Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, ktorú v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci predkladá pani Fajonová (KOM(2010)0256 – C7-0134/2010 – 2010/0137(COD)) (A7-0256/2010).

  Tanja Fajon, spravodajkyňa. – (SL) Vážený pán predsedajúci, zástupcovia Európskej komisie, pani komisárka Malmströmová, zástupcovia Rady, samozrejme, dámy a páni, pokúsim sa teraz využiť štyri minúty a ešte dve na konci, ak to bude potrebné.

Albánsko a Bosna a Hercegovina splnili všetky podmienky a sú pripravené na liberalizáciu vízového režimu. Potvrdila to Európska komisia a bez jediného hlasu proti sme to vlastne potvrdili aj vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Očakávania albánskej a bosnianskej verejnosti, že im zajtra tu v Parlamente dáme zelenú, sú oprávnené a títo ľudia si to zaslúžia.

Chcela by som privítať Svena Alkalaja, ministra zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny, a Jozefinu Topalliovú, predsedníčku albánskeho parlamentu, ktorí sedia na galérii a pozorne počúvajú túto rozpravu. Je čas, aby sme týmto dvom krajinám vyslali posolstvo: Sme na vás pripravení, splnili ste podmienky. Zbúrame vízové steny, ktoré od nás oddeľujú krajiny západného Balkánu už príliš dlho.

Dlho sme bojovali za dosiahnutie tohto nášho spoločného cieľa a chcela by som poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na tomto procese, zvlášť Európskej komisii a Rade. Teší ma, že veľmi dôležitú úlohu v tom zohrala naša krajina Slovinsko.

Obyvateľom Bosny a Hercegoviny a Albánska sa niekedy zdá Európska únia oveľa vzdialenejšia, než skutočne je. Liberalizáciou vízového režimu urobíme dôležitý krok smerom k vybudovaniu dôvery medzi ľuďmi a realizácii ďalších naliehavých reforiem potrebných na to, aby sa mohli stať plnohodnotnými členmi.

Albánsko a Bosna a Hercegovina zaistili bezpečnosť na svojich hraniciach, zaistili bezpečnosť biometrických pasov a podnikli významné kroky v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.

Minulý rok Európska únia liberalizovala vízový režim bývalým juhoslovanským republikám Macedónsko, Srbsko a Čierna Hora a ich radosť bola neopísateľná. Je to logické, pretože asi pred dvadsiatimi rokmi občania krajín západného Balkánu cestovali na Západ bez akýchkoľvek víz. Zdá sa mi, že nejde len o diplomatický dar. Je teraz našou povinnosťou, povinnosťou Európskej únie, splniť náš sľub. V stávke je naša dôveryhodnosť a dôveryhodnosť Európskej únie.

Chcela by som vám pripomenúť, že minulý november to bol práve Parlament spolu s Európskou radou, kto sa zaviazal vyriešiť otázku liberalizácie vízového režimu pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu zrýchleným postupom, len čo tieto krajiny splnia príslušné podmienky.

Žiadam vás preto o podporu mojej správy, aby sme mohli obidvom týmto krajinám vyslať skutočne pozitívne posolstvo. Ľudia z týchto krajín si to zaslúžia viac ako kedykoľvek predtým. Som presvedčená, že nás budú čoskoro nasledovať naše európske vlády.

Dámy a páni, zástupcovia Komisie a Rady, vynaložme úsilie a urobme azda ešte jeden krok, aby sme umožnili občanom Albánska a Bosny a Hercegoviny cestovať bez obmedzení ešte pred katolíckymi Vianocami, teda ešte do konca roka, aby mohli navštíviť svojich príbuzných a priateľov počas dovolenkového obdobia. Urobili sme to minulý rok v prípade Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Srbska a Čiernej Hory a som presvedčená, že vďaka veľkému odhodlaniu, ktoré máme, sa nám to podarí aj tento rok.

Na záver by som ešte chcela dodať, že naše „áno“ zajtra v Parlamente bude uznaním usilovnej práce, ktorú obidve krajiny, Bosna a Hercegovina a Albánsko, vykonali. Splnili všetky podmienky, čo je pre nás kľúčovým kritériom, a myslím si, že toto uznanie bude veľmi dobrým stimulom pre všetky krajiny západného Balkánu, pretože ukáže, že usilovná práca sa naozaj vypláca.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som začať poďakovaním spravodajkyni pani Fajonovej za jej odhodlanú, nadšenú a usilovnú prácu na tomto dokumente. Bolo veľkým potešením pracovať s vami – ako aj s tieňovými spravodajcami – v našom spoločnom úsilí o dosiahnutie udelenia bezvízového režimu občanom Albánska a Bosny a Hercegoviny.

Návrh, o ktorom sme dnes diskutovali, potvrdzuje politickú vôľu Európskej únie a našu angažovanosť za liberalizáciu dočasnej vízovej povinnosti pre občanov krajín západného Balkánu. Je to súčasťou solúnskej agendy a základným kameňom našej integračnej politiky pre krajiny západného Balkánu.

Podporou bezvízového režimu vysielame nielen politické posolstvo. To posolstvo je dôležité, ale taktiež konkrétnym spôsobom uľahčujeme kontakty medzi ľuďmi, posilňujeme podnikateľské príležitosti a kultúrnu výmenu a dávame ľuďom príležitosť lepšie sa navzájom spoznať – dávame ľuďom z Bosny a Hercegoviny a Albánska príležitosť spoznať Európsku úniu a naopak.

Dnes tu stojíme vďaka usilovnej práci inštitúcií a ľudí týchto dvoch krajín a tejto práci by som chcela vzdať poctu. Blahoželám im k vynaloženému úsiliu a vynikajúcim dosiahnutým výsledkom. Dialóg medzi týmito dvoma krajinami a Európskou komisiou o liberalizácii bol orientovaný na výsledky a bol veľmi podnetný a stimulujúci z hľadiska urýchlenia reforiem zameraných na dosiahnutie noriem EÚ v kľúčových oblastiach spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

Tieto dve krajiny dosiahli významný pokrok v zlepšovaní bezpečnosti pasov, posilňovaní hraničnej kontroly, posilňovaní inštitucionálneho rámca na boj proti organizovanému zločinu a korupcii, ako aj v oblasti vonkajších vzťahov a ľudských práv. Komisia tieto kroky dôkladne monitorovala.

Vo svojom návrhu z mája tohto roka Komisia určila obmedzené množstvo otvorených kritérií pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu, ktoré si vyžadovali ďalšie monitorovanie. Tento prístup presne vychádzal z prístupu, ktorý bol uplatnený v roku 2009 pre Čiernu Horu a Srbsko.

V prípade Albánska sa otvorené kritérium týkalo vytvárania politiky na podporu reintegrácie albánskych navrátilcov, posilnenia kapacít v oblasti boja proti organizovanému zločinu a korupcii a nakoniec uplatňovania konfiškovania majetku pochádzajúceho z organizovaného zločinu.

Pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu, otvorenými požiadavkami boli posilnenie kapacít v oblasti boja proti organizovanému zločinu a korupcii, opatrenia na zlepšenie elektronickej výmeny policajných údajov a harmonizácia trestného zákonníka medzi úrovňou štátu a subjektu.

Na základe podrobných informácií poskytnutých týmito dvoma krajinami, odbornými misiami s cennou účasťou odborníkov z členských štátov, ktoré sa uskutočnili počas tohto leta, a neskôr aj na základe iných dostupných informácií mohla Komisia predložiť 14. septembra svoje hodnotenie plnenia zostávajúcich otvorených kritérií. Vyplynulo z neho, že obidve krajiny podnikli všetky potrebné opatrenia na splnenie všetkých otvorených kritérií uvedených v návrhu z mája tohto roka.

Komisia sa preto domnieva, že všetky nevyhnutné podmienky uvedené v pláne sú splnené, a na základe toho navrhujeme udelenie bezvízového režimu. Chcela by som zdôrazniť, že bezvízový režim týchto dvoch krajín so sebou prináša aj zodpovednosť. Aby sa zabránilo jeho zneužívaniu, je dôležité, aby Albánsko a Bosna a Hercegovina prijali všetky potrebné opatrenia na obmedzenie prílevu osôb podávajúcich neopodstatnené žiadosti o azyl. Toto hľadisko bolo veľmi dôrazne vyzdvihnuté v rámci kontaktov medzi Komisiou a príslušnými dvoma krajinami a viem, že obidve krajiny už v tomto smere začali podnikať kroky.

