Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o nariadení, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií, ktorú Komisii predložili Daniel Caspary v mene skupiny PPE, Kader Arif v mene skupiny S&D, Niccolò Rinaldi v mene skupiny ALDE, Yannick Jadot v mene skupiny Verts/ALE, Joe Higgins v mene skupiny GUE/NGL a Robert Sturdy v mene skupiny ECR (O-0022/2010 – B7-0018/2010).

  Daniel Caspary, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, prostredníctvom všeobecného systému preferencií (GSP) Európska únia v súčasnosti udeľuje prístup na trh zníženými clami na dovoz 176 rozvojovým krajinám. To sú výhody, ktoré ako Európska únia ponúkame, a pritom za ne od svojich partnerov nič neočakávame. Máme aj systém GSP+ pre niektoré krajiny, ktoré bojujú s určitými problémami, a pre krajiny, ktoré spĺňajú osobitné podmienky.

Akú máme východiskovú pozíciu? Od 1. januára 2012 budeme potrebovať nové nariadenie, pretože starému nariadeniu skončí platnosť. Potrebujeme čas na riadny postup, ktorý nám umožní uskutočniť dve čítania. V mene našej skupiny preto očakávam, že Komisia čo najskôr predloží nový návrh. Ako som už povedal, potrebujeme dostatok času na postup v dvoch čítaniach. Bolo by neprijateľné, ak by sme ako Európsky parlament mali pod tlakom prijímať pochybné rozhodnutia. Potrebujeme aj hodnotenie súčasného systému. Dúfam, že čoskoro dostaneme fakty, čísla a údaje, ktoré ukážu, aký úspešný bol súčasný systém v praxi. Skutočne súčasný systém uľahčuje obchod štátom, ktoré z neho profitujú? Stúpli údaje o vývoze? Profitujú z tohto systému tie správne krajiny? Túto otázku smerujem na každého: Je so súčasným systémom všetko v poriadku? Ak sú v systéme GSP zahrnuté krajiny ako napríklad Katar, ktorých príjem na obyvateľa je vyšší ako príjem v 25 členských štátoch Európskej únie, som si istý, že sa tým pri preskúmaní celého systému musíme veľmi kriticky zaoberať.

V súvislosti so zajtrajším hlasovaním by som kolegov poslancov zo všetkých skupín chcel požiadať o jednu vec. Uznesenie by malo byť veľmi všeobecné, ako sa dohodlo v pôvodnom návrhu. Bol by som kolegom poslancom veľmi vďačný, keby sme v uznesení nespomínali konkrétne prípady, o ktorých sa diskutovalo.

  David Martin, zastupujúci autora. – Vážený pán predsedajúci, rovnako ako pán Caspary vítam tri preferenčné režimy v rámci systémov GSP – Všetko okrem zbraní, GSP a GSP+.

Je pravda, že 49 najchudobnejším krajinám na svete by sme mali zabezpečiť otvorený prístup na naše trhy všetkému okrem ich zbraní. Ako povedal pán Caspary, je pravda, že 176 rozvojovým krajinám by mal byť umožnený preferenčný prístup na náš trh. Je správne, že 16 krajín by malo získať ešte lepší prístup na náš trh prostredníctvom systému GSP+ za ustanovenie a plnenie 27 stanovených medzinárodných dohovorov o ľudských právach, pracovných normách, trvalo udržateľnom rozvoji a dobrej správe a riadení.

Je však takisto správne od týchto 16 prijímajúcich krajín očakávať, že budú vykonávať a dodržiavať záväzky vyplývajúce z týchto dohovorov.

Ak týmto krajinám dovolíme neplniť tieto záväzky a nedodržiavať zákony v rámci týchto dohovorov, prídeme o stimuly, ktoré má systém GSP+ vytvárať. To nie je všetko. Okrem toho v podstate potrestáme ostatné krajiny v rámci systému GSP, pretože narušíme ich preferencie a dáme ich 16 krajinám, ktoré nedodržiavajú práva.

Vítam preto skutočnosť, že Komisia vyšetrovala Srí Lanku a navrhla proti nej aj opatrenia. Pevne verím, že Komisia by mala začať vyšetrovanie Kolumbie v súvislosti s dodržiavaním či nedodržiavaním 27 dohovorov. To neznamená, že proti Kolumbii podnikneme kroky. Znamená to jednoducho toľko, že ju budeme vyšetrovať. Podobne sme vyšetrovali aj Salvádor, v prípade ktorého sme rozhodli, že nie sú potrebné žiadne opatrenia.

Pre pána komisára mám tri otázky.

Uznáva Komisia, že v budúcnosti by mal mať Parlament právo žiadať vyšetrenia v rámci systému GSP+?

