdôvodne uškodil odvetviu rybolovu, ktoré práve začalo vyvíjať úsilie o obmedzenie rybolovu. Tento krok by bol aj kontraproduktívny, pretože by mohol viesť k vzniku nekontrolovateľného čierneho trhu s tuniakom modroplutvým.

Rozumiem obrovskému tlaku, ktorý environmentálne mimovládne organizácie vyvíjajú na verejnú mienku vo všeobecnosti a, ako vidíme, predovšetkým na tento Parlament. Moja politická skupina sa preto rozhodla podporiť zaradenie tuniaka do prílohy II v rámci kompromisu medzi návrhom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a postojmi tých z nás, ktorí sa domnievajú, že regionálne rybolovné organizácie nemožno náhle zbaviť riadenia rybolovu. Náš návrh je naozaj založený na vedeckom poradenstve v rámci dohovoru CITES. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odporučila, aby tuniak modroplutvý bol zaradený iba do prílohy II dohovoru CITES, čo dokazuje, že mnoho ľudí správu organizácie FAO ani nečítalo.

  Catherine Bearder (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, vítam záruky, ktoré nám boli dnes večer poskytnuté v súvislosti s tým, že EÚ nepodporí žiadne návrhy, ktoré by viedli k väčšiemu rozšíreniu nezákonného pytliactva zameraného na slonovinu. Zaskočilo ma však, že Komisia následne ďalej tvrdí, že akékoľvek návrhy s cieľom preradiť slona afrického z prílohy I dohovoru CITES do prílohy II musia byť posúdené objektívne a na základe pravidiel stanovených v rámci dohovoru CITES.

Tieto dve vyhlásenia sú v priamom rozpore. Akákoľvek diskusia o zmiernení ochrany slonov podľa dohovoru CITES vyšle pytliakom zelenú a nádej, že čoskoro vznikne trh pre ich nezákonný a kruto nadobudnutý tovar.

Zambia a Tanzánia porušujú dohovor, keďže neuskutočnili konzultácie so všetkými štátmi s rezerváciami voľne žijúcich slonov, ako to vyžadujú kritériá uznesenia konferencie CITES č. 9.24 pre pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Očakávame, že Komisia a Rada zabezpečia dodržiavanie ustanovenia dohovoru CITES a dohodnuté moratórium. Akým spôsobom plánujú v prvom rade zabrániť tomu, aby boli nezákonné návrhy Zambie a Tanzánie zahrnuté do programu?

  Antonello Antinoro (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som presvedčený, že môžem bez obáv uviesť, že prejav predsedníčky Výboru pre rybné hospodárstvo pani Fragovej Estévezovej obsahoval isté technické informácie, v súvislosti s ktorými buď predstierame nevedomosť, alebo ich pravdepodobne naozaj nepoznáme.

Spomenula odporúčanie organizácie FAO, opísala skutočný stav a súčasné požiadavky. Všetko ostatné je manipulácia a kladenie podmienok tomuto Parlamentu a mnohým poslancom. Nemali by sme zabúdať na to, že politika musí byť zvrchovaná a že vplyv a tlaky hospodárskych skupín, ktoré pravdepodobne majú iné ciele, musíme udržať mimo tohto Parlamentu.

Uvedomujeme si, že cena tuniaka sa za posledné dva roky znížila, a vieme, že sme stanovili obmedzenia, ktorými už došlo k zníženiu o 40 %. Na základe štúdií, ktorých pravdivosťou si nikto z nás nie je istý, sú všetky ostatné informácie manipuláciou zo strany hospodárskych veľmocí, ktoré chcú pravdepodobne dosiahnuť presný opak toho, o čo sa snažíme, predovšetkým neúmerne zvýšiť cenu tuniaka a postarať sa o to, aby nakoniec platili iba malé hospodárstva malých rybolovných flotíl, od ktorých závisia mnohé regióny tejto našej úžasnej Európy.

Ďalej by som chcel odporučiť, aby Komisia a pán komisár, aj vzhľadom na to, že nová Komisia má ministerku zahraničných vecí, ktorá má v súčasnosti nepochybne viac titulov ako v minulosti, zabezpečili uzavretie dohôd s ostatnými mimoeurópskymi štátmi, aby sa zákaz lovu tuniaka modroplutvého netýkal iba Európy, a snažili sa o kontrolu cien aj v prípade mimoeurópskych krajín.

