Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2502(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B7-0137/2010

Rozpravy :

PV 10/03/2010 - 6
CRE 10/03/2010 - 6

Hlasovanie :

PV 10/03/2010 - 7.11

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0062

Rozpravy
Streda, 10. marca 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

6. Výročná správa o SZBP za rok 2008 – Uplatňovanie európskej bezpečnostnej stratégie a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – Zmluva o nešírení jadrových zbraní (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Vítam pani barónku Ashtonovú a otváram zasadnutie.

Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa (A7-0023/2010) pána Gabrieleho Albertiniho v mene Výboru pre zahraničné veci o správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2008 predloženej Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania oddielu G ods. 43 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 (2009/2057(INI)),

– správa (A7-0026/2010) pána Arnauda Danjeana v mene Výboru pre zahraničné veci o uplatňovaní európskej bezpečnostnej stratégie a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (2009/2198(INI)),

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu od pánov Gabrieleho Albertiniho a Arnauda Danjeana v mene Výboru pre zahraničné veci o Zmluve o nešírení jadrových zbraní (O-0169/2009 – B7-0009/2010) a

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu od pánov Gabrieleho Albertiniho a Arnauda Danjeana v mene Výboru pre zahraničné veci o Zmluve o nešírení jadrových zbraní (O-0170/2009 – B7-0010/2010).

 
  
MPphoto
 

  Gabriele Albertini, spravodajca. (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy musí Únia prijať nový prístup a vyvinúť spoločné úsilie pri riešení celosvetových problémov. Nedávno získané právomoci v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy znamenajú, že Parlament vedie časté, kooperačné a účinné diskusie s naším hlavným rokovacím partnerom, pani barónkou Ashtonovou, ktorá má tú česť po prvýkrát vystupovať vo funkcii novej podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky.

Jej mandát bol podmienený naším súhlasom v januárovom hlasovaní a pri viacerých príležitostiach bolo parlamentnému zhromaždeniu prisľúbené, že Rada a Komisia budú permanentne zapojené do všetkých najdôležitejších aspektov európskej bezpečnosti a obrany. Samotná správa potvrdzuje, že vysoká predstaviteľka sa preto musí zúčastňovať na schôdzach Európskeho parlamentu a viesť s ním časté a pravidelné diskusie.

Vďaka Lisabonskej zmluve získava vonkajšia činnosť Európskej únie nový a dôležitý rozmer, ale skutočné dosiahnutie tohto cieľa závisí aj od toho, či Európska únia bude mať potrebné rozpočtové prostriedky. Európsky parlament musí zohrať kľúčovú úlohu ako strážca demokratickej legitímnosti vonkajšej činnosti. Vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť poskytne diplomatický orgán a systém Európskej únii, ktorá sa až doteraz mohla spoliehať len na národné zastúpenia.

Úlohy oficiálnych predstaviteľov, ktorých vymenovanie je zodpovednosťou vysokej predstaviteľky, nadobúdajú veľkú dôležitosť a aktuálnosť. Napriek tomu, ako uvádza správa, Parlament žiada väčšie právomoci pri hlasovaní a kontrole úloh a mandátov jednotlivých predstaviteľov na základe zásad transparentnosti a zásluh, ktorými sa vysoká predstaviteľka musí riadiť pri menovaní kandidátov. Dúfajme, že nakoniec dosiahneme zdvojenie funkcie – s výnimkou osobitného predstaviteľa, ktorého oblasť pôsobnosti by mala byť regionálna – a že budeme mať úžitok z úspor z rozsahu, čím sa vonkajšia činnosť Európskej únie stane účinnejšou a zároveň menej nákladnou.

Po úvodnej časti o stratégii sa správa zaoberá otázkou európskej zahraničnej politiky podľa tém a zemepisných oblastí. Európska únia musí dať najavo svoju prítomnosť medzinárodným organizáciám, s ktorými je spriaznená, najmä pokiaľ ide o Organizáciu Spojených národov, hlavného strážcu celosvetovej bezpečnosti. Musí zohrať dôležitú úlohu nielen z hľadiska zastúpenia v Bezpečnostnej rade, ale aj z hľadiska personálu a delegácií v súvislosti s týmito dvomi inštitúciami. Žiadame podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby umožnila Európe naplniť jej ambíciu stať sa aktívnym, strategickým a nezávislým partnerom veľkého spojenca, akým sú Spojené štáty, aby mohla reagovať na celosvetové problémy s terorizmom, financiami a často komplikovanými vzťahmi s priemyselnými gigantmi, ako sú Rusko, Čína a Japonsko.

Správa pokračuje zemepisnou analýzou toho, čo môžeme dosiahnuť. Čo sa týka Balkánu, rozoberá sa téma rozširovania: správa oceňuje postupnú realizáciu procesu stabilizácie v Kosove, kde je misia EULEX Európskej únie, ale ešte je potrebné vyvinúť úsilie na zabezpečenie toho, aby sa rešpektovali štandardy pristúpenia v mnohých ďalších krajinách, ktoré sú blízko k tomu, aby sa stali kandidátmi na pristúpenie – v Turecku a Bosne a Hercegovine.

V kapitole týkajúcej sa spolupráce s Východným partnerstvom a regiónom Čierneho mora správa rieši otázku bezpečnosti dodávok energie Európskej únie a jej energetickej závislosti. V časti o Rusku správa vyzýva na podpísanie novej dohody o partnerstve a spolupráci. Pokiaľ ide o južný Kaukaz, správa vyzýva na rešpektovanie celistvosti územia Gruzínska a jeho národnostných menšín a na urovnanie konfliktov v Náhornom Karabachu a v Podnestersku.

Blízky východ: izraelsko-palestínsky konflikt, v ktorom musí Európska únia zohrať významnejšiu politickú úlohu v úsilí o obnovenie mierového procesu v nadväznosti na rozhodnutie Rady z 12. decembra 2009. Únia pre Stredozemie: uznesenie o turecko-cyperskom konflikte. Ázia: po voľbách Afganistan vstupuje do rozhodujúcej fázy, v rámci ktorej sa vytvára nová vláda, kľúčová úloha Pakistanu v boji proti terorizmu, obavy v súvislosti s porušovaním základných práv v Iráne. Afrika: pozitívny prínos misie na ochranu somálskeho pobrežia. Latinská Amerika: potreba vytvoriť stabilné a trvalé partnerstvo pre vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou.

S veľkým záujmom si vypočujem pripomienky kolegov poslancov a na záver budem na ne reagovať.

 
  
MPphoto
 

  Arnaud Danjean, spravodajca. (FR) Vážený pán predsedajúci, pani barónka Ashtonová, správa o uplatňovaní európskej bezpečnostnej stratégie, ktorú dnes predkladáme, je výročným dokumentom Parlamentu, ktorý poskytuje určitý druh priebežného zhodnotenia európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a ktorý predkladá návrhy na zlepšenie účinnosti a zviditeľňovania tejto politiky.

Tento rok je kontext správy veľmi špecifický, a preto by mal byť dôvodom pre návrhy. Tento špecifický kontext charakterizuje kombinácia troch hlavných cyklov.

Prvý cyklus sa týka desiateho výročia európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktoré sme oslávili koncom roka 2009. Posledných 10 rokov ukázalo, že Európa bola schopná viesť civilné a vojenské operácie v prípade viac ako 23 kríz. Na tomto významnom úspechu možno ďalej stavať. Dokazuje, že Európa je potrebná a že Únia má inštitucionálno-politickú a operačnú schopnosť riešiť tieto problémy.

Druhým dôležitým cyklom je, samozrejme, ako pred chvíľou spomenul pán Albertini, zavedenie Lisabonskej zmluvy. Zmena v súvislosti s bezpečnosťou a obranou zachádza ďaleko nad rámec výlučne významovej zmeny. V skutočnosti sa európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP) stáva spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP) a musí nadobudnúť nový rozmer. Zmluva obohatila rozsah nástrojov a rozsah bezpečnostnej a obrannej politiky, najmä pokiaľ ide o začlenenie článkov o pomoci a solidarite, trvalú štruktúru spolupráce a predovšetkým o vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a vašej funkcie vysokej predstaviteľky a podpredsedníčky Komisie.

Poslednou, treťou dôležitou udalosťou, ktorá charakterizuje kontext vypracovania tejto správy, je to, že NATO, ktoré je pre 21 z 27 členských štátov Únie stále hlavným vzťažným bodom, pokiaľ ide o kolektívnu bezpečnosť európskeho kontinentu, v súčasnosti prehodnocuje svoju strategickú koncepciu a že toto hodnotenie NATO by nás v Únii tiež malo doviesť k jednoznačnejšiemu definovaniu podmienok tohto partnerstva, ktoré ostáva zásadným.

V tomto kontexte nie je cieľom správy ani tak pokračovať v doktríne, ale skôr poskytnúť vám nevyhnutne sa vyvíjajúci strategický plán pre všetky nové inštitúcie, ktoré sa zakladajú a ktoré sa musia naučiť spolupracovať. Cieľom je, aby bola Únia dôveryhodnejšia, účinnejšia a viditeľnejšia z hľadiska bezpečnosti a obrany. V tejto súvislosti musí Európsky parlament jednoznačne dostať väčšiu úroveň zodpovednosti v týchto citlivých oblastiach, ak má byť politika, ktorej hlavným cieľom je zaručiť bezpečnosť európskych občanov, plne legitímna.

Touto správou chceme poukázať na nasledujúce body. Po prvé, chceme poukázať predovšetkým na to, že európska bezpečnostná a obranná stratégia a spoločná bezpečnostná a obranná politika slúžia obyvateľom Európy na zaručenie a zlepšenie ich bezpečnosti. Táto politická ambícia nie je povrchná, nie je iba naoko. Je v súlade s potrebou usilovať sa o zaručenie bezpečnosti nášho kontinentu, ale aj prispieť k stabilite okolitého sveta, riešiť krízy a hrozby, ktoré vznikajú v našom okolí. Okrem tradičných ozbrojených konfliktov, ktoré pokračujú v našej bezprostrednej blízkosti, musí byť Európa schopná vyjadriť svoje záujmy a obraňovať ich v súvislosti s novými hrozbami – mám na mysli najmä pirátstvo a počítačovú kriminalitu.

Považovali sme tiež za dôležité zdôrazniť, aká neprekonateľná je pridaná hodnota Európy v krízovom riadení vďaka rozmanitosti riešení a rovnováhe, ktorú hľadá pri všetkých operáciách medzi civilným a vojenským rozmerom. Navyše v tejto súvislosti odmietam kritiku bezpečnostnej a obrannej politiky Únie v tom zmysle, že ide iba o militarizáciu. Úprimne verím vo vzájomné dopĺňanie sa civilných a vojenských nástrojov Únie a nedávna kríza na Haiti, kde ste boli, a domnievam sa, že ste videli túto dobrú spoluprácu, svedčí o potrebe spájať naše civilné a vojenské prostriedky, aby sme si vedeli poradiť s prírodnými katastrofami a veľkými krízami.

Čo sa týka konkrétne týchto operácií, pozorne sme ich všetky zhodnotili s cieľom poukázať na to, čo považujeme za ich silné stránky, ale niekedy aj za ich slabé stránky – musia sa uznať, aby sa mohla situácia zlepšiť. Poukázali sme aj na viaceré regióny so strategickou dôležitosťou pre bezpečnosť Únie a podporili sme Radu a Komisiu, aby urýchlili zavedenie celosvetových stratégií, najmä v Africkom rohu a afgansko-pakistanskom regióne.

V oblasti civilných a vojenských schopností, ktorá je kľúčovou otázkou z hľadiska dôveryhodnosti našej politiky, je úlohou zlepšovanie schopnosti Únie reagovať. Musíme byť schopní rýchlejšie a účinnejšie mobilizovať materiálne prostriedky a kompetentný personál, ktorý majú členské štáty k dispozícii. Musíme si však tiež prostredníctvom bezpečnostného a obranného priemyslu, ktorý je účinný a ktorý využíva neoceniteľné technické znalosti a tiež zabezpečuje státisíce pracovných miest v Európe, zabezpečiť zbrojné programy v súlade s očakávanými potrebami.

Európsky obranný priemysel sa začal organizovať na našom kontinente prostredníctvom obranného balíka. Otázky súvisiace s priemyselnou a obchodnou spoluprácou s tretími krajinami by sa mali riešiť rýchlo najmä vzhľadom na nedávne problémy, s ktorými sa stretli európske priemyselné odvetvia, ktoré sa napríklad pokúšali dostať na americký trh.

Toto je stručné, nevyhnutne príliš stručné zhrnutie priorít, ktoré sa objavujú v tejto správe a ktoré prestavujú všetky problémy, ktoré budete musieť riešiť. Parlament je pripravený v plnej miere prevziať svoju úlohu, plne pozitívnu a konštruktívnu úlohu, s cieľom pomôcť vám zrealizovať túto ambíciu, ktorá je spoločnou ambíciou. Okrem toho by som chcel využiť túto príležitosť a poďakovať sa všetkým politickým skupinám, ktoré usilovne pracovali na zlepšovaní tejto správy. Všetci sme veľmi dobre spolupracovali na zachovaní vysokej úrovne tejto ambície, pričom sme, samozrejme, zohľadnili charakteristiky každej z našich skupín.

Chcel by som tiež využiť túto príležitosť, pani barónka Ashtonová, a venovať sa dnes s vami otázke nešírenia jadrových zbraní. Krátko pred konferenciou o revízii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorá sa bude konať v máji, chcel Európsky parlament s vami zhodnotiť záväzok Únie v súvislosti s bojom proti šíreniu jadrových zbraní a kontrolou zbraní a odzbrojovania. Toto je význam otázky na ústne zodpovedanie, ktorá vám bola predložená a na ktorú budete zakrátko odpovedať.

Zdá sa, že medzinárodný kontext ponúka nové možnosti v predvečer tejto revíznej konferencie. Po prvé, prezident Obama dôrazne potvrdil svoju ambíciu dosiahnuť svet bez jadrových zbraní a svoje odhodlanie aktívne sa usilovať o to, aby USA ratifikovali Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. Po druhé, zdá sa, že uzavretie novej zmluvy s Ruskom, ktorá nahradí Zmluvu obmedzení strategických zbraní (START), napreduje dobre, a napokon, začali sa rokovania o novej zmluve o odzbrojení, ktorá zakáže výrobu štiepnych materiálov pre jadrové zbrane.

Pokiaľ ide o znižovanie stavu jadrových zbrojníc, prioritou je, samozrejme, pokračovať v znižovaní stavu dvoch hlavných zbrojníc, a to Ruska a Spojených štátov, o ktorých sa vo všeobecnosti predpokladá, že vlastnia takmer 95 % všetkých jadrových zbraní, ktoré existujú na tejto planéte. Preto vítame záväzok prezidentov Medvedeva a Obamu uzavrieť v blízkej budúcnosti novú zmluvu o znižovaní tohto stavu. Ako sa Únia v tejto súvislosti chystá podporiť toto úsilie a spolupracovať s USA a Ruskom?

Únia tiež musí zvládnuť problémy súvisiace s režimom nešírenia jadrových zbraní a konkrétnejšie tie, ktoré spôsobili dve hlavné krízy v súvislosti s nešírením jadrových zbraní, a to v Iráne a Severnej Kórei, ktoré ostávajú najväčšími hrozbami pre medzinárodnú bezpečnosť. Bude sa Únia naďalej usilovať o účinné, úplné riešenie týchto kríz, najmä v prípade Iránu? Očakávame vaše usmernenie v tejto dôležitej otázke, pani barónka Ashtonová. Okrem toho musí Únia zohrať dôležitú úlohu pri podpore spolupráce v súvislosti s mierovým využitím jadrovej energie. Viete, že toto je dôležitá otázka. Aké opatrenia sa vykonávajú v tejto súvislosti a aká je vaša stratégia v tejto záležitosti?

Na záver, Európsky parlament chce, aby Únia bola aktívna počas nasledujúcej konferencie o revízii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Prijatie nového a vyváženého spoločného stanoviska Únie je kľúčové pre obranu jej pozície. V akej pozícii sú členské štáty v tejto súvislosti?

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám veľmi pekne. Teší ma, že môžem s vami diskutovať o dôležitých problémoch európskej medzinárodnej agendy.

Chcem začať poďakovaním pánovi Albertinimu a pánovi Danjeanovi za ich vynikajúce správy. Dovoľte mi povedať, že ste poukázali na množstvo, rozsah a naliehavosť problémov, ktorým čelíme.

Od posilnenia právneho štátu v Kosove až po úsilie, aby sa nové mocnosti podieľali na zodpovednosti za celosvetové riadenie, od podpory mieru na Blízkom východe – a chcela by som podobne ako pán viceprezident Biden vyjadriť nesúhlas s rozhodnutím vybudovať 1 600 nových domov vo východnom Jeruzaleme – až po poskytnutie útočiska obetiam, ktoré prežili zemetrasenie na Haiti a ktoré som navštívila minulý týždeň, od riešenia problémov s nešírením jadrových zbraní, ako napríklad v Iráne, až po navrhnutie účinných odpovedí na „nové“ otázky, ako sú energia, zmena klímy a počítačová bezpečnosť.

Európa je teraz vo fáze budovania niečoho nového, ľudia si na to musia zvyknúť a inštitúcie si musia nájsť nové miesto. Je to chaotické a komplikované, ale aj vzrušujúce, pretože je to momentálne mimoriadne dôležité. Práve teraz máme šancu dosiahnuť to, čo mnohí v celej Európe a mnohí v tomto Parlamente už dlho chceli: silnejšiu, dôveryhodnejšiu európsku zahraničnú politiku.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude, samozrejme, kľúčovou pri dosahovaní tohto cieľa. Musíme vybudovať systém, ktorý bude stabilný, ktorý nám umožní riešiť problémy, ktoré máme dnes, a nové problémy, ktoré sa objavia zajtra.

Dlhé roky sme sa usilovali o vytvorenie rámca a o zavedenie komplexných stratégií, ale štruktúry a systémy, ktoré sme mali, to komplikovali. S Lisabonskou zmluvou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť by sa nám to malo podariť dosiahnuť.

Podstatou všetkého je jednoduchá pravda: ak chceme chrániť naše záujmy a presadzovať naše hodnoty, musíme sa angažovať v zahraničí. Nikto nemôže dúfať, že sa stane ostrovom stability a prosperity v mori neistoty a nespravodlivosti.

Náš svet je takpovediac svetom neustálych zmien. Ak ho chceme efektívne riadiť, musíme mu najprv dať rámec. Pre mňa je najvýraznejším znakom dnešného sveta jeho dvojakosť. Na jednej strane hlboká vzájomná závislosť v politickej, hospodárskej a bezpečnostnej rovine: technológie, myšlienky, choroby, peniaze – všetko je v pohybe. Sme prepojení spôsobmi, aké nikdy predtým neboli. Na druhej strane skutočnosť, že moc sa presúva nielen v rámci politických systémov – z vlád na trhy, médiá a mimovládne organizácie –, ale aj medzi politickými systémami – zo starého Západu na východ a juh. Obidvoje je výsledkom globalizácie, ktorá je nielen hospodárskym, ale aj politickým fenoménom, a to vo svojich prejavoch, ako aj, samozrejme, vo svojich dôsledkoch.

Pozrite sa na vzostup Číny a ďalších hlavných politických aktérov alebo na politický vplyv finančnej krízy. Dlhy sú na Západe, prebytky na Východe. Toto prerozdelenie finančnej moci formuje aj naše politické diskusie. Alebo sa pozrite na zmenu klímy, ktorá je nielen environmentálnym problémom, ale má aj bezpečnostné a geopolitické vplyvy.

Musíme sa preto zaoberať komplexnými problémami a zaoberáme sa nimi v novom geopolitickom usporiadaní. Musíme sa mu prispôsobiť. Teraz nie je čas prepnúť na autopilota ani úzkoprso obraňovať vnútroštátne spôsoby konania. Teraz musíme byť rozvážni a ambiciózni.

Tu je niekoľko čísel na ilustráciu. Podiel Európy na celosvetovej populácii je 7 %, pred sto rokmi to bolo 25 %. Za posledných 60 rokov sa náš podiel na celosvetovom HDP zmenšil z 28 % na 21 %. Hospodárstva Číny, Indie a iných štátov rastú o 10 % ročne.

Hospodárska moc sa premieta do politickej moci a sebadôvery. Je to cítiť všade: od rokovaní o zmene klímy až po Irán a veľké obchody s energiou v Afrike alebo strednej Ázii. Ak sa spojíme, dokážeme obrániť naše záujmy. Ak nie, iní budú rozhodovať za nás. Je to jednoduché, skutočne také jednoduché.

Moja voľba je jasná. Mali by sme reagovať ako Európania. Po prvé, musíme spojiť sily, pretože jednota je základným predpokladom vplyvu, a po druhé, musíme konať, pretože odpoveď na problém nemôže byť dokument ani rokovanie. Ak chcete výsledky, musíte konať a niekedy riskovať. Áno, v Európe je tendencia uprednostňovať proces pred výsledkami. Po tretie, musíme dodržiavať princípy a byť tvoriví, pretože potrebujeme obidvoje: principiálnosť pri obrane našich hodnôt a tvorivosť pri presadzovaní riešení ušitých na mieru pre komplexné problémy.

Ako správne konštatuje správa pána Albertiniho, „je potrebný nový prístup, ak chce EÚ konať kolektívne a vyrovnať sa s globálnymi problémami jednotným, súdržným a účinným spôsobom“. Z tohto všeobecného opisu vyplýva niekoľko hlavných cieľov: po prvé, zabezpečiť väčšiu stabilitu a bezpečnosť v našom susedstve podporou politických a hospodárskych reforiem. Je to dôležité samo osebe z dôvodov, ktoré sú veľmi očividné, ale naša širšia medzinárodná dôveryhodnosť tiež závisí od toho, či si urobíme poriadok so susedmi.

Po druhé, riešiť problémy celosvetovej bezpečnosti, problémy dnešnej doby. Na to potrebujeme komplexné stratégie, silné medzinárodné organizácie a zásady právneho štátu v rámci krajín a medzi nimi.

Po tretie, vytvoriť sieť strategických vzťahov s kľúčovými krajinami a organizáciami, pretože problémy, ktorým čelíme, nemôže vyriešiť jedna strana.

Okrem tohto všetkého vznikla Európska služba pre vonkajšiu činnosť – prostriedok na dosiahnutie týchto troch cieľov a naplnenie prísľubu Lisabonskej zmluvy.