Po druhé, predloží medzitým Komisia Parlamentu požadovanú správu o stave ratifikácie a plnenia dohovorov súčasnými prijímajúcimi krajinami v rámci systému GSP+?

A napokon, kedy Komisia plánuje odovzdať Parlamentu revidované nariadenie na ďalšie obdobie systému GSP? Bolo nám sľúbené na jún a v júni by sme ho radi aj dostali.

  Niccolò Rinaldi, autor. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni. Krátko po zvolení tohto Parlamentu sme čelili problému s pozastavením všeobecného systému preferencií (GSP+), konkrétne v súvislosti s uplatňovaním či neuplatňovaním tohto mechanizmu v prípade Srí Lanky a Kolumbie.

V prvom prípade sme boli svedkami niekoľkých chýb – niektoré z nich boli vážne –, ktorých sa dopustila Srí Lanka, krajina s poľahčujúcimi okolnosťami, pretože sa spamätáva z veľmi dlhej občianskej vojny proti hroznej teroristickej organizácii. Komisia konala podľa môjho názoru v tomto prípade unáhlene a následkom tohto konania bol rýchly návrh na pozastavenie systému GSP+. Keďže Srí Lanka nemala v Rade žiadnych „ochrancov”, ak ich tak možno nazvať, rozhodnutie bolo prijaté. Čo sa týka Európskeho parlamentu, ten nezohral žiadnu úlohu. Nikto ho totiž nepožiadal o stanovisko.

V druhom prípade ide o krajinu, ktorá musí zápasiť so strašnou domácou partizánskou vojnou a v ktorej dochádza k vážnemu porušovaniu ľudských práv vrátane častých vrážd odborárov. Komisia doteraz nevyjadrila svoje stanovisko v súvislosti s včasnosťou začatia vyšetrovania a v podstate pokračuje cestou dohody o voľnom obchode, s čím osobne súhlasím. Vieme, že v Rade sú vlády, ktoré veľmi aktívne chránia záujmy kolumbijských orgánov. Opäť pripomeniem, že Parlament tu nezohráva žiadnu úlohu; nikto sa nepýtal na stanovisko Parlamentu napriek tomu, že Parlament musí takmer každý deň počúvať stanoviská iných.

Ani v jednom z týchto prípadov nemáme štúdiu o hodnotení vplyvu možného pozastavenia na oblasti zamestnanosti a hospodárstva. Všetky tieto nezrovnalosti však majú spoločné jedno: okrajovú úlohu Európskeho parlamentu. Tieto rozhodnutia sú ale vo veľkej miere politické, nie technické, preto to pokladám za neprijateľné. Preto potrebujeme nové nariadenie a musíme využiť skončenie platnosti starého na konci roka 2011. Myslím si, že tieto dva konkrétne príklady to dokazujú. Medzitým by však bola prínosom diskusia o tom, čo sa dialo v týchto konkrétnych krajinách v posledných mesiacoch.

Napríklad by bolo zaujímavé vedieť, akú hranicu porušovania ľudských práv treba podľa Komisie prekročiť, aby začala vyšetrovanie v Kolumbii alebo v inej krajine, a aké konkrétne opatrenia, ako napríklad zrušenie stanného práva, by mala prijať srílanská vláda, aby zabránila pozastaveniu systému.

Vážený pán komisár, žiadame nový návrh, pokiaľ možno do júna; jasné kritériá oprávnenosti pre prijímajúce krajiny, pričom sa nesmie zabúdať na to, že systém GSP je rozvojovým nástrojom a že v zozname máme krajiny, ktoré, úprimne, nie sú skutočne rozvojovými krajinami; podpísanie a plnenie 27 dohovorov Medzinárodnej organizácie práce v prijímajúcich krajinách; transparentnosť pravidiel pri ich uskutočňovaní; systém na hodnotenie vplyvu systému GSP a informovanie Parlamentu. Ako spomenul aj pán Martin, Parlament sa musí na pozastavení systému GSP plne podieľať, pretože, opakujem, vo veľkej miere ide o politické rozhodnutie.

  Nicole Kiil-Nielsen, zastupujúca autora. – (FR) Vážený pán predsedajúci, podnetom na našu dnešnú rozpravu boli tri aspekty, ktoré sa týkajú všeobecného systému colných preferencií.

Po prvé, súčasnému nariadeniu končí platnosť 31. decembra 2011. Komisia nám musí dať návrh nového nariadenia najneskôr do júna 2010, aby Parlamentu umožnila vykonávať právomoci, ktoré mu podľa Lisabonskej zmluvy prináležia.

