Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pani De Keyserovej v mene Výboru pre rozvoj o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a celosvetovom zdraví (2010/2070(INI)) (A7-0245/2010).

  Véronique De Keyser, spravodajkyňa. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, ďakujem, že ste zostali až doteraz. Táto správa je v podstate reakciou na oznámenie Komisie o celosvetovom zdraví. My sme však chceli zaujať dosť nezvyčajný postoj a zamerať sa omnoho viac na programy vzájomného poistenia, ktorým sa momentálne v Afrike veľmi darí. Dovoľte mi trochu odbočiť od témy.

Zdravotný stav v Afrike je v skutočnosti veľmi zlý, a to i napriek všetkej medzinárodnej pomoci. Je to spôsobené veľkým množstvom činiteľov, či už ide o zmenu klímy, finančnú krízu, vojnu, zlé riadenie v niektorých krajinách, alebo chamtivosť vyvolanú bohatstvom objaveným v Afrike. Keď k tomu pridáme obrovské pandémie, ako sú aids, malária, tuberkulóza atď., zistíme, že čelíme ozajstnej katastrofe.

Musím preto v prvom rade oceniť prácu mimovládnych organizácií, ako aj niektorých cirkví, ktoré robia vskutku pozoruhodnú prácu v núdzových podmienkach, v oblastiach nepokojov. Toto však nemôže predstavovať dlhodobú reakciu, nie je to udržateľná reakcia.

Existujú takzvané vertikálne fondy, ktoré už boli spomenuté a ktoré sa napríklad využívajú na boj proti vážnycm chorobám, ako sú aids, malária a tuberkulóza. Pritiahnu veľa peňazí a sú celkom dobrým lákadlom i pre oblasť súkromnej pomoci, pretože ľudia cítia, že prispievajú na vec, ktorá sa udržiava pod kontrolou. Hoci tieto fondy určite plnia svoje ciele, v skutočnosti riešia iba malú časť problému, pretože, nanešťastie, v Afrike ešte stále dochádza v súčasnosti k väčšiemu počtu úmrtí zapríčinených tým, že chýba sanitárna infraštruktúra, pitná voda – deti umierajú na dyzentériu – či miestny dispenzár, ako, žiaľ, aidsom alebo maláriou.

Preto sa začala pozornosť venovať hnutiu, ktoré vzniklo v 90. rokoch minulého storočia a ktoré tvoria iniciatívy pozostávajúce z poistných programov, ale predovšetkým z programov vzájomného poistenia, ktoré sa začali objavovať takmer všade v rôznych afrických krajinách. Cieľom týchto programov vzájomného poistenia je, samozrejme, zapájanie ľudí do starostlivosti o vlastné zdravie. Nezatvárajme si oči. Tieto programy nebudú sebestačné, nepodarí sa im zabezpečiť celé financovanie starostlivosti alebo prístupu k liekom, no i napriek tomu pri kombinácii s ostatnými fondmi či dotáciami naozaj poskytnú zdravotnú starostlivosť a lieky, ako aj účasť, teda sociálnu dynamiku, ktorá sa ujala.

Sú ich stovky, existujú v rôznych krajinách a v rôznych oblastiach. Existujú programy vzájomného poistenia pre ženy, programy vzájomného poistenia pre vlastníkov kaviarní atď. Našou úlohou je teda túto sociálnu dynamiku podporovať, financovať a koordinovať, pričom si môžeme zároveň hovoriť, že možno jedného dňa sa stane sebestačnou, ale teraz ešte nie.

Preto aj keď tieto programy vzájomného poistenia dokážu existovať, je to možné iba vtedy, ak spolu s nimi, samozrejme, existujú takzvané horizontálne systémy. Inými slovami, prečo sa poisťovať alebo načo platiť za obdobie, keď ste chorý, či za chirurgický zákrok, ak nie je k dispozícii žiadna nemocnica, lekár ani lieky? V dôsledku toho sme presvedčení, že Európska únia by mala nielen podporovať, koordinovať a udržiavať tieto programy vzájomného poistenia, ale mala by zároveň výrazne zdôrazniť význam horizontálnych systémov, základnej zdravotnej starostlivosti, aj keby to malo znamenať, že požiada vertikálne fondy, aby čiastočne financovali túto takzvanú horizontálnu starostlivosť, tento nevyhnutný prvok základnej starostlivosti, ktorý zabezpečí rovnováhu umožňujúcu existenciu programov vzájomného poistenia.

