Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o bezpečnosti letectva, ktorú Komisii predložil pán Brian Simpson v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch: čierny zoznam leteckých spoločností EÚ (O-0024/2010 – B7-0205/2010).

  Silvia-Adriana Ţicău, zastupujúca autora. – Vážená pani predsedajúca, otázku predložil pán Brian Simpson v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch Európskeho parlamentu a nasledovala po správe Komisie, ktorá sa zaoberá účinnosťou čiernej listiny EÚ. Čierna listina EÚ bola zostavená v roku 2006 s cieľom pomenovať, zahanbiť a zakázať letecké spoločnosti, ktoré nespĺňajú medzinárodné bezpečnostné predpisy. Vznikla ako reakcia na obavy v súvislosti s úrovňou dodržiavania medzinárodných bezpečnostných noriem a po niekoľkých vážnych haváriách lietadiel, ktoré sa stali v krátkom čase v rokoch 2004 a 2005.

Po štyroch rokoch vieme, že čierna listina sa osvedčila ako účinný a cenný nástroj na podporu dodržiavania bezpečnostných noriem Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a ochranu občanov EÚ. Dnes stojíme pred otázkou, ako teraz na tom môžeme stavať. Inak povedané, ako môžeme rozšíriť ochranu za vlastné hranice a ďalej pracovať na dosiahnutí cieľa zlepšiť bezpečnosť globálnej leteckej dopravy. Úlohou čiernej listiny je nielen identifikovať bezpečnostné riziká, ale aj zabezpečiť, že sa zistené informácie aj prakticky oznámia občanom EÚ. Ako môžeme v súlade s tým zabezpečiť, aby si občania EÚ, ktorí letia mimo Európy, boli vedomí zakázaných leteckých dopravcov, ktorí naďalej prevádzkujú lety v iných regiónoch sveta?

Ako si môžeme byť istí, že v prípadoch, keď bola leteckému dopravcovi odobratá licencia, a preto sa nenachádza na čiernej listine, cestujúci sú si toho vedomí? Vidíme, aké účinné je spojiť rôzne vnútroštátne čierne listiny do jedného komplexného zoznamu v rámci celej EÚ. Čierna listina je však len natoľko dobrá ako prístup, ktorý máme k informáciám o bezpečnosti leteckých dopravcov. Ako môžeme stavať na informáciách, ktoré tvoria základ čiernej listiny, zlepšovaním prístupu k overiteľným a spoľahlivým informáciám? Neznamená to iba zaoberať sa posilnením kontrol v rámci členských štátov EÚ, ale aj potvrdiť informácie o údajoch od tretích krajín.

Zváži Komisia zavedenie harmonizovaných a štandardizovaných kontrol na odbavovacej ploche a ich vykazovanie? Zváži Komisia v súvislosti so zlepšením informácií o údajoch od tretích krajín zavedenie účinného systému medzinárodnej výmeny spoľahlivých údajov a posunie nás bližšie k akejsi celosvetovej čiernej listine, o ktorej viem, že sa diskutovalo v minulosti? Okrem toho stojí za zmienku, že čierna listina sa osvedčila ako účinný nástroj, ktorý letecké dopravné spoločnosti motivuje k tomu, aby dodržiavali medzinárodné bezpečnostné normy. Ako však môžeme aktívnejšie pracovať v záujme konečného cieľa zlepšiť bezpečnosť globálneho letectva? Myslím tým, ako Komisia plánuje podporiť vnútroštátne orgány civilného letectva v tom, aby riešili bezpečnostné nedostatky vyplývajúce z auditov organizácie ICAO a zvyšovali schopnosť dohľadu?

Rozhodujúce je zabezpečiť účinné komunikačné kanály s verejnosťou, ale veľmi dôležité je aj to, aby sme dlhodobo naďalej pracovali na podpore posilnenia medzinárodných bezpečnostných noriem letectva na celom svete. Určite to bude najúčinnejší spôsob zvyšovania bezpečnosti všetkých cestujúcich. Výbor pre dopravu a cestovný ruch Európskeho parlamentu sa teší na spoluprácu s Komisiou s cieľom pokúsiť sa stavať na úspechoch čiernej listiny EÚ.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem pani Ţicăovej za veľmi kladné hodnotenie prístupu k čiernej listine. Komisia je presvedčená, že súčasné opatrenia už verejnosti zabezpečujú veľmi vysokú úroveň informovania a práv na lety v rámci Európskej únie aj mimo nej.

