Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2592(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B7-0169/2010

Rozpravy :

PV 10/03/2010 - 12
CRE 10/03/2010 - 12

Hlasovanie :

PV 11/03/2010 - 8.1
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0063

Rozpravy
Streda, 10. marca 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

12. Kuba (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o Kube.

 
  
MPphoto
 

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady.(ES) Vážená pani predsedajúca, smrť Orlanda Zapatu bola mimoriadne negatívnou udalosťou, ktorá sa nikdy nemala stať, a nechceme, aby sa znova opakovala či už na Kube, alebo kdekoľvek inde.

Európska únia a jej inštitúcie musia byť odhodlané odsúdiť udalosti, ktoré predstavujú porušenia ľudských práv, a pracovať na tom, aby zaistili, že sa také čosi už nikdy viac nezopakuje. K tomu sa musí Európska únia zaviazať.

Ľudské práva sú základným symbolom identity Európskej únie, pretože veríme v hodnoty slobody, tolerancie a pluralizmu. Je to teda naša podstata, naša najprirodzenejšia podstata. Tam, kde sa porušujú tieto všeobecné práva, Európska únia tieto porušenia verejne odsudzuje a urobili sme to aj v prípade Kuby. Urobili sme tak, keď sme naznačili náš pesimizmus a obavy týkajúce sa nedostatočného pokroku v oblasti ľudských práv na Kube, a urobili sme tak, keď sme požadovali, aby z kubánskych väzníc prepustili väzňov svedomia. V súčasnosti je v nich okolo 200 väzňov svedomia, niektorí z nich sú vo veľmi zložitej situácii, pokiaľ ide o ich zdravie, a jeden z nich, Guillermo Fariñas, ktorý je vo veľmi znepokojivom stave, tiež drží protestnú hladovku.

Urobili sme to tiež vtedy, keď sme povedali, že zástancovia ľudských práv na Kube musia byť chránení, a urobili sme to, keď sme povedali, že kubánska vláda, ktorá mala vo svojej právomoci množstvo väzňov, by mala byť braná na zodpovednosť za smrť Orlanda Zapatu.

Politika Európskej únie však ide v súvislosti s Kubou ešte ďalej. Politika Európskej únie je v súvislosti s Kubou postavená na istých prvkoch a rád by som niektoré z nich zdôraznil.

Po prvé tu máme politický dialóg. Politický dialóg s kubánskymi inštitúciami, s úradmi a s celou občianskou spoločnosťou, ktorý sa prirodzene vzťahuje aj na oblasť ľudských práv. Po druhé, máme rozvojovú spoluprácu s Kubou, ktorá je solidaritou s kubánskym ľudom, nič viac a nič menej. Tá tiež zahŕňa podporu pokroku v oblasti kultúry a demokratických praktík na Kube.

Toto sú základné prvky politiky, ktorá sa vo svojej podstate zameriava na jediný cieľ: kubánsky ľud, jeho blahobyt, jeho pokrok, jeho životné podmienky a rešpektovanie jeho ľudských práv.

 
  
MPphoto
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, Komisia vyjadruje hlbokú ľútosť nad smrťou pána Orlanda Zapatu a jej okolnosťami. Chcel by som tiež vyjadriť svoje hlboké znepokojenie v súvislosti s ďalšími politickými väzňami na Kube. Všetci v tejto miestnosti máme rovnaký pocit hnevu a frustrácie nad smrťou pána Zapatu a mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili, že sa podobné udalosti už nezopakujú na Kube ani v inej krajine.

Európska únia vychádza z hodnôt demokracie, ľudských práv a základných slobôd, ktoré sa usilujeme chrániť a podporovať po tom, čo sme boli donedávna vystavení porušeniam ľudských práv na našom vlastnom kontinente. Ľudské práva sú všeobecné a nemajú hranice. Táto zásada je integrálnou súčasťou dialógu so všetkými partnermi v Európe a mimo nej.

Základom našej politiky voči Kube zostáva konštruktívny prístup, nie politika nátlaku a sankcií, tak, ako sa to zdôrazňuje v spoločnej pozícii prijatej v roku 1996. Toto sú dôvody, ktoré viedli Radu k rozhodnutiu, aby v júni 2008 zrušila diplomatické opatrenia z roku 2003 ako prostriedok zlepšenia procesu politického dialógu a umožnila plné využitie nástrojov v rámci spoločnej pozície z roku 1996. To je tiež dôvod, ktorý viedol mnohé členské štáty k tomu, aby v priebehu niekoľkých minulých mesiacov obnovili svoju rozvojovú spoluprácu s Kubou, zastupujúc rôznorodé politické strany zastúpené v Európskom parlamente a odrážajúc tak spoločný pohľad na dôležitú úlohu, ktorú máme zohrať v rozvojovej spolupráci s Kubou.

Z hľadiska dôveryhodnosti Európskej únie ako globálneho aktéra by bola nečinnosť v takom čase na Kube tou najhoršou možnou voľbou. V stávke nie je len dôveryhodnosť, ale aj možnosť našej prítomnosti na Kube. Preto pevne verím, že cesta vpred vedie cez presadzovanie a prehlbovanie prebiehajúceho politického dialógu a pokračovanie spolupráce s Kubou ako nástroja na zlepšenie života kubánskeho ľudu.

Európska únia nikdy nezastavila spoluprácu s Kubou, pretože rozvoj nie je o podpore vlády – je to o podpore ľudí. Naším názorom vždy bolo, že rozvojová spolupráca predstavuje dôležitý prvok našich vzťahov s Kubou. Prebiehajúce projekty na Kube sa zameriavajú priamo na základné potreby ľudu, ktorý z nich má prospech prostredníctvom podpory obnovy a rekonštrukcie po hurikánoch, potravinovej bezpečnosti a prispôsobenia sa zmene klímy. Prebiehajú tiež projekty na podporu aktivít neštátnych subjektov.

Veľmi jasne chcem vyhlásiť, že zo strany ES neprebieha prostredníctvom vládnych ani verejných subjektov žiadne financovanie. Peniaze sa tam dostávajú prostredníctvom agentúr OSN a európskych mimovládnych organizácií, ktoré vítajú prítomnosť Komisie a Európskej únie na Kube.

Je dôležité, aby sa Európska únia naďalej zameriavala na základné potreby kubánskeho ľudu a aby zároveň zasahovala v strategických odvetviach prostredníctvom dostupných tematických a geografických nástrojov. Úloha, ktorou sa musí EÚ rozhodne zaoberať, je nájdenie správnej rovnováhy medzi preukazovaním otvorenosti k dialógu, podporou kubánskeho ľudu prostredníctvom rozvojovej spolupráce a opätovným potvrdením našich zásad.

 
  
MPphoto
 

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, v mene skupiny PPE.(ES) Vážená pani predsedajúca, keď naša skupina žiadala, aby bola táto vec zaradená do programu, nerobila tak preto, aby zdôraznila chyby, ktoré sú niekedy nenapraviteľné, v politikách, z ktorých majú radosť nepriatelia slobody. Neurobila tak ani preto, aby z tohto odsúdenia získala politickú výhodu.

Urobila tak preto, aby sa Parlament, ktorý je inštitúciou v demokratickom srdci Európskej únie, mohol vyjadriť a odsúdiť smrť nevinného človeka a predovšetkým, aby vyjadril svoju solidaritu s ľuďmi na Kube, ktorí tam bojujú, žijú a umierajú tak ako Orlando Zapata za svoju slobodu a dôstojnosť.

Ako vyhlásila Európska komisia, spoločná pozícia Rady je stále platná a je to úctyhodná pozícia, pretože požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie politických väzňov. Je to tiež jednotná pozícia, pretože požaduje dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, aby sa Kuba začlenila do nášho hodnotového systému a nie do cudzích systémov, aké sú napríklad v Číne či vo Vietname.

Vážená pani predsedajúca, slová odvážneho muža Oswalda Payu, ktorý dostal v roku 2002 Sacharovovu cenu, v tomto Parlamente stále rezonujú. Povedal, že prvým víťazstvom, ktoré treba vyhlásiť, je, že vo svojom srdci necíti žiadnu nenávisť. Povedal, že tí, čo ho utláčali, boli jeho bratmi, že k nim necíti nenávisť, ale že svoju vôľu nepresadia strachom.

Povedal, že Andrej Sacharov nám zanechal odkaz dôstojnosti a úsilia o to, aby všetky národy žili spolu v mieri, a že hlasy, na ktorých najviac záleží, sú často hlasmi, ktoré nepočuť.

V tomto Parlamente sme nemali možnosť vypočuť si hlasy hnutia Ženy v bielom, ktorému Parlament tiež udelil Sacharovovu cenu. Teraz si už, bohužiaľ, nebudeme môcť vypočuť hlas Orlanda Zapatu, už čoskoro však budeme mať možnosť počuť hlasy oveľa väčšieho počtu Kubáncov.

