Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2004(BUD)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0033/2010

Rozpravy :

PV 24/03/2010 - 16
CRE 24/03/2010 - 16

Hlasovanie :

PV 25/03/2010 - 6.19
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0086

Rozpravy
Streda, 24. marca 2010 - Brusel Verzia Úradného vestníka

16. Priority pre rozpočet na rok 2011 – Oddiel III – Komisia – Rozpočtové usmernenia: 2011 – ďalšie oddiely (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa (A7-0033/2010) pani Jędrzejewskej v mene Výboru pre rozpočet o prioritách pre rozpočet na rok 2011 – oddiel III – Komisia (2010/2004(BUD)) a

– správa (A7-0036/2010) pani Trüpelovej v mene Výboru pre rozpočet o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2011, oddiel I – Európsky parlament, oddiel II – Rada, oddiel IV – Súdny dvor, oddiel V – Dvor audítorov, oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor, oddiel VII – Výbor regiónov, oddiel VIII – Európsky ombudsman, oddiel IX – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (2010/2003(BUD)).

 
  
MPphoto
 

  Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, spravodajkyňa. (PL) Vážená pani predsedajúca, rozpočtový postup na rok 2011 je veľmi špecifický a mimoriadny, pretože sa týka prvého rozpočtového roka, ktorý začne a bude schválený v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy. Možno povedať, že sme v tejto súvislosti priekopníkmi, a preto máme, samozrejme, osobitnú zodpovednosť. Lisabonská zmluva dáva Parlamentu ďalšie právomoci v oblasti rozpočtu. Je na nás, ako tie právomoci využijeme, a rátame s konštruktívnym dialógom s Európskou komisiou a Radou, aby sa nové možnosti, ktoré prináša Lisabonská zmluva, dali využiť tým najlepším a najefektívnejším spôsobom.

Veľmi dôležitým novým prvkom, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva, je, že teraz nebudeme rokovať o rozpočte v dvoch čítaniach. To znamená, že Parlament aj Rada budú mať len jediné čítanie. To, samozrejme, predstavuje konkrétny problém týkajúci sa disciplíny. Ako Parlament musíme byť disciplinovaní, pretože budeme mať – jednoducho povedané – len jednu príležitosť. Nedostaneme možnosť zopakovať si to – žiadnu druhú šancu. Na zmierovacom zasadnutí musíme stanoviť veľmi veľa vecí. Ak má nový rozpočtový postup na jeseň efektívne pokračovať, musíme spolupracovať a byť disciplinovaní.

Tento rok je tiež mimoriadny, pretože Komisia v súvislosti s nedávnou voľbou Európskej komisie nemala možnosť predložiť svoju ročnú politickú stratégiu. Preto je veľmi mimoriadne a zaujímavé, že je to Európsky parlament, ktorý prvý vyjadruje svoje myšlienky, a že prvé stanoviská k rozpočtu na rok 2011 pochádzajú od Európskeho parlamentu vo forme tejto správy a nie od Európskej komisie, ako to bývalo každý „obyčajný“ rok.

Čím je rok 2011 ešte taký zvláštny? Rozpočet na rok 2011 je piatym rozpočtom vo viacročnom finančnom rámci. Ako viete, viacročný finančný rámec sa týka rokov 2007 – 2013. Počas predchádzajúcich štyroch rozpočtových postupov sme sa toho už dosť naučili. V poľštine hovoríme, že sme došli k múru. V angličtine sa hovorí, že dosiahli strop. Nech už to povieme akokoľvek, sme v situácii, keď sa viacročný finančný rámec čoraz viac vyčerpáva. V skutočnosti dochádzame k múru vo chvíli, keď sú naše rezervy veľmi malé a akýkoľvek manévrovací priestor Parlamentu je radikálnym spôsobom obmedzený. Rezervy sú veľmi malé. Osobitne znepokojujúce sú rezervy v okruhu 1b – približne 1 milión EUR, a v okruhu 3b – približne 9 miliónov EUR. Z tohto dôvodu sú, samozrejme, naše možnosti obmedzené, a preto správa Výboru pre rozpočet, ktorú som vypracovala, tak dôrazne požaduje, očakáva a vyžaduje ambiciózne prehodnotenie a revíziu viacročného finančného rámca, nielen vzhľadom na zmenšujúce sa rezervy, ale tiež preto, že pri vykonávaní revízie bude nevyhnutné zobrať do úvahy mimoriadne dôležité rozpočtové dôsledky Lisabonskej zmluvy.

Lisabonská zmluva dáva Európskej únii nové právomoci v oblastiach, ako napríklad politika v oblasti kozmického priestoru. Je dôležité, že zavádza aj Európsku službu pre vonkajšiu činnosť. Veľmi dôležité sú aj úvahy o rozpočte a o tom, ako plánujeme uskutočniť stratégiu EÚ 2020. Žiadnu z týchto úloh viacročný finančný rámec neuvádza. Teraz musíme začať diskusiu o tom, ako financovať tieto nové plány a ambície.

Veľmi by som chcela – a správa Výboru pre rozpočet tento odkaz obsahuje –, aby hlavnou zásadou rozpočtu na rok 2011 bola mládež. Mladí ľudia už sú hybnou silou a budúcnosťou Európy. Vzdelávanie a investovanie do mládeže je tiež investíciou do prítomnosti a budúcnosti Európy, spoločnosti a hospodárstva. Chcela by som zdôrazniť, akým dôležitým okamihom v živote každého je prechod z prostredia školy, akademického štúdia a vzdelávania do prvého zamestnania. Je to veľmi ťažká chvíľa, najmä počas krízy. Chcela by som spomenúť nejaké štatistiky: dvadsaťjeden percent ľudí medzi 15. a 24. rokom života je nezamestnaných. Je veľmi dôležité, aby sa ani Európska únia nestavala ľahostajne k tejto zložitej otázke a aby sme spolupracovali na tom, aby sme mladým ľuďom uľahčili zložitý okamih prechodu od vzdelávania na trh práce.

Chcela by som zdôrazniť, že v dobe rýchlo napredujúcich technologických a tiež demografických zmien musíme vytvoriť znalostnú spoločnosť s občanmi, ktorí počas života môžu zmeniť svoje vzdelanie a profesionálnu kariéru, ktorí majú možnosť takúto zmenu uskutočniť a ktorých v tomto procese podporuje aj Európska únia. Podpora Európskej únie by mala na akademickej a odbornej úrovni zahŕňať medzinárodné výmenné programy, ako aj prax a školenia. To súčasne zvýši úroveň sociálneho začleňovania a prísun znalostí a umožní občanom Európskej únie skutočnú mobilitu. Mobilita, ako viete, je celkom oprávnene základnou slobodou zaručovanou zmluvami a základom efektívneho vnútorného trhu.

– Teraz budem hovoriť po anglicky, pretože tu zastupujem pani Helgu Trüpelovú. Takže sa tu teraz ocitám v novej úlohe, ktorá sa netýka len rozpočtu Európskej komisie, ale aj iných inštitúcií a rozpočtu Parlamentu. Som pripravená hovoriť po anglicky, preto tá zmena jazyka.

V tejto fáze postupu je účelom uznesenia vytvoriť všeobecný obraz – konkrétne v súvislosti s rozpočtom – a vydať niekoľko usmernení pre administratívne rozpočty rôznych inštitúcií vrátane Európskeho parlamentu, ale okrem Komisie, o ktorej som už hovorila skôr.

Vo všeobecnosti sú podmienky, v ktorých sa bude rozpočet na rok 2011 schvaľovať, veľmi zložité, pretože rezerva v rámci okruhu 5 je veľmi obmedzená a pretože prioritou všetkých európskych inštitúcií je úspešné vykonávanie Lisabonskej zmluvy. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa mení postup prijímania rozpočtu, a to si vyžaduje ešte užšiu spoluprácu a dialóg medzi inštitúciami. Medziinštitucionálna spolupráca zahŕňa niekoľko prvkov – ako sú prekladateľské kapacity a nábor zamestnancov – a výmenu osvedčených postupov a zvyšovanie efektivity možno dosiahnuť v oblastiach, o ktorých sa v tejto súvislosti zatiaľ neuvažovalo, ako napríklad systém EMAS, politiky v oblasti nediskriminácie a práca na diaľku.

Rozvoj strednodobej a dlhodobej stratégie v oblasti budov je dlhodobým záujmom Výboru pre rozpočet nielen v súvislosti s Parlamentom, ale aj pokiaľ ide o iné inštitúcie. Neistota v súvislosti s veľkosťou a podobou rozpočtu pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a rozhodnutie Súdneho dvora o úprave platov spôsobujú, že finančná situácia v rámci okruhu 5 je ešte menej predvídateľná.

Pokiaľ ide konkrétne o rozpočet Európskeho parlamentu, dokument predsedníctva o usmerneniach obsahoval pre rozpočet Parlamentu nasledujúce ciele: rozvoj odbornosti poslancov v súvislosti s možnosťami výskumu a knižničných sumárov a prispôsobovanie inštitucionálnych aspektov vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy. Preto výbor ako najvyššiu prioritu zdôrazňuje čo najlepšie vykonávanie legislatívnych funkcií.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN McMILLAN-SCOTT
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dnes večer mám chuť počúvať. Počúvam, aké sú priority Parlamentu na rok 2011, tak ako som si vypočul usmernenia Rady prijaté 16. marca. S hlavnými bodmi môžem súhlasiť a môžem súhlasiť s tým, že z dvoch dôvodov, ktoré spomenula parlamentná spravodajkyňa, toto nie je bežný ročný rozpočtový postup.

