Predsedajúci. − Zostávajú nám ešte tri vysvetlenia hlasovania.

Správa: Andrea Cozzolino (A7-0100/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, vítam skutočnosť, že celkový počet nezrovnalostí pri využívaní európskych fondov sa znižuje. To, že sa počet nezrovnalostí v odvetví poľnohospodárstva tak dramaticky znížil o 34 %, je mimoriadne povzbudzujúce. Silná a významná úloha z hľadiska hospodárskej súťaže pre úrad OLAF je jedným z faktorov, ktoré pomohli zlepšiť situáciu. Vítam návrh na prehĺbenie spolupráce medzi členskými štátmi EÚ v oblasti daní, ktorý je obsiahnutý v našom uznesení.

Chcela by som však vyjadriť svoje veľké znepokojenie nad tým, že v nových členských štátoch, najmä v Rumunsku a Bulharsku, sa zvýšil výskyt podvodných aktivít. V EÚ-10 sa ich výskyt zvýšil o 8 % kým rozsah nezrovnalostí v prípade EÚ-2 vzrástol o 152 %. Chcela by som vyjadriť svoju výraznú podporu výzvam Rumunsku a Bulharsku, aby posilnili svoje administratívne kapacity na riadenie financovania z fondov EÚ, zlepšili dohľad a zvýšili transparentnosť postupov verejného obstarávania na všetkých úrovniach.

Správa: Tamás Deutsch (A7-0062/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcela poďakovať pánovi Deutschovi za vynikajúcu správu. Dnešná vecná diskusia a naše uznesenie, ktoré som podporila, sú vynikajúcim začiatkom pre budúce činnosti Európskej investičnej banky, najmä vzhľadom na stratégiu EÚ do roku 2020.

Okrem toho by som ešte raz chcela vyzvať európske vlády, aby poskytli EIB výraznejšiu úverovú kapacitu vo vzťahu k našim susedom, najmä na východe, ktorí veľmi potrebujú pôžičky a investície a v ktorých sa tiež prejavujú dôsledky krízy. V budúcnosti by sa v porovnaní s minulosťou mala zabezpečiť väčšia zlučiteľnosť politických cieľov európskej susedskej politiky a usmernení EIB v oblasti poskytovania pôžičiek.

Návrh uznesenia: Masové zverstvá v Jos v Nigérii (RC-B7-0247/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, v januári a marci sme boli svedkami masových zverstiev v Nigérii, ktoré spôsobili smrť niekoľkých stoviek ľudí vrátane žien a detí. V Nigérii musí v prvom rade začať proces zmierenia a pokojné spolunažívanie moslimov na severe a kresťanov na juhu krajiny.

Po druhé, je potrebné vziať do úvahy, že napriek tomu, že Nigéria je jedným z najväčších producentov ropy na svete, väčšina jej obyvateľov žije stále v chudobe a nemá úžitok z celkového rozvoja krajiny. Preto je potrebné riešiť problém korupcie, ktorá je v krajine rozšírená, a účinne a zodpovedne proti nej bojovať.

Po tretie, pomoc Európskej únie Nigérii by mala byť zameraná na riešenie najdôležitejších problémov a najchúlostivejších otázok s cieľom dosiahnuť v tejto krajine aspoň určitý viditeľný pokrok.

  Bastiaan Belder (EFD). – (NL) Vážený pán predsedajúci, posledná správa o situácii kresťanov v meste Jos, ktorú som tento týždeň dostal, znie mimoriadne znepokojujúco. Aj v posledných týždňoch našli v rôznych častiach tohto nigérijského mesta zavraždených našich spoluveriacich – kresťanov. Napríklad v sobotu 24. apríla členovia moslimského mládežníckeho gangu dobodali na smrť dvoch novinárov, ktorí pracovali pre kresťanský mesačník. Páchatelia použili mobilné telefóny svojich obetí a oznámili nič netušiacim priateľom a príbuzným: „Všetkých sme ich zabili. Príďte sa pozrieť.“

Vážený pán predsedajúci, tento čin vystihuje atmosféru násilia a beztrestnosti v Nigérii, ktorého hlavnou obeťou sú kresťania a ktoré od začiatku tohto roka prinieslo stovky mŕtvych v meste Jos a jeho okolí. Jeden pozorovateľ príznačne hovoril o systematickom náboženskom prenasledovaní. To je dôvod jeho výzvy určenej medzinárodnému spoločenstvu, a teda aj európskym inštitúciám, aby uznali islamský extrémizmus ako hlavné vysvetlenie napätej situácie v Nigérii, najmä v prípade mesta Jos, ktoré sa nachádza na križovatke medzi moslimským severom a kresťanským juhom.

S tým súvisí aj môj dnešný kritický postoj. Spoločný návrh uznesenia túto výzvu, žiaľ, neobsahuje (pozri odsek 5). V návrhu uznesenia chýba pevný postoj voči islamskému extrémizmu rozšírenému v Nigérii. A čo je ešte horšie, odmieta sa v ňom používanie, citujem: „všeobecných a zjednodušujúcich vysvetlení vychádzajúcich iba z náboženského vyznania“. Aj ja mám výhrady voči zjednodušovaniu vysvetlení, ale uvedené nadmerné zjednodušenie zo strany EÚ, zo strany tohto Parlamentu, nepomôže nigérijským kresťanom, ktorých životy sa v týchto dňoch zmietajú prinajmenšom medzi nádejou a strachom. V tom spočíva môj kritický postoj, a preto som sa zdržal hlasovania.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, myslím, že je hrozné, že v krajine s takými obrovskými zásobami ropy, ako má Nigéria, dochádza k takýmto masovým zverstvám. Keď sa však zároveň inšpirujeme pánom viceprezidentom Spojených štátov, aby bolo možné vniesť do krajiny mier, riešenie musí spočívať v neutíchajúcom dialógu, ktorý sa spája s trvalým dôrazom na vzdelávanie.

Ocenil som, keď Joe Biden citoval verš z básne írskeho básnika Williama Butlera Yeatsa: „zrodila sa hrozivá krása“. Dúfame, že hrozivú krásu možno v Nigérii zmeniť na úžasnú krásu, v ktorej prevládnu mier a prosperita. Európska únia musí v tomto smere zohrať dôležitú úlohu. Počas dnešnej rozpravy a počas hlasovania sme skutočne vyjadrili svoj zámer. Veľmi si to cením.

  Predsedajúci. – Zápisnica z tohto rokovania bude Parlamentu predložená na schválenie na začiatku nasledujúcej schôdze. Ak nie sú žiadne námietky, uznesenia prijaté na dnešnom rokovaní budú okamžite odovzdané príjemcom a orgánom, ktoré sú v nich uvedené.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Íñigo Méndez de Vigo (A7-0116-2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto odporúčanie, keďže zdôrazňuje inovačný, konštruktívny a demokratický charakter zvolávania konventu na účel revízie zmlúv (napríklad konventu, ktorý sa zišiel v rokoch 1999 až 2000 a na ktorom bol vypracovaný návrh Charty základných práv Európskej únie, a konventu, ktorý sa zišiel v rokoch 2002 až 2003 a na ktorom bol pripravený návrh Zmluvy o ústave pre Európu) a zároveň zohľadňuje celkový výnimočný charakter revízie zmlúv, ktorá je v súčasnosti potrebná vzhľadom na zavedenie prechodných opatrení v súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy.

Aby som to zhrnula, je potrebné využiť systém konventu, keďže diskutujeme o revíziách zmlúv, ktoré presahujú jednoduché dočasné a technické úpravy. Preto rovnako ako spravodajca pán Méndez de Vigo považujem za správne, aby Európsky parlament „udelil Európskej rade súhlas na zmenu a doplnenie protokolu č. 36 v rámci medzivládnej konferencie bez zvolania konventu“.

  Liam Aylward a Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Poslanci Európskeho parlamentu Pat the Cope Gallagher a Liam Aylward upozornili na to, že systém pomerného zastúpenia pri voľbe poslancov Európskeho parlamentu využívajú iba Írsko a Malta. Systém pomerného zastúpenia v prípade európskych volieb využíva aj Severné Írsko. Sme zásadne proti zavedeniu jednotných alebo rovnakých volebných systémov volieb poslancov Európskeho parlamentu. Od vzniku írskeho štátu sa ukazuje, že systém pomerného zastúpenia je spravodlivý a rovnoprávny.

  David Casa (PPE), písomne. − Toto hlasovanie sa týkalo možnosti zvolávania konventu na účely revízie zmlúv, pokiaľ ide o prechodné opatrenia týkajúce sa zloženia Európskeho parlamentu. Keď vezmeme do úvahy rôzne faktory, ako napríklad konvent, ktorý sa zišiel v období od 22. februára 2002 do 18. júla 2003, ako aj konvent, na ktorom bol vypracovaný návrh Charty základných práv Európskej únie, súhlasím so stanoviskom spravodajcu podporiť návrh Rady na zmenu a doplnenie protokolu č. 36 v rámci medzivládnej konferencie bez zvolania konventu.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. − (PT) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy zmenilo zloženie Európskeho parlamentu, ktorý sa rozšíri zo 736 na 751 poslancov. Príde 18 nových poslancov z 12 členských štátov. Vzhľadom na to, že v Lisabonskej zmluve je stanovená horná hranica pre počet poslancov Európskeho parlamentu z každého členského štátu, má Nemecko o tri miesta menej. Keďže počas funkčného obdobia nie je možné skrátiť mandát poslanca Európskeho parlamentu, znamená to, že Parlament bude mať dočasne 754 poslancov, pričom je potrebné zmeniť Zmluvu, aby sa dočasne zvýšila hranica 751 poslancov. Som presvedčený, že bolo vhodnejšie uplatniť toto nové zloženie vo voľbách v roku 2014 a nie počas tohto volebného obdobia, ale uznávam, že sa všetci zhodujú na tom, aby sa uvedené zmeny uskutočnili okamžite. Preto súhlasím s tým, že medzivládnej konferencii, ktorá sa zvolá iba na prijatie prechodných ustanovení v súvislosti so zvyškom tohto volebného obdobia, by nemal predchádzať konvent. Tým však nesmie vzniknúť precedens do budúcnosti.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Vzhľadom na francúzske skúsenosti a skúsenosti Spojených štátov spočívalo previnenie systému konventov v Európe v predpoklade, že má legitímnosť, ktorú v skutočnosti v tom čase ešte nemal. Myslím si preto, že konvent, na ktorom bol prijatý návrh Zmluvy o Ústave pre Európu, skončil extrapoláciou právomocí, ktoré mu boli udelené. Úprimne by som si prial iné výsledky, ale okolnosti to v tom čase nedovoľovali. Návrat k možnosti medzivládnych konferencií preto považujem za najreálnejší spôsob zabezpečenia dialógu medzi vládami členských štátov, pričom uvedené konferencie by mali byť zamerané na konkrétne problémy, ktoré majú riešiť, ako napríklad ten, o ktorom sme hlasovali.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Hlasoval som za rozhodnutie nezvolávať konvent na účely revízie zmlúv, pokiaľ ide o prechodné opatrenia týkajúce sa zloženia Európskeho parlamentu. Hlasoval som tak, pretože som presvedčený, že nie je potrebné zvolávať konvent s cieľom schváliť zmenu a doplnenie ustanovení Zmluvy o Európskej únii. Súhlasím s tým, aby Rada zmenila a doplnila protokol č. 36 v rámci medzivládnej konferencie bez zvolania konventu.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) V plnej miere súhlasím s autorom správy a chcel by som ešte raz uviesť, že v rozhodnej väčšine členských štátov už boli noví poslanci Európskeho parlamentu vymenovaní v súlade s platnými nariadeniami. Očakávame preto zavedenie návrhu Rady o úprave protokolu č. 36. Dodatočným poslancom to umožní zúčastniť sa na činnosti Parlamentu v úlohe pozorovateľov a okamžite po zmene a doplnení protokolu a nadobudnutí jeho účinnosti budú naši noví kolegovia poslanci môcť začať pracovať ako plnohodnotní poslanci Európskeho parlamentu.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Spravodajca nesúhlasí s konventom, pretože zmeny v zmluve sa týkajú iba prechodných opatrení. Situáciu nevnímam rovnako, keďže zmeny sa týkajú aj demokratických problémov. Francúzsko má odlišný volebný systém, a preto nemá možnosť „posunúť“ demokraticky a priamo volených poslancov zo zoznamu. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. − (ET) Ak sa na tento problém pozrieme dôkladne a z právneho hľadiska, rozhodnutím, ktoré prijímame, dôjde k zmene a doplneniu Lisabonskej zmluvy, ktorá ustanovuje zvolávanie konventu. Keďže opatrenie má obmedzený rozsah a je zamerané na dočasnú zmenu a doplnenie, spoliehala som sa na zásadu proporcionality a podporila prechodné riešenie, ktoré navrhlo 479 kolegov. To znamená poskytnúť právo na rozhodovanie medzinárodnej konferencii a nezvolať konvent.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som proti tejto správe, pretože nesúhlasím s tým, aby sa na účely revízie zmlúv nezvolával konvent.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Rozhodnutie nezvolávať konvent bolo jedno z najťažších rozhodnutí v súvislosti s rozšírením Európskeho parlamentu o 18 nových poslancov. Prijali sme toto rozhodnutie práve z úcty k tomuto nástroju, ktorého cieľom je zvýšiť legitímnosť rozhodnutí týkajúcich sa základných právnych predpisov EÚ. Nevzniká precedens do budúcnosti. Všetky dôležité záležitosti týkajúce sa zmien v zmluvách, ako napríklad otázka volebného postupu, si budú vždy vyžadovať zvolanie konventu. Chcel by som poďakovať spravodajcovi pánovi Méndezovi de Vigovi a koordinátorom za prijatie tohto rozhodnutia, pretože to nebolo jednoduché. Máme problém s vymenovaním 18 nových poslancov, pretože niektoré členské štáty nezvolili správny postup. Rozhodli sme však, že najdôležitejšou zásadou je zásada zastúpenia. Tento Parlament by mal mať čo najskôr predovšetkým vyvážené zastúpenie. Vyzývame preto členské štáty, aby čo najskôr ukončili tento proces a zároveň uznali, že všetci poslanci budú zvolení v priamych voľbách.

Správa: Íñigo Méndez de Vigo (A7-0115-2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za vynikajúcu správu kolegu pána Méndeza de Viga. Skutočne je nevyhnutné nájsť prechodné opatrenie s cieľom zosúladiť dodržiavanie Lisabonskej zmluvy a článku 5 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z roku 1976. Je preto potrebné zvýšiť počet poslancov Európskeho parlamentu na 754 na zvyšok volebného obdobia 2009 – 2014.

Okrem toho mám radosť z formulácie odseku 6 tejto správy, ktorý obsahuje výzvu na uplatňovanie jednotného systému vo voľbách poslancov Európskeho parlamentu, kedy Európsky parlament: „oznamuje Európskej rade, že má v úmysle v krátkom čase vypracovať návrhy, ktorými sa stanovia nevyhnutné ustanovenia pre voľbu jeho poslancov prostredníctvom priamych a všeobecných volieb jednotným postupom vo všetkých členských štátoch a v súlade so zásadami spoločnými pre všetky členské štáty, a že Európsky parlament začne túto volebnú reformu podľa článku 48 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 223 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; okrem toho trvá na tom, aby sa zvolal konvent venovaný reforme Európskeho parlamentu s cieľom pripraviť revíziu zmlúv“.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Európsky parlament súhlasil s tým, že počet jeho poslancov sa v priebehu tohto volebného obdobia zvýši o 18. Uvedený súhlas znamená, že Parlament zvolený v júni 2009 v súlade so Zmluvou z Nice je v súlade s Lisabonskou zmluvou, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009.

Hlasoval som proti z jedného dôvodu, ktorý má podľa môjho názoru zásadný význam. V európskych voľbách v júni 2009 považovala väčšina členských štátov za veľmi pravdepodobné to, že Lisabonská zmluva bude okamžite ratifikovaná. V dôsledku toho sa prispôsobili spôsobu uskutočnenia volieb. Netýka sa to Francúzska, ktoré neurobilo žiadne úpravy s cieľom zabezpečiť plynulý prechod zo 72 na 74 poslancov Európskeho parlamentu.

Konečné riešenie, vymenovanie dvoch poslancov národného zhromaždenia, je neprijateľné. Od roku 1979 volia poslancov Európskeho parlamentu európski občania v priamych a všeobecných voľbách a nevymenúvajú ich národné zhromaždenia. Práve vďaka priamym a všeobecným voľbám sa môžeme oprávnene vyjadrovať v mene všetkých Európanov. Tým, že Parlament prijal francúzsky kompromis, vzniká znepokojujúci precedens v súvislosti s jeho neschopnosťou dodržiavať ustanovenia zmlúv.

