Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o stave rieky Jordán s osobitným zreteľom na oblasť dolného toku rieky Jordán, ktorú Komisii predložili Paolo De Castro, Véronique De Keyserová, Jo Leinen a Adrian Severin v mene skupiny S&D (O-0092/2010 – B7-0452/2010).

  Paolo De Castro autor. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rieka Jordán je veľkým prínosom pre územia Jordánska, Izraelu a Palestíny a má nielen environmentálny, ale aj poľnohospodársky a hospodársky význam a zhoršovanie jej stavu nás musí znepokojovať.

Treba zdôrazniť, že približne 98 % z 1,3 miliardy metrov kubických prirodzenej sladkej vody v dolnom toku rieky sa každý rok odkláňa a veľkým častiam rieky hrozí vyschnutie. Toto je zničujúce nielen z hľadiska biodiverzity, ale najmä z hľadiska prístupu miestnych komunít k zdrojom vody. Zásadnému zhoršeniu stavu rieky Jordán sa venovalo niekoľko medzinárodných aktérov vrátane Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie a Senátu Spojených štátov.

Aj my musíme žiadať o zásah, nielen zo strany miestnych vlád a orgánov, ale aj zo strany Rady, Komisie a členských štátov, a poskytnúť technickú a finančnú pomoc na obnovu rieky. Musíme najmä požiadať Komisiu, aby do akčných plánov susedskej politiky s Izraelom, Jordánskom a Palestínskou samosprávou zahrnula jasnú a konkrétnu zmienku o tomto projekte, ako sa uvádza v spoločnom uznesení podpísanom všetkými politickými skupinami, ktorým ďakujem za ich plnú podporu.

Prvým krokom by mohlo byť vypracovanie spoločnej štúdie o stave rieky Jordán. Veľmi dobre vieme, že voda je vzácnym a neodcudziteľným majetkom, a preto by som chcel zdôrazniť, že spravodlivá distribúcia vody znamená venovať rovnakú pozornosť požiadavkám všetkých komunít v regióne. Ide o mimoriadne dôležitú záležitosť, ak chceme dosiahnuť trvalý mier a stabilitu v regióne.

S určitou nádejou sme sledovali nedávne obnovenie mierových rokovaní medzi Izraelom a Palestínou, keďže hospodárenie s vodnými zdrojmi bolo na rokovaniach označené za jeden z ich zásadných bodov. Dúfame, že vlády, miestne komunity a organizácie občianskej spoločnosti zapojených krajín a území začnú čo najskôr účinne spolupracovať na záchrane dolného toku rieky Jordán. Ide o povinnosť nielen z dôvodu vysokej symbolickej hodnoty tejto rieky, ale najmä z dôvodu zlepšenia životných podmienok miestnych komunít.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som vám poďakovať za túto príležitosť diskutovať o kritickej situácii v oblasti vody na Blízkom východe.

Európska únia považuje problematiku vody v tomto regióne za závažnú a plne súhlasím s obavami poslankýň a poslancov tohto Parlamentu, keďže tento región charakterizujú problémy ako nedostatok vody, sucho a zhoršovanie kvality vody, ktoré budú pravdepodobne ešte zhoršené účinkami zmeny klímy.

Uvedomujeme si vplyv, ktorý táto situácia môže mať na ľudí v regióne, životné prostredie a regionálnu bezpečnosť. Európska únia považuje vodu za prioritu, pokiaľ ide o mier v regióne, a tento regionálny problém si vyžaduje regionálne riešenie.

Ako určite viete, Európska únia sa zapojila do podpory naliehavých krokov smerom ku komplexnej mierovej dohode medzi Izraelom a Palestínou. V tejto dohode je voda jednou z „otázok konečného štatútu“, ktoré sa budú riešiť spolu s otázkami týkajúcimi sa hraníc, utečencov, Jeruzalemu a bezpečnosti.

Európska únia si uvedomuje konkrétnu situáciu na dolnom toku povodia rieky Jordán a potrebu účinnejšieho hospodárenia s vodou, ktoré sa vzťahuje aj na jej prítoky. Preto sa spolu so všetkými susediacimi stranami zapájame do viacerých činností na národnej, subregionálnej a regionálnej úrovni. Podporujeme reformy a politiky v oblasti vodného hospodárstva, ktoré presadzujú uplatňovanie udržateľného vodného hospodárstva.

Európska únia prostredníctvom Európskej susedskej politiky a ďalších opatrení podporuje opatrenia na budovanie dôvery, presadzuje cezhraničnú spoluprácu a spája komunity s vodnými zdrojmi, ktoré majú rovnaké obavy v súvislosti s vodou.

Činnosti Európskej únie sú zamerané na budovanie kapacít rôznych orgánov vodného hospodárstva a odberateľov vody, zhromažďovanie a výmenu údajov, dostupnosť čistých odpadových vôd a na opatrenia na ochranu vody vrátane vodných sietí a účinných systémov zavlažovania.

Úsilie Európskej únie je zamerané na oblasť dopytu a ponuky v odvetví vodného hospodárstva a na stanovenie podmienok, ktoré umožnia integrované hospodárenie s vodnými zdrojmi v budúcnosti.