Prvým dôvodom je, že sa prispôsobujeme situácii po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Čiastočne sme sa jej prispôsobili, istú prácu však stále treba dokončiť. Viac než kedykoľvek predtým potrebujeme dobrú spoluprácu medzi inštitúciami vzhľadom na jediné čítanie v Parlamente.

To, čo sme už schválili, sú isté postupy prechodného obdobia schválené na novembrovom zmierovacom konaní. Pragmatický harmonogram umožňujúci predvídateľnosť v rámci rozpočtu platí od roku 1975 a bol tiež potvrdený. To, čo ostáva, sú modality v zmierovacom výbore. Teraz je to mimoriadne dôležité vzhľadom na jediné čítanie ročného rozpočtu. Preto zajtra v rámci trojstranného rozhovoru Komisia predloží modality na diskusiu a spôsob, akým môžeme odsúhlasiť zmierovacie techniky pred začiatkom skutočného rozpočtového postupu na rok 2011.

Druhým dôvodom, prečo ročný rozpočtový postup nie je obyčajný, je, že sme v pokrízovej Európe, v ktorej mnohé členské štáty zápasia s rozpočtovými deficitmi a zadlženosťou a mnohými ešte závažnejšími problémami. Preto by sme viac než kedykoľvek predtým mali klásť dôraz na riadne finančné hospodárenie, presné predpovede a rozumné plnenie rozpočtu.

Je ľahké zistiť, ktoré rozpočtové okruhy, zdá sa, nemajú dostatok financií. Hovorím tu o okruhu 1a a okruhu 4. Vďaka tomuto duchu spolupráce sme schopní upraviť finančné vyhliadky štyrikrát v priebehu postupu, čiže štyri ročné rozpočtové postupy.

Naše závery by mali byť predložené v rámci správy o fungovaní medziinštitucionálnej dohody, ktorá bude zverejnená a poslaná do Parlamentu v rovnaký deň ako návrh rozpočtu, 27. apríla.

Naša spravodajkyňa, tentoraz nie moja spravodajkyňa, ale parlamentná spravodajkyňa, pani Sidonia Jędrzejewska (naše útvary sa práve školia v tom, ako riadne vyslovovať meno pani spravodajkyne), správne dáva mládež a príležitosti pre mladých do centra svojej správy. Inými slovami, správa o prioritách jasne zlepšuje okruh 3. Ten sa týka vzdelávania a miesta mládeže na trhu práce a v tejto súvislosti, keď vidíme tie počty nezamestnaných, je odôvodnený.

Je však rovnako dôležité, aby sme dodržali sľuby plánu obnovy. Aj ten je pre občanov Európy dôležitý.

Dôležité je vykonanie. Pri úplnom uplatňovaní by to malo byť do roku 2011. Dôležitá je aj efektívnosť v administratíve a v tejto súvislosti musím zdôrazniť, že Komisia napriek prispôsobovaniu sa Lisabonskej zmluve nebude v tomto roku požadovať žiadne nové pozície.

Dňa 27. apríla sa v kolégiu chystáme prijať návrh rozpočtu a, ako býva zvykom, predložiť ho okamžite v ten istý deň členom Výboru pre rozpočet na pôde Parlamentu.

Preto sa už teraz teším na začatie rozpočtového postupu na rok 2011. Sľubujem dobrú spoluprácu, ktorú budeme tentoraz vzhľadom na nové postupy, ktoré tento rok ešte len otestujeme, potrebovať.

 
  
MPphoto
 

  Thijs Berman, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko.(NL) Vážený pán predsedajúci, pán Lewandowski, je len prirodzené, že aj rozpočet EÚ sa počas hospodárskej krízy nevyhnutne ocitne pod tlakom. Aj Brusel musí sledovať, ako míňa každé verejné euro. Napriek tomu – a hovorím to tu v mene Výboru pre rozvoj – investície v rozvojových krajinách musia ostať prioritou. Udržateľný rast v chudobných krajinách sprístupní ľuďom možnosti, ktoré v súčasnosti nemajú. A nielen to, ich rozvoj tiež tvorí súčasť riešenia našej krízy. Rozvojové krajiny sú trhom, ktorý rýchlo rastie. Európa bude musieť míňať svoje finančné prostriedky múdrejšie, tak, že využije spojenie dotácií a pôžičiek na podporu mikrofinancovania. Lepší prístup k finančným službám v chudobných krajinách umožní aj tamojším obyvateľom dosiahnuť svoje ambície. Musíme chrániť rozpočet na rozvojovú spoluprácu, nech už je to akokoľvek ťažké. Eurokomisár pre rozvoj pán Andris Piebalgs musí naďalej niesť zodpovednosť za svoj vlastný rozpočet, skôr než to urobí vysoká predstaviteľka pani Ashtonová, pričom momentálne sa zdá, že práve to je jej zámer. Koniec koncov, rozhodnutia týkajúce sa znižovania chudoby nesmú byť nikdy závislé od našich diplomatických záujmov.

 
  
MPphoto
 

  José Manuel Fernandes, v mene skupiny PPE.(PT) Vítam skutočnosť, že rozpočet na rok 2011 môžeme považovať za rozpočet „mládeže“. Pretože prispieva k prijatiu návrhov, ktoré sme predložili na pomoc mladým ľuďom, napríklad v oblasti prístupu k zamestnaniu alebo aj v prípade takzvanej iniciatívy prvé zamestnanie programu Erasmus. Podpora podnikateľskej činnosti medzi mladými ľuďmi, poskytovanie stimulov a posilňovanie inovácií a digitálnej agendy sú ďalšie návrhy, ktoré prispejú k trvalo udržateľnému hospodárskemu rozvoju v Európe a vyústia do vytvorenia nových pracovných miest.

Pokiaľ ide o rozpočet Parlamentu, stojí za to spomenúť, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) podporuje rozpočet, ktorý je udržateľný aj dôsledný, v ktorom je odôvodnená každá výdavková položka. Domnievame sa a odporúčame, aby Parlament upustil od rozpočtového modelu, ktorý sa len zvyšuje. Namiesto toho by mal prejsť k vyrovnanému rozpočtu, ktorý umožňuje efektivitu, a teda aj šetrenie. Dlhodobá politika v oblasti budov musí byť naliehavo stanovená, aby sme túto koncepciu udržateľnosti, dôslednosti a účinnosti premenili na skutočnosť.

Stále musíme čoraz dôkladnejšie zisťovať, aké sú naše fixné výdavky. Potom musí stále nasledovať analýza pomeru nákladov a prínosov rôznych vykonávaných politík. Opäť chceme zdôrazniť, že odbornosť v zákonodarstve by mala byť hlavnou prioritou Parlamentu a že naša inštitúcia musí mať k dispozícii všetky potrebné zdroje, aby to dosiahla. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá vyžaduje jediné čítanie rozpočtu, vyzýva k väčšej spolupráci a lepšiemu dialógu. Pokiaľ ide o nás, tento dialóg musí byť čestný. Zaviazali sme sa, že sa o to postaráme.

 
  
MPphoto
 

  Francesca Balzani, v mene skupiny S&D.(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rozpočtové usmernenia na rok 2011 sú prvým krokom k novému európskemu rozpočtu, veľmi rozhodným krokom.

Vo Výbore pre rozpočet sme vyvinuli veľké úsilie, aby sme stanovili konkrétne priority, ktoré zdôraznia európske opatrenia. Hlavnou prioritou sú mladí ľudia, nielen preto, že sú zdrojom, na ktorý sa sústredíme z hľadiska inovácie, výskumu a vývoja, ale sú tiež základným východiskovým bodom prezieravých sociálnych politík.

Hlavnou prioritou je však aj stratégia EÚ 2020: riešenie nezamestnanosti, zmeny klímy a predovšetkým potreby skutočne a prakticky realizovať túto novú stratégiu pre budúcnosť tým, že na ňu vyčleníme dostatočné prostriedky bez kompromisov a škrtov.

Tieto usmernenia sú však tiež veľmi realistickým prvým krokom. Rezerva vo finančnom výhľade je omnoho menšia a to znamená, že máme nedostatočné zdroje na vykonanie toho, čo je dôležité: nových opatrení. Je to mimoriadne citlivá téma v súvislosti s prvým okruhom, okruhom o konkurencieschopnosti, raste a zamestnanosti.

Je tu však iný dôležitý problém: rozpočet musí byť aj veľmi pružný, aby dokázal rýchlo reagovať na potreby občanov, potreby ľudí a meniace sa potreby. Máme priority, no tiež mimoriadne dôležité podmienky, aby bol rozpočet skutočne užitočným nástrojom a pomohol Európe rásť.

Patria sem dostatočné zdroje, jednoznačné zavádzanie budúcich stratégií, predovšetkým stratégie EÚ 2020, a napokon konečné riešenie na vytvorenie flexibilného nástroja, ktorý nám – sám osebe – umožní čeliť budúcim úlohám.

 
  
MPphoto
 

  Ivars Godmanis, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som zdôrazniť tri body.

Po prvé, pokiaľ ide o štrukturálne fondy – približne 35 % rozpočtu. Darí sa nám len spolovice tak dobre ako v rokoch 2000 – 2006. Súčasná miera čerpania finančných prostriedkov vo všetkých fondoch je 14 % a predtým bola 25 %. Otázkou teda je, ako to zohľadniť, ako to zvládnuť, ako naplniť túto časť rozpočtu. Inak sa ocitneme v situácii, keď sa peniaze nevyužívajú. Na druhej strane by to mohla byť rezerva.

