Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B7-0017/2010). Tento bod bude dnes večer o čosi kratší než zvyčajne, pretože predošlá rozprava sa z dôvodu predchádzajúcich oneskorení predĺžila o 25 minút. Je mi to ľúto. Skončíme približne po 19.30 hod. Chcem prísne dodržať časový plán. Rečníci majú k dispozícii 30 sekúnd.

Nasledujúce otázky sú určené Komisii.

Prvá časť

– Otázka č. 28, ktorú predkladá Vilija Blinkevičiūtė (H-0063/10)

Vec: Regulácia súkromných dôchodkových fondov.

V poslednom období dochádza k značnému poklesu hodnoty aktív súkromných dôchodkových fondov. Potrebu sprísniť reguláciu sektoru súkromných dôchodkových fondov zdôraznila skupina na vysokej úrovni pre finančný dozor, ktorej predsedá Jacques de Larosière.

Finančná kríza ukázala, do akej miery sú členské štáty zraniteľné širokým rozsahom rizík. Tieto riziká priamo znepokojujú investorov do týchto fondov, ako aj stabilitu a integritu európskych finančných trhov a zároveň vážne ovplyvňujú účastníkov finančného trhu. V tomto nestabilnom hospodárskom období mnoho európskych občanov stráca dôveru v reguláciu systému súkromných dôchodkových fondov.

Neuvažuje Komisia o návrhu komplexného právneho opatrenia, v ktorom by stanovila normy dohľadu na účely regulácie súkromných dôchodkových fondov?

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Pani Blinkevičiūtėová predložila veľmi dôležitú otázku o dôchodkovej reforme, ktorá bude v nasledujúcich rokoch zohrávať zásadnú úlohu v súvislosti s úlohami, ktoré musíme spoločne riešiť. Ide o starnutie obyvateľstva, životaschopnosť verejných financií a najmä o mobilitu zamestnancov. Dôchodkové fondy sú navyše hlavnými inštitucionálnymi investormi.

Dámy a páni, finančná kríza odhalila slabiny v koncepcii niektorých dôchodkových systémov a na základe správy pána de Larosièra plánujeme prijať niektoré iniciatívy. Predseda Barroso oznámil Európskemu parlamentu prijatie istých usmernení pre politiku v tejto oblasti.

V roku 2010 plánujeme predložiť zelenú knihu o dôchodkoch, od ktorej očakávame podnietenie dôkladnej diskusie o regulácii súkromných dôchodkových fondov. V tejto súvislosti možno predpokladať revíziu smernice o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Komisia je naďalej odhodlaná posilňovať vnútorný trh v oblasti dôchodkových fondov. Uvedená revízia smernice by zahŕňala aj pravidlá solventnosti pre dôchodkové fondy. Pán predsedajúci, okrem toho sa tak spĺňa požiadavka Európskeho parlamentu predložená počas rokovaní o smernici Solventnosť II.

Aby sme sa vyhli akejkoľvek dvojznačnosti v tejto veľmi dôležitej otázke, ktorá vplýva na občanov, rád by som doplnil, že Komisia bude v rámci zásady subsidiarity postupovať veľmi opatrne pri rešpektovaní rozhodnutí mnohých členských štátov v súvislosti s ich záujmom o priebežne financovaný dôchodkový systém.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Pán komisár, ďakujem za odpoveď a samozrejme dúfame, že Európska komisia čo najskôr predloží zelenú knihu o dôchodkoch, keďže vo väčšine členských štátov Európskej únie ide o mimoriadne naliehavú otázku. V niektorých členských štátoch, ako v našej krajine Litve, boli už aj tak nízke dôchodky znížené ešte viac. Takto sa v skutočnosti prejavila súčasná hospodárska a finančná situácia. Pán komisár, rada by som sa však tiež spýtala, či viete odpovedať na to, prečo v stratégii EÚ 2020 Európska komisia venovala tak málo pozornosti bezpečnosti a stabilite dôchodkov a dôchodkovým garanciám, keďže musíme zohľadniť súčasný stav na trhu práce, súčasnú demografickú situáciu a druhy dôchodkov, ktoré budú obyvatelia poberať o 10 rokov, čo je naozaj jedna z najdôležitejších otázok.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Pani Blinkevičiūtėová, je zrejmé, že v dokumente o stratégii do roku 2020, ktorý je zameraný na ekologický, inteligentný, spravodlivý a inkluzívny rast, nemôžu byť uvedené všetky otázky. Z uvedeného dôvodu máme iné nástroje, príležitosti a rámce, pomocou ktorých môžeme splniť svoju povinnosť riešiť základné otázky, akými sú dôchodky a závislosť občanov Európy.

Pani Blinkevičiūtėová, práve som uviedol, že dôchodkové fondy sú hlavnými inštitucionálnymi investormi. Rôzne druhy dôchodkových systémov, ktoré fungujú na základe zákonného poistenia, či už ide o zamestnanecké alebo dobrovoľné fondy, zohrávajú v súčasnosti čoraz dôležitejšiu úlohu vo všetkých dôchodkových systémoch v mnohých členských štátoch.

Ešte raz uvádzam, že pri pracovných postupoch budeme v rámci zásady subsidiarity rešpektovať záväzok a záujem mnohých krajín, z ktorých niektoré dôverne poznám, o priebežne financovaný dôchodkový systém a na uvedenom základe budeme pracovať na tejto zelenej knihe, ktorá bude dokončená najneskôr v nasledujúcich týždňoch alebo mesiacoch. Bol by som rád, keby medzi mnou, vami a ostatnými poslancami, ktorí prejavia záujem, prebehla čo najotvorenejšia diskusia.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, moja vlasť Rakúsko dotuje poskytovanie dôchodkov zo súkromných dôchodkových systémov maximálnou sumu vo výške 210 EUR ročne aj napriek tomu, že špekulácie s dôchodkami sa ukázali byť jedným zo spúšťacích mechanizmov finančného kolapsu v Spojených štátoch.

Som presvedčený, že Komisia si musí položiť otázku, či poskytovanie dôchodkov nie je v skutočnosti základnou úlohou štátu a či by sme v tejto súvislosti nemali prísnejšie kontrolovať pochybných finančných špekulantov. Otázka tiež znie, či podľa názoru Komisie nie je krátkozraké alebo dokonca nedbanlivé poskytovať štátne dotácie na poskytovanie dôchodkov zo súkromných dôchodkových systémov bez noriem kvality, ak existuje riziko, že po týchto obrovských stratách budú poberatelia dôchodkov ešte viac potrebovať podporu štátu.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Pán Barroso mal pred krátkou chvíľou v tejto rokovacej sále príležitosť reagovať na niekoľko otázok o hlavných problémoch, ktoré súvisia s finančnými pohybmi.

Pán Obermayr, spomínali ste špekulácie. Ako európsky komisár pre vnútorný trh a služby zodpovedný za reguláciu a dohľad môžem povedať, že žiadny výrobok, trh alebo územie nebudú vylúčené ani sa nevyhnú inteligentnému dohľadu a účinnej regulácii.

Preto sa činnosť, ktorú budeme vykonávať, bude týkať všetkých na týchto trhoch a ich rôznych produktov. Uvedenú činnosť sme už začali vykonávať v podobe balíka pre finančný dohľad, o ktorom sa už diskutuje. Revíziou niektorých smerníc, najmä smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IORP), chceme vytvoriť prísne investičné predpisy.

Môžem potvrdiť, že z požiadaviek na kontrolovanú transparentnosť a rozumnú a účinnú reguláciu nevylúčime žiadny z uvedených produktov alebo trhov.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Som presvedčená, že strategické myslenie je v súvislosti s reformou dôchodkového systému dlhodobo požadované v súkromnom a verejnom sektore. Mám na mysli to, že miera pôrodnosti bola najvyššia v 70. rokoch 20. storočia. Títo ľudia pôjdu o 30 rokov do dôchodku, pričom v súčasnosti je miera pôrodnosti veľmi nízka. Tí, ktorí sa rodia v súčasnosti, budú predstavovať pracovnú silu o 30 rokov a v tom čase nebudú môcť poskytovať zdroje potrebné pre dôchodkové fondy.

Preto by som sa vás rada spýtala, aké opatrenia prijímate, aby ste uskutočnili riadnu reformu dôchodkových systémov z dlhodobého hľadiska, udržateľným spôsobom a v prospech občanov Európy?

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Pani Ţicăuová, v prvej časti svojho posledného vystúpenia, ktoré bolo vzhľadom na pravidlá pomerne krátke, som spomínal, že jedným z hlavných problémov, okrem mobility, je demografia. Okrem toho, aj keď otázka rodinnej alebo demografickej politiky nepatrí medzi hlavné oblasti zodpovednosti Európy, myslím si, že rozprava a porovnávanie v rámci tejto otázky, ktorá sa vo väčšej alebo menšej miere týka všetkých európskych krajín, by boli prínosné pre všetkých. Náš kontinent je pravdepodobne jedným z mála na svete, ktorého počet obyvateľov bude v porovnaní s inými kontinentmi klesať, ak nedôjde k obnove miery pôrodnosti.

Pani Ţicăuová, otázku dôchodkov a otázku prevzatia zodpovednosti za závislosť musíme riešiť práve v tejto mimoriadne vážnej situácii, ktorá presahuje problematiku dôchodku ako takého. Som preto presvedčený, že spomínaná zelená kniha je vhodným nástrojom, ktorý prichádza v správnom čase. Nebudete musieť čakať príliš dlho. Riešime tento problém, budeme vykonávať posledné úpravy, aby sme mohli položiť všetky uvedené otázky a zároveň primerane zohľadníme oblasti, ktoré patria do vnútroštátnej zodpovednosti za dôchodkové systémy, a to, čo je možné uskutočniť na európskej úrovni, najmä v súvislosti so všetkými spomínanými súkromnými dôchodkovými fondmi a ich rozšírením na európskych trhoch.