Je dôležité, aby ste pokračovali v informačných kampaniach s cieľom náležite informovať svojich občanov a vysvetľovať im význam krátkodobého vízového režimu a čo v sebe zahrnuje a zvlášť ich varovať pred zneužívaním na účely nezlučiteľné s vízovým režimom.

Takže teraz sme tu – a ide o veľmi dôležitý krok –, dúfam, že Rade sa podarí dokončiť preskúmanie tohto návrhu počas nasledujúcich týždňov a že budeme mať formálne prijatie, ktoré bude potvrdené v novembri.

  Sarah Ludford, spravodajkyňa Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa pripojiť k pani komisárke Malmströmovej a úprimne poďakovať pani Tanji Fajonovej za jej odhodlanú a trpezlivú prácu. Bola som skromným členom jej tímu, pod jej vedením som sa v priebehu posledných osemnástich mesiacoch podieľala na tomto podľa mňa, a viem, že aj podľa nej, veľmi dôležitom procese.

Francúzsky minister pre európske záležitosti pán Pierre Lellouche údajne vyhlásil vízovú politiku – citujem z anglického prekladu správy – za otázku bezpečnosti. V Národnom zhromaždení nedávno podľa všetkého povedal, že „moje stanovisko a stanovisko vlády je, že otázka víz je otázkou bezpečnosti. Nejde o diplomatický dar, ktorý cestou ponúkame“. Ako som povedala, citujem z anglického prekladu.

Áno, súhlasíme, ale k otázke bezpečnosti sa vrátim o chvíľu. Samozrejme, že nejde o diplomatický dar – a pani Tanja Fajonová to spomenula. Ale ďalej podľa všetkého povedal, že Francúzsko bude od príslušných dvoch krajín požadovať bezpečnostné záruky. Presne to však urobila Komisia na základe zvyčajného, dôkladne pripraveného plánu, ktorý mal plnú podporu Rady ministrov, ako aj Parlamentu.

Takže všetky pripomienky pani komisárky Malmströmovej boli absolútne namieste a taktiež správne dodala, že vnútroštátne orgány týchto dvoch krajín musia svojim občanom jasne vysvetliť, a som si istá, že aj vysvetlia, že ide o právo, ktoré sa nesmie zneužívať; že ide o právo na krátkodobé cestovanie, na turistiku, na výmenu, na obchod a tak ďalej a že neslúži na iné účely vrátane práce.

Ale aby som sa v tom najširšom zmysle vrátila k otázke bezpečnosti. Európskej únii ide o bezpečnosť v tom najširšom zmysle slova, čo je aj súčasťou celkového procesu otvárania myslí, boja proti nacionalizmu, boja proti etnickým konfliktom, budovania kontinentu na mieri a prosperite a tento uhol pohľadu chceme sprístupniť občanom týchto krajín.

Všetci sme v tom spoločne a dúfame, že sa nám podarí pripraviť ich na to, aby sa stali členmi Európskej únie, pretože Európska únia je projektom bezpečnosti. Uzavreli sme túto dohodu. Povedali sme, že keď preskočíte cez tieto obruče, dostanete bezvízový režim. Ak malo Francúzsko alebo iné členské štáty o tejto ceste pochybnosti, nikdy nemali podporiť plán liberalizácie víz. Teraz musia tento sľub porušiť.

  Anna Maria Corazza Bildt, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážený pán predsedajúci, som rada, že dnes večer môžeme obyvateľom Albánska a Bosny konečne povedať: „Nezabudli sme na vás.“

Dúfam, že zajtrajšie hlasovanie v pléne ukáže silnú angažovanosť tohto Parlamentu za liberalizáciu vízového režimu pre Albánsko a Bosnu. Poslanecký klub PPE naliehavo žiada Radu, aby splnila svoj záväzok čo najskôr udeliť bezvízový režim vyplývajúci zo spoločného vyhlásenia prijatého švédskym predsedníctvom.

Teraz, keď kritériá už boli splnené – podľa Európskej komisie –, mali by obyvatelia Albánska a Bosny uvidieť svetlo na konci tunela a do Vianoc získať bezvízový režim na cestovanie do schengenského priestoru.

Poslanecký klub PPE sa plne angažoval za urýchlenie procesu liberalizácie vízového režimu, aby sa so všetkými krajinami západného Balkánu zaobchádzalo rovnako. Počas celého procesu sme uplatňovali zásadovú, realistickú a vierohodnú líniu, podporovali sme inštitúcie a prevzali sme zodpovednosť za reformný proces a zároveň sme brali do úvahy oprávnené bezpečnostné obavy európskych občanov.

Úprimne ma mrzí, že nerealistické časové rozvrhy podnietili falošné očakávania, a teší ma, že sa druhá strana tohto Parlamentu nakoniec pridala k našej realistickej ceste a akceptovala, že, žiaľ, neboli možné žiadne skratky. Boli sme pripravení, keď oni boli pripravení. Teraz sú už pripravení a blahoželáme orgánom Bosny a Albánska k ich úspechom v uskutočňovaní reforiem.

Posilňovanie právneho štátu a boj proti zločinu a korupcii sú dôležité pre ľudí tohto regiónu a pomáhajú odstraňovať priepasť, ktorá ich delí od Európskej únie. Kontakty medzi ľuďmi, ako povedala pani komisárka Malmströmová, a odstránenie pocitu izolácie sú dôležitými nástrojmi podpory stability v regióne v rámci európskej perspektívy.

Zažila som obliehanie Sarajeva a oblasti zasiahnuté vojnou v Bosne som navštevovala roky. Prosby ľudí, ktorí sa cítili uväznení a opustení, sú skutočne blízke môjmu srdcu a boli základom mojej angažovanosti od môjho príchodu v lete 2009, keď som vstúpila do tohto Parlamentu.

  Monika Flašíková Beňová, za skupinu S&D. – (SK) V prvom rade mi dovoľte poďakovať kolegyni Tanji Fajon za predloženú správu.

Skutočne sa dá len súhlasiť, že medzi Európskou úniou a niektorými krajinami západného Balkánu vyrástol za posledné dve desaťročia takzvaný vízový múr. Našťastie sa podarilo časť z neho minulý rok zbúrať, keď sme zrušili vízovú povinnosť občanom Macedónska, Čiernej Hory a Srbska. Treba však pokračovať a výhody bezvízového pohybu po Európskej únii priznať aj občanom Bosny a Hercegoviny, Albánska a v budúcnosti snáď i Kosova.

V prvom rade treba povedať, že vlády týchto krajín za posledný rok spravili skutočne veľké pokroky a splnili prakticky všetky požiadavky Komisie. Po druhé, prestaňme byť, kolegyne a kolegovia, naivní a nemyslíme si, že by doterajší vízový režim bránil kriminálnikom prekračovať hranice. Tí si vedeli a vedia nájsť cestu. My tu dnes nehovoríme o kriminálnikoch, ba dokonca ani o politikoch, obchodníkoch či podnikateľoch. Jednáme o bežných ľuďoch z Balkánu. A nehovoríme o zabezpečení pracovných miest alebo práva na pobyt. Dnes rozhodujeme o základnom práve budúceho občana Európskej únie slobodne cestovať po Únii a nadväzovať sociálne a profesionálne kontakty so svojimi partnermi z členských štátov Európskej únie. Po tretie, liberalizácia vízového režimu prispeje ku stabilizácii v oblasti západného Balkánu a posilní politickú a hospodársku spoluprácu, zvýši podporu Európskej únie v radoch obyvateľov a vyhliadky na európsku integráciu, rozšíri ľuďom obzory a zastaví protieurópske extrémistické sily.

Jedinú výhradu pri správe mám pri Kosove. Súhlasím s kolegyňou Fajon, že obyčajní ľudia z tejto oblasti by nemali byť zajatcami súčasnej politickej situácie, ale zároveň treba rozhodnutie o zvoľnení pohybu Kosovčanov formulovať jednoznačne tak, aby to ich elity nezačali mylne interpretovať ako de facto nimi uznané vyhlásenie štátu. V súčasnosti je potrebné vyvinúť všetko úsilie na to, aby sa čo najskôr zaviedol bezvízový režim pre občanov Bosny a Hercegoviny a Albánska. Bosna a Hercegovina uskutočnili v posledných mesiacoch výrazný pokrok potom, ako Európska únia v júli minulého roka rozhodla, že tieto krajiny nespĺňajú podmienky na liberalizáciu vízového režimu. Pokiaľ sa výhody priznajú len niektorým národom, bude tu vždy existovať riziko destabilizácie tejto oblasti, ako aj nebezpečenstvo, že politická a etnická mozaika sa roztriešti na ešte menšie časti. Vlády týchto krajín v posledných mesiacoch tvrdo pracovali na tom, aby odstránili svoje nedostatky, dohnali omeškanie a aby mohli poskytnúť rovnakú kvalitu ako susedné krajiny.