  Philip Bradbourn (ECR), písomne. − Vítame opatrenia s cieľom umožniť 18 dodatočným poslancom zaujať svoje miesta v Európskom parlamente. Nemali by však byť v úlohe pozorovateľov, pokiaľ nenadobudnú účinnosť prechodné opatrenia a pokiaľ nebudú môcť zaujať svoje miesta ako plnoprávni poslanci Európskeho parlamentu. Ako pozorovatelia by prichádzajúci poslanci mali nárok na svoje platy a náklady skôr, ako získajú právo hlasovať. To nie je správne, a preto naša delegácia hlasovala proti tejto správe.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Musím veľmi dôrazne kritizovať rozhodnutie Francúzska v súvislosti s vymenovaním dvoch dodatočných poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli vyzvaní, aby zaujali svoje miesta v Európskom parlamente na základe nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

Na rozdiel od ďalších 11 európskych krajín, ktorých sa týka táto reforma a ktoré očakávali uskutočnenie volieb a, samozrejme, spoliehali sa na výsledky európskych volieb z júna 2009, francúzska vláda sa jednoducho sama rozhodla vymenovať poslancov zo svojho národného parlamentu. Je to hanba pre demokraciu.

Francúzski socialisti si okrem toho nemysleli, že by na túto úplnú nepripravenosť Francúzska malo doplácať ďalších 16 poslancov Európskeho parlamentu. Preto sme v konečnom dôsledku obhajovali začatie medzivládnej konferencie, ktorá umožní, aby si títo zvolení poslanci Európskeho parlamentu začali najprv ako pozorovatelia plniť svoju úlohu zástupcov európskych občanov, ktorí ich zvolili preto, aby plnili práve tento cieľ.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. − (PT) Posledné európske voľby v roku 2009 sa uskutočnili pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, takže zloženie Parlamentu bolo stále v súlade s ustanoveniami Zmluvy z Nice (736 poslancov). Európska rada súhlasila s návrhom zloženia, ktoré predložil Parlament v roku 2007 a ktorým sa zvyšoval počet poslancov zo 750 na 751. Považoval som za vhodnejšie, aby sa nové zloženie Európskeho parlamentu uplatňovalo až v ďalších európskych voľbách v roku 2014. Dosiahli sme však široký konsenzus o tom, že by sa malo uplatňovať už teraz. Spôsob volieb 18 nových poslancov z 12 členských štátov sa preto bude musieť regulovať. V novej zmluve je ustanovená horná hranica počtu poslancov Európskeho parlamentu z každého členského štátu, čo znamená, že Nemecko stratí tri miesta. Keďže nie je možné prerušiť mandát poslanca počas volebného obdobia, znamená to, že Parlament bude mať dočasne 754 poslancov. Súhlasím s odporúčaním spravodajcu pána Méndeza de Viga, aby noví poslanci zaujali svoje miesta súčasne, aby sa nenarušila národná rovnováha zastúpenia v Parlamente. Nesúhlasím s možnosťou, aby nových poslancov vymenovali ich národné orgány. Som presvedčený, že poslanci získavajú legitímnosť len vo voľbách.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Lisabonskou zmluvou sa zvyšuje počet poslancov Európskeho parlamentu zo 736 na 751. Keďže sa však voľby v roku 2009 uskutočnili pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, bolo zvolených iba 736 poslancov. Náš Parlament musel preto prijať nové ustanovenia v súvislosti so svojím zložením počas zvyšku volebného obdobia. Delegácia Demokratického hnutia nehlasovala za tento text z dvoch dôvodov. Nemôže súhlasiť s návrhom Rady zvolať medzivládnu konferenciu bez toho, aby sa zišiel konvent zložený zo zástupcov národných parlamentov, vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád a zástupcov Parlamentu a Komisie. Tento zrýchlený postup nie je v rozpore len s charakterom, ale aj so znením zmlúv. Vzniká ním aj nešťastný precedens. Vymenovanie dvoch poslancov francúzskeho národného parlamentu medzi 18 dodatočnými poslancami Európskeho parlamentu predstavuje vážny útok na primárne právo, v ktorom sa stanovuje, že poslanci Európskeho parlamentu musia byť volení v priamych a všeobecných voľbách a nie menovaní národnými parlamentmi. Jediným pozitívnym výsledkom tejto epizódy bude to, že upozorňuje na potrebu reformy volebného postupu Parlamentu z dlhodobého hľadiska, konkrétnejšie na požiadavku v súvislosti s našou dlhodobou snahou o to, aby bola časť poslancov Európskeho parlamentu volená v európskom volebnom obvode.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože obhajuje to, aby dodatočných 18 poslancov Európskeho parlamentu z 12 členských štátov mohlo zaujať svoje miesta po zvolení. Je poľutovaniahodné, že Rada neprijala potrebné opatrenia dostatočne včas na to, aby umožnila týmto poslancom zaujať svoje miesta okamžite po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) To, že Lisabonská zmluva nenadobudla platnosť dostatočne včas na to, aby bola okamžite uplatniteľná vo voľbách na volebné obdobie Európskeho parlamentu 2009 – 2014, viedlo k problému, ktorý, ako som presvedčený, sa nakoniec podarilo vyriešiť rozumným spôsobom odzrkadľujúcim nevyhnutné ťažkosti prechodných období. Preto, keďže by nemalo zmysel alebo by nebolo legitímne zbaviť zvolených poslancov ich mandátov, nebolo by rozumné ani brániť členským štátom, ktoré majú prospech zo zvýšenia počtu svojich zástupcov, aby ich vymenovali v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa ich príslušných volebných systémov. Výnimočné okolnosti v plnej miere odôvodňujú prijaté výnimočné riešenia.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Bolo prijaté zvýšenie celkového počtu poslancov Európskeho parlamentu o 15 (zo 736 ustanovených v Zmluve z Nice na 751), pričom 18 dodatočných miest sa má rozdeliť medzi 12 členských štátov. Nemecku bol pridelený počet nižší o tri miesta vzhľadom na maximálny počet ustanovený v Zmluve o EÚ. Lisabonská zmluva nenadobudla platnosť pred európskymi voľbami v roku 2009, takže sa uskutočnili v súlade s ustanoveniami Zmluvy z Nice. Znamená to, že Európsky parlament nemá v súčasnosti 751, ale 736 poslancov. Na druhej strane nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy znamená, že 18 dodatočných poslancov z príslušných 12 členských štátov má legitímne právo zaujať svoje miesta. Nie je možné prerušiť mandát poslanca počas volebného obdobia, a teda nie je možné znížiť počet poslancov súčasnej nemeckej delegácie v Európskom parlamente o troch. Domnievam sa preto, že zmena a doplnenie protokolu č. 36, o ktoré žiada Európska rada, vyplývajú priamo z nových ustanovení Lisabonskej zmluvy a predstavujú prijateľné riešenie umožňujúce všetkým členským štátom, ktorým sa pridelili dodatočné kreslá, aby určili príslušných poslancov. Osemnásti dodatoční poslanci Európskeho parlamentu musia zaujať svoje miesta súčasne, aby sa neporušila národnostná rovnováha v Parlamente.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Ako tvrdíme a ako je zrejmé z tejto správy, Lisabonskou zmluvou sa nezavádzajú len neoliberálne, militaristické a federalistické politiky, ale je aj nástrojom plným nejednoznačností a protikladov, ako napríklad tých, ktoré sú vyjadrené v protokole č. 36 o ustanoveniach týkajúcich sa zloženia Európskeho parlamentu. Arogancia tých, ktorí presadzujú zmluvu, bola taká veľká, že im znemožnila dosiahnuť pružnosť týchto ustanovení, pretože vykonali všetko pre to, aby sa vyhli vyhláseniu referend a unikli tak hlasovaniu národov v krajinách EÚ a zopakovaniu záporného stanoviska Francúzov a Holanďanov v súvislosti s takzvanou „ústavnou zmluvou“. Írski voliči sa takisto vyjadrili v súvislosti s týmto zosmiešňujúcim textom záporne a ich kladné stanovisko sa získalo až po veľkom tlaku a vydieraní, ale až po európskych voľbách.

Správa je pokusom niektorých poslancov Európskeho parlamentu o zakotvenie federalistického smerovania EÚ s využitím demokratickej legitimity, ktorá zmluve chýba. Títo poslanci sa snažia aj o to, aby vnútroštátne právne predpisy boli viac podriadené záujmom EÚ. Chcú to dosiahnuť návrhmi, ktorých cieľom je zavedenie jednotného volebného postupu vo všetkých členských štátoch, ktorý je zvrchovanou právomocou každého členského štátu, a požadujú, aby sa zvolal konvent poverený prípravou reformy Európskeho parlamentu z dôvodu revízie zmlúv.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Skutočnosť, či budú zmluvy revidované v rámci medzivládnej konferencie alebo konventu, nemení vôbec nič na podstate príslušného problému. Či už z dôvodu nekompetentnosti, nedbanlivosti, alebo nesprávneho politického odhadu, Francúzsko ako jediná krajina odmietlo predvídať dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v súvislosti so svojím zastúpením v Európskom parlamente aj napriek opakovaným požiadavkám niekoľkých politických skupín vrátane našej. Z tohto dôvodu je Francúzsko v súčasnosti jediným z 27 štátov, ktoré plánuje vymenovať dvoch nových poslancov Európskeho parlamentu nepriamo, rozhodnutím národného parlamentu, ktorého systém hlasovania je veľmi nespravodlivý. Celý tento postup je v rozpore so samotnými zmluvami a aktom z roku 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu. Na tejto situácii má navyše podiel Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, ktorá napriek vážnej porážke vo voľbách v roku 2009 získa jedno z dvoch nových miest. Ide o plán medzi priateľmi s podporou tohto Parlamentu. Aby sa však táto anomália zakryla, skrýva sa pán spravodajca za prechodný charakter uvedeného opatrenia. Prechodný? Noví francúzski poslanci Európskeho parlamentu budú vykonávať funkciu štyri roky, čo je dlhšie než 80 % volebného obdobia. Od nášho kolegu poslanca by som očakával, že bude dôraznejšie vážiť slová a ochraňovať demokratické zásady.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zameraných na zdôraznenie neprijateľného charakteru voľby zo strany Francúzska, ktoré vymenúva poslancov svojho národného parlamentu, aby zaujali miesto v Európskom parlamente spolu s ďalšími 16 poslancami, ktorí sa 7. júna 2009 zúčastnili volieb. Podľa môjho názoru je táto voľba, ktorá sa zjavne uskutočnila z dôvodu absolútne nedostatočnej pripravenosti, v rozpore so základnými demokratickými zásadami a upozorňuje na dôležité otázky o demokratickej legitimite Európskeho parlamentu. Na druhej strane nesmieme brániť príchodu ďalších poslancov Európskeho parlamentu, ktorých vymenovanie je v plnej miere v súlade s charakterom zmlúv. Táto otázka ukazuje nevyhnutnosť toho, aby sme si v budúcnosti vytvorili jednotný spôsob vymenovávania poslancov Európskeho parlamentu v priamych a všeobecných voľbách a aby sme túto reformu uskutočnili prostredníctvom konventu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som proti tejto správe, pretože náš najdôležitejší pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týkal toho, že by poslanci Európskeho parlamentu mali byť volení v priamych a všeobecných voľbách.

Správa: Íñigo Méndez de Vigo (A7-0115/2010 – A7-0116-2010)

  Carlo Casini (PPE), písomne. − (IT) Hlasoval som jednoznačne za dve správy, ktoré pripravil pán Méndez de Vigo. Som spokojný z dvoch dôvodov. Výbor, ktorému predsedám, konal rýchlo, dosiahol dočasnú dohodu a táto dohoda otvorila cestu ďalšej dohode, ktorú sme veľkou väčšinou prijali dnes na plenárnom zasadnutí.

Z tohto hľadiska som podporil myšlienku hlasovať proti odseku 5, ktorú som vo výbore predložil v rámci pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu s cieľom zdôrazniť, že vymenovanie 18 nových poslancov Európskeho parlamentu bude musieť byť čo najviac v súlade s ustanoveniami aktu z roku 1976, na základe ktorého sa vyžaduje, aby európski občania volili poslancov priamo. Budeme preto musieť uprednostniť automatický spôsob, ktorý umožňuje kandidátom s najvyšším počtom hlasov spomedzi nezvolených kandidátov z posledných európskych volieb zaujať miesta v Parlamente. Ak však vnútroštátny volebný systém neumožňuje takýto postup, môžeme pristúpiť k vymenovaniu zo strany národných parlamentov.

Návrhy uznesení: Kirgizsko (RC-B7-0246/2010)

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Politická kríza v Kirgizsku je ďalšou epizódou v rámci destabilizácie regiónu Strednej Ázie. Vieme, že tento región má pre Európu zásadný význam vzhľadom na dôležitosť otázky zdrojov našej energie a surovín. A pre Spojené štáty a Rusko má zásadný význam z dôvodu strategickej pozície krajiny. Táto situácia je, nanešťastie, znepokojujúcim výsledkom revolúcie z roku 2005, ktorá vzbudila nádeje na skutočnú zmenu politickej dynamiky malej bývalej sovietskej republiky a ktorá, ako sa zdalo, bola spolu s vtedajšími udalosťami v Ukrajine a Gruzínsku predzvesťou pokojnejšej geopolitickej budúcnosti v regióne ako celku. Bohužiaľ, Kirgizsko v súčasnosti zbiera trpké plody zmeny, ktorá sa neuskutočnila. Uznesenie, o ktorom hlasujeme, obsahuje potrebné a vhodné usmernenia, ktoré by tento Parlament mal poskytnúť európskym orgánom, ktoré sa priamo zapoja do riešenia kirgizskej otázky v rámci medzinárodných a diplomatických fór. Dúfame, že Komisia a Rada budú dôsledne spolupracovať na vypracovaní uvedených usmernení a že budú konať predovšetkým so zmyslom pre naliehavosť, ktorý, žiaľ, neospravedlniteľne chýbal v iných, dokonca nedávnych prípadoch. Za spoločný návrh uznesenia som hlasovala s úprimnou nádejou, že tento krok Európy bude mať pozitívny vplyv na stabilizáciu situácie v Kirgizsku.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) O produkte rozkladu bývalého Sovietskeho zväzu, Kirgizsku, diskutujú veľké mocnosti a zdá sa, že upadol na úroveň procesu politickej agitácie a rozkladu politickej a sociálnej štruktúry, ktorú musia európske inštitúcie a vlády členských štátov lepšie monitorovať. Európa musí zlepšiť pomerne nedostatočné znalosti o republikách Strednej Ázie a hľadať možnosti na vybudovanie vzťahov a komunikácie, ktoré poskytnú lepší prístup k väčšiemu množstvu informácií a podrobnejšiemu monitorovaniu situácie v týchto krajinách. Vítam dôrazný prístup Európskej únie pri uprednostňovaní otázok slobody, demokracie a ľudských práv vo svojom programe pre Kirgizsko. Dúfam tiež, že dočasná vláda dodrží svoje slovo a prijme reformy, v ktorých uvedené otázky zohľadní. Oznámenie vyhlásenia volieb a ústavného referenda je povzbudzujúcim znamením pre blízku budúcnosť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Podľa nezávislých pozorovateľov boli minuloročné prezidentské voľby v Kirgizsku, v ktorých bol znova zvolený Kurmanbek Bakijev, poznačené rozsiahlymi podvodmi. Po počiatočných demokratických opatreniach sa vláda Bakijeva navyše zmenila na autoritársku. Po rozsiahlych demonštráciách bol prezident Bakijev nútený opustiť hlavné mesto a jeho miesto prevzala dočasná vláda, na čele ktorej stojí vedúca predstaviteľka opozície Roza Otunbajevová, ktorá vydala dekrét o nástupníctve moci a nariadenie v súlade s kirgizskou ústavou. Medzitým Bakijev opustil krajinu a hľadal útočisko v Kazachstane. Kirgizsko priťahuje osobitný záujem Spojených štátov amerických a Ruska z dôvodu svojej strategickej polohy uprostred Strednej Ázie. EÚ a Stredná Ázia majú spoločné úlohy v oblasti energetiky, boja proti zmene klímy, kontroly nezákonného obchodovania s drogami a boja proti terorizmu. Z tohto dôvodu musí EÚ aktívne spolupracovať s dočasnou vládou s cieľom zistiť a využiť možnosti na podporu dobrého riadenia, nezávislého súdnictva a ostatných politických cieľov EÚ stanovených v stratégii pre Strednú Áziu.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR), písomne. – (PL) Ako spoluautor návrhu uznesenia Európskeho parlamentu o situácii v Kirgizsku chcem vyjadriť svoje poďakovanie kolegom poslancom, ktorí dnes hlasovali za tento dokument. Za konkrétnu zmienku stojí zámer, ktorý oznámila dočasná kirgizská vláda a ktorý sa týka začatia práce na ústavnej reforme a rýchlom vytvorení základov na uskutočnenie demokratických parlamentných volieb. Vysvetľuje to výzvu smerom k dočasnej vláde na splnenie medzinárodných záväzkov Kirgizska a na zabezpečenie slobodného a spravodlivého volebného procesu. Udalosti v Kirgizsku sledujeme so znepokojením a týka sa to aj zachovania nepretržitej činnosti koridoru pre dodávky pre NATO a iné medzinárodné sily, ktoré sú súčasťou misie v Afganistane. Je nevyhnutné, aby Európska únia a Európsky parlament veľmi pozorne monitorovali situáciu v Kirgizsku, aby sa poskytla základná pomoc a aby sa podporil dialóg medzi všetkými skupinami kirgizskej spoločnosti.

