Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Barme(1).

  Véronique De Keyser , autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, situácia v Barme sa naďalej zhoršuje. Je potrebné pripomínať neprávosti barmskej vlády voči občanom, nekonečné väznenie držiteľky Sacharovovej ceny Aun Schan Su Ťijovej a jej zákaz účasti na voľbách na základe falošných obvinení, že odsúdila nadchádzajúce voľby?

Barmská vláda sľúbila prechod k demokracii v siedmych etapách, ktoré budú predchádzať voľbám. Ak sa však tieto voľby budú konať v súlade s ústavou, ktorú vytvorila armáda, čo sa pravdepodobne stane, tak len vyhlásia päť desaťročí trvajúci vojenský režim za zákonný a armáde poskytnú 25 % kresiel v parlamente. Vyzývame medzinárodné spoločenstvo, Čínu, Indiu a Rusko, aby naďalej spájali svoje úsilie a vyvíjali tlak na barmskú vládu, aby zastavila závažné porušovanie ľudských práv páchaných v tejto krajine a aby sa vyhlásený prechod k demokracii nezmenil na politickú frašku.

  Filip Kaczmarek, autor. – (PL) Vážený pán predsedajúci, vyhlásenie prvých volieb po 20 rokoch – v akejkoľvek krajine – nás zvyčajne naplní optimizmom. Vzbudí to nádej na zavedenie zmeny a na demokraciu. Pravdepodobne neveľa z nás a občanov Barmy, žiaľ, verí, že voľby, ktoré sa tam budú konať koncom tohto roka, budú demokratické a čestné alebo prinesú skutočnú zmenu. Režim v Barme je problém, s ktorým zápasíme už roky. V našom uznesení odsudzujeme početné prípady porušovania ľudských práv a občianskych slobôd, ku ktorým v Barme dochádza každodenne. Stále nevieme občanom Barmy povedať, ako ukončiť bezohľadné činy tohto režimu. Podľa môjho názoru len spoločné kroky môžu priniesť výsledky. Spoločné – koho mám na mysli? Kto by mal podniknúť kroky? Susedné krajiny? Krajiny, ktoré obchodujú a robia výmenný obchod s týmto režimom a nepriamo ho financujú, inými slovami Rusko a Čína? Samozrejme, Európska únia, Spojené štáty a OSN – s touto skupinou partnerov môžeme dosiahnuť zmenu.

  Marie-Christine Vergiat, autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, od roku 1962 žije Barma pod útlakom vojenskej junty, ktorá je jedným z najrepresívnejších režimov na svete. Poslední demokraticky zvolení poslanci boli zvolení v roku 1990. Všetci z nich boli zatknutí alebo donútení odstúpiť. V Barme je 2000 registrovaných politických väzňov vrátane viac ako 230 budhistických mníchov, ktorí sa v septembri 2008 zapojili do pokojných demonštrácií a odvtedy sú vo väzení.

Niekoľko desiatok tisíc – skôr by som mala povedať stoviek tisíc – barmských prisťahovalcov žije v Thajsku, Indii, Bangladéši a Malajzii v podmienkach, ktoré sú často viac ako neisté a vystavujú ich nebezpečenstvu obchodovania s ľuďmi. Desaťtisíce ľudí boli vysídlené proti svojej vôli. V takejto situácii sú v nebezpečenstve najmä novinári. V súčasnosti je minimálne 14 novinárov vo väzení a rada by som tu zdôraznila prípad Hla Hla Winovej, mladej 25-ročnej novinárky, ktorú odsúdili na 27 rokov väzenia za nezákonný dovoz motocykla, pretože si dovolila navštíviť budhistický kláštor.

Junta naozaj vyhlásila nové voľby. Podobne ako pani De Keyserová si myslím, že ich jediným účelom je uzákoniť súčasnú vládu. Pokiaľ ide o tento výsledok, môžeme byť len skeptickí.