Uistenie, že Európska únia čoskoro umožní obidvom krajinám a najmä Bosne a Hercegovine bezvízové cestovanie, zníži riziko ešte väčšej etnickej a politickej nestability, posilní politickú a hospodársku spoluprácu, zvýši podporu Európskej únie v radoch obyvateľov a vyhliadky na európsku integráciu, rozšíri ľuďom obzory a zastaví protieurópske extrémistické sily.

  Nathalie Griesbeck, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcela zablahoželať kolegyni poslankyni pani Fajonovej k jej vynikajúcej správe a tiež by som chcela povedať, že hoci hovoríme o veľmi dôležitom kroku alebo fáze, oslobodenie od víz navrhované v tejto správe je základným kameňom úspechu na ceste k integrácii.

Ako ste povedali, pani Fajonová, ide o významný moment pre všetkých občanov, ktorých sa to týka, a zvlášť pre mladých ľudí, pre ktorých je voľný pohyb veľmi dôležitým faktorom v ich schopnosti stať sa občanmi, ktorí sú otvorení zvyšku sveta. Tak ako vy, aj ja si želám, aby bola správa veľmi rýchlo prijatá, aby sa veci pohli dopredu do Vianoc.

Nechcela by som však, aby sme sa tam zastavili, chcela by som, aby nám tento proces umožnil ísť ďalej. Nesmieme dopustiť, aby boli občania Kosova jedinými občanmi na Balkáne, ktorí nemôžu voľne cestovať, a dúfam, že Komisia túto otázku bezodkladne preskúma.

Takže navrhujem, aby sme pri zachovaní našich európskych požiadaviek – a ako Francúzka plne podporujem pani barónku Ludfordovú vo vyjadrení, že stanovisko vlády nie je jediným názorom vo Francúzsku – bez obáv pokračovali v tejto ceste liberalizácie.

  Marije Cornelissen, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pevne verím, že zajtra veľká väčšina poslancov tohto Parlamentu bude hlasovať za bezvízový režim pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko. A úplne správne. Napriek všetkým možným politickým problémom vynaložili veľké úsilie na splnenie týchto kritérií. Vlastne dosiahli väčší pokrok ako Srbsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko v čase, keď im bol udelený bezvízový režim. Takže nemám žiadne obavy, pokiaľ ide o Parlament. Povedali sme, že kritériá sú kritériá, a hneď ako ich nejaká krajina splní, udelíme jej občanom bezvízový režim. Je to dôležité pre mladých ľudí, pre podnikateľov a pre každého.

Starosti mi však robí Rada ministrov. Niektoré krajiny majú údajne pochybnosti. Dúfam, že tieto chýry sú nepodložené. Ak Rada čoskoro neumožní bezvízový režim, vyšle to veľmi negatívne posolstvo. Znamenalo by to, že uplatňujeme dvojitý meter. Vznikol by dojem, že na kritériách vôbec nezáleží, pretože v skutočnosti všetko závisí od politických hier. Že Rada nedôveruje názoru Komisie. Kam sa takto dostaneme?

V skutočnosti je to veľmi jednoduché. Komisia naznačila, že Bosna a Hercegovina a Albánsko splnili kritériá, a preto to musia Európsky parlament a Rada ministrov vziať na vedomie, a to čo najskôr. Môžu mať svoj vlastný názor na Komisiu a politikov v týchto krajinách, ale tu ide o ľudí, ktorí tam žijú.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, liberalizácia vízového režimu je dôležitým krokom pre ktorúkoľvek krajinu, ktorá sa usiluje o tesnejšie vzťahy s Európskou úniou. Uľahčenie navštevovania EÚ na účely obchodu alebo cestovného ruchu pre bezúhonných občanov tretích krajín je dôležitou súčasťou procesu integrácie týchto krajín s našou vlastnou Úniou.

Pozitívna skúsenosť z rozšírenia bezvízového režimu na Čiernu Horu – v prípade ktorej som mal tú česť byť spravodajcom tohto Parlamentu –, Srbsko a Macedónsko dala novú dynamiku ašpiráciám týchto krajín na členstvo v EÚ. Nakoniec však musíme dať všetkým krajinám západného Balkánu rovnakú príležitosť dosiahnuť tento štatút, ak na to splnia predpoklady. Nakoniec, nie je to nič viac, než čo mali v časoch bývalej Juhoslávie.

Terajšie rozšírenie liberalizácie vízového režimu na Albánsko a Bosnu a Hercegovinu je preto prirodzeným pokračovaním dlhodobej strategickej politiky, čo v mene našej skupiny vítam. Mali by sme však trvať na tom, aby všetky tieto krajiny dosiahli a udržali si prísne normy bezpečnosti biometrických pasov. Liberalizácia vízového režimu je výsadou, a nie automatickým právom, ktoré možno považovať za samozrejmosť.

Pokiaľ ide o Kosovo, pretrvávajú obavy v oblasti bezpečnosti pasov a organizovaného zločinu. Až do úplného vyriešenia týchto otázok musí Kosovo nevyhnutne zostať mimo rámca našich politík. Pokiaľ však ide o mňa osobne, nie som v zásade proti tomu, aby Kosovo nakoniec dosiahlo liberalizáciu vízového režimu. Aj keď ho päť európskych krajín neuznáva, to samo osebe by nemalo byť dôvodom neudeliť Kosovu ako územiu právo na slobodu cestovania do Európskej únie. Žiadny členský štát EÚ neuznáva Taiwan, územie, pre ktoré som náhodou predsedom skupiny priateľstva v tomto Parlamente, a napriek tomu sa očakáva, že naša Únia taiwanským štátnym príslušníkom – úplne správne – čoskoro udelí bezvízové výsady. Takže Kosovo, trochu ako Taiwan, by malo v konečnom dôsledku v správny čas požívať tie isté výsady.

  Cornelia Ernst, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcela by som poďakovať pani Fajonovej za jej vynikajúcu správu, ktorá nás skutočne posunula v tejto otázke dopredu. Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica veľmi jasne podporuje liberalizáciu vízového režimu vo všetkých krajinách západného Balkánu a v tomto konkrétnom prípade sme, samozrejme, za zrušenie vízovej povinnosti pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko, najmä preto, aby sa skutočne začalo otváranie týchto krajín, a preto, lebo to poskytne lepšie príležitosti z hľadiska celkového rozvoja. Dúfame, že tieto príležitosti budú naozaj využité.

Osobne by som bola rada, aby takýto štatút čoskoro dosiahlo aj Kosovo – alebo aspoň aby sa konali úvodné rozhovory. Je to nevyhnutné, lebo Kosovo je inak malým ostrovom na západnom Balkáne, ktorý je vlastne odrezaný. Trápi ma však to – a to chcem povedať celkom otvorene –, že zároveň žiadame zavedenie biometrických údajov. Toto chcem povedať veľmi jasne: používanie biometrických údajov je v súčasnosti veľmi kontroverznou otázkou a predovšetkým nie je používanie takýchto údajov bezpečné. Hovorím to na pozadí správ z Nemecka spred niekoľkých dní, podľa ktorých kódy PIN možno pirátsky rozlúštiť, k čomu už aj došlo. Je potrebné uznať, že k niečomu takému môže dôjsť.

Robme všetko preto, aby sme dosiahli nielen zrušenie vízovej povinnosť pre tieto krajiny, ale aj rozbehnutie hospodárskeho rozvoja v týchto krajinách. Obidve krajiny to potrebujú a ich obyvatelia si to zaslúžia. Aj my v EÚ by sme sa mali usilovať o dosiahnutie tohto cieľa.

