Predseda. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:

– správa (A7-0032/2010) pani Estrelovej v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (KOM(2008)0637 – C6-0340/2008 – 2008/0193(COD)), a správa A7-0264/2010 pani Thomsenovej v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť o otázke žien na neistých pracovných miestach (2010/2018(INI)).

  Edite Estrela, spravodajkyňa. – (PT) Najprv by som sa chcela poďakovať tieňovej spravodajkyni a spravodajcovi stanoviska Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci za spoluprácu a prácu, ktorú sme spolu vykonali. Poďakovanie patrí aj mnohým mimovládnym a odborovým organizáciám, odborníkom, ktorí sa zúčastnili na prezentačnom seminári štúdie o finančnom dosahu, sekretariátu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a sekretariátu našej politickej skupiny, tematickému oddeleniu Európskeho parlamentu a mojim asistentom. Všetci neúnavne pracovali a prejavili veľkú profesionalitu a schopnosti.

Táto smernica má už osemnásť rokov a je zastaraná. Proces preskúmania je dlhý a problematický. Teraz je načase, aby Parlament bez ďalších odkladov rozhodol a aby splnil očakávania a potreby európskych rodín.

Návrhy, ktoré prijal Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, zabezpečujú dva ciele vyplývajúce z rozšírenia právneho základu: ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku pre tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky a presadzovanie rodovej rovnosti a zosúladenia pracovného a rodinného života. Zároveň to pomôže zastaviť demografický pokles posledných desaťročí.

Pred sto rokmi predstavovalo európske obyvateľstvo 15 % obyvateľstva sveta. Očakáva sa, že v roku 2050 to nebude viac než 5 %. Starnutie a z toho vyplývajúci pokles počtu produktívneho obyvateľstva ohrozuje udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a samotný hospodársky rast. Z tohto dôvodu materstvo nemožno vnímať ako chorobu alebo záťaž pre hospodárstvo, ale skôr ako službu spoločnosti.

Dĺžka materskej dovolenky v 27 členských štátoch sa pohybuje od 14 do 52 týždňov a dávky počas dovolenky sa tiež veľmi líšia, pričom v 13 krajinách sa vypláca 100 % príjmu. Uvedomujem si, že súčasná hospodárska situácia nie je naklonená k zvyšovaniu sociálnych výdavkov, ale je to dobrá investícia do našej spoločnej budúcnosti a nemá také vysoké náklady, ako to niektorí tvrdia. Štúdia o finančnom dosahu uvádza, že náklady návrhu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť budú úplne pokryté, ak návrh prispeje k zvýšeniu účasti žien na trhu práce len o 1 %. Sú to vyvážené a realistické návrhy v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce a Svetovej zdravotníckej organizácie.

Dvadsať týždňov je dostatočne dlhý čas, aby sa žena mohla zotaviť z pôrodu, aby sa podporovalo dojčenie a umožnilo vytvorenie pevných vzťahov medzi matkou a dieťaťom. Dlhšie obdobie by mohlo ovplyvniť opätovnú integráciu žien na trh práce. Vyplácanie príjmu vo výške 100 % je spravodlivé, pretože rodiny by nemali byť finančne trestané za to, že majú deti, ktoré si želajú, a navyše deti, ktoré Európa potrebuje, aby mohla riešiť demografický problém.

Právo na otcovskú dovolenku sa uznáva už v 19 členských štátoch, pričom sa vyplácajú dávky vo výške 80 až 100 % priemerného príjmu. Zapojenie otcov do života detí prispieva k ich zdravému fyzickému a psychickému vývoju. Je to právo otcov a detí.

Počas celého procesu som vyjadrovala svoju úplnú otvorenosť voči širšiemu konsenzu a dúfam, že všetci, ktorým záleží na ženách, rodinách a deťoch, podporia túto správu. Vzhľadom na ciele stratégie EÚ 2020 nebude od roku 2020 dôvod na to, aby nemala materská dovolenka dĺžku 20 týždňov platenú v plnej miere. Preto vás naliehavo žiadam, aby ste podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 126, 127 a 128. Z rovnakého dôvodu nemôžem podporiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa škandalóznym spôsobom snažia o obmedzenie práv rodín.

  Britta Thomsen, spravodajkyňa. – (DA) Vážený pán predseda, dnes vedieme túto rozpravu o pracovných podmienkach žien, pretože ženy a muži majú rôzne podmienky na trhu práce. Ženy veľmi zaostávajú za mužmi z hľadiska miezd, dôchodkov, špičkových pracovných pozícií a riadiacich funkcií. Viac než kedykoľvek predtým je preto potrebné, aby EÚ vyvinula iniciatívu na zlepšenie postavenia žien na trhu práce, aby sme uviedli Európu do súladu so zmluvou. Musíme zabezpečiť, aby ženy – či už sú z Portugalska, alebo Poľska, Belgicka, alebo Bulharska – mali zaručenú rovnosť na trhu práce.

Veľký a dôležitý krok smerom k úplnej rovnosti je nový a moderný právny predpis EÚ o materskej dovolenke. Je veľa dobrých dôvodov na to, aby sme v Európe zaviedli nové právne predpisy týkajúce sa materskej dovolenky. Predovšetkým je tu riziko, že EÚ bude onedlho čeliť demografickej kríze – kríze, ktorá by mohla byť prinajmenej taká vážna ako hospodárska kríza, v ktorej sa stále nachádzame. Ženy v EÚ jednoducho nemajú dosť detí. Ak si chceme v budúcnosti zachovať svoju konkurencieschopnosť a vytvoriť rast, ktorý je potrebný na udržanie našej úrovne prosperity, musí sa v EÚ rodiť viac detí. Potrebujeme preto právny predpis o materskej dovolenke, ktorý bude rodiny motivovať mať deti.

Spoločný vysoký štandard pre materskú dovolenku je veľmi dôležitý na vytvorenie účinného vnútorného trhu. Vnútorný trh by nemal zabezpečovať len lacný tovar – rovnako dôležité je aj zabezpečenie vysokých sociálnych noriem pre pracovníkov. Nesmieme mať nerovné konkurenčné podmienky, na základe ktorých by bolo výhodné vytvárať horšie podmienky pre ženy, ktoré sa potom stanú obeťou sociálneho dampingu.

Otcovia musia mať tiež právo na dvojtýždňovú otcovskú dovolenku pri zachovaní plného príjmu. Ak máme vytvoriť rovnosť medzi mužmi a ženami, musíme uznať, že aj muži zohrávajú dôležitú úlohu v súvislosti s otcovskou dovolenkou. Bude to mať prospešný účinok na rovnosť, deti a v neposlednom rade na samotných otcov.

Od lobistov zamestnávateľských združení počúvame o tom, že je to šialenstvo a že si nemôžeme dovoliť lepšie právne predpisy o materskej dovolenke. Odvážila by som sa povedať, že pravý opak je pravda. Nemôžeme si dovoliť nezabezpečiť nové, moderné právne predpisy o materskej dovolenke. Je to otázka zdravia a bezpečnosti žien a detí v EÚ. To znamená, že s týmto by sme sa nemali zahrávať.

Musíme zvýšiť účasť žien na trhu práce v celej EÚ. Cieľom stratégie EÚ 2020 je dostať 75 % zo všetkých žien na trh práce. Ako vieme, v súčasnosti pracuje len 60 % žien, bude to teda ťažká úloha. Musíme však uspieť a niet pochybností o tom, že dobré zariadenia starostlivosti o deti sú cestou vpred. Druhá a rovnako dôležitá iniciatíva je však plný príjem počas materskej dovolenky. Len ak zabránime diskriminácii žien, podarí sa nám dostať viac žien na trh práce.

