Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o prioritách Parlamentu v súvislosti so zasadnutím Rady OSN pre ľudské práva (1. – 26. marca 2010 v Ženeve).

  Vittorio Prodi (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, 13. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva je mimoriadne dôležitá udalosť.

Chcel by som iba spomenúť jeden alebo dva prípady, ktoré nie sú veľmi často predmetom záujmu. Konkrétne v súvislosti s témou väzníc, ale nie tých pre teroristov, by som rád zdôraznil skutočne neľudské podmienky vo väzniciach v Rwande a v Líbyi, v ktorých sú zadržiavaní úplne nevinní ľudia odsúdení na smrť.

Ďalej by som sa chcel zmieniť o probléme Sahrawčanov, ktorý ostáva nevyriešený už veľmi dlho, a rovnako by som rád spomenul práva klimatických utečencov, ktorí boli vyhnaní zo svojich krajín z dôvodu dramatických klimatických zmien. To všetko sú faktory, ktoré je potrebné vziať do úvahy práve preto, že tiež tvoria základy našej spoločnosti.

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, na svoje 60. narodeniny v roku 2005 si Organizácia Spojených národov darovala dve nové štruktúry. Prvá z nich bola Komisia pre budovanie mieru a druhá bola Rada pre ľudské práva. Kým Komisia pre budovanie mieru vykonáva svoju prácu pomerne účinne a do značnej miery splnila očakávania, to isté nemožno povedať ani pri najlepšej vôli o Rade pre ľudské práva. Už tu bolo povedané – a takisto vyjadrené v uznesení –, že reforma je skutočne veľmi potrebná. Práca Rady pre ľudské práva je príliš jednostranná – moji kolegovia poslanci to už spomenuli – o Izraeli sa napríklad diskutuje iba z jednostranného pohľadu. Ak mám byť úprimný, nie som rád, že jedinou hlavnou témou, ktorú tu predsedníctvo vyzdvihlo, je Goldstonova správa, ktorá rozhodne stojí za diskusiu, ale nie je najdôležitejšou otázkou.

Ak pán Howitt tvrdí, že kandidatúra Iránu – pokiaľ bude úspešná – bude pre Radu pre ľudské práva smrteľným zásahom, potom by som rád vedel, čo to znamená. Bol by som rád, keby členské štáty a takisto aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť zaujali jednotné stanovisko, pretože som presvedčený, že ak to bude týmto spôsobom ďalej pokračovať, budeme musieť uvažovať o presunutí ťažiska našej práce v oblasti ľudských práv v OSN späť do tretieho výboru OSN, ktorý má aspoň všeobecné zastúpenie a väčšiu legitimitu.

  Daniël van der Stoep (NI). – (NL) Viete to vy a vieme to aj my, že Rada OSN pre ľudské práva je jedna veľká fraška. Táto Rada existuje preto, aby bola vydieraná Organizáciou islamskej konferencie pozostávajúcej z krajín, ktoré sa navzájom ochraňujú a snažia sa vyprovokovať ušľachtilý štát Izrael a falošne ho obviniť.

Pán predsedajúci, táto takzvaná Rada pre ľudské práva protirečí všetkému, čo predstavujú ľudské práva, najmä slobode prejavu. Je poburujúce a ohavné, aby mal Parlament túto strašnú Radu brať vážne. Pán predsedajúci, ak tento Parlament naozaj verí v ľudské práva, potom by mal odsúdiť stály tok uznesení, ktoré sa snažia zahrdúsiť slobodu prejavu, ako aj do očí bijúce porušovania ľudských práv zo strany krajín, ktoré sú členmi Rady pre ľudské práva. Vážený pán predsedajúci, okrem Saudskej Arábie, Pakistanu, Indonézie a Egypta, ktoré patria medzi krajiny najzávažnejšie porušujúce ľudské práva vo svete, sa chce teraz aj Irán stať členom Rady pre ľudské práva. Nuž, v tom prípade potrebuje do klubu vstúpiť už iba Severná Kórea a budeme mať skoro všetky problémové štáty sveta spokojne sediace vedľa seba.

Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o mňa, jedna vec je jasná: Rada OSN pre ľudské práva je strašný orgán a nemôžeme ho brať vážne. Parlament sa musí okamžite a priamo dištancovať od Rady pre ľudské práva a absolútne odmietnuť akýkoľvek dialóg s touto bandou naničhodníkov.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Na začiatok by som chcel pripomenúť, že keď bola Rada pre ľudské práva vytvorená ako jedinečný orgán venujúci sa ľudským právam a súčasť systému Organizácie Spojených národov, vzbudzovala nádej, že sa zvýši ochrana základných práv na svetovej úrovni.

Zavedenie mechanizmu všeobecného pravidelného preskúmania predstavuje najvýznamnejšiu inováciu v súvislosti s momentálne nefunkčnou Komisiou OSN pre ľudské práva, pričom jeho úlohou je riešiť dôležité problémy, nadmernú politizáciu a selektívny prístup k riešeniu závažného porušovania ľudských práv. Tento mechanizmus je nevyhnutný, aby Rada pre ľudské práva mohla plniť svoj mandát akýmkoľvek možným spôsobom. Treba však zdôrazniť, že starí démoni nezmizli úplne a nadmerná politizácia aj naďalej vplýva na prácu tohto orgánu. Na druhej strane musíme povedať, že mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania nezabezpečuje dostatočne účinnú ochranu ľudských práv.

Ak Rada nereaguje dostatočne pohotovo, ako sa to stalo v prípade Guiney, aby som uviedol iba jeden príklad, má to veľmi vážne následky. Páchatelia porušujúci ľudské práva môžu nadobudnúť pocit, že sa nemajú čoho báť. Dôveryhodnosť tejto rady práve preto závisí od jej schopnosti konať odhodlane a rýchlo, keď dôjde k vážnemu porušovaniu ľudských práv.

V tomto ohľade je dôležité, aby Európska únia podporovala budovanie mechanizmov na úrovni Rady pre ľudské práva, ktoré sú špeciálne navrhnuté tak, aby reagovali na krízy, aké prebiehajú momentálne napríklad v Afganistane, Guinei-Konakry, Iráne, Jemene či Iraku. Domnievam sa, že je v záujme Európskeho parlamentu, aby tento orgán, Rada pre ľudské práva, bol čo najsilnejší a najúčinnejší, pretože si dovoľujem tvrdiť, že potrebujeme dôveryhodného partnera v dialógu o ľudských právach.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Chcela by som hovoriť o situácii v pásme Gazy, ktoré, ako viete, je stálym zdrojom obáv, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv, najmä po zhoršení situácie v dôsledku ozbrojeného konfliktu vlani v zime. Neverím, že môžeme posúdiť, ktorá strana trpela viac v tomto konflikte. Vojenské akcie na oboch stranách spôsobili, že, bohužiaľ, trpeli predovšetkým civilisti. V kontexte situácie v krajine sa však mimoriadne ťažko rozlišuje medzi vojakmi a civilistami spomedzi Palestínčanov. Na druhej strane raketové útoky Hamasu terorizovali izraelských civilistov.

Navštívila som túto oblasť počas konfliktu a videla som problémy a obavy, ktorým čelia obe strany. Som presvedčená, že akýkoľvek pokus o pripísanie viny za udalosti, ku ktorým došlo, iba jednej strane, je v rozpore s realitou. Krvavé boje v pásme Gazy a tragické humanitárne následky predstavujú bolestivú prosbu o zvýšenie počtu opatrení na všetkých citlivých miestach po celom svete, najmä proti príčinám spôsobujúcim utrpenie bezbranných civilistov, a takisto prosbu o rozsiahlejšie a efektívnejšie zapojenie medzinárodných organizácií s cieľom nadviazať dialóg o mieri. Ide tu o oblasť, v ktorej má Európska únia nielen potrebné schopnosti a dôveryhodnosť, ale aj povinnosť prijať dôraznejšie opatrenia na celom svete.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, jedna z priorít Parlamentu je tiež riešiť alarmujúcu situáciu, v ktorej došlo k extrémnej politizácii aktivít Rady pre ľudské práva. Je preto nanajvýš dôležité, aby sa delegácie členských krajín EÚ postavili za stanovenie kritérií pre nadobudnutie členstva v Rade pre ľudské práva. Týka sa to najmä minimálnych požiadaviek na spoluprácu v oblasti špeciálnych postupov a nepodľahnutiu pasívnym návrhom, ktoré už zabránili prijatiu uznesení o niektorých štátoch, ktoré sa chcú vyhnúť kritike svojej politiky ľudských práv.