  Mario Borghezio, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, budeme hlasovať proti tejto správe v neposlednom rade preto, lebo pani spravodajkyňa navrhuje vyvíjanie tlaku na Komisiu a Radu, aby urýchlili proces liberalizácie vízového režimu pre Kosovo. Uvedomujeme si, o čom vlastne diskutujeme? Uvedomujeme si, že Kosovo má ťažkosti s reintegráciou tisícok Rómov, ktorí žiadali v Nemecku o azyl? Ide o mimoriadne citlivú situáciu pre celú Európsku úniu.

Uvedomujeme si, že liberalizácia vízového režimu – ktorú budú vraj využívať len študenti a slušní ľudia, aj keď ja s týmto optimistickým konštatovaním ani trochu nesúhlasím – bude viesť jednoducho k tomu, že sa Európa stane semeniskom Rómov? To skutočne nepotrebujeme vzhľadom na vážne problémy, ktorým čelíme, pokiaľ ide o integráciu a riešenie mimoriadne vážneho problému Rómov.

Pokiaľ ide o Albánsko, chcel by som zdôrazniť, že Komisia v máji znova navrhla, aby mohli Albánsko a Bosna a Hercegovina umožniť svojim občanom pohybovať sa v rámci schengenského priestoru s elektronickými pasmi. Návrh sa však napokon nepohol ďalej vzhľadom na problémy Albánska s reintegráciou repatriovaných Albáncov.

Podľa mňa existujú otázky v oblasti bezpečnosti a kontroly, ktoré ťažia liberalizáciu vízového režimu ako balvany. Musíme sa vážne zamyslieť nad jednou vecou: víza sú potrebné, a ako!

  Daniël van der Stoep (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, delegácia holandskej Strany za slobodu (PVV) je proti zrušeniu vízovej povinnosti pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko, dve krajiny, ktoré sú pridruženými krajinami, Bosna a Hercegovina ako člen a Albánsko ako pozorovateľ, Organizácie islamskej konferencie. Ide o organizáciu, ktorá presadzuje právo šaría ako základ ľudských práv a ktorá Organizáciu Spojených národov vydiera svojím neskrývaným antisemitizmom. Ako vôbec môžete poskytnúť symbolické dary krajinám, ktoré tvrdia, že právo šaría je základom ľudských práv? Šaría je právo, ktorým sa riadi každý aspekt života v islamskej spoločnosti, od občianskeho a rodinného práva až po trestné právo. Stanovuje, ako musíte jesť, obliekať sa a dokonca ako musíte používať záchod. Utláčanie žien je dobré, pitie alkoholu je zlé. Jednoducho tomu nerozumiem.

Môže mi niekto vysvetliť, ako môže toto právo existovať bok po boku so základnými a ľudskými právami, ktoré si tak cení Európska únia? Tieto dve krajiny možno takmer považovať za najskorumpovanejšie krajiny v Európe a napriek tomu považuje Parlament za nevyhnutné odmeniť ich zrušením vízovej povinnosti jednoducho preto, lebo boli menej skorumpované ako Zimbabwe. Skrýva sa to za vyhlásenia ako „umožní im to navštíviť svoje rodiny alebo dokončiť zahraničný študijný kurz“. To je, samozrejme, úplný nezmysel, pretože tá možnosť už existuje. Len musia najskôr získať kus papiera, ktorý im na to udeľuje povolenie. Je úplným nezmyslom zrušiť im vízovú povinnosť na základe toho, že by ináč boli uväznení vo svojich úbohých malých krajinách. Aký nezmysel! Holandské mestá sú už teraz zaplavené hordami Poliakov, Rumunov a Bulharov. Už z toho sa môže človek zblázniť. Zrušenie vízovej povinnosti veci len zhorší. Aké nesmierne smutné!

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Emine Bozkurt (S&D). – (NL) Vážený pán predsedajúci, chcela by som pánovi van der Stoepovi položiť otázku. Povedali ste, že ide o krajiny, ktoré uplatňujú právo šaría ako základ pre ľudské práva. Mohli by ste nám, prosím, povedať, o akých konkrétnych návrhoch viedli parlamenty Bosny a Hercegoviny a Albánska rozpravy s cieľom zaviesť právo šaría a kedy presne sa tieto rozpravy konali? Tvrdíte niečo, čo nemôžete podložiť faktami, však? Dúfam, že sa vám to podarí, ale dajte nám vedieť.

  Daniël van der Stoep (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pani Bozkurtová si je, samozrejme, vedomá toho, že mi nie sú známe presné podrobnosti o všetkom, čo sa deje v Bosne a Hercegovine a Albánsku, ani ma to nezaujíma, aby som bol úprimný. Chcel by som jej pripomenúť skutočnosť, že v Káhirskej deklarácii sa jasne uvádza, že šaría je základom ľudských práv a že Bosna a Hercegovina a Albánsko túto deklaráciu podpísali. Mohli by ste mi vysvetliť, ako na tom môžete nevidieť nič zlé? Ak je pre vás šaría základom ľudských práv, museli ste sa zblázniť, alebo nie? To je všetko, čo môžem k tomu povedať.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcel zablahoželať pani Fajonovej k vypracovaniu správy, ktorá si vyžadovala toľko angažovanosti a odhodlania.

Tiež by som chcel poďakovať svojej kolegyni a priateľke pani Corazzovej Bildtovej za jej odhodlanie a oduševnenie v angažovaní sa za zrušenie vízovej povinnosti pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko, dve krajiny, ktoré to tak veľmi potrebujú.

Tak ako vy, aj ja som bol počas vojny v Sarajeve a v Mostare a bol som svedkom Miloševičových masových presunov obyvateľstva a solidarity Albáncov. Preto tu dnes vyjadrujem svoju radosť, pán predsedajúci, lebo spravodlivosti je, našťastie, učinené zadosť. Od solúnskeho samitu v júni 2003, kedy Európska únia konečne urobila dlho očakávaný krok a zaviazala sa k oslobodeniu krajín západného Balkánu od víz, po prvom štádiu, keď tieto dve krajiny nesplnili podmienky, môžeme teraz potvrdiť a uvítať záväzok, že konečne budú môcť Albánci a Bosniaci cestovať na územie EÚ.

Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, potreba stabilizovať Balkán, zvlášť krajiny, ktoré určite v budúcnosti vstúpia do Únie, a uľahčiť pohyb obyvateľstva, ktoré je momentálne izolované, musí byť podľa môjho názoru jednou z politických povinností Parlamentu.

  Emine Bozkurt (S&D). – Vážený pán predsedajúci, rada by som poďakovala spravodajkyni pani Tanji Fajonovej. V Bosne a Hercegovine majú ľudia pocit, akoby boli po vojne v deväťdesiatych rokoch zatvorení v klietke. Teraz sa im konečne otvoria dvere, aby sa mohli dostať von.

Zajtrajší deň bude dňom, kedy môže dať Európsky parlament jasný signál, že obyvatelia Bosny a Hercegoviny a Albánska sú v Európe vítanými návštevníkmi. Európska komisia skonštatovala, že obidve krajiny splnili kritériá pre liberalizáciu vízového režimu. Reformy sú pre tieto krajiny dôležité, ale aj pre EÚ. Bol dosiahnutý významný pokrok, pokiaľ ide o zabezpečenie hraníc a zlepšovanie spolupráce v boji proti cezhraničnému zločinu – ako je obchod s ľuďmi a obchod s drogami – a bude možné vracať osoby, ktoré sa na európskej pôde zdržujú nezákonne.

Skúsenosť z liberalizácie vízového režimu ukázala, že vedúci predstavitelia v Bosne a Hercegovine boli ochotní pristúpiť na proces, ktorý si vyžadoval rýchle reformy. Dúfajme, že spolupráca a účinnosť týchto reforiem poslúžia ako príklad pre ďalšie reformy nevyhnutné pre integráciu do EÚ, ale veľký význam to má aj pre ľudí, ktorí budú môcť konečne navštíviť svoje rodiny, najmä pokiaľ ide o veľkú diaspóru, ktorú má v Európe Bosna a Hercegovina. Je to veľmi dôležité aj pre mladých ľudí a študentov, aby si dokázali predstaviť svoju európsku budúcnosť. Budú mať šancu pozrieť sa za múry svojej vlastnej krajiny. Dúfajme, že svojim vedúcim predstaviteľom povedia, že integrácia do EÚ by mala mať vysokú prioritu.