Ďalším dôležitým krokom smerom k väčšej rovnosti na trhu práce je správa o otázke žien na neistých pracovných miestach, ktorej som bola spravodajkyňa. Situácia je, žiaľ, taká, že ženy sú významne nadpriemerne zastúpené na takýchto pracovných miestach. Najmä ženy zamestnané v súkromí majú veľmi neisté pracovné podmienky, ktorých znakom je, okrem iného, malá alebo žiadna istota pracovného miesta, žiadne sociálne zabezpečenie, vysoké riziko diskriminácie a zlé pracovné prostredie. Nesmieme dovoliť, aby ženy pracovali za takýchto zlých podmienok. EÚ by preto mala podporiť členské štáty, aby zabezpečili nahradenie neistých pracovných miest riadnymi pracovnými miestami s dôstojnými pracovnými podmienkami. Dlhý čas sme nevenovali patričnú pozornosť týmto zraniteľným ženám a ja dúfam, že Komisia vezme túto správu vážne a pomôže postarať sa o ženy, ktoré patria medzi najzraniteľnejších občanov EÚ.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážený pán predseda, som veľmi rád, že dnes večer môžem nahradiť pani podpredsedníčku Redingovú na tejto veľmi dôležitej rozprave, pretože budeme diskutovať o dvoch veľmi aktuálnych správach, ktoré sa týkajú priamo základných práv a rodovej rovnosti. V mene Komisie by som sa chcel srdečne poďakovať obom spravodajkyniam pani Thomsenovej a pani Estrelovej, ktoré vykonali vynikajúcu prácu.

Tieto dve správy sa týkajú situácie žien na trhu práce EÚ, ktorá je často ťažká. Prínos žien je rozhodujúci vzhľadom na dosiahnutie našich ambicióznych cieľov celkovej miery zamestnanosti na úrovni 75 % do roku 2020, ale to nemožno urobiť bez zabezpečenia základných práv pracovníčok. Toto sa práve chystáme dnes večer prediskutovať.

Dovoľte mi, aby som začal otázkou žien na neistých pracovných miestach. Za uplynulých niekoľko rokov sme dosiahli veľký pokrok pri integrácii žien na trh práce. Ako vieme, je väčšia pravdepodobnosť, že na neistých pracovných miestach budú pracovať ženy, nie muži. Určité formy neistej práce, ktorú vykonávajú ženy, ako napríklad platená práca v domácnosti a opatera, jednoducho na trhu práce nie sú viditeľné. Ak ženy nebudú mať dôstojné pracovné miesta, nemôžu dosiahnuť hospodársku nezávislosť, ktorá je predpokladom toho, aby mali kontrolu nad svojím životom.

Musíme sa zamerať na príčiny, prečo je pravdepodobnejšie, že ženy pracujú na neistých pracovných miestach: stereotypy, nerovné rozdelenie úloh v rámci rodiny a domácnosti a nedocenenie pracovných miest, v ktorých dominujú ženy. Musíme zabezpečiť aj to, aby bolo čoraz viac migrujúcich pracovníčok, ktoré sú často vykorisťované v sivej ekonomike, začlenených na trhu práce. Naša nová stratégia rovnosti zahŕňa všetky tieto otázky a musíme zmobilizovať všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii, aby sme pokročili pri jej realizácii.

Ak dovolíte, chcel by som doplniť niekoľko poznámok k smernici týkajúcej sa tehotných pracovníčok.

Je celkom zrejmé, že prísnejšie normy týkajúce sa materskej dovolenky na úrovni EÚ sú rozhodujúce z hľadiska zabezpečenia zdravia a bezpečnosti matky a dieťaťa, ako aj rastúcej účasti žien na trhu práce, zmeny rodinných modelov a riešenia demografického tlaku.

Medzi hlavné body návrhov Komisie patria rozšírenie materskej dovolenky o štyri týždne, aby sa splnili odporúčania Medzinárodnej organizácie práce, podpora poskytovania vyšších dávok, väčšia flexibilita žien pracovať až do obdobia krátko pred pôrodom a právo požiadať o flexibilný pracovný čas.

Komisia tak chce chrániť zamestnanecké práva žien, poskytnúť ženám dostatočný čas na zotavenie sa po pôrode a na vytvorenie vzťahu s dieťaťom a poskytnúť ženám finančné zabezpečenie počas materskej dovolenky.

Preto by som chcel vysloviť poklonu pani Estrelovej za prácu na tejto rozsiahlej správe, ktorá v mnohých ohľadoch zlepšuje pôvodný návrh Komisie.

Komisia predovšetkým plne súhlasí s dôrazom na úlohu otcov. Posilnenie rodičovskej dovolenky prostredníctvom novej smernice prijatej v prvej polovici tohto roka je dôležitým krokom vpred. Zavedenie otcovskej dovolenky v rámci smernice o materstve však nie je v súlade s celkovým cieľom, ktorý sa snažíme dosiahnuť, ani s právnym základom, na ktorom bol návrh vypracovaný. Návrh sa zakladá na článku 153 o zdraví a bezpečnosti tehotných žien pri práci a na článku 157, ktorý umožňuje EÚ zasiahnuť v oblasti rovnakého odmeňovania mužov a žien.

Na základe uvedeného by som chcel zdôrazniť, že Komisia bude túto otázku ďalej skúmať. V súčasnosti vykonáva hĺbkovú štúdiu nákladov a úžitku zameranú na možnosť osobitnej iniciatívy v tejto oblasti. Komisia nemôže akceptovať ani oslabovanie práva žien odmietnuť nočnú prácu.

Čo sa týka dĺžky dovolenky a dávok, ktoré majú ženy počas tohto obdobia dostávať, chcel by som povedať toto: pani podpredsedníčka Redingová sa v priebehu uplynulých niekoľkých mesiacov stretla s mnohými ministrami a tí jej vysvetlili, že vnútroštátne systémy dovoleniek fungujú dobre a že vzhľadom na súčasné finančné obmedzenia nie je možné predĺžiť dovolenku alebo zvýšiť dávky. Komisia však veľmi jasne poukázala na to, že nie je ochotná znížiť úroveň ambícií tohto návrhu.

Vzhľadom na to by som chcel zdôrazniť, že Komisia sa snaží stanoviť minimálnu úroveň ochrany, ktorá zohľadní rôzne modely zosúladenia a rodičovskej dovolenky v členských štátoch. Komisia je presvedčená, že jej návrh by vytvoril dobrý základ pre dohodu medzi Parlamentom a Radou. Komisia by sa chcela aj poďakovať Parlamentu za predloženie mnohých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré posilňujú alebo spresňujú návrhy.

Na záver chcem povedať, že cieľom návrhu by malo byť posilnenie ochrany zdravia a bezpečnosti žien, zvýšenie ich vyhliadok na zamestnanie a pomoc pri riešení demografického starnutia. Veľmi sa teším na vaše príspevky a návrhy k obom týmto veľmi dôležitým otázkam.

PREDSEDÁ: ROBERTA ANGELILLI
podpredsedníčka

  Rovana Plumb, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (RO) Vážený pán komisár, dámy a páni, ako spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci by som vám chcela povedať, že naším zámerom bolo prispieť k týmto politikám, ktoré pomôžu dosiahnuť cieľ zvýšenia miery zamestnanosti a zlepšenia zdravia a bezpečnosti pri práci prostredníctvom zlepšenia stanoveného v tejto správe.