V každom prípade nebude žiadna z týchto oblastí vylúčená. Všetky budú súčasťou otázok, ktoré zohľadníme, a navrhneme tak niektoré postupy činností alebo usmernenia v zelenej knihe, ktorú som spomínal a ktorá bude zverejnená o niekoľko mesiacov.

  Predsedajúci. – Otázka č. 29, ktorú predkladá Seán Kelly (H-0068/10).

Vec: Systémy poistenia proti povodniam v EÚ

Nedávne záplavy v Írsku spôsobili škody približne vo výške 500 miliónov EUR, a to tak na súkromnej, ako aj verejnej infraštruktúre. Írska vláda predložila žiadosť o pokrytie časti škôd na verejnom majetku z Fondu solidarity EÚ.

Domácnosti a súkromné podniky však často nemajú možnosť odškodnenia z dôvodu neúmerne vysokých poistiek proti povodniam pre súkromné subjekty. Treba pripomenúť, že jednou z príčin bezprecedentných záplav bolo nekoordinované plánovanie výstavby, v niektorých prípadoch aj v záplavových územiach, a že niektoré poisťovne odmietajú poistiť konkrétne domácnosti a súkromné podniky.

Mohla by Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti načrtnúť plány, ak nejaké má, týkajúce sa legislatívnych návrhov na harmonizáciu poskytovania poistenia proti záplavám v EÚ s ohľadom na neschopnosť trhu poskytnúť adekvátne krytie v niektorých členských štátoch? V prípade, že nemá žiadne plány, mohla by sa Komisia vyjadriť o tom, či vypracovala nejaké programy na výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v tejto oblasti?

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán Kelly kladie otázku v súvislosti s nedávnou tragickou udalosťou, ktorá zasiahla ostrov Madeira a najmä pobrežie Atlantického oceánu v našej krajine a priniesla smrť desiatkam ľudí. Keď spomíname túto otázku, samozrejme by som chcel ešte raz vyjadriť našu solidaritu všetkým obetiam. Môj kolega komisár pán Hahn bol na obidvoch miestach, ktoré som práve spomenul.

Aj v tomto prípade musíme čeliť celosvetovému problému, ktorý je dôsledkom zmeny klímy, a všimnúť si rastúci počet prírodných katastrof. Okrem toho budeme naďalej svedkami katastrof, ktoré nemajú prírodný charakter a ktoré môžu mať vážne dôsledky na ľudský život, prírodu a hospodárstvo. Mám napríklad na mysli priemyselné katastrofy, požiare a katastrofy na mori.

Tejto otázke sa osobne venujem veľmi dlho. Práve v tejto rokovacej sále som v roku 1999 ako čerstvo vymenovaný komisár pre regionálnu politiku musel odpovedať gréckym poslancom, ktorí mali obavy v súvislosti s dôsledkami zemetrasení, ku ktorým došlo krátko predtým v ich krajine.

Vtedy som najskôr navrhol vytvoriť fond solidarity a následne európsku jednotku civilnej ochrany. Museli sme čakať do roku 2002, keď Nemecko, Rakúsko a Slovensko postihli veľké záplavy, aby Komisia v priebehu troch mesiacov a s pomocou Parlamentu a Rady vytvorila Fond solidarity, ktorý zasiahne na ostrove Madeira a na pobreží Atlantického oceánu, tak ako zasiahol pri niekoľkých veľkých katastrofách od roku 2002.

Moja kolegyňa pani Georgievová spolupracuje s barónkou Ashtonovou na vytvorení európskej jednotky civilnej ochrany a dúfam, že nebudeme musieť čakať na ďalšiu katastrofu, predtým než budeme môcť sústrediť svoje reakcie a úsilie o pomoc pod jednou európskou vlajkou pri katastrofách podobných katastrofe na Haiti alebo pri katastrofách spôsobených cunami.

Predložená otázka súvisí s poistením, pretože nie všetko sa týka nepoistiteľného verejného vlastníctva, ktoré možno zahrnúť v rámci Fondu solidarity. Domnievam sa, že v súvislosti s rizikami, ktoré možno zahrnúť v rámci poistných podmienok, dôjde k pokroku.

V Bielej knihe o adaptácii na zmenu klímy z roku 2009 sa navrhuje vytvorenie verejne podporovaných systémov poistenia tam, kde poistenie neexistuje. V rámci následných postupov na základe tejto bielej knihy chcem preskúmať úlohu, ktorú by mohli spĺňať pri doplnení uvedených opatrení poistné produkty. Mojím cieľom je začať referenčným porovnávaním. Požiadal som svoje služby o preskúmanie súčasných systémov poistenia v rôznych členských štátoch. V situáciách, v ktorých by mohlo dôjsť k cezhraničnému vplyvu, by možno bolo dokonca vhodné podporiť systémy poistenia, ktoré sú rozšírené v celej Európe a nefungujú len na vnútroštátnej úrovni.

Pán Kelly, veľmi dobre si uvedomujem zložitosť tejto otázky. Pri tejto činnosti budem spolupracovať so všetkými zúčastnenými stranami, s poisťovacími spoločnosťami, členskými štátmi a odborníkmi, aby sme si vymieňali osvedčené postupy a stanovovali priority na primeranej úrovni. Som presvedčený, že dokážeme zvýšiť ochranu občanov Európy pred čoraz vyšším počtom prírodných katastrof. Z tohto dôvodu chcem začať plniť túto mimoriadne praktickú úlohu monitorovania a referenčného porovnávania rôznych súčasných systémov poistenia v prípade prírodných katastrof v 27 členských štátoch.

  Seán Kelly (PPE). – Všetci sme sa, samozrejme, veľmi obávali o Madeiru a Francúzsko. V našej krajine nedošlo, našťastie, k žiadnym obetiam na životoch, ale problémy s poistením sa prejavili veľmi rýchlo. Mnoho domácností nemožno v súčasnosti poistiť a v meste Clonmel, ktoré pred niekoľkými rokmi zasiahli záplavy, stúpla cena poistenia šesťnásobne. Ide, samozrejme, o veľmi dôležitú otázku a chcem pána komisára pochváliť za to, že sa ňou zaoberá.

Chcel by som sa ho iba spýtať na krajiny a vlády, ktoré nezavádzajú smernicu o povodniach. Bude uvažovať nad určitými sankciami aj v týchto prípadoch?

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Uvedená smernica o povodniach bola prijatá v roku 2007. V roku 2009 bolo zverejnené oznámenie Komisie o prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof vo všeobecnosti.

Pán Kelly, rozprávate o pomerne nových smerniciach, ale rovnaký postup sa týka týchto a všetkých ostatných smerníc, keď sa začnú uplatňovať. Komisia musí overiť a overí spôsob uplatňovania uvedených smerníc v členských štátoch. Keď spomíname záplavy, ako bolo jasne vidieť vo Francúzsku a ako je vidieť vo vašej krajine, dôsledky neúspešného prijímania bezpečnostných opatrení a výstavby v záplavových oblastiach sú v súvislosti so správou pôdy zrejmé. Komisia bude v tejto oblasti postupovať tak ako vo všetkých iných oblastiach. Bude si všímať postupy členských štátov a prijímať primerané opatrenia vrátane opatrenia zameraného proti porušovaniu, aby tak zabezpečila uplatňovanie uvedených smerníc.

  Jim Higgins (PPE). – Pán Kelly predložil otázku uplatňovania smernice o povodniach. Ako viete, smernicu musí v roku 2010 transponovať do vnútroštátneho práva všetkých 27 členských štátov. Chcel by som naliehavo požiadať Komisiu, aby v súvislosti s jej uplatňovaním dohliadala na vnútroštátne orgány. V roku 1995 som bol v Írsku ministrom zodpovedným za záplavy. V tomto období sme zverejnili správu o tom, že v záplavových oblastiach by sa nemalo pokračovať v budovaní nových domov. A predsa sa neskôr v častiach Írska postavilo mnoho domov, ktorých majitelia očakávali odškodnenie.

Smernicu o povodniach teda musíme uplatňovať naozaj veľmi dôsledne a zaviesť pokuty voči írskej vláde, miestnym orgánom a každému, kto poruší jej podmienky.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Pán Barnier, rád by som položil inú otázku. Rozprávame o poistení, ale domnievam sa, že v prípade katastrof potrebujeme dve opatrenia iného charakteru. V tejto súvislosti by som sa rád spýtal, či by sa centrum rýchlej reakcie nemalo v Európe vytvoriť rýchlejšie? Nemáme jediné centrum, ktoré by dokázalo v prípade katastrofy reagovať. Po druhé, nemali by sme vynaložiť väčšie úsilie pri vytváraní civilných kapacít? Nemáme, napríklad, dopravné lietadlo. Inými slovami, okrem poistenia potrebujeme jedno centrum a viac kapacít na poskytovanie pomoci.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Boli položené dve rozdielne otázky. Pán Kelly, v súvislosti s otázkou záplav by som najprv rád uviedol, že vystupujem ako komisár pre vnútorný trh a služby, aby som odpovedal na konkrétnu otázku, ktorá znela takto: Aký je najlepší spôsob využitia poistných podmienok, najmä s cieľom odškodniť ľudí, ktorých osobné vlastníctvo bolo poškodené? Vypracujem tento prehľad rôznych viac alebo menej prepracovaných súkromných poistných programov, v rámci ktorých nemajú niektoré krajiny na tento druh katastrofy takmer žiadne poistenie a iné, ako napríklad Francúzsko, majú systém, na základe ktorého sa v prípade prírodnej katastrofy vypláca odškodnenie vo výške 100 %.

Pán Kelly, nenesiem zodpovednosť za problematiku záplav. Požiadam svojho kolegu zodpovedného za životné prostredie, pána Potočnika, aby vám poskytol písomnú odpoveď s informáciami o spôsobe uplatňovania uvedenej smernice o povodniach. Súhlasím však s vami v tom, že kľúčová problematika v oblastiach výstavby alebo vhodnosti pre výstavbu sa týka vnútroštátnych a dokonca regionálnych alebo miestnych orgánov. Nemožno sa s každou otázkou obracať na Brusel, aj keď všeobecné pravidlo je zrejmé: sú oblasti, v ktorých by k súčasnej alebo budúcej výstavbe nemalo dochádzať. V našej krajine som dokonca presadil zákon o premiestnení bývania a tovární v oblastiach pravidelne postihovaných záplavami. Zákon som presadil v roku 1995 a obyvatelia sú odškodnení, aby sa odsťahovali predtým, než dôjde k ďalšej katastrofe.