Posledná vec, ktorú chceme, je čierna diera v Európe. Európska komisia aj my v Parlamente chceme túto izoláciu odstrániť. Sľúbili sme týmto krajinám liberalizáciu vízového režimu, keď splnia príslušné kritériá. So súhlasom Komisie a Európskeho parlamentu uznajú dve tretiny európskych inštitúcií ich úsilie a pokrok. Chcem, aby aj Rada splnila svoj sľub, aby konečne Bosniaci a Albánci uvideli svetlo na konci dlhého tunela.

  Jelko Kacin (ALDE). – (SL) Blahoželám, Tanja. Vážená pani komisárka, dámy a páni, povedzme si otvorene, prečo sa Albánsku a Bosne a Hercegovine minulý rok nepodarilo dosiahnuť liberalizáciu vízového režimu pre svojich občanov. Bolo to preto, lebo si nesplnili jednu politickú domácu úlohu, ktorá by dokázala ich zodpovednosť voči svojim občanom. Tohto roku však parlamenty a vlády týchto krajín reparátmi úspešne prešli. Zvládli to však len na poslednú chvíľu, pretože v mysliach niektorých ľudí tam stále pretrvávajú pochybnosti.

My v skupine Aliancie liberálov a demokratov za Európu sa tešíme na liberalizáciu vízového režimu a občanom Albánska a Bosny a Hercegoviny by sme chceli povedať, že sú naši priatelia, naši partneri a naši drahí susedia. Budú vítaní, keď prídu navštíviť nás a svojich príbuzných, ktorí svojou usilovnou prácou spolu s nami budujú jednotnú, lepšiu, bohatšiu a väčšiu Európsku úniu.

Rozhodnutie liberalizovať víza, ktoré má prijať Parlament, je naším spoločným úspechom a dôležitým politickým a úprimným ľudským posolstvom. Cieľom liberalizácie vízového režimu je pomôcť obyvateľom týchto krajín, nie odmeniť ich politikov. Vlády obidvoch krajín sa však ďalej musia usilovať, aby presvedčili ministrov vnútra členských štátov EÚ, že sú plne ochotné realizovať a dôkladne dodržiavať pravidlá a záväzky, ktoré prijali.

  Ulrike Lunacek (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcela v mene našej skupiny poďakovať pani Fajonovej za jej vynikajúcu prácu a taktiež by som chcela vyjadriť poďakovanie pani komisárke Malmströmovej, pretože podľa mňa obidve zohrali v tomto procese užitočnú úlohu a podnikli správne kroky. Po zajtrajšom hlasovaní v Parlamente sa vyhliadka európskej budúcnosti stane pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny realistickejšou. Bude konečne možné zabezpečiť im to, čo majú obyvatelia Srbska, Čiernej Hory a Macedónska už od minulého roka. Široký konsenzus zajtra v Parlamente bude tiež jasnou výzvou pre Radu, aby sa na svojom nasledujúcom zasadnutí jasne vyjadrila, že tiež chce dať tomuto procesu zelenú, tak ako to už urobila Komisia a ako to urobí zajtra Parlament.

Ako už bolo povedané, nemôžeme členským štátom dovoliť, aby začali teraz váhať a vyťahovať nové argumenty, ako je potreba nových bezpečnostných záruk, keď dobre vieme, že jediným dôvodom toho sú ich vnútorné politické diskusie – vôbec sa pritom nevychádza z reality kritérií, ktoré Albánsko a Bosna a Hercegovina už splnili. Inými slovami, zajtra Radu vyzveme, aby vyjadrila svoj súhlas, tak ako to už urobili Komisia a Parlament.

Ako spravodajkyňa za Kosovo musím však tiež povedať – a čiastočne to adresujem pani Flašíkovej Beňovej, ktorá už, žiaľ, myslím, nie je v sále –, že Kosovo je nezávislý štát. Je to tak napriek piatim členským štátom, ktoré ho ešte neuznali, ktoré nechcú akceptovať realitu. Je to fakt; je to realita. Ako spravodajkyňa za Kosovo tiež vyzývam Komisiu, aby vláde v Kosove poskytla príslušný plán, aby na tom mohla začať pracovať, aby sa aj obyvateľom Kosova konečne stala realistickejšou vyhliadka vízovej slobody a slobody cestovania.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Predložený návrh – nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie – umožní občanom Albánska či Bosny a Hercegoviny cestovať bez víz po všetkých krajinách Európskej únie.

V čase, keď viaceré islamistické organizácie hrozia Európe teroristickými útokmi, je to, myslím, prekvapivé a pozitívne gesto určené možno aj celému islamskému svetu. Nad rámec uvedeného nariadenia je však zmienka o Kosove, ktorá sa objavila v dôvodovej správe. Kosovo je podľa takmer dvoch tretín členských štátov Organizácie Spojených národov v zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 a Charty OSN kapitola 1 článok 2.7 po formálnej stránke legitímnou súčasťou Srbskej republiky, aj keď dnes pod akýmsi zvláštnym protektorátom. Preto si myslím, vážená pani komisárka, že v prípade Kosova stačí len dôsledne rešpektovať medzinárodné právo, nerozdeľovať občanov Srbskej republiky podľa bydliska či etnických kritérií a umožniť tak obyvateľom srbskej provincie Kosovo, aby s pasom Srbskej republiky mohli rovnako ako iní občania Srbska cestovať po všetkých krajinách Európskej únie.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, liberalizácia vízového režimu pre krajiny, ako sú Bosna a Hercegovina a Albánsko, je veľmi nerozumný nápad. Vo svojej dôvodovej správe pani Fajonová povedala, presne týmito slovami, že ide predovšetkým o študentov a o to, aby mohli mladí ľudia prísť navštíviť svojich priateľov a príbuzných. Je to skutočná naivita alebo naivitu len predstierate v snahe, takpovediac, aktívne poprieť realitu? Vo svojej správe napríklad tvrdíte, že zrušenie vízovej povinnosti prispeje k odstráneniu etnickej a politickej nestability. Pozrime sa pravde do očí – to jediné, čo dosiahneme, bude import tejto nestability do Európskej únie.

Dovoľte mi citovať zo správy Europolu, Eurojustu a Frontexu o stave vnútornej bezpečnosti v EÚ. Ide o dokument zo 7. mája 2010. „Albánsko, Kosovo, Srbsko, Čierna Hora a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko sú tranzitnými krajinami do EÚ pre ilegálnych migrantov a obete obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, kanabisové výrobky, heroín, kokaín, cigarety, syntetické drogy a prekurzory, falošné eurá a strelné zbrane. Albánsky hovoriace skupiny organizovaného zločinu zohrávajú zvlášť významnú úlohu v obchodovaní s heroínom a ženami na účely sexuálneho vykorisťovania.“ Koniec citácie. Preto namiesto sprísnenia kontroly ideme teraz zrušiť víza a otvoriť dokorán dvere, aby sa problém dovážanej zločinnosti ešte zhoršil.

  Andrey Kovatchev (PPE). – (BG) Vítam správu pani Fajonovej a návrh Komisie na zrušenie vízového režimu pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu. Prax ukázala, že víza, žiaľ, nie sú vždy najúčinnejšou metódou boja proti nezákonnému prisťahovalectvu a organizovanému zločinu. Cestovnými obmedzeniami najviac trpia obyčajní ľudia a zvlášť mladí. Bránia budúcim občanom Európskej únie v tom, aby mohli uvidieť a oceniť všetko, čo sme v Európe spolu dosiahli, a aby sa stretli a spriatelili s inými Európanmi svojej vekovej skupiny. Tých niekoľkých poslancov, ktorí pozdvihli kritické hlasy, by som chcel upozorniť na to, že bezvízový styk s Macedónskom, Čiernou Horou a Srbskom nemal zatiaľ žiadne negatívne dôsledky. Európska únia sa zaviazala poskytnúť krajinám západného Balkánu jasnú európsku perspektívu, tak k tomu prispejme a dajme týmto krajinám bezvízový režim.