Chcel by som sa zmieniť o ďalších dvoch prioritách Parlamentu. Po prvé Bielorusko. Na rozdiel od očakávaní sa stav ľudských práv nezlepšuje, ale zhoršuje. Rád by som dnes prízvukoval odkaz pána Milinkieviča. EÚ má teraz reálny vplyv a môže vyvinúť tlak na Lukašenkov režim, aby došlo k ozajstnému zlepšeniu, a podmieniť to ďalšou hospodárskou pomocou a spoluprácou zo strany EÚ.

Po druhé by som chcel požiadať o podporu verejného prejavu 18 ruských aktivistov za ľudské práva z minulého týždňa vrátane nositeľa Sacharovovej ceny pána Kovaľeva, ktorí sa veľmi obávajú ďalšieho zásahu do satelitného vysielania nezávislých informácií v ruskom jazyku, ktoré Kremeľ dosiahol prostredníctvom nátlaku.

Skutočne to poškodzuje hodnoty EÚ, keď sa na jednej strane chvália obhajcovia ľudských práv ako pán Kovaľev a na druhej strane sa ustúpi požiadavkám pána Putina, že vysielať alternatívne informácie v rozhlase a televízii v ruskom jazyku cez európske satelity je nepriateľský čin.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Rada by som upriamila vašu pozornosť počas dnešnej rozpravy na prípad izraelského vojaka Gilada Šalita, ktorý bol unesený v Kerem Šalome v júni 2006 vo veku iba 19 rokov. Minulý týždeň som bola súčasťou oficiálnej delegácie Európskeho parlamentu v Izraeli a jedno zo stretnutí bolo s Noamom Šalitom, otcom Gilada Šalita. Napriek článkom 13, 23 a 126 Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami sa Giladove práva, ktorý má aj francúzske občianstvo, nerešpektujú, pokiaľ ide o prijímanie návštev rodinných príslušníkov a Medzinárodného červeného kríža, zabezpečenie humánneho zaobchádzania a zverejnenia presnej polohy, kde je väznený. Musím zdôrazniť, že dokonca aj článok 77 Goldstonovej správy, ktorá inak kritizuje Izrael, odporúča, aby mal Gilad Šalit zaručené práva v súlade s Ženevským dohovorom. Na druhej strane Izrael rešpektuje práva väzňov.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Na marcovom zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva musí Európska únia jednoznačne konštatovať, že medzinárodné spoločenstvo nemôže mlčať o porušovaní ľudských práv nielen v rozvojových, ale aj vo vyspelých krajinách. Deklarácia o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám prijatá Valným zhromaždením OSN 18. decembra 1992 je rovnako záväzná pre rozvojové, ako aj pre vyspelé krajiny vrátane členských štátov EÚ. Prvý odsek druhého článku Deklarácie uvádza, že osoby patriace k národnostným menšinám majú právo používať vlastný jazyk v súkromí, ako aj na verejnosti bez zásahov alebo akejkoľvek formy diskriminácie. V súčasnej dobe tento článok nedodržiavajú úplne ani členské štáty EÚ. EÚ môže byť dôveryhodná, iba ak nájde riešenie, ktoré sa zaoberá porušovaním ľudských práv na území Európskej únie a stanovuje príklad pre celý svet.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, najbližšie dva roky budú kľúčovým obdobím, v ktorom sa bude kryštalizovať úloha OSN v oblasti ľudských práv, pretože, ako viete, v roku 2011 bude zverejnený výsledok medzivládneho preskúmania Rady pre ľudské práva.

Počas tohto obdobia hrozí nebezpečenstvo, že krajiny, o ktorých moji kolegovia poslanci hovorili a ktoré neprisudzujú tejto oblasti osobitný význam, sa budú snažiť obmedziť úlohu OSN.

Chcel by som doplniť niečo k tomu, čo už bolo povedané: po prvé, keďže Európska únia predstavuje – a verím, že bude aj naďalej predstavovať – jeden z najdôležitejších faktorov v oblasti ochrany ľudských práv, musí byť jednou z našich priorít hovoriť jedným hlasom na medzinárodnej úrovni a, pokiaľ to je možné, zabrániť nezhodám.