Po druhé, spôsob, akým všeobecný systém preferencií+ (GSP+) funguje, nie je ani zďaleka dokonalý. Kto rozhoduje o zozname prijímajúcich krajín a na základe akých kritérií? Úžasné! Kto vlastne monitoruje plnenie 27 medzinárodných dohovorov týkajúcich sa sociálnych a ekologických otázok, ktoré sú požiadavkou na to, aby sa krajina mohla stať prijímajúcou krajinou systému GSP+? Nevieme.

Aké výsledky priniesol systém GSP+? Priniesol trvalo udržateľný rozvoj, diverzifikáciu výroby a vytváranie riadnej zamestnanosti alebo skôr rozšírenie krátkodobých zmlúv, zvýšenie počtu opustených fariem a koncentrácie obrovských podnikov, ktoré sa venujú vývozu? Vôbec nevieme.

Preto je potrebná dôkladná reforma nariadenia, aby sa zabezpečila demokratická kontrola a zaručilo sa, že prijatými opatreniami skutočne dosiahneme požadované ciele.

Skutočným dôvodom rozpravy, ktorá tu dnes večer prebieha, je však poľutovaniahodný prípad Kolumbie. Komisia dodnes odmieta začatie vyšetrovania v súvislosti s veľmi vážnym porušovaním ľudských práv v tejto krajine. Takéto vyšetrovanie však nariadenie umožňuje.

V súvislosti s hodnotami, za ktoré sa Európska únia zasadzuje, je nepochopiteľné, že zatiaľ čo sa snažíme o zisky v mliekarenskom, automobilovom, farmaceutickom, telekomunikačnom a bankovom odvetví pre naše nadnárodné spoločnosti, upustila EÚ od podmienenosti v súvislosti so systémom GSP a v posledných niekoľkých dňoch sa poponáhľala do dohody o voľnom obchode s Kolumbiou. Pre kolumbijské odbory, malých poľnohospodárov a spotrebiteľov a pre národnú priemyselnú výrobu Kolumbie je to posledná rana.

  Joe Higgins, autor. – Vážený pán predsedajúci, systém, prostredníctvom ktorého EÚ niektorým krajinám udeľuje preferenčné podmienky v oblasti obchodu, funguje od roku 1971. Mal by byť mechanizmom na riešenie nerovnováhy v oblasti obchodu medzi rozvinutými kapitalistickými krajinami a chudobnejšími krajinami sveta a mal by prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju.

Vážený pán komisár, súhlasíte, že v tejto súvislosti sa ukázal ako katastrofálny neúspech a že z dohôd o obchode profitujú najmä nadnárodné spoločnosti so sídlom v EÚ, ktoré využívajú svoje lepšie zdroje, aby porazili malých miestnych výrobcov v mnohých chudobných krajinách, čím spôsobujú vážne narušenie rovnováhy vrátane straty miestnej zamestnanosti a ničenia životného prostredia? Nie je toto skutočný význam strategického dokumentu Komisie EÚ Globálna Európa: svetová konkurencia, ktorý bol zverejnený len pred tromi rokmi?

Pán komisár, akú nádej majú pracujúci ľudia v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, keď vaša Komisia len za posledné týždne zbabelo pokľakla pred zločineckými špekuláciami drancujúcich obchodníkov s hedžovými fondmi, ktorí sa usilujú o obrovské a rýchle zisky hanebnými špekuláciami proti euru a predovšetkým Grécku? Vydali ste pracujúcu triedu Grécka a chudobných gréckych ľudí na milosť týmto parazitom – v podstate zločincom. Akú nádej majú v tejto situácii chudobní a pracujúci ľudia za hranicami Európy?

Otázka teraz znie, ako Komisia EÚ zhodnotí, či štáty, ktoré profitujú z preferenčných obchodných dohôd s EÚ, chránia práva pracujúcich a ľudské práva. Povedzte nám to, prosím.

Ako môžete naďalej udržiavať vzťahy s vládou Kolumbie, keď je úplne jasné, že agentúry kontrolované vládou, predovšetkým armáda, tam neustále páchajú najohavnejšie zločiny? Presvedčil nás o tom nedávno strašný nález masového hrobu nevinných obetí vrahov v La Macarene.

A napokon, aký je momentálne názor Komisie na pokračovanie systému GSP+ so Srí Lankou, ak zvážime, že aj po voľbách je v tejto krajine politika vlády pána Rajapaksu stále proti ľudským právam a právam pracujúcich?

  Syed Kamall, zastupujúci autora. – Vážený pán predsedajúci, myslím, že všetci rozumieme tomu, že jedným z cieľov systému GSP bola integrácia chudobnejších krajín do globálneho systému obchodovania. Udelenie preferenčných podmienok sa chápalo ako pozitívny spôsob, akým možno riešiť niektoré nerovnosti v obchode medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami.