Tieto úlohy sú hlavnými úlohami, ktorým som venovala svoj čas, odkedy som sa ujala tejto funkcie. Najprv som navštívila Washington a New York, čo bol správny začiatok našich dôležitých vzťahov s USA a OSN. Odvtedy som bola v Moskve, v Kyjeve, na Balkáne a na Haiti. Budúci týždeň navštívim Blízky východ a koncom mesiaca opäť New York. Medzitým som trikrát predsedala Rade pre zahraničné veci, zúčastnila som sa na neformálnom zasadnutí Európskej rady a stretla som sa s kolégiom komisárov. Usilovne som pracovala na dosiahnutí nevyhnutného vnútorného konsenzu a navštívila som viaceré hlavné mestá EÚ: Berlín, Paríž, Londýn, Viedeň a Ľubľanu. Samozrejme, strávila som veľa času vytváraním Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a budem v tom pokračovať v ďalších týždňoch a tiež spolupracovať s vami.

Z tohto dôvodu som tiež v záujme tohto Parlamentu zabezpečila jeho účasť v riadiacej skupine, ktorú som založila. Budem o tom diskutovať aj dnes poobede na konferencii predsedov. Keď prídem do Výboru pre zahraničné veci 23. marca, budeme mať príležitosť na podrobné výmeny názorov za prítomnosti všetkých príslušných výborov.

Vždy keď vzniká niečo nové, objaví sa aj nesúhlas. Niektorí uprednostňujú minimalizáciu predpokladaných strát pred maximalizáciou kolektívnych ziskov. Ja to vnímam inak a dúfam, že Parlament tiež.

Takáto príležitosť vytvoriť niečo nové sa vyskytne iba raz za život, niečo, čo konečne spojí nástroje našej činnosti na podporu jednotnej politickej stratégie. Jedinečná šanca pre Európu. Nemali by sme uberať z našich ambícií, naopak, mali by sme zabezpečiť nástroje na ich realizáciu. Je čas, aby sme si uvedomili širšie súvislosti, boli kreatívni a prevzali kolektívnu zodpovednosť. Ak to zvládneme – a my to musíme zvládnuť –, potom budeme schopní formovať európsku zahraničnú politiku v 21. storočí pomocou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorá je na to určená, služby, ktorá zmobilizuje všetky páky nášho vplyvu – politické, hospodárske, rozvojové nástroje a nástroje krízového riadenia – koordinovaným spôsobom. Táto služba bude predstavovať Európsku úniu zo zemepisného a rodového hľadiska. Domnievam sa, že toto je jediná prijateľná cesta.

Na ilustráciu toho, čo mám na mysli, keď hovorím „komplexný prístup“, uvediem niekoľko príkladov.

Západný Balkán – tešilo ma, že som mohla nedávno navštíviť tento región. Istým spôsobom je Balkán kolískou zahraničnej politiky EÚ. Tu si nemôžeme dovoliť zlyhať viac ako kdekoľvek inde. Mojím cieľom bolo vytvoriť dobré pracovné vzťahy s politickými predstaviteľmi, ukázať občianskej spoločnosti, čo znamená patriť do Európy, a zabezpečiť koordináciu medzi jednotlivými politickými predstaviteľmi EÚ v praxi. Jeden záver, ktorý som vyvodila, bol, že región napreduje, hoci nerovnomerne a neúplne. Európska perspektíva ostáva zastrešujúcim rámcom – ako náš cieľ a ako hlavný stimul pre reformy. Ako som všade zdôrazňovala, pokrok na ceste do EÚ závisí od záväzkov k reformám doma. Reformám v oblasti ľudských práv, zásad právneho štátu a regionálnej spolupráce.

Podporujeme našu stratégiu pomocou dostupných nástrojov zahraničnej politiky. V Kosove máme našu najväčšiu civilnú misiu a je úspešná. V Bosne sme upravili operáciu ALTHEA, keďže situácia sa stabilizovala, a vytvorili sme výcvikový program. Tvrdo presadzujeme európske posolstvo vzhľadom na októbrové voľby. V rámci celého regiónu napredujeme v liberalizácii vízového režimu a medziľudských kontaktoch.

Preto je naša balkánska stratégia taká, aká má byť: strategická vo svojich cieľoch, všestranná vo svojich nástrojoch a šitá na mieru z hľadiska uplatňovania.

Druhým príkladom je Africký roh. Je stelesnením kombinácie krehkosti štátu, chudoby, boja o zdroje vrátane vody s pirátstvom, terorizmom a organizovaným zločinom. Jediná možná odpoveď je komplexná odpoveď a presne to robíme. Naša námorná operácia Atalanta sa vo všeobecnosti považovala za úspešnú. Ďalším krokom bude ďalej rozvíjať naše možnosti presunu podozrivých pirátov na ich stíhanie v regióne. Dopĺňame výcvikovú misiu pre dočasnú federálnu vládu v Somálsku, ktorej nasadenie sa očakáva na jar. Pomocou nástroja stability financujeme sprievodné opatrenia na vytvorenie kapacity, výcvik námorných úradov a napredovanie dlhodobej rozvojovej práce v Jemene a Somálsku v oblasti chudoby, gramotnosti a zdravotníctva.

Spôsob, ktorým sa angažujeme v Gruzínsku, sa riadi rovnakým scenárom. Keď zmrazený konflikt prepukol do otvoreného konfliktu v auguste 2008, reagovali sme okamžite. Ujali sme sa medzinárodného vedenia, sprostredkovali sme prímerie a nasadili sme 300-člennú pozorovaciu misiu v rekordne krátkom čase. Odvtedy sme zasiahli v rôznych krajinách Spoločenstva a SBOP zabraňuje návratu k násilnostiam a vytvára stabilitu v Gruzínsku a v regióne.

Vedieme ženevské rozhovory s OSN a s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), čo je jediné fórum, kde sa stretávajú všetky zainteresované strany. Usporiadali sme konferenciu darcov na podporu rekonštrukcie a hospodárstva Gruzínska a zaradili sme Gruzínsko – spoločne s Arménskom a Azerbajdžanom – do európskej susedskej politiky. Naďalej podporujeme tieto reformy a užšie väzby. Pracujeme na liberalizácii obchodu a vízového režimu a podporujeme opatrenia na vytvorenie dôvery s cieľom opäť nadviazať kontakty s osamostatnenými republikami.

Ešte je čo robiť v Gruzínsku a máme plný program, keď o ňom diskutujeme s Ruskom, tak ako som iba pred 10 dňami diskutovala s pánom Sergejom Lavrovom. V tomto prípade sme ukázali, čo EÚ dokáže urobiť, keď plne zmobilizujeme prostriedky, ktoré máme. Tí, ktorí v tom boli zainteresovaní počas posledných nesmierne hektických týždňov, mi povedali, že to, čo sa dosiahlo v tomto prípade, je výnimočné. Potrebujeme preto silnejšie štruktúry, väčšiu prispôsobivosť a lepšiu pripravenosť, ak chceme, aby Gruzínsko bolo orientačným bodom pre naše budúce kroky.

Dovoľte mi prejsť k otázke spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a povedať, že súhlasím s hlavnou myšlienkou správy pána Danjeana o dôležitosti našich misií. Zachraňujú životy, vytvárajú priestor pre uplatnenie fungujúcich stratégií a znamenajú, že Európa dokáže využiť všetky nástroje moci na splnenie svojich povinností.

Prekvapuje ma, ako ďaleko sme sa dostali za posledných desať rokov. Počas tohto obdobia sa nasadilo viac ako 70 000 mužov a žien vo viac ako 20 misiách. Robíme krízové riadenie európskym spôsobom s komplexným prístupom a podporou medzinárodného práva a dohôd a v úzkej spolupráci s našimi kľúčovými partnermi. Dobre spolupracujeme s NATO v Bosne a Hercegovine a pri pobreží Somálska. V Kosove a v Afganistane je to zložitejšie pre politické problémy. Musíme to napraviť, preto spolupracujem s generálnym tajomníkom NATO na zlepšovaní vzťahov medzi EÚ a NATO v praktických oblastiach a na vytvorení pozitívnej atmosféry. Uvidíme, ako môžeme pragmaticky rozvíjať naše vzťahy. OSN je ďalším kľúčovým partnerom. Je veľa dobrých príkladov spolupráce medzi EÚ a OSN v teréne – v Konžskej demokratickej republike, v Čade a dokonca v Kosove. V poslednej dobe sme sa lepšie spoznali, ale môžeme a mali by sme na tom pracovať a sústrediť sa na oblasti, ako je plánovanie a výmena najlepších postupov.

V správe pána Danjeana aj v širších súvislostiach sa spomína otázka, či nie je čas na to, aby EÚ mala vlastné stále operačné veliteľstvo. Je to závažná otázka, ktorá si vyžaduje riadnu rozpravu. Nikto nepopiera, že potrebujeme štáb na plánovanie a vedenie vojenských operácií. Otázka je, či súčasný systém, ktorý sa spolieha na Najvyššie veliteľstvo spojených síl v Európe (SHAPE) alebo na vnútroštátne veliteľstvá, je najúčinnejším spôsobom, alebo či je lepšie niečo iné.

Často to posudzujeme z hľadiska štruktúr. Domnievam sa, že najprv musíme analyzovať, aké funkcie potrebujeme vykonávať. Vidím tri hlavné funkcie, z ktorých by mali vyplynúť rozhodnutia: prvou je schopnosť plánovať a viesť vojenské operácie vrátane predbežného plánovania a schopnosti rýchlo reagovať v prípade potreby, druhou je schopnosť rozvíjať civilno-vojenskú koordináciu štruktúrovanejším spôsobom s cieľom maximalizovať naše kapacity a treťou je schopnosť vytvoriť vzťahy s ostatnými s cieľom optimalizovať celkovú koordináciu a to, čo voľne nazývame „medzinárodné spoločenstvo“. Ak použijeme túto analýzu ako východiskový bod pre diskusie, mali by sme byť schopní nájsť potrebný spoločný základ a posunúť sa vpred, aby sme rozhodli, čo by sme mali robiť.

Správa vyzýva aj na vytvorenie Rady pre obranu. Viem, že táto myšlienka nie je nová. Ďalšie zasadnutie v apríli sa uskutoční zvyčajným spôsobom, ale na neformálnom zasadnutí ministrov obrany sa vytvoril konsenzus na základe mojich návrhov, aby sa zasadnutia Rady zahraničných vecí konali za účasti ministerstva obrany. To by umožnilo ministrom obrany stretnúť sa a prijímať rozhodnutia napríklad o rozvoji kapacít.

Moja posledná poznámka sa týka návrhu jednotiek civilnej ochrany. Začnime ponaučením z Haiti, kde sa práve uskutočňuje výcvik. Potom konajme v duchu Lisabonskej zmluvy a uvidíme, aké možnosti máme na mobilizáciu kapacít členských štátov spoločne s nástrojmi EÚ na podporu OSN alebo Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) alebo na samostatné konanie v rámci EÚ. Heslom by malo byť maximalizovať synergický efekt a zabrániť „tvrdým“ alebo umelým rozporom medzi tým, ako riešime vnútorné a vonkajšie krízy EÚ.

Na záver by som sa chcela venovať otázke na ústne zodpovedanie o nešírení jadrových zbraní, ktorá bola predložená. Chcem v krátkosti spomenúť dva najdôležitejšie body: po prvé, konferencia o revízii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorá sa bude konať v máji v New Yorku. Zúčastním sa na nej s cieľom zabezpečiť, aby sme dosiahli úspešný výsledok. Nemali by sme urobiť žiadnu chybu; celkový systém nešírenia jadrových zbraní so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) ako základným kameňom je pod zvyšujúcim sa tlakom. Ak chceme reagovať, musíme byť pripravení prispieť k prístupu najmä rozvojových krajín k mierovému využitiu jadrovej energie a zároveň zabrániť riziku šírenia jadrových zbraní. To zahŕňa prácu na viacstranných prístupoch k jadrovému palivovému cyklu – domnievam sa, že 84 krajín malo úžitok z programov pomoci EÚ, pričom sa politicky pokročilo v jadrovom odzbrojovaní. To je najdôležitejšie na vytvorenie konštruktívnej atmosféry. Musíme tiež riešiť krízy s regionálnym šírením jadrových zbraní, najmä v Iráne, ktorý má potenciál zmariť konferenciu.

Ako viete, EÚ je v popredí úsilia nájsť diplomatické riešenia. Plne podporujeme proces Bezpečnostnej rady OSN s ďalšími reštriktívnymi opatreniami, ak – a dnes je to určite tak – Irán bude pokračovať v ignorovaní svojich povinností.

Po druhé, je tu samit prezidenta Obamu o jadrovej bezpečnosti. Stotožňujeme sa s cieľom samitu, a to posilniť bezpečnosť jadrových materiálov a zabrániť prístupu teroristov k nim. Domnievam sa, že EÚ poskytovala podporu Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) od roku 2004 na pomoc krajinám v tejto oblasti a bude v tom pokračovať.

Na záver mi dovoľte vrátiť sa na začiatok. Potreba, aby sa Európa globálne angažovala, je obrovská. Musíme zaručiť, aby ponuka zodpovedala dopytu. Lisabonská zmluva nám dáva túto šancu. Mali by sme konať v súlade s týmto vyjadrením a v duchu zmluvy a mať na mysli, prečo vlastne európski vedúci predstavitelia o tejto zmluve rokovali. Domnievam sa, že dôvod bol jasný: vytvoriť silnejšiu, dôraznejšiu a sebavedomejšiu európsku zahraničnú politiku slúžiacu občanom Európskej únie. Poznám mnohých v tomto Parlamente, ktorí sa stotožňujú s týmto cieľom, a spolieham sa na vašu podporu, aby sme zabezpečili, že sa tak stane.

 
  
MPphoto
 

  Nadezhda Neynsky, spravodajkyňa Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, chcem zablahoželať pani Ashtonovej k jej povzbudivému vyjadreniu.

Zároveň chcem ako spravodajkyňa Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko k SZBP vyzdvihnúť, že najdôležitejšie je to, že pani Ashtonová iniciovala audit minulých a súčasných misií SZBP a civilných misií SBOP s cieľom identifikovať ich silné a slabé stránky. Týmto spôsobom bude Európska únia účinnejšia pri zabezpečovaní bezpečnosti, posilní svoju autonómiu a oveľa rozumnejšie využije príslušný rozpočet, ktorý je, bohužiaľ, naďalej finančne poddimenzovaný.

 
  
MPphoto
 

  Ioannis Kasoulides, v mene skupiny PPE. – Vážený pán predsedajúci, desí ma, keď si predstavím, že sa jadrová bomba, hoci malých rozmerov, ale schopná usmrtiť milióny ľudí, dostane do rúk teroristov. Pred niekoľkými rokmi by sme mohli povedať, že je to veľmi nepravdepodobné. Už to viac nemôžeme tvrdiť.

Krajiny ako Irán a Severná Kórea sú v procese získavania jadrových zbraní alebo sú schopné ich získať. Pakistanský vedec údajne predal know-how Iránu a Severná Kórea údajne obchodovala s jadrovým materiálom. Nikto nie je proti tomu, aby Irán získaval jadrovú energiu na mierové účely, ale trpezlivosť dochádza, ak Irán naťahuje čas v dialógu s krajinami 5 + 1, ktoré podporujeme.

Dvojúrovňový prístup a príprava inteligentných cielených sankcií Bezpečnostnej rady OSN sú zaručené. Šírenie jadrových zbraní je na takom kritickom bode, že osobnosti ako Henry Kissinger tvrdia, že iba ich úplným odstránením sa zaručí ich nešírenie a celosvetová bezpečnosť.

Preto podporujeme medzinárodnú zmluvu o postupnom znižovaní počtu jadrových zbraní, zastavenie výroby štiepneho materiálu, predloženie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, znižovanie počtu jadrových hlavíc, zmluvu START atď., kontrolu jadrového paliva výlučne zo strany MAAE a posilnenie jej mandátu a právomocí overovania.

 
  
MPphoto
 

  Adrian Severin, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, dúfam, že sa zhodneme na tom, že potrebujeme aktívnu zahraničnú politiku, ktorá by sa riadila spoločnými európskymi cieľmi a ktorá by bola založená na našich spoločných hodnotách. Táto politika by mala rešpektovať nedeliteľnosť bezpečnosti globalizovaného sveta, keďže je to zdroj solidarity záujmov v rámci Európskej únie aj mimo nej.

Takáto politika si vyžaduje a predpokladá primeraný inštitucionálny nástroj. Priority sú teda jasné a teší ma, že priority, o ktorých budem hovoriť, sú rovnaké ako priority pani Ashtonovej. Účinná Európska služba pre vonkajšiu činnosť, životaschopná susedská politika, vizionárska politika rozširovania, dobre štruktúrované partnerstvá so strategickými aktérmi, tradičnými aj novovznikajúcimi, účinná stratégia na riešenie celosvetových problémov, ku ktorým patrí energetická bezpečnosť, nešírenie jadrových zbraní, migrácia, nadnárodný organizovaný zločin, nadnárodné prejavy chudoby, konflikty kultúr atď.

Pokiaľ ide o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, potrebujeme inštitúciu, ktorá by mala byť založená nielen na zásade politickej a rozpočtovej zodpovednosti, ale aj na zásade účinnosti. Nemali by sme vytvárať službu, ktorá zachová staré súperenie štátov alebo súčasnú byrokratickú štruktúru. Vedúci predstaviteľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť so zdvojenou funkciou musí vždy vykonávať obidve svoje funkcie, čím sa zaručí jednota služby a súdržnosť jej činnosti.

Vo vonkajšej susedskej politike potrebujeme prístup, ktorý nevylučuje Rusko a Turecko. V oblasti Čierneho mora sa musíme posunúť od synergie k stratégii. V zmrazených konfliktoch potrebujeme regionálne iniciatívy a mechanizmy regionálnej spolupráce a bezpečnosť v zmysle medzinárodných záruk.

V celosvetovej bezpečnosti potrebujeme nové usporiadanie odrážajúce realitu post-bipolárneho usporiadania sveta. Musíme propagovať naše hodnoty vo svete, ale sekulárnym spôsobom a nie ako novodobí križiaci.

Domnievam sa, že tieto a mnohé iné otázky sú našimi prioritami, ktoré predstavujú herkulovskú úlohu. Pracujme spoločne – Parlament, Komisia a Rada – na splnení tejto úlohy.

 
  
MPphoto
 

  Annemie Neyts-Uyttebroeck, v mene skupiny ALDE. (NL) Vážený pán predsedajúci, pani vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie, dámy a páni. Pani Ashtonová, v prvom rade mi dovoľte privítať vás a vyjadriť nádej, že vaše dnešné vynikajúce a presvedčivé vystúpenie skutočne bude predzvesťou konca pre nás všetkých mimoriadne ťažkého obdobia, ktoré začalo v novembri, keď sa skončilo funkčné obdobie predošlej Komisie. Ak sa zhodneme na jednej veci, je to táto: skutočne si nemôžeme dovoliť takéto dlhé obdobia váhania. Od konca novembra sa až donedávna zdalo – a je mi ľúto, že to musím povedať –, ako keby EÚ zmizla zo svetovej scény alebo k tomu mala veľmi blízko. Dovoľte mi zopakovať, že to nemôžeme pripustiť za žiadnych okolností. Pretože svet na nás, samozrejme, nepočká. Citovali ste niekoľko čísel, ktoré to jasne ilustrujú. Boli sme však aj svedkami série udalostí, ktoré to jasne ilustrovali: prírodné katastrofy, ktoré sa neustále dejú, strašné útoky, ktoré sa neustále dejú, skutočnosť, že niektoré vlády na Blízkom východe napriek tomu, že sú demokratické, prijali rozhodnutia, ktoré vážne zabrzdili mierový proces alebo to málo, čo z neho ostalo, a tak ďalej. Preto potrebujeme vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, ktorá bude schopná byť v teréne a nie iba v európskych strediskách, kde sa prijímajú rozhodnutia, ale aj v tých ostatných inde vo svete. Vy aj my sme vedeli, že sa púšťate do takmer nemožnej úlohy. Obdivujem vás za to, že ste sa na ňu podujali. Sľúbili sme, že vás v nej podporíme. Teší nás, že sme vás dnes počuli hovoriť a že sme boli svedkami vašich presvedčivých vyjadrení o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, ktorú všetci tak zúfalo potrebujeme. Ak tu je niekto, kto ešte má vôľu skoncovať s tým, čo Angličania nazývajú vojny o územie – keď jedna strana bojuje s rukavicami a druhá bez –, potom som si istá, že ak všetci budeme spolupracovať, budeme schopní dobre sa pripraviť na to, čo nás čaká. Ďakujem vám za pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Franziska Katharina Brantner, v mene skupiny Verts/ALE. (DE) Vážený pán predsedajúci, pani barónka Ashtonová, dámy a páni, pozorne sme počúvali vaše slová. Nanešťastie, musíme poznamenať, že pravdepodobne budeme musieť určitý čas počkať, kým sa vaše plány na konkrétne budúce projekty zmenia z rečí o vašich zásadách, ktoré skutočne môžeme podporiť, na skutočnosť.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, hoci som očakávala, že si o nej od vás vypočujem niečo oveľa hmatateľnejšie. Viackrát ste povedali, že ide o súdržnosť, ktorá je heslom dňa. V mnohých prípadoch potrebujeme spoločné plány a programy pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu. Každý, kto uprednostňuje prenechať mnohé oblasti politiky Komisii alebo sekretariátu Rady, by mal byť úprimný a priznať, že je za ponechanie status quo, systému v súlade so Zmluvou z Nice.

Pre nás je dôležitým prvým bodom to, do akej miery sme schopní dosiahnuť väčšinu vo všetkých záležitostiach súvisiacich s prevenciou občianskych kríz, riadením občianskych kríz a rekonštrukciou. Z nášho pohľadu sú toto všetko veci, ktoré patria pod pojem budovanie mieru, čo znamená predchádzanie konfliktom, včasné varovanie, urovnávanie konfliktov, zmierenie a krátkodobá až strednodobá stabilizácia. Na tento účel potrebujeme príslušnú organizačnú jednotku, a preto navrhujeme vytvorenie „oddelenia krízového riadenia a budovania mieru“. Preto by som sa vás chcela opýtať na váš názor na vytvorenie tohto oddelenia. V tomto bode by som chcela aj skutočne zdôrazniť to, že podporujeme rozpočet spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a nástroj stability začlenený do Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ale nie ako súčasť podliehajúcu riaditeľstvu pre riadenie kríz a vojensko-civilné plánovanie, ale namiesto toho ako súčasť novej štruktúry, ktorú, dúfam, vytvoríte. Chcela by som počuť váš názor na túto vec.