Plne podporujeme pozmeňujúci a doplňujúci návrh pani Fragovej Estévezovej a všetko, čo obsahuje v súvislosti s prílohou II.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE) . – (PT) V novembri minulého roka komisia ICCAT prijala dôrazné opatrenia s cieľom znížiť úlovky atlantického tuniaka modroplutvého. Išlo o zníženie úlovkov z 22 000 na 13 500 ton v roku 2010 a obmedzenie rybolovu so záťahovými sieťami v období od 15. mája do 15. júna. Bývalý komisár Joe Borg sa o nich vyjadril ako o cieľavedomých a bezprecedentných opatreniach. Uvedené rozhodnutia boli prijaté v súlade s najnovšími vedeckými názormi na tento druh a ich dôsledky by mali byť vyhodnotené do konca roka 2010.

Nemá preto zmysel zavádzať nové obmedzenia, ktoré budú mať na odvetvie represívny účinok z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, najmä v období vážnej krízy, ktorou prechádza. Takými sú napríklad obmedzenia podobné zaradeniu atlantického tuniaka modroplutvého do prílohy I. Oblasť rybolovu si vyžaduje dynamickú rovnováhu troch pilierov: environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho.

Pokiaľ ide o požiadavky v tomto odvetví týkajúce sa životného prostredia, je potrebné vedecky ich podložiť, ako to bolo v prípade zasadnutia komisie ICCAT vzhľadom na aktívnu účasť Európskej únie. So zreteľom na uvedené skutočnosti by zaradenie atlantického tuniaka modroplutvého do prílohy I vytvorilo vážny precedens v súvislosti s prehliadaním dvoch potrieb. Prvá sa týka vedeckého základu pre oznamovanie obmedzení a druhá rovnováhy medzi environmentálnym, hospodárskym a sociálnym pilierom. Vznikol by tak ďalší priestor na príliš rýchle a zaujaté prijímanie rozhodnutí, pričom by dochádzalo k porušovaniu noriem zodpovedného riadenia.

  Alain Cadec (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som presvedčený, že návrh Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín na zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES je príliš radikálnym opatrením. Podmienim ho teda troma požiadavkami, o ktorých som presvedčený, že umožnia prijatie spravodlivého kompromisu.

Prvá požiadavka sa týka nezávislého vedeckého stanoviska, ktoré sa má zverejniť v októbri 2010 a schváliť na schôdzi v rámci dohovoru CITES v septembri 2011. Som presvedčený, že uvedené vedecké stanovisko má zásadný význam. Predtým než prijmeme radikálne rozhodnutie o rybolove a obchode s tuniakom modroplutvým, si musíme byť istí, že tento druh je naozaj ohrozený.

Druhá požiadavka súvisí s tým, že je mimoriadne dôležité dosiahnuť záruky o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 865/2006 o dohovore CITES, keďže tým dôjde k všeobecnej výnimke pre vnútorný obchod s tuniakom modroplutvým. Uvedenou zmenou a doplnením získame všetko, čo chceme, teda zachovanie maloobjemového pobrežného rybolovu najmä v Stredozemnom mori.

Po tretie, vzhľadom na to, že sa rozhodujeme o zaradení do prílohy I, som presvedčený, že zásadný význam má finančná podpora Európskej únie pre rybárov a majiteľov lodí postihnutých uvedenými rozhodnutiami.

Na záver chcem uviesť, že ak dôjde k schváleniu tohto rozhodnutia v súlade s podmienkami, ktoré som práve spomenul, bude musieť byť sprevádzané podstatne prísnejšími kontrolami zameranými na boj proti nezákonnému rybolovu. Iba za týchto podmienok môžem súhlasiť so zaradením tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES. Bez uvedených záruk zostáva zaradenie do prílohy II najmenej škodlivým, ak nie v skutočnosti najlepším riešením.

  Esther de Lange (PPE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, nemôžeme si dovoliť prehliadať ochudobňovanie biodiverzity. Mohli to byť moje slová, sú to však vyjadrenia Európskej komisie, konkrétne komisára pre životné prostredie pána Dimasa, ktoré vyslovil pri predložení oznámenia o biodiverzite minulý mesiac.