Európska únia nie je v tomto úsilí sama. Aktívne sú aj členské štáty a ďalší darcovia a my úzko koordinujeme naše činnosti s nimi, aby sme zabezpečili vzájomné dopĺňanie.

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, v mene poslaneckého klubu PPE. − (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, zdôrazňovanie problému, ktorý v dnešnej dobe predstavuje rieka Jordán, je veľmi pozitívnym krokom Európskeho parlamentu. Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie vypracovalo osobitnú štúdiu o rieke Jordán a o situácii v údolí rieky a vo svojich uzneseniach vyzvalo na jej ochranu, pretože rieka Jordán je pamiatkou svetového dedičstva, náboženským a kultúrnym symbolom miliónov ľudí na svete a ekologickým, turistickým a hospodárskym majetkom oblasti.

Preto je dnešným cieľom zdôrazniť problémy rieky Jordán a potrebu opatrení na jej ochranu, zvýšiť úsilie vyvíjané Európskou úniou, o ktorom už hovorila Komisia a o ktorom sme sa zmienili aj pri iných príležitostiach počas práce na spoločnej pozícii, a vyzývať na regionálnu spoluprácu na spravodlivom prístupe pre ľudí v krajinách na brehoch rieky Jordán a na spoločnú zodpovednosť za jej ochranu.

Návrh uznesenia tiež zdôrazňuje najlepšie postupy, napríklad osobitný celkový plán, ktorý vypracoval Izrael a ktorý vyzýva na výmenu odborných vedomostí, pretože rieka Jordán je spoločným problémom oblasti. A čo je dôležité, zdôrazňuje aj skutočné riziká – nielen nedostatok vody, nielen znečisťovanie, ale ak sa nič nezmení, aj stratu biodiverzity a riziko vysychania.

S cieľom zdôrazniť túto medzinárodnú a regionálnu spoluprácu návrh uznesenia navrhuje vytvoriť osobitný výbor pre údolie rieky Jordán, na ktorom sa môžu zúčastňovať krajiny priamo postihnuté problémom rieky Jordán (Izrael, územia Palestíny, Jordánsko) spolu s ďalšími krajinami v oblasti, kde rieka Jordán pramení, ktoré tiež nesú svoj diel zodpovednosti, napríklad Libanon a Sýria. Verím, že toto uznesenie získa na plenárnom zasadnutí podporu a posolstvo Európskeho parlamentu bude dobre sformulované, cielené a silné.

  Véronique De Keyser, v mene skupiny S&D. – (FR) Vážený pán predsedajúci, ako už bolo povedané, situácia v oblasti Mŕtveho mora a rieky Jordán je mimoriadne znepokojujúca, keďže sa predpokladá, že ak sa do roku 2011 nič nezmení, rieka jednoducho vyschne.

Ak sa na medzinárodnej a regionálnej úrovni nepodniknú žiadne opatrenia na zastavenie tohto vývoja, situácia vyústi do mimoriadne závažnej straty kultúrneho dedičstva, biodiverzity, ako už spomenula pani Kratsová-Tsagaropoulouová, ale aj bezpečnosti a hospodárstva v regióne.

Chcela by som upriamiť vašu pozornosť na mimovládnu organizáciu, ktorá podľa môjho názoru prišla s mimoriadne pozoruhodnou iniciatívou. Táto mimovládna organizácia s názvom Priatelia Zeme Blízkeho východu sa rozhodla spojiť starostov Palestíny, Jordánska a Izraelu žijúcich pri rieke s cieľom zjednotiť ich a povzbudzovať v premýšľaní nad tým, čo by mohli urobiť na zlepšenie situácie.

Organizácia a starostovia vypracovali niekoľko zaujímavých štúdií týkajúcich sa opatrení, ktoré môže prijať každá krajina, a vplyvu, ktorý by tieto opatrenia mali. Ide o rôzne opatrenia od suchých toaliet až po zmeny poľnohospodárskych metód a druhov pestovaných plodín, pretože spotrebúvajú priveľa vody a podobne. Existuje široké spektrum opatrení, ktoré možno prijať. Preto nejde o politickú rozpravu, aj keď všetci dobre vieme, že hneď, ako začneme hovoriť o vode v regióne, veci sa stanú politickými.

Verím, že to každý môže podporiť, a bola by som rada, keby sa Európa a Komisia inšpirovali veľmi jasnými závermi tejto správy, pokiaľ ide o ich vzťahy, ktoré majú s týmito krajinami, a to najmä v rámci akčných plánov.

V uznesení sa nachádza jeden krátky odsek, na ktorý kladiem veľký dôraz. Ide o odsek E, ktorý hovorí o nadmernom využívaní vody izraelskými osadníkmi. Ide o pravdivú informáciu, ktorá bola potvrdená Svetovou bankou a organizáciou Amnesty International. Vracia nás to späť k jadru politiky, ale je to pravda, ktorú niekedy treba vysloviť. Nie je to jadrom uznesenia, ale kladieme na to veľký dôraz.