Zoznam leteckých spoločností, na ktoré sa v rámci Európskej únie vzťahuje zákaz, je širokej verejnosti dostupný prostredníctvom internetu a cielených informačných opatrení. Komisia úzko spolupracuje s európskymi a medzinárodnými združeniami cestovných agentúr na každej aktualizácii zoznamu. To im umožňuje byť v čo najlepšej možnej pozícii pomôcť cestujúcim.

Povinnosťou vnútroštátnych orgánov civilného letectva a letísk na území členských štátov je dať tento zoznam do pozornosti cestujúcich prostredníctvom svojich internetových stránok a pokiaľ je to potrebné, rovnako aj vo svojich prevádzkových priestoroch.

Zoznam poskytuje ľuďom, ktorí chcú cestovať mimo Európskej únie, užitočné informácie, aby sa vyhli cestovaniu s týmito leteckými spoločnosťami. Zoznam nemá extrateritoriálny účinok, neuplatňuje sa mimo Európskej únie. Nariadenie teda ustanovuje právo cestujúcich poznať identitu každej leteckej spoločnosti, s ktorou počas svojej cesty letia. Zmluvný dopravca – cestovná agentúra alebo organizátor zájazdu – musí pri rezervácii cestujúceho informovať o identite leteckého dopravcu alebo dopravcov, ktorí v skutočnosti prevádzkujú let. Cestujúci musí byť taktiež informovaný o akejkoľvek zmene leteckého dopravcu buď počas registrácie na letisku, alebo najneskôr pri nástupe do lietadla. Nariadenie okrem toho cestujúcim dáva právo na úhradu cestovných výdavkov alebo presmerovanie, ak bol letecký dopravca, na ktorého sa vzťahuje rezervácia, pridaný na zoznam, v dôsledku čoho dôjde k zrušeniu príslušného letu.

Na monitorovanie a posudzovanie dodržiavania medzinárodných bezpečnostných noriem prevádzkovateľmi sa používajú rôzne zdroje informácií, konkrétne bezpečnostné audity, ktoré vykonáva Medzinárodná organizácia civilného letectva, informácie od príslušných orgánov tretích krajín, informácie Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktoré získava počas inšpekcií a vyšetrovaní v rámci EÚ alebo technických misií mimo Európskej únie, výsledky kontrol na odbavovacej ploche, ktoré sa vykonávajú na lietadlách leteckých dopravcov na letiskách EÚ v rámci programu hodnotenia bezpečnosti zahraničných lietadiel (SAFA) v súlade s požiadavkami príslušných predpisov EÚ, a napokon potvrdené informácie súvisiace s nehodami, ktoré pochádzajú zo správ z vyšetrovaní nehôd alebo mimoriadnych udalostí.

Okrem toho musím spomenúť, že Európska komisia v súčasnosti nemá kompletný zoznam krajín, ktoré majú podobné právne predpisy, ale niektoré krajiny, napríklad Kórejská republika, Bahrajn a Saudskoarabské kráľovstvo, uplatňujú rovnaké obmedzenia, aké sú definované v európskom zozname.

Môžem potvrdiť, že Komisia je pripravená spolupracovať s Parlamentom na skutočnom zlepšení právnych predpisov o čiernej listine, ale zabezpečuje veľmi potrebnú bezpečnosť vo vzduchu.

  Christine De Veyrac, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, keďže som pred takmer piatimi rokmi bola spravodajkyňou pre toto nariadenie, teší ma, že sme zaviedli mechanizmus, ktorý funguje a ktorý sa dokonca rokmi rozšíril. Správa Komisie o uplatňovaní nariadenia o „čiernej listine“ je, zdá sa, vyčerpávajúca a ponúka zaujímavé podnety na zamyslenie. Súhlasím hlavne s myšlienkou medzinárodnej čiernej listiny, ktorá je jedinou zárukou harmonizácie bezpečnosti letectva na globálnej úrovni.

Predsa by som však chcela Komisii položiť niekoľko otázok. Po prvé by som chcela vedieť, ako sa uplatňuje právo na obranu v prípade, že nie je zakázaný len jeden letecký dopravca, ale všetci leteckí dopravcovia v krajine. Obhajujú svoje stanovisko všetci títo leteckí dopravcovia alebo len orgán civilného letectva príslušnej krajiny? Ako sa v tejto súvislosti určití bezpeční leteckí dopravcovia môžu vyhnúť tomu, aby sa ocitli na čiernej listine?