Dnes sa opäť raz chystáme rázne odsúdiť systematické porušovanie ľudských práv v Barme a vyzvať barmskú vládu na dialóg, aby okamžite ukončila nábor detských vojakov. Opäť sa raz chystáme požiadať vlády Číny, Indie a Ruska, aby využili svoj vplyv. Pani komisárka, chcela by som vás však požiadať, aby ste boli v Komisii a v Rade našou hovorkyňou, aby Európska únia pokračovala v reštriktívnych opatreniach voči barmskej vláde, pretože až na slová nemáme ani najmenší hmatateľný dôkaz o demokratickej diskusii. Vyzývame vás, aby ste zhodnotili účinnosť prijatých opatrení a urobili všetko pre zabezpečenie toho, že civilné obyvateľstvo…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Charles Tannock, autor. − Vážený pán predsedajúci, za toľké roky v tomto Parlamente sa nedá zrátať počet rozpráv, počas ktorých sme diskutovali o závažnej a zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv v Barme. Ak však niekedy vôbec budeme v pokušení zjemniť našu rétoriku voči brutálnej vojenskej junte, stačí, ak sa len poobzeráme v našom Parlamente, aby sme si pripomenuli, prečo musíme zachovávať a zvyšovať tlak na generálov. Samozrejme, hovorím o Aun Schan Su Ťijovej, opozičnej vedúcej predstaviteľke a laureátke Nobelovej ceny, ktorej fotografia je dominantou vystavenou v priestoroch Parlamentu v Bruseli aj v Štrasburgu. Jej a jej podporovateľom dôsledne odopierali vyjadrenie ich mienky. Takže to najmenej, čo môžeme urobiť, je odtiaľto ich podporiť a prisľúbiť im našu neochvejnú podporu v ich poslaní dosiahnuť stálu demokratickú zmenu v Barme.

Upozornili sme aj na osud príslušníkov rohingyaskej menšiny, ktorí opäť raz nesú bremeno krutej diskriminačnej a perzekučnej kampane, ktorú vedie armáda, a mnohí museli utiecť do susedného Bangladéša. Generáli možno jednoducho ignorujú naše prosby, zato však tieto prosby nestrácajú na cene, pretože je našou povinnosťou, aby sme ako demokrati odsúdili takéto násilie kdekoľvek sa s ním stretneme.

  Raül Romeva i Rueda, autor. − (ES) Vážený pán predsedajúci, pred niekoľkými mesiacmi som mal príležitosť navštíviť niektorých z tisícov utečencov na hranici medzi Thajskom a Barmou, ktorí v súčasnosti dúfajú, že sa budú môcť vrátiť do svojich domovov. V niektorých prípadoch jednoducho dúfajú, že sa dožijú ďalšieho dňa.

Keď sme tam boli, stretli sme sa aj s niektorými opozičnými skupinami, okrem iných s Národnou ligou za demokraciu, ktorej vedúcou predstaviteľkou, ako už bolo aj spomenuté, je držiteľka Sacharovovej ceny Aun Schan Su Ťijová.

Pri niekoľkých príležitostiach ma vyzvali, aby som pozorovanie vykonával opatrne a nepodporil voľby založené na reforme ústavy, ktorú uskutočnila samotná vojenská junta za podobných podmienok, aké sú v súčasnosti. Bezpochyby sa nimi porušujú základné práva, čo sa týka slobody prejavu a slobody zhromažďovania, ktoré tiež jasne ohrozujú zmenu, transformáciu a demokratickú reformu v tejto krajine.

Je pravda, že nejaká zmena nastala. Je pravda, že minulý rok, v roku 2009, prepustili stovky väzňov, len veľmi málo z nich však bolo politickými väzňami.

Vážnym problémom je, že v Barme je stále viac ako 2100 politických väzňov. V takejto situácii nemožno uvažovať o slobodných, spravodlivých a demokratických voľbách.

Preto treba najprv zvážiť, že na to, aby sa voľby mohli uskutočniť, musí byť pre ne vytvorené vhodné prostredie. Uvítame akýkoľvek dialóg, ktorý by nám umožnil zlepšiť túto situáciu. Na základe neho však týchto ľudí musia bezpodmienečne prepustiť a zaručiť, že sa utečenci budú môcť vrátiť domov. V tejto súvislosti sa musím obrátiť s výslovnou prosbou na Komisiu. Zníženie finančných prostriedkov určených pre túto oblasť a týchto utečencov je veľmi znepokojujúce. Existujú tu naliehavé potreby. Hovoríme o státisícoch ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc. A preto verím, že by bolo dobré vyhnúť sa zníženiu tohto rozpočtu.

