Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Lambert van Nistelrooij (A7-0048/2009)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som vrelo zablahoželať pánovi van Nistelrooijovi za jeho správu, ktorú rozhodne podporujem.

V minulosti som sa prostredníctvom rôznych iniciatív a otázok pýtal na možnosť využitia fondov Európskej únie na zabezpečenie sociálneho bývania pre najchudobnejšie a najmarginalizovanejšie kategórie spoločnosti, čiže pre kategórie, ktoré miestne úrady zaraďujú podľa príjmových skupín, ako sa to deje vo významných hlavných mestách a veľkých mestských oblastiach.

Bývanie, a najmä bývanie pre slabšie vrstvy spoločnosti, sa v mnohých veľkých európskych mestách stalo skutočnou núdzovou situáciou. Som preto presvedčený, že správa pána van Nistelrooija je krokom správnym smerom, ale zároveň sa domnievam, že by na ňu malo nadväzovať vyčlenenie väčšieho objemu prostriedkov na riešenie naliehavých vecí spojených so sociálnym bývaním.

Správa: Magdalena Alvarez (A7-0006/2010)

  Zigmantas Balčytis (S&D). – Vážený pán predsedajúci, túto správu som podporil, pretože si myslím, že predstavuje krok smerom k boju proti podvodom a daňovým únikom v európskom meradle. I napriek ochote členských štátov spolupracovať v oblasti daní sa nedosiahli žiadne hmatateľné výsledky a daňové podvody stále dosahujú v EÚ mimoriadne vysokú úroveň a prinášajú priveľa negatívnych dôsledkov pre naše hospodárstva a občanov.

Veľmi vítam nové navrhované zlepšenia, ktoré – dúfajme – prinesú hmatateľné výsledky v boji proti podvodom a daňovým únikom, a to predovšetkým rozšírenie predmetu smernice na všetky dane vrátane príspevkov na sociálne zabezpečenie, automatickú výmenu informácií a lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi v daňových veciach.

Správa: Leonardo Domenici (A7-0007/2010)

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, chcela by som vystúpiť k správe pána Domeniciho a chcela som povedať, že stojí za povšimnutie, že sme dali tu v Štrasburgu takú silnú podporu opatreniam, ktoré zlepšia transparentnosť a výmenu informácií umožňujúcu účinnejšiu správu daní v členských štátoch. Škoda, že tento krok musela motivovať až hospodárska kríza. Achillovou pätou sú daňové raje v krajinách na rôznych ostrovoch a veľa z nich získava podporu aj z fondov Európskej únie. A je teda na nás, aby sme sa k tomu postavili čelom, a to váhou celej Európskej únie. Pokusy jednotlivých členských štátov s bilaterálnymi zmluvami neviedli k žiadnym hmatateľným výsledkom, o čom nakoniec svedčí aj fakt, že 27 členských štátov prišlo v roku 2004 o 2,5 % svojho HDP.

Správa: Magdalena Alvarez (A7-0006/2010)

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, najväčším obmedzením vlády je externá súťaž. Štát môže zvyšovať dane len po istú hranicu, inak peniaze začnú odtekať do zahraničia a daňové príjmy sa začnú znižovať. Ako povedal Milton Friedman, súťaž vlád v oblasti poskytovania služieb a miery zdanenia je rovnako produktívna, ako súťaž firiem a jednotlivcov. Preto je také skľučujúce sledovať, ako Európska únia smeruje k harmonizácii daní, a vidieť export vysokých nákladov z jednej krajiny do druhej.

Ak v nedávnych vypočutiach kandidátov do Komisie zarezonovala jedna téma, bola to túžba po vyhradenom toku príjmov pre Európsku úniu a po opatrení daňovej harmonizácie. To vysvetľuje, prečo sa zmenšuje podiel Európskej únie na svetovom HDP, prečo sme z 36-percentného podielu pred 20 rokmi klesli na dnešných 25 % a prečo o desať rokov padneme na 15 %.

Dobrá správa je, že voličom sa to nepáči. Podobne ako obyvatelia Massachusetts, ani obyvatelia Európy nechcú zdanenie bez zastúpenia a som si istý, že podľa toho budú aj voliť.

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, väčšina ľudí by pri pohľade na tento názov povedala, že spolupráca sa zdá byť rozumnou vecou. Vari by niekto nesúhlasil so spoluprácou? Len dovtedy, kým sa podrobne nepozrie, o čo často ide v diskusii o spolupráci v daňovej oblasti v rámci EÚ a na úrovni EÚ.

Pozrime sa na príklad odvážnej krajiny, akou sú napríklad Kajmanské ostrovy. Na rozdiel od sna zelených a socialistov, že rozvojové krajiny budeme udržiavať v chudobe, aby sme im mohli posielať peniaze na pomoc a zmierňovať pocit viny belošskej strednej vrstvy, sa táto krajina skutočne pokúsila vymaniť sa z chudoby – a nezávisieť od banánov či cukru, ale závisieť od služieb na vysokej úrovni, napríklad od finančných služieb. Keď sa však Kajmanské ostrovy o to usilujú, ľudia v EÚ – tunajší politici – sa na to sťažujú. Nejde o daňové úniky. Ide o pokus zamedziť dvojitému zdaneniu. Ľudia z krajín EÚ i naďalej platia dane vo svojom členskom štáte. Je čas zastaviť tento imperializmus.

Správa: Theodor Dumitru Stolojan (A7-0002/2010).

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, ak by ste mali vytvoriť zoznam krajín s najbohatšími obyvateľmi, štátov s najvyšším HDP na osobu na svete, prekvapilo by vás, že veľa z nich je veľmi malých. Rebríček 10 najlepších obsadili mikroštáty: Lichtenštajnsko, Luxembursko, Brunej, Jersey a tak ďalej.

Prvý veľký štát, ktorý by sa dostal do zoznamu bohatých krajín, sú Spojené štáty, pretože tým sa darí vďaka nevídanému triku, a to správou krajiny ako konfederácie jednotlivých štátov, pričom svojim členom umožňuje ohromnú legislatívnu a fiškálnu autonómiu. Preto je také tragické, keď som len včera počul nového predsedu Európskej rady hovoriť o potrebe európskej hospodárskej správy v reakcii na finančnú krízu v Grécku. Keď sa vláda zväčšuje a čoraz viac vzďaľuje, presne vtedy sa stáva neefektívnejšou, rozhadzovačnejšou a skorumpovanejšou. Ak o tom kolegovia pochybujú, navrhujem, aby sa popozerali okolo seba.

Návrh uznesenia B7-0072/2010

  Iva Zanicchi (PPE) . – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tragické zemetrasenie na Haiti prudko otriaslo nielen zemou tejto nešťastnej krajiny, ale aj svedomím každého z nás.

Intenzívna podpora medzinárodného spoločenstva pre obyvateľov Haiti je žiarivým príkladom solidarity a humanity. Európska únia promptne zareagovala na túto tragédiu a prijala okamžité a dlhodobé finančné záväzky v objeme nad 300 miliónov EUR. K týmto sumám možno pripočítať aj viac než 92 miliónov EUR, ktoré už prisľúbili jednotlivé členské štáty.

V tejto veci s mimoriadnou hrdosťou zdôrazňujem urýchlenosť a účinnosť poskytnutia talianskej pomoci vrátane vyslania lietadlovej lode Cavour. Toto plavidlo nielenže sprístupnilo všetky svoje najmodernejšie zdravotnícke zariadenia, ale prepravilo aj 135 ton materiálu zo Svetového potravinového programu a 77 ton materiálu od talianskeho Červeného kríža.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela som zdôrazniť tento bod.

  Vito Bonsignore (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, 200 000 mŕtvych, 250 000 ťažko zranených, 3 milióny ľudí priamo postihnutých zemetrasením popri 2 miliónoch ľudí, ktorí potrebujú potravinovú pomoc: toto sú neúprosné dôsledky strašnej katastrofy, ktorá zasiahla Haiti.

Európska únia splnila svoj podiel a i naďalej ho plní. Je hlavným medzinárodným darcom. Musím však upozorniť, že vysoká predstaviteľka zodpovedná za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku tam neodišla bezprostredne, aby koordinovala našu pomoc. Boli by sme radšej, keby sa tam poponáhľala a robila svoju prácu. Chceli sme, aby bola na Haiti a pomáhala ostatným.

Taliansky minister zahraničných vecí pán Frattini konkrétne navrhol, aby sa zrušil dlh Haiti – jednej z najchudobnejších krajín sveta. Teraz vyzývam Parlament, aby podporil tento návrh, vyzývam Úniu, aby ho zrealizovala, a tým vyzývam všetky veriteľské národy, aby podporili návrh Talianska na zrušenie dlhov Haiti.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Neskoro, ale predsa sme prijali uznesenie o konkrétnych opatreniach na pomoc Haiti. Je dôležité, že smerujú k dlhodobej obnove strašne zbedačeného ostrova. Ako podpredsedníčka zhromaždenia krajín AKT – EÚ zodpovedná za ľudské práva považujem za dôležité, aby sa európska pomoc silno orientovala na zabezpečenie dlhodobej zdravotnej starostlivosti a vzdelávania tisícov osirelých detí priamo na Haiti. Musíme zabrániť aj riziku obchodovania s deťmi. Znepokojuje ma však, že médiá dnes informujú, ako Haiťania protestujú, pretože napriek všetkým snahám doposiaľ nemajú stany nad hlavou, dostatok jedla a vody. Taktiež ma poburuje, že vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci barónka Ashtonová neobetovala svoj víkend a nedostavila sa včas na ostrov. To nie je dobrý začiatok lepšej zahraničnej politiky Európskej únie po prijatí Lisabonskej zmluvy.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, je veľmi dôležité, aby sa Európska únia ako najväčšia svetová ekonomika, výrazne zapojila do pomoci pre katastrofou postihnuté oblasti Haiti po zemetrasení. Takéto zemetrasenia možno predpovedať len zriedkakedy. Dejú sa neočakávane. Práve preto sa od nás členov svetového spoločenstva vyžaduje, aby sme prejavili solidaritu a náš záujem o ostatné ľudské bytosti.

Ako hovorí staré príslovie, sme takí silní ako naše najslabšie ohnivko. Teraz sa meria aj solidarita Európskej únie. Musíme sa poriadne postarať o naše najslabšie ohnivko, o našich druhov na Haiti, a zabezpečiť, aby pomoc od Európskej únie došla do cieľa a bola účinná. Úspech pomoci a poskytnutých peňazí sa bude hodnotiť podľa týchto kritérií.

Do toho sa, samozrejme, musia zapojiť aj členské štáty a zapájajú sa rovnako ako početné kresťanské spoločenstvá s priamymi kontaktmi medzi ľuďmi. Takto môžeme zaistiť, že pomoc sa dostane k tým, ktorí ju potrebujú.

  Diane Dodds (NI). – Vážený pán predsedajúci, v piatok uplynie mesiac od ničivého zemetrasenia na Haiti. Podľa súčasných odhadov si vyžiadalo 230 000 mŕtvych a 300 000 zranených. To by nás malo viesť k tomu, aby sme urobili všetko pre to, aby sa zachráneným poskytla pomoc na opätovné vybudovanie svojich životov a krajiny. Podporila som spoločné uznesenie predložené z tohto dôvodu, ale chcem verejne vyjadriť, že som proti koncepcii európskej jednotky civilnej ochrany.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, počas rozpravy k tomuto uzneseniu sme zas raz videli, ako tento Parlament vyvyšuje virtuálne nad reálne, symbolické nad skutočné. Rečnilo sa o potrebe pripnúť vlajku EÚ na pomoc pre Haiti a o potrebe vytvoriť zásadu európskej jednotky civilnej ochrany. Na barónku Ashtonovú sa vzniesla vlna kritiky za to, že tam nebola, aby veciam prepožičala európsku tvár.

Samozrejme, Američania medzitým dodávali skutočnú pomoc, a to neuveriteľne rýchlo. A akú vďaku si vyslúžili? Francúzsky minister ich obvinil, že obsadili krajinu. Tu jasne vidíme, že Američan je v tomto Parlamente vždy tým zlým. Ak zasiahne, je to imperialista. Ak nie, je izolacionista.

Radšej by som ustúpil a opýtal sa, či Európska únia nemá doma naliehavejšie starosti, než to, či dávať európsku vlajku veciam dejúcim sa v Karibiku. Grécko je na pokraji finančného kolapsu. Chystáme sa schváliť pomoc za jasného porušenia článku 125 zmlúv. Keď si urobíme poriadok vo vlastnom Parlamente, potom si azda budeme môcť dovoliť poučovať iných.

Návrh uznesenia B7-0078/2010

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Situácia v oblasti ľudských práv v Iráne sa neustále zhoršuje, a to napriek uzneseniu Európskeho parlamentu z 22. októbra o Iráne, ktoré podľa môjho názoru neprinieslo očakávaný morálny tlak. Za obzvlášť šokujúce a poľutovaniahodné považujem popravy mladistvých páchateľov, ktorých bolo dodnes popravených v Iráne asi stoštyridsať. Jednou z posledných sa stala napríklad poprava sedemnásťročného Mosleho Zamaniho v decembri 2009.

Žiaľ zdá sa, že zabránenie popráv detí nie je politickou prioritou na medzinárodnom poli. Irán nenesie žiadne následky za pokračovanie v tejto ohavnej praktike, a to napriek tomu, že Iránska islamská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Preto vyzývam Európsku úniu, aby podnikla konkrétne a rázne kroky, a pritom dôsledne využívala nové možnosti poskytnuté Lisabonskou zmluvou.

  Marco Scurria (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som niečo povedať, lebo – ako už bolo spomenuté – včera v Teheráne došlo k útoku na talianske veľvyslanectvo aj iné veľvyslanectvá.

Vzhľadom na to by Parlament aj Únia mali zvážiť – pokiaľ možno – formálny prejav solidarity s našou krajinou a ostatnými krajinami postihnutými týmto útokom. Zároveň by sme mali vyslať jasný signál a týmto oficiálne žiadam, aby Európa nebola prítomná na oslavách výročia Islamskej revolúcie v Iráne. To by mal byť jasný signál vyslaný pre iránske úrady.

Toto hovorím v zvláštny deň pre Talianov, pretože dnes máme pamätný deň. Preto dnes mám – rovnako ako veľa ďalších Talianov vrátane vás, pán predsedajúci, ako dúfam – túto kokardu vo farbách trikolóry na pamiatku mnohých Talianov, ktorí boli v tento deň vyhnaní a prinútení opustiť svoju zem.

Týmto spomienkovým aktom by som chcel vyjadriť našu solidaritu s tými, ktorí bojujú za demokraciu a slobodu v Iráne. Z tohto dôvodu vyzývam naše orgány, aby nešli na oslavy výročia islamskej republiky.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Je dôležité, že dnes sme svojím hlasovaním jasne deklarovali, že trváme na tom, aby sa jadrový program Iránu dostal pod medzinárodnú kontrolu, i keď iránsky parlament bráni ratifikácii protokolu o nešírení jadrových zbraní. Predsedníctvo Rady musí zaistiť, aby sa táto otázka zaradila do programu budúcej Rady bezpečnosti. Vítam zhodu v tom, že barónka Ashtonová sa musí ohradiť proti incidentu na talianskom veľvyslanectve, pretože sa to týka nielen Talianska, ale celej Európskej únie. Naše dnešné vyhlásenie zároveň svedčí o tom, že Komisia, Rada i Parlament hovoria jedným hlasom. Som spokojná, že máme zhodu v tom, že obchodná dohoda s Iránom bude musieť byť podmienená bezpečnostnými záväzkami a záväzkami týkajúcimi sa ľudských práv.

  Salvatore Tatarella (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, útok na európske veľvyslanectvá, a to najmä na talianske veľvyslanectvo, a vyhrážanie sa talianskemu premiérovi predstavujú mimoriadne vážnu udalosť, ktorá si vyžaduje odsúdenie. Systematické potláčanie akejkoľvek opozície v Iráne sa nám javí ešte vážnejšie, rovnako ako aj jadrový projekt Iránskej islamskej republiky.

To všetko sčasti umožnil vyčkávací, nadmieru tolerantný postoj Západu. Teraz, keď bola odmietnutá aj ponúknutá ruka prezidenta Obamu, už Západ nemá inú možnosť, len hroziť a okamžite zaviesť systém sankcií, ktoré sú účinné a prísne, no pritom selektívne, aby nepostihli ľudí.

Som si dobre vedomý, že Rusko a Čína sú proti sankciám, ale Európska únia musí vynaložiť maximálne úsilie, aby tieto veľmoci presvedčila, aby súhlasili so sankciami, ktoré sú alternatívou k vyslaniu armády.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, je úplne jasné, že situácia v Iráne dosiahla krízový bod. Od prezidentských volieb tam prebiehajú demonštrácie, na ktorých sa s opozíciou zaobchádzalo veľmi ostro, porušovanie ľudských práv a k tomu aj hrozba jadrových zbraní, ktorá predstavuje veľkú hrozbu na Blízkom východe, predovšetkým pre Izrael, ale aj pre celú Európu.

Zdá sa, že my v EÚ nedokážeme hovoriť s Iránom. Azda je to z dôvodu kultúrnych rozdielov, keďže šiitská teológia a európsky humanizmus, poosvietenecké myslenie sú také odlišné. V takej situácii musíme hľadať novú cestu.

V každom prípade musíme byť jednoznační a hájiť európske hodnoty, a to aj v našich vzťahoch s Iráncami. Musíme sa ďalej veľmi snažiť, aby sme Iránu ukázali pravidlá, podľa ktorých hráme: demokracia, ľudské práva a sloboda prejavu. Keďže sme teraz hlasovali za toto uznesenie, je veľmi dôležité, aby sa preložilo aj do perzštiny a arabčiny, hlavných jazykov, ktorými sa tam hovorí, aby každý vedel, aký režim a pravidlá chce Európska únia vidieť zavedené v tomto regióne.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, schválil som uznesenie o Iráne, keďže si uvedomujem, že ide o jeden z najväčších problémov a úloh sveta a aj Európy. Zároveň som nepodporil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy navrhnuté niektorými našimi kolegami poslancami, ktorí chceli označiť Irán za nepriateľa Západu. Nemali by sme zabúdať na veľkú kultúru a históriu tejto krajiny. Súčasná vláda v Iráne možnože popiera túto veľkú históriu a kultúru. Budúcu iránsku vládu by sme mali vnímať ako partnera. Stále dostávame informácie o ďalších popravách a trestoch smrti. Musíme mať základnú ľudskú solidaritu s tými, ktorí chcú lepší Irán. Irán, ktorý bude partnerom Západu, nie nepriateľom.

  Gianni Vattimo (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcem uviesť, že som sa zdržal hlasovania o uznesení o Iráne z dvoch hlavných dôvodov.

Prvý dôvod je špecifický. V uznesení sa berie za samozrejmosť, že voľby, z ktorých vzišlo víťazstvo prezidenta Ahmadínedžáda, boli sfalšované. Nič z toho sa nijako nedokázalo a navyše aj človek v takom postavení ako prezident Lula povedal, že tieto tvrdenia považuje za smiešne.

Druhý dôvod je, že Irán je pod sústavnou hrozbou vojenskej intervencie zo strany Spojených štátov a Izraela, čo tiež neberieme do úvahy. Mám pocit, že vyvážené uznesenie v prospech mieru v regióne by nemalo byť písané tónom ospravedlňujúcim bezprostredne hroziacu vojnu skôr, než k nej dôjde.

Návrh uznesenia B7-0029/2010

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Predmetné uznesenie som podporila, lebo aj ja som presvedčená, že súčasný legislatívny rámec Európskej únie vo veci obchodovania s ľuďmi je neveľmi účinný a nie je dostatočne implementovaný. Touto témou sa musíme zaoberať znova a znova.

Je poľutovaniahodné, že parlamenty 16 členských štátov – musím povedať, že aj vrátane mojej krajiny – nechápu význam obchodovania s ľuďmi a že nepovažovali za potrebné ratifikovať a prijať dohovor Rady z roku 2005 o obchodovaní s ľuďmi. Dúfam, že dnes prijaté uznesenie vyšle signál a pripomenie im, aké je dôležité zamerať sa na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a zabrániť ďalším obetiam.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Chcela by som využiť túto príležitosť, aby som ocenila prácu Edit Bauerovej a Simona Busuttila, ktorí tvrdo vyjednávali o kompromisoch, a preto som mohla hlasovať za správu, a som rada, že aj socialisti dodržali slovo. V správe sa teraz riešia aj citlivé otázky z programu Európskej ľudovej strany, ako napríklad podpora pre tých, ktorí poskytujú pomoc ľuďom na hranici, čo sa týka ich zneužitia na obchod, ako aj definovanie podmienok poskytovania povolenia na pobyt, prístupu na trh práce a zlučovania rodín.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, žijeme v 21. storočí a pokladáme sa za civilizované národy, ale problém obchodovania s ľuďmi zostáva neriešený, ba naopak sa zintenzívňuje. Obeťami obchodovania s ľuďmi sú väčšinou ženy a deti a trest hroziaci páchateľom nie je dostatočne prísny na to, aby ich od tejto činnosti odradil. Európa musí prijať rozhodnejšie opatrenia na obmedzenie týchto hanebných praktík. Preto som hlasovala za toto uznesenie, ktoré vyzýva na vytvorenie účinných nástrojov boja proti tomuto javu a lepšiu koordináciu opatrení medzi členskými štátmi a príslušnými operačnými orgánmi Európskej únie s nádejou na dosiahnutie uspokojivých výsledkov.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, obchodovanie s ľuďmi je vždy aktom proti ľudskosti. Pre nás v Európe je veľmi dôležité, aby sme proti nemu skutočne podnikli konkrétne kroky.

Prirodzene, hlasoval som za toto uznesenie, ale mám obavy, čo bude znamenať v praxi. Je to tak, že vypracovaním takéhoto uznesenia si tíšime svedomie? Nesmie to byť tak: potrebujeme konkrétne činy.

Obchodovanie s ľuďmi je v Európskej únii stále vážnym problémom. Musíme vynaložiť všetku snahu na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré postihuje predovšetkým ženy a deti. V tomto smere dúfam, že Európska únia aj členské štáty zavedú konkrétne opatrenia a začnú konať. Ako som povedal, obchodovanie s ľuďmi je vždy proti ľudskosti a ľudská dôstojnosť je hodnota, ktorú nemožno ohroziť. My ako Európania ju musíme vždy a za každých okolností hájiť.

Návrh uznesenia B7-0064/2010

  Marisa Matias, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, chcela by som povedať, že by sme boli veľmi radi, keby sa prijalo silnejšie uznesenie ku Kodani než to, ktoré sme tu dnes odhlasovali. Ale podporili sme ho, lebo sme presvedčení, že je nevyhnutné, aby Parlament vyjadril svoje hlboké sklamanie z dohody, ktorá vzišla z Kodane. Dohoda nie je záväzná, hoci obsahuje mlčky predpokladaný alebo vyjadrený záväzok dosiahnuť záväznú dohodu v rámci aktuálneho roka. Problém sa však zhoršuje, čas uteká a musíme prijať takto vyjadrený záväzok.

Z tohto dôvodu by som chcela vyzvať Európsku úniu, aby sa prestala vyhovárať na ostatných. Je veľmi ľahké prestať konať, lebo iní nič nerobia. Zaujali sme však silné stanovisko a z neho musíme vychádzať. Takéto vyhováranie je nezodpovedné a neobhájiteľné. Naše silné stanovisko si môžeme zachovať mnohými spôsobmi. Jedným z týchto krokov by mohlo byť predefinovanie rozpočtu EÚ s cieľom zabezpečiť vlastné prostriedky na boj pri zmene klímy. Zatiaľ k tomu nedošlo. Ďalším krokom by bolo vyčlenenie dodatočných prostriedkov na pomoc rozvojovým krajinám a nie odstránenie alebo zníženie existujúcej humanitárnej pomoci. V opačnom prípade vzniká cynický pokus o riešenie problémov zmeny klímy so súbežným vytvorením a ignorovaním iných problémov, ktoré ohrozia ich prežitie. Bez dodatočných prostriedkov nemôžeme vyriešiť dodatočné problémy.

Preto potrebujeme prijať záväzok a nemôžeme si dovoliť čakať dlhšie. V Kodani sme zaujali pevné stanovisko. Dovoľte nám správať sa podľa toho, pretože tu ide o skutočné problémy a skutočných ľudí, ktorých treba riešiť hneď teraz. Preto dnes prijímame túto zodpovednosť.

  Alajos Mészáros (PPE). – Vážený pán predsedajúci, vítam príležitosť podporiť toto uznesenie.

Kodanský samit bol v mnohých smeroch sklamaním. EÚ zlyhala predovšetkým čo sa týka prejavu jednotného a efektívneho prístupu k riešeniu zmeny klímy, ako aj čo sa týka posilnenia jej vedúcej politickej pozície v tejto agende. Prijatie tohto uznesenia preto považujem za akt najvyššieho významu, aby sme mohli prejaviť nezlomného ducha a odhodlanie EÚ ako vedúcej sily vo svete pri boji proti zmene klímy. Musíme podporovať a propagovať ďalšie aktivity zamerané na riešenie zmeny klímy.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, mám pocit, že v boji proti zmene klímy je absolútne nesprávne sústrediť sa len na znižovanie emisií CO2. Po prvé, veľa ľudí zabúda, že výskum zmeny klímy je stále len v plienkach, a po druhé, je absolútne nesprávne a nevedecké definovať zmenu klímy ako fenomén spôsobený jednou príčinou. To znamená, že výlučné zameranie sa len na CO2 situáciu nijako nezlepší.

Som presvedčený, že je dôležitejšie upriamiť pozornosť na šetrenie zdrojov. Zníženie spotreby fosílnych palív a intenzívnejšie využívanie obnoviteľných surovín a energie zmierni náš vplyv na životné prostredie, zlepší účinnosť a vytvorí lepší svet pre naše deti a vnúčatá. Účinnejšie a trvalo udržateľnejšie využívanie zdrojov je pre nás, našu spoločnosť a životné prostredie omnoho cennejšie než len zníženie emisií CO2 bez ohľadu na náklady.

  Anja Weisgerber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, kodanské rokovania o klíme boli pre Európsku úniu sklamaním, ako už bolo povedané. Výsledok má ďaleko od postoja EÚ a od pozície, do ktorej sa musíme dostať v záujme ochrany klímy. Jedinou pozitívnou stránkou je uznanie cieľa dvoch stupňov, čo môže viesť k potrebným záväzkom vo veci zníženia.

Musíme sa spýtať samých seba, aké ponaučenie si môžeme zobrať z neúspechu týchto rokovaní a čo by sme mali robiť ďalej. Je dôležité dopriať si obdobie premýšľania a kriticky sa pozrieť na jednotlivé body cesty, na ktorú sme sa vydali. Musíme si položiť otázku, ako môžeme napredovať spoločne s inými štátmi. Ako môžeme zabezpečiť, aby aj EÚ bola pri stole, keď sa zídu USA, Čína a India na rokovaniach o kompromise? Ako môžeme účinnejšie vyjednávať s rozvojovými krajinami a rýchlo sa rozvíjajúcimi hospodárstvami? Je nevyhnutné, aby tieto rokovania prebiehali pod záštitou OSN?

Napokon by som chcela povedať, že ma potešila možnosť hlasovať za uznesenie, pretože podľa môjho názoru i naďalej zdôrazňuje priekopnícku úlohu Európskej únie. Teraz si musíme odpovedať na tieto otázky a kráčať ďalej po súčasnej ceste, a to z domáceho aj medzinárodného hľadiska.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Návrh uznesenia o výsledku samitu v Kodani o zmene klímy bol výsledkom precíznej práce našich kolegov z niekoľkých výborov a nadväzuje na dlhodobú stratégiu reálnej ekologickej politiky v súlade s hospodárskymi cieľmi EÚ v globalizovanom svete. Musím sa však ohradiť proti množstvu nezodpovedných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z dielne socialistov a zelených, a to najmä čo sa týka pokusov o zvýšenie dohodnutých dlhodobých cieľov o znižovanie emisií až na 40 % alebo o zákaz jadra či prechodné európske dane na zmenu klímy. Nepáči sa mi ani bagatelizovanie zmeny klímy zo strany skupiny Európskej rady pre výskum (ERC) a pobúrila ma aj absurdná kritika dánskeho premiéra namiesto poďakovania za obetavú prípravu samitu v Kodani.