Okrem toho je podľa môjho názoru veľmi dôležitou otázkou monitorovanie lietadiel. Monitoruje Komisia konkrétne všetky lietadlá leteckého dopravcu, ktorý je na zozname alebo ktorého licencia bola zrušená, aby sa zaistilo, že tieto lietadlá opäť nevzlietnu pod iným názvom? Identifikovala Komisia v súvislosti s tým štáty, o ktorých sa domnieva, že sa používajú ako lacné vlajky a prijímajú zakázaných leteckých dopravcov, ktorí následne zmenia svoj názov a štát, v ktorom sú zaregistrovaní? Okrem toho, má Komisia v prípade, že je letecký dopravca na čiernej listine, informácie o tom, akým spôsobom cestovné agentúry a predajcovia leteniek informujú a odškodňujú cestujúcich alebo im poskytujú alternatívne riešenia?

A napokon, než budem končiť, mám otázku týkajúcu sa konkrétnej záležitosti. Niekoľko poslancov EP dostalo správy, ktoré možno charakterizovať ako naliehavé, v súvislosti s Indonéziou a všetkými leteckými dopravcami, ktorí tam boli zakázaní. V správach sa od nás žiada, aby sme požiadali Komisiu o odstránenie Indonézie z čiernej listiny. Takýto nátlak považujem za neprimeraný, pretože obchodné dôvody neoprávňujú na ohrozenie životov cestujúcich. Chcela by som vedieť, aká je súčasná situácia v tejto krajine a či Indonézia – keďže je už niekoľko rokov na čiernej listine – podnikla kroky na nápravu bezpečnostných nedostatkov, z ktorých bola obvinená.

  Saïd El Khadraoui, v mene skupiny S&D. – (NL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, zjavne je trochu bizarné viesť rozpravu o čiernej listine v čase, keď sa celého letectva v Európe zmocnil chaos, ale chápem, že zajtra budeme mať príležitosť na aktuálnu a naliehavú rozpravu – a presne takou aj bude.

Samotná čierna listina je dôležitou témou a možno povedať, že bola úspechom okrem iného aj vďaka podnetom pani De Veyracovej, ktorá pred niekoľkými rokmi skutočne tvrdo pracovala na tom, aby sa táto listina stala skutočnosťou. Musíme stavať na skúsenostiach, ktoré sme nadobudli, a učiť sa z nich. Existuje niekoľko oblastí, v ktorých sú potrebné ďalšie opatrenia.

Patrí medzi ne predovšetkým oblasť komunikácie s cestujúcimi. Je pravda, že cestujúci musia byť informovaní, ak si niekde, napríklad v cestovnej agentúre, rezervujú let spoločnosti, ktorá je na čiernej listine, no často sa stáva, že cestujúci sa rozhodnú pre domáci let až vtedy, keď už sú na konkrétnom mieste. Môj návrh preto znie, aby sme preskúmali, či by bolo možné, aby cestovné agentúry a letecké spoločnosti, ktoré rezervujú lety do krajín s nebezpečnými leteckými spoločnosťami alebo lietadlami, o tom automaticky informovali cestujúcich napriek tomu, že ony samotné, samozrejme, nie sú na čiernej listine. Musíme nad tým porozmýšľať.

Druhou stránkou je pomoc cestujúcim, aby sa vyhli lietadlám, leteckým dopravným spoločnostiam a krajinám, ktoré sú na čiernej listine. Pokiaľ ide o pomoc tretím krajinám – a určite najchudobnejším krajinám – s vytváraním kapacít, Európska únia by mohla poskytnúť omnoho viac pomoci a odborných znalostí a zabezpečiť, aby aj orgány letectva mali dostatočné kapacity na riešenie problémov, ktoré majú. Pani De Veyracová spomenula jednu skutočnosť, že ľudia sú, samozrejme, zavádzaní. Skutočne máme nepriestrelný systém? Sme si istí, že tu a tam v ňom nie sú diery, ktoré leteckým dopravným spoločnostiam z krajiny, ktorá je na čiernej listine, umožňujú v podstate fungovať cez iné krajiny alebo ostrovy? Máme niekoľko takýchto príkladov.

Na záver chcem povedať, že si tiež myslím, že by sme mali pracovať na dosiahnutí celosvetovej čiernej listiny. Chcel by som vedieť, akú snahu ste spolu s kolegami z iných krajín vynaložili napríklad na úrovni organizácie ICAO v záujme toho, aby sa takýto zoznam stal skutočnosťou.

