Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2173(INI)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0025/2010

Rozpravy :

PV 08/03/2010 - 20
CRE 08/03/2010 - 20

Hlasovanie :

PV 09/03/2010 - 6.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0050

Rozpravy
Utorok, 9. marca 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

7. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
PV
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Anna Hedh (A7-0024/2010)

 
  
MPphoto
 

  Siiri Oviir (ALDE).(ET) V priebehu rokov sa rozsah politiky Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa veľmi rozvinul s cieľom zohľadniť zmeny potrieb a očakávaní ľudí. Vďaka rýchlemu rozvoju elektronického obchodovania významne vzrástol predovšetkým cezhraničný rozmer spotrebiteľských trhov v Európskej únii, čím sa zabezpečenie ochrany spotrebiteľa, a to najmä vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, stalo ešte dôležitejším.

Prísnejší dohľad nad trhom a mechanizmy presadzovania, ako aj ich účinné a komplexné vykonávanie sú podľa mňa dôležité na zvýšenie dôvery spotrebiteľov. Preto som podporila prijatie správy a podporila som jej návrhy na zmenu.

 
  
MPphoto
 

  Zigmantas Balčytis (S&D) . – Vážená pani predsedajúca, podporil som prijatie tejto správy. Účinné presadzovanie politiky na ochranu spotrebiteľov je základom fungovania jednotného trhu.

Potrebujeme skutočný a dobre fungujúci vnútorný trh s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa, čo, bohužiaľ, v súčasnosti nemáme. Právne predpisy sú zavedené, ale členské štáty ich riadne nevykonávajú. Ešte dôležitejšie je to, že naši spotrebitelia sa necítia v bezpečí, pretože nepoznajú predpisy a v mnohých prípadoch kompenzačné mechanizmy nefungujú tak, ako by mali.

Komisia by mala zintenzívniť svoje úsilie a zabezpečiť, aby členské štáty správne uplatňovali smernice a aby občania boli informovaní o svojich právach a, čo je ešte dôležitejšie, aby boli schopní tieto práva vykonávať v praxi.

 
  
  

Správa: Cristian Silviu Buşoi (A7-0027/2010)

 
  
MPphoto
 

  Viktor Uspaskich (ALDE).(LT) Vážený pán spravodajca, dámy a páni, jednoznačne súhlasím s touto iniciatívou. Súhlasím najmä s posilnením siete SOLVIT a rozšírením jej činnosti. Nemalo by sa šetriť na výdavkoch na šírenie informácií o činnostiach a príležitostiach tejto európskej štruktúry v národných médiách, na internete alebo v televíznych programoch. Môžem vám však povedať, že existuje dvojitý meter, že právne predpisy sa neuplatňujú jednotne a dokonca existujú rozdielne sankcie za rovnaké činnosti. Ďakujem, presne toto som chcel zdôrazniť.

 
  
MPphoto
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, hlasoval som za správu, ktorú predložil pán Buşoi, pretože verím, že služby, ktoré poskytuje sieť SOLVIT, majú zásadný význam z hľadiska jednoznačného a transparentného prepojenia medzi inštitúciami, občanmi a podnikmi, ktoré sú jedným zo základných kameňov Európskej únie.

Ukázalo sa, že sieť SOLVIT je dôležitý nástroj na vyriešenie problémov občanov a podnikov, ktoré chcú naplno využiť možnosti, ktoré im poskytuje vnútorný trh. Mnohé štáty Európskej únie majú stále prekážky vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré je potrebné odstrániť. Preto sa domnievam, že by sme mali podporiť pridelenie ďalších finančných prostriedkov, nábor ďalších špecializovaných pracovníkov a zviditeľnenie tejto služby aj na miestnej úrovni, kde by mohla byť veľmi užitočná.

 
  
MPphoto
 

  Zuzana Roithová (PPE). (CS) Ako tieňová spravodajkyňa by som sa chcela poďakovať všetkým poslancom za to, že našu správu o sieti SOLVIT prijal Parlament takou absolútnou väčšinou. Dáva to jasný signál Rade a Komisii, aby vzali vážne naše odporúčania, ktoré by mali zaistiť lepšie využívanie tohto užitočného nástroja pre občanov a podnikateľov. Treba však zaistiť, aby podnikatelia a občania o tomto nástroji skutočne vedeli. Chcem veriť, že na budúci rok Komisia predloží Parlamentu plnohodnotnú výročnú správu, z ktorej sa verejnosť dozvie o sťažnostiach týkajúcich sa popretia práv, ktoré majú byť inak zaručené európskymi právnymi predpismi.

 
  
  

Správa: Bairbre de Brún (A7-0082/2009)

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE). – Vážená pani predsedajúca, rád by som zdôvodnil to, ako som hlasoval za správu pani de Brúnovej. Veľmi pekne vám ďakujem za vypracovanie tohto dokumentu. Uplatňovanie požiadaviek na prepravu zvierat znamená, že chránime nielen zvieratá, ale predovšetkým to, že sa staráme o bezpečnosť a zdravie ľudí. Chcem vyjadriť podporu opatreniam určeným na predĺženie prechodného režimu a v súvislosti s tým aj na odstránenie problému besnoty v Európskej únii. Samozrejme, mali by sme byť opatrní a rozvážni, pokiaľ ide o otázku voľného premiestňovania zvierat v Únii, a mali by sme tiež brať do úvahy názory odborníkov z výskumných ústavov.

 
  
MPphoto
 

  Zuzana Roithová (PPE). (CS) Hlasovala som za predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého môžu niektoré štáty uplatniť výnimky, pretože tieto štáty sa zaviazali, že nebudú v budúcnosti žiadať o predĺženie výnimiek týkajúcich sa veterinárnych podmienok. Chápem obavy Írska, Malty, Švédska a Spojeného kráľovstva, pretože majú prísnejšie požiadavky na veterinárnu dokumentáciu pre spoločenské zvieratá, ktoré cestujú so svojimi majiteľmi do domovských krajín. Hlavnými rizikami sú besnota, echinokokóza a ochorenia prenášané kliešťami. Samozrejme, je potrebné povedať, že túto nejednotnosť, ktorú niektorým štátom umožňujú prechodné obdobia, musíme v budúcnosti odstrániť, a že je veľmi dôležité, aby sme postupovali spoločne a aby sme mali harmonizované právne predpisy.

 
  
MPphoto
 

  Peter Jahr (PPE). (DE) Vážená pani predsedajúca, na jednej strane chápem, že je v záujme jednotlivých členských štátov, aby trvali na predĺžení osobitných opatrení v súvislosti s dovozom spoločenských zvierat. Na druhej strane však vždy musíme dávať pozor, aby sme zabezpečili, že výdavky budú primerané výhodám. V tomto prípade sa nám to nepodarilo dosiahnuť v uspokojivom rozsahu. Z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania. Na jednej strane potrebujeme predovšetkým primerane účinnú vonkajšiu ochranu v súvislosti s dovozom v rámci Európskej únie, ale na druhej strane stále viac potrebujeme aj harmonizáciu právnych predpisov v rámci Európskej únie, pretože to je tiež v záujme spotrebiteľov, ktorí môžu byť po určitom čase dosť dezorientovaní, ak sa na dovoz do krajiny A uplatňujú iné podmienky než na dovoz do krajiny B.

 
  
MPphoto
 

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážená pani predsedajúca, hlasovala som proti návrhu, a to najmä preto, lebo pochádzam zo Spojeného kráľovstva. Myslím si, že máme dobré zákony, ktoré sa tým už môžu zaoberať, a nechceme, aby náš ostrov ohrozila besnota.

Tiež som dosť zmätená, pokiaľ ide o to, prečo sa tento návrh vzťahuje len na psy, mačky a fretky, a chcela by som pripomenúť, že lord Sutch, prezývaný „Screaming Lord Sutch“, to navrhol už pred 25 rokmi, a teraz, keď sa díva zhora, musí ho to veľmi tešiť.

Potom si však mnohí z mojich voličov v regióne West Midlands v Spojenom kráľovstve budú myslieť, že mnohé politiky pochádzajúce z tohto Parlamentu sú politikami strany Monster Raving Loony.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (ECR). – Vážená pani predsedajúca, je potešením vidieť vás znovu za predsedníckym stolom.

Občas dostávame odkazy od Komisie, že EÚ robí dosť. Mala by robiť menej, ale mala by to robiť lepšie; mala by sa sústrediť na skutočne významné veci.

A potom máme všetky tieto návrhy o veciach, ako napríklad o tom, kam a aké spoločenské zvieratá môžeme premiestňovať. Myslím si, že tu ide o otázku proporcionality, či nie? Podmienky jednotlivých krajín sú rozdielne. Naša krajina je ostrov bez pozemných hraníc a sme celkom schopní medzi sebou dosiahnuť rozumné, primerané dvojstranné alebo viacstranné dohody.

Naozaj sa domnievame, že by bolo lepšie, keby sme vytvorili novú administratívnu byrokraciu a dali ju do rúk tých istých géniov, ktorí nám priniesli spoločnú poľnohospodársku politiku, spoločnú politiku rybného hospodárstva, neoverované rozpočty a všetky ostatné nástroje získaných právnych predpisov EÚ? Určite by sa to mohlo prenechať členským štátom.

 
  
  

Správa: Carlos Coelho (A7-0015/2010).

 
  
MPphoto
 

  Siiri Oviir (ALDE).(ET) Cieľom schengenského priestoru je sloboda pohybu. Je nelogické, že mnohí držitelia dlhodobých víz majú oveľa menej slobody pohybu v schengenskom priestore než tí, ktorí majú krátkodobé víza. O mesiac by mal nadobudnúť platnosť vízový kódex Únie, hoci, ako ukazujú analýzy opatrení, ktoré prijali členské štáty v súvislosti s dlhodobými vízami a udeľovaním povolení na pobyt, existujú rôzne verzie a rôzne formy zavádzania, v dôsledku ktorých sa porušujú základné práva občanov.

S pomocou návrhov Komisie by sa malo zabrániť praktickým problémom a oneskoreniam pri udeľovaní povolení na pobyt, ktoré – ako som uviedla – sa doteraz vyskytujú v mnohých členských štátoch. Ide o veľmi naliehavú vec: vízový kódex by mal čoskoro nadobudnúť platnosť a ja som podporila návrhy v tejto správe.

 
  
MPphoto
 

  Zuzana Roithová (PPE). (CS) Podporila som toto nariadenie, ktorým sa zjednoduší voľný pohyb osôb s dlhodobými vízami v schengenskom priestore. Logické je, že študenti, výskumní pracovníci a podnikatelia z tretích krajín by mali mať právo pohybovať sa po celej Únii, ak získajú vízum v ktoromkoľvek štáte Európskej únie.

Chcela by som znova vyzvať ostatné štáty, aby prejavili solidaritu s Českou republikou, ktorá márne bojuje proti zavedeniu vízovej povinnosti zo strany Kanady. Ide o bezprecedentnú nerovnosť občanov Európskej únie. Kanada teraz uvažuje o zavedení víz pre ďalšie krajiny, napríklad pre Maďarsko, a to predsa nemôžeme nechať len tak. Na vine sú príliš štedré, a preto lákavé podmienky pre žiadateľov o azyl. Doslova provokujú na zneužitie systému. Kanada sľúbila, že ich zmení, ale nič nerobí. Ospravedlňujem sa za to, že som využila príležitosť a znovu som upozornila na tento problém.

 
  
MPphoto
 

  Kinga Gál (PPE).(HU) Ako sme počuli počas rozpravy, zámerom návrhu je zjednodušiť cestovanie v rámci Európskej únie štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi dlhodobých víz typu D vydaných niektorým členským štátom. Ich účelom je reagovať na situácie, v ktorých niektoré členské štáty z rôznych dôvodov nie sú schopné alebo nechcú vydať včas povolenie na pobyt štátnym príslušníkom tretích krajín, alebo riadne neuplatňujú rámec stanovený nariadeniami v oblasti schengenského acquis. Delegácia maďarskej strany Fidesz sa zdržala hlasovania o tomto právnom predpise, pretože Maďarsko bolo doteraz schopné správne transponovať právne predpisy, pretože neboli žiadne problémy a s využitím príležitostí, ktoré poskytuje Schengenská dohoda, sme to boli schopní urobiť efektívnejšie. Zároveň by sme chceli zdôrazniť, že je v záujme maďarských menšín žijúcich ako štátni príslušníci tretích krajín v susedných krajinách v rámci Európskej únie, aby sa mohli legálne zdržiavať na území členských štátov EÚ bez nadmernej administratívnej záťaže. Vyžaduje si to právne predpisy na úrovni Spoločenstva aj na úrovni členských štátov, ktoré sa navzájom neporušujú, ale posilňujú naše ciele.

 
  
  

Správa: Sophia in ’t Veld (A7-0025/2010)

 
  
MPphoto
 

  Marian Harkin (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, táto správa obsahuje veľa dobrých vecí, ale jednoducho nemôžem podporiť odsek 35, ktorý požaduje zavedenie spoločného konsolidovaného základu pre dane z príjmov (CCCTB).

Jedna z vecí, ktorá sa o spoločnom konsolidovanom základe pre dane z príjmov hovorí, je, že bude efektívnejší a že veci zjednoduší. Ale vzhľadom na jeho súčasnú podobu, keď spoločnosti môžu alebo nemusia využiť výnimku, by sme namiesto súčasných 27 základov pre dane nakoniec mali 28, a to je sotva zjednodušenie.

Podľa toho, čo sa v súčasnosti navrhuje, by spoločný konsolidovaný základ pre dane z príjmu znamenal aj prerozdeľovanie európskeho zisku v rámci celej EÚ, takže krajina, ako je naša, Írsko, ktorá veľkú časť svojej výroby vyváža, by bola potrestaná, pretože zisk by, samozrejme, bol v miestach predaja. Keďže podstatou EÚ je voľný pohyb tovaru, zdá sa naozaj trochu zvláštne, že keby sme použili spoločný konsolidovaný základ pre dane z príjmov, nakoniec by sme preto pokutovali štáty, ktoré vyvážajú.

Napokon si tiež myslím, že zavedenie spoločného konsolidovaného základu pre dane z príjmov by poškodilo schopnosť Európy pritiahnuť priame zahraničné investície, pretože takýto predpis by sa neuplatňoval na členský štát, v ktorom bol zavedený, ale by ho určoval komplikovaný vzorec, ktorý sa dá vypočítať len spätne, takže si myslím, že by poškodil našu schopnosť pritiahnuť priame zahraničné investície.

 
  
  

Správa: Róża Gräfin Von Thun Und Hohenstein (A7-0084/2009)

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, na začiatku by som chcel poďakovať svojim kolegom za prípravu tejto správy, ktorá je významná pre hospodársky rast. Úplne súhlasím so zisteniami a pripomienkami autora týkajúcimi sa zavedenia a presadzovania právnych predpisov Spoločenstva v členských štátoch. V časoch krízy je veľmi potrebný efektívne fungujúci jednotný vnútorný trh, ktorý je nevyhnutnou súčasťou stabilného hospodárstva. Účinné využitie potenciálu tohto trhu závisí od účinnej spolupráce inštitúcií na národnej a európskej úrovni. Znižovanie administratívnej záťaže, účinná komunikácia medzi príslušnými úradmi, zjednodušovanie postupov a harmonizácia právnych predpisov budú viesť k rýchlej a účinnej transpozícii smerníc v členských štátoch. Uverejňovanie aktuálnych údajov a účinné informovanie občanov a podnikateľov o ich právach a o situácii na trhu okrem toho pomôžu zlepšiť fungovanie trhu a transparentnosť jeho zásad a zaistia rovnaké podmienky hospodárskej súťaže.

 
  
MPphoto
 

  Viktor Uspaskich (ALDE).(LT) Vážená pani predsedajúca, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, súhlasím s touto iniciatívou a verím, že môže pomôcť ľuďom a spoločnostiam na národnej úrovni. Pochybujem však, že bez jasného a prísne regulovaného sledovania situácie na vnútornom trhu a právneho systému bude možné účinne ochrániť týchto účastníkov trhu bez ohľadu na ich veľkosť a použité služby. Musia sa stanoviť prísne postihy, ak sa na základe analýzy zistia jasné porušenia predpisov. Pri prešetrovaní sťažností na medzinárodnej úrovni a na stanovenie kritérií sa rozhodne musia dodržiavať stanovené postupy. Smutná štatistika v našej krajine však, bohužiaľ, ukazuje, že v ôsmich z desiatich medzinárodných prípadov sťažností, ktoré sa v súčasnosti prešetrujú, sa zistilo, že štátne inštitúcie alebo súdy postupovali nesprávne. Preto sa domnievam, že bez jasnej regulácie trestov nebude možné dosiahnuť požadovaný výsledok. Chcem, aby sa na to upriamila pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Siiri Oviir (ALDE).(ET) Na vytvorenie stabilného a inovatívneho hospodárskeho prostredia je absolútne nevyhnutný riadne fungujúci vnútorný trh. Vnútorný trh však nebude fungovať riadne, pokiaľ všetky členské štáty neprijmú ustanovenia Únie, ktoré majú vplyv na jeho činnosť. Naopak, ich prijatie môže byť úspešné iba vtedy, ak sa na procese prijímania právnych predpisov podieľajú parlamenty členských štátov. Ich prijatie je veľmi dôležité aj z hľadiska parlamentného dohľadu. Keďže aj tieto stanoviská boli v správe v plnej miere zohľadnené, bezvýhradne som podporila prijatie tejto správy.

 
  
MPphoto
 

  Zuzana Roithová (PPE). (CS) Parlament podľa očakávania schválil všetky tri správy o fungovaní vnútorného trhu. V prípade správy pani grófky Von Thunovej Und Hohensteinovej sa však socialisti a zelení postavili proti návrhu, aby sa uskutočňovali pravidelné testy fungovania vnútorného trhu. Argumentujú tým, že by to poškodilo dohodnuté sociálne a environmentálne normy. Všetci však vieme, že nás tieto normy niečo stoja, a vieme aj to, že umožňujú vyššiu kvalitu života v Európskej únii. V dnešnej rozprave ľavica nevysvetlila, prečo sa tak obáva objektivizácie tejto hodnoty. Ja som svojím hlasovaním všetko podporila.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Jean-Luc Dehaene (A7-0022/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Návrh Komisie sa týka alokácie nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovania (FISIM) na stanovenie hrubého národného dôchodku (HND) členských štátov používaného na účely rozpočtu Európskej únie a jej vlastných zdrojov.

Nepriamo merané služby finančného sprostredkovania predstavujú časť produkcie finančných inštitúcií, ktorá sa netvorí vo forme priameho predaja služieb za pevne stanovenú cenu, ale účtovaním vyššieho úroku pri úveroch než pri vkladoch.