Dovtedy, vážená pani predsedajúca, musí tento Parlament s legitimitou, ktorú má, keď zastupuje 500 miliónov občanov 27 členských štátov Únie, hlasno a zreteľne ďalej šíriť nezastaviteľný výkrik slobody, ktorý počujeme z milovaného ostrova Kuba.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Luis Yañez-Barnuevo García, v mene skupiny S&D.(ES) Vážená pani predsedajúca, pán López Garrido, pán komisár, už nikdy nedopusťme, aby naše mlčanie opäť vyústilo do toho, že sa budeme tajne podieľať na ničení slobody. Už nikdy nedopusťme, aby človek, ktorý bojoval za svoje práva a práva všetkých, opäť zomrel vo väzení na Kube alebo kdekoľvek inde bez toho, aby sme hlasno a rozhodne vystupovali a požadovali jeho záchranu.

Pán Orlando Zapata Tamayo, 42-ročný černošský murár, ktorý žiadal len zlepšenie svojich podmienok vo väzení, zomrel po 86-dňovej hladovke a siedmich rokoch väzenia, pretože požadoval dodržiavanie ľudských práv. Počas tohto sedemročného obdobia s ním zle zaobchádzali, bol ponižovaný a zastrašovaný strážou a počas tohto obdobia – nemali by sme na to zabúdať – neurobilo medzinárodné spoločenstvo nič, len mlčalo.

Ďalší väzni a aktivisti za ľudské práva na Kube držia v súčasnosti hladovku, podobne ako psychológ a novinár Guillermo Fariñas. Dámy a páni, uznesenie, ktoré predkladáme a dnes o ňom rokujeme a o ktorom budeme zajtra hlasovať, ktoré zastupujem v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, požaduje, aby boli na Kube oslobodení všetci väzni svedomia. Znova opakujem, že je to v prospech demokratického prechodu a dôsledného dodržiavania základných ľudských práv.

V súčasnosti nezačínajme tému, ktorá nás rozdeľuje: o tom, či by sa mala zachovať spoločná pozícia alebo nie. Teraz sa sústreďme na záchranu životov a na ľudské práva. Otvorme tiež obdobie pokojných úvah, v ktorých budeme hľadať body dohody o budúcej politike týkajúcej sa Kuby.

Tento text má však mimoriadnu pridanú hodnotu. Skutočnosť, že ho predkladá šesť politických skupín, prináša v tomto Parlamente v otázke ľudských práv novú éru širokého konsenzu.

Nech už nikto nepovie, že Európske demokratické právo dostáva príkazy – v úvodzovkách – od amerického imperializmu. Nech však nikto nikdy nepovie ani to, že socialisti a demokrati spokojne prisluhujú komunistickej diktatúre. Hovorím to jednoducho, pretože obe tieto vyjadrenia sú nepravdivé, a nech už sú obete ničenia slobody kdekoľvek, musia vedieť, že sme jednotní v bezpodmienečnom bránení ich záujmov.

Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval pánovi Salafrancovi, ktorý rokoval o tomto texte v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), pani Weberovej zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, pánovi Romevovi i Ruedovi v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, pánovi Kožušníkovi zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov a ďalším kolegom poslancom, ktorí sa podieľali na tejto zložitej a komplikovanej úlohe, ktorá však, dúfam, bude zajtra úspešná.

Nakoniec by som rád poďakoval španielskemu premiérovi a súčasnému predsedovi Európskej únie pánovi Rodríguezovi Zapaterovi za jeho povzbudzovanie a podporu postupu pri vytváraní uznesenia, o ktorom tu dnes rokujeme.

 
  
MPphoto
 

  Renate Weber, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, v mene našej politickej skupiny by som rada predovšetkým vyjadrila našu sústrasť rodine pána Orlanda Zapatu Tamaya. ktorý zaplatil za svoje presvedčenie tú najvyššiu cenu.

Jeho aktivita pri obrane ľudských práv bola roky inšpiráciou pre mnohých iných obhajcov ľudských práv na Kube a mimo nej.

Uznesenie, ktoré navrhuje niekoľko politických skupín, vyjadruje naše hlboké znepokojenie nad podmienkami dodržiavania ľudských práv na Kube. Buďme veľmi úprimní. Situácia sa nezlepšila a mnohí nezávislí novinári, mieroví disidenti a obrancovia ľudských práv sú stále väznení jednoducho preto, že chcú uplatniť svoje právo na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie.

Zároveň kubánske nezávislé neziskové organizácie nemôžu pracovať, pretože vláda ich prísne kontroluje.

V čase tejto rozpravy držia niekoľkí obrancovia ľudských práv hladovku. Toto spôsobuje obavy, keďže existujú náznaky, že zdravotný stav pána Guillerma Fariñasa sa prinajmenšom rýchlo zhoršuje.

Je veľmi zlé, že kubánske orgány zatiaľ ignorujú opakované výzvy EÚ na bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov. Preto pevne verím, že tento Parlament by mal žiadať EÚ, aby pokračovala vo využívaní všetkých možných mechanizmov na to, aby zaručila prácu a životy tým, ktorí sa usilujú o pluralistickú a demokratickú Kubu.

 
  
MPphoto
 

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE.(ES) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som sa chcel osobne i v mene našej skupiny pripojiť k vyjadreniu sústrasti nad smrťou pána Orlanda Zapatu.

Bez ohľadu na názory každého človeka v súvislosti s Kubou, je to sama osebe, samozrejme, poľutovaniahodná udalosť, ktorá si zaslúži naše odsúdenie a určite čosi viac než len zamyslenie a pripomenutie si. Táto udalosť si zaslúži jednotnú formuláciu žiadosti, ktorú predkladáme v tomto uznesení a ktorá znie, aby boli prepustení všetci ľudia väznení pre svoje politické motívy alebo orientáciu na Kube a kdekoľvek inde na svete.

Myslím si, že to, čo robíme, je jednotné, myslím si, že to treba urobiť, a myslím si, že je dôležité, aby sme to aj urobili – to by som rád zdôraznil – bez ohľadu na motívy, ktoré sa za tým môžu skrývať. Toto je súčasť dohody.

V prípade Kuby musíme tiež žiadať, aby boli títo ľudia okamžite prepustení, a predovšetkým pripomenúť chúlostivú situáciu – ktorá sa tu už spomínala – niektorých ľudí, ktorí, nasledujúc príklad pána Orlanda Zapatu, začali hladovku, ide najmä o prípad pána Guillerma Fariñasa.

Chcel by som tiež varovať pred rizikom politického využívania a zneužívania tohto prípadu na iné účely, čo by mohlo byť, ako povedal pán Yáñez-Barnuevo, nebezpečné. Myslím si, že je dôležité uvedomiť si, že tu prebieha množstvo užitočných procesov, ktoré fungujú, a za žiadnych okolností by sme nemali podliehať pokušeniu – čo niektorí, zdá sa, chcú – vracať sa k minulým udalostiam, do časov minulých, vracať sa k politickému neúspechu embarga, pretože vieme, aké by to malo následky.

Preto, ak súhlasíme, že nechceme, aby sa zopakovali situácie ako prípad pána Orlanda Zapatu, si myslím, že je dôležité, aby sme sa spoločne posunuli vpred a zabránili tomu, aby sa to zopakovalo, začínajúc napomáhaním procesu demokratizácie a normalizácie tohto ostrova.

 
  
MPphoto
 

  Edvard Kožušník, v mene skupiny ECR. (CS) Osobne ma smrť pána Orlanda Zapatu veľmi zarmútila, a preto by som chcel v mene celej skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov vyjadriť sústrasť celej jeho rodine. Sám som sa narodil v roku 1971 na vrchole takzvanej komunistickej normalizácie v našej krajine, bolo to jedno z najťažších období komunistického teroru, ktorým naša krajina prešla. Skúsenosti, ktoré mala naša krajina so zločineckou ideológiou komunizmu, sú dôvodom veľkej solidarity českých občanov s kubánskym ľudom, a preto veľmi citlivo vnímame smutné správy, ktoré nedávno prišli z Kuby.

Vzhľadom na to, že totalitný režim na Kube i po štyridsiatich rokoch od kubánskej revolúcie stále presadzuje slogan „socializmus alebo smrť“, nezaslúži si vôbec žiadnu toleranciu. Myslím si, že smrť pána Orlanda Zapatu nebola zbytočná a že vyburcuje kubánsky ľud k masívnemu odporu proti komunistickému režimu. Keď v komunistickom väzení zomrel Pavel Wonka ako posledná obeť komunistického teroru v našej krajine, režim sa do pol druha roka zrútil. Dúfam, že pán Orlando Zapata bude kubánskym Pavlom Wonkom, inými slovami poslednou obeťou komunistického despotizmu. Kuba sa možno čoskoro vymaní zo zovretia revolučnej starej gardy a stane sa skutočným ostrovom slobody.