  Gesine Meissner, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, momentálne je náš vzdušný priestor uzavretý, to vieme, už to bolo spomenuté. Čoskoro budeme hovoriť o tom, ako môžeme túto situáciu riešiť. Predovšetkým v súvislosti s hospodárskymi otázkami sa skutočne môžeme obávať, že letecké spoločnosti budú zakrátko čeliť ešte väčším problémom. Samozrejme, že to nemusí ovplyvniť bezpečnosť.

Ide tu o bezpečnosť letectva pre európskych cestujúcich. Pre nás v Európe je obrovským úspechom, že ľudia sa môžu voľne pohybovať a spotrebitelia slobodne rozhodnúť, ako chcú cestovať a u ktorých leteckých dopravcov si lety zarezervujú a u ktorých nie. Aby sme sa mohli slobodne rozhodnúť, samozrejme, je taktiež nevyhnutné, aby sme skutočne dostali relevantné informácie.

Práve sme počuli, že čiernu listinu máme už od roku 2006 a že v podstate by ľudia mali byť informovaní, či môžu bezpečne priletieť alebo nie. Pre mňa je skutočne otázkou – ako už spomenuli pani De Veyracová aj pán El Khadraoui –, či sú v systéme naozaj diery a či ľudia naozaj vždy dostávajú všetky informácie súvisiace s bezpečnosťou, ktoré potrebujú. Jednoducho chceme, aby každý, kto v Európe využíva leteckú dopravu, bol prepravený bezpečne a bezpečne pristál.

A napokon, v súvislosti s bezpečnosťou zohráva úlohu aj to, či vieme, či je letecká spoločnosť finančne silná. Letecké spoločnosti musia pravidelne vnútroštátnym orgánom predkladať žiadosti, aby im bolo povolené lietať v rámci európskeho vzdušného priestoru. Tento proces nezahŕňa len kontroly, či skutočne dodržiavajú všetky bezpečnostné záväzky, vykonávajú všetky požadované kontroly a sú schopné prepravovať ľudí bezpečne, ale aj kontroly toho, či sú dostatočne finančne silné, aby mohli v dopravnom priemysle fungovať dlhodobo. Pokiaľ viem, doteraz sme na čiernej listine nemali žiadnu európsku leteckú spoločnosť. Napriek tomu sme však práve v minulom roku zaznamenali prípad spoločnosti SkyEurope. Vtedy sa stalo to, že európski občania si zarezervovali lety európskej leteckej spoločnosti, ale nemali informácie o tom, že táto spoločnosť je na pokraji bankrotu. Odleteli a uviazli v cudzine, a preto nemali žiadne informácie, ktoré by ich ochránili.

Preto sa zamýšľam nad tým– keď dokonca Komisia povedala, že má informácie a že ich zverejňuje, že existuje povinnosť zverejňovať ich –, prečo sa napríklad toto nevedelo. Skutočne máme záruku, že všetko, čo cestujúci potrebujú vedieť, všetko, čo sa požaduje, sa vždy aj odovzdá ďalej? Rada by som na to všeobecne v rozprave dostala odpoveď.

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, Parlament v súvislosti s navrhovaním tejto čiernej listiny preukázal obrovskú iniciatívu. Okrem toho to urobil zodpovedným spôsobom, čo znamená, že spotrebiteľom zabezpečuje najvyššiu možnú mieru bezpečnosti. Musíme však zistiť – a to je tiež aktuálna téma –, či sa mu to v súčasnej situácii skutočne dostatočne podarilo.

Moja prvá otázka, ktorú by som v tejto súvislosti chcela položiť, je spojená s tým, že na internete možno získať prístup k informáciám, ale u rôznych leteckých spoločností to nie je vždy také jednoduché. Sama som si to vyskúšala. Napríklad nie vždy hneď nájdete informácie v súvislosti s leteckými prípojmi, ktoré majú medzipristátie v tretej krajine. Tu teda máme problém.

Druhá otvorená otázka, a to by ma zaujímalo, znie, aké majú ľudia skúsenosti s operatívnym lízingom. Existujú vážne obavy, že by sa mohol stať zadnými dvierkami pre spoločnosti, ktoré nemajú veľmi dobrú povesť. Zaznamenali sme v tejto súvislosti nejaký pozitívny alebo negatívny vývoj?

Po tretie, a toto je veľmi dôležitý bod, mal tento spôsob regulácie spoločností prostredníctvom čiernej listiny preventívne účinky na letecké spoločnosti, ktoré viedli k tomu, aby – predovšetkým neeurópske letecké spoločnosti – dodržiavali bezpečnostné nariadenia vo väčšej miere? Ako fungujú výberové povolenia len na niektoré lietadlá patriace určitej leteckej spoločnosti, ktorých použitie povoľujeme na lety do Európy?