Po druhé, musíme posilniť našu spoluprácu so Spojenými štátmi americkými v oblasti obrany ľudských práv.

A nakoniec po tretie, Európsky parlament musí – a môže – starostlivo sledovať špecifické postupy, ktoré budú nasledovať v súvislosti so všeobecným pravidelným preskúmaním Rady OSN, aby z našej strany bol badateľný skutočný a podstatný prínos k presadzovaniu ľudských práv vo všetkých členských štátoch Organizácie Spojených národov.

  Mariya Nedelcheva (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani Georgievová, pán López Garrido, rada by som vás upozornila na bod 13 tohto uznesenia o kandidatúre Iránu do Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva.

15. februára bol Irán podrobený všeobecnému pravidelnému preskúmaniu, ktoré skúma situáciu v oblasti ochrany a presadzovania ľudských práv v krajine. Iránsky režim tvrdil, že zaručuje dodržiavanie ľudských práv. Chcela by som zdôrazniť rôzne skutočnosti týkajúce sa takýchto tvrdení súčasného režimu.

Iba včera nám pani Radžávíová v Parlamente poskytla súhrnnú správu o svojvoľnom väznení a mučení iránskych žien a odporcov režimu. Odsudzujeme takisto politické podmienky, ktoré väzni musia znášať. Tábor Ašraf sa stal symbolom nerešpektovania ľudských práv. Moji kolegovia poslanci na januárovej schôdzi predložili výpovede viacerých očitých svedkov.

Dnes nemôžeme súhlasiť, aby sa Irán stal členom najvyššieho orgánu na ochranu ľudských práv. Preto sa pýtam, aké posolstvo vyšleme ostatným štátom, ktoré skutočne rešpektujú ľudské práva? Európa musí hovoriť jedným hlasom, preukazovať súdržnosť a, ako pani barónka Ashtonová povedala vo svojich vyhláseniach, musíme povedať, že v tejto fáze je kandidatúra Iránu nemysliteľná.

  Alf Svensson (PPE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, čo sa týka spoločného uznesenia našej skupiny o Rade OSN pre ľudské práva, mňa veľmi potešili odseky 6 a 25, v ktorých znova zdôrazňujeme silnú podporu EÚ pre uznesenia adresované jednotlivým krajinám. Keď sa ľudské práva systematicky zneužívajú, predstavujú uznesenia adresované jednotlivým krajinám neuveriteľne dôležitý nástroj jednak v Rade OSN pre ľudské práva a jednak na Valnom zhromaždení OSN. V mnohých prípadoch, v ktorých sa vláda krajiny už dávno nezúčastňuje na dialógu alebo programoch na zlepšenie danej situácie, predstavuje uznesenie adresované jednotlivým krajinám jediné opatrenie, ktoré medzinárodnému spoločenstvu ostáva v boji proti týmto zločinom.

Nejde len o pomenovanie a očierňovanie, ako si niektorí kritici myslia, a nie je ani pravda, že my v Európe radi strkáme nos do vnútorných záležitostí iných krajín. Ide iba o to, aby sme ukázali, že neakceptujeme systematické zneužívanie a útlak obyvateľov krajiny politickým režimom. Ide o preukázanie toho, že podporujeme slobodu a nie útlak. Preto je dôležité, aby tábor EÚ aj naďalej obhajoval existenciu uznesení adresovaných jednotlivým krajinám v rámci systému OSN.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, krajiny Európskej únie by si mali najprv upratať pred vlastným prahom, než začnú ukazovať prstom na iných. Mnoho členov Európskej únie stíha a väzní ľudí za nenásilnú slobodu prejavu. Najmä sa snažia urobiť trestný čin z odmietavého postoja k prisťahovalectvu. Pálenie kníh žije a darí sa mu. Politické strany sú zakázané, ako napríklad v Belgicku, alebo sa ich zákaz požaduje na základe vymyslených dôkazov, ako napríklad v Nemecku, alebo sa požaduje nenútený zákaz, ako napríklad v Spojenom kráľovstve, kde na žiadosť vlády bolo našej strane súdne zakázané prijímať nových členov na dobu neurčitú.

Nestačí, keď sa krajiny označujú za demokratické: musia tiež rešpektovať slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu volieb.