Keď však hovoríme o cieľoch stratégie EÚ 2020, musíme myslieť na ľudí a dať ich na prvé miesto, čo v tejto súvislosti znamená ženy. Prijímame nový prístup, teda že materstvo už nesmie byť trestané, najmä vzhľadom na pokles miery pôrodnosti, nehovoriac o starnutí a prehlbujúcej sa chudobe obyvateľstva, čo vytvára závažný problém z hľadiska udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia.

Všetky opatrenia, ktoré navrhujeme, ochránia ženy v práci, a to tehotné ženy i ženy po pôrode. Opatrenia navrhnuté v správe sú aj investíciou do budúcnosti Európy. Chceme zaručenú, plne hradenú materskú dovolenku. Zamyslime sa nad potrebou zastaviť trestanie materstva v Európskej únii v 21. storočí a potrebou zabezpečiť, aby ženy mali všetky podmienky hodné dôstojného pracovného miesta.

  Thomas Händel, spravodajca Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v uplynulých rokoch sme nepochybne dosiahli pokrok v otázke rovnosti medzi mužmi a ženami, no je ešte mnoho žien, ktoré sú nútené pracovať na menej kvalifikovaných pracovných miestach. To sa nevzťahuje len na činnosti, ktoré sa tradične vykonávajú v rámci rodiny. Deregulácia, ktorá sa uskutočnila v uplynulých rokoch, často viedla k tomu, že zamestnanie s povinným sociálnym poistením sa nahradilo netypickými, nezabezpečenými a neistými podmienkami zamestnania. Toto zasiahlo najmä ženy. Trend v zamestnanosti v Európe v rokoch 2000 až 2010 ide tým smerom, že 60 % tvoria nové, neisté a netypické typy zamestnávania, ktoré primárne – z dvoch tretín – vykonávajú ženy. Ženy sú často vylúčené z demokratickej účasti v organizáciách, pretože sú zamestnané na čiastočný úväzok a na základe neistých podmienok. Ženy sú však teraz oveľa angažovanejšie a oveľa kvalifikovanejšie než v akejkoľvek predošlej generácii. Napriek tomu zarábajú priemerne o 25 % menej než muži.

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci sa touto vecou intenzívne zaoberal a vypracoval dobré návrhy týkajúce sa zamestnávania žien: začlenenie do systémov sociálneho zabezpečenia bez ohľadu na kategóriu pracovného miesta, vytvorenie zariadení starostlivosti o deti, zosúladenie starobných dôchodkov a sociálnych systémov s nezávislým spôsobom života a organizovanie práce na základe zásad „dobrej práce“. To všetko sa v podstate nachádza v správe o otázke žien na neistých pracovných miestach. Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci je spokojný s výsledkami tejto práce a naliehavo žiada Parlament, aby hlasoval za predloženú správu.

  Anna Záborská, za skupinu PPE. – (SK) Táto správa je už druhým pokusom formulovať pozíciu Parlamentu k minimálnemu štandardu ochrany matiek v Európskej únii.

Názory takmer všetkých 27 delegácií v siedmych frakciách sa rôznia. To platí aj pre moju vlastnú frakciu Kresťanských demokratov. Mnohí poslanci dodnes nepoznajú dôsledky nášho hlasovania pre národné hospodárstvo, lebo spomínaná štúdia zobrala do úvahy len 10 členských štátov. Som v politike 20 rokov, ale takúto zložitú situáciu som zažila len zriedka. Ľudský život sa začína v tele matky, preto musíme chrániť jej zdravie pred aj po pôrode. Ochrana matky ako faktor spoločenských nákladov sa nesmie stať prekážkou v zamestnaní. Matka nesmie byť v konflikte s pracovníčkou. Ak mladým vzdelaným ženám naznačíme, že majú mať deti, ale zároveň odmietneme uznať ich materstvo a nedáme im možnosť vychovávať svoje deti, nikdy sa nám nepodarí zvrátiť demografický vývoj.

Ochranu matky treba vnímať v súvislosti so starostlivosťou otca, prirodzeným rámcom rodiny, a potrebou materinskej lásky u novorodenca. Bábätká sú viac než len budúci daňoví poplatníci. Osobne súhlasím s maximálnou požiadavkou, ktorú navrhuje správa. Zároveň sa prihováram za opatrenia podporujúce opätovné začlenenie matiek, pokiaľ sa rozhodnú pre návrat na pracovný trh. Nie je však šťastné hovoriť o ochrane matky spolu s rovnosťou šancí. Osobne by som uprednostnila, keby Komisia bola predložila návrh, ktorý by zohľadnil komplexný pohľad na tehotenstvo, pôrod i následnú zdravotnú starostlivosť. Táto smernica bude možno platiť dve desaťročia, dnes sme len na začiatku dlhého a ťažkého rozhodovacieho procesu. Pýtam sa: chceme budúci sociálny a ekonomický vývoj posudzovať len podľa dnešnej finančnej situácie? To všetko je dnes v stávke.

  Marc Tarabella, v mene skupiny S&D. – (FR) Vážená pani predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, hoci pán komisár hovoril v mene pani Redingovej a Komisie a vyjadril výhrady Komisie týkajúce sa začlenenia otcovskej dovolenky do textu, chcel by som dnes vystúpiť najmä v mene všetkých otcov v Európe, ktorí ešte stále nemajú právo na otcovskú dovolenku.

Príroda nám nedala právo rodiť deti, ale môže nám spoločnosť zobrať právo zažívať prvé momenty života našich detí? Nezabúdajme, že aj otcovia sú rodičia. Spoločnosť nám musí dovoliť, aby sme mohli byť so svojimi synmi a dcérami čo najviac a aby sme si tak od ich narodenia mohli s nimi budovať osobitný vzťah.

Z tohto dôvodu žiadam svojich kolegov poslancov, aby väčšinovo hlasovali za zavedenie dvojtýždňovej plne platenej otcovskej dovolenky v celej Európskej únii. Keď už o tom hovorím, vyzývam aj Európsku komisiu a Radu, aby nás podporili, a opakujem: ako môžete ísť proti našej žiadosti o vytvorenie nového práva pre otcov na európskej úrovni?

Vyzývam aj všetkých kolegov poslancov, aby v plnom rozsahu podporili správu pani Estrelovej. Čo sa týka tých, ktorí uvádzajú hospodársku krízu ako argument na odmietnutie prijateľnejšej dĺžky materskej dovolenky ženám a, čo je ešte dôležitejšie, primeraného príjmu a otcovskej dovolenky mužom, spýtam sa ich priamo: prečo sa vraciate k sociálnym acquis, keď nastane hospodárska kríza?

Neuvedomujete si, že všetky hospodárske náklady sa vykompenzujú vyššou účasťou žien na trhu práce, nižšou diskrimináciou, rodovou rovnosťou, lepšou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, teda v dlhodobom horizonte skutočným hospodárskym prínosom?

Na záver opakujem tým, ktorí chcú obetovať otcov a matky na oltári hospodárskej krízy: nemôžeme robiť rôzne skratky, ak ide o základné práva. Tento boj je aj bojom za humánnejšiu spoločnosť a v týchto krízových časoch je rodina čoraz viac našou poslednou baštou proti zásadným zmenám v živote.