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážená pani predsedajúca, pán Piebalgs, dúfam, ale vôbec o tom nie som presvedčený, že sa účinky sopečnej erupcie na Islande náhodou neprenesú na európskych cestujúcich, ak hovoríme o cenách leteniek. Pretože máte pravdu, že toto pozastavenie vzdušnej dopravy sa pravdepodobne vykompenzuje vyššími cenami leteniek. Na obranu záujmov európskych spotrebiteľov to stojí za zmienku. Európsky parlament sa opäť vyjadruje k tejto záležitosti. To dokazuje, akú dôležitosť jej prikladáme. Hovoril som o nej pred pár mesiacmi. O tejto záležitosti vtedy hovorili mnohí z vás a pamätám si aj predchádzajúce volebné obdobie, kedy sme o nej takisto veľmi otvorene hovorili. Po tom všetkom, čo sa povedalo, mám jeden osobný postreh. Novinár z najvplyvnejších novín v Poľsku sa ma opýtal: „Čím sa tam v Európskom parlamente zaoberáte? Veď napokon ide o takú nepodstatnú otázku.“ Až teraz si médiá začínajú uvedomovať, že je to veľmi dôležitá otázka, otázka bezpečnosti a absolútne základná otázka z pohľadu záujmov európskych občanov, daňových poplatníkov, voličov a spotrebiteľov.

Nie je normálne, že vieme, ako vyzerá čierna listina v rámci Európskej únie, ale nevieme, aká je mimo Európskej únie. Táto situácia je úplne schizofrenická.

Teraz k poslednej a veľmi dôležitej veci. Nesmie sa stať, že európski cestujúci budú platiť navyše za bezpečnosť. To je predsa len záležitosť štátov a vlád.

  Mathieu Grosch (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, z tohto pohľadu bola čierna listina zaujímavým úspechom tohto Parlamentu pod vedením pani De Veyracovej a jej kolegov z predchádzajúceho volebného obdobia.

Čierna listina môže ovplyvniť spoločnosti, krajiny alebo lietadlá. Myslím si, že v súvislosti s tým by Komisia mala poskytnúť o čosi podrobnejšie odpovede na otázky, ktoré sme predložili, predovšetkým pokiaľ ide o rozsah, v akom majú spoločnosti slovo pri rozhodovaní v rôznych krajinách, a o to, prečo sa tento postup vykonáva v súvislosti s jednotlivými lietadlami.

Pre nás je dôležitý aj ďalší rozvoj. V rozprave pred niekoľkými rokmi sme už vysvetlili, že pre nás je stále dôležité, aby Komisia zlepšovala sledovanie týchto aktov a opatrení minimálne v komunikácii s Parlamentom, pretože pre nás niektoré otázky ostávajú otvorené. V neposlednom rade je to otázka monitorovania leteckých spoločností, ako aj otázka lietadiel, ktoré zrazu mohli lietať pod iným názvom, a otázky v súvislosti so skutočnosťou, že sa dnes vyžaduje určitá úroveň transparentnosti predovšetkým v prípade rozhodnutí, ktoré by sa mohli prijať v poslednej chvíli.

Tým sa dostávam k bodu, ktorý je pre mňa najdôležitejší, a to k informáciám. Celkovo sme toho názoru – a myslím si, že ho zastávajú všetky skupiny –, že občania a cestujúci majú právo – a v súlade s tým by mala existovať povinnosť –, aby ich spoločnosti systematicky informovali o tom, že informácie v súvislosti s čiernou listinou možno bez akýchkoľvek problémov získať na letiskách, ako aj v cestovných agentúrach a že najmä v prípade letov do „určitých krajín“, ktoré sú dnes už známe svojimi problémami, ich cestovné agentúry pri zmene rezervácie upozornia na problematické spoločnosti.

Naším cieľom je, aby sa opatrenie, ktoré už v podstatnej miere zlepšilo bezpečnosť, nerozšírilo iba na Európu a európskych cestujúcich, ale aby sa prijalo v celosvetovom meradle.

  Fiona Hall (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, chcela by som upozorniť na otázku, ktorá je úzko spojená s bezpečnosťou letectva a ktorá zdôrazňuje potrebu čo najúčinnejšieho fungovania čiernej listiny EÚ.