Predpokladám, že nová Komisia to vníma úplne rovnako a uvažuje o dôležitosti biodiverzity rovnako vážne. Ak nie, rada by som to počula. Práve z dôvodu zapojenia Európskej komisie v rámci problematiky biodiverzity ma prekvapuje, že práve Komisia sa na jednej strane nadovšetko usiluje o záchranu druhov a zastavenie ochudobňovania biodiverzity, kým tá istá Komisia nemá alebo doteraz nemala odvahu jednoducho navrhnúť zaradenie ohrozeného druhu, akým je tuniak modroplutvý, do prílohy I dohovoru CITES. Uvedené postoje pôsobia ako dve strany tej istej mince. Samozrejme, že musíme finančne podporiť rybárov, ktorí sa v dobrej viere snažia o prijatie tejto intervencie. V tomto bode súhlasím s predchádzajúcim rečníkom. Okrem toho musíme tvrdšie postupovať voči nezákonnému lovu tuniaka.

Dámy a páni z Komisie, rada by som však pokračovala ďalej. Dohovor CITES a najmä otázku tuniaka modroplutvého považujem za skúšku. Skúšku potvrdenia toho, či vy, Komisia, dokážete plniť svoje sľuby. Skúšku, aby sme videli, či táto nová Komisia dokáže plniť vedúcu úlohu, alebo či bude neustále ochotne počúvať členské štáty, ktoré sa, ako vieme, na tom nedohodnú, a či sa dokáže vyhnúť tomu, aby sa nezamotala v ustanoveniach a oznámeniach, ale namiesto toho začala naozaj konať.

Práve som citovala vaše slová. Tvrdíte, že ste pripravení konať, takže teraz nastal čas premeniť slová v činy. Komisii chcem odkázať, aby začala s tuniakom modroplutvým.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Ak umožníme rybárom konať tak, ako chcú, prispejeme k vyčerpaniu a vyhubeniu populácie tuniaka. Vážený pán predsedajúci, ak však zavedieme úplný zákaz obchodu s tuniakom, podobne zničíme rybárov, rybárske spoločenstvo, ich rodiny a spoločenstvo, ktoré od nich závisí.

Som presvedčený, že ide o dve extrémne riešenia. Nemali by sme zničiť populáciu tuniaka ani rozvrátiť odvetvie, ktoré sa na tento druh v plnej miere spolieha. Medzi týmito dvoma extrémnymi prístupmi je však riešenie, ktoré môžeme prijať a ktoré vedie ku kompromisu. Existuje spôsob, ktorým je možné kontrolovať oblasť rybolovu oveľa viac než predtým bez toho, aby úplne zanikla.

Som preto presvedčený, že zaradenie tuniaka do prílohy I dohovoru CITES je extrémnym opatrením, ktorému by sme sa mali vyhnúť. Bolo by pre nás výhodnejšie postupovať v súlade s návrhom komisie ICCAT, keďže kvóty úlovkov rýb znižuje už roky. Aby sme však dosiahli kompromis, mohli by sme tiež zaradiť tuniaka do prílohy II dohovoru CITES.

Vážený pán predsedajúci, aby sme sa vyhli vyčerpaniu zásob tuniaka, nemusíme spôsobiť zánik mnohých rybárov, ktorí od nich závisia. Tieto dva ciele je možné zosúladiť.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, ak mi prepáčite literárnu súvislosť, myslím, že pre mnohých z nás ide o situáciu ako z Hlavy XXII, pretože ak zakážeme lov rýb a najmä tuniaka modroplutvého, rybári prídu o svoju existenciu. Ak rybolov nezakážeme, nebude čo loviť.

Myslím, že jedným z hlavných prvkov, ktorý sa neustále objavuje v našich rozpravách, sú vedecké dôkazy. Niektorí sa vyjadrili, že vedecké dôkazy nie sú dostatočne spoľahlivé, rozsiahle a aktuálne.

Rád by som sa Komisie a Rady spýtal, či sú spokojné s poskytovanými vedeckými dôkazmi. Môžete totiž citovať vedecké dôkazy, ale následne niekto vystúpi s iným príkladom odporúčania iných vedcov.