Druhý bod, ktorý je pre nás dôležitý, je súvislosť medzi tradičnými oblasťami zahraničnej politiky a novými oblasťami, ako je napríklad politika v oblasti energie, klimatická politika, spravodlivosť a vnútorné veci. Aké štruktúry plánujete s cieľom poskytnúť Európskej službe pre vonkajšiu činnosť systematický prístup k týmto celosvetovým politickým oblastiam EÚ a jej členských štátov?

Ešte jeden bod je pre nás dôležitý: musí to byť moderná služba s vyváženou personálnou politikou. Tento týždeň sme oslávili 8. marec. Je teda absolútne jasné, že veríme, že práva žien musia byť pevne zakotvené v tejto službe a že ženy sa na nej musia podieľať. Pani barónka Ashtonová, viaceré poslankyne EP vás písomne žiadali, aby ste zabezpečili, že od samotného začiatku sa budú uznesenia OSN č. 1325 a 1820 uplatňovať v inštitucionálnych štruktúrach služby. Moja otázka znie: aké sú vaše plány v tejto súvislosti?

Ako som povedala, máte našu podporu na ceste k spoločnej Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Teším sa na vaše odpovede.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, Lisabonská zmluva je teraz právnou realitou v medzinárodnom poriadku, hoci nemá všeobecnú demokratickú legitímnosť, pretože väčšine občanov EÚ vrátane Veľkej Británie bolo znemožnené hlasovať o nej v referende. Napriek tomu sú Európski konzervatívci a reformisti (skupina ECR) a britskí konzervatívci odhodlaní na pozitívne zapojenie sa a na posun v rámci nového inštitucionálneho rámca.

Radi by sme videli podobný prístup členských štátov a Komisie. Podľa môjho názoru je veľmi ironické, že hrozí to, že prvý dôležitý inštitucionálny pokrok v zmysle Lisabonskej zmluvy, a to vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, posunie EÚ späť k rovnakému sebapozorovaniu a haštereniu, ktoré mala Lisabonská zmluva odstrániť. Vytvoreniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) nepochybne musí predchádzať diskusia a konsenzus o tom, kto čo robí a kto to robí najlepšie, ale prvky zahraničnej politiky SZBP musia ostať v rámci Rady pevne zakotvené.

Potrebujeme však aj dôrazné vodcovstvo, ktoré teoreticky umožňuje Lisabonská zmluva, aby sme posilnili trvalú víziu európskej diplomacie vo svete. Očakávame od vás, pani vysoká predstaviteľka Ashtonová, že prevezmete iniciatívu a posilníte autoritu a vodcovstvo, ktoré vám umožňuje zmluva, aby ste v prípade potreby dosiahli svoje a ukázali cestu vpred. Podporíme vás vo vašom úsilí, ak ukážete, že dokážete riešiť tento skľučujúci problém.

EÚ mala veľa rokov na rozmýšľanie o tejto službe, a preto tento zmätok a váhanie, ktorého sme momentálne svedkami, nepomáha ambíciám EÚ zohrať celosvetovú úlohu v zahraničnej politike prostredníctvom SZBP.

Sú aj všeobecnejšie body. Správa pána Albertiniho, ktorú veľmi podporujem, stanovuje priority Únie v oblasti zahraničnej politiky a správne schvaľuje ašpirácie krajín západného Balkánu na členstvo v EÚ, najmä pokiaľ ide o Chorvátsko, Macedónsko a Čiernu Horu, pre ktoré som spravodajcom.

Spomína však aj transatlantickú alianciu a NATO, ktoré považujeme za základné kamene zahraničnej bezpečnostnej politiky EÚ. Správne zdôrazňuje zodpovednosť EÚ za riešenie zmrazených konfliktov najmä v Podnestersku a Náhornom Karabachu v našom blízkom susedstve a dobré vzťahy s Ukrajinou.

Na záver spomína aj Taiwan ako dôležitého partnera pre EÚ, ktorý by mal mať aktívnu a plnú účasť v medzinárodných organizáciách v súlade s politikou EÚ a politikou „jednej Číny“.

 
  
MPphoto
 

  Willy Meyer, v mene skupiny GUE/NGL. (ES) Vážený pán predsedajúci, pani barónka Ashtonová, pán Albertini už pozná dôvody, prečo naša skupina predkladá menšinové stanovisko k zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike. Pani barónka Ashtonová, v zásade to robíme preto, že sme dospeli k záveru. V krajinách okolo nás, v Európskej únii, už nemá bezpečnostná a obranná politika nič do činenia s obranou územia. Bezpečnostná politika je teraz vyjadrením zahraničnej politiky.

Domnievame sa, že hlavným cieľom zahraničnej politiky by malo byť dosiahnuť odzbrojenie na medzinárodnej úrovni, nulové zbrojenie a uplatňovanie pragmatických politík, ktoré reagujú na súčasné príčiny neistoty na svete.

Hlavnými zbraňami hromadného ničenia vo svete sú dnes hlad a chudoba. Toto sú zbrane, ktoré nemôžeme poraziť vojenskou silou. Preto sa domnievame, že na základe tejto úvahy by sme sa mali zaviazať k prechodnému bezpečnostnému systému, ktorý umožní postupnú demilitarizáciu celkovej bezpečnosti na svete. Samozrejme, nesúhlasíme s tým, aby sa Únia spájala s NATO, okrem iného preto, že stratégiou NATO bolo zvoliť vojenskú odpoveď na neistoty, ako sú napríklad organizovaný zločin a terorizmus, čo nikdy neboli dôvody na vojenskú reakciu.

Domnievam sa, že táto rastúca militarizácia vyžaduje, aby členské štáty mali čoraz silnejší zbrojný priemysel a aby vynakladali čoraz viac peňazí na zbrane. Sme na najvyššej úrovni z hľadiska civilizácie a z hľadiska zbraní, vyššej ako počas studenej vojny, čo je opakom pragmatických politík vedúcich k demilitarizácii.

Nie, terorizmus ani organizovaný zločin by nemali byť vojenskými cieľmi. Mali by byť cieľmi pre políciu, pre medzinárodné súdy, pre spravodajské služby, pre vydávanie zločincov súdom, ale nemali by byť cieľom pre vojenskú reakciu.

Preto nesúhlasíme s týmto sústredením sa na zbrojenie. Nesúhlasíme s vojenskými základňami USA v Európskej únii. Nechceme ich v žiadnom štáte, nechceme, aby ktorýkoľvek silný štát používal vojenskú silu vo svete, a preto sa domnievame, že rešpektovanie medzinárodného práva je veľmi dôležité. Nesúhlasíme s uznaním Kosova – neuznávame žiadny štát, ktorý používa silu nad rámec medzinárodného práva –, pretože veríme v medzinárodné právo, a preto sa domnievame, že proces dekolonizácie Západnej Sahary by mal byť spomenutý v tejto správe. Samozrejme, tiež žiadame stiahnutie vojenských jednotiek z Afganistanu, ktoré, ako uznáva samotné NATO, týždeň čo týždeň spôsobujú smrť nevinných civilistov. Preto nesúhlasíme s cestou militarizácie.

 
  
MPphoto
 

  Fiorello Provera, v mene skupiny EFD. (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pani barónka Ashtonová, skutočne jedinečná správa pána Albertiniho obsahuje časť, ktorú považujem za veľmi dôležitú z politického hľadiska: časť spájajúcu fenomén prisťahovalectva s politikou spolupráce s rozvojovými krajinami.

Kontrola týchto obrovských vĺn migrantov iba pomocou represívnych opatrení a domácej politiky by bola nemysliteľná. Ani rozdelenie migrantov v členských štátoch Európskej únie by nevyriešilo tento problém. Práve naopak, podporilo by príchod nových prisťahovalcov. Kľúčovou reakciou na kontrolu fenoménu migrácie je rozvoj politiky spolupráce, najlepšie s koordináciou na európskej úrovni a zameraním sa nielen na hospodársky pokrok, ale aj na sociálny a demokratický pokrok. Vysťahovalectvo musí byť voľbou, nie nevyhnutnosťou.

Aby bola táto politika spolupráce efektívna a aby sa dostala k tým, ktorí ju potrebujú, je kľúčové podporovať dobré miestne riadenie, bez ktorého by dochádzalo k neúčinnosti, korupcii, mrhaniu prostriedkami a zlým výsledkom. Zabezpečiť miestne riadenie a spoluprácu vlád je cieľom zahraničnej politiky a spolupráca sa musí stať dôležitým nástrojom európskej zahraničnej politiky. To je moje osobné posolstvo pre pani barónku Ashtonovú v rámci oblasti, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá, inými slovami v oblasti spolupráce.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI). (DE) Vážený pán predsedajúci, skutočnosť, že Lisabonská zmluva definuje iba veľmi nekonkrétne ciele zahraničnej politiky, nás teraz prenasleduje. Pravdepodobne budeme musieť zaplatiť za to, že v osobe pani barónky Ashtonovej máme vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku bez akýchkoľvek reálnych skúseností so zahraničnou politikou, ktorá bola dosadená do Únie ako najmenší spoločný menovateľ, ktorý boli členské štáty schopné nájsť.

Ak budeme mlčať vo všetkých dôležitých otázkach zahraničnej politiky, my ako Európania dosiahneme rovnako málo ako diplomati, ktorí si podávajú ruky po celom svete, pričom zastávajú rôzne smerovania zahraničnej politiky.

Nesúhlas s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť je takisto niečo, čo si skutočne nemôžeme dovoliť. Táto bezpochyby dôležitá nová služba by sa nemala a nesmie sa presunúť z pôsobnosti vedúcich predstaviteľov členských štátov do sféry činnosti eurokratov.

Pravdepodobne je čas, aby sme si presekali cestu cez podrast v zriadení tejto Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a aby bolo vo svete opäť počuť o Európskej únii. Takisto je čas, aby nová vysoká predstaviteľka konala citlivejším spôsobom vzhľadom na tieto problémy vrátane, napríklad, používania všetkých troch pracovných jazykov Únie – teda vrátane nemčiny – v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

Musíme čo najlepšie využiť skúsenosti a dobré vzťahy, ktoré jednotlivé členské štáty majú s určitými regiónmi. Spomeňte si napríklad na historickú skúsenosť Rakúska so západným Balkánom. Musí byť pri tom jasné, že európska bezpečnosť sa neobraňuje v Hindukúši, ale na vonkajších hraniciach EÚ na Balkáne. EÚ sa musí prestať správať ako predĺžená ruka a hlavný sponzor NATO a USA. Je rozhodne lepšie míňať európske peniaze na agentúru FRONTEX ako v púšťach Afganistanu.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som priamo komentovať záležitosti a otázky, ktoré boli uvedené.

Pre pána Kasoulidesa, čo sa týka revízie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, je najdôležitejšie, aby predovšetkým mala úspech. Domnievame sa, že musíme uskutočniť praktické kroky: prijatie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, zákaz výroby štiepneho materiálu, podpora mierového využitia jadrovej energie s cieľom nájsť bezpečné spôsoby, ako zabrániť šíreniu jadrových zbraní – napríklad naše príspevky do banky pre jadrové palivo – a podpora veľmi silnej a účinnej MAAE. Musíme pracovať, samozrejme, najmä, ako sme uviedli, v oblastiach, ako je napríklad Blízky východ, čo znamená, že musíme naďalej vyvíjať tlak na Irán a riešiť tamojšie problémy.

Pán Severin, čo sa týka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a priorít, ktoré ste uviedli, zhodneme sa na nich – úplne presne. Je pre mňa veľmi dôležité, aby služba mala politickú a rozpočtovú zodpovednosť, presne ako ste povedali, a musí sa vykonávať vo forme zdvojenej funkcie. Dôležité bude aj to, ako ste naznačili, aby sme začali diskutovať o týchto problémoch s našimi ostatnými kľúčovými partnermi. Tuším ste spomenuli napríklad Rusko a Turecko. Nuž, Rusko som už navštívila. Časť víkendu som strávila s tureckým ministrom zahraničných vecí. Bola to skutočná príležitosť porozprávať sa do väčšej hĺbky o tomto vzťahu v budúcnosti. Preto bezvýhradne súhlasím s prioritami, ktoré ste uviedli, a ďakujem vám za ne.

Pani Neytsová-Uyttebroecková, ďakujem za vaše milé slová. Domnievam, že EÚ ani tak nezmizla zo svetovej scény. Skôr to bolo tak, že táto prestávka bola nevyhnutná, aby sme mali účinnú Komisiu, čo sa teraz vyriešilo. A pokiaľ ide o mňa, bolo to mimoriadne dôležité, pretože kým nebola účinná Komisia, nemala som ani len skrinku, nehovoriac o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. A teraz sme v situácii, keď môžeme začať zhromažďovať prostriedky.

Domnievam sa, že je tiež absolútne správne, že ste spomenuli, aké je dôležité byť v teréne. Ako viete, mojím problémom je, že som sa ešte nenaučila cestovať v čase. Myslím si však, že je absolútne nevyhnutné, aby sme pri pohľade do budúcnosti hľadeli na priority, ktoré boli stanovené, s čím podľa môjho názoru bude súhlasiť väčšina v tomto Parlamente, a zabezpečili, aby moja činnosť riešila tieto priority, z ktorých jednou je vytvoriť službu, ktorá ešte neexistuje. Nemá personálnu štruktúru. Ešte neexistuje. Ale keď ju bude mať, budeme schopní dokázať silu Európy v najlepšom zmysle slova po celom svete.

Pani Brantnerová, opäť vaša zvyčajná téma, snaha získať čo najviac podrobností. Domnievam sa, že je to veľmi dôležité. Niektoré problémy, ktoré ste spomenuli, sú veľmi vážne. Nechceme duplicitu v rámci jednotlivých inštitúcií v tom, čo robíme. Chceme prístup so zemepisne rozčlenenými pozíciami v tom, čo robíme, a súhlasím s vami v otázke budovania mieru – je to veľmi dôležitá súčasť toho, v čom by mala EÚ konať.

A v určitom zmysle to súvisí s vytváraním rôznych prvkov toho, čo robíme dobre. Práca na budovaní štátu, spravodlivosti, zásadách právneho štátu, práca na rozvojových programoch, práca na riešení problémov zmeny klímy, práca na poskytovaní podpory vládam a ľuďom – cieľom tohto všetkého je, aby sme sa stali bezpečnejšími, stabilnejšími a prosperujúcejšími, ale v skutočnosti tým tvoríme bezpečnejší, stabilnejší a prosperujúcejší svet.

Tieto ciele sú nesmierne dôležité.

Úplne s vami súhlasím v otázke žien. Potrebujeme napríklad dostať viac žien na naše kontrolné misie, kde som ich doteraz videla veľmi málo. Musíme zabezpečiť stabilnú integráciu žien do tejto služby na všetkých úrovniach. Je to problém, ktorý určite musíme riešiť. To najdôležitejšie, čo by som vám chcela povedať, je, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť slúži celej Európskej únii.

Čo teda urobíme so spravodlivosťou a zahraničnými vecami po celom svete, ako chcú poslanci spolupracovať s inými parlamentmi? Musíme používať túto službu, keďže ju vytvoríme nato, aby vám slúžila a aby vám pomáhala pri riešení problémov v praxi. Myslím si, že na týchto problémoch sa zhodneme.

Pán Tannock, dôrazné vodcovstvo, ktoré zodpovedá závažnosti problému. Nuž, dúfam, že uvidíte to, čo budete považovať za dôrazné vodcovstvo. Ako hovoríte, je veľmi dôležité, aby sme riešili niektoré z týchto kritických problémov: Balkán a transatlantické vzťahy sú absolútne kľúčové a dôležité pre to, čo robíme. Preto trávime veľa času diskusiami s USA a preto ja osobne trávim veľa času diskusiami a dialógom s USA a, samozrejme, s Ukrajinou.

Dúfam, že vás potešilo moje rozhodnutie zúčastniť sa na inaugurácii a potom pozvať prezidenta Janukoviča do Bruselu, kde strávil jeden zo svojich prvých dní vo funkcii. Inaugurácia bola vo štvrtok. V Bruseli bol v pondelok, aby začal podporovať a prehlbovať tento vzťah v budúcnosti.

Pán Meyer, hovorili ste o problémoch zahraničnej politiky a odzbrojovania a o otázke, či je primerané rozmýšľať z vojenského hľadiska. V krátkosti uvediem iba dva príklady, z ktorých jeden som už opísala, a to operáciu Atalanta, a dôležitosť komplexného prístupu k tomu, čo robíme.

Pri somálskom pobreží máme lode, ktoré boli mimoriadne úspešné tento víkend, mimochodom, francúzske námorníctvo zajalo pirátov, ktorí boli rozhodnutí spôsobiť zmätok v tejto časti mora. S tým súvisí zabezpečenie toho, aby boli súdne stíhaní a aby sa s nimi zaobchádzalo riadne podľa našich súdnych štandardov v krajinách tohto regiónu.

S tým súvisí rozvojový program, na ktorom pracuje Komisia s cieľom pokúsiť sa podporiť somálske hospodárstvo, aby sa zlepšilo. S tým súvisí práca, ktorú sa chystáme začať na výcviku ľudí, aby boli schopní zaručiť bezpečnosť v regióne. Inými slovami, je to spoločný prístup a je to komplexný prístup. To znamená používať nástroje, ktoré sú potrebné na riešenie problémov, ktorým ľudia čelia.

Iný príklad: po minulotýždňovej návšteve na Haiti musím vyjadriť úctu Talianom, ktorých som tam videla pracovať. Ľudia boli krátko po tragédii v L’Aquile, ale mali sme tam námorníkov, mali sme požiarnikov, mali sme mimovládne organizácie, mali sme civilistov, mali sme doktorov, mali sme psychiatrov, mali sme zubárov, mali sme zdravotné sestry, všetci pracovali pod záštitou kapitána lode, v skutočnosti to bola lodná nemocnica plná ľudí, ktorým ošetrovali zranenia, ktoré boli priamym dôsledkom zemetrasenia. Mladí ľudia s amputovanými končatinami, deti, ktoré mali strašné popáleniny, tímy ľudí, ktorí im pomáhali.

Snažím sa povedať to, že sa domnievam, že musíte uvažovať o komplexnej stratégii a prístupe, ktoré môžeme ponúknuť a ktoré vyžadujú čo najúčinnejšie použitie dostupných prostriedkov.

Pán Provera, čo sa týka rozvoja spolupráce v oblasti prisťahovalectva, povedali ste dôležitú poznámku, že ak ľudia cítia, že nemajú na výber, potom podstupujú riziko, často riskujú vlastné životy, aby odišli z krajiny, kde žijú, kde sa narodili a kde chcú žiť. Väčšina ľudí chce žiť v krajine, kde vyrástli.

Preto bolo podľa môjho názoru pri rozvoji vždy dôležité podporovať hospodárske živobytie ľudí, aby mohli zostať a žiť tam, kde si želajú žiť, aby mohli získať vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a tak ďalej.

Bude to veľká časť toho, čo robíme v teréne, a to pomáha najmä v štátoch, kde môže byť veľká nestabilita v dôsledku zmeny klímy.

Na záver, pán Mölzer, chcem vám povedať, aby ste neboli taký pesimistický. Nie je to o konaní nad úrovňou predstaviteľov členských štátov. Je to o budovaní niečoho výnimočne európskeho – nie to, čo sa deje v členských štátoch, či už v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, alebo kdekoľvek inde. To nie je to isté. Tvoríme niečo iné, čo je o dlhotrvajúcej bezpečnosti a stabilite, hospodárskom raste v praxi, ku ktorému môžeme prispieť, čo je v našom záujme, ale čo je v skutočnosti aj o hodnotách, ktoré uznávame.

A pokiaľ ide o moje jazykové schopnosti, oui, je peux parler français, mais je ne suis pas très bien en français. Ich habe auch zwei Jahre in der Schule Deutsch gelernt, aber ich habe es jetzt vergessen.

Týmito jazykmi sa teda dorozumiem a budem sa v nich zdokonaľovať. Teším sa na to, keď budem môcť s vami skutočne konverzovať oveľa lepšou nemčinou ako dnes.

 
  
MPphoto
 

  Elmar Brok (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pani podpredsedníčka, dámy a páni, správy pánov Albertiniho a Danjeana, ako i návrh uznesenia o nešírení jadrových zbraní potvrdzujú, že budeme musieť neodkladne prijať dôležité rozhodnutia a že sa na to musíme pripraviť. Dovoľte mi upozorniť na niekoľko ďalších príkladov. Som presvedčený, že Európska únia musí teraz zohrať dôležitú úlohu v rozhodujúcej fáze, ktorej cieľom musí byť zabrániť Iránu, aby vyrábal jadrové zbrane. V skupine 5 + 1 musí dôjsť ku skutočnému zintenzívneniu činnosti, a to najmä v súvislosti s prípravou rezolúcie OSN a s možným rozšírením sankcií s cieľom zabrániť vzniku nového jadrového štátu nevojenskými prostriedkami. Dramatická situácia na Blízkom východe a riešenie problémov v tejto oblasti s tým priamo i nepriamo súvisia.

Pani barónka Ashtonová, chcel by som sa vám poďakovať za to, že ste cestovali do Kyjeva, aby ste diskutovali s prezidentom Janukovičom. Bude veľmi dôležité úspešne podporiť tieto krajiny, aby neprijímali žiadne nesprávne rozhodnutia. Zároveň musí byť zrejmé, že colná únia s Ruskom a zóna voľného obchodu s Európskou úniou nie sú zlučiteľné, a musia sa objasniť aj výhody prijatia správnych rozhodnutí.

Mám ešte jednu pripomienku. Na rozdiel od mnohých ministrov zahraničných vecí a obrany budeme mať potrebnú trpezlivosť na to, aby sme s vami vytvorili spoľahlivú službu pre vonkajšiu činnosť. Chceme túto službu pre vonkajšiu činnosť. Musí byť úspešná. Je predpokladom našej schopnosti vystupovať jednotne. Bolo by nesprávne prijať neprimerane rýchle, a teda nesprávne rozhodnutia. Čas nás tu netlačí. Potrebujeme spoľahlivý výsledok. Musíme však zohľadniť skutočnosť, že počas svojej histórie Únia uspela tam, kde sa uplatnila metóda Spoločenstva, a tam, kde sa konalo na medzivládnom základe, bola Únia úspešná iba zriedkavo alebo neuspela nikdy. Z tohto dôvodu musí byť jasné, že záležitosti, ktoré sú politikou Spoločenstva, sa nesmú prostredníctvom služby pre vonkajšiu činnosť kradmo transformovať na medzivládnu politiku. V tejto súvislosti musíme posilniť záruky na zaistenie účinnosti tejto jednotnej služby, ale zároveň i politiku Spoločenstva a práva Európskeho parlamentu, ktoré sú s tým spojené, a to pokiaľ ide o rozpočet, kontrolu rozpočtu a udelenie absolutória, ako aj práva týkajúce sa politického dohľadu zo strany Európskeho parlamentu. Dúfame v pozitívnu spoluprácu.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Hannes Swoboda (S&D). (DE) Vážený pán predsedajúci, obraciam sa na vás, pani barónka Ashtonová, ako na podpredsedníčku Komisie, ale aj vysokú predstaviteľku. Domnievam sa, že na rozdiel od ministrov zahraničných vecí máte ako vysoká predstaviteľka tiež určitý stupeň politickej zodpovednosti voči tomuto Parlamentu. Dnes ubehlo 100 dní od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Pokiaľ ide o naše smerovanie, musíme prijať dve bezprostredné a závažné rozhodnutia. Jedným z nich – ako ste aj vy uviedli na začiatku – je rozšírenie zahraničnej politiky, pretože klíma, energia a iné záležitosti sú súčasťou zahraničnej politiky. Druhé sa týka vytvorenia dynamickej a efektívnej služby pre vonkajšiu činnosť.