V decembri 2008 Rada konečne prijala kódex správania EÚ pri prevoze zbraní. Tento kódex kontroluje vývoz vojenskej techniky a vojenského vybavenia z EÚ. Pretrvávajú však obavy, že nie všetky štáty EÚ, ktoré vyvážajú zbrane, tento kódex dodržiavajú a že európske zbrane sa naďalej dodávajú do konfliktných oblastí.

Jedno opatrenie sa však v obmedzovaní nelegálneho zásobovania zbraňami ukázalo ako veľmi účinné, a to čierna listina letectva. Švédska štúdia z roku 2008 preukázala, že prevádzkovatelia leteckej nákladnej dopravy, ktorí sú zapojení do prevozu zbraní do konfliktných oblastí, sú tí istí prevádzkovatelia, ktorí bežne porušujú letecké bezpečnostné normy.

Nie je azda prekvapujúce, že pochybní prevádzkovatelia s nedbanlivým prístupom k bezpečnosti sa ukážu ako pochybní prevádzkovatelia, pokiaľ ide o náklad, ktorý prepravujú. Šťastným výsledkom tohto prepojenia je však skutočnosť, že opatrenia na zabezpečenie prísnej kontroly lietadiel, opatrenia, ktoré majú chrániť európskych občanov, pomáhajú chrániť aj občanov iných kontinentov, najmä Afriky, pred deštrukciou, ku ktorej dochádza, keď sú konflikty zásobené veľkým množstvom malých a ľahkých zbraní.

Chcela by som sa pána komisára Piebalgsa ako komisára pre rozvoj opýtať, či by mohol snahy Komisie znásobiť svojím osobným vplyvom a zabezpečiť, že čierne listiny sa budú účinne a systematicky uplatňovať.

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Čierna listina nebezpečných leteckých dopravcov je opatrením na ochranu európskych cestujúcich, ktoré vrele vítam. Verejnosť musia so zoznamom dobre oboznamovať Európska komisia aj členské štáty a najmä agentúry cestovného ruchu. V skutočnosti sa vlastne všetko obmedzuje na dobrú vieru a dobrú vôľu organizátorov zájazdov a cestovných agentúr.

Na druhej strane však treba nájsť riešenie pre scenár, kedy určitú destináciu zabezpečujú len nebezpeční leteckí dopravcovia. Mnohí z dopravcov, ktorí sa nachádzajú na čiernej listine, zabezpečujú destinácie v rozvojových alebo menej rozvinutých krajinách v Afrike, juhovýchodnej Ázii a Strednej Ázii. Tu sa ponúka otázka: Do akej miery môže byť ešte zaručená spravodlivá hospodárska súťaž medzi veľkými európskymi, americkými leteckými dopravcami a leteckými dopravcami z Ďalekého východu a malými dopravnými spoločnosťami, ktoré vznikli v týchto rozvojových krajinách?

V tejto súvislosti sa domnievam, že musíme zvážiť, ako by Európska únia mohla skôr podporiť ich rozvoj prostredníctvom zlepšovania bezpečnosti a zabezpečenia ich letov, než ich prostredníctvom zákazu vylúčiť z trhu. Európskej únii by to umožnilo splniť čestnú službu podpory udržateľného rozvoja odvetvia leteckej dopravy aj v menej zvýhodnených štátoch.

  Jörg Leichtfried (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, mal by som jednu všeobecnú poznámku a dve alebo tri otázky podľa toho, koľko času mi poskytnete. Moja všeobecná poznámka znie takto. Zdá sa mi takmer smiešne, že sme v súčasnej situácii ako Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente dostali k trom správam o bezpečnosti leteckej dopravy celkovo deväť minút rečníckeho času. Zajtra sa, samozrejme, uskutoční osobitné zasadnutie, ale myslím si, že je načase, aby tento Parlament venoval viac pozornosti veciam, ktoré sa ľudí skutočne týkajú, a možno o niečo skrátil rozpravy, ktorých význam sa umelo nafukuje.

Pokiaľ ide o samotné otázky, pre mňa je, pán komisár, najdôležitejšie to, aká je situácia v súvislosti s letmi spoločnej prevádzky – s tými lietadlami, ktoré majú prevádzkovať európske letecké spoločnosti, ale ktoré potom môžu využívať aj iné letecké spoločnosti, dokonca aj tie, ktoré sa nachádzajú na čiernej listine. Čo sa v týchto prípadoch robí v záujme poskytnutia informácií ľuďom, ktorí potrebujú letieť? Táto otázka je pre mňa skutočne naliehavá a očakávam, že mi ju zodpoviete. Ostanem len pri tejto jednej otázke.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, po tom, čo sme hovorili o bezpečnosti letectva – a pozajtra ešte budeme hovoriť a hlasovať o Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva –, by som chcel využiť príležitosť a otvoriť ďalšiu problematickú oblasť.