  Thomas Mann, v mene skupiny PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, situácia v oblasti ľudských práv v Barme sa dramaticky zhoršila. Je tam politická represia sprevádzaná vojenským a sexuálnym násilím, 2000 politických väzňov a robí sa systematický nábor detských vojakov. Prvé – údajne slobodné – voľby naplánované na jeseň tohto roka sú úplnou fraškou. Opozičné strany sa ich právom chystajú bojkotovať. Zvlášť znepokojujúce je však postavenie príslušníkov rohingyaskej menšiny, z ktorých viac ako 200 000 žije v utečeneckých táboroch. Mnohí utiekli do susedného Bangladéša a cestou boli kruto prenasledovaní.

Veľmi vítam ochotu Bangladéša dať našej delegácii EP súhlas na vstup do južnej Ázie a do tejto krajiny v rámci vyšetrovacej misie. Zajtra letíme do Dháky, aby sme zozbierali informácie z prvej ruky o situácii v regiónoch Cox’s Bazar a Bandarban. Je však už zrejmé, že prenasledovaní príslušníci rohingyaskej menšiny potrebujú úplnú medzinárodnú ochranu na to, aby prežili. Európska únia musí naďalej kritizovať správanie barmskej vlády, až pokiaľ sa konečne nezačnú objavovať znaky pokroku smerom k demokracii.

  Justas Vincas Paleckis, v mene skupiny S&D. – (LT) Podobne ako môj kolega Charles Tannock by som rád povedal, že to nie je prvýkrát, čo v tejto rokovacej sále, ktorá je, žiaľ, v túto hodinu vždy poloprázdna, diskutujeme o desivej situácii v oblasti ľudských práv v Barme. Ja sám som o nej hovoril len nedávno.

Rád by som veril, že po dnešných rozpravách bude mať hlas Európskeho parlamentu a Európskej únie väčší účinok. Prečo? Pretože tu diskutujeme o ľudských právach vo svete po prvýkrát, odkedy máme Parlamentom schválenú Lisabonskú zmluvu a predstaviteľov, ktorí k nej patria – okrem iných vysokú predstaviteľku pre medzinárodné vzťahy a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovú. Európska únia má teraz lepšiu príležitosť na to, aby priamo ovplyvňovala situáciu v Barme, ako aj situáciu v iných krajinách, v ktorých sa porušujú práva.

Myslím si, že v predvečer volieb v Barme budeme môcť niečo dosiahnuť, len ak skoordinujeme opatrenia s väčšími krajinami: s Čínou, Indiou, USA a Ruskom.

  Tomasz Piotr Poręba, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážený pán predsedajúci, výzvy medzinárodného spoločenstva na dodržiavanie ľudských práv v Barme dodnes vlastne nepriniesli vôbec žiadny výsledok. V barmských väzniciach sú stále tisícky politických väzňov a armáda sa neustále dopúšťa úkladných vrážd, mučenia a zatýkania. Vedúca predstaviteľka barmskej opozície, laureátka Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťijová je už mnoho rokov v domácom väzení a odsúdili ju na trest odňatia slobody na tri roky. Takýmto spôsobom jej chce junta zabrániť kandidovať v nadchádzajúcich voľbách.

Barma je tiež prvá na potupnom zozname krajín, v ktorých prenasledujú predstaviteľov náboženských menšín vrátane kresťanov. Podľa názoru junty majú karenskí obyvatelia, ktorí sú kresťanmi, úplne zmiznúť z barmského územia. Karenskí utečenci, ktorí utekali pred prenasledovaním, minulý rok našli útočisko v Thajsku. Dnes – napriek medzinárodným protestom – thajská vláda pripravuje nútenú repatriáciu a hromadnú deportáciu viac ako 4000 karenských utečencov, ktorí budú následne vystavení ďalšiemu nedôstojnému zaobchádzaniu. V Európskom parlamente je našou povinnosťou požadovať dodržiavanie práv náboženských menšín vrátane kresťanov na celom svete.

  Eija-Riitta Korhola (PPE) . – (FI) Vážený pán predsedajúci, z hľadiska ľudských práv je Barma jednou z najmenej stabilných krajín na svete. Zoznam prípadov porušovania ľudských práv je nekonečný a nezdá sa, že by sa situácia zlepšovala.