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE), písomne. – (PL) Hlasoval som za návrh uznesenia o situácii v Kirgizsku, pretože sa domnievam, že ako člen delegácie pre vzťahy s krajinami Strednej Ázie som povinný vyjadriť aspoň túto podporu národu, ktorý sa v posledných týždňoch ocitol v takej zložitej situácii. Uznesení vyzýva na ukončenie násilia, začatie dialógu medzi stranami zapojenými do konfliktu a na dodržiavanie práva na slobodu, ľudských práv a zásad právneho štátu. Ďalej sa zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia súdržného a stabilného ústavného rámca na zabezpečenie demokracie. Myslím si preto, že program medzinárodnej pomoci by mal vzniknúť čo najskôr a EÚ by v ňom mala prevziať vedúcu úlohu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Súčasná situácia v Kirgizsku je o to znepokojujúcejšia, že táto krajina sa nachádza vo veľmi dôležitej časti Strednej Ázie. Má strategickú polohu blízko Afganistanu a susedí s údolím Ferghana. Je potrebné, aby sa udalosti prešetrili na medzinárodnej úrovni pod vedením OSN s cieľom určiť zodpovedných. Je dôležité, aby osobitný zástupca pre Strednú Áziu veľmi dôkladne sledoval situáciu, úzko spolupracoval s vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčkou Európskej komisie.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Návrh uznesenia Európskeho parlamentu RC-B7-0246/2010 zo 6. mája 2010 o situácii v Kirgizsku je spoločným postojom Európy voči Kirgizsku a jeho orgánom. Návrh uznesenia o situácii v Kirgizsku je dôležitým signálom zo strany Európskej únie a celej Európy. Nielen uzneseniami, ako je toto, by sme mali občanom a orgánom v Kirgizsku ukázať, že podporujeme posilňovanie demokracie a rozvoj spoločnosti, bezpečnosť obyvateľstva a trvalo udržateľný rast.

Európsky parlament musí byť inštitúcia, ktorá podporuje všetky vyhliadky na dosiahnutie demokracie a neprijíma žiadne odchýlky z tohto smerovania. Zmeny v Kirgizsku sú dôsledkom niekoľkých posledných rokov a prechodného charakteru nádejí spojených s tulipánovou revolúciou. K volebnému podvodu a miernej forme autoritárskeho režimu, ktorý začal v Kirgizsku vznikať, nemôžeme byť a nebudeme ľahostajní. Jedinými opatreniami, ktoré môžeme a budeme podporovať, sú demokratické opatrenia, pretože na nich stojí Európska únia. Pokiaľ ide o nás, nemôžeme súhlasiť s inými opatreniami. Dúfam, že uznesenie o situácii v Kirgizsku je jedným z mnohých krokov, ktoré prijmeme. Očakáva to od nás celá Európa.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Spolu s veľkou väčšinou som hlasoval za prijatie tohto uznesenia vrátane dvoch ústnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených počas hlasovania.

  Vilja Savisaar (ALDE), písomne. − (ET) Udalosti, ku ktorým došlo v Kirgizsku na začiatku apríla – už pred mesiacom –, mali vážne dôsledky na vládnu situáciu v krajine aj na medzinárodné vzťahy. Vďaka tomu sa zvýšil vplyv Ruska v Kirgizsku z vojenského aj hospodárskeho hľadiska. Túto situáciu bolo možné očakávať vzhľadom na predchádzajúce hospodárske väzby medzi týmito dvoma krajinami. Rusko zároveň sľúbilo poskytnúť hospodársku pomoc prostredníctvom priamej finančnej podpory a tiež predajom zemného plynu a ropných produktov za prijateľnú cenu. Dnešná správa upozorňuje predovšetkým na skutočnosť, že Európska únia a OSN musia pomôcť zabezpečiť zvolenie demokratickej vlády a zastavenie porušovania ľudských práv v tejto krajine.

Je určite zrejmé, že existuje snaha obmedziť korupciu vo verejnom sektore a v systéme súdnictva, čím možno vznikne potreba reformovať verejný sektor a zabezpečiť nezávislosť systému súdnictva. Všetko však priamo súvisí s hospodárskou situáciou krajiny, a preto je potrebné dosiahnuť spoluprácu medzi EÚ, OSN a Ruskom, pretože inak nedôjde k tomu, aby sa stredobodom záujmu stalo Kirgizsko. Namiesto toho sa všetky „veľké mocnosti“ pokúsia využiť túto situáciu vo svoj prospech. Z tohto dôvodu podporujem uznesenie, ktorým sa všetky strany vyzývajú na spoluprácu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a rozvoj demokracie, ako aj reformu verejného sektora a nezávislosť systému súdnictva. Som však presvedčená, že táto krajina dosiahne požadovanú úroveň demokracie až o istý čas. Na to, aby sme tento cieľ dosiahli, bude totiž potrebné obsadzovať funkcie prostredníctvom verejných výberových konaní a nie rozdeľovať ich príbuzným.

Návrh uznesenia: Vozidlá na elektrický pohon (B7-0261/2010)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam nedávne oznámenie o ekologických a energeticky účinných vozidlách. Uvedenie elektrických vozidiel na trh by mohlo byť pre európsky priemysel konkurenčnou výhodou. Nesmieme však zabudnúť, že Európa je v súčasnosti svetovým lídrom v oblasti automobilového priemyslu, a túto konkurenčnú výhodu nemôžeme vystaviť riziku. Preto vyzývam Komisiu a členské štáty, aby vypracovali podmienky potrebné na vytvorenie vnútorného trhu s elektrickými vozidlami. Takisto by som chcela upozorniť na potrebu harmonizácie noriem pre batérie a kompatibilné nabíjacie stanice v rôznych členských štátoch. Zároveň je dôležité vytvoriť daňové stimuly s primeranými cenami za elektrinu pre spotrebiteľov. Ďalším dôležitým faktorom bude modernizácia rozvodných elektrických sietí. Žiadam, aby sa viac investovalo do výskumu a vývoja inteligentných rozvodných sietí a technológie batérií s cieľom účinnejšie využívať primárne suroviny na výrobu batérií. Preto žiadam, aby sa vynaložilo všetko úsilie potrebné na zachovanie vedúcej úlohy Európy v automobilovom priemysle.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za prijatie návrhu uznesenia, pretože som presvedčená, že vozidlá na elektrický pohon môžu prispieť k dosiahnutiu priorít stratégie EÚ do roku 2020, ktorá pozostáva z rozvoja hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii, a podpore hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje, inými slovami ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) V čase, keď sa rozprava o emisiách CO2 stala nevyhnutnou, pretože je hlavnou témou diskusií o zmene klímy, a keď je súčasná závislosť od ropy a jej derivátov z dôvodu nestálosti cien pohonných hmôt, aspoň z dlhodobého hľadiska, neudržateľná, je dôležité nájsť alternatívy. Z uvedeného dôvodu sa musia v rámci inovácií zameraných na splnenie hospodárskych a sociálnych potrieb hľadať riešenia, ktoré sú reálne z vedeckého a hospodárskeho hľadiska. Vozidlá na elektrický pohon sú významnou inováciou s vysokým trhovým potenciálom, najmä z dlhodobého hľadiska, keďže vedú k zníženým emisiám CO2 a ďalších znečisťujúcich látok, zlepšeniu energetickej účinnosti a podpore inovácií založených na vedúcom postavení v oblasti technológií. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa musí prijať európska stratégia pre vozidlá na elektrický pohon, ktorá bude podporovať priemyselné odvetvie pri rozvoji ekologickej a udržateľnej technológie a podporovať vytvorenie jednotného trhu s vozidlami na elektrický pohon. Napriek tomu musím ešte raz upozorniť na to, že vytvorenie európskej stratégie nesmie znamenať vytvorenie komplexného množstva nariadení, ktoré budú v značnej miere zaťažovať priemyselné odvetvie, pričom ohrozia jeho rozvoj a životaschopnosť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Problémy, ktoré predstavujú zmena klímy, emisie CO2 a iných znečisťujúcich látok a nestále ceny pohonných hmôt, vytvorili pozitívnu atmosféru pre celosvetový rozvoj vozidiel na elektrický pohon. Vozidlá na elektrický pohon prispievajú k dosiahnutiu priorít stratégie EÚ do roku 2020, ktorými sú podpora inovácií a vedomostí (inteligentný rast), presadzovanie ekologického hospodárstva efektívnejšieho z hľadiska využívania zdrojov (udržateľný rast) a umožnenie rastu hospodárstva vytváraním pracovných miest (inkluzívny rast). Je dôležité, aby klesla vysoká cena vozidiel na elektrický pohon – spôsobená predovšetkým cenou batérií –, čo si vyžaduje výskum a inovácie. Vítam preto skutočnosť, že pre španielske predsedníctvo je v súvislosti s bojom proti zmene klímy vývoj vozidiel na elektrický pohon prioritou, a tiež oznámenie Komisie o európskej stratégii pre čisté a energeticky úsporné vozidlá z 27. apríla 2010. Domnievam sa, že sa musia vytvoriť nevyhnutné podmienky na existenciu jednotného trhu s vozidlami na elektrický pohon a zároveň zaručiť účinná koordinácia politík na úrovni EÚ s cieľom vyhnúť sa negatívnym dosahom najmä na zamestnanosť. Takáto koordinácia tiež posilňuje kompatibilitu a interoperabilitu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Domnievame sa, že vývoj vozidiel na elektrický pohon je nevyhnutnou alternatívou k vozidlám, ktoré využívajú fosílne palivá. Vzhľadom na znečistenie ovzdušia spojené s takýmito vozidlami a neodvratné vyčerpanie zásob fosílnych palív, najmä ropy, v rámci niekoľkých desaťročí v, bohužiaľ, pravdepodobnom prípade, že sa zachová súčasná energetická paradigma, je vývoj vozidiel na elektrický pohon dôležitou možnosťou, ktorú je potrebné zvážiť. Nesmieme však ignorovať obmedzenia a problémy, ktoré sú s týmito vozidlami stále spojené a ktoré boli spomenuté v rozprave. Pre tieto problémy a obmedzenia, ako sme povedali, sa neodporúča podstupovať obchodné či reklamné riziká. Namiesto toho sa zdôrazňuje „potreba ďalšieho výskumu a vývoja v záujme zlepšenia vlastností vozidiel na elektrický pohon a zníženia ich ceny“. Cieľ uvedený v správe, ktorým je dosiahnuť „z veľkej časti bezuhlíkový dopravný systém” do roku 2050, musí predovšetkým zahŕňať výrazný nárast vývoja rôznych typov hromadnej a verejnej dopravy a podporu ich využívania, aby sa stali prístupnými pre všetkých. V tomto procese musia byť významne zastúpené aj vozidlá na elektrický pohon.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, ktorý okrem iného umožňuje štandardizáciu nabíjačiek vozidiel na elektrický pohon, pretože Európska únia a naši spoluobčania môžu rozvojom európskeho trhu s vozidlami na elektrický pohon a dokonca vytvorením globálneho trhu len získať. Tieto opatrenia preto posilňujú postavenie EÚ v rámci boja proti znečisteniu a ochrany životného prostredia, pretože umožňujú používanie ekologických vozidiel akéhokoľvek typu. Umožňujú tiež podporu výskumu a inovácií, čo má pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť Európskej únie v oblasti technológií. Prijatie tohto návrhu uznesenia zrejme predznamená začiatok nového modelu spoločnosti, v ktorej sa berie ohľad na rôzne problémy (environmentálne, sociálne, technologické, demografické atď.). Spolieham sa na to, že európske inštitúcie nás v tomto záväzku podporia.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Podporujem propagáciu používania vozidiel na elektrický pohon ako strednodobú a dlhodobú prioritu. Musíme identifikovať spôsoby, ako povzbudiť členské štáty, aby prijali spoločnú stratégiu štandardizácie vozidiel na elektrický pohon. Úspech tejto stratégie určite zníži náklady pre používateľov, čím sa vozidlá na elektrický pohon stanú atraktívnejšími. Chýbajúca koordinácia na európskej úrovni znamená, že vysoké náklady musia platiť nielen používatelia. Priemyselní výrobcovia budú musieť štandardizovať svoje rôzne priemyselné špecifikácie, čo bude mať priamy vplyv na náklady. Práve preto sa domnievam, že ak sa chceme pohnúť želaným smerom, musíme sa zamerať na postupy štandardizácie. Musíme nájsť spôsoby, ako podnietiť európskych spotrebiteľov, aby používali vozidlá na elektrický pohon. Myslím si, že dôležitú úlohu v tom musia zohrať miestne orgány. Práve ony dokážu povzbudiť európskych spotrebiteľov svojím príkladom, ako aj tým, že poskytnú zariadenia infraštruktúry a výhody spojené s rôznymi poplatkami, napríklad za parkovanie alebo znečistenie. Domnievam sa, že veľmi pozitívny signál by vyslalo používanie vozidiel na elektrický pohon európskymi inštitúciami. Ako experiment by sa čo najskôr mal vytvoriť malý vozový park vozidiel na elektrický pohon, ktoré by boli alternatívou k súčasným druhom dopravy.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Rastúce obavy v súvislosti s emisiami CO2 a zmenou klímy vytvorili naliehavú potrebu rýchleho vývoja zameraného na to, aby sa vozidlá na elektrický pohon mohli stať reálnou alternatívou k tým, ktoré sa v súčasnosti používajú. Intenzívnejšie používanie tohto druhu dopravy je veľmi pozitívnym príspevkom k dosiahnutiu cieľov stanovených v stratégii EÚ do roku 2020. EÚ preto musí výrazne investovať do vytvorenia dodávateľskej siete, ktorá by účinne pokryla územie Európy. Musia sa tiež podniknúť rozhodné kroky s cieľom odstrániť sériu prekážok, pre ktoré je dnes tento druh dopravy neatraktívny.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) V kontexte našich zmenšujúcich sa zdrojov majú vozidlá na elektrický pohon rozhodne potenciál stať sa alternatívou, ktorá je skutočne šetrná ku klíme, za predpokladu, že sa budeme aj naďalej venovať ich vývoju. Stane sa to však len v prípade, že výrobné procesy a prevádzka týchto vozidiel budú naozaj nenáročné na zdroje a šetrné k životnému prostrediu. Elektrické a hybridné pohonné systémy sú dnes stále v plienkach a musíme zaviesť štandardizovaný rámec, v ktorom ale nebude mať táto technológia prioritu pred inými alternatívnymi pohonnými systémami. Súčasný návrh venuje príliš málo pozornosti iným alternatívnym pohonným systémom, preto som sa zdržal hlasovania.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Podpora vývoja vozidiel na elektrický pohon môže priniesť mnohé výhody. Výrazne pomôže v boji proti zmene klímy prostredníctvom prechodu na ekologickejšie a pokročilejšie technológie, pri presadzovaní inovácií a znižovaní našej energetickej závislosti. Vývoj tejto technológie zahŕňa aj niektoré aspekty, ktoré sa musia dôkladne zvážiť, napríklad odstránenie administratívnych a iných prekážok, ktoré môžu mať negatívny vplyv na používanie ekologických vozidiel a poskytovanie stimulov na preškolenie ľudí pracujúcich v automobilovom priemysle, aby získali potrebné zručnosti. Myslím si, že návrh uznesenia je veľmi vyváženým textom, pretože sa zaoberá všetkými spomenutými otázkami, a preto som zaň hlasoval.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Ak chceme posúdiť vplyv opatrení, o ktorých diskutujeme, musíme analyzovať štatistiky, ktoré poskytla Komisia. V roku 2007 žilo 72 % európskeho obyvateľstva v mestských oblastiach, ktoré sú kľúčové z hľadiska rastu a zamestnanosti. Mestá potrebujú účinné systémy dopravy, aby dokázali podporovať hospodárstvo a zaisťovať blaho svojich obyvateľov.

Približne 85 % HDP sa v EÚ vytvára v mestách. Mestské oblasti majú dnes úlohu zaistiť, aby bola doprava udržateľná z hľadiska životného prostredia (CO2, znečistenie ovzdušia, hluk), hospodárskej súťaže (preťaženie) a zo sociálneho hľadiska (demografické zmeny, začlenenie, zdravie). To, či splníme túto úlohu, bude tiež rozhodujúce pre úspech celkovej stratégie EÚ v boji proti zmene klímy, dosiahnutie cieľa 20/20/20 a podporu súdržnosti.

Deväť z desiatich občanov EÚ sa domnieva, že dopravná situácia v ich oblasti by sa mala zlepšiť. Som presvedčený, že koordinované kroky na úrovni EÚ môžu pomôcť posilniť trhy s novými technológiami zameranými na ekologické vozidlá a s alternatívnymi palivami. Takýmto spôsobom môžeme povzbudiť používateľov, aby sa z dlhodobého hľadiska rozhodli pre ekologickejšie vozidlá alebo druhy dopravy, používali menej preťaženú infraštruktúru či cestovali v iných časoch. Jednoznačne podporujem tieto iniciatívy, ktoré sú zo strednodobého a dlhodobého hľadiska zamerané na zlepšenie našich návykov v súlade s hospodárskym a priemyselným rozvojom Únie ako celku.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V súlade s našou skupinou som hlasoval za toto uznesenie, hoci náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh na urýchlenie revízie právnych predpisov o typovom schvaľovaní nebol prijatý.