Nemôžeme, samozrejme, pristúpiť na žiadne kompromisy v oblasti boja proti organizovanému zločinu, praniu špinavých peňazí, obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu drog. Dôležité je aj zintenzívnenie právnych a administratívnych reforiem a posilnenie právneho štátu v týchto krajinách. Nikto by sa v Európe nemal cítiť izolovaný a vylúčený bez možnosti cestovať. Európska únia je postavená na hodnotách, ktoré vyznávajú aj naši susedia a krajiny, ktoré sa vydali cestou európskej integrácie. Som rád, že Albáncom a Bosniakom otvárame dvere, pretože počítame s tým, že jedného dňa sa aj oni stanú občanmi Európskej únie. Zrušenie vízového režimu v krajinách západného Balkánu posilní bezpečnosť a slobodu občanov týchto krajín a pomôže celej Európe. Do liberalizácie vízového režimu treba začleniť aj Kosovo. Po zrušení obmedzení pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu budú občania Kosova jedinými ľuďmi na západnom Balkáne, ktorí budú potrebovať na cestovanie do Európy víza. Bez ohľadu na naše rozdielne názory na Kosovo musí Kosovo od vedúcich európskych predstaviteľov dostať plán zavedenia bezvízového režimu. Som presvedčený, že to pomôže zníženiu etnického napätia na Balkáne, a už nebudú časovanou bombou Európy, ale sa stanú modelom dodržiavania zákonov, občianskych slobôd a zárukou prosperity.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Na úvod by som rada poďakovala pani Tanji Fajonovej za jej správu.

V rámci solúnskej agendy sa pri procese liberalizácie vízového režimu s Albánskom a Bosnou a Hercegovinou zohľadňuje pokrok dosiahnutý počas rozhovorov, ktoré sa konali počas uplynulých siedmich mesiacov. Uskutočnilo sa dôkladné hodnotenie od prípadu k prípadu s cieľom vytvoriť súbor kritérií týkajúcich sa nezákonného prisťahovalectva, verejného poriadku a bezpečnosti, ako aj vonkajších vzťahov Európskej únie s tretími krajinami.

V tejto súvislosti treba osobitnú pozornosť, prirodzene, venovať aj bezpečnosti cestovných dokumentov vydávaných príslušnými tretími krajinami. Zrušenie vízovej povinnosti vychádzalo z plánu prispôsobeného každej krajine. Tu treba pripomenúť európsky osud obidvoch krajín a to, že už zrušili vízovú povinnosť pre všetkých občanov Európskej únie.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že toto zrušenie vízovej povinnosti by sa malo vzťahovať len na držiteľov biometrických pasov vydávaných týmito dvomi krajinami.

  Kinga Gál (PPE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, vítame skutočnosť, že takmer rok po prijatí stanoviska k Srbsku, Čiernej Hore a Macedónsku môžeme teraz konečne prijať stanovisko k veci bezvízového režimu pre Bosnu a Hercegovinu. Osobitné uznanie si za svoju obetavú prácu zaslúžia spravodajkyňa pani Fajonová a moja kolegyňa pani Anna Maria Corazzová Bildtová.

Otázka bezvízového režimu v Európe sa nemôže považovať ani za výsadu, ani za diplomatické gesto. Odvíja sa od vzájomných záväzkov, čo znamená, že bezpečnostné obavy nesmú ohroziť naše politické ciele. Preto by som chcela Komisii dôrazne a pani komisárke Malmströmovej osobne poďakovať za prácu, ktorú vykonali, aby zabezpečili dodržanie časového plánu stanoveného pre liberalizáciu vízového režimu pre krajiny západného Balkánu.

Skutočnosť, že je len niekoľko dní po voľbách v Bosne a Hercegovine, dáva tejto záležitosti osobitný význam. Aj výsledky volieb ukazujú, že hlboké etnické rozdelenie nie je možné odstrániť šmahom ruky. Práve bezvízový režim ponúka nasledujúcim generáciám, mladým ľuďom prístup k európskemu pohľadu a tento európsky pohľad môže pomôcť dosiahnuť zmierenie. Aj z tohto dôvodu je v tomto regióne potrebný bezvízový režim. Cesta k vytvoreniu podmienok nevyhnutných pre mierové spolužitie vedie cez Európsku úniu a podporou bezvízového režimu k tomuto cieľu prispievame aj my. Preto by sme nemali zabudnúť ani na Kosovo, pre ktoré musíme tiež zostaviť časový plán, a to čo najskôr.

  Victor Boştinaru (S&D). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že by sme mali podporiť bezvízový režim pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu a s potešením vítam správu pani Fajonovej, ale pokiaľ ide o Albánsko, musíme dať jasne najavo, že kladné hlasovanie v Európskom parlamente v žiadnom prípade nie je odmenou albánskej vlády. Ide len o pomoc občanom Albánska, ktorí už vyše roka musia znášať dôsledky nekonečnej politickej krízy. Je aj tak jasné, že kladný výsledok v Parlamente by bol len polovicou cesty pre Albánsko, pretože pokiaľ nedosiahnu konkrétny pokrok, niektorí členovia Rady budú mať aj naďalej výhrady.

Zatiaľ sa nezdá, že by albánska vláda dosiahla nejaký pokrok alebo prejavila akúkoľvek snahu o vyriešenie politickej krízy, a to aj napriek uzneseniu prijatému v júni Európskym parlamentom. Jedinou oblasťou, kde sa dosiahol viditeľný pokrok, bola korupcia, len, žiaľ, v opačnom smere, než sme očakávali, keď v posledných mesiacoch prenikajú na verejnosť prípady vysoko postavených členov albánskej vlády. Aspoň to.

Toto nie je cesta do EÚ a Albánsko by si malo vziať toto varovanie k srdcu, kým nebude neskoro.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, zrušenie vízovej povinnosti pre občanov všetkých krajín západného Balkánu je skutočným dôkazom európskej budúcnosti ich obyvateľov. Je veľmi dôležité, aby Albánsko a Bosna a Hercegovina teraz splnili podmienky a ukazovatele vyžadované pre oslobodenie od vízového režimu.

Chcel by som však pridať niekoľko poznámok k tomu, čo už bolo povedané, a upriamiť našu pozornosť na tri nasledujúce pripomienky: po prvé, budeme musieť byť odteraz mimoriadne opatrní a prísni, pokiaľ ide o dodržiavanie záväzkov v oblasti nezákonného prisťahovalectva. Čo je však dôležitejšie, chcel by som Parlamentu pripomenúť, že v roku 2009 sa pozemná hranica medzi Gréckom a Albánskom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko v rámci Európskej únie najvyšším percentom, konkrétne 34 percentami, podieľala na zadržaniach nezákonných prisťahovalcov.

Po druhé, nesmieme ignorovať obavy z možného nárastu počtu hospodárskych migrantov z týchto krajín do ostatných krajín Európskej únie z jedného ďalšieho dôvodu: spomienka na nárast počtu žiadostí o politický azyl z Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Srbska a Čiernej Hory, ku ktorému došlo približne pred rokom, je tu v Bruseli stále čerstvá. Vtedy, ako nám bolo pripomenuté, musela belgická vláda bezprostredne po zrušení vízovej povinnosti prijať mimoriadne opatrenia.

A nakoniec, otázky, ktoré tu nastolili niektoré členské štáty, potrebujú odpovede a predsedníctvo musí dodržať svoj sľub a zorganizovať stretnutie odborníkov, aby preskúmalo body, ktoré sú podľa niektorých členských štátov stále nedoriešené. Sú to nedoriešené otázky, ktoré treba dotiahnuť do konca, ak má celý proces prebehnúť hladko.

  Carlos Coelho (PPE). – (PT) Začnem zablahoželaním spravodajkyni pani Fajonovej a kolegyni pani Bildtovej, ktorá bola tieňovou spravodajkyňou pre Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), k vynikajúcej práci, ktorú vykonali. Už bolo spomenuté, že keď sme v novembri 2009 prijali zrušenie vízovej povinnosti pre Srbsko, Čiernu Horu a Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, nemohli sme to isté urobiť pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu len z toho dôvodu, že nesplnili kritériá. Liberalizácia vízovej povinnosti pre schengenský priestor v skutočnosti podlieha prísnemu hodnoteniu od prípadu k prípadu. Toto hodnotenie je založené na kritériách týkajúcich sa posilňovania právneho štátu, verejného poriadku a bezpečnosti, zvlášť boja proti organizovanému zločinu, korupcii a nezákonnému prisťahovalectvu; a vonkajších vzťahov Európskej únie s tretími krajinami. Hodnotenie tiež zohľadňuje dôsledky pre regionálnu súdržnosť a reciprocitu.

Z návrhu predloženého Komisiou možno vyvodiť, na základe hodnotiacich správ, že tieto dve krajiny v súčasnosti spĺňajú väčšinu kritérií pre preradenie z prílohy I (takzvaného „negatívneho zoznamu“) do prílohy II (takzvaného „pozitívneho zoznamu“). Zostáva už len veľmi obmedzený počet kritérií, ktoré sa ešte úplne nesplnili a ktorých plnenie Komisia monitoruje. Dúfame, že sa tento proces dokončí už čoskoro.