Preto vás vyzývam. Kým nedôjde k významnému a nezvratnému pokroku v podobe prepustenia politických väzňov, pokroku vedúcemu k demokraticky fungujúcej kubánskej spoločnosti a usporiadaniu slobodných volieb, ako aj začiatku procesu štrukturálnych reforiem vedúcich okrem iného k lepšiemu životnému štandardu pre všetkých kubánskych občanov, potom je nemožné uvažovať o začatí rozhovorov o prehodnotení spoločnej pozície EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Willy Meyer, v mene skupiny GUE/NGL.(ES) Vážená pani predsedajúca, naša skupina vyjadruje hlbokú ľútosť nad smrťou väzňa Orlanda Zapatu. Tak ako v prípade každého väzňa, štát zodpovedal za jeho bezpečnosť a za jeho život. V tomto prípade je za to zodpovedná Kuba, a preto nás veľmi mrzí jeho smrť.

Nesúhlasíme so spôsobom, akým tento Parlament manipuluje s otázkou ľudských práv. Dnes o tejto otázke rokujeme a zajtra o nej budeme hlasovať. Nerobili sme to v prípade vojenského prevratu v Hondurase. Tento Parlament je možno jediným parlamentom na svete, ktorý neodsúdil či nehlasoval proti vojenskému prevratu v Hondurase, ktorý sprevádzalo vraždenie a mučenie.

Preto nesúhlasíme s filozofiou, že záleží na tom, kde sa to deje, ktoré ľudské právo je porušované a o akú situáciu ide, či k nej musíme zaujať stanovisko alebo nie.

Pred týždňom v Kolumbii objavili najväčší masový hrob v Latinskej Amerike. Samotné úrady hovoria o 2 500 telách, ktorých počet sa môže zvýšiť až na 50 000. Odsudzujeme to? Rokujeme o tom, hlasujeme a odsudzujeme to? Čo sa deje s civilnými obeťami v Afganistane? Čo sa deje s prenasledovaním v Západnej Sahare? Nie! Na tomto pokrytectve sa podieľať nebudeme.

Myslím si, že základnou otázkou je, či vytvoríme rovnoprávny vzťah s Kubánskou republikou, aby sme riešili všetky agendy: politické agendy, agendy ľudských práv, situáciu vo väzniciach, ale na rovnakej úrovni, pretože Európska únia má s Kubánskou republikou stále spoločnú pozíciu, ktorá je výnimkou z pravidla. Spoločnú pozíciu nemá so žiadnou inou krajinou na svete. Nemá ju ani s tu spomínanou Čínskou ľudovou republikou či s Vietnamom. Prečo je to tak? Prečo ju má s Kubou a nie s Čínskou ľudovou republikou?

Vyzývam Radu, predsedu Rady, aby jasne predniesol nasledujúcu otázku: bude táto spoločná pozícia ukončená? Podľa mňa je to jedna z najzreteľnejších prekážok posunu vpred smerom k úprimnému dialógu medzi Európskou úniou a Kubánskou republikou so spoločnými, totožnými agendami, ktoré sú v ich spoločnom záujme.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Vážená pani predsedajúca, smrť disidenta Orlanda Zapatu v dôsledku hladovky a zatknutie blogera Yoaniho Sáncheza, ktorý hovoril svetu o každodennom živote na socialistickej Kube, ozrejmuje, že musíme pokračovať v spojení vytvorenom v rámci našej politiky voči Kube v roku 1996 pokrokom v oblastiach demokratizácie a ľudských práv. Nádeje na pokrok za vlády Raúla Castra sa, samozrejme, už dávno rozplynuli.

Napríklad situácia politických väzňov sa skutočne vôbec nezlepšila. Stále ani zďaleka nemajú podobné slobody, aké poskytli bratom Castrovcom počas ich väznenia za Batistovej diktatúry. Tvrdohlavým trvaním na plánovanom hospodárstve Kuba už viac nedokáže plniť ani tie najzákladnejšie potreby svojich obyvateľov. Prosperita a iniciatívnosť sa na Kube jasne považuje za kritiku režimu. V tejto súvislosti majú ľahšiu situáciu dokonca aj obyvatelia komunistickej Číny, pretože svojím vlastným úsilím si môžu aspoň zlepšiť život.

Uvoľnenie hospodárskeho embarga Spojených štátov na počítače a softvérové služby nedokáže úplne splniť očakávania, ktoré verejnosť nadobudla zo sľubov prezidenta Obamu, možno však umožní lepšiu organizovanosť opozície. V neposlednom rade, so zvyšujúcim sa počtom možností bude kubánsky režim tiež ťažšie potláčať slobodné vyjadrovanie názorov. Už len z tohto dôvodu by sme mali čo najviac podporiť európske iniciatívy a usilovať sa o ďalšie uvoľnenie komunistického systému.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI DURANT
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE).(PL) Tragická smrť kubánskeho väzňa svedomia Orlanda Zapatu je ďalším dôkazom, že režim bratov Castrovcov ignoruje výzvy medzinárodného spoločenstva na ukončenie porušovania ľudských práv a ticho sa zbavuje tých, ktorí požadujú slobodu a demokraciu. Dnes táto tragédia, táto tragická smrť, získala symbolický význam. Je to zúfalé volanie o pomoc, žiadosť o účinné kroky v zásade namierená na medzinárodných politikov a na tých, ktorí rozhodujú, ktorí, zatiaľ čo budujú vzťahy s kubánskymi orgánmi, nechcú hovoriť s ľuďmi z opozície a ignorujú hlas predstaviteľov občianskej spoločnosti na Kube.

Čo najrýchlejšie musíme podniknúť konkrétne kroky, aby sme na Castrov režim vyvinuli tlak a požadovali okamžité prepustenie tých, ktorých odsúdili na mnohé roky väzenia za ich názory.

V posledných rokoch sa Európska únia usiluje zmierniť svoj postoj, a dokonca zrušila diplomatické sankcie voči Kube v nádeji, že toto gesto povzbudí orgány, aby rešpektovali demokratické normy. Bohužiaľ, tragická smrť pána Orlanda Zapatu ukazuje, že táto politika je naivná, neúčinná, a je úplne zrejmé, že by sa v nej nemalo pokračovať.

Zajtra budeme hlasovať o uznesení, ktoré zakončí dnešnú rozpravu. Mal by to byť jasný signál nášho odporu voči porušovaniu ľudských práv, neľudskému zaobchádzaniu s politickými väzňami a nedostatku rešpektu k základným občianskym slobodám na Kube. Musíme ukázať, že sme solidárni s kubánskym ľudom. Musíme byť hlasom tých, ktorí teraz na Kube žiadny hlas nemajú.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Emine Bozkurt (S&D).(NL) Vážená pani predsedajúca, tragický osud pána Orlanda Zapatu Tamaya vyvolal na celom svete veľké pobúrenie. Vo svojej zúfalej situácii Zapata cítil, že jediná voľba, ktorá mu ostala, je zabiť sa hladovkou. Za svoje protesty proti svojmu uväzneniu a otrasným podmienkam v kubánskom väzení musel zaplatiť životom. A prečo? V prvom rade, aký zločin Zapata spáchal, ktorý ho doviedol do toho väzenia? Nenásilným spôsobom vyjadrovať a propagovať názor, ktorý sa líši od názoru vlády, nie je zločin. To z vás nerobí zločinca či zradcu.

Zapatova smrť nie je ojedinelým prípadom. Aj psychológ a novinár Guillermo Fariñas začal hladovku, pretože tak chce presadiť prepustenie 26 chorých politických väzňov. Aký osud ho čaká? Zaplatí čoskoro aj on životom za svoju kampaň za rešpektovanie ľudských práv? Kedy zmení kubánska vláda svoje stanovisko? Odhaduje sa, že na Kube je približne 200 politických väzňov. Väznenie ľudí pre ich ideály je v úplnom protiklade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv.

Vyzývame Kubu, aby bezodkladne a bezpodmienečne prepustila týchto väzňov svedomia a ukončila toto hrubé porušovanie ľudských práv. Žiadna vláda nemôže kontrolovať a ovládať myslenie svojich občanov. Aj keď ľudí uväzníte za múry alebo ich dáte za mreže, ich myšlienky budú naďalej žiť. Akýkoľvek pokus o umlčanie týchto myšlienok a ideí vždy zlyhá. Nemá s tým už Kuba dlhoročné skúsenosti?

Vláda bude jednoducho musieť začať dialóg s ľuďmi, ktorí majú opačné názory. Politický dialóg je jediný nástroj pokroku. Je tým, čo Kuba dlhuje svojim občanom, pretože kubánsky ľud si zaslúži demokraciu a rešpektovanie svojich základných slobôd. Smrť pána Zapatu nesmie upadnúť do histórie ako bezvýznamná; musí predznačiť koniec súčasnej situácie v oblasti ľudských práv na Kube.