Ako človek, ktorý má veľa priateľov a príbuzných v mnohých týchto chudobnejších krajinách, si myslím, že v mnohých prípadoch sa netreba pozrieť ďalej ako na vlády týchto štátov: vidíme problémy so zlou správou a riadením; štátne monopoly a úplatkárske vlády, ktoré podnikateľom v týchto krajinách bránia vo vytváraní bohatstva; skutočnosť, že je pre nich ťažké dovážať materiály, ktoré potrebujú na vytváranie pridanej hodnoty a bohatstva; taktiež skutočnosť, že mnohým občanom týchto krajín je odopretý prístup k tovarom a službám, ktoré sú v EÚ a mnohých bohatších krajinách samozrejmosťou.

Musíme pochopiť, že najlepší spôsob, ako pomôcť ľuďom z chudoby, je pomôcť podnikateľom. Podnikatelia vytvoria pracovné miesta, oni vytvoria bohatstvo a vymania chudobných z biedy.

Počas nedávnych rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) sa mnohí poslanci z celého politického spektra obávali univerzálneho prístupu Komisie k týmto DHP.

V súvislosti s jedným prípadom, na ktorom som bol zúčastnený, predstaviteľ Komisie na otázky vo výbore povedal, že pri DHP nejde len o obchod, ale aj o regionálnu integráciu a export modelu EÚ. Keď sme sa však spýtali, či by sme niektorým z krajín AKT, ktoré majú určité problémy, mohli poskytnúť ako alternatívu systém GSP+, bolo nám povedané, že to nie je možné, pretože porušujú isté dohovory, a preto na systém GSP+ nie sú oprávnené.

V budúcnosti by sme určite v uplatňovaní systému GSP+ mali byť flexibilnejší a možno by mohol byť alternatívou k DHP. Môžeme sa k tomu postaviť viacerými spôsobmi. Voči krajinám, ktoré nespĺňajú normy, môžeme buď uplatniť sankcie, alebo s nimi viesť pokračujúci dialóg, aby sme zabezpečili, že podmienky v týchto krajinách sa zlepšia, a pochopiť, že všetko má svoj čas – aj mimoriadne vysoké štandardy Európy. Prišiel čas namiesto nadmerného politizovania problému zapojiť do riešenia podnikateľov v rozvojových krajinách a pomôcť im.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, súčasnému systému GSP skončí platnosť 31. decembra 2011. Komisia už pracuje na jeho zásadnej aktualizácii a preskúmaní. Neskôr tento mesiac začnem rozsiahlu verejnú konzultáciu o možnom zdokonalení a zmenách, ktoré budú nasledovať po dôkladnom opätovnom posúdení vplyvu. Návrh Komisie na nástupcu nariadenia možno preto očakávať v prvom štvrťroku 2011. Tento návrh bude, samozrejme, predmetom riadneho legislatívneho postupu, ktorý môže trvať aj po uplynutí platnosti súčasného systému, teda aj dlhšie ako do 31. decembra 2011.

Všetci budete súhlasiť, že sa musíme vyhnúť situácii, v ktorej by 1. januára 2012 príjemcovia systému GSP prišli o svoje preferencie. Preto zároveň so začatím týchto dôležitých prípravných prác na novom systéme GSP predložíme návrh na predĺženie platnosti súčasného nariadenia, ktorý zabezpečí kontinuitu do uplatnenia nového systému. Malo by vám to vytvoriť dostatok času naozaj pracovať na nástupcovi systému a zároveň zabezpečiť, že nezabudneme na príjemcov systému GSP. Tento dokument by ste mali dostať v apríli.

Zaznamenal som vašu otázku v súvislosti s obavami, akým spôsobom Komisia monitoruje dodržiavanie súčasných kritérií na podmienky v rámci systému GSP+ v prijímajúcich krajinách. Základným kritériom systému GSP+ je ratifikácia a účinné plnenie 27 medzinárodných dohovorov o ľudských právach, základných pracovných normách, trvalo udržateľnom rozvoji a dobrej správe a riadení. Pozorne monitorovať dodržiavanie týchto kritérií všetkými prijímajúcimi krajinami je úlohou Komisie.

Komisia je zaviazaná a odhodlaná riadiť systém GSP spravodlivo a objektívne. V tejto súvislosti zakladáme naše monitorovanie a hodnotenie účinného plnenia opatrení systému GSP+ pokiaľ možno na zisteniach a správach medzinárodných organizácií ako Organizácia Spojených národov, Medzinárodná organizácia práce (MOP) a iné dôležité agentúry, ako aj na monitorovacích mechanizmoch, s ktorými počítajú samotné dohovory.