Uvedené predstavy by som rád zosumarizoval predtým, než pred vami znova vystúpim s niektorými návrhmi o otázke poistných podmienok.

Na záver by som sa chcel vyjadriť o otázke civilnej ochrany, hoci patrí do rozsahu pôsobnosti iných kolegov. Ako viete, tejto otázke som sa v roku 2006 na požiadanie pána predsedu Barrosa do istej miery venoval za podpory Európskeho parlamentu. Toto úsilie ma priviedlo k návrhu na vytvorenie európskej jednotky civilnej ochrany, ktorú by poskytovali členské štáty na dobrovoľnom základe. Mohli by sme začať intenzívnejšie spolupracovať zdola nahor, aby sme si zvykli na prípravu svojich reakcií. V prípade cunami alebo tragédie na Haiti nám nikdy nechýba dobrá vôľa, ale koordinácia. Keby európski dobrovoľníci mali pripravovať svoje reakcie na rôzne druhy katastrof, zachránili by sme ľudské životy, ušetrili čas a peniaze a zároveň by sme boli viditeľnejší.

Reakcie nemôžu byť, samozrejme, rovnaké v prípade priemyselnej katastrofy, katastrofy ako v prípade tankera Erika, záplav v Nemecku alebo Francúzsku, požiarov v Grécku, v prípade cunami, veľkých pandémií alebo dokonca v prípade teroristického útoku, akým bol útok z 11. septembra, ku ktorému, nanešťastie, môže v Európe stále dôjsť.

Cieľom uvedenej myšlienky, na ktorej pracujú moji kolegovia, je pripraviť spoločnú plánovanú reakciu. V súvislosti s touto otázkou vám predložíme niektoré konkrétne návrhy. V každom prípade som naďalej veľmi oddaný tejto myšlienke, v súvislosti s ktorou som vynaložil veľké úsilie s podporou Európskeho parlamentu.

  Predsedajúci. – Otázka č. 30, ktorú predkladá Silvia-Adriana Ţicău (H-0109/10).

Vec: Európske opatrenia na boj proti chudobe.

Podľa údajov zverejnených Eurostatom bolo v roku 2008 vystavených riziku chudoby približne 85 miliónov európskych občanov, z toho 20 % detí a 19 % občanov vo veku nad 65 rokov. Na úrovni Európskej únie malo 8 % pracujúceho obyvateľstva a 44 % nezamestnaných nižší príjem, než je hranica chudoby, a zamestnanie nepostačovalo na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne. Opatrenia členských štátov v oblasti sociálnej ochrany znížili riziká chudoby, ktorým bolo vystavené obyvateľstvo Európskej únie, o 32 %. Hospodárska kríza spôsobila zvýšenie miery nezamestnanosti, ktorá dosahuje približne 10 %, čím sa ešte viac prehĺbili sociálne rozdiely.

Mohla by Komisia uviesť opatrenia, ktoré plánuje prijať s cieľom vytvoriť a udržať pracovné miesta v rámci Európskej únie a zabezpečiť všetkým občanom Únie dôstojnú životnú úroveň prostredníctvom primeraného a správneho systému sociálnej ochrany?

  László Andor, člen Komisie. – Vo veľkej miere sa stotožňujem s obavami vyjadrenými v tejto otázke o prosperite a blahobyte Európanov a v otázkach o zamestnanosti, sociálnej ochrane a boji proti chudobe.

Ako viete, rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s cieľom zvýšiť informovanosť o sociálnych problémoch. Dúfajme, že tento rok nebude prínosný len pre diskusiu o chudobe, ale aj pre to, aby sme sa zaviazali proti nej bojovať a obnovili tento politický záväzok na úrovni EÚ a medzi členskými štátmi.

Aby sme poskytli príležitosť na vznik tohto obnoveného záväzku, Európska komisia zahrnula do novej stratégie EÚ 2020 hlavný cieľ znižovania chudoby, ktorý je odrazom nášho záujmu a ponaučení, ktoré sme získali v posledných desaťročiach. Cieľom je v súčasnosti zníženie chudoby o štvrtinu do roku 2020.

Boj proti chudobe si vyžaduje dosiahnutie prosperity, vytvorenie vysokokvalitných pracovných miest pre tých, ktorí môžu pracovať a uživiť sa a prejav solidarity voči ľuďom v núdzi. Stratégia EÚ 2020 obsahuje všetky uvedené prvky. Dosiahnutie hlavného cieľa v súvislosti s chudobou bude podporované odhodlanou pilotnou iniciatívou nazvanou Európska platforma na boj proti chudobe. Na európskej úrovni existujú konkrétne nástroje na udržanie a vytváranie pracovných miest prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a tiež prostredníctvom nedávnej iniciatívy v oblasti mikroúverov.

Mimoriadne dôležité sú opatrenia, ktoré prijali jednotlivé členské štáty. Aby sme však na začiatok zabezpečili dostupnosť vysokokvalitných pracovných miest pre všetkých, musíme vykonať viac, ale snaha o znižovanie chudoby musí vo veľkej miere presiahnuť otázky zamestnanosti. Ako je uvedené v oznámení o stratégii EÚ 2020, účinná a kvalitne navrhnutá sociálna ochrana je nevyhnutná na predchádzanie chudobe a sociálnemu vylúčeniu a boj proti nim.

Členské štáty zodpovedajú za financovanie a organizáciu systémov sociálnej ochrany, pričom Komisia ich pri plnení tejto úlohy podporuje. Ako hlavný partner v rámci otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti Komisia pomáha pri určovaní a podpore jasných priorít politiky, poskytuje monitorovací rámec a uľahčuje vzájomné vzdelávanie. Dobrým príkladom je v súčasnosti rámec aktívneho začleňovania, referenčné porovnávanie detskej chudoby a monitorovanie sociálnych dôsledkov krízy.

V tomto roku budeme úzko spolupracovať s dvoma predsedníctvami, španielskym a belgickým. Obidve prijali dôležité iniciatívy. Ide o prvú fázu samitu o Rómoch, o ktorom sa v tomto Parlamente rokovalo pred niekoľkými minútami a ktorý má veľmi silný vplyv na znižovanie chudoby. S belgickým predsedníctvom pripravujeme iniciatívu zameranú na znižovanie detskej chudoby.

Musíme však spolupracovať nielen s vládami, ale aj s mimovládnymi organizáciami. Bez nich nemôžeme vytvoriť úplne úspešné programy. Mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú otázkou chudoby a sociálnej ochrany vo všeobecnosti, podporujeme z finančných prostriedkov programu Progress.

Toto sú hlavné otázky, ktoré zahŕňajú opatrenia v rôznych smeroch, ktorými sa Komisia snaží znižovať chudobu.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Ďakujem za vašu odpoveď. Bola by som však rada, keby sme v krátkosti diskutovali aj o procese deindustrializácie, ktorý prebieha v mnohých členských štátoch a ktorý je jednou z príčin hospodárskej a sociálnej krízy, ktorá nás postihla.

Ambiciózna a inteligentná európska priemyselná politika neposilní iba konkurencieschopnosť Európskej únie, ale povedie predovšetkým k vytváraniu nových pracovných miest. Preto sa pýtam, aké opatrenia o európskej priemyselnej politike bude obsahovať súčasný program činnosti Komisie. Mám na mysli opatrenia, ktorými bude možné podporiť konkurencieschopnosť Európskej únie, ale predovšetkým vytvárať nové pracovné miesta a tým umožniť zabezpečenie slušných životných podmienok pre európskych občanov.

Ďakujem.

  László Andor, člen Komisie. – Stratégia EÚ 2020 naozaj obsahuje aj otázku vytvárania väčšieho množstva kvalitnejších pracovných miest. Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na ďalšie dve pilotné iniciatívy. Spomínal som už jednu z nich, ktorá je zameraná na otázku chudoby, ale pokiaľ ide o množstvo a kvalitu pracovných miest v Európe, prijali sme pilotnú iniciatívu zameranú na „nové zručnosti pre nové pracovné miesta“. A v rámci piliera udržateľnosti v stratégii Európa 2020 bola vytvorená pilotná iniciatíva zameraná na priemyselnú politiku.

Myslím, že toto je v súvislosti s uvedenou otázkou zásadný bod, pretože treba uznať, že nástroje Európskej únie by sa nemali zameriavať len na dôsledky odchodu spoločností z Európy, ako je to v prípade Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Tento prístup zohráva veľmi dôležitú úlohu pri predchádzaní chudobe, strate príjmu a strate zručností v prípade, keď sa korporácie rozhodnú presunúť mimo Európy. V súčasnosti sa prvýkrát po dlhom čase prijme pilotná iniciatíva zameraná na priemyselnú politiku pre trvalo udržateľné hospodárstvo.

Domnievam sa, že uvedená iniciatíva sa bude týkať mnohých otázok priemyselného rozvoja a otázky umiestnenia. V plnej miere súhlasím s obsahom otázky, ktorá sa týka toho, že bez komplexnej hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti nemôžeme úspešne bojovať proti chudobe.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Počas hospodárskej krízy je nebezpečenstvo podvodov v oblasti sociálneho zabezpečenia mimoriadne vysoké. Uvedomuje si Komisia, že v strednej Európe dochádza k rozsiahlym podvodom v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi štátmi s veľkými sociálnymi rozdielmi? Občania EÚ z deviatich členských štátov napríklad podvodným spôsobom požadovali kompenzačné platby za minimálnu výšku dôchodkov. Uvedené kompenzačné platby pritom zreteľne prevyšovali skutočnú výšku dôchodkov.

Moja otázka teda znie: Plánuje Komisia poskytnúť jednotlivým členským štátom nástroje, ktoré môžu využívať na zabránenie rozsiahlym podvodom v oblasti sociálneho zabezpečenia?