Návrhy uznesení: Nariadenie o skupinových výnimkách v sektore motorových vozidiel (B7-0245/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) V Európe pôsobí v odvetví distribúcie a servisu motorových vozidiel 380 000 podnikov. Takmer všetko sú to malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú 2,8 milióna ľudí. Od roku 1985 je sektor motorových vozidiel regulovaný prostredníctvom nariadenia o skupinových výnimkách v rámci európskeho práva hospodárskej súťaže s cieľom prihliadať na jeho osobitné charakteristiky: oligopolnú situáciu a mimoriadne technickú povahu a dlhú životnosť produktov. Dnes však Komisia navrhuje zrušiť jestvujúcu výnimku na predaj nových vozidiel. Osobitnej výnimke bude aj naďalej podliehať len sekundárny trh (opravy a údržba a dodávka náhradných dielov). Tento návrh uznesenia, ktorý som už podporila vo Výbore pre hospodárske a menové veci a za ktorý som dnes opäť hlasovala v pléne, predstavuje jasný odkaz zo strany Európskeho parlamentu. Vychádza z podrobných konzultácií so sektorom motorových vozidiel. Vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy viaceré prvky, ktoré môžu destabilizovať mocenskú rovnováhu medzi výrobcami motorových vozidiel a distribútormi na úkor spotrebiteľov.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Rozhodol som sa hlasovať za tento návrh uznesenia, pretože zdôrazňuje problémy obsiahnuté v návrhu Európskej komisie o nariadení o skupinových výnimkách v sektore motorových vozidiel.

Odporúčanie zo strany európskej exekutívy zmeniť a doplniť niektoré doložky aktuálneho nariadenia v tejto oblasti formou uloženia osobitnej povinnosti sprostredkovateľom automobilov predávať až 80 % automobilov od jedného výrobcu môže zvýšiť ich závislosť od výrobcov, čím hrozí riziko obmedzenia hospodárskej súťaže v tomto sektore a môže to mať škodlivý vplyv na možnosť voľby zo strany spotrebiteľov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Keďže Európska komisia začala proces revízie právnych predpisov týkajúcich sa motorových vozidiel, najmä nariadenia (ES) č. 1400/2002 (nariadenie o skupinových výnimkách v sektore motorových vozidiel) a nariadenia (ES) č. 2790/1999 (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), je dôležité povedať, že Únia a jej členské štáty momentálne čelia bezprecedentnej hospodárskej a finančnej kríze, ktorá mala skutočný a obrovský dosah na automobilový priemysel. Toto odvetvie má stále rozhodujúci význam pre európske hospodárstvo, pretože prispieva k zamestnanosti, technologickým inováciám a konkurencieschopnosti. Práve preto musia nové nariadenia brať do úvahy strednodobú a dlhodobú potrebu vytvárať podmienky pre udržateľnosť európskeho automobilového priemyslu, aby zostal na poprednom mieste v oblasti technológie a inovácií a bol aj naďalej hospodársky udržateľný. Vzhľadom na to, o čom sme práve hlasovali v súvislosti s vozidlami na elektrický pohon, musí nový regulačný rámec stimulovať výrobu a používanie tohto typu vozidiel, ako aj environmentálny výskum a vývoj automobilov s menším vplyvom na životné prostredie a s nižšími emisiami.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Hlasovali sme proti tomuto návrhu uznesenia, ktoré v zásade víta súčasnú revíziu pravidiel hospodárskej súťaže týkajúcich sa distribúcie a opráv v sektore motorových vozidiel. V podstate víta zrušenie výnimky a uplatňovanie všeobecného práva hospodárskej súťaže. Ako zvyčajne pod plášťom predbežných konzultácií zvíťazia tie najvplyvnejšie a najefektívnejšie lobistické skupiny, ktoré však nemusia byť nevyhnutne skutočnými zástupcami tohto odvetvia. A to ani nehovorím o dogme hospodárskej súťaže výhodnej pre všetkých. Na druhej strane bude premrhané úsilie odborníkov prispôsobiť sa v súčasnosti platným právnym predpisom. Samozrejme, či ide o vytváranie, alebo rušenie, stále je to nejaká činnosť. Otázka je, či cieľom Komisie a najmä Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž nie je odôvodniť svoju existenciu vytváraním právnych predpisov namiesto toho, aby uplatňovali nariadenia, ktoré by uspokojili dopyt po kvalitných a bezpečných službách a produktoch, dopyt, ktorý je dôležitý vo všetkých oblastiach, ale zvlášť v sektore motorových vozidiel.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Komisiou navrhované zmeny sú v rozpore so záujmami najmä malých a stredných podnikov v sektore motorových vozidiel. Okrem toho je tento sektor regulovaný veľkým množstvom komplikovaných nariadení (týkajúcich sa napríklad bezpečnosti a životného prostredia), preto musí právo hospodárskej súťaže vychádzať z osobitných vlastností tohto trhu. Z tohto dôvodu som hlasoval proti návrhu Komisie.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) V júli 2002 Komisia prijala nariadenie o skupinových výnimkách v súvislosti s dohodami o distribúcii motorových vozidiel, ktoré nahradilo nariadenie (ES) č. 1475/95.

Hlavným cieľom politiky Komisie v oblasti hospodárskej súťaže je umožniť príslušným spoločnostiam využívať výhody bezpečnej zóny prostredníctvom prijímania nariadení o skupinových výnimkách, ktoré majú zaručovať riadny dohľad nad trhmi. Skupinové výnimky teda prispievajú k právnej istote a k dôslednému uplatňovaniu európskych pravidiel. Musím zdôrazniť, že význam tejto rozpravy v skutočnosti spočíva vo vypracovaní usmernení, ktoré budú základom budúceho právneho rámca, ktorý by mal po uplynutí platnosti nariadenia regulovať dohody o distribúcii motorových vozidiel a súvisiacom servise po predaji.

Preto naliehavo vyzývam Komisiu, aby vzala do úvahy podmienky hospodárskej súťaže na hlavných trhoch a potrebu zásadného rozlišovania medzi trhmi pre predaj nových motorových vozidiel a trhmi pre služby opravy a údržby a distribúciu náhradných dielov, aby sme mohli rozhodnúť o primeranom rozsahu skupinovej výnimky platnej v automobilovom priemysle. Chcem opätovne zdôrazniť význam podpory takýchto návrhov. Odrádzajú od individuálnych iniciatív v prospech súťaže medzi predajcami a autoservismi a posilňujú rozvoj tohto sektora.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Platnosť takzvaného nariadenia o skupinovej výnimke, ktoré bolo na európskej úrovni zavedené v roku 2002 s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž v sektore motorových vozidiel a priniesť spotrebiteľom hmatateľné výhody, čoskoro uplynie. Komisia vo svojom návrhu na revíziu zavádza zmeny, ktoré budú mať znepokojujúce dôsledky pre spotrebiteľov v súvislosti s rozmanitosťou výberu, kvality a cien. Preto využívame tento návrh uznesenia, ktorý som podporil, na jasné vyjadrenie našich výhrad k niektorým predloženým návrhom. Konkrétne mám na mysli povinnosť predávať jednu značku, ktorá bude mať negatívny vplyv na možnosť voľby zo strany spotrebiteľov a na nezávislosť predajcov od výrobcov. Chcel by som tiež vyjadriť obavy v súvislosti s chýbajúcou zárukou primeraného prístupu všetkých zainteresovaných strán k technickým informáciám a náhradným dielom, čo v skutočnosti obmedzí slobodu voľby predajcov alebo majiteľov autoservisov, na ktorých sa môžu spotrebitelia obrátiť. Na záver si pripomeňme, že Komisia musí naliehavo riešiť otázky nových foriem opatrení zameraných proti hospodárskej súťaži, ktoré zväzujú spotrebiteľov, napríklad otázku servisu po predaji, ktorý je podmienený nutnosťou opravy alebo údržby vozidla v rámci siete konkrétnej značky.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Spolu s väčšinou tohto Parlamentu som hlasoval za toto uznesenie.

Správa: Alojz Peterle (A7-0121/2010)

  Regina Bastos (PPE), písomne. − (PT) Rakovina predstavuje jeden z najväčších zdravotných problémov, ktorým musí Európa čeliť: je to druhá najčastejšia príčina úmrtí v EÚ s 3 miliónmi nových prípadov a 1,7 milióna úmrtí každý rok. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa minimálne jednej tretine všetkých prípadov dá predísť. Preto je kľúčové, aby príslušné zainteresované strany v celej Európskej únii vyvinuli spoločné úsilie v boji proti rakovine. Jedným zo zámerov návrhu, ktorý predložila Komisia na vytvorenie európskeho partnerstva pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013, je podpora úsilia členských štátov v boji proti rakovine prostredníctvom vytvorenia rámca pre získavanie a spoločné využívanie informácií, kapacít a expertízy v oblasti prevencie a kontroly rakoviny a zapojenia príslušných zainteresovaných strán v celej EÚ do spoločného úsilia. Vítam cieľ znížiť počet prípadov ochorenia na rakovinu zavedením skríningu rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva pre 100 % obyvateľstva do roku 2013, v rámci ktorého sa členské štáty naliehavo vyzývajú vykonať vyššie uvedené usmernenia. Z uvedených dôvodov som hlasovala za správu s názvom Boj proti rakovine: európske partnerstvo.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. − (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013, ktorého vytvorenie navrhla Európska komisia, je skvelou iniciatívou na účinnejší boj proti tejto hroznej chorobe. Rakovina je jednou z hlavných oblastí opatrení Spoločenstva na poli verejného zdravia, pretože každý rok je rakovina diagnostikovaná u 3,2 milióna Európanov, čo predstavuje druhú najčastejšiu príčinu úmrtí po ochoreniach srdca. Cieľom partnerstva navrhnutého Komisiou je podporovať členské štáty v ich úsilí v boji proti rakovine prostredníctvom poskytnutia rámca pre získavanie a spoločné využívanie informácií, kapacít a expertízy v oblasti prevencie a kontroly rakoviny. Chcela by som zdôrazniť, že počet prípadov rakoviny v Európe môžeme výrazne znížiť len vtedy, keď všetky zainteresované strany v celej Európskej únii vyvinú spoločné úsilie v boji proti rakovine. Súhlasím s výzvou Európskeho parlamentu, aby Komisia a členské štáty ďalej rozvíjali a konsolidovali iniciatívy, ktoré poskytujú pacientom trpiacim rakovinou priamu či nepriamu podporu. Tiež súhlasím s tým, že Komisia a členské štáty musia zaistiť, aby mali vo všetkých členských štátoch všetci pacienti, ktorí to potrebujú, rovnaký prístup k liekom proti rakovine. Preto je toto partnerstvo na boj proti rakovine, ktoré iniciovala Komisia, veľmi dôležitým krokom smerom k spoločnému sociálnemu a politickému partnerstvu celej Európy, ktorého cieľom je znížiť počet prípadov ochorenia na rakovinu v Európe.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Predpovede o exponenciálnom raste počtu diagnostikovaných prípadov rakoviny majú dôrazne zazvoniť medzinárodnému spoločenstvu na poplach. Rakovina sa bude v priebehu života diagnostikovať u každého tretieho Európana. Táto krutá choroba je v skutočnosti druhou najbežnejšou príčinou úmrtí v Európe. Európsky parlament využíva tento prijatý návrh uznesenia na upútanie pozornosti na skutočnosť, že v Európe stále existujú neprijateľné rozdiely, pokiaľ ide o skríning a liečbu rakoviny. Tretina diagnostikovaných prípadov rakoviny končí smrťou pacienta, pretože boli diagnostikované príliš neskoro. Túto realitu musí Európa zmeniť pomocou informačných programov, vzdelávania verejnosti a umožnenia prístupu k zdravotníckym službám vysokej kvality. V neposlednom rade robí EÚ v súčasnosti príliš málo, pokiaľ ide o výskum tejto choroby, o ktorej sa ešte stále vie tak málo. Hlavnými zbraňami proti tejto chorobe sú výskum a prevencia. Prinesú výsledky zo strednodobého hľadiska. Výskyt prípadov rakoviny musí začať klesať, aby Európa mohla dosiahnuť ambiciózny cieľ, ktorý stanovila Európska komisia, a to znížiť počet nových prípadov rakoviny o 15 % do roku 2020, pričom berie do úvahy stúpajúci trend spôsobený rastom a starnutím obyvateľstva.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Vítam návrh Komisie vytvoriť európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013, pretože som presvedčená, že boj proti rakovine je kľúčovou súčasťou stratégie v oblasti zdravia. Vyzývam však na zavedenie opatrení na podporu zdravého životného štýlu, ktorý je rozhodujúcim faktorom pri zlepšovaní zdravia, ako formy primárnej prevencie. Zdravie ovplyvňujú aj environmentálne faktory, takže je potrebné zaoberať sa problémami životného prostredia, ktoré sú zodpovedné za rozvoj špecifických typov rakoviny. Preto je dôležité, aby existoval univerzálny a integrovaný prístup v oblastiach činnosti, ako sú vzdelávanie, životné prostredie, výskum a sociálne otázky, ako aj väčšia koordinácia medzi rôznymi výskumnými onkologickými centrami v EÚ. Chcem upriamiť pozornosť na potrebu lepšieho využívania finančných prostriedkov určených na boj proti rakovine v rámci siedmeho rámcového programu, ako aj na potrebu veľkých výskumných programov. Takisto je dôležité zahrnúť do finančnej perspektívy aj financovanie podpory prevencie rakoviny.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Nový komplexný prístup k problematike rakoviny je kľúčový, pretože choroba sa na globálnej úrovni šíri takmer epidemickou rýchlosťou a je jednou z hlavných príčin úmrtí vo svete, keďže bola zodpovedná za takmer 13 % všetkých úmrtí v roku 2004 (takmer 1,7 milióna úmrtí ročne), pretože v roku 2006 bola druhou najčastejšou príčinou úmrtí, pričom väčšinu úmrtí mala na svedomí rakovina pľúc, rakovina hrubého čreva a rakovina prsníka, a pretože rakovina sa bude v priebehu života diagnostikovať u každého tretieho Európana a každý štvrtý Európan jej nakoniec podľahne. Je nevyhnutný jednoznačný záväzok v súvislosti s prevenciou a národnými plánmi skríningov, pretože vieme, že riadnou prevenciou a skorou liečbou možno zabrániť takmer 30 % prípadov. Takisto je kľúčové znížiť rozdiely v liečbe. Chcem upozorniť na neprijateľnú situáciu v Portugalsku, kde sú pacientom z čisto finančných dôvodov odmietané inovatívne a účinné protirakovinové lieky, konkrétne na liečbu rakoviny pľúc a prsníka.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Rakovina predstavuje jeden z najväčších zdravotných problémov, ktorým musíme čeliť na celom svete. V súčasnosti je to druhá najčastejšia príčina úmrtí v Európe s 3 miliónmi nových prípadov a 1,7 milióna úmrtí každý rok. Európska komisia navrhuje vytvorenie európskeho partnerstva pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013. Rakovina ako sociálny a politický problém vyžaduje spoločné kroky na európskej, vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni. Lisabonská zmluva presne definuje, že Únia má právomoci podnikať kroky na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov. Jednou z oblastí takýchto krokov na európskej úrovni je ochrana a zlepšovanie zdravia človeka (článok 2E). Európska únia už odsúhlasila dva dôležité nástroje prevencie na základe dôkazov: Európsky kódex proti rakovine a odporúčania Rady o skríningových vyšetreniach rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva. Vítam preto odporúčanie v rámci tohto návrhu uznesenia zmobilizovať vo všeobecnosti verejný sektor, aby investoval do rozsiahleho a stabilného úsilia na prevenciu rakoviny.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Rakovina je jednou z najčastejších príčin úmrtí vo svete a prípady pribúdajú alarmujúcou rýchlosťou. Preto považujeme za dôležitú podporu členských štátov zo strany EÚ v ich úsilí v boji proti rakovine, ako sa uvádza v správe, ako aj podporu spoločného úsilia pri výmene informácií, kapacít a expertízy v oblasti prevencie a kontroly rakoviny. Znížený počet prípadov rakoviny v niektorých krajinách v dôsledku prijatia politík na zlepšenie prevencie a liečby ukazuje, že toto je tá správna cesta. Správa sa zaoberá rôznymi dôležitými otázkami, napríklad potrebou primárnej prevencie a kontroly chorôb, ktoré sa môžu rozvinúť na rakovinu, významom skríningu, nedostatkom finančných prostriedkov dostupných v súčasnosti na boj proti rakovine v EÚ, najmä verejných finančných prostriedkov, potrebou znížiť vystavenie karcinogénom v pracovnom a životnom prostredí, potrebou aktualizovať zoznamy karcinogénnych látok a ochranou onkologických pacientov a chronicky chorých pacientov na pracoviskách. V ďalších otázkach mohla zájsť ešte ďalej, napríklad čo sa týka odstránenia – nielen zníženia – rozdielov v prístupe k liečbe rakoviny a súvisiacej starostlivosti.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Ako autorku písomného vyhlásenia č. 71/2009 o boji proti rakovine prsníka v Európskej únii, ktoré prijal Parlament, ma mimoriadne potešilo oznámenie Komisie o programe Boj proti rakovine: európske partnerstvo.