Tieto problémy sa v správe spomínajú. Môj čas vypršal, ale budem možno reagovať na niektoré obavy poslancov týkajúce sa problematiky reprodukčného zdravia, ktorá sa spomína v tejto správe a ktorú považujem za veľmi dôležitú.

  Niccolò Rinaldi (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pani De Keyserová už povedala takmer všetko potrebné. Rád by som venoval toto vystúpenie chlapčekovi, ktorého som spoznal 1. decembra 2009 v Luande, keď sme boli v Angole na parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ. Chlapček bol už na sklonku svojho života, umieral na podvýživu v náručí svojej matky v nemocnici Divine Providence Hospital v centre Luandy blízko miesta, kde sme pracovali, a neďaleko štadióna, ktorý sa práve staval pre Africký pohár; inými slovami, bol obklopený dostatkom všetkého.

I napriek tomu nešlo o ojedinelý prípad. V Luande deti ešte stále každý deň umierajú od hladu, umierajú na podvýživu v náručí svojich mladých matiek, ktoré nikto nenaučil nič o výžive a ktoré sú často odkázané na vlastné prostriedky.

Pre kresťana takéto obrazy predstavujú hriech – veľký hriech; pre politika sú znakom zlyhania našich politík a pre vládnucu triedu danej krajiny, teda Angoly, sú tiež znakom chamtivosti a nespravodlivého rozdelenia bohatstva. Som presvedčený, že dôvody, prečo malo toto dieťa na zemi taký krátky život, nás donútia sa nad nimi dôkladne zamyslieť. Dúfam, že moje vyhlásenie k týmto úvahám prispeje.

  Anna Záborská (PPE). – (SK) Napriek niektorým výhradám, ktoré mám voči správe, chcem v prvom rade kolegyni De Keyser zagratulovať. Ukázala tak ako už veľakrát, že sa v rozvojovej politike vyzná a že jej nie sú ľahostajné životné podmienky v niektorých oblastiach sveta.

Úroveň zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike je žalostná. Mrzí ma však, že aspoň niektoré moje pozmeňovacie návrhy pani De Keyser neakceptovala. Je falošné, ak pozitívne hovoríme o záverečných dokumentoch z Káhiry a Pekingu a keď sa na ne odvolávam, nie sú akceptované. A to len preto, že podľa niektorých kolegov určité paragrafy asi nespĺňajú európsku politiku reprodukčného zdravia. Je poľutovaniahodné, že nechceme rešpektovať dôležitosť národných a regionálnych osobitostí a historickú, kultúrnu a náboženskú rozmanitosť aj štátov v subsaharskej Afrike. Zdravotný stav tamojšieho obyvateľstva to len zhorší.

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Všeobecná deklarácia ľudských práv uznáva zdravie ako jedno zo základných ľudských práv. Osobne sa domnievam, že toto právo je potrebné vnímať v úzkej súvislosti so samotným právom na život.

Tieto práva majú v subsaharskej Afrike veľmi špecifický a prekérny kontext, a preto by som chcel vyzdvihnúť potrebu zodpovedného a ľudského prístupu Európskej únie v oblasti zdravotnej starostlivosti. V prvom rade pripomínam, že Európska únia by nemala propagovať prerušenie tehotenstva ako právo, pretože toto takzvané právo nie je uznané v žiadnych medzinárodných dokumentoch ako takzvané základné ľudské právo. Naopak Únia ako ochrankyňa ľudských práv vo svete by mala pokrokovo podporovať programy na ochranu matiek s deťmi v rámci svojich rozvojových politík a propagovať východiská zlučiteľné s právom na život a ochranu aj nenarodeného dieťaťa. A po druhé, opäť zdôrazňujem, že EÚ a členské štáty nezahŕňajú do obchodných dohôd ustanovenia týkajúce sa práv duševného vlastníctva, ktoré bránia biedou postihnutému obyvateľstvu rozvojových krajín v prístupe k základným liekom a ktoré prispievajú k vysokej úmrtnosti v týchto regiónoch.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, môj kolega pán Piebalgs nemohol prísť osobne, a tak v jeho mene uvediem niekoľko poznámok a pripomienok. Poviem znovu pravdivo, že Komisia je Parlamentu vždy k dispozícii, a som veľmi rád, že pani De Keyserová a ostatní rečníci hovorili o téme, ktorá ma už dlho osobne zaujíma. Okrem toho, pani De Keyserová, nie je náhoda, že som si vo svojej funkcii komisára pre vnútorný trh a finančné služby okrem návštev všetkých hlavných miest Únie každý týždeň a prvej návštevy Spojených štátov, ktorú som musel absolvovať, pretože takmer všetky naše transakcie sú transatlantické, naozaj želal, aby sa moja druhá návšteva mimo Únie uskutočnila v Addis Abebe koncom júla, kde som sa mal stretnúť s vedúcimi predstaviteľmi Africkej únie. Je to tak preto, lebo naše osudy sú vzájomne prepojené. Už mnoho rokov sa snažím presadiť novú politiku partnerstva medzi našimi dvomi veľkými svetadielmi.