Keď hovoríme o energetickej politike, Kodaň ukázala, že ak nebudeme jednotní, ak budeme roztrieštení, ak každý predseda vlády bude presvedčený, že musí ponúknuť niečo osobitné, dosiahneme menej, ako by sme mohli dosiahnuť. Vzhľadom na stanoviská Číny a Spojených štátov by sme pravdepodobne nedosiahli nič úžasné, ale ten strašný herecký výkon, ktorý sme podali v Kodani, by sa už skutočne nemal nikdy zopakovať.

Preto, a v tomto ohľade súhlasím s pánom Brokom, musíme vytvoriť solídnu službu pre vonkajšiu činnosť. Ako mnohí z nás ani ja nie som prekvapený, napriek tomu som však zdesený, keď vidím, ako vám mnohí ministri zahraničných vecí z banálnej žiarlivosti spôsobujú ťažkosti. Hovoríme to veľmi otvorene. Mnohí vás podporujú, ale mnohí spôsobujú problémy. Nedokážu jednoducho zniesť, že už viac nezohrávajú vedúcu úlohu a namiesto toho sú opäť len ministrami zahraničných vecí. Napokon, byť ministrom zahraničných vecí nie je zlá funkcia a nemusí to znamenať, že by ste mali rozhodovať o každom detaile diania v Európskej únii. Preto chceme aj my z tejto pozície jasne povedať, že plne využijeme náš parlamentný potenciál. Nie na to, aby sme niečomu bránili, ale aby sme budovali niečo konštruktívne. Služba pre vonkajšiu činnosť je konštruktívna, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve, a to vtedy, keď je podriadená vám, pani barónka Ashtonová, a, samozrejme, keď úzko spolupracuje s Komisiou.

Rovnako nebudeme tolerovať, aby sa ktorákoľvek zákonná činnosť, ktorá sa dodnes vykonávala na základe metódy Spoločenstva a má sa aj naďalej takto vykonávať podľa Lisabonskej zmluvy, zrazu stala medzivládnou. To presne chcú mnohí ministri a možno i viacerí predsedovia vlád, a to nielen s cieľom trochu podkopať Komisiu, ale i právne predpisy Spoločenstva. To je neprijateľné. Musíme stanoviť jasnú hranicu.

O tom, ako sa to bude prejavovať vo vzťahu k službe pre vonkajšiu činnosť, budeme diskutovať v priebehu nasledujúcich týždňov – rovnako ako predtým. Na záver by som chcel spomenúť niečo, čo už bolo povedané. Nie je to otázka načasovania, aj keď chceme mať riešenie rýchlo, ale je to otázka prezentácie založenej na obsahu. Znova treba zopakovať najmä Rade ministrov zahraničných vecí, že tento Parlament si uplatní svoje práva – nie viac a ani menej – v súvislosti s rozpočtom a služobným poriadkom. Máme totiž jeden cieľ a tým je prínosná a účinná služba pre vonkajšiu činnosť.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Andrew Duff (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, domnievam sa, že všetci sme očakávali, že sa pri uvádzaní zmluvy do platnosti vyskytnú ťažkosti, a mohli by sme sa ospravedlniť za to, že sme do nej nezahrnuli doložku o cestovaní v čase. Neočakávali sme však a ani nemôžeme akceptovať narušenie dôvery medzi Komisiou a Radou pri zriaďovaní služby pre vonkajšiu činnosť. Riešenie možno nájsť v zmluve, ktorú treba uznať a svedomito dodržiavať.

Článok 40 chráni príslušné funkcie Komisie a Rady. Obe by mali uplatňovať pragmatizmus s cieľom zaistiť, aby sa v celom rozsahu politiky vytvorila silná, efektívna a súdržná diplomacia. Catherine Ashtonová nám podáva grafický opis Európskej únie ako mocnosti vyrastajúcej z upadajúceho kontinentu. Je celkom jasné, že vojenská misia v Afganistane je problémom, ktorý vzbudzuje našu pozornosť. Vyžaduje si rozsiahlu reformu stratégie a taktiky. Našou úlohou by malo byť prehodnotenie účelu, nákladov a trvania našich aktivít v tejto krajine.

Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu sa horlivo usiluje pridať plyn v oblasti obrany. Musíme určiť spoločné bezpečnostné záujmy 27 štátov a vychádzať z porovnateľných vojenských cvičení v týchto krajinách, ako i otvoreného zhodnotenia predností misií v rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Tým vytvoríme podmienky na zavedenie trvalej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany.

 
  
MPphoto
 

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pani barónka Ashtonová, chcel by som poďakovať pánovi Danjeanovi za jeho vynikajúcu správu, v ktorej objasňuje, kde sa nachádzame, pokiaľ ide spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku. Zároveň osvetľuje body, na ktorých sa nezhodujeme.

Ak Parlament túto správu prijme, dostane sa ďalej ako Komisia a Rada, a to v niekoľkých konkrétnych bodoch. Táto správa sa totiž napríklad znovu otvorene a pozitívne zmieňuje o správe pána Barniera o európskej civilnej ochrane. Je poľutovaniahodné, že barónka Ashtonová práve znovu zamietla túto myšlienku.

Pani barónka, je mi ľúto, že jedným z niekoľkých bodov vo vašom vystúpení, kde ste povedali „nie“, bola myšlienka pána Barniera, kým v prípade väčšiny tém sa zdalo, že ste mali rovnaký postoj ako všetci ostatní.

(DE) Nová správa, ako aj správa pána Albertiniho podporujú výcvikovú misiu Únie v Somálsku. My v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii odmietame túto myšlienku. Chceme tam misiu, pričom ani nie je jasné, akú má pridanú hodnotu vo vzťahu k tomu, čo sa v tomto regióne urobilo, ani z akého širšieho politického rámca vychádza a či je v skutočnosti vôbec prínosom pre národnú obnovu v Somálsku. Je mimoriadne vysoko pravdepodobné, že platíme príliš veľa, aby sme cvičili pechotu, ktorá potom prejde k ďalšiemu diktátorovi, ktorý zaplatí viac.

Dovoľte mi tretiu poznámku. Táto správa hovorí o cieli, ktorým je dosiahnutie strategickej autonómie Európy v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky. Podľa mňa je to neprimerané – je to pre nás príliš tvrdý oriešok. Nemyslím si, že niektorý z členských štátov si môže dovoliť obrovské vojenské výdavky, ktoré by sme potrebovali v prípade, že by sme formuláciu o dosiahnutí strategickej autonómie brali vážne. Mimochodom, aj ja si myslím, že v každom prípade by to bola strategická chyba. Európa si musí nájsť svoju úlohu v sieti európskej a svetovej bezpečnosti a nemôže to byť samostatná strategická úloha. Z tohto dôvodu by bolo lepšie, aby sme sa veľmi racionálne a realisticky zhodli na rozšírení tých kapacít a štruktúr, ktoré nám umožňujú konať autonómnejšie.

 
  
MPphoto
 

  Paweł Robert Kowal (ECR).(PL) Vážená pani Ashtonová, pán predsedajúci, jeden vplyvný ruský vojenský dôstojník povedal, že keby Rusko vlastnilo obojživelné vojnové lode triedy Mistral, invázia do Gruzínska by trvala približne polhodinu. Francúzsko medzitým predáva plavidlá Mistral Rusku napriek tomu, že plán prezidenta Sarkozyho nebol realizovaný. Francúzsko zároveň podporuje plynovod prechádzajúci severom Európy.

Je ťažké hovoriť o bezpečnosti v Európe, ak utekáme od diskusie o situácii na východnej hranici Európskej únie. Stalo sa to počas práce na tejto správe a hovorím to teraz s veľkou ľútosťou predsedovi Podvýboru pre bezpečnosť a obranu. Vynaložilo sa všemožné úsilie, aby sa nehovorilo o takých záležitostiach ako vojenské manévre Západ 2009. Vynaložilo sa mimoriadne úsilie, aby sa o tom nehovorilo, ako keby bola bezpečnostná a obranná politika – spoločná politika Európskej únie, ktorú máme vytvoriť – politikou iba niekoľkých väčších krajín. Veľa sa povedalo o tom, čo sa deje ďaleko na druhej strane sveta, a o tom, čo sa deje takmer v každej časti zemegule. Vyvinulo sa však všemožné úsilie – a tento prístup prijali aj mnohí poslanci –, aby sa nehovorilo o dôležitých problémoch na východnej hranici Únie. Išlo o zvláštnu zmes akéhosi európskeho velikášstva a ľahostajnosti voči záujmom niektorých členských štátov. To je dôvod, prečo nepodporíme túto správu. Je to však aj požiadavka, ktorú by som chcel adresovať pani Ashtonovej.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Prepáčte, pán Kowal, hovorili ste však jednu minútu a 44 sekúnd namiesto vašej pridelenej jednej minúty.

 
  
MPphoto
 

  Sabine Lösing (GUE/NGL).(DE) Vážený pán predsedajúci, v mene našej skupiny, Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice, by som chcela v tejto chvíli zreteľne vyjadriť naše hlboké znepokojenie nad vývojom zahraničnej politiky EÚ smerom k militarizácii a čoraz intervenčnejšej politike. Je to nebezpečný vývoj. Chcem veľmi jasne povedať, že sme presvedčení, že vojenský prístup k riešeniu konfliktov alebo k údajnej stabilizácii krajín a regiónov je absolútne nesprávnou cestou k dosiahnutiu väčšej bezpečnosti EÚ a sveta. Vojenské zásahy – a Afganistan je, žiaľ, toho súčasným príkladom – prinášajú utrpenie, smrť a dlhotrvajúce devastovanie, ale žiadny mier a žiadne zlepšenie situácie pre miestnych obyvateľov.

Správa pána Danjeana vymenováva takzvané najzávažnejšie hrozby, ktoré sú úlohou pre budúcu bezpečnostnú politiku EÚ. Jednou z nich je zmena klímy, teda niečo, čo prevažne spôsobili priemyselné krajiny na západe. Ak ľudia žijúci v krajinách na juhu budú musieť odtiaľ utekať, pretože nebudú mať žiadnu vodu a potraviny budú čoraz vzácnejšie, budú predstavovať problém pre bezpečnosť Európy. Takýto pohľad je cynický a neľudský. Ak v štátoch dôjde ku kolapsu z dôvodu neoliberálnej hospodárskej politiky, budú predstavovať problém v oblasti bezpečnosti. Nepotrebujeme teda väčšiu armádu, potrebujeme zmenu, potrebujeme skoncovať s neoliberálnou orientáciou Európskej únie.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Európska obranná agentúra, vytvorenie riaditeľstva pre riadenie kríz a civilno-vojenské plánovanie a plánovaný počiatočný fond na financovanie vojenských operácií sú určené na to, aby z EÚ urobili globálneho aktéra z vojenského hľadiska. Sme presvedčení, že posuny smerom k centralizácii v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť predstavujú nebezpečný a nedemokratický vývoj. EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu vo vzťahu k demilitarizácii a odzbrojeniu, a to najmä v oblasti jadrového odzbrojenia. Je potrebné naliehať, aby štáty vlastniace jadrové zbrane konečne splnili svoju povinnosť v súlade s článkom 6 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorou je úplné jadrové odzbrojenie. Bol to rozhodujúci sľub, na základe ktorého mnohé štáty podpísali Zmluvu o nešírení jadrových zbraní a tým sa natrvalo vzdali týchto zbraní. Spoľahlivé záruky neútočenia sú najlepším prostriedkom, ako zabrániť šíreniu jadrových zbraní. Inak sa totiž krajiny, ktorým hrozí napadnutie, pokúsia brániť proti tomuto útoku tak, že si jadrové zbrane zaobstarajú.

Ak nič iné, chcela by som v tomto kontexte a hlavne v súvislosti s Iránom upozorniť a varovať, že vojenské operácie alebo vojenské činnosti akéhokoľvek druhu zamerané na boj proti šíreniu jadrových zbraní sú úplne kontraproduktívne a veľmi nebezpečné. Odmietneme správu pána Danjeana a predložíme náš vlastný návrh uznesenia o Zmluve o nešírení jadrových zbraní.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder (EFD).(NL) Vážený pán predsedajúci „Čínske miliardy pre Balkán“ je nedávny novinový titulok, ktorý si určite vyžaduje odpoveď Európy počas tejto rozpravy. Napokon, nové investičné iniciatívy Číny sú zamerané na krajiny, ktoré sa už stali členmi EÚ alebo sa o toto postavenie uchádzajú.

Rada a Komisia, ako sa pozeráte na úlohu Číny na Balkáne? Koniec koncov, zahŕňa viaceré hospodárske činnosti, a to od financovania a realizácie veľkých verejných zákaziek k poskytovaniu investícií priemyslu i poľnohospodárstvu, ako aj odkupovanie prístavov. Rozhodujúcou skutočnosťou v tomto ohľade je, že čínsky prístup je jednoznačne nezlučiteľný so západnými normami. Základná otázka teraz znie: hádže táto čínska agenda polená pod nohy prácnemu programu rozšírenia EÚ v tomto regióne? Akákoľvek bude vaša odpoveď, čínske hodiny tikajú rýchlejšie a produktívnejšie ako tie na západe, a to aj v tomto regióne.

A na záver, pani vysoká predstaviteľka, budete cestovať na Blízky východ. Noam Šalit, otec Gilada Šalita, izraelského vojaka, ktorého uniesli pred takmer štyrmi rokmi, sa spolieha na vašu plnú podporu v snahe dosiahnuť prepustenie Gilada. A ja tiež.

 
  
MPphoto
 

  Martin Ehrenhauser (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi stručne sa venovať dvom záležitostiam. Po prvé, povinnosť poskytnúť pomoc sa jednoznačne nezlučuje s neutralitou Rakúska. Z tohto dôvodu by bolo dôležité zahrnúť do správy nasledujúce body. Musí sa uviesť, že po prvé, povinnosť poskytnúť pomoc nie je právne záväzná; po druhé, používanie vojenských prostriedkov nie je bezpodmienečne nutné a po tretie, jednotlivé členské štáty nestrácajú slobodu rozhodnúť sa, čo bude nimi poskytovaná pomoc v skutočnosti zahŕňať.

Výbor to neprijal hlavne z hľadiska obsahu. Podľa môjho názoru spôsob, akým to bolo zamietnuté, dokazuje aj vážny nedostatok úcty. Žiadam od vás, pani barónka Ashtonová, viac úcty k nám Rakúšanom v tejto veľmi citlivej oblasti.

Druhý bod sa týka menšinového stanoviska. Kvalita demokracie a spoločnosti sa, prirodzene, opakovane preukazuje v jej zaobchádzaní s menšinami. Podľa mňa je to veľmi, veľmi dobrá vec, že máme túto možnosť menšinového stanoviska. Nesúhlasím so všetkým bodmi, ktoré sú v nej uvedené, ale som veľmi rád, že pani Lösingová túto možnosť využila.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Mario Mauro (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj ja by som chcel využiť vynikajúce správy kolegov poslancov Danjeana a Albertiniho, aby som znovu vyslovil podporu kľúčovej úlohe vysokej predstaviteľky. Pre dobro všetkých treba dúfať, že barónka Ashtonová si uvedomuje význam svojej úlohy, že ju obhajuje a že je rozhodnutá ju uplatňovať pri realizovaní požiadaviek zmluvy, napríklad pri posilňovaní vzťahov Európskej únie so strategickými partnermi, ako i pri upevňovaní jej vedúceho postavenia na viacstranných fórach.

Stručne povedané, naliehavo potrebujeme stratégiu určujúcu skutočné záujmy, o ktoré máme v úmysle sa usilovať. Zároveň je dôležité, aby sme do plnenia významných cieľov zapojili členské štáty. Tiež je dôležité, aby sme sa nenechali zastrašiť žiadnymi nezhodami o rozdelení zodpovednosti medzi inštitúciami – tu mám hlavne na mysli budúcu Európsku službu pre vonkajšiu činnosť. V podstate, pani barónka Ashtonová, chceme, aby ste zohrávali kľúčovú úlohu. Chceme, aby ste zohrávali kľúčovú úlohu bez toho, aby ste boli byrokratická.

Dovoľte mi teda túto poznámku: skutočne mi je ľúto, že ste sa rozhodli nezúčastniť na dnešnej diskusii o Kube. Viem, že máte na to dobré dôvody a že sa ako prvá zúčastníte na diskusii o Arktíde, ktorá je tiež veľmi dôležitá. Cuba libre však nie je len názov miešaného nápoja. Je to spoločné volanie po demokracii, ktoré mnohí v tomto Parlamente nosia vo svojom srdci. Dúfam preto, že si nájdete čas na to, aby ste prišli, prispeli k diskusii a podporili rozhodnutie Parlamentu svojou ráznosťou, ako i váhou svojej úlohy. Zúčastníte sa na rozprave o Arktíde. Uvidíte, že Cuba libre chutí lepšie s trochou ľadu.

 
  
MPphoto
 

  Kristian Vigenin (S&D).(BG) Správa Výboru pre zahraničné veci o výročnej správe Rady bola vypracovaná v duchu spolupráce a dialógu, ktorý je príznačný pre náš prístup k všetkým strategickým otázkam. Značná časť tejto správy sa venuje dôsledkom Lisabonskej zmluvy.

V tejto súvislosti by som chcel upriamiť pozornosť na jeden dôležitý aspekt našej spolupráce. Úspech spoločnej zahraničnej politiky a skutočné výsledky vykonaných inštitucionálnych reforiem sa stávajú základným faktorom, ktorý bude určovať postoj európskych občanov k schopnosti Európskej únie chrániť si svoje záujmy, meniť sa a rozvíjať sa. Či už oprávnene, alebo nie, sú tu vysoké očakávania týkajúce sa výrazného posilnenia úlohy Európskej únie na svetovej scéne a my nemáme žiadne právo sklamať občanov Európy.

Žiaľ, v posledných týždňoch európska tlač, a to nie neodôvodnene, vrhá na zahraničnú politiku mimoriadne nepriaznivé svetlo. Vykresľuje ju ako zápas medzi členskými štátmi o pozície v službe pre vonkajšiu činnosť, ako súťaž medzi inštitúciami o to, na ktorej stoličke bude barónka Ashtonová sedieť častejšie – na stoličke Komisie či na stoličke Rady –, i ako nespravodlivú snahu Európskeho parlamentu dosiahnuť väčší vplyv.

Uvedomujete si, že nám to škodí vnútorne. Okrem toho je to zvlášť nepriaznivé ako posolstvo našim vonkajším partnerom. Tieto rozpory nás v ich očiach oslabujú.

Využívam preto príležitosť v tejto rozprave, aby som vyslovil výzvu. Všetci z nás, ktorých sa navrhovanie a rozvoj spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky týka, sa musia sústrediť na dôležité strategické otázky a usilovať sa čo najskôr ukázať hmatateľné výsledky prostredníctvom lepšieho dialógu a konštruktívneho prístupu. Dlhujeme to občanom Európy, aby sa mohli cítiť ako súčasť jednotnej Európskej únie, ktorej hlas počuť a ktorá má slovo vo svetovej politike.

 
  
MPphoto
 

  Pino Arlacchi (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, spoločný návrh uznesenia týkajúci sa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) je veľmi dôležitý. Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu i ja sme hrdí na to, že sme prispeli k jeho vypracovaniu. Uznesenie je celostné, pretože zahŕňa všetky záležitosti týkajúce sa odzbrojenia, a to počínajúc konferenciou na revíziu ZNJZ a končiac otázkou zón bez jadrových zbraní.

Toto uznesenie žiada Blízky východ bez jadrových zbraní a stiahnutie všetkých taktických výbušných hlavíc z európskej pôdy v súvislosti s bratským dialógom s Ruskom. Toto uznesenie sa tiež často zmieňuje o svete bez jadrových zbraní, teda cieli, ktorý sa má dosiahnuť prostredníctvom osobitného dohovoru v ambicióznom časovom rámci, to znamená v krátkom čase.

Naše uznesenie je európskou odpoveďou na návrh prezidenta Obamu týkajúci sa zrušenia jadrových zbraní. Tento dokument by sa mal preto považovať za krok na ceste k úplnému zákazu atómových zbraní. Znamená to skoncovať s paradoxom, že na jednej strane niektoré krajiny vlastnia jadrové zbrane a na druhej strane majú všetky krajiny zakázaný chemický a biologický arzenál. Atómové bomby sa musia stať nezákonné a ich vlastníctvo by sa malo jedného dňa považovať za trestný čin. Som presvedčený, že tento Parlament pôjde týmto smerom aj naďalej, a to ešte s väčším nasadením a lepšou víziou.

 
  
MPphoto
 

  Ulrike Lunacek (Verts/ALE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pani podpredsedníčka Komisie a vysoká predstaviteľka, ako spravodajkyňa tohto Parlamentu pre Kosovo som rada, že od vás počujem, že krajiny západného Balkánu považujete za prioritu a že Európska únia si nemôže dovoliť zlyhať.

Povedali ste však aj to, že Bosna sa stabilizovala. Pani barónka Ashtonová, v stave, v ktorom sa v súčasnosti Bosna nachádza, sú stabilita a stabilizácia v skutočnosti nebezpečné. Nie každý sa môže zúčastniť na demokratickom procese. Ústava v jej súčasnej podobe – Daytonská ústava – bola znakom stability v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. V súčasnosti to však už tak nie je. Akú stratégiu máte vy, máme my ako EÚ na to, aby sme to zmenili? Povedali ste, že pre Bosnu máte stratégiu. To je riešenie Úradu vysokej predstaviteľky, kde je však stratégia EÚ? Chcela by som, aby ste mi to povedali. Myslím si, že EÚ musí stratégiu v tomto ohľade ešte len vypracovať.