Po druhé, musíme uhradiť niektoré nároky z predchádzajúceho obdobia a Komisia na to naplánovala päť miliárd EUR. V niektorých krajinách však nežiadali o viac ako šesťmesačné odškodnenie, preto si nemyslím, že bude záujem o všetky peniaze. Je tu tiež otázka, či sa tieto peniaze využijú alebo nie.

Musím tiež čosi povedať o dvoch veľmi vážnych veciach týkajúcich sa obnovovaných rozpočtov, ktoré sa opakujú rok čo rok. V rozpočte pre poľnohospodárstvo na rok 2009 boli platby na rozvoj vidieka o 2 miliardy EUR nižšie ako v roku 2008. Teraz máme vyplatiť oveľa viac peňazí, no otázkou je, či budú všetky projekty v roku 2010 splnené alebo nie.

Napokon čosi o siedmom rámcovom programe. Ak sa pozrieme na okruh 1a, ktorý sa týka siedmeho programu pre výskum a vývoj, v roku 2009 boli platby výrazne nižšie ako v roku 2008. Otázkou teda je, či budú výsledky uspokojivé. Potom môžeme naplánovať rozpočet podľa situácie. Aj v iných oblastiach máme tak veľa potrieb. Takže, sú to rezervy alebo nie?

 
  
MPphoto
 

  Zbigniew Ziobro, v mene skupiny ECR. (PL) Vážený pán predsedajúci, návrh uznesenia Európskeho parlamentu o prioritách rozpočtu na rok 2011 obsahuje odsek, ktorý nám pripomína, že financovanie priorít nesmie mať škodlivý vplyv na základné oblasti politiky Európskej únie, akými sú kohézne či štrukturálne politiky alebo spoločná poľnohospodárska politika. Ten odsek má povahu podmienky, ktorá sa vzhľadom na predtým definované rozpočtové priority zdá byť potrebná. Tieto priority skutočne ponechávajú veľa priestoru na zlepšenie.

Všeliekom na krízovú chorobu, ktorá rozožiera Európu, by mala byť v prvom rade a predovšetkým inovácia. Návrh si však nevšíma skutočnosť, že najchudobnejšie regióny Únie často nemajú k dispozícii podmienky na rozvoj inovácií. Existujú krajiny, kde sa základy moderného hospodárstva v podstate ešte len tvoria. Ak sa má Európa stať kontinentom rovnakých príležitostí, odpoveďou na tento stav vecí by zásadne mala byť kohézna a štrukturálna politika. Najmä počas krízy by sme mali pamätať na tento prvok politiky EÚ, hlavne na prvok solidarity, aby sme nepokračovali v delení kontinentu na chudobnú a bohatú časť.

 
  
MPphoto
 

  Miguel Portas, v mene skupiny GUE/NGL.(PT) Dnes začíname rozpravu o všeobecných usmerneniach pre rozpočet na rok 2011 a navrhovanou prioritou je mládež. Stanovenie priorít je mimoriadne dôležité teraz, ako aj v období života, ktoré charakterizuje prechod medzi štúdiom a trhom práce. Výber tejto priority je samo osebe čosi, čo vítame.

Jedným z návrhov je napríklad vytvorenie programu Erasmus – prvé zamestnanie. V politike však problémy často spočívajú v detailoch. O čom hovoríme, keď diskutujeme o programe Erasmus – prvé zamestnanie? Ako ho chceme zaviesť? Prevedením finančných prostriedkov z programu Erasmus študentom alebo vytvorením nového programu s novou finančnou podporou? Toto nie je len detail a nie je ním ani to, či sa Erasmus zameriava na neisté pracovné miesta alebo skôr na dôstojné pracovné miesta, ktoré pre mladých ľudí predstavujú skutočnú budúcnosť. Je to v konečnom dôsledku program, ktorý bude bojovať proti nezamestnanosti mladých tak, ako sa to navrhuje? Alebo skončí ako program, ktorý sa jednoducho zameriava na zakrývanie nezamestnanosti? Myslím si, že tieto otázky sa týkajú samotnej podstaty tejto rozpravy. Najrelevantnejšou otázkou roku 2011 bude stále nezamestnanosť, ktorá v Európe nekontrolovateľne rastie. Našou povinnosťou je riešiť nezamestnanosť.

To by malo byť úlohou Európskeho rozpočtu, rozpočet na rok 2011 je však v područí finančného rámca schváleného na sedem rokov, ktorý sa napriek kríze nezmenil. Bez podrobnej a dôslednej revízie tohto finančného rámca bude rozpočet, ktorý máme koncom roka schváliť, odsúdený na stagnáciu a priemernosť, dokonca aj vtedy, keď prijmeme tie najlepšie priority na svete. Nebudú ničím iným než obyčajnými zámermi, ktoré budú mať len malý vplyv na štruktúru rozpočtu.

 
  
MPphoto
 

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, navrhovaný 6,5 % nárast rozpočtu Parlamentu na rok 2011 je len ďalším náznakom toho, ako veľmi sa tento Parlament vzdialil od skutočného sveta a záujmov našich voličov.

Ako máme našim voličom v normálnych časoch, nehovoriac o krízových časoch, vysvetliť, že celkové výdavky, ktoré za každého z nás ročne zaplatia, presiahnu 2 milióny GBP? Ako im môžeme povedať, že ak chcú Parlament na vysokej úrovni – na ktorý sú niektorí pyšní –, musia tento účet zaplatiť? Ako vysvetlíme všetkým tým, ktorí prichádzajú o prácu, že my poslanci Európskeho parlamentu potrebujeme vzhľadom na Lisabonskú zmluvu ďalších pracovníkov? Alebo to, že úradníci v tomto Parlamente potrebujú zvýšenie príplatkov, pretože majú viac práce?

Tých 15 % nezamestnanej mládeže v Spojenom kráľovstve alebo ešte horšie, 45 % nezamestnanej mládeže v Španielsku nedokáže pochopiť, ako im toto zvýšenie pomôže získať prácu. Mnohí z nich majú celkom dobré vzdelanie. Chýbajú im len pracovné príležitosti. Úprimne povedané, ja sama by som nedokázala odpovedať, ak by mi položili túto otázku.

Môže niekto vysvetliť mojim voličom, ako im skutočnosť, že má tento Parlament dve sídla, jedno v Bruseli a jedno v Štrasburgu, pomôže splatiť hypotéku, nakŕmiť deti a vzdelávať ich, pretože náklady na ne tvoria veľkú časť z 2 miliónov GBP, o ktorých som už predtým hovorila.

V súvislosti s Komisiou je veľmi pekné hovoriť o vznešených cieľoch, ako napríklad investovanie do mládeže a vzdelávania, podporovanie štúdia jazykov a podpora inovácií pre rozvoj hospodárstva a vytváranie pracovných miest v Európe, správa Dvora audítorov o tom, ako sa míňajú finančné prostriedky Európskej únie, však neprináša žiadne uspokojenie a ani nevyrovnané záväzky neukazujú, že EÚ vie dobre plánovať.

Nemal by sa tolerovať žiadny návrh na zvýšenie rozpočtu...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, priority rozpočtu Európskej únie na rok 2011 sa točia okolo hospodárskej a finančnej krízy. S tým súvisí aj pozitívne spoločné úsilie zaviesť čo najkomplexnejšiu a sociálne najspravodlivejšiu východiskovú stratégiu.

Chcela by som sa sústrediť na dva aspekty. Po prvé, hlavným prvkom rozpočtu na rok 2011 je zacielenie na mladých ľudí. Oni určite zohrajú kľúčovú úlohu v budúcnosti Európy. Investovanie do mládeže znamená, že už dnes myslíme na Európu zajtrajška.

Po druhé, súčasná situácia veľmi jasne ukazuje, ako rýchlo môžu pracovné miesta zanikať aj v hospodársky silnej oblasti. Stratégia EÚ 2020 sa tiež zameriava na inováciu. Právom sa s ňou spájajú nádeje, že vytvorí nové pracovné miesta a zmierni sociálne problémy.

 
  
MPphoto
 

  László Surján (PPE). (HU) Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetci vieme, že rozpočet Európskej únie potrebuje hĺbkové reformy. Všetci však vieme, že tieto reformy nemožno uskutočniť v rámci ročného rozpočtu. V čom je náš problém? Naším veľkým problémom je mimoriadne nepružný rozpočet. Bez ťažkostí sa nemôžeme primerane postaviť našim každodenným problémom, a dokonca ani každoročným problémom. Samozrejme, máme malý manévrovací priestor a obmedzené možnosti. Spravodajkyňa predložila vyvážený návrh. Vzala do úvahy skutočnú situáciu a sformulovala rozumné ciele. Dúfam, že sa k nej Parlament pripojí a podporí text návrhu, ktorý máme pred sebou.

Z nášho pohľadu je veľmi dobré, že sa obraciame k mladým ľuďom, pretože inak by sa mladí ľudia odvrátili od nás, preč od európskej koncepcie. Ešte niekoľko málo minút by som rád hovoril o kohéznej politike. Kohézna politika nie je formou dobročinnosti. Skutočne existujú obrovské rozdiely medzi rozvinutými a nerozvinutými regiónmi. Usilujeme sa tieto rozdiely odstrániť alebo ich aspoň zmenšiť. Keď však región pozdvihneme, zvýši sa konkurencieschopnosť celej Európy a my budeme silnejší a lepší v rámci celosvetovej hospodárskej súťaže, samozrejme, za predpokladu, že členské štáty využijú výhodu príležitostí, peniaze neostanú nevyužité a okrem toho ich investovanie prinesie výsledky. V opačnom prípade neexistuje väčšie plytvanie. V prípade, že programy, ktoré realizujeme, neprinesú potrebné výsledky, plytvanie bude ešte väčšie ako to spôsobené skutočnosťou, že máme dve sídla. Dúfam, že v tejto súvislosti dosiahneme pokrok. Výboru pre rozpočet veľmi záleží na tom, aby sme za naše peniaze čosi získali. Ďakujem za zdvorilú pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Derek Vaughan (S&D). – Vážený pán predsedajúci, vítam správu o usmerneniach pre rozpočet Parlamentu a vítam diskusiu o tom, aké sú naše priority, ktoré majú zaistiť, aby Parlament mohol pracovať.