  Albert Deß (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti návrhu uznesenia, pretože v ňom podľa môjho názoru chýbajú isté dôležité údaje. V poslednom čase sa objavuje čoraz viac správ, že klimatológovia falšovali údaje. Je dôležité, aby sme o tom diskutovali a vyjadrili naše názory.

Aby nedošlo k nedorozumeniu, chcel by som vysvetliť, že už veľa rokov sa venujem téme znižovania využívania fosílnych palív, a teda aj vplyvu na životné prostredie. Nerozumiem však strašeniu, ktoré sa pridružilo k slovám „zmena klímy“. Vo svojej dlhoročnej politickej kariére som už veľa zažil. Začiatkom 80. rokov minulého storočia sa hovorilo, že v roku 2000 už nebudú v Nemecku žiadne stromy, ale Nemecko je zelenšie než kedykoľvek predtým. Je pravda, že klíma sa mení, ale to sa dialo aj v minulosti a bude sa diať aj v budúcnosti. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tomuto návrhu uznesenia.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, Herman Van Rompuy na svojej prvej tlačovej konferencii po zvolení za predsedu Európskej rady vyzdvihoval skutočnosť, že rok 2009 bol prvým rokom globálneho riadenia a vyslovene sa tešil na samit v Kodani ako na krok k ekonomickému globálnemu riadeniu našej planéty.

Škoda, že niektorí ľudia vhupli do environmentálnej agendy ako prostriedku na presadzovanie inej agendy – agendy, ktorá vychádza z túžby po odobratí moci voleným politikom z jednotlivých štátov a jej sústredení do rúk medzinárodných technokracií.

Tragédiou nie je len to, že bude menej demokracie: tragédiou je, že strácame konsenzus, ktorý by sme mohli dosiahnuť na riešenie problémov životného prostredia. Ľavica alebo pravica, konzervatívec alebo socialista – všetci môžeme súhlasiť, že chceme diverzifikované dodávky energií, že nechceme vypúšťanie znečisťujúcich látok do atmosféry. Uplatňuje sa však len jeden súbor politík – tých, ktoré zahŕňajú etatizmus a korporativizmus. Mimochodom tých istých politík, ktoré zlyhali politicky a spoločensky, no teraz sa aplikujú na životné prostredie. Životné prostredie je koniec koncov príliš dôležité na to, aby sme ho prenechali ľavici.

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, keď tu v Parlamente počúvame rozpravy, vidíme mnohých kolegov horekovať, že na nedávnych rokovaniach v Kodani nik EÚ nepočúval.

Azda by sme sa mali zamyslieť, prečo to tak bolo. Pozrime sa na naše správanie tu v Európskom parlamente. Začnime tým, že máme dve budovy Európskeho parlamentu. Chodíme do Štrasburgu a túto budovu vykurujeme a osvetľujeme, aj keď tu nie sme – koľké pokrytectvo. Pozrime sa na režim výdavkov – režim výdavkov, ktorý nabáda poslancov Európskeho parlamentu, aby jazdili taxíkmi a autami so šoférmi, ale ak skúsite použiť hromadnú dopravu, nemôžete si to dať preplatiť: pokrytectvo. Ak sa pozriete na budovy Parlamentu v noci, uvidíte, že sa v nich svieti a sú dobre osvetlené. Pozrime sa na spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorú tu podporujú mnohí poslanci a ktorá nielenže ničí ekonomiky rozvojových krajín, ale škodí aj životnému prostrediu.

Kým teda začneme dohovárať svetu, je čas, aby sme si pozametali pred vlastným prahom.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, podporila som pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43, ktorý prinútil každého uvedomiť si nedávne klimatické škandály. Tieto škandály sú z hľadiska ich dôsledkov omnoho vážnejšie, než by si tento Parlament chcel pripustiť. Musíme mať možnosť veriť nezávislému vedeckému výskumu, v opačnom prípade nebudeme mať na čom stavať pri tvorbe politík.

Zmena klímy ma zaujíma počas celej mojej desaťročnej kariéry poslankyne Európskeho parlamentu. Aktívne sa usilujem o klimatickú politiku Európy formou legislatívy o obchodovaní s emisiami, ktorá by bola nielen ambiciózna, ale aj racionálna, aby to nebolo len o presúvaní emisií z jedného miesta na druhé. Naša súčasná stratégia je byrokratická a márna: nekonáme ako priekopníci a nemali by sme pokračovať cestou z minulosti.

Najhoršie je, že EÚ nesleduje, čo sa práve deje v oblasti výskumu klímy. Prišli sme so splašenými riešeniami na základe skreslených informácií. Nepravdivé tvrdenia v správe Medzivládneho panelu o zmenu klímy sú takým vážnym problémom, že by sme mali požadovať odstúpenie Rádžendru Pačaurího z funkcie hlavy panelu IPCC a znovu posúdiť, čo vieme o postupe zmeny klímy spôsobenej ľudskou činnosťou a nakoľko boli úspešné naše politické opatrenia v tomto smere.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, z uznesenia Parlamentu vyplýva, že ani v tejto oblasti – podobne ako v mnohých ďalších – nemá naša inštitúcia absolútne žiadnu schopnosť úsudku, čo sa týka dogiem, ktoré na nás útočia.

V podstate sú mnohí odborníci presvedčení, že notoricky známa hokejkovitá exponenciálna krivka globálneho otepľovania je v skutočnosti len produktom grafiky. Nie všade sa topia ľadovce. V každom prípade sa netopia v Himalájach, na rozdiel od toho, čo oznámil panel IPCC. Hladina vody sa nezvýši a nezaleje Bangladéš, skôr naopak. Delta Gangy sa zvyšuje v dôsledku náplavových usadenín. Ľadové medvede, ktoré vraj miznú, nikdy neboli rozšírenejšie než dnes. Striedanie teplých a studených období sa v našej histórii udialo niekoľkokrát, a to aj pomerne nedávno a nezávisle od akejkoľvek ľudskej činnosti. Zrejme sú astronomického pôvodu a nespôsobujú ich údajné skleníkové plyny.

Kým nedostaneme odpoveď na tieto otázky, môžeme len veriť, že ide o obrovskú ideologickú dogmu, ktorá má opodstatniť zavedenie svetovej vlády.

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som vysvetliť svoje dôvody hlasovania za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12, tým, že jasne skonštatujem, že hnutie l’Italia dei Valori je proti výrobe jadrovej energie.

Proti tejto ťažkej téme sme protestovali aj počas volebnej kampane a zahrnuli sme ju aj do nášho manifestu. Tento cieľ teraz odhodlane presadzujeme formou významnej akcie, ktorú sme potvrdili na našom nedávnom kongrese v Taliansku. Vydali sme sa na veľkú križiacku výpravu propagovania ľudového referenda proti právnemu predpisu talianskej vlády, ktorý prelomil väčšinové hlasovanie Talianov, ktoré prejavili v ľudovom referende.

Robíme to preto, lebo chceme čistú budúcnosť s obnoviteľnými energiami na základe solárnej a veternej energie. Robíme to predovšetkým preto, lebo – ako som povedal – chceme vyjadrenie vôle talianskeho ľudu, a nielen vôle nepatrnej väčšiny, ktorá dnes sedí v talianskom parlamente.

Správa: Leonardo Domenici (A7-0007/2010)

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, práve vo chvíli, keď obyvatelia štátu Massachusetts hlasovali proti nadmernému zdaneniu a prílišnej vláde, sa naši vlastní nominanti do Komisie vystatovali svojimi plánmi na harmonizáciu daní v Európskej únii a vytvorenie samostatného toku príjmov pre Brusel. Ako vysvetlíme rozdiel medzi týmito dvoma úniami?

Zdá sa, že vysvetlenie treba hľadať v zakladajúcej DNA týchto dvoch politických zriadení. USA vznikli z ľudovej revolty proti vzdialenej a autokratickej vláde a proti vysokým daniam, pričom, pochopiteľne, Európska únia sa v riadku 1 článku 1 svojej zakladajúcej zmluvy zaväzuje k čoraz užšej únii. Pritom sa stavia chrbtom k súťaži, externej krivke, ktorá je hlavným obmedzením vlády. Preto teraz vidíme – konajúc podľa jej zakladajúcich doktrín – túto jej neznášanlivosť voči daňovej súťaži, ktorá sa tvári ako útok na daňové raje, no ktorými v podstate myslí jurisdikcie, ktoré zaviedli efektívnejší systém a udržali si nižšie dane. Skutočnosťou je, že daňová súťaž – daňové raje, ak trváte na tomto označení – je hlavný spôsob, ako udržať nerozpínajúcu sa vládu a občanov mocných a slobodných.

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, človek si v tomto čase musí položiť otázku: prečo taký dôraz na daňovú problematiku, daňovú spoluprácu a správu daní?

Pri zvažovaní odpovede sa stačí pozrieť na dôkazy z viacerých členských štátov. Máme krajiny, ktoré si narobili veľké dlhy. V našej vlastnej krajine britská vláda vynakladá peniaze, ktoré nemá, a teraz musí látať obrovskú dieru v rozpočte. Už pred finančnou krízou tu boli krajiny, o ktorých sa vedelo, že nevyberajú dostatok daní na pokrytie verejných služieb, ktoré potrebujú občania daných krajín. Peniaze daňových poplatníkov vynakladáme aj na dotovanie neúspešných a zle riadených firiem, ako aj zle spravovaných bánk.

Takže čo by sme vlastne mali robiť? V prvom rade by sme mali presadzovať riešenie na všetky problémy, ktoré som načrtol, ale zároveň by sme nikdy nemali zabúdať, že daňová súťaž je veľmi dobrá vec, lebo podnecuje vládu, aby si brala z našich peňazí menej a poskytovala účinnejšie služby svojim občanom.

  Vicky Ford (ECR). – Vážený pán predsedajúci, Parlament dnes hlasoval o dokumente týkajúcom sa daňových podvodov a únikov. Tento dokument nemal podporu našej skupiny. Hoci plne podporujem mnohé opatrenia navrhnuté na zastavenie daňových podvodov a únikov, tento dokument išiel ešte ďalej a s tým súvisia tri hlavné obavy.

Po prvé, podnikanie opatrení proti páchateľom podvodov by nemalo slúžiť ako zadné vrátka pre tých, ktorí chcú posilniť daňovú harmonizáciu v celej Európe pre tých z nás, ktorí si čestne platíme dane. Tento Parlament dlho obhajoval právo členských štátov rozhodovať o svojich daniach z príjmu právnických osôb a tak by to malo byť aj naďalej.

Po druhé, v oblastiach daní navrhuje dane na úrovni EÚ. Odolávali sme plánom tohto Parlamentu na celoeurópske dane.

Tretí bod sa týka výmeny informácií. Áno, mali by sme si vymieňať informácie, ale vždy by sme sa mali zamyslieť, že koľko, na aký účel a v akom záujme, a nemali by sme si myslieť, že všetky okolnosti sú rovnaké.

Správa: Marc Tarabella (A7-0004/2010)

  Astrid Lulling, v mene skupiny PPE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, škoda, že nadšená väčšina vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť sa vehementne snaží zahltiť naše stanovisko k výročnej správe výboru o rovnosti medzi mužmi a ženami v Európskej únii pripomienkami a tvrdeniami, ktoré sú pre ženy kontraproduktívne a okrem iného poškodzujú aj ich príležitosti na zamestnanie.

Hoci niektoré pripomienky môžu byť myslené dobre, nezabúdajme, že priveľa ochrany zničí všetku ochranu. Avšak kameň, na ktorý naša skupina znova narazila, je právo na bezplatné umelé prerušenie tehotenstva zo sociálnych dôvodov, ktoré sú prezentované ako jednoduchá antikoncepčná metóda.

Naša skupina nie je proti zisteniu, že ženy musia mať možnosť rozhodovať o svojich sexuálnych a reprodukčných právach. Taktiež sme presvedčení, že najmä mladé dievčatá musia byť lepšie informované v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Požadovať však v jednej vete „jednoduchý prístup k antikoncepcii a bezplatnému umelému prerušeniu tehotenstva“ svedčí o tom, že autori tohto textu nerozlišujú medzi týmito dvoma službami a stavajú ich na rovnaký základ, pokiaľ ide o antikoncepciu. Nesúhlasíme s tým.

Navyše podľa zásady subsidiarity sú za právne predpisy z oblasti legálneho umelého prerušenia tehotenstva zodpovedné členské štáty. Nie je teda našou povinnosťou v EÚ zasahovať do tejto otázky. Vyvinuli sme obrovské úsilie, aby sme dosiahli konsenzus s autorom správy pánom Tarabellom, a robili sme to v záujme boja proti všetkým formám diskriminácie, ktoré ešte neboli odstránené.

Mrzí ma, že väčšina vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť – a, žiaľ, aj v tomto Parlamente – sa snažila živiť politické a ideologické spory namiesto toho, aby sa zamerala na to, čo malo byť hlavným cieľom našich činností: usilovať sa o dosiahnutie rovnakého zaobchádzania a príležitostí pre mužov a ženy. Je mi ľúto, že naša skupina z týchto dôvodov nemohla hlasovať za túto správu.

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, aj ja som hlasoval proti tejto správe. Urobil som tak napriek tomu, že podporujem rodovú rovnosť. Nemôžem však akceptovať, že umelé prerušenie tehotenstva sa v správe berie ako osobitne chápaný nárok a ako metóda antikoncepcie, ako povedala pani Lullingová. V mojej krajine umelé prerušenie tehotenstva takto nechápeme. Som presvedčený, že to, ako vnímame umelé prerušenie tehotenstva, je našou vnútornou záležitosťou. Taktiež je nebezpečné, že správa porušuje zásadu subsidiarity, a to v nesprávnej veci.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rovnosť medzi ženami a mužmi je veľmi dôležitá téma. V tejto veci sa dosiahlo veľa, ale stále existujú oblasti, kde sa so ženami zaobchádza horšie ako s mužmi. Stále zarábame menej, ženy sú ohrozenejšie chudobou a rozvíjanie akademickej alebo podnikateľskej kariéry je ťažšie pre ženy. Parlamentná správa si tieto problémy všíma a zdôrazňuje potrebu zaviesť osobitné opatrenia, ktoré zaručia rovnakú účasť mužov a žien na trhu práce a vo vzdelávaní.

Ľutujem, že som, žiaľ, tento návrh nemohla podporiť. Hlasovala som proti správe, lebo obsahuje ustanovenia, ktoré majú v Európskej únii všeobecne sprístupniť umelé prerušenie tehotenstva. Po prvé, tieto veci patria k tým, o ktorých rozhoduje výlučne členský štát. Po druhé, otázka nechcených tehotenstiev je veľký problém, ale nemôžeme zaviesť právne predpisy, v ktorých sa umelé prerušenie tehotenstva bude brať za bezplatný antikoncepčný prostriedok. Nemôžem súhlasiť ani s tým, aby umelé prerušenie tehotenstva oslobodzovalo od zamýšľania sa nad dôsledkami a povinnosťami spojenými so začatím sexuálneho života. Myslím si, že ľudský život si zaslúži viac.

  Tiziano Motti (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnes sme sa odhodlali posilniť rolu žien v Únii.

Toto uznesenie má veľa bodov, s ktorými, samozrejme, súhlasím, a musím povedať, že veľa z nich sa týka aj mojej osobnej politickej aktivity, najmä pokiaľ ide o prístup do sveta práce a ochranu žien pred všetkými formami násilia.

Musím však upozorniť, že z tohto uznesenia sa stala polievka, do ktorej sa zručný kuchár snažil pridať – alebo skôr pridal – veľmi rôznorodé ingrediencie. Dovoľte mi to vysvetliť: uznesenie hovorí o násilí, o ochrane pred násilím. Po tom nasleduje jeden riadok o antikoncepcii a ukončení tehotenstva, umelom prerušení tehotenstva – to sú dve témy, ktoré sú v podstate veľmi odlišné a ktoré sa musia posudzovať veľmi odlišne. Napríklad v prípade umelého prerušenia tehotenstva musíme upriamiť pozornosť a myšlienky na posvätnosť života.

Táto voľba mi zabránila hlasovať za uznesenie a musel som sa zdržať hlasovania. Myslím si, že táto opatrne vypracovaná stratégia, ktorá má dosiahnuť konsenzus politikov a médií, v skutočnosti neslúži záujmom európskych žien.

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Vážený pán predsedajúci, na rozdiel od predchádzajúcich rečníkov som bola medzi 381 poslancami, ktorí podporili prijatie tohto návrhu – čo je desaťnásobne väčšie číslo, než je počet poslancov v našom výbore pre práva žien. Rovnaké práva, rovnaké príležitosti a rodová rovnosť v každodennom živote je rozhodne v záujme nás všetkých. Rovnaké práva pre ženy a mužov nie sú cieľom samým osebe, ale základnou podmienkou splnenia celkových cieľov Európskej únie a racionálneho využívania vlastného potenciálu.

Skutočnosť, že už o tom hovoríme 40 rokov, určite naznačuje, že ide o zložitú a mnohostrannú tému a že na riešenie týchto otázok potrebujeme integrovanú politiku. A dúfam, že nejde len o ďalšiu stratégiu na papieri. Preto chcem zdôrazniť to, čo je zdôraznené aj v správe – význam implementácie a kontroly.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Ani ja som nehlasovala za túto kontroverznú a nevyváženú správu pána Tarabellu o rodovej rovnosti a je mi ľúto, že okrem poslancov Európskej ľudovej strany za ňu 381 kolegov dokázalo zdvihnúť ruku. Asi ju nečítali. V mnohých návrhoch totiž zasahuje do výlučných právomocí členských štátov, najmä čo sa týka ich rodinných politík a eticky citlivých tém. Vari naozaj chcú vytvoriť a financovať nejakú novú inštitúciu na monitorovanie násilia na ženách v EÚ? Či naozaj nevedia, že Únia má nástroje, úrad aj právne predpisy na dohľad nad dodržiavaním ľudských práv, a to mužov aj žien? Či naozaj veria tomu, že potrebujeme chartu práv žien popri už existujúcej a záväznej Charte základných práv všetkých európskych občanov? Správa sa navyše odvoláva aj na takzvané barcelonské ciele, hoci sú v rozpore s odporúčaniami odborníkov, pretože dojčatá a batoľatá v tomto veku potrebujú rodinnú celodennú starostlivosť a nie odloženie do jasieľ na základe odporúčania z Barcelony. Jasle majú byť len posledným východiskom. Odporúčania v správe síce nie sú záväzné, ale ľudská hlúposť je nákazlivá, a preto by také veci Parlament nemal podporovať. Chýbalo len 75 hlasov a oceňujem, že 253 ľudovcov proti tomu zdvihlo ruku.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, Rímska zmluva obsahuje k tejto téme jednu vetu. Hovorí, že „muži a ženy majú za rovnakú prácu dostávať rovnakú odmenu“. Teraz to znie dosť jasne. Všetci si myslíme, že rozumieme, čo to znamená.

Ale čo sa udialo v nasledujúcich desaťročiach, je to, že prostredníctvom sudcovského aktivizmu Európsky súd postupne rozšíril význam tejto frázy za hranice chápania rozumného človeka. Po prvé, definoval pojem „rovnaká odmena“ vo význame rovnakých dôchodkových práv a rovnakých nárokov na dovolenku atď. Potom definoval „rovnakú prácu“ ako prácu rovnakej hodnoty. Ako to má zamestnávateľ posúdiť? Je to otázka toho, ako usilovne to vyzerá, že niekto pracuje? Majú zarátať dostupnosť vhodne kvalifikovaných žiadateľov? Neskôr, v prípade britskej železničnej spoločnosti South-West Trains, sme sa dostali k právam životných partnerov rovnakého pohlavia. Teraz hovoríme o reprodukčných právach.

Na všetky tieto otázky existujú argumenty. Môžete zastávať názor, že štát by nemal zasahovať do zmlúv medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, alebo si môžete myslieť, že takéto právne predpisy potrebujeme. Avšak bez ohľadu na to, na ktorej strane ste, je to argument, ktorý by mali mať volení zástupcovia, za ktorých a proti ktorým môžeme hlasovať. Je to pre nich urážka, ktorú na nás uvalil súd. Súd s povereným poslaním je nebezpečný a najvyšší súd s povereným poslaním je tyrania.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, aj ja mám veľmi ťažké priezvisko – Skrzydlewska – ale už som si zvykla, že ho mnohí ľudia nevedia poriadne vysloviť.

Počas dnešného hlasovania sme hlasovali o správe o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009. Medzi ustanoveniami, ktoré sa týkajú problémov spájaných s diskrimináciou žien a ich ťažším postavením na trhu práce, boli ustanovenia vyzývajúce členské štáty, aby zjednodušili všeobecný prístup k umelému prerušeniu tehotenstva a službám, ktoré súvisia s reprodukčným a sexuálnym zdravím. Rada by som zdôraznila, že o otázkach súvisiacich s umelým prerušením tehotenstva majú rozhodovať jednotlivé členské štáty. Preto som v záverečnom hlasovaní hlasovala proti tejto správe. Myslím si, že keď bojujeme za právo rovnakého zaobchádzania pre ženy a mužov, nemali by sme toto právo robiť závislým od rozhodnutí, ktoré súvisia so sexuálnymi otázkami.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, som veľmi rád, že sme my kresťanskí demokrati zo Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) hlasovali proti tejto hroznej ideologickej správe, ktorú predložili socialisti, komunisti, zelení a najmä liberáli. Je to útok na právo na život nenarodených detí a útok na zásadu subsidiarity. Som zhrozený predovšetkým zo spôsobu, ktorým sa liberáli stali poskokmi ľavičiarov a konali v rozpore so zásadou subsidiarity.

Tento typ správy škodí nášmu prijatiu u našich občanov a u občanov kandidátskych krajín. Škodia nám tiež niektoré ideologické prvky vo vzťahu k Chorvátsku a Macedónsku v správach o pokroku. Preto musíme ľuďom jasne vysvetliť acquis communautaire, čo plne podporujem, záväzky EÚ a nebezpečné ideologické nezmysly. Aby som pokračoval v metafore, ktorú začal náš taliansky kolega: sme, samozrejme, za polievku, ale proti tomu, aby sa do nej pridal kyanid.

Návrh uznesenia – B7-0069/2010

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi porozprávať príbeh dvoch afrických krajín. V roku 1978 Keňa zakázala poľovanie na slony a za týmto rozhodnutím nasledovalo takmer úplné vyhubenie sloních stád v Keni. V približne rovnakom čase – v roku 1979 – urobila Rodézia, ako sa vtedy ešte volala, slony vlastníctvom toho, komu patrili pozemky, na ktorých sa slony potulovali. Výsledkom bola explózia počtu slonov.

My v tomto Parlamente nezmýšľame o slonoch rovnako ako Afričania. Neohrozujú nás, nešliapu našu úrodu, neničia naše dediny a neškodia ľudskému zdraviu. Jedinou cestou, ako zabrániť miestnym obyvateľom, aby nerobili logickú vec, ktorou je odstránenie nebezpečenstva, je dať im podnet, aby so slonmi zaobchádzali ako s obnoviteľným zdrojom. To je, samozrejme, to, čo Rodézia – teraz Zimbabwe – úspešne urobila. Environmentálna politika by mala uznať základnú aristotelovskú múdrosť, že o to, čo nikto nevlastní, sa nikto nebude starať.

Návrh uznesenia – B7-0067/2010

  Romana Jordan Cizelj (PPE). – (SL) Som za členstvo Chorvátska v Európskej únii, ale nemalo by to byť na úkor vnútroštátnych záujmov Slovinska. Hovorím, samozrejme, o hraničných sporoch medzi Slovinskom a Chorvátskom. Toto nie je len abstraktná predstava, ale predstava, ktorá sa týka života ľudí.

Tu v Štrasburgu Európsky parlament vyzval slovinský parlament, aby čo najskôr schválil arbitrážnu dohodu. To, samozrejme, predstavuje zásah do kompetencií slovinského parlamentu. Po druhé, som zvedavá, či si niekto položil otázku, prečo Slovinsko túto dohodu ešte neschválilo. Čo by som k tomuto bodu chcela povedať je, že v auguste 2007 sa všetky parlamentné skupiny vyjadrili, že každé riešenie musí byť v súlade so zásadou spravodlivého zaobchádzania.

Prirodzene, pýtam sa tiež, prečo by vôbec niekto mal mať výhrady voči tejto zásade. Okrem toho táto zásada nebola ukotvená v arbitrážnej dohode. Preto som hlasovala proti návrhu uznesenia, lebo sa v ňom neodráža táto zásada.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) S radosťou som dnes podporila správu o kľúčovom pokroku Chorvátska v príprave na vstup do EÚ. Českých občanov spájajú s Chorvátmi dlhodobé vzťahy a desaťtisíce rodín túto krajinu každoročne navštevujú a majú tam priateľov. Preto je pre nás táto správa výborná, pretože dokazuje, že Chorvátsko bude pripravené na členstvo už budúci rok. Verím, že ratifikačný proces prístupovej zmluvy nenaruší nijaké vnútroštátne politikárčenie vo vnútri dvadsaťsedmičky, ktoré sprevádzalo Lisabonskú zmluvu, a tiež verím, že parlamenty Slovinska a Chorvátska nájdu dobré riešenie svojich hraničných sporov.

Návrh uznesenia – B7-0065/2010

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, aj ja budem stručná. Je to ďalšia dobrá správa pre Balkán, že i Macedónsko úspešne kráča cestou k splneniu politických kritérií, ktoré sú podmienkou pre začatie prístupových rokovaní a tiež pre bezvízový režim s Úniou. Prispeli k tomu nedávne voľby, ktoré jasne ukázali, že občania tejto krajiny si želajú podieľať sa na uplatňovaní medzinárodných noriem a mierovom spolužití. A verím, že sa demokratickým inštitúciám podarí posilniť rokovania s Gréckom o prijateľných riešeniach pre problémové oblasti.

Návrh uznesenia B7-0068/2010

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Budem zase veľmi stručná. Chcem povedať, že sme prijali veľmi úprimnú správu o tom, ako Turecko zodpovedne mení svoje zákonodarstvo podľa modelu EÚ, ale i o tom, že politické kritériá v oblasti ľudských práv, predovšetkým vo vzťahu k ženám a náboženským menšinám, ešte nesplnilo, tak ako ešte stále nevyriešilo cyperskú otázku. Napriek tomu pred niekoľkými rokmi väčšina európskych poslancov podporila začatie prístupových rokovaní. Vítam skutočnosť, že Turecko kráča smerom k demokracii a k Európe, ale znovu pripomínam, že pre hospodárske vzťahy by bolo lepším riešením uzatvorenie privilegovaného partnerstva než prísľuby o vstupe sedemdesiatmiliónového Turecka. Bolo by to úprimnejšie i vzhľadom na to, že sa obávam, že v referende by prístupová zmluva aj tak v budúcnosti neprešla.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, som rád, že tento Parlament veľkou a jasnou väčšinou zamietol snahu Socialistov a Zelených stanoviť cieľ plného členstva pre Turecko. Tento proces musí zostať otvorený a, aby som sa vyjadril zrozumiteľnejšie, mal by byť ihneď odklonený smerom k vytvoreniu na mieru šitého špeciálneho postavenia alebo privilegovaného partnerstva.

Turecko nie je európska krajina, ale je naším najdôležitejším partnerom na okraji Európy. Preto chceme úzku spoluprácu, ale, reagujem na pána poslanca Kreissla-Dörflera, ktorý o tom začal hovoriť, bez Turecka ako člena európskych inštitúcií a bez úplnej slobody pohybu. Chceme však blízku hospodársku a politickú spoluprácu. To je veľmi presná predstava a verím, že má šancu na realizáciu, lebo väčšina obyvateľov Turecka a Európskej únie nie je naklonená plnému členstvu. Preto by bolo múdrejšie nevynakladať zbytočné úsilie, ale namiesto toho sa zamerať len na cieľ partnerstva.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Každá krajina, ktorá sa usiluje vstúpiť do Európskej únie, musí nielen formálne spĺňať, ale sa aj vnútorne stotožňovať s minimálnymi požiadavkami v oblasti demokracie a rešpektovania ľudských práv.