V našom uznesení sme upozornili len na niekoľko problémov. Myslím si, že jeho hlavným účelom je objasniť, že o týchto problémoch vieme a stále sledujeme, čo sa v Barme deje.

Musíme tiež vyjadriť našu vďaku Thajsku, ktoré stiahlo svoje znepokojujúce rozhodnutie vrátiť utečencov do Barmy. Minulý týždeň som sa niekoľkokrát skontaktovala s Thajskom po tom, ako oznámilo svoje zámery o vrátení týchto ľudí do vlasti. Karenským utečencom sa vyhrážali nútenými prácami, mučením, možným núteným povolaním do armády a rozmiestnením nášľapných mín v oblasti, z ktorej utiekli. Uľavilo sa mi, keď som sa dopočula, že po víkendových rozhovoroch s organizáciami pre ľudské práva a medzinárodným spoločenstvom sa Thajsko rozhodlo vzdať svojich plánov o vrátení utečencov späť. Dúfam, že EÚ a medzinárodné spoločenstvo budú schopní ponúknuť Thajsku pomoc čo najskôr a nájdu alternatívne riešenie problému karenských utečencov.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, Barma je opäť ústredným bodom návrhov uznesení Európskeho parlamentu týkajúcich sa porušovania ľudských práv. Opäť otvorene vyjadrujeme náš názor a odsudzujeme situáciu v tejto krajine, v ktorej – ako sa zdá – nedochádza k žiadnemu zlepšeniu v spôsobe, akým zaobchádza s občanmi, a ktorá vážne potrebuje fungujúcu demokraciu.

Kým iné krajiny urobili v priebehu rokov pokrok, Barma naďalej bez obmedzení porušuje základné práva svojich občanov. Aun Schan Su Ťijová, symbolická vedúca predstaviteľka opozície, je stále v domácom väzení, celé skupiny obyvateľstva vysídlili, deti nútia, aby sa stali detskými vojakmi, a ľudí, ktorí sa postavili proti tomuto režimu, zatkli. Príkladov, ktoré by som tu mohol spomenúť, je mnoho.

Dúfame, že nadchádzajúce voľby sa uskutočnia slobodne a opozičné strany a každý, kto bude chcieť kandidovať vo voľbách, si bude môcť toto základné právo uplatniť. Tiež dúfame, že pozorovatelia budú môcť skontrolovať, či sú tieto voľby slobodné a či nie sú poznačené nejakými nezákonnými postupmi, pomocou ktorých vojenská junta využije voľby na to, aby sa legitimovala.

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Vážený pán predsedajúci, vojenská junta ovláda túto krajinu utláčaním a páchaním hrubého a systematického porušovania ľudských práv. Ako zvolená zástupkyňa občanov žiadam o slobodné a spravodlivé parlamentné voľby v roku 2010, aby v Barme bola zákonná vláda. Súčasná požiadavka obsadiť minimálne 25 % parlamentných kresiel predstaviteľmi armády vybranými veliteľom obrany nie je v súlade so žiadnou rozumnou predstavou o tom, čo je zákonná vláda.

Po druhé, všimla som si, že vláda vojenskej junty podpísala v roku 2005 Dohovor OSN proti korupcii, ale neratifikovala ho. Ratifikácia by sa však mala považovať len za prvý krok a o vykonávaní hovoríme, keď príde k boju proti korupcii. Korupcia prináša chudobu a beztrestnosť.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D). – (PL) Vážený pán predsedajúci, ak sa Barma rozhodla po prvýkrát po 20 rokoch uskutočniť parlamentné voľby, môže to znamenať krok vpred v procese demokratizácie, pokiaľ budú tieto voľby, ktoré sú naplánované na jeseň tohto roka, čestné. Inými slovami, musia byť v prvom rade všeobecné, aby každý dospelý občan mohol voliť alebo kandidovať vrátane laureátky Nobelovej ceny Aun Schan Su Ťijovej a 2000 ďalších opozičných aktivistov, ktorí sú v súčasnosti vo väzení z politických dôvodov. Po druhé, volieb sa musí zúčastniť aj niekoľko miliónov obyvateľov Barmy, ktorí zo strachu pred mučením a smrťou utiekli do Thajska, Bangladéša alebo Indie. Malo by sa im umožniť voliť v pôvodnom mieste bydliska. Po tretie, členom barmskej armády by sa nemalo zaručovať 25 % kresiel v parlamente, pretože to zasahuje do základného demokratického mechanizmu a od začiatku skresľuje výsledky volieb. Na záver, barmská vláda musí rešpektovať zásadu tajných volieb a musí umožniť, aby voľby mohli sledovať medzinárodní pozorovatelia a barmské médiá.