Európsky parlament a Rada sa zaviazali prijať rozhodnutie čo najrýchlejšie, hneď ako sa potvrdí, že tieto kritériá boli splnené. My sa teraz chystáme tento záväzok splniť a dúfame, že Rada to urobí tiež. Ako povedala kolegyňa pani Bildtová, je čas vyslať správu a ukončiť izoláciu. Dúfajme, že tieto dve krajiny budú môcť využiť toto oslobodenie dokonca už počas vianočného obdobia. Posilnilo by to politickú a hospodársku spoluprácu s regiónom a bol by to spôsob, ako ukončiť pocit izolácie týchto národov.

PREDSEDÁ: ISABELLE DURANT
podpredsedníčka

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, odstránenie prekážok a zbúranie múrov, ktoré predstavujú vízové obmedzenia, bude veľmi radostným momentom nielen pre obyvateľov Albánska a Bosny a Hercegoviny, ale aj pre nás, obyvateľov Európskej únie, pretože to potvrdí, že sme verní svojim hodnotám otvorenosti voči svojim susedom. Zabezpečí nám to tiež bezpečnejšie okolie.

Hoci je vítaná skutočnosť, že sa vynaložilo veľké úsilie na dosiahnutie bezvízového režimu a zbúranie múrov pre časti západného Balkánu, Európskej komisii a pani komisárke a tiež kolegom poslancom treba adresovať dôraznú požiadavku a výzvu: nezabúdajme na krajiny východného partnerstva, spomeňme si tentoraz na Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko. Čakajú nás ďalšie úlohy. Keďže sme teraz dosiahli jedno štádium, dobre porozmýšľajme o nasledujúcom. Tieto krajiny – Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko – oficiálne žiadne plány nedostali, pričom v tomto volebnom období Európskeho parlamentu sme to už požadovali.

Európska únia cítila zodpovednosť voči štátom západného Balkánu a takú istú zodpovednosť by mala cítiť voči svojim – a našim – východným susedom. Situácia je v obidvoch prípadoch podobná – hovoríme o susedoch, ktorí ešte nedávno mohli voľne cestovať do niektorých krajín Európskej únie. Teraz sa však stali obeťami obmedzení, pričom ide hlavne o mladých ľudí a študentov, pretože elita si to dokáže vybaviť a cestuje aj tak. My však hovoríme o budúcnosti Európy, o študentoch a mladých pracujúcich ľuďoch. Liberalizácia vízového režimu by sa nemusela dotknúť len životov týchto ľudí, ale aj kvality demokracie v predmetných krajinách, výsledkom čoho by bolo posilnenie našich priamych susedov, a teda aj posilnenie Európskej únie. Preto opakujem výzvu Európskej komisii a pani komisárke, aby prijali tieto nové úlohy a predložili plán pre krajiny východného partnerstva.

  Eduard Kukan (PPE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som Albánsku a Bosne a Hercegovine zablahoželať k splneniu kritérií na získanie bezvízového režimu. Chcel by som tiež zablahoželať mojej ctenej kolegyni Tanji Fajonovej k jej obdivuhodnej, odovzdanej a nadšenej práci.

Voľný pohyb je jednou z najdôležitejších slobôd, na ktorých je založená Európska únia. Som rád, že rozširujeme uplatňovanie tejto zásady na susediace štáty juhovýchodnej Európy. Ide o dôležitý krok a pozitívny vývoj na ich ceste k európskej integrácii.

Osobne som sa presvedčil o pozitívnom vplyve, ktorý mal bezvízový režim na občanov Srbska, Čiernej Hory a Macedónska od jeho zavedenia minulého roku. Možnosť voľného cestovania do EÚ je nielen praktickou výhodou, ale v mnohých prípadoch to tiež viedlo k odbúraniu psychických bariér a opätovnému spojeniu ľudí. Tiež sa tým dokázalo, že zásada podmienenosti, ktorú uplatnila Európska únia pre liberalizáciu vízového režimu, sa osvedčila a priniesla pozitívne výsledky.

EÚ si však tiež musí zachovať svoju dôveryhodnosť a splniť svoj záväzok. Je dôležité zaistiť, aby sa realizácia liberalizácie vízového režimu pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu už ďalej neodkladala. Nielenže to prinesie pozitívne veci ľuďom týchto krajín, ale posilní sa tým aj dôveryhodnosť Európskej únie.

A nakoniec, ak chceme priniesť do regiónu viac stability, politika otvárania EÚ krajinám západného Balkánu by sa tu nemala zastaviť. Preto by som v blízkej budúcnosti uvítal stratégiu a riešenie pre bezvízový styk, ktoré by mohlo byť predložené Kosovu.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za túto rozpravu. Cítim veľmi silnú podporu návrhu Komisie udeliť občanom Bosny a Albánska vízovú slobodu, čo je podľa mňa veľmi pozitívne. Dúfajme, že za správu bude na zajtrajšom plenárnom zasadnutí hlasovať veľká väčšina poslancov, čo ľuďom týchto krajín vyšle správu, že zvolení poslanci Európskeho parlamentu silne podporujú ich želanie cestovať do Európskej únie slobodnejšie.

Môžem vás opätovne uistiť, že kritériá boli splnené. Veľmi dôkladne sme to monitorovali. Zostaneme, samozrejme, v kontakte a budeme to ďalej monitorovať, ale boli splnené. So všetkými krajinami sa musí zaobchádzať rovnako. Kritériá sú jasné a veľmi transparentné. Proces bol taký transparentný, ako to len bolo možné.

Skôr ako skončím, ešte pár slov ku Kosovu. Na Kosovo sa nezabudlo. Kosovo je, samozrejme, veľmi dôležitým partnerom v tomto procese. Dosiahli veľký pokrok, ale aj tak v záujme dôveryhodnosti musí Komisia dohliadnuť na všetky kritériá a všetky podmienky, ak má byť tento proces dôveryhodný a legitímny. Kosovo nie je pripravené. Spolupracujeme s nimi. Viem, že sa zo strany vlády vynakladá veľké úsilie, pokiaľ ide o readmisiu a reintegráciu nútených navrátilcov. Potrebujú toho spraviť viac. Keď budú tieto podmienky splnené, sme, samozrejme, ochotní pristúpiť na formálnejší dialóg o vízach. Dovtedy môžeme len nabádať členské štáty k tomu, aby pri vybavovaní žiadostí o víza predložených občanmi Kosova využívali všetky nástroje revidovaného vízového kódu.

Takže ďakujem vám, pani spravodajkyňa, za túto veľmi plodnú a veľmi povzbudzujúcu rozpravu a teším sa na veľmi presvedčivé hlasovanie na zajtrajšom plenárnom zasadnutí.

  Tanja Fajon, spravodajkyňa. – (SL) Veľmi ma teší, že až na malé výnimky, ktoré priznali svoju očividnú neznalosť situácie v balkánskych krajinách, drvivá väčšina v tomto Parlamente súhlasí, že je čas, aby sme podporili zbúranie vízových múrov v krajinách západného Balkánu.

Je pravda, ako bolo niekoľkokrát povedané, že zločinci, tí, ktorí majú peniaze, si už našli spôsoby, ako cestovať, ale zajtra budeme v Európskom parlamente rozhodovať o osude obyčajných ľudí a ich mobilite, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a študentov.

Existuje celá generácia, ktorá vyrástla za vízovými múrmi a, ako sme povedali, Kosovo zostane vážnym problémom. Musíme nájsť pre týchto ľudí riešenie čo najskôr, pretože ich izolácia a frustrácia budú, pochopiteľne, rásť. Pani komisárka, potrebujeme jasné pravidlá, aby sa orgány v Kosove mohli pustiť do práce.

Ďalšia vec je, že dnes ľudia v Albánsku a Bosne a Hercegovine vďaka našej širokej informačnej kampani vedia oveľa viac, ako vedeli. Vedia, čo liberalizácia vízového režimu znamená, vedia, že zrušením ich vízovej povinnosti v Európskej únii im nezačneme rozdávať pracovné miesta alebo práva, alebo azyl, alebo občianstvo, alebo niečo podobné. To, čo im ale ponúkame, je základné právo každého Európskeho občana, právo slobodne cestovať. Pre občanov Bosny a Hercegoviny a Albánska a pre obyvateľov krajín západného Balkánu všeobecne to bude významný a dôležitý krok na ceste do Európskej únie.