Komisia navrhuje vykonať alokáciu FISIM na stanovenie HND a zároveň sa domnieva, že táto alokácia by sa mala uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2005, teda odo dňa, keď nadobudlo účinnosť nariadenie (ES) č. 1889/2002. Navrhované uplatňovanie so spätnou účinnosťou od 1. januára 2005 však spôsobuje problémy v súvislosti s presným rozsahom spätnej účinnosti rozhodnutia.

Súhlasíme preto so stanoviskom spravodajcu, ktorý podporuje alokáciu nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovania až od 1. januára 2010, aby sa tak dosiahol presnejší výpočet HND.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) Alokácia nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovania (FISIM) na stanovenie hrubého národného dôchodku (HND) členských štátov používaného na účely rozpočtu Európskej únie a jej vlastných zdrojov je stará záležitosť, ktorá sa mala vykonávať v roku 2005. Potreba odskúšať túto metódu s cieľom vyhodnotiť presnosť stanovených metód a pravidiel a zistiť, či táto alokácia naozaj poskytuje spoľahlivejšie výsledky na správne hodnotenie príslušnej hospodárskej činnosti, oddialila jej uplatňovanie. Súhlasím s tým, že táto metóda by sa nemala uplatňovať so spätnou účinnosťou, čím sa zabráni vzniku konfliktov medzi členskými štátmi a možnému právnemu sporu.

 
  
  

Správa: Reimer Böge (A7-0020/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne.(IT) Použitie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii ako užitočného nástroja na riešenie následkov hospodárskej a finančnej krízy je veľmi zmysluplná iniciatíva, ktorá poskytuje praktickú reakciu z hľadiska finančnej pomoci. Dôležité je zdôrazniť, že mobilizácia tohto fondu by mala byť stimulom na presun prepustených pracovníkov.

Dúfam, že sa tiež plnia požiadavky ostatných krajín, ako napríklad Talianska, ktoré musí požiadať o intervenciu tohto osobitného fondu na podporu zamestnancov tých spoločností, ktoré platia za následky krízy a ktoré sú nútené znižovať počty pracovníkov. V tejto súvislosti by som napriek tomu chcel požiadať Komisiu o väčšiu pružnosť pri hodnotení kritérií prípustnosti fondu, ktorý by sa mal aktivovať aj v prípade štrukturálnych problémov v malých a stredných priemyselných zónach na miestnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne.(PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sa zriadil s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v medzinárodnom obchode. Rozsah pôsobnosti EGF bol rozšírený na žiadosti potenciálnych príjemcov podané po 1. máji 2009, takže teraz zahŕňa, a to oprávnene, podporu tým, ktorí boli prepustení priamo v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy.

Podporujem tento návrh na mobilizáciu celkovej sumy vo výške 6 199 341 EUR v prospech Nemecka v reakcii na žiadosť, ktorú podalo Nemecko 13. augusta 2009, s cieľom poskytnúť pomoc prepusteným pracovníkom automobilovej spoločnosti v rámci skupiny Karmann Group.

V roku 2008 tri inštitúcie potvrdili, že je dôležité zaručiť rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii fondu s cieľom môcť poskytnúť pomoc ľuďom vo vhodnom časovom období. Na prijatie tohto rozhodnutia bolo potrebných sedem mesiacov. Verím, že postup na aktivovanie Fondu solidarity sa bude uskutočňovať rýchlejšie, aby bolo možné riešiť kalamitné situácie, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu, ako napríklad nedávna tragická udalosť na Madeire.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Nemecká spoločnosť Karmann Group, kedysi prosperujúca a konkurencieschopná firma, zápasí s krízou v automobilovom priemysle a po nedávnom čiastočnom odkúpení spoločnosťou Volkswagen podala návrh na konkurz. Na podporu a pomoc 1 793 pracovníkom prepusteným z tejto spoločnosti je potrebná mobilizácia sumy vo výške 6 199 341 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

Podľa Komisie boli kritériá oprávnenosti na mobilizáciu tohto fondu splnené, čo znamená, že Európska únia je v plnej miere oprávnená poskytnúť rýchlu pomoc pracovníkom, ktorí majú problémy.

Dúfam, že toto zložité obdobie v živote prepustených pracovníkov im umožní zvýšiť schopnosti a kvalifikáciu a že im tieto zlepšenia umožnia rýchlo sa znovu začleniť na pracovnom trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku závažných štrukturálnych zmien v medzinárodnom obchode. Týmto spôsobom sa hľadajú riešenia na ich opätovné začlenenie v rámci trhu práce.

Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 umožňuje mobilizáciu EGF v rámci ročného stropu vo výške 500 miliónov EUR. Súčasný návrh sa týka mobilizácie celkovej sumy vo výške 6 199 341 EUR z EGF v prospech Nemecka s cieľom poskytnúť pomoc prepusteným pracovníkom automobilovej spoločnosti v rámci skupiny Karmann Group.

V súlade s článkom 6 nariadenia o EGF musíme zabezpečiť, aby tento fond podporoval ďalšie začlenenie jednotlivých prepustených pracovníkov do nových firiem. EGF nenahrádza opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani nefinancuje reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví.

Potrebné je znovu zdôrazniť, že v súvislosti s mobilizáciou EGF Komisia nesmie systematicky presúvať platobné rozpočtové prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, keďže EGF bol zriadený ako osobitne zameraný nástroj s vlastnými cieľmi a výhradnými právami.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Žiadosti o pomoc z tohto fondu boli úspešné. Tento prípad sa týkal reakcie na žiadosť Nemecka o pomoc v dôsledku prepúšťania v automobilovom priemysle, konkrétne v spoločnosti Karmann Group.

Na úvod je dôležité povedať, že tento fond môže iba čiastočne zmierniť niektoré z dôsledkov vážnej hospodárskej a finančnej krízy vzhľadom na zavedené rozpočtové obmedzenia (ktoré ho obmedzujú na 500 miliónov EUR ročne) a obmedzujúce kritériá oprávnenosti, ktoré určujú jeho činnosť. Počet prepustených pracovníkov v dôsledku takzvaných „reštrukturalizácií“ už dávnejšie výrazne prekročil počiatočné odhady Komisie týkajúce sa počtu pracovníkov, ktorí využijú pomoc z tohto fondu.

Treba jasne skoncovať s neoliberálnou politikou, ktorá pred našimi očami vedie ku skutočnej hospodárskej a sociálnej katastrofe v mnohých krajinách Európskej únie. Samozrejme, reakcie na túto katastrofu tiež musia byť viac než len upokojujúce. Nesmieme tiež zabudnúť poukázať na nespravodlivosť nariadenia, ktoré viac zvýhodňuje krajiny s vyššími príjmami, najmä tie, ktoré majú vyššie úrovne platov a podporu v nezamestnanosti.

Zdôrazňujeme naliehavú potrebu skutočného plánu podpory výroby a tvorby pracovných miest s právami v štátoch Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE), písomne.(DE) Som veľmi rád, že Európsky parlament dnes rozhodol o poskytnutí pomoci vo výške 6,2 milióna EUR pracovníkom prepusteným z dodávateľskej automobilovej spoločnosti Karmann. Európska únia tak prispeje 65 % z celkovej disponibilnej sumy 9 miliónov EUR. Tieto finančné prostriedky sa majú použiť na opatrenia v oblasti ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy pre približne 1 800 ľudí s cieľom umožniť im čo najskôr nájsť si znova prácu. Toto je hmatateľný príspevok Európskej únie na pomoc ľuďom v čase krízy. Týmto postupom EÚ dáva jasne najavo, že v krízových situáciách je ochotná a schopná poskytnúť podporu aj jednotlivcom. Teraz je dôležité, aby sa finančné prostriedky poskytli plynulo a okamžite s cieľom umožniť týmto ľuďom rýchly návrat na pracovný trh. Európska únia však okrem poskytnutia tejto individuálnej pomoci pracovníkom postihnutým krízou musí prijať aj ďalšie opatrenia na odstránenie účinkov finančnej krízy. Vhodná a dôležitá je globalizácia v zmysle deľby práce na medzinárodnej úrovni (podiel na prosperite). Komisia, Európsky parlament a členské štáty však musia intenzívnejšie pracovať na podpore spravodlivejších podmienok hospodárskej súťaže v rámci svojich medzinárodných hospodárskych vzťahov s cieľom zabrániť znevýhodňovaniu jednotlivých krajín alebo odvetví.

 
  
MPphoto
 
 

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Tento návrh týkajúci sa mobilizácie fondu EGAF v prospech nemeckých pracovníkov – ako aj návrh týkajúci sa odvetvia zameraného na výrobu chladničiek v Litve – by mali žiadateľov zaradiť medzi prvých, ktorí využijú fond v roku 2010. Obidve žiadosti si to zaslúžia. Vítam nový záväzok Komisie pokračovať v poskytovaní pomoci z tohto fondu, ktorý podáva pomocnú roku ľuďom, ktorí sú znevýhodnení v dôsledku prepustenia. Môj volebný obvod využil tento fond a dúfam, že ho bude využívať aj naďalej. Globálny hospodársky úpadok výrazne znížil dopyt po luxuse a aj keď to vysvetľuje súčasné problémy v automobilovom priemysle, nijako to nezmenšuje túto zarmucujúcu skutočnosť. Situácia v Nemecku je zvlášť zložitá a jej príčinu zdôvodňujú jasné údaje; 2 476 prepustených pracovníkov je sústredených na tom istom území, týkajú sa rovnakého priemyselného odvetvia. Dúfam, že pomoc vo výške 6,199 milióna EUR pomôže nájsť úspešné východisko z krízy pracovníkom, ich rodinám a celej oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou.

Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v rámci globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov.

Zámerom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania spoločností, a zásadným spôsobom im pomáhať získať prístup k novým pracovným miestam v budúcnosti. Fond EGF už v minulosti využili iné krajiny EÚ, najmä Portugalsko a Španielsko. Teraz by sme mali poskytnúť takúto pomoc Nemecku.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Hlasoval som za správu o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. V tomto prípade požiadalo Nemecko o pomoc v súvislosti s prepúšťaním v automobilovom priemysle, konkrétne v spoločnosti Karmann Group. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že peniaze z fondu sa využijú na opätovné začlenenie jednotlivých prepustených pracovníkov na trhu práce, a nie na kompenzáciu akýchkoľvek reštrukturalizačných opatrení, ktoré sú potrebné pre spoločnosti alebo odvetvia. Zo solidarity s našou susednou krajinou a s pracovníkmi by peniaze, ktoré si, bohužiaľ, vyžiadali pokračujúca globalizácia a hospodárska a finančná kríza, ktorú spôsobili špekulanti na oboch brehoch Atlantiku, mali byť podľa môjho názoru uvoľnené okamžite.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne.(RO) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o mobilizácii EGF na poskytnutie podpory 2 476 prepusteným ľuďom v nemeckom automobilovom priemysle. Obdobie nezamestnanosti využijú nemecké orgány na zvýšenie úrovne odborných zručností, a to nielen pokiaľ ide o odbornú prípravu a vyššie vzdelanie, ale aj na to, aby umožnili migrujúcim pracovníkom a pracovníkom s nízkou kvalifikáciou dosiahnuť základné zručnosti s cieľom pomôcť im znovu sa začleniť na trhu práce.

Na európskej úrovni sme svedkami podobnej situácie v automobilovom priemysle napríklad vo Švédsku, kde v spoločnostiach vyrábajúcich motorové vozidlá, prívesy a návesy bolo prepustených 2 258 pracovníkov, v Rakúsku, kde bolo prepustených 774 pracovníkov, ako aj v Belgicku, kde bolo v tomto priemyselnom odvetví prepustených viac ako 2 500 zamestnancov. V dôsledku reštrukturalizácie automobilového priemyslu bude v celej Európe zrušených viac ako 8 000 pracovných miest.

Pomoc ponúknutá prepusteným pracovníkom by mala byť poskytnutá čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Toto je však krátkodobé opatrenie, ktoré nedokáže vyriešiť problém rušenia pracovných miest. EÚ potrebuje silnú priemyselnú politiku na to, aby mohla zachovať existujúce pracovné miesta, ba dokonca vytvoriť ďalšie.

 
  
  

Správa: Reimer Böge (A7-0021/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne.(LT) Dnes sme hlasovali o troch žiadostiach o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporil som všetky tri žiadosti, lebo si myslím, že pomoc z tohto fondu naši ľudia potrebujú zvlášť v tomto období. V máji 2009 Európska komisia povolila odklon od ustanovení o regulácii za výnimočných okolností a vzhľadom na situáciu, ktorá nastala počas hospodárskej a finančnej krízy, umožnila, aby sa pomoc zamerala na nezamestnaných.

Je mi veľmi ľúto, že niektoré členské štáty, v ktorých je nezamestnanosť mimoriadne vysoká a ktoré majú aj veľmi vysokú úroveň chudoby, neboli schopné požiadať o pomoc načas, využiť príležitosti, ktoré tento fond ponúka, a poskytnúť pomoc nezamestnaným. Myslím si, že Európska komisia by mala vysvetliť aj to, či sa pomoc poskytovaná z tohto fondu využíva účinne a či táto pomoc prináša ozajstnú pridanú hodnotu ľuďom, ktorým je určená.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za túto správu, pretože finančná pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pomôže prepusteným pracovníkom vrátiť sa na trh práce a začleniť sa doň. Počas finančnej a hospodárskej krízy miera nezamestnanosti v Litve za 12 mesiacov výrazne vzrástla. Je preto nevyhnutné prispôsobiť sa účinkom krízy a zabezpečiť aspoň dočasnú finančnú pomoc s cieľom poskytnúť pracovné miesta prepusteným pracovníkom zo spoločnosti Snaigė. V tomto prípade nehovoríme o zopár prepustených pracovníkoch, ale o obrovskom počte osôb, okolo 651, vo veku od 25 do 54 rokov. Teší ma, že sa dnes uskutočnilo dlho očakávané hlasovanie o pridelení dočasnej finančnej pomoci, pretože táto citlivá problematika týkajúca sa litovskej spoločnosti a z nej prepustených pracovníkov bola odročovaná a niektorí pracovníci dotknutej spoločnosti prišli o prácu už v novembri 2008. Dúfam, že financie schválené v dnešnom hlasovaní budú použité účelne a efektívne.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Jednou z charakteristík Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii je, že sa usiluje o podporu podnikateľského ducha. Túto podporu musia európske inštitúcie a vlády jednotlivých štátov chápať ako mimoriadne významný prvok konfrontácie problémov, ktorým čelí európske výrobné odvetvie.

Uznávam, že verejné opatrenia by sa nemali uskutočňovať len formou takejto podpory, ale aj, a predovšetkým, v podobe odstraňovania umelých a byrokratických prekážok podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti je ešte potrebné veľa urobiť.

Je správne, aby sme prijímali opatrenia zamerané na skúšanie, opätovné umiestnenie a rekvalifikáciu osôb, ktoré prišli o prácu v dôsledku globalizácie, napríklad pracovníkov litovského odvetvia výroby chladničiek, predovšetkým spoločnosti AB Snaigė a dvoch jej dodávateľov. O nič menej správne však nie je prijímať opatrenia, ktoré budú prostredníctvom zachovávania spravodlivosti a zdravej hospodárskej súťaže zamerané na posilňovanie spoločností a ich pracovných síl v podmienkach hospodárstva, ktoré je otvorené a stále viac v ňom panuje konkurencia.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou.

Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v rámci globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov.

Zámerom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania spoločností, a zásadným spôsobom im pomáhať získať prístup k novým pracovným miestam v budúcnosti. Fond EGF už v minulosti využili iné krajiny EÚ, najmä Portugalsko a Španielsko. Teraz by sme mali poskytnúť takúto pomoc Litve.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilja Savisaar (ALDE), písomne. (ET) Dnešné uznesenie, ktorým Európska únia podporila využitie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii prostredníctvom troch správ, z ktorých sa dve týkajú Litvy a jedna Nemecka, je potrebné v každom prípade uvítať. Ide o konkrétny príklad toho, ako môže Európska únia priamo uľahčiť situáciu ľuďom, ktorí boli prepustení, a že môže pomôcť s ich rekvalifikáciou. V Estónsku za posledných osemnásť mesiacov prišlo o prácu v odvetví stavebníctva viac než 30 000 osôb. Preto by som chcela vyzvať estónsku vládu a ministerstvo sociálnych vecí, aby odvážne požiadali o pomoc z fondov Európskej únie, ktoré sú určené na takéto situácie. Stojí za zmienku, že hoci dnes získali podporu Nemecko a Litva, nezamestnanosť je podľa údajov Eurostatu najvyššia v Španielsku, Lotyšsku a Estónsku. Tieto krajiny by sa tiež mohli zamyslieť nad tým, ako by im Európska únia mohla poskytnúť priamu pomoc.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne.(LT) Vážený pán spravodajca, dámy a páni, vítam túto iniciatívu na podporu pracovníkov spoločností, ktorí trpia v dôsledku procesu globalizácie. Bezvýhradne ju podporujem a som rád, že v tomto prípade získali pomoc ľudia v Litve. Vo všeobecnosti som presvedčený, že celkové zdroje tohto fondu by mali byť niekoľkonásobne vyššie, pričom inde pridelené zdroje by sa znížili. Som presvedčený, že takýto fond musí pokrývať aj vlastníkov spoločností. Často trpia tak veľmi, že neskôr nie sú schopní postaviť sa späť na nohy a začať s novým podnikaním. Vlastníci spoločností v mnohých prípadoch trpia viac než ich pracovníci: za riziká spojené s podnikaním, vytváranie pracovných miest a platenie daní neručia len svojimi podielmi, ale aj svojím osobným majetkom. Bolo by preto užitočné, keby sme – individuálne od prípadu k prípadu – prehodnotili možnosť poskytovania pomoci aj vlastníkom spoločností, ktoré trpia v dôsledku globalizácie a svetovej hospodárskej krízy.

 
  
  

Správa: Reimer Böge (A7-0019/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Som rada, že sme dnes hlasovali o pridelení prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s cieľom vyčleniť 1 118 893 EUR na finančnú pomoc prepusteným pracovníkom zo 128 spoločností v litovskom odvetví stavebníctva. Odvetvie stavebníctva prežíva v Litve ťažké časy. V dôsledku finančnej a hospodárskej krízy totiž došlo k významnému poklesu dopytu v stavebníctve a počas recesie je pre litovských občanov veľmi ťažké získať pôžičku na výstavbu alebo kúpu domu. Hlasovala som za túto správu, pretože finančná pomoc EÚ pomôže ľuďom, ktorí sa stali obeťou globalizácie, nájsť si prácu, vrátiť sa na trh práce a vymaniť sa z recesie. V tejto situácii preto musíme prejaviť solidaritu pracovníkom, ktorí boli prepustení práve v dôsledku zmien svetového hospodárstva a znižovania počtu pracovných miest v niektorých odvetviach v dôsledku finančnej krízy.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Skutočnosť, že stále viac európskych krajín žiada o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), jasne ukazuje, že účinky tohto javu už pocítili všetky strany. Samo osebe to odôvodňuje názov, ktorý fond dostal.