Pôvodná správa bola možno z pochopiteľných dôvodov nepresná a všeobecná. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na úrovni výboru však zaistili, že teraz už presne vieme, čo je dôležité. Výbor pre rozpočet sa usiloval udržať rovnováhu medzi potrebou uznania našich zodpovedností vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy a potrebou udržania zvyšovania nákladov na čo najnižšej možnej úrovni, čo je mimoriadne dôležité, keď sú rezervy a verejné financie také obmedzené. Som si istý, že všetci poslanci túto skutočnosť prijmú.

Preto je rozhodovanie o našich prioritách v rámci týchto usmernení mimoriadne dôležité a, samozrejme, nejde tu len o míňanie peňazí. Ide tiež o hľadanie úspor a o míňanie peňazí najlepším možným spôsobom.

Preto som spokojný napríklad so všeobecne prijímanou potrebou integrovaného systému riadenia vedomostí, ktorý by spojil rozmanité zdroje informácií pre poslancov a občanov.

Vítame tiež analýzu internetovej televízie Europarl TV, aby sme zistili, či je efektívna alebo nie. Domnievam sa, že hodnotenie príspevkov na asistentov a celkové náklady na zamestnávanie väčšieho počtu pracovníkov vrátane ubytovania je tiež mimoriadne dôležité, ako aj strednodobá a dlhodobá stratégia v oblasti budov pre Parlament a iné inštitúcie, s ktorými by sme možno mali spolupracovať oveľa užšie ako doteraz.

A, samozrejme, vždy je tu zložitá otázka 20 % hranice odsúhlasenej pred mnohými rokmi. Spolu s Výborom pre rozpočet sa domnievame, že všetky zmeny tých 20 % by mali byť predmetom rokovaní medzi Výborom pre rozpočet a predsedníctvom a napokon medzi všetkými inštitúciami. Nemalo by to byť jednostranné rozhodnutie.

Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov predložila niekoľko ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých budeme zajtra hlasovať a o ktorých si myslíme, že ešte väčšmi zlepšia usmernenia. Jeden z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa sústreďuje na problém zahrnutia všetkých administratívnych výdavkov do okruhu 5, ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh vyzýva na skoré zverejnenie usmernení a odhadov, aby sa zaistilo, že naše rozhodnutia urobíme správne a včas. Dúfam, že naši kolegovia zajtra podporia tieto a ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zamerané na zlepšenie usmernení.

Dúfam tiež, že si vážení kolegovia uvedomia, že po schválení týchto usmernení budeme musieť podstúpiť zložité rokovania o odhadoch nedávno zverejnených generálnym tajomníkom. Až potom začneme hovoriť o našich prioritách a až vtedy budeme viesť riadne rokovania, aby sme dosiahli rovnováhu medzi fungovaním Parlamentu a udržaním našich výdavkov na čo najnižšej úrovni.

 
  
MPphoto
 

  Carl Haglund (ALDE).(SV) Vážený pán predsedajúci, v ťažkých hospodárskych časoch, ako sú tieto, sú rozpočtové otázky zložité a citlivé. Usmernenia pre rozpočet na rok 2011 obsahujú aj samotný rozpočet Európskeho parlamentu. Výdavky v okruhu 5 sa už tradične rozdeľujú tak, že podiel Parlamentu je nižší ako 20 %.

V dôsledku Lisabonskej zmluvy ľudia teraz hovoria, že Parlament by mal dostať väčšiu časť peňazí. Revízia zvýšenej potreby zdrojov, ktorú môžu vyvolať nové právomoci Parlamentu, je iste odôvodnená a práve v dôsledku Lisabonskej zmluvy sme dostali viac peňazí už na rok 2010.

Lisabonskú zmluvu však súčasne nemožno využívať ako akýsi nový parlamentný bankomat. Musíme byť schopní zefektívniť aj našu vlastnú organizáciu a usilovať sa šetriť, kde to len bude možné, aby sme tak dokázali financovať aj všetky ďalšie potreby.

Ľudia teraz požadujú aj zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre zamestnancov, ktorí podporujú poslancov Európskeho parlamentu v práci. Je to iste dobrý zámer, je však zaujímavé, že napríklad poslanci našej skupiny si viac-menej bez výnimky myslia, že to nie je naliehavá potreba a že to nie je v týchto hospodársky neľahkých časoch nutné.

Usmernenia, ktoré máme dnes schváliť, sú dobré, a myslím si, že by sme sa na ne mali pozerať ako na výzvu kriticky preskúmať naše vlastné výdavky.

 
  
MPphoto
 

  Peter van Dalen (ECR).(NL) Vážený pán predsedajúci, žijeme vo finančne a hospodársky náročných časoch. Všade sa uťahujú opasky a aj verejné orgány musia kontrolovať výdavky a šetriť. Okrem toho občania málo dôverujú európskej politike a to ma veľmi znepokojuje. Preto by som chcel predložiť dva návrhy súvisiace s posudzovaním budúceho rozpočtu. Po prvé, my poslanci Európskeho parlamentu musíme byť za svoj všeobecný príspevok vo výške 4 200 EUR mesačne rovnako zodpovední, ako sme všetci zodpovední za naše ostatné príspevky. V súčasnosti to tak nie je, preto by som to nenazval transparentným. Okrem toho predložím v tejto súvislosti pozmeňujúci a doplňujúci návrh, keď budeme rokovať o správe pána Staesa počas našej aprílovej schôdze.

Vážený pán predsedajúci, môj druhý bod sa týka rozpočtov národných informačných kancelárií Európskeho parlamentu. Považujem ich za mimoriadne štedré a myslím si, že v priebehu trojročného obdobia musia byť znížené o tretinu. Vyzývam kolegov poslancov, aby tieto návrhy podporili. Tým vyjadríme našu túžbu po transparentnosti a náš zámer pristupovať k sebe rovnako ako k ostatným.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder (EFD).(NL) Vážený pán predsedajúci, rozpočet na rok 2011 nás stavia zoči-voči prioritám Európskej únie. V tomto hospodársky ťažkom čase si musí Únia najprv uvedomiť, že jej finančné zdroje pochádzajú z členských štátov, ktoré sú v situácii, keď musia robiť drastické škrty. Nie sú to však len členské štáty, kto musí robiť škrty; EÚ by tiež mala znížiť svoje verejné finančné prostriedky a míňať ich cielenejším spôsobom.

Mám zásadnú otázku, ktorá sa týka priority, ktorú pani spravodajkyňa dáva mládeži. So sociálnymi vecami a mládežou si spravidla veľmi dobre poradia členské štáty. Ja by som však rád upriamil pozornosť na jednu otázku, kde je podpora EÚ skutočne nevyhnutná. Správa sa zmieňuje o prechode mladých ľudí zo štúdia na trh práce. Chcel by som sa pani spravodajkyne opýtať, či chce venovať pozornosť aj špecifickým potrebám zraniteľných mladých ľudí. Mám na mysli mladých ľudí, ktorí vyrastali v detských domovoch a ktorí trpia vážnym nedostatkom odborného vzdelania. Minulý mesiac som počas návštevy Bulharska videl takýto skutočne inšpirujúci príklad. Úprimne vítam európsku podporu takýchto iniciatív členských štátov napríklad v rámci štrukturálnych fondov. Spolieham sa na vás.

 
  
MPphoto
 

  Nick Griffin (NI). – Vážený pán predsedajúci, najdôležitejšou prioritou každého rozpočtu by malo byť len míňanie vašich vlastných peňazí. Míňanie peňazí niekoho iného bez jeho povolenia nie je zostavovanie rozpočtu, je to krádež.

Britskí daňoví poplatníci sú každoročne pripravení o 6,4 miliardy GBP v priamych platbách EÚ a predsa nám upierate naše referendum. To, že nám tie peniaze beriete bez demokratického mandátu, nie je zločinom bez obetí. Päťdesiattisíc našich dôchodcov zomrelo túto zimu pre chlad, pretože si nemohli dovoliť vykúriť svoje vlastné domovy. Našich vojakov zabíjajú bomby Talibanu, pretože si nemôžeme dovoliť vozidlá, ktoré by odolali výbuchom. Tisícom obetí rakoviny sú upierané drahé lieky, ktoré by im zachránili život. Suma 6,4 miliardy GBP by napravila všetky tieto krivdy a stále by zostalo dosť na postavenie ôsmich nových nemocníc a 50 škôl.

Mala by existovať len jedna rozpočtová priorita – znížte výdavky a prestaňte okrádať Britániu. Naši dôchodcovia, vojaci a obete rakoviny potrebujú tie peniaze viac ako EÚ. Pre vás je to rozpočet. Pre nich je to otázka života a smrti.

 
  
MPphoto
 

  Salvador Garriga Polledo (PPE).(ES) Vážený pán predsedajúci, vítam pána Lewandowského, starého priateľa tohto Parlamentu, ktorý teraz sedáva na iných laviciach než tých poslaneckých.