  Siiri Oviir, v mene skupiny ALDE. – (ET) Vážený pán komisár, dámy a páni, Európsky parlament dlhé roky neustále vyzýval na ochranu tehotných pracovníčok a na aktualizáciu existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa materskej dovolenky. Smernica týkajúca sa tejto veci existuje už 18 rokov. Demografická budúcnosť Európy nie je povzbudzujúca a po prediskutovaní tejto situácie sme v roku 2008 prijali v tomto Parlamente uznesenie, ktoré vyzvalo na prijatie opatrení týkajúcich sa dĺžky a ochrany materskej dovolenky, pričom sme zabezpečili, že s príslušnou politikou je možné ovplyvniť krivku plodnosti a vytvoriť finančne a psychologicky priaznivé prostredie pre rodinu.

Zmluva o Európskej únii, ktorá momentálne platí, nám v tomto Parlamente dáva právny základ na prijatie smernice, o ktorej sa diskutuje. Hovorili sme veľa o rovnakých príležitostiach pre mužov a ženy, rovnakých právach na trhu práce a je jasné, že dlhšia materská a aj otcovská dovolenka vytvoria pre to lepší základ. Je faktom, že tehotenstvo a pôrod sú pre organizmus ženy záťažou. Cieľom smernice je chrániť zdravie ženy. Je preto dôležité, aby dovolenka mala dĺžku, ktorá umožní zotavenie zdravia a ktorá matke zároveň umožní dojčiť svoje deti pre ich zdravie a vývoj.

Chcela by som povedať niekoľko slov o otcovskej dovolenke. Kto iný než otec by mal v tomto čase pomáhať dieťaťu? Podporujem zavedenie otcovskej dovolenky a kompenzáciu tejto dovolenky analogicky s materskou dovolenkou. Naši občania sa nám často sťažujú, že právne predpisy Európskej únie sú zložité. Nerozumiete tomu? Nekomplikujme situáciu ešte viac, ale pridajme do smernice upravujúcej túto záležitosť dovolenku na pokrytie toho istého obdobia ako materská dovolenka. Čo sa týka nákladov: sme v hospodárskej kríze alebo, lepšie povedané, dostávame sa z nej, ale to nie je dôvod na to, aby sa vášnivo vystupovalo proti vyplácaniu dávok počas materskej dovolenky vo výške, ktorá by bola primeraná podmienkam 21. storočia. Analýza preukázala, že stačí, ak zvýšime zamestnanosť žien len o 1 %, a náklady budú vykompenzované.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, toto nie je dobrý čas na materstvo, ale ešte menej dobrý je na otcovstvo.

Je to preto, lebo niektoré politické sily a podnikateľské skupiny ešte stále presadzujú staromódny postoj, že mať deti je výlučne vecou žien.

Nuž, dámy a páni, tak to nie je. V žiadnom prípade. Sociálnu zodpovednosť by mala niesť kolektívne celá spoločnosť. Práve o tom dnes hovoríme. Diskutujeme o tom, kto má niesť zodpovednosť a náklady za to, že má deti, ktoré musia byť aj našou budúcnosťou?

Je jasné, že len ženy môžu otehotnieť a porodiť dieťa. O tom nikto nepochybuje. Diskutujeme tu však o tom, že iba ženy znášajú dôsledky vo svojom pracovnom živote a preberajú zodpovednosť v osobnom živote.

Na konci predošlého volebného obdobia sme mali možnosť urobiť v tejto veci na európskej úrovni obrovský skok dopredu a nedokázali sme to, pretože tomu zabránila veľká časť tohto Parlamentu – najkonzervatívnejšia časť tohto Parlamentu: skupiny z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, niektoré delegácie – nie všetky, ale niektoré. To dnes zabránilo matkám, aby mali viac práv. Na to by sme nemali zabúdať.

Dnes máme ďalšiu príležitosť napraviť časť tohto problému. Správa pani Estrelovej, ktorú už prijal Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, je dobrým príkladom kompromisu a konsenzu, ktorý by sme podľa mňa mali v stredu pri hlasovaní podporiť.

Dáva pracujúcim tehotným ženám v Európe viac práv, zabezpečuje zachovanie ich platov a zaväzuje aj otcov, aby prevzali svoj podiel zodpovednosti, pričom zároveň zabezpečuje, že tehotné ženy nestratia práva, ak budú migrovať medzi krajinami Európskej únie. To všetko je dôležité a v žiadnom prípade by sme to nemali stratiť zo zreteľa.

Ak počas hlasovania v stredu stratíme niektoré z týchto základných bodov, myslím si, že je dôležité, aby nám bolo jasné a aby bolo jasné európskym rodičom, že sa to nestalo náhodou a že argument hospodárskej krízy nemožno použiť v takom dôležitom kontexte.

Je jasné, že tu je kríza, a musíme za to prevziať zodpovednosť. Matky však za to nemajú preberať zodpovednosť. Je to pochopiteľné, ak si uvedomíme, že nehovoríme o nákladoch, ale o investícii. Je to investícia do budúcnosti a do oveľa zdravších spoločností.

Túto rozpravu budeme viesť počas hlasovania v stredu. Som za podporu správy pani Estrelovej a som za to, aby väčšina tohto Parlamentu urobila to isté, pretože ak sa tak nestane, vystavíme riziku nielen zdravie pracujúcich matiek, ale aj štát blahobytu, za ktorý sme v Európe tak dlho bojovali.

  Marina Yannakoudakis, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, známy podnikateľ raz povedal, že právne predpisy o rovnosti, ak zájdu priďaleko, v skutočnosti znížia šance žien získať zamestnanie.

Podniky sa nesmú pýtať ženy, či bude mať dieťa. Tak potom je to ľahké: jednoducho ju nezamestnajú. A to je, žiaľ, temná stránka materskej dovolenky s povinným príjmom v plnej výške v tejto správe.

Dajte to do súvislosti s hospodárskym účinkom na malé a stredné podniky: v Spojenom kráľovstve 2,6 miliardy GBP, v Nemecku 1,7 miliardy EUR – a táto správa je v dnešnej hospodárskej situácii naozaj nebezpečná.

Keby sa však doložka o materstve odstránila, to by bol veľký rozdiel. Správa by sa zamerala na svoj pôvodný zámer, teda zdravie a bezpečnosť tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode.

Žiadam kolegov vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť, aby sa vrátili k základom a urobili to, čo je pre ženy správne. Ženy musia mať na výber. Musia mať nástroje na to, aby si dokázali vybrať. Zamestnávatelia musia byť schopní podporiť ženy, čo pritom nesmie znamenať, že to nebude hospodársky prijateľné. Členské štáty musia posilniť aj svoje hospodárstva a vytvoriť tak príležitosti.

Skupina ECR predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa zaoberá mnohými otázkami súvisiacimi s doložkou o povinnej materskej dovolenke platenej v plnej miere, a chcela by som požiadať kolegov poslancov, aby podporili tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a umožnili tak, aby sa táto správa mohla zrealizovať.

Nie je úlohou EÚ realizovať týmito politikami sociálne inžinierstvo. Myšlienka, že platená materská dovolenka povzbudí ženy k tomu, aby mali deti, je naivná. Deti sú pre život. Náklady sú na život. Tak mi, prosím, nehovorte, že zvýšime počet obyvateľstva tým, že poskytneme 20-týždňovú materskú dovolenku platenú v plnej miere.