V tomto dokumente boli diagnostikované problémy rakoviny v EÚ a stanovené ciele boja proti rakovine. Napriek skutočnosti, že zdravotnícke služby sú de facto v správe členských štátov, EÚ môže konať s cieľom rozšíriť zdravotnú starostlivosť a môže byť napríklad vynikajúcou platformou pre výmenu osvedčených postupov. Bude na rozhodnutí členských štátov, či využijú tento doplnkový nástroj vytvorený Komisiou.

Návrh obsahuje veľmi konkrétny cieľ, a to zníženie počtu prípadov ochorenia na rakovinu v EÚ o 15 % do roku 2020. Ak má byť tento program účinný, je potrebné dosiahnuť integráciu plánov všetkých členských štátov na boj proti rakovine do roku 2013. Ďalším krokom je zníženie rozdielov v úmrtnosti na rakovinu medzi Európanmi liečenými na túto chorobu o 70 %. Rozdiely medzi členskými štátmi s najlepšími a najhoršími výsledkami v EÚ sú stále príliš veľké.

V oznámení sa tiež zdôrazňuje význam profylaxie a obsahuje zavedenie skríningu rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva u 100 % obyvateľstva. Teší ma, že naša nedávna výzva, ktorú obsahovalo písomné vyhlásenie č. 71/2009, prišla v priaznivej chvíli z hľadiska práce Komisie a je to – dúfam – dobrým znamením pre jej rýchlu a spoľahlivú realizáciu.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu o vytvorení európskeho partnerstva pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013.

Cieľom tohto partnerstva je vytvoriť rámec pre získavanie a spoločné využívanie informácií, kapacít a expertízy v oblasti prevencie a kontroly rakoviny. Členské štáty musia postupovať spoločne, a to predovšetkým v oblasti skríningu. Počas života sa rakovina objaví u jedného z troch Európanov. Tretine všetkých prípadov rakoviny sa však dá predísť a prevencia predstavuje najhospodárnejšiu dlhodobú stratégiu na zníženie počtu prípadov ochorenia na rakovinu.

Teší ma, že väčšina tohto Parlamentu hlasovala za návrhy, ktoré som predložila ako spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko, ako je napríklad potreba väčšej podpory verejno-súkromným partnerstvám v záujme stimulácie výskumu a skríningového vyšetrenia, najmä pokiaľ ide o lekárske zobrazovanie.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hoci je zdravie zodpovednosťou jednotlivých členských štátov, prijatím globálneho prístupu k prevencii a liečbe rakoviny môžeme len získať, a preto túto správu podporujem. Európa takýmto spôsobom umožní dosiahnuť užšiu spoluprácu so zainteresovanými stranami (občianska spoločnosť, rôzne organizácie a ďalšie) s cieľom čo najúčinnejšie šíriť osvedčené postupy v tejto oblasti, a to najmä pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti starostlivosti o pacientov prostredníctvom dôrazu na psychosociálnu a duševnú rovnováhu pacientov. Toto partnerstvo tiež pomôže zaistiť, že sa bude myslieť na súvisiace problémy, napríklad na rozdiely, s ktorými sa stretávajú pacienti s touto chorobou. To je zásadné z hľadiska zlepšenia každodenného života pacientov. Takisto vítam prijatie písomného vyhlásenia z 19. apríla, ktoré som podporila a ktoré vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby zaviedli skríningové vyšetrenie rakoviny prsníka na celoštátnej úrovni, a Komisiu, aby každé dva roky pripravovala hodnotiacu správu. Rakovina prsníka zostáva hlavnou príčinou úmrtí žien vo veku 35 až 39 rokov.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je rakovina celosvetovo hlavnou príčinou úmrtí. V súčasnosti sa rakovina diagnostikuje u každého tretieho Európana a každý štvrtý Európan na túto chorobu zomrie. Žiaľ, k zvýšeniu výskytu rakoviny v nasledujúcich niekoľkých desaťročiach prispeje aj starnutie spoločnosti. Myslím si, že ak chceme zakročiť proti tomuto nárastu, musíme zlepšiť národné plány boja proti rakovine a rozbehnúť ešte účinnejšiu informačnú kampaň zameranú na ľudí v EÚ. Deti by sa už od útleho veku mali učiť o zdravom životnom štýle, vďaka čomu v budúcnosti klesne počet prípadov. Podľa odborníkov možno predísť jednej tretine prípadov, ale na to, aby sa to dosiahlo, musí EÚ zvýšiť financovanie boja proti rakovine. To umožní vykonávať vedecký výskum a zrealizovať rozsiahly program zameraný na protirakovinové profylaktické opatrenia vo všetkých krajinách Únie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Verejné zdravie je jednou z priorít EÚ. Boj proti všetkým formám rakoviny je toho súčasťou, pretože táto choroba je každý rok zodpovedná za smrť miliónov európskych občanov. Všetci vieme, že prevencia a skorá diagnostika sú rozhodujúce z hľadiska účinného boja proti rakovine, takže veľká väčšina úsilia sa musí sústrediť práve na tieto oblasti. Je veľmi dôležité vyvíjať úsilie v boji proti trom typom rakoviny, ktoré spôsobujú najviac úmrtí – rakovine pľúc, rakovine hrubého čreva a rakovine prsníka –, pričom sa nesmie zabúdať ani na tie ostatné.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) V celej Európe je rakovina najväčšou hrozbou pre zdravie a miera úmrtnosti na rakovinu je vysoká. Z 3 miliónov nových pacientov 1,7 milióna neprežije. Skorá diagnostika a liečba môžu toto číslo výrazne znížiť. Musíme nielen investovať do liečby v celej Európe, ale aj poskytnúť podporu preventívnym opatreniam. Našou prioritou sa musí stať medzinárodná spolupráca, aby sme trvalo zastavili šírenie rakoviny. Táto správa by sa mala vnímať ako pozitívny krok správnym smerom, preto som za ňu hlasoval.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu o programe Boj proti rakovine: európske partnerstvo. Treba podporiť všetky opatrenia zamerané na boj proti rakovine a minimalizovanie jej účinkov. Lekárska veda stále nedokáže zastaviť rakovinu, ktorá sa stáva jednou z najväčších pliag ľudstva. Vedomie, že v roku 2006 bola rakovina druhou najbežnejšou príčinou úmrtí, je strašné. Je veľa príčin rakoviny a tieto príčiny sa často nedajú definovať či diagnostikovať. Približne v 30 % prípadov je však možné predchádzať rakovine a obmedziť jej účinky. Ak to chceme dosiahnuť, sú potrebné vhodné národné programy testovania. Európska únia musí s cieľom konať v záujme svojich občanov a z dôvodu potreby zaistiť ich bezpečnosť zabezpečiť vývoj primeraných metód skorej diagnostiky tejto choroby, preventívnych opatrení a pokročilej liečby. V mnohých členských štátoch sa podarilo dosiahnuť pokrok v boji proti rakovine rôznymi spôsobmi, napríklad zavedením protifajčiarskych stratégií a špeciálnych metód prevencie. Podobné opatrenia by sa mali zaviesť v celej Únii, ale s vyššou intenzitou a účinnosťou. Predpovede na nasledujúce roky, pokiaľ ide o výskyt rakoviny a úmrtnosť na rakovinu, nie sú optimistické. Vedomie, že napriek rôznym metódam diagnostiky a liečby zomrie na rakovinu veľké množstvo ľudí, je vždy trpké a smutné. Postarajme sa však o to, aby naši občania vedeli, že v tejto veci majú plnú podporu.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Zníženie počtu prípadov rakoviny v Európskej únii o 15 % do roku 2020: to je ambiciózny cieľ európskeho partnerstva pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013. To je cieľ, ktorý dnes Európsky parlament podporil v hlasovaní o správe pána Peterleho. Táto reakcia zodpovedá závažnosti tohto problému, hoci podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa v roku 2010 rakovina stane hlavnou príčinou úmrtí vo svete pred srdcovo-cievnymi ochoreniami.

Len v roku 2010 3 milióny Európanov ochorejú na rakovinu a takmer 2 milióny na túto chorobu zomrú. Nutne musíme urobiť viac v oblasti systematického skríningu najčastejších typov rakoviny: rakoviny pľúc, rakoviny hrubého čreva a rakoviny prsníka. Podpora revolúcie v onkológii znamená aj podporu výskumu niektorých potravín s karcinostatickými vlastnosťami a podporu skorého skríningu nádorov pomocou najmodernejšej technológie biomarkerov, teda s použitím komplexných močových a krvných testov. To všetko sú opatrenia dôrazne zamerané na diverzifikáciu poskytovania starostlivosti pacientom, aby bol rok 2010 rokom reakcie a aby Európska únia nielen podporovala, ale aj inšpirovala národné programy na boj proti rakovine.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som, samozrejme, za túto dôležitú správu, ktorá je kľúčová z hľadiska prevencie rakoviny.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Jednoznačne podporujem správu Európskeho parlamentu o oznámení Komisie o programe Boj proti rakovine: európske partnerstvo. Podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny je rakovina diagnostikovaná u každého tretieho Európana a každý štvrtý Európan na túto chorobu zomrie. Tento rok 3 milióny Európanov ochorejú na rakovinu a podľa odhadov takmer 2 milióny na túto chorobu zomrú. V Poľsku sa každý rok stane obeťou rakoviny približne 100 000 ľudí a 70 000 z nich zomrie. Boj proti rakovine je jednou z oblastí trvalej činnosti EÚ na poli verejného zdravia. Lisabonská zmluva zdôrazňuje právomoci Únie v oblasti podpory, koordinácie alebo doplnenia činnosti členských štátov s cieľom ochrany a zlepšovania zdravia. V iniciatíve Komisie s názvom Európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013 nájdeme konkrétne kroky v tejto oblasti. Ciele tohto partnerstva a najmä profylaktické opatrenia v rámci neho sú rozhodujúce z hľadiska obmedzenia výskytu rakoviny. Obmedzenia finančných zdrojov dostupných na tieto ciele sú znepokojujúce. V oznámení sú stanovené ciele na obdobie 10 rokov, zatiaľ čo rozpočet Spoločenstva zabezpečuje len krátkodobú finančnú podporu. Preto vyzývam na zvýšenie dotácií najmä na profylaktické programy v oblasti regionálnej politiky a Európskeho sociálneho fondu, efektívnejšie využívanie zdrojov dostupných v rámci siedmeho rámcového programu, napríklad na účely zlepšenia koordinácie vedeckého výskumu, a zvýšenie zdrojov plánovaných v rámci nového finančného výhľadu.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. − (LT) Rakovina je najväčším zdravotným problémom v Európe a vlastne na celom svete. Žiaľ, výskyt rakoviny sa dnes stále epidemicky zvyšuje. S 3 miliónmi nových prípadov a 1,7 milióna úmrtí v EÚ každý rok predstavuje rakovina druhú najčastejšiu príčinu úmrtí. V súčasnosti sa rakovina diagnostikuje v priebehu života u každého tretieho človeka a odborníci predpovedajú, že počet prípadov ochorenia na rakovinu sa výrazne zvýši z dôvodu starnutia obyvateľstva. Je nutné podniknúť okamžité kroky s cieľom zlepšenia kontroly a prevencie rakoviny v EÚ. V Litve je situácia mimoriadne vážna. Štatistické ukazovatele rôznych typov rakoviny patria medzi najhoršie v celej EÚ. Preto veľmi vítam uznesenie Európskeho parlamentu o boji proti rakovine v rozšírenej EÚ a európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013, ktorého vytvorenie navrhuje Európska komisia a ktoré je novým pokusom spojiť všetky zainteresované strany v spolupráci v duchu plodného partnerstva. Rakovina je nielen zdravotný problém, ale aj sociálny a politický problém. Jeho riešenie vyžaduje spoločné kroky na európskej, vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni. Chcem zdôrazniť, že Lisabonská zmluva jasne definuje právomoci Únie podnikať kroky na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov. Naším spoločným cieľom je pomôcť členských štátom bojovať proti rakovine a vytvoriť rámec pre získavanie a spoločné využívanie informácií, kapacít a expertízy v oblasti prevencie a kontroly rakoviny.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. – (PL) Dnes sme hlasovali o návrhu uznesenia, ktoré pripravil náš slovinský kolega pán Peterle z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), o boji proti rakovine. Samozrejme, podporil som prijatie návrhu Európskej komisie vytvoriť európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine na obdobie 2009 – 2013. Táto nová forma spolupráce má za cieľ podporovať úsilie členských štátov v boji proti rakovine. Lekárske štatistiky ukazujú, že v Európe sú každý rok zaznamenané 3 milióny nových prípadov a 1,7 milióna úmrtí. Znamená to, že každý rok je rakovina na druhom mieste medzi najvážnejšími chorobami a príčinami úmrtí. V rámci európskeho partnerstva by členské štáty mali čo najrýchlejšie pripraviť integrované plány na boj proti tejto krutej chorobe, aby bolo možné znížiť jej výskyt o 15 % do roku 2020. Nesmieme však zabúdať na to, že najdôležitejším faktorom v tomto nerovnom boji je prevencia. To je najhospodárnejšie opatrenie, pretože jednej tretine prípadov rakoviny možno predísť. Preto by sa mali podporiť preventívne opatrenia v rámci lekárskej praxe, i pokiaľ ide o ešte zdravší životný štýl.

Správa: Patrizia Toia (A7-0120/2010)

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Význam nových informačných a komunikačných technológií (IKT) vyplýva z ich kľúčovej úlohy pri začatí skutočnej revolúcie vo svete vedy, a to nielen z hľadiska vyhlásenia zrodu spoločnosti založenej na poznatkoch, ale aj vďaka tomu, že umožňujú aplikáciu udržateľného prístupu k využívaniu prírodných zdrojov.

Vzhľadom na tieto aspekty je konkrétne v prípade nových technológií zameraných na energetickú účinnosť nemožné ignorovať skutočnosť, že IKT predstavujú dôležitý zdroj, ktorý zabezpečí, aby pokrok išiel ruka v ruke s rešpektom k planéte, pričom zaručujú, aby domácnosti i priemysel mohli hospodársky profitovať z úspory energie. Politika úspory energie bude typickou črtou udržateľnosti európskeho sociálneho modelu, preto som sa rozhodla hlasovať za túto správu.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Prechod na inteligentné meracie systémy môže na európskej úrovni znížiť spotrebu energie až o 10 %, pretože by umožnil dvojsmerný prenos informácií medzi prevádzkovateľmi siete, dodávateľmi energie a spotrebiteľmi. Analýzy ukazujú, že inteligentné využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) môže znížiť spotrebu energie v budovách, ktorá v súčasnosti predstavuje 40 % celkovej spotreby energie v Európe, až o 17 %. Všetky tieto čísla prispejú k zníženiu emisií uhlíka o 27 % len v samotnom odvetví dopravy.

Všetky tieto predpovede nás nabádajú na plnohodnotné využívanie najmodernejších technológií. Hoci z krátkodobého hľadiska nebude možné zaviesť tieto technológie v celej Európe jednotným spôsobom, je dôležité, aby si všetky členské štáty boli vedomé možnosti využívania najmodernejších technológií na zníženie emisií uhlíka, a to s výhľadom na mimoriadne ambiciózne ciele programu EÚ do roku 2020.