Ľudia, ktorí sa v Rakúsku a iných členských štátoch venujú športovému lietaniu, čelia skutočnosti, že súbory pravidiel, ktoré sú pre tieto športy veľmi dôležité, sú dostupné iba v anglickom jazyku. Títo športovci často hovoria výbornou angličtinou, často však nie je jednoduché porozumieť téme, ktorá je komplexná už sama osebe, v odbornom žargóne v cudzom jazyku. Výsledkom toho je, že členské štáty sa pokúšajú získať odborné názory EÚ. Tomuto plytvaniu časom a silami by sa podľa môjho názoru dalo zabrániť, keby pravidlá boli dostupné vo všetkých príslušných jazykoch. Snažím sa preto sprístupniť veľmi dôležité nariadenia v nemeckom a francúzskom jazyku, čiže v dvoch ďalších široko používaných pracovných jazykoch, pre tých, ktorí sa venujú športovému lietaniu.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Čierna listina aktualizovaná 30. marca tohto roka obsahuje 278 spoločností zo 17 krajín. EÚ musí rozvíjať svoje technické a administratívne schopnosti s cieľom zabezpečiť dodržiavanie nevyhnutných noriem civilného letectva, aby v rámci Európskej únie mohli lietať iba letecké spoločnosti, ktoré dodržiavajú medzinárodné bezpečnostné nariadenia. Zároveň však musíme pomáhať tretím krajinám zlepšovať bezpečnostné normy civilného letectva.

Príslušné orgány tretích krajín musia zlepšiť svoju schopnosť monitorovať leteckých dopravcov, ktorým udeľujú licencie. Analýza bezpečnosti letov uskutočnená v Európskej únii pre prevádzkovateľov tretích krajín bude zahŕňať aj kontroly vykonávané na palube lietadiel týchto spoločností, pričom budú zohľadnené dôkazy preukazujúce vážne incidenty a nehody, ktoré dopravcovia utrpeli minulý rok. Cestujúci však musia mať informácie počas celej cesty, vrátane informácií o spoločnostiach, s ktorými na tejto ceste letia. Tieto informácie by mali byť poskytnuté najneskôr pri kúpe letenky.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa poďakovať za otázky. Určite sa nimi dokázalo, že tento Parlament veľmi pevne podporuje prístup k čiernej listine. Môžem vám v mene pána podpredsedu Kallasa sľúbiť, že zlepšíme komunikáciu s Parlamentom o týchto otázkach.

Takisto vám môžem sľúbiť, že všetky vaše otázky posuniem na písomné zodpovedanie, pretože ak by som teraz pokračoval odpovedaním na otázky, určite by som nebol schopný ich zodpovedať v rámci zostávajúcej jeden a pol minúty. Preto odpoviem len na niektoré, ale nie preto, že by som nevedel odpovedať na všetky.

Po prvé, medzinárodné aspekty. Komisia pracuje smerom k vynaloženiu všetkých možných snáh na posilnenie medzinárodnej spolupráce s tretími krajinami. Podporuje štáty v tom, aby sa zapojili do programu hodnotenia bezpečnosti zahraničných lietadiel, ktorý zahŕňa všetkých 40 štátov v Európe. Okrem toho využíva na dosiahnutie celosvetových noriem projekty technickej pomoci.

Takisto vo veľkej miere spolupracujeme s organizáciou ICAO. Zúčastnili sme sa konferencie ICAO na vysokej úrovni o bezpečnosti, ktorá sa konala na konci marca v Montreale, a v súčasnosti rokujeme o Memorande o spolupráci, ktoré nám umožní ďalšiu spoluprácu s organizáciou ICAO. Máte pravdu, potrebujeme globálny prístup k tejto otázke, ale nemali by sme podceňovať výsledky, ktoré prístup k čiernej listine prináša iným krajinám.

Spomeniem príklad Indonézie, na ktorý ste sa ma pýtali. Indonézia vynaložila veľa úsilia na modernizáciu systému letectva vrátane právnych predpisov, organizácie orgánov, a tým aj postupov certifikácie a dohľadu nad leteckými spoločnosťami založenými v tejto krajine. Do dnešného dňa názorne ukazuje, že dosiahla výrazné zlepšenie v prípadoch štyroch leteckých dopravcov: Garuda, Airfast, Mandala a Premier. Dosiahla to s pomocou Komisie, ako aj členských štátov a priemyslu. Je to proces, ktorý si vyžaduje primerané zdroje, ale Komisia veľmi úzko spolupracuje s týmito orgánmi a dopravcami v tejto krajine, aby umožnila ďalší pozitívny rozvoj. Náš prístup jednoznačne nabáda krajiny k tomu, aby zmenili svoj prístup k bezpečnosti letectva, a to je iba jeden príklad.

