Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o piatich⁽¹⁾ návrhoch uznesení o Južnej Kórei – zákonné uznanie trestu smrti.

  Renate Weber, autorka. − Vážený pán predsedajúci, je veľmi zarmucujúce, že v Južnej Kórei po 13 rokoch bez jedinej popravy rozhodol ústavný súd pred pár týždňami v prospech trestu smrti. V rozhodnutí sa uvádza, že trest smrti je zákonný prostriedok, ktorý možno použiť v prospech verejného blaha na zabránenie trestným činom. Je to argument, ktorý počúvame dosť často, a v podstate ide iba o reakciu na emócie, ktoré v určitej krajine v určitom čase prevládajú.

Znamená to, že na trest smrti sa nazerá ako na preventívny prostriedok v nádeji, že zločinci si dobre rozmyslia, či spáchajú zločin, keď vedia, že im hrozí trest smrti. Všetci vieme, že existuje mnoho štúdií, ktoré tento názor vyvracajú.

Omnoho dôležitejšia je skutočnosť, že popravu nemožno zvrátiť. Po vykonaní rozsudku už niet cesty späť. Rímske právo za čias Justiniána uvádzalo, že je lepšie pustiť vinníka nepotrestaného, ako pripraviť nevinného o život. To bolo pred 15 storočiami. Keďže samotný ústavný súd v Južnej Kórei priznal, že v súvislosti s trestom smrti môže dôjsť k chybám a zneužitiu, naše obavy, ktoré tu dnes predkladáme, môžu posilniť demokratické inštitúcie Kórejskej republiky v myšlienke, že tento spôsob trestu by sa mal navždy zrušiť.

Vzhľadom na to, že Kórejská republika v roku 1990 pristúpila k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach a je signatárom väčšiny dôležitých dohovorov o ľudských právach, by tento krok späť veľmi uškodil jej dobrému menu na medzinárodnej scéne.

  David Martin, autor. − Vážený pán predsedajúci, Európska únia vo všeobecnosti, a tento Parlament zvlášť, má povesť bojovníka proti trestu smrti. Je to úctyhodná tradícia, na ktorú sme hrdí. Preto nemôžeme inak, než len ľutovať rozhodnutie Ústavného súdu Kórejskej republiky, podľa ktorého trest smrti nie je porušením ústavy v tejto krajine.

Domnievam sa však, že tento problém musíme udržať v rozumných medziach. Sudcovia rozhodli tesnou väčšinou piatich hlasov ku štyrom. Pri predchádzajúcom hlasovaní to bolo sedem ku dvom. Trest smrti nepresadzovali ani ho neschvaľovali, ale vyzvali kórejský parlament, aby uskutočnil politické rozhodnutie o budúcom zrušení trestu smrti v tejto krajine.

Musíme tiež poznamenať, že Južná Kórea je de facto abolicionistická krajina. Od februára 1998 sa tu nevykonala žiadna poprava a v roku 2007 zaradila organizácia Amnesty International Južnú Kóreu do kategórie krajín, ktoré prakticky zrušili trest smrti.

Vážnosť problému však vracia túto otázku späť do diskusie, pretože predseda poslaneckého klubu Veľkej národnej strany v Kórei len nedávno vyhlásil, že de facto moratórium na trest smrti by sa malo skončiť a malo by sa pristúpiť k vykonaniu okamžitých popráv určitých väzňov. Dúfam, že Kórejská republika bude tento nešťastný oportunistický hlas ignorovať a vykročí vpred a zmenou zákona sa pretransformuje z krajiny s moratóriom de facto na krajinu s moratóriom de iure.

  Martin Kastler, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, je poľutovaniahodné, že na tomto svete ešte stále existujú štáty, ktoré v dnešnej dobe vykonávajú alebo povoľujú tento nehumánny trest za vážne zločiny. Verím, že nikto nemá právo rozhodovať o smrti alebo živote inej osoby, či už na počiatku, alebo konci tohto života, a už vôbec nie s cieľom potrestať kriminálny čin. Barbarský trest ako poprava nemá svoje miesto v modernom svete.

Nezabudnuteľný, jedinečný pápež Ján Pavol II. poukázal na to, že predovšetkým musí byť umožnené pokánie, nádej na zmierenie. To však nemožno dosiahnuť pri takom nezvratnom čine, akým je trest smrti. Preto my parlamentné skupiny mobilizujeme všetky sily a vyzývame našich kolegov v Južnej Kórei, aby túto tému prediskutovali v parlamente a na dôkaz humánnosti sa pridali k nám Európanom a zapojili sa do kampane za zrušenie trestu smrti. Chcel by som vyzvať všetkých poslancov, aby jednohlasne podporili tento spoločný návrh uznesenia.