Na záver by som chcela povedať, že to, čo zajtra urobíme, a to, čo sme urobili v novembri minulého roku, bude dôležité pre nás všetkých, pre posilnenie hospodárskej a politickej spolupráce nielen v regióne, ale aj v Európskej únii. Zvlášť veľký význam to však bude mať pre vzťahy medzi národmi, ktoré žijú, takpovediac, len niekoľko kilometrov od nás. Vyšleme im správu, že to myslíme vážne a že majú jasnú európsku budúcnosť. Obyvatelia Albánska a Bosny a Hercegoviny to od nás očakávajú. Myslím si, že takúto správu budú chcieť zajtra počuť.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra podľa plánu.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Podporujem iniciatívu na liberalizáciu vízového režimu pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko. Chcela by som túto príležitosť využiť na to, aby som predostrela otázku liberalizácie vízového režimu pre Moldavskú republiku, krajinu, ktorá v rámci východného partnerstva dosiahla viditeľný pokrok. Tak ako Albánsko a Bosna a Hercegovina, aj Moldavská republika vynaložila počas posledného roku mimoriadne úsilie na to, aby dosiahla bezvízový režim. Vláda už začala realizovať opatrenia, ktoré EÚ v rámci príslušných plánov požaduje od krajín západného Balkánu, uplatňovaním politiky „predbežnej realizácie“. Prvé opatrenia v tomto smere zahrnovali schválenie zákona o cudzincoch a začiatok práce na vytvorení koncepcie integrovaného riadenia hraníc.

Prijalo sa tiež rozhodnutie o vydávaní výlučne biometrických pasov a bol ratifikovaný Rímsky štatút medzinárodného trestného súdu. Vízová „bariéra“ značne poškodzuje obraz Európskej únie v Moldavskej republike. Prvým krokom, ktorý by mala Európska únia podniknúť, aby to napravila, je čo najrýchlejšie vypracovanie plánu pre bezvízový režim. V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami by takéto opatrenie vyslalo jasnú správu o podpore proeurópskych síl v tejto krajine.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne, že proces zjednotenia Európy ako kontinentu sa dokončí až vtedy, keď všetci Európania budú môcť slobodne cestovať do Európskej únie. Rozprava o krajinách západného Balkánu sa u mňa dotýka citlivého miesta, zvlášť pokiaľ ide o Albánsko a pokrok, ktorý umožňuje Európskej únii zrušiť vízovú povinnosť pre občanov cestujúcich v rámci EÚ. Časť mojej rodiny pochádza z Albánska. Pred rokom som uvítal prijatie rovnakého opatrenia týkajúceho sa Macedónska, Čiernej Hory a Srbska. S plným presvedčením budem hlasovať za skutočné právo na voľný pohyb pre európskych občanov z Albánska a Bosny a Hercegoviny. Všetci vieme, aké kruté boli vojny, ktoré vyústili do rozpadu Juhoslávie a rozdelili tento región. Tiež vieme, že mladí ľudia v týchto regiónoch sa najťažšie vyrovnávajú s izoláciou od prosperujúcej Európy. Našou úlohou je povzbudiť ich. Právo na pohyb bez víz to pomôže dosiahnuť.

  Kinga Göncz (S&D), písomne. – (HU) Európsky parlament môže znovu preukázať svoju podporu procesu dobiehania a vstupu krajín západného Balkánu do EÚ. Za mimoriadne významné pokladám to, že liberalizácia vízového režimu pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny bude znamenať, že skoro všetci občania bývalej Juhoslávie budú môcť cestovať v Európskej únii bez víz. Ani pri udeľovaní bezvízového styku, ani pri prístupovom procese sa nesmú klásť iné požiadavky ako splnenie kritérií. Obidve krajiny splnili prísne požiadavky kladené na ich policajné a justičné inštitúcie a preukázali, že sú ochotné a schopné splniť rôzne veci, ktoré sa od nich očakávajú. Odborníci EÚ, ktorí vykonávali inšpekcie na mieste, taktiež potvrdili, že bezpečnostné riziká možno eliminovať. Je neprijateľné, aby sa vlády pri svojich krokoch nechali ovplyvňovať skôr vnútropolitickými hľadiskami ako nestranným hodnotením plnenia kritérií oprávnenosti. Udelenie bezvízového režimu predmetným krajinám tiež vysiela správu, že úspešne dokážu prekonať prekážky, ak ich prípravy majú podporu politickej dohody. Bola som veľmi rada, keď som sa dozvedela, že politické sily v Albánsku a Bosne a Hercegovine spojili sily v záujme dosiahnutia tohto cieľa. Úprimne dúfam, že možnosť vstúpiť do EÚ vyjadrená hmatateľnými výsledkami, ako sú tie, ktoré sa dosiahli dnes, urýchli ich proces dobiehania a pomôže prekonať rozdeľujúce, nacionalistické snahy, ktoré môžu tento proces len hatiť.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Už pri liberalizácii vízového režimu minulý rok sme videli, že mnohí ľudia si bezvízový styk stotožnili s bianko šekom. Nespočetné množstvo ľudí využilo liberálnejší vízový režim na cestovanie do Európskej únie. To, koľko z týchto ľudí sa po uplynutí povolenej lehoty na pobyt skutočne vrátilo do svojich domovských krajín, nevie nikto. Nám je jasné, že liberalizácia vízového režimu nemá nič spoločné s prácou ani právom na trvalý pobyt, ale zdá sa, že týmto ľuďom to jasné nie je. Naším hlavným problémom v tejto súvislosti je Kosovo. EÚ sa nikdy nevedela rozhodnúť, čo považuje za dôležitejšie alebo čo považuje za správne – územnú celistvosť alebo právo ľudí na sebaurčenie. Keďže sme však tento problém mnohonárodnostných štátov príliš dlho ignorovali, teraz tu máme rozdelený balkánsky štát.

Úvaha, že nezákonnému vstupu do EÚ možno zabrániť prostredníctvom readmisných dohôd, neobstojí, kým sa bude zneužívať liberalizácia vízového režimu. S touto myšlienkou treba urobiť krátky proces. Dôležitosť vízových pravidiel tiež ukazuje skutočnosť, že Ankara je zrejme ochotná konečne podpísať readmisnú dohodu výmenou za liberalizáciu vízového režimu pre tureckých podnikateľov. Takéto dohody sa vyžadujú pre kandidátske krajiny EÚ. Spolu s nenaplnenou dohodou o colnej únii to ukazuje, ako nepripravené na vstup je Turecko, a je to ďalšou fackou do tváre Európskej únie. Rokovania treba konečne zastaviť. Cieľom by malo byť radšej vytvorenie privilegovaného partnerstva.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) Bezvízový režim má veľký význam pre životy ľudí, pretože posilňuje kontakty medzi ľuďmi a pomáha realizovať myšlienku voľného pohybu, ktorý je jedným zo základných práv v Európe. Už v kontexte solúnskeho akčného plánu vyjadrila Európska únia politické želanie zrušiť dočasnú vízovú povinnosť pre občanov všetkých krajín západného Balkánu. Nepopierateľná skutočnosť, že Európska únia v blízkej budúcnosti poskytne Bosne a Hercegovine a Albánsku, tak ako občanom Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska, príležitosť cestovať bez víz, zníži riziko nárastu etnickej a politickej nestability, posilní politickú a hospodársku spoluprácu v regióne, zvýši podporu Európskej únie medzi ľuďmi a zlepší vyhliadky európskej integrácie. Zároveň to rozšíri rozhľad ľudí a oslabí protieurópske a extrémistické sily. Mrzí ma však jedna skutočnosť, konkrétne to, že Kosovo je jedinou krajinou, ktorú pre vnútorné rozpory členské štáty vylúčili zo zrušenia vízovej povinnosti pre občanov krajín západného Balkánu. Nechceme trestať Kosovo za súkromné rozpory medzi obyvateľmi členských štátov, ale Európska komisia a Rada by mali rýchlo podniknúť kroky na zahrnutie Kosova do procesu zrušenia vízovej povinnosti, čo by povzbudilo kosovské štátne a vládne orgány a politikov do realizácie nevyhnutných štrukturálnych reforiem a posilnilo politickú a hospodársku spoluprácu s Európskou úniou.