  Antonyia Parvanova, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, ako podpredsedníčka Výboru pre energiu, životné prostredie a vodu Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie som mala príležitosť vidieť konkrétnu a dramatickú ekologickú realitu oblasti rieky Jordán počas návštevy v teréne, ktorá sa konala minulý február.

Osobitná správa o situácii v údolí rieky Jordán, pre ktorú som bola spravodajkyňou, zdôrazňuje to, že všetky zainteresované strany, predovšetkým Izrael, Palestínska samospráva a Jordánsko, ale aj Libanon a Sýria, musia nájsť spoločné riešenie dvoch najpálčivejších problémov: spravodlivej distribúcie vody, ktorá rešpektuje potreby všetkých ľudí v regióne, a zdravého a chráneného životného prostredia pre nasledujúce generácie.

Prvým krokom, ktorý sme v našej správe určili, je, že Izrael a palestínske orgány by sa mali vzájomne dohodnúť na spoločných údajoch týkajúcich sa distribúcie dostupných zásob vody a demografie. To by bol počiatočný bod ďalších rokovaní, pretože obe strany aj nezávislé správy doteraz uvádzajú rôzne údaje.

Jedným z našich hlavných záverov bolo to, že na riešenie problému s vodou na základe spolupráce je potrebné zaviesť plány na spoločnú správu, rozhodovanie na rovnocennej úrovni a spoločné hospodárenie s vodnými zdrojmi v regióne. Som presvedčená, že odporúčania našej správy sa zhodujú s oblasťami, v ktorých má Európska únia skutočné odborné znalosti, a mohla by byť zapojená ako aktívny hráč do budovania budúceho partnerstva medzi zainteresovanými stranami.

Na záver by som vám chcela pripomenúť, že kým sa vyvíja úsilie na obnovenie diskusie o celkovej mierovej dohode, našou zodpovednosťou je nevyužiť situáciu v údolí rieky Jordán na politické alebo ideologické účely.

Dúfam, že dnešná rozprava bude slúžiť záujmom všetkých strán v regióne a viesť ku konkrétnym a objektívnym záverom o aktívnom zapojení Únie do hľadania budúcich trvalo udržateľných riešení.

  Margrete Auken, v mene skupiny Verts/ALE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, úplne súhlasím s predchádzajúcimi dvoma rečníčkami, chcela by som však využiť túto príležitosť a vyjadriť svoje presvedčenie, že veľmi veľa ľudí v tomto Parlamente nedokáže pochopiť, že je nemožné naliehať na Palestínčanov, aby znášali svoj diel zodpovednosti. Nemajú príležitosť tak konať. Koľko tu prítomných ľudí vie, že od roku 1967 50 % brehov rieky Jordán v Predjordánsku okupujú izraelské osady? Päťdesiat percent! Navyše 45 % bolo zabavených pre vojenské oblasti alebo prírodné rezervácie. Palestínčania boli jednoducho vytlačení. Pokiaľ ide o Palestínčanov, najmä tých v údolí rieky Jordán, je hrozné, že keďže rázne neodporovali, jednoducho sa na nich zabudlo. Ak nepodniknú žiadny vojenský zásah a nič dramatické sa neudeje, jednoducho sa na nich zabudne.

Úbohým Palestínčanom dávame, samozrejme, strašnú lekciu – že musia na seba upozorňovať, a dokonca výrazne. Tento problém treba vyriešiť. Nesmieme však zabúdať na to, že utrpenie Palestínčanov v tejto oblasti je možno ešte väčšie ako v ostatných častiach Predjordánska, a keďže situácia sa v súčasnosti nemení, nemajú šancu niesť svoju zodpovednosť. Preto je potrebné prijať integrované riešenie a musíme vziať do úvahy aj politický aspekt. Nejde len o Izrael, Sýriu či Jordánsko, to nie. Palestínčania však nemôžu byť zapojení, pokiaľ nemajú žiadnu možnosť zapojiť sa.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, problematika vody je naozaj citlivou a potenciálne poburujúcou otázkou na Blízkom východe. Delegácie na vysokej úrovni z Izraela a Palestínskej samosprávy v súčasnosti diskutujú o právach na využívanie vody, ktoré sú súčasťou komplexného rámca pre mier.

Európska únia ako člen Kvarteta podporuje riešenie vytvorenia dvoch štátov, ktoré by bolo konečnou zárukou mieru a stability v regióne. Preto musíme byť veľmi opatrní, aby sme negatívne neovplyvnili citlivé rokovania, ktoré momentálne prebiehajú vo Washingtone. Obviňovanie izraelských osadníkov z nadmerného využívania vodných zdrojov rieky Jordán, čo, zdá sa, robí pani De Keyserová, vysiela ľudom Izraela, nášho demokratického spojenca, jednoznačne nesprávny signál o pozícii EÚ ako nestranného sprostredkovateľa.

Ochrana rozvodia rieky Jordán je dôležitou regionálnou otázkou, ktorá sa, samozrejme, netýka len Izraela a Palestínčanov, ale oponenti Izraela v tomto Parlamente sa očividne snažia využiť túto problematiku ako súčasť svojej kampane na oslabenie židovského štátu.