Európska únia musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby pomohla zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv na Kube. Toto nie je len otázka politických väzňov ako pán Zapata; je to otázka zástancov ľudských práv, ktorí by mali mať možnosť slobodne pokračovať vo svojej práci. Kubánska vláda sa musí postarať o kubánsky ľud. Nemôže zo strachu jednoducho väzniť ľudí alebo sa k nim správať ako k zločincom. Zbavovanie občanov slobody je zločin.

 
  
MPphoto
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE).(ES) Vážená pani predsedajúca, obrana ľudských práv znamená odsúdenie krutej a nespravodlivej smrti pána Orlanda Zapatu, ktorej sa dalo predísť, a výzvy na prepustenie tých, ktorí sú stále vo väzení. Dúfam, že to prinúti kubánske orgány, aby sa zamysleli, keďže ich režim potrebuje napredovať, aby si jeho občania mohli užívať skutočnú demokraciu.

Na Kube vládne diktatúra, pretože tam sú väzni svedomia, pretože tam majú strach z diskusií, slobodnej výmeny myšlienok a plánov, pretože tam existuje strach zo slobody. Mať idey nie je zločin; tie môžu provokovať, prekvapiť a šokovať, no vždy o nich treba hovoriť a diskutovať. Nikdy si nevyžadujú väznenie.

Spoločnosti myslia a cítia, a to isté platí o väzňoch, a je nemožné zakázať ľuďom myslieť a cítiť. To znamená, že myšlienky a pocity, ktoré chcú ľudia potlačiť, presakujú do vedomia celej spoločnosti ako voda. Toto platí aj pre kubánsku spoločnosť a protagonisti revolúcie, ktorá ukončila režim Fulgencia Batistu, by to mali vedieť lepšie než ktokoľvek iný.

Dúfam, že toto uznesenie im pomôže uskutočniť prechod, ktorý potrebujú urobiť. O ľudských právach však nemožno rokovať. Parlament získa na dôveryhodnosti, keď reaguje na všetky porušenia ľudských práv vo všetkých krajinách rovnakou silou: v Afganistane, v Palestíne, v Baskicku – mojej malej krajine –, v Hondurase a v Kolumbii. To by malo byť naším záväzkom. Samozrejme, je to rovnaký záväzok.

 
  
MPphoto
 

  Tomasz Piotr Poręba (ECR).(PL) Myslím si, že všetci v tomto Parlamente budeme súhlasiť, že skorumpovaná komunistická diktatúra znemožňuje akúkoľvek pozitívnu zmenu na Kube. Policajný štát bratov Castrovcov ruinuje ostrov v hospodárskej oblasti, ničí občiansku slobodu a mnohým Kubáncom upiera nádej na život, ktorý stojí za to žiť.

Budúcnosť Kuby, samozrejme, leží v rukách samotných Kubáncov, Európska únia tu však môže zohrať aktívnu úlohu. Musíme požadovať prepustenie všetkých politických väzňov. V skutočnosti by to mala byť prvá podmienka akéhokoľvek dialógu s Kubou. Musíme podporovať aktivity mimovládnych organizácií, podporovať dodržiavanie ľudských práv a propagovať prístup k nezávislým médiám vrátane internetu.

Podporovanie demokratických zmien je oblasťou, v ktorej môžu transatlantické vzťahy zohrať veľmi dôležitú úlohu. Preto by sme mali úzko spolupracovať s Washingtonom. Spojeným úsilím môžeme v otázke Kuby rozvinúť dlhodobú stratégiu, ktorá nezačne slepým prijímaním súčasného stavu, ale ďalekosiahlou víziou demokratickej a hospodárskej obnovy.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL).(PT) Vážená pani predsedajúca, táto rozprava opäť dokazuje, že väčšina Parlamentu je dvojtvárna. Rovnaká väčšina, ktorá odmietla odsúdiť vojenský prevrat v Hondurase, ignorujúc skutočnosť, že viedol k uväzneniu a smrti nespočetného množstva ľudí, je teraz pripravená rokovať o dohodách o pridružení s vládou, ktorá vzišla z volieb zmanipulovaných ľuďmi v pozadí prevratu.

Samozrejme, všetci ľutujeme smrť kubánskeho občana pána Orlanda Zapatu Tamaya po hladovke v kubánskej nemocnici. Musíme však odsúdiť podmienky tejto rozpravy a jej neprijateľnú pozíciu proti Kube, odhliadnuc od vážnych následkov hospodárskeho, obchodného a finančného embarga uvaleného na Kubu Spojenými štátmi a väznenia piatich kubánskych občanov v amerických väzniciach, ktorí chceli iba brániť svoju krajinu.

Nemôžeme pokračovať v tejto neprijateľnej spoločnej pozícii, ktorá bráni Európskej únii udržiavať otvorené a plnohodnotné vzťahy s kubánskou vládou na základe dvojstranných záujmov. Je čas ukončiť spoločnú pozíciu, aby sme začali normalizovať vzťahy medzi Európskou úniou a Kubou. To očakávame od španielskeho predsedníctva.

 
  
MPphoto
 

  Bogusław Sonik (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, pamätáme si slávny výkrik Fidela Castra „socializmus alebo smrť“. Dnes môžeme s istotou povedať, že z tohto výkriku ostáva už len smrť. Dôkazom toho sú okolnosti, ktoré viedli k smrti kubánskeho väzňa a vlastenca Orlanda Zapatu. Castrova diktatúra robí hanbu myšlienke demokratického socializmu.

To, čo sa deje na Kube, robí hanbu všetkým, ktorí sa angažujú v ľavicovej politike. Hanbil som sa aj za Európsku úniu, keď vtedajší komisár pán Michel navštívil Kubu s návrhom spolupráce na rozvoji, no starostlivo sa vyhol kontaktu s demokratickou opozíciou.

S takouto politikou musíme skoncovať, s týmto zatváraním očí pred skutočnosťou v krajine, kde sa nikdy neuskutočnili slobodné voľby a kde si väzni svedomia odpykávajú dlhoročné tresty v škandalóznych podmienkach. Španielske predsedníctvo dnes navrhuje viesť s Havanou otvorenú politiku, mimoriadne dôležitou podmienkou tejto politiky však musí byť demokratizácia kubánskeho režimu, prepustenie politických väzňov, začatie dialógu so spoločnosťou, zrušenie cenzúry a obnova občianskych slobôd. Toto by sa malo kubánskej vláde jasne, otvorene a dôrazne povedať. Okrem toho je to v jej vlastnom záujme.

Vieme, že pre ľudí utláčaných diktátormi existujú rôzne cesty k slobode. Je tu cesta, ktorou sa vydalo Poľsko a Juhoafrická republika – cesta dialógu a porozumenia. Je tu však aj cesta, ktorou sa vydalo Rumunsko pri krvavom zvrhnutí tamojšieho režimu. Je v záujme všetkých vyhnúť sa takémuto scenáru. Ktorú cestu si vyberie Havana? Kľúč k tejto otázke sa nachádza na Kube. Politika Európskej únie by mala aktívne prispievať k tomu, aby Kubu doviedla k slobode a demokracii. Toto by mala byť aj pozícia Európskeho parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (S&D). – Vážená pani predsedajúca, najprv chcem vyjadriť svoju vlastnú hlbokú sústrasť nad smrťou pána Orlanda Zapatu Tamaya a svoje najhlbšie obavy o štyroch ďalších kubánskych väzňov a jedného opozičného aktivistu, ktorí tiež začali protestnú hladovku.

Európsky parlament by mal znovu zdôrazniť našu výzvu na okamžité a bezpodmienečné prepustenie väzňov svedomia na Kube – 55 podľa organizácie Amnesty International, 200 podľa Kubánskej komisie pre ľudské práva – a dnes by sme mali vyjadriť konkrétne obavy spôsobené nedávnym uväznením a zbitím Darsiho Ferrera, riaditeľa centra pre zdravie a ľudské práva v Havane. Samotná organizácia Amnesty International nebola pozvaná na návštevu Kuby už 19 rokov a malo by sa jej to dovoliť. Mali by sme požiadať kubánsku vládu, aby súhlasila s konkrétnymi dátumami navrhovanej návštevy Manfreda Nowaka, osobitného spravodajcu OSN pre otázky mučenia, s ktorým sa plánujeme stretnúť na budúci týždeň v Ženeve.

Keďže som jedným z ľudí v tomto Parlamente, ktorý bol vždy proti obchodnému embargu Spojených štátov uvalenému v roku 1962, privítal som skutočnosť, že počas vlády prezidenta Obamu boli schválené opatrenia, ktoré umožňujú kubánskym Američanom slobodnejšie cestovať, ako aj posielať domov viac peňazí. Privítal som revíziu našej spoločnej pozície EÚ z roku 2008 vedúcu k nadviazaniu politického dialógu medzi Kubou a EÚ a k opätovnému spusteniu rozvojovej spolupráce Európskeho spoločenstva a vítam tiež skutočnosť, že BBC nedávno získala voľný prístup na Kubu. Vyjadrujem však sklamanie nad tým, že Kuba v Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva nesúhlasila s odporúčaniami na ratifikáciu dvoch kľúčových dohovorov o ľudských právach – Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR) – a nepovolila nezávislú kontrolu väzníc.