  Marie-Christine Vergiat, autorka. − (FR) Vážený pán predsedajúci, na štvrtom Svetovom kongrese proti trestu smrti, ktorý sa konal koncom februára v Ženeve, privítalo abolicionistické hnutie narastajúci počet krajín, ktoré zrušili alebo pozastavili výkon trestu smrti. Zdalo sa, že Južná Kórea sa vydala správnym smerom, keďže od decembra 1997 sa tam nekonali žiadne popravy.

Nedávne rozhodnutie Ústavného súdu Kórejskej republiky v nás nemôže vyvolať nič iné než len obavy a zármutok. Preto chceme, aby Komisia a Rada považovali zrušenie trestu smrti – porušovanie práva na život a trestný čin páchaný štátom – za kľúčový prvok vo vzťahoch Európskej únie s tretími krajinami.

Chceme, aby kórejskú vládu a prezidenta republiky, ktorý sám bol v roku 1981 odsúdený na trest smrti, vyzvali, aby sa pevne zaviazali zrušiť trest smrti, aby rozhodli o moratóriu v súlade s rozhodnutím Organizácie Spojených národov, aby vyslovili svoje obavy v súvislosti so situáciou 59 ľudí vrátane určitých politických väzňov, ktorí boli odsúdení na trest smrti v tejto krajine, a aby požiadali o zmiernenie tohto trestu.

  Barbara Lochbihler, autorka. – (DE) Vážený pán predsedajúci, politika zrušenia trestu smrti je veľmi úspešnou súčasťou európskej zahraničnej politiky. Možno to pozorovať v súvislosti s prístupovými rokovaniami, bilaterálnymi rozhovormi a tiež v Organizácii Spojených národov, v ktorej sa čoraz viac štátov v rámci svetového spoločenstva rozhoduje v prospech moratória alebo úplného zrušenia trestu smrti. Donedávna patrila Kórejská republika k tým štátom, ktoré už prakticky nepoužívali tento degradujúci a nedôstojný trest.

Dnešné uznesenie je vyjadrením našich obáv, že v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu v Južnej Kórei, podľa ktorého sú popravy v súlade s ústavou, vznikne situácia uľahčujúca obnovené používanie trestu smrti. Preto vyzývame vládu Kórejskej republiky, aby urobila všetko, čo je v jej silách – prvým krokom by malo byť prijatie zákonne záväzného moratória zakazujúceho výkon popráv (napokon, v cele smrti momentálne čaká viac ako 55 ľudí), ktoré by malo byť nasledované schválením zákona o zrušení trestu smrti kórejským parlamentom.

Je veľmi pozitívne pozorovať, že aj v rámci samotnej Južnej Kórey sa vytvorilo hnutie, ktoré vedie kampaň za definitívne vytvorenie zákona o zrušení trestu smrti. My členovia tohto Parlamentu by sme mali toto hnutie podporiť.

  Jarosław Leszek Wałęsa, v mene skupiny PPE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v čase, keď sa neustále vzrastajúci počet krajín zrieka vykonávania trestu smrti, by sme mali rozhodnutie ústavného súdu v Južnej Kórei prijať prinajmenšom s prekvapením.

Trest smrti je jasným porušovaním ľudských práv, pretože život je, koniec koncov, hodnota, ktorú by mal zákon chrániť. Právny systém povoľujúci najvyšší trest si v podstate podkopáva vlastné základy a je pokrytecký. Proti tomuto prostriedku výkonu spravodlivosti existuje mnoho argumentov. Pre mňa je tým najdôležitejším nezvratnosť. Nech je akokoľvek, trest smrti je trest, ktorý je konečný. Pripravuje ľudí o najcennejšiu vec, akú kedy mohli mať. Okrem toho tu zotrváva morálna zodpovednosť na strane tých, ktorí tento akt vykonávajú, pretože vždy existuje riziko, že popravia nevinného človeka.

Rozhodnutie ústavného súdu je ďalej sklamaním preto, lebo ako vieme, v Kórei sa už roky nekonala žiadna poprava. Dúfam, že toto rozhodnutie neovplyvní počet vynesených rozsudkov. Ba čo viac, vyzývam, aby sa s tradíciou trestu smrti v Južnej Kórei úplne skoncovalo.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, v mene skupiny S&D. – (PL) Južná Kórea patrí ku kľúčovým obchodným partnerom Európskej únie. Je to tiež krajina, s ktorou Európska komisia ukončila rokovania o dohode o voľnom obchode. Táto dohoda umožňuje obom stranám vzájomný prístup k trhu v značnom rozsahu. V súvislosti s takýmito blízkymi hospodárskymi vzťahmi medzi EÚ a Kóreou je nanajvýš prekvapivé, že sa tak veľmi líšia v otázke ľudských práv.