Chcel by som tiež privítať návrat tradičného systému rozpočtových usmernení. Myslím si, že je to dobré, pretože takto si komisár môže vypočuť parlamentné rozpočtové priority pred vypracovaním návrhu rozpočtu.

Veci, ktoré tu pán komisár počuje alebo dnes bude počuť, sa veľmi líšia od tých, ktoré nepochybne počúva každý deň všeobecne z rôznych strán, ktoré naňho vyvíjajú tlak, aby mali väčší rozpočet.

My v Európskom parlamente naňho zatiaľ naliehať nebudeme. On vie, že to budeme robiť od septembra. Zatiaľ len chceme, aby pán Lewandowski veľmi jasne vedel, čo predstavujú rozpočtové priority Parlamentu. Predstavujú naše návrhy.

Nové úlohy pre rozpočet na rok 2011 sa objavujú každý deň. Už sa objavili nové tlaky na kategóriu štyri, kde pripúšťame veľmi malú rezervu, ktorá sa ešte zmenší tým, že do nej potrebujeme zahrnúť stratégiu pre oblasť Baltského mora.

Objavia sa aj tlaky v poľnohospodárstve, nielen preto, že po prvý raz využívame spolurozhodovací postup, ale predovšetkým preto, že ho plánujeme využiť prostredníctvom Parlamentu a nebudeme súhlasiť s ďalšími škrtmi rozpočtu poľnohospodárstva na financovanie iných oblastí. Mali by sme tiež, samozrejme, riešiť večne problémovú otázku kategórie päť: administratívne náklady a väčšiu transparentnosť.

Posledná poznámka: tento Parlament je veľmi otvorený šetreniu peňazí z rozpočtu EÚ aj z rozpočtu Parlamentu. Myslím si, že to, čomu my politické skupiny nie sme naklonené, je tolerovanie demagógie istých ľudí, ktorí to robia v rámci svojho spôsobu vedenia politiky.

 
  
MPphoto
 

  Göran Färm (S&D).(SV) Dámy a páni a hlavne náš bývalý kolega poslanec pán Janusz Lewandowski, ktorého by som rád privítal späť. V krátkosti by som sa chcel vyjadriť k obom správam.

Najprv by som chcel poďakovať pani Jędrzejewskej, ktorá pripravila vynikajúcu správu. My v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sme napriek tomu predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k niekoľkým odsekom, o ktorých sa domnievame, že sú dôležité.

Po prvé, musíme jasne povedať, že zmena klímy je stále hlavnou prioritou. Nesmieme poľaviť v tlaku v tejto otázke v súvislosti so zlyhaním v Kodani, namiesto toho musíme tvrdo pracovať, aby sme vykonali našu vlastnú úlohu, konkrétne, našli riešenia problému financovania.

Po druhé, vzhľadom na stratégiu Európa 2020: naša stratégia si vyžaduje, aby Únia tiež investovala do tejto stratégie a zlepšovala jej vykonávanie. Musíme aktívne bojovať za rozvoj hospodárstva a za ambiciózny sociálny program a toto sú oblasti politiky, ktoré si jednoducho vyžadujú viac prostriedkov.

Okrem iného musíme vyslať jasné posolstvo členským štátom a Rade, že bude nevyhnutné prehodnotiť rozpočtové stropy na nasledujúce tri roky najmä v rozpočtovom okruhu 1, ktorý sa zaoberá rastom a zamestnanosťou.

Pokiaľ ide o vlastný rozpočet Parlamentu, dokonca aj keď máme významné potreby, musíme vziať do úvahy hospodársku situáciu a uvaliť na seba veľké obmedzenia. Potrebujeme posilniť Parlament a najmä možnosti politických skupín napĺňať požiadavky Lisabonskej zmluvy. Vo všetkých ostatných ohľadoch však musíme hľadať spôsoby, ako ušetriť a zvýšiť efektivitu. Toto má mimoriadny význam vzhľadom na to, že rozpočtový okruh 5, ktorý sa týka administratívy, je značne napätý. Nedávno sme napríklad rokovali o novej Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, ktorá si určite vyžiada ďalšie zdroje.

Musíme sa sústrediť na hlavnú úlohu Parlamentu a ostatné veci značne obmedziť.

 
  
MPphoto
 

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Vážený pán predsedajúci, v časoch hospodárskeho nedostatku vzhľadom na škrty vo verejných výdavkoch vo všetkých európskych krajinách by všetky inštitúcie EÚ mali hľadať spôsoby, ako znížiť náklady a obmedziť plytvanie.

Parlament by sa mal chopiť iniciatívy. Namiesto toho pokračuje pôžitkárskym spôsobom, jeho náklady a počty zamestnancov neustále stúpajú bez toho, aby sa zamyslel nad ich obmedzením. V ktorejkoľvek inej organizácii by sa nové priority spájali s kompenzáciou znížení v inej oblasti, zdá sa však, že v tomto Parlamente nie. Poslanci Európskeho parlamentu čelia náporu verejného obviňovania, no je to prebujnená byrokracia, zbytočné výdavky a nadbytočné budovy, ktoré nás stoja peniaze.

Ako môžete naďalej odôvodňovať 94 miliónov GBP rozpočtu Parlamentu na vlastnú propagáciu s ôsmimi miliónmi minutými na zbytočnú internetovú televíziu Europarl TV a ten čudesný plán Domu európskej histórie za 2 milióny GBP? Je smiešne, že udržiavate takzvané informačné kancelárie v každom členskom štáte s ročnými nákladmi 40 miliónov, keď na všetky otázky, ktoré by im voliči položili, má povinnosť odpovedať 736 poslancov Európskeho parlamentu.

Je to pokračujúci škandál, že tento Parlament nepožiadal vlády členských štátov, aby raz a navždy skoncovali s tou štrasburskou fraškou. Musíme o tom vyslať jasnú správu našim vládam a ušetriť 200 miliónov ročne.

 
  
MPphoto
 

  Ingeborg Gräßle (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, rada by som najprv hovorila o rozpočte Komisie. Európska služba pre vonkajšiu činnosť je čosi, o čo sa veľmi zaujímam. Nie je však stále zahrnutá v rozpočte, ktorý nám pán komisár čoskoro predloží. Otázka, koľko to bude stáť, má však pre nás kľúčový význam. Prikláňam sa k tomu, aby sme túto službu zahrnuli do rozpočtu Komisie, pretože tam patrí. Jedna vec je jasná: to, čo sa stane v prípade tejto služby, bude mať výrazné dôsledky na rozpočet vrátane tých týkajúcich sa viacročných programov. Nemôžeme spravovať viacročné programy mimo Komisie. To nemôžeme za žiadnych okolností dopustiť.

Náš výber právneho základu pre túto službu bude veľmi dôležitý, keďže má priamy vplyv na rozpočet. Z tohto dôvodu je na tomto rozpočte najzaujímavejšie to, čo neobsahuje. Pevne veríme, že pán komisár nám už onedlho predloží údaje o tom, koľko bude celá vec podľa očakávaní stáť. V roku 2011 – to je už zrejmé – budú oblasti s najväčšími výdavkami – vrátane tejto služby – najmä v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa administratívy, kde máme najmenšie rezervy. Počítame so všetkým do posledného centu. Preto sa prikláňam k tomu, aby sme sa okamžite pozreli na nariadenia o zamestnancoch, a našli možnosti úspor. Mám tiež návrh v súvislosti s mimoriadnou dovolenkou úradníkov a asistentov pracujúcich v členských štátoch, keďže sa pri ich cestách do domovských krajín mimoriadna dovolenka odvíja od cestovania vlakom. Mali by sme upustiť od uvažovania na základe cestovania vlakom a namiesto toho sa zamerať na letenky a na čas letu.

V tejto chvíli by som sa chcela zamerať na rozpočet Parlamentu. Každý, kto v tomto Parlamente pracuje – a to, bohužiaľ, nemožno povedať o všetkých poslancoch –, potrebuje zamestnancov. Preto by som rada konkrétne požiadala o to, aby sme si sami zaobstarali vhodné prostriedky, ktoré by nám umožnili pracovať. Nemyslím si však, že je vhodné vytvorenie spojenia s budovami, pretože máme aj volebné obvody, ktoré môžu uzavrieť zákazky na služby. Predsedníctvo by malo byť také láskavé a neobťažovať tým poslancov.

Mám ešte jednu požiadavku. V rozpočte sa stále nepočíta s predsedom Európskej rady. Bolo by dobré, aby sme jeho existenciu uznali aj v rozpočte.

 
  
MPphoto
 

  Martin Ehrenhauser (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, potrebujeme inú EÚ a potrebujeme tiež iný rozpočet EÚ. Myslím si, že potrebujeme odvahu robiť veľké rozhodnutia. Určite by nás nemali znechutiť drobné technické detaily.

O rozpočte EÚ by som chcel povedať tri veci. Po prvé, tam, kde ide o rozpočet EÚ, potrebujeme transparentnosť. Aké vysoké sú napríklad administratívne výdavky? Súčasný rozpočet EÚ o tom neposkytuje žiadne reálne informácie.

Moja druhá poznámka je o šetrení. Je veľmi ľahké ušetriť miliardy v rozpočte EÚ bez znižovania kvality služieb poskytovaných inštitúciami EÚ. Napríklad by sme mohli zavrieť veľký počet agentúr EÚ. Potom tu máme druhé sídlo v Štrasburgu. Možno by sme mali diskutovať o užitočnosti orgánov, ktorým chýba oblasť pôsobnosti, ako napríklad výbor regiónov alebo hospodársky a sociálny výbor.