Turecko má podľa správy o pokroku za rok 2009 pred sebou ešte veľmi dlhú cestu. Zaviazalo sa síce k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu normám a hodnotám Európskej únie, avšak už štvrtý rok neimplementuje ustanovenia vyplývajúce z Dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom.

Považujem za neprípustné, aby sa uvažovalo o členstve krajiny, v ktorej sú porušované práva žien, sloboda vierovyznania, zmýšľania a prejavu, kde je tolerované mučenie, diskriminácia a korupcia a armáda pokračuje v zasahovaní do politického života a zahraničnej politiky. Jednou z reforiem by mala byť aj reforma volebného systému znížením desaťpercentnej hranice, aby sa zabezpečila lepšia pluralitná demokracia.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: David Casa (A7-0008/2010)

  Sophie Briard Auconie (PPE), písomne. – (FR) Správa pána poslanca Casu o spoločnom systéme pre daň z pridanej hodnoty sa vzhľadom na pravidlá fakturácie stretla so súhlasom veľkej väčšiny európskych poslancov vrátane mňa. V tomto systéme sa pravidlá na fakturáciu DPH zjednodušia vďaka zvýšenej harmonizácii podmienok EÚ a rozšírenému používaniu elektronickej fakturácie. Nadobudnutie platnosti tejto smernice preto poslúži na zníženie administratívnych záťaží, ktoré nesú podnikateľské subjekty, a zvýšenie úsilia v boji proti podvodom s DPH.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Tento návrh sa vzťahuje na vytvorenie samohodnotiaceho systému v súvislosti s dodávkami alebo poskytovaním určitých tovarov alebo služieb s vysokým rizikom podvodu na báze nezáväzného vyskúšania. Podľa Európskej komisie je to potrebné, pretože sa vyskytuje stále veľké množstvo prípadov podvodov s DPH a Komisia má tiež informácie o údajných prípadoch podvodov v súvislosti s obchodovaním s licenciami na emisie skleníkových plynov.

Na základe tejto informácie správa, ktorú Parlament vydal, navrhuje, aby členské štáty, ktoré hlasujú za tento systém, boli zaviazané robiť to isté pri systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.

Veríme, že skúšobná povaha tohto návrhu bude mať nejaký prínos, a tak podporujeme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k správe, ktorá posúdi „celkovú efektivitu a účinnosť opatrenia, ktorým sa uvedený mechanizmus uplatňuje, a pomer nákladov a výnosov tohto opatrenia, s cieľom opätovne prehodnotiť vhodnosť predĺženia alebo rozšírenia jeho pôsobnosti“.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Táto správa sa zaoberá dôležitými otázkami súvisiacimi s podvodmi vrátane oblasti emisií skleníkových plynov. Komisia musí podať správu o účinnosti mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti za účelom ustanovenia, či by bolo vhodné rozšíriť tento mechanizmus do inej oblasti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Prijatie smernice 2006/112/ES bolo dôležitým krokom v boji proti daňovým únikom. Napriek všetkým svojim dobrým bodom však nebola dostatočne účinná pri riešení tzv. kolotočových podvodov s DPH. Tento typ daňového podvodu môže za veľkú časť strát na daňových príjmoch v členských štátoch a je jedným z najrozšírenejších spôsobov. V čase hospodárskej krízy, keď je boj proti daňovým podvodom dôležitý o to viac, že vo vážnej situácii straty príjmov musíme vynaložiť všetko úsilie, aby sme týmto podvodom zabránili. Bude to mať významný vplyv nielen na to, ako si poradíme so súčasnou medzinárodnou krízou, ale aj na možnosť vykonávania primeranej sociálnej politiky.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Bol som medzi podporovateľmi myšlienky, ktorá je za návrhom Európskej komisie.

Vo Výbore pre hospodárske a menové veci sme analyzovali a trošku vylepšili dokument Komisie. Súhlasím so spravodajcom predovšetkým vo vysvetleniach ohľadne nezáväzného uplatňovania mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a povinnosti podávania správ. V skutočnosti by členské štáty mali mať možnosť sa rozhodnúť, či budú vyžadovať podávanie správ o každej jednej transakcii alebo súhrnnú správu o transakciách.

Návrh, ktorým sa zaoberáme, posilňuje ochranu emisných kvót pred podvodníkmi a zároveň znižuje administratívne zaťaženie čestných podnikateľských subjektov.

Na záver, verím, že Parlament by mal byť plne informovaný o výsledkoch dočasného zavedenia mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) S veľkým presvedčením som hlasoval za správu pána poslanca Casu. Ako prvý podpredseda Výboru pre kontrolu rozpočtu a ako spravodajca správy o podvodoch s DPH, ktorá bola prijatá v septembri 2008, som opakovane argumentoval za účinný boj proti podvodom s DPH, keďže tie predstavujú hlavný problém, pokiaľ ide o príjmy členských štátov a riadneho fungovania vnútorného trhu. Bežná a predovšetkým vážna forma takého podvodu je známa ako kolotočový podvod s DPH. Celková suma nezinkasovaných príjmov sa odhaduje na sumu medzi 20 a 100 miliardami EUR ročne. Je to obrovská suma, suma, ktorá by určite dobre poslúžila v časoch hospodárskej krízy.

Zločinci činní v tejto oblasti sú zvlášť vynaliezaví. Nedávno vyšlo najavo, že trestnú činnosť vykonávajú aj v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS). Prenosy emisných práv medzi zdaniteľnými subjektmi v rámci ETS, čo sa uskutočňuje úplne elektronicky, sa považujú za služby a sú zdaňované v krajine, v ktorej má prijímateľ sídlo. Obchodníci nakupujú uhlíkové kredity zo zdrojov oslobodených od DPH v iných členských štátoch a potom ich predávajú spoločnostiam vo vlastnom členskom štáte za cenu s DPH. Chýbajúce obchodné subjekty potom DPH nevrátia do štátnej pokladnice. Je veľmi dôležité, aby sme tento druh trestnej činnosti riešili.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Vítam zavedenie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v oblasti DPH. Postrehol som však v ňom chybu. Tak napríklad subjekt A niečo predal subjektu B. Subjekt B to predal subjektu C. Subjekt C to predal konečnému spotrebiteľovi alebo neplatičovi DPH. Medzitým subjekt A neplatí DPH, keďže nie je konečným predajcom. Iba subjekt C, ktorý predáva finálne tovary spotrebiteľovi, zaplatí DPH. Základným problémom je, že subjekt B nie je vôbec zdanený, hoci ťažiskom jeho podnikania je nakupovať za nízke ceny a predávať za vysoké. Preto sa navrhuje, aby subjekt B platil do štátnej pokladnice DPH z cenového rozdielu. Tento nápad má veľa pozitívnych bodov s jednou výnimkou: nikto nepožiada štátnu pokladnicu o vrátenie DPH, ale ak je subjekt C podvodník, potom jednoducho ako konečný predajca DPH nezaplatí. Inými slovami, zavedením mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v oblasti DPH nevznikne negatívny rozdiel, keďže nikto nepožiada o vrátenie DPH. Myslím si, že bude veľmi ľahké spravovať tento systém, keďže štátne daňové inšpektoráty budú môcť veľmi ľahko odhaliť rozdiel v cenách tovarov. Ak sa mýlim, bol by som vďačný za písomnú odpoveď o vhodnosti alebo neprimeranosti systému, ktorý som navrhol.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (FR) Uznesenie je navrhnuté tak, aby pozmenilo a upravilo smernicu Rady 2006/112/ES o DPH s cieľom umožniť dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti za účelom boja proti podvodom, ktoré súvisia s obchodovaním s emisnými certifikátmi a transakciami za určité tovary s vysokým rizikom podvodu. Daňové podvody sú vážnym problémom v zmysle zabezpečenia plynulého fungovania vnútorného trhu a daňové príjmy členských štátov vystavujú nebezpečenstvu. Preto niektoré členské štáty požiadali, aby im bolo dovolené bojovať proti podvodným mechanizmom použitím mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, ktorý by bol zameraný na určité sektory s vysokým rizikom podvodu a určité tovary. Najbežnejšou formou podvodu je to, keď dodávateľ registrovaný ako platca DPH fakturuje dodávky tovarov a potom zmizne bez zaplatenia dlžnej DPH, čím necháva nákupcom (tiež registrovaným platcom DPH) platné faktúry, ktoré im umožnia odpočet DPH. Ministri financií jednotlivých štátov preto nevyberú dlžnú DPH na predmetné tovary, ale musia preplatiť nasledujúcemu obchodníkovi vyššie v reťazci ním zaplatenú DPH. A tak členské štáty strácajú dvakrát. Z tohto dôvodu som hlasovala za toto legislatívne uznesenie.

Správa: Lambert van Nistelrooij (A7-0048/2009)

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Zabezpečenie prístupu k bývaniu pre občanov, predovšetkým tých najzraniteľnejších ľudí zo spoločenstiev, ktoré čelia extrémnej chudobe a marginalizácii, musí byť dôležitým záujmom našej spoločnosti. Finančná podpora zo štrukturálnych fondov môže znamenať významný prínos pre úsilie, ktoré vynakladajú vnútroštátne orgány na riešenie tohto problému. Európsky parlament, ako aj Rada pri viacerých príležitostiach Európsku komisiu požiadali, aby prijala naliehavé opatrenia v prospech podpory začlenenia týchto komunít. Výsledkom dnešného hlasovania je, že sme prijali nové, upravené nariadenie, ktoré umožní všetkým 27 členským štátom využívať peniaze z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na obnovu alebo náhradu bývania v marginalizovaných spoločenstvách a podporovať tak najviac znevýhodnené skupiny v spoločnosti.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Musím zdôrazniť, že správa neposkytuje všeobecný údaj, kto má byť prijímateľom opatrení, ak budú zavedené. Spomína sa pojem marginalizované komunity, ale podstata tohto výrazu, ktorý môže znamenať veľa rôznych vecí len v sociologickej terminológii, nie je špecifikovaná. Jediná zmienka – ktorá je už tak či tak v návrhu Komisie – sa týka rómskych obyvateľov. Požiadavka správy, aby zmienka o Rómoch nevylučovala zásahy na pomoc iným sociálne marginalizovaným skupinám, neponúka žiadnu záruku, že iné osoby, ktoré sú „sociálne marginalizované“ z dôvodu veľmi ťažkej ekonomickej, pracovnej alebo rodinnej situácie, môžu mať prospech z tej časti EFRR, ktorá je určená na bytovú politiku. Napokon, podľa správy, ktorá bola predstavená Parlamentu, právomoc určiť kritériá na určenie toho, ktorú časť EFRR možno prideliť na pomoc marginalizovaným spoločenstvám, by mala mať Európska komisia. Toto ustanovenie, ako sa zdá, prinesie samotnej Komisii rozsiahle možnosti určovať vyššie uvedené kritériá podľa vlastného uváženia, kritériá, od ktorých bude účinne závisieť rozsah opatrenia v čase, keď Parlament nebude môcť predvídateľne konať a vyjadriť svoj názor. Tuším, čo bude po tejto správe v Parlamente nasledovať, a keďže toto je prvé čítanie, zdržím sa hlasovania.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Podporujem túto rámcovú dohodu, keďže spolupráca medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou je osobitne dôležitá pre posilnenie stability Európskej únie a účinnosti jej práce. Podľa tejto dohody musí Európska komisia po predložení žiadosti o legislatívnu iniciatívu Európskemu parlamentu do jedného mesiaca odpovedať a do jedného roka pripraviť vhodný právny predpis Európskej únie. Ak Európska únia odmietne pripraviť požadovaný zákon, bude musieť svoje rozhodnutie podrobne odôvodniť. Právne predpisy Európskej únie mohla doteraz iniciovať len Európska komisia, ale Lisabonská zmluva dáva parlamentnej väčšine právo na tvorbu právnych predpisov EÚ. Parlament a Komisia budú úzko spolupracovať v počiatočnom štádiu každej žiadosti o legislatívnu iniciatívu vychádzajúcej z iniciatív občanov. Do diskusií spojených s podpisovaním medzinárodných zmlúv budú zapojení aj odborníci z Európskeho parlamentu. Podľa zmluvy bude mať Parlament právo sa ako pozorovateľ zúčastňovať na istých medzinárodných rokovaniach Európskej únie a aj právo na získanie informácií o medzinárodných zmluvách.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) S radosťou som hlasoval za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh k Európskemu fondu regionálneho rozvoja (EFRR), ktorého účelom je rozšíriť rozsah zásahov do oblasti bývania na pomoc marginalizovaným spoločenstvám vo všetkých členských štátoch. Až doteraz sa mohli zásahy do oblasti bývania uskutočňovať len v rámci urbanistických rozvojových projektov súvisiacich s obnovou bytov. Podľa môjho názoru je toto kritérium nerozumné a diskriminačné, keďže, ako je to v prípade Portugalska, väčšina týchto rodín žije v chatrčiach vo vidieckych oblastiach. Sú to ľudia, ktorí sú v najväčšej núdzi, a nemali by byť vylúčení z dôvodu miesta, kde žijú. Vítam tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložil Parlament a ktorý podporuje územnú súdržnosť.

Navyše, na rozdiel od pôvodného návrhu Európskej komisie, ktorý obmedzil jeho uplatnenie len na nové členské štáty, tieto nové nariadenia rozširujú rozsah ich uplatnenia na všetky členské štáty, a tým zabraňujú nezmyselnej diskriminácii marginalizovaných rodín v Európe. Toto je všeobecný problém a týka sa tisícov rodín po celej Európe! Situácia je zvlášť vážna v Portugalsku, tak pre hospodársku krízu, ktorú zažíva, ako aj pre extrémnu chudobu mnohých rodín.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá rozširuje spôsobilosť na zásahy v oblasti bývania v marginalizovaných spoločenstvách na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR). Podľa nových pravidiel budú môcť všetky členské štáty požiadať EÚ o zdroje na zlepšenie podmienok marginalizovaných domácností, čo predtým nebolo umožnené členským štátom, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004. Zhoršovanie fyzického stavu bytového fondu odopiera jeho obyvateľom právo na dôstojné životné podmienky a je hlavnou prekážkou ich integrácie a sociálnej súdržnosti. Toto nariadenie umožní čerpať zdroje z EFRR na projekty obnovy bytového fondu, ale aby sa zabránilo nebezpečenstvu segregácie, musia byť tieto iniciatívy súčasťou širšieho rámca spoločenskej integrácie v oblasti zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európska komisia sa snaží zmeniť ustanovenia nariadení o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR) a umožniť novým členským štátom využitie týchto fondov na zásahy do oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev žijúcich vo vidieckych oblastiach.

Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týka len tých nových členských štátov, ktoré, nezabúdajme, majú veľké marginalizované migrujúce spoločenstvá žijúce vo vidieckych oblastiach. Toto je odôvodnením prijatia špeciálneho pravidla v rámci nariadení o EFRR.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) V práci na riešenie chudoby a zlepšenie životných podmienok pre najviac znevýhodnené časti obyvateľstva, kde rast chudoby vyvolali vážne krízy v posledných rokoch, je Európska únia povinná strážiť a podporovať dlhodobú politiku v oblasti sociálneho začleňovania. Okrem problémov s hygienou vyvolávajú nebezpečenstvo segregácie a marginalizácie často aj zhoršujúce sa podmienky bývania. Životné podmienky sú veľmi dôležité z hľadiska sebaúcty a zmyslu pre spoločenskú cenu každého občana. Popri vzdelaní, zdravotnom stave a zamestnaní zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe, rozvoji a konsolidácii každej snahy o trvalo udržateľný spôsob života, či už na úrovni jednotlivca, alebo rodiny.

Je však dôležité zabezpečiť, aby intervenčné stratégie v rámci Európskej únie nerobili rozdiely na základe rodu, rasy alebo etnickej príslušnosti. Ak má Európa mať vyváženejšiu spoločnosť, je veľmi dôležité, aby sme zamedzili vytváraniu a rozširovaniu get alebo zón, ktoré je ľahko možné prirovnať k znevýhodnenému alebo marginalizovanému spoločenstvu. Politika sociálneho začleňovania by sa mala zamerať na tých, ktorí ju najviac potrebujú bez robenia akýchkoľvek rozdielov medzi občanmi EÚ.

  David Martin (S&D), písomne. – Toto nariadenie umožňuje členským štátom využívať Európsky fond regionálneho rozvoja integrovaným a rozumným spôsobom. Tým, že sa existujúce peniaze sprístupnili pre marginalizované spoločenstvá, z ktorých väčšina žije vo vidieckych oblastiach a v chatrčiach, a podľa starých pravidiel by ich nemohli využívať, toto nové nariadenie bude mať významný prínos k Plánu hospodárskej obnovy Európy.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Toto sú dôvody, ktoré ma viedli k tomu, aby som hlasovala za nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Predovšetkým som bola presvedčená, že je nevyhnutné rozšíriť geografický obvod návrhu na všetkých 27 členských štátov EÚ, keďže problémy, ktoré chceme týmto nariadením riešiť, sa vyskytujú v celej Európskej únii. Preto nedáva zmysel toto nariadenie obmedziť len na 12 nových členských štátov. Po druhé, bola som presvedčená, že je správne obnoviť predošlú verziu záverečnej časti článku 7 („Komisia prijme“, namiesto „môže prijať“) tak, aby Komisia mohla pokračovať v plnení svojej regulačnej úlohy hodnotiť kritériá pre zásahy a rozhodovať o nich za účelom garancie politickej účinnosti a pridanej hodnoty, a berúc do úvahy náklady s tým spojené.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Bytová situácia v EÚ je kritická. Potrebujeme európsku politiku pre dôstojné bývanie pre všetkých, záväznú a ambicióznu politiku EÚ pre sociálne bývanie. Pre Parlament bolo samozrejme nevyhnutné prijať stanovisko k obnove nezdravého bývania a náhrade chudobných štvrtí dôstojným ubytovaním, ale je rovnako potrebné a rovnako naliehavé, aby sa dostupnosť dôstojného bývania stala v EÚ základným ľudským právom. EÚ má povinnosť a prostriedky na to, aby to zabezpečila. Nemôže si dovoliť stať sa sociálne zaostalým regiónom.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Prijatie tejto správy je veľmi dôležité, pretože pozmeňuje a doplňuje Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý bude pomáhať marginalizovaným členom verejnosti, či už žijú v mestských oblastiach alebo nie.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu a chcem zdôrazniť, že takéto pravidelné revízie textov upravujúcich využitie fondov EÚ sú vítané. Viaceré obmedzenia určené týmito nariadeniami už dlhšie nevyhovujú súčasnej hospodárskej a sociálnej situácii, preto sú potrebné nové formy zásahov. Ďalším príkladom v tomto smere je zmiernenie podmienok pre využívanie fondov EFRR na zlepšenie energetickej účinnosti bývania, ktoré schválil Parlament vlani na jar.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Súčasná celosvetová hospodárska kríza predstavuje ťažkú úlohu pre Európsku úniu, ktorá potrebuje opatrenia ponúkajúce rýchle, flexibilné a účinné reakcie.

So svojimi finančnými zdrojmi v celkovej sume 347 miliárd EUR vyčlenenými na programové obdobie 2007 – 2013 je politika súdržnosti EÚ najväčší zdroj investícií v reálnom hospodárstve, ktorý je schopný pomôcť Európe a jej regiónom zotaviť sa z krízy a opätovne nadobudnúť sebavedomie a optimizmus.

Súhlasím s tým, že je potrebné riešiť otázku bývania pre marginalizované spoločenstvá v kontexte zmeny nariadenia o EFRR. Keďže sa súčasné zákony nedajú aplikovať na marginalizované spoločenstvá, navrhovaná zmena by vyplnila dieru v legislatíve a pomohla by riešiť problém neistých životných podmienok týchto ľudí prijateľnejším spôsobom.

Toto opatrenie rešpektuje zásadu subsidiarity tým, že zvyšuje schopnosť členských štátov poskytovať podporu a pomoc v oblasti bývania marginalizovaným spoločenstvám akýmkoľvek spôsobom, ktorý uznajú za najvhodnejší, a zároveň dodržiava jednotný prístup ako minimálnu podmienku pre uskutočnenie pomoci.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, blahoželám pánovi van Nistelrooijovi za výbornú správu, ktorú navrhol a ktorá bola ďalej vylepšená početnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené vo Výbore pre regionálny rozvoj, a tým umožnila rozšírenie tohto opatrenia na všetky členské štáty Európskej únie.

Dnešná správa nám umožní splniť sny mnohých ľudí, ktorí si želajú mať vlastný domov. Celkom iste viem, že tým, že to urobíme, ukážeme našim občanom, že Parlament je schopný nachádzať riešenia problémov, ktoré prinieslo otvorenie hraníc a voľný pohyb obyvateľov. Z tohto dôvodu budem hlasovať za túto správu.

  Maurice Ponga (PPE), písomne. – (FR) Vítam dnešné prijatie správy pána van Nistelrooija veľkou väčšinou (558 hlasov k 57). Prijatím tejto správy Parlament vysiela silný odkaz občanom a reaguje na spoločenské obavy, ktoré sa vyskytujú predovšetkým vo veľkých európskych mestách. Správa zabezpečuje možnosť využitia EFRR na obnovu a náhradu existujúcich budov a nové stavby určené na pomoc marginalizovaným skupinám v mestskom alebo vidieckom prostredí v každom z 27 členských štátov.

Toto rozšírenie z 12 štátov, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2000 a 2007, na všetky členské štáty ponúka riešenia problémov, ktoré súvisia s nezdravým bývaním istých marginalizovaných spoločenstiev po celej EÚ. Bude teda možné zaviesť jednotný a dlhodobý prístup na úrovni EÚ. Toto rozšírenie je navyše v dokonalom súlade s cieľom Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010. Som rád, že Parlament hlasoval za tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a dúfam, že regióny, ktorých sa táto vec týka, to budú považovať za užitočný nástroj na riešenie naliehavého a zásadného problému týchto spoločenstiev.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Podporovala som túto správu od začiatku, predovšetkým v zmysle rozšírenia rozsahu zásahu na všetky členské štáty EÚ. Umožňuje dvadsaťsedmičke využívať EFRR na financovanie výstavby nových obydlí pre marginalizované spoločenstvá a na obnovu a náhradu existujúcich stavieb.

Počas tejto vážnej hospodárskej krízy, ktorá zasiahla Európu a postihla všetky členské štáty, sa problémy s bývaním ešte zhoršili. Európska únia musela zasiahnuť a použiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na pomoc ľudom žijúcich v nevyhovujúcich stavbách, predovšetkým marginalizovaným spoločenstvám, ktoré predtým zdroje EFRR nemohli využívať.

Vďaka pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré poslanci za francúzsku vládnu koalíciu AMP predložili vo Výbore pre regionálny rozvoj, oprávnenosť na zdroje z fondu nemajú iba nové členské štáty EÚ, ale všetkých 27 štátov, z ktorých všetky zápasia s rovnakými ťažkosťami. Predmetné regióny budú schopné nahradiť nezdravé bývanie v sociálne vylúčených spoločenstvách a rozvinúť celoplošné, integrované a trvalé riešenia ich problémov s bývaním.

Táto správa dáva EÚ konkrétne prostriedky na pomoc svojim občanov. Dúfajme, že to bude krok smerom k sociálnej Európe, ktorá má blízko k ľuďom.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Správa, ktorú sme dnes schválili, mení nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR) a rozširuje jeho rozsah na odvetvie bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev. Odteraz sa bude fond využívať iba v rámci kontextu iniciatív urbanistického rozvoja. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som ja a moji kolegovia poslanci predložili a ktoré dnes schválil Parlament, znamenajú, že aj staršie členské štáty, nielen nové, ako bol pôvodný návrh Komisie, môžu využiť tento nový zdroj financovania z EFRR.

Tiež som sa pokúsil zabrániť tomu, čo považujem za precedens, ktorý by vylúčil staršie členské štáty, predovšetkým Portugalsko, z tohto financovania, a pravdepodobne aj z využívania iných doplnkových zdrojov Spoločenstva. Chcel by som opakovane povedať, že dĺžka času, počas ktorého je krajina členom Európskej únie, by nemala byť kritériom na prideľovanie štrukturálnych fondov a že politika súdržnosti by po roku 2013 mala pokračovať vo svojom zameraní na zásadu solidarity zacielenej na územnú súdržnosť, čo je veľmi dôležité pre najokrajovejšie regióny, akým je napríklad Madeira. Musí byť tiež zameraná na väčšiu flexibilitu, transparentnosť a prístup orientovaný na výsledky, ktorý odmení regióny, ktoré preukázali vzorné využitie pomoci Spoločenstva, a nebude ich trestať.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Na zlepšenie asimilácie fondov Európskej únie na obnovu budov a domovov a pri súčasnej praxi v členských štátoch a ťažkostiach so spolufinancovaním by malo byť navrhnuté, aby vlády jednotlivých členských štátov vytvorili spoločný fond, v ktorom by mohli sporiť peniaze na krytie spolufinancovania zo štátnych zdrojov. Inými slovami, kým je spolufinancovanie kryté štátom, vlastníci budov a majitelia obydlí musia zaplatiť tú istú sumu, akú zaplatili pred renováciou. Dôvodom je, že vlastníci priestorov a majitelia obydlí často nemôžu ani kryť spolufinancovanie vlastnými peniazmi, ani naň získať bankovú pôžičku. Vítam druhý bod tejto iniciatívy – nasmerovať fondy určené na obnovu do vidieckych oblastí.

Väčšina súkromných domov na dedinách sa vykuruje samostatne, čo znamená, že za vykurovanie sa neplatí centralizovaným spôsobom, a preto sa navrhuje, aby bola určená maximálna mesačná suma, ktorá o nejaký čas bude môcť kryť spolufinancovanie takýchto obydlí. Pre členské štáty by bolo potom jednoduchšie právne implementovať spolufinancovanie obnovy vidieckych domov.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (FR) Toto nariadenie umožňuje finančnú podporu z EFRR na zásahy do oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev v nových členských štátoch. Veľká väčšina týchto spoločenstiev žije vo vidieckych oblastiach a v chatrčiach (vo vidieckych, ako aj mestských oblastiach). Nie sú schopní využívať podporu z EFRR. Zásah do oblasti bývania je možný iba počas operácií urbanistického rozvoja a obnovou existujúcich domov. Podpora zásahov do oblasti bývania vo vidieckych oblastiach alebo náhrada nevyhovujúceho bývania v mestských alebo vidieckych oblastiach nemá predpoklady na pomoc z EFRR. Na zabránenie neoprávnenej diskriminácii by zásahy zacielené na Rómov nemali vylučovať iné skupiny žijúce v podobných sociálnych a ekonomických podmienkach. Okrem toho, keďže zásahy sú len jednou časťou zložitého problému, mali by sa riešiť v rámci integrovaného, multidimenzionálneho prístupu na vnútroštátnej úrovni, v silných partnerstvách a berúc do úvahy hľadiská súvisiace so školstvom, sociálnymi vecami, integráciou, kultúrou, zdravotníctvom, zamestnanosťou, bezpečnosťou atď. Cieľom návrhu je poskytnúť prijateľné podmienky na bývanie v rámci jednotného prístupu.

Správa: Magdalena Alvarez (A7-0006/2010)

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Podvody a daňové úniky sú útokom na základné piliere spravodlivejšej, silnejšej a rovnoprávnejšej Európy v zmysle sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Dôsledky toho sa stali viditeľnejšími a vážnejšími v čase vážnej hospodárskej a finančnej krízy, keďže rozpočty členských štátov boli zvlášť oslabené a zaťažené potrebou verejných investícií a výdavkov na sociálnu politiku. Je povšimnutiahodné, že daňové podvody v Európskej únii každoročne predstavujú vyše 200 miliárd EUR, čo tvorí vyše 2 % HDP.