To umožňuje jasný a nezaujatý proces preskúmania. Monitorovanie podporuje aj dvojstranný dialóg Komisie s krajinami využívajúcimi systém GSP+ o otázkach plnenia. Ak takéto správy obsahujú informácie, že kritériá systému GSP sa plne nedodržiavajú, nariadenie o systéme GSP Komisii umožňuje vykonať vyšetrovanie s cieľom objasniť skutočnú situáciu a navrhnúť vhodné opatrenia.

Tento nástroj vyšetrovania je závažným nástrojom, ktorý by sa mal použiť, ak si to situácia vyžaduje, ale začatie vyšetrovania nemožno brať na ľahkú váhu, pretože môže ovplyvniť naše širšie vzťahy s partnerskými krajinami. To je napríklad súčasný prípad Srí Lanky.

Keďže cieľom systému GSP+ je podnietiť krajiny, aby dodržiavali medzinárodné normy dobrej správy a riadenia, krajiny GSP+ by najprv mali dostať príležitosť dokázať svoj záväzok voči cieľom systému GSP+, svoju vôľu spolupracovať s medzinárodnými monitorovacími orgánmi a riešiť zistené nedostatky.

Takýto prístup vyjadruje uznanie za kroky, ktoré už tieto štáty podnikli, a je v súlade so všeobecným stimulačným prístupom, ktorý je oporou systému GSP+.

Teším sa na rozpravu o budúcnosti systému GSP a predovšetkým systému GSP+. Počas príprav na preskúmanie súčasného systému, ktoré sa bude týkať aj kritérií systému GSP+ a monitorovania dodržiavania dohovorov, sa dôkladne pozrieme aj na podnety Európskeho parlamentu.

Keďže preskúmanie bude prebiehať v zmysle riadneho legislatívneho postupu, Európsky parlament bude mať pri rozhodovaní o konečnej podobe nového systému GSP rovnakú pozíciu ako Rada.

  Laima Liucija Andrikienė, v mene skupiny PPE. – Vážený pán predsedajúci, v nadväznosti na to, čo povedal náš kolega pán Caspary, ktorého plne podporujem, by som chcela zdôrazniť niekoľko bodov. Predovšetkým nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy v mnohých smeroch mení úlohu Parlamentu pri formulácii obchodnej politiky EÚ. Systém GSP je jednou z oblastí, v ktorých bude mať Parlament viac čo povedať a bude mať väčší vplyv.

Pán komisár, chcela by som vás požiadať, aby ste sa na zvýšenú úlohu Parlamentu v tejto sfére, na ktorú dozeráte, pozerali kladne. Preto vás vyzývam, aby ste závery a preskúmanie zoznamu príjemcov systémov GSP a GSP+ konzultovali s Parlamentom.

Po tretie, Parlament by mal byť zapojený do procesu monitorovania, či príjemcovia systému GSP dodržiavajú – nielen ratifikujú, ale aj účinne plnia – 27 dohovorov organizácií MOP a OSN. Komisia by mala o tejto otázke prinajmenšom konzultovať s Parlamentom a samozrejme, že v Parlamente je našou povinnosťou zabezpečiť, že vytvoríme mechanizmus v rámci našich príslušných orgánov a našich výborov, aby sme prispeli k monitorovaniu. Na záver by som chcela zopakovať výzvu vyjadrenú v návrhu nariadenia, o ktorom budeme zajtra hlasovať. Komisia by mala navrhnúť nové nariadenie o systéme GSP čo najskôr.

V neposlednom rade chcem vyjadriť nesúhlas s tým, čo povedali niektorí naši kolegovia o Kolumbii. Kolumbia je krajina, akou sú mnohé krajiny v tomto regióne, a nemôžeme prehliadať jej pozitívny rozvoj, úspechy v oblasti ľudských práv a v situácii zástancov ľudských práv v tejto krajine. Netreba menovať a viniť túto konkrétnu krajinu, pretože naše uznesenie sa týka nového nariadenia a potreby mať nové nariadenie.

  Vital Moreira, v mene skupiny S&D. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, je dobré počuť ubezpečenia pána komisára De Guchta o tom, že – v krátkosti – Komisia pošle Parlamentu legislatívnu iniciatívu zameranú na revíziu všeobecného systému preferencií, aby bol dostatok času na legislatívny proces a aby sme sa tak vyhli tomu, že skončí platnosť súčasného všeobecného systému preferencií, ktorý má vypršať na konci tohto roka.

Tento systém sa musí preskúmať. V prvom rade je to nástroj rozvojovej pomoci, ktorý krajinám poskytuje prednostný prístup na európsky trh bez akejkoľvek reciprocity. Po druhé je tento systém taktiež nástrojom na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv a dobrej správy a riadenia v týchto krajinách, keďže jeho poskytnutie podlieha podmienkam, ktoré prijímajúce krajiny musia splniť.