V tejto správe je množstvo slabín. Posúdenie vplyvu, o ktoré požiadala skupina ECR, to preukázalo. Teraz vzniká otázka, či to v tejto fáze posilníme alebo či to pošleme naspäť na prepracovanie.

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Rozprava o smernici o materskej dovolenke a správe z vlastnej iniciatívy o otázke žien na neistých pracovných miestach sa dotýka najdôležitejšieho dôvodu na to, aby sa v každej práci presadzovala rovnosť. Príležitosť a predpoklady na to, aby sa ženy mohli samy o seba postarať, tvoria základ rovnosti vo všetkých politických oblastiach. Túto stredu budeme mať príležitosť otvoriť ženám cestu k plnej účasti na trhu práce.

Je mi ľúto, že v roku 2010 stále hovoríme o materskej dovolenke, a nie o rodičovskej dovolenke. Pre mňa je samozrejmé, že deti majú právo na oboch rodičov, a som presvedčená o tom, že by sme mali v tomto prípade zohľadniť aj Dohovor o právach dieťaťa. Diskutujeme o právach matiek a otcov, ale musíme diskutovať aj o práve – bezpodmienečnom práve – dieťaťa vybudovať si úzky vzťah s oboma rodičmi.

Hovorili sme veľmi hlasno o nákladoch tejto dovolenky a trochu iným tónom než vtedy, keď sme okrem iného diskutovali o miliónoch eur na podporu bánk a automobilového priemyslu. Niekedy si kladiem otázku, či je ľahšie akceptovať náklady v tradične mužských oblastiach než v súvislosti s otázkami rovnosti a právom dieťaťa na oboch rodičov.

Myslím si tiež, že o nákladoch sa diskutovalo bez zohľadnenia prospechu pre jednotlivca a prospechu zo sociálno-ekonomického hľadiska, ktoré z tohto návrhu vyplývajú. Mnohí hovorili o demografickej budúcnosti, že sa rodí príliš málo detí. Teraz však máme príležitosť, aby sme sa pokúsili zabezpečiť, že je možné mať viac detí.

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice a ja podporujeme návrhy pani Estrelovej a pani Thomsenovej, o ktorých sme hlasovali vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť, kde sme zlepšili tieto možnosti.

Vidím však množstvo problémov pre niektoré členské štáty, ktoré majú v súčasnosti oveľa lepšie podmienky rodičovskej dovolenky. Želala by som si, aby to bol právny predpis, ktorý poskytuje práva, a nie presúva povinnosti na jedného rodiča. Želala by som si tiež, aby sa oveľa viac zohľadnil Dohovor o právach dieťaťa a právo dieťaťa na oboch rodičov.

V niektorých členských štátoch existujú aj problémy s úrovňou dávok. Niekto tu v priebehu tejto rozpravy spomenul, že súčasní zamestnávatelia sa pýtajú žien vo veku, kedy môžu mať dieťa, či zamýšľajú mať deti. Dúfam preto, že v budúcnosti, vo veľmi blízkej budúcnosti, tú istú otázku položíme otcom, pretože – ešte raz opakujem – deti sú záležitosťou oboch rodičov. To by sme mali všetci zobrať vážne.

  Mara Bizzotto, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, cesta k Európe, ktorá bude spravodlivá voči ženám, je ešte stále dlhá a náročná. Štatistiky sú celkom jasné: svetová kríza zasiahla trh práce a vystavila ťažkej skúške zamestnanosť žien, ktorá klesla v roku 2008 o ďalších 0,7 percenta. Bez ohľadu na provokácie, ktoré v súvislosti s rovnakými príležitosťami a zamestnanosťou pravidelne kŕmia europropagandu, ktorej podpora klesá, neboli do dnešného dňa stále prijaté konkrétne opatrenia, ktoré zaručia ženám skutočné naplnenie v zamestnaní a v úlohe matky.

Európa budúcnosti musí radikálne prehodnotiť svoj vlastný model sociálneho štátu a nesmie na ňom len z času na čas vymeniť nálepku. Smernica, ktorá zosúladí inštitúciu materskej dovolenky v Európe, je preto pozitívna, ale rozhodnutie riešiť popritom v rovnakej správe aj doplňujúcu a rovnako dôležitú otázku otcovskej dovolenky je neproduktívne.

Väčšie zapojenie žien nie je len morálnou hodnotou, ale aj strategickým cieľom udržateľnosti európskeho sociálneho modelu, o ktorom sa tak veľa hovorí a ktorý ma vzhľadom na chýbajúce výsledky ešte stále nepresvedčil.

  Edit Bauer (PPE). – (HU) Návrh týkajúci sa materskej dovolenky je, prirodzene, ustanovením o zdraví a bezpečnosti a primárnym dôvodom zmeny a doplnenia smernice z roku 1992 z hľadiska zlepšenia životných podmienok matiek je skutočnosť, že Medzinárodná organizácia práce prijala v roku 2000 medzinárodný dohovor a stanovila minimálnu dĺžku materskej dovolenky na 18 týždňov. Medzičasom však môžeme byť svedkami takého odlišného vývoja – z hľadiska dĺžky materskej dovolenky, financovania a úrovne dávok – rôznych systémov zdravotníctva v dôsledku kombinácie materskej a rodičovskej dovolenky, že teraz je prakticky nemožné nájsť spoločný menovateľ. Napriek dobrým úmyslom, ktoré všetci máme, či už sedíme na pravej, alebo ľavej strane tohto Parlamentu, nedokážeme prijať rozhodnutie, ktoré kladne prijme a privíta každý členský štát.

Dobré riešenie by bolo, keby sme v tomto návrhu zostali na pôde zdravia a bezpečnosti a keby sme posilnili rovnaké príležitosti v inom právnom predpise. Keď som predkladala správu o rodových rozdieloch v odmeňovaní v tomto Parlamente, poukázala som na nepriaznivú situáciu matiek vracajúcich sa na trh práce po narodení prvého dieťaťa. Rovnaké príležitosti sú teda tiež problematické a musíme túto otázku vyriešiť. Keďže otcovia a matky však nemôžu vykonávať rovnaké úlohy z hľadiska rodenia detí, to znamená, že otcovia nemôžu porodiť dieťa, budeme zrejme musieť vyriešiť rovnaké príležitosti v iných oblastiach. Otázku rovnakých príležitostí treba vyriešiť a musíme aj v tomto ohľade urobiť pokrok, ale nie v tejto smernici. Premeškali sme príležitosť modernizovať kombináciu rodičovskej a materskej dovolenky.

  Silvia Costa (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, myslím si, že Parlament má dnes veľkú príležitosť potvrdiť, že materstvo má sociálnu hodnotu, že treba posilniť ochranu zdravia matky a dieťaťa, že pracovníčky nesmú byť pri hľadaní a udržaní si práce diskriminované pre to, že sú matky, a že starostlivosť o deti by sa mala lepšie deliť medzi matky a otcov.

Napriek súčasnej kríze – ako už bolo zdôraznené – musíme konštatovať to isté, čo už povedali najvýznamnejší ekonómovia: posúdenie vplyvu, ktoré sa uskutočnilo, ukazuje potrebu ďalekosiahlejšieho a holistického prístupu. Dnešné náklady, ktoré môžu byť potenciálne odstupňované, sú sociálnou a hospodárskou investíciou do lepších podmienok detí, nižšej chorobnosti a väčšej účasti žien na trhu práce.