Pokiaľ ide o Kosovo, misiu EULEX ste označili za úspech. Je to pravda iba sčasti. Treba tu ešte veľa urobiť, napríklad v súvislosti s liberalizáciou vízového režimu. Pani barónka Ashtonová, žiadam vás, aby ste zaistili, aby Komisia neodkladne začala pracovať na strategickom pláne s cieľom jasne ukázať občanom Kosova, že nezostanú sami.

Neodpovedali ste, žiaľ, na otázku pani Brantnerovej o špecializovanom úrade, špecializovanom generálnom riaditeľstve pre budovanie mieru v rámci služby pre vonkajšiu činnosť. Súhlasíte s nami, že budovanie mieru je dôležité. Bude však aj pevnou súčasťou služby pre vonkajšiu činnosť? Zriadite špecializované generálne riaditeľstvo pre budovanie mieru? Bolo by to potrebné, aby bolo zrejmé, kam Európska únia smeruje.

Pokiaľ ide o správu pána Danjeana, teší ma, že výbor súhlasil, že pri ďalšom rozvoji európskej bezpečnostnej a obrannej politiky sa bude plne rešpektovať neutralita a nezúčastnenosť niektorých členských štátov. Znamená to, že ony samy sa rozhodnú kde, kedy a ako sa zúčastnia a poskytnú pomoc.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Vážený pán predsedajúci, EÚ môžeme podporiť tam, kde dokáže pridať hodnotu, a vtedy, ak nepodkopáva naše zvrchované záujmy ani nesúperí s organizáciami ako NATO.

Zväčša to bude znamenať prijatie spoločných stanovísk k určitým kľúčovým otázkam a civilným úlohám v oblasti humanitárnej pomoci či obnovy a rozvoja po ukončení konfliktu. Musím však povedať, že bilancia misie EUPOL v Afganistane nevzbudzuje veľkú istotu.

Jednoducho je pravda, že vašou úlohou ako ministerky zahraničných vecí EÚ je vystupovať ako služobníčka politickej integrácie EÚ. Zmyslom služby pre vonkajšiu činnosť, teda siete veľvyslanectiev EÚ, bude podkopávať národné zastúpenie v mnohých hlavných mestách. Pritom bude táto služba nemorálne vyzbrojená peniazmi, ktoré pochádzajú od našich štátov a ktoré budú slúžiť na presadzovanie zahraničnej politiky niekoho iného.

Správa o bezpečnostnej a obrannej politike EÚ, ktorú máme pred sebou, je manifestom pre vojenskú integráciu EÚ, pričom sa v nej zámerne zamieňa civilné a vojenské riadenie kríz s cieľom odôvodniť úlohu EÚ. Vychádza z nepravdivých vyjadrení týkajúcich sa vojenských operácií EÚ a intenzívne sa usiluje zapojiť Komisiu do oblastí, ktoré sú opodstatnene zodpovednosťou našich štátov a Rady.

Prakticky každý odsek tejto správy obhajuje zvyšovanie vojenskej integrácie EÚ na úkor NATO a zvrchovanej celistvosti jednotlivých európskych krajín.

Spomínam si na jedno zo známych zásadných stanovísk britskej labouristickej vlády, ktoré zaujala v rokovaniach. Tvrdila v ňom, že bude odmietať myšlienku samostatného a stáleho operačného strediska EÚ zodpovedného za operačné plánovanie a uskutočňovanie vojenských operácií, pretože by to bol najjasnejší príklad zdvojenia NATO, ktorého Najvyššie veliteľstvo spojených síl v Európe (SHAPE) vykonáva presne tú istú úlohu.

Pani barónka Ashtonová, keď som sa vás na to 11. januára pýtal, povedali ste, že súhlasíte so stanoviskom, ktoré som vtedy zaujal. Dnes sa zdá, že ste zmenili názor. Veľmi rád by som vedel, čo si teraz skutočne myslíte.

 
  
MPphoto
 

  Nikolaos Salavrakos (EFD).(EL) Vážený pán predsedajúci, správa pána Albertiniho je vskutku pozoruhodná a blahoželám mu k nej. Je to seriózny človek a vždy predkladá seriózne správy. Vystúpenie lady Ashtonovej bolo rovnako dôležité a pozoruhodné.

Som presvedčený, že sa pokrylo mnoho vážnych otázok týkajúcich sa zahraničnej politiky. Myslím si však, že všetko, čo sa uvádza v týchto dvoch správach, pokiaľ ide o náležité uplatňovanie zahraničnej politiky a bezpečnostnej politiky, sa neoddeliteľne spája s dvomi vecami: po prvé, ide o jasné vymedzenie hraníc Európskej únie tak, aby sa s Európskou úniou zaobchádzalo so stálym rešpektom, a po druhé, ide o zdroje, inými slovami peniaze. Ani v jednej zo správ som nenašiel nič o zdrojoch, hoci sú tou najzákladnejšou podmienkou efektívnej zahraničnej politiky.

Domnievam sa, že nový poriadok priniesol so sebou nový svetový hospodársky neporiadok. Panuje sociálny i politický neporiadok a menový neporiadok klope na dvere. Chcem preto, aby lady Ashtonová koordinovala Výbor pre hospodárske a menové veci a Výbor pre zahraničné veci, aby sme mohli diskutovať o zdrojoch na podporu prijatej politiky.

 
  
MPphoto
 

  Philip Claeys (NI).(NL) Vážený pán predsedajúci, pani vysoká predstaviteľka, obávam sa, že to, čo ste nám dnes predstavili, je zoznam oblastí na zamyslenie alebo zoznam ošúchaných fráz. Žiaľ, vaše vystúpenie obsahuje len veľmi málo z hľadiska strategickej vízie.

Aké kroky napríklad navrhujete s cieľom zaistiť naše zblíženie s Ruskom namiesto toho, aby sa Rusko ešte viac uberalo smerom k spolupráci s nebezpečnými režimami, ako sú Irán a Severná Kórea? Aké sú vaše návrhy, pokiaľ ide o pokusy Iránu vyvíjať jadrové zbrane? Aké stanovisko navrhnete v súvislosti s narastajúcimi protizápadnými a protieurópskymi tendenciami v islamskom svete? Ide o trend, ktorý možno pozorovať aj v kandidátskych krajinách ako Turecko.

Pani Ashtonová, ste pripravená v reakcii na narastajúci politický islam jasne a nekompromisne obhajovať európske vymoženosti, ako sú sloboda prejavu a oddelenie cirkvi od štátu? Podľa mňa už nemôžeme zopakovať ten nevýrazný postoj, ktorý EÚ zaujala pred niekoľkými rokmi v súvislosti s krízou týkajúcou sa dánskych karikatúr.

Rovnako ako pán Provera aj ja by som sa vás chcel opýtať, či ste pripravená využiť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku na to, aby sme dostali záplavu hromadného prisťahovalectva do Európy pod kontrolu. Mám tu na mysli nezákonné i zákonné prisťahovalectvo. Túto otázku ste nezodpovedali.

 
  
MPphoto
 

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE). – Vážený pán predsedajúci, vítam pani vysokú predstaviteľku, podpredsedníčku Komisie a predsedníčku Rady ministrov zahraničných vecí vo všetkých týchto troch funkciách. Má tri funkcie. Naše správy sa týkajú starých čias. Váš úrad, pani barónka Ashtonová, mal predstavovať novú éru. Budem teda hovoriť o novej ére. Zastupujete novovzniknutý úrad, inštitúciu, ktorá práve vstúpila do života a ktorá má ťažké detstvo.

Je to akýsi hybrid s elektrickým motorom metódy Spoločenstva a naftovým motorom medzivládnej metódy. Je to sirota, ktorej údajní rodičia, teda členské štáty, Rada, Komisia sa na ňu pozerajú s určitým podozrením a odstupom. Parlament je pripravený vyplniť túto medzeru v rodičovstve.

V tomto ranom štádiu existuje veľa rizík roztrieštenia tejto služby následkom inštitucionálneho súperenia a rozdielnych záujmov. Náš Parlament bol a je zanieteným zástancom silnej zahraničnej politiky EÚ. Môžete s nami počítať.

Na Parlament sa, prosím, pozerajte ako na svojho spojenca a možno aj zmierovateľa medzi tými, ktorí by boli v pokušení vidieť vás iba v jednej funkcii a nie vo všetkých troch.

Parlament očakáva, že nová inštitúcia bude, tak ako ostatné, s nami prepojená prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody jasne stanovujúcej pravidlá spolupráce. Máme v úmysle podieľať sa na rozhodovaní, ako to stanovuje zmluva, pokiaľ ide o finančné nariadenia a služobný poriadok v zmysle celistvej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, nie rozdelenej služby pre vonkajšiu činnosť. Zvážte, prosím, posilnenie vášho úradu z hľadiska kompetencií a politického vplyvu zavedením pozície zástupcov vo vašom úrade, akýchsi zástupcov ministra, ktorí budú aj z radov Parlamentu. Takto by ste vyriešili problém, že deň má iba 24 hodín. To sa nedá inak vyriešiť. Potrebujeme vás všade a chceli by sme, aby ste znásobili svoje možnosti konať v našom mene i v mene Únie.

 
  
MPphoto
 

  Maria Eleni Koppa (S&D).(EL) Vážený pán predsedajúci, lady Ashtonová, my socialisti a demokrati veríme v Európsku úniu so silným zastúpením na medzinárodnej scéne, Úniu so spoločnou zahraničnou politikou, ktorá dokáže vystupovať jednotne v čoraz zložitejšom svete, Úniu so samostatnou obrannou identitou, ktorá jej poskytuje nezávislosť voľby a konania i osobitnú úlohu v medzinárodnej sfére. Zvlášť chcem spomenúť vynikajúcu správu pána Danjeana, ktorému by som chcela poďakovať za plodnú spoluprácu.

Chcela by som upozorniť na štyri veci:

po prvé, najmä po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy je dôležité spomenúť ústrednú úlohu systému OSN, ako i požiadavku na to, aby posilnil viacstrannú spoluprácu.

Po druhé, podporujeme úzku spoluprácu s NATO. Chceli by sme však zdôrazniť, že táto spolupráca by nemala brániť nezávislému rozvoju obranných kapacít Európskej únie. Práve naopak, rozdiely medzi týmito dvomi organizáciami sa musia brať plne do úvahy a ich nezávislosť musí zostať nedotknutá, a to najmä pokiaľ ide o rozhodovanie.

Po tretie, myslím si, že potrebujeme odsek týkajúci sa potreby rozšírenej spolupráce s Ruskom, ktoré je strategickým partnerom Únie v oblastiach ako energetická bezpečnosť, krízový manažment a iné.

Na záver by som chcela vyjadriť svoju spokojnosť s tým, že táto správa sa teraz zmieňuje aj o potrebe úplného odzbrojenia s dôrazom na ľahké zbrane, protipechotné míny a kazetovú muníciu. Zároveň si však myslím, že Európsky parlament by mal zaujať jasnejší postoj a žiadať od členských štátov, aby poskytli skutočnú podporu iniciatíve prezidenta Obamu za svet bez jadrových zbraní. Odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní sa dajú dosiahnuť vtedy, ak každý z nás urobí krok k dosiahnutiu tohto konečného cieľa.

 
  
MPphoto
 

  Norica Nicolai (ALDE).(RO) Chcela by som oceniť kvalitu týchto dvoch správ, ktoré vypracovali pán Albertini a pán Danjean. Dokazuje to, že v tomto Parlamente sú ľudia s odbornými znalosťami. Dúfam, pani Ashtonová, že v záujme nás všetkých využijete ich znalosti.

Chcela by som zvlášť vyzdvihnúť odporúčanie uvedené v správe, ktoré s týka spolupráce tohto Parlamentu v oblasti monitorovania politík EÚ. S ohľadom na odsek 1 Lisabonskej zmluvy som presvedčená, že tento Parlament a národné parlamenty sa môžu deliť o zodpovednosť za presadzovanie ucelenejšieho prístupu k tomuto politickému opatreniu.

Aj naďalej, pani Ashtonová, chcem však pripomínať potrebu očakávať od vás oveľa premyslenejšiu stratégiu týkajúcu sa bezpečnostnej politiky. Pokiaľ ide o službu pre vonkajšiu činnosť, som presvedčená o tom, že personál, ktorý bude pracovať v tejto službe a pre občanov Európy, musí primerane zastupovať odborné znalosti členských štátov, pretože, žiaľ, veľmi veľa inštitúcií dosiahlo neodhalenú úroveň nekompetentnosti a byrokracie, ktoré by mohli poškodiť globálnu a ucelenú víziu Európskej únie.

Na záver by som vám chcela položiť otázku týkajúcu sa skupín na riešenie konfliktov, teda štruktúr, ktoré sme vytvorili, ale, žiaľ, nevyužili. Mohli by poškodiť obraz bezpečnostnej politiky a ja by som chcela vedieť, aké je vaše stanovisko. Čo sa týka operácie Atalanta, podľa mňa potrebujeme oveľa realistickejší prístup, pretože, žiaľ, úspechy našich jednotiek nie sú úmerné častému výskytu pirátskych útokov.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Paul Nuttall (EFD). – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, hovoriť otvorene ako krajan so svojou krajankou z grófstva Lancashire. Veci sa nevyvíjajú dobre, však? Skutočne nie. Pani barónka Ashtonová, predtým ste povedali, že Európa potrebuje presvedčivú zahraničnú politiku. Ako môžeme mať presvedčivú zahraničnú politiku, keď máme nepresvedčivú vysokú predstaviteľku?

Zdá sa, že sa potácate od jednej krízy k druhej, a to až tak, že britský minister zahraničných vecí vám musel tento týždeň napísať list, v ktorom vás žiada, aby ste sa vzchopili a robili si svoju prácu. My v Strane za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) sme to však vedeli od začiatku. Boli sme proti vášmu menovaniu, pretože sme hovorili, že určite stratíte pôdu pod nohami. Potvrdzuje sa, že sme mali pravdu.

Hovorilo sa, že vaše vymenovanie do funkcie, ktoré urobila Komisia, zastaví dopravu vo Washingtone i Tokiu. Vy ste však ani neboli schopná vymenovať veľvyslanca vo Washingtone, pretože starý Barosso si vás omotal okolo prsta!

V britskej tlači sa tiež uvádza, že po ôsmej hodine večer si vypínate telefón. Barónka Ashtonová, vy ste však najlepšie platenou političkou na svete. Zarábate viac ako pani Merkelová a zarábate viac ako Hillary Clintonová. Je to práca na 24 hodín. K tomu všetkému včera tlač informovala, že dostanete lietadlo Learjet. Očakáva sa, že nalietate takmer 500 000 kilometrov ročne. To by vás dostalo až na Mesiac a väčšina ľudí by si teraz želala, aby ste tam zostali.

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda (PPE).(RO) (Nebol som na rade, ale aj napriek tomu budem pokračovať.) Na úvod by som chcel zablahoželať pánovi Albertinimu k vynikajúcej správe, ktorú vypracoval. Kladie sa v nej dôraz na úlohu, ktorú musí Európska úloha zohrávať na medzinárodnej scéne ako globálny a popredný aktér.

Zvlášť vítam, že bol do textu vložený odsek 47, ktorý vyzdvihuje dôležitosť regionálnej spolupráce v rámci Východného partnerstva a iniciatívy Čiernomorská synergia. Som totiž presvedčený, že angažovanosť Európskej únie práve v tejto oblasti by mohla viesť ku skutočnej zmene, a to z hospodárskeho i politického hľadiska.

Na druhej strane by som chcel zablahoželať aj Arnaudovi Danjeanovi k vypracovaniu správy, ktorá sa dokázala dotknúť nielen všetkých úloh, ktorým Európska únia čelí, ale aj úspechov v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky. Som presvedčený, že v čase desiateho výročia začatia tejto politiky sú návrhy v správe pána Danjeana nesmierne dôležité z hľadiska zlepšovania opatrení EÚ, ktoré určite prispejú k bezpečnosti európskych občanov a napokon aj k mieru a medzinárodnej bezpečnosti.

V tomto dôležitom okamihu by som rád zdôraznil jeden konkrétny bod z tejto vynikajúcej správy, ktorý sa týka významu partnerstva so Spojenými štátmi v oblasti krízového manažmentu, udržiavania mieru a vojenských záležitostí vo všeobecnosti. V tomto ohľade je projekt protiraketového obranného systému našich partnerov z USA dôležitý nielen pre našu krajinu, Rumunsko, ktorá sa do neho rozhodla zapojiť, ale i v širšom zmysle, pretože šírenie balistických rakiet predstavuje vážnu hrozbu pre obyvateľstvo Európy.

Chcel by som spomenúť, že som podporil pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 predložený v súvislosti s odsekom 87 tejto správy. Som totiž presvedčený, že ak by projekt protiraketového štítu pomohol nadviazať dialóg na úrovni Európskej únie, zmienka o dialógu s Ruskom nemá v tejto súvislosti žiadny význam.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Vážený pán predsedajúci, správy, ktoré pripravili páni Albertini a Danjean sú veľmi dôležitými dokumentmi prichádzajúcimi v kľúčovom období. Lisabonská zmluva práve nadobudla platnosť, EÚ má nový Parlament a transatlantická spolupráca vyzerá sľubnejšie.

Správa pána Danjeana sa zaoberá novými bezpečnostnými úlohami, pred ktorými stoja členovia EÚ. V tejto súvislosti žiada bielu knihu, ktorá by spustila verejnú diskusiu a zviditeľnila spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP). Vytvoril by sa tým jasnejší vzťah medzi cieľmi a záujmami na jednej strane a prostriedkami a zdrojmi na ich dosiahnutie na strane druhej.

Správa zároveň ponúka – a to je veľmi dobré – konkrétne návrhy a upozorňuje na oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie úsilie vo vojenskej sfére. Súčasne sa zdá byť nemožné zladiť niektoré návrhy ako zavedenie zásady uprednostňovania európskych výrobkov pri zákazkách v oblasti obrany a požiadavku na povinnú účasť európskeho obranného priemyslu na vybudovaní budúceho protiraketového obranného systému USA. Reagovať pritom na každú potrebu vytvorením novej inštitúcie nie je vždy praktické.

Vo všeobecnosti by postoj k SBOP nemal byť len mechanický, ale rovnako aj politický, a to vzhľadom na to, že Európa od skončenia studenej vojny neustále znižuje svoje vojenské výdavky a verejnosť prevažne nie je naklonená podpore vojenských akcií. Pre úspešnú SBOP je v tomto ohľade obnovenie politickej vôle teda nevyhnutné.

Na záver, táto správa je dôležitá, pretože sa zaoberá veľmi aktuálnou otázkou úlohy Európskeho parlamentu vo vzťahu k SPOB. Chcem sa poďakovať pánovi Danjeanovi, ako aj svojim kolegom za ich príspevky.

 
  
MPphoto
 

  Mirosław Piotrowski (ECR).(PL) Vážený pán predsedajúci, predložený návrh uznesenia Parlamentu o spoločnej zahraničnej a obrannej politike má okrem iného za cieľ vytvoriť vojenské štruktúry v rámci Európskej únie. Žiadam, aby bola zriadená špeciálna obranná rada Európskej únie a stredisko pre vojenské operácie. Tieto nástroje budú slúžiť na to, aby zaistili Únii postavenie svetového aktéra v oblasti vojenských záležitostí.

Treba mať na pamäti, že až 21 z 27 členských štátov je členom NATO. Len šesť krajín EÚ nie je členom NATO. Väčšina z nich deklarovala neutralitu. Vyvoláva to teda zásadnú otázku: je cieľom predloženého návrhu uznesenia rozvoj niektorých krajín EÚ alebo je to vážny krok na ceste k budovaniu samostatného vojenského bloku súperiaceho s NATO? Dokonca ani zo strednodobého hľadiska nebude možné udržať si členstvo v obidvoch organizáciách. Z tohto dôvodu dnešné hlasovanie v prospech tejto správy v skutočnosti zničí civilný charakter Únie, ukáže červenú kartu Severoatlantickému paktu a bude začiatkom budovania alternatívneho vojenského bloku.

 
  
MPphoto
 

  Ernst Strasser (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pani barónka Ashtonová, najprv by som rád srdečne zablahoželal kolegom poslancom k ich správam, ktoré vytvorili základ pre veľmi dobrú diskusiu s vynikajúcimi výsledkami. Je tu niekoľko hlavných zásad, ktoré by som rád spomenul. Po prvé, k spoločnej zahraničnej politike. Žiaľ, v súčasnosti máme imidž nejednotnej Európskej únie. Pani vysoká predstaviteľka, chcel by som vás požiadať a vyzvať, aby ste sa postarali o to, že pomôžeme dosiahnuť a naozaj zabezpečiť, aby Európa vystupovala jednotne. Je to nesmierne dôležité, ak máme dosiahnuť celoeurópske zosúladenie.

Po druhé, je správne, že sa spomenuli transatlantické vzťahy. V oblasti diplomacie, v hospodárskej oblasti, v rámci bezpečnostnej politiky, ako aj obrannej politiky potrebujeme úzke partnerstvo s našimi kolegami v Spojených štátoch, ale ako rovnocenní partneri s rovnocenným postavením. Zároveň musí platiť, že s právami občanov a s bezpečnostnými otázkami sa bude zaobchádzať rovnako, ako to napokon pôsobivo žiadal Parlament v súvislosti s dohodou SWIFT.

Moja tretia poznámka: je dobré, že krajiny západného Balkánu sú absolútne kľúčovým faktorom európskej bezpečnostnej a obrannej politiky budúcnosti. Musíme týmto krajinám poskytnúť európsku perspektívu. Znamená to politicky stabilné vzťahy, osobnú bezpečnosť a hospodársky rozvoj. Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mala a musí – v tomto ohľade je Parlament na vašej strane – pomôcť to všetko dosiahnuť. Vnímame túto Európsku službu pre vonkajšiu činnosť ako službu pre Európu a nie pre členské štáty, pre inštitúcie, európske myslenie a prácu, nie pre ostatné záujmy. Parlament bude v tejto veci na vašej strane.

Prirodzene, podporujem aj nemeckého ministra zahraničných vecí, ktorý požaduje, aby bola nemčina jedným z pracovných jazykov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

 
  
MPphoto
 

  Wolfgang Kreissl-Dörfler (S&D).(DE) Vážený pán predsedajúci, pani barónka Ashtonová, dámy a páni, áno, potrebujeme spoločnú zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku, ale využime ju na vytvorenie sveta bez jadrových zbraní. Vieme, že sa to nestane zo dňa na deň. Bojujeme za to už príliš dlho, aby sme si to mysleli. Možno sa nám však spolu s prezidentom Obamom a prezidentom Medvedevom podarí urobiť rozhodujúci krok a priblížiť sa k tomuto cieľu.