Ak znova podľahneme tomuto protiizraelskému programu, hrozí nám riziko, že nás Izrael bude považovať za nehodných našej privilegovanej úlohy partnera za mier.

  Willy Meyer, v mene skupiny GUE/NGL. – (ES) Vážený pán predsedajúci, to, že pani De Keyserová konkrétne zhodnotila situáciu, nie je žiadny problém, vôbec nie. Skutočnosť je taká, že podľa dohody o mieri podpísanej medzi Izraelom a Jordánskym kráľovstvom v roku 1994 sa dosiahla dohoda o spolupráci na ekologickej obnove rieky Jordán pozdĺž spoločných hraníc a ochrane jej vodných zdrojov.

Taká bola dohoda, ktorú okrem iných Izrael podpísal v roku 1994 a ktorú nedokáže dodržať. Toto je náš problém s Izraelom: nedodržiava dohody, ktoré podpísal.

Preto je mimoriadne dôležité, aby iniciatíva, s ktorou v roku 2008 prišiel prezident Chirac, vyzývala na splnenie iniciatívy pre povodie rieky Jordán a na jej podporu Európskou úniou.

Domnievame sa, že je veľmi dôležité, aby pre povodie rieky Jordán bola zriadená komisia vo forme trojstranného fóra, ktorá bude spolupracovať na obnove rieky a na vypracovávaní a zavádzaní politík zameraných na ochranu vody a jej obnovu. Je pravda, že v dôsledku nedodržiavania dohody o mieri z roku 1994 boli Palestínčania vylúčení z izraelskej bezpečnostnej oblasti vytvorenej v Predjordánsku pozdĺž dolného toku rieky Jordán a že osadníci nezákonne okupujú územie, ktoré im nepatrí. Vzhľadom na to, že okupáciu sprevádza neregulárne a nezákonné využívanie vody, k politickému problému sa pridáva ďalší, a to problém trvalej udržateľnosti životného prostredia.

Keďže rok 2011 bol stanovený ako rok uvedenia do prevádzky čistiarní odpadových vôd, dúfam, že Európska únia bude podporovať, presadzovať a podnecovať potrebu zriadenia komisie pre povodie rieky Jordán.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Dnešná rozprava o stave rieky Jordán je pre našu skupinu mimoriadne dôležitá, a ak môžem, predovšetkým by som chcel v tomto Parlamente privítať angažovanosť našej kolegyne pani Rodi Kratsovej, podpredsedníčky Európskeho parlamentu, v tejto otázke.

Chcel by som tiež zdôrazniť, že, ako dobre viete, organizácie na ochranu životného prostredia už dlho upozorňujú na kritický ekologický stav rieky Jordán. Zdá sa, že táto rieka umiera z dôvodu všeobecnej ľahostajnosti.

Na druhej strane som v médiách čítal, že napriek extrémne kritickému stavu sa kresťania, a predovšetkým ortodoxní kresťania, aj naďalej nechávajú krstiť v rieke Jordán.

Hrozí však riziko, že rieka v roku 2011 vyschne, čo by malo drastické následky na už teraz krehký ekosystém regiónu a najmä na Mŕtve more. Znamená to, že státisíce Palestínčanov, Jordánčanov a Izraelčanov postihne ekologická katastrofa.

Ale okrem ekologického aspektu, ktorý treba určite naliehavo riešiť s pomocou EÚ, ako už v tomto Parlamente zdôraznili ostatní kolegovia poslanci, je stav rieky Jordán zároveň nesmierne dôležitým faktorom na podporu regionálnej spolupráce.

Som presvedčený, že musíme zabrániť tomu, aby sa vodné zdroje rieky využívali jednostranne s úplnou ľahostajnosťou voči bezpečnosti dodávok vody.

Spolupráca medzi štátmi hraničiacimi s riekou a miestnymi komunitami je preto rozhodujúca pre obnovu tohto zdroja, ktorý je nevyhnutný pre hospodársky rozvoj. Ak existuje silná politická vôľa spolupracovať, môže to umožniť rieke Jordán, aby sa opäť stala symbolom spolupráce a spolunažívania, a to aj z kultúrneho hľadiska.

Nakoniec, stav rieky Jordán je dôležitý, aj pokiaľ ide o obnovenie priamych rokovaní medzi Palestínčanmi a Arabmi, pretože kontrola nad vodnými zdrojmi patrí do nevyriešených záležitostí.

  Proinsias De Rossa (S&D). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som povedať pánovi Tannockovi, že ignorovanie skutočnosti, že osadníci si zámerne vyberajú lokality, kde majú dobrú zásobu vody, čím následne pripravujú Palestínčanov o zásoby vody, nie je vôbec užitočné. Určite nepredstavujú jediný problém v súvislosti s vodou v tejto oblasti, ale jednoznačne v ňom zohrávajú úlohu.

Rieka Jordán je, bohužiaľ, zbavovaná približne 98 % svojho toku, pretože ju odkláňajú ďalšie štáty vrátane Izraela. Ide o rieku presahujúcu hranice približne štyroch štátov, ktoré s ňou hraničia, vrátane palestínskeho Predjordánska. Keby sa s ňou zaobchádzalo správne a keby Európa riadne zohrávala svoju úlohu v tejto oblasti, rieka by potenciálne mohla byť prostriedkom zmierenia prostredníctvom spoločného hospodárenia s týmto dôležitým kultúrnym, náboženským a určite aj hospodárskym zdrojom regiónu.