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, v Grécku žije viac než 20 % obyvateľstva pod hranicou chudoby. Z nich je 34 % nezamestnaných a 14 % sú chudobní pracujúci.

Problematika chudoby, ktorú vo svojej otázke predložila moja kolegyňa v súvislosti s Európou, a štatistické údaje, ktoré som vám dal v prípade Grécka, sú podľa môjho názoru dôsledkom neúspechu neoliberálneho ekonomického modelu, ktorý sa presadzuje v Lisabonskej zmluve a je obsiahnutý v znení stratégie EÚ 2020.

Chcel by som sa spýtať, či je možné bojovať proti rastúcemu počtu ľudí, ktorí žijú v chudobe, rozdrobenými politikami s prvkami charity, alebo či potrebujeme prijať inú hospodársku politiku, ktorá sa sústredí okolo zamestnávania na plný úväzok, čo znamená nevyhnutnosť preskúmania stratégie EÚ 2020.

  László Andor, člen Komisie. – Ak nemáte nič proti, začnem druhou otázkou. Je naozaj veľmi dôležité vytvoriť stabilnejšie makroekonomické prostredie.

V predchádzajúcej odpovedi som spomínal dôležitosť komplexnej hospodárskej politiky s cieľom vytvoriť stabilnejšie prostredie a to, čo bolo uvedené ako „neoliberálny trend“ posledných desaťročí, je naozaj potrebné preskúmať. Stratégia Európa 2020 obsahuje niekoľko iniciatív. Rád by som spomenul najmä kapitolu o finančnej regulácii. V porovnaní s predchádzajúcim režimom je to zásadná zmena a je výsledkom zámeru stabilizovať makroekonomické prostredie, ktoré by uvoľnilo tlak na fiškálne systémy, ktorých cieľom je podporovať systémy sociálnej ochrany a politiky zamestnanosti.

Pokiaľ ide o zneužívanie a účinnosť systémov sociálnej ochrany, kríza je v tejto súvislosti skutočným testom. Komisia môže iba využívať otvorenú metódu koordinácie, analytickú kapacitu a kapacitu na predkladanie správ, ktoré má k dispozícii, aby pomohla členským štátom dôkladnejšie sa sústrediť na opatrenia sociálnej ochrany.

Táto úloha v období krízy, ako sa uvádzalo v otázke, ale aj v nasledujúcom období, keď budú jednotlivé členské štáty čeliť potrebe fiškálnej konsolidácie, bude naozaj testom. My pritom nemôžeme jednoducho nájsť ďalšie zdroje na boj proti chudobe. Z toho dôvodu si musíme vymieňať skúsenosti o spôsobe účinnejšieho využívania našich nástrojov a spôsobe intenzívnejšieho sústredenia sa na zraniteľné skupiny.

  Predsedajúci. – Otázka č. 31, ktorú predkladá Georgios Papanikolaou (H-0089/10)

Vec: Hodnotenie programu Kultúra na roky 2007 – 2013

Európska únia v súvislosti so snahou podporiť a pozdvihnúť európsku kultúru prijala v roku 2007 program Kultúra, ktorý bude trvať do roku 2013. Jeho celkový rozpočet predstavuje približne 400 miliónov EUR.

Cieľom tohto programu je zvýšiť povedomie o tých aspektoch kultúry, ktoré majú európsky význam a podporujú cezhraničnú mobilitu ľudí pracujúcich v oblasti kultúry.

Ako hodnotí Komisia doterajší pokrok pri dosahovaní týchto dvoch cieľov?

Prejavujú členské štáty záujem o program Kultúra a zúčastňujú sa ho, alebo sa Komisia domnieva, že by mala zaviesť nové, dynamickejšie iniciatívy s cieľom dosiahnuť ciele do roku 2013?

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – (EL) Vážený pán predsedajúci, ako uviedol pán Papanikolaou, cieľom programu Kultúra je obohatiť kultúrne skúsenosti európskych občanov prostredníctvom podpory nášho spoločného kultúrneho dedičstva. Komisia podporuje kultúrnu spoluprácu medzi autormi, ľuďmi pracujúcimi v oblasti kultúry a v inštitúciách v krajinách, ktoré sa zúčastňujú na programe, s cieľom podnietiť vytvorenie európskej národnosti.

Cieľom programu Kultúra je najmä presadzovať cezhraničnú mobilitu ľudí pracujúcich v oblasti kultúry, podnecovať cezhraničný pohyb umeleckých a kultúrnych diel a výrobkov a podporovať dialóg medzi kultúrami. Napríklad v rámci programu Kultúra bolo v roku 2009 predložených 749 žiadostí a 256 projektov bolo vybraných na financovanie. Hlavným cieľom 127 z nich bola mobilita ľudí pracujúcich v oblasti kultúry.

V súlade s právnym základom sa vyžaduje pravidelné externé a nezávislé hodnotenie programu. V júli 2009 Komisia prizvala nezávislého dodávateľa, aby vyhodnotil plnenie programu Kultúra počas prvých troch rokov 2007 – 2009 a najmä konzistentnosť cieľov, prvotných výsledkov a počiatočného vplyvu programu.

Dodávateľ vykonal hodnotenie na základe údajov o výsledkoch projektov, posledných jednotlivých hodnotení, prieskumu a rozhovorov s príjemcami projektov a zainteresovanými osobami pracujúcimi v oblasti kultúry. Jeho záverečná správa bude predložená v druhej polovici tohto roka. Na jej základe Komisia vypracuje správu o plnení programu a predloží ju Európskemu parlamentu najneskôr do 31. decembra 2010.

Chcem upozorniť, že program nie je primárne zameraný na vnútroštátne orgány, ale na ľudí pracujúcich v oblasti kultúry. Účasť ľudí pracujúcich v oblasti kultúry v rámci projektov je rozdelená medzi členské štáty pomerne rovnomerne. Vnútroštátne orgány sa zúčastňujú na činnosti skupín odborníkov na európskej úrovni, aby formulovali rozvojovú politiku programu.

Na základe dvoch kôl pilotných štúdií o mobilite umelcov, ktoré slávnostne začal Európsky parlament na roky 2008 a 2009, a vzhľadom na rozhovory, ktoré sa už uskutočnili v rámci otvorenej metódy koordinácie, Komisia v súčasnosti hodnotí doteraz dosiahnutý pokrok a hľadá spôsoby zlepšenia plnenia súčasného programu.

Neskôr, pred koncom roka, Komisia začne verejnú konzultáciu s cieľom vytvoriť priestor pre nový program Kultúra na rok 2014 a nasledujúce roky.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Ďakujem vám za odpoveď, pani komisárka. Myslím, že na tomto postupe ste sa zúčastnili prvýkrát. Chcem vám zaželať veľa úspechov v práci a bon courage.

Je naozaj nevyhnutné zvýšiť informovanosť európskych občanov o kultúrnych prvkoch, ktoré sú dôležité pre Európu a ktoré sú orientačnými bodmi pre našu európsku kultúru a spoločné hodnoty. Myslím, že tento bod sa v posledných rokoch stal mimoriadne dôležitý aj v prípade Grécka, a to najmä – aby sme sa v rozprave posunuli o trochu ďalej – pod ťarchou využívania kultúrnych pamiatok na účely, ktoré s kultúrou nesúvisia, s cieľom vysmievať sa našej krajine. Mám na mysli článok v nemeckom časopise Focus s pozmeneným obrázkom milóskej Venuše. Mám na mysli články na internete, ktoré opisujú Akropolu ako ruiny.

Obávam sa, že tento prístup už nie je iba výnimkou, a preto sa pýtam, pán komisár, či ste odsúdili tieto prístupy a či v rámci programu, o ktorom hovoríme, ale nielen v rámci neho, Komisia plánuje prijať rozhodnejšiu, prepáčte za výraz, agresívnejšiu politiku na podporu kultúry…

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – (EL) Ak dovolíte, radšej by som v tejto chvíli nereagovala na články v rôznych publikáciách, pretože si nemyslím, že touto reakciou niečo dosiahneme.

Chcela by som uviesť, že kultúrne pamiatky, ako napríklad Akropola a iné pamiatky v Grécku a v iných členských štátoch sú zdrojom inšpirácie a vzájomného kultúrneho bohatstva. Európska komisia práve dnes prijala nový systém označovania významných kultúrnych pamiatok Európskej únie vrátane Akropoly.

Myslím, že tento krok hovorí sám za seba, pokiaľ ide o prístup Európy k týmto pamiatkam.

  Predsedajúci. – Otázka č. 32, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0090/10)

Vec: Posilnenie a financovanie amatérskych športových organizácií v EÚ

Amatérske športové organizácie sú veľkým prínosom pre európsku spoločnosť, kultúru a zdravie európskych občanov. V dôsledku hospodárskej situácie však mnoho týchto organizácií pociťuje finančné problémy. Aké opatrenia môže Komisia podniknúť na posilnenie amatérskeho športu a jeho rozvíjanie v členských štátoch?

Komisia nedávno ukončila verejnú konzultáciu o financovaní amatérskych športov. Môže Komisia poskytnúť ďalšie informácie o cieľoch tejto verejnej konzultácie? Kedy budú dostupné ďalšie informácie o jej výsledkoch?

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Komisia v plnej miere uznáva dôležitú úlohu amatérskeho športu v európskej spoločnosti.

Biela kniha o športe z roku 2007 sa preto sústredila na spoločenské aspekty športu a obsahovala návrhy niekoľkých opatrení vrátane podpory zdraviu prospešnej fyzickej aktivity alebo vzdelávacej úlohy športu pri sociálnom začleňovaní v rámci športu a s jeho pomocou a dobrovoľníckej práce v športe, ktoré sa zavádzali alebo sa v súčasnosti zavádzajú.

Podobným spôsobom nová právomoc EÚ v súvislosti so športom ustanovená v článku 165 zdôrazňuje osobitný charakter odvetvia, jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu a jeho štruktúry založené na dobrovoľníckej činnosti.