S ohľadom na mnohé témy súvisiace s krízou, ktoré sa v každom prípade týkajú našich vlastných záujmov, ako sú spolupráca medzi našimi trhmi; boj proti praniu špinavých peňazí; finančná regulácia; boj, ktorý chcem neľútostne viesť proti nadmerným špekuláciám s poľnohospodárskymi komoditami najmä v Afrike, kde mnohé krajiny závisia od dovozu potravín, sme sa po tejto návšteve s kolegami rozhodli pokračovať vo vzájomnej spolupráci a posilniť ju.

Hoci v mene pána Piebalgsa, ako aj v mene svojom, oceňujem kvalitu vašej správy, v ktorej opisujete situáciu v oblasti zdravotnej starostlivosti v rozvojových krajinách, mal by som dodať, že tu nehovoríme iba o Afrike. Pred pár týždňami som bol na Haiti po tom, ako túto krajinu navštívili moje kolegyne barónka Ashtonová a pani Georgievová a kolega pán Piebalgs. Bolo zrejmé, že dokonca aj mimo Afriky existujú problémy, ktoré je potrebné prekonať v oblasti prevencie chorôb a verejného zdravia v najchudobnejších krajinách.

Ako už povedal pán Rinaldi, je to naozaj tak, že každoročne takmer 30 miliónov ľudí v rozvojových krajinách umiera predčasne z dôvodov, ktoré by sa dali riešiť pomocou takého množstva peňazí, aké sa minie v Európskej únii alebo Spojených štátoch iba na krmivo pre domáce zvieratá, alebo ak chceme iné prirovnanie, tak pomocou približne dvoch percent celosvetových vojenských výdavkov. Pre mňa je takáto situácia jednoducho neprijateľná.

Realizovateľné sociálne politiky vrátane politiky v oblasti zdravotníctva by mali byť najdôležitejšou časťou základných funkcií štátu, a to v rámci udržateľného a inkluzívneho rastu. Zdravie nie je len všeobecným právom, ale aj súčasťou hospodárskeho rozvoja. Systémy zdravotnej starostlivosti založené na výdavkoch na obyvateľa vo výške menej ako 30 EUR ročne, čo je päťdesiatkrát menej ako priemer v EÚ, nebudú nikdy schopné udržať si zdravotníckych pracovníkov, zabezpečiť dostupnosť nevyhnutných liekov alebo poskytnúť ľuďom rovnaký prístup k starostlivosti.

V tejto otázke by som vám rád v mene pána Piebalgsa povedal, že budeme naďalej trvať na tom, aby Európska únia dodržiavala svoje záväzky v súvislosti s úrovňou a kvalitou verejnej rozvojovej pomoci tým tretím krajinám, ktoré ju najviac potrebujú. Podpora systémov zdravotníctva zostáva pre Komisiu najdôležitejším záväzkom v oblasti našej zahraničnej politiky a trvalou súčasťou nášho politického dialógu s tretími krajinami. Zopakujem obavu pani Záborskej, tretie krajiny nie sú v skutočnosti všetky na jednej lodi. Napríklad, ako ste povedali, v Afrike existuje obrovský rozdiel medzi rozvojovými krajinami a menej rozvinutými krajinami.

Okrem toho sa pokúšame presadiť túto myšlienku prostredníctvom aktívnej účasti Komisie na celosvetových iniciatívach, ako sú Globálny fond na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii, ako aj pomocou interakcie s ostatnými verejnými a súkromnými aktérmi činnými v tejto oblasti. Pani De Keyserová, právom ste ocenili prácu mimovládnych organizácií, ktorá je podľa mňa príkladná. Znovu na Haiti som pred pár dňami videl, že tieto organizácie zohrávajú pozoruhodnú i rozhodujúcu úlohu v správnych alebo verejných aspektoch rôznych opatrení, na ktoré sa podujali Únia, prispievatelia do fondov či Svetová banka.