Hoci na svetovej úrovni sa globalizácia ukázala ako výhodná, je potrebné dávať pozor na situácie, v ktorých sú v dôsledku jej vplyvu zasiahnuté menej konkurencieschopné odvetvia. Jedným z takých prípadov je litovské stavebníctvo.

Skutočnosť, že fond je rýchlou, špecifickou a časovo obmedzenou formou pomoci, si vyžaduje, aby všetci politici s rozhodovacou právomocou, vedúci predstavitelia podnikov a pracovníkov vyvinuli nové spôsoby obnovy stratenej konkurencieschopnosti a prístupu na nové trhy. V opačnom prípade bude pomoc, akou je pomoc z EGF, len utišujúcim prostriedkom a napokon sa ukáže ako nedostatočná.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku závažných štrukturálnych zmien v medzinárodnom obchode. Týmto spôsobom sa hľadajú riešenia na ich opätovné začlenenie v rámci trhu práce.

Európska únia musí využiť všetky opatrenia, ktoré má k dispozícii, aby reagovala na dôsledky svetovej hospodárskej a finančnej krízy. EGF môže v tejto súvislosti zohrať mimoriadne dôležitú úlohu a prispieť k opätovnému začleneniu pracovníkov, ktorí boli prepustení.

Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 umožňuje mobilizáciu EGF v rámci ročného stropu vo výške 500 miliónov EUR. Súčasný návrh sa týka mobilizácie celkovej sumy vo výške 1 118 893 EUR z EGF v prospech Litvy s cieľom poskytnúť pomoc prepusteným pracovníkom zo 128 firiem pôsobiacich v odvetví pozemných stavieb.

Potrebné je znovu zdôrazniť, že v súvislosti s mobilizáciou EGF Komisia nesmie systematicky presúvať platobné rozpočtové prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, keďže EGF bol zriadený ako osobitne zameraný nástroj s vlastnými cieľmi a výhradnými právami.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Žiadosti o pomoc z tohto fondu boli úspešné. Tento prípad sa týkal reakcie na žiadosť Litvy o pomoc v dôsledku prepúšťania v 128 podnikoch pôsobiacich v odvetví pozemných stavieb.

Na úvod je dôležité poznamenať, že tento fond môže iba čiastočne zmierniť niektoré z dôsledkov vážnej hospodárskej a finančnej krízy vzhľadom na rozpočtové obmedzenia (ktoré ho obmedzujú na 500 miliónov EUR ročne) a obmedzujúce kritériá oprávnenosti, na základe ktorých funguje. Počet prepustených pracovníkov v dôsledku takzvaných reštrukturalizácií už dávnejšie výrazne prekročil počiatočné odhady Komisie týkajúce sa počtu pracovníkov, ktorí využijú pomoc z tohto fondu.

Treba jasne skoncovať s neoliberálnou politikou, ktorá pred našimi očami vedie ku skutočnej hospodárskej a sociálnej katastrofe v mnohých krajinách Európskej únie. Reakcie na túto katastrofu tiež musia byť viac než len utišujúce. Nesmieme tiež zabudnúť poukázať na nespravodlivosť nariadenia, ktoré viac zvýhodňuje krajiny s vyššími príjmami, najmä tie, ktoré majú vyššie úrovne platov a podporu v nezamestnanosti.

Zdôrazňujeme naliehavú potrebu skutočného plánu podpory výroby a tvorby pracovných miest s právami v štátoch Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou.

Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v rámci globalizácie. V tomto konkrétnom prípade ide o pomoc pracovníkom prepusteným z viac než 120 spoločností v odvetví pozemných stavieb, ktoré boli nútené zavrieť svoje brány v dôsledku veľkej krízy, ktorá zasiahla odvetvie.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je zameraný podporu všetkých tých, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomoc pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce. Fond EGF už v minulosti využili iné krajiny EÚ, najmä Portugalsko a Španielsko. Teraz by sme mali poskytnúť takúto pomoc Litve.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne.(RO) V septembri 2009 Litva predložila žiadosť o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v súvislosti s prepúšťaním pracovníkov zo 128 spoločností v odvetví pozemných stavieb. Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o mobilizácii fondu EGF pre litovské odvetvie stavebníctva.

Verím, že ekologicky účinné hospodárstvo a výstavba energeticky účinných budov môžu prispieť k hospodárskej obnove EÚ. Odhaduje sa, že tieto odvetvia môžu do roku 2020 vytvoriť približne 2 milióny pracovných miest v celej Európe.

V roku 2006 pôsobilo v stavebníctve okolo 2,9 milióna podnikov s obratom 510 miliárd EUR, ktoré zamestnávali 14,1 milióna osôb na úrovni EÚ-27. V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa počas prvého a druhého štvrťroka 2009 objem činnosti v litovskom stavebníctve znížil o 42,81 %, resp. 48,04 % v porovnaní so začiatkom roku 2008. Má to negatívny vplyv na Litvu v čase, keď patrí miera nezamestnanosti v krajine medzi najvyššie v EÚ. Stavebníctvo bolo zvlášť zasiahnuté: len v roku 2008 sa na počte prepustených pracovníkov v Litve podieľalo vo výške takmer 10 %.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne.(LT) Bezvýhradne podporujem túto iniciatívu a hlasujem za pomoc pre pracovníkov stavebných firiem, ktorí trpia v dôsledku prebiehajúcej svetovej krízy a procesu globalizácie. Som si istý, že všetci nesieme viac než malú vinu na tom, že sme neboli schopní zastaviť bublinu, ktorú vytvárali realitní makléri a stavebné organizácie. Bolo jasné, že to povedie ku kríze. Povinnosťou politikov je slúžiť ľuďom a zabraňovať nešťastiam. Pri hlasovaní o tomto projekte preto navrhujem a žiadam, aby sa finančná pomoc zvýšila. Suma jeden milión EUR je totiž len kvapkou v mori pre stovky spoločností, ktoré trpia a zamestnávajú desaťtisíce pracovníkov. Keď hovoríme o ľuďoch, ktorí pracujú práve v takýchto spoločnostiach, počul som, že ľudia už neveria vlastnému štátu ani Európskej únii. Zvýšením tejto pomoci by sme teda vylepšili obraz samotnej Európskej únie a posilnili dôveru v národné štáty.

 
  
  

Správy: Reimer Böge (A7-0021/2010), (A7-0019/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Plne podporujem dve správy pána Reimera Bögeho o finančnej pomoci prepusteným pracovníkom v Litve z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktoré prijal Parlament. Som vďačná ďalším kolegom, ktorí ich podporili. Žiaľ, na toto hlasovanie som prišla neskoro, pretože som sa zdržala cestou na plenárne zasadnutie. Nefungoval totiž výťah.

Obe správy – o situácii v odvetví stavebníctva a o spoločnosti Snaigė – predstavujú najakútnejšie prípady nezamestnanosti v Litve. Finančná pomoc EÚ zmierni ťažkosti, ktorým čelia litovskí pracovníci.

Stavebníctvo je jedným z najviac postihnutých odvetví v Litve. Viac než sto spoločností už bolo nútených ísť do konkurzu. Suma 1,1 milióna EUR bude určená pre takmer 1 000 pracovníkov tohto veľmi citlivého a silne postihnutého odvetvia.

V spoločnosti Snaigė je situácia veľmi podobná: podpora vo výške 258 000 EUR z fondu EGF bude určená 650 prepusteným pracovníkom v meste, kde patrí miera nezamestnanosti medzi najvyššie – momentálne dosahuje takmer 20 %.

Hoci by mohlo ísť len o špičku ľadovca problému nezamestnanosti v Litve, finančná podpora pomôže tým, ktorí to najviac potrebujú.

 
  
  

Správy: Reimer Böge (A7-0020/2010), (A7-0021/2010), (A7-0019/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne.(PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky významných štrukturálnych zmien v medzinárodnom obchode, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce.

Od 1. mája 2009 bol rozsah pôsobnosti EGF rozšírený, takže teraz zahŕňa podporu pracovníkov, ktorí boli prepustení priamo v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy. V tomto období, keď čelíme vážnej hospodárskej a finančnej kríze, je jedným z hlavných dôsledkov rast nezamestnanosti. EÚ musí v reakcii na následky krízy využiť všetky dostupné prostriedky, najmä pokiaľ ide o poskytovanie pomoci tým, ktorí sa s realitou nezamestnanosti stretávajú každý deň.

Z týchto dôvodov som hlasovala za súčasný návrh na mobilizáciu EGF v prospech Litvy s cieľom poskytnúť pomoc prepusteným pracovníkom zo 128 firiem pôsobiacich v odvetví pozemných stavieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Andrew Henry William Brons (NI), písomne. – Hoci sme proti členstvu v EÚ a teda aj finančným prostriedkom EÚ, peniaze už boli do tohto fondu pridelené, nejde teda o „nové“ peniaze.

Boli by sme radšej, keby prepusteným pracovníkom pomáhali vlády jednotlivých štátov. Keďže je však EÚ kompetentným orgánom, pomoc pre prepustených pracovníkov musí zjavne pochádzať z tohto fondu.

V Spojenom kráľovstve sa objavia kritické hlasy v súvislosti s tým, že tieto peniaze sa vyplatia nemeckým a litovským pracovníkom. Keby sa však navrhovalo poskytnutie finančných prostriedkov povedzme pre našich oceliarov zo spoločnosti Corus, nemohli by sme byť proti takémuto príspevku. Logicky teda nemôžeme byť proti týmto príspevkom.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. (FR) Vážený pán predsedajúca, dámy a páni, hlasovali sme za správy pána Bögeho o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Mysleli sme pritom predovšetkým na prepustených pracovníkov. Cítili sme sa však zároveň trocha nesvoji. V skutočnosti je tento fond totiž vzhľadom na širokospektrálne sociálne vplyvy vašej nezodpovednej politiky príliš voľného trhu taký užitočný ako náplasť na drevenú nohu.

Chvíľu vzbudzuje dojem, hoci to popierate, že používa peniaze európskych daňovníkov na financovanie politík určených na presídľovanie a reštrukturalizáciu veľkých spoločností, zatiaľ čo súčasne predstavuje pre bruselskú Európu lacnú možnosť vyhlasovať, že je solidárna s nezamestnanými, ktorých produkuje. Ďalší dôvod, pre ktorý sa cítime nesvoji: hraničné hodnoty potrebné na získanie pomoci z týchto fondov, najmä čo sa týka počtu prepustených pracovníkov. Pretože, opakujem ešte raz, z nich majú úžitok okrem výnimočných prípadov predovšetkým veľmi veľké podniky. Mohlo by sa zdať, že na pracovníkov stredných, malých a veľmi malých podnikov, drobných podnikateľov a ženy, ktoré zatvárajú svoje obchody, sa v hospodárskej a sociálnej politike opäť zabudlo.

 
  
  

Správa: Anna Rosbach (A7-0009/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Hlasovali sme za toto uznesenie na zabezpečenie ekologickej udržateľnosti atlantických oblastí, najmä ostrovov Európskej únie. Predstavujú významnú súčasť jej námorného priestoru a majú svoje problémy a osobitné potreby, napríklad problémy v oblasti životného prostredia.

Za zmienku stojí prípad Azorských ostrovov, pretože ide o najväčšiu výhradnú hospodársku zónu Európskej únie. V rámci súčasnej diskusie je potrebné zabezpečiť ekologický dohľad nad vodami Atlantiku, lebo obyvatelia týchto ostrovov sú závislí od dobrých ekologických podmienok svojich morí. Je preto dôležité jasne definovať minimálne ciele ekologickej kvality spolu s monitorovacími programami, ktoré môžu zabezpečiť tento dobrý ekologický stav.

Je potrebné venovať sa aj prípadom, ktoré spomenula pani spravodajkyňa, napríklad námorným nehodám a igelitovým taškám, ktoré môžu mať ničivé následky na hospodársku, sociálnu a ekologickú udržateľnosť atlantických oblastí. Vyžaduje si to uplatňovanie osobitných opatrení primeraných ekologickej a socioekonomickej realite morských ekosystémov v Atlantiku.

Z tohto dôvodu je podpisovanie takých dohôd dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj obyvateľstva, ktoré je závislé od Atlantického oceánu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne.(PT) Vítam podpísanie tohto dodatkového protokolu na vyriešenie politického konfliktu, ktorý zabránil Španielsku a Maroku ratifikovať Dohodu o spolupráci na ochranu pobrežia a vôd severovýchodného Atlantiku proti znečisteniu (Lisabonskú dohodu). Ochrana pobrežia a vôd je strategicky významná pre socioekonomický blahobyt pobrežných spoločenstiev, miestny rozvoj, zamestnanosť a zachovanie a vytváranie hospodárskej činnosti. Je potrebné zabezpečiť, aby si všetky moria Európskej únie zachovali dobrý ekologický stav, ktorý bude zárukou trvalo udržateľného rozvoja. Tento protokol priamo súvisí s otázkami ako ochrana životného prostredia, zmena klímy, bezpečnosť, verejné zdravie, regionálny rozvoj, vzťahy s tretími krajinami a rozvojová spolupráca. Tento protokol, ktorý umožní boj proti mnohým formám znečistenia Atlantiku, je mimoriadne dôležitý na zabezpečenie boja proti znečisteniu alebo riziku znečistenia morí a pobreží. Použije sa na to mechanizmus, ktorého cieľom je zabezpečiť spoluprácu medzi zmluvnými stranami v prípade nehody spôsobujúcej znečistenie a na základe ktorého budú musieť vytvoriť a uplatniť vlastné núdzové štruktúry a plány.

 
  
MPphoto
 
 

  Diane Dodds (NI), písomne. – Hlasovala som za túto správu. Myslela som pritom na príbeh o dobrej správe pre morské prostredie. Pani spravodajkyňa hovorí o „plastovej polievke“, mase plávajúcej umelej hmoty a gumy v Tichom oceáne, a zmieňuje sa o takzvanom narastajúcom probléme stratených rybárskych sietí v Atlantickom oceáne. V tejto súvislosti stojí za zmienku práca organizácie KIMO International a jej projekt Lov odpadkov. Projekt, ktorý pôvodne začali v marci 2000 holandská vláda a holandskí rybári, mal za cieľ očistiť pomocou rybárskych sietí Severné more od odpadkov. Organizácia KIMO International medzičasom projekt rozšírila na prístavy v Spojenom kráľovstve, Švédsku a Dánsku s finančnou pomocou EÚ.

Od roku 2001 vylovili európski rybári z našich morí stovky ton odpadu, ktorý vrátili na pevninu, kde sa zodpovedne zbiera a spracúva. Všetkým európskym rybárom, ktorí sa na tomto projekte zúčastnili, je potrebné zatlieskať za zanietenosť, s ktorou z mora neustále lovia odpad. Prináša to úžitok rybnému hospodárstvu, prírode a životnému prostrediu.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Dušek (S&D), písomne.(CS) EÚ podpísala sériu dohôd o morských vodách s jednotlivými členskými štátmi a susediacimi tretími krajinami. Patria medzi ne Helsinský dohovor, Bonnská dohoda, Barcelonský dohovor a takzvaná Lisabonská dohoda. Cieľom týchto dohôd je zabezpečiť individuálne a kolektívne opatrenia v prípade rizika znečistenia alebo znečistenia mora či pobrežných oblastí, ku ktorému už došlo. Hoci Lisabonská dohoda bola podpísaná v roku 1990, nikdy nenadobudla platnosť z dôvodu územného sporu medzi Španielskom a Marokom. V roku 2008 všetci signatári podpísali dodatkový protokol, preto by už nič nemalo stáť prijatiu Lisabonskej dohody v ceste. Pani spravodajkyňa sa v správe zmieňuje o dvoch trvalých a narastajúcich problémoch v súvislosti so znečistením mora a pobrežných oblastí. Prvým z nich je obrovská plávajúca masa umelohmotných a gumených predmetov v Tichom oceáne s rozlohou 34-násobne väčšou než priemerný členský štát, napríklad Holandsko. Druhým pretrvávajúcim problémom, ktorý spomína pani Anna Rosbachová a ktorý sa usiluje riešiť, je množstvo starých vyhodených a stratených rybárskych sietí. Táto správa je príkladom konštruktívnej práce zameranej na riešenie hlavných problémov v oblasti znečistenia mora a pobrežia. Preto ju v hlasovaní podporím.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Dvadsať rokov po podpísaní môže teraz Dohoda o spolupráci na ochranu pobrežia a vôd severovýchodného Atlantiku proti znečisteniu uzavretá medzi Portugalskom, Španielskom, Francúzskom, Marokom a EÚ nadobudnúť po ratifikácii všetkými zmluvnými stranami platnosť. Rada teraz navrhuje v mene Európskej únie uzavretie dodatkového protokolu, ktorý napokon umožní, aby dohoda nadobudla platnosť.

Táto dohoda je pre Portugalsko nanajvýš významná vzhľadom na dĺžku jeho pobrežia a dôležitosť mora pre národné hospodárstvo. Nesmieme zabúdať ani na havárie tankerov Erika a Prestige. Blahoželám preto Rade a členským štátom k uzavretiu tohto dodatkového protokolu a dúfam v rýchle a účinné nadobudnutie platnosti dohody. Pre naše pobrežie to totiž bude predstavovať väčšiu ochranu proti ekologickým katastrofám, ako boli tie, ktoré ho, žiaľ, postihli v nedávnej minulosti.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Teší ma prijatie tejto správy, pretože umožní nadobudnutie platnosti siete regionálnych dohôd o znečistení mora, ktoré boli podpísané medzi EÚ a niektorými členskými štátmi a susednými tretími krajinami.

V tomto prípade ide o Lisabonskú dohodu, ktorá bola podpísaná v októbri 1990, no nikdy nenadobudla platnosť v dôsledku územného sporu medzi Španielskom a Marokom, dvoma zmluvnými stranami, v súvislosti s južnými hranicami (západná Sahara), ktorý sa týka bodu c) článku 3 dohody.

Dodatkový protokol, ktorý našiel riešenie konfliktu a prijateľné znenie bodu c) článku 3, bol podpísaný až v máji 2008 Portugalskom, Španielskom, Francúzskom a Marokom.