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážený pán predsedajúci, som vďačný za prejavy poslancov v súvislosti s týmto absolútne nevyhnutným a zásadným problémom, ktorý, ako som už povedal vo svojom prvom prejave, je jedným z kľúčových prvkov Európskej únie: ochrana ľudských práv.

V tejto súvislosti sme presvedčení, že účasť v Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva vrátane podpory existencie Rady, je stanovisko, ktoré musí Európska únia podporiť. Ako som už povedal, Európska únia vždy zastávala názor, že by mala vzniknúť Rada pre ľudské práva nahradzujúca bývalú Komisiu. Okrem toho je EÚ presvedčená, že táto rada by mala byť nástrojom, ktorý vie primerane riešiť situácie týkajúce sa ľudských práv na celom svete, čiže situácie, ktoré si vyžadujú, aby Organizácia Spojených národov a jej členovia prijali opatrenia, zaujali stanovisko alebo vydali príslušné vyhlásenia.

V skutočnosti sa predsedníctvo Európskej únie a predsedníctvo Rady v mene Európskej únie vždy systematicky zúčastňovalo diskusií na rôznych schôdzach Rady pre ľudské práva, a tak tomu bude i naďalej. Predsedníctvo Rady Európskej únie sa v mene Rady Európskej únie zúčastní ďalšej schôdze Rady pre ľudské práva. Samozrejme to je úplne zlučiteľné s vyhláseniami a stanoviskami jednotlivých členských štátov Európskej únie a Európskej komisie ako ďalšej inštitúcie Európskej únie.

Preto by som chcel povedať, že sme za existenciu tohto orgánu a za čerpanie všetkého jeho potenciálu, ktorý sa v niektorých prípadoch podarilo dosiahnuť a v iných prípadoch nie: je zrejmé, že nastanú určité situácie, kedy v dôsledku zrealizovaného hlasovania Európska únia a jej členské štáty nedosiahnu všetky svoje ciele. Existujú však skutočne pozitívne prípady, ako napríklad stanovisko k Somálsku: porušujú sa tam ľudské práva. Existujú aj ďalšie prípady, v ktorých ciele neboli dosiahnuté, ale pozitíva vždy prevažujú nad negatívami.

Chcel by som povedať, že budeme hovoriť o niektorých krajinách, ktoré boli spomenuté v rôznych prejavoch.

Chcel by som hovoriť o prípade Iránu, pretože opakovane zazneli narážky na tému kandidatúry Iránu. Ako viete, na túto tému sa neustále robia vyhlásenia. Tu pred sebou mám tri vyhlásenia iba z tohto roku, ktoré urobila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani Catherine Ashtonová o situácii v Iráne, v ktorých odsudzuje a vyjadruje obavy nad prípadmi porušovania ľudských práv a popravami, ku ktorým v Iráne došlo.

Pokiaľ ide o otázku kandidatúry, musíme najprv povedať, že táto záležitosť je v súčasnej dobe stále jednou z národných právomocí (stanovisko ku kandidatúre krajín o členstve v Rade pre ľudské práva). V každom prípade sa otázka o stave a porušovaní ľudských práv v Iráne, a preto aj otázka, či bude alebo nebude prijatá kandidatúra Iránu do Rady pre ľudské práva, musia riešiť opatrne, aby nedošlo k opačnému než požadovanému účinku. Preto chápeme, že Európska únia tu musí zaujať čo možno najkoordinovanejší postoj (čo sa momentálne deje) a zároveň rešpektovať právomoci členských štátov, a ako som už povedal, byť opatrná.

Stručne povedané, pán predsedajúci, my považujeme Radu pre ľudské práva za miesto, kde musíme obhajovať stanovisko Európskej únie, a myslíme si, že je to správne miesto na tento účel. Popritom sme vždy boli zaviazaní, že zabezpečíme, aby nedošlo k spätnému kroku alebo k regresii všeobecného hnutia za obranu ľudských práv, najmä z hľadiska výdobytku ľudstva, že ľudské práva sa považujú za univerzálnu hodnotu, ktorá by sa mala hájiť až za hranice, tradície a rozmanitosť, pretože je spojená s podstatou ľudských bytostí.

  Kristalina Georgieva, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem všetkým poslancom za poskytnutie svojich odporúčaní. Podelíme sa o ne s pani vysokou predstaviteľkou.