Primerané sociálne politiky a politiky v oblasti zdravia sú nevyhnutné na to, aby sme dosiahli konkrétne výsledky v Európe, ako aj v rozvojových krajinách. To, že jednoducho vyhradíme značnú sumu prostriedkov na podporu našich európskych partnerov, nemôže stačiť. Musíme sa postarať aj o to, aby boli naše vnútorné politiky jednotné – napríklad politika v oblasti migrácie zdravotníckych pracovníkov alebo obchodu s liekmi –, a to takým spôsobom, že vnútorné politiky prospejú aj tým, ktorí ich na svete najviac potrebujú, alebo im prinajmenšom nespôsobia žiadnu ujmu.

V oblasti mojich kompetencií by som rád poukázal na dve veci, ktoré by vás, pani De Keyserová, mohli zaujímať. Po prvé, v návrhu zákona o jednotnom trhu, ktorý pripravujeme na 27. októbra, chcem dať do popredia hlavnú oblasť sociálnych záležitostí a snažiť sa o vytvorenie štatútu európskej nadácie. Okrem tohto všetkého by sme mali byť tu doma v Európe oporou štruktúram, neziskovým organizáciám, sociálnym inštitúciám, ktoré by sme mali podporiť v ich práci, ktorou pomáhajú najchudobnejším krajinám alebo rozvojovým krajinám, a to najmä v oblasti zdravia.

Ďalej je tu druhá oblasť, ktorá ma v skutočnosti znepokojuje práve teraz, a to falšovanie. Do plánu, ktorý vám predložím na jeseň, som zahrnul niekoľko oblastí, ktoré budeme financovať a podporovať. Ide o oblasti pirátstva a falšovania, technológie na odhalenie falšovaných výrobkov, komunikácie s európskou verejnosťou a školení zamestnancov colníc alebo pracovníkov na vonkajších hraniciach Únie.

Rád by som tam mal aj oblasť – kolegov som o ňu požiadal – spolupráce s krajinami, odkiaľ tieto falšované výrobky pochádzajú a kde by mohli spôsobiť značnú ujmu na zdraví, hlavne ak ide o falšované lieky. K tejto téme sa vrátime čoskoro.

Na základe analýzy, ktorú som vám rýchlo načrtol, Únia prijala závery v súvislosti s úlohou EÚ v oblasti celosvetového zdravia. Od nich sa odrazíme, keď sa budeme zapájať do záležitostí týkajúcich sa zdravia. Ako som už povedal, prostriedky na oficiálnu rozvojovú pomoc sú nepostačujúce. Existuje jeden bod, na základe ktorého analýza z vašej správy dokáže, aký má veľký význam. V Európe máme mnoho spôsobov financovania zdravotných služieb a každá z nich má svoje silné a slabé stránky. Neexistuje jediné dokonalé riešenie, ktoré by vyhovovalo miestnym podmienkam vo všetkých krajinách. Je jasné, že rovnako ani čisto dobrovoľný program poistenia založený na mechanizmoch súkromného financovania by nestačil na zabezpečenie rovnakého a všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti. Preto spomínam nevyhnutnú úlohu, ktorú musia verejné orgány zohrávať pri regulácii a financovaní zdravotníckych služieb, aby mohli nastoliť alebo zaručiť zásady spravodlivosti a začleňovania.