Z týchto dvoch dôvodov musí Európska únia obnoviť používanie tohto nástroja, ktorý dáva obchod k dispozícii rozvoju a ľudským právam. Obnovenie však musí zohľadniť hodnotenie výsledkov z predchádzajúceho obdobia.

Na druhej strane by nové nariadenie malo dodržiavať tieto požiadavky, ktoré sa zakladajú na doterajších postupoch. Po prvé, dočasnosť ustanovenia všeobecného systému preferencií, aby ho bolo možné stiahnuť, keď už nebude potrebný. Po druhé, prehĺbenie a zlepšenie metód diferenciácie a výberu prijímajúcich krajín založené na úrovni rozvoja každej krajiny a jej vonkajšej konkurencieschopnosti. Po tretie – a to je posledný bod –, zlepšenie mechanizmu na monitorovanie dodržiavania podmienok, ktoré súvisia so všeobecným systémom preferencií, najmä s ohľadom na dodržiavanie ľudských práv.

A napokon, pán komisár, bolo prínosom, že od začiatku legislatívneho procesu sa bralo do úvahy stanovisko Parlamentu.

  Georgios Papastamkos (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, podmienky, ktoré vyplývajú zo všeobecného systému preferencií, ako výnimka zo zásady v doložke najvyšších výhod WTO, musia byť cielené. To znamená, že ich musia prijať rozvojové krajiny, ktoré majú väčšiu potrebu. Nový zoznam prijímajúcich krajín musí odrážať skutočnú hospodársku pozíciu a konkurencieschopnosť rozvojových krajín.

Okrem toho nedostatok diferenciácie medzi rozvojovými krajinami nakoniec bude na škodu najmenej rozvinutých krajín. Je logické, aby navrhovanému preskúmaniu predchádzalo hodnotenie vplyvu, ktorý mal systém na prijímajúce krajiny v predchádzajúcej fáze uplatňovania.

Obchodná politika, predovšetkým obchodná podmienenosť môže bezpochyby prispieť k účinnejšiemu globálnemu riadeniu prostredníctvom umierneného použitia moci. Vytváraním podnetov môže prispieť k podpore sociálneho rozmeru globalizácie v širšom zmysle: k dôstojnej práci, realizovateľnému rozvoju a demokratickej zodpovednosti.

Európsky parlament by mal mať nástroj na aktívnu účasť v rámci nového revidovaného systému a na účinné monitorovanie uplatňovania zmlúv prijímajúcimi krajinami.

  Bernd Lange (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, všetci vieme, že GSP je dobrý systém a že GSP+ je veľmi dobrý systém. Musíme zabezpečiť ich predĺženie, preto potrebujeme váš návrh, aby mohla prebehnúť riadna rozprava v Parlamente. Urýchlite to teda, pán komisár.

Dokonca v systéme GSP+ možno budeme môcť zaviesť niekoľko zlepšení. V súvislosti s tým by som chcel spomenúť päť bodov týkajúcich sa oblastí, v ktorých by sme mohli dosiahnuť ďalšie zlepšenia. Po prvé, kto určuje, ako sa 27 noriem naozaj plní, nielen uznáva v praxi, ale aj formálne plní? Je to iba úloha Medzinárodnej organizácie práce alebo potrebujeme hodnotiaci výbor, ktorý pri plnení poskytne určitú podporu?

Po druhé, ako do toho zapájame občiansku spoločnosť? Potešila by ma koordinácia občianskej spoločnosti v krajine, v ktorej prebieha hodnotenie vplyvu plnenia systému GSP+, ako sme to práve dohodli v dohode s Južnou Kóreou.

Po tretie, kto vlastne iniciuje vyšetrovanie, ak sa objavia problémy? Parlament musí byť do toho zapojený. Mám pocit, že v Rade vstupujú do hry iné záujmy, nie záujem vykonať vyšetrovanie. V tejto súvislosti by mal aj Parlament iniciovať vyšetrovanie.

Na ďalšie kroky, ktoré podnikneme, určite potrebujeme prehľadné štruktúry, rovnako potrebujeme prehľadnejšie štruktúry na stiahnutie, ale o tom môžeme hovoriť podrobnejšie inokedy.

  Thomas Mann (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, systém GSP poskytuje obchodné privilégiá hlavne rozvojovým krajinám a rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvam. Týmto moderným druhom rozvojovej pomoci od zníženia ciel po colné úľavy na trhoch priemyselne rozvinutých krajín sa dosiahlo veľa. Osobitné opatrenie systému GSP+ má priniesť plnenie sociálnych a environmentálnych noriem. Je to aj dôvod na nárast v podpisovaní dohovorov organizácií OSN a MOP.