Mnohí tvrdia, že bez nového systému zabezpečenia a nových príležitostí dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom nebude existovať vyšší počet zodpovedajúco vyškolených a kvalifikovaných pracovníčok. Plne súhlasím so spravodajkyňami pani Estrelovou a pani Plumbovou a ďakujem im za komplexnú prácu, ktorú vykonali, rovnako ako všetkým kolegom, ktorí sa snažili nájsť spoločný kompromis.

Súhlasím aj s úpravou, ktorú si podľa mňa želali mnohí z nás a ktorá poskytne matkám postihnutých detí – a v prípade adopcií a viacerých pôrodov – väčšie možnosti na flexibilný pracovný čas, presun dôkazného bremena v prípade porušenia právneho predpisu a väčšiu ochranu pred prepustením. Ďalej som spolu s ďalšími kolegami poslancami navrhla, aby sa vzhľadom na povinnú šesťtýždňovú dovolenku po narodení dieťaťa poskytla ochranná doložka tým krajinám, ktorých právny poriadok poskytuje toto povinné obdobie aj pred pôrodom.

Na záver vyslovujem nádej, že teraz, v priebehu týchto dvoch dní, budeme schopní nájsť spoločné riešenie, aby sme ani v tomto funkčnom období nepremeškali dôležitú príležitosť na prijatie tejto smernice.

  Antonyia Parvanova (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, keď hovoríme o spravodlivom rozdelení zodpovednosti za rodinu medzi mužov a ženy – a v konečnom dôsledku o vývoji smerom k cieľu rovnejšej spoločnosti v súvislosti s presadzovaním tých najlepších záujmov dieťaťa v rámci politiky zosúladenia –, musíme myslieť na to, že tu v tomto Parlamente zastupujeme skôr ľudí než postoj Rady. Nedávno som si všimla, že sem chodí veľmi veľa ľudí zo stálych zastupiteľstiev a lobuje u poslancov EP, čo podľa mňa nie je prijateľné na základe našich pravidiel a zásady nezávisle zvolených poslancov EP.

Uvádza sa, že predĺženie materskej dovolenky prináša vyššie náklady súkromnému a verejnému sektoru v čase hospodárskej krízy, ale ide len o 0,01 % HDP a hovoríme o 2 miliardách EUR. Zároveň som porovnala vojenský rozpočet príslušných krajín. Tento rozpočet bol vlastne zvýšený o 3 miliardy EUR za jeden rok a toto sa nespochybnilo ani v tomto Parlamente, ani v parlamentoch týchto krajín.

V čase rastúcej hospodárskej neistoty a v čase, keď čelíme demografickým zmenám, je však veľmi dôležité podporovať politiky flexibilnej dovolenky, ktoré môžu pomôcť zvrátiť súčasné demografické trendy. Mali by sme sa spoločne zaviazať, že zabezpečíme, aby sa ženy v celej Európe stali súčasťou trhu práce a aby ich životná voľba bola braná vážne prostredníctvom vyššej účasti žien na trhu práce, aby mali detstvo a význam zosúladenia rodinného a pracovného života vyššiu hodnotu.

Na záver by som chcela veľmi zdôrazniť, že európsky systém sociálneho zabezpečenia a opatrenia, ktoré sú uvedené v tejto smernici, majú hodnotu a nie sú pre európsky trh záťažou.

  Marije Cornelissen (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených niektorými kolegami zo skupín ALDE a ECR a poslaneckého klubu PPE – našťastie, nie všetkými – jasne vyplýva, že predali svoju dušu krátkozrakým záujmom podnikov a lobistom z členských štátov, ktorí sa nestarajú o práva žien. Ak budú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté, život nových matiek a otcov v EÚ sa nezlepší.

Ak dovolenka nie je riadne platená, tak ju môžu využiť len ženy, ktorých pracovné miesta nie sú také dôležité. Vy, milí kolegovia na pravej strane, zachovávate tradičný systém s mužom ako zarábajúcim členom rodiny a jeho ženuškou, ktorá vykonáva bezvýznamnú prácu a je celkom pod papučou. Takejto žene vlastne nezáleží na tom, aká vysoká je kompenzácia. Ale každá nezávislá žena, ktorá finančne zabezpečuje svoju rodinu, by sa radšej mala po šiestich povinných týždňoch – ak je zvyšok platený slabo – vrátiť do práce bez ohľadu na to, či ešte krváca a môže zabudnúť na to, aby svojmu dieťaťu pripravila dobrý začiatok dojčením.

Úprimne dúfam, že tí, ktorí chcú skutočne zlepšiť život nových matiek a otcov, v tomto hlasovaní zvíťazia. Táto smernica by mala byť pilierom modernej politiky trhu práce pre starnúcu spoločnosť. Budúcnosť potrebuje politikov, ktorí sú dostatočne odvážni na to, aby mali vlastný názor, ktorí dokážu hľadieť trocha ďalej do budúcnosti a ktorí majú víziu spoločnosti s väčším počtom pracujúcich matiek a väčším počtom starostlivých otcov. Budúcnosť sa isto zaobíde bez tých, ktorí padnú na kolená, keď začnú lobovať riaditelia podnikov a spoločností, ktorí myslia len na ďalšiu finančnú správu, a ministri členských štátoch, ktorí myslia len na ďalšie voľby.

  Tadeusz Cymański (ECR). – (PL) Význam tejto smernice presahuje problém rovnosti žien a pomoci ženám počas materstva. Musíme sa na to pozrieť v širších súvislostiach, teda nielen v sociálnom, ale aj v hospodárskom kontexte a v priebehu dlhšieho obdobia. Je tu istý paradox v tom, že úsilím o ochranu súčasnej praxe finančného riadenia by sme v budúcich generáciách mohli – logicky a pochopiteľne – hospodársky a finančne stratiť veľmi veľa.

Mnohí odborníci sú presvedčení o tom, že jeden z hlavných problémov Európy, ktorý by mohol byť jej najvážnejším problémom, je demografický kolaps. Pokrok v zdravotníctve, zlepšenie životných podmienok a pokles prirodzeného nárastu obyvateľstva znamenajú veľmi starú a veľmi nákladnú Európu v budúcnosti. Už dnes sa náklady na starostlivosť o starších ľudí odhadujú takmer na úrovni 2 % HDP Európy. Dôvody poklesu rastu obyvateľstva sú veľmi komplexné a odzrkadľujú sociálne otázky a materiálne zabezpečenie. Niet však pochýb o tom, že nové návrhy obsiahnuté v smernici vytvoria dôležitý impulz, ktorý mnohým ženám v Európe pomôže rozhodnúť sa mať deti.

Vážená pani predsedajúca, úroveň podpory pre tehotné pracovníčky sa v európskych krajinách veľmi odlišuje. Význam tejto smernice sa prejaví najmä v tých krajinách, kde je rozsah ochrany veľmi malý a kde je podpora rodín vrátane starostlivosti o staršie deti veľmi slabá alebo vôbec neexistuje. Z tohto dôvodu by som sa chcel poďakovať všetkým, čo pracovali na tejto smernici, predovšetkým za ich empatiu voči ženám v iných krajinách, ktoré sa budú môcť pozerať do budúcnosti s väčšou nádejou. Čo sa týka samotných detí, tie chcú, samozrejme, šťastnú matku, ktorá sa nebojí, že stratí prácu, a ktorá sa nebojí, že ich neuživí alebo nebude schopná vychovať. Ešte raz vám ďakujem a spolieham sa na kompromis pri hlasovaní v stredu. Ďakujem veľmi pekne.