Vďaka uzavretiu tohto dodatkového protokolu môže Lisabonská dohoda nadobudnúť platnosť 20 rokov po tom, čo bola podpísaná. Okrem bezpečnostných hľadísk sa tento protokol týka aj ochrany životného prostredia. Všetci vieme o ekologických haváriách, ktoré v nedávnych rokoch ohrozili pobrežie našich krajín. Dúfame, že tieto pravidlá pomôžu predchádzať nehodám ako v prípade tankerov ErikaPrestige, pretože more nemá žiadne fyzické ani politické hranice a vyžaduje si spoločné úsilie a koordinované opatrenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) Európske spoločenstvo je stranou rôznych regionálnych dohôd o znečistení mora, ktoré uľahčujú vzájomnú pomoc a spoluprácu medzi členskými štátmi. Táto sieť dohôd figuruje v Dohode o spolupráci na ochranu pobrežia a vôd severovýchodného Atlantiku proti znečisteniu (Lisabonskej dohode), ktorú Portugalsko podporuje a ktorá nenadobudla platnosť v dôsledku územného sporu medzi Španielskom a Marokom. V mene pravidiel v oblasti životného prostredia presadzovaných EÚ verím, že keď sme už dosiahli dohodu v súvislosti s dodatkovým protokolom, Lisabonská dohoda sa bude môcť konečne uplatňovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Dodatkový protokol k Dohode o spolupráci na ochranu pobrežia a vôd severovýchodného Atlantiku proti znečisteniu je súčasťou siete regionálnych dohôd v oblasti ochrany morského prostredia, ktoré EÚ uzavrela s jednotlivými členskými štátmi a susednými tretími krajinami. Ochrana oceánov, ktoré slúžia ako zdroj obživy pre milióny Európanov, patrí tiež medzi dôležité úlohy EÚ. Z tohto dôvodu som bezvýhradne hlasoval za túto správu. V tejto súvislosti by bolo potrebné spomenúť, že okrem Lisabonskej dohody, ktorej sa tu venujeme, existuje aj Helsinský dohovor, Bonnská dohoda a Barcelonský dohovor.

Každá z týchto dohôd sa vzťahuje na rôzne časti morí obmývajúce členské štáty EÚ a podľa nich môžu ich zmluvné strany jednotlivo či kolektívne zasiahnuť v prípade znečistenia alebo hroziaceho znečistenia morí a pobreží v dôsledku havárie. Lisabonská dohoda bola podpísaná v októbri 1990, no nikdy nenadobudla platnosť v dôsledku územného sporu medzi Španielskom a Marokom, dvoma zmluvnými stranami, v súvislosti s „južnými hranicami“ (západná Sahara). Dodatkový protokol, ktorý našiel riešenie konfliktu a prijateľné znenie, bol podpísaný až v máji 2008 Portugalskom, Španielskom, Francúzskom a Marokom a 25. marca 2009 ho napokon podpísala aj Európska únia.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne.(PT) Takmer 50 % obyvateľov Európskej únie žije v pobrežných oblastiach. Samotná táto skutočnosť si vyžaduje, aby sme venovali dvojnásobnú pozornosť integrovanej ochrane a riadeniu týchto oblastí. Vzhľadom na to je mimoriadne dôležité, aby sme v EÚ zabezpečili integrované riadenie pobrežných oblastí, ktoré odporúča Európska komisia vo vyhlásení zverejnenom v súvislosti s touto témou.

Je tiež dôležité zdôrazniť, že 80 % odpadkov a znečistenia mora pochádza z pevniny. Preto je potrebná koordinovaná stratégia, ktorá bude zahŕňať aj boj proti tomuto problému na súši.

Okrem ekologických otázok predstavuje znečistenie oceánov a zhoršovanie kvality európskych pobreží hospodársky problém. Dôvodom je, že v niektorých krajinách, napríklad v Portugalsku, prevádzkovanie cestovného ruchu zameraného na morské aktivity, napríklad pozorovanie veľrýb, potápanie a ďalšie, predstavuje významný zdroj príjmov pre niektoré oblasti vrátane Azorských ostrovov, Madeiry a Algarve.

Podobne ako prílišný lov rýb, aj znečistenie vôd významne prispelo k súčasnej situácii, keď sú vyčerpané populácie niektorých rýb, ktoré sú dôležitým zdrojom pre rybné hospodárstvo. Smernicu o námornej stratégii, ekologický pilier stratégie integrovanej námornej politiky, je preto potrebné plne vykonať.

Oceány a pobrežné oblasti musia byť pre Európu prioritou a z tohto dôvodu plne podporujem túto správu predloženú Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne.(RO) Hlasovala som za túto správu, aby som prispela k nadobudnutiu platnosti dodatkového protokolu k Lisabonskej dohode. Táto dohoda vytvára mechanizmus na zabezpečenie spolupráce medzi zmluvnými stranami v prípade havárií spôsobujúcich znečistenie. Ukladá im tiež povinnosť vypracovať a uplatniť vlastné núdzové štruktúry a plány.

Dohoda patrí do siete regionálnych dohôd o morských vodách, ktoré EÚ uzatvorila s niektorými jednotlivými členskými štátmi a susediacimi tretími krajinami. Sieť sa skladá z Helsinského dohovoru, Bonnskej dohody, Barcelonského dohovoru a v tomto prípade Lisabonskej dohody. Každá z týchto dohôd pokrýva iné časti mora obmývajúceho krajiny EÚ. Sú zamerané na individuálne a kolektívne zásahy zmluvných strán v prípade znečistenia alebo hroziaceho znečistenia mora alebo pobrežia s cieľom chrániť životné prostredie a zdravie občanov.

 
  
  

Správa: Anna Hedh (A7-0024/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne. (PT) Cieľom politiky ochrany spotrebiteľa je podpora zdravia, bezpečnosti a hospodárskych a právnych záujmov spotrebiteľov spolu s ich právom na informácie. Ochrana spotrebiteľa je ústrednou a základnou politikou Európskej únie. Zameriava sa na zabezpečenie zdravých trhov, na ktorých sa spotrebitelia môžu pohybovať bezpečne a isto, a podporuje inovácie a cezhraničné obchodovanie.

Hlasovala som za túto správu, pretože považujem za nutné posilniť európsku politiku ochrany spotrebiteľa a urobiť ju účinnejšou a zmysluplnejšou pre verejnosť. Sebavedomí a dobre informovaní spotrebitelia, ktorí si dokážu vybrať, sú podmienkou účinného fungovania vnútorného trhu. Táto politika musí spotrebiteľom poskytnúť bohatý výber výrobkov a služieb vysokej kvality za konkurenčné ceny a zároveň im ponúknuť vysokú úroveň ochrany. Takto zohrá zásadnú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti, dynamiky a inovácie EÚ na globálnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Vnútorný trh Európskej únie sa v posledných rokoch značne rozšíril a v súčasnosti sa týka takmer 500 miliónov spotrebiteľov v 27 členských štátoch. Štandardizácia zásad a pravidiel ochrany spotrebiteľa na Európskej úrovni a zlepšenie mechanizmov podpory ich uplatňovania je dosiahnuteľný cieľ a netreba pritom vôbec predpokladať, že výrobky a služby ponúkané vo všetkých 27 členských štátoch dosiahnu rovnakú úroveň kvality v krátkodobom alebo strednodobom horizonte.

Súčasnú ťažkú hospodársku situáciu, ktorou prechádza celá Európa, zvýrazňujú pokles príjmov a nárast nezamestnanosti. V celom Spoločenstve sa to odráža na skutočnej potrebe lepšie hospodáriť na každodenných nákupoch. Postoj európskych spotrebiteľov, ktorý je priamo ovplyvnený hospodárskou recesiou, je zrejmý najmä v súvislosti s výrobkami a službami, ktoré kupujú a chcú v dobrej kvalite, aby ich mohli spotrebovať čo najviac. Dôsledkom toho neustále rastie význam opatrení na ochranu spotrebiteľa. Upevnenie štruktúr na monitorovanie trhu vo všetkých členských štátoch, aby sa zaistilo, že produkty na trhu budú spĺňať najprísnejšie bezpečnostné normy, je riešením, ktoré zodpovedá súčasnému stavu vecí.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Spotrebitelia EÚ zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zvyšovaní rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti a ich záujmy sú hlavnou prioritou pri vytváraní kľúčových politík, akými sú napríklad politiky v oblasti zdravia, podnikania, priemyslu, životného prostredia, energetiky, dopravy a pod. Pokiaľ ide o energiu, vnútorný trh nemôže fungovať správne a konkurenčne, pretože existujú takzvané „energetické ostrovy“, ako napríklad pobaltský región, ktorý je energeticky izolovaný od zvyšku Európy a je závislý od jediného externého dodávateľa. Prioritou musí byť existencia elektrickej siete a plynovodu, ktoré budú pokrývať celé územie Európy, keďže Európa je veľmi závislá od dovozu energie. Na trhu s elektrinou sa musí prijať súbor opatrení zameraný na úplnú otvorenosť, čo bude v prospech európskych spotrebiteľov. Treba vytvoriť priaznivé podmienky na skutočnú a spravodlivú hospodársku súťaž a vytvorenie skutočného jednotného trhu. Členské štáty musia prijať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie jasných cieľov, ktorými sú predovšetkým ochrana zraniteľných spotrebiteľov, ochrana základných práv spotrebiteľa a hospodárska a sociálna súdržnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Podpora práv a blaha spotrebiteľov je základným prvkom Európskej únie. Podporujem všetko úsilie, ktoré sa v tejto súvislosti vynakladá na obnovu dôvery verejnosti v trhy. Ochrana spotrebiteľa je ešte dôležitejšia v súvislosti s hospodárskou krízou, ktorá zvýšila tlak na najmenej chránených spotrebiteľov – tých s nízkymi príjmami. Treba zaviesť koordinovaný prístup, ktorý spotrebiteľom umožní uplatňovať práva sebaistým spôsobom. Vzhľadom na to zdôrazňujem potrebu: po prvé, podpory politík na informovanie a vzdelávanie spotrebiteľov (zo strany EÚ a členských štátov) prostredníctvom kampaní, informačných miest a zvyšovania zdrojov európskych spotrebiteľských stredísk; po druhé, účinného uplatňovania platných pravidiel, posilňovania monitorovania trhu a regulačných mechanizmov a vytvárania tlaku na členské štáty v súvislosti so správnym čerpaním prostriedkov Spoločenstva.

Opakujem, že iba takto si dokážu spotrebitelia správne vybrať bez toho, aby podliehali rôznym druhom nátlaku výrobcov. Takto sa posilní ich dôvera v trh, zvýši konkurencia, zlepší kvalita výrobkov a služieb a zvýši spotreba (ktorá je dôležitým faktorom hospodárskej obnovy).

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Ochrana spotrebiteľa je úzko spojená so schopnosťou trhu ponúknuť široký výber kvalitných produktov a služieb za konkurenčné ceny. Je jasné, že spotrebitelia s väčšou dôverou, zodpovednosťou a informovanosťou požadujú čoraz kvalitnejšie výrobky a služby, čo následne zvyšuje konkurenciu medzi dodávateľmi, ktorých to bude viesť k skvalitneniu produktov, pričom ceny ponechajú na konkurenčnej úrovni.

Súhlasím s významom, ktorý Komisia a členské štáty pripisujú spusteniu komunikačnej stratégie o právach spotrebiteľa prostredníctvom internetových portálov, kampaní na zvýšenie informovanosti a informačných miest, pričom podporujú využívanie internetovej stránky eYouGuide, a zároveň zabezpečeniu spoľahlivosti, dôveryhodnosti a nestrannosti organizácií zodpovedných za riadenie a organizáciu.

Okrem toho päť ukazovateľov hodnotenia výsledkov spotrebiteľského trhu uvedených v uznesení – hoci nie sú úplné – určite ľuďom umožní získať užitočné informácie na prípadné zlepšenie referenčného regulačného rámca za predpokladu, že informácie poskytnuté členskými štátmi budú komplexné a bude možné ich jednoducho porovnať. Hlasovala som za túto správu napriek tomu, že vo mne vymenovanie ombudsmana pre spotrebiteľov a prostriedky kolektívneho uplatňovania nárokov vyvolali rozpaky.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Som presvedčená, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a počas súčasnej hospodárskej krízy sa musia rozhodne zaručiť záujmy a ochrana spotrebiteľov. Spotrebiteľom treba poskytnúť špecifické nástroje, ktoré zabezpečia účinné začlenenie ich záujmov do všetkých politík Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Dušek (S&D), písomne. (CS) Pani spravodajkyňa vychádza z výsledkov hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov, čo je logický a pragmatický prístup. Spokojnosť i problémy spotrebiteľov je možné vyvodiť zo štatistických správ zameraných na túto oblasť. Ďalší vývoj dôveryhodnej databázy problémov spotrebiteľov je na identifikáciu trhov nevyhnutný. Treba však zlepšiť zber údajov tak, aby sa zohľadnili rozdiely medzi jednotlivými systémami členských štátov, ktoré sú z dôvodu rozmanitosti niekedy extrémne. Podľa mňa je najväčším problémom vymožiteľnosť právnych predpisov a zmluvných záväzkov. Predovšetkým v prípade obchodov na cezhraničných trhoch býva vymožiteľnosť práva nulová. Určovanie pravidiel ochrany spotrebiteľa v EÚ nebude účinné, pokiaľ tieto nebudú riadne zavedené vo vnútroštátnom práve a uplatňované a presadzované na úrovni členských štátov. Pani spravodajkyňa sa problematikou ochrany spotrebiteľa zaoberá na základe hodnotiacich tabuliek prijateľným spôsobom. Uvítal by som však konkrétnejšie návrhy na zlepšenie súčasnej situácie. Napriek tejto výhrade je správa prínosom pre ochranu spotrebiteľov v EÚ, a preto budem hlasovať za jej prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Spotrebiteľská politika Európskej únie je základnou zložkou upevňovania vnútorného trhu. Z tohto dôvodu musí táto politika európskym spotrebiteľom a verejnosti sprístupniť kvalitné výrobky a služby za konkurenčné ceny a zároveň pre nich musí byť prospešná vysokou úrovňou ochrany ich práv.

Zvyšovanie vzdelávania a informovanosti o ich právach a povinnostiach, ako aj zodpovedný postoj zo strany podnikov prispejú k dynamickejšiemu cezhraničnému obchodovaniu a následne k úzkej integrácii vnútorného trhu, čo bude mať vplyv na európsku konkurencieschopnosť.

Musí sa tiež nájsť správna rovnováha medzi právami a povinnosťami spotrebiteľov a vplyvom príslušných prijatých právnych predpisov na práva a povinnosti podnikov a poskytovateľov služieb.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Lisabonská zmluva považuje ochranu spotrebiteľa za ústrednú a základnú politiku Európskej únie a stanovuje, že požiadavky ochrany spotrebiteľa sa musia zohľadňovať.

V tejto súvislosti je nutné posilniť európsku politiku ochrany spotrebiteľa a urobiť ju účinnejšou a zmysluplnejšou pre verejnosť. Je kľúčové reagovať na potreby a problémy európskej verejnosti.

V tomto zmysle sú nástroje na monitorovanie trhu, ako napríklad hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov, opodstatnené. Dobrá politika ochrany spotrebiteľa musí zabezpečiť zdravé trhy, bezpečnosť a dôveru, pričom bude podporovať cezhraničné obchodovanie a inovácie.

Som zástancom transparentnej politiky, v ktorej je pôvodný obchodný názov povinný. Ochrana spotrebiteľa je dôležitá vzhľadom na dovážané produkty, ktoré nie sú bezpečné, a to si vyžaduje užšiu spoluprácu medzi orgánmi monitorovania trhu a colnými orgánmi.

Bezpečnosť produktov, ktoré sú v obehu na domácom trhu, si vyžaduje spoluprácu s orgánmi tretích krajín, a preto opodstatňuje iniciatívu Komisie na zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce a podpísanie formálnych dohôd s príslušnými orgánmi tretích krajín, predovšetkým Číny, USA a Japonska.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pani Hedhovej. Škótsku v súčasnosti chýba hlas vo veciach, ktoré sa týkajú spotrebiteľov v EÚ. V Rade nemáme nezávislé zastúpenie a o právnych predpisoch týkajúcich sa spotrebiteľov sa rozhoduje hlavne v Londýne. Keďže máme samostatné právne inštitúcie, je nutné vrátiť tieto právomoci škótskemu parlamentu, aby mohlo Škótsko naplno zohrávať úlohu v prebiehajúcej diskusii EÚ o týchto veciach.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Ochrana spotrebiteľa je a vždy bola jednou z priorít EÚ a prijatie Lisabonskej zmluvy ju upevnilo. Spotrebitelia, ktorí vedia o svojich právach a povinnostiach, prispievajú k transparentnejšiemu a konkurenčnejšiemu trhu.

V súčasnej hospodárskej kríze je nutné chrániť najzraniteľnejších spotrebiteľov a tých s nižšími príjmami. Na čoraz komplexnejších maloobchodných trhoch, predovšetkým v oblasti služieb, je pre spotrebiteľov čoraz náročnejšie správne si vybrať.

Na účinné hodnotenie trhov a prijatie politík, ktoré prinesú čo najlepšie výsledky pre spotrebiteľov, sú potrebné nástroje monitorovania. Preto je hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov´veľmi dôležitá.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa je dôležité skvalitniť informácie a vzdelávanie poskytované spotrebiteľom. Cieľom sú „silní spotrebitelia“ na vnútornom trhu. Správa sa však dostatočne nezaoberá problémami spojenými s úplne neregulovaným trhom. Európske normy sa vždy nespĺňajú, či už ide o kvalitatívne, alebo bezpečnostné normy, alebo environmentálne a zdravotné predpisy. Preto som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. (PL) Ochrana spotrebiteľa je mimoriadne dôležitá otázka, ktorú musí Komisia riešiť. Jednoduché zavedenie účinných opatrení v tejto oblasti bude, samozrejme, nedostatočné, ak sa do veci nezapoja aj spotrebitelia. Spotrebitelia musia poznať svoje práva. Maximálne využitie možností jednotného európskeho trhu je pre Komisiu obrovskou úlohou. Ak chceme túto úlohu splniť, jednou z priorít EÚ musí byť účinná ochrana spotrebiteľa. Myslím si, že použitie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov, ktorá je nástrojom na monitorovanie trhov, je z hľadiska spotrebiteľa veľmi užitočné. Hodnotiace tabuľky jasne ukazujú, ktoré trhy dostatočne nenapĺňajú potreby spotrebiteľov. Ich analýza okrem iného ukázala, že spotrebitelia majú problémy predovšetkým na trhu služieb a že internetový obchod medzi jednotlivými členskými štátmi vo veľkej miere obmedzujú bariéry na hraniciach. Teší ma to, že sa plánujú ďalšie hodnotiace tabuľky. Okrem toho dúfam, že nám poskytnú ešte podrobnejšie informácie ako predtým. Vďaka takýmto nástrojom je oveľa jednoduchšie porozumieť problémom spotrebiteľov a reagovať na ich potreby. Zavádzanie predpisov EÚ na ochranu spotrebiteľov v jednotlivých členských štátoch EÚ je pre našich občanov nepochybne užitočné.