Všetky členské štáty Európskej únie sú signatármi protokolu č. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakazuje používať trest smrti. Únia navyše na medzinárodnej scéne vyhlasuje, že si stanovila za cieľ presadiť univerzálne zrušenie trestu smrti. V súlade s týmto vyhlásením by mala Únia vyjadriť jasnú podporu hnutiu v Kórei, ktoré pracuje na zrušení najvyššieho trestu. Zostáva nám len dúfať, že v súvislosti s popravami sa najskôr prijme moratórium a že sa kórejská vláda bude aktívne podieľať na úsilí zrušiť trest smrti, ktoré v súčasnosti vyvíja Organizácia Spojených národov.

Na základe nových právomocí v oblasti obchodnej politiky máme ako Európsky parlament právo a povinnosť požadovať zrušenie najvyššieho trestu vo všetkých partnerských krajinách Európskej únie.

  Zbigniew Ziobro, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážený pán predsedajúci, keby boli dnešné názory na trest smrti platné v čase Norimberského tribunálu, ani jeden z nacistických zločincov, ktorí boli súdení pred tribunálom a ktorí boli zodpovední za krutú smrť miliónov nevinných ľudí, by nebol odsúdený na smrť. Nikoho v Európe som nepočul vysloviť kritiku na adresu Norimberského tribunálu a jeho nespravodlivých rozsudkov.

Európa sa ešte viac vzďaľuje od podstaty spravodlivého trestu ako reakcie úmernej zlu, ktoré páchateľ vykonal, a jeho vine. Keď hovoríme o vražde, usmrtení mnohých ľudí, napríklad o teroristickom čine, alebo keď hovoríme o genocíde a smrti miliónov ľudí (nakoniec, to sa v Európe stalo), potom nastupuje otázka primeraného trestu. Je pravda, že v akademických kruhoch v Európe a všade na svete pretrváva diskusia v súvislosti s napredovaním v oblasti efektivity takéhoto trestu ako preventívneho prostriedku a ochrany nevinných ľudí. To však v tejto situácii nie je pravdepodobne hlavný argument.

Európa sa v súčasnosti zrieka trestu smrti. Je to demokratická voľba a my chceme, aby ostatní túto voľbu rešpektovali. Preto by sme tiež mali rešpektovať voľbu iných. A to je dôvod, prečo schvaľujem diskusiu na túto tému vrátane diskusie s obyvateľmi Južnej Kórey. Je to demokratický štát a demokratická krajina.

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Nemyslím si, že máme právo komentovať toto rozhodnutie alebo doňho zasahovať, prinajmenšom pre tieto dve príčiny. Prvou je skutočnosť, že Južná Kórea je demokratická krajina a rozhodnutie ústavného súdu je rozhodnutím právneho orgánu tohto štátu. Preto tu nevzniká nebezpečenstvo, že by sa trest smrti uplatňoval v prípade politických alebo nepodstatných káuz – tento trest sa bude udeľovať zločincom a vrahom. Po druhé, najvyšší trest je odstrašujúcim prostriedkom. Toto tvrdenie, samozrejme, nemožno dokázať empiricky, no vedie nás k tomu predpoklad o pravdivosti sylogizmu: čím ťažší trest, tým odstrašujúcejší účinok. To znamená, že veľmi tvrdý trest zastraší viac, a teda trest smrti zastraší zo všetkých trestov najviac. Z tohto vyplýva, že uplatňovaním trestu smrti v podstate zachránime životy nevinných ľudí. Preto by Európska únia a Európsky parlament nemali v tejto veci zasahovať do záležitostí orgánov Kórejskej republiky.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rozhodnutie Ústavného súdu Kórejskej republiky, podľa ktorého trest smrti nie je porušením ústavy, musíme prijať s poľutovaním. Toto rozhodnutie je krokom späť v porovnaní s doterajším trendom v Južnej Kórei, kde sa trest smrti už desaťročie neuplatnil. K poslednej poprave došlo pred 13 rokmi. V cele smrti momentálne čaká na popravu 57 odsúdených. Na rozsudok súdu v Južnej Kórei by sme mali pozerať kriticky. Južná Kórea je v príslušnom regióne ekonomickým lídrom, preto by mala ísť príkladom v otázke rešpektovania práva na život každého jednotlivca. Najvyšší trest nie je v súlade so súčasným systémom trestného súdnictva a v rozpore s aktuálnymi názormi vôbec nevplýva na zníženie miery kriminality.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Trest smrti je téma, ktorá bude živá dovtedy, kým sa v ľudskej spoločnosti budú skrývať beštie, vrahovia žijúci s vedomím, že oni môžu ľudí mučiť, týrať a vraždiť, lebo slabá a impotentná spoločnosť si nedokáže poradiť s ich zverským konaním.