Po tretie, ako sa tieto peniaze využívajú? Peniaze by sa mali dať alebo vrátiť tam, odkiaľ prišli, konkrétne daňovým poplatníkom. Samozrejme, mali by sme ich tiež využívať na podporu rozumných projektov – myslím tým napríklad skutočný program Erasmus pre stážistov. Myslím si, že potrebujeme odvahu. Všetci by sme urobili dobre, keby sme si to uvedomili.

 
  
MPphoto
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE).(PL) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy Európsky parlament získal ďalšie významné právomoci. Nastal čas, aby sme spoločne rozhodovali o míňaní peňazí z pokladníc EÚ. Čas však potrebujeme aj na to, aby tento mechanizmus začal fungovať. Je isté, že tento rok a niekoľko nasledujúcich rokov bude mimoriadne dôležitých pre zavedenie konečnej podoby nového rozpočtového postupu. Len ak budú Parlament, Rada a Komisia spolupracovať ako partneri, bude možné rozvinúť postup, ktorý bude v najvyššej miere v súlade s ustanoveniami novej zmluvy.

Rád by som vyjadril podporu žiadosti na zvýšenie rozpočtu Spoločenstva vzhľadom na nové zodpovednosti, ktoré má Parlament po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Niet pochýb, že na to, aby Parlament vykonával svoje povinnosti efektívne, potrebuje vhodné prostriedky. Zodpovednosť Parlamentu narastá, a práve preto my poslanci potrebujeme viac rád, odborných názorov a podpory od rôznych odborníkov a niekto to musí zaplatiť.

Ďalšou prioritou, ktorá je predstavená v správe a ktorá si zaslúži plnú podporu, je potreba väčších investícií do vzdelávania, a teda do mládeže, ktorá je základom modernej a inovatívnej spoločnosti. V technologických pretekoch Európa stále zaostáva za Spojenými štátmi, Japonskom a ďalšími novými svetovými mocnosťami. To sa však dá určite zmeniť, vyžaduje si to ale značné náklady.

Ako súčasť boja proti chudobe by sme mali financovať programy, ako je bezplatná distribúcia potravín tým najchudobnejším. Mali by sme rozvíjať programy, ako napríklad tie, ktoré dodávajú do škôl mlieko a ovocie. Nesmieme tolerovať podvýživu medzi deťmi a mladými ľuďmi, keďže tu toľko hovoríme o vzdelávaní a znalostnej ekonomike.

Momentálne sa pracuje na stratégii hospodárskeho rastu Únie na nasledujúcich desať rokov (Európa 2020). V súvislosti s tým je nevyhnutné zohľadniť náklady, ktoré budú vynaložené v dôsledku tejto stratégie, a to treba urobiť teraz, vo fáze, keď pracujeme na rozpočte. Aby stratégia uspela, potrebujeme vynaložiť viac nákladov na súdržnosť na regionálnej a európskej úrovni, na podporu zamestnanosti a boj proti vplyvom krízy.

Nakoniec by som rád poďakoval kolegyni pani Jędrzejewskej za veľmi vecnú a inovatívnu prípravu priorít pre rozpočet na rok 2011.

 
  
MPphoto
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE).(PT) Mladí ľudia, veda a inovácie sú jadrom priorít ďalšieho rozpočtu Európskej únie. Investície do mladých ľudí sú investíciami do budúcnosti. Vzdelávanie, odborná príprava a prechod zo vzdelávacieho systému na trh práce sú ústrednými záujmami tohto rozpočtu.

Mladých ľudí s titulmi čoraz viac postihuje nezamestnanosť. Z tohto dôvodu považujem program mobility Erasmus – prvé zamestnanie za strategický záväzok do budúcnosti, pretože jasne spája vzdelávací systém a trh práce. Návrh na vytvorenie programu Erasmus – prvé zamestnanie, ktorý som predložila spolu s pánom Fernandesom, sa zakladá na nasledujúcich zásadách: po prvé, na ďalšom financovaní existujúcich programov v oblasti vzdelávania, vedy, školení a inovácií; a po druhé, každý prípad bude mať školiacu časť a časť, v ktorej stážista získa zmluvu s inovatívnou európskou spoločnosťou a na financovaní sa bude podieľať európsky rozpočet.

Z ostatných priorít tohto rozpočtu by som vyzdvihla oblasti vedeckého výskumu, inovácií a digitálnu agendu. Tento rozpočet sústreďuje úsilie aj na podporu rozvoja zelených a inovatívnych technológií, čím výrazne prispieva k hospodárskej obnove a motivuje malé a stredné podniky. Záväzok voči mladým ľuďom, inováciám a vede je kľúčom k tomu, aby sa Európa opäť stala svetovým vodcom.

 
  
MPphoto
 

  Piotr Borys (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, pán Lewandowski, pani Jędrzejewska, v prvom rade by som chcel zablahoželať pani spravodajkyni k tejto skvelej správe. Samozrejme, hospodárska situácia v Európskej únii stále nie je uspokojivá, no správa nám vo veľkej miere hovorí, ako vytvoriť európsku pridanú hodnotu.

Myslím si, že venovanie väčšej pozornosti mládeži v rámci strednodobých a dlhodobých priorít je skvelý nápad, ktorý pomôže vyriešiť naše problémy. Myslím si, že zachovávanie trendov súvisiacich s inováciou a dôraz na digitálne technológie sú dobré príklady rýchleho rozvoja Európskej únie. Zaujímavá je tiež podpora malých a stredných podnikov najmä v najslabších regiónoch.

Treba však tiež zdôrazniť, že v otázke mobility, investičnej politiky do transeurópskej dopravnej siete, sa objavia otázky z oblasti dopravy. Myslím si, že investovanie do mládeže je mimoriadne dôležité, a preto by som chcel vyjadriť svoju vďaku Výboru pre kultúru a vzdelávanie za všetko úsilie, ktorého cieľom je podpora opatrení súvisiacich s investovaním do mladých ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D).(RO) Rozpočet na rok 2011 musí zohľadniť nové právomoci Európskej únie, ako aj dôsledky hospodárskej a finančnej krízy. Našou prioritou musí byť zachovanie existujúcich a vytváranie nových pracovných miest.

Som presvedčená, že Európska únia musí investovať do inteligentnej a ambicióznej priemyselnej politiky. Je neprijateľné, aby v popredných členských štátoch v roku 2010 priemysel dosahoval len 14 % HDP.

Preto musí rozpočet na rok 2011 zvážiť opätovné definovanie rozpočtových priorít, úlohu, ktorú môžu členské štáty vykonať len v roku 2010 počas hodnotenia v polovici obdobia finančného výhľadu na roky 2007 – 2013.

Tieto priority sa musia sústrediť na dopravnú infraštruktúru, energetickú účinnosť, priemyselnú politiku a výskum, poľnohospodárstvo, vzdelávanie a zdravie. Očakávame, že Komisia tento rok predloží jednoznačný návrh na vytvorenie európskeho fondu zameraného osobitne na rozvoj dopravnej infraštruktúry a príspevok EÚ do tohto fondu sa tiež prejaví v rozpočte na rok 2011.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Hospodárska a sociálna situácia v EÚ si žiada významnú zmenu priorít, ktorými sa riadili predchádzajúce rozpočty vrátane súčasného rozpočtu na rok 2010, ktorú treba vykonať v roku 2011. Rozpočet musí slúžiť politikám, ktoré sa líšia od tých, ktoré viedli k tomu, že 23 miliónov ľudí prišlo o prácu a 85 miliónov ľudí vystavili hrozbe chudoby.

Ciele viacročného finančného rámca, ktorý znížil štrukturálne fondy na 0,37 % hrubého národného dôchodku EÚ, musia byť revidované, keďže znamenali škrty v sociálnych a environmentálnych programoch a v oblasti výskumu, vzdelávania a kultúry.

Budúce rozpočty musia byť skôr nástrojmi v službách hospodárskej a sociálnej súdržnosti než len prázdnymi slovami v zmluvách. Musia slúžiť plnej zamestnanosti s právami, investovaniu do verejných služieb, ochrane životného prostredia, spolupráci a mieru. Nemali by byť nástrojom v službách komercionalizácie ďalších a ďalších prvkov spoločenského života a slobôd, nedostatočnej istoty zamestnania, štrukturálnej nezamestnanosti, vonkajšieho intervencionizmu a vojny. Hlavná myšlienka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli k správe predložené, ukazuje, že existuje alternatíva a je nielen možná, ale tiež nevyhnutná.

 
  
MPphoto
 

  Franz Obermayr (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som hovoriť o okruhu 5, a najmä o stratégii v oblasti budov. Úspešná strednodobá a dlhodobá stratégia v oblasti budov je dôležitá. Musí byť šetrná k životnému prostrediu, energeticky účinná a najmä efektívna z pohľadu nákladov. Musíme tiež otvorene diskutovať o tom, do akej miery je rozumné mať tri pracovné sídla Európskeho parlamentu. Príšerné výdavky za rôzne sídla sa dajú ťažko odôvodniť občanom a daňovým poplatníkom EÚ najmä počas hospodárskej krízy. Nastal čas na vykonanie podrobnej a hĺbkovej analýzy nákladov a jej sprístupnenie všetkým občanom EÚ.

Európsky parlament by sa mal preto zamerať na jedno sídlo a ja osobne by som uprednostnil Štrasburg vzhľadom na jeho historickú a spoločensko-kultúrnu úlohu premostenia a najmä vzhľadom na skutočnosť, že sa Brusel topí v zločine, časti mesta upadajú do anarchie a polícia to už vzdala. Dokonca to priznávajú aj komunálni politici ako starosta Freddy Thielemans.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE).(RO) Naliehavo žiadam, aby rozpočet EÚ na rok 2011 lepšie odrážal a podporoval politiku v oblasti mládeže. Mladí ľudia musia byť podporovaní na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni.