V kontexte otvoreného trhu a slobodného pohybu tovarov a ľudí sa mechanizmy kontroly a dohľadu stali ešte zložitejšími, lebo každý členský štát má neodňateľné právo na nezávislosť. K zhoršeniu situácie prispieva fakt, že bezcharakterné hospodárske subjekty, ktoré sú poväčšine motivované príležitosťami ľahko zarobiť peniaze na hospodárskej kríze, sa uchyľujú k ešte rafinovanejším a vynachádzavejším spôsobom, ako sa vyhnúť plateniu daní.

Tento návrh posilňuje administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ v oblasti daní, keďže proces európskej integrácie ukazuje jasnú nerovnováhu medzi vydanými právnymi predpismi a mechanizmami kontroly a dohľadu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Máme pochybnosti ohľadne formulácie návrhu, ktorému ide o rozšírenie rozsahu smernice posilňujúc „spoluprácu medzi členskými štátmi na úhradu daní každého druhu“ a skutočnosť, že sa to „bude týkať povinných príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia členského štátu alebo organizačného celku členského štátu alebo do inštitúcií sociálneho zabezpečenia zriadených zákonom“.

Nesúhlasíme s tým, aby predstavitelia členských štátov boli oprávnení konať na území iných členských štátov. Preto sme presvedčení, že návrh Parlamentu obmedziť jeho vydanie na prípady, pri ktorých je zhoda medzi členskými štátmi, je prinajmenšom správnym prístupom.

Máme tiež pochybnosti o požiadavke na automatickú výmenu informácií o daňových zvyklostiach jednotlivcov, hoci existuje niekoľko zmienok o ochrane údajov, predovšetkým v správe, ktorú predložil Parlament. Budeme pozorne sledovať, ako sa s týmito otázkami bude narábať v praxi.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Keďže som presvedčený, že členské štáty EÚ by mali znovu získať kontrolu nad vlastnými daňovými systémami, je jasné, že na to, aby sa zabránilo daňovým únikom, musí existovať spolupráca v celej EÚ a dokonca aj s tretími krajinami. Som presvedčený, že kompromis, na ktorom sme sa dnes dohodli, bude užitočným nástrojom boja proti podvodom a daňovým únikom.

  Astrid Lulling (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som rozhodne proti správe pani Alvarezovej o administratívnej spolupráci v oblasti daní, keďže mi je ľúto, že boj za slobody občanov, ktorý má byť prioritou Parlamentu, je nestály a nekonzistentný.

Keď je na programe zavedenie telových skenerov alebo dohoda SWIFT so Spojenými štátmi, tí, ktorí vytrvalo bránia individuálne slobody, sa ozvú, aj keby to malo spôsobiť diplomatické napätie.

Ale keď ide o ochranu bankových údajov, dobré sa zrazu stáva zlým.

Masová automatická výmena, ktorá tvorí podstatu správ pani Alvarezovej a pána Domeniciho, je skenerom, ktorý vás vyzlieka donaha na každom kroku; je to dohoda SWIFT v ešte väčšom meradle.

Takúto rozporuplnosť nemožno ospravedlniť ani v mene účinnosti.

Automatická výmena všetkých údajov o každom, kto nemá trvalé bydlisko v Európe, povedie k nezvládnuteľnej záplave údajov. Tento precedens v oblasti zdaňovania úspor by mal byť varovaním.

A tým z mojich priateľov, ktorých zjavne znepokojuje nadmerná byrokracia, ktorá môže sprevádzať uplatňovanie tohto výtvoru, hovorím, že jediným riešením je postaviť sa proti nemu zo zásady, aby nás potom neprekvapili jeho katastrofické dôsledky.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PL) Od predošlých právnych predpisov, ktoré z podvodov a daňových únikov urobili pre Európsku úniu prioritu, sa prijala séria legislatívnych návrhov vzťahujúcich sa na túto oblasť. Administratívna spolupráca v oblasti daní je dôležitou súčasťou spoločnej stratégie v boji proti podvodom a daňovým únikom. Účinný boj proti daňovým únikom a podvodom má významný vplyv na rozpočty jednotlivých štátov a stratu veľkej časti príjmov na všeobecné verejné výdavky, najmä na zdravotníctvo, školstvo a výskum.

Daňové úniky a podvody narúšajú zásadu rovnakého rozpočtového zaobchádzania na škodu občanov a podnikateľských subjektov, ktoré svoje daňové záväzky plnia. Vedie to k deformácii hospodárskej súťaže, čo ovplyvňuje riadne fungovanie trhov. V tomto čase krízy je pre nás o to dôležitejšie využiť všetky spôsoby, ktoré máme k dispozícii, na boj proti daňovým únikom a podvodom, aby sme mohli kryť výnimočné náklady, ktoré sú nevyhnutné na zmiernenie následkov krízy a čo najväčšie zníženie vysokých rozpočtových deficitov.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Význam návrhu spočíva vo vážnych následkoch, ktoré majú daňové podvody v EÚ (odhaduje sa, že presahujú 2 % HDP) na rozpočty členských štátov, na zásadu spravodlivého zdaňovania, ktoré je dôsledkom toho oslabené, ako aj na fungovanie trhov, pretože hospodárska súťaž je zdeformovaná.

Návrh predložený Komisiou je krokom vpred k uspokojeniu potreby účinnejších opatrení na spoluprácu v boji proti podvodom a daňovým únikom v meradle EÚ. Navrhovaná smernica zahŕňa kvalitatívny aj kvantitatívny skok. Kvantitatívny preto, lebo zavádza nové záväzky, a kvantitatívny preto, lebo rozširuje a špecifikuje už existujúce záväzky.

Súhlasí so zahrnutím všetkých typov priamych alebo nepriamych daní okrem DPH a spotrebných daní a zavádza automatickú výmenu informácií medzi daňovými úradmi namiesto výmeny na požiadanie.

Návrh bude znamenať, že môžeme žiadať účinnejšie opatrenia na spoluprácu v boji proti podvodom a daňovým únikom vytvorením spoľahlivého, jednoducho použiteľného a účinného systému. Pomôže nám to dosiahnuť vhodnú daňovú integráciu, splniť dôležitú časť projektu EÚ a urobiť ďalší krok smerom k ozajstnej harmonizácii daňových politík.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Ako Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica som hlasovala za túto správu, ktorej cieľom je urýchlenie boja proti podvodom a daňovým únikom, keďže tento boj je dôležitý v kontexte hospodárskej krízy, ktorú naše členské štáty zažívajú. Riešenie týchto vecí sa nám zdá byť prioritou, pokiaľ ide o hospodársku krízu, ktorú členské štáty zažívajú, a v čase, keď neúprosnosť rozpočtu kladie čoraz väčšiu záťaž na najmenšie členské štáty.

Podľa niektorých odhadov predstavujú daňové podvody 200 miliárd EUR alebo 2 % HDP, a dvojnásobne prevyšujú sumy, ktoré Európska únia vyčlenila na takzvaný Plán hospodárskej obnovy Európy.

Okrem toho správa Európskeho parlamentu uvádza potrebu zlepšiť ochranu údajov – dôležitú zásadu, keďže tu hovoríme o výmene informácií a údajov.

Podľa správy by sme mali tlačiť Komisiu a Radu, aby vysvetlili Európskemu parlamentu, ako bola zohľadnená jeho pozícia a k akému pokroku došlo, pokiaľ ide o spoluprácu medzi členskými štátmi v boji proti daňovým podvodom a únikom.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (FR) Cieľom tejto smernice je zlepšenie administratívnej spolupráce v oblasti daní. Teraz si musíme v tejto oblasti pomáhať viac ako inokedy. Mobilita daňových poplatníkov, počet cezhraničných transakcií a globalizácia finančných nástrojov značne pokročili. Pre členské štáty je ťažké správne vyčísliť daňové povinnosti. Tento čoraz väčší problém má dozvuky na fungovanie daňových systémov a končí dvojitým zdanením, čo podporuje daňové podvody a úniky, kým za kontrolu zostávajú zodpovedné vnútroštátne orgány. Predstavuje to nebezpečenstvo pre hladké fungovanie vnútorného trhu. Automatická výmena informácií medzi členskými štátmi by bola povinná na tantiémy, dividendy, kapitálové zisky, honoráre a produkty životného poistenia, ktoré nekryjú iné právne nástroje EÚ vzťahujúce sa na výmenu informácií a podobné opatrenia a z nich vyplývajúce dôchodky, majetkové vlastníctvo a výnosy. Na zlepšenie výmeny informácií medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi sa navrhuje monitorovanie prípadov, v ktorých členské štáty odmietli poskytnúť informácie alebo vykonať administratívne vyšetrenie. Všetky tieto opatrenia pomáhajú bojovať proti daňovým podvodom, a preto som hlasovala za toto legislatívne uznesenie.

Správa: Theodor Dumitru Stolojan (A7-0002/2010).

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Je zvláštne, že Európska komisia uznáva, že „ustanoveniami Zmluvy o EÚ o voľnom pohybe sa členským štátom sťažuje žiadať záruky na zaplatenie daní splatných na ich území“.

Mohli by sme teda povedať, že namiesto prijatia predpisu za predpisom, ktoré sa neskôr ukážu ako „nedostatočné“, keď budeme mať na pamäti „doteraz získané slabé výsledky“, prečo jednoducho neprejdeme priamo ku koreňu problému tým, že zmeníme predpisy, ktoré sa týkajú slobody pohybu?

Máme však pochybnosti o realizácii návrhu, v ktorom sa uvádza: „Rozsah vzájomnej pomoci pri vymáhaní by sa mal rozšíriť o ďalšie dane a odvody, ktoré ešte nie sú pokryté, lebo nezaplatenie akéhokoľvek druhu dane či odvodu ovplyvňuje riadne fungovanie vnútorného trhu. Rozsah pôsobnosti by sa mal rozšíriť aj o povinné príspevky na sociálne zabezpečenie“.

Nesúhlasíme s tým, že predstavitelia členských štátov by mali byť oprávnení konať na území iných členských štátov. Preto sme presvedčení, že návrh Parlamentu obmedziť jeho realizáciu na prípady, pri ktorých je zhoda medzi členskými štátmi, je prinajmenšom správnym prístupom.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Zvýšená mobilita osôb a kapitálu je stredobodom záujmu EÚ a je veľkým úspechom. Má však aj určité nevýhody, ku ktorým patrí väčší počet možností pre podvodníkov, aby sa vyhýbali plateniu daní a odvodov. Je zrejmé, že existujúce systémy vzájomnej pomoci sa ukázali ako nedostatočné. Dnešným hlasovaním by sa mali dosiahnuť veľmi potrebné zlepšenia v tejto oblasti.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok týkajúcich sa daní a odvodov, situácia v Európskej únii nie je práve vítaná. V štatistikách sa uvádza, že celková miera vymožiteľnosti je len 5 %. Na zlepšenie účinnosti vymáhania pohľadávok je potrebná užšia spolupráca na úrovni členských štátov. S vedomím toho som hlasoval za návrh o vzájomnej pomoci v tejto oblasti. Dúfam, že sa nám naozaj podarí eliminovať nedostatok súčasných opatrení, ktorý má za následok nedostatočnú transparentnosť a koordináciu medzi štátmi a neodôvodnené oneskorenie v procese vymáhania.

Táto nová smernica navrhuje jasnejšie definovať normy založené na tom, ktoré príslušné orgány v členských štátoch poskytujú pomoc, ako aj práva a povinnosti zainteresovaných strán. Vypracujú sa štandardné nástroje na uľahčenie presadzovania práva alebo predbežné opatrenia s cieľom predísť problémom spojeným s nástrojmi uznávania a prekladu, ktoré vydávajú iné orgány. Komisia bude podporovať dobrú spoluprácu medzi členskými štátmi a bude nepretržite sledovať všetky prijaté sťažnosti v súvislosti s výmenou informácií alebo pomocou.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Zvýšený počet žiadostí členských štátov o pomoc pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých daní spolu s nedostatočnou účinnosťou pri ich výbere na úrovni len 5 % ukazuje, že je potrebná zmena a doplnenie smernice Rady 1976/308/EHS. Potrebujeme toto uznesenie, ak sa chceme vyrovnať s problémami pomalosti, nerovnosti a nedostatočnej koordinácie a transparentnosti.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Pre súčasný systém vymáhania pohľadávok týkajúci sa daní a odvodov a systém ďalších opatrení je príznačná pomalosť, nerovnosť a nedostatočná koordinácia a transparentnosť. Preto musíme prijať opatrenia na úrovni Spoločenstva, aby sme posilnili a zlepšili pomoc pri vymáhaní medzi členskými štátmi.

Z tohto dôvodu návrh ponúka jednotné nástroje, ktoré umožňujú presadzovanie práva alebo predbežné opatrenia s cieľom vyhnúť sa problémom uznávania a prekladu nástrojov pochádzajúcich z iných členských štátov, a štandardný formulár na oznamovanie dokumentov týkajúci sa pohľadávok na území iného členského štátu.

Zavedenie jednotného štandardného formulára na oznamovanie nástrojov a rozhodnutí týkajúcich sa pohľadávky vyrieši problémy s uznávaním a prekladom nástrojov pochádzajúcich z iného členského štátu. Tento nástroj bude nevyhnutný na rozvoj obchodu v rámci Spoločenstva a na posilnenie vnútorného trhu.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (FR) Cieľom smernice Rady je od základu revidovať fungovanie vzájomnej pomoci v oblasti vymáhania pohľadávok týkajúcich sa daní, odvodov a ďalších opatrení. Vnútroštátne predpisy týkajúce sa vymáhania platia len na území jednotlivých členských štátov. Samotné administratívne orgány nedokážu vymáhať dane a odvody mimo územia vlastného členského štátu. Zároveň sa zvyšuje mobilita osôb a kapitálu a podvodníci využívajú územné obmedzenie právomocí vnútroštátnych orgánov na to, aby sa postarali o nesolventnosť v krajinách, v ktorých majú daňové dlhy. Prvé ustanovenia týkajúce sa vzájomnej pomoci pri vymáhaní boli ustanovené v smernici 76/308/EHS (konsolidované v smernici 2008/55/ES) o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a iných opatrení. Tento nástroj sa však ukázal ako neprimeraný, pokiaľ ide o reakciu na zmeny na vnútornom trhu za posledných 30 rokov. Preto je potrebné zrušiť aktuálnu smernicu a pripraviť predpis v záujme zlepšeného systému vymáhania na vnútornom trhu, ktorý zaručí rýchle, účinné a jednotné postupy v celej Európskej únii. Z tohto dôvodu som hlasovala za toto uznesenie.

Návrh uznesenia RC-B7-0072/2010

  John Stuart Agnew, David Campbell Bannerman, Derek Roland Clark a William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva plne podporuje snahy o poskytovanie pomoci a je zhrozená zo strát na životoch a obetí postihnutých touto katastrofou, ale nemôžeme podporiť legitímnosť EÚ na míňanie stoviek miliónov z peňazí daňovníkov, ako aj jej militaristické a diplomatické ambície obalamutiť demokratické a zodpovedné národné štáty, ktoré zasahujú do krízy.

Samozrejme, podporujeme vládu a jednotlivcov, aby poskytli pomoc a peniaze na pomoc postihnutým osobám a obnovu krajiny. Takáto pomoc sa však musí poskytnúť transparentne s účasťou verejnosti, a nie za zatvorenými dverami nevolených byrokratov s ambíciami byť veľkorysí v medzinárodnom meradle.

  Liam Aylward (ALDE) , písomne. – (GA) Hlasoval som za toto uznesenie a za finančnú pomoc, ktorú Európska únia bude poskytovať ako dlhodobú podporu, čo sa podarí prostredníctvom partnerstva s miestnymi orgánmi a ľudom Haiti. Tieto peniaze sa musia použiť na riešenie základných príčin chudoby na Haiti, na pomoc krajine, aby posilnila svoju demokratickú štruktúru a vybudovala udržateľné hospodárstvo.

Podmienky na Haiti sa, chvalabohu, nedávno zlepšili a humanitárna pomoc sa účinne prerozdeľuje podľa dôležitosti. Je to tak vďaka spolupráci a koordinácii medzinárodných organizácií, mimovládnych organizácií a obyvateľov Haiti, ktorí so všetkými spolupracujú.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európska únia, podobne ako celé medzinárodné spoločenstvo, stojí pred dôležitou skúškou solidarity vzhľadom na situáciu na Haiti. Nadchádzajúci samit EÚ musí priniesť jednohlasné, rozhodné a dobre koordinované riešenie spĺňajúce potreby obnovy a pomoci, ktoré sužujú Haiti v dôsledku jednej z najväčších prírodných katastrof v moderných dejinách. Výzva Európskeho parlamentu a žiadosť predložená Európskej komisii, aby pripravila konkrétny návrh na zriadenie jednotky civilnej ochrany, ktorá dokáže rýchlo reagovať v prípade prírodnej katastrofy kdekoľvek vo svete, musí byť vypočutá.

Na „ponaučenie z Haiti“ nesmieme zabudnúť a Európska únia musí v tomto prípade preukázať nielen to, že vie, čo znamená solidarita, ale aj to, že je prispôsobivou a flexibilnou inštitúciou, ktorá sa učí zo súčasných strastiplných udalostí. Európska únia má všetky informácie a nástroje na to, aby sa zapojila do dlhodobej obnovy Haiti. Potrebná je koordinácia so Spojenými štátmi a Kanadou, aby medzinárodné spoločenstvo bolo vo svojej činnosti jednotné. Haitský ľud ťažko skúšaný históriou a prírodou musí dostať od medzinárodného spoločenstva potrebné nástroje, aby sa naučil pomôcť si.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam záväzok prijatý EÚ poskytnúť pomoc haitskému ľudu po zemetrasení, ktoré postihlo krajinu v januári. Pred zemetrasením žilo viac ako 70 % ľudí na Haiti pod hranicou chudoby a zahraničný dlh krajiny dosahoval výšku 890 miliónov USD. Medzinárodné spoločenstvo je teraz povinné prispieť k vypracovaniu stratégie obnovy krajiny, ktorá bude udržateľná z krátkodobého, strednodobého aj dlhodobého hľadiska.

Teraz je rozhodujúca chvíľa v koordinácii úsilia o obnovu krajiny medzi medzinárodnými darcami pomoci, haitskými orgánmi a občianskou spoločnosťou a ja vítam nedávne rozhodnutie skupiny G7 odpísať dlhy Haiti vrátane dlhov viacstranným úverovým inštitúciám. Je nevyhnutné, aby sme pomohli tejto krajine zotaviť sa po zemetrasení, ale medzinárodné spoločenstvo musí využiť túto príležitosť, aby pomohlo vyriešiť hospodárske, sociálne a politické rozdiely na Haiti.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Zemetrasenie, ktoré postihlo ostrov Haiti 12. januára 2010, pričom usmrtilo tisíce ľudí a spôsobilo strašné pustošenie a chaos, od nás vyžaduje prejav neoblomnej solidarity s obyvateľmi Haiti. Bolo mi potešením a cťou prispieť k návrhu tohto uznesenia Parlamentu. V prvom rade by som rád vyjadril úprimné poďakovanie odborníkom, ktorí šľachetnou a pohotovou prácou prostredníctvom mobilného intervenčného centra pomohli zachrániť životy a zmierniť naliehavé potreby, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, vodu, hygienu, oblečenie a pod. Ich práca bola dôkazom, že investície, ktoré žiadal Parlament v minulých rokoch, môžu mať praktický a pozitívny vplyv.

Na druhej strane, rovnako ako po cunami v Ázii, sa musíme poučiť z toho, čo sa stalo. V nadväznosti na správu Michela Barniera z roku 2006 by Európska komisia mala čo najskôr predložiť legislatívne opatrenia na vytvorenie jednotnej, nezávislej a stálej jednotky civilnej ochrany EÚ schopnej vykonávať záchranné misie a zabezpečovať integrovaný prístup k pomoci, obnove a rozvoju. Chcel by som sa poďakovať aj členským štátom, mimovládnym organizáciám a občianskej spoločnosti za všetku humanitárnu pomoc, ktorú poskytli.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Zemetrasenie, ktoré spustošilo Haiti 12. januára, pričom si vyžiadalo 200 000 mŕtvych a približne 250 000 zranených, podnietilo členské štáty Európskej únie a celé medzinárodné spoločenstvo, aby sa venovali hmatateľnému a spoločnému záväzku obnoviť túto krajinu.

Takáto koordinácia sa ukázala z krátkodobého hľadiska ako účinná a je počiatočným prísľubom značných finančných čiastok zo strany Európskej komisie a jednotlivých členských štátov. Som presvedčená, že je nesmierne dôležité nasmerovať toto spoločné úsilie tak, aby táto obnova bola udržateľná aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska a aby hlavný úžitok tohto záväzku pocítili obyvatelia Haiti.

Svojím hlasom sa pripájam k výzve medzinárodných humanitárnych organizácií ochrániť obrovský počet detí, ktoré osireli v dôsledku zemetrasenia a stali sa obeťami obchodníkov s ľuďmi. Preto sa domnievam, že potrebujeme plán na kontrolu takejto núdzovej situácie, čím by sa zabezpečilo, že prvoradé potreby najslabších skupín v spoločenstve sú na prvom mieste v rebríčku priorít Európy a Spojených štátov.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o zemetrasení na Haiti, ktoré si vyžiadalo 200 000 mŕtvych a 250 000 zranených. Chcela by som vyjadriť úprimnú sústrasť a solidaritu haitskému ľudu a ďalším národom, pracovníkom medzinárodných organizácií vrátane OSN a Európskej komisie a rodinám obetí tejto tragédie. Chcela by som zdôrazniť intenzívnu prácu niektorých členských štátov EÚ prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ, ktorý koordinuje monitorovacie a informačné centrum. Takisto vítam návrh vykonať hodnotenie európskej reakcie na humanitárnu krízu na Haiti, aby Európska komisia mohla predstaviť návrhy na zlepšenie schopnosti EÚ rýchlo reagovať na budúce katastrofy.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) 12. január 2010 sa zapíše do dejín Haiti ako jeden z najstrašnejších dní, ktoré krajina doteraz zažila. Ľudí a krajinu už sužovaných chudobou a zaostalosťou náhle spustošila nemilosrdná a vražedná prírodná katastrofa obrovského rozsahu.

Desaťtisíce úmrtí zaznamenaných v štatistikách, ktoré v čase zverejnenia už ani neboli aktuálne, a utrpenie a zúfalstvo v očiach tých, ktorí prišli o všetko. Musím oceniť túto viac ako odôvodnenú mobilizáciu medzinárodného spoločenstva a občianskej spoločnosti na celom svete.

Napriek návalu solidarity, ktorá je nepochybne pozitívnou reakciou ľudí, ktorí sa na nej aktívne podieľali, bude potrebné túto pomoc udržiavať aj vtedy, keď sa pozornosť sveta zameria na inú krajinu.

Napriek medzinárodnému úsiliu sa obnova krajiny môže uskutočniť len vtedy, ak sa zodpovedné osoby a samotní občania dokážu ujať vedenia v tomto procese a ak prevezmú príslušnú zodpovednosť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Kalamita, ktorá zasiahla Haiti po silnom zemetrasení 12. januára tohto roku, bola novou výzvou na solidaritu medzi ľuďmi a národmi. Európska únia musí na základe svojej histórie a kultúrnej identity, nehovoriac o jej význame vo svetovom hospodárstve, byť vzorom a podporovať pomoc pre Haiťanov a obnovu jednej z najchudobnejších krajín na Zemi. Musíme naliehavo vytýčiť cestu pre finančné a logistické nástroje, ktoré minimalizujú utrpenie ľudí postihnutých touto tragédiou, a zabezpečiť rýchlu obnovu základných životných podmienok pre ľudí. Podmienky podpory udržateľného rozvoja v tejto krajine však už musia byť vyhodnotené a zabezpečené, aby sme mohli čeliť stavu mimoriadnej chudoby, ktorá postihuje obrovské množstvo ľudí v krajine. Som presvedčený, že okrem podnetov týkajúcich sa ziskového poľnohospodárstva, industrializácie a udržateľného cyklu rozvoja obchodovania s produktmi je podpora realizácie ráznej stratégie environmentálneho zlepšenia nesmierne dôležitá, pretože Haiti je do očí bijúcim a dramatickým príkladom zničujúceho vplyvu, ktorý môže mať zmena klímy na ľudstvo. Hlasoval som preto za tento návrh.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vzhľadom na dramatické scény úplného spustošenia na Haiti potrebujeme pohotovú, účinnú a pravú solidaritu, ktorá pomôže zmierniť utrpenie haitského ľudu. Je tiež potrebné odmietnuť a odsúdiť akúkoľvek snahu využiť tragédiu haitského ľudu na vojenskú okupáciu jeho krajiny, ako aj jednoznačne obhájiť zvrchovanosť a nezávislosť Haiti – čo v príslušnom dokumente akosi chýba. Je poľutovaniahodné, že uznesenie prišlo oveľa neskôr ako vyhlásenia niektorých hláv štátov a vedúcich predstaviteľov OSN o rozmiestnení desiatok tisíc vojakov USA v tejto krajine. Haiti a haitský ľud potrebujú hasičov, lekárov, nemocnice a základné nevyhnutné vybavenie.

Reakciou EÚ na uvítanie uznesenia bolo „rozhodnutie Rady vyslať 350 príslušníkov vojenskej polície“. Za zmienku stojí pripomenúť rýchlu pomoc, ktorú poskytli Haiti krajiny, ako napríklad Kuba, ktorá pohotovo vyslala 400 lekárov, ktorí zachraňovali životy a predchádzali epidémiám, budovali zdravotnícku infraštruktúru a prerozdeľovali základné nevyhnutné vybavenie, alebo Venezuela, ktorá ponúkla zrušenie dlhu a dodala palivo.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Veríme, že nastal čas na poskytnutie humanitárnej pomoci, spoluprácu a podporu pri obnove, ktoré si ľudia z Haiti zaslúžia za svoju dôstojnosť a odvahu. Žiaľ, príliš veľa času sme premárnili na ochranu a nie všetko prebehlo bez problémov. Už sme odsúdili spôsob, akým sa určité strany, predovšetkým USA, zaoberali posilnením vojenskej prítomnosti v krajine tým, že tam nasadili svoje vojská, viac ako obyvateľmi Haiti.

Je nám ľúto, že predložené uznesenie nezasahuje dostatočne do obrany Haiti a haitského ľudu. Bolo by dobré, keby sme začali tým, že odsúdime každú osobu alebo krajinu, ktorá sa snaží profitovať z tejto katastrofy návratom k neokolonializmu. Zdá sa, že práve tento postoj sa skrýva za nasadením tisícov severoamerických vojenských oddielov napriek tomu, že väčšina obyvateľov žije v chudobe a naďalej je obeťou vykorisťovania zo strany nadnárodných spoločností a zasahovania vonkajších orgánov, najmä Spojených štátov.

Naďalej budeme vyjadrovať našu úprimnú solidaritu obyvateľom Haiti.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Podporila som toto uznesenie, aby som zdôraznila významný záväzok k solidarite, ktorú Európska únia potrebuje preukázať, aby prišla na pomoc tejto krajine, ktorá bola zničená pred necelým mesiacom. Po núdzovej pomoci je potrebné rozvinúť dlhodobú pomoc, najmä pre najzraniteľnejšie osoby a pre vládne štruktúry, ktoré dnes nemajú inú alternatívu ako presun moci na vojenské jednotky USA. Európa sa napokon musí z takýchto udalostí poučiť, aby vedela v budúcnosti rýchlejšie a účinnejšie reagovať a poskytnúť optimálnu humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí ju najviac potrebujú.

  Richard Howitt (S&D), písomne. – Labouristickí poslanci by chceli vyjadriť hlboký súcit so všetkými ľuďmi na Haiti, ktorých životy zničilo toto katastrofálne zemetrasenie. Plne podporujeme medzinárodné úsilie v oblasti poskytovania pomoci. Podporili sme toto uznesenie s jasným cieľom vyslať odkaz, že Európsky parlament a labouristickí poslanci stoja bok po boku s obyvateľmi Haiti, pokiaľ ide o dlhodobú prácu na opätovnom vybudovaní infraštruktúry, spoločenstiev a životov, ktoré boli zničené. V tomto uznesení nás veľmi potešilo rozhodnutie Británie a ďalších krajín G7 zrušiť pohľadávky týkajúce sa medzinárodného dlhu Haiti a vyzvať ďalšie krajiny, aby sa pripojili.