 
  
MPphoto
 
 

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. (NL) Hlasoval som za správu pani Hedhovej o ochrane spotrebiteľa. Táto správa z vlastnej iniciatívy správne uznáva rozhodujúcu úlohu spotrebiteľských organizácií, ktoré sú ideálne na upozorňovanie verejných orgánov na skúsenosti spotrebiteľov v každodennom živote. Prirodzene, podporujem aj požiadavku, aby členské štáty primerane konzultovali spotrebiteľské organizácie vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu a transpozície a zavádzania spotrebiteľského práva. Veľmi dôležité je aj začleniť do hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov dlhodobé ukazovatele, napríklad tie, ktoré sa týkajú trhových podielov, kvality, reklamy, transparentnosti a porovnateľnosti ponúk, ukazovatele, ktoré sa týkajú vymožiteľnosti a spotrebiteľskej sily, sociálne, environmentálne a etické ukazovatele a tiež ukazovatele na meranie uplatňovania nárokov a poškodenia spotrebiteľa.

Za jediné dva nedostatky tejto správy považujem zamietnutie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu predloženého Skupinou zelených/Európskou slobodnou alianciou, aby sme sa poučili zo zlyhania trhu v odvetví energetiky, a nášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý požadoval revíziu smernice o hračkách. To, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nezískal priazeň väčšiny, je poľutovaniahodné. Napriek tomu by som chcel pani spravodajkyni a jej kolegom vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa zablahoželať k tejto dobrej správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Vítam tento príspevok Parlamentu k spotrebiteľskej hodnotiacej tabuľke. Spotrebiteľská hodnotiaca tabuľka je dôležitým ukazovateľom miery účinnosti a efektívnosti členských štátov, pokiaľ ide o zavádzanie právnych predpisov EÚ. Vítam výzvy pani spravodajkyne na väčšiu transparentnosť a viditeľnosť opatrení dohľadu a podporujem jej výzvu na lepší mechanizmus kolektívneho uplatňovania nárokov v EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Alf Svensson (PPE) , písomne. (SV) Voľný trh v EÚ robí z Únie silného hráča, ale znamená aj to, že spotrebitelia musia dostať dobré a jasné informácie o ponuke dostupnej na trhu. Pozíciu spotrebiteľov treba posilniť. Preto som dnes hlasoval za správu o ochrane spotrebiteľa. V správe je však jedna problematická formulácia. Existuje riziko, že konzultácie so spotrebiteľskými organizáciami vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu tento proces dosť predĺžia. Občianska spoločnosť zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní príslušnej ochrany spotrebiteľa, ale tá môže mať rôzne podoby v rôznych krajinách bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na výsledok. Zásada subsidiarity sa musí uplatniť pri zriaďovaní orgánov na ochranu spotrebiteľa a vymenovaní ombudsmana pre spotrebiteľov, ako aj vo formulácii, ktorá sa týka školských osnov. EÚ musí stanoviť minimálne úrovne a ciele spoločnej spotrebiteľskej politiky, ale nemala by rozhodovať o každom detaile, pokiaľ ide o presný spôsob dosahovania týchto cieľov členskými štátmi. Správa všetky členské štáty vyzýva, aby zbierali a zaznamenávali informácie o nehodách a zraneniach v spoločnej databáze. Táto databáza si nesmie vyžadovať nadmernú administratívnu prácu. Jej spravovanie musí byť rozumné a úmerné úžitku pre jednotlivcov. Práva spotrebiteľov a ochrana spotrebiteľa na vnútornom trhu sú však také dôležité, že som hlasoval za túto správu napriek výhradám, ktoré som práve načrtol.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Pani spravodajkyňa, dámy a páni, som rád, že sa vážne snažíme postarať o ochranu práv spotrebiteľov. To sa však deje už niekoľko rokov a ešte sme neboli schopní vytvoriť ideálny mechanizmus a sprísniť povinné podmienky splnením týchto úloh na vnútroštátnej úrovni. Niekedy by sa mohlo zdať, že ide o hru alebo pokrytectvo. Kým prísne nezregulujeme činnosť monopolov v akejkoľvek oblasti, kým tak jasne neobmedzíme ich zisky a kým nebudeme prísne kontrolovať prevádzkové náklady, výplaty a odmeny – t. j. zabezpečenie surovín, výrobu a poskytovanie produktov –, bude ťažké si predstaviť, že spotrebitelia dostanú lacné a kvalitné tovary alebo služby. Keďže mám v tejto oblasti značné skúsenosti, som pripravený v tejto veci spolupracovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Vítam prijatie tejto správy. Myslím si, že je dôležité chrániť spotrebiteľov a väčšmi sa zamerať na posilnenie dohľadu nad trhmi, aby produkty určené pre občanov spĺňali čo najprísnejšie normy. Vítam kroky na zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti bezpečnosti výrobkov a dosiahnutie formálnych dohôd s orgánmi presadzujúcimi právo v tretích krajinách. Podporujem výzvy na vymenovanie osobitného ombudsmana pre spotrebiteľov a na mimosúdne vyrovnanie sporov a som presvedčený, že účinnejšie mechanizmy cezhraničnej spolupráce pomôžu zlepšiť ochranu spotrebiteľov v celej EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Záborská (PPE), písomne. (FR) Článok 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie potvrdzuje, že požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. Komisia musí zabezpečiť skutočné začlenenie záujmov spotrebiteľov do všetkých politík a musí vo svojich štúdiách o hodnotení vplyvu preskúmať potenciálne účinky akýchkoľvek nových legislatívnych aktov a politík, ktoré majú priamy či nepriamy vplyv na spotrebiteľov. Hoci sú sťažnosti spotrebiteľov dôležitým ukazovateľom zlyhaní trhu, to, že sa spotrebitelia nesťažujú, ešte neznamená, že trhy fungujú dobre. Sú totiž prípady, keď sa spotrebitelia sťažujú menej z dôvodu odlišných spotrebiteľských tradícií alebo preto, že zohľadnia pravdepodobnosť toho, že ich sťažnosť sa vezme do úvahy. Spotrebiteľské organizácie zohrávajú zásadnú úlohu v upozorňovaní verejných orgánov na problémy, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia. Nástroje by sa mali optimalizovať, aby mohli účinnejšie fungovať na všetkých úrovniach. Vyzývam členské štáty, aby zabezpečili riadne konzultácie so spotrebiteľskými organizáciami vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu a počas transpozície a zavádzania spotrebiteľských právnych predpisov.

 
  
  

Správa: Cristian Silviu Buşoi (A7-0027/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (ALDE), písomne. (GA) Hlasoval som za túto správu o sieti SOLVIT. Európski spotrebitelia by mali poznať všetky svoje práva a táto sieť na riešenie problémov by mala byť ľahko prístupná pre každého.

V Európskej únii ako celku sa zvyšuje počet ľudí, ktorí sa obracajú na sieť SOLVIT a hľadajú radu a pomoc. Z toho možno vyvodiť, že význam siete SOLVIT ako nástroja na riešenie problémov európskych občanov a podnikov rastie.

Úplne podporujem požiadavku správy lepšie a rozsiahlejšie propagovať služby siete SOLVIT a súhlasím s tým, že informácie o právach občanov a podnikov na vnútornom trhu by sa mali sprehľadniť, aby tieto práva mohol každý využiť v každodennom živote.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – Ak majú mať spotrebitelia prospech z vnútorného trhu, musí existovať účinný spôsob uplatňovania nárokov, ktoré vznikli nesprávnym uplatňovaním právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu. Sieť SOLVIT bola vytvorená s cieľom zaručiť rýchle uplatňovanie nárokov bez potreby súdneho konania. Som presvedčený, že táto sieť by mohla byť veľmi užitočná, ale v súčasnosti nefunguje účinne a nevyužíva úplne svoj potenciál. Veľa našich občanov a malých podnikov o tejto sieti nevie. Preto som presvedčený, že členské štáty by mali vynaložiť viac úsilia a prostriedkov na propagáciu siete SOLVIT a zvyšovanie informovanosti občanov a podnikov. Navyše, niektoré centrá SOLVIT dostávajú viac prípadov, ako sú schopné vyriešiť, pretože nemajú dostatok zamestnancov. Som presvedčený, že členské štáty musia posilniť úlohu vnútroštátnych centier siete SOLVIT tým, že zabezpečia spoluprácu medzi štátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, a že sa musia zapojiť do aktívnej výmeny názorov a osvedčených postupov s inými členskými štátmi, aby úplne využili potenciál siete SOLVIT.

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne. (PT) Sieť SOLVIT, ktorá funguje od roku 2002, je internetovou sieťou na riešenie problémov, v rámci ktorej členské štáty Európskej únie spolupracujú s cieľom poskytnúť pragmatickú reakciu na problémy, ktoré vznikajú nesprávnym uplatňovaním právnych predpisov Spoločenstva zo strany verejných orgánov.

Hoci vnútorný trh v súčasnosti funguje pomerne dobre, je tiež pravda, že príležitostne sa objavia chyby alebo problémy s výkladom práv osôb a podnikov, ktoré sa pokúšajú čo najlepšie využiť výhody vnútorného trhu.

Hlasovala som za túto správu, pretože sieť SOLVIT preukázala svoj obrovský význam pri riešení všetkých druhov problémov – od občana, ktorý hľadá iný členský štát, kde by mohol študovať, pracovať alebo sa znova stretnúť s partnerom a pod., až po podniky, ktoré mali problémy s verejnými orgánmi, vrátením DPH alebo inými vecami. Cieľom siete SOLVIT je poskytnúť občanom a podnikom vysokú úroveň služieb na základe dôležitých kvalitatívnych a výkonnostných kritérií.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam správu pána Buşoia o sieti SOLVIT. Táto neformálna sieť na riešenie problémov na vnútornom trhu je kľúčová pre poskytovanie bezplatnej pomoci občanom i podnikom pri riešení konkrétnych problémov s verejnými orgánmi. Jej význam sa odráža na rastúcom počte prijatých prípadov za posledný rok. Vzhľadom na rôznorodosť problémov identifikovaných na vnútroštátnej úrovni je však nutné uvažovať o súbore opatrení na zlepšenie účinnosti týchto centier. Preto som presvedčená, že členské štáty musia zintenzívniť svoje úsilie s cieľom poskytnúť občanom a podnikom informácie o právach, ktoré majú na vnútornom trhu, využitím zvýšenia finančných a ľudských zdrojov a školenia zamestnancov siete SOLVIT o pravidlách vnútorného trhu. Dôležité je aj to, aby mali zamestnanci siete dobrú znalosť angličtiny, ako aj svojho materinského jazyka. Vyzývam členské štáty a Komisiu, aby presadzovali lepšiu dostupnosť siete SOLVIT pre občanov a podniky s cieľom účinne uplatňovať pravidlá vnútorného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Vnútorný trh nie je a ani by nemal byť len byrokratickou štruktúrou. Ak chceme naozaj využiť jeho zrejmé výhody, podniky a európska verejnosť musia dokázať uplatniť svoje práva v praxi prostredníctvom rýchlych, pohotových a účinných mechanizmov. Na tomto základe sa sieť SOLVIT stáva mimoriadne dôležitou.

Vzhľadom na rastúci počet prípadov, do ktorých boli za posledný rok zapojené centrá SOLVIT, považujem za nevyhnutné pre dobro spotrebiteľov prikročiť k súboru reforiem a zlepšení, ktoré s týmto úmyslom Parlament navrhol. Ide napríklad o posilnenie dohľadu Komisie nad účinným uplatňovaním pravidiel vnútorného trhu, výrazné zvýšenie zdrojov pre centrá SOLVIT (zabezpečenie odborníkov na jednotlivé zložky vnútorného trhu, zvýšenie finančných prostriedkov pre národné centrá, špecializované a moderné školenie súčasného odborného personálu, koordinované internetové prepojenia medzi miestnymi centrami a útvarmi Komisie) a značné investície do propagácie a reklamy siete SOLVIT zo strany členských štátov a Komisie prostredníctvom všetkých spôsobov sociálnej komunikácie, pričom sa bude presadzovať vysoká úroveň prepojenia s verejnosťou a podnikmi. Zo všetkých týchto dôvodov podporujem správu pána Buşoia o sieti SOLVIT.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Ukázalo sa, že sieť SOLVIT je veľmi užitočným nástrojom na riešenie problémov – bez súdneho konania –, s ktorými sa stretli občania a podniky v dôsledku nesprávneho uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu zo strany verejných orgánov. Mala by sa preto podporiť viacerými spôsobmi prostredníctvom lepšej spolupráce medzi Komisiu, Parlamentom a členskými štátmi. Predovšetkým je potrebné zvyšovať informovanosť občanov a podnikov o jej existencii a posilňovať spoluprácu medzi národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi. Väčší význam by sa mal prikladať aj školeniu verejných predstaviteľov, ktorí v tejto oblasti pracujú, napríklad školeniu zamestnancov siete SOLVIT, ktoré, ako zdôrazňuje oznámenie Komisie, by sa malo zabezpečiť aj prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu.

Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že posilnenie siete SOLVIT môže naozaj pomôcť zlepšiť právny rámec vnútorného trhu, ktorý sa tak usilovne snažíme vybudovať. Presadzovanie transparentnosti údajov prostredníctvom interaktívnej internetovej databázy zvyšuje informovanosť o normách, umožňuje rýchlejšie riešenie problémov a zvyšuje dôveru v prevádzkovateľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Komisia a členské štáty vytvorili sieť SOLVIT s cieľom riešiť mimosúdnou cestou akékoľvek problémy, s ktorými sa stretnú občania a podniky v dôsledku nesprávneho uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu.

Ukázalo sa, že táto sieť účinne rieši problémy, ale verejnosť ju stále dostatočne nevyužíva. Z tohto dôvodu má Komisia v úmysle podporiť rýchle a úplné využívanie siete SOLVIT, zvýšiť transparentnosť s cieľom odstrániť prekážky voľného pohybu a informovať občanov o ich právach, aby sa mohol využiť potenciál vnútorného trhu.

Komisia s týmto zámerom nalieha na členské štáty, aby náležite propagovali sieť SOLVIT medzi občanmi a podnikmi vzhľadom na jej možnosti a pridanú hodnotu, ktorú predstavuje.

Vzhľadom na to, že o množstve problémov, ktoré by mohla riešiť sieť SOLVIT, v súčasnosti rozhodujú súdy, čo zvyšuje stratu času a peňazí občanov a podnikov, a vzhľadom na to, že sieť SOLVIT by mohla poskytnúť alternatívne, rýchlejšie a účinnejšie riešenie právnych sporov, som presvedčený, že úplné sprevádzkovanie siete SOLVIT bude prospešné pre fungovanie vnútorného trhu, ako aj ochranu záujmov a práv občanov a podnikov.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Sieť SOLVIT začala fungovať v júli 2002. Komisia a členské štáty ju vytvorili na riešenie problémov, s ktorými sa stretávali občania a podniky v dôsledku nesprávneho uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu. Umožňuje pohotovú, bezplatnú a účinnú reakciu bez potreby obrátiť sa na súdy.

Všetky členské štáty EÚ spolu s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom vytvorili na národnej úrovni centrá SOLVIT, ktoré boli spravidla začlenené do ich ministerstiev hospodárstva alebo zahraničia. Tieto centrá spolupracujú priamo prostredníctvom elektronickej databázy s cieľom nájsť rýchle a pragmatické riešenia problémov uvedených občanmi a podnikmi.

Členské štáty musia zintenzívniť svoje úsilie, pokiaľ ide o poskytovanie informácií občanom a podnikom o právach, ktoré majú na vnútornom trhu, čím im umožnia tieto práva uplatňovať. Služby poskytované sieťou SOLVIT sa musia účinným spôsobom dostať do povedomia občanov a podnikov.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Sieť SOLVIT, ktorej cieľom je účinné riešenie problémov vnútorného trhu, tieto problémy rieši veľmi úspešne. Sieť SOLVIT bola vytvorená v roku 2002 na riešenie problémov, s ktorými sa stretávajú občania a podniky v dôsledku nesprávneho uplatňovania európskych právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu.

Sieť SOLVIT nahrádza súdy účinnejším a menej byrokratickým spôsobom a nachádza riešenia do 10 týždňov. Rastúci počet prípadov v sieti SOLVIT však viedol k viacerým nedostatkom, pokiaľ ide o jej reakciu. To znamená, že je veľmi dôležité snažiť sa o zvýšenie ľudských a finančných zdrojov a o primerané vyškolenie zamestnancov siete SOLVIT, aby mohli zvyšovať svoju efektivitu pri riešení rastúceho počtu prípadov, ktoré dostávajú.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne. (RO) Vnútorný trh ponúka občanom a podnikom množstvo príležitostí. Celkovo funguje vnútorný trh dobre. Niekedy však možno urobiť aj chyby.

SOLVIT je sieť na riešenie problémov, v rámci ktorej členské štáty EÚ spolupracujú na riešení problémov – bez potreby súdneho konania –, ktoré vznikajú v dôsledku nesprávneho uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu zo strany verejných orgánov. Centrum SOLVIT je v každom členskom štáte Európskej únie (ako aj v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku).

Hlasovala som za túto správu, aby som centrá SOLVIT podporila pri riešení sťažností podaných občanmi i podnikmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. (FR) Vnútorný trh s vyše 1 500 často komplexnými dokumentmi je pre Európanov dosť nezrozumiteľným „veľkým vynálezom“, ktorý sa navyše nepoužíva v členských štátoch vždy správne (mám na mysli konkrétne uznávanie odborných kvalifikácií). Preto sa sieť SOLVIT ukazuje ako neoceniteľný nástroj. Táto sieť na spoluprácu niekoľko rokov funguje ako skutočná podporná služba pre spotrebiteľov a podniky vo veciach týkajúcich sa jednotného trhu s cieľom neformálne riešiť problémy spojené s nesprávnym uplatňovaním právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu zo strany verejných orgánov. Hlasoval som za túto správu o sieti SOLVIT.

Napriek výbornej miere úspešnosti (úspešne sa vyrieši viac ako 80 % prípadov) a napriek tomu, že ide o rýchle, mimosúdne a bezplatné riešenie problému uplatnenia nároku, je sieť SOLVIT stále verejnosti pomerne neznáma. Musíme urobiť viac na jej propagáciu. Na záver by som chcel vyjadriť ľútosť, že v niektorých členských štátoch vrátane toho nášho je centrum SOLVIT tak slabo zabezpečené, pokiaľ ide o rozpočet a zamestnancov. Som presvedčený, že je najvyšší čas, aby si členské štáty uvedomili užitočnosť týchto centier a poskytli im prostriedky na riadne fungovanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. (NL) Správa pána Buşoia o sieti SOLVIT je veľmi dôležitá. Pri výkone mojich parlamentných povinností ma každý týždeň kontaktuje veľa občanov, ktorí sa ma pýtajú často veľmi osobné a veľmi špecifické otázky o fungovaní právnych predpisov Spoločenstva. Často im dokážem pomôcť tým, že im hneď odporučím sieť SOLVIT.

Správa, ktorú sme dnes prijali, jasne opisuje výhody tohto nástroja. Ide o mimoriadne vyváženú správu, pretože veľmi jasne uvádza, aké kroky sa musia podniknúť na skvalitnenie tohto nástroja. Na zvýšenie informovanosti o sieti SOLVIT je určite potrebná dobrá mediálna stratégia. Sprístupnenie unikátnej internetovej adresy k tomu môže prispieť.