Vítam tiež skutočnosť, že na základe svojej koaličnej dohody má spolková vláda Nemecka v úmysle požiadať o stiahnutie amerických jadrových zbraní z Nemecka. Bol by to jasný a jednoznačný signál. Vítame tiež skutočnosť, že generálny tajomník NATO sa chystá viesť komplexnú diskusiu o priblížení sa k dosiahnutiu hlavného cieľa, ktorým je svet bez jadrových zbraní, a to bez toho, aby sa zanedbali bezpečnostné záujmy. Aj to by bol rozhodujúci krok vpred.

Pani barónka Ashtonová, som presvedčený, že spolu s dobre organizovanou službou pre vonkajšiu činnosť sa vám podarí veľa dosiahnuť. V tomto ohľade som preto plný nádeje. Musím povedať, že mnohé poznámky, ktoré v tomto Parlamente musíme pretrpieť – najmä od takzvanej parlamentnej skupiny zo Spojeného kráľovstva –, v skutočnosti nesmierne uberajú tomuto Parlamentu na kvalite.

 
  
MPphoto
 

  Eduard Kukan (PPE).(SK) Výborné správy kolegov Albertiniho a Danjeana obsahujú mnohé podnetné návrhy, pokiaľ ide o zefektívnenie hlavných aspektov a základných možností pri realizácii spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Chcem zdôrazniť, že práve teraz, keď sa vypracúva koncepcia vzniku a budúceho fungovania Európskej vonkajšej akčnej služby, je mimoriadne dôležité, aby sa hneď na začiatku táto služba postavila na maximálne racionálny základ. Teda tak, aby slúžila výsostne objektívnym potrebám Európskej únie a jej snahe posilniť svoje postavenie vo svete.

Ako vidíme už dnes, nie je to jednoduchá a ľahká úloha. Pri vypracúvaní koncepcie služby sme už dnes svedkami toho, že sa stretávajú záujmy, často protichodné, rôznych európskych inštitúcií, ich jednotlivých zložiek a v ich rámci niekedy aj skupín a jednotlivcov. K tomu ešte môžeme pridať národné záujmy individuálnych členských štátov. V tejto situácii treba, aby všetci hráči, účastníci tohto procesu, boli zodpovední, veľkorysí, objektívni, aby sa dokázali povzniesť nad vlastné egá a mali na mysli hlavne spoločný cieľ, teda vznik diplomatickej služby, ktorá bude fungovať ako homogénny prvok slúžiaci výhradne potrebám Európskej únie a jej členských štátov. Tu je veľmi dôležitá lídrovská úloha – vaša, barónka Ashtonová. Bolo by chybou, keby partikulárne záujmy a snaha za každú cenu presadiť vlastný názor na úkor druhého s cieľom demonštrovať vlastnú dôležitosť a postavenie zvíťazili nad potrebou širšieho nadhľadu. Lebo aj výsledok tohto snaženia bude svedectvom toho, či nám naozaj ide o silnejšiu Európsku úniu alebo iba o ďalšie predvádzanie sa a súťaž o tom, kto má najsilnejšie postavenie v štruktúrach Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Roberto Gualtieri (S&D).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pani vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka, chcel by som zdôrazniť skutočnosť, že diskutujeme o troch vynikajúcich dokumentoch, ktoré pripravil Parlament. Sú to ambiciózne dokumenty, ktoré vyjadrujú zrozumiteľný postoj, jasné rozhodnutia a sú predmetom širokého konsenzu medzi skupinami tohto Parlamentu, ktorému záleží na Európe a jej budúcnosti. Je to dôležitý fakt, ktorý je prejavom ochoty a schopnosti Parlamentu ponúknuť sa ako kandidát zohrávajúci ústrednú úlohu v SZBP, respektíve SOBP, a to na základe toho, čo nazývam dynamickým výkladom Lisabonskej zmluvy.

Máme v úmysle vykonávať túto úlohu v procese budovania služby pre vonkajšiu činnosť, a to nielen s cieľom zaručiť výsady Parlamentu, ale aj prispieť k tomu, aby bola táto služba organizáciou schopnou zaistiť stálu a efektívnu vonkajšiu činnosť EÚ, ktorá bude zároveň postupne rozširovať metódu Spoločenstva.

Čo sa týka správy pána Danjeana, chcel by som zdôrazniť, že koncepcia strategickej autonómie je prezentovaná v kontexte viacstranného prístupu a že je podmienkou posilnenia strategického partnerstva so Spojenými štátmi. Chcel by som tiež zdôrazniť skutočnosť, že Parlament je jednotný vo svojej požiadavke na vytvorenie operačného strediska. Teší ma, že vy, pani vysoká predstaviteľka, ste vyjadrili ochotu viesť dôkladnejšiu diskusiu o tejto myšlienke.

Pokiaľ ide o uznesenie o nešírení jadrových zbraní, chcel by som zdôrazniť význam výhľadu na svet bez jadrových zbraní, ostrého odsúdenia anachronizmu taktických jadrových zbraní, ako aj význam postoja, ktorý prijali niektoré európske vlády v tejto oblasti. Posolstvo Parlamentu je teda jasné, realistické a ambiciózne a dúfame, že pani vysoká predstaviteľka ho pochopí a podporí.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som zablahoželať pánom kolegom Albertinimu a Danjeanovi k ich komplexným a podnetným správam o zahraničnej a bezpečnostnej politike.

Povinnosťou EÚ je stať sa globálnym aktérom, ako ste povedali, pani vysoká predstaviteľka. So siedmimi percentami svetovej populácie a jednou pätinou HDP to však bude možné iba na základe posilnenej transatlantickej spolupráce vychádzajúcej zo spoločných hodnôt.

EÚ by mala v prvom rade preukázať odhodlanie vypracovať ucelené stratégie v piatich kľúčových oblastiach. Ide o spoločné stratégie pre Čínu, Rusko, mier na Blízkom východe i v Afganistane, ako aj o energetickú bezpečnosť.

Pokiaľ ide o našu dôveryhodnosť a efektivitu vo svete, najväčšou našou slabinou je to, že v týchto oblastiach mnoho ráz nedokážeme zaujať jednotné stanovisko. Vašou základnou úlohou bude zrealizovať vaše vynikajúce vyhlásenie o budovaní jednotnej politickej stratégie a prevzatí kolektívnej zodpovednosti.

Privítal som odsek 10 v správe pána kolegu Danjeana, ktorý nalieha na Radu a Komisiu, aby analyzovali hrozby v oblasti informačných technológií a koordinovali účinnú reakciu na podobné problémy na základe osvedčených postupov. Vojna v oblasti informačných technológií nie je problémom budúcnosti. Stala sa každodennou praxou. Z tohto dôvodu stojí EÚ pred naliehavou úlohou, a to vypracovať európsku stratégiu pre bezpečnosť informačných technológií.

Na záver niečo o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Myslím si, že vytvorenie ESVČ by malo vychádzať zo spravodlivej geografickej rovnováhy a rovnakých príležitostí pre zástupcov všetkých členských štátov, nových i starých, s uplatnením systému kvót. Iba tak sa dá zaručiť účinnosť a transparentnosť a napokon i dôveryhodnosť novej diplomatickej služby.

Prajem vám veľa šťastia, pani vysoká predstaviteľka, a ďakujem vám.

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (S&D). – Vážený pán predsedajúci, vysoká predstaviteľka pani Ashtonová nás dnes ráno požiadala, aby sme zmenili svoj zaužívaný postoj, prestali vzdorovať inštitucionálnej zmene a vyhli sa úzkoprsému obhajovaniu národných záujmov. Ak Parlament myslí vážne to, čo tvrdí o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP), musíme vyslať jasný signál, že budeme podporovať silnú, komplexnú a všeobecnú službu pre vonkajšiu činnosť a pri sledovaní vlastných výsad sa nestaneme súčasťou žiadnych záujmových skupín usilujúcich sa obmedziť funkciu a tým i efektivitu tejto služby.

Malo by to znamenať menovanie na základe zásluh a len zásluh, menovanie z radov ministrov zahraničných veci členských štátov celej Európskej únie, a to hneď od začiatku. Znamená to začlenenie strategických odporúčaní týkajúcich sa otázok, ako sú dodávky energie a politika v oblasti životného prostredia. Znamená to organizačné štruktúry, ktoré majú celosvetový dosah a prikladajú primeranú dôležitosť Afrike a transatlantickým vzťahom, ako aj Ázii, Latinskej Amerike a našim susedom. Znamená to dostatočné finančné rezervy, a to nielen na rýchlu reakciu alebo humanitárne opatrenia, ale aj s cieľom presúvať finančné prostriedky a tým ukázať nové politické priority. Znamená to podporiť rozhodnutie Cathy Ashtonovej nadradiť reakciu na katastrofy nad výlety za katastrofami v ich mieste a pre ňu to znamená poskytnúť kľúčové smerovanie finančnému plánovaniu. Pre tento Parlament to znamená podporiť nové opatrenia prostredníctvom zastúpenia, ktoré bude odrazom medzinárodnej praxe a nie nevyhnutne lipnutím na našich starých pravidlách.

Na záver, teší ma, že miesto pre Komisiu je dnes ráno prázdne. Pokiaľ ide o tých, ktorí viedli kampaň za Lisabonskú zmluvu, nemali by sme obmedzovať ich alebo našu podporu zameranú na jej úplné uplatnenie.

 
  
MPphoto
 

  Francisco José Millán Mon (PPE).(ES) Vážený pán predsedajúci, zahraničná politika Únie vchádza do novej fázy, ako dnes ráno povedali pani barónka Ashtonová a pán Albertini.

Článok 21 Zmluvy stanovuje objektívne zásady. Zmluva vytvára aj nové pozície, a to vysokého predstaviteľa, podpredsedu Komisie, stáleho predsedu Európskej rady, ako aj Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a novú bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá je predmetom správy nášho kolegu pána Danjeana, a tak ďalej.

Cieľom týchto inovácií je zabezpečiť, aby bol vplyv Európskej únie vo svete účinnejší. Myslím si, že samity s tretími krajinami sú aj naďalej ideálnym nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa. Európska únia neusporadúva samity s jednotlivými krajinami, mali by sme im však venovať pozornosť.

Samit s Marokom, ktorý sa konal minulý týždeň, bol prvým samitom s arabskou krajinou a bol tiež symbolom rozšíreného štatútu, ktorý bol Maroku udelený. Privítal by som, keby ste sa na ňom boli zúčastnili, pani barónka Ashtonová. Zároveň ma mrzí, že ani marocký kráľ nebol prítomný. Jeho neprítomnosť znamená, že samit, ktorý mal byť historickým, stratil svoj vplyv, význam i efektívnosť.

Dúfam, že samit Únie pre Stredozemie, ktorý sa bude konať v Barcelone, bude úspešný aj z hľadiska úrovne zastúpenia.

Mrzí ma tiež skutočnosť, že samit s prezidentom Obamom, ktorý bol plánovaný na jar tohto roku, sa neuskutoční. Ako sa uvádza v správe pána Albertiniho, Lisabonská zmluva pripravuje pôdu na posilnenie našich mechanizmov dialógu so Spojenými štátmi. Na samite sa mohlo rokovať o tejto téme, ako i o iných otázkach.

Európska únia a Spojené štáty by si nemali nechať ujsť príležitosť zaoberať sa na vysokej úrovni bilaterálnymi záležitosťami, konfliktami a celosvetovými problémami, ktoré sa hromadia na globálnom programe. Bol by to paradox – už budem končiť –, keby sme teraz, keď máme Lisabonskú zmluvu, riskovali, že sa staneme bezvýznamní v tomto svete, ktorý v súčasnosti niektorí nazývajú „postzápadným“ alebo „postamerickým“.

 
  
MPphoto
 

  Libor Rouček (S&D). (CS) Vážená pani vysoká predstaviteľka, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení pripomenul potrebu vytvorenia partnerstva s Ruskom. Štáty EÚ a Rusko čelia mnohým spoločným úlohám a hrozbám. Spomeniem boj proti terorizmu, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty na Blízkom východe a v Afganistane, zmenu klímy, energetickú bezpečnosť vrátane jadrovej bezpečnosti a tak ďalej. Ani Európska únia, ani Rusko nevyriešia tieto problémy samostatne. Spolupráca je nevyhnutná a táto spolupráca by mala byť základom pre novú komplexnú dohodu medzi Európskou úniou a Ruskom.

Chcel by som preto vyzvať vysokú predstaviteľku, aby využila svoje nové právomoci a urýchlila rokovania s Ruskom. Takisto by som vás, pani barónka, chcel vyzvať, aby ste využili svoje nové právomoci a účinnejšie koordinovali stanoviská jednotlivých členských štátov, ako aj jednotlivých strán zapojených do našej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, pretože iba tak budeme môcť zaistiť jednotný postup a presadiť hodnoty, ako sú ľudské práva, demokracia, právny štát, rovnosť a vyváženosť vo vzájomných vzťahoch.

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, vítam a podporujem obidve správy a zároveň blahoželám obom spravodajcom k týmto dokumentom.

Teraz prejdime k dvom veciam. Po prvé, pokiaľ ide o správu pána Danjeana, chcela by som spomenúť záležitosť, ktorá vyvolala veľký šok v mnohých členských štátoch EÚ. Hovorím konkrétne o výhradných rokovaniach medzi Parížom a Moskvou týkajúcich sa možného predaja štyroch vojnových plavidiel triedy Mistral Rusku.

Vojnová loď triedy Mistral je svojou povahou evidentne útočnou loďou. Je skutočne alarmujúce, že členské štáty EÚ predávajú zbrane tretím krajinám, čo môže negatívne ovplyvniť bezpečnosť ostatných členských štátov, ako i susedov EÚ.

Lisabonská zmluva načrtáva spoločné obranné ambície a zahŕňa doložku o solidarite v oblasti bezpečnosti a obrany. Čo by teda podľa vás mali Európsky parlament a ostatné členské štáty presadzovať? Spoločný súbor pravidiel vo vnútri EÚ, ktorý rieši predaj zbraní z členských štátov EÚ do tretích krajín.

Pokiaľ ide o správu pána Albertiniho, chcela by som vyzdvihnúť dôležitosť stability a bezpečnosti vo východnej Ázii. Vítame úsilie Tchaj-peja a Pekingu zamerané na zlepšenie medzištátnych vzťahov a prehĺbenie dialógu i praktickej spolupráce. V tejto súvislosti by mala EÚ výrazne podporiť účasť Taiwanu v Medzinárodnej organizácii civilného letectva a v Rámcovom dohovore Organizácie Spojených národov o zmene klímy, pretože účasť Taiwanu v týchto organizáciách je dôležitá pre EÚ, ako aj celosvetové záujmy.

 
  
MPphoto
 

  Zoran Thaler (S&D).(SL) Vážená pani vysoká predstaviteľka, vrelo sa stotožňujem s vašimi slovami, že vaším hlavným cieľom je lepšia a dôveryhodnejšia európska zahraničná politika. Vaším hlavným cieľom je väčšia stabilita a bezpečnosť na Balkáne, v našej časti sveta.

V tejto súvislosti si skutočne nemôžeme dovoliť žiadne zlyhanie. Preto odporúčam, aby ste sa zaviazali k dvom veciam: v prvom rade k urýchlenému riešeniu vzťahov medzi Gréckom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, aby náš členský štát Grécko mohlo konečne začať ľahšie dýchať, čo sa týka jeho severných hraníc, a v druhom rade k úsiliu zabezpečiť, aby si Srbsko v umelo vyvolanej dileme v súvislosti s voľbou medzi Európskou úniou a Kosovom vybralo Európsku úniu, a teda sa neizolovalo. Azda by bolo dobré pripomenúť našim priateľom v Srbsku dôležitú skutočnosť, že Srbsko a Kosovo budú znovu spolu, keď sa obidve krajiny stanú členmi Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Michael Gahler (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pani podpredsedníčka, dnes sedíte na druhej strane. Ak si budete presadať každý mesiac, mne to vadiť nebude.

Na záver tejto rozpravy sa vyjasnilo niekoľko primárnych hodnotení. Chceme, aby ste stáli na čele služby pre vonkajšiu činnosť, v rámci ktorej – ako sa predtým vyjadril kolega poslanec – sedíte zároveň na obidvoch stoličkách. Tieto dve stoličky by však mali byť jediným zdvojením, lebo zdvojovanie v štruktúrach nie je niečo, čo potrebujeme. Musí sa zabezpečiť zachovanie metódy Spoločenstva, a to nielen vo vzťahu k rozpočtu a dohľadu Európskeho parlamentu. Aby som sa vyjadril celkom jasne, nová služba nesmie byť výhradnou hračkou ministrov zahraničných vecí, ktorí sa cítia urazení, že už viac nebudú patriť do Európskej rady. To isté platí pre menovanie pracovníkov a dosadzovanie do dôležitých funkcií v rámci služby.

Čo sa týka správy pána Danjeana, chcel by som vyjadriť plnú podporu línii, po ktorej sa uberá pán spravodajca. Čo sa týka stáleho operačného strediska, tak ako pán Van Orden, aj ja som si všimol, že pani barónka Ashtonová zaznamenala od svojho vypočutia v tejto otázke posun, a musím povedať, že podľa mňa aj správnym smerom. Posunuli ste sa od odmietania k testovacej fáze. Som naďalej presvedčený, že ak máme riadiť plánovanie civilnej aj vojenskej misie spôsobom, ktorý je plne integrovaný do služby pre vonkajšiu činnosť, je rozumné, aby sme túto službu tiež riadili z jej vlastného operačného štábu.

Pokiaľ ide o návrh Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie zriadiť generálne riaditeľstvo pre budovanie mieru, povedal by som, že na rozdiel od kolegov poslancov, ktorí v Parlamente sedia úplne vľavo, si myslím, že celý projekt EÚ a predovšetkým tiež naša zahraničná politika je jedinečný projekt na budovanie mieru. Preto si nie som istý, že by sme ho mali obmedzovať na jedno oddelenie.

 
  
MPphoto
 

  María Muñiz De Urquiza (S&D).(ES) Vážený pán predsedajúci, myslíme si, že nové inštitúcie potrebujú čas na to, aby sa etablovali, tiež si však myslíme, že by sme z nich nemali spúšťať oči. Dôležité nie je to, ako niektorí žiadajú, aby bola vysoká predstaviteľka prítomná všade, kde ide o európsku zahraničnú politiku. Pre Európsku úniu je dôležité, aby bola prítomná na medzinárodnej scéne a spôsobilá obhajovať jej stanoviská. O tomto hovoria správy, o ktorých tu dnes vedieme rozpravu.

Podporujeme preto širokú politiku Európskej únie vo vzťahoch spolupráce so všetkými krajinami, v ktorých máme svoje záujmy, najmä v oblasti ľudských práv, od Bieloruska až po Kubu. Túto politiku by sme mali uplatňovať v prípade všetkých krajín, v ktorých máme svoje záujmy z hľadiska ľudských práv, bezpečnosti a celosvetových problémov, pretože Európska únia dokáže spôsobiť zmenu, ako sme videli v prípade spoločného stanoviska väčšiny členských štátov, ktoré bolo dosiahnuté počas španielskeho predsedníctva na stretnutí Rady pre ľudské práva v Ženeve a ktoré musíme dosiahnuť aj v otázke Blízkeho východu a Kuby. Toto je z hľadiska vonkajšej činnosti Európskej únie aktívny a reformný krok vpred. Chceme silnú, ozajstnú Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, ktorá podporuje prácu vysokej predstaviteľky a zároveň reaguje na snahy Parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Krzysztof Lisek (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, pani Ashtonová, chcel by som vyjadriť spokojnosť so skutočnosťou, že dnes s vami môžeme diskutovať o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike. Napriek niekoľkým nesúhlasným hlasom by som chcel povedať, že som presvedčený o tom, že väčšina tohto Parlamentu vám želá úspech a uvítala by vytvorenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a profesionálnej služby pre vonkajšiu činnosť, služby, v rámci ktorej budete môcť využiť najlepších diplomatov zo všetkých členských štátov Európskej únie.

Naša dnešná diskusia o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike sa opiera o vynikajúcu správu môjho nadriadeného v Podvýbore pre bezpečnosť a obranu pána Danjeana. Je zrejmé, že Únia musí vytvoriť rámec spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Pred nami je veľa problémov, a to nielen konfliktov, ale aj prírodných katastrof, hrozieb terorizmu a podobne. Musíme preto posilniť naše operačné schopnosti. Únia sa musí starať o vlastnú bezpečnosť, no musí sa tiež aktívne zapájať do riešenia celosvetových problémov. To nie je možné bez dobrej spolupráce s našimi spojencami spoza Atlantického oceánu. Myslím si, že každý v skutočnosti očakáva, že sa vám podarí nadviazať dobrý dialóg a budovať súdržnú spoluprácu medzi Európskou úniou a NATO, a to nielen preto, že do NATO patrí väčšina členských štátov, ale pre spomínané problémy.

Pani barónka Ashtonová, chcel by som skončiť humorne a vyjadriť nádej, že ste už svoje telefónne číslo poslali nielen Henrymu Kissingerovi, ale aj Hilary Clintonovej.

 
  
MPphoto
 

  Proinsias De Rossa (S&D). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som pani podpredsedníčke Ashtonovej zablahoželať k prejavu, ktorý mal víziu aj podstatu.

Problém, ktorý s vami majú niektorí ľudia, pani podpredsedníčka Ashtonová, spočíva v tom, že nie ste mužný generál ani nejaký úzkoprsý nacionalista. Vítam predovšetkým dôraz, ktorý kladiete na zásady právneho štátu medzi krajinami, a aktívne vás vyzývam, aby ste na ich uplatňovanie naliehali aj v prípade Blízkeho východu. Vítam tiež váš záväzok voči dôležitej zásade kolektívnych ziskov v protiklade k zásade minimálnych strát členských štátov.

Blízky východ je región, ktorý sa v súčasnosti dokáže azda najľahšie zapliesť do rozsiahleho konfliktu. Je potrebné, aby ste úzko spolupracovali so Spojenými štátmi americkými a snažili sa presadiť, aby sa vyhlásenie Rady z 8. decembra stalo rámcom pre tamojší pokrok.

Nakoniec chcem vrelo odporučiť, aby ste podporili myšlienku na vznik politiky, na základe ktorej sa Blízky východ stane bezatómovou zónou.