Nesúhlasíme však s odsekom 24 uznesenia, pretože sa domnievame, že akýkoľvek návrh na zlepšenie reakcie EÚ v prípade katastrofy by sa mal v plnej miere prekonzultovať a prerokovať, a to nielen v súvislosti s jednou tragédiou s dosahom na ľudstvo a bezprostredne po nej, nech je akokoľvek hrozivá. Tento odsek predovšetkým odsudzuje súčasné dobrovoľné nástroje pomoci členských štátov EÚ. Nemali by sme podceňovať schopnosti jednotlivých štátov reagovať, najmä keď nezávislý záchranársky tím Spojeného kráľovstva začal konať do hodiny po zemetrasení na Haiti.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – V priebehu posledných týždňov sme videli hrozivé zábery situácie, ktorá postihla obyvateľov Haiti. Ako to vždy býva v prípade veľkých prírodných katastrof, pozornosť tlače a médií trvá len krátko a titulky budú čoskoro informovať o inej téme. Nebolo by prijateľné, keby aj politickí lídri sústredili pozornosť inde, a je správne, že tento Parlament sa snaží udržať túto katastrofu ako prioritu svojho programu. Toto uznesenie je obrazom dobrej práce, ktorú doteraz vykonali inštitúcie EÚ aj orgány v členských štátoch, a dúfajme, že vysoká predstaviteľka EÚ zohľadní špecifické otázky, ktoré dnes Parlament zdôraznil.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE) , písomne. – Podľa haitských orgánov presahujú celkové straty na životoch po zemetrasení 230 000 osôb. Vzhľadom na to je táto katastrofa ešte väčšia ako ázijské cunami v roku 2004. Po núdzovej pomoci by sa naša pozornosť mala postupne zameriavať na dlhodobý rozvoj Haiti. Haiti bolo ako jedna z najchudobnejších krajín vo svete úplne nepripravené na to, aby čelilo katastrofe takéhoto rozsahu. Veľmi vítam nedávne prísľuby odpustenia dlhu Haiti a vyzývam všetky darcovské krajiny, aby pomohli s dlhodobou a udržateľnou obnovou. Na záver, niektorí kolegovia spochybnili rozhodnutie barónky Ashtonovej nenavštíviť Haiti hneď po zemetrasení. Ich kritika je oprávnená, ak by výsledkom jej návštevy bolo niečo v prospech pomoci Haiťanom. Ak by však šlo len o pokus o zviditeľnenie sa, aby sme preukázali prítomnosť EÚ, jej rozhodnutie bolo absolútne správne.

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za uznesenie o Haiti. Ľudské utrpenie, ktoré spôsobilo zemetrasenie na Haiti, je nesmierne veľké: státisíce mŕtvych alebo zranených a mesto Port-au-Prince je takmer úplne zničené. Počet ľudí, ktorí potrebujú pomoc zvonku, sa odhaduje na dva až tri milióny.

Aj keď Európania súcitia s príbuznými obetí, musíme konať. Rozsiahle a pohotové záväzky v podobe pomoci z EÚ sú mimoriadne dôležité. Oneskorená reakcia zo strany nového úradu pre zahraničné veci vyvolala údiv, a to oprávnene. Je zrejmé, že vysoká predstaviteľka EÚ musí byť v budúcnosti zodpovedná za to, aby sa zabezpečilo, že Únia zareaguje rýchlejšie a koordinovanejšie. Haiti bude potrebovať pomoc ešte dlho. Jeho rany treba zaceliť a domovy treba postupne postaviť.

Filozof Ludwig Wittgenstein vyslovil myšlienku, že nemôže existovať väčšie utrpenie ako utrpenie, ktoré prežíva jediný človek. Predstavujem si, že tým myslel niečo takéto: vo svete neexistuje väčšia jednota vedomia ako vedomie jediného človeka. Nemôžete spočítať bolesť. Neexistuje rozsiahlejšie vedomie ako to, keď prežíva utrpenie jeden človek. Kolektívne utrpenie je vždy aj utrpením jedného človeka. V tom spočíva nádej. Matka Tereza údajne povedala, že keby niekedy brala ohľad na masy, nič by nedosiahla. Keby sa mi podarilo pomôcť jednému človeku, budem pomáhať čo najväčšiemu celku: celému svetu jedného človeka.

  Petru Constantin Luhan (PPE) , písomne. – (RO) Myslím si, že EÚ musí podporovať lepšiu koordináciu a byť viac na očiach, pokiaľ ide o podporu Haiti. Najväčší problém momentálne predstavujú logistické obmedzenia (obmedzené možnosti pristávania a vykladania tovaru na letisku v meste Port-au-Prince), ako aj hľadanie riešenia na pomoc ľuďom, ktorí sú stále bez domova, najmä pokiaľ ide o nastávajúce obdobie dažďa.

Musíme rozmýšľať o budúcnosti a o tom, ako môžeme v takýchto situáciách konať rýchlejšie a účinnejšie. Podporil som toto uznesenie, pretože od komisárky pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia vyžaduje, aby zabezpečila, že Európska únia bude zohrávať vedúcu úlohu v krízových situáciách a účinnejšie koordinovať reakcie Európskej únie na budúce krízy, a to na základe zodpovednosti vyplývajúcej z Lisabonskej zmluvy.

Okrem toho je nanajvýš dôležité, aby európska exekutíva predložila Parlamentu čo najskôr návrhy na zriadenie európskej jednotky civilnej ochrany na základe mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Európskej únii to umožní zhromaždiť zdroje potrebné na dodávku núdzovej humanitárnej pomoci do 24 hodín od výskytu katastrofy.

  David Martin (S&D), písomne. – Ničivé zemetrasenie na Haiti minulý mesiac spôsobilo katastrofické škody. Svetové úsilie o poskytnutie pomoci bude musieť byť dlhodobé a neústupčivé. Teší ma, že EÚ pružne zareagovala pomocou zatiaľ vo výške 196 miliónov EUR. Podporujem toto uznesenie, ktoré od EÚ požaduje účinné a koordinované humanitárne úsilie, aby sa zabezpečilo, že Haiti bude dostávať dlhodobú pomoc a pomoc pri obnove.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Zemetrasenie, ktoré zasiahlo Haiti 12. januára 2010, okrem toho, že spôsobilo mnoho úmrtí, naďalej postihuje každodenný život približne 3 miliónov ľudí, ktorí nevyhnutne potrebujú humanitárnu pomoc. Úloha zahraničnej politiky EÚ je objasnená a hodnoty, ktoré sa EÚ pokúša podporovať, sa okrem iného zameriavajú na dotváranie mieru a bezpečnosti vo svete a na ochranu ľudských práv. Preto by sme mali uvítať akékoľvek úsilie zo strany členských štátov s cieľom pomôcť tejto krajine, aby sa dostala z tejto katastrofy ako plne fungujúca demokracia s hospodárstvom, ktoré dokáže podporiť jej obyvateľstvo. Mali by sme tiež pamätať na to, že haitský ľud musí byť spolu so svojou vládou vždy neoddeliteľnou súčasťou procesu obnovy.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Zdržal som sa hlasovania o uznesení RC-B7-0072/2010 týkajúcom sa Haiti, pretože sa domnievam, že je nevyhnutné, aby boli do tejto oblasti namiesto vojenských jednotiek vyslaní civilní odborníci, ako napr. lekári, architekti a hasiči. Haiti bude môcť dosiahnuť politickú, hospodársku a sociálnu stabilitu, ktorú potrebuje, len vtedy, keď bude sloboda krajiny ochránená od zásahov zo zahraničia. Finančné inštitúcie ako Svetová banka, Medzinárodný menový fond a haitskí sociálni partneri by mali okamžite zrušiť zahraničný dlh Haiti.

Ďalej podporujem opatrenia, ktoré prijali krajiny Bolívarskej alternatívy pre Ameriku (finančná pomoc prostredníctvom humanitárneho fondu, energetická podpora a presadzovanie poľnohospodárstva a iniciatívy na oživenie výroby), ktoré sú dôkazom bratskej solidarity medzi rôznymi národmi. Tým, že som sa zdržal hlasovania, som sa pokúsil upozorniť na to, že obnova Haiti sa nemôže uskutočniť prostredníctvom militarizácie pomoci, ale skôr ukončením mechanizmu, ktorý bol príčinou vzniku chudoby na Haiti, napríklad zahraničného dlhu, ktorého zrušenie požadujem.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Aj pred zemetrasením bolo Haiti chudobnou krajinou bez zaručeného zásobovania miestnymi potravinami pre viac ako dva milióny ľudí a so státisícmi sirôt na uliciach alebo v domovoch. Pre obyvateľov Haiti je, samozrejme, dôležité, že sa z dlhodobého hľadiska opätovne vybudujú infraštruktúra a štátne inštitúcie. Nesmieme však zabudnúť na to, že prerozdeľovanie pomoci neprebieha hladko a že mnoho žien a detí sa nachádza vo veľmi zraniteľnej situácii. V tomto prípade musíme konať veľmi obozretne. Zdá sa, že tento návrh uznesenia predstavuje spravodlivé riešenie väčšiny problémov, preto som zaň hlasoval.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Zemetrasenie, ktoré zasiahlo Haiti v januári tohto roku, je jednou z najväčších humanitárnych katastrof 21. storočia. Rozsah katastrofy ešte viac zhoršuje skutočnosť, že ničivé účinky zemetrasenia postihli jednu z najchudobnejších krajín vo svete. Tragédia pritiahla pozornosť celého sveta na Haiti. Humanitárna pomoc nesmie prestať len pri obnove ostrova, ale musí zahŕňať reštrukturalizáciu sociálnych vzťahov, ktoré tam fungujú, v zmysle rešpektovania ľudskej dôstojnosti a sociálnej spravodlivosti. Na to, aby to bolo možné, je potrebné nielen poskytnúť Haiti nenávratnú pomoc, ale tiež zabezpečiť, že krajina a jej spoločnosť dostanú silný impulz, aby začali odznova.

Preto podporujem výzvu na zrušenie medzinárodného dlhu Haiti. Som tiež proti riešeniam, ktoré spôsobia zvýšenie dlhu Haiti v dôsledku medzinárodnej „pomoci“. Zobral som do úvahy všetky tieto faktory a rozhodol som sa podporiť spoločný návrh uznesenia Európskeho Parlamentu o nedávnom zemetrasení na Haiti.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za spoločný návrh uznesenia o nedávnom zemetrasení na Haiti.

Súhlasím najmä s obsahom odsekov 4, 8 a 9, predovšetkým s časťami, v ktorých sa uvádza, že prioritou EÚ by sa mala stať pomoc v úsilí o obnovu a zlepšenie humanitárnej situácie so zameraním na bezbranné skupiny, napríklad ženy a deti, a na poskytovanie prístrešku, zdravotných zariadení, logistickej pomoci a potravín. Vyzývame všetky členské štáty, aby boli pripravené vyhovieť požiadavkám OSN na ďalšiu pomoc, vítame predbežné záväzky Komisie vyčleniť 30 miliónov EUR na humanitárnu pomoc, vítame rozhodnutie krajín G7 zrušiť pohľadávky týkajúce sa zahraničného dlhu Haiti a vyzývame Medzinárodný menový fond, aby umožnil odpustenie nevyrovnaného dlhu krajiny – a zdôrazňujeme, že akákoľvek núdzová pomoc v prípade zemetrasenia sa musí poskytnúť v podobe grantov, a nie pôžičiek znamenajúcich zadlženie.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (FR) V prípade prírodnej katastrofy musí prísť humanitárna pomoc načas. Na Haiti iba Spojené štáty dokázali poskytnúť účinnú humanitárnu pomoc bez byrokratického zdržania. Je tiež zrejmé, že najrýchlejšie a najúčinnejšie humanitárne agentúry sú tie, ktoré tento povestný Parlament v uzneseniach pravidelne odsudzuje: Katolícka cirkev a humanitárne iniciatívy kresťanských organizácií. V tomto uznesení, ktoré v plnej miere podporujem, Parlament vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečilo, že haitský ľud a jeho vláda budú hlavnými aktérmi v procese obnovy, aby mohli byť pánmi svojho osudu. Poslanci tiež podporujú činnosť EÚ zameranú na opätovné spustenie miestnej produkcie potravín prostredníctvom obnovy poškodenej infraštruktúry a poskytnutím potrebného materiálu (osivo, hnojivo a nástroje) malým poľnohospodárom, najmä na jarný výsev, ktorý začína v marci a predstavuje 60 % národnej produkcie potravín. V súčasnosti, zatiaľ čo medzinárodné spoločenstvo investuje do zriaďovania infraštruktúry odolnej zemetraseniu, by som chcela upozorniť na skutočnosť, že zasiahnuté boli aj cirkevné budovy a že by sa mali vyčleniť medzinárodné prostriedky aj na rekonštrukciu kostolov a seminárov.

Návrh uznesenia B7-0078/2010

  John Stuart Agnew, Andrew Henry William Brons, David Campbell Bannerman, Derek Roland Clark a William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva je hlboko znepokojená situáciou v Iráne a vyzýva vlády na oboch stranách, aby dosiahli diplomatické, ale predovšetkým mierové riešenie prebiehajúceho politického a humanitárneho úpadku v krajine. EÚ nesmie zasiahnuť do tejto situácie, pretože by len zhoršila napätú situáciu. Nezodpovední byrokrati EÚ namiesto volených politikov vedúcich rokovania skončia so zlým výsledkom pre Irán a zvyšok sveta. Rokovania by mali prebiehať v spolupráci s ďalšími vnútroštátnymi vládami, EÚ by ich nemala vnucovať zhora. Existuje mnoho krajín, ktoré si chcú zachovať neutralitu, ako napríklad Írsko, a EÚ zastupujúca tieto krajiny v tejto záležitosti vážne oslabuje ich politiku založenú na demokracii.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za tento dokument s veľkým zmyslom pre zodpovednosť s nádejou, že toto uznesenie môže priniesť ovocie. Rád by som vyzdvihol jednotné úsilie zo strany rôznych politických skupín v Parlamente, ktoré umožnili, aby centrum Európskej demokracie prehovorilo jednohlasne a zdôraznilo výrazné pragmatické predpoklady tohto uznesenia, ktoré navrhuje spôsoby, riešenia a konkrétne opatrenia pre EÚ v súvislosti s iránskym režimom. Vzhľadom na to by som chcel upozorniť na potrebu: a) dôrazne odsúdiť podniky, ktoré zásobujú iránske orgány zariadeniami a technikou, ktorá slúži na cenzúru a dohľad a ktorá by sa mala zakázať pre európske podniky; b) požiadať alebo skôr vyžiadať si uznanie absolútnej potreby rešpektovania Viedenského dohovoru a diplomatických predpisov; c) zaviesť ďalšie sankcie pre iránske organizácie alebo verejných predstaviteľov, ktorí pôsobia v zahraničí a ktorí sú zodpovední za potláčanie a obmedzovanie slobôd v Iráne, ako aj pre osoby spájané s porušovaním medzinárodných záväzkov Iránu súvisiacich s otázkou jadrových technológií; a d) napriek všetkému podporovať nepretržitý a hlboký dialóg s Iránom, najmä s občianskou spoločnosťou.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o situácii v Iráne, pretože ma znepokojujú tamojšie neustále porušovania ľudských práv, najmä vzhľadom na slobodu združovania sa, prejavu a informácií, a pretože podporujem túžby iránskeho ľudu po demokracii.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Za posledné mesiace prišli z Iránu dve správy, z ktorých, žiaľ, ani jedna nie je povzbudivá. Po prvé, pokrok dosiahnutý v oblasti obohacovania uránu na účely jadrovej technológie, a po druhé, utláčanie umiernenej frakcie vedenej pánom Músavím, ktorý namieta voči výsledkom nedávnych prezidentských volieb. Tieto dve oblasti smerovania sú samy osebe dostatočne znepokojivé, ale spolu sú dôvodom na ešte vážnejšie obavy.

Čo sa dá povedať o tejto nestabilnej krajine, kde čoraz radikálnejšia vláda v uliciach zabíja, mučí a uväzňuje odporcov, ktorí proti nej protestujú, a ktorá sa zároveň neústupčivo podieľa na programe obohacovania uránu zameranom na získanie jadrovej energie?

Medzinárodné spoločenstvo nie je presvedčené o tom, čo fundamentalistický režim ajatolláhov vyhlasuje, že jeho zámery sú dobré a že sa snaží o výrobu jadrovej energie na mierové účely, a Irán vníma ako rastúcu hrozbu.

Okrem vyjadrenia kritiky brutálneho útlaku od úplného začiatku, ktorá sa zniesla na stúpencov Iránu, Európska únia a jej spojenci a ďalší medzinárodní aktéri musia bojovať za posilnenie a sprísnenie sankcií proti Teheránu a neupustiť od žiadneho sústredeného úsilia na zastavenie tejto hrozby.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Bránime slobodu prejavu a demokraciu a súhlasíme s potrebou vyjadriť obavu s vývojom v Iráne v posledných mesiacoch, najmä s vývojom týkajúcim sa utláčania zhromaždení zo strany iránskych bezpečnostných jednotiek. Navrhovaný text to však nedosahuje tak, ako by mohol.

Podľa nášho názoru musí naše nevyhnutné vyjadrenie znepokojenia s vývojom situácie brať do úvahy veľkú hrozbu voči zvrchovanosti a územnej celistvosti Iránu vrátane zvyšovania diplomatickej a vojenskej účasti pod vedením administratívy USA a vrátane sústredenia vojenských jednotiek USA v oblasti. Nemali by sme zabudnúť na to, že tieto aspekty tiež ohrozujú práva iránskeho ľudu a samotné jednotky, ktoré nepretržite bojujú za demokraciu, pokrok a sociálnu spravodlivosť v Iráne. V prijatom texte o tom nie je ani zmienka.

Právo na určenie budúceho smerovania Iránu patrí výhradne iránskemu ľudu a jeho politickej a sociálnej činnosti. Radi by sme vyjadrili našu solidaritu s demokratickými organizáciami a obyvateľmi Iránu, ktorí bojujú za sociálnu spravodlivosť a pokrok vo svojej krajine.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Podporila som toto uznesenie, ktorým sa odsudzuje postoj Iránu z hľadiska jeho zámerov v jadrovej oblasti a z hľadiska útokov na slobodu prejavu, ktoré si dennodenne vyberajú obete medzi ľuďmi. Uchýlenie sa iránskych orgánov k násiliu proti demonštrantom je neprípustné, rovnako ako cenzúra tlače a prekážky v prístupe k informáciám.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Súčasné sociálne zmeny v Iráne, sústavné utláčanie ľudí a osôb, ktoré protestujú proti režimu, obmedzovanie slobody tlače a slobody prejavu, neschopnosť zrušiť trest smrti a nepretržité vykonávanie jadrového programu proti vôli medzinárodného spoločenstva sú dôvodmi vážnych obáv. Ešte znepokojujúcejšia je správa, že Irán minulý mesiac úspešne otestoval novú strelu dlhého doletu, čím ohrozil regionálnu a svetovú bezpečnosť. Nedávne zrušenie plánovanej návštevy delegácie Parlamentu je ďalším jasným signálom, že táto krajina nie je ochotná spolupracovať. To nás vedie k odsúdeniu politiky iránskeho režimu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Situácia v oblasti demokracie a ľudských práv je neistá v mnohých krajinách. EÚ musí pokračovať v úsilí o zmenu tohto stavu prostredníctvom výziev a podobnými spôsobmi. Nemali by nás prekvapiť činnosti Iránu a jeho snahy stať sa jadrovou veľmocou. Okrem iného je to výsledok nesprávne vedenej politiky USA. Situáciu je možné upokojiť len pomocou diplomacie, ale EÚ nesmie dovoliť, aby ju v tomto smere využili Spojené štáty. V návrhu uznesenia sa uvádza, že sa nedosiahol žiadny významný pokrok a že jediným riešením je dialóg. S tým súhlasím.

  Sławomir Witold Nitras (PPE), písomne. – (PL) Chcel by som vyjadriť podporu tomuto uzneseniu, ktorého cieľom je jasne vyjadriť stanovisko Európskej únie k dodržiavaniu základných ľudských práv v Iráne. Poburuje ma, tak ako väčšinu z nás, spôsob, akým sa zaobchádza s iránskou opozíciou. Odsúdenie Mohammada Rezu Aliho Zamáního a Araša Rahmaního na smrť za politickú činnosť je podľa môjho názoru porušením všetkých platných štandardov v súčasnom svete. Som rád, že EÚ zaujíma veľmi jasné stanovisko k tejto záležitosti. Zároveň by som chcel vyjadriť poľutovanie nad tým, že rovnako dôraznú reakciu sme nevyjadrili ani vtedy, keď bolo zabránené konaniu demonštrácie, ktorú zorganizovala ruská opozícia 31. januára 2010 v Moskve a Petrohrade, a jej organizátori boli zatknutí vrátane Olega Orlova, predsedu združenia Memorial, organizácie, ktorá dostala minulý rok Sacharovovu cenu. Myslím si, že reakcia vysokej predstaviteľky EÚ k tejto záležitosti by mala byť rovnako dynamická ako v prípade Iránu a že by mala byť v súlade s ostrou kritikou ruských orgánov, ktorý vyjadril predseda Európskeho parlamentu pán Buzek.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Je pre nás mimoriadne dôležité, aby sme znovu otvorili dialóg s Iránom. Preto veľmi ľutujem odloženie návštevy delegácie EÚ do Iránu a dúfam, že bude možné zrealizovať ju čo najskôr. V súčasnej situácii sa v Iráne nepochybne nedostatočne dodržiavajú ľudské práva a demokracia. Sprísňovanie sankcií voči Iránu však nie je správny prístup, ktorý by sme mali zaujať. Odporcovia iránskej vlády sú tiež proti uvaleniu prísnejších sankcií, pretože by mali hlavný dosah na obyvateľov krajiny. EÚ okrem toho zase uplatňuje dvojaký meter. V prípade dôležitých hospodárskych partnerov, napríklad Číny alebo Indie, pokojne prižmuruje oči. Z týchto dôvodov som sa zdržal hlasovania.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za návrh uznesenia o Iráne, najmä po nedávnych útokoch vrátane včerajších útokov na talianske a francúzske veľvyslanectvo.

Európska únia sa musí v skutočnosti ujať úlohy hovorcu, pokiaľ ide o jasný postoj k režimu v Teheráne. Iránske úrady zohrávajú úlohu v nahlodávaní tohto nebezpečného stavu netolerancie a zastrašovania určitých krajín Európskej únie. Útok na veľvyslanectvá podnikli tí, ktorí chcú pristrihnúť krídla demokracie a ktorí sú proti slobode.

Dúfam, že Európske inštitúcie prijmú jednoznačné stanovisko, ktorým čo najskôr odsúdia to, čo sa stalo, a že rozhodnú o diplomatických opatreniach, ktoré sa majú podniknúť v súvislosti s Iránom.

  Geoffrey Van Orden (ECR), písomne. – Skupina ECR podporila toto dôrazné uznesenie o Iráne. Sme za rázne medzinárodné opatrenia pri riešení rastúcej sily Iránu v oblasti jadrovej technológie. O to smutnejšie preto je, že Európsky parlament nevyužil príležitosť podporiť medzinárodné výzvy na dodatočné sankcie. Mali by sme tiež vysvetliť, že v Teheráne sa, našťastie, nenachádzajú žiadne „veľvyslanectvá EÚ“. Sú tam štátne veľvyslanectvá.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (FR) Iránska islamská republika nešetrí kritikou zlého zaobchádzania s moslimami vo svete. Mullahovia neprestanú prenasledovať kresťanov a neodsúdia podmienky, ktoré sú vyhradené pre kresťanov. Konvertovať na kresťanstvo sa považuje za formu odpadlíctva a trestá sa smrťou. Európsky parlament, žiaľ, nemá odvahu, aby odsúdil situáciu kresťanských martýrov v Iráne. Pápež Ján Pavol II. povedal: „Prenasledovanie zahŕňa rôzne typy diskriminácie veriacich a celého cirkevného spoločenstva. K takýmto formám diskriminácie často dochádza práve vtedy, keď sa uznáva právo na náboženskú slobodu a slobodu náboženského vyznania, a to v zákonoch jednotlivých krajín, ako aj v deklaráciách medzinárodného významu... Dnes okrem väzenia, koncentračných táborov, pracovných táborov a vyhostenia občana z krajiny existujú ďalšie menej známe, ale sotva badateľné tresty: nie násilná smrť, ale akási občianska smrť, nielen izolácia vo väzniciach alebo v táboroch, ale sociálna diskriminácia alebo trvalé obmedzenie osobnej slobody.“ Ak chce Parlament brať túto výzvu na dodržiavanie ľudských práv vážne, mal by zaujať jasnejšie stanovisko v prospech kresťanov prenasledovaných v Iráne.

Návrh uznesenia B7-0021/2010

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Hrozí, že Jemen sa stane novým Afganistanom: je to obľúbený výcvikový tábor al-Káidy a kolíska fundamentalistov a teroristov v celom islamskom svete.

Stav sociálneho, politického a hospodárskeho úpadku, ak nie úplného kolapsu, ktorý poznačila občianska vojna a absencia akejkoľvek vlády, ktorá by mohla účinne riadiť celé svoje územie, zmenili krajinu na miesto bez práva a poriadku, ktoré by mohli zastaviť rozvoj a rast týchto zárodkov násilia a radikalizmu.

To znamená, že je potrebná väčšia pozornosť a neústupčivosť zo strany medzinárodného spoločenstva v súvislosti s jemenskou otázkou a že pomoc poskytnutá tejto krajine by sa mala pozorne zamerať na účinné zlepšovanie životných podmienok jej obyvateľov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Celková situácia v Jemene vyvoláva vážne obavy vo svete a vzhľadom na nedávne teroristické hrozby musí EÚ zohrávať čoraz aktívnejšiu úlohu v tom, aby zabránila Jemenu stať sa ďalším neúspešným štátom v rámci medzinárodného spoločenstva.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Stredobodom boja proti terorizmu sa stal Jemen, ktorý je kolískou islamských extrémistov. Boj proti chudobe a zvyšujúca sa vojenská pomoc nepomôžu vyriešiť problémy Jemenu. Riešením je poskytnúť viac rozvojovej pomoci, aby sme zastavili pomoc niektorým džihádistickým regrútom. Napokon, EÚ nesmie dovoliť, aby sa dostala do pozície pokladníka USA. Naopak, musí na seba zobrať úlohu nestranného sprostredkovateľa s cieľom nastoliť dialóg a pripraviť cestu pre dlhodobé politické riešenie. Tento návrh uznesenia predstavuje podobný prístup, ktorý je dôvodom môjho hlasovania zaň.

  Geoffrey Van Orden (ECR), písomne. – Aj keď súhlasím s podstatou tohto uznesenia o súčasnej situácii v Jemene a podieľal som sa na jeho návrhu, nemôžem súhlasiť s tým, že poukazuje na koordinačnú úlohu, ktorú bude v budúcnosti zohrávať služba pre vonkajšiu činnosť EÚ (EAS) v súvislosti s Jemenom. Žiadal som o vyňatie odkazov na EAS vo fáze navrhovania, ale iné politické skupiny to odmietli. EAS je priamym produktom Lisabonskej zmluvy, zmluvy, ktorú neschvaľujem, a zmluvy, ktorá nemá demokratickú legitimitu. EAS má mať sieť „veľvyslanectiev EÚ“ a pod dohľadom novej vysokej predstaviteľky EÚ a podpredsedníčky Komisie má byť zodpovedná za vytváranie a vykonávanie vojenskej a zahraničnej politiky EÚ.

Už dlho som proti tomu, aby EÚ zohrávala úlohu v týchto dvoch oblastiach politiky, o ktorých sa úprimne domnievam, že musia zostať výhradným právom zvrchovaných členských štátov.