Považujem to teda za rozhodujúci prvok v tejto otázke a rád by som počul názor Komisie a Rady.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, dnes sme počuli tvrdenia o zamieňaní si nezákonného rybolovu s mafiou a ja by som sa tiež chcela otvorene vyjadriť v prospech odvetvia, ktoré pri mnohých príležitostiach potvrdilo, že koná zodpovedne.

Obhajujem potrebu kontrolovať rybolov. Obhajujem tiež potrebu kontrolovať mafiu. To však nemôže byť dôvod na zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy I.

Musím tiež povedať, že baskická rybárska flotila, ktorú toto rozhodnutie v prípade prijatia výrazne postihne, preukázala veľkú zodpovednosť, keď v záujme ochrany odvetvia občas požiadala o pozastavenie rybolovu v prípade jeho iných druhov, napríklad sardel.

Musím tiež povedať, že by sme mali sledovať stanoviská Medzinárodnej komisie pre ochranu atlantických tuniakov (ICCAT), keďže v roku 2009 prijala reštriktívnejšie a dôraznejšie opatrenia týkajúce sa riadenia v súlade s odporúčaniami vedeckého výboru.

Rada by som zdôraznila, že v roku 2010 sa rozhodlo o rybolovnej kvóte v množstve 3 500 ton. V roku 2009 to bolo 22 000 ton a v roku 2006 32 000 ton. Preto bol prijatý kompromis s cieľom zaviesť v prípade potreby nové kontrolné opatrenia.

Nesúhlasím so zaradením tuniaka modroplutvého do prílohy I, keďže by to mohlo spôsobiť škody v mnohých odvetviach vrátane odvetvia maloobjemového rybolovu, ktorým sme sa dnes nezaoberali. Preto by sme jeho zaradenie mali podporiť iba v prípade, že uvedené opatrenia nebudú účinné.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, ako Európanovi z alpského regiónu mi dovoľte presunúť sa z vody na súš. Bol by som rád, keby Komisia vzala do Dauhy žiadosť v súvislosti s návrhom na požiadavku na identifikačné značenie. Ako vieme, na chované dravé vtáky, konkrétne sokoly, sa pri obchodovaní vzťahuje požiadavka na identifikačné značenie. Zvieratá sú registrované, krúžkované, alebo v prípade väčších zvierat označené čipom, aby ich v prípade potreby bolo možné identifikovať. Bez uvedeného identifikačného značenia by sa nemohlo obchodovať.

Chcel by som preto zdôrazniť, že na iné druhy zvierat, ktoré sú ohrozené alebo chované, ako napríklad rys v strednej Európe, sa takáto požiadavka nevzťahuje. Môže sa teda stať, že zvieratá, ktoré sa voľne túlajú, utiekli alebo sa s nimi obchodovalo, nemajú identifikačné značenie a nie je možné ich presne identifikovať. Je to zlé pre výskum správania a monitorovanie úrovne populácie a, samozrejme, zjednodušuje to nezákonný obchod. Navrhujem teda, aby bola otázka identifikačného značenia tlmočená v Dauhe ako užitočný prínos v rámci rozpravy.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, prišla som do rokovacej sály, aby som sa niečo naučila, alebo som aspoň dúfala, že k tomu dôjde, pretože táto rozprava má dve veľmi dôležité stránky, najmä pokiaľ ide o tuniaka modroplutvého.

Moja prvá poznámka sa týka toho, že sme rozprávali o nezákonných rybolovných postupoch, a domnievam sa, že osoby, ktoré konajú nezákonne, sa nezaujímajú o to, v akej prílohe sa čo nachádza. Budú pokračovať, kým neprijmeme účinný dohľad nad dodržiavaním týchto pravidiel a nariadení.

Na jednej strane vidíme istú logiku za zaradením do prílohy I, ale ide o sociálno-hospodárske otázky. Myslím, že sa musíme zamerať na výsledky.

Ďalšia otázka sa týka vyradení a vplyvu kategorizácie v rámci prílohy I v tejto súvislosti na rybárov. Prikláňam sa k tomu, že tuniak by nemal byť zaradený do prílohy I. Jeho miesto je možno v prílohe II. Túto otázku však prerokujeme s kolegami v rámci našej skupiny neskôr. Aj napriek dĺžke a kvalite tejto rozpravy sa ukazuje, že prevládajú isté nejasnosti, prinajmenšom v mojom prípade.