Poskytuje tým rámec pre budúce opatrenia EÚ a udáva smer podpore športu v celej EÚ a rozvoju európskeho rozmeru v ňom.

Komisia plánuje v priebehu tohto roka navrhnúť iniciatívy na uplatňovanie Lisabonskej zmluvy v oblasti športu. V nich sa zohľadní potreba posilnenia odvetvia amatérskeho športu.

Vážený pán poslanec tiež správne upozorňuje na to, že organizácie amatérskeho športu čelia v súčasnej hospodárskej situácii problémom. Uvedeným problémom sa venuje prebiehajúca štúdia EÚ o prekážkach na vnútornom trhu pre financovanie športu, ktorá bola oznámená v bielej knihe a ktorá je zameraná na financovanie amatérskeho športu. Cieľom štúdie je opísať hlavné zdroje financovania, zistiť modely financovania v rôznych členských štátoch a rôznych športových disciplín a analyzovať regulačné prostredie EÚ a vnútroštátne politiky, ktoré ovplyvňujú financovanie športu.

Na záver chcem uviesť, že štúdia by mala obsahovať návrh účinných obchodných modelov, ktoré tiež môžu pomôcť splniť budúce úlohy, ako napríklad vyrovnať sa s dôsledkami hospodárskej krízy na rozpočty verejného sektora alebo na sponzorstvo a stanoviť spôsoby posilnenia rozvoja amatérskeho športu v celej Európskej únii.

Konzultácie o financovaní amatérskeho športu, ktoré spomínal vážený pán poslanec, sa uskutočnili v rámci tejto štúdie. Prvotné výsledky týchto konzultácií boli predložené zainteresovaným stranám na konferencii o modeloch udržateľného financovania v oblasti amatérskeho športu na vnútornom trhu, ktorú organizoval dodávateľ štúdie 16. februára v Bruseli.

Výsledky konferencie budú onedlho zverejnené na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh a služby.

  Liam Aylward (ALDE). - Rád by som pani komisárke poďakoval za odpoveď. Vítam jej prejavené odhodlanie rozvíjať šport na amatérskej úrovni.

Vítam to, že vďaka ratifikácii Lisabonskej zmluvy má Európska únia v súčasnosti právomoc v oblasti športu s podporným rozpočtom. Môže najprv Komisia načrtnúť spôsob, akým zamýšľa zostaviť športový program Európskej únie a, po druhé, uviesť, kedy môžeme očakávať prvé oznámenie Komisie o tejto otázke?

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Naozaj plánujeme podporiť vypracovanie oznámenia o športe v lete tohto roka. Oznámenie teda pripravíme pred letnými prázdninami. Malo by poskytnúť rámec na intenzívnejšiu spoluprácu, nový program pre šport na úrovni EÚ a tiež návrh rozhodnutia o dvojročnom športovom programe EÚ na roky 2012 a 2013.

Samozrejme, ako veľmi dobre viete, medzitým, v rokoch 2009, 2010 a 2011, prebiehajú opatrenia v oblasti športu, ktoré sú zamerané na amatérsky šport a sociálny aspekt športu. Opatrenia na rok 2009 už boli schválené a majú byť účinné v tomto roku. Teraz máme schváliť opatrenia na rok 2010. Aj tie budú pripravené o niekoľko mesiacov.

Samozrejme, ako veľmi dobre viete, rozpočet na rok 2010 bol, nanešťastie, znížený zo 6 miliónov EUR na 3 milióny EUR. Na základe rozpočtu na rok 2011 máme pripravené nové opatrenia a nový skúšobný materiál s cieľom vypracovať náš program na roky 2012 a 2013.

  Piotr Borys (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pani Vassiliouová, chcel by som sa veľmi poďakovať za vyhlásenie týkajúce sa vytvorenia nového programu pre šport, ale tiež by som rád v tejto súvislosti predložil určitú predstavu, ktorú spomína aj Výbor pre kultúru a vzdelávanie. Týka sa nových kľúčových zručností, ku ktorým možno v súčasnosti pridať zručnosti v športe, znalosť kultúry a vedomosti o Európskej únii. Pani Vassiliouová, plánujete sa zapojiť do diskusie o novom a veľmi dôležitom aspekte kľúčových zručností mládeže v celej Európskej únii, aby sa zdôraznili a posilnili aj otázky športu, vedomostí o Európskej únii a znalosti kultúry, ktoré sú také dôležité pri budovaní európskej identity?

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Samozrejme, ak rozprávam o spoločenskej úlohe športu, otázky súvisiace so vzdelávaním a odborným vzdelávaním sú veľmi dôležité a vzdelávanie považujem dokonca za oveľa dôležitejšie pre vytváranie našej spoločnej európskej identity. Uvedené otázky pri vypracovaní nášho stálejšieho programu týkajúceho sa športu určite zohľadníme.

  Predsedajúci. – Otázka č. 33, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0072/10)

Vec: Smrteľné nehody na cestách

Mohla by Komisia vysvetliť, ako má v úmysle bojovať proti týmto trom hlavným príčinám úmrtnosti na cestách: rýchlosti, jazde pod vplyvom drog/alkoholu a neprimeranej cestnej infraštruktúre?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – V rámci tretieho Európskeho akčného programu o bezpečnosti na cestách do roku 2010 bolo zavedených niekoľko opatrení zameraných na boj proti prekračovaniu najvyššej povolenej rýchlosti, riadeniu motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a drog, ako aj na zlepšenie cestnej infraštruktúry. Európsky parlament bol zapojený do mnohých uvedených opatrení v rámci spolurozhodovacieho postupu. Musíme však, samozrejme, vynaložiť viac úsilia.

Komisia v súčasnosti pripravuje európsku stratégiu bezpečnosti na cestách pre nasledujúce desaťročie. Zdôrazní v nej dôležitosť riadneho presadzovania pravidiel a sankcií za nebezpečné správanie, najmä riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti. Občania členských štátov nevedia pochopiť, prečo nie sú postihovaní iní obyvatelia EÚ, keď porušia zákon. Z uvedeného dôvodu je naliehavé pokračovať v diskusiách o návrhoch smernice o cezhraničnom presadzovaní pravidiel, ktorú Európsky parlament v plnej miere podporil, ale Rada ju zablokovala. Komisia je odhodlaná ďalej presadzovať tento návrh.

Okrem kontrol a sankcií bude Komisia klásť veľký dôraz na vzdelávanie a informovanosť. Mali by sa navrhnúť osobitné opatrenia v súvislosti s požitím alkoholu a prekročením rýchlosti, ako napríklad alkoholové zámky v niektorých vozidlách alebo prísnejšie požiadavky na vodičov začiatočníkov. Rastúcim problémom je riadenie motorového vozidla pod vplyvom drog. Komisia očakáva, že prebiehajúci výskumný projekt DRUID poskytne podnety na konkrétne opatrenia. Pokiaľ ide o otázku infraštruktúry, Európsky parlament a Rada prijali právne predpisy v súvislosti s bezpečným riadením a bezpečnostnými požiadavkami na cesty a tunely transeurópskej siete.

Komisia bude, samozrejme, dôkladne sledovať ich riadne uplatňovanie zo strany členských štátov. Bezpečnosť cestnej infraštruktúry sa však neobmedzuje len na hlavné cesty transeurópskej siete, pretože k 56 % smrteľných nehôd na cestách dochádza na vidieckych cestách. Komisia preto preskúma rozšírenie platných právnych predpisov o bezpečnom riadení na sieť ciest druhej triedy v členských štátoch. Na záver chcem uviesť, že Komisia tiež overí, či projekty v oblasti infraštruktúry financované zo zdrojov alebo pôžičiek EÚ zohľadňujú požiadavky bezpečnosti cestnej premávky.

Musím tiež zdôrazniť, že otázka bezpečnosti cestnej premávky je spoločnou zodpovednosťou inštitúcií EÚ, členských štátov, miestnych a regionálnych orgánov, združení a, samozrejme, občanov. Riešenia musia byť reakciou na konkrétne problémy v praxi, aby sme dosiahli čo najvyššiu účinnosť. Nasledujúca európska stratégia bezpečnosti na cestách bude obsahovať návrhy niekoľkých opatrení na základe uvedenej zásady. Jej hlavným cieľom je vytvoriť spoločný európsky priestor bezpečnosti cestnej premávky, ktorý bude súčasťou jednotného európskeho dopravného priestoru, v ktorom budú všetci občania EÚ využívať rovnakú úroveň bezpečnosti v celej Európe.

  Jim Higgins (PPE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, tiež by som chcel poďakovať pánovi komisárovi. Z jeho vyjadrení jasne vyplýva, že pokiaľ ide o zníženie počtu dopravných nehôd na cestách z dôvodu prekračovania najvyššej povolenej rýchlosti a jazdy pod vplyvom alkoholu, vynaložilo sa veľké úsilie. Je však zrejmé, že v týchto prípadoch neskúmame účinok drog. Jazda pod vplyvom alkoholu alebo drog je každoročne hlavnou príčinou dopravných nehôd na cestách takmer v 25 % prípadov v Európskej únii. Každoročne zahynie pri týchto nehodách 10 000 ľudí.

Väčšina z nás vynakladá viac úsilia v súvislosti s drogami, keďže je zrejmé, že sú hlavnou príčinou dopravných nehôd a smrteľných nehôd na cestách. Navrhujem pánovi komisárovi, aby sme vynaložili oveľa viac úsilia.

Vítam výskum, ale musíme vykonať oveľa viac, aby sme dosiahli jeho účinnosť.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – S vašimi obavami môžem, samozrejme, iba súhlasiť. Ako veľmi dobre viete, problém drog spočíva v tom, že aj keď máme pomerne rozvinutú technológiu na odhalenie vodičov pod vplyvom alkoholu, je oveľa zložitejšie vystopovať vplyv drog. Naozaj musíme uskutočniť výskum, aby sme vytvorili potrebnú technológiu, pretože v súčasnosti môže polícia odhaliť ich prítomnosť len na základe viditeľných znakov. Polícia následne posiela vodičov na lekárske testy a až potom je možné jasne určiť, že nastal problém. Potrebujeme, samozrejme, vyspelejšiu metódu.