Každá z obetí týchto netvorov mala rovnaké právo na život ako my všetci až do chvíle, kým im neskrížila cestu takáto obluda, zločinec, ktorý len podľa svojej zvrhlej chuti naložil s jej osudom človeka bez práva na milosť či obhajobu. Kórejský ústavný súd vyriekol stanovisko, že trest smrti nie je v rozpore s kórejskou ústavou. Vecne tak zhodnotil právny stav. To, že sa politické elity v Európe v našom mene takejto cesty zriekli, však neznamená, že aj my sme sa stali lepšími ľuďmi alebo že naša spoločnosť je humánnejšia. Nie. Hnusné vraždenie slušných ľudí brutálnymi netvormi v Európe, rovnako ako ani v Kórey, neprestalo. Rozdiel je len v tom, že európske beštie sa hrdelného trestu obávať nemusia.

Vážení, ja rešpektujem náš model vychádzajúci z Európskeho dohovoru o ľudských právach, ale som presvedčený, že skôr, ako ho budeme vnucovať okolitému svetu, mali by sme sa uistiť, že je pre slušných ľudí naozaj lepším riešením a že aj...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Chcela by som vyjadriť sklamanie a znepokojenie nad rozhodnutím Ústavného súdu Kórejskej republiky. Napriek skutočnosti, že posledné popravy sa v Južnej Kórei konali v roku 1997, súd dňa 25. februára rozhodol, že trest smrti je forma trestu, ktorá neporušuje právo na život zaručené ústavou. To je v poradí už druhý rozsudok súdu s rovnakým obsahom. Prvý rozsudok bol vynesený v roku 1996. Súd vtedy uviedol, že verejná mienka je proti zrušeniu trestu smrti. Na základe tejto skutočnosti môžeme dôjsť k záveru, že verejná mienka v Južnej Kórei sa nezmenila – čo je škoda, pretože krajina, ktorá je ekonomickým lídrom, by mala byť pre ostatné krajiny príkladom a rešpektovať právo na život, ktoré je základným ľudským právom.

(Potlesk)

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, boj proti trestu smrti je podstatou politiky ľudských práv Európskej únie. EÚ považuje trest smrti za krutý a nehumánny trest, ktorý neznižuje mieru kriminality, pričom zrušenie trestu smrti by naopak prispelo k podpore ľudskej dôstojnosti.

V boji proti trestu smrti sme nedávno privítali množstvo pozitívnych zmien. V januári tohto roku vyhlásilo moratórium na trest smrti Mongolsko. V roku 2009 zrušili trest smrti krajiny Burundi, Togo a americký štát Nové Mexiko. V roku 2007 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov po prvýkrát uznesenie vyzývajúce štáty k tomu, aby vyhlásili moratórium na popravy s cieľom zrušiť trest smrti v budúcnosti. Ďalšie uznesenie z roku 2008 túto výzvu znova zdôraznilo.

S prihliadnutím na tento priaznivý vývoj bola teda EÚ prirodzene sklamaná rozsudkom Ústavného súdu Kórejskej republiky z 25. februára, ktorý bol výsledkom hlasovania po častiach a v pomere piatich hlasov ku štyrom rozhodol, že trest smrti nie je v rozpore s ustanoveniami ústavy. Treba však spomenúť, že tento prípad sa týkal interpretácie kórejskej ústavy, nebolo to politické rozhodnutie o zachovaní trestu smrti. Takisto je potrebné osobitne spomenúť názory troch z piatich sudcov, ktorí sa vyslovili, že trest smrti je v súlade s ústavou. Sudcovia Lee Kang-Kook a Min Hyung-Ki dali jasne najavo, že treba vymedziť hranice používania trestu smrti a znížiť počet trestných činov podliehajúcich najvyššiemu trestu, zatiaľ čo sudca Song Doo-hwan vyhlásil, že akékoľvek rozhodovanie o treste smrti by malo byť predmetom verejnej diskusie a vecou zákonodarného zboru.

Hoci súdy naďalej vynášajú rozsudky smrti, moratórium na popravy platilo v Kórejskej republike od roku 1997. V súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že rozsudok ústavného súdu toto moratórium ovplyvní. Vítame rozhodnutie Kórejskej republiky zachovať moratórium na vykonávanie popráv.