Ako však Komisia kontroluje plnenie týchto kritérií, pán komisár? Vykonáva sa dôsledne stiahnutie privilégií, ak sa vyvážajú tovary, pri ktorých výrobe sa použila nútená alebo otrocká práca, ak sa zistilo používanie nečestných obchodných praktík a ak nie je zaručená kontrola odchádzajúcich produktov? Okrem toho, nemalo by zlepšenie v oblasti ľudských práv, ktoré sa má dosiahnuť prostredníctvom systému GSP+, nakoniec zahŕňať aj väčšie štáty? Mám na mysli napríklad Čínu. Žiadne z našich uznesení, prejavov ani dvojstranných rokovaní medzi EÚ a Čínou nepriniesli zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv. Výsledkom toho je, že zajtra, v medzinárodný pamätný deň Tibetu, státisíce ľudí vyjdú do ulíc a tibetské vlajky budú vztýčené v desaťtisíc mestách a komunitách Európskej únie. Prejavíme solidaritu s ľuďmi, ktorí bojujú za svoju kultúrnu, jazykovú a náboženskú autonómiu.

Vážený pán komisár, stotožňujete sa s názorom, že normy v oblasti ľudských práv, v sociálnej oblasti a oblasti životného prostredia treba odstrániť spomedzi osobitných opatrení a začleniť ich do zoznamu kritérií systému GSP? Spolupráca s našimi obchodnými partnermi sa nesmie obmedzovať na čisto hospodárske záujmy.

  Gianluca Susta (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, toto je dôležitá príležitosť znovu potvrdiť najmä dôležitosť všeobecného systému preferencií. Oba systémy, základný systém GSP, ako aj systém GSP+, ktoré súvisia s iniciatívou Všetko okrem zbraní, prispievajú k znižovaniu chudoby a sú prísne v súlade s primárnou povinnosťou zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv. Práve porušovanie týchto základných zásad koexistencie nedávno viedlo Európsku úniu k tomu, že po podrobnom vyšetrovaní Komisie stiahla preferenčné colné výhody Srí Lanke.

Nový inštitucionálny rámec musí však Parlament plne zahrnúť do legislatívneho procesu zameraného na úpravu platných právnych predpisov. Preto dúfame, že bude zahŕňať úplné preskúmanie nariadenia v súlade s riadnymi postupmi, pretože má niekoľko nedostatkov vrátane nedostatkov v súvislosti s predmetom vyšetrovania. Ďalším krokom bude spoločné uznesenie.

Účinnosť nariadenia závisí od jeho vierohodnosti, objektivity kritérií, na ktorých sa zakladá, a od prísnosti, akou sa uplatňuje. V Európe, kde prevažná väčšina občanov nesúhlasí s vývozom demokracie pod hrozbou použitia zbraní, je obchod a s ním spojená pomoc nenahraditeľným nástrojom na šírenie zásad koexistencie založených na dodržiavaní základných ľudských práv. Je našou povinnosťou neprepadnúť ľahostajnosti – čo by nebolo správne –, ale aj vyhnúť sa unáhleným úsudkom o určitých stranách, úsudkom vo forme neodvolateľných výrokov, aké padli v prípade Kolumbie.

Z tohto dôvodu nebudem schopný podporiť takmer jednostranné nemenné názory na tú či onú krajinu, ale pevne podporujem potrebu zlepšeného monitorovania všetkých problematických situácií v duchu platných právnych predpisov a v súlade so zásadami pravidiel, na ktorých chceme založiť legislatívne preskúmanie, ktoré žiadame.

  Christofer Fjellner (PPE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, všeobecný systém preferencií, o ktorom dnes diskutujeme, je mimoriadne dobrý a dôležitý nástroj, pretože niektorým, možno najchudobnejším krajinám na svete uľahčuje vývoz do Európy a obchodovanie s ňou. Mnoho krajín v Európe vybudovalo svoje bohatstvo týmto spôsobom, preto je pre nás dôležité pokúsiť sa rozšíriť ho do ďalších krajín.

V rozprave, ako je táto, a pri nadchádzajúcej práci na preskúmaní všeobecného systému preferencií musíme myslieť a zamerať sa na základnú úlohu a hlavný cieľ všeobecného systému preferencií, ktorým je boj proti chudobe. Obchod je doposiaľ najúčinnejším spôsobom boja proti chudobe a vytvárania hospodárskeho rastu a je dôležité, aby sme na to nezabúdali.