  Zigmantas Balčytis (S&D) . – (LT) Ďakujem vám za návrhy na riešenie tohto problému. Rád by som sa spýtal, či súhlasíte so štúdiami, podľa ktorých používanie mobilného telefónu počas riadenia motorového vozidla môže spôsobiť zníženie reakčného času vodiča na rovnakú úroveň, ako keby bol pod vplyvom alkoholu alebo drog. Ďalšia moja otázka sa týka ťažkých nákladných vozidiel. Sú predmetom zvýšeného rizika, najmä v tme a, ako dobre viete, ťažké nákladné vozidlá tiež zhoršujú stav ciest, čo rovnako prispieva k počtu nehôd. Myslíte si, že by sme mali zvýšiť a zintenzívniť politiky s cieľom presunúť prepravu tovaru z ciest na železnicu?

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Pán komisár, problematika, o ktorej diskutujeme a ktorej sa dotkol môj kolega vo svojej otázke, je veľmi vážna. Podľa môjho názoru sú javy, ktoré nazývame „nehody v cestnej doprave“, kolíziami, ktoré majú mnoho príčin a sú skutočným dôvodom mnohých smrteľných nehôd v Európe.

Rád by som vám preto položil dve konkrétne otázky.

Po prvé, vzhľadom na to, že k väčšine týchto kolízií dochádza v mestách a väčšinu obetí predstavujú chodci a cyklisti, aké iniciatívy by podľa vás bolo potrebné uskutočniť, aby sme uplatňovali politiku tzv. nulovej vízie, inými slovami, politiku zameranú na to, aby nedochádzalo k žiadnym obetiam v mestách, najmä pri školách, cyklistických chodníkoch a tak ďalej?

Moja druhá otázka znie: čo plánujete v rámci uvedenej vízie vykonať, aby bola spravodlivosť na strane obetí a ich príbuzných a aby sme mohli túto víziu využívať pri prevencii nehôd?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Presun na iné druhy dopravy, ako sa tento jav nazýva, v prospech železničnej prepravy tovaru považuje Komisia, samozrejme, za jasnú prioritu, ale toto želanie máme už desaťročia. V súčasnosti musíme nájsť a odstrániť problémy, ktoré nám bránia v plnom využívaní železníc. Musíme vynaložiť veľa úsilia a domnievam sa, že počas funkčného obdobia tejto Komisie môžeme dosiahnuť istý pokrok.

Chcem uviesť, že používanie mobilných telefónov počas riadenia motorového vozidla je aspoň v niektorých krajinách –vrátane našej krajiny – zakázané.

Pokiaľ ide o opatrenia zamerané na zníženie počtu obetí a smrteľných prípadov pri dopravných nehodách, táto Komisia mala v rámci svojho akčného plánu ambiciózny cieľ znížiť počet úmrtí o 50 %. Nedosiahli sme ho, ale zníženie počtu úmrtí bolo výrazné.

Uvedený cieľ sme, samozrejme, dosiahli vďaka spoločnému úsiliu európskych inštitúcií, ale najmä členských štátov. Napríklad v našej krajine bolo zníženie počtu úmrtí v tomto desaťročí ešte výraznejšie, takmer trojnásobné. Máme rezervy a aj napriek tomu, že nikdy nedosiahneme nulovú úroveň nehôd, môžeme urobiť veľa, aby sme znížili počet obetí. Ide, samozrejme, o veľmi zložitú problematiku, ktorá zahŕňa to, aby sa prestal požívať alkohol, vybudovali kvalitnejšie cesty, dosiahli lepšie podmienky, rozšírilo vzdelávanie, odborné vzdelávanie, teda všetky uvedené požiadavky.

  Predsedajúci. – Na nasledujúce otázky sa bude odpovedať súčasne, keďže sa zaoberajú tou istou témou:

Otázka č. 34, ktorú predkladá Ivo Belet (H-0077/10)

Vec: Vlakové nešťastie v Buizingene a elektronický zabezpečovací systém

Vážne vlakové nešťastie v belgickom Buizingene, ku ktorému došlo 15. februára, sa dáva do súvisu s chýbajúcim elektronickým zabezpečovacím systémom, ktorý vlaky automaticky zabrzdí, ak prejdú na červenú.

Okrem vnútroštátnych systémov automatického zabezpečenia vlakov (ATP), ktoré existujú v niektorých členských štátoch EÚ už niekoľko rokov, sa v Európe intenzívne pracuje na zavedení systému ERTMS (European Rail Traffic Management System, európsky systém riadenia železničnej dopravy).

Do akej miery a odkedy vybavujú jednotlivé členské štáty svoje železničné trate a vlakové súpravy vnútroštátnymi systémami automatického zabezpečenia vlakov?

V akom štádiu je zavedenie ERTMS v jednotlivých členských štátoch, čo sa týka vlakových súprav, ako aj železničných tratí?

Má zmysel, aby členské štáty, ktoré zatiaľ nezaviedli vnútroštátne systémy zabezpečenia vlakov, investovali do tejto oblasti vzhľadom na prebiehajúce zavádzanie ERTMS a veľké investície, ktoré sú spojené s prechodom na tento systém?

Ako sa zamedzí nebezpečenstvu, že železničná infraštruktúra bude vybavená systémom ERTMS, zatiaľ čo vlakové súpravy ním vybavené nebudú, alebo naopak?

Prejavuje sa tento problém v súčasnosti, napríklad v prípade vlakovej dopravy IC na trati z Liège do Aachenu?

Aké ponaučenie z toho pre nás nevyhnutne vyplýva, pokiaľ ide o liberalizáciu železničnej dopravy v Európe?

Otázka č. 35, ktorú predkladá Frieda Brepoels (H-0091/10)

Vec: Príčiny veľkého železničného nešťastia, ku ktorému došlo v pondelok 15. februára v Buizingene

Môže Komisia vysvetliť, či liberalizácia ovplyvnila bezpečnosť?

Komisia poslala Belgicku v júni 2008 odôvodnené stanovisko, v ktorom formálne kritizovala zložitú trojzložkovú štruktúru belgických železníc. Boli v súvislosti s námietkami Komisie prijaté potrebné opatrenia? Aké?

Odkedy je dostupná európska norma ERTMS? Došlo v súvislosti s jej plánovaným dátumom zavedenia k oneskoreniu? Ak áno, aké boli príčiny oneskorenia a aké nápravné opatrenia Komisia prijala?

Zabránila diskusia o európskej norme železniciam zaviesť vlastný systém, ktorý by zaručoval bezpečnosť na domácich linkách? Odkedy sú dostupné špecifikácie pre takéto vnútroštátne systémy? V koľkých z 27 krajín EÚ existuje takýto vnútroštátny systém a odkedy? Ktoré krajiny majú najlepšie výsledky?

Aké je postavenie Belgicka v porovnaní s krajinami EÚ-27, pokiaľ ide o bezpečnosť železničnej siete?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Železničné nešťastie v Buizingene v pondelok 15. februára bolo šokujúcou tragédiou a v dôsledku tejto vážnej nehody je možné položiť niekoľko otázok technického a politického charakteru v súvislosti s bezpečnosťou železničnej dopravy.

Príčiny nehody ešte nie sú úplne známe a technické vyšetrovanie začalo v súlade s ustanoveniami smernice o bezpečnosti na železniciach Spoločenstva. Zodpovednosť za vyšetrovanie nesie belgický vyšetrovací orgán. Dvaja vyšetrovatelia z Európskej železničnej agentúry sa k belgickému tímu, ktorý zodpovedá za vyšetrovanie, pripojili niekoľko hodín po nehode.

Chcel by som zdôrazniť, že keďže neboli objasnené príčiny nehody, je nevhodné vyvodzovať závery.

Ako je príliš často zvykom v prípade železničných nehôd, objavili sa zmienky o súvislosti medzi európskymi pravidlami alebo nariadeniami a nehodami. Najskôr by som sa chcel veľmi jasne vyjadriť o otvorení trhu. Zároveň s otvorením sa sektora železničnej nákladnej dopravy hospodárskej súťaži a stanovením požiadaviek na osamostatnenie činností manažérov infraštruktúry a železničných podnikov bol zavedený prísny regulačný rámec, ktorý sa týka bezpečnosti železničnej dopravy a interoperability. Pozorne sme sledovali toto otvorenie sa sektora železničnej dopravy hospodárskej súťaži s cieľom zabezpečiť, aby tento krok nemal negatívny vplyv na jej bezpečnosť. Na základe ukazovateľov je úplne zrejmé, že takýto vplyv nemá.

Nevidím ani súvislosť medzi nehodou a odôvodneným stanoviskom, ktoré sme poslali Belgicku v roku 2008 a ktoré sa týka nedostatočnej nezávislosti manažérov infraštruktúry a železničných podnikov.

Podľa môjho názoru je akýkoľvek návrh, ktorý spája úrovne bezpečnosti železničnej dopravy s otvorením železničného trhu, iba ospravedlnením s cieľom odkloniť diskusiu od skutočných príčin nehody.

Otázku koexistencie vnútroštátnych a európskych železničných kontrolných systémov možno vyjadriť takto: v súčasnosti sa v Európe využíva viac než 20 odlišných vnútroštátnych systémov s cieľom zaistiť bezpečný pohyb vlakov. Nezlučiteľnosť odlišných vnútroštátnych systémov spôsobuje vážny problém pre medzinárodné vlaky, pretože na každej hranici sa musia meniť lokomotívy, alebo musia byť vybavené niekoľkými palubnými systémami.

Z uvedeného dôvodu bol navrhnutý a vypracovaný jednotný systém využitia na európskej úrovni a v súčasnosti sa inštaluje na hlavných medzinárodných trasách a vo vlakoch v Európe. Systém je známy pod skratkou ERTMS, európsky systém riadenia železničnej dopravy.