  Giovanni La Via (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súvislosti s rozporuplnými vedeckými údajmi, ktoré sme sa dozvedeli z niekoľkých strán, a vzhľadom na úroveň zásob, ktorá nepochybne ani v najhoršom prípade nedosiahla stav, na základe ktorého je potrebné zabezpečiť povinné zaradenie do prílohy I, nie som presvedčený o tom, že takéto reštriktívne opatrenie je najlepším riešením, dokonca ani v prípade prijatia obmedzení, ktoré by sa zrejme týkali niektorých území súvisiacich s rybolovom.

Aj vzhľadom na úsilie vynaložené v posledných rokoch v súvislosti so znížením úrovne rybolovu zo strany špecializovaných spoločností, ktoré sa zaoberajú lovom tuniaka, musíme podľa môjho názoru pokračovať týmto smerom, udržať tuniaka v prílohe II a vyhnúť sa náhleniu, ktoré by bolo mimoriadne nebezpečné pre niektoré územia a spoločnosti v tomto odvetví.

  Silvia Iranzo Gutiérrez, úradujúca predsedníčka Rady. – (ES) Najskôr by som vám chcela všetkým poďakovať za príspevky, ktoré považujem za veľmi prínosné v súvislosti s formovaním spoločného stanoviska, ktoré by mala Európska únia prijať na nasledujúcej konferencii strán Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES). Obrovská väčšina z vás zdôraznila odôvodnenosť dohovoru CITES, pokiaľ ide o pomoc pri ochrane druhov, ktorým hrozí vyhynutie.

Ako som uviedla na začiatku, keď Komisia predloží svoj návrh Rade, Rada bude môcť vypracovať svoje stanovisko v súvislosti s dohovorom CITES vzhľadom na rôzne body programu schôdze, ktorá sa týka hlavných ohrozených druhov. Odzneli napríklad vyjadrenia o tigroch, pani Bearderová spomínala slony, pani Liotardová ľadové medvede, veľká väčšina prejavov sa venovala prípadu tuniaka modroplutvého. V súvislosti s uvedenou otázkou sme počuli rôzne názory založené na rôznych argumentoch.

Rada, samozrejme, pozná výsledky posledného zasadnutia vedeckého výboru Medzinárodnej komisie pre ochranu atlantických tuniakov (ICCAT) v októbri 2009 a tiež odporúčania nezávislej expertnej poradnej skupiny organizácie FAO z decembra 2009. Rada si preto v plnej miere uvedomuje dôsledky návrhu na zaradenie tuniaka do príloh dohovoru CITES, a to nielen z dôvodu ochrany druhu, ale aj pre ďalšie zachovanie tradičných rybolovných metód v niektorých loviskách, ktoré preukázali, že sú udržateľné z hľadiska druhov. Rada preto pred prijatím svojho stanoviska dôkladne zhodnotí všetky otázky.

Na záver by som vám chcela ešte raz v mene úradujúceho predsedníctva Rady poďakovať za vaše príspevky a prínos v tejto fáze, ktorá je rozhodujúca pre formovanie stanoviska Európskej únie v súvislosti s nasledujúcou konferenciou dohovoru CITES. S radosťou budem Rade tlmočiť obsah vašich vystúpení spolu s veľkým záujmom o otázky, o ktorých sa má rokovať v Dauhe. Rada by som vám tiež tlmočila odhodlanie španielskeho predsedníctva zabezpečiť ochranu a udržateľný rozvoj ohrozených druhov. Vieme, že Rada má v tejto súvislosti plnú podporu Parlamentu.

  Paweł Samecki, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, moja prvá všeobecná poznámka sa týka toho, že naozaj oceňujem prínos všetkých rečníkov v súvislosti so všetkými cieľmi pred rokovaniami v rámci konferencie.

Môžem vás ubezpečiť, že Komisia bude na strane udržateľného obchodu v prospech biodiverzity aj spoločenstiev, ktoré potrebujú žiť v súlade s jednotlivými druhmi.

V tejto chvíli by som rád uviedol niekoľko konkrétnejších poznámok v súvislosti s vašimi vyjadreniami. Najskôr, ako som vysvetlil, konečné stanovisko Komisie v prípade tuniaka modroplutvého bude prijaté veľmi skoro. Je to dôležitá otázka, pretože sa týka hlavne úlovkov rybárskych flotíl EÚ. Považujeme za vhodnejšie, aby namiesto odchádzajúcej Komisie zaujala jasné stanovisko k tejto otázke nová Komisia, pretože tá bude zodpovedná za obhajovanie alebo presadzovanie stanoviska EÚ na konferencii.