Odvetvia stavebníctva a dopravy patria medzi veľkých spotrebiteľov energie a môžu urýchliť zavádzanie najmodernejších technologických systémov. Podobne aj využívanie prírodných zdrojov môže byť vďaka novým technológiám menej škodlivé pre životné prostredie a vytvárať menej uhlíka.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Informačné a komunikačné technológie (IKT) zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore európskeho hospodárskeho rastu. Ich vplyv na odvetvie energetiky zahŕňa aj zásadnú zmenu v našej spoločnosti, ktorá sa vďaka nim stáva decentralizovanejšou a pružnejšou, pričom distribúcia sa stáva symbolom väčšieho bohatstva. Používanie IKT a technológií sietí nám umožňuje zvýšiť účinnosť spotreby energie, napríklad prostredníctvom rozvodných sietí elektrickej energie, inteligentných budov, inteligentných domov a inteligentných meracích systémov, ako aj ekologicky účinnej dopravy. Je však dôležité aj naďalej využívať príležitosti na inovácie, ktoré nám IKT ponúkajú. Vývoj inovatívnej európskej inteligentnej siete je rozhodujúci, pretože zahŕňa nástroje na meranie a monitorovanie účinnosti spotreby energie a zavádza inteligentné meracie systémy v súlade s harmonogramom stanoveným v treťom balíku pre vnútorný trh s energiou. Takto budú môcť spotrebitelia regulovať vlastnú spotrebu energie, čím sa vyrovná krivka odberu. IKT môžu hrať dôležitú úlohu aj pri meraní a kvantifikovaní globálnych účinkov zmeny klímy a pri hodnotení opatrení na ochranu klímy, čím prispejú k skvalitneniu klimatickej politiky.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu o mobilizácii informačných a komunikačných technológií (IKT) na uľahčenie prechodu na energeticky účinné nízkouhlíkové hospodárstvo. IKT môžu zohrať dôležitú úlohu pri znižovaní účinkov zmeny klímy prostredníctvom zníženia spotreby energie, zvýšenia energetickej účinnosti a integrácie obnoviteľných energií.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) V čase, keď sú prioritami znižovanie emisií CO2 a skleníkových plynov a investície do obnoviteľnej energie a ekologických technológií, je táto správa mimoriadne dobre načasovaná. Preto je dôležité zvážiť vytvorenie opatrení na mobilizáciu informačných a komunikačných technológií s cieľom umožniť prechod na energeticky účinnejšie hospodárstvo s čo najnižšími nákladmi pre verejnosť a spoločnosti. Skutočne kľúčové je presadzovať udržateľný rast, ktorý sa prejavuje blahom dnešného obyvateľstva a hospodárstva, ako aj solidaritou smerom k budúcim generáciám.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Informačné a komunikačné technológie môžu výrazne prispieť k energetickej účinnosti hospodárstva EÚ, predovšetkým v odvetviach stavebníctva a dopravy. Z tohto dôvodu vítam úsilie Komisie o podporu inteligentných meracích systémov a inteligentných sietí v oblasti výroby, distribúcie a využívania energie. Zvlášť chcem zdôrazniť výzvu smerom k členským štátom, aby uľahčili dostupnosť širokopásmového internetu pre všetkých občanov EÚ a tak zabezpečili rovnaký prístup k službám online.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Niet pochýb, že mobilizácia informačných a komunikačných technológií (IKT) môže uľahčiť prechod na energeticky účinné hospodárstvo, pretože predstavuje aj spôsob zníženia spotreby energie, zvýšenia energetickej bezpečnosti a brzdenia poškodzovania životného prostredia, najmä emisiami skleníkových plynov.

Vieme však, že pokrok vo využívaní potenciálu energetickej účinnosti a úspory energie je pomalý, a to nielen preto, že existujúce hospodárske záujmové skupiny sledujú vlastné záujmy, ale aj z dôvodu nízkej úrovne napomáhania potrebným zmenám.

Preto podporujeme rôzne návrhy, ktoré sú súčasťou správy, a zvlášť tie, ktoré stimulujú využívanie IKT pri plánovaní novej dopravnej politiky a zvyšujú intermodalitu v odvetví dopravy, či tie, ktoré vyzývajú Komisiu na vytvorenie novej vízie pre priority pomoci, pričom berú do úvahy otázky mobilizácie IKT na uľahčenie prechodu k energeticky účinnému hospodárstvu v rôznych oblastiach aj mimo dopravy a mobility, napríklad v priemysle, zdravotníctve či v oblasti bývania.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Už niekoľko rokov si Európska únia stanovuje dôležité ciele v oblasti úspory energie a zníženia emisií uhlíka. Odvetvie informačných a komunikačných technológií (IKT) je nepochybne jedným z prostriedkov na zlepšenie energetickej účinnosti jednotlivých členských štátov. IKT môžu pomôcť monitorovať a regulovať spotrebu energie a priniesť nové aplikácie a technológie na zlepšenie využitia prírodných zdrojov a na podporu ekologickejšej výroby a priemyselných procesov. Rozsiahla verejná diskusia, ktorú spustila Európska komisia, objasnila spôsob, akým môžu IKT pomôcť pri zlepšovaní energetickej účinnosti. Európska komisia vypočítala, že systémy založené na IKT môžu znížiť spotrebu energie v budovách – ktorá v súčasnosti predstavuje približne 40 % celkovej spotreby energie v Európe – až o 17 % a zároveň znížiť emisie uhlíka v odvetví dopravy až o 27 %. Mestská organizácia, ktorá je výsledkom použitia IKT, môže významne znížiť energetický vplyv mestských oblastí. Preto treba podniknúť kroky s cieľom šírenia osvedčených postupov a zvyšovania informovanosti miestnych orgánov s rozhodovacou právomocou v súvislosti s výhodami, ktoré prinášajú informačné a komunikačné technológie.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Európska únia znovu potvrdila svoj záväzok znížiť emisie uhlíka o 20 % do roku 2020. Dodržať tento záväzok bude ťažké bez využitia plného potenciálu informačných a komunikačných technológií (IKT). Informačné a komunikačné technológie môžu v skutočnosti výrazne znížiť emisie CO2.

IKT zodpovedajú za 1,75 % emisií uhlíka v odvetví služieb v Európe a produkujú 0,25 % emisií spojených s výrobou zariadení založených na informačných a komunikačných technológiách a s výrobou elektronického spotrebného tovaru. Zvyšných 98 % emisií pochádza z iných odvetví hospodárstva a spoločnosti. Harmonizácia metód merania a kvantifikácie energetickej výkonnosti s cieľom získať údaje, ktoré nám umožnia rozvíjať inovatívne stratégie v oblasti úspor energie a predchádzať fenoménu „ekologických dezinformácií“, je preto dobrou myšlienkou.

Rád by som v tejto súvislosti zdôraznil, že IKT môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní základných cieľov, keďže sú prítomné takmer v každom odvetví hospodárstva a pomáhajú zvyšovať produktivitu o viac ako 40 %. Znovu preto potvrdzujem svoju plnú podporu tejto stratégii, ktorá spája primeraný hospodársky a priemyselný rozvoj so stratégiou, ktorá je trvalo udržateľná z hľadiska životného prostredia.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Informačné a komunikačné technológie (IKT) predstavujú v každom členskom štáte prostriedok na zvýšenie energetickej účinnosti a poskytujú nové aplikácie a technológie na zlepšenie využitia prírodných zdrojov a na transformáciu priemyselnej výroby a postupov na hospodárstvo účinné z hľadiska životného prostredia. Systémy založené na IKT môžu znížiť spotrebu energie v budovách, ktorá v súčasnosti predstavuje 40 % celkovej spotreby energie v Európe, až o 17 % a zároveň znížiť emisie uhlíka v odvetví dopravy až o 27 %. Odvetvie IKT zamestnáva 6,6 milióna ľudí v 27 členských štátoch EÚ, podporuje inovatívne kapacity každého odvetvia a jeho podiel na celkovom zvyšovaní produktivity predstavuje viac než 40 %. Európska komisia a Výbor regiónov musia urýchlene pripraviť praktickú príručku pre miestne a regionálne orgány o možnostiach zlepšenia energetickej hospodárnosti prostredníctvom inovatívneho využitia IKT. Táto príručka určí možnosti využitia IKT v rámci plánovania týchto orgánov týkajúceho sa zmeny klímy. Opíše tiež podporu zo strany kohéznych fondov pre podnikové partnerstvá, ktorých zámerom je vytváranie inovatívnych aplikácií IKT, s cieľom podporiť mestá a obce vo využívaní IKT na znižovanie emisií.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − My zelení sme hlasovali za túto správu. Všetky pôvodné časti textu, ktoré sa niektoré skupiny usilovali odstrániť, zostali zachované.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. − Bola som spravodajkyňou stanoviska Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín týkajúceho sa tejto správy a veľmi dobre si uvedomujem potenciál odvetvia IKT pri dosahovaní významných úspor energie v Európskej únii, najmä pokiaľ ide o budovy a odvetvie dopravy. Musíme však tiež prihliadať na účinky rozdielov v digitálnej oblasti, ktorých sme svedkami v rámci členských štátov aj medzi nimi. Tieto rozdiely podporujú hospodársku a sociálnu nerovnosť a znižujú schopnosť IKT prinášať rozsiahle výhody z hľadiska energetickej účinnosti. Prvoradý význam má prístup k vysokorýchlostnému internetu pre každého. Členské štáty by mali s pomocou Komisie vynaložiť väčšie úsilie na rozvinutie potrebnej infraštruktúry, aby všetci európski občania a všetky európske podniky mohli využívať výhody dostupných technológií. Tým by sa priamo riešila nerovnosť a nespravodlivosť, ktorej vznik spôsobili digitálne rozdiely. Zároveň je to jediný spôsob, ako zabezpečiť realizáciu plného potenciálu IKT v oblasti energetickej účinnosti.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Vzhľadom na to, že opatrenia na dosiahnutie cieľa úspory energie na úrovni 20 % do roku 2020 pôsobia príliš pomaly, je potrebné zvýšiť a urýchliť inovácie v oblasti informačných a komunikačných technológií a dosiahnuť výrazné zvýšenie podielu energie získavanej z obnoviteľných zdrojov. Treba pripomenúť, že s rastom odvetvia dopravy sa prudko zvyšujú aj emisie oxidu uhličitého. Dôraz preto treba klásť na uplatňovanie informačných a komunikačných technológií práve v tomto odvetví, a to nielen s cieľom znížiť úroveň emisií, ale aj s cieľom predchádzať jej rastu. Riešenia v oblasti IKT musia byť zaradené do plánovania novej európskej dopravnej politiky. Môže to priniesť zníženie hustoty dopravy, ktoré bude mať priaznivý účinok na prírodné prostredie. Všetky tieto opatrenia prinesú merateľné výhody z hľadiska klímy a zároveň znížia náklady spojené s využívaním energie a povedú k vzniku pracovných miest priaznivých z hľadiska životného prostredia. Treba však mať na zreteli, že nové členské štáty sa nedokážu tak rýchlo prispôsobiť požiadavkám Európskej únie. Mali by sme prihliadať aj na záujmy týchto krajín, pretože predstavujú významnú skupinu, ktorá stále využíva tradičné zdroje energie. Zmena tohto stavu si vyžaduje čas a finančné zdroje.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. − (LT) Podporujem iniciatívu Európskej komisie na využitie informačných a komunikačných technológií (IKT) s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť v Únii a zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Podľa výpočtov, ktoré predložila Európska komisia, je využitie IKT vynikajúcim opatrením, ktoré nám umožňuje znížiť spotrebu energie a zároveň znížiť množstvo emisií oxidu uhličitého až o 27 %, čo je veľmi dôležité. Znížilo by sa tým tiež poškodzovanie životného prostredia. Úplne súhlasím so stanoviskom spravodajcu, ktoré podporujem, že uplatňovanie IKT prinesie podnety pre európsky priemysel a trh s novými technológiami a že to prispeje k oživeniu trhu či vzniku nových pracovných miest. Som presvedčený, že je potrebné prijať všetky opatrenia na začatie uplatňovania IKT v tých členských štátoch, kde sa zatiaľ neuplatňujú, a zlepšiť ich uplatňovanie tam, kde sa už uplatňujú. Osobitne by som chcel zdôrazniť význam IKT v plánovaní novej európskej dopravnej politiky. Významným činiteľom racionalizácie dopravy a znižovania emisií uhlíka je logistika. Dôležité je uznanie potreby zvyšovania verejných a súkromných investícií do nástrojov IKT s cieľom rozvíjať inteligentné energetické infraštruktúry pre dopravu. Využívanie inteligentných dopravných systémov (IDS) v oblasti cestnej dopravy s prepojením na ostatné druhy dopravy môže prispieť k zníženiu dopravných preťažení a ich škodlivého vplyvu na životné prostredie. Ako člen Výboru pre regionálny rozvoj by som chcel zdôrazniť, že musíme podporovať členské štáty v šírení osvedčených postupov a vo zvyšovaní informovanosti miestnych orgánov s rozhodovacou právomocou v súvislosti s výhodami, ktoré prinášajú informačné a komunikačné technológie.

Správa: Vittorio Prodi (A7-0057/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. − (IT) Biela kniha Európskej komisie o adaptácii na zmenu klímy obsahuje množstvo myšlienok, na ktoré sa musíme teraz aj v budúcnosti sústrediť s cieľom zamedziť túto hrozbu spojenú s globálnym otepľovaním.

Osobitne preto vítam tú časť správy, ktorá zdôrazňuje význam začlenenia rozmeru adaptácie do všetkých politík EÚ, či už vo vzťahu k poľnohospodárstvu, rybnému, alebo lesnému hospodárstvu, s horizontálnym a medzisektorovým prístupom zaručujúcim súdržnosť opatrení, ktoré sa budú príležitostne vykonávať.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európa prechádza obdobím, keď musí uznať, že je naliehavo potrebné prijať opatrenia na zníženie dosahu ľudskej činnosti na klímu. Biela kniha o zmene klímy je krokom k zjednoteniu opatrení zameraných na zníženie emisií uhlíka na európskej úrovni.

Vzhľadom na svoj ambiciózny cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 musí Európska únia konať omnoho rýchlejšie ako doteraz. Nové aj staré členské štáty majú povinnosť vynakladať zvýšené a rovnocenné úsilie a musia si uvedomiť, že prevencia ochorenia alebo jeho liečba v ranom štádiu je úspešnejšia ako liečba chronického stavu.