Pokiaľ ide o časový harmonogram, väčšina vnútroštátnych systémov bola vyvinutá začiatkom 80. rokov 20. storočia. Ich zavedenie je však zdĺhavý a nákladný proces. Vo väčšine krajín s týmito systémami bola doteraz vybavená iba časť vnútroštátnych sietí a lokomotív a táto čiastočná inštalácia zariadení trvala približne 20 rokov.

Špecifikácie systému ERTMS sú k dispozícii od roku 2000. V rokoch 2000 až 2005 sa uskutočnilo niekoľko pilotných projektov. Od roku 2005 bolo uvedených do prevádzky niekoľko trás vybavených systémom ERTMS.

V súčasnosti má trasy so systémom ERTMS 10 členských štátov a takmer vo všetkých členských štátoch prebiehajú projekty. Napríklad v Belgicku je systémom vybavená trasa medzi mestami Aachen a Liège a medzimestské vlaky na tejto trase.

Systém ERTMS bude preto pravdepodobne fungovať spolu s vnútroštátnymi systémami počas obdobia 20 rokov. Niektoré členské štáty budú mať z európskeho systému väčší úžitok než iné. Vidíme napríklad, že talianske a španielske vysokorýchlostné siete sú už takmer plne vybavené, že bežná sieť v Luxembursku je tiež takmer plne vybavená. V 15 členských štátoch však vznikajú iba pilotné trasy alebo prebiehajú projekty.

Mali by sme tiež uviesť, že systémy automatického zabezpečenia vlakov sú iba jedným prvkom, ktorý prispieva k bezpečnosti siete. Primerané odborné vzdelávanie, dôsledná údržba a zvýšená ochrana úrovňových priecestí sú ďalšími dôležitými súčasťami bezpečnosti.

Ak vezmeme do úvahy širší rozsah bezpečnostných ukazovateľov, celkové údaje ukazujú, že normy pre bezpečnosť železničnej dopravy v Európe sú vo všeobecnosti veľmi prísne.

  Ivo Belet (PPE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ponaučenie, ktoré vyplýva z tejto tragédie, je naozaj záležitosťou belgických orgánov, belgickej vlády. V belgickom parlamente začne čoskoro na tejto otázke pracovať špeciálny vyšetrovací výbor.

Pán komisár, mám pre vás ešte jednu otázku. Aký je váš názor na sociálny aspekt pracovného zaťaženia posádok vlakov a najmä rušňovodičov? Nemali by sme sa venovať aj tejto otázke a nebolo by potrebné zaviesť európske pravidlá, najmä vzhľadom na to, že v niekoľkých nasledujúcich rokoch má dokonca dôjsť k zvýšeniu hospodárskej súťaže v osobnej doprave?

  Frieda Brepoels (Verts/ALE). – (NL) Rada by som srdečne poďakovala pánovi komisárovi za jeho odpovede na niekoľko veľmi špecifických otázok. Na jednu moju otázku neodpovedal. Týkala sa odôvodneného stanoviska, ktoré Komisia poslala Belgicku v roku 2008. V roku 2009 sa opäť vyskytol prípad nedostatočnej nezávislosti manažéra infraštruktúry belgickej železnice (Infrabel) od národnej železničnej spoločnosti Belgicka (SNCB) a holdingovej spoločnosti. Rada by som vedela, koľko času ešte poskytne Komisia spoločnosti SNCB na skutočné vykonanie potrebných reštrukturalizačných činností?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Najskôr sa vyjadrím o operátoroch a sociálnych otázkach. Môžeme sa tejto problematike dôkladne venovať a analyzovať situáciu, pretože, samozrejme, ak sa vytvára väčšia hospodárska súťaž a zintenzívňuje sa doprava, mali by sme sa veľmi vážne zaoberať aj týmito sociálnymi aspektmi. Zaviedli sme už mnohé opatrenia, ktoré sa napríklad týkajú pilotov v letectve. Poznáte smernicu o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave a podobná kontrola doby jazdy by sa mala týkať všetkých vodičov vrátane rušňovodičov.

Myslím si teda, že tejto otázke by sme sa mali veľmi vážne venovať. Vždy existujú aj vnútroštátne právne predpisy a tieto otázky sú predovšetkým aj predmetom vnútroštátnych právnych predpisov. Mali by sme sa im však určite venovať.

Uviedol som, že v roku 2008 Komisia oznámila Belgicku odôvodnené stanovisko o nedostatočných zárukách na zabezpečenie nezávislosti manažéra infraštruktúry od železničných podnikov pri výkone základných úloh, prideľovaní trás a fakturácii. Belgické orgány na to reagovali a útvary Komisie túto odpoveď analyzujú s cieľom navrhnúť ďalší postup.

Vráťme sa však k železničnému nešťastiu. Bola to tragická udalosť, ktorej sa bolo potrebné vyhnúť, ale nikdy nedôjde k stavu s úplne nulovým počtom nehôd. Ide o veľmi zložitú otázku. Predpokladám, že vyšetrovanie nám poskytne konkrétne odpovede o príčinách nehody. V mnohých prípadoch však ide o tragickú kombináciu niekoľkých faktorov vrátane ľudského. Od 19. storočia je zrejmé, že červené svetlo je signálom na zastavenie. Neznamená to teda, že nájdeme jedinú veľmi jednoduchú odpoveď o príčinách tejto nehody.

  Piotr Borys (PPE). – (PL) Pán Kallas, myslím, že z tejto nehody by sme mali vyvodiť závery. Veľmi dôkladný postup, samozrejme, objasní, či viniť ľudský faktor, alebo či možno zlyhalo zariadenie alebo systém. Ako dlho bude podľa vášho názoru trvať zavedenie systému ERTMS? A nemyslíte si, že zároveň s liberalizáciou osobnej a nákladnej železničnej dopravy by mal byť systém veľmi jasného overovania kvality služieb a vybavenia oddelený od vnútroštátnych systémov?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Plán spočíva v rozmiestnení systému ERTMS na hlavných európskych železničných sieťach do roku 2015. Je teda stanovený predpokladaný dátum ukončenia plánu rozmiestnenia. Neznamená to však, že každá trasa, najmä regionálne trasy, bude vybavená takýmto vyspelým zariadením, takže musia vždy existovať aj iné systémy. Tento plán rozmiestnenia existuje, je to však nákladná operácia a veľká investícia.

Európsky systém merania kvality je dobrý nápad. Ak vyjadrím myšlienku celkového rozvoja dopravy ako entity pre Európu s možným názvom „jednotný európsky dopravný priestor“, potom to, samozrejme, znamená, že musíme zosúladiť aj požiadavky na kvalitu a kvalitu služieb musíme zachovať na veľmi vysokej úrovni.

  Predsedajúci. – Otázka č. 36, ktorú predkladá Jacek Włosowicz (H-0103/10)

Vec: Zmena na letný a zimný čas

Mohla by Komisia uviesť, či existujú súčasné analýzy odôvodňujúce zmenu času, ku ktorej dochádza dvakrát ročne a ktorá značne narušuje každodenný život obyvateľov Európskej únie?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Smernica, samozrejme, existuje od januára 2001, keď Rada a Parlament prijali súčasnú smernicu o úprave letného času v Európskej únii. Uvedená smernica zjednocuje kalendár používania letného času v EÚ. Ide o deviatu smernicu v tejto súvislosti od roku 1980, keď bola prijatá prvá smernica o úprave letného času.

V súlade s uvedenými smernicami Komisia predložila v roku 2007 správu o vplyve súčasného systému letného času. Správa obsahuje záver, že na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, nemá systém letného času negatívny vplyv a vedie k istým úsporám energie. Súčasný systém nie je predmetom žiadnych obáv v členských štátoch Európskej únie. Žiadny členský štát nevyžadoval, respektíve od zverejnenia správy nevyžadoval, úpravu súčasného stavu.

Vážený pán poslanec nemohol nájsť vhodnejšiu osobu na odpoveď na túto otázku. Nie preto, že zodpovedám za oblasť dopravy, ale preto, že som bol členom estónskej vlády, ktorá urobila presne to, na čo narážate vo svojej otázke. Najskôr, v roku 1999, sme od roku 2000 zaviedli zrušenie posúvania času. Zmenili sme tento systém a zachovali systém jedného času. V roku 2002 sme sa vrátili a znova zaviedli letný čas. Mám s tým teda veľmi osobnú skúsenosť.

Došlo k dvom nepríjemným veciam a z toho dôvodu sa tento krok z roku 2000 stal mimoriadne nepopulárny. Jednou bolo to, že večer sme prichádzali o denné svetlo. Rána boli jasné, ale ráno toto slnečné svetlo vôbec nevyužijete. Večer sa stmievalo príliš skoro a keď ste sa vrátili domov z práce a chceli ste si zacvičiť alebo ísť na prechádzku s deťmi, bol už večer. Ľuďom sa to vôbec nepáčilo.

Po druhé, samozrejme, vznikol úplný zmätok, pokiaľ ide o časové harmonogramy a plány v súvislosti so všetkými prípravami na cestu do iných krajín, čo si dokážete predstaviť. Obnovili sme teda systém letného času a posúvame ho dvakrát do roka. Ľudia sú spokojní a táto otázka už nebola predložená.

  Jacek Włosowicz (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán Kallas, mám pochybnosť v súvislosti s tým, že niektoré krajiny v Európe, ako napríklad Spojené kráľovstvo, používajú rozdielny čas v porovnaní s kontinentálnou Európou a to, že nedochádza k zmene, tam nespôsobuje problém. Nejde napokon o to, že zjednotenie času v celej Európe do jedného časového pásma by bolo prínosom iba z hľadiska dopravy?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Ako som uviedol, mám s tým osobnú skúsenosť a nevidím žiadny dôvod opäť začať meniť alebo upravovať tento systém. Môže to spôsobiť ďalšie komplikácie.

  Predsedajúci. – Otázka č. 37, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0071/10)

Vec: Rovnováha medzi slobodou a bezpečnosťou.