Ak bude vláda v Barme ignorovať tieto požiadavky, myslím si, že bude nevyhnutné pokračovať v reštriktívnych opatreniach voči režimu v súlade so 16. bodom uznesenia.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Vojenská junta sľúbila v roku 2010 slobodné, demokratické voľby. Pre medzinárodné spoločenstvo a EÚ je, samozrejme, dôležité, aby pokračovali vo vyvíjaní tlaku na juntu, aby skutočne došlo k prechodu k demokracii. Tiež sa musíme uistiť, že početné etnické menšiny, ktoré žijú v Barme, budú mať v týchto voľbách náležité zastúpenie. Môže to ukončiť neustále sa opakujúce etnické spory. Čína má asi najlepšie postavenie, aby sa mohla zastať čínskych menšín, ale najprv by si musela vážiť vlastné menšiny, teda Tibeťanov a Ujgurov. EÚ môže byť dôveryhodná a efektívna pri vyvíjaní tlaku, len ak zabezpečí, že menšinové práva sú rešpektované vo všetkých jej členských štátoch. Pokiaľ na území Európskej únie existujú jazykové zákony – a nehovorím len o Slovensku –, pokiaľ sa na území Európskej únie neustále oživuje právny predpis o kolektívnej vine spôsobom, ktorý je v rozpore so skutočnosťami druhej svetovej vojny, a pokiaľ sa na území Európskej únie popiera obyčajná existencia menšín, ich materinských jazykov a ich práv, potom Európska únia nemôže byť pri svojom úsilí o vyvíjanie tlaku dôveryhodná, ani úspešná.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, dramatické zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv v Barme spôsobené vojenskou juntou vyúsťuje do ešte brutálnejšieho krviprelievania. Prenasledovanie náboženských skupín, etnické čistky a vyhosťovanie, tisícky politických väzňov a týranie, únosy a väznenie politických oponentov režimu je na dennom poriadku. Nová ústava a teraz kvázi voľby, ktoré sa majú konať, samozrejme, nijako nezlepšia situáciu.

Delegáciami EÚ a pokryteckými uzneseniami Parlamentu vlastne tiež nič nedosiahneme. Z politicky reálneho hľadiska by sme mali spojiť všetky sily Únie a uplatniť vplyv na Čínu, Indiu a Rusko, aby sa svojou politickou váhou pridali k vyvíjaniu tlaku na barmskú vládu, aby zlepšila situáciu v oblasti ľudských práv v tejto krajine. EÚ by tiež mala vyzvať krajiny susediace s Barmou, aby prispeli svojím vplyvom k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Niektorý z mojich predrečníkov už spomínal, že sme o Barme už v tomto Parlamente diskutovali. Myslím si, že naďalej musíme o Barme diskutovať, pretože zostáva jednou z najrepresívnejších a najuzavretejších spoločností na svete. Ako ukázali rôzne agentúry a organizácie OSN pre ochranu ľudských práv, systematické porušovanie práv jednotlivca je tam naďalej typickým prvkom života.

Súčasným trendom je zatýkať ľudí za vyjadrenie politických názorov. Násilné represívne činy zaznamenali aj voči tým, ktorí sú v opozícii, či už zo študentského hnutia, alebo komunity budhistických mníchov.

Nemyslím si, že organizovanie volieb teraz možno brať do úvahy, pretože nevyhnutný je predovšetkým konzultačný proces, do ktorého budú zapojené všetky politické strany. Bez slobodného a transparentného procesu prístupného pre všetkých zostane demokracia v Barme fraškou udržiavanou armádou.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ako poslanci veľmi jasne zdôraznili, v Barme naďalej dochádza k vážnemu porušovaniu ľudských práv. Vojenská vláda nereagovala na medzinárodné výzvy zastaviť toto porušovanie ľudských práv a neprepustila politických väzňov vrátane Aun Schan Su Ťijovej. Vystupňoval sa tlak na rohingyaskú menšinu, aby ich prinútili odísť z krajiny, a sociálno-ekonomické podmienky sa naďalej zhoršujú. Odhaduje sa, že 80 % obyvateľstva žije na vidieku, a objavujú sa závažné problémy v oblasti poľnohospodárstva a potravinárskej výroby.