Bolo by smutné, keby si Európa príliš neskoro uvedomila, že zmena klímy môže mať vplyv na schopnosť poľnohospodárstva byť hlavným zdrojom potravín pre obyvateľstvo Európy i sveta. Už čelíme extrémnym stavom počasia s každoročnými suchami a záplavami. V súčasnosti je ťažké si predstaviť, že by to mohlo byť ešte horšie. Odborníci však nie sú veľmi optimistickí. Pre zachovanie normálneho stavu sú preto rozhodujúce opatrenia zamerané na zmiernenie dosahu ľudskej činnosti na klímu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Vítam iniciatívu Európskej komisie predložiť široký politický rámec európskych opatrení týkajúcich sa politiky na prispôsobenie sa zmene klímy. Opatrenia na zmiernenie a prispôsobenie sa však nesmú byť oddelené. Chcela by som zdôrazniť význam smernice o systéme na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (ETS), podľa ktorej majú členské štáty vyčleniť najmenej 50 % príjmov zo systému ETS na opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, ako aj na opatrenia na prispôsobenie sa tejto zmene. Som tiež presvedčená, že prioritou sa musia stať ďalšie opatrenia na podporu stratégie EÚ zameranej na dosiahnutie zvýšenia energetickej účinnosti o 20 % do roku 2020 so zámerom zabezpečiť právnu záväznosť tohto cieľa na úrovni Únie. Z predložených opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy by som zdôraznila solidaritu členských štátov EÚ voči znevýhodneným regiónom a regiónom, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy. Na dosiahnutie tejto solidarity je dôležité, aby Komisia zvážila posilnenie verejných finančných zdrojov vyhradených na medzinárodnú spoluprácu v nadchádzajúcom 8. rámcovom programe pre výskum a rozvoj s cieľom podporiť boj proti zmene klímy. V súvislosti s nedávnym oznámením Komisie o strategickom pláne energetických technológií by som tiež rada zdôraznila významnú úlohu výskumu a technológií pri rozvoji nízkouhlíkovej spoločnosti, ako aj logiku zasahovania medzi verejným a súkromným sektorom a tiež medzi financovaním na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. − Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré víta bielu knihu Komisie o stratégii EÚ týkajúcej sa adaptácie na zmenu klímy a navrhuje súbor opatrení v rámci viacerých oblastí politiky. Aj keby sme dokázali udržať globálne otepľovanie na bezpečnej úrovni, zmena klímy so sebou prináša nevyhnutné dôsledky, ktoré si vyžadujú úsilie o prispôsobenie sa. Odolnosť voči zmene klímy a prispôsobenie sa zmene klímy sa musia presadzovať vo všetkých oblastiach politiky, najmä v tých, ktoré sa týkajú vody, pôdy, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a pobrežných oblastí. Ohrozená je biodiverzita, ale treba zabezpečiť aj to, aby sa zmena klímy zohľadňovala pri územnom plánovaní a plánovaní dopravy a infraštruktúry. Prioritou štruktúr civilnej ochrany musí byť pripravenosť na záplavy a suchá. Dôležité je mať na zreteli dôsledky tohto problému v sociálnej oblasti a v oblasti verejného zdravia. Zmena klímy môže mať vážny dosah na zdravie dýchacích ciest a môže zvýšiť výskyt ochorení prenášaných vektormi. Zdravotným rizikám spojeným so zmenou klímy sú najviac vystavené znevýhodnené spoločenstvá, chudobné deti a starí ľudia. Príjmy, ktoré vytvára systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, musia prispievať k úsiliu o prispôsobenie sa zmene klímy a rozpočet EÚ musí odrážať naliehavosť riešenia týchto problémov.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu o bielej knihe Komisie nazvanej Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení. Opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy sú potrebné na riešenie problémov, ktoré prináša zmena klímy. Som presvedčená, že prispôsobenie sa zmene klímy je potrebné a umožní nám zlepšiť súčasné systémy riadenia mimoriadnych situácií, riadenia, ktoré by mohlo byť účinnejšie vďaka kombinácii satelitného a pozemného pozorovania.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Ako som povedal včera v súvislosti s hlasovaním o správe pána Le Folla o poľnohospodárstve EÚ a zmene klímy, otázky životného prostredia sú legitímne a potrebné, musia sa však riadne zvážiť vzhľadom na vplyv návrhov z hľadiska trvalej udržateľnosti a produktivity poľnohospodárstva. To isté platí vo všetkých odvetviach činnosti, takže je nevyhnutné, aby EÚ vytvorila stratégiu na riešenie zmeny klímy, vážne sa zaviazala k trvalo udržateľnému rozvoju a usilovala sa znížiť svoje emisie uhlíka bez toho, aby tým ohrozila svoje výrobné činnosti, najmä priemysel. Osobitne na pozadí hospodárskej a finančnej krízy sa musí každá politika v oblasti zmeny klímy usilovať o účinnosť a udržateľnosť hospodárstva, pričom inovácie a výskum musia slúžiť novým postupom a riešeniam, ktoré sú priaznivejšie z hľadiska životného prostredia a zároveň sú rovnako účinné a konkurencieschopné. Dôraz sa musí klásť na ekologické zdroje energie, účinnejšie využívanie prírodných zdrojov a vysoké investície do výskumu a technológií priaznivejších z hľadiska životného prostredia. Vďaka tomu bude možné zachovať európsku konkurencieschopnosť a vytvoriť viac pracovných miest v rámci trvalo udržateľného rozvoja.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) EÚ si musí udržať a posilniť svoju vedúcu úlohu v medzinárodnom boji proti zmene klímy. Ak sa máme vydať správnou a bezpečnou cestou, či už v boji proti zmene klímy, alebo v prispôsobení sa tejto zmene, nevyhnutný je vedecký výskum v tejto oblasti. Otázka prispôsobenia sa je prierezová a má vplyv na viacero odvetvových politík. V týchto oblastiach musí existovať väčšia politická koordinácia členských štátov. V skutočnosti som za to, aby národné plány na prispôsobenie sa zmene klímy založené na spoločnom európskom rámci boli záväzné. Som presvedčený, že v takých oblastiach, ako napríklad vodné hospodárstvo, energetika a lesné hospodárstvo, musíme mať spoločné európske politiky. Pripomenul by som napríklad potrebu európskej charty rizík týkajúcich sa pobrežných hraníc. Naliehavo potrebná je analýza rizík, ktoré predstavuje zmena klímy pre najohrozenejšie regióny Európy. Som tiež presvedčený, že musia existovať európske ciele pre účinnosť verejných systémov zásobovania vodou. Zároveň by som zdôraznil, že prírodné ekosystémy sú najdôležitejším úložiskom uhlíka na Zemi, pretože ukladajú 50 % ročných svetových emisií skleníkových plynov a prispievajú tak k zmierňovaniu zmeny klímy aj k prispôsobeniu sa tejto zmene.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Táto správa je v súlade s presvedčením, že zmena klímy je globálna, katastrofálna a je nevyhnutne spôsobená človekom. Rovnako ako toto presvedčenie, ktoré je teraz takmer náboženstvom a nie je už predmetom diskusie, je však aj táto správa prehnaná. Ako všetko prehnané je smiešna. A tak sa má bez čakania aspoň na nejaký vedecký posudok uplatňovať zásada absolútnej prevencie na riešenie najhorších možných scenárov týkajúcich sa možného dosahu takzvaného globálneho otepľovania na ekosystémy, ale aj na obývateľné oblasti, priemyselné zariadenia atď. Mimochodom, pripomínam, že takáto opatrnosť sa zriedka uplatňuje pri iných opatreniach spojených so životným prostredím a ľudským zdravím, napríklad pri geneticky modifikovaných organizmoch. Na základe skutočných či domnelých rizík siahajúcich od ochorení, ktoré sú údajne spojené s globálnym otepľovaním, po lesné požiare, ktoré vraj spôsobuje výlučne ten istý jav, cez záplavy a prehrievanie centrálnych elektrární, sa na nás nalieha, aby sme akceptovali zasahovanie Komisie a európskych politík absolútne vo všetkých oblastiach vrátane využívania aj tých najmenších pozemkov. Je hanba, že na vytlačenie tohto textu sa obetovalo toľko stromov, ktoré sú uznávanými úložiskami uhlíka. Ako hovorí básnik: hej, drevorubač, zastav sa na chvíľu.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Nevyhnutná zmena klímy núti spoločnosť a hospodárstvo Európskej únie prispôsobiť sa novej skutočnosti. Myslím si, že potrebujeme politiku prispôsobenia sa, ktorá by mala byť primeraná povahe a typu prebiehajúcich zmien a mala by tiež zahŕňať stratégiu ochrany najohrozenejších oblastí. Plne súhlasím so spravodajcom a domnievam sa, že na lepšiu koordináciu týchto opatrení je mimoriadne dôležité zaviesť systém výmeny informácií a sledovania na medzinárodnej úrovni, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni. Teší ma predovšetkým zdôraznenie významnej úlohy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá v procese prispôsobenia sa zmene klímy zohráva rozhodujúcu úlohu v oblasti ochrany ekosystémov a biologickej rozmanitosti. Myslím si preto, že projekty, ktoré predchádzajú účinkom povodní a súch alebo tieto účinky zmierňujú, čím podporujú poľnohospodárov, ktorí pracujú v zložitých podmienkach, sú veľmi dôležité.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Hlasoval som za celý návrh uznesenia o bielej knihe Komisie nazvanej Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení, pretože som presvedčený, že je v osobitnom záujme Európy všeobecne a Talianska zvlášť, vzhľadom na jeho geoklimatické podmienky. V Taliansku je zo zjavných dôvodov skutočne zložité riadiť hydrologické zdroje, čo jasne dokazujú nielen časté suchá vyskytujúce sa na juhu v letných mesiacoch, ale aj niektoré prípady povodní, napríklad povodeň, ktorá vznikla v decembri na rieke Serchio v Toskánsku. V Taliansku okrem toho existuje závažný problém letných požiarov, absolútne nevyhnutné je preto zlepšenie bezpečnostných podmienok. Hoci návrh bielej knihy v súčasnosti predstavuje len počiatočný referenčný rámec, som presvedčený, že určite významným spôsobom prispeje najmä k riadeniu núdzových situácií. V tomto návrhu je zároveň načrtnutý všeobecný strategický prístup k zvýšeniu odolnosti EÚ voči dosahom zmeny klímy.

  Andres Perello Rodriguez (S&D), písomne. – (ES) Veľká časť Parlamentu, napríklad španielska delegácia Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, bola formálne proti odseku 41 tohto uznesenia, ktorý žiada uplatňovanie zásady subsidiarity na politiku v oblasti využívania pôdy. Všetci uznávame rozmanitosť jednotlivých regiónov Únie, ale práve z tohto dôvodu, ako sa tvrdí v uznesení, trpí južná Európa tlakom zmeny klímy omnoho viac a potrebuje Európu a jej spoločné politiky. Ide o otázku solidarity, ktorá by priniesla výhody celej EÚ. Preto hlboko ľutujeme, že sa z textu vytratil prvý návrh, v ktorom pán Prodi žiadal, aby sa v Rade odblokovala smernica o pôde. Tento legislatívny nástroj musíme rozhodne uviesť do života, pretože je nevyhnutný z hľadiska prispôsobenia sa a najmä z hľadiska riešenia rizika zhoršovania situácie a rozširovania púští. Je pravda, že toto riziko je väčšie v južnej Európe, nezabúdajme však, že zmena klímy postihuje všetko bohatstvo životného prostredia Európy. Tí, ktorým je toto uznesenie určené, by mali vedieť, že veľká časť Parlamentu stále žiada podpornú a spoločnú politiku.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − My zelení sme hlasovali za túto správu. Dobrou správou je, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého cieľom bolo odstrániť dôraz na jadrovú bezpečnosť, nebol podporený.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Z výsledkov činnosti vedcov vyplýva, že účinky zmeny klímy budú mať čoraz väčší vplyv na prírodné prostredie a hospodárstvo, ako aj na náš každodenný život. Prijatie opatrení so zámerom prispôsobiť sa súčasným a budúcim účinkom zmeny klímy je preto vážnou úlohou celosvetovej spoločnosti. Rozhodnutia o najlepších spôsoboch prispôsobenia sa zmene klímy sa musia prijímať na základe spoľahlivých vedeckých a hospodárskych analýz, nie všetky regióny však majú prístup k informáciám správnej kvality. Dobrá by preto mohla byť myšlienka vytvorenia platformy na monitorovanie zmeny klímy. Platforma by bola užitočná na výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov na európskej, regionálnej a miestnej úrovni. Nie som si však istý, či sa EÚ preberaním vedúcej úlohy v medzinárodnom boji proti globálnemu otepľovaniu klímy, tak ako sa to odporúča v tomto dokumente, nepokúša prevziať priveľkú zodpovednosť za svetové záležitosti. Zdá sa mi, že keď sa musíme zaoberať takými problémami, ako je hospodárska kríza a potreba dosiahnutia rastu, nemali by sme za prioritu považovať výdavky na boj proti globálnemu otepľovaniu klímy. Bez ohľadu na to, aké opatrenia sa prijmú na prispôsobenie sa zmene klímy, treba mať na zreteli, že niektoré krajiny budú znášať mimoriadne vysoké náklady spojené s vykonávaním politiky na prispôsobenie sa zmene klímy a že keď sa tieto krajiny ponechajú bez akejkoľvek finančnej podpory, môže to viesť k prehlbovaniu rozdielov v rozvoji jednotlivých členských štátov.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Vo svojej správe vo Výbore pre dopravu a cestovný ruch som vyjadrila ľútosť nad tým, že v európskej stratégii na prispôsobenie sa zmene klímy sa dostatočne nezohľadnilo odvetvie dopravy, ktoré má značný hospodársky význam a je jedným z hlavných zdrojov emisií CO2. Vítam preto, že táto správa znovu vracia dopravu do centra tohto problému. Musíme vynaložiť zásadné úsilie, aby sme podnikom a užívateľom úspešne pomohli prispôsobiť sa zmene klímy. Úspech našej politiky závisí od mobilizácie primeraných a inovatívnych postupov financovania s cieľom čo najviac obmedziť dosah na ľudí, ekologickú rovnováhu a hospodárske činnosti. Naša stratégia musí okrem toho prihliadať na citlivé zemepisné oblasti, napríklad na pobrežné, morské a horské oblasti, ktoré sú osobitne ohrozené a ktoré budú znášať hlavný nápor zmeny klímy, ak neprijmeme vhodné ochranné opatrenia. Náš Parlament musí naliehavo prijať účinné adaptačné mechanizmy pre odvetvie dopravy, ktoré už nesmie byť len príčinou problémov, ale musí sa stať riešením v boji proti zmene klímy.

Správa: Andrea Cozzolino (A7-0100/2010)

  Ryszard Czarnecki (ECR), písomne. − Kľúčovými prioritami skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov vo vzťahu k rozpočtu EÚ je zabezpečenie dobrého zhodnotenia prostriedkov, účinné riadenie a odstránenie podvodov. Podporujeme preto impulz správy pána Cozzolina a väčšinu jej záverov.

Skupina ECR však nemôže súhlasiť s koncepciou európskej prokuratúry. Hrozí, že tento úrad bude nebezpečným prvým krokom k európskej právomoci vo vzťahu k aspektom trestného práva a sústredenie sa na jeho vytvorenie nás odpútava od dosiahnutia účinného fungovania súčasných systémov a orgánov.

Keďže pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny ECR na vypustenie odseku podporujúceho vznik európskej prokuratúry bol zamietnutý, skupina ECR sa pri konečnom hlasovaní zdržala.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Hoci podobne ako spravodajca považujem za pozitívne, že počet finančných nezrovnalostí, ktoré boli Komisii nahlásené členskými štátmi, sa znížil z 1 024 miliónov EUR v roku 2007 na 783,2 miliónov EUR v roku 2008, som presvedčený, že cieľom bude dosiahnuť úroveň 0 miliónov EUR finančných nezrovnalostí ročne. Na dosiahnutie tohto cieľa považujem za nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré zavedú väčšiu transparentnosť v boji proti daňovým podvodom – predovšetkým v súvislosti s DPH – a všetkým finančným trestným činom, zvýšia spoluprácu vlád v prípade cezhraničných podvodov, zlepšia kvalitu údajov a zabezpečia sústavnú aktualizáciu vnútroštátnych databáz a zabezpečia rýchlu reakciu vlád na žiadosti o informácie. Musí tiež existovať lepšia správa a kontrola žiadostí v rámci kohéznych fondov a musí existovať ustanovenie o uplatnení sankcií voči členským štátom, ktoré nevyužívajú tieto fondy dobrým spôsobom. Rád by som tiež zdôraznil zásadný podiel Európskeho úradu pre boj proti podvodom na znižovaní týchto čísel.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Vo výročnej správe o ochrane finančných záujmov Spoločenstva za rok 2008 je zaznamenané, že finančný dosah nezrovnalostí, pokiaľ boli zistené, sa znížil z 1 024 miliónov EUR v roku 2007 na 783,2 milióna EUR v roku 2008, pričom zníženie bolo zaznamenané vo všetkých oblastiach výdavkov okrem priamych výdavkov a predvstupových fondov. Rád by som zdôraznil najmä potrebu zahrnúť informácie o nezrovnalostiach, ktoré objasnia podiel celkových zdrojov, ktorých sa týkajú chyby a podozrenia z podvodov. Boj proti podvodom a korupcii je dôležitou povinnosťou európskych inštitúcií a všetkých členských štátov, ktoré musia poskytnúť všetky zdroje potrebné na účinný boj proti tejto pliage s cieľom chrániť finančné záujmy Únie a jej daňových poplatníkov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) V čase terajšej hospodárskej a finančnej krízy sa nesmie premrhať ani jedno jediné euro z rozpočtu EÚ a to platí ešte viac, keď je takéto mrhanie výsledkom podvodov, ktoré vedú k nesprávnemu vyplácaniu finančných prostriedkov Únie. Postupom času sme svedkami výrazného znižovania nezrovnalostí. Nemôžeme sa však uspokojiť so znižovaním týchto nezrovnalostí na marginálne sumy alebo takmer na nulu. EÚ musí prijať mechanizmy rozpočtovej kontroly, ktoré budú účinné v oblasti včasnej prevencie a zisťovania podvodov, aby sa verejné finančné prostriedky poskytli len vtedy, keď budú skutočne použité správne, nehovoriac o účinných trestoch pre tých, ktorí porušia pravidlá a pokúsia sa o neoprávnené pridelenie týchto finančných prostriedkov, ktorých je nedostatok.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Pre mňa je boj proti podvodom veľmi dôležitým záujmom, najmä pokiaľ ide o regionálne finančné prostriedky a predvstupové fondy. Navrhované opatrenia na boj proti podvodom sú však príliš centralisticky zamerané. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Teší ma, že finančný rozsah nezrovnalostí, pokiaľ boli zistené, sa znížil z 1 024 miliónov EUR v roku 2007 na 783,2 milióna EUR v roku 2008 (zníženie nastalo vo všetkých oblastiach výdavkov okrem priamych výdavkov a predvstupových fondov). Plne podporujem činnosť Komisie a rád by som zdôraznil, že boj proti podvodom a korupcii je samozrejmou povinnosťou európskych inštitúcií a všetkých členských štátov.

Vzhľadom na mimoriadnu hospodársku situáciu, ktorá sužuje celú Európu, súhlasím s potrebou chrániť finančné záujmy Únie a bojovať proti organizovanému zločinu, ktorý podľa vnútroštátnych ukazovateľov zvyšuje svoju schopnosť vyvíjať nekalé praktiky v rámci inštitúcií práve prostredníctvom podvodov týkajúcich sa rozpočtu EÚ.