V tejto súvislosti jedným z projektov, ktoré rumunská vláda využíva na podporu mladých ľudí, je výstavba 100 000 bytových jednotiek pre mladých v nadchádzajúcich troch rokoch.

Súčasne vítam cieľ Európskej komisie udeliť do roku 2012 študentom v rámci programu Erasmus granty vo výške 3 milióny EUR. Je však rovnako dôležité zvýšiť financovanie grantov programu Erasmus Mundus. To umožní ešte väčšiemu počtu študentov a výskumníkov z tretích krajín – a v tomto prípade myslím konkrétne aj na Moldavskú republiku –, aby študovali v Európskej únii.

Ako mladá poslankyňa Európskeho parlamentu podporujem iniciatívu programu Erasmus, ktorá je prvým zamestnaním poskytujúcim mladým ľuďom prístup na trh práce.

Nakoniec by som rada poďakovala Európskej komisii za rýchlosť pri schvaľovaní financovania pre štyri energetické projekty, na ktorých sa zúčastňuje aj Rumunsko.

 
  
MPphoto
 

  Zigmantas Balčytis (S&D).(LT) Vzhľadom na zložitú hospodársku situáciu v členských štátoch by sme mali budúcoročný rozpočet naplánovať veľmi dôkladne. Najväčšiu pozornosť by sme mali venovať zachovaniu a vytváraniu pracovných miest. Pomohla by tu podpora malých a stredných podnikov, keďže tieto spoločnosti zamestnávajú veľkú časť občanov Európskej únie. Opatrenia finančnej podpory sa musia poskytovať pružnejším spôsobom a musia byť prístupnejšie, ak majú novozaložené spoločnosti alebo tie, ktoré pocítili finančné problémy, prežiť. Nemali by sme zabúdať ani na oblasti poskytujúce pridanú hodnotu, nielen jednotlivým členským štátom, ale aj Spoločenstvu ako celku. Spomedzi týchto oblastí by sme mohli spomenúť dopravu, ktorej prioritou by malo byť vytvorenie udržateľného a bezpečného dopravného systému a rozvoj transeurópskych sietí. Jednou z priorít rozpočtu na rok 2011 musí zostať aj vhodné financovanie projektov energetických prepojení, ktoré zaistia energetickú nezávislosť.

 
  
MPphoto
 

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať poslancom za ich poznámky, ktoré prehĺbili a obohatili moje chápanie priorít Parlamentu na rok 2011. Pri počúvaní mi bolo zrejmé – a dnes večer mám chuť počúvať –, že mnohí rečníci zdôrazňovali, že rozpočet na rok 2011 tvoríme v mimoriadnom prostredí pokrízovej Európy, keď veľký počet krajín zápasí so skutočnými fiškálnymi problémami. To vyvíja skutočný tlak na rozpočtové čísla a vyvíja tiež tlak na správne riadenie, na transparentnosť rozpočtu – čo bolo zrejmé z vystúpení pánov Van Ordena, Bermana, Fernandesa, Haglunda –, ak sú však zdroje skromné, treba skutočne správne stanoviť priority.

Po rozprave mám pocit, že je to mládež, čiže okruh 3b – vylepšený pani spravodajkyňou –, ktorý má podporu mladších aj starších poslancov v tejto sále, zdá sa teda, že táto priorita na rok 2011 je podľa väčšiny tu v Parlamente stanovená správne. Čo tiež potrebujeme, je kvalita a dobré plnenie a my okamžite – napríklad páni Godmanis a Surján – myslíme na súdržnosť. Áno, v rokoch 2009 – 2010 bola na nízkej úrovni. Do roku 2011 by mala nabrať plnú rýchlosť, rovnako ako protikrízové opatrenia. Máme však aj nedostatočné čerpanie v oblasti výskumu a to si zasluhuje oveľa jednoduchšiu finančnú reguláciu. Mali by sme ju predstaviť koncom mája či júna tohto roku.

Čo mi bolo tiež jasné, keď som počúval vašu rozpravu, je, že Parlament si uvedomuje veľmi obmedzený manévrovací priestor v rozpočte. Pán Salvador Garriga Polledo, pán Färm a iní zdôraznili veľmi obmedzený manévrovací priestor, záverom by však mohlo byť viac pružnosti pri tvorení a plnení rozpočtu. S týmto záverom môžem len súhlasiť.

Tak ako obyčajne, má Ingeborg Gräßleová pravdu, keď vraví, že rozpočet zatiaľ nezahŕňa Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, na prípravu rozpočtu však potrebujete čísla. My ich zatiaľ nemáme a bez čísel je veľmi zložité vytvoriť rozpočet. Samozrejme, ak má služba pre vonkajšiu činnosť fungovať, malo by k tomu dôjsť tento rok.

Naozaj sa teším na zajtrajšie diskusie v neformálnom trojstrannom rozhovore a potom na začatie skutočnej rozpravy. Dúfame tiež v prínosné zmierovacie konanie o číslach na rok 2011.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI DURANT
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, spravodajkyňa. (PL) Vážená pani predsedajúca, pán Lewandowski, dámy a páni, s veľkým záujmom som si vypočula vaše prejavy a predovšetkým by som chcela povedať, že ma veľmi teší, že priorita týkajúca sa hlavnej zmeny rozpočtu na rok 2010, priorita týkajúca sa mládeže, ktorú som navrhla a ktorú Výbor pre rozpočet schválil, sa tiež stretla s vašou podporou a záujmom. Mám z toho veľkú radosť a motivuje ma to.

Samozrejme, chcela by som ešte raz zdôrazniť, čo ste si správne všimli v diskusii, že máme veľmi málo manévrovacieho priestoru. To znamená, že máme ešte väčší dôvod žiadať od Európskej komisie, aby prejavila ambície, predstavivosť a odvahu na začatie prehodnotenia a možnej revízie viacročného finančného rámca. Ako viete, rok 2011 je piatym rokom viacročného finančného rámca. Určite nastal čas, aby sme sa z tých štyroch rokov poučili. Piaty by mal byť rozhodne lepší.

Samozrejme, je jasné, že bojujeme proti finančnej a hospodárskej kríze, ktorá sa, a to je zjavné, v rôznych krajinách líši. Niektoré krajiny prejavujú známky toho, že sa dostávajú z krízy, to však nemení nič na skutočnosti, že by sme mali byť ambiciózni, najmä preto, že ak sa pozrieme na rozpočet Európskeho spoločenstva, finančné prostriedky vyčlenené na inovácie, výskum, mládež, realizáciu spoločného trhu a realizáciu slobôd spoločného trhu sú v skutočnosti len malou časťou rozpočtu Európskeho spoločenstva. Domnievam sa, že žiadne dosiahnuté úspory by nemali ovplyvniť túto časť rozpočtu Európskej únie.

Mnohí z vás povedali niečo, s čím súhlasím – a to, že mladí ľudia sú budúcnosťou Európskej únie. Chcela by som však dodať, že nie sú len jej budúcnosťou, pretože mladí ľudia tu žijú teraz, dnes. Dnes sa vzdelávajú, dnes si hľadajú prácu. Mladí ľudia sú nielen našou budúcnosťou, oni sú naším dneškom. Investície do mladých ľudí sú investovaním nielen do toho, čo sa jedného dňa stane, ale týkajú sa toho, čo sa už deje tu a teraz. To by sme si mali neustále pripomínať.

Chcela by som povedať pár slov aj o tom rozšírenom uvažovaní o rozpočte Európskej únie. Nejde len o mládež, ale tiež o širšie porozumenie, ktoré zahŕňa aj otázky týkajúce sa mladých ľudí a z širšej perspektívy aj otázky súvisiace so vzdelávaním a odbornou prípravou. Myslím si, že európsky rozmer, európsky rozmer pridanej hodnoty, je veľmi zreteľný. Nemali by sme však zabúdať, že sa nachádzame v zjednotenej Európe, kde je mobilita myšlienok a mobilita ľudí vlastne jednou z našich najdôležitejších hodnôt, a mali by sme ju neustále chrániť.

Chcela by som tiež pár slovami zhrnúť rozpravu o rozpočte Európskeho parlamentu. Je pravda, že tu dnes zastupujem pani spravodajkyňu, no dovolím si povedať pár slov a zdôrazniť čosi, čo už obsahuje správa Výboru pre rozpočet. Ide, samozrejme, o to, že je dôležité neustále myslieť na úspory a vždy rozmýšľať o tom, či sú výdavky, ktoré sa vynakladajú, odôvodnené, či sú to tie najlepšie možné výdavky. Tento proces uvažovania je kontinuálny a mal by sa týkať nás všetkých. Toto uvažovanie určite nájdete v správe o Európskom parlamente.