Komisii a predsedníctvu dnes popoludní odkazujem, že vy – a my všetci, ktorí sme Kubu navštívili – by ste mali neústupčivo trvať na našom stretnutí s členmi kubánskej občianskej spoločnosti. Štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov Bisa Williamsová dokázala takúto neobmedzovanú návštevu absolvovať minulý rok a my by sme mali trvať na tom, že všetci, ktorí ideme na Kubu, dosiahneme to isté.

 
  
MPphoto
 

  Louis Michel (ALDE).(FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pán minister, smrť pána Orlanda Zapatu Tamaya je tragickým dôkazom zúfalstva, ku ktorému môže viesť nedostatok alebo úplná absencia slobody.

Ako povedal pán minister, toto sa zjavne nemalo stať. Musíme odsúdiť zadržiavanie väzňov svedomia a požadovať ich prepustenie. Nemôžeme podporovať svojvôľu moci, ktorá tvrdohlavo odmieta začať uplatňovať tie najzákladnejšie slobody, verím však, že si nemôžeme upierať prínosy a vyhliadky na politický dialóg, ktorý teraz viac než kedykoľvek predtým ostáva tým najkonkrétnejším výrazom našich európskych hodnôt.

Vzťahy medzi Kubou a Európskou úniou sú už dlhú dobu zložité; často sa zakladajú na nedostatku povedomia a porozumenia, ktoré vedie k vážnym napätiam a ktoré pravidelne oslabuje napredovanie a vyhliadky na politický dialóg. Všetci vieme, že Kuba sa nachádza v zlomovom bode svojich dejín. Viac než kedykoľvek predtým ostávam presvedčený, že by bolo chybou nezachovať výhody a pokrok, nech už je akokoľvek skromný, v dialógu udržateľnom vďaka konkrétnym historickým, kultúrnym a jazykovým väzbám.

Európska únia je nepochybne jediná politická mocnosť schopná presvedčiť Kubáncov, že izolácia, do ktorej sa sami uvrhli, je samovražedná a skôr či neskôr ich môže doviesť len k tragickému osudu. Nemôžeme zmenšiť zodpovednosť za pokračovanie dialógu bez vynechania niektorej z problematických otázok, ale tiež bez uplatňovania – a domnievam sa, že sa to často deje – dvojitých noriem.

 
  
MPphoto
 

  Marek Henryk Migalski (ECR).(PL) Na Kube zvíťazí sloboda. Bude tam demokracia a bude tam trhové hospodárstvo.

Európska únia nemôže napomáhať pri zosadení režimu a myslím si, že to ani nechce, mala by však chcieť a mala by byť schopná pomôcť Kubáncom po zmene systému. Skúsenosti krajín ako Poľsko, Česká republika, Slovensko a Maďarsko ukazujú, že sa to dá zvládnuť a že to môže byť úspešné. Môžeme pomôcť len našimi skúsenosťami a po zvrhnutí Castra by Európska únia mala pomôcť svojimi skúsenosťami a peniazmi, aby sa Kuba nikdy nedostala do situácie, ktorú opísal poľský komentátor Marek Magierowski, v ktorej budú v budúcnosti potomkovia Orlanda Zapatu, ktorý sa tu v Parlamente často spomínal, na promenádach servírovať rum potomkom Castra.

 
  
MPphoto
 

  Jiří Maštálka (GUE/NGL). (CS) Pôvodným povolaním som lekár a viem, aké náročné je zachrániť ľudský život. Úprimne ľutujem každý zmarený ľudský život a spolu s vami cítim zármutok nad smrťou pána Orlanda Zapatu. Pozorne som si preštudoval všetky navrhované uznesenia politických skupín. Obávam sa, že musím zopakovať to, čo som povedal, keď sme nedávno rokovali o správe o situácii v oblasti ľudských práv v stredoázijských republikách. Vtedy som povedal, že robíme chybu, keď sa staviame do úlohy mentorov, ktorí nemajú žiadne dobré slovo a nepreukazujú úctu voči špecifickým historickým a kultúrnym tradíciám týchto krajín, ani voči pozitívnym výsledkom, ktoré tieto krajiny dosiahli. To isté sa týka Kuby. Som pevne presvedčený, že jediná cesta k zlepšeniu situácie na Kube vedie prostredníctvom dialógu rovnocenných partnerov, na ktorý sú kubánski predstavitelia pripravení. Týmto spôsobom môžeme tiež pomôcť zlepšiť sociálne a hospodárske práva na Kube. Nesmieme zabúdať, že Kuba je aj napriek ťažkej hospodárskej situácii stále medzi prvými krajinami, ktoré poskytujú pomoc iným, napríklad pri katastrofe na Haiti. Je pravda, že ten, kto rýchlo odsudzuje, odsudzuje rád. Touto cestou by sme sa určite nemali uberať.

 
  
MPphoto
 

  Mario Mauro (PPE).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, naozaj si myslím, že môžem vyhlásiť, že dnes napíšeme hodnotnú stránku v dejinách tohto Parlamentu a ešte väčšmi to platí o zajtrajšom hlasovaní. Píšeme ju, pretože sme konečne odložili naše vzájomné predsudky vyplývajúce z nášho členstva v rôznych skupinách, skláňame sa pred najväčšou záhadou ľudskej smrti a priznávame si pravdu.

Čo vlastne v tomto uznesení napíšeme? Napíšeme veci, ktoré sa možno budú zdať jednoduché a samozrejmé, no v skutočnosti sú veľmi dôležité. Napíšeme, že na Kube neexistuje sloboda; napíšeme, že na Kube nie je demokracia; napíšeme, že život je život a ľudia by sa nemali zabíjať. Môžeme to považovať takmer za samozrejmosť, no trvalo nám veľa rokov, kým sme prekonali naše vzájomné predsudky a uznali skutočnosť, ktorá neuráža naše politické presvedčenie, no jednoducho nás vedie k uvedomeniu si základného zrnka múdrosti, ktoré je jediným základom diskusie.

Nesmieme sa vyhýbať diskusiám s Kubou, namiesto toho však musíme trvať na tom, že každá skutočná diskusia by mala vychádzať z pravdy, inými slovami jej neschopnosti uznať kľúčový význam jednotlivca. To, čo potrebujeme viac než podávanie rúk a priateľské gestá, sú vhodné opatrenia, ktoré spôsobia, že sa Castrova vláda vzdá akýchkoľvek nádejí na dosiahnutie kompromisov, ktoré by otázke ľudských práv neprikladali žiadny alebo prinajmenšom len druhoradý význam.

Parlament celkom správne využil túto príležitosť, na rozdiel od vysokej predstaviteľky, ktorej znova pripomínam, ako som to urobil už ráno, že Cuba libre nie je názov koktailu: je to volanie do boja, ktoré nosíme v našich srdciach, pretože chceme demokraciu a chceme, aby bola Kuba slobodná.

 
  
MPphoto
 

  María Muñiz De Urquiza (S&D).(ES) Vážená pani predsedajúca, my španielski poslanci zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente hlboko ľutujeme smrť pána Orlanda Zapatu a situáciu väzňov svedomia a dôrazne žiadame ich prepustenie.

Smrť Orlanda Zapatu je poľutovaniahodná, môže však pre nás byť tiež impulzom, aby sme prestali hovoriť o ľudských právach na Kube, ale v prospech ľudských práv začali spolupracovať s kubánskymi úradmi, aby sme podporili ľudské práva na Kube. Aby sme to dosiahli, musíme začať premýšľať o zmene spoločnej pozície, ktorá nám bráni v akomkoľvek dialógu s kubánskymi orgánmi, ktoré majú možnosť zmeniť situáciu v oblasti ľudských práv na ostrove.

Spoločná pozícia – ktorá, mimochodom, nie je až taká spoločná, pretože veľká časť členských štátov Európskej únie má dvojstranné vzťahy s Kubou – je prekážkou, ktorá brzdí akúkoľvek možnosť politického dialógu. Je prekážkou uplatnenia zásad Európskej únie, ktoré sú základom jej vonkajšej činnosti a ktoré zahŕňajú podporu demokracie a ľudských práv vo svete.

Spoločná pozícia je zastaraný, prekonaný nástroj prijatý v minulom storočí 15 členskými štátmi Európskej únie. Teraz máme 27 členských štátov. Situácia vo svete sa zmenila. Spojené štáty vedú s Kubou dialóg o takých citlivých otázkach, akou je prisťahovalectvo. Organizácia amerických štátov prijala Kubu na základe dialógu týkajúceho sa dodržiavania zásad tejto organizácie.