Je zrejmé, že účinnosť siete SOLVIT treba ešte viac zvýšiť. Dá sa to naozaj dosiahnuť posilnením spolupráce medzi štátnymi úradníkmi s dostatočne vysokou úrovňou vedomostí. Je tiež nutné odporučiť členským štátom zvýšiť počet zamestnancov v centrách SOLVIT s cieľom vytvoriť administratívnu kapacitu na rôznych ministerstvách na vnútroštátnej úrovni. Cieľom musí byť to, aby všetky centrá SOLVIT odpovedali na otázky rýchlo a prichádzali so skutočnými riešeniami; práve na tento účel bola sieť SOLVIT vytvorená.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Pán spravodajca, dámy a páni, podporujem túto iniciatívu a celkom súhlasím s posilnením siete SOLVIT a rozšírením jej činností. Nemalo by sa šetriť na výdavkoch na šírenie informácií o činnostiach a príležitostiach tejto európskej štruktúry v národných médiách, na internete alebo v televíznych programoch. Môžem vám však povedať, že existuje dvojaký meter. Právne predpisy sa neuplatňujú jednotne a dokonca existujú rozdielne sankcie za rovnaké činnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Záborská (PPE), písomne. (FR) Sieť SOLVIT bola vytvorená na riešenie problémov, s ktorými sa stretávajú občania a podniky v dôsledku zlého uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu. Všetky členské štáty, ako aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko zriadili národné centrá SOLVIT. Tieto centrá spolupracujú priamo s cieľom nájsť rýchle a pragmatické riešenia problémov uvedených občanmi a podnikmi. Centrá potrebujú spoľahlivé právne poradenstvo o právnej podstate uvedených problémov a navrhovaných riešení. Majú prístup k právnemu poradenstvu v rámci svojho centra a v rámci príslušného administratívneho orgánu. Ak sa objavia rozdiely medzi právnymi stanoviskami v prípadoch riešených spoločne, v komplexných právnych veciach alebo jednoducho nie je v danej krajine právne poradenstvo, centrá SOLVIT často žiadajú radu od Komisie. Členské štáty by mali centrám zabezpečiť náležitý prístup k odbornej právnej pomoci v rámci svojich administratívnych orgánov. Komisia by mala zrýchliť poskytovanie neformálnych právnych posudkov vyžiadaných centrami. Vítam záväzok členských štátov v oblasti monitorovania európskych právnych predpisov a ich uplatňovania. Nestačí, že európski spoloční zákonodarcovia zavádzajú právne predpisy, ktoré vytvárajú viac problémov, ako riešia.

 
  
  

Správa: Bairbre de Brún (A7-0082/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (ALDE), písomne. (GA) V Írsku máme veľmi vysokú úroveň veterinárnych požiadaviek, a preto som hlasoval za túto dôležitú správu, ktorá bude chrániť zdravotný stav írskych zvierat. Odporúčanie správy v súvislosti s predĺžením prechodného režimu premiestňovania zvierat do konca roku 2011 je potrebné a dobre načasované.

Tieto pravidlá vytvárajú všeobecný režim na identifikáciu spoločenských zvierat (mačiek, psov a fretiek), ktoré cestujú medzi členskými štátmi, a všetky zvieratá budú musieť mať pas s dôkazom o platnej vakcinácii proti besnote.

Tieto ochranné opatrenia sú potrebné, pretože veterinárne normy v Írsku sú v súčasnosti mimoriadne prísne, a preto sa v našej krajine nevyskytuje besnota, určité druhy kliešťov a pásomnice, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí i zvierat.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne. (CS) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za správu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o veterinárnych požiadavkách na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat, hoci nesúhlasím s celým textom návrhu. Prekáža mi predovšetkým to, že upravuje predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého podlieha dovoz psov a mačiek do Írska, Fínska, Švédska, Spojeného kráľovstva a na Maltu prísnejším požiadavkám. Napríklad Malta, Írsko a Spojené kráľovstvo vyžadujú, aby spoločenské psy a mačky podstúpili dodatočné ošetrenie proti kliešťom, ktoré musí byť takisto osvedčené v pase zvieraťa. Ide už o druhé predĺženie prechodného obdobia a to považujem z hľadiska legislatívnej praxe EÚ za veľmi neštandardné. Komisia by mala čo najskôr posúdiť možnosť rozšírenia všeobecného režimu na členské štáty, v ktorých už platí prechodný režim, a na tento účel si nechať vypracovať konzultačné stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín. Som presvedčený, že opakované predlžovanie prechodného obdobia nie je v záujme európskych občanov. Rozdiely medzi ochrannými opatreniami uvedených členských štátov, napríklad rôzne lehoty na vakcináciu a sérologické vyšetrenia a rôzne termíny ošetrení proti parazitom, komplikujú a zvyšujú náklady na cestovanie so spoločenskými zvieratami v EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Dušek (S&D), písomne. (CS) Právne predpisy Spoločenstva upravujú nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat do Spoločenstva a ustanovujú tzv. všeobecný režim, v rámci ktorého musia byť spoločenské psy, mačky a fretky pri premiestňovaní medzi členskými štátmi EÚ vybavené identifikačnými dokladmi a informáciami o ich povinnej vakcinácii proti besnote a chorobách, ktoré prekonali. Nariadenie (ES) č. 998/2003 stanovuje aj tzv. prechodný režim, ktorý členským štátom umožňuje uplatniť prísnejšie požiadavky na vstup a pohyb týchto zvierat na ich území. Túto výnimku vo veľkej miere uplatňuje hlavne Veľká Británia. Komisia navrhuje predĺžiť tento prechodný režim do 31. decembra 2011 a spravodajkyňa pani de Brúnová tento postup podporuje. Vzhľadom na to, že v Rade i vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) sa dosiahol kompromis, ktorého súčasťou je aj táto správa, hlasoval som za jej prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Nariadenie (ES) č. 998/2003, ktoré Komisia navrhuje zmeniť a doplniť, stanovuje harmonizované normy pre nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat v Európskej únii, ako aj pre ich vstup do EÚ. Počíta však s prechodným režimom, ktorý niektorým členským štátom umožňuje uplatňovať prísnejšie požiadavky v prípade určitých chorôb, napríklad besnoty, echinokokózy a napadnutia kliešťom.

Bez ohľadu na význam voľného premiestňovania spoločenských zvierat na území Európskej únie opakujem svoje presvedčenie, že je nutné, aby takéto spoločenské zvieratá spĺňali sanitárne kritériá, a teda nepredstavovali riziko pre zdravie ľudí ani zvierat.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa stanovuje pravidlá, ktoré sa týkajú premiestňovania spoločenských zvierat na území Európskej únie a toho, ako by malo prebiehať v súlade s cieľom predchádzať rozšíreniu chorôb, predovšetkým besnoty.

Sloboda pohybu je jedným z kľúčových pilierov európskeho jednotného trhu. Táto vec sa týka najmä občanov Európy bez hraníc, kde sme svedkami čoraz častejšieho premiestňovania spoločenských zvierat medzi členskými štátmi.

Všetci sa zhodneme na tom, že musí byť možné cestovať so spoločenskými zvieratami, ale všetci sa zhodneme aj na tom, že to musí podliehať súboru kritérií v oblasti verejného zdravia, aby sa zabezpečila vyššia úroveň ochrany zdravia ľudí i zvierat.

Preto vítam všeobecný systém pasov, ktorý harmonizuje sanitárne opatrenia, a kontroly, ktoré zjednodušia voľné premiestňovanie spoločenských zvierat.

Správa tiež stanovuje prechodné opatrenia do konca roka 2011, takže niektoré krajiny sa môžu pripraviť na vybudovanie potrebnej infraštruktúry.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pani de Brúnovej. Voľný pohyb, ktorý je ústredným prvkom jednotného trhu, znamená, že ide o vec dôležitú pre mnoho občanov Európy. Otázky zdravia ľudí a zvierat sú mimoriadne dôležité a myslím si, že pani spravodajkyňa vykonala dobrú prácu, keď dosiahla rovnováhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Cieľom veterinárnych požiadaviek, ktoré sa musia uplatňovať pri cezhraničnom premiestňovaní domácich zvierat, ktoré nie sú určené na predaj, je zabezpečenie vyššej úrovne ochrany zdravia ľudí a zvierat a zjednodušenie premiestňovania spoločenských zvierat sprevádzaných ich majiteľmi. Ak sa budú dodržiavať príslušné pravidlá a ak budú mať zvieratá počas ciest na území Spoločenstva pri sebe osvedčenie o vakcinácii proti besnote a o analýze reakcie imunitného systému na túto vakcínu, ktorú vykonal oprávnený veterinár, tak sa nekomerčné premiestňovanie zvierat zjednoduší.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Hlasoval som za túto dôležitú správu, pretože tak podporujeme návrh Komisie na predĺženie prechodného režimu, pokiaľ ide o besnotu. To znamená, že koniec tohto režimu sa lepšie zosúladí s časom, kedy Európska komisia očakáva ukončenie financovania EÚ pre programy vakcinácie s cieľom vyhubiť besnotu divej zveri v niektorých členských štátoch, ktorá je hlavným problémom EÚ súvisiacim s besnotou. Okrem toho zvolila Komisia opatrný preventívny prístup a uprednostnila prevenciu a dodatočné veterinárne kritériá v súvislosti s vnútorným trhom a voľným premiestňovaním spoločenských zvierat. Komisia porovnala a zvážila rôzne možnosti politiky a zohľadnila aj rôzne stanoviská Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Navrhovaný dátum ukončenia prechodných režimov umožní zmeniť infraštruktúru a postupne preškoliť príslušných pracovníkov, ktorí sa budú môcť prispôsobiť novej situácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá umožní členským štátom pokračovať v opatreniach na ochranu pred rozširovaním besnoty, ale ktorá tiež bude viesť k voľnému a bezpečnému premiestňovaniu spoločenských zvierat v celej Európe po roku 2011. Predĺženie výnimky pre určité krajiny do roku 2011 im umožní pokračovať v testoch a veterinárnych prehliadkach na určenie chorôb, napríklad besnoty. Toto prechodné obdobie je dôležitým krokom smerom k výslednému voľnému a bezpečnému premiestňovaniu spoločenských zvierat v Európskej únii.

Chcel by som zablahoželať všetkým tým, ktorí pracovali na dosiahnutí dohody o novom komitologickom postupe. Ide o dobrý kompromis, ktorý umožní účinnú reakciu v prípade, že členské štáty budú mať oprávnené obavy zo šírenia iných chorôb. Zabezpečuje tiež, že pri uplatňovaní prenesených právomocí sa Komisia poradí s rôznymi odborníkmi – odborníkmi Komisie, členských štátov, mimovládnych organizácií a Parlamentu. Musíme zabezpečiť, aby sa tento záväzok dodržiaval. V širšej súvislosti sme dostali písomné záruky, že táto správa nebude precedensom, pokiaľ ide o uplatnenie prenesených právomocí v budúcnosti. To zohľadňuje obavy Parlamentu z vytvorenia precedensu, pokiaľ ide o nový komitologický postup podľa Lisabonskej zmluvy.

 
  
  

Správa: Carlos Coelho (A7-0015/2010).

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Stratégia EÚ 2020 je dokument plný nádeje. V poslednej dobe sa veľa hovorí o obnove hospodárstva EÚ, ale vo väčšine členských štátov kríza ešte neskončila. Na verejnosti sa diskusia o kríze obmedzuje na stav verejných financií, hoci rapídne zvyšovanie nezamestnanosti už v niektorých členských štátoch dosiahlo kritickú úroveň. Je prekvapujúce počúvať vysokých úradníkov EÚ, ako chvália niektoré vlády za ich vynikajúcu prácu, keď v týchto krajinách každý mesiac narastá počet nezamestnaných do katastrofickej výšky, znižujú sa sociálne záruky a narastá počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby. Ľudia z týchto krajín môžu len ťažko posúdiť, či Európska únia vykonáva politiku na zníženie chudoby, alebo v skutočnosti zvyšuje chudobu v sociálnej oblasti. Podľa môjho názoru vlády, ktoré nie sú schopné vyriešiť problémy so stabilizáciou nezamestnanosti, by si nemali zaslúžiť pochvalu. Európska komisia by mala prevziať väčšiu zodpovednosť a zodpovedne monitorovať vykonávanie plánov krízového manažmentu národných vlád a veľmi jasne posúdiť účinky týchto reforiem na ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne. (PT) Schengenská dohoda je zmluva medzi európskymi krajinami o voľnom pohybe osôb v rámci schengenského priestoru. Akákoľvek osoba, ktorá je držiteľom dokladu dokazujúceho, že sa v členskom štáte zdržuje v súlade so zákonom, by mala mať možnosť voľne sa pohybovať v priestore, ktorý nemá vnútorné hranice.

Nie všetky štáty si však plnia svoju povinnosť poskytnúť povolenie na pobyt štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi tejto formy dlhodobých víz. Z tohto dôvodu je neprijateľné, aby študent, ktorému boli udelené víza na štúdium v Portugalsku, nemohol vycestovať napríklad do Belgicka, aby v špecializovanej knižnici získal informácie na napísanie svojej diplomovej práce.

Z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu, keďže je podľa mňa dôležité uľahčiť voľný pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín v schengenskom priestore, ktorí sa legálne zdržiavajú v jednom z členských štátov na základe dlhodobého víza typu D, ktoré vydal členský štát. Blahoželám pánovi spravodajcovi Coelhovi, že opäť raz dosiahol dohodu pri prvom čítaní, čo nám umožní vyriešiť túto situáciu ešte skôr, než vízový kódex nadobudne budúci mesiac platnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – Hlasovala som za nové pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto nariadeniu, keďže sa až doposiaľ štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi dlhodobých víz, stretávali s problémami týkajúcimi sa obmedzenia voľného pohybu. Nemohli voľne cestovať z jedného členského štátu Európskej únie do druhého a mali dokonca ťažkosti s návratom do krajiny svojho pôvodu. Toto nariadenie rozširuje zásadu rovnocennosti medzi povoleniami na pobyt a krátkodobými vízami vydávanými členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, aj na dlhodobé víza. Treba zdôrazniť, že dlhodobé vízum bude mať rovnaké účinky ako povolenie na pobyt, pokiaľ ide o voľný pohyb v rámci schengenského priestoru bez vnútorných hraníc. Chcela by som upozorniť, že je veľmi dôležité, aby sa pri zjednodušení pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín v schengenskom priestore neporušovali bezpečnostné záruky v členských štátoch. Vykonávanie tohto nariadenia by nemalo oslabiť bezpečnosť, keďže ukladá štátom povinnosť kontrolovať pred vydaním dlhodobého víza údaje o osobe v Schengenskom informačnom systéme a podľa potreby sa o tejto osobe informovať v ostatných členských štátoch EÚ. Až doposiaľ sa to vykonávalo len pri vydávaní povolení na pobyt.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. (FR) Vítam toto nariadenie, ktoré bolo prijaté veľkou väčšinou – 562 hlasmi proti 29, 51 sa zdržalo. Odteraz bude môcť každý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom dlhodobého víza vydaného členským štátom, cestovať do iných členských štátov počas troch mesiacov akéhokoľvek šesťmesačného obdobia za rovnakých podmienok ako držiteľ povolenia na pobyt. Je to opatrenie, na ktoré čakali študenti a vedeckí pracovníci, ktorí sa napríklad zúčastňujú európskych výmenných programov (Erasmus Mundus). Je to krok vpred, ktorým Únia pritiahne študentov, akademikov a vedeckých pracovníkov z tretích krajín. Navyše to pripomína požiadavku Európskeho parlamentu na členské štáty, aby vykonali opatrenia smerujúce k budúcemu zavedeniu víz určených špeciálne pre študentov zúčastňujúcich sa výmenných programov. Mrzí ma však jedna vec. Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko neprijali toto nariadenie a nebudú podliehať jeho uplatňovaniu, hoci práve tieto krajiny lákajú množstvo zahraničných študentov a vedeckých pracovníkov zdržujúcich sa v schengenskom priestore.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Vytvorenie európskeho priestoru bez kontrol na hraniciach na základe Schengenskej dohody bolo významným krokom pri budovaní otvoreného vnútorného trhu s voľným pohybom osôb a tovarov.

Z toho istého dôvodu je základom dohody snaha umožniť voľný pohyb osobám v rámci priestoru, kde nie sú vnútorné hranice. Výsledkom je však absurdná situácia, keď sa občania, ktorí nie sú z EÚ, ale sú držiteľmi dlhodobých víz poskytnutých jedným zo štátov patriacich do Schengenskej dohody, nesmú voľne pohybovať v rámci tohto priestoru.

Príklady, ktoré nám poskytol pán spravodajca, sú dôkazom tejto absurdnosti, ktorú tento systém predstavuje v praxi. Z tohto dôvodu súhlasím s návrhom Komisie, v znení navrhnutom Parlamentom, považovať dlhodobé víza za povolenia na pobyt, čím sa zaručí voľný pohyb pre ich držiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) V prvom rade vítam vynikajúcu kvalitu tejto správy. V súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva nie sú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi dlhodobého víza (vízum na pobyt dlhší než tri mesiace), oprávnení cestovať do iných členských štátov počas svojho pobytu alebo cestovať cez iné členské štáty pri návrate do krajiny svojho pôvodu, keďže Schengenská dohoda neobsahuje takéto ustanovenie.

Na základe nových navrhnutých pravidiel bude mať dlhodobé vízum taký istý účinok ako povolenie na pobyt, pokiaľ ide o voľný pohyb v rámci schengenského priestoru bez vnútorných hraníc, a osoba, ktorá je držiteľom dlhodobého víza vydaného členským štátom, bude oprávnená cestovať do iných členských štátov počas troch mesiacov počas akéhokoľvek šesťmesačného obdobia a za rovnakých podmienok ako držitelia povolenia na pobyt.

Fungovanie tohto systému by malo podliehať kontrolám, ktoré by boli rovnocenné tým, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú v iných oblastiach, aby sa zaručila dobrá komunikácia medzi členskými štátmi a koherencia medzi vydávaním dlhodobých víz, povoleniami na pobyt a zápismi v Schengenskom informačnom systéme.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Je dobré, že každý cudzí štátny príslušník, ktorý je držiteľom dlhodobého víza vydaného členským štátom, môže cestovať do iných členských štátov počas troch mesiacov v rámci šesťmesačného obdobia a na základe rovnakých podmienok ako držiteľ povolenia na pobyt. Keďže toto je podstata nariadenia, ktorého sa týka táto správa, hlasovali sme za ňu.