  Jacky Hénin (GUE/NGL). – (FR) Vážená pani predsedajúca, tieto správy sú vypracované podľa správnych zásad a zaslúžia si oveľa väčšiu publicitu. Osemdesiatpäť percent nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok vykonávajú ženy, ktoré zaujímajú 80 % slabo platených pracovných miest. Odmena žien je o 27 % nižšia než odmena mužov. Päťdesiat percent žien dostáva dôchodok nižší než 600 EUR. Väčšina týchto prípadov nesprávneho zaradenia alebo nelegálnej práce, ktoré sú odhalené, sa týka žien. Aj dnes, v 21. storočí, stále objavujeme prípady otroctva v Európe a každý z nich sa týka žien.

Áno, všetko, čo možno urobiť na úspešnú elimináciu škandalóznej praxe vzhľadom na ženy na pracovisku a v spoločnosti, treba urobiť. Bude si to však vyžadovať viac než len dobrú vôľu. Očakávané zisky sú také veľké a udelené pokuty sa považujú za také malé, že tu existujú – aby sme to vyslovili priamo – darebáci, ktorí neváhajú a naďalej vykorisťujú ľudí, akoby to bol len dobytok. Musíme preto ako absolútne naliehavú vec podnietiť členské štáty, aby prebrali svoju zodpovednosť, a požadovať čo najprísnejšie pokuty pre tých, ktorí si myslia, že stoja nad zákonom.

  Giancarlo Scottà (EFD). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcel by som vás upozorniť na odvetvie, v ktorom sú podmienky zamestnávania pracovníčok aj naďalej neisté. Ide o odvetvie poľnohospodárstva, odvetvie, v ktorom sa ženy zameriavajú na inovácie a zároveň na oživenie tradícií a zachovanie poľnohospodárskeho dedičstva, čím udržiavajú pri živote vidiecke oblasti. No pracovníčky narážajú vo svojej pracovnej činnosti na množstvo prekážok, keď majú zosúladiť svoj pracovný a rodinný život.

Pani Thomsenová vo svojej správe uvádza jedno číslo, ktoré nás núti k zamysleniu: v odvetví poľnohospodárstva je 86 % pracovníčok zamestnaných na čiastočný úväzok. Okrem toho je vstup mladých žien do tohto odvetvia spojený s ťažkosťami a z tohto dôvodu ženy, ktoré riadia poľnohospodárske farmy, majú často viac než 65 rokov. Na druhej strane niektoré iné ženy preberú postavenie podporujúceho partnera alebo skôr pomáhajú na farme svojho manžela, pričom nemajú nárok na právne postavenie a nie sú primerane ohodnotené.

Preto by som chcel uviesť, že je potrebné chrániť ženy a ich zamestnanosť v odvetví, v ktorom je ich práca často dočasná a sezónna, podporiť ich v oblasti zdravia a bezpečnosti a zabezpečiť, aby dostali spravodlivú odmenu a primerané uznanie za svoju prácu.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, keď hovoríme o zosúladení, máme na mysli iniciatívy, ktoré zohľadňujú potreby rodiny a potreby pracovníkov a umožňujú nájsť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom. Preto hovoríme o podporných mechanizmoch, bez ktorých žena, ktorá pracuje pre radosť, pre profesionálne ambície alebo predovšetkým z nevyhnutnosti, čelí dileme, a najdrastickejšie a takmer vždy definitívne rozhodnutie je opustiť svoju prácu. Keď raz opustí trh práce, návrat späť je ešte ťažší. Takáto situácia prináša so sebou silný pocit frustrácie na jednej strane a hospodárske obete na strane druhej.

Text, ktorý je dnes predmetom rozpravy, navrhuje mnohé podporné mechanizmy pre pracovníčky a poskytuje základ pre právnu istotu, ktorá ženám dá slobodu výberu a v dôsledku toho aj skutočnú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Chcela by som tiež zdôrazniť ďalší aspekt vzhľadom na postavenie žien na neistých pracovných miestach: ako už bolo povedané, ženy príliš často znášajú nerovnosť vzhľadom na príležitosti zamestnania, kvalitu práce a odmeňovanie. Čo sa týka kvality práce, treba konštatovať, že ženy veľmi často nenahlásia zneužívanie a sú nútené prijímať zamestnanie na hranici legálnosti, aby mali dostatočný príjem na vyživovanie rodiny. Je čas, aby sme to skončili.

Je preto nevyhnutné monitorovať všetky prípady neprijateľného konania zamestnávateľov vzhľadom na pracovníčky. Každé porušenie musí byť bezpodmienečne stíhané a potrestané. Musíme sa zaviazať, že budeme aj naďalej presadzovať sociálne politiky, ktoré sú čoraz spravodlivejšie a účinnejšie.

  Zita Gurmai (S&D). – Vážená pani predsedajúca, správa, o ktorej teraz diskutujeme, je veľmi dôležitá pre rodičov a deti v Európe, ako aj pre Európu ako spoločenstvo. Ustanovenia v tomto právnom predpise prispievajú k tomu, aby všetky ženy v Európe mali rovnaké minimálne práva a pomoc, keď sa rozhodnú mať deti. Zabezpečujú tiež, aby ženy, ktoré sa rozhodnú mať deti, neboli finančne potrestané za svoje rozhodnutie stať sa matkou, ktoré sa snažia spojiť so svojou kariérou.

Veľmi dôležitým faktorom je demografický problém v Európe. Pokles miery pôrodnosti a starnúce obyvateľstvo a z toho vyplývajúci pokles pracovníkov vytvárajú obrovskú prekážku pri udržiavaní hospodárskeho rastu najmä v čase krízy.

Je riešením motivovať ženy, aby nemali deti, alebo postupovať podľa amerického modelu, na základe ktorého ženy nemajú podporu alebo majú len malú podporu a musia sa vrátiť do práce ešte predtým, než sa zotavia z pôrodu? Ak je to tak, potom hovorím nie. Nemať deti je pre spoločnosť z dlhodobého hľadiska drahšie. Ženy sa po pôrode potrebujú zotaviť, aby boli pripravené vrátiť sa na trh práce. Poskytnúť im 18 týždňov je minimum a nemali by byť za to potrestané priamymi alebo nepriamymi zrážkami.

V 24 z 27 členských štátov EÚ prispieva na materskú dovolenku štát, nie podniky. Nechcú podniky investovať do mladých žien, ktoré zamestnali a zaškolili? Mali by sme prejaviť sociálnu zodpovednosť. Vzhľadom na to, že EÚ a jej členské štáty minuli obrovskú sumu peňazí na záchranu bánk, musíme sa opýtať, prečo sa majú peniaze vždy šetriť na úkor žien. Otcovia by mali mať tiež možnosť vybrať si dovolenku, aby trávili čas so svojimi novonarodenými deťmi.

Stále hovoríme o spoločnej zodpovednosti a teraz s tým môžeme niečo urobiť. Niektorí si tu myslia, že to nie je prijateľné. Dúfam, že nám pán komisár Šefčovič ukáže, že v tejto veci bude postupovať veľmi jasne a progresívne.

  Elizabeth Lynne (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, cieľom tejto smernice vždy bolo, a to celkom oprávnene, poskytovať minimálne normy na ochranu tehotných pracovníčok a dojčiacich žien. Myslím si však, že niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci zachádzajú priďaleko.