Pán Tannock, postoj, ktorý ste zaujali, že každá malá kritika Izraela je istým spôsobom útok na Izrael, je jednoducho ignorovanie reality. Sú tam však aj ďalší, ktorí odkláňajú vodu. Organizácia Priatelia Zeme napríklad poukázala na seminár, ktorý nedávno zorganizovala naša skupina socialistov a demokratov o tom, že rieka Jordán niekedy privádzala do Mŕtveho mora priemerne 1,3 miliardy metrov kubických sladkej vody. V súčasnosti sa to obmedzilo na 20 – 30 miliónov ročne. Ak niečo nepodnikneme, na konci budúceho roka to bude mŕtva rieka.

  Alexandra Thein (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, najskôr by som chcela odmietnuť početné obvinenia vyjadrené mimo Parlamentu, ale aj v Parlamente, podľa ktorých o tejto záležitosti diskutujeme v nesprávnom čase po začatí mierových rokovaní. Parlamentná otázka, ktorú som pomohla vypracovať, bola predložená v čase, keď ešte nikto z nás netušil, že sa opäť začnú mierové rokovania. V tejto oblasti sa angažujem od začiatku deväťdesiatych rokov a o tejto záležitosti sa v Parlamente už dlho diskutuje.

V konečnom dôsledku ide o to, aby sme zabránili definitívnemu vyschnutiu dolného toku rieky Jordán. Dolný tok rieky sa už zmenšil len na úzky pramienok vody. Tvorí ho len odpadová voda a neobsahuje žiadnu pitnú vodu. Všetci vedci sa zhodujú na tom, že dolný tok rieky Jordán bude o jeden či dva roky prakticky mŕtvy.

Znepokojuje ma, že uznesenie sa rovnako venuje Izraelu, Jordánsku, Sýrii a Palestínskej samospráve. Oblasť dolného toku rieky Jordán sa celá nachádza v zóne C, čo znamená, že Palestínska samospráva nemá ani len právo na prístup do oblasti, nieto ešte správne práva alebo akýkoľvek vplyv nad oblasťou. Už bolo povedané, že Palestínska samospráva nemôže v tejto oblasti nič urobiť. Preto by toto uznesenie malo byť zamerané na iné krajiny.

Ak krajina, v tomto prípade Izrael, využíva 75 % vody dostupnej v dolnom toku rieky Jordán, aj keď časť vody už využívajú iné štáty, a nenecháva takmer žiadnu vodu, z ktorej by Palestínčania mohli vyžiť, potom ide o politický problém. Tento problém sa údajne vyriešil dohodou z Oslo II a odvtedy sme neurobili žiadny pokrok.

Osobitným problémom v súčasnosti je to, že Palestínčania sa neustále snažia vŕtať studne, ktoré sú okamžite zničené, a tiež to, že izraelský monopolný orgán vodného hospodárstva nevŕta studne pre Palestínčanov, ale len pre nezákonné osady.

  Nicole Kiil-Nielsen (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najskôr by som chcela vysloviť pochvalu koalícii ekológov, združeniu Izraelčanov, Jordánčanov a Palestínčanov, ktoré sme pred niekoľkými mesiacmi privítali v Bruseli. Vypracovalo niekoľko vynikajúcich správ o situácii v regióne, o stave rieky Jordán a o riziku jej vyschnutia.

Európska únia, ktorá štedro financuje rozvojové projekty na Blízkom východe, musí zohrať väčšiu úlohu vo vypracovávaní a zavádzaní záchranného plánu pre rieku, do ktorého budú zapojené všetky strany v regióne. Krajiny hraničiace s riekou, ako napríklad Sýria, Jordánsko a Izrael, odkláňajú najväčšiu časť rieky, pričom Palestínčanom, ako už niekto povedal, ostáva len okolo 5 % vodných zdrojov.

V údolí rieky Jordán spotrebujú izraelskí osadníci šesťkrát viac vody ako Palestínčania, najmä na znečisťujúce intenzívne poľnohospodárstvo zamerané na vývoz poľnohospodárskych výrobkov do Európy. Rozširovanie týchto osád s bujnou vegetáciou sa musí zastaviť, ako sa musí zastaviť aj ničenie beduínskych táborov a ich vodných nádrží, k čomu opäť došlo toto leto pred niekoľkými týždňami. Je to šialenstvo.

Ochrana a spravodlivá distribúcia vody v regióne musí byť pre nás prioritou.

  Mário David (PPE). – (PT) Ekologická katastrofa, o ktorej dnes diskutujeme, sa týka nás všetkých ako Európanov, aj keď sa deje mimo územia Európskej únie.

Koncept trvalo udržateľného rozvoja, v ktorý veríme, nemá žiadne administratívne ani náboženské obmedzenia. Vníma planétu ako celok a nie ako súčet jej častí. Preto je problém rieky Jordán problémom celého ľudstva, nielen ľudí a komunít, ktoré sú priamo postihnuté nedostatkom vody alebo jej slabou kvalitou. Zdravý rozum nám vraví, aby sme mysleli globálne a konali lokálne. A to by sme dnes mali urobiť. Myslieť globálne.