Ako vieme, v súčasnosti na základe platných právnych predpisov Spoločenstva nesmú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi dlhodobých víz, ako sú napríklad študenti, ktorí chcú podniknúť študijnú exkurziu do iného členského štátu, vedci, akademici, príbuzní štátnych príslušníkov tretích krajín a občanov Únie, cestovať do iných členských štátov počas svojho pobytu alebo prechádzať cez iné členské štáty pri návrate do krajiny svojho pôvodu. S touto situáciou Schengenská dohoda nepočíta.

Na základe nových schválených pravidiel bude mať osoba, ktorá je držiteľom dlhodobého víza (vízum na pobyt dlhší než tri mesiace alebo vízum typu D), tie isté práva ako držiteľ povolenia na pobyt, pokiaľ ide o slobodu pohybu v rámci schengenského priestoru.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. (FR) Vážený pán predsedajúca, dámy a páni, hlasovali sme proti správe pána Coelha. V skutočnosti je nezodpovedné, aby držitelia dlhodobých víz, teda víz na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov, automaticky využívali voľný pohyb po všetkých štátoch schengenského priestoru, akoby boli držiteľmi povolenia na pobyt. Vaše príklady sú zavádzajúce. Je jedno, či hovoríme o študentoch, ktorí chcú navštíviť hlavné mestá Európy (s výnimkou Londýna, Dublinu a Kodane, ktoré sú mimo schengenského priestoru), o výskumných pracovníkoch, ktorých výskum musí trvať menej než jeden rok, alebo o občanoch z iných štátov bez príslušného povolenia na pobyt a pracovného povolenia – to všetko má okrajový význam a je len zámienkou.

Toto opatrenie je v podstate ďalším odoprením zvrchovaného práva členských štátov rozhodnúť, kto smie alebo nesmie, za akých okolností a na akú dlhú dobu vstúpiť na ich územie. Zjednotením práv nakoniec dlhodobé víza stratia svoj význam v záujme vytvorenia akéhosi automatického štatútu osoby s pobytom, ktorý sa udelí po žiadosti osoby vycestovať do Európy na viac než tri mesiace a na účely iné než cestovný ruch. Toto je neprijateľné.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Podporila som správu pána Coelha o voľnom pohybe osôb s dlhodobými vízami, keďže bez ohľadu na záležitosti týkajúce sa administratívnych formalít si myslím, že je potrebné, aby napríklad mladí ľudia z tretích krajín, ktorí k nám prídu študovať, neboli obmedzení len na pobyt v jednej krajine, ale aby mohli voľne cestovať z jednej krajiny do druhej, buď za štúdiom, alebo za objavovaním rozmanitosti a bohatstva európskej kultúry. Na rozdiel od tých, ktorí vyvolávajú strach o bezpečnosť a boj proti ilegálnemu prisťahovalectvu, my v Európe, ako kdekoľvek inde, musíme obhajovať potrebu rozvoja spoločnosti založenej na vedomostiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Zdržal som sa hlasovania o správe pána Coelha, keďže sa týka aspektov Schengenu, ktoré nie sú uplatniteľné v Škótsku.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. (FR) Po prvé by som sa chcela poďakovať pánovi Coelhovi za vynikajúcu kvalitu jeho správy a za skutočne odborné poznatky, ktoré vnáša do svojej práce týkajúcej sa vízovej politiky. Prijatie tohto nariadenia je nevyhnutné a naliehavé. Je nevyhnutné, keďže z dôvodu mimoriadne sporných praktík uplatňovaných členskými štátmi, ktoré už nemenia dlhodobé víza na povolenia k pobytu, aby sme skončili s absurdnými situáciami, keď akýkoľvek štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území EÚ v súlade so zákonom na základe víza typu D nesmie cestovať v rámci členských štátov schengenského priestoru. Tieto praktiky vytvárajú prekážky na pohyb v rámci schengenského priestoru a odporujú skutočnej filozofii schengenského acquis. Prijatie tohto textu je naliehavé aj vzhľadom na blížiace sa uvedenie vízového kódexu Spoločenstva do platnosti, ktorým sa zrušia víza typu D + C. Okrem zachovania vysokej úrovne bezpečnosti v rámci schengenského priestoru vďaka konzultačnej povinnosti v rámci schengenského informačného systému pri spracovaní žiadostí o víza typu D poskytuje táto správa aj spravodlivé a vyvážené riešenie situácií, ktoré už v budúcnosti nesmú vzniknúť.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Predchádzajúce právne predpisy, ktoré neumožnili občanovi tretej krajiny, ktorý je držiteľom dlhodobého víza poskytnutého členským štátom, cestovať do iných členských štátov, nevyhovujú potrebám mobility väčšiny týchto občanov. Hovoríme o študentoch, vedcoch, akademikoch a ostatných, ktorí na základe svojej odbornej a/alebo akademickej práce musia cestovať z jedného členského štátu do druhého, a v rámci existujúcich právnych predpisov by im to nebolo umožnené.

Tieto zmeny odstránia tieto paradoxné situácie, pričom naďalej ostanú zachované bezpečnostné predpisy týkajúce sa pohybu občanov tretích krajín v rámci EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som za toto nariadenie, keďže je to podľa mňa vítané zlepšenie prechádzajúceho opatrenia, ktoré obmedzovalo práva držiteľov dlhodobých víz v členskom štáte. Práve teraz, keď je spoločnosť v stave neustálych zmien, nemôžu európske právne predpisy stagnovať, keďže musíme riešiť nové problémy a úlohy. Súčasne dostávame nové nástroje na riadenie príslušných záležitostí, ktoré sa napríklad týkajú voľného pohybu.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Táto správa sa snaží výrazne uľahčiť voľný pohyb v Spoločenstve štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi dlhodobých víz typu D. Pritom sa však vôbec nevenuje pozornosť skutočnosti, že členské štáty samotné by mali mať právo rozhodnúť, či povolia vstup do svojej krajiny, a ktorí štátni príslušníci tretích krajín získajú toto povolenie a ktorým bude vstup odopretý. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Spolu s našou skupinou som hlasoval za túto správu, keďže zdôrazňuje, že sa návrhy v tejto rámcovej práci snažia uľahčiť štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú v členskom štáte v súlade so zákonom, pohyb v schengenskom priestore na základe dlhodobých víz typu D vydaných členským štátom. Ich zámerom je reagovať na situácie, keď členské štáty nie sú z rozličných dôvodov schopné vydať včas povolenie na pobyt štátnym príslušníkom tretích krajín zdržiavajúcich sa na ich území, prostredníctvom rozšírenia existujúcej zásady rovnocennosti medzi povolením na pobyt a krátkodobými vízami typu C, aj na dlhodobé víza typu D.

Dlhodobé víza budú mať preto rovnaký účinok ako povolenie na pobyt, pokiaľ ide o pohyb v rámci schengenského priestoru. Toto umožní každému, kto je držiteľom dokladu dokazujúceho, že sa v členskom štáte zdržuje v súlade so zákonom, voľne sa pohybovať v schengenskom priestore počas nepresahujúcu tri mesiace počas ktoréhokoľvek polročného obdobia.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Voľný pohyb osôb je jednou zo základných zásad Európskej únie a schengenský priestor bol vytvorený s cieľom uviesť túto zásadu do praxe. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany, ku ktorému patrím, vždy obhajoval zásadu voľného pohybu osôb pod podmienkou, že predpisy a spoločné postupy týkajúce sa víz, povolení na pobyt a kontroly hraníc musia tvoriť súčasť celého schengenského konceptu.

V tejto súvislosti podporujem nové prijaté opatrenia vzhľadom na skutočnosť, že voľný pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín, teda štátnych príslušníkov zdržiavajúcich sa v členskom štáte na základe dlhodobého víza typu D a cestujúcich do iných členských štátov v rámci schengenského priestoru, sa niekedy komplikuje následkom zdržania zmeny ich víz na povolenie na pobyt.

V súlade s týmto dokumentom sa bude zásada rovnocennosti medzi povoleniami na pobyt a krátkodobými vízami uplatňovať aj na dlhodobé víza. Z tohto dôvodu a vzhľadom na skutočnosť, že prijaté opatrenia nielenže nezasahujú do záležitostí týkajúcich sa udeľovania víz vrátane záležitostí bezpečnosti, ale predstavujú aj prirodzený a nevyhnutný rozvoj schengenského konceptu, som hlasoval za tento dokument.

 
  
  

Správa: Sophia in ’t Veld (A7-0025/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward a Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. (GA) Poslanci Európskeho parlamentu zo strany Fianna Fàil Pat the Cope Gallagher a Liam Aylward ostro protestujú proti návrhu v tejto správe, ktorý sa týka zavedenia spoločného konsolidovaného základu pre dane z príjmov právnických osôb (anglicky CCCTB).

Európske centrum pre hospodárske štúdie vypracovalo nedávno štúdiu o tom, aké účelné by bolo zavedenie spoločného konsolidovaného základu pre dane z príjmov právnických osôb, a zo záverov štúdie bolo jasné, že takýto daňový systém by nebol realizovateľný, účinný ani potrebný z politického hľadiska.

Spoločný konsolidovaný základ pre dane z príjmov právnických osôb by nezlepšil konkurencieschopnosť Európskej únie ani činnosť jednotného trhu, a navyše by CCCTB mohol zasahovať do malých otvorených hospodárstiev, ako je napríklad hospodárstvo Írska. Otázka zdanenia je v právomoci každého členského štátu a írska vláda môže využiť svoje právo veta vzhľadom na akékoľvek daňové opatrenia vrátane CCCTB. Toto právo je obsiahnuté v zmluvách vrátane Lisabonskej zmluvy.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Účinná hospodárska súťaž v dodávke tovaru a služieb znižuje ceny, zlepšuje kvalitu a poskytuje spotrebiteľom možnosť voľby. Umožňuje taktiež rozvoj technologických inovácií. Výskum v odvetví energetiky je veľmi dôležitý spolu s investíciami do infraštruktúry, najmä do prepojení elektrických vedení a plynovodov s cieľom podporiť hospodársku súťaž. Bezpečnosť dodávok a skutočná hospodárska súťaž na trhu s energiou závisia od prepojenia a hladkého fungovania energetickej infraštruktúry. Silná konkurencieschopnosť je dôležitá aj v rámci telekomunikačného odvetvia na základe opatrení na podporu konkurencieschopnosti v podobe preferenčných sadzieb. Aby sme to dosiahli, je dôležité analyzovať príslušný trh. Vyzdvihla by som aj dôležitosť monitorovania konkurenčného správania na trhoch s pohonnými hmotami v rámci Európskej únie. Chcela by som zdôrazniť, že podporné mechanizmy, ako je štátna pomoc, nesmú byť použité na ochranu národného priemyslu na úkor vnútorného trhu a európskych spotrebiteľov, a že tieto mechanizmy by sa mali použiť so snahou obnoviť udržateľné hospodárstvo založené na poznatkoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Správa o politike hospodárskej súťaže ukazuje, ako zlepšiť fungovanie trhov v prospech európskych spotrebiteľov a podnikov. Osobitná pozornosť sa venuje záležitostiam týkajúcich sa kartelov a spotrebiteľov. Boj proti kartelom je rozhodujúci na zabezpečenie využitia prínosov systému hospodárskej súťaže konečným spotrebiteľom. V skutočnosti predstavujú jedného z najvážnejších porušovateľov práva hospodárskej súťaže: subjekty môžu zvyšovať ceny, obmedzovať výrobu a navzájom si rozdeliť trh. Komisia má sankčnú úlohu, teda úlohu zabrániť správaniu narúšajúcemu hospodársku súťaž a uložiť pokuty členom kartelu s cieľom odradiť podniky od využívania alebo prejavovania správania narúšajúceho hospodársku súťaž.

Počas hospodárskej krízy existuje riziko zvýšenia úrovne protekcionizmu. Je preto nevyhnutné zabrániť verejnej intervencii, ktorá by zmenila podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, ale súčasne uznať, že štátna pomoc je niekedy nevyhnutná na boj s krízou. Hlasovala som za správu, keďže podmienky narúšajúce hospodársku súťaž podporujú zneužívanie dominantnej pozície na poškodenie malých a stredných podnikov, a je preto nevyhnutné, aby sa Európa čo najviac snažila poskytnúť väčšie záruky a ochranu tovaru.

 
  
MPphoto
 
 

  Derk Jan Eppink, v mene skupiny ECR, písomne. – Skupina ECR vytrvalo podporuje silnú a účinnú politiku hospodárskej súťaže ako nástroj na ochranu spotrebiteľa aj spravodlivého prístupu na trhy. Sme radi, že podporujeme opatrenia Komisie, ktoré vykonala v posledných rokoch pre uskutočnenie týchto cieľov, a najmä opatrenia proti nespravodlivej štátnej pomoci.

Sme teda nemilo prekvapení, že správa, ktorá bola spočiatku dobre navrhnutá, sa stala menej účinnou pridaním nerelevantných a nežiaducich odsekov, ktoré bránia výsledku rokovaní o architektúre dohľadu nad financiami, vyzývajú na spoločný konsolidovaný základ pre dane z príjmov právnických osôb a útočia proti právam podnikov zamestnávať zmluvných zamestnancov.

Poslanci našej skupiny v minulosti hlasovali za správy o politike hospodárskej súťaže Komisie a dúfame, že v budúcnosti sa takáto správa z Výboru pre hospodárske a menové veci objaví v lepšej podobe. Zdržanie sa hlasovania odráža toto naše znepokojenie a v tomto vysvetlení hlasovania zdôrazňujeme podporu dobrej práce, v ktorej Komisia pokračuje v oblasti hospodárskej súťaže.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Intenzívnejšia hospodárska súťaž znamená väčší výber pre európsku verejnosť a konkurenčnejšie prostredie pre firmy. V rámci EÚ by sa politika hospodárskej súťaže nemala oddeľovať od politiky týkajúcej sa spotrebiteľov. Z tohto dôvodu sú opatrenia Komisie na zabezpečenie účinného konkurenčného prostredia v rámci vnútorného trhu rozhodujúce, ak máme zabezpečiť dosiahnutie týchto cieľov, hoci možno spochybniť absolútne právomoci udelené tejto inštitúcii.

Počas posledných pár mesiacov krízy sa schválenie štátnej pomoci ospravedlnené nedávnymi udalosťami stalo základom pre obnovu hospodárstva. Nevyhnutný je aj boj proti kartelom a zneužívaniu dominantného postavenia firiem, ak máme zaručiť, aby ovzdušie spravodlivej hospodárskej súťaže prežilo v rámci vnútorného trhu a umožnilo rozličným hospodárskym subjektom využívať podmienky, ktoré im pomáhajú pri ich činnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Hospodárska kríza, ktorej účinky stále prekonávame, vyžaduje výnimočné opatrenia, ako je štátna pomoc. Musíme však zabezpečiť, aby nenarušila hospodársku súťaž alebo nezvýšila rozpočtový deficit a verejný dlh. Z tohto dôvodu by sa malo triezvo zvážiť jej uplatnenie.

Výška verejného dlhu, ktorý rýchlo rastie, bude príťažou pre budúce generácie a prekážkou hospodárskej obnovy a rastu. Nadmerné zadlženie a rozpočtové deficity nielen ohrozia stabilitu eura, ale taktiež zavedú obmedzenia na verejné výdavky v prioritných odvetviach, ako je vzdelávanie, zdravie, inovácie a životné prostredie.

V tejto súvislosti je potrebné pristúpiť k dôslednému posúdeniu balíka na záchranu a obnovu. Treba zabrániť protekcionizmu a triešteniu jednotného trhu, keďže oslabujú postavenie Európy v rámci svetového hospodárstva.

Jednotný trh, ktorý funguje riadne, je kľúčom k zdravému hospodárstvu a nepochybne k hospodárskej obnove. A nakoniec musia hospodárske politiky získať väčšiu legitimitu pomocou väčšej účasti Parlamentu prostredníctvom spolurozhodovacieho postupu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Stratégie a účinné pravidlá týkajúce sa hospodárskej súťaže sú vždy veľmi dôležité pre zdravé spolužitie všetkých hospodárskych subjektov v eurozóne. Hoci bola EÚ vo veľkej miere postihnutá nedávnou svetovou hospodárskou krízou, je pravda, že silná mena, silný jednotný trh, zdravé verejné financie a spoľahlivý systém sociálnej ochrany prispeli veľkou mierou k zmierneniu účinkov krízy.

Avšak štátna pomoc rozdelená rozličnými členskými štátmi bez akejkoľvek obavy o prospech Európskej únie ako celku by mohla viesť k výraznému narušeniu hospodárskej súťaže. Je preto nevyhnutné, aby existovalo posúdenie všetkých opatrení prijatých každým členským štátom na boj proti kríze, na základe ktorého by EÚ v budúcnosti mohla reagovať jednotne a zhodne s cieľom zabrániť protekcionizmu a triešteniu jednotného trhu. Takáto situácia len škodí Európe, ktorá chce byť silná v rámci svetového hospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Sławomir Witold Nitras (PPE), písomne. (PL) Politika hospodárskej súťaže je jedna z najdôležitejších politík Spoločenstva a patrí medzi prvé dohodnuté politiky. Legitímnosť a nevyhnutnosť jej zavedenia sa týka priamo jedného z hlavných cieľov Európskych spoločenstiev, ktorým bolo zriadenie spoločného trhu v členských štátoch. Politika hospodárskej súťaže je zameraná na poskytnutie záruky, že bariéry pre vnútorný obchod, ktoré boli odstránené ako súčasť spoločného trhu, nebudú nahradené inými opatreniami zo strany podnikov alebo vlád, lebo by to viedlo k narušeniu hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa zásadne týka záujmov spotrebiteľov a snaží sa im zabezpečiť ľahký prístup k tovaru a službám ponúkaným na jednotnom trhu za ceny čo možno najnižšie v rámci Únie. Chcel by som vás upozorniť na vážnu krízu, ktorá postihla Európu, a povedať, že dobre fungujúci vnútorný trh je kľúčom k zdravému hospodárstvu a teraz je určite aj kľúčom k obnove, ktorá nás čaká v blízkej budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Táto správa obsahuje niekoľko rozumných návrhov, ako je odlišné zaobchádzanie s nadnárodnými koncernami na jednej strane a malými a strednými podnikmi na strane druhej v rámci práva hospodárskej súťaže. Ja si však nemyslím, že to znamená právo deregulovať alebo neregulovať maloobchodné ceny v telekomunikačnom sektore. Vo všeobecnosti považujem znenie správy, ktorá predpokladá absolútnu účinnosť voľného trhu, za zavádzajúcu. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. (FR) Hlasoval som za správu pani spravodajkyne in ’t Veldovej, ktorá uvítala správu Komisie o politike hospodárskej súťaže z roku 2008. V skutočnosti súhlasím s týmto kladným názorom: táto zmena v prístupe Komisie by mala byť zdôraznená.

V skutočnosti v tejto správe Komisia vysvetľuje, že kladie záujmy spotrebiteľov do centra svojich činností vzhľadom na hospodársku súťaž a že si myslí, že hlavný cieľ politiky hospodárskej súťaže je optimalizácia prospechu spotrebiteľov. Vítam tento prístup. Je možné, že Komisia konečne koná úplne v súlade s článkom 12 Lisabonskej zmluvy, ktorá stanovuje, že treba vziať do úvahy ochranu spotrebiteľov pri definovaní a vykonávaní iných politík Únie?