V tejto novej ére Európskej únie potrebujeme dvojstranne prerokovaný nástroj, ktorý nám umožní účinne robiť to, v čom je Európska únia efektívna, a to je podpora demokracie a ľudských práv. Je zvláštne, že Európska únia blokuje dialóg s Kubou, keďže v rámci svojich vonkajších vzťahov rokuje a realizuje dohody s krajinami, ktoré nespĺňajú ani minimálne normy v oblasti občianskych a politických práv, samozrejme, ani v oblasti sociálnych práv, ktoré Kuba spĺňa.

Len dialóg, mechanizmy spolupráce a kompromis prostredníctvom medzinárodnej zmluvy umožnia Európskej únii požadovať od Kuby čokoľvek a tí, ktorí odmietajú dialóg, bránia hľadaniu dôstojného východiska pre tých, o ktorých tvrdia, že ich chránia.

Na druhej strane, zahraničná politika španielskej vlády dáva dobrý príklad, keďže prostredníctvom konštruktívneho, náročného dialógu sa dosiahlo prepustenie značného počtu väzňov svedomia.

Ako povedal Don Quijote, ak niekoho trestajú činmi, nemusia ho trestať slovami. Preto prestaneme rozprávať a začneme pracovať pre ľudské práva na Kube v spolupráci s kubánskymi úradmi, čo väzni svedomia potrebujú viac než odsudzovania tohto Parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Ramon Tremosa i Balcells (ALDE).(ES) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pri policajných zásahoch počas „Čiernej jari“ v roku 2003 bolo na Kube uväznených a obvinených zo špionáže v prospech Spojených štátov 75 disidentov. Pána Orlanda Zapatu zatkli v rovnakom čase za neúctu, verejné poburovanie a neposlušnosť.

Manželky 75 disidentov vytvorili hnutie Ženy v bielom, ktorej tento Parlament udelil v roku 2005 Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. Mimochodom, Castrov režim neudelil hnutiu Ženy v bielom víza, aby si prišli prevziať cenu sem do Parlamentu.

Kubánska komisia pre ľudské práva uznáva, že v krajine je približne 200 politických väzňov, 22 z nich sú novinári. V smutnom rebríčku krajín väzniacich novinárov je Kuba tretia na svete, za Iránom s 52 a Čínou s 24 novinármi.

Organizácia Amnesty International vyhlásila 42-ročného Orlanda Zapatu za väzňa svedomia. Hladovku začal 3. decembra 2009 v dôsledku opakovaného bitia, ktoré podstupoval, a iného zlého zaobchádzania a zomrel 23. februára, 85 dní po začatí hladovky.

Parlament by mal vyjadriť svoju podporu rodine a priateľom pána Zapatu a vyjadriť svoje veľké obavy o stav ľudských práv na Kube. Tento Parlament by mal Castrovmu režimu vyslať jasný signál, najmä v súvislosti so španielskym predsedníctvom. Španielske predsedníctvo by malo byť, mimochodom, oveľa aktívnejšie pri obrane základných práv na Kube.

Dámy a páni, nakoniec by som chcel využiť túto príležitosť a vyzvať na okamžité prepustenie všetkých politických väzňov na Kube.

 
  
MPphoto
 

  Francisco José Millán Mon (PPE).(ES) Vážená pani predsedajúca, demokracia a obrana ľudských práv majú dôležité miesto medzi zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti Únie – hovorím o článku 21 Zmluvy o Európskej únii. Tento článok sa tiež uplatňuje vo vzťahoch s Kubou a kubánskym ľudom, ktorý je nám veľmi drahý.

Bohužiaľ, v ostatných piatich rokoch sa zdá, že sa kroky Rady vo svojej podstate riadia úsilím opraviť líniu prijatú v predošlých rokoch, najmä v roku 2003, keď na Kube došlo k mimoriadne tvrdej vlne útlaku. V roku 2005 Rada pozastavila opatrenia z roku 2003.

Následne sa na ostrov vydali ministri zahraničných vecí a komisári. V júni 2008 boli opatrenia z roku 2003 zrušené a nadviazali sme globálny politický dialóg – ako nám pripomenul pán López Garrido – spolu s pravidelnými stretnutiami na vysokej úrovni. Nedávno Havanu navštívil dokonca vedúci predstaviteľ členského štátu. Bohužiaľ, európski vedúci politickí predstavitelia, ktorí išli na ostrov, sa nemali čas stretnúť s disidentmi, ktorí sa tak cítili prehliadaní.

Celý tento čas na Kube pokračovali represie. Nedošlo k žiadnym zmenám či reformám. Napriek tomu sme udržiavali politický dialóg. Teraz nami všetkými otriasla krutá smrť politického väzňa Orlanda Zapatu.

Ako je známe, dámy a páni, niektoré vlády, ako napríklad španielska vláda, opakovane vyhlásili, že chcú zrušiť spoločnú pozíciu. Hovorí sa v nej čosi veľmi logické: podpora prechodu k demokracii, v zásade rovnaká vec, akú vyžadujú zásady a ciele článku 21 zmluvy.

Na záver uvediem dve veci. Spoločná pozícia nebrzdí dialóg. O tom niet pochýb. A čo viac, v júni 2009 ju opätovne potvrdilo 27 ministrov. Po druhé, prioritou nemôže byť zmena spoločnej pozície – to by mala byť tá posledná možnosť. Súčasnou prioritou je žiadať okamžité, úplné a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov.

Kubu a Latinskú Ameriku vnímam ako Západ a symbolmi, ktoré určujú Západ, sú ľudská dôstojnosť a rešpektovanie základných práv človeka. Mám ešte jednu poslednú myšlienku. Rád by som pripomenul Rade, že v jej záveroch z júna 2009 sa hovorí, že budúcnosť politického dialógu s kubánskymi orgánmi závisí konkrétne od pokroku dosiahnutého v oblasti ľudských práv. Môže niekto povedať, že dnes skutočne dochádza k takémuto pokroku? Môže to skutočne niekto povedať?

 
  
MPphoto
 

  Antonio Masip Hidalgo (S&D).(ES) „História mi odpustí“, to bol známy výrok mladého právnika, ktorý vyvolal rozruch medzi jeho ľudom. História mu odpúšťa jeho vzburu proti tyranii a neskôr proti embargu Spojených štátov.

Je to však rovnako rozhodný rozsudok, ktorým Parlament zastupujúci najväčšiu oblasť slobody a demokracie na svete odsudzuje diktatúru, pod ktorou trpia obyvatelia Kuby, porušovanie ľudských práv na ostrove, kruté zaobchádzanie s politickými väzňami a pohŕdanie vlastnými občanmi v exile. Rozsudok histórie je zrejmý.

Prostredníctvom tohto uznesenia podporujú poslanci zastupujúci všetky ideológie kubánsky ľud v jeho boji. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili krutému útlaku, pod ktorým trpí, čo zahŕňa aj zrušenie ochromujúcej spoločnej pozície.

Vzdám hold pánovi Raúlovi Riverovi, ktorý v posledných veršoch, ktoré vo svojom meste Havana napísal, hovorí, že nezdaňujú sympatie, prázdnotu, dusenie sa či trpkosť. Ruiny vlasti sú bezpečné. Nemusíte sa znepokojovať, súdruhovia. Už ideme.

 
  
MPphoto
 

  Fiorello Provera (EFD).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rozhodnutia a konanie kubánskeho komunistického režimu opäť vyvolali v našom Parlamente dilemu, či je možné pokračovať v rokovaniach s týmto režimom. Európsky parlament už roky žiada kubánske úrady o demokratické reformy, ktoré by rešpektovali ľudské práva. Odovzdanie moci Fidela Castra jeho bratovi Raúlovi však neprinieslo ani demokratické reformy, ani prepustenie politických väzňov.

Smrť Orlanda Zapatu vo väzení po 85 dní trvajúcej hladovke dokazuje ideologický a represívny charakter režimu. Za desať rokov Európska únia podporila opatrenia na pomoc Kube sumou 145 miliónov EUR: výsledky nie sú zďaleka skvelé. Toto financovanie vlastne pomohlo udržať tyraniu pri živote. Ak chceme byť dôveryhodní, musíme požadovať, aby boli vzťahy s Havanou vrátane rozvojovej pomoci naviazané na overiteľné zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv všetkých kubánskych občanov, počnúc okamžitým prepustením politických väzňov a väzňov svedomia.

Nemali by sme to stavať ako ultimátum, ale ako výzvu na zmenu jedného z najrepresívnejších režimov na Zemi, slabej napodobeniny ideológie, ktorú pohltili dejiny a rýchlo vymiera.