V mnohých krajinách Európskej únie vedie panika spôsobená svetovým terorizmom k desivému nahlodávaniu občianskych slobôd. Základným princípom, na ktorom stojí spoločenská zmluva, je, že vláda musí zdôvodniť akékoľvek obmedzenie práv občanov prostredníctvom jasného a nevyvrátiteľného dôkazu potreby takéhoto obmedzenia pre všeobecnú bezpečnosť krajiny. Zdá sa, že dôkazné bremeno bolo presunuté z orgánov vykonávajúcich bezpečnostné opatrenie na osoby, na ktoré sa vzťahuje.

Súhlasí Komisia s takýmto hodnotením? Ako bude Komisia postupovať pri obnovovaní rovnováhy medzi bezpečnosťou a slobodou?

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Ochrana a presadzovanie základných práv by sa nemali vnímať v rozpore s opatreniami zameranými na boj proti neustálej hrozbe terorizmu. Mali by byť v súlade. Protiteroristická činnosť musí prebiehať s úplným rešpektovaním zásady právneho štátu a základných práv, tak ako sú zakotvené na úrovni Európskej únie v Charte základných práv.

Nejde o dosahovanie kompromisu alebo rovnováhy medzi dvoma požiadavkami, ale o splnenie obidvoch požiadaviek, samozrejme, bez kompromisu na strane základných práv.

Dodržiavanie základných práv nebráni prijatiu účinných bezpečnostných opatrení. Tento záver je, mimochodom, obsiahnutý v Štokholmskom programe, v ktorom sa európske inštitúcie vyzývajú na zabezpečenie toho, aby všetky nástroje použité na boj proti terorizmu v plnej miere dodržiavali základné práva. Som preto presvedčená, že ide o otázku vyváženosti, nie dosahovania rovnováhy na úkor jednej z požiadaviek.

  Gay Mitchell (PPE). – Pokiaľ ide o mňa, zničte teroristov, zničte zločincov. Nemám s tým žiadny problém. V tejto súvislosti sa však obávam, že my poslanci v Európskom parlamente alebo v členských štátoch nedostatočne zdôrazňujeme, že očakávame, že k tomu dôjde spôsobom, ktorý chráni verejnosť a neohrozuje ju alebo jej súkromie, že budú chránené údaje, bude chránené ich súkromie a že občania, ktorí sú nevinní a dodržiavajú zákon, nebudú vystavení obťažovaniu zo strany štátu. Je nevyhnutné splniť toto očakávanie.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – S váženým pánom poslancom môžem iba súhlasiť. Na základe môjho vypočutia a predchádzajúceho pôsobenia vo funkcii komisárky pre informačnú spoločnosť a médiá viete, že otázka ochrany údajov má v programe popredné miesto.

Zaviazala som sa uskutočniť reformu smernice o ochrane údajov z roku 1995 s cieľom prispôsobiť ju modernému svetu technológie. Veľmi jasne som však tiež uviedla, že údaje nemáme poskytovať z dôvodu nevyhnutnosti chrániť spoločnosť. Súkromné údaje jednotlivca nemôžu byť zneužívané inými opatreniami.

Bola som svedkom diskusie a hlasovania o problematike SWIFT. Komisia zohľadní stanoviská Parlamentu v rámci nového mandátu s cieľom dosiahnuť novú dohodu SWIFT s našimi americkými partnermi. Tí sa snažia vytvoriť rovnováhu medzi právom na súkromie a potrebou boja proti terorizmu.

  Predsedajúci. – Otázka č. 38, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0087/10)

Vec: Zelená kniha o dobrovoľníckej činnosti

Zváži Komisia v záujme zvýšenia informovanosti o hodnote dobrovoľníckej činnosti v celej EÚ možnosť vypracovať pri príležitosti Európskeho roka dobrovoľníckej činnosti okrem navrhovaných iniciatív aj súhrnnú zelenú knihu o tejto činnosti s cieľom uľahčiť a oceniť ju a zvýšiť jej hodnotu?

Považuje Komisia za dôležité, aby sa popri vypracovaní takejto zelenej knihy vyvíjala súčinnosť medzi ďalšími medzinárodnými organizáciami, ako je MOP a OSN, pokiaľ ide o štatistický projekt Univerzity Johnsa Hopkinsa a MOP týkajúci sa dobrovoľníckej činnosti a príručku OSN o neziskovom sektore?

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Veľmi ľutujem, ale túto otázku nemám. Mám tu mnoho otázok, ale túto nie.

(Predsedajúci navrhol, aby bola otázka zodpovedaná písomne).

  Marian Harkin (ALDE). – Budem úplne spokojná s písomnou odpoveďou pani komisárky.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Prepáčte. Muselo dôjsť k chybe pri príprave.

  Marian Harkin (ALDE). – Dúfam, že pani komisárka sa bude dôkladne zaoberať mojím návrhom vzhľadom na možnosti roku 2011 ako Európskeho roku dobrovoľníckej činnosti a že sa možno bude venovať aj zelenej knihe nadväzujúcej na konzultáciu so skupinami dobrovoľníkov atď. Dúfam tiež, že vezmete do úvahy aj dôležitosť využitia príručky Medzinárodnej organizácie práce (MOP) alebo príručku OSN s cieľom posúdiť mieru dobrovoľníckej práce v členských štátoch.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Váženú pani poslankyňu môžem uistiť, že pokiaľ ide o dobrovoľnícku činnosť, na jej otázku poskytneme správne odpovede. Ide o veľmi dôležitú otázku a Komisia sa ňou zaoberá.

  Predsedajúci. – Otázka č. 39, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0088/10)

Vec: Tradične usadené menšiny

Aké možnosti na rozvoj stratégie na ochranu a podporu tradičných usadených etnických skupín a menšín ponúka podľa Európskej komisie Lisabonská zmluva a Charta základných práv Európskej únie a aké konkrétne opatrenia sa plánujú v tomto smere prijať?

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Viete, že jednou z hodnôt, na ktorých je postavená Európska únia, je dodržiavanie práv osôb, ktoré patria k menšinám. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy je to jasne uvedené v jej článku 2. V článku 21 Charty základných práv sa výslovne zakazuje akákoľvek diskriminácia na základe jazyka alebo príslušnosti k národnostnej menšine. Komisia v rámci svojho mandátu zabezpečí, aby tieto základné práva boli v právnych predpisoch EÚ dodržiavané, a to aj v prípade ich zavádzania členskými štátmi.

Existuje aj niekoľko právnych predpisov EÚ a programov EÚ, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu situácie osôb, ktoré patria k menšinám. Cieľom Komisie je spojiť uvedené nástroje, a odstrániť tak ťažkosti vrátane prejavov diskriminácie, s ktorými sa pravdepodobne osoby patriace k menšinám stretávajú.

Viete tiež, že existujú protidiskriminačné právne predpisy EÚ, ktoré sa budú uplatňovať s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s osobami, ktoré patria k menšine. Komisia tiež prijala návrh novej smernice, o ktorej sa v súčasnosti rokuje a ktorá by rozšírila ochranu proti diskriminácii na základe náboženstva a viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie na iné oblasti než oblasť zamestnanosti a povolania.

Cieľom rámcového rozhodnutia Rady o boji proti určitým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva je tiež zabezpečiť, aby slovné prejavy nenávisti na základe rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu alebo príslušnosti k národnostným alebo etnickým skupinám a zločiny z nenávisti boli trestané vo všetkých členských štátoch. Komisia v súčasnosti čo najdôkladnejšie sleduje uplatňovanie tohto rámcového rozhodnutia a v tejto súvislosti bola vytvorená skupina národných expertov.

Existuje aj Agentúra Európskej únie pre základné práva, ktorá zohráva zásadnú úlohu v rámci pomoci Komisii pri plnení jej úlohy. Okrem toho je k dispozícii Charta regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy a rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín.

Váženému pánovi poslancovi by som rada povedala, že dúfam, že príklad tých, ktorí už podpísali a ratifikovali tieto dôležité dohovory, bude nasledovať viac členských štátov.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Pani komisárka, posledná poznámka sa týka presne toho, o čo sa obávam. Chcel by som sa ešte raz spýtať, či existujú nejaké nástroje na pozitívnu diskrimináciu v prospech tradičných národnostných menšín? Mali by sme pre týchto ľudí vytvoriť stratégie, tak ako to robíme v prípade iných.

Po druhé, je Agentúra Európskej únie pre základné práva vo Viedni zodpovedná aj za túto otázku a ako organizujú svoj kontakt s občianskou spoločnosťou? Táto problematika, samozrejme, v súčasnosti vzniká, ale sú zahrnuté aj tradičné menšiny? Nie je nič nespravodlivejšie, než rovnaké zaobchádzanie s nerovnakými skupinami.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Súhlasím s váženým pánom poslancom. Neexistuje nič nespravodlivejšie, než rovnaké zaobchádzanie s nerovnakými skupinami.

Naozaj musíme zvážiť využitie skromných zdrojov, ktoré máme, a to veľmi aktívnym a rozumným spôsobom.

Agentúra Európskej únie pre základné práva si samozrejme stanovila niektoré ciele, ale ak Parlament alebo Komisia požiadajú agentúru o vykonanie určitej úlohy, agentúra ju nepochybne splní.

Preto chcem pána poslanca požiadať, aby mi odovzdal otázky, ktorými by sa mala Agentúra Európskej únie pre základné práva zaoberať, a uvidím, čo pozitívne je možné spraviť.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v plnej miere rozumiem požiadavkám v súvislosti s časom. Chcel by som iba zdôrazniť potrebu ustanoviť osobitný rok venovaný násiliu páchanom na ženách. Táto otázka je často tabuizovaná.

Príliš veľa žien je obeťami násilia, ktoré často má, samozrejme, fyzický charakter. Môže však ísť aj o verbálne alebo psychologické násilie. Navyše, často k nemu dochádza v rodinnom prostredí a tieto ženy sa to hanbia pripustiť. Je pravda, že rok venovaný tomuto problému by určite pomohol zabezpečiť, aby sa tento jav, ktorý je stále tabuizovaný, obmedzil, a boj proti násiliu páchanom na ženách by tak bol účinnejší.

  Predsedajúci. – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.50 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN SCHMITT
podpredseda