Nezohľadňujú rôzne tradície v rozličných členských štátoch. Niektoré krajiny majú materskú dovolenku, niektoré majú aj otcovskú dovolenku a niektoré majú rodičovskú dovolenku. Dávky sa vyplácajú úplne rozličným spôsobom a v rôznej výške, niektoré zo systémov sociálneho zabezpečenia, niektoré podnikmi a niektoré sú kombináciou oboch. Nesmieme zničiť niektoré veľmi dobré systémy.

Moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa snažia dosiahnuť riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým členským štátom. Zavedenie dávok v plnej výške by podľa môjho názoru odrádzalo mnohých mladých ľudí – alebo predovšetkým mladé ženy –, aby sa zamestnali. Som rada, že druhé hodnotenie dosahu bolo aspoň podrobnejšie než prvé. Ako viete, uvádzalo sa v ňom, že desať členských štátov by to stálo vyše 7 miliárd EUR ročne, ak by sa zohľadnili dávky v plnej výške. Vôbec sa však nezohľadnilo ďalších 17 členských štátov a predpokladám, že náklady na zavedenie dávok v plnej výške v nich by boli takisto problematické.

Čo sa týka povinnej dovolenky, vždy som bola presvedčená o tom, že matka samotná sa má rozhodnúť, akú dlhú dovolenku si zvolí a kedy si ju zvolí. V 60. a 70. rokoch minulého storočia sme bojovali za rovnaké práva pre ženy – nie preto, aby boli nariadené – a zdá sa, že teraz ideme naspäť namiesto dopredu.

  Andrea Češková (ECR). – (CS) Mám vážne obavy, pretože sa tu miešajú dve celkom odlišné veci týkajúce sa ochrany žien: pracovnoprávne podmienky zamestnaných žien a právne postavenie samostatne zárobkovo činných žien alebo podnikateliek. Čo sa týka zamestnaných žien, môžeme vo všeobecnosti hovoriť o ochrane predovšetkým počas tehotenstva a po pôrode prostredníctvom pracovného práva. Nie je možné chrániť samostatne zárobkovo činné ženy na základe pracovného práva, pretože vo všeobecnosti sa na ne nevzťahuje. Tieto ženy podnikateľky na druhej strane zamestnávajú mužov a aj iné ženy, a preto ma vydesila skutočnosť, že smernica, ktorá sa mala pôvodne týkať len ochrany tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode, by sa na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov mala vzťahovať aj na podnikateľky. To v praxi nie je možné a nie je to možné ani z právneho hľadiska. Preto úprimne dúfam, že tento Parlament neprijme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré, žiaľ, z väčšej časti prešli aj vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť a ktoré podľa môjho názoru nemajú nič spoločné s touto smernicou, keďže ich nemožno uplatniť na samostatne zárobkovo činné osoby.

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážená pani predsedajúca, správa pani Estrelovej sa snaží zlepšiť pracovné podmienky tehotných pracovníčok a pracujúcich žien, ktoré sú krátko po pôrode alebo dojčia, a to sú ciele, ktoré jednoznačne podporujeme.

V súvislosti s akútnou krízou v európskom a svetovom kapitalizme však treba zohľadniť obavy, že najmä zraniteľné pracovníčky sa stanú obeťou niektorých zamestnávateľov, ktorí sa budú snažiť udržať zisk, a vlád, ktoré sa pustili do krátenia sociálnych výdavkov a verejných služieb.

Mnohé ženy na menej kvalifikovaných pracovných miestach sú výrazne vykorisťované prostredníctvom úrovne miezd, ktorá je napríklad oveľa nižšia než v prípade mužov, a neistej práce. Existuje reálne nebezpečenstvo, že tehotné pracovníčky alebo ženy krátko po pôrode, ktoré sú v zraniteľnejšom postavení, budú v súčasnej situácii diskriminované. Jednoznačne súhlasíme s tým, aby sa výslovne uviedlo právo ženy vrátiť sa na rovnaké pracovné miesto, aby sa zaviedla 20-týždňová materská dovolenka a primeraná otcovská dovolenka. Mali by sme tiež podporiť úroveň príjmu vo výške 100 %.

Nemôžeme sa však spoliehať len na právo. Na každom pracovisku by mala byť silná odborová organizácia, ktorá dokáže konkrétne zaručiť právo žien vrátiť sa do práce po pôrode bez strachu pred diskrimináciou.

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, touto vecou som sa zaoberala veľmi dôkladne v rámci Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a v rámci Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Po druhý raz sa uskutočňuje pokus zaviesť minimálne pravidlá pre Európsku úniu a už uplynulo 40 rokov odvtedy, čo som vo svojom pracovnom života bojovala za rovnosť medzi mužmi a ženami, za integráciu mladých žien prostredníctvom školiacich programov a ich integráciu do spoločnosti prostredníctvom integrácie na trh práce. Hovoríme tu práve o rovnosti: rovnosti medzi mužmi a ženami.

Táto správa pani Estrelovej – stačí si len vypočuť prejavy, ktoré tu dnes boli prednesené – sa však zaoberá všetkými možnými otázkami. Každý príde so svojím malým príspevkom a chce k jednej časti pridať ďalšiu. Dospejeme tak k nezmyselnej zlátanine, pričom sme sa mali zamerať na zdravie a bezpečnosť tehotných žien v práci, rovnako ako sa, samozrejme, budeme musieť zamerať na rodovú rovnosť v odmeňovaní.

Dovolenka na starostlivosť o dieťa je hádam jedinou vecou, ktorá v tejto správe nebola spomenutá. Chcela by som vám povedať jednu vec: hlasovať dnes za 20-týždňovú materskú dovolenku uhrádzanú v plnom rozsahu je nezodpovedné a demagogické. Trvám na tom, že treba prijať účinné opatrenia, aby sa zabránilo negatívnemu dosahu na ženy. Čím viac predĺžime materskú dovolenku bez dôrazu na návrat žien na pracovisko a ich potrebu vytvoriť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a čím viac predĺžime materskú dovolenku bez prijatia opatrení na ochranu žien na pracovisku, tým viac pôsobíme proti nim.

Je fakt, že keď vytvárame politiku, musíme byť odvážni a zodpovední a musíme hovoriť pravdu. Kto bude platiť? Ktorý z našich členských štátov môže zaplatiť toto zvýšenie? Ktorý podnik to môže zaplatiť? Tento text, ktorému umožnili, aby sa zaoberal každou otázkou, v konečnom dôsledku dostane ženy do pasce a obráti sa proti nim. Vyzývam vás na to, aby ste boli zodpovední. Nesieme do budúcnosti ťažké bremeno.

(potlesk)

(Rečníčka súhlasila, že bude odpovedať na otázku signalizovanú modrou kartou v súlade s článkom 149 ods. 8, ktorú položili Marije Cornelissenová a Anneli Jäätteenmäkiová.)

  Marije Cornelissen (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, pani Morinová-Chartierová nie je jediná osoba, čo to povedala. Vystúpilo niekoľko rečníkov, ktorí povedali, že materská dovolenka v dĺžke 20 týždňov poškodí možnosti žien na trhu práce.

Chcela by som sa spýtať, odkiaľ pochádza táto myšlienka, pretože ak sa pozrieme na výskum, ako aj na to, čo sa deje vo Švédsku, Nórsku, na Islande alebo v Bulharsku, veľmi jasne uvidíte, že môžete mať mimoriadne vysokú účasť žien na trhu práce a primerane dlhú materskú dovolenku.

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, chcela by som uviesť dva body ako reakciu na túto pripomienku.

Po prvé, neexistuje matematický vzťah medzi