 
  
MPphoto
 

  Andrey Kovatchev (PPE).(BG) Myslím si, že správy pána Danjeana a pána Albertiniho predstavujú krok smerom k spoločnej vízii Európskej únie ako globálneho aktéra v oblasti zabezpečovania mieru a bezpečnosti, ktoré tak veľmi potrebujeme, a k tomu im blahoželám.

Stenčujúce sa rozpočty na obranu a súčasná hospodárska kríza veľmi jasne poukazujú na to, že ak chceme, aby Európa vo svete vystupovala jednotne a vysielala silné signály vyžadujúce rešpekt, musíme dostupné prostriedky využívať obozretnejšie a účinnejšie.

Ak chceme využívať náš potenciál prostredníctvom kolektívneho obstarávania, zoskupovania prostriedkov a spoločnej odbornej prípravy čo najlepšie, kľúčovú úlohu, ktorú posilnila Lisabonská zmluva, v tom zohráva Európska obranná agentúra. Na zlepšenie schopností a účinnosti Únie sa musí využiť vzájomná spolupráca civilných a vojenských aspektov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Očakávam, že pani Ashtonová ako hlavná predstaviteľka Európskej obrannej agentúry a vysoká predstaviteľka zaujme v tomto smere aktívnu úlohu. Na záver vám, pani Ashtonová, prajem úspech pri zriaďovaní spoločnej služby pre vonkajšiu činnosť. Očakávam, že pri menovaní pracovníkov do tejto služby sa dodrží zásada zemepisnej vyváženosti, aby tak mohla skutočne zastupovať celú Európsku úniu. Európa potrebuje, aby ste uspeli.

 
  
MPphoto
 

  Ágnes Hankiss (PPE). (HU) Vážené dámy, vážení páni, v prvom rade chcem zablahoželať pánovi Arnaudovi Danjeanovi k jeho správe, ktorá je ucelená a zároveň rozumne rozoberá každú jednu otázku. Ja by som sa chcela vyjadriť len k jednej veci. Medzi členskými štátmi Európskej únie je mnoho krajín vrátane mojej rodnej krajiny Maďarska, ktoré by sa ako plnohodnotní a rovnocenní členovia rady aktívne podieľali na spolupráci na európskej bezpečnostnej a obrannej politike. Zároveň im z dobre známych historických dôvodov ani ich materiálne prostriedky, ani ich znalostná základňa nateraz neumožňujú byť na rovnakej úrovni ako najväčšie krajiny. Hlasovala som preto za navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa snažia uľahčiť im, aby sa mohli takto zapájať a aby mohli dobehnúť väčšie krajiny. Na jednej strane tu ide o trvalú štrukturálnu spoluprácu, ktorá môže byť a azda mohla byť sformulovaná tak, aby sa z nej nestal elitný spolok najsilnejších a najväčších členských štátov, inak povedané, aby nekládla jednotné a rovnaké požiadavky na všetkých účastníkov, lebo v tom prípade by vylúčila niektoré krajiny, ale aby menším krajinám umožnila zapájať sa v súlade s ich osobitnými možnosťami. Na druhej strane je v tejto súvislosti potrebné budovať siete odbornej prípravy. Chcem pánovi predsedajúcemu poďakovať za to, že tieto body zahrnul do správy.

 
  
MPphoto
 

  Ivo Vajgl (ALDE).(SL) Vážený pán predsedajúci, pani barónka Ashtonová, chcem dnes zablahoželať obidvom spravodajcom, ktorí vynikajúco vedú túto rozpravu, ktorej výsledkom je schválenie dokumentu alebo skôr dokumentov pána Albertiniho a pána Danjeana.

Povedal by som, že tieto dokumenty boli schválené v správnom čase, na začiatku funkčného obdobia pani barónky Ashtonovej, a že sme do podrobností vyjadrili, čo chceme od zahraničnej politiky Európskej únie. Pani barónka Ashtonová, príležitosť pretaviť tieto dva veľmi špecifické dokumenty do vlastného pohľadu na svet sa vám podarilo veľmi dobre a k tomu vám blahoželám. Samozrejme, že vám nebudem blahoželať vždy, ale len vtedy, keď jasne vyjadríte svoj postoj ku konkrétnym problémom, dilemám a krízam. Dnes vám chcem osobitne zablahoželať ku kritickej pripomienke o akcii izraelskej vlády v súvislosti s výstavbou nezákonných usadlostí.

Na záver mi dovoľte dodať, že si myslím, že v budúcnosti by sme mali väčšiu pozornosť venovať Japonsku, nášmu starému a dôveryhodnému priateľovi, a nebyť takí fascinovaní Čínou a inými rýchlo rastúcimi krajinami.

 
  
MPphoto
 

  Piotr Borys (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, pani Ashtonová, keď poviem, že zahraničná politika je jedna z najdôležitejších úloh, ktoré čakajú Európsku úniu, hovorím pravdepodobne za všetkých v tomto Parlamente. Dúfame tiež, že pod vaším vedením, pani Ashtonová, bude Európska únia pôsobiť ako skutočný regulátor zahraničnej politiky na svetovej úrovni.

Zameriam sa na dve oblasti. Prvou je politická situácia na Blízkom východe. Očakávame od vás jasné stanovisko k stratégii boja proti terorizmu. Očakávame hlavne, a to najmä v prípade Afganistanu, že situácia nám umožní stiahnuť sa. Tu by som chcel navrhnúť, aby sme na modernizáciu krajiny, ktorá je dnes po tridsiatich rokoch nepretržitej vojny v troskách, použili všetky prostriedky, najmä civilné operácie. Myslím si tiež, že politické angažovanie sa v obnove Afganistanu je pre stabilizáciu v krajine kľúčovým faktorom. Druhou oblasťou je Irán, ktorý dnes zohráva kľúčovú úlohu v zahraničnej politike regiónu. Myslím si, že zapojenie sa do boja proti šíreniu jadrových zbraní je dôležitá úloha, ktorá tiež padá na vás. Prajeme vám v tom veľa úspechov a veríme, že sa vám podarí dobre svoju prácu skoordinovať s americkou politikou.

Myslím si, že politická situácia v Afganistane, Pakistane, Indii a Iráne je z hľadiska svetovej bezpečnostnej politiky kľúčová. Vaša úloha v tejto veci, pani Ashtonová, je preto neoceniteľná.

 
  
MPphoto
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE).(ES) Vážený pán predsedajúci, pani barónka Ashtonová, operáciu Atalanta v Africkom rohu proti pirátstvu ste opísali ako úspešnú.

Minulý týždeň sa však uskutočnil veľký útok pirátov na baskické, španielske a francúzske rybárske lode, ktorý rybársku flotilu prinútil oblasť opustiť a stiahnuť sa na miesta, kde môžu mať ochranu, no kde nie sú ryby, a to nezabúdam na stovky ľudí, ktorí sú stále rukojemníkmi na rôznych člnoch.

Žiadam vás, aby ste uplatnili uznesenie o ochrane rybárskych lodí, ktoré Parlament prijal v decembri, a rozšírili túto ochranu. Žiadam tiež o prehodnotenie stratégií a naliehavé preskúmanie metód, ktoré táto operácia používa v Indickom oceáne, ako aj toho, ako je tam zastúpená.

 
  
MPphoto
 

  Struan Stevenson (ECR). – Vážený pán predsedajúci, v nedeľu prišlo v irackých voľbách pri pokuse uplatniť svoje volebné právo o životy 58 ľudí a 140 ľudí bolo vážne zranených. Násilie, zastrašovanie, hrozba útoku a vyhrážky však milióny odvážnych Iračanov neodradili od toho, aby išli voliť.

Vyskytli sa opakované pokusy o manipuláciu a prekrútenie výsledku volieb. Zákaz pre viac ako 500 sekulárnych nesektárskych kandidátov, ktorý vydala vymyslená Komisia pre zodpovednosť a spravodlivosť, opakované bombové útoky v deň volieb a veľmi podozrivé odkladanie vyhlásenia výsledkov, to všetko sú znepokojujúce znaky špinavých podvodov.

Tieto voľby neustále sprevádzalo hrozivé zasahovanie zo strany Iránu a my mu dnes musíme vyslať neúprosné varovanie: nesnažte sa v Iraku dosadiť do funkcie premiéra bábku, nesnažte sa podvodom obrať iracký ľud o jeho demokratické práva a nezaťahujte Irak znovu do sektárskeho chaosu, lebo Západ vás sleduje a má vás na muške.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, článok 18 Zmluvy o Európskej únii opisuje úlohu barónky Ashtonovej ako prispievanie k tvorbe spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na základe poverenia Rady, ktorá sa, samozrejme, skladá zo zástupcov národných štátov. V rovnakom článku sa však uvádza, že musí byť podpredsedníčkou Komisie, z pozície ktorej pracuje. Navyše som vyrozumel, že bývalí pracovníci Komisie budú pri menovaní do služby pre vonkajšiu činnosť uprednostnení pred pracovníkmi ministerstiev pre diplomaciu a zahraničné veci.

Pani barónka Ashtonová, je zjavné, že vaša funkcia bola navrhnutá tak, aby trvalo narúšala vplyv členských štátov na zahraničnú politiku, a to nielen jednotlivo, ale aj kolektívne prostredníctvom Rady. Vy a vaši následníci budete Radou splnomocnení len na papieri. Skutočnou hnacou silou zahraničnej politiky EÚ bude Komisia. Členské štáty a Rada budú neustále vytláčané na okraj.

 
  
MPphoto
 

  Andrzej Grzyb (PPE).(PL) Hlavným posolstvom správy pána Albertiniho je súdržná a účinná politika. K jeho správe mu blahoželám a rovnako aj pánovi Danjeanovi.

Chcel by som zdôrazniť, že vykonávanie tejto práce má aj personálnu stránku. V správe sa objavuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť a napriek tomu, že sa týka roku 2008 – škoda, že sa nevzťahuje už na rok 2009 –, je určitým ukazovateľom, na základe ktorého budeme merať, ako v skutočnosti vykonávame prácu, ktorá teraz patrí do služby, na čele ktorej stojí pani Ashtonová. Myslím si, že zemepisná vyváženosť, ktorú žiadame, ako aj úloha Európskeho parlamentu a národných parlamentov v tomto procese sú tu mimoriadne dôležité. Jasné náborové kritériá a úloha Európskeho parlamentu pri budovaní služby sú veci, ktoré bude tento Parlament starostlivo hodnotiť.


Chceli by sme požiadať o to, aby bol tento proces prehľadný a jasný a aby bol zrozumiteľný pre nás zástupcov jednotlivých voličov, ktorí v konečnom dôsledku tvoria Európsku úniu.

 
  
MPphoto
 

  Jelko Kacin (ALDE).(SL) Chcel by som úprimne oceniť obidvoch spravodajcov, pána Albertiniho aj pána Danjeana.

Dovoľte mi pripomenúť vám tragickú udalosť, ktorá sa stala v Belehrade 12. marca pred siedmimi rokmi. Hovorím o vražde Zorana Djindjiča, bývalého premiéra Srbska. Zabili ho, aby zastavili normalizáciu, demokratizáciu a europeizáciu Srbska. Zastaviť sa im to však nepodarilo. Len to odsunuli na neskôr. Táto udalosť mala negatívny vplyv aj na susediace krajiny a na celý región.

Pani Ashtonová, chcem vás poprosiť, aby ste napomohli a podporili proeurópske sily všade v našom bezprostrednom okolí. Je potrebné, aby ste konali v príhodnom čase a preventívnym spôsobom. Vybrali ste si novú inštitúciu a novú funkciu, pričom v zásade ide o dve funkcie v dvoch inštitúciách, a stávate sa takpovediac dvojnásobnou vedúcou predstaviteľkou. Cesta späť nie je možná ani pre vás, ani pre nás. Keďže môžete ísť len vpred, žiadam vás, aby ste dokázali, že dôvera, ktorú sme do vás vložili, je opodstatnená.

 
  
MPphoto
 

  Franz Obermayr (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, v prípade komplexných správ je zvyčajne potrebné diferencované hodnotenie a to platí aj v tomto prípade. Som preto za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa zaoberá nezákonným prisťahovalectvom, vízovými podvodmi, kriminálnym cestovným ruchom a falošnými žiadosťami o azyl. Tiež som za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa zaoberá zabezpečovaním hraníc schengenského priestoru a jasne sa ujíma boja proti organizovanému zločinu. Mám však kritický a nesúhlasný postoj k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorá EÚ aktivizuje vo vojenských otázkach, v ktorých už konajú Organizácia Spojených národov (OSN) a NATO. Takéto zdvojenie by sme mali odmietnuť a hovorím, samozrejme, zo špeciálnej pozície predstaviteľa neutrálneho štátu. Odmietam tiež zrušenie vízovej povinnosti, nerozvážne zrušenie tejto povinnosti pre balkánske štáty, ktoré spôsobilo, že po niekoľkých mesiacoch je na ceste do strednej Európy približne 150 000 Macedóncov, z ktorých dve tretiny tu už žijú nezákonne.

Toto určite nevedie k presadzovaniu bezpečnostných potrieb európskych občanov – nijako to neprispieva k bezpečnosti a, samozrejme, ničím nepodporuje túžbu našich občanov po rozšírenej Európe.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE).(SK) Som znepokojený faktom, že predchádzajúce konferencie nepriniesli konkrétne výsledky v oblasti nešírenia jadrových zbraní. Dochádza k šíreniu takýchto zbraní a technológie. Rastie hrozba, že sa jadrové technológie dostanú do rúk kriminálnych a teroristických organizácií.

Únia by mala v tejto oblasti vystupovať jednotne a postaviť sa k problematike ako svetový hráč, ktorý zaručí posilnenie všetkých troch pilierov Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a dosiahnutie všeobecného uplatňovania a vykonávania pravidiel a nástrojov ich nešírenia. Považujem za nevyhnutné zaradiť otázku nešírenia jadrových zbraní medzi priority Európskej únie a začať viesť konštruktívny dialóg so všetkými jadrovými mocnosťami, nielen USA a Ruskom. Počet štátov majúcich jadrové zbrane totiž nezodpovedá len piatim členom Bezpečnostnej rady OSN. Únia by preto mala v záujme celkovej bezpečnosti vynaložiť politické a diplomatické úsilie, aby sa krajiny ako Izrael, India, Pakistan a Severná Kórea stali signatármi Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Vážený pán predsedajúci, najprv by som rada vyjadrila poďakovanie za prednesené príspevky a povedala, že túto rozpravu považujem za veľmi dôležitú a cennú z hľadiska nášho strategického smerovania.

Na začiatok chcem povedať, že úplne súhlasím so všetkými váženými poslancami, ktorí hovorili o hodnote a význame kontroly zo strany tohto Parlamentu a o úlohe tohto Parlamentu, a to nielen z hľadiska tejto kontroly, ale aj z hľadiska odbornosti, ktorá sa v Parlamente nachádza. Mojím zámerom je využiť túto odbornosť a dúfam, že budeme mať čo najviac príležitostí, aby sme mohli prebrať a prediskutovať mnohé, ak nie všetky dôležité otázky, ktoré dnes odzneli.

V tejto chvíli sa vyjadrím pomerne stručne a pokúsim sa hovoriť o niekoľkých kľúčových oblastiach, ktoré podľa mňa vážených poslancov znepokojujú najviac. Začnem tým, že správu pána Barniera som neodmietla. Povedala som, že na základe poučenia, ktoré vyplýva z Haiti a z terajšej podpory, ktorú ponúkame Chile, sme chceli preskúmať, o koľko viac toho môžeme urobiť, ako by sme mohli fungovať efektívnejšie, čo by sme mali mať v pohotovosti a či by sme mali mať niečo v pohotovosti. To si vyžaduje, aby sme strategicky zhodnotili, čo by sme mali robiť, a správa pána Barniera nám k tomu slúži ako podklad. Michelovi som veľmi vďačná za to, že k tejto veci prispel tým, že nám vytvoril podklady.

Pokiaľ ide o Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, niekoľko vážených poslancov poukázalo na význam konferencie, ktorá sa bude konať v máji, a so všetkými súhlasím. Je veľmi dôležité, aby sme sa teraz posunuli dopredu v zmysle toho, čo nám prinesie májová konferencia.

Súhlasím aj s tým, že bezpečnosť sa začína silnými politickými vzťahmi. Svoj prístup k okolitému svetu musíme neustále vidieť v zmysle budovania týchto silných politických vzťahov, ktoré podnecujú bezpečnosť, a to nielen našu, ale aj bezpečnosť tretích štátov, štátov, s ktorými chceme takýto vzťah uzavrieť alebo s ktorými vedieme dialóg o veciach, ktoré nás znepokojujú.

Niekoľko vážených poslancov celkom oprávnene poukázalo na význam Balkánu. Vo svojich prioritách som uviedla, že toto je mimoriadne dôležitá oblasť práce. Je veľmi dôležité, aby sme v období pred voľbami v Bosne presadzovali význam Európskej únie a postarali sa o to, aby miestni politici svojim ľuďom opísali, akým spôsobom plánujú nadviazať užšie vzťahy s Európou a v konečnom dôsledku vstúpiť do Európy.

Súhlasím s tým, že Valentin Inzko a práca, ktorú robí v úrade vysokého predstaviteľa, je dôležitá. Spoločne sa zamýšľame nad strategickým prístupom, ktorý sa znovu týka budúcnosti oveľa vzdialenejšej ako voľby, zamýšľame sa, kam musíme dospieť v nasledujúcich mesiacoch a rokoch, ak máme zachovať bezpečnosť. K významu stability poviem, že ju tam musíme nielen mať, ale ju tam musíme aj udržať. V regióne vládnu obavy, že hoci sa zdá, že postupujeme dopredu, ja mám niekedy pocit, že sme sa trochu zasekli v tom, čo máme robiť ďalej. Musíme sa posunúť dopredu.

To platí, ako sa vyjadrilo niekoľko vážených poslancov, najmä v prípade Kosova, kde som sa stretla s vládou. Viedla som rozhovory s vládou a predovšetkým s premiérom o tom, čo s nimi plánujeme robiť v budúcnosti. Ďalej je tu Srbsko, ktoré sa veľmi usiluje o vstup do Európskej únie. Keď som sa stretla s prezidentom Tadičom a členmi vlády, bolo z toho veľmi jasné, že to vidia ako svoju budúcnosť a že aj oni si uvedomujú problémy, ktoré nás na tejto ceste znepokojujú.

Pokiaľ ide o rozpravu o Kube, zúčastnila by som sa jej, ale jednoducho sa nám prekrývajú termíny. Máme stretnutie rady predsedov, kde budeme diskutovať o službe pre vonkajšiu činnosť, a nemôžem byť na dvoch miestach naraz. Tak to načasoval Európsky parlament. Musím poslúchnuť a zúčastniť sa ho. Myslím si však, že otázka Kuby je dôležitá, a nepochybujem o tom, že sa k tej téme vrátime.

Čo sa týka samostatného oddelenia na budovanie mieru, odpovedám, že to by malo byť súčasťou všetkého, čo robíme, a mňa vždy znepokojuje, keď sa niečo oddeľuje, akoby sa to oddeľovalo od každého kúska práce, ktorú robíme. Ak sa pozriete na spôsob riadenia služby pre vonkajšiu činnosť, funguje ako zastrešujúca organizácia, ktorá na seba jasne preberá povinnosti podľa zmluvy, no zároveň slúži vám aj Komisii.

Keď bude teda Komisia chcieť konať v oblasti obchodu, zmeny klímy, či energetickej bezpečnosti vo svete, môže ako nástroj použiť aj službu pre vonkajšiu činnosť, čím priamo prepojí prácu Komisie s tým, čo sa deje v teréne. Myslím si, že to všetko súvisí s bezpečnejším, stabilnejším svetom. Podľa mňa tu teda ide o to, ako sem vniesť myšlienku, že sme tu na to, aby sme podporovali snahy o dosiahnutie a udržanie mieru.

Pokiaľ ide o operáciu Atalanta, myslím si, že pripomienky k nej sú veľmi pozitívne. Je to veľmi dôležitá misia, no je to misia, ktorá musí byť prepojená so všetkými ostatnými vecami, ktoré v regióne robíme. Zastávam tiež názor, že sa musíme zamyslieť nad rybolovom a stratégiou v tejto oblasti. To si uvedomujem veľmi dobre.

Pokiaľ ide o pracovné skupiny, myslím si, že je veľmi dobré, aby ich Parlament mal. Myslím si, že prepojenie vyšších úradníkov s nimi momentálne funguje dobre a mali by sme v tom pokračovať.

Pokiaľ ide o operačný štáb, svoje stanovisko som nezmenila. V januári som povedala, že ma je potrebné presvedčiť. Teraz sa tým zaoberáme, lebo po trochu dlhšej dobe v tejto pracovnej pozícii sa viac zapájam do práce, ktorú robíme v oblasti zahraničných misií, či už v Kosove, v Bosne, alebo pri diskusiách o tom, čo robíme v rámci operácie Atalanta alebo čo sme práve urobili na Haiti a podobne.

Vo svojom prejave som povedala, že sa musíme pozrieť na to, čo je nevyhnutné, a potom rozhodnúť o tom, ako to čo najlepšie dosiahnuť. Sú na to rôzne názory, no tieto názory sa podľa mňa budú spájať okolo spoločnej témy a podľa toho by sme mali konať. Ide teda o to, aby som bola presvedčená tak či onak o tom, ako konať.

Pokiaľ ide o ľudské práva, rada by som ich prirovnala k striebornej niti. Je nevyhnutné, aby sa vo všetkom, čo v Európskej únii aj v okolitom svete robíme, odrážali naše hodnoty a ľudské práva. Ide o to, ako zaistiť, aby táto niť pretkávala všetky naše činnosti v oblasti podpory nášho presadzovania hodnôt Európskej únie vo svete. Chcem sa veľmi dôkladne zamyslieť nad tým, ako to spraviť tak, aby to nebol len akýsi doplnok k dialógu. Stáva sa to neoddeliteľnou súčasťou všetkého, čo robíme.

Súhlasím aj so silným transatlantickým vzťahom so Spojenými štátmi. Sú nám silným partnerom v mnohých veciach, predovšetkým v oblasti krízového manažmentu, a je veľmi dôležité, aby sme na to nadviazali. Tiež sa veľmi zasadzujem o to, aby sme posilnili prácu, ktorú s USA robíme v rozvojových oblastiach, a to predovšetkým v Afrike, kde sa dá, aspoň podľa mňa, robiť oveľa viac – rozhodne na základe mojich skúseností v rámci pomoci pre obchod vo funkcii komisárky pre obchod.