Vyzývam Komisiu, aby pokračovala v účasti na pravidelnom dialógu, ktorý sa rozhodla vytvoriť medzi svojimi útvarmi, spotrebiteľmi a združeniami, ktoré ich zastupujú. V tejto súvislosti je dobré, že v roku 2008 bol vytvorený úrad, ktorý rieši spotrebiteľské vzťahy v rámci Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž. Teraz požadujeme úplnú správu o činnosti tohto úradu, aby sme mali lepšiu predstavu o jeho užitočnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Spolu s našou Skupinou zelených/EFA som hlasoval za správu pani in ’t Veldovej o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008, lebo poskytuje príležitosť pre Parlament stanoviť svoje priority a posúdiť spôsob, akým Komisia vykonáva svoju politiku hospodárskej súťaže. Som rád, že v zhode s hlasovaním vo Výbore pre hospodárske a menové veci bola správa pani in ’t Veldovej prijatá (ako sa očakávalo) veľkou väčšinou (Zelení za správu, ako v prípade veľkých politických skupín).

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. (PL) Európa zasiahnutá hospodárskou krízou bola schopná rýchlo reagovať a zmierniť účinky krízy vďaka spoločnej mene, silnému vnútornému trhu a stabilnému systému sociálnej ochrany. To neznamená, že už necítime jej dôsledky, vidíme však znaky zlepšenia situácie. Spotrebitelia však, bohužiaľ, stále bojujú s problémami, ktoré sa týkajú využitia prínosov hospodárskej súťaže. Ich práva musia byť chránené, ale musia mať viacej povedomia a viac informácií. Riadne fungovanie a konkurencieschopnosť európskeho trhu znamená, že spotrebiteľ môže využiť systém hospodárskej súťaže prostredníctvom výberu výrobkov, služieb a nižších cien. Nedostatočná hospodárska súťaž je však niečo, čo môžeme v súčasnosti vidieť vo farmaceutickom a telekomunikačnom odvetví. Neexistencia hospodárskej súťaže priamo poškodzuje spotrebiteľov, ako aj hospodárstvo. Existuje tu aj potreba monitorovania konkurenčného správania na trhoch EÚ s pohonnými hmotami. Mali by sa uplatňovať pokuty za porušenie predpisov o ochrane hospodárskej súťaže, ktoré sú úmerné porušeniu, a používať účinnejšie zastrašovacie prostriedky pri opakovanom porušení predpisov. Kríza však predovšetkým odhalila slabú stránku európskeho hospodárstva a poukázala na tie oblasti, ktoré treba posilniť. Všetky stratégie hospodárskej politiky musia stále podliehať demokratickej kontrole a musia byť vykonávané so starostlivosťou o spoločné dobro a vzhľadom na práva občanov Európy.

 
  
  

Správa: Róża Gräfin Von Thun Und Hohenstein (A7-0084/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Účinne fungujúci vnútorný trh je nevyhnutným predpokladom na vytvorenie stabilného a inovačného hospodárskeho prostredia. Vnútorný trh však nemôže riadne fungovať bez správnej transpozície, uplatňovania a presadzovania právnych predpisov Spoločenstva. Bohužiaľ, počet konaní o porušení práva je v členských štátoch stále príliš vysoký.

Takáto situácia poškodzuje vnútorný trh a necháva spotrebiteľov bez primeranej ochrany. V roku 2008 vyzval Európsky parlament Komisiu, aby poskytla viac podrobnejších informácií o smerniciach, ktoré neboli vykonávané v členských štátoch, a veľmi dúfam, že Komisia bude schopná predložiť tieto informácie v blízkej budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne. (PT) V roku 1997 uverejnila Komisia prácu o prvom hodnotení výsledkov vnútorného trhu, ktorá sa zamerala na vykonávanie pravidiel vnútorného trhu členskými štátmi vzhľadom na to, že závažné zdržania zabránili verejnosti a podnikom vyťažiť maximum z vnútorného trhu.

Posúdením a zverejnením vývoja týkajúceho sa vykonávania prispela hodnotiaca skupina k zníženiu množstva smerníc nevykonávaných členskými štátmi. Hlasovala som za túto správu, keďže považujem za naliehavé, aby členské štáty včas začlenili právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, lebo vnútorný trh môže riadne fungovať len vtedy, ak sú nariadenia EÚ týkajúce sa jeho fungovania riadne vykonávané a uplatňované a ak sa vykonala kontrola zhody.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Napriek skutočnosti, že členské štáty dosiahli najvyššie výsledky, pokiaľ ide o čas venovaný začleneniu nariadení vnútorného trhu do vnútroštátnych predpisov, nemyslím si, že sú údaje uvedené v poslednom hodnotení výsledkov vnútorného trhu uspokojivé. Tvorba stabilného a inovačného vnútorného trhu, ktorý sa postará o potreby spotrebiteľov a na ktorom môžu firmy maximalizovať tvorbu nových pracovných miest, nemôže súčasne existovať pri systematickom zdržiavaní vykonávania právnych predpisov Spoločenstva a neuplatňovaní smerníc.

Sú to jednotlivci a podniky, ktorých sa najviac dotýka zdržiavanie vykonávania politických stratégií týkajúcich sa vnútorného trhu, na základe ktorého im vznikajú náklady vyplývajúce z menšej možnosti voľby, nedostatočnej hospodárskej súťaže a menej otvorených trhov. Z tohto dôvodu si myslím, že je dôležité, aby Parlament vyvinul väčší tlak na uplatňovanie nariadení pre vnútorný trh. Boli to práve členské štáty, ktoré stanovili obdobia na vykonávanie týchto smerníc. Treba od nich aspoň požadovať, aby rešpektovali ciele, ktoré si stanovili. Toto je základný cieľ pre vnútorný trh v období hospodárskej krízy.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Po vylepšení nedostatočnej transpozície smernice, ktorá ostáva na úrovni 1 %, je rozhodujúce zamerať sa na zlepšenie vykonávania právnych predpisov pre vnútorný trh vo vnútroštátnych právnych systémoch. Komisia, Parlament a členské štáty sa v tejto súvislosti musia viac usilovať a navzájom spolupracovať.

Zo strany Komisie by sa malo vykonať viac na podporu členských štátov počas obdobia transpozície prostredníctvom dialógov a výmeny informácií s cieľom vyriešiť problémy pred ukončením termínu transpozície. Mala by taktiež usporiadať výročné fórum vnútorného trhu a nájsť nové spôsoby na odstránenie zvyšných prekážok brániacich dokončeniu vnútorného trhu vrátane zjednodušenia právnych predpisov.

My poslanci Európskeho parlamentu ako zástupcovia občanov musíme využiť akúkoľvek príležitosť, aby sme ich informovali o európskych právnych predpisoch prostredníctvom podporných štúdií, seminárov, zhromaždení a vypočutí. Na druhej strane sa musia národné parlamenty úzko zapájať do európskych legislatívnych procesov, aby sa načas dozvedeli o navrhnutých opatreniach, a musia zlepšiť spoluprácu medzi národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi. V tejto súvislosti dáva Lisabonská zmluva voleným zhromaždeniam významnejšiu úlohu, z ktorej musia čo najviac vyťažiť. Z vyššie uvedených dôvodov, ktoré sú jasne vysvetlené v správe, som hlasovala za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Po poslednom uverejnení (marec 2010) výsledkov hodnotenia vnútorného trhu sa ukázalo, že celkové percento smerníc o vnútornom trhu, ktoré neboli začlenené do vnútroštátnych právnych predpisov, je 0,7 %, čo je nižší výsledok ako v júli 2009, ktorý, ako spomenula pani spravodajkyňa, bol 1,0 %.

Včasné a riadne vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva je rozhodujúce pre intenzívnejšiu integráciu vnútorného trhu vzhľadom na priamy účinok na právnu istotu a dôveru európskej verejnosti. Z tohto dôvodu musia členské štáty zaujať zodpovedný postoj pri uplatňovaní týchto právnych predpisov, aby v budúcnosti neboli problémy s nedostatočným vykonávaním, ale aby skôr existovala väčšia právna istota a príležitosť pre verejnosť využívať prínosy zo spravodlivých podmienok v rámci vnútorného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vnútorný trh nemôže riadne fungovať, ak právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa jeho fungovania nie sú riadne transponované a vykonávané a nie je overená ich zhoda. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby členské štáty včas transponovali právne predpisy pre vnútorný trh do vnútroštátnych právnych predpisov.

Je tu 22 smerníc, ktorých konečný termín na transpozíciu uplynul pred viac než dvoma rokmi. Ďalej 6 % smerníc nebolo transponovaných všetkými členskými štátmi, čo znamená, že 100 smerníc z oblasti vnútorného trhu nebolo takých účinných, ako mali byť v rámci EÚ.

Členské štáty a Komisia musia konať rozhodne pri riešení tejto situácie. Podporujem názor, že Komisia by mala na svojej internetovej stránke uverejniť smernice, ktoré členské štáty nevykonali, aby sa s touto situáciou oboznámila verejnosť. Zdá sa, že počet prípadov konaní vo veciach porušenia právnych predpisov je stále vysoký; niektoré členské štáty majú počet týchto prípadov vyšší ako priemer EÚ, ktorý predstavuje 47 prípadov.

Členské štáty sú taktiež vyzývané, aby zabezpečili fungovanie cezhraničných sietí elektronických informačných systémov zriadených Komisiou.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) V rozpore s tým, čo správa tvrdí, je dnes jasné, že proces liberalizácie trhov a privatizácie verejných služieb, ktorý stále prebieha, nepriniesol žiadne oceniteľné prínosy vzhľadom na ceny, kvalitu služieb a zníženie verejných výdavkov. Naopak, organizácie na ochranu spotrebiteľov a užívatelia verejných služieb hlásia zvýšenie cien, zníženie kvality služieb a zvýšenie nákladov na poskytovanie služieb. Liberalizácia v podstate prispela k poklesu pracovných miest a k tvorbe súkromných monopolov popri ohrozovaní práv pracujúcich, užívateľov verejných služieb a spotrebiteľov, ako sa jasne odohráva v oblasti telekomunikácie, dopravy, elektrickej energie a na poštových úradoch. Táto situácia priniesla zhoršenie hospodárskej a sociálnej krízy.

Z týchto dôvodov je pretrvávanie takejto politiky príčinou zhoršovania sociálnej a hospodárskej situácie miliónov ľudí. Je príčinou nehospodárne pôsobiacich verejných služieb, ktoré sú verejným zdrojom, ako aj ich transformácie do súkromných skupín. Je príčinou neistoty, nezamestnanosti a chudoby. Je príčinou rozširovania priepasti medzi bohatými a chudobnými. Je príčinou stále nespravodlivejšej spoločnosti. Z tohto dôvodu sme za túto správu nehlasovali.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. (FR) Vážený pán predsedajúca, dámy a páni, hlasovali sme proti správe pani Thunovej Und Hohensteinovej. Tento Parlament sa zameriava na množstvo transponovaných smerníc, na slávne hodnotenie výsledkov vnútorného trhu. Nikto dokonca nespochybňuje skutočnú kvalitu týchto právnych predpisov alebo dokonca skutočnú potrebu alebo dôležitosť 90 000 strán textu, ktorý predstavuje to, čo voláte acquis communautaire, alebo približne 1 700 smerníc týkajúcich sa vnútorného trhu. Mimochodom, o nič väčší záujem nie je o zistenie, či sa dosiahli stanovené ciele po prijatí textov, či sa analýzy účinku ukázali byť presnými a či zásady subsidiarity a proporcionality boli dodržané.

Všetky nedostatky sa pripisujú zodpovednosti členských štátov, ktoré majú aj tak stále menej priestoru na úkony pri prijatí týchto dokumentov do vnútroštátnych pomerov, pokiaľ treba zachovať aj najmenšie detaily, zatiaľ čo zmluvy uvádzajú povinnosť priniesť výsledky a nie prostriedky. Trocha analýzy a kritiky vo vlastných radoch by európskym inštitúciám prospelo.

 
  
MPphoto
 
 

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne. (PL) Hodnotenie výsledkov vnútorného trhu je veľmi dôležitý nástroj, ktorý poskytuje informácie o stave transpozície európskych právnych predpisov členskými štátmi. Napriek svojim povinnostiam členské štáty zdržiavajú transpozíciu a taktiež ju nevykonávajú správne. Hodnotenie ukazuje, že členské štáty stále viac zvládajú správne vykonávanie právnych predpisov, hoci veľké množstvo ešte stále zaostáva za stanoveným cieľom. Členské štáty musia mať jasnú povinnosť zlepšiť tieto ukazovatele. V poslednom čase sme v Európskom parlamente veľa hovorili o potrebe posilnenia vnútorného trhu. Vnútorný trh však nebude riadne fungovať, ak právne predpisy, ktoré sú základom pre správne fungovanie vnútorného trhu, nebudú riadne a včas transponované.

Vnútorný trh musí taktiež získať podporu našich občanov. Z tohto dôvodu schvaľujem návrh pani spravodajkyne na usporiadanie výročného fóra vnútorného trhu, ako aj návrh na „test vnútorného trhu“, čo je návrh na kontrolu právnych predpisov z hľadiska štyroch slobôd vnútorného trhu: voľný pohyb kapitálu, tovaru, služieb a ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hodnotenie výsledkov vnútorného trhu poskytuje užitočný prehľad uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva v oblastiach životne dôležitých pre európskych spotrebiteľov a podniky. Škótsko sa, bohužiaľ, v hodnotení neuvádza ako nezávislá krajina. Považujem za dôležité, aby škótsky parlament získal plnú právomoc v tých oblastiach, ktoré sú v súčasnosti vyhradené Londýnu; ak sa tak stane, som presvedčený, že Škótsko bude patriť medzi členské štáty vykonávajúce opatrenia v prospech spotrebiteľov a podnikov.

 
  
MPphoto
 
 

  Alan Kelly (S&D), písomne. – V plnej miere podporujem koncept hodnotenia výsledkov vnútorného trhu ako nástroja na meranie úspechu jednotného trhu. Je to veľmi dôležitý nástroj na komunikáciu o zaobchádzaní členských štátov s európskymi právnymi predpismi. Taktiež odhaľuje, že záťaž nadmernej regulácie, ktorá často poškvrňuje obraz EÚ, mnohokrát nie je chybou inštitúcie EÚ, ale samotného členského štátu. Je to pre nás lekcia, z ktorej sa musíme poučiť, a v budúcnosti musíme vyžadovať väčšiu transparentnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. (FI) Vážený pán predsedajúca, účinne fungujúci vnútorný trh závisí od spokojných spotrebiteľov, ktorí mu dôverujú. Európski spotrebitelia sú veľmi dôležití, keďže sa presúvame z recesie do obdobia rastu. Správy, ktoré sme prijali, vyzdvihujú dôležité otázky týkajúce sa spôsobu zlepšenia ochrany spotrebiteľov a fungovania vnútorného trhu, ktoré som podporila počas rokovaní Výboru a v dnešnom hlasovaní. Spomeniem tri z nich. Po prvé, hodnotenie výsledkov vnútorného trhu je vítaným nástrojom. Jeho päť hlavných ukazovateľov je nepochybne nevyhnutných pre zhodnotenie všeobecného fungovania vnútorného trhu z hľadiska spotrebiteľov. Myslím si, že by sme mali podporiť myšlienku, aby sa v budúcnosti začlenili do hodnotenia informácie o vykonávaní právnych predpisov pre vnútorný trh v členských štátoch, ktoré na to stále čakajú. Musíme sa zbaviť spôsobu myslenia, že si treba vybrať len to, čo nám vyhovuje. Po druhé, prekvapuje ma negatívny postoj Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente k navrhnutému testu vnútorného trhu. Je to zrejme spôsobené nesprávnym úsudkom, keďže tento test by mohol pomôcť aj výslovne sociálnym a environmentálnym cieľom. O tomto je predsa celý integračný proces: hospodárstvo a životaschopný vnútorný trh majú slúžiť niekoľkým hlavným cieľom. Dejiny dokázali múdrosť Schumanovho plánu. Po tretie by som chcela vyjadriť podporu rozvoja prostriedkov na zabezpečenie právnej ochrany spotrebiteľov. Vo Fínsku veľmi dobre funguje systém mimosúdneho urovnania sporov spotrebiteľov a inštitúcia ombudsmana pre spotrebiteľov. Komisia musí viesť intenzívny dialóg s orgánmi členských štátov, aby zabezpečila rozšírenie správnych postupov. Napriek tomu si musíme pripomenúť, že ak treba posilniť ochranu spotrebiteľov a vnútorný trh, informovaní a aktívni spotrebitelia sú dôležitejší než oficiálne monitorovanie a právna ochrana.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Zdravý vnútorný trh je nevyhnutný, ak má existovať zdravá hospodárska súťaž a hospodársky rozvoj, ktorý ju sprevádza. Aby sa to stalo realitou, musia všetky členské štáty prijať smernice Spoločenstva rovnakým spôsobom a bez výnimiek.

Hodnotenie výsledkov vnútorného trhu a skupiny spotrebiteľov majú významnú úlohu pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu. Hoci sme vykročili správne, máme pred sebou ešte dlhú cestu, kým dosiahneme všetky stanovené ciele pre účinnejší vnútorný trh. Každý sa preto musí snažiť, vrátane národných parlamentov, ktoré majú veľmi dôležitú a rozhodujúcu úlohu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Nakoniec som sa rozhodol hlasovať proti správe, keďže sme neodstránili článok 10 z tohto textu. Zachovanie tohto článku je rozhodujúce, lebo vyzýva na zriadenie systematického „testu vnútorného trhu“, aby sa ex ante overilo, či sa legislatívne návrhy EÚ zhodujú so všetkými pravidlami vnútorného trhu.

 
  
  

Správy: Jean-Luc Dehaene (A7-0022/2010), Reimer Böge (A7-0020/2010), (A7-0021/2010), (A7-0019/2010), Anna Rosbach (A7-0009/2010), Anna Hedh (A7-0024/2010), Cristian Silviu Buşoi (A7-0027/2010), Bairbre de Brún (A7-0082/2009), Carlos Coelho (A7-0015/2010), Sophia in ’t Veld (A7-0025/2010), Róża Gräfin Von Thun Und Hohenstein (A7-0084/2009)

 
  
MPphoto
 
 

  Luis Manuel Capoulas Santos (S&D) , písomne. (PT) Z dôvodu problémov s hlasovacím zariadením nebol zaznamenaný môj hlas.

Z tohto dôvodu vyhlasujem, že som hlasoval za všetky body, o ktorých sa hlasovalo na dnešnom zasadnutí.

 
Posledná úprava: 4. júna 2010Právne oznámenie