Zároveň však treba dodať, ako sa uvádza aj v uznesení Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, že na moratórium nemožno nazerať ako na konečné riešenie, ale ako na krok vpred na ceste k úplnému zrušeniu trestu smrti. V súlade s touto skutočnosťou nalieha EÚ na Národné zhromaždenie Kórejskej republiky, aby čo najrýchlejšie podniklo všetky kroky potrebné na zrušenie trestu smrti. Kórejská republika bola dlhý čas lídrom v otázke ľudských práv v regióne Ázie. Zrušenie trestu smrti by teda iba potvrdilo záväzok Kórejskej republiky chrániť a presadzovať ľudské práva.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpravy pristúpime k hlasovaniu.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Gerard Batten (EFD), písomne. – Blahoželám ústavnému súdu v Južnej Kórei k rozhodnutiu ponechať v platnosti trest smrti. Jeho úmyslom je udeľovať trest smrti najhorším zločincom. Akým je napríklad pán Kang Ho-soon, ktorý sa údajne priznal k vražde siedmich žien. Ministerstvo spravodlivosti nedávno zverejnilo štatistiku, podľa ktorej podporu trestu smrti vyjadrilo 60 % obyvateľov. Ak by ste sa podobnú otázku opýtali vo Veľkej Británii, dospeli by ste prinajmenšom k rovnakému výsledku. V britských väzeniach sa nachádzajú rôzni sérioví vrahovia, znásilňovatelia, pedofili vraždiaci deti, nekrofili a kanibali, ktorí si odpykávajú doživotný trest. Príkladom je prípad z minulého týždňa. Zvrhlík Peter Chapman, ktorý vylákal nevinnú sedemnásťročnú obeť Ashleigh Hallovú a zabil ju, bol odsúdený na 35 rokov. Toto nie je primeraný trest. On a jemu podobní by mali byť popravení. To by tiež ušetrilo milióny libier, ktoré každoročne mrháme na to, aby sme doživotne udržiavali takýchto zločincov vo väzení. Milióny, ktoré sme mohli lepšie minúť na starých a chorých ľudí. Dobrá práca, Južná Kórea, pokračujte v popravách najhorších zločincov.

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – Každý človek má právo na život. Ak nie je zaručené, vrah nevedomky dosiahne konečné a zvrátené morálne víťazstvo tým, že štát sa stane vrahom tiež, a to znižovaným averzie spoločnosti voči úmyselnému vyhladzovaniu ľudských bytostí (podľa Amnesty International, 1998). Morálnosť, odstrašovanie a spravodlivosť by mali byť kľúčovými pojmami tejto diskusie. Prístup „kontroly zločinnosti“ vyžaduje represiu kriminálneho správania, zatiaľ čo model „ľudské práva/riadny postup“ podčiarkuje individuálne práva. Ten prvý považuje trest smrti za morálny, pretože obžalovaný vzal život (odplata), odstrašujúci, pretože tí, ktorí by mohli zabiť, to zo strachu o svoj život neurobia, pričom spravodlivosť nie je dôležitá ani preukázaná. Druhý model považuje trest smrti za nemorálny, pretože štát nemôže nikomu vziať život, nepovažuje ho za odstrašujúci – na základe štatistík – ani za spravodlivý. Niekedy sú totiž ľudia odsúdení na trest smrti nevinní a súdne konania v ich veci obsahujú nezrovnalosti. Ja verím v model ľudských práv vyjadrený v záväzných i nezáväzných právnych predpisoch medzinárodného spoločenstva a v konaní rastúceho počtu krajín, ktoré zrušili trest smrti. Vyzývam Kórejskú republiku, aby ukázala jasnú politickú vôľu zrušiť trest smrti, a kým sa tak stane, okamžite vyhlásila moratórium na jeho vykonávanie.

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne. – (RO) Smernice EÚ týkajúce sa trestu smrti sú z roku 1998. V tomto istom roku sa začalo uplatňovať aj neoficiálne moratórium na trest smrti v Južnej Kórei. Odvtedy parlament Kórejskej republiky prerokoval tri návrhy na zrušenie trestu smrti. Minulý mesiac ústavný súd v tejto krajine tesnou väčšinou potvrdil súlad trestu smrti s ústavou.

Odsudzujem toto rozhodnutie a dúfam, že kórejský parlament schváli uznesenie zakazujúce trest smrti.

Ak by sa Južná Kórea pripojila k abolicionistickým krajinám, vyslala by tým mocný signál celému ázijskému kontinentu.