Samozrejme, že všeobecný systém preferencií je taktiež dobrým spôsobom, ako vyvíjať tlak na krajiny a priviesť ich k tomu, aby plnili medzinárodné dohody a dohovory, ako aj záväzky v súvislosti s ľudskými právami a podobne. Nesmieme však zabúdať, že hlavným cieľom je rozvoj. EÚ musí byť, pochopiteľne, schopná odmietnuť alebo zrušiť tieto preferenčné podmienky krajinám, ktoré neplnia svoje záväzky, ale je dôležité pamätať na to, že sa pohybujeme na tenkom ľade. Krajina, ktorej sa odoprú nové príležitosti na vývoz a väčšia sloboda v obchodovaní, to nebude mať s plnením záväzkov a požiadaviek o nič ľahšie.

Existuje tu istá spojitosť: korupcia, zlé pracovné podmienky a nedostatočné dodržiavanie ľudských práv prispievajú k chudobe, ale chudoba zase sťažuje boj proti korupcii, problémom v oblasti ľudských práv a zlým pracovným podmienkam. Chcel by som vedieť, aký je názor pána komisára na odsek 22, teda na riziko, že stiahnutie obchodných preferencií krajinám sťaží riešenie situácií, ako sú napríklad zlé pracovné podmienky.

Tiež by som chcel poznamenať, že momentálne niekoľko krajín žiadame, aby ratifikovali 27 dohovorov organizácií OSN a MOP a plne ich uplatňovali. Rád by som videl skutočnú analýzu toho, či všetky členské štáty EÚ plne uplatnili a ratifikovali všetky tieto dohovory OSN a MOP. Myslím si, že je to prinajmenšom nepravdepodobné. Mali by sme na to myslieť, keď začneme klásť požiadavky na iných.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE). – (RO) Mám jednoduchú otázku pre pána komisára. V súlade s nariadením (ES) č. 732/2008 majú štáty, ktoré chcú získať preferenčné podmienky ako súčasť systému GSP+, možnosť predložiť žiadosť do konca apríla tohto roka. Keďže termín sa blíži, chcel by som sa pána komisára opýtať, či má informácie o tom, ktoré štáty zatiaľ predložili žiadosti, a či by sme mali udeľovať preferenčné podmienky novým štátom, keď pripravujeme zmenu požadovaných kritérií. Okrem toho by som chcel podporiť kolegov poslancov, ktorí zdôraznili, že Európsky parlament by mal byť konzultovaný v súvislosti s uplatňovaním všeobecného systému preferencií.

Ďakujem.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, odznelo tu niekoľko otázok na tému Srí Lanky a Kolumbie a toho, prečo sme sa v jednom prípade rozhodli uskutočniť vyšetrovanie a urobiť rozhodnutie a v druhom prípade nie.

V prípade Srí Lanky bola Komisia upozornená na verejne dostupné správy a vyhlásenia Organizácie Spojených národov, ako aj iných významných zdrojov vrátane mimovládnych organizácií, ktoré naznačovali, že Srí Lanka účinne neuplatňuje rôzne dohovory o ľudských právach, najmä Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Dohovor o právach dieťaťa.

Na rozdiel od Kolumbie však všeobecný prístup Srí Lanky spočíval v odmietaní existencie akýchkoľvek problémov. Rovnako odmietala spoluprácu s Komisiou v ktoromkoľvek štádiu vyšetrovania.

V prípade Kolumbie výsledky monitorovania organizácií OSN a MOP ukazujú, že existujú otázniky v súvislosti so stupňom účinného plnenia určitých dohovorov OSN a MOP, ale rovnako je jasné, že Kolumbia sa spojila s orgánmi MOP a OSN a zaviedla podstatné zmeny vo svojom právnom systéme. Jej vláda prijíma opatrenia na úpravu právnych predpisov a zlepšenie ich plnenia. Pri spolupráci s organizáciami OSN a MOP prebieha nepretržitý dialóg.

V súvislosti s otázkou pána Moreiru by som chcel povedať, že pri preskúmaní nariadenia o systéme GSP sa snažíme nájsť rovnováhu medzi rozličnými požiadavkami, ktoré sme predložili. Boli sme požiadaní, aby sme to urobili čo najskôr, a aj tak urobíme. Žiadalo sa od nás posúdenie vplyvu. Údaje o systéme GSP za rok 2009 dostaneme až v júli tohto roku. Potom bude, samozrejme, nasledovať konzultácia s Parlamentom.

Rád by som pripomenul záväzok, ktorý som dal Výboru pre medzinárodný obchod počas môjho vypočutia, a následne predložil časový plán našich legislatívnych návrhov, ktoré tomuto výboru predložíme v nadchádzajúcich mesiacoch. Ako viete, na zajtra máme naplánované stretnutie. Spoločne sa pokúsime vypracovať niečo, čo Parlamentu poskytne maximálne možnosti absolútne otvorene diskutovať o rôznych dokumentoch vrátane nového nariadenia o systéme GSP a systéme predĺženia, ktorý by sme mali zaviesť už v apríli.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal dva návrhy uznesení(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 10. marca 2010.