Som naozaj presvedčený, že tento návrh zabezpečí udržateľnú budúcnosť pre tento druh aj pre s ním spojené rybné hospodárstvo. V tejto otázke budeme musieť dosiahnuť rovnováhu medzi krátkodobými a dlhodobými výhľadmi. Pri konkrétnejších bodoch alebo otázkach, ktoré predložili ctení poslanci Parlamentu, pri otázke podpory, ktorá by mohla byť prípadne poskytnutá postihnutým rybárom, sa však domnievam, že je potrebné zdôrazniť pripravenosť Komisie posúdiť možnosť poskytnutia takejto podpory v najvyššej možnej miere, ale nesmieme zabúdať ani na to, že o prerozdelení rozpočtových prostriedkov sa rozhodovalo mnoho rokov dopredu a že by sme tiež museli posúdiť finančné dôsledky, keďže máme pevne stanovený rozpočet hospodárenia na obdobie rokov 2007 až 2013.

Jedna konkrétna otázka sa týka návrhu na zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy II. Domnievam sa, že je dôležité uviesť, že v prípade zaradenia do prílohy II by sa uplatňovali veľmi osobitné opatrenia dohovoru CITES. O skutočných dôsledkoch tohto zaradenia do prílohy II by sa muselo uskutočniť veľké množstvo právnych a technických diskusií. Jeho praktický dôsledok by bol neistý. Z tohto dôvodu musíme praktické dôsledky zaradenia tuniaka modroplutvého do prílohy II zvážiť.

Pokiaľ ide o otázku pani Bearderovej o slonoch, návrhy Tanzánie a Zambie majú procedurálne nedostatky, ale v našom právnom posúdení nemôžu byť tieto pochybenia dostatočným dôvodom na formálne zamietnutie uvedených návrhov ex ante.

Na záver sa budem venovať otázke pána Kellyho. Je Komisia spokojná s vedeckými dôkazmi v mnohých otázkach? Myslím, že pre Komisiu je zložité spochybňovať vedecké dôkazy, pretože by to znamenalo, že Komisia má lepšie vedecké alebo výskumné možnosti než výskumné ústavy, čo nie je pravda. Z uvedeného dôvodu je niekedy veľmi zložité zaujať stanovisko k vedeckým dôkazom.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal sedem návrhov uznesení(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnešná rozprava o 15. schôdzi konferencie strán dohovoru CITES, ktorá sa má uskutočniť v marci, je mimoriadne dôležitá pre rozumné využívanie voľne žijúcich rastlín a živočíchov.

Zdá sa, že návrh uznesenia o tejto problematike sa skresľuje v prospech zákazu využívania mnohých zdrojov. Konkrétne mám na mysli návrh zaradiť stredomorský koral červený do prílohy II dohovoru CITES. Rád by som zdôraznil, že vedecká obec sa domnieva, že čeľadi Coralliidae nehrozí vyhynutie vzhľadom na jej prebytok vo všetkých vodách, v ktorých žije. Zaradenie koralu do prílohy II sa preto zdá byť neprimerané a nepotvrdené vedeckými údajmi. Obchod s koralom červeným je významným zdrojom príjmu rozsiahlych oblastí Stredozemného mora a zaradenie tohto druhu v rámci dohovoru CITES by malo závažné dôsledky pre hospodárstva mnohých krajín vrátane Talianska, ktoré by sa prejavili okamžitými verejnými nepokojmi a stratou pracovných miest.

Z tohto dôvodu sme proti zaradeniu tejto čeľade do prílohy II dohovoru CITES. Okrem toho by som chcel Európsku komisiu požiadať o preskúmanie stanoviska, ktoré doteraz prijala a ktoré sa zdá byť skôr výsledkom neprimeraného environmentálneho extrémizmu než dôkladnej vedeckej analýzy.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Európa si vždy pozorne všímala problémy spojené s nadmerným využívaním voľne žijúcich druhov a nezákonným obchodom so živočíchmi a rastlinami.