 
  
MPphoto
 

  Michael Gahler (PPE).(DE) Vážená pani predsedajúca, kubánskemu ľudu i ostrovnému režimu by sme mali predložiť konkrétnu ponuku: namiesto súčasného stavu politiky budeme financovať prechod k demokracii na Kube. Prvým krokom musí byť prepustenie všetkých politických väzňov. Spojené štáty by súbežne mali ukončiť svoje sankcie, ktoré pomohli režim posilniť namiesto toho, aby ho porazili. Nasledujúcim krokom stretnutia za okrúhlym stolom so zástupcami režimu a kubánskeho hnutia za občianske práva by malo byť vytvorenie časového plánu prechodu k demokracii a demokratickým voľbám.

Mimochodom, stredná Európa je dôkazom, že aj bývalá štátna strana má stále budúcnosť – dokonca aj táto strana bude žiť po smrti starého systému. My, ako EÚ a ako členské štáty, by sme mali tento proces podporiť podobným spôsobom, ako sme to urobili v strednej Európe. Pomohlo by to kubánskemu ľudu, stabilizácii regiónu a vydláždilo by to cestu novému druhu vzťahov so Spojenými štátmi, ktoré by nepredstavovali zopakovanie predcastrovskej éry.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Vážená pani predsedajúca, bez ohľadu na dôvody v pozadí je smrť pána Orlanda Zapatu Tamaya poľutovaniahodná; je poľutovaniahodné, že svoj protest doviedol do úplného konca. Nemôžeme však akceptovať zintenzívnenie neprijateľných politických a ideologických kampaní proti Kube a jej ľudu, ktoré využívajú túto poľutovaniahodnú udalosť ako zámienku.

Bez ohľadu na názor každého človeka, rešpektujúc rozhodnutia kubánskeho ľudu, musíme rešpektovať tieto rozhodnutia a ich zvrchované právo rozhodovať o vlastnom osude a forme politickej organizácie ich štátu.

Z týchto dôvodov odsudzujeme všetky formy zasahovania alebo útoku vrátane zločinnej blokády, ktorej je Kuba takmer polstoročie vystavená.

Z týchto dôvodov si tiež myslíme, že logickou pozíciou Európskej únie a cestou, ktorou sa treba uberať, je úplná normalizácia vzťahov s Kubou prostredníctvom odstránenia spoločnej pozície voči Kube, ktorá predstavuje neprijateľnú formu diskriminácie uplatňovanej proti Kube a jej občanom.

Predovšetkým neakceptujeme nesmierne pokrytectvo, ktoré ovplyvňuje mnohých v Parlamente, a dôrazne odsudzujeme dvojtvárnu politiku Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Antonio López-Istúriz White (PPE) . – (ES) Vážená pani predsedajúca, vo svojom prejave sa obraciam na matku Orlanda Zapatu a na tých, ktorí trpia spolu s ním v boji za slobodu Kuby: nie sú sami.

Dnes prostredníctvom tohto uznesenia – za ktoré by som chcel z pozície generálneho tajomníka našej strany poďakovať autorom a najmä všetkým stranám, ktoré ho podpísali – sa Parlament jednotne vyjadruje proti izolovanej a rozpadávajúcej sa diktatúre. Dnes podpisujeme tomuto režimu medzinárodný rozsudok smrti.

Na základe väčšiny prejavov, ktoré som si vypočul, som presvedčený, že nás všetkých zjednotilo dôrazné a jasné odsúdenie smrti vášho syna. Mnohí z nás sa však s týmto vyhlásením neuspokoja: môžete si byť istí, že my budeme naďalej bdieť nad tým, aby sme zaistili bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov na ostrove.

Budeme dohliadať na situáciu týkajúcu sa porušení ľudských práv na ostrove. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) bude, samozrejme, bojovať za zachovanie spoločnej pozície Európskej únie a na základe toho, čo som počul, som si istý, že mnohí urobia to isté.

Nebudeme vysielať zmiešané signály, ale skôr jasné usmernenia, ako dosiahnuť náš sen a vidieť demokratickú Kubu. Najvyššia obeť, ktorú vykonal Orlando, vyvolala odozvu v mysliach dobrých ľudí celého sveta. Zabezpečme, aby sa tichá obeť tisícov Kubáncov oslavovala v blízkej budúcnosti na slobodnej Kube.

 
  
MPphoto
 

  Gesine Meissner (ALDE).(DE) Vážená pani predsedajúca, pomerne ľahko sa nám hovorí, keď k porušeniam ľudských práv dochádza inde a ľudia tiež umierajú za svoje presvedčenie. Je dôležité povedať si to. Pán Zapata skutočne prišiel o život v dôsledku hladovky a sú aj iní väzni, ktorí sa teraz rozhodli pre hladovku.

Preto sa musíme konkrétne zamyslieť nad tým, ako môžeme cielene napredovať. Niektorí sa vyjadrili, že by sme vôbec nemali hovoriť s Kubou, pretože tamojší režim je pre nás neprijateľný. Iní – a vôbec si nemyslím, že je táto pozícia dobrá, pán Ferreira – vyjadrili stanovisko, že tu existuje pokrytectvo a že obyvatelia Kuby by mali mať možnosť slobodne robiť vlastné politické rozhodnutia. Myslím si, že tam, kde sú porušované ľudské práva a umierajú ľudia, skutočne končí sloboda robiť politické rozhodnutia. Za týchto okolností musíme my, ako Európsky parlament, čosi urobiť.

V tejto súvislosti je absolútne správne, že boli predložené konkrétne návrhy – v neposlednom rade vrátane niekoľkých nových návrhov pána Gahlera –, ktoré podrobne prerokujeme a zvážime, ako môžeme zasiahnuť proti porušovaniu ľudských práv na celom svete a pomôcť ľuďom celého sveta.

 
  
MPphoto
 

  Franz Obermayr (NI).(DE) Vážená pani predsedajúca, keď tu dnes rokujeme o našich vzťahoch s Kubou na pozadí tragickej smrti Orlanda Zapatu, musíme si uvedomiť, že náš pohľad na Kubu pochádza z čias, keď naše myšlienky ovplyvňovalo rámcové delenie na priateľov a nepriateľov. Na jednej strane sme tu mali zlých Kubáncov, ktorí boli v úsilí o medzinárodnú revolúciu vazalmi Sovietskeho zväzu, a na druhej strane dobrých Kubáncov, ktorí zachránili krajinu pred útlakom cukrových barónov, mafie, CIA a amerického imperializmu. Na jednej strane boli zlí Kubánci, komunistickí utláčatelia ľudu, a na druhej strane tí, ktorí poskytli obyvateľstvu vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a ukončili jeho hlad. Dnes, ak má mať smrť Orlanda Zapatu zmysel – ak má smrť vôbec niekedy zmysel –, by sme mali za všetkých okolností brať jeho odkaz veľmi vážne. Táto smrť nesmie byť zbytočná.

Ďalšia vec, ktorá sa musí stať, je, že EÚ musí pokračovať po jasných cestách, cestách venovaných politike, a nesmieme dopustiť, aby sme sa dostali do područia štátov; musíme sa oslobodiť od starých ideologických bremien a musíme rovnocenne vystupovať v politickom dialógu a vyvíjať tlak, aby došlo k zreteľnému zlepšeniu situácie vo vzťahu k ľudským právam, aby sme už čoskoro mohli hovoriť o slobodnej Kube a obyvatelia ostrova mohli žiť v demokracii.

 
  
MPphoto
 

  Alf Svensson (PPE).(SV) Vážená pani predsedajúca, obchodné embargo Spojených štátov trvalo takmer 50 rokov. Ako zdôraznili mnohí rečníci, embargo prinieslo obyvateľom Kuby chudobu a útlak.

Mnohí ľudia poznajú správu organizácie Human Rights Watch z novembra 2009 nazvanú „Nový Castro, rovnaká Kuba“, ktorá navrhovala, aby bolo embargo zrušené a kubánski diktátori by mali šesť mesiacov na to, aby prepustili politických väzňov. Ak by to nedokázali urobiť, na krajinu by malo byť uvalené rozumnejšie embargo. Bol by to typ, ktorý sa nedávno použil pri niekoľkých príležitostiach a ktorý zahŕňa zmrazenie zdrojov a zahraničných investícií a zavedenie zákazu cestovania. Hlavné demokratické štáty a EÚ by to mali, samozrejme, podporiť. Bolo by zaujímavé vedieť, čo si myslí úradujúci predseda Rady o návrhu organizácie Human Rights Watch.

 
  
MPphoto
 

  Anna Záborská (PPE).(SK) Angažovanosť proti porušovaniu ľudských práv musí byť prioritou Európskej únie za každých okolností.