Svoje vystúpenie zakončím zvlášť dôležitou otázkou, ktorú ste spomenuli, a to informovaním spotrebiteľa. Od cestovných agentúr žiadame, aby informovali cestujúcich ústne alebo písomne v čase rezervácie. Okrem toho cestovné agentúry často vyžadujú, aby sa cestujúci, ktorý súhlasí s cestou so zakázaným dopravcom, vzdal akýchkoľvek práv na neskoršie odškodnenie. Všetky otázky rád zodpoviem aj písomne, pretože vidím, vážená pani predsedajúca, že už zneužívam vašu láskavosť.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som hovoriť v súlade s článkom 173 rokovacieho poriadku a reagovať na incident, ktorý sa tu odohral pred niekoľkými minútami, počas bodu programu určenému jednominútovým vystúpeniam. Keď ste vyzvali pána Martina, a skutočne tu vtedy bol, prechádzal okolo nás. V odpovedi na našu humornú otázku, či zaspal svoje vystúpenie, tu pán Martin zaujal onen typický postoj, v ktorom zrazil päty a zasalutoval nacistický pozdrav.

Vážená pani predsedajúca, to je absolútne neprípustné, je to závažné porušenie zvykov tohto Parlamentu v súlade s článkom 9, a preto vás naliehavo žiadam, aby ste dali náležité napomenutie za toto nemiestne a neprípustné správanie. Taktiež vás žiadam, aby ste v tejto súvislosti preverili, či je toto správanie zdokumentované na nahrávke. Toto je neprijateľné. Dokonca aj keby išlo o humornú provokáciu, žarty tohto druhu nemajú v tomto Parlamente miesto.

  Predsedajúca. – Ďakujem vám, že ste nás na to upozornili. Budeme sa tomu náležite venovať a pozrieme sa, čo sa stalo.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE), písomne. – (PL) Vážená pani predsedajúca, v súvislosti s otázkami pána Simpsona by som chcel Komisiu požiadať, aby vysvetlila, aké nové zásady a plány má v súvislosti so zaistením bezpečnosti cestujúcich z členských štátov, ktorí lietajú leteckými spoločnosťami, ktoré prevádzkujú medzinárodné lety vo vzdušnom priestore nepodliehajúcom jurisdikcii Európskej únie a bežne porušujú nariadenia, čím ohrozujú cestujúcich. Navrhujem, aby Komisia prostredníctvom úsilia vysokého predstaviteľa vypracovala medzinárodnú dohodu o tejto otázke, ktorá by bola zárukou našej spoločnej bezpečnosti. Okrem toho by som chcel, aby čierna listina poskytovala presné informácie o leteckom dopravcovi, ktoré by obsahovali kompletné údaje a štatistické údaje a odzrkadľovali by riziká z hľadiska bezpečnosti aj pohodlia, ktorým sú cestujúci vystavení.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Dnešná diskusia je nepochybne kľúčová pre bezpečnosť cestujúcich, ktorí cestujú letecky v rámci Európskej únie. Teší ma skutočnosť, že členské štáty EÚ dodržiavajú normy organizácie ICAO v oblasti zásad a techník medzinárodnej leteckej dopravy. Je však jasné, že letecká doprava sa neobmedzuje výlučne na vzdušný priestor Európskej únie. Preto sa ponúka otázka, ako môžeme zaistiť bezpečnosť občanov EÚ mimo územia EÚ. Podľa môjho názoru by mala Európska komisia krajiny, ktoré nepatria do Spoločenstva, podnecovať k tomu, aby spolupracovali a vytvorili čiernu listinu založenú na normách EÚ, alebo by mala zohrávať aj vedúcu úlohu pri vytváraní globálnej čiernej listiny. Okrem toho by som chcel upozorniť na možný problém. Keď Komisia monitoruje leteckého dopravcu, ktorý je na čiernej listine, monitoruje podrobne aj celú posádku dopravcu? Môže sa totiž stať, že lietadlo nepoužije letecký dopravca, ktorý je na čiernej listine, ale bude použité napríklad inou spoločnosťou s iným označením, ktorá si prenajíma jednotlivé lietadlá.