EÚ niekoľkokrát vydala vyhlásenia, v ktorých odsúdila porušovanie ľudských práv. EÚ tiež sprísnila postihy a zároveň sme vyvíjali tlak na krajiny susediace s Barmou/Mjanmarskom – združenie ASEAN, Čínu a Indiu –, aby tiež použili diplomatický tlak, pričom niektoré susediace krajiny tak aj robia. Okrem toho EÚ jasne podporovala úsilie OSN. Tieto opatrenia spôsobili vojenskej vláde ťažkosti, ale neprinútili ju zmeniť svoje správanie.

V súčasnosti vojenská vláda prisľúbila voľby v roku 2010 ako krok smerujúci k postupnému odchodu od moci. Tieto voľby budeme môcť posúdiť až vtedy, keď bude zverejnený volebný zákon a keď uvidíme, či existujú jasné a spravodlivé opatrenia na tajné voľby. Dovtedy je EÚ ochotná komunikovať so súčasnou vládou, aby ju presvedčila o tom, aby využila príležitosť volieb na zmenu situácie a začala pozitívne obdobie v histórii Barmy.

Týmto chcem veľmi jasne povedať, že EÚ nechce Barmu izolovať. V skutočnosti sme najväčšími poskytovateľmi humanitárnej a súvisiacej pomoci tejto krajine. Podstatná časť našej pomoci smeruje na vidiek – predovšetkým do oblasti delty –, ktorý sa stále spamätáva z cyklónu Nargis. Pomoc smeruje aj do utečeneckého tábora pozdĺž thajskej hranice. Mali by sme vedieť aj to, že správa osobitného spravodajcu OSN hovorí veľmi jasnou rečou. Podporujeme osobitného spravodajcu OSN a sme pripravení pomôcť mu.

Vieme však aj to, že priame činnosti v oblasti ľudských práv v Barme sú sotva možné. Napríklad EÚ nebude pozvaná na pozorovanie volieb, preto budeme musieť využiť nepriame opatrenia. Z tohto dôvodu je oblasť ľudských práv zapracovaná do všetkých našich programov pomoci. Musíme mať veľmi jasný odkaz, aby sme presadili naše hodnoty – rozvoj ľudských práv a dialóg. Zjednotený Parlament dnes vyslal veľmi jasný signál a som si istá, že bude vypočutý. Som si istá aj tým, že by sme na susediace krajiny Mjanmarska nemali delegovať našu úlohu, v rámci ktorej Mjanmarsku pripomíname jeho záväzky. Musíme sa tým zaoberať sami. Musíme sa priamo zaoberať naším programom v oblasti ľudských práv v spolupráci orgánmi a budeme tak naďalej robiť.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila. Po skončení rozpravy pristúpime k hlasovaniu.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Barma naďalej prechádza veľmi znepokojujúcou situáciou, čo sa týka ľudských práv, keďže barmské orgány uprednostnili svoju kontrolu nad mocou pred prežitím svojich občanov. Chcela by som vyjadriť solidaritu, čo sa týka utrpenia barmských obyvateľov, pretože sú utláčaní vojenskou juntou, ktorá vo forme nútenej práce, obchodovania s ľuďmi, detskej práce a sexuálneho násilia neustále porušuje ich ľudské práva. Je nevyhnutné, aby okamžite prepustili politických väzňov vrátane vedúcej predstaviteľky opozície a Národnej ligy za demokraciu Aun Schan Su Ťijovej, ktorú Európsky parlament v roku 1990 poctil Sacharovovou cenou a ktorá v roku 1991 získala Nobelovu cenu za mier, a aby tak prispeli k presadzovaniu slobodných, spravodlivých a transparentných volieb v roku 2010. Z tohto dôvodu vyzývam Európsku úniu, aby prijala ucelenú stratégiu a rozvíjala vzťahy so susediacimi krajinami, hlavne s Čínou a Indiou, s cieľom presadzovať transparentné voľby v Barme.