Pevne verím, že táto rozprava, ktorá sa uskutočnila v takú neskorú hodinu, nebola pre nikoho z nás stratou času. Z celého srdca dúfam, že pán Lewandowski bude počúvať všetko, čo sa tu povedalo, a že nezabudol, že ešte nedávno bol poslancom tohto Parlamentu, a ja pevne verím, že táto rozprava sa odrazí v návrhu rozpočtu, ktorý nám Európska komisia sľúbila predložiť 27. apríla. Samozrejme, rada to všetko budem opakovať znova a znova a znova, celú jar a až do jesene, napriek tomu by som však bola veľmi rada, keby niektoré z návrhov, ktoré tu už odzneli, boli teraz zahrnuté v návrhu Európskej komisie, aby ich v konečnom dôsledku nebolo treba toľko opakovať. Ešte raz by som sa vám chcela poďakovať za vašu pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Edit Herczog (S&D), písomne. – Predovšetkým chcem pripomenúť, že hoci bola EÚ schopná spoločne reagovať na finančnú a hospodársku krízu prijatím plánu hospodárskej obnovy Európy, celková hospodárska situácia v EÚ nie je stále uspokojivá. Je nevyhnutné, aby sa nasledujúce priority rozpočtových usmernení na rok 2011 nutne brali do úvahy: realizácia siedmeho rámcového programu, ktorý v roku 2011 dosiahne úplnú platnosť, by sa mala pozorne monitorovať; rozvoj novovytvorenej európskej politiky v oblasti kozmického priestoru a podpora vedeckého a technologického pokroku s podporou inovatívnych technológií a trvalo udržateľného rozvoja; úlohy, ktoré sa týkajú udržateľnej energie a boja proti zmene klímy, sa musia odraziť v prioritách rozpočtu EÚ; tieto priority si vyžiadajú ďalšie rozpočtové prostriedky najmä na financovanie projektu ITER a európskeho strategického plánu pre energetické technológie a na podporu energetickej účinnosti; význam projektu Galileo, programu GMES a Európskeho inovačného a technologického inštitútu; prioritou by malo byť správne vykonávanie a hodnotenie prebiehajúcich pilotných projektov a prípravných opatrení.

Verím, že tieto kľúčové otázky sa počas nadchádzajúceho rozpočtového postupu na rok 2011 vhodným spôsobom zohľadnia.

 
  
MPphoto
 
 

  Cãtãlin Sorin Ivan (S&D), písomne.(RO) Tento rok prejde rozpočtový postup najväčšou reformou od zavedenia viacročných finančných rámcov v roku 1988. Zatiaľ čo prebieha výlučne reforma rozpočtového postupu, celý rozpočtový rámec sa bude musieť prispôsobiť novým inštitucionálnym skutočnostiam, ktoré zavádza Lisabonská zmluva, v prvom rade Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Myslím si však, že hlavným cieľom budúceho rozpočtu bude podpora politík nového programu Európa 2020. Tento projekt bude mať nádej na úspech, len ak mu poskytneme potrebné financovanie. V opačnom prípade skončí tento program tak ako ten predošlý, lisabonská stratégia, ktorou sme vzhľadom na nedosiahnutie stanovených cieľov trafili úplne vedľa. V tejto súvislosti by som rád podporil stanovisko spravodajkyne a zdôraznil, aké dôležité sú politiky o mladých ľuďoch, vzdelávaní, výskume a inováciách. Z môjho hľadiska poskytujú základné kamene, na ktorých musíme postaviť rozpočet na rok 2011, a našu víziu budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. (PL) Rozpočet Európskej únie na rok 2011 by mal poskytovať jasnú podporu hlavným trendom v rámci stratégie Spoločenstva pre nasledujúce desaťročie. To zahŕňa technologické inovácie, trvalo udržateľný rozvoj, boj proti zmene klímy a starostlivosť o biodiverzitu.

Aj podpora rozvoja vzdelávacích systémov s prispením interdisciplinárnych investícií je jasne odôvodnená. Peniaze sa musia investovať do spoločností, ktoré zaručia, že si absolventi nájdu zamestnanie. Ak dnes nepodporíme mládež, budeme čeliť pochmúrnym vyhliadkam na spomalenie hospodárskeho rastu a dokonca možno ďalšej kríze.

Potrebu intenzívneho rozvoja v odvetví informačných technológií a to, že musíme zaistiť, aby mali naši občania prístup k digitálnej technológii, nám netreba pripomínať. To podporí vzdelávanie v oblasti informačných technológií a tiež uľahčí získavanie informácií, najmä ľuďom, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE) , písomne.(RO) Chcel by som pridať pár svojich poznámok k tým, ktoré predložila pani spravodajkyňa a kolegovia poslanci počas rozpráv o prioritách rozpočtu na rok 2011. V januári nám Európska komisia oznámila, že sa pripravujú ambiciózne plány pre projekt Galileo. Prvé služby poskytované týmto systémom budú spustené začiatkom roka 2014: verejne prístupná služba, verejne regulovaná služba a pátracia a záchranná služba. V roku 2014 začne aj testovanie služby ochrany života a komerčnej služby. Dovoľte mi pripomenúť, že projekt Galileo je mimoriadne dôležitý pre budúcnosť európskeho priemyslu na špičkovej úrovni. Ten vytvorí nové trhy a umožní Európe, aby sa stala celosvetovým konkurentom v oblasti technológií. Politika transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) doteraz podporovala prípravu tohto hlavného európskeho projektu a len čo začne fungovať, umožní oveľa efektívnejšie využívanie dopravnej infraštruktúry. Na záver by som chcel uviesť, že som presvedčený, že projekt Galileo musí v budúcnosti dostať finančné prostriedky z rozpočtu Európskej únie, aby sa tento ambiciózny projekt mohol uskutočniť.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne.(RO) Okolnosti, za akých sa budú prijímať rozpočty na roky 2010 a 2011, sú výnimočné a predstavujú mimoriadnu výzvu. Z týchto dôvodov musíme nájsť ideálne riešenie na úspešnú realizáciu Lisabonskej zmluvy, ktorá sama osebe predstavuje veľký finančný problém. Musíme tiež hľadať riešenia zamerané na zmiernenie vplyvov finančnej krízy, ktoré mnohé členské štáty stále pociťujú. Parlament sa musí zapojiť do otvorenej diskusie o výdavkovom strope v okruhu 5 rozpočtu na rok 2011. Musíme nájsť rovnováhu medzi poskytovaním financovania všetkých požiadaviek a udržiavaním rozpočtovej disciplíny, aj keby to malo znamenať obmedzenie výdavkov v súlade s viacročným finančným rámcom. Po prvé, musíme štandardizovať administratívne výdavky ich úplným začlenením do tohto okruhu a vykonaním vhodnej realistickej revízie výdavkového stropu. Predovšetkým je mimoriadne dôležité, aby sa vytvorila medziinštitucionálna spolupráca na podporu výmeny osvedčených postupov a na pokračovanie hľadania možností, ako ich ešte väčšmi zefektívniť. Okrem toho mimoriadnu dôležitosť musíme prikladať monitorovaniu a analýze oblastí s priamym vplyvom na rozpočet a musíme nájsť každú možnosť prerozdeľovania a šetrenia zdrojov.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. (PL) Práca na rozpočte na rok 2011 prebieha. Jednou z diskutovaných tém je, že by Parlament mohol predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k finančnému výhľadu na roky 2007 – 2013 v oblastiach ako „konkurencieschopnosť a súdržnosť pre rast a zamestnanosť“. Okrem toho pokračujeme v práci na stratégii Európa 2020, ktorá by sa mala sústrediť na podporu inovácií, podporu podnikania a investícií do vedy, nových technológií a regionálneho rozvoja. Chcel by som tiež upriamiť pozornosť na otázku hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorá je kľúčom k zaisteniu trvalého hospodárskeho rastu v EÚ a plnej integrácie členských štátov. Popri ostrovných a cezhraničných regiónoch sa v článku 174 Lisabonskej zmluvy spomína politika v súvislosti s horskými regiónmi ako konkrétny typ regionálnej politiky. Na podporu harmonického rozvoja musí Únia vykonávať opatrenia, ktoré vedú k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Dôraz sa musí klásť predovšetkým na znižovanie rozdielov v úrovni rozvoja regiónov, ktoré charakterizujú konkrétne prírodné a zemepisné podmienky. Horské a podhorské oblasti tvoria takmer 40 % územia EÚ a obýva ich takmer 20 % občanov EÚ. Konkrétne hospodárske a priestorové problémy horských regiónov si vyžadujú zavedenie nadnárodných právnych predpisov, ktoré by sa riadili cieľmi a zásadami konkrétnej horskej politiky v členských štátoch, a čo je ešte dôležitejšie, vyžadovali by, aby sa zaistila vhodná úroveň financovania projektov a programov predovšetkým pre tieto regióny. Myslím si, že finančná podpora pre horské regióny by mala byť zahrnutá v novom finančnom výhľade a stratégii Európa 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Iuliu Winkler (PPE), písomne. (HU) Budúci rok bude prvým rokom realizácie stratégie Európa 2020, ktorá možno predstavuje novú fázu rozvoja Európskej únie. V dôsledku toho bude rozpočet na rok 2011 z pohľadu finančného plánovania na nadchádzajúce roky mimoriadne dôležitý. Rozpočtové priority musia obsahovať odpoveď Európskej únie na problémy spôsobené celosvetovou krízou. Stratégia Európa 2020 je z tohto pohľadu veľmi dôležitým faktorom. Priority obsiahnuté v navrhovanom rozpočte na rok 2011 však nemôžu viesť k úprave základných politík EÚ. V budúcnosti treba venovať veľkú pozornosť kohéznym a štrukturálnym politikám, ako aj poľnohospodárskej politike a tiež podpore poskytovanej malým a stredným podnikom, keďže od tej druhej závisí schopnosť Európy stať sa trvalo udržateľným a konkurencieschopným hospodárstvom. Ani na okamih nesmieme zabudnúť na skutočnosť, že spomínané politiky sú výrazom solidarity, ktorá predstavuje základnú hodnotu európskej integrácie.

 
Posledná úprava: 8. júna 2010Právne oznámenie