Nezabúdajme však, že rozhodnutia v rámci dohovoru CITES by mali byť založené na výsledkoch a vedeckých údajoch poskytovaných príslušnými medzinárodnými orgánmi. Mimoriadne citlivé sú dva body: návrh na zaradenie druhov Corallium spp. a Paracorallium spp. do prílohy II a požiadavka na zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy I.

Pokiaľ ide o koral, považujeme za správne znova zdôrazniť náš nesúhlas vzhľadom na negatívny názor, ktorý vydala expertná poradná skupina organizácie FAO v polovici decembra 2009 a ktorý ukázal, že pokles druhu nebol podložený údajmi, ktoré by podporili jeho zaradenie do prílohy II. Tento krok by vážne ohrozil konkurencieschopnosť remesiel zameraných na spracovanie výrobkov z koralu, ktoré majú v niektorých oblastiach Talianska (najmä v oblastiach Torre del Greco, Alghero a Trapani) mimoriadny význam v súvislosti s hospodárstvom a pracovnými miestami.

Pokiaľ ide o tuniaka, sú krajiny, ako napríklad Francúzsko a Taliansko, ktoré sa veľmi zaujímajú o lov tuniaka modroplutvého, a teda o ochranu druhu tak, aby bolo možné využívať ho udržateľným spôsobom. Uvedené uznesenie môžeme podporiť, ale žiadame, aby toto zaradenie bolo podmienené uplatňovaním rozhodnutia o dvanásť až osemnásťmesačnom odklade a ustanovením o kompenzácii odvetvia.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Na rozdiel od dojmu, ktorý majú niektorí ľudia sklon vyvolávať, dohovor CITES nie je nástrojom navrhnutým na zákaz obchodu. Jeho cieľom je skôr zabezpečiť, aby medzinárodný obchod s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín neohrozil ich prežitie. Pred dvoma týždňami som mala príležitosť stretnúť sa s namíbijským ministrom pre životné prostredie a cestovný ruch. Vďaka určeniu skutočnej peňažnej hodnoty slonov v Namíbii, čím bolo možné vytvoriť prísne regulovaný obchod so slonmi, sa vytvorili podmienky na riadenie a ochranu pred pytliactvom. Vďaka týmto opatreniam sa výrazne zvýšil počet jedincov, ktoré patria k uvedenému druhu a ktorých prežitie je v súčasnosti ohrozené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vás vyzývam, aby ste podporili návrh Tanzánie a Zambie zameraný na preradenie slona afrického z prílohy I do prílohy II dohovoru CITES a zamietli návrh Kene.

  Edward Scicluna (S&D), písomne. – Pevne verím v trvalo udržateľný rozvoj a nepochybujem o tom, že v prípade druhu tuniaka modroplutvého (BFT) dochádza k nadmernému využívaniu a že potrebuje ochranu. Dohovor CITES bol úspešne využitý na ochranu exotických druhov pred vyhynutím v prípadoch, v ktorých je nemožné kontrolovať obrovské množstvo pytliakov a poľovníkov, najmä v rozvojových krajinách. Sme však v rovnakej situácii?

Tuniak modroplutvý zo severovýchodnej oblasti Atlantického oceánu je nadmerne využívaný malou skupinou spoločností, ktoré lovia pomocou vlečných sietí, pričom každá loví tisíce ton. Uvedené spoločnosti pochádzajú z vedúcich krajín EÚ: Francúzska, Španielska a Talianska. EÚ nepotrebuje medzinárodný orgán pre životné prostredie, aby pomáhal pri kontrole odvetvia rybolovu v jej členských štátoch.

Musíme, samozrejme, rozmýšľať prakticky. Ak medzinárodný politický názor znie, že nemôžeme zabrániť tomu, aby bol tuniak modroplutvý zaradený do prílohy dohovoru CITES, použime zdravý rozum a zásadu proporcionality tým, že uvedený druh zaradíme do prílohy II, ako to navrhla expertná poradná skupina organizácie FAO. Zaradenie tuniaka modroplutvého do prílohy I dohovoru CITES by hospodárstvo našej krajiny stálo sumu vo výške takmer 2 % HDP. Tento krok sa nelíši od požiadavky na náhle zatvorenie celého priemyselného odvetvia chovu lososov v Škótsku. O prácu by prišlo takmer 1 % pracovnej sily.