Kubánsky politický väzeň Orlando Zapata zomrel, lebo držal protestnú hladovku. Ďalší kubánsky väzeň hladovku drží ako protest za 25 väzňov, ktorí sú vo veľmi zlom zdravotnom stave a sú v ohrození života. Nie je riešením to, čo navrhla španielska vláda, keď ponúkla hladujúcemu väzňovi azyl. Čudujem sa španielskej vláde, ktorá predsedá toho času Európskej únii, lebo jej návrh situáciu nerieši. Okamžité prepustenie politických väzňov je veľmi ťažké. A preto chcem požiadať pána komisára Piebalgsa, aby Európska komisia vstúpila do rokovania s kubánskou vládou, aby vláda umožnila medzinárodnému Červenému krížu navštíviť kubánskych väzňov. Umožnilo by to objektívne zhodnotenie ich stavu a pomohlo by to v ďalších rokovaniach. Toto bolo umožnené Červenému krížu aj vo väznici na Guantáname.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI).(DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, aj ja obhajujem dodržiavanie ľudských práv v Európe, ako aj v iných častiach sveta. Smrť pána Zapatu je volaním o pomoc od človeka, ktorý veľmi tragickým spôsobom – aspoň preňho – upriamil našu pozornosť na úplne neznesiteľnú situáciu. Chcem vidieť, ako sa my Európania jasne postavíme za dodržiavanie ľudských práv obsiahnutých v Charte Organizácie Spojených národov bez ohľadu na politickú situáciu.

 
  
MPphoto
 

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady.(ES) Vážená pani predsedajúca, verím, že rozprava, ktorú sme mali v súvislosti s otázkou situácie väzňov svedomia na Kube v dôsledku smrti jedného z nich, Orlanda Zapatu, dokazuje, že tu existuje veľká miera zhody medzi poslancami a politickými skupinami. Som si istý, že sa to ukáže zajtra pri hlasovaní, v ktorom sa bude rozhodovať o uzneseniach vyplývajúcich z tejto rozpravy, ktoré sú v podstate v súlade s pozíciou Rady, Komisie a všetkých inštitúcií Európskej únie. To nepochybne posilňuje Európsku úniu v tomto mimoriadne dôležitom dialógu s Kubou a v cieli dosiahnuť pokrok a zlepšenie pre kubánsky ľud.

Myslím si, že môžeme súhlasiť s tým, že musíme okamžite zasiahnuť, nech už dochádza k porušovaniu ľudských práv kdekoľvek. Myslím si, že je to základná zásada, ktorú zdôrazňujeme, a stále by mala byť posudzovaná rovnakým metrom.

Európska únia musí zakročiť, len čo dôjde k porušeniu ľudských práv, pretože je to súčasť jej základnej povahy. V tomto prípade tak robíme v súvislosti s Kubou vyhláseniami a požadovaním, aby boli na Kube prepustení všetci ostatní väzni svedomia a aby sa tam rešpektovali ľudské práva.

To však nie je všetko: musíme pracovať efektívne a byť efektívni, dosahovať výsledky, ktoré zlepšia blaho a životné podmienky väzňov svedomia alebo dokonca umožnia ich prepustenie.

V niektorých prípadoch sa to podarilo dosiahnuť a v niektorých prípadoch sme dosiahli pokrok. Okrem iného preto, že vo vzťahu Európskej únie ku Kube existuje základný prvok, ktorým je politický dialóg. Tento dialóg bol nedávno obnovený – myslím si, že je to dobre – a zrušením sankcií, ktoré boli súčasťou pozície Európskej únie a ktoré už nemali žiadny zmysel, a obnovením tohto politického dialógu sme dokázali urobiť čosi, čo sa nám nepodarilo od roku 2003: hovoriť s kubánskymi orgánmi o väzňoch svedomia.

Prirodzene, pravidelne sa bude musieť uskutočňovať hodnotenie, ktoré niektorí z vás spomenuli, hodnotenie výsledku tohto dialógu, a tento proces bude treba tento rok vyhodnotiť. Mnohí z vás – hovorím napríklad o prejavoch pána Maura, pána Yáñeza-Barnueva alebo pána Michela – zdôraznili dôležitosť tohto dialógu, tejto spolupráce a morálnej autority, ktorú má Európska únia, aby hovorila s Kubou a dosiahla pokrok, čo je jej konečným cieľom.

Preto vítame väčšinovú zhodu v tomto Parlamente v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv na Kube, ktorú možno podľa mňa zhrnúť do jedného posolstva: hoci sme aj naďalej otvorení dialógu s Kubou, Európska únia bude naďalej požadovať, aby tam boli oslobodení všetci politickí väzni a aby boli rešpektované občianske a politické práva kubánskych občanov.

 
  
MPphoto
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, domnievam sa, že táto rozprava opäť dokázala, že v otázkach ľudských práv a demokracie je Parlament majákom.

Ani Komisia nebude nikdy tolerovať porušovanie ľudských práv a demokracie. To znamená, že to zostane základným kameňom našej politiky nielen pre svoju silu, ale tiež preto, že si myslíme, že ak máte jednoznačné názory, mali by ste ich prejaviť.

Ako tiež viete, základ našej spolupráce s Kubou bude spočívať v pokračovaní spoločnej pozície z roku 1996. Tá poskytuje základ a je veľmi zrejmé, že na Kube by malo dôjsť v oblasti ľudských práv k niektorým základným zmenám.

Zároveň aj konštruktívny dialóg, ktorý sme začali v roku 2008, prináša pozitívne signály. Netvrdím, že sme dosiahli zásadné zlomy, no v mnohých veciach sme pokročili.

Myslím si, že toto je cesta, ktorou musíme pokračovať. A mali by sme tiež pokračovať v stretnutiach s občianskou spoločnosťou. Komisia bude postupovať podľa záveru Rady, ktorý hovorí, že v prípade potreby budú tvoriť súčasť návštev na vysokej úrovni stretnutia s demokratickou opozíciou a budeme ich aktívne vyhľadávať.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala sedem návrhov uznesení.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne. (PL) Orlando Zapata Tamayo zatknutý v roku 2003 so skupinou ďalších 75 disidentov počas zásahu proti opozičným skupinám vykonaného úradmi zomrel v kubánskom väzení po dvojmesačnej hladovke. Dúfam, že táto tragická smrť jedného z najznámejších kubánskych politických väzňov každému pripomenula, že otázka ľudských práv na Kube nie je stále vyriešená.

Plne súhlasím s požiadavkami Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a mnohých organizácií na ochranu ľudských práv, že vlády európskych štátov by mali vyvíjať tlak na kubánske orgány na bezpodmienečné prepustenie politických väzňov pod hrozbou zablokovania všetkých pokusov o zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Kubou. Myslím si, že úplné zrušenie sankcií voči Kube zo strany Európskej únie by bolo bez rokovania o konkrétnom prepustení všetkých politických väzňov predčasné. Zároveň chcem zdôrazniť, že občania Kuby by nemali doplácať na chyby ľudí, ktorí robia takéto rozhodnutia. Je najvyšší čas, aby krajina podnikla konkrétne kroky smerom k demokratizácii, budovaniu občianskej spoločnosti a rešpektovaniu ľudských práv, najmä slobody prejavu a združovania.

Chcel by som zopakovať slová bývalého španielskeho premiéra pána Josého Maríu Aznara a povedať, že je neprijateľné, aby sa európski politici počas návštevy Kuby odmietali stretnúť so zástupcami opozície. Musíme nájsť nástroje na podporu rozvoja demokratického systému na Kube a kubánskemu národu odovzdať všeobecné hodnoty spojené s budovaním demokracie a demokratickej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Zodpovednosť za predčasnú smrť Orlanda Zapatu Tamaya po siedmich rokoch nezákonného väznenia, proti ktorému mohol protestovať len jediným spôsobom, musíme pripísať represívnemu kubánskemu režimu. Je našou povinnosťou pamätať si slová matky Orlanda Zapatu: „Nemali by ste byť nútení prejsť tým, čo musel prežiť môj syn.“ Počas ostatných štyroch rokov pod vedením Raúla Castra ostali očakávania, že komunistická diktatúra na Kube by mohla byť ľudskejšia, zreteľne nenaplnené. Tamojší obyvatelia naďalej riskujú svoje životy, keď vyjadrujú svoj názor. Na Kube je stále asi 200 politických väzňov. Spojené štáty a členské štáty EÚ odsúdili smrť pána Zapatu, tento protest však nebol dostatočne dôrazný ani správne načasovaný. V takýchto prípadoch treba reagovať, nemôžeme, tak ako španielske predsedníctvo, strácať čas. Poučenie z prípadu pána Zapatu znie, že nikto nemôže ignorovať tvrdú realitu kubánskej diktatúry. Naša politika voči Kube musí zostať podmienená skutočnými zmenami v krajine. EÚ sa musí radšej postaviť na stranu kubánskeho ľudu, než dúfať, že možno dôverovať vrahom pána Zapatu.

 
  
 

(Rokovanie bolo prerušené o 17.25 hod. a pokračovalo o 18.00 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI WALLIS
podpredsedníčka

 
Posledná úprava: 4. júna 2010Právne oznámenie