Dovoľte mi, aby som v štyroch bodoch reagovala na konkrétne otázky a pripomienky.

Najprv o Iráne a jeho kandidatúre: veľmi podporujem názor španielskeho predsedníctva. Môžem iba zdôrazniť, že od každého jedného zvoleného člena Rady sa očakáva, že preukáže v praxi najvyšší záväzok k ochrane a podpore ľudských práv.

V súvislosti s veľmi smutným prípadom straty ľudského života na Kube, úmrtia pána Orlanda Zapatu, by som v mene Komisie chcela jeho rodine vyjadriť úprimnú sústrasť a dôrazne odsúdiť pretrvávajúce väznenie vyše 200 politických disidentov na Kube, ako aj iné nerešpektovania základných ľudských práv. Komisia vyzýva Kubu, aby zmenila svoju politiku a aby si splnila povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva. V rámci dialógu s Kubou a miestnymi úradmi sa budeme aj naďalej zaoberať otázkou ľudských práv a použijeme tento dialóg ako nástroj na vyvíjanie nátlaku v oblasti ľudských práv.

Čo sa týka výziev, ktoré viacerí vyslovili, aby EÚ hovorila jedným hlasom o problematike ľudských práv, Komisia to veľmi výrazne podporuje.

Po štvrté, Gaza. Myslím si, že by bolo vhodnejšie zaoberať sa týmto bodom v ďalšej rozprave o Goldstonovej správe.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 4 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesení na ukončenie rozpravy(1).

Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Mám veľa výhrad k celkovej dôveryhodnosti úradu UNHCR. V každom prípade dúfam, že prítomnosť delegácie z Podvýboru pre ľudské práva na nadchádzajúcom zasadnutí Rady poskytne európskym inštitúciám príležitosť predostrieť naliehavú otázku kresťanofóbie. Sme si dobre vedomí toho, že nemusíme cestovať späť v čase, aby sme našli vážne prípady prenasledovania kresťanov: v skutočnosti nehovoríme o minulosti, ale o súčasnosti, a, bohužiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou aj o budúcnosti, pretože každý deň dostávame zo všetkých kútov sveta znepokojujúce a tragické správy o napadnutí, diskriminácii a vraždení kresťanských veriacich. Takisto vieme, že táto otázka je veľmi citlivá a že sa doteraz poriadne neriešila nielen kvôli diplomatickej rovnováhe, ktorú účastníci musia zachovať na zasadnutiach, ako napríklad úradu UNHCR, ale aj pre protikresťanskú politiku krajín, ktoré síce nie sú úplnými nepriateľmi kresťanstva, ale tradične tolerujú protikresťanské zákony.

Z toho vyplýva, že pri príležitosti upriamenia pozornosti svetovej politiky by EÚ a Parlament mali v rámci medzinárodného spoločenstva podporiť nový prístup k problematike kresťanofóbie, aby bola všeobecne a okamžite považovaná za vážne porušenie ľudských práv a náboženskej slobody a aby spoločenstvo prijalo opatrenia na zastavenie jej znepokojujúceho šírenia.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem toto uznesenie, ktoré okrem iného vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby sa usilovali o silné spoločné stanovisko EÚ k ďalším krokom vyplývajúcim z Goldstonovej správy, požaduje vykonanie odporúčaní, vyvodzuje zodpovednosť za porušovanie medzinárodného práva vrátane údajných vojnových zločinov, a naliehavo vyzývali všetky strany, aby vykonali vyšetrovania, ktoré spĺňajú medzinárodné štandardy nezávislosti, nestrannosti, transparentnosti, promptnosti a efektívnosti v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN A/64/L.11. Ďalej sa v uznesení zdôrazňuje, že dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva všetkými stranami a za všetkých okolností je základným predpokladom pre dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe. Uznesenie takisto vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ a členské štáty, aby aktívne monitorovali realizáciu odporúčaní uvedených v Goldstonovej správe prostredníctvom konzultácií s vonkajšími misiami EÚ a zainteresovanými mimovládnymi organizáciami, a rovnako vyzýva k tomu, aby odporúčania, súvisiace pripomienky, ako aj stanoviská EÚ na multilaterálnych fórach boli zahrnuté v rozhovoroch EÚ so všetkými stranami.