Do veľkej miery sa spoliehame na to, že Parlament prispeje k tomuto úsiliu, čím chceme posilniť a zlepšiť solidaritu občanov Európskej únie a ostatných aktérov z Únie v tejto oblasti, a to najmä mimovládnych organizácií. Som presvedčený, že naša Únia sa musí veľa učiť, ale rovnako má veľa vecí, o ktoré sa môže so zvyškom sveta podeliť. Zároveň verím, že v tejto oblasti môžeme poskytnúť pridanú hodnotu. Všetky tieto body musí jasne preniesť do prístupu, ktorý zaujmeme k politike v oblasti zdravotníctva v rozvojových krajinách. Osobne som rád, že vám môžem odpovedať, a využijem túto príležitosť na vyjadrenie osobného záväzku v súvislosti s touto problematikou.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Neschopnosť afrických krajín – často slabých krajín, ktoré sa len nedávno spamätali z nepokojov alebo im chýbajú dostatočne silné inštitúcie či primerané zdroje – uplatňovať účinné politiky v oblasti verejného zdravia a zvlášť zaručiť prístup k riadnej zdravotnej starostlivosti predstavuje veľký problém a celosvetový záväzok. Je nevyhnutné, aby sme mali celosvetovú víziu EÚ o zdraví spolu s hlavnými zásadami, ktoré sa musia uplatňovať vo všetkých strategických a relevantných oblastiach. Investície do vzdelávania a vytvárania kapacít budú mať pozitívny vplyv na zdravie na celom svete. Žiadam Európsku úniu, aby aktívne podporovala odbornú prípravu kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov. Je nevyhnutné, aby členské štáty EÚ zabezpečili to, že ich migračné politiky nezabránia zdravotníckym pracovníkom, aby boli dostupní v tretích krajinách. Žiadam, aby boli splnené záväzky v súlade so stratégiou EÚ na opatrenia v súvislosti s krízou v ľudských zdrojoch v oblasti zdravotníctva v rozvojových krajinách. EÚ musí umožniť migračnú cirkuláciu ako prostriedok na zmenšenie rozsahu uniku mozgov z krajín, ktoré majú ťažkosti.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Zdravotný stav obyvateľstva v subsaharskej Afrike predstavuje pre humanitárnu a rozvojovú politiku EÚ jeden z najvážnejších problémov. Som presvedčená, že tragédia tejto situácie sa dá najlepšie vystihnúť údajom, že priemerná dĺžka života obyvateľov tohto regiónu je polovičná v porovnaní európskymi občanmi. Správa veľmi jasne vysvetľuje príčiny tejto situácie a kladie dôraz na požadované druhy nápravy, ako aj náš podiel na zodpovednosti za ňu. Medzinárodné prostriedky vyčlenené na zdravotnú starostlivosť predstavujú polovicu sumy vyčleňovanej na vzdelávanie. Bez toho, aby som akokoľvek podceňovala vzdelávanie, domnievam sa, že tento nepomer predstavuje jav, ktorý sme prehliadli, chybu, ktorá sa musí v budúcnosti napraviť.

Rozvinuté krajiny okrem toho podporujú exodus lekárov a zdravotných sestier z afrických štátov, vďaka čomu pokračuje súčasná kritická situácia. Som presvedčená, že väčšia súdnosť hlavne na strane krajín EÚ, pokiaľ ide o prijímanie odborníkov v podobných kľúčových oblastiach, by umožnila značný pokrok v zlepšovaní systému zdravotnej starostlivosti v Afrike.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Bohužiaľ, všeobecné právo na zdravotnú starostlivosť nie je ešte stále ani zďaleka realitou. Milióny ľudí sú naďalej bez prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti, priemerná dĺžka života v mnohých krajinách je stále neprijateľne krátka a milióny detí ďalej umierajú na choroby, ktorým možno predchádzať a ktoré možno liečiť. Táto situácia je o to vážnejšia, že to, či bude pokračovať alebo skončí, závisí od politických rozhodnutí. Hlavnou silou v týchto rozhodnutiach sú záujmy veľkých hospodárskych a finančných skupín. Nadnárodné farmaceutické spoločnosti naďalej zamedzujú lacnejšiu výrobu liekov, ktoré by mohli zachrániť životy miliónom ľudí. Medzinárodné finančné inštitúcie pokračujú v takzvaných štrukturálnych úpravách udržiavaním ohavného zahraničného dlhu krajín v rozvojovom svete a odvetvie zdravotníctva, kde prevláda obrovský nedostatok, zaťažujú škrtmi a privatizáciou. K ozajstnému zlepšeniu systému zdravotnej starostlivosti týchto krajín môže dôjsť vtedy, ak sa v prvom rade okamžite odmietnu takzvané dohody o hospodárskom partnerstve, ktorých vykonávanie spôsobom, aký chce EÚ presadiť, zhorší vzťahy závislosti a bude mať ešte väčší vplyv na priority týchto krajín, ďalej ak sa ukončí ich zahraničný dlh a bude zabezpečená riadna rozvojová pomoc a politika spolupráce.