Ako Európska únia musíme prispieť k miestnym opatreniam na minimalizáciu a zvrátenie pokračujúcej degradácie toku a kvality rieky Jordán. EÚ už má k dispozícii legislatívny a inštitucionálny rámec a nástroje na to, aby mohla konať alebo aby pomáhala pri prijímaní opatrení. Hovorím o Únii pre Stredozemie, jej sekretariáte a nástroji pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP), ktorý riadi Európska investičná banka. Toto je jednoznačne otázka, ktorou sa delegácia Parlamentu, ktorej som predsedom, bude podrobne zaoberať v našich vzťahoch s krajinami Blízkeho východu.

Je jasné, že kroky vedúce k vyriešeniu tejto ekologickej tragédie by mali v prvom rade podniknúť štáty a miestne orgány, ktorých ľudia budú mať z toho priamy úžitok. Vzhľadom na to by som chcel zdôrazniť dve myšlienky uznesenia. Prvou je vytvorenie komisie na riadenie celého povodia rieky Jordán, ktorú by tvorili predstavitelia štátov alebo orgánov využívajúcich vodné zdroje rieky. Tu môže Európa pomôcť napríklad výmenou skúseností Medzinárodnej komisie na ochranu rieky Rýn. Po druhé, najlepší postup možno podporiť a rozšíriť v rámci našich spoločných projektov Únie zahŕňajúcich Jordáncov, Izraelčanov a Palestínčanov, najmä tých, ktorých podporuje organizácia Priatelia Zeme Blízkeho východu, ktorú už dnes pán De Rossa vyzval, aby pomáhala pri účinnom a riadnom hospodárení s vodnými zdrojmi v údolí rieky Jordán.

Pán predsedajúci, na záver by som rád a ešte v širšom kontexte zdôraznil príklad spolupráce a mierového spolunažívania, ktoré tento plán predstavuje. Teraz, keď vítame a podporujeme návrat nového procesu priameho dialógu medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou, hoci sme zároveň nespokojní s neúčasťou EÚ v tomto procese, nás teší priama účasť oboch strán.

  Olga Sehnalová (S&D). – (CS) Problematika vysychania rieky Jordán je nepochybne závažným regionálnym ekologickým problémom, ktorý ovplyvňuje ekosystém celej oblasti a život a zdravie jej obyvateľov. Dlhodobé nadmerné odčerpávanie vody, znečistenie a sucho, ale aj neschopnosť zabezpečiť účinné hospodárenie s vodou sú hlavnými dôvodmi tejto situácie.

Ako už povedalo niekoľko poslancov, viac ako 90 % toku rieky sa odčerpáva na zásobovanie pitnou vodou, ale najmä na zavlažovanie v poľnohospodárstve a na využívanie v priemysle. Ročný prietok vody klesol z pôvodnej hodnoty 1,3 miliardy metrov kubických na približne 100 miliónov metrov kubických. Politický konflikt zjavne komplikuje riešenie tohto ekologického problému.

Voda však nemusí byť len zdrojom konfliktu. Môže byť aj príkladom pozitívnej a praktickej spolupráce v regióne a môže zohrávať kľúčovú úlohu pri budovaní vzájomnej dôvery. Mier založený na každodennej spolupráci a spoločných hodnotách má väčšiu šancu ako všetky riešenia okrúhleho stola.

  Malika Benarab-Attou (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, postupné vysychanie rieky Jordán je priamym následkom tragédie, ktorú zažila Palestína. Voda je vysoko politickou záležitosťou. Nezabúdajme na to.

Zapamätajme si niekoľko faktov. Svetová banka nás informuje, že už dva roky jeden a pol milióna obyvateľov v pásme Gazy nemá chlór, ktorý je nevyhnutný na dezinfekciu vody a 50 % domovov nemalo prístup k vode pred bombovými útokmi v roku 2009, tak si skúste predstaviť, ako to vyzerá dnes. Organizácia Lekári bez hraníc tvrdí, že v súčasnosti je po útokoch izraelskej armády na infraštruktúru 90 % dodávok vody pre obyvateľov nevhodných na ľudskú spotrebu. Každý deň sa v dôsledku zničenia infraštruktúry v pásme Gazy vypúšťa do Stredomoria 80 miliónov litrov nevyčistených odpadových vôd.