Považujem preto za rozhodujúce prijať účinné právne predpisy na zlepšenie administratívnej spolupráce pri riešení škodlivých daňových praktík a zabezpečiť bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. V tomto zmysle podporujem návrh smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti zdaňovania a zdôrazňujem, že je dôležité zvýšiť zodpovednosť členských štátov, počnúc kvalitou informácií uložených do databáz.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − V konečnom hlasovaní som hlasoval za správu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny ECR, proti ktorému som hlasoval, bol zamietnutý.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Stojí za zmienku, že v roku 2008 prišlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k výraznému zníženiu nezrovnalostí. K najväčšiemu zlepšeniu prišlo v oblasti výdavkov na poľnohospodárstvo. Zo správy vyplýva, že odhadovaný počet nezrovnalostí sa znížil o 34 %. Najväčší nárast bol naopak zaznamenaný v oblasti predvstupových fondov, kde sa nesprávne využívanie zdrojov zvýšilo až o 90,6 %. Treba však mať na pamäti, že nejde o členské štáty, ale o krajiny s nedostatkom skúseností. Napriek zlepšeniu situácie v roku 2008 sa určitá časť rozpočtových prostriedkov EÚ stále vynakladá nesprávne. Do určitej miery to vyplýva z nedostatku účinných mechanizmov kontroly a dohľadu. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý existuje od roku 1999, dosiahol v boji proti sprenevere množstvo úspechov. Nevyhnutne sa však musí zaručiť jeho úplná operačná nezávislosť. Podporujem návrh spravodajcu, aby úrad OLAF mohol viac čerpať z vnútorného auditu, ktorý vykonáva Komisia, a aby sa nemusel spoliehať sa len na informácie poskytované úradníkmi alebo členskými štátmi. Akú úlohu by mali zohrávať členské štáty a ich systémy dohľadu a kontroly? Boj proti podvodom v európskych projektoch by mal byť našou prioritou. Poctivosť a zodpovednosť pri vynakladaní obmedzených prostriedkov rozpočtu EÚ nám umožní ušetriť finančné prostriedky, ktoré sa potom budú môcť použiť v boji proti dôsledkom recesie. Nesmieme zabúdať, že prostriedky v rozpočte EÚ patria nám všetkým – daňovým poplatníkom. Mali by sme preto zaručiť, že sa budú vynakladať čo najúčinnejším spôsobom.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. − (LT) Rád by som zdôraznil, že boj proti podvodom a korupcii je dôležitou povinnosťou európskych inštitúcií a všetkých členských štátov. Chcel by som však osobitne upozorniť na to, že v niektorých krajinách je korupcia pri rozdeľovaní fondov Európskej únie priamo spojená s diskreditáciou politík, ktoré sa v rámci týchto krajín vykonávajú. V týchto krajinách sa formujú samostatné politické a finančné klany, ktorých cieľom je kontrola rozdeľovania fondov Európskej únie. Európsky parlament, Európska komisia a ďalšie dôležité inštitúcie Európskej únie by preto mali upozorniť na diskrimináciu a diskreditáciu politík, politických organizácií, politických odporcov a vodcov opozície na vnútroštátnej úrovni. Európska únia, ktorá podporuje demokraciu, musí predovšetkým zabezpečiť, aby opozičné strany jej členských štátov mali možnosť pracovať a slobodne sa vyjadrovať a kontrolovať opatrenia na predchádzanie korupcii. Chcel by som tiež upozorniť na to, že peniaze Európskej únie by sa mali použiť na zlepšenie infraštruktúry členských štátov, na vzdelávanie ľudí a podobne. Investovanie európskych peňazí len do infraštruktúry by bolo výhodné pre krajinu aj pre jej obchod. Neexistovali by už „úbohí“ podnikatelia, ktorí žiadajú o podporu, ktorú však nedostanú. Nemuseli by sme tak navyše kontrolovať rozdeľovanie fondov Európskej únie tisíckam zainteresovaných strán, čiže príjemcov pomoci, čo by znamenalo, že by zmizli aj tisícky vydieraných subjektov. Všetka pozornosť by sa preto mala sústrediť na verejné využívanie týchto peňazí.

Správa: Tamás Deutsch (A7-0062/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. − (IT) Chcem využiť túto významnú príležitosť a vyjadriť sa k hlasovaniu o výročnej správe Európskej investičnej banky so sídlom v Luxemburgu a trvať na tom, ako som už pri niektorých otázkach urobil, že je dôležité zvýšiť rozpočet pre finančné nástroje Európskej investičnej banky v oblasti podpory plánov rozvoja a obnovy mestských centier.

Nástroje, ktoré v súčasnosti existujú, napríklad fond JESSICA, sú jedným z mála nástrojov finančného inžinierstva, ktoré môže región alebo obec využiť na financovanie projektov urbanistického rozvoja. Tieto zásahy sú rozšírené aj na sociálne bývanie, ale len vo vzťahu k oblastiam, ktoré dopĺňajú projekt, a na energetickú obnovu a vylepšenie budov. Využívam preto túto príležitosť, aby som zdôraznil, že fond JESSICA by sa mal, podľa môjho názoru, rozšíriť aj na financovanie nových (samozrejme, ekologických) budov, keďže by to tiež pomohlo miestnym orgánom riešiť problém bývania v našich mestách.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Vítam výročnú správu Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2008 a podporujem EIB v tom, aby pokračovala vo svojich činnostiach zameraných na presadzovanie rozvoja európskeho hospodárstva a na podporu rastu, zamestnanosti a medziregionálnej a sociálnej súdržnosti. Vítam tiež, že Európska investičná banka prikladá význam malým a stredným podnikom, trvalo udržateľnej energii a zmierňovaniu zmeny klímy, ako aj investíciám v konvergenčných regiónoch EÚ, ktoré boli mimoriadne ťažko zasiahnuté nedávnym spomalením hospodárstva. EIB rýchlo zareagovala na svetovú hospodársku krízu, najmä prostredníctvom plánu hospodárskej obnovy a vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré boli krízou najviac zasiahnuté. Žiadam však, aby boli v budúcich správach uvedené podrobné informácie o veľkých úveroch na doplnenie grantov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj v regiónoch, ktoré zavádzajú technologicky pokročilé programy alebo programy týkajúce sa dodávky obnoviteľnej alebo ekologickej energie. Správy o investičnom nástroji by mali podobne obsahovať informácie o výsledkoch financovaných programov. V rámci stratégie EÚ do roku 2020 by mala Európska investičná banka zohrávať významnejšiu úlohu pri podpore investícií do infraštruktúry, ako aj pri podpore ekologických technológií, inovácií a malých a stredných podnikov prostredníctvom poskytovania primeraných finančných prostriedkov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Európska investičná banka (EIB) zohráva zásadnú úlohu v pomoci členským štátom pri riešení vážnej hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy. So zreteľom na to som presvedčený, že zvýšené finančné prostriedky vyčlenené najmä na kohéznu politiku Európskej únie sú rozhodujúce pri znižovaní dosahu na znevýhodnené a najviac zasiahnuté regióny. Zvýšené financovanie určené pre malé a stredné podniky, ktoré predstavujú väčšinu podnikov Európy, a mimoriadne finančné prostriedky na výskum a rozvoj by pomohli ešte viac zmierniť účinky tejto krízy. So zreteľom na to, že nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, a so zreteľom na súčasné a budúce problémy Európskej únie, ktorá sa nachádza v zložitej hospodárskej a sociálnej situácii, je preto nevyhnutné posilniť a sprehľadniť činnosti Európskej investičnej banky a stanoviť jej správne priority.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Európska investičná banka (EIB) bola založená v roku 1958 Rímskou zmluvou. EIB je banka Európskej únie, ktorá poskytuje dlhodobé úvery verejnému a súkromnému sektoru na projekty v európskom záujme s využitím finančných trhov a vlastných finančných prostriedkov. Jej hlavným cieľom je prispievať k integrácii, vyváženému a trvalo udržateľnému rozvoju, ako aj k hospodárskej a sociálnej súdržnosti členských štátov EÚ. V roku 2008 musela EIB čeliť nebývalým problémom, keďže svetová hospodárska kríza postihla aj hospodárstva Európskej únie. Pokiaľ ide o zvládanie krízy, som rád, že môžem vyzdvihnúť rýchlu reakciu Európskej investičnej banky na svetovú hospodársku krízu prostredníctvom zvýšenia svojho kapitálu z vlastných zdrojov, ktoré viedlo k zvýšeniu objemu úverov na podporu plánu hospodárskej obnovy Európy. Vítam preto výročnú správu Európskej investičnej banky za rok 2008 a prijatie tejto správy, ktorá podporuje EIB v tom, aby pokračovala vo svojich činnostiach zameraných na presadzovanie rozvoja európskeho hospodárstva a na podporu rastu, zamestnanosti a medziregionálnej a sociálnej súdržnosti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Európska investičná banka (EIB) zohráva v hospodárstve EÚ veľmi dôležitú úlohu, pretože je zárukou financovania úkonov v rámci Európy spojených s nasledujúcimi oblasťami: zabezpečením hospodárskej a sociálnej súdržnosti, prípravou na vedomostnú ekonomiku, rozvojom transeurópskych dopravných a prístupových sietí, podporou malých a stredných podnikov, ochranou a zlepšovaním stavu životného prostredia a zabezpečením trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej a bezpečnej energie. Stratégiu EÚ do roku 2020 nebude možné vykonávať bez podpory EIB, ktorá bude musieť poskytnúť finančné prostriedky potrebné na realizáciu projektov v oblasti infraštruktúry, ekologických technológií, inovácií a malých a stredných podnikov.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) V dôsledku finančnej krízy sa úloha EIB v roku 2008 rozšírila. Na pozadí krízy likvidity EIB pokračovala v poskytovaní úverov verejnému a súkromnému sektoru na projekty v európskom záujme s využitím finančných trhov a vlastných zdrojov. Okrem podpory národných hospodárstiev prijala EÚ tiež rozhodnutie o pláne hospodárskej obnovy Európy, v rámci ktorého určila Európskej investičnej banke významnú úlohu najmä vo vzťahu k posilneniu financovania malých a stredných podnikov, energie z obnoviteľných zdrojov a ekologickej dopravy. EIB v reakcii na krízu výrazne zrevidovala a zvýšila svoje ciele. Výrazne zvýšila objem úverov na pomoc podnikom a na podporu hospodárskej obnovy a rozdelila o 10 miliárd EUR viac ako sa očakávalo. Úvery pre malé a stredné podniky sa zvýšili o 42 %. Banka okrem toho vypracovala nové finančné nástroje na rozdelenie rizika, zjednodušila postupy na poskytovanie úverov a urýchlila vykonávanie projektov v členských štátoch a v odvetviach, ktoré sú najviac postihnuté krízou. Správa zdôrazňuje priaznivé účinky týchto opatrení, zároveň však žiada dôkladné sledovanie skutočných účinkov programov na podporu malých a stredných podnikov.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Tentokrát to bolo jednoduché. V konečnom hlasovaní som hlasoval za správu.

Návrhy uznesení: Masové zverstvá v Jos v Nigérii (RC-B7-0247/2010)

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Spoločný návrh uznesenia o nedávnych zverstvách medzi etnickými skupinami v Nigérii, o ktorom hlasujeme, je uspokojivý z hľadiska zásad a usmernení, ktoré chce náš Parlament odovzdať ďalším európskym inštitúciám zodpovedným za vonkajšiu činnosť EÚ. Musíme prijať opatrenia na zabezpečenie politickej stabilizácie Nigérie a na vytvorenie pevných základov jej hospodárskeho a spoločenského rozvoja. Plne si uvedomujeme všeobecné hľadiská, ktorých vzhľadom na bohatstvo prírodných zdrojov v Nigérii nie je málo. Vyriešením politických, hospodárskych a sociálnych otázok sa môže upokojiť prostredie, ktoré bude menej podliehať napätiu medzi etnickými skupinami a bude schopné odmietnuť akty násilia, ktoré sú, žiaľ, v poslednom desaťročí častejšie. Zároveň s uznaním skutočnosti, že zodpovednosť za masové násilie medzi kresťanmi a moslimami treba pripísať obom etnickým skupinám, sme možno mali jasne povedať, že ďalším znepokojujúcim činiteľom, ktorý sa týka aj týchto záchvatov násilia, je postupné prenikanie radikálneho islamu do Nigérie, čoho veľmi jasným prejavom bolo prijatie práva šaría ako zákona krajiny v 12 z 36 štátov. Z uvedených všeobecných dôvodov som však hlasovala za spoločný návrh uznesenia.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Hlboko ľutujem nedávne udalosti, ktoré sa odohrali v januári a v marci tohto roku v meste Jos, kde sa stovky ľudí stali obeťami náboženských a etnických sporov. V pozadí nigérijského konfliktu stoja náboženské, hospodárske, etnické, sociálne, historické a politické dôvody. Vzhľadom na to, že Nigéria je ôsmym najväčším producentom ropy na svete, je poľutovaniahodné, že väčšina obyvateľov krajiny žije pod hranicou chudoby. K zhoršovaniu situácie v Nigérii prispievajú aj nepriaznivé účinky zmeny klímy. Som presvedčená, že v krajine, ktorá je taká bohatá na ropu ako Nigéria, je pre mierové riešenie týchto konfliktov potrebný rovnaký prístup k zdrojom a rovnaká deľba zisku. Vyzývam federálnu vládu v Nigérii, aby zabezpečila rovnaké práva pre všetkých občanov, bojovala proti problémom týkajúcim sa kontroly úrodnej pôdy, prístupu k zdrojom, nezamestnanosti a chudoby a aby prijala opatrenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy. Vyzývam Komisiu, aby viedla s Nigériou dialóg podľa Dohody z Cotonou, preskúmala hlbšie príčiny tohto konfliktu a zároveň zohľadnila otázky, ktoré sú zásadné z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja vrátane zmeny klímy, energetickej bezpečnosti, vytvárania kapacít a vzdelávania.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o masových zverstvách v nigérijskom meste Jos. Dôrazne odsudzujem nedávne násilie, ktoré vypuklo v meste Jos a jeho okolí, kde boli v etnických a náboženských zrážkach zabité stovky ľudí. EÚ musí viesť s Nigériou politický dialóg podľa článku 8 revidovanej Dohody z Cotonou a naliehavo riešiť otázky týkajúce sa slobody myslenia, svedomia, náboženstva či vierovyznania, ktoré sú zakotvené vo všeobecných, regionálnych a vnútroštátnych nástrojoch v oblasti ľudských práv.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Nigéria netrpí konfliktom, ktorý hrozí rozdelením krajiny, po prvý raz. V tejto súvislosti by som upozornil na občiansku vojnu, ktorá pustošila krajinu tri roky od roku 1967 do roku 1970 a takmer viedla k nezávislosti juhovýchodnej časti krajiny. Hoci bola vzbura kmeňa Igbo potlačená, pretože vojenská sila centrálnej vlády zabránila nezávislosti republiky Biafra, pravdou zostáva, že etnické, kultúrne a náboženské rozdiely pretrvávajú a narastajú, a preto je táto krajina klasickým príkladom štátu, ktorému permanentne hrozí rozpad. Nigérijské hranice boli vytýčené koloniálnymi mocnosťami, ktoré týmto rozdielom nevenovali žiadnu pozornosť. To však neznamená, že zodpovednosť za konflikty v krajine v zásade nesú Európania. Prišiel čas, aby africkí vodcovia zanechali túto starú únavnú výhovorku a aby sa snažili slúžiť vlastným občanom zreteľne a spôsobilo v prítomnosti i budúcnosti. Afrika bude taká, po akej Afričania túžia, len čo bude mať vodcov hodných tejto úlohy. Masakry v meste Jos sú ďalšou veľmi smutnou, žalostnou a krvavou stránkou v histórii krajiny, v ktorej sa hromadia príliš rýchlym tempom.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Myslím si, že bolo naliehavo potrebné, aby Európsky parlament odsúdil prebiehajúce masakre v Nigérii a vyzval na návrat mieru. Vzhľadom na nestabilitu a krehkosť najľudnatejšej krajiny v Afrike, kde väčšina obyvateľstva trpí chudobou, môže sa tento návrh uznesenia stať základom na posilnenie politického dialógu medzi Európskou úniou a Nigériou a na podrobnejšie skúmanie s cieľom nájsť životaschopné krátkodobé a dlhodobé riešenia na ukončenie tohto násilia a znovunastolenie trvalého mieru. Domnievam sa, že ako poslanci Európskeho parlamentu máme za úlohu chrániť a presadzovať ľudské práva, ktoré sa v Nigérii denne porušujú. Podľa môjho názoru je preto zásadný odsek, ktorý požaduje, aby osoby, ktoré sa dopustili násilia, boli spravodlivo súdené. Vzhľadom na všetky tieto opatrenia, ktorých uplatňovanie, samozrejme, nebude jednoduché, som s nadšením hlasovala za tento spoločný návrh uznesenia.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) V Nigérii sa opakujú prejavy násilia medzi kresťanmi a moslimami, pričom každá z týchto dvoch skupín predstavuje asi polovicu obyvateľstva. Tieto nepokoje sa teraz navyše vyskytujú častejšie. Násilné zrážky vznikajú na základe banálnych príčin. Prepuknutiu nových masakrov nezabránil ani večerný zákaz vychádzania, ktorý platí od januára, ani rozmiestnenie vojakov v tejto oblasti. Skutočnosť, že dlhá neprítomnosť prezidenta Yar’Aduu uvrhla západnú Nigériu do politickej krízy, že v stredonigérijskom meste Jos vypukli vážne zrážky medzi kresťanmi a moslimami a že sa skončilo prímerie v delte rieky Niger bohatej na ropu, neveští po smrti prezidenta nič dobré do budúcnosti. Hovorí sa, že keď moslimskí kočovníci začiatkom roka napadli kresťanské dediny a zavraždili najmenej 500 ľudí, armáda zareagovala až po dlhých hodinách od prijatia prvej správy. Čo tu chýbalo, bol protest EÚ. Keď Švajčiari v referende hlasovali proti výstavbe minaretov, moslimské štáty hrozili Švajčiarsku hospodárskymi sankciami a džihádom. Keď však kresťanov vraždia pre ich náboženstvo, Európskej únii trvá mesiace, kým zareaguje. Európska únia musí v tejto súvislosti konať ako čestný sprostredkovateľ a musí reagovať rýchlejšie. V návrhu uznesenia je to jasne vyjadrené, preto som hlasoval za tento návrh.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som, samozrejme, za také dôležité uznesenie a dôrazne som podporil ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh mojej kolegyne pani Kiilovej-Nielsenovej, ktorý vyzýva nigérijské orgány, aby zrušili nedávne rozhodnutie guvernérov niektorých nigérijských štátov popraviť väzňov odsúdených na smrť.