Musíme myslieť aj na iné veľké partnerstvá. S brazílskym ministrom zahraničných vecí vediem rozhovory o možnosti opätovnej spolupráce v oblasti rozvoja tam, kde nám úspory z rozsahu a schopnosť spolupráce umožňujú uvoľniť prostriedky do určitých častí sveta, ktoré sú v ozajstnej núdzi, oveľa účinnejším spôsobom.

Súhlasím aj s otázkou počítačovej hrozby. Toto je veľmi dôležitá otázka. Týka sa nás tu a teraz. Je to otázka, ktorou sa budeme musieť zaoberať nepretržite, lebo tieto hrozby sa nezvratne neustále menia.

V krátkosti sa vyjadrím k službe pre vonkajšiu činnosť. Táto služba pre vonkajšiu činnosť musí zahŕňať celú zemepisnú šírku Európskej únie. S tým úplne súhlasím, no kým to dosiahnem, potrvá to nejaký čas. Jedna z vecí, ktorú som povedala všetkým ministrom zahraničných vecí a ktorú hovorím Parlamentu, je: odolajte, prosím, pokušeniu domnievať sa, že keďže prví štyria alebo piati vymenovaní nie sú z členského štátu, ktorý poznáte najlepšie, v budúcnosti nebudem menovať predstaviteľov z tých členských štátov. Musíme ju jednoducho budovať postupne. Pamätajte na to, čo vážení poslanci vedia, že v súčasnosti neexistuje vôbec. Nemám pre službu pre vonkajšiu činnosť tím ani pracovníkov, lebo kým sa nedokončí právny základ, nemáme nič. Jednoducho máme to, čo sme mali predtým, a snažíme sa dať to dohromady ucelenejším spôsobom.

Menovať budem na základe zásluh a ničoho iného. Tu sa nikto neuprednostňuje. Ide o zásluhy. Chcem tých najbystrejších a najlepších a to som povedala aj členským štátom a inštitúciám. Chcem, aby delegácie v teréne plnili zastrešujúcu funkciu, dokázali podporovať všetky rozličné oblasti práce Európskej únie, tak ako si to predstavujú tretie krajiny, tak ako to funguje v tretích krajinách.

Je nevyhnutné, aby to tak bolo, inak sa to znovu rozpadne. Otázka je, ako to spraviť, a preto v tejto chvíli vedieme dialóg s Radou a Komisiou. Ak by to bolo veľmi jednoduché, už by sme to spravili. Musíme sa jednoducho uistiť, že to robíme poriadne a efektívne. Premyslíme to v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov.

Čo sa týka prostriedkov, budem žiadať pružnosť. Budem žiadať, že ak v niektorej krajine prežívate krízu alebo si uvedomíte, že potrebujete mať možnosť presunúť prostriedky, mali by sme sa tým zaoberať, no robiť to v kontexte parlamentnej kontroly. Znovu sa musíme zamyslieť nad tým, ako zabezpečiť, aby to fungovalo, a to nielen teraz, ale aj v budúcnosti.

Jednoznačne sa musíme vyhýbať zdvojovaniu. Inak nezískame nič len viac byrokracie a to nechceme. Musíme zabezpečiť, aby bola táto služba súdržná a dobre fungovala, aby pracovala ako subjekt v rámci Európskej únie, podporovala ostatné inštitúcie a bola nimi podporovaná. A ako som už povedala, musíme pamätať na to, že ešte neexistuje. Dúfajme, že sa nám prácu podarí dokončiť v priebehu nasledujúcich týždňov. Som si istá, že s podporou Parlamentu ju dokončíme a že sa nám túto službu podarí zriadiť. Môžeme položiť základné kamene, no kým ju vybudujeme, istý čas to potrvá, a toto je také dôležité, že to, dúfam, pochopí každý vážený poslanec.

Niekoľko posledných bodov. Pokiaľ ide o samity, máme množstvo rôznych samitov. Otázka, na ktorú musíme stále pamätať, je otázka ich hodnoty a významu. Nemôžem ísť na všetky. Jednoducho je ich príliš veľa. Budem však na niektorých. Na samite v Maroku sme mali dobré zastúpenie, lebo tam boli obaja predsedovia. Som úprimne presvedčená o tom, že ak sa samitu zúčastnia predsedovia Rady a Komisie, musíme to začať vnímať ako silné zastúpenie EÚ. Nie vždy je potrebné, aby som tam bola aj ja, a s tým by súhlasili.

A na záver, vážení poslanci hovorili o vzťahoch s krajinami, ako sú Japonsko, s krajinami, ako je Rusko, ktoré sú pre nás dôležité z hľadiska strategického partnerstva, o význame a hodnote Blízkeho východu, po ktorom budem cestovať od nedele, a o význame a hodnote Kvarteta, keďže budem cestovať po Blízkom východe. Myslím, že navštívim päť krajín a potom skončím v Moskve na stretnutí Kvarteta, kde sa bude diskutovať a debatovať o tom, čo ďalej.

Na záver vám, vážení poslanci, ďakujem, že ste si všimli, že som na strane Rady a že tu nie je Komisia. Strany budem meniť. Kým nebude kreslo v strede, budem sa presúvať z jednej strany na druhú. Bude na vás, aby ste si pamätali, na ktorej strane by som po príchode mala byť.

Nakoniec chcem znovu veľmi pekne poďakovať pánovi Albertinimu a pánovi Danjeanovi za vynikajúce správy, ktoré mi umožnili predniesť dnes svoje názory.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Gabriele Albertini, spravodajca.(IT) Ďakujem kolegom poslancom, z ktorých mnohí prehovorili, a najmä tým, ktorí podporili hlavné časti správy, ocenili a podporili jej obsah, ale aj tým, ktorí sa vyjadrili kriticky a ktorí to urobili predovšetkým v snahe vyhnúť sa nešťastne tragickým prípadom použitia sily a v snahe snívať o mierumilovnom svete. Veľký grécky filozof Platón povedal, že len mŕtvi sa dočkajú konca vojny. Napriek tomu, že odmietame prijať túto filozofiu, a napriek našim pokusom predísť tomu, aby sa to stalo, realita nás núti použiť silu aj na mierových misiách.

Blahoželám pani vysokej predstaviteľke a podpredsedníčke Ashtonovej a ďakujem jej, že spomenula moju správu. Jedna stránka jej prístupu, ktorá sa mi zvlášť páči, je jeho dvojaký charakter, to, ako sa snaží o súčinnosť úloh Rady a Komisie. Jej fyzická poloha – presúvanie sa z kresiel Rady na kreslá Komisie – je dôkazom jej priania sedieť na dvoch stoličkách.

Myslím si, že ako Parlament musíme tento záväzok voči súčinnosti podporiť a presadzovať. Európska komisia presadzuje politiky rozvoja, susedstva, stability a podporovania ľudských práv a demokracie, Rada uskutočňuje mierové misie a misie na uplatňovanie zásad právneho štátu. Tento súbor tém musí byť v konečnom dôsledku vyjadrený v európskej zahraničnej diplomatickej službe, ktorá musí byť účinná, efektívna a vybavená nevyhnutnými zručnosťami a prostriedkami, ktoré jej umožnia vykonávať jej funkciu tak, ako by mala, a my sa budeme usilovať, aby sme to dosiahli.

Pani vysokej predstaviteľke tiež ďakujem – a o tom budeme ďalej diskutovať 23. apríla – za to, že súhlasila s účasťou na vypočutí Výboru pre zahraničné veci na tému služby pre vonkajšiu činnosť, ktorú budeme môcť prediskutovať do väčšej hĺbky. Dnešný deň predstavuje začiatok našej spolupráce, no určite nie jej koniec.

 
  
MPphoto
 

  Arnaud Danjean, spravodajca.(FR) Vážený pán predsedajúci, pani barónka Ashtonová, dámy a páni, ďakujem za vaše príspevky, ktoré znovu pomohli obohatiť rozpravu, obohatiť túto správu.

Chcel by som upokojiť tých, ktorí vyjadrili svoje pochybnosti a miestami svoje podozrenia, že táto správa môže dať priechod väčšej súťaži, predovšetkým s NATO, a dokonca viesť aj k izolácii. Toto v žiadnom prípade neplatí. Vôbec si to nemyslím a dodám, že sa to nevyskytuje v zmluve – je tam pravý opak. Môžete veriť francúzskemu poslancovi Európskeho parlamentu, ktorý neúnavne bojuje za opätovné zaradenie vlastnej krajiny do integrovaných štruktúr NATO.

Akú myšlienku rozvíjame, akú politiku budujeme už 10 rokov, keď hovoríme o strategickej autonómii? Odpoveď je, že hovoríme o schopnosti Európskej únie zasiahnuť prostredníctvom civilných a vojenských misií v oblastiach, v ktorých iné organizácie vrátane NATO zasiahnuť nemôžu. NATO nemohlo zasiahnuť ani zastaviť konflikt v Gruzínsku, kde OSN ani OBSE nemajú žiadne zastúpenie. NATO nezasiahlo o nič skôr než my v Africkom rohu, aby zastavilo dianie ohrozujúce naše bezpečnostné záujmy.

Strategická autonómia znamená aj schopnosť zasiahnuť prostredníctvom rozličných nástrojov, ktoré vlastníme len my: civilných a vojenských nástrojov, právnych nástrojov, finančných nástrojov a rozvojových nástrojov. Európska únia má na rozvíjanie takéhoto globálneho prístupu v krízových oblastiach najlepšiu pozíciu.

Naša strategická autonómia súvisí aj s našou schopnosťou nezasahovať, ak je to potrebné, či už v prípade jednostranných vojenských operácií, alebo – a na to poukázalo niekoľko rakúskych poslancov – preto, že sú medzi nami neutrálne krajiny a my rešpektujeme ich postavenie.

Toto je význam európskej obrannej a bezpečnostnej politiky. Toto je význam strategickej autonómie, ktorú budujeme prostredníctvom nástrojov tejto politiky. Nikdy nezabúdajte na začiatky európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Vychádza z tragického, krvavého zlyhania, zlyhania v 90. rokoch minulého storočia na Balkáne, kde Európska únia nedokázala vyriešiť veľký problém bezpečnosti na vlastnom svetadiele. Nezabúdajme na to. Naši európski občania na to nezabudli a neodpustili by nám, ak by sme sa vzdali snahy o to, aby Európa zohrávala svoju úlohu na medzinárodnej scéne.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram tento bod rokovania. Rozprava sa skončila. V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesení(1), ktorými ukončíme rozpravu.

Hlasovanie sa bude konať dnes.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne.(RO) V prvom rade by som chcela pánovi Albertinimu zablahoželať k vypracovaniu tejto správy. Teší ma, že boli prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som navrhla. Minulý týždeň Európska komisia ohlásila financovanie 43 veľkých energetických projektov, z ktorých štyri sa týkajú Rumunska. V budúcnosti bude potrebné, aby Komisia venovala náležitú pozornosť paneurópskemu ropovodu Konstanca – Terst, ako aj rozvíjaniu vzťahov s krajinami z Východného partnerstva. Musíme tiež zvýšiť úsilie pri realizácii projektov, ktoré sú súčasťou Čiernomorskej synergie, a tak v tejto oblasti zabezpečiť účinnejšiu spoluprácu. Moldavská republika môže hrať dôležitú úlohu vo Východnom partnerstve aj v Čiernomorskej synergii. Európska únia musí vzťahom s touto krajinou venovať osobitnú pozornosť a podporiť ju na ceste k pristúpeniu k EÚ. Je potrebné, aby sa EÚ viac zapájala do riešenia nevyriešených konfliktov v čiernomorskom regióne vrátane konfliktu v Podnestersku. Budovanie transatlantického partnerstva musí byť prioritou zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie. Vzťahy so Spojenými štátmi sú mimoriadne dôležité pri upevňovaní celosvetovej bezpečnosti a stability. Umiestnenie časti amerického protiraketového systému na rumunskom území je dôkazom dôvery k našej krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Je poľutovaniahodné, že proces mnohostranného odzbrojovania bol prerušený a že už niekoľko rokov nie je politická vôľa na jeho obnovenie. Z tohto dôvodu má osobitný význam blížiaca sa kontrolná konferencia zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorá sa uskutoční v roku 2010.

Ako uvádza návrh uznesenia, ktorý sme podpísali, hlboko nás znepokojuje nebezpečenstvo, ktoré predstavujú nové preteky v jadrovom zbrojení. Okamžité ukončenie vývoja, výroby a skladovania jadrových zbraní je preto nevyhnutné.

USA musí ukončiť vývoj novej generácie taktických jadrových zbraní a pohnúť sa úplne opačným smerom – k podpísaniu a ratifikácii Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.

Žiadame aj mierové riešenie sporu, ktorý sa týka iránskych jadrových programov, a vyzývame na obnovenie rokovaní, na ktorých zdôrazníme naše stanovisko ku každej vojenskej akcii či hrozbe použitia sily. Zároveň varujeme, že akákoľvek vojenská akcia by mohla viesť k ešte hlbšej kríze v regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Edit Herczog (S&D), písomne. (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kontrolná konferencia o Zmluve o nešírení jadrových zbraní sa bude konať v apríli a máji 2010. Je dôležité, aby na tomto stretnutí členské štáty Európskej únie predniesli jednotné stanovisko a aby zdôraznili všetky tri piliere zmluvy: nešírenie jadrových zbraní, odzbrojovanie a spoluprácu pri využívaní jadrovej energie na civilné účely. Je potrebné, aby členské štáty vyjadrili svoj záväzok odstrániť obchod s jadrovými zbraňami, postupne znižovať zásoby existujúcich jadrových zbraní a prísne monitorovať výrobu materiálov potrebných na výrobu jadrových zbraní a vlastníctva výrobkov potrebných na ich výrobu. Členské štáty musia zaujať vedúcu pozíciu pri uplatňovaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1887, ktorá bola prijatá na jeseň 2009 (24. septembra). V súlade s touto rezolúciou musia členské štáty klásť veľký dôraz na dosiahnutie komplexnej medzinárodnej dohody, ktorá bude upravovať odstraňovanie jadrových zbraní pod prísnym medzinárodným dohľadom. Okrem toho sa musia usilovať zaviesť v spomínaných oblastiach dve konkrétne opatrenia a tým ísť príkladom okolitému svetu. Členské štáty EÚ musia presadzovať Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a obnovenie dohody START medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskom. EÚ musí snahy v oblasti jadrového paliva považovať za prioritu a zamerať sa na zosúlaďovanie, sprísňovanie a transparentné vykonávanie nariadení, ktoré sa týkajú ich skladovania, dopravy a obchodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. (PL) Vážené dámy, vážení páni, obávam sa, že výročná správa o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike za rok 2008 nevyvolá také emócie ako naša budúcoročná rozprava na túto tému. Dúfam totiž, že o rok budeme poznať podobu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a že táto nová služba bude mať následne veľký vplyv na vytváranie európskej zahraničnej politiky.

Európska únia má ambície byť globálnym aktérom. To je dobre, no nebude ľahké tieto ambície dosiahnuť. Máme pred sebou ťažkú prácu. Európske inštitúcie musia dospieť k dohode o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). To nebude ľahké, no bez toho nebudeme schopní zlepšiť zahraničnú politiku. Mali by sme sa vrátiť k základným hodnotám Európskej únie a použiť ich ako základ, na ktorom vytvoríme našu zahraničnú politiku.

Vždy musíme pamätať na solidaritu, rovnosť, jednotné normy a ľudské a občianske práva. Musíme pamätať na zachovávanie vnútornej vyváženosti a na to, že by sme mali obhajovať tie záujmy všetkých členských štátov EÚ, ktoré sa vzájomne nevylučujú. Kľúčovou otázkou je nepochybne potreba zlepšiť koordináciu inštitúcií Spoločenstva s členskými štátmi. Jednotlivé národné záujmy by nemali byť v rozpore s našou súdržnosťou a naším spoločenstvom. Paradoxne aj tie krajiny, ktoré chcú byť hnacou silou európskej integrácie, niekedy konajú v rozpore s celkovými záujmami Únie. Zmeňme to.

 
  
MPphoto
 
 

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne.(ET) Vážený pán predsedajúci, niektorí rečníci predo mnou zdôraznili problémy súvisiace s vytvorením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorá začala pracovať po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Myslím si, že je mimoriadne dôležité, aby sme pri vytváraní ESVČ dodržiavali zásadu zemepisnej vyváženosti a aby sme tak ako aj pri iných orgánoch Európskej únie zaviedli pozitívnu diskrimináciu vo vzťahu k zástupcom z nových členských štátov, ktorá je príznačná pre prechodné obdobie a ktorá umožňuje urýchliť kariérny rast. Zástupcom z nových členských štátov chýbajú potrebné desiatky rokov praxe v inštitúciách Európskej únie, čo je požiadavka na obsadenie najvyšších funkcií. Bolo by nespravodlivé, ak by všetky najdôležitejšie funkcie obsadili úradníci zo starých členských štátov a úradníci z nových členských štátov by mali mnoho rokov stáť bokom. To by bolo očividné mrhanie prostriedkami, lebo predstaviteľ Malty môže mať napríklad oveľa väčšie znalosti v otázkach krajín Severnej Afriky, Cyprus v otázkach Blízkeho východu, Bulharsko v otázkach Turecka, Poľsko v otázkach Bieloruska a Ukrajiny, pobaltské štáty v otázkach Ruska a tak ďalej. Dúfam, že Európska únia neurobí tú chybu, že dovolí, aby na čele ESVČ stáli len staré členské štáty, a dúfam, že, naopak, nájde primerané riešenie, ktoré uspokojí všetky členské štáty.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. (PL) Situácia vo svete vytvára nové úlohy pre zahraničnú politiku EÚ a vyžaduje si širšie chápanie problémov bezpečnosti. Objavujú sa nové mocnosti a aktívne sa zapájajú do rozličných oblastí celosvetovej politiky. Preto potrebujeme dialóg na svetovej úrovni a stanovenie nových zásad spolupráce a rozdeľovania úloh. Obrovskú úlohu, ktorú v oblasti svetovej bezpečnosti zohrávajú NATO a USA, musíme doplniť vytvorením špeciálnych mobilných jednotiek, ktoré budú súčasťou EÚ a budú schopné riešiť rôzne prírodné nešťastia a katastrofy. Únia nebude mať len povesť inštitúcie, ktorá bojuje za demokraciu a ľudské práva, ale tiež inštitúcie, ktorá prichádza na pomoc ľuďom v ťažkostiach. Nebezpečenstvo zo strany ostatných hrozieb očividne rastie, a preto sa dôležitou stáva energetická a potravinová bezpečnosť. Myslím si, že je nevyhnutné vytvoriť novú koncepciu fungovania služby pre vonkajšiu činnosť EÚ, ktorá bude definovať oblasti pôsobnosti Spoločenstva a zásady pre zriadenie služby, ako aj zásady rozdeľovania úloh a spolupráce s diplomatickými službami členských štátov, aby bolo jasné, aké úlohy plnia jednotlivé inštitúcie EÚ. Ak by sa nepodarilo vypracovať rozdelenie úloh a pôsobností hneď na začiatku, mohlo by to viesť k nedorozumeniam medzi rôznymi inštitúciami a vedúcimi osobnosťami Únie, ako aj medzi EÚ a členskými štátmi. Počiatočné skúsenosti s funkciou vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnosť a všeobecné očakávania, že by mala aktívne pôsobiť a byť prítomná na rôznych miestach, si vyžadujú, aby sme uvažovali nad menovaním zástupcov či zapájaním iných komisárov do oblastí jej práce vo väčšej miere, keďže ich máme tak veľa.

 
  
MPphoto
 
 

  Traian Ungureanu (PPE), písomne.(RO) Vítam správu pána Albertiniho, ktorá načrtáva hlavné aspekty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä odseky, ktoré sa týkajú budovania Východného partnerstva a európskej politiky v čiernomorskom regióne. Východné partnerstvo a parlamentné zhromaždenie Euronest poskytujú vhodný rámec na približovanie sa východných susedov EÚ európskym normám, ako aj na ujasnenie vyhliadok určitých štátov, ako je Moldavská republika, na pristúpenie k EÚ. Chcem predovšetkým zdôrazniť, aká dôležitá je urýchlená a konkrétna pomoc, ktorá by sa mala poskytnúť proeurópskej vláde Moldavskej republiky. V tejto súvislosti je potrebné urýchliť dve európske opatrenia: proces udeľovania makrofinančnej pomoci EÚ a zrušenie vízovej povinnosti pre cesty občanov Moldavskej republiky do EÚ. V čiernomorskom regióne je nevyhnutné pokračovať v európskom cieli zaručiť energetickú bezpečnosť EÚ. Podporujem odsek 21 správy, ktorý EÚ vyzýva na uskutočnenie projektu Nabucco v plnej miere a čo najrýchlejšie. Ďalšia otázka z tejto rozpravy, ktorá je rovnako dôležitá, je primerané hodnotenie projektu protiraketovej obrany Spojených štátov a jeho významu pre európsku bezpečnosť. Rumunská účasť na tomto projekte dokazuje, že Rumunsko sa stalo čistým európskym poskytovateľom bezpečnosti a je v plnej miere schopné plniť si svoje bezpečnostné záväzky voči spojencom.

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Władysław Zemke (S&D), písomne. (PL) Chcem vyjadriť niekoľko pripomienok k európskej bezpečnostnej stratégii a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike.

Návrh uznesenia Európskeho parlamentu správne definuje hrozby a úlohy, pred ktorými stojí Európa. Problém je v tom, že na ne nedokážeme dostatočne reagovať, aspoň nie vždy dostatočne rýchlo. Sú tu tri hlavné slabiny, a ak by sa nám ich podarilo odstrániť, výrazne by to zlepšilo účinnosť spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Prvá slabina spočíva v tom, že členské štáty EÚ len hovoria o tom, aká je spoločná politika potrebná, no nemajú dostatočné odhodlanie vytvoriť ju. Po druhé je to slabá koordinácia práce mnohých európskych inštitúcií. Na úrovni Únie ešte stále neexistuje reakčné stredisko pre kritické situácie. Po tretie a na záver ide o to, že vojenský a civilný potenciál, ktorý je skutočne k dispozícii Únii a nie len k dispozícii jednotlivým členským štátom, je príliš malý.

Napríklad problémy s leteckou dopravou sú už príslovečné, a preto má urýchlená reakcia v krízových situáciách zásadný význam. Jedine posun v týchto troch oblastiach by zvýšil účinnosť spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

 
  
 

(Rokovanie bolo na chvíľu prerušené, kým sa bude konať hlasovanie.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN McMILLAN-SCOTT
podpredseda

 
  

(1) Pozri zápisnicu.

Posledná úprava: 4. júna 2010Právne oznámenie