Je pravda, že barónka Ashtonová pri viacerých príležitostiach navštívila Gazu, ale kde je politická odvaha uplatňovať na Izrael tie isté normy, ktoré máme v Európe? Musia čistú vodu a pôdu monopolizovať izraelskí osadníci? Z tohto dôvodu by Európska únia mala pozastaviť dohodu o pridružení so súčasnou izraelskou vládou, ktorá stále nereaguje na naše požiadavky, zatiaľ čo nelegálna okupácia a osady aj naďalej existujú. Bez spravodlivosti sa mier nedosiahne.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). – (SK) Ako v dnešnej diskusii viackrát odznelo a určite ešte aj zaznie, rieka Jordán má nepredstaviteľný kultúrny, ekologický, hospodársky význam a samozrejme aj politický, a teda strategický. Preto je jej využívanie a zneužívanie ďalej neakceptovateľné. Od roku 1964 bol jej tok odklonený do Izraela, ale aj do iných krajín: do Jordánska, Libanonu, do Sýrie a do ďalších krajín, ktoré tu už odzneli. Mnohé z týchto krajín rieku ničia a znečisťujú. Podľa ochranárov využívanie Jordánu už takmer celkom zničilo celý jej ekosystém. Jeho obnovenie by už za súčasného stavu trvalo desaťročia.

Podľa odhadov je rieka Jordán z ekologického hľadiska jedným zo sto najohrozenejších miest na svete. Samozrejme, že na tomto fakte sa podpisuje aj skutočnosť, že Izrael a okolité arabské štáty nie sú schopné dohodnúť sa na jej zachovaní a ochrane, a preto som presvedčená, že Európska únia má a musí do tohto procesu veľmi aktívne vstúpiť, napríklad tým, že by sme podmienili finančnú pomoc smerujúcu do rozvojových projektov v blízkovýchodných oblastiach obnovou dolného toku rieky.

  Richard Howitt (S&D). – Vážený pán predsedajúci, boj o vodu môže zhoršiť alebo dokonca podnietiť konflikt, či už ide o ustupovanie ľadovcov v Džammú a Kašmíre, napätie medzi krajinami Strednej Ázie v súvislosti s vysychajúcim Aralským jazerom, rivalské kmene súperiace o rovnaké zdroje vody medzi Sudánom a Somálskom, alebo, ako je to v tejto rozprave, o dolný tok rieky Jordán.

Obnova rieky Jordán a spolupráca, ktorá sa požaduje na dosiahnutie obnovy, by mohla zvýšiť vyhliadky na mier. Táto rieka bola zvečnená vo svätých knihách judaizmu, kresťanstva a islamu a v odkazoch, ktoré ju spájajú s Mojžišom a Eliášom, alebo ako miesto, kde sú pochovaní štyria spoločníci proroka Mohameda. Rieku Jordán prekročili Izraeliti pod vedením Jozueho a tu sa stal zázrak Ježišovho kráčania po vode.

Nemali by sme potrebovať ďalší zázrak na to, aby sme ochránili vodu rieky v prospech dnešného obyvateľstva v regióne a budúce generácie a ich život v mieri a blahobyte.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Som presvedčená, že neobjektívne uznesenie či prístup k situácii v oblasti rieky Jordán sú v kontexte obnovujúcich sa mierových rokovaní medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou nevhodné.

Vodné zdroje sú na Blízkom východe citlivou záležitosťou a malo by sa o nich diskutovať až na konci rokovaní s cieľom zabrániť škodám na mierovom procese. EÚ z toho nesmie zbytočne robiť politický problém a musí podporovať podpísanie regionálnej dohody o obnove rieky Jordán.

Keďže považujem otázku rieky Jordán za regionálnu záležitosť, vítam pokračujúcu spoluprácu medzi izraelskými a palestínskymi orgánmi v oblasti hospodárenia s vodou. Spoločný príspevok oboch štátov viedol k nedávnemu schváleniu 61 z 96 projektov, ktoré boli navrhnuté v tejto súvislosti. Napriek tomu zostáva problém nedostatku vodných zdrojov aj naďalej nevyriešený.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Obnova rieky Jordán nie je len mnohostrannou otázkou, ale má aj univerzálny historický a náboženský význam. Problémy, ktorým čelí, zahŕňajú úzko prepojené ekologické, humanitárne a medzinárodné bezpečnostné obavy.

Myslím si, že súčasná rozprava sa musí sústrediť najmä na fyzickú záchranu rieky a nemala by byť o kritike jednej alebo druhej zainteresovanej strany. Ak projekt na záchranu uspeje, bude to mať reťazový účinok na všetky ostatné aspekty. V tejto súvislosti si myslím, že odsek E návrhu uznesenia nie je priamo prepojený s predmetom tejto otázky a môže vytvoriť nežiaduci zmätok.

Európska únia môže a musí výrazne prispieť k predvídaniu nepriaznivého vplyvu, ktorý môže mať celkové zhoršenie stavu tejto slávnej rieky a v konečnom dôsledku jej vyschnutie. Európska únia musí zohrať v rokovaniach medzi zainteresovanými stranami oveľa aktívnejšiu úlohu a pomáhať pri vytváraní rovnováhy.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vieme, že rieka Jordán zohráva dôležitú úlohu v politike Blízkeho východu z dôvodu jej polohy na hraniciach viacerých krajín. Aj keď rieka pomohla priniesť mier medzi Izraelom a Jordánskom, mierová dohoda umožňuje Jordánsku odčerpávať veľké množstvo vody, zatiaľ čo v prípade Sýrie je situácia opačná. Je verejným tajomstvom, že strach Izraela, že by mu Sýria mohla zobrať vodné zdroje, je skutočným dôvodom, prečo Izrael odmieta vrátiť Sýrii Golanské výšiny.