Návrh uznesenia B7-0029/2010

  John Stuart Agnew, David Campbell Bannerman, Derek Roland Clark a William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva je absolútne proti obchodovaniu s ľuďmi, pretože je to súčasná podoba otroctva. Požadujeme najvyššie tresty v Únii pre zločincov, ktorí spáchajú takýto zločin, a prísne opatrenia na vyhubenie takejto činnosti. Nemôžeme však podporiť EÚ, ktorá používa obchodovanie s ľuďmi ako zámienku na harmonizáciu politiky prisťahovalectva a hraničnej politiky mimo dosahu zvolených vlád. O vnútroštátnej politike o týchto záležitostiach musia rozhodnúť voliči pri volebných urnách a zvolení politici, nie EÚ, aby sa chopila ďalšej politiky, ktorou by odsunula demokratickú zodpovednosť. Keby v EÚ neboli otvorené hranice a keby každá krajina mala svoju vlastnú prisťahovaleckú politiku, bolo by oveľa jednoduchšie skoncovať so závažným organizovaným zločinom a obchodovaním s ľuďmi.

  Liam Aylward (ALDE) , písomne. – (GA) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože riešenie problému obchodovania s ľuďmi a využívania tohto obchodovania ako zdroja pracovnej sily musí dostať praktickú aj morálnu prioritu.

Podľa Lisabonskej zmluvy má Európska únia právomoc aj možnosť posilniť európsku politiku v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi. Ako som povedal v rozprave o tomto uznesení, tento problém musí mať v programe významné miesto. Keďže Európska únia zohráva dôležitú úlohu v globálnych obchodných záležitostiach a zaviazala sa, že bude chrániť ľudské práva, je jej povinnosťou bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a predovšetkým proti detskej práci.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – Obchodovanie s ľuďmi je jedným z najhroznejších a najzávažnejších zločinov. Boj proti nemu nemôže byť účinný bez súdržného politického prístupu zameraného na prevenciu, ochranu obetí a účinné tresty pre obchodníkov s ľuďmi. Voľný pohyb osôb v EÚ priniesol našim občanom veľké výhody, ale zároveň poskytol veľa možností obchodníkom s ľuďmi. Každoročne sa stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi desaťtisíce mladých žien a detí z nových členských štátov. Európsky parlament zohrá v boji proti obchodovaniu s ľuďmi kľúčovú úlohu. Budeme musieť zabezpečiť, aby prevencia, ochrana a podpora obetí boli prioritami politického programu. Musíme od členských štátov požadovať, aby v plnom rozsahu realizovali súčasné politiky EÚ a iné opatrenia v oblasti obchodovania s ľuďmi a zaviedli prísnejšie tresty a postihy.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože Európska únia musí bojovať proti nezákonnému prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi. S rastúcou nezamestnanosťou sa zvýši počet ľudí, ktorí sa môžu stať obeťami obchodovania s ľuďmi alebo zneužitia na nútenú prácu. Hľadať úspech inde budú predovšetkým tí, ktorí prišli o prácu vo svojej krajine a stratili nádej na lepší život. Takúto situáciu môžu zneužiť zločinecké skupiny. Hlavná oblasť obchodovania predovšetkým s deťmi, dievčatami a ženami sa za dlhé roky nezmenila. Sexuálne vykorisťovanie v otrockých podmienkach je rozšírené najmä vo východnej Európe, ktorá je ako tranzitná trasa pre obchodovanie s ľuďmi na západ. Musíme pripraviť stratégiu a opatrenia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré sa zamerajú hlavne na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, prevenciu, ochranu obetí a postihy. Všetky členské štáty musia prijať prísne opatrenia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, pričom zabezpečia koordináciu vnútroštátnych právnych predpisov. Pri riešení problému obchodovania s ľuďmi sa musíme snažiť o užšiu spoluprácu medzi zainteresovanými stranami.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Táto moderná forma otroctva sa v posledných rokoch znepokojivo rozšírila a stala sa treťou najvýnosnejšou činnosťou organizovaného zločinu. V roku 2009 OSN odhadovala 270 000 obetí a Europol nezaznamenal pokles obchodovania so ženami na sexuálne vykorisťovanie, zatiaľ čo zaznamenal nárast obchodovania s ľuďmi na nútenú prácu. To je neprijateľné a medzery v právnych predpisoch to nesmú umožňovať. Potrebujeme rýchlu, globálnu, komplexnú a koordinovanú reakciu, či už legislatívnu, alebo operatívnu. Vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy nalieham na Komisiu, aby čo najskôr predložila nový návrh, ktorého hlavnou prioritou bude vytvorenie súdržnej európskej politiky na účinný boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Tento návrh by sa mal vzťahovať na všetky aspekty problému vrátane otázok týkajúcich sa krajiny pôvodu, tranzitnej a cieľovej krajiny, ľudí, ktorí verbujú, dopravujú a vykorisťujú, a iných prostredníkov, zákazníkov a užívateľov.

Zároveň musíme zabezpečiť primeranú ochranu obetí a svedkov prostredníctvom okamžitej pomoci. Treba sa tiež snažiť o maximálne využitie nástrojov, ktoré, žiaľ, v tejto oblasti stále nedostatočne používajú orgány vrátane Europolu, Eurojustu a Frontexu.

  Vasilica Viorica Dãncilã (S&D), písomne. – (RO) Som o tom pevne presvedčená a podporujem zriadenie trvalej platformy na úrovni Európskej únie, ktorá zaručí, že politiky o obchodovaní s ľuďmi sa budú vzťahovať na aspekty spojené so sociálnymi vecami a sociálnym začleňovaním, ako aj na prijatie vhodných a účinných programov na podporu opätovného sociálneho začleňovania vrátane opatrení týkajúcich sa pracovného trhu a systému sociálneho poistenia.

  Lena Ek, Marit Paulsen a Olle Schmidt (ALDE), písomne. – (SV) Máme pocit, že pôvodné znenie odsekov 13 a 15 v súvislosti s rozlišovaním obetí obchodovania s ľuďmi a nezákonných prisťahovalcov a povoleniami na pobyt pre ľudí, ktorí boli predmetom obchodovania, je vhodnejšie, ale hlasujeme za zmeny a doplnenia týchto odsekov s cieľom dosiahnuť kompromis. V dôsledku tohto kompromisu budú obetiam obchodovania s ľuďmi udelené povolenia na dočasný pobyt a orgány zodpovedné za kontrolu hraníc dostanú viac informácií o problémoch, ktoré sa týkajú obchodovania s ľuďmi. To je prvý krok. Uprednostňujeme okamžité prijatie uznesenia a budeme ďalej pracovať na tom, aby boli obetiam obchodovania s ľuďmi udelené povolenia na trvalý pobyt.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, pretože som presvedčený, že je mimoriadne dôležité zintenzívniť boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré nadobúda znepokojivé rozmery a je závažným porušením základných ľudských práv.

Návrh smernice, ktorý sa má čoskoro predložiť Parlamentu na preskúmanie, musí stanovovať prísne postihy na Európskej úrovni pre každú osobu zapletenú do tohto druhu obchodovania. Právne predpisy členských štátov sa musia zmeniť a doplniť, pokiaľ ide o harmonizáciu postihov, aby sa zabezpečilo uloženie maximálnych trestov obchodníkom s ľuďmi, keďže v súčasnosti sú v tejto oblasti medzi štátmi veľké rozdiely.

Z tohto hľadiska je na zastavenie tohto moru potrebný aj cezhraničný prístup a zintenzívnenie spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, pretože niektoré z nich ukladajú obchodníkom s ľuďmi len zanedbateľné pokuty. Zároveň sa musí obetiam obchodovania s ľuďmi poskytnúť ochrana a pomoc, predovšetkým ženám a deťom, ktoré podľa údajov tvoria približne 80 % všetkých obetí.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a súhlasím s tým, že Komisia a Rada musia zaistiť, aby bol boj proti tomuto moru naďalej ich hlavnou prioritou aj v čase hospodárskej a finančnej krízy. Členské štáty, ktoré to ešte neurobili, by mali čo najskôr úplne realizovať všetky politiky EÚ týkajúce sa obchodovania s ľuďmi na vnútroštátnej úrovni a ratifikovať ostatné právne nástroje v tejto oblasti, aby zabezpečili väčšiu ochranu a pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Obchodovanie s ľuďmi je dnes pre jeho obete nehumánnou novodobou formou otroctva. Pre tých, ktorí ho páchajú, zločinecké organizácie zapletené do prostitúcie a sexuálneho vykorisťovania, nezákonnej adopcie, nútenej práce, nezákonného prisťahovalectva a nezákonného obchodovania s orgánmi, je to mimoriadne výnosná činnosť.

Žiaľ, tieto hrozné veci sa dejú aj v Európskej únii. Preto nalieham na Európsku komisiu, aby prijala prísne a rozhodné opatrenia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Prístup musí pozostávať z týchto troch prvkov: (i) dostatočná ochrana obetí, ktorými sú väčšinou ženy a deti, ochrana ich najzákladnejších práv, ako napríklad práva na život, slobodu, telesnú a morálnu integritu a sexuálne sebaurčenie; (ii) preventívne opatrenia v podobe vyšetrovania a rozkladania sietí, ktoré podporujú obchodovanie s ľuďmi a zarábajú na ňom; a nakoniec (iii) prísne potrestanie obchodovania s ľuďmi a ich vykorisťovania na akékoľvek podlé účely a postihy primerané spáchaným zločinom.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ako sa uvádza v prijatom uznesení, je nutné prijať opatrenia proti obchodovaniu s ľuďmi na základe celkového prístupu zameraného na ľudské práva, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, prevenciu a ochranu obetí. Je potrebné „prijať prístup orientovaný na obete, čo znamená, že všetky potenciálne kategórie obetí sa musia identifikovať, zacieliť a chrániť, pričom je nutné osobitnú pozornosť venovať deťom a ďalším ohrozeným skupinám“.

Mrzí nás však, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto uzneseniu, ktoré sme predložili, boli zamietnuté napriek tomu, že sa zameriavali na príčiny obchodovania s ľuďmi a spôsoby boja proti nemu, predovšetkým tieto:

– boj proti nezamestnanosti, marginalizácii a chudobe ako základným príčinám obchodovania s ľuďmi so zdôraznením nutnosti zmeny hospodárskej a sociálnej politiky s cieľom uprednostniť posilňovanie sociálnych a zamestnaneckých práv, pracovné miesta so zaručenými právami, dobré verejné služby a hospodársky a sociálny pokrok;

– posilňovanie spolupráce a solidarity s krajinami pôvodu migrantov, predovšetkým prostredníctvom podpory rozvoja ich hospodárstva, lepšieho prístupu k vzdelaniu, odpustenia ich dlhov a zdanenia finančných transakcií.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasovali sme proti tomuto uzneseniu o obchodovaní s ľuďmi napriek tomu, že ide o jeden z najhanebnejších zločinov vôbec. Po prvé, hlasovali sme proti nemu, pretože ho politicky využívate na ďalšie rozšírenie právomocí bruselskej Európy, jej inštitúcií a početných agentúr, ktoré stále preukazujú svoju neefektívnosť. Po druhé, hlasovali sme proti nemu predovšetkým preto, že využívate pozornosť, ktorá by sa normálne venovala obetiam, na vytvorenie nového čerpadlového efektu, pokiaľ ide o prisťahovalectvo. Sociálna a právna pomoc, automatické povolenie na pobyt, prístup na pracovný trh, zjednodušený prístup k opätovnému spojeniu rodín a sociálne zabezpečenie – to všetko by obeť dostala bez ohľadu na to, či spolupracuje s orgánmi a pomáha im chytiť obchodníkov s ľuďmi a rozložiť siete. Takže nezákonnému prisťahovalcovi stačí povedať, že je obeťou siete, ktorá od neho nátlakom vymáha tisíce eur, a dostane sa do Európy. Bez ohľadu na to, čo si o tom myslíte, nezákonní prisťahovalci si dôsledkom toho budú nárokovať tento status a toto sociálne zabezpečenie a vy im to poskytnete. Ste nezodpovední!

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, ktoré predložili ľavicové skupiny a skupiny stredu Európskeho parlamentu, pretože musíme dôrazne a jasne potvrdiť, že obete obchodovania s ľuďmi, väčšinou ženy a deti, by mali dostať bezpodmienečnú ochranu a pomoc. Tieto obete by mali mať prednostné právo na bezplatnú právnu pomoc, postihy obchodníkov s ľuďmi by mali byť prísnejšie a mali by sa nájsť spôsoby, ako znížiť dopyt klientov po týchto službách. Ide o formu neprijateľného násilia voči ženám a mali by sa podniknúť spoločné kroky s cieľom zabrániť tomuto obchodovaniu, ochrániť jeho obete a súdne stíhať páchateľov tohto násilia.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Zatiaľ čo veľa ľudí v EÚ žije pomerne pohodlným životom, v skutočnosti žijú v celej EÚ vrátane najbohatších oblastí mnohí ľudia v otroctve. Práve cezhraničná povaha obchodovania s ľuďmi znamená, že ide o vec, v ktorej zohrávajú kľúčovú úlohu inštitúcie EÚ, a preto vítam dnešné uznesenie.

  Lívia Járóka (PPE), písomne. – (HU) Obchodovanie s ľuďmi je jedným z najzávažnejších porušení ľudských práv. Môže mať mnoho foriem, od sexuálneho vykorisťovania a nútenej práce cez obchod s orgánmi až po domáce zotročenie, pričom obeťami sú hlavne ženy a deti. Platný právny rámec Únie na boj proti obchodovaniu s ľuďmi nie je dostatočný, takže je nutné, aby Európska únia na základe mandátu ustanoveného Lisabonskou zmluvou podnikla oveľa ráznejšie kroky proti tomuto javu, predovšetkým pokiaľ ide o ochranu a pomoc pre ohrozené skupiny, najmä deti. V tomto zmysle je iniciatíva vytvoriť funkciu koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi vítaná. Pozitívne je aj to, že návrh obsahuje výzvu, aby členské štáty ukladali odstrašujúce tresty, ktoré budú odrážať závažnosť tohto zločinu. Veľmi dôležitým pokrokom je ustanovenie v návrhu, že v trestnom stíhaní je súhlas obete s vykorisťovaním irelevantný a že obeti sa poskytne pomoc bez ohľadu na jej ochotu zúčastniť sa tohto konania.

Dôležité je aj maximálne zapojenie občianskej spoločnosti do inštitucionálnych krokov s cieľom odstrániť obchodovanie ľuďmi a iniciovanie informačných a vzdelávacích kampaní pre najohrozenejšie skupiny. Dúfajme, že členské štáty čoskoro uplatnia tento integrovaný prístup, ktorý pokrýva prevenciu, postihy a ochranu obetí, vo svojich právnych predpisoch a ratifikovaním príslušných právnych nástrojov urobia veľký krok smerom k odstráneniu novodobého otroctva.

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, podporil som prijatie uznesenia o obchodovaní s ľuďmi. Obchodovanie s ľuďmi je jednou z najhorších vecí, ktoré si ľudia dokážu navzájom urobiť. Rozšírenosť tohto hrozného javu je desivá. Nedokážem nájsť žiadne ospravedlnenie ani žiadne poľahčujúce okolnosti pre tých, ktorí takto šliapu po všetkých hodnotách, ktoré sú pre nás dôležité. Obchodovanie s ľuďmi je popretím slobody, dôstojnosti a rovnosti. Dúfam, že Európsky parlament prispeje k obmedzeniu a v budúcnosti k úplnému odstráneniu obchodovania s ľuďmi.

  Timothy Kirkhope (ECR), písomne. – Európski konzervatívci a reformisti sa zhodujú na tom, že obchodovanie s ľuďmi nemožno tolerovať a malo by sa zastaviť. Máme však vážne výhrady k dostatočnosti tohto uznesenia, pokiaľ ide o riešenie príčin obchodovania s ľuďmi, a preto sme sa rozhodli hlasovať proti nemu. Skupina ECR má pocit, že toto uznesenie prijíma „prístup orientovaný na obete“, ktorý predpisuje, ako by sa členské štáty mali starať o obete obchodovania s ľuďmi, takže predpokladá, že obchodovaniu s ľuďmi sa nedá vyhnúť. Skupina ECR a Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) však podpísali uznesenie, ktoré vyzývalo na lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, políciami a orgánmi zodpovednými za kontrolu hraníc a podľa ktorého je možné chrániť osobné údaje a rozhodnúť o starostlivosti o obeť v jednotlivom členskom štáte.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Všetky formy otroctva, „moderné“ alebo iné, sú absolútne nehanebné. Toto uznesenie si preto zasluhuje uznanie za snahu o ochranu obetí násilia pred neľudskou ziskuchtivosťou a pred sociálnym a psychologickým utrpením, ktoré vytvárajú. Aj tak je však poľutovaniahodné, že sa zaoberá len obeťami zločineckých sietí v tieňovom hospodárstve, pretože obchodovanie s ľuďmi má aj svoju zákonnú obdobu, ktorá je rovnako nehanebná.

Neoliberalizmus so svojou posadnutosťou ziskom, s neustálym stavaním pracovníkov proti sebe a premiestňovaním podnikov vedie k symbolickému aj fyzickému násiliu na občanoch. Núti ich migrovať proti ich vôli a privádza ich do takých problémov, že stúpa počet samovrážd súvisiacich s prácou. Čo iné ako vlastníctvo ľudí a teda otroctvo je takéto podriaďovanie občanov, keď sa stávajú len bilančnou položkou v neefektívnom, nezdravom systéme, nástrojmi na uspokojenie záujmov finančných elít, ktoré neberú žiadny ohľad na ich životy a dokonca ich ohrozujú? Proti zločinu treba bojovať, ale rovnako potrebné je bojovať proti inštitucionalizovanému zlu a za to, aby Európska únia bola úniou pre emancipáciu občanov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Obchodovanie s ľuďmi porušuje najzákladnejšie ľudské práva a je formou otroctva založenou na sexuálnom a pracovnom vykorisťovaní. Medzinárodné odhady uvádzajú, že obchodovanie s ľuďmi je tretia najvýnosnejšia nezákonná činnosť. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa v Európskej únii posilnila súdna a policajná spolupráca. Boj proti obchodovaniu s ľuďmi musí byť jedným z hlavných cieľov Európskej únie a Parlament ako spoločný zákonodarca musí v tomto boji zohrať ústrednú úlohu. Boj proti obchodovaniu s ľuďmi by mal byť naďalej jednou z hlavných priorít EÚ aj v čase hospodárskej a finančnej krízy.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Obchodovanie s ľuďmi je jednou z najhorších pliag začiatku tohto storočia. Tých, ktorí ho nazývajú modernou formou otroctva, nemožno obviniť zo zveličovania. Túto mimoriadne ziskovú činnosť kontrolujú nebezpečné, organizované zločinecké skupiny. Plne podporujem návrh uznesenia (B7-0029/2010) o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, ktorý predložila široká koalícia politických strán Európskeho parlamentu. Podľa môjho názoru je Európska komisia povinná vypracovať akčný plán na účinné odstránenie obchodovania s ľuďmi. Zároveň plne podporujem požiadavku autorov uznesenia vymenovať koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý bude podliehať komisárovi pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo. Dúfam, že to bude novým impulzom pre zintenzívnenie boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Objem obchodovania s ľuďmi rastie a v súčasnosti je porovnateľný s objemom obchodovania s drogami alebo so zbraňami. Tento fenomén sa rozšíril po celom svete, ale kritickejší je v menej rozvinutých krajinách. Podľa správy pracovnej skupiny OSN pochádzajú obete obchodovania s ľuďmi z rôznych sociálnych pomerov. Môže ísť o najbohatších, najchudobnejších, veľmi vzdelaných, úplne negramotných, deti aj staršie ženy. Ak chceme s týmto rastúcim fenoménom bojovať účinnejšie, musíme lepšie koordinovať informácie. V tejto súvislosti by bolo užitočné, keby Eurojust, Europol a Frontex každoročne zverejnili spoločnú správu o obchodovaní s ľuďmi. Ak chce Európska únia zaujať vedúce postavenie v oblasti dodržiavania ľudských práv, mala by sa aktívnejšie zapájať do spolupráce s tretími krajinami s cieľom pomôcť zastaviť tento jav. Okrem toho je potrebné lepšie financovanie programov zameraných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a účinnejšia koordinácia medzi inštitúciami v členských štátoch, ktoré sa zaoberajú bojom proti obchodovaniu s ľuďmi.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Obchodovanie s ľuďmi je najzjavnejšou formou porušovania ľudských práv. Počet obetí tejto modernej formy otroctva každoročne rastie. Miera objasnenia tohto typu zločinu je veľmi nízka. Preto podporujem uznesenie Európskeho parlamentu o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi. Proti obchodovaniu s ľuďmi sa musí bojovať pomocou všetkých možných prostriedkov, počnúc dôkladnou a podrobnou informačnou kampaňou, ktorá ukáže rozsah tohto javu a vytvorí v spoločnosti citlivosť na tento problém. Poskytovanie náhodných, jednotlivých informácií o odhalených prípadoch obchodovania s ľuďmi nestačí. V každom prípade je tiež nutné poskytnúť adresy inštitúcií, ktoré sa zaoberajú bojom proti týmto praktikám.

Správa predložená v januári 2010 Centrom právnej pomoci a nadáciou La Strada s názvom Predchádzanie obchodovaniu so ženami zo strednej a východnej Európy. Informácie – prevencia – identifikácia – intervencia upozorňuje, že v Poľsku sa neuplatňujú postupy, ktoré obetiam obchodovania s ľuďmi zaručujú ich práva. Jedným z najväčších problémov je zdĺhavá práca na doplnení modernej definície obchodovania s ľuďmi do trestného zákonníka. V roku 2005 bol vo Varšave podpísaný Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Právnikom trvalo tri roky, kým ho ratifikovali. Dnes stále nemáme záväznú definíciu obchodovania s ľuďmi, čo bráni prípravným a súdnym konaniam, a teda bráni dodržiavaniu ľudských práv v Poľsku.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – (DA) Môj hlas za uznesenie by sa však nemal chápať ako podpora jeho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú spojené s presunom právomocí z členských štátov na EÚ, ako napríklad:

– možnosť stanovenia prísnejších postihov v tejto oblasti Európskou úniou,

– odkazy na Lisabonskú zmluvu, ktorá posilňuje činnosť EÚ v trestných veciach,

– vytvorenie nadradeného legislatívneho rámca v tejto oblasti.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – (SV) Hlasovala som za uznesenie B7-0029/2010 o obchodovaní s ľuďmi, pretože sa týka veľmi dôležitej záležitosti a uvádza dlhý zoznam vecí, ktoré je potrebné urobiť v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Moja podpora tohto uznesenia sa však nesmie chápať ako podpora návrhov v uznesení, ktoré sú spojené s presunom právomocí z členských štátov na EÚ, ako napríklad možnosť EÚ stanoviť prísnejšie postihy v tejto oblasti, odkaz na Lisabonskú zmluvu, ktorá posilňuje činnosť EÚ v trestných veciach, a vytvorenie nadradeného právneho rámca v tejto oblasti.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie, pretože sa osobne angažujem v boji proti obchodovaniu s ľuďmi na Slovensku. Bola som to ja, kto spustil kampaň: Viete, kde je teraz vaše dieťa? Výbor pre práva žien tiež počas rozpravy o rozpočtovom postupe prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý spustil viacročnú mediálnu kampaň s názvom Viete, kde je teraz vaše dieťa? v úzkej spolupráci s občianskymi organizáciami s cieľom zvýšiť povedomie o rodičovskej zodpovednosti, zlepšiť ochranu detí pred všetkými formami násilia a účinnejšie bojovať proti obchodovaniu s deťmi. Toto nové uznesenie, ktoré vítam z celého srdca, pozostáva z piatich hlavných oblastí: všeobecná časť, zhromažďovanie informácií, prevencia, trestné stíhanie a ochrana, podpora a pomoc pre obete. Vyzýva Komisiu, aby sa chopila iniciatívy, predovšetkým v oblasti informácií a prevencie. Potom bude môcť identifikovať príčiny obchodovania s ľuďmi a faktory v krajinách pôvodu a v cieľových krajinách, ktoré obchodovanie s ľuďmi umožňujú. Spolieham sa na informovanie rodičov o ich veľkej rodičovskej zodpovednosti voči svojim deťom s cieľom zabrániť, aby sa deti a mladiství stali obeťami obchodovania s ľuďmi.

Návrh uznesenia RC-B7-0064/2010

  John Stuart Agnew a William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) je presvedčená, že ochrana životného prostredia je dôležitá. Hoci spochybňujeme vedecký základ rokovaní v Kodani, nenamietame voči opatreniam na ochranu životného prostredia na vnútroštátnej úrovni.

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože verím, že na riešenie zmeny klímy musí EÚ vytvoriť nový rozvojový model. Ďalšia revidovaná verzia rozpočtu musí poskytovať dostatočné prostriedky na opatrenia, ktoré dokážu splniť túto dôležitú úlohu. Na náš záväzok bojovať proti zmene klímy nesmieme zabúdať. Ako Európania sa musíme zaviazať k cieľu zníženia emisií CO2 o viac ako 20 % do roku 2020. Na dosiahnutie ambicióznej, komplexnej a právne záväznej dohody v súlade s cieľom zabrániť otepleniu o viac ako 2 °C bude dôležitá aj spolupráca ostatných globálnych partnerov. Som tiež presvedčený, že iniciatívy plánované v rámci EÚ na podporu ekologického hospodárstva, energetickej bezpečnosti a zníženie závislosti musia ostať prioritou. EÚ by sa mohla vo svojich politikách inšpirovať naším regiónom, Azorami, kde 30 % energie pochádza z obnoviteľných zdrojov.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Európa aj zvyšok sveta vkladali do konferencie v Kodani veľkú nádej. EÚ bola pripravená stať sa lídrom tohto stretnutia a vrátiť sa s právne záväznou zmluvou, ale stretnutie sa skončilo veľmi nejasne, pokiaľ ide o ďalší pokrok v boji proti zmene klímy. Kodanská dohoda, ktorá neobsahuje ani ambiciózne ciele, ani záväzky, je neuspokojivým výsledkom. Ambiciózny cieľ EÚ 20 – 20 – 20 možno ostane iba vzdialeným snom, ak sa táto záležitosť nevyrieši na globálnej úrovni. EÚ so svojou Európskou službou pre vonkajšiu činnosť sa musí čo najskôr stať vodcom diplomatickej stratégie v oblasti zmeny klímy a predovšetkým zabezpečiť, aby Európa vystupovala počas rokovaní s inými krajinami jednotne a zastávala principiálne stanovisko, aby sme dosiahli záväznú medzinárodnú dohodu o zmene klímy čo najskôr.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam prijatie návrhu uznesenia o výsledkoch 15. konferencie zmluvných strán (COP 15), ktorého som bola spoluautorkou, a výsledky rokovaní medzi rôznymi politickými skupinami, ktoré poukazujú na čoraz všeobecnejší záujem v tejto oblasti, pričom cieľom je udržateľná budúcnosť. Ešte raz by som chcela vyjadriť sklamanie z výsledkov kodanského samitu a vyzývam EÚ, aby pokračovala vo vedení boja proti zmene klímy a prispela k dosiahnutiu právne záväznej dohody s merateľnými, zverejniteľnými a overiteľnými cieľmi zníženia na konferencii COP 16, ktorá sa uskutoční tohto roku v Mexiku.

Ak má byť európsky priemysel konkurencieschopnejší a má vytvárať viac pracovných miest, je nevyhnutné investovať do udržateľnej budúcnosti, čo bude zahŕňať ochranu klímy, energetickú bezpečnosť, zníženie energetickej závislosti a účinné využitie zdrojov. Vzhľadom na to vyzývam industrializované krajiny, aby viac investovali do výskumu nových technológií s cieľom znížiť emisie CO2 a dosiahnuť účinnejšie a udržateľné využitie prírodných zdrojov.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL) , písomne. – (EL) Návrh obsahuje pozitívne prvky, ako napríklad uznanie nedostatku strednodobých a dlhodobých cieľov a neurčité a nízke financovanie rozvojových krajín. Zdržal som sa však hlasovania, pretože všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy našej skupiny – požiadavka ďalších opatrení na zníženie emisií CO2 o najmenej 40 % do roku 2020 na základe právne záväznej dohody, odmietnutie jadrovej energie ako „čistej“ energie, väčšia finančná pomoc chudobným a rozvojovým krajinám pri vývoji a prenose technológie a sociálne udržateľné ekologické hospodárstvo, ktoré môže posilniť investície a zamestnanosť a zvýšiť kvalitu života – boli zamietnuté a pretože nebol schválený ani dôležitý pozmeňujúci a doplňujúci návrh na 0,01 % zdanenie finančných transakcií, ktorý by mohol priniesť 20 000 miliónov EUR ročne na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy a pri prispôsobení sa jej dôsledkom. Do Mexika nemôžeme ísť s neurčitou a demoralizujúcou kodanskou dohodou. Musíme radikálne upraviť politiku v oblasti zmeny klímy, aby bola výsledkom nasledujúcich rokovaní riadna dohoda. Dosiahnuť to možno len priznaním a napravením chýb z Kodane. Návrh uznesenia Európskeho parlamentu to nerobí.

  Spyros Danellis (S&D), písomne. – (RO) To, že samit v Kodani sa vo všeobecnosti nazýva „žalostným zlyhaním“ pokusu dosiahnuť globálnu dohodu o obmedzení emisií skleníkových plynov, ktoré otepľujú klímu Zeme, len zdôrazňuje úplnú absenciu koordinácie medzi členskými štátmi EÚ vo vzťahu k USA a rozvojovým krajinám.

Kodanská dohoda dokonca nestanovuje ani cieľový prijateľný limit nárastu globálnej teploty. Dúfam však v pozitívny výsledok a silné európske stanovisko, pokiaľ ide obmedzenie účinkov zmeny klímy, na stretnutí, ktoré sa uskutoční vo februári budúceho roka, kde majú národy sveta predložiť svoje plány o zamýšľanom spôsobe zníženia emisií do roku 2020.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za spoločné uznesenie o výsledkoch kodanskej konferencie, keďže všeobecne súhlasím s obsahom navrhovaných opatrení, konkrétne s dvoma. Prvým je absolútna nevyhnutnosť, aby EÚ na medzinárodných rokovaniach vystupovala jednotne, pretože len potom dokážeme zabezpečiť globálne vodcovstvo pri riešení tohto dôležitého problému. Táto záležitosť bude mať dôsledky pre budúce generácie, a preto si vyžaduje rázne, okamžité a rozumné kroky, aké EÚ podnikla pri iných problémoch, napríklad finančnej kríze. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná nová „klimatická diplomacia“. Nevyhnutná nie je len snaha EÚ, ale aj Číny a USA, ako to vysvetľujú body 5 a 15 tohto dokumentu.

Druhou vecou, ktorú by som chcel zdôrazniť, je potreba, aby rozvojové a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny prijali pravidlá v oblasti zmeny klímy, ktoré platia pre členské štáty EÚ. V tomto smere som spolu s niektorými svojimi kolegami obhajoval zavedenie emisnej dane na dovoz produktov z tretích krajín, takže táto myšlienka sa môže v budúcnosti zvážiť a to je podľa mňa veľmi dôležitý krok.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o výsledkoch kodanského samitu o zmene klímy. Výsledok 15. konferencie zmluvných strán (COP 15) bol sklamaním. Európska únia preto musí v zahraničnej diplomacii vynaložiť maximálne úsilie a vystupovať jednotne, aby dosiahla právne záväznú medzinárodnú dohodu o zmene klímy, ktorá bude dovoľovať maximálny nárast teploty o 2 °C.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Po pate na kodanskej konferencii o zmene klímy je dôležité, aby Európska únia neschádzala z cesty, ktorou išla doteraz, pokiaľ ide o vážny záväzok trvalo udržateľného rozvoja a snahu o zníženie emisií CO2 bez toho, aby to ohrozilo európsky priemysel.

Nové politiky v oblasti klímy, predovšetkým v súvislosti so všeobecnou krízou, nesmú zabúdať na ekonomickú účinnosť a v žiadnom prípade nesmú spochybňovať hospodársku udržateľnosť európskych národov. Z tohto dôvodu vyzývam na nový prístup k energetickej politike, ktorý je založený na čistej energii, účinnejšom využití dostupných prírodných zdrojov, vysokých investíciách do výskumu a ekologických technológiách, aby sme dokázali zachovať európsku konkurencieschopnosť a umožnili vytváranie pracovných miest v rámci trvalo udržateľného rozvoja.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) EÚ bola vždy lídrom medzinárodných rokovaní o zmene klímy. Napriek ambíciám však bola posledná klimatická konferencia v Kodani neúspechom pre všetkých, ktorí boli odhodlaní dosiahnuť záväznú dohodu. Tento výsledok má ďaleko od postoja EÚ v tejto veci a má tiež ďaleko od potrieb ochrany klímy. Vzhľadom na neuspokojivý výsledok kodanského samitu chce Parlament vyslať jasný signál európskej verejnosti a svetu, že je aj naďalej odhodlaný bojovať proti zmene klímy. Pripravujeme ďalšiu konferenciu v Mexiku, kde by mali všetky strany vynaložiť väčšie úsilie na dosiahnutie záväzku. Nemôžeme opakovať chyby z Kodane. Musíme sa sami seba spýtať, čo sa počas týchto rokovaní nepodarilo, a uvažovať o ďalšom postupe, ak chceme počítať s USA, Čínou a Indiou.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uznesenie, o ktorom diskutujeme, kriticky nehodnotí príčiny neúspechu Kodane. To je potrebné. Namiesto vážnej analýzy podielu EÚ na tomto neúspechu väčšina tohto Parlamentu naďalej zvaľuje vinu na iných, napríklad na Čínu (ktorej emisie oxidu uhličitého do atmosféry per capita sú menej ako polovičné v porovnaní s EÚ) a teraz na krajiny Bolívarskej alternatívy pre Ameriku. Toto stanovisko sa zakladá len na slepote a straníckej oddanosti najvýznamnejších politikov a prekrúca skutočné udalosti z Kodane. Čo je dôležité, trvá na účinnosti trhových nástrojov, akým je napríklad obchodovanie s emisnými kvótami, ale ignoruje ich neúčinnosť a zvrátenosť, čo sa ukázalo pri ich používaní. Ešte raz opakujem, potrebná diskusia o takzvaných flexibilných nástrojoch, napríklad mechanizme čistého rozvoja, sa dostáva na okraj záujmu.

Zároveň sa odmieta potreba rešpektovať suverenitu rozvojových krajín pri vymedzovaní a realizovaní takzvaných adaptačných stratégií. Spravodlivé a udržateľné riešenie problému zmeny klímy alebo iných environmentálnych problémov nemôže byť založené na iracionálnom systéme, ktorý ich v prvom rade spôsobil. Potrebujeme iný hospodársky a sociálny model, alternatívu ku kapitalizmu.

  Adam Gierek (S&D), písomne. – (PL) Toto uznesenie svedčí o tom, že zástancovia stanovísk Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) ničomu neporozumeli. Hlavnou slabinou konferencie COP 15 bola neschopnosť pochopiť citlivosť tretích krajín a rozvojových krajín aj niektorých štátov EÚ na „klimatickú spravodlivosť“, hospodárske a vojenské súperenie dvoch najväčších superveľmocí USA a Číny a to, že „ambiciózne“ plány na obmedzenie emisií CO2 boli založené na modeli antropogénneho otepľovania klímy, ktoré nie je vedecky veľmi hodnoverné. Panikárske vyhlásenia panelu IPCC by sa mali považovať za veľmi nezodpovedné, pretože politické a hospodárske rozhodnutia, ktoré sa na nich zakladajú, ovplyvnia mnoho budúcich generácií. Tieto rozhodnutia preto nesmú byť založené na stanoviskách ľudí, ktorí chcú v praxi uplatniť vopred stanovenú hypotézu – teóriu, že globálne otepľovanie spôsobuje ľudstvo. Vedeckú hodnovernosť panelu IPCC oslabujú veci ako aféra Climategate, falšovanie globálnych teplotných trendov (Rusko a Austrália) a aféra Glaciergate.

Preto treba okamžite preskúmať všetky právne predpisy, ktoré sú nepriaznivé pre rozvoj Európskeho hospodárstva a založené na vyhláseniach panelu IPCC. Nadišiel čas, aby vo veci zmeny klímy, ktorá je veľmi dôležitá pre celú civilizáciu, Európska komisia vo svojej činnosti vychádzala z vlastnej metaanalýzy klimatického výskumu. Túto analýzu by mal vykonať tím klimatológov nezávislý od postojov Komisie a akéhokoľvek politického tlaku. Tieto dve požiadavky v uznesení chýbajú, a preto som hlasoval proti jeho prijatiu.

  Robert Goebbels (S&D), písomne. – (FR) Hlasoval som proti uzneseniu, pretože obsahuje príliš veľa zbožných želaní. V Kodani sme videli postoj zvyšku sveta k „vodcovstvu“ Únie v oblasti zmeny klímy. Prezident Obama dosiahol takzvanú kodanskú dohodu s Čínou, Indiou, Brazíliou, Juhoafrickou republikou a niekoľkými ďalšími krajinami, pričom Barrosovia, Sarkozyovia a spol. ani neboli pozvaní. Namiesto ďalšieho zaťažovania našich hospodárstiev a občanov by sme mali investovať do technológií budúcnosti. Minulý rok sa Čína stala hlavným svetovým vývozcom veterných turbín a fotovoltaických článkov. Európa sa musí zapojiť do tohto technologického boja a nesmie si sama ukladať kolektívny trest, ktorý nepresvedčí nikoho mimo Európy ani nepritiahne žiadnych nasledovníkov.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Moje hlasovanie o tomto uznesení vyjadruje sklamanie z konečnej dohody dosiahnutej v Kodani koncom roka 2009, dohody, ktorú považujem za nedostatočnú, neambicióznu a v ktorej chýba akýkoľvek merateľný záväzok. Ľutujem tiež, že nebol prijatý našou skupinou predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zavedenie dane z finančných transakcií 0,01 % ročne s cieľom financovať snahu o boj proti zmene klímy v najchudobnejších a bezprostredne postihnutých krajinách sumou približne 20 miliárd EUR ročne. Na záver, ak má mať EÚ váhu v takýchto medzinárodných rokovaniach, musí sa naučiť vystupovať jednotne, aby nepremárnila príležitosti zohrať kľúčovú úlohu v oblasti globálnej zmeny klímy. Dosiahne to určením ambiciózneho cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o viac ako 20 % do roku 2020.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Kodanský samit bol v podstate premárnenou príležitosťou, pokiaľ ide o úsilie riešiť zmenu klímy. Naša krajina, Škótsko, prijala najambicióznejšie právne predpisy v oblasti zmeny klímy na svete a spolupráca škótskej vlády s vládou Maldív slúži ako vzor medzinárodnej dohody. Dnešné uznesenie vyzýva na „dvojstranné stretnutia medzi Európskym parlamentom a národnými Parlamentmi“ s cieľom uľahčiť porozumenie. Očakávam, že národný parlament Škótska bude pozvaný na tieto stretnutia vzhľadom na jeho celosvetovo vedúci prístup.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Toto uznesenie obsahuje dosť významné zlepšenia od tej časti skupín pravice, ktoré ho podpísali: zmienka o práci panela IPCC v oblasti zmeny klímy, výzva na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do práce v súvislosti s konferenciou v Mexiku a výzva, aby EÚ presadila ciele znižovania emisií skleníkových plynov nad 20 % navrhovaných do roku 2020. To však nestačí a chvála trhu s emisiami CO2 znamená, že sa stávajú úplne neprijateľnými. Pomoc ponúkaná južným krajinám, voči ktorým máme klimatický dlh, nestačí.

Podobne, navrhovaný cieľ 30 % zníženia skleníkových plynov do roku 2020 má ďaleko od 40 % odporúčaných panelom IPCC. Okrem toho neobsahuje zmienku o iniciatíve bolívijského prezidenta Eva Moralesa Aymu – svetovej konferencii národov o zmene klímy. Zatiaľ však národom sveta navrhuje len to, aby si uvedomili svoje práva voči ekosystému a vytvorili klimatický súdny dvor.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Veľké nádeje okolo glorifikovaného kodanského samitu sa rozplynuli. Krajiny s najväčšou zodpovednosťou v tejto veci nedosiahli konsenzus o znížení emisií skleníkových plynov. Tento problém, ktorý vyvoláva obavy na celom svete, sa musí rýchlo vyriešiť. Na 16. konferencii zmluvných strán (COP 16) v Mexiku potrebujeme väčšiu transparentnosť a väčší príspevok občianskej spoločnosti. EÚ musí byť schopná prevziať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy. Všetky krajiny od USA po takzvané rozvíjajúce sa krajiny vrátane Číny, ktoré sú veľkými znečisťovateľmi, musia prijať zodpovednosť v boji, v ktorom je čoraz menej priestoru pre nové príležitosti. Rozhoduje sa o trvalo udržateľnej budúcnosti ľudstva. Ak neurobíme nič včas, môžeme skončiť v slepej uličke.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Zdržal som sa hlasovania o uznesení RC-B7-0064/2010 o výsledkoch kodanského samitu o zmene klímy, pretože som presvedčený, že bol neúspešný vzhľadom na to, že kodanská dohoda nie je právne záväzná a nestanovuje globálne ciele zníženia emisií. Na samite si rozvinuté krajiny nepriznali klimatický dlh, ktorý majú voči rozvojovým krajinám, ani nevyjadrili ľútosť nad škodlivými následkami zavedených trhových mechanizmov (obchodovanie s emisiami CO2). Zdržanie sa hlasovania vyjadruje moje najhlbšie sklamanie z výsledku samitu, ktorý vôbec nenaplnil očakávania našich občanov.

Európska únia musí raz a navždy prijať zodpovednosť a urobiť všetko, čo je v jej možnostiach, aby do roku 2020 obmedzila emisie CO2 o 40 %. Preto som presvedčený, že musíme navrhnúť nový ekonomický a sociálny model namiesto kapitalizmu. Vítam rozhodnutie prezidenta Bolívie Eva Moralesa uskutočniť Svetovú konferenciu národov o zmene klímy a právach matky Zeme.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Kodanský klimatický samit väčšina pozorovateľov oprávnene považovala za neúspech. Ťažko sa ubrániť dojmu, že v Kodani svetoví lídri hrali riskantnú hru a nesnažili sa dosiahnuť najlepšiu dohodu, ale obvinili druhú stranu z toho, že nesúhlasila. Je znepokojivé, že EÚ dosiahnutú spoločnú pozíciu nebola schopná využiť ako platformu na dohodu s inými krajinami. Európska únia sa musí začať snažiť, aby zabezpečila, že konferencia COP 16 v Mexiku skončí úspechom. Klimatická dohoda, ktorú by EÚ mala presadzovať, musí obsahovať tri základné prvky: mala by byť právne záväzná, mala by byť solidárna a mala by byť ambiciózna. Rozhodnutie zo samitu EÚ v Seville, podľa ktorého EÚ svoje emisie do roku 2020 neobmedzí o viac ako 20 % v porovnaní s rokom 1990, by sa malo považovať za znepokojivé.

Zopakovala sa podmienka zvýšenia cieľa v oblasti obmedzenia emisií na 30 %, ktorou je to, že ostatné krajiny musia najprv vydať takéto vyhlásenie. Momentálne však medzinárodná situácia vyzerá tak, akoby len EÚ mohla dať impulz na významnejšie zníženia. Nikto to za ňu neurobí. EÚ sa nesmie vzdať úlohy globálneho podporovateľa radikálnych prostriedkov boja proti globálnemu otepľovaniu. EÚ musí sprístupniť 7,2 miliardy EUR a zaviazať sa, že ich použije v krajinách, ktoré sú najmenej rozvinuté a najviac ohrozené zmenou klímy.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Poučiť sa z neúspechu kodanského samitu – to je prioritou Európskeho parlamentu a tohto uznesenia, za ktoré som hlasovala. Vieme, kde sa stala chyba. Metóda OSN už nefunguje, USA a Čína sa správajú ako súperi v boji proti deregulácii oblasti klímy a Európska únia nie je schopná vystupovať jednotne. Keďže vieme, kde sa stala chyba, musíme ju napraviť, aby sme v novembri 2010 mohli dosiahnuť dohodu v mexickom Kankúne.

Ak chce Európa ostať vodcom, musí zvoliť inovatívny prístup k otázke klímy a ponúknuť viac ako jediný cieľ globálneho zníženia emisií prostredníctvom veľmi špekulatívneho systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov. Navyše, tento nástroj nedávno zamietla vláda USA. Nastal čas zvoliť si inú metódu a navrhnúť technologický most medzi industrializovanými krajinami a regiónmi a mikroštátmi, ktoré sú najviac vystavené zmene klímy. Ďalšie ambiciózne opatrenia v oblasti čistých technológií, energetickej účinnosti budov a dopravných systémov a podpory ekologických pracovných miest zvyšujú nádej na lepšiu budúcnosť, na dohodu na nadchádzajúcom kankúnskom samite a na spoločnú globálnu víziu.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Kodanská konferencia o zmene klímy nepriniesla riešenie a nedokázala dosiahnuť žiadne konečné uznesenia ani rozhodnutia, pokiaľ ide o rozsah alebo mieru obmedzení emisií alebo finančné prostriedky, ktoré sa na tento účel použijú. Nemyslím si však, že to bola porážka, hoci sa určite nenaplnili očakávania EÚ. Tieto očakávania boli iracionálne, pokiaľ ide o rozsah navrhovaných obmedzení skleníkových plynov aj finančné očakávania súvisiace s bojom proti zmene klímy. Okrem toho bolo trochu arogantné prevziať vedúcu úlohu v procese boja proti zmene klímy. Podľa mňa sme stále v štádiu, keď sú záväzné a konečné rozhodnutia nerozumné. Jednou z príčin je to, že stále nemáme spoľahlivé vedecké údaje o zmene klímy a úlohe ľudstva v tomto procese. Nedávno sme boli svedkami sporov medzi odborníkmi a vedcami v tejto veci, čo potvrdzuje, že nemajú rovnaké názory na účinky globálneho otepľovania. Ďalším argumentom za odloženie konečného rozhodnutia je hospodárska kríza, ktorá krajiny núti, aby šetrili a obmedzovali výdavky. V ťažkých časoch hospodárskej recesie sa musia stať prioritou sociálne otázky ako boj proti nezamestnanosti a ochudobňovaniu spoločnosti, podpora podnikania a ďalšie opatrenia na zrýchlenie hospodárskeho rastu.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Keďže sa konečné výsledky samitu v Kodani považujú za sklamanie, ďalšie snahy treba len pochváliť. K spoločným krokom v tejto oblasti jednoducho neexistuje alternatíva.

Keďže Európska únia bude naďalej zohrávať hlavnú úlohu na ceste v ústrety ďalšej konferencii v Mexiku, akékoľvek úsilie musí získať politický súhlas na globálnej úrovni. Občania sa o podpore návrhov v oblasti zmeny klímy rozhodujú na základe vecí, ktoré uviedli mnohí vedci a iní pozorovatelia. Tí, ktorí sa spoliehajú len na vytváranie atmosféry strachu a nepriateľstva, veľmi nerozvíjajú argumenty vo svoj prospech.

Smer, ktorým sa uberajú vlády EÚ na čele s ministrom Edom Milibandom, získal podporu a ponúka reálnu nádej na dohodu. Tento Parlament musí tento prístup naďalej podporovať.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože vyzýva na zaujatie tvrdšieho postoja v rokovaniach o globálnej klimatickej politike. Okrem toho nie je absencia medzinárodnej dohody dôvodom na odloženie ďalších politických opatrení EÚ na splnenie predošlých záväzkov EÚ, pokiaľ ide o obmedzenie našich emisií o 20 % do roku 2020.

Parlament opakuje svoj cieľ zvýšiť toto obmedzenie emisií na 30 %. Je dobré, že tento Parlament jasne vyhlasuje, že vďaka iniciatívam na podporu a stimuláciu ekologického hospodárstva a energetickej bezpečnosti a obmedzenie energetickej závislosti bude čoraz ľahšie dosiahnuť záväzok zníženia emisií o 30 %.

Je dôležité poučiť sa z neúspechu v Kodani. Musíme si preto sebakriticky priznať dôležitú vec, že EÚ počas rokovaní nebola schopná vybudovať dôveru prostredníctvom konkrétnych predošlých prísľubov medzivládneho financovania klimatických opatrení v rozvojových krajinách. Preto je tiež dôležité pochopiť, že spoločný príspevok EÚ k úsiliu dosiahnuť obmedzenie emisií a financovať adaptačné potreby rozvojových krajín do roku 2020 nesmie byť nižší ako 30 miliárd EUR ročne. Dúfam, že v Mexiku dosiahneme úspešný výsledok.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti uzneseniu. Bohužiaľ, mnohé dobré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli zamietnuté. Zdá sa, že zmysel pre realitu v súvislosti s ochranou klímy vyletel von oknom. Kritické pripomienky i korektná vedecká práca o ochrane klímy boli odmietnuté a Európa zároveň dostala súhlas, aby kráčala ďalej sama. To nepovažujem za zodpovednú politiku pre našich občanov.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržala som sa hlasovania o uznesení Európskeho parlamentu o kodanskom samite, pretože toto uznesenie sa neukázalo dostatočnou reakciou na zlyhanie samitu, aj keď Európsky parlament pri tej príležitosti jasne odsúdil nedostatky Európskej únie.

Zaiste, boli prijaté niektoré pozitívne opatrenia, ako je výzva Komisii, aby bola ambicióznejšia v otázke emisií skleníkových plynov a aby zabezpečila primerané finančné prostriedky na zníženie emisií týchto plynov.

Ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú neprijateľné, pretože reguláciu prenechávajú trhu prostredníctvom povolení na emisie, mechanizmov čistého rozvoja a tak ďalej. Navyše bola vyslovená požiadavka, aby Európska únia vstúpila do rokovaní so Spojenými štátmi s cieľom vytvoriť transatlantický trh s emisiami.

Napokon, je mi ľúto, že bola odmietnutá výzva na zavedenie ekologickej Tobinovej dane, výnos z ktorej by bol pomohol rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy.

V logike systému, ktorý k tomu viedol, nie je možné nájsť žiadne trvalé, seriózne alebo koherentné riešenie zmeny klímy. Európska únia je povinná pohnúť sa vpred a ísť príkladom, bez ohľadu na prístup ostatných štátov. Dokáže to, ak bude schopná poskytnúť na to potrebné zdroje.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (FR) Kodanská konferencia bola zlyhaním. Táto dohoda však predstavuje prvý krok, ktorý spája väčšinu strán a poskytuje základ pre záväzky na prijímanie opatrení v oblasti znižovania, financovania, merania, informovania a overovania s cieľom zmierniť zmenu klímy a bojovať proti odlesňovaniu. Podporou uznesenia som vyjadrila svoje želanie zaviesť na medzinárodnej úrovni diplomaciu v oblasti zmeny klímy, ktorej hlavným cieľom bude ochrana stvorenia. Parlament tiež oznámil, že spoločný príspevok Únie k úsiliu obmedzovať zmenu klímy a pomáhať rozvojovým krajinám prispôsobiť sa zmene klímy by mal byť najmenej 30 miliárd EUR ročne odteraz do roku 2020, pričom táto hodnota sa môže ešte zvýšiť, ak sa objavia nové informácie o vážnosti zmeny klímy a s tým spojených nákladoch. Popri environmentálnom romantizme nesmieme zabúdať na európsky priemysel. Preto považujem za dôležité pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, aby podobné úsilie vyvíjali aj ostatné priemyselne vyspelé národy mimo EÚ a aby rozvojové krajiny a rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva tiež prijali primerané záväzky v oblasti znižovania emisií. Ak máme dosiahnuť klimatickú spravodlivosť, ciele znižovania musia byť merateľné, preukázateľné a kontrolovateľné pre každého.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za návrhy uznesenia o výsledku kodanskej konferencie o zmene klímy, aj keď s určitými nejasnosťami.

V Kodani, kde som bola prítomná ako členka delegácie Európskeho parlamentu, sa dosiahla právne nezáväzná dohoda. Táto dohoda nielenže neponúka vhodný postup v medzinárodnom boji proti zmene klímy, ale nerieši ani problém narušených podmienok medzinárodnej hospodárskej súťaže. Tie poškodzujú európske spoločnosti, ktoré na rozdiel od svojich hlavných konkurentov z iných krajín, ako sú Spojené štáty a Čína, už teraz musia plniť ambiciózne ciele v oblasti znižovania emisií.

Som presvedčená, že Európska únia musí vypracovať účinnú stratégiu pre nadchádzajúce medzinárodné stretnutia, stratégiu, ktorej cieľom bude podpora ekologických technológií, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov, stratégiu, ktorá zavedie skutočne efektívny celosvetový systém boja proti zmene klímy a ktorá nebude podporovať deformácie medzinárodnej hospodárskej súťaže.

Správa: Leonardo Domenici (A7-0007/2010)

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Zdržala som sa hlasovania o správe pána Domeniciho napriek tomu, že obsahuje veľkú väčšinu rozumných návrhov. Je potrebné, aby pokračovala podrobná diskusia o rozličných otázkach, ktoré správa nastoľuje. Na jednej strane treba zabezpečiť, aby rozličné režimy dane z príjmu právnických osôb neumožňovali podnikom vyhnúť sa zodpovednosti za spoločenskú podporu v podobe prerozdeľovania ziskov prostredníctvom spravodlivého režimu tejto dane. Mimoriadnu pozornosť však treba venovať negatívnemu vplyvu, ktorý by mohol mať spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb na malé krajiny ako Írsko, ktorých úroveň prosperity a zamestnanosti do veľkej miery závisí od ich schopnosti prilákať zahraničné investície.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach, ktorá je kľúčová pre obnovu svetového hospodárstva. Vyžaduje si to transparentnosť, výmenu informácií, cezhraničnú spoluprácu a spravodlivú hospodársku súťaž v daňovej oblasti. Zabraňovalo by to daňovým podvodom a únikom, viedlo ku konkurenčnému zvýhodneniu podnikov dodržiavajúcich daňové zákony a obmedzilo tlak na vlády, aby znižovali sadzby dane z príjmu právnických osôb, čím sa presúva daňové zaťaženie na pracujúcich a nízkopríjmové domácnosti, pričom sa zároveň musia obmedzovať verejné služby. Akákoľvek európska dohoda o spoločnom konsolidovanom základe pre dane z príjmov právnických osôb musí brať do úvahy potreby geograficky okrajových regiónov EÚ ako Írsko a ich schopnosť prilákať priame zahraničné investície (PZI). Spoločný konsolidovaný základ pre dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) nepredstavuje spoločnú daňovú sadzbu. Za zdaňovanie spoločností nesú výhradnú zodpovednosť jednotlivé členské štáty. Hlavnou myšlienkou CCCTB je vytvoriť spoločný právny základ pre výpočet ziskov spoločností, ktoré majú prevádzky v najmenej dvoch členských štátoch. V súvislosti s CCCTB táto správa „pripomína, že zavedením spoločného konsolidovaného základu pre dane z príjmov právnických osôb by sa pomohlo v rámci EÚ riešiť problémy s dvojitým zdaňovaním a problémy s poplatkami za prevod v rámci konsolidovaných skupín“. Vítam návrh írskej vlády v tohtoročnom zákone o štátnom rozpočte na reguláciu účtovania vnútropodnikových cien v rámci nadnárodných spoločností.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vítame jasné vyhlásenie v správe, že „jednoznačne odsudzuje úlohu daňových rajov, ktoré podporujú a profitujú z vyhýbania sa daňovej povinnosti, daňových únikov a únikov kapitálu; vyzýva preto členské štáty, aby si stanovili boj proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu za svoju prioritu“.

Podporujeme aj vyhlásenie, že s ohľadom na „úsilie vynaložené v rámci iniciatív pod vedením OECD“ dosiahnuté „výsledky nepostačujú na to, aby sa mohlo čeliť problematike, ktorú predstavujú daňové raje a offshore centrá, a musia po nich nasledovať rozhodné, účinné a dôsledné činy“ a dokonca že „záväzky, ktoré doteraz prijala G20, nepostačujú na vyriešenie problémov, ktoré predstavujú daňové úniky, daňové raje a off-shore centrá“.

Najdôležitejšie však je neobmedzovať sa na samotné dobré úmysly, ale radšej účinne bojovať proti daňovým rajom a off-shore centrám a odstraňovať ich, najmä keď sa vytvára, ako je to v niektorých prípadoch, určitá dráma v súvislosti s verejným deficitom, ktorej cieľom je podporovať a dokonca posilňovať tú istú neoliberálnu politiku, ktorá opäť predkladá účet za túto krízu pracujúcim a občanom.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Dobrá správa v daňových záležitostiach pre vás neznamená boj proti podvodom, únosné zdanenie alebo rozumné využívanie verejných finančných zdrojov. Ide o systematické prenasledovanie daňového poplatníka, najmä európskeho daňového poplatníka, a o automatické získavanie informácií o jeho bankových účtoch, aj keď nespáchal žiadny trestný čin. A čo je najdôležitejšie, nehovorím tu o veľkých spoločnostiach alebo veľmi bohatých jednotlivcoch, ktorí vždy budú mať prostriedky na to, aby prekĺzli sieťou, ale o priemerných Európanoch.

Vaše reči o daňových rajoch sú pokrytecké: kritizujete Lichtenštajnsko a karibskú oblasť, ale nepoviete ani slovo o najväčšom európskom daňovom raji, o City, alebo o daňových rajoch v Spojených štátoch. Nepoviete nič ani o tom, čo umožňuje existenciu týchto daňových rajov: daňové peklo, ktoré v súčasnosti charakterizuje väčšinu európskych členských štátov mrzačených dlhmi a deficitmi. Pretože verejné výdavky prudko narástli, aby zvládli sociálne dôsledky vašej hospodárskej politiky a obrovské náklady v oblasti masového prisťahovalectva. Pretože členské štáty už ďalej nedokážu financovať svoje dlhy, ak sa neobrátia na trhy a nebudú dodržiavať ich podmienky, čo v súčasnosti znamená, že 15 až 20 % rozpočtových výdavkov štátu ako Francúzsko tvoria iba platby úrokov. Nás nepoužijete ako morálne alibi pre takúto politiku.

  Marian Harkin (ALDE), písomne. – Použiť spoločný konsolidovaný základ pre dane z príjmov právnických osôb na boj proti dvojitému zdaneniu je ako použiť tupé kladivo na rozlúsknutie orecha. Na boj proti problému dvojitého zdanenia existujú oveľa účinnejšie prostriedky. Z toho dôvodu som hlasovala proti odôvodneniu 25.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Súčasná hospodárska kríza zvýraznila mnoho veľmi dôležitých oblastí, v ktorých sa musia uskutočniť reformy v rámci Európy i širšieho sveta. Dobrá správa v daňových záležitostiach je veľmi dôležitým prvkom zdravého hospodárstva a EÚ hrá kľúčovú úlohu v podpore dobrej správy v týchto záležitostiach na medzinárodnej úrovni.

  Arlene McCarthy (S&D), písomne. – Straty každoročne spôsobené daňovými podvodmi a daňovými únikmi sa odhadujú na 200 miliárd EUR. Sú to peniaze ukradnuté daňovým poplatníkom v bohatých krajinách a tým najchudobnejším v rozvojových krajinách. Túto pliagu treba zastaviť a naša delegácia podporuje správu, ktorá vysiela silné posolstvo, že Európsky parlament nebude tolerovať podvody, úniky alebo daňové raje, ktoré fungujú beztrestne.

Vítam najmä jednoznačné vyhlásenie, že sa musíme usilovať, aby sa automatická výmena informácií stala všeobecným pravidlom. Štúdie ukazujú, že to je najúčinnejší spôsob, ako bojovať proti daňovým únikom a chrániť príjmy. Tí, ktorí odmietajú tieto výzvy, konajú v záujme úzkej elity bohatých jednotlivcov a spoločností využívajúcich daňové raje a proti mnohým ľuďom, ktorí platia dane a spoliehajú sa na služby hradené z týchto daní.

Správa hovorí o pripravovanom hodnotení vplyvu navrhovaného spoločného konsolidovaného základu pre dane z príjmov právnických osôb. Naša delegácia nemá žiadne námietky proti ďalším analýzam, budeme však požadovať silné dôkazy na podporu takéhoto návrhu, kým budeme môcť uvažovať o tom, že by sme ho podporili. Správa tiež požaduje analýzu možností sankcií proti daňovým rajom, čo podporujeme bez toho, aby bolo dotknuté konečné stanovisko.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Dobrá správa daní je základom záruk v mimoriadne dôležitých oblastiach, ako sú zásady transparentnosti, výmena informácií a spravodlivá daňová súťaž. Finančná kríza vyvolala ešte väčší tlak na všetko, čo súvisí s bojom proti daňovým únikom a podvodom, ako aj s bojom proti daňovým rajom. V čase, keď milióny ľudí na celom svete trpia dôsledkami krízy, by bolo zbytočné bojovať proti tým, ktorí si neplnia svoje povinnosti. Táto iniciatíva predstavuje významný signál tretím krajinám, ktorým EÚ vysiela posolstvo, že účinne bojuje so všetkým, čo súvisí s daňovými rajmi. Boj proti daňovým rajom na celom svete nie je výlučne otázkou spravodlivosti v daňovej oblasti, ale aj otázkou sociálnej spravodlivosti.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Politiku dobrej správy musíme zavádzať v rámci Európskej únie aj mimo nej, v neposlednom rade preto, aby sme sa postavili proti nespravodlivej daňovej súťaži, najmä proti krajinám, ktoré predstavujú daňové raje. Základom spravodlivej daňovej súťaže a spravodlivého rozdelenia daňového zaťaženia je transparentnosť a fyzická výmena informácií.

Dobrá správa v daňovej oblasti je navyše dôležitou podmienkou zachovania integrity finančných trhov. Návrhy na administratívnu spoluprácu a vzájomnú pomoc pri vymáhaní daní, ktoré prijímame na tomto plenárnom zasadnutí, nás vedú týmto smerom. Jeden z nástrojov, ktorý môže EÚ použiť na medzinárodnej úrovni na podporu dobrej správy v daňových záležitostiach v tretích krajinách, je rokovať s nimi o dohodách v oblasti boja proti daňovým podvodom, ktoré by zahŕňali doložku o výmene informácií.

Správy piatich krajín, s ktorými EÚ uzavrela dohodu o úsporách (Monako, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Andorra a San Maríno), sú významným krokom k ukončeniu situácie celkovej nerovnováhy. Po týchto správach však musí nasledovať uzavretie právne záväzných dohôd. EÚ musí zároveň v tejto oblasti pôsobiť ako hybná sila, ísť príkladom a pokračovať v tom, čo už začal samit G20.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dobrá správa daní bola vždy veľmi dôležitou témou, ale ešte závažnejšou sa stala, keď náš kontinent približne pred dvoma rokmi zasiahla vážna hospodárska a finančná kríza.

V uplynulých rokoch sa o tejto otázke diskutovalo na európskych a medzinárodných samitoch, pričom mimoriadna pozornosť sa venovala boju proti daňovým únikom a daňovým rajom. Komisia určite prejavuje odhodlanie a vôľu, ale musíme nepochybne uplatňovať skutočnú politiku predchádzania daňovým únikom zo strany popredných spoločností, ktoré prostredníctvom internetu obchádzajú daňové zákony jednoduchým kliknutím myšou.

Som si istý, že zásada dobrej správy daní založená na zásade transparentnosti a výmeny informácií môže vytvoriť východisko na presadzovanie prvoradého cieľa Európskej únie, ktorým je boj proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu.

Európska únia tiež musí byť jednotná na medzinárodnej úrovni a bojovať za zlepšenie noriem OECD s cieľom dosiahnuť automatickú výmenu informácií namiesto výmeny na požiadanie. Z tohto dôvodu budem hlasovať za túto správu.

  Evelyn Regner (S&D), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu podporujúcu dobrú správu v daňových záležitostiach, pretože podľa môjho názoru je boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom tým najdôležitejším. Navyše musíme prekonať blokádu daňových záležitostí v Rade ministrov a posilniť dobrú správu v oblasti daní.

Správy: Magdalena Alvarez (A7-0006/2010), Leonardo Domenici (A7-0007/2010)

  Robert Goebbels (S&D), písomne. – (FR) Som za medzinárodnú spoluprácu v otázke daňových únikov, ale pochybujem, či je administratívna spolupráca, ktorá vedie k automatickej výmene všetkých údajov týkajúcich sa aktív európskych občanov, tou najlepšou cestou k dosiahnutiu daňovej spravodlivosti. Odpočítanie pri zdroji všetkých finančných transakcií by bolo oveľa účinnejšou metódou.

Takéto odpočítanie pri zdroji by malo byť konečnou daňou. Tá by mohla byť európskym zdrojom. Takzvaná „dobrá správa“, ktorú odporúča Európsky parlament, odhaľuje každú oblasť súkromia občanov. Ničí ochranu údajov jednotlivca, ktorú paradoxne chce Európsky parlament chrániť pomocou dohody o SWIFT-e. Z týchto dôvodov som nehlasoval za tieto správy.

Správy: Magdalena Alvarez (A7-0006/2010), Theodor Dumitru Stolojan (A7-0002/2010), Leonardo Domenici (A7-0007/2010)

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL) , písomne. – (FR) Aj keď proti daňovým podvodom musíme bojovať, nesmieme zabúdať na to, že samotné podvody by nikdy neviedli k hospodárskej kríze, akou v súčasnosti prechádzame. Táto kríza je štrukturálnou krízou kapitalizmu a jej pôvod leží v samotnej logike systému, ktorého výhody európske elity slepo vychvaľujú. Hlasujem za tento text, pretože odsudzujem snahu o osobný zisk na úkor spoločného dobra. Táto logika je súčasťou daňových podvodov, rovnako ako európskeho neoliberalizmu, ktorý je zodpovedný za nesplnenie rozvojových cieľov tisícročia, akokoľvek nesmelých, oveľa viac než podvody.

DPH, ktorú tento text tiež podporuje, je jednou z anomálií tohto systému. Je to tá najnespravodlivejšia daň na svete, pretože zdaňuje rovnakou sadzbou všetkých občanov napriek obrovským rozdielom v príjmoch, ktoré sú znakom neoliberalizmu. Je škoda, že text nerieši tento základný problém alebo že sa nepokúša konečne dostať do programu európskej politiky spravodlivé rozdelenie bohatstva vytvoreného pre všeobecné blaho.

Správa: Marc Tarabella (A7-0004/2010)

  John Stuart Agnew a William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – Hoci Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) verí v rovnosť mužov a žien, odmietame akýkoľvek pokus EÚ o prijímanie právnych prepisov pre túto oblasť. Domnievame sa, že v tejto oblasti sú vhodnejšie opatrenia na vnútroštátnej úrovni.

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za správu pána Tarabellu, pretože sa domnievam, že rovnosť mužov a žien v Európskej únii, ako je uznaná v Zmluve o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie, je základnou zásadou, ktorá sa ešte stále neuplatňuje všade rovnako.

Navzdory rozdielom v odmeňovaní práce mužov a žien, profesijnej segregácii a rodovým stereotypom je cieľom tejto správy zdôrazniť zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu, ako je od roku 1957 uvedené v zmluvách o Spoločenstve. Správa zdôrazňuje, že hospodárska, finančná a sociálna kríza, v zovretí ktorej sa nachádza Európska únia a zvyšok sveta, má reálne dôsledky na ženy, ich pracovné podmienky, miesto v spoločnosti a rovnosť žien a mužov v Európskej únii.

  John Attard-Montalto (S&D), písomne. – Chcel by som vysvetliť svoje hlasovanie v súvislosti so správou pána Tarabellu s názvom „Rovnosť žien a mužov v Európskej únii – 2009“. Predložených bolo mnoho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré priamo alebo nepriamo odkazovali na problematiku umelého prerušenia tehotenstva. Malta je proti umelému prerušeniu tehotenstva. Hlavné politické strany sa v tejto otázke plne zhodujú. Aj prevažná časť spoločnosti súhlasí s týmto názorom. Navyše, dôležitým prvkom sú náboženské a morálne aspekty.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Európska komisia vo svojej správe o rovnosti mužov a žien v EÚ v roku 2009 uvádza, že hlavné nerovnosti medzi pohlaviami spočívajú v zosúladení rodinného a pracovného života, rodovej profesijnej a odvetvovej segregácii, platových rozdieloch a nízkej miere zamestnanosti žien. Tieto rozdiely medzi mužmi a ženami mimoriadne zhoršila terajšia hospodárska, finančná a sociálna kríza. Hlasovala som proti tejto správe, pretože sa domnievam, že ju zdeformovalo zahrnutie takých otázok, ako je prístup k umelému prerušeniu tehotenstva a bezplatný prístup ku konzultáciám týkajúcim sa umelého prerušenia tehotenstva. Tieto témy sú veľmi citlivé a v súlade so zásadou subsidiarity sú vecou jednotlivých členských štátov.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože v zložitej hospodárskej, finančnej a sociálnej situácii je dôležitejšie než kedykoľvek predtým uplatňovať jednu z najdôležitejších základných zásad Európskej únie, rovnosť mužov a žien. Každý členský štát musí zaistiť, aby pracovníci oboch pohlaví dostávali rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty. S cieľom podporiť rovnosť mužov a žien musíme zabezpečiť, aby sa muži a ženy delili o zodpovednosť za rodinu a domácnosť. Je veľmi dôležité, aby bola otcovská dovolenka zakotvená v smernici čím skôr s cieľom vytvoriť otcom podmienky, aby sa mohli podieľať na starostlivosti o dieťa. Obeťami obchodovania s ľuďmi sú prevažne ženy. Preto vyzývam tie členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, aby to bezodkladne urobili.

  Carlo Casini (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som proti uzneseniu o rovnosti žien a mužov v Európskej únii (2009), aj keď súhlasím s veľkou časťou jeho obsahu, pretože nemôžeme požadovať rovnosť pre určitú kategóriu ľudí bez jej odopretia inej kategórii ľudských bytostí.

Hovorím o odseku 38, ktorý žiada zaručenie práva žien na ľahký prístup k umelému prerušeniu tehotenstva. Zničenie najmenších a najbezbrannejších jedincov v podobe nenarodených detí sa nemôže považovať za spôsob potvrdenia dôstojnosti a slobody žien. Sprisahanie proti životu pokračuje a využíva vyskúšané a overené postupy, ako nás oklamať. Musíme odhaliť jeho skutočnú podobu.

Spájanie mimoriadne spravodlivých požiadaviek s mimoriadne nespravodlivými a prekrúcanie zmyslu slov, to sú úskoky, ktoré sa ukázali byť účinnými pri hlasovaniach Európskeho parlamentu, ale ja s tým nebudem mať nič spoločné. Nemôžeme hovoriť o dráme umelého prerušenia tehotenstva, ktorá si zaslúži pozornosť politikov aj moralistov, bez súčasného uznania práv novorodencov, alebo aspoň požadovania riadneho vzdelávania v oblasti úcty k životu a organizovania určitých foriem podpory v prípadoch komplikovaného alebo nechceného tehotenstva tak, aby tie mohli dospieť k svojmu prirodzenému záveru.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Vítam prijatie správy o rovnosti mužov a žien v EÚ. Táto správa zdôrazňuje naliehavú potrebu iniciatívy Spoločenstva na účinný boj proti násiliu páchanému na ženách. Prijatie tohto uznesenia tiež spája dva rozmery, ktoré považujem za zásadné. Po prvé, odporúčanie na zavedenie otcovskej dovolenky na európskej úrovni. Ak má byť rovnosť v zamestnaní, musí byť rovnosť aj v spoločenskom a rodinnom živote. Uznesenie zdôrazňuje zodpovednosť Komisie za prípravu právnych predpisov v tejto oblasti. Skutočne najväčším víťazstvom tohto hlasovania je však opätovné potvrdenie práva na umelé prerušenie tehotenstva. Od roku 2002 žiaden európsky text nepotvrdil opätovne toto právo v dôsledku neochoty jednej pravicovej európskej strany. Ženy musia mať možnosť rozhodovať o svojich sexuálnych a reprodukčných právach. Určite toho treba urobiť oveľa viac, čo sa týka skutočného prístupu k informáciám, antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva, ale správu pána Tarabellu treba využiť ako základný bod na podporu napredovania európskeho práva v tejto oblasti.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som dnes za túto správu, ktorá je svojou podstatou progresívna, pretože jej cieľom je podpora rovnosti mužov a žien vrátane oblastí otcovskej dovolenky, starostlivosti o dieťa, domáceho násilia a rozdielov v odmeňovaní práce. Správa podporuje aj oveľa širšiu informovanosť žien aj mužov v otázkach sexuálneho zdravia. Nie je to však legislatívny návrh. Je to predovšetkým vyhlásenie o zásadách, ktoré bez problémov podporujem. Je to v súlade so zásadami, ktoré presadzujú labouristické a sociálnodemokratické strany v celej Európe. Treba poznamenať, že poskytovanie služieb v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva je úplne a výlučne vecou jednotlivých členských štátov. Správa nemení a nemôže zmeniť túto situáciu.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som proti správe o rovnosti mužov a žien v EÚ v roku 2009, pretože sa domnievam, že ju zdeformovalo zahrnutie takých otázok, ako je prístup k umelému prerušeniu tehotenstva a bezplatný prístup ku konzultáciám týkajúcim sa umelého prerušenia tehotenstva. Tieto témy sú veľmi citlivé a v súlade so zásadou subsidiarity sú výlučne vecou jednotlivých členských štátov.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Dôrazne podporujem túto správu. Rovnosť žien a mužov je už dlho základnou zásadou Európskej únie. Napriek pokroku, ktorý sa v tejto oblasti dosiahol, mnohé nerovnosti naďalej pretrvávajú. Rozdiel v miere zamestnanosti medzi ženami a mužmi sa zmenšuje, ale ženy ešte stále častejšie vykonávajú prácu na čiastočný úväzok a/alebo majú zmluvy na dobu určitú a zostávajú väčšinou na slabo platených pracovných miestach. Štyrikrát viac žien ako mužov v celej Európe pracuje na čiastočný úväzok. Rozdiely v odmeňovaní práce žien a mužov (17,4 %) sa od roku 2000 sotva zmenili. Žena musí v priemere pracovať až do konca nasledujúceho februára, spolu 418 dní, aby zarobila toľko ako v priemere zarobí muž za kalendárny rok. Globálna hospodárska, finančná a sociálna kríza spôsobuje, že ženy sú postihnuté dvojnásobne. Ženy sú viac zastúpené vo verejnom sektore (napr. v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti), v ktorom je rušenie pracovných miest zvlášť výrazné. Navyše, v dôsledku obmedzovania služieb ženy, ktoré využívali starostlivosť o deti, pomoc starším ľuďom, podporu vo vzdelávaní atď., sú nútené vzdať sa svojho zamestnania, aby tieto služby samy vykonávali.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Správa Marca Tarabellu zreteľne zdôrazňuje najväčšie ťažkosti zabraňujúce rovnosti mužov a žien. Viem, že niektorí poslanci problematiku rodovej nerovnosti a s tým spojenej diskriminácie žien berú na ľahkú váhu. Ja som si však týchto zložitostí vedomý. Svetová hospodárska kríza stav zhoršila a zdá sa, že ženy budú v dôsledku úspornej fiškálnej politiky „obetované“ znižovaním materských dávok a výdavkov na sociálne služby. Vzhľadom na to, že ženy sú tradične viac ohrozené chudobou a nízkym dôchodkom z dôvodov prerušenia alebo ukončenia profesionálnej kariéry pre založenie rodiny, uprednostnenie manželovej kariéry alebo starostlivosti o deti a seniorov, navrhuje spravodajca primerané spôsoby zlepšenia. Kolega Tarabella správne pripomína, že zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu platná v zmluvách od roku 1957 sa neplní a ženy v niektorých členských štátoch nie sú dodnes za rovnakú prácu odmeňované v rovnakej výške ako muži.

Okrem toho je mnoho politík EÚ zacielených na pomoc rodinám s deťmi, na slobodné matky alebo slobodných otcov s deťmi sa však zabúda. Správna je aj žiadosť o uzákonenie platenej otcovskej dovolenky na európskej úrovni. Spravodlivé rozdelenie rodinných a domácich povinností medzi ženy a mužov pomôže situáciu riešiť. Z uvedených dôvodov súhlasím s ustanoveniami správy 2009/2010, a preto som hlasoval za jej prijatie.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pána Tarabellu o rovnosti mužov a žien v Európskej únii v roku 2009, pretože navrhuje konkrétne a inovačné opatrenia a politiky týkajúce sa rodovej rovnosti. Príprava smernice o predchádzaní a boji proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a zavedenie otcovskej dovolenky do európskej legislatívy, to sú niektoré z návrhov, ktoré považujem za dôležité pre presadzovanie rodovej rovnosti a zaručenie rovnocennejšieho spoločného vykonávania rodinných povinností mužmi a ženami.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Niečo nie je v poriadku, keď Parlament vyžaduje rešpekt, ale nemôže ho presadiť.

Podstatné a vážne otázky, ako je táto, si zaslúžia našu pozornosť, diskusiu a hľadanie čo najväčšieho spoločného menovateľa. Vôbec si nemyslím, že by malo byť ťažké to dosiahnuť. Utajené a pochybné vnášanie rozvratných otázok pod zámienkou týchto vážnych tém sa však stáva poľutovaniahodným zvykom. Parlament znovu fungoval len ako platforma pre tie najextrémnejšie programy.

Nemôžem inak, len rozhodne odmietnuť tento pokus o podporu liberalizácie umelého prerušenia tehotenstva a s tým súvisiacej neúcty k ľudskému životu a ľudskej dôstojnosti pod zámienkou podpory rovnosti mužov a žien a nelegitímny pokus o spojenie týchto dvoch vecí a o manipuláciu právomocí členských štátoch v takýchto otázkach.

Táto posadnutosť rozširovaním koncepcie sexuálneho a reprodukčného zdravia tak, aby zahŕňala aj umelé prerušenie tehotenstva, spoločne s presadzovaním zámeru, aby sa uplatňovala všade, ukazuje typ zákerných metód používaných tými, ktorí sa pokúšajú maskovať realitu. Tieto eufemizmy určené na umlčanie svedomia vôbec nemôžu viesť k tomu, aby bola realita menej brutálna, násilie páchané na ženách menej kruté alebo táto stratégia menej úbohá.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) „Násilie páchané na ženách je zrejme najhanebnejšou formou porušovania ľudských práv... Nepozná geografické, kultúrne ani majetkové hranice. Kým pokračuje, nemôžeme hovoriť o dosiahnutí reálneho pokroku na ceste k rovnosti, rozvoju a mieru.“ To sú slová bývalého generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Kofiho Annana a, bohužiaľ, sú stále rovnako platné. Diskriminácia na základe rodovej príslušnosti aj v súčasnosti pretrváva vo vyspelom svete a v Európe, pretože je to štrukturálny problém a má vážne dôsledky v podobe nerovnosti príležitostí. Aj dnes ešte existujú rozdiely medzi mužmi a ženami vo vzdelávaní, v jazyku, rozdeľovaní domácich prác, prístupe k práci a vo vykonávaní pracovných povinností. Domnievam sa, že prístup k práci a vykonávanie práce, ako aj profesionálny rast, či už v súkromnom sektore, vo verejných službách, alebo dokonca v politike, by mali byť založené na zásluhách a kvalitách jednotlivca, bez ohľadu na pohlavie. Hlasoval som však proti tomuto uzneseniu, pretože otvára citlivé otázky, ako je prístup k umelému prerušeniu tehotenstva, ktoré sú výlučne vecou členských štátov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prijatie tohto uznesenia v Parlamente bolo veľmi významné, a to napriek snahe konzervatívnej pravice prekaziť ho, pretože obsahuje dôležité práva žien. Napriek určitým nedostatkom sa správe podarilo zdôrazniť dôležité body, ako je potreba otcovskej dovolenky súvisiacej s materskou dovolenkou, otázka sexuálnych a reprodukčných práv a nutnosť zintenzívniť boj proti nerovnosti a diskriminácii na pracoviskách, proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách a proti obchodovaniu s nimi a odsúdenie chudoby a neistej, slabo platenej práce, čomu sú vystavené mnohé ženy.

Dôležité bolo opätovne vyjadriť súhlas s myšlienkou, že „ženy musia mať možnosť rozhodovať o svojich sexuálnych a reprodukčných právach prostredníctvom ľahkého prístupu k antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva“.

Toto uznesenie má osobitný význam v predvečer stých osláv Medzinárodného dňa žien a 15. výročia Pekinskej akčnej platformy. Verme, že sa bude skutočne uplatňovať.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Áno, ženy sa stretávajú so špecifickými ťažkosťami. Ako je však v tomto Parlamente zvykom, pôvodný zámer bol dobrý, ale viedol ku skreslenej analýze a k divokým návrhom.

Táto správa načrtáva karikatúru európskej spoločnosti, vyznačujúcu sa každodenným a systematickým nepriateľstvom voči ženám: stratégie hospodárskej obnovy sú očividne sexistické, pretože často podporujú mužské pracovné odvetvia, rovnako ako prísna rozpočtová politika, pretože tá postihuje prevažne ženské verejné sektory... Naproti tomu panuje absolútne ticho okolo dôsledkov masívnej prítomnosti prisťahovalcov, ktorých kultúra a zvyky uväzňujú ženy v podriadenom postavení, na svetelné roky vzdialenom od našich hodnôt a predstáv.

Ticho je aj okolo negatívnych dôsledkov vašich rečí o úplnom rovnostárstve: ženy postupne strácajú svoje špecifické a legitímne sociálne práva, ktoré získali uznaním ich úlohy matiek. Napokon, ticho je aj okolo rodičovských platov, ktoré sú jediným spôsobom, ako dať ženám možnosť výberu medzi profesionálnym a rodinným životom, alebo možnosť ich zosúladiť.

Záverom, keď vidím mnohých našich kolegov poslancov, ako sa nechávajú uniesť hystériou a zavádzajú celoplošné masívne a povinné umelé prerušenie tehotenstva, ktoré bolo povýšené medzi základné hodnoty Európy smerujúcej ku kolektívnej samovražde, nechtiac začínam ľutovať, že aj ich matky neabsolvovali umelé prerušenie tehotenstva.

  Jacky Hénin (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hoci som rozhodne proti všetkým negatívnym opatreniam EÚ, a je ich mnoho, podporujem tie, ktoré idú správnym smerom. Táto správa obsahuje dôrazné výzvy (najmä smerom k Európskej komisii) týkajúce sa nerovného zaobchádzania, ktorému sú vystavené ženy, zavedenia otcovskej dovolenky, vyhlásenia roka boja proti násiliu páchanému na ženách a práva na ľahký prístup k antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva. Správa ďalej zdôrazňuje, že ženy musia mať bezplatný prístup ku konzultáciám týkajúcim sa umelého prerušenia tehotenstva.

Dôvodom môjho kladného hlasovania je preto dosiahnuté zlepšenie, ale toto zlepšenie musí byť viditeľnejšie v praxi.

O to viac, že môžem iba ľutovať, že väčšina v Parlamente odmietla podporiť vypracovanie európskej charty práv žien, vytvorenie Európskeho strediska pre monitorovanie násilia medzi pohlaviami a vyhlásenie Medzinárodného dňa rovnosti platov. Tento Parlament sa ani nepokúsil riešiť hlboké príčiny týchto nerovností, ktoré spočívajú v hospodárskom systéme výlučnej vlády trhu každodenne uplatňovanom v Európe.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Aj keď je rodová rovnosť v rámci EÚ základným právom, ktoré uznáva aj Zmluva o Európskej únii, v mnohých oblastiach stále zostáva neprijateľná miera nerovnosti. Je zrejmé, že veľké problémy pretrvávajú, a preto je nevyhnutné, aby inštitúcie EÚ jasne určili a hľadali riešenia týchto problémov, kdekoľvek sa v Únii vyskytujú.