Ak sa v dôsledku neustáleho odčerpávania z rieky Jordán naozaj stáva len úzky pramienok odpadovej vody, a toto je zrejme cena, ktorá sa musí zaplatiť za zelenú púšť, situácia na Blízkom východe sa v blízkej budúcnosti nepochybne zhorší najmä preto, lebo niektorí vedúci predstavitelia hnutia Hamas sa vyjadrujú, že oslobodenie celého regiónu medzi Stredozemím a riekou Jordán je morálnou a náboženskou povinnosťou.

Nedostatok vody v rieke Jordán má aj širšie následky. Ak rieka Jordán vyschne, množstvo vody, ktoré sa vlieva do Mŕtveho mora, sa zmenší. Tým sa zvýši potenciál a aj oblasť konfliktu. To by sme v našej stratégii pre Blízky východ mali vziať do úvahy.

  Véronique De Keyser (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám, že ste mi umožnili objasniť jednu vec, ktorú, ako sa zdalo, som predtým nemala možnosť presvedčivo vysvetliť.

Pokiaľ ide o otázku využívania a nadmerného využívania vody osadami, chcela by som odporučiť kolegom poslancom osobitnú správu o situácii v údolí rieky Jordán, ktorú vypracovalo Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie a ktoré opakovane cituje správu Svetovej banky s názvom Hodnotenie obmedzení rozvoja odvetvia vodného hospodárstva Palestíny a správu organizácie Amnesty International s názvom Nepokojné vody a podobne. Tieto správy uvádzajú presné údaje o využívaní vody, ktoré sú štyri- až päťkrát vyššie zo strany Izraelčanov. Ja mám údaje od jeden- po šesťkrát. Takže to sú fakty, veľmi sa ospravedlňujem, ale tieto fakty som nezdokumentovala ja.

  Mariya Nedelcheva (PPE). – (BG) Európska únia je zodpovedným partnerom a prostredníctvom svojej zahraničnej politiky nesie zodpovednosť za udalosti, ku ktorým dochádza vo svete. Ako poskytovateľ finančných prostriedkov pre rozvojové projekty na Blízkom východe a ako aktívny účastník mierového procesu na Blízkom východe musí Európska únia, a najmä Európsky parlament navrhnúť stratégiu na možný prínos k obnove rieky Jordán, a ak to bude možné, aj prispieť k jej obnove, aby si zachovala svoj význam ako zdroj života v regióne.

Len pred niekoľkými mesiacmi mimovládna organizácia Priatelia Zeme Blízkeho východu varovala, že ak krajiny v regióne nepodniknú žiadne kroky, rieka Jordán môže do jedného roka vyschnúť. Pokles hladiny rieky má dôsledky aj na celú klímu a životné prostredie v regióne. Situácia predstavuje skutočnú hrozbu, pokiaľ ide o zabezpečenie živobytia pre obyvateľov regiónu, v ktorom je zavlažovanie problematické. Okrem čisto pragmatického aspektu týchto problémov nesmieme zabúdať na to, že rieka Jordán je mocným duchovným symbolom.

Jednou zo základných vlastností Európskej únie je rovnováha medzi hodnotami a pragmatizmom. S týmto vedomím buďme aj naďalej zodpovednými politikmi a naším záujmom o rieku Jordán znovu ukážme jedinečný európsky prístup.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, cezhraničné problémy si vyžadujú spoločné úsilie. Európsky parlament správne upozornil na potrebu prístupu založeného na spolupráci v tejto oblasti. Európska únia podporuje ducha spolupráce potrebného na riešenie závažných problémov v oblasti vody na Blízkom východe a obhajuje riešenie problémov pri zdroji a nielen symptómov na dolnom toku rieky.

Na záver mi dovoľte potvrdiť, že Európska únia bude naďalej prispievať k úsiliu zmierniť nedostatok vody v tomto regióne a zabezpečiť poskytovanie zdrojov čistej vody, ochranu životného prostredia a pitnej vody pre ľudí v regióne. Európska únia bude aj naďalej podporovať činnosti vedúce k budúcej obnove rieky Jordán a k možnému budúcemu zavedeniu spoločného a integrovaného hospodárenia v povodí tejto rieky, ak to bude voľbou krajín v regióne.

Európska únia bude aj naďalej podporovať dialóg a cezhraničnú spoluprácu v otázkach vody medzi rôznymi susedmi v tomto regióne a prispievať k budovaniu dôvery. Od samotných susedských krajín sa vyžaduje značné úsilie a politický záväzok, aby dosiahli rovnováhu medzi dostupnými zdrojmi a dopytom. Toto zahŕňa nielen vlády, ale aj občiansku spoločnosť. Jednotlivci, spoločnosti a miestne samosprávy musia prispieť k trvalo udržateľnému hospodáreniu s vodnými zdrojmi tak, ako to je v Európe. Toto je problém, ktorý sa týka nás všetkých.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal päť návrhov uznesení⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční 9. septembra 2010.

(Rokovanie bolo prerušené o 17.55 hod. a pokračovalo hodinou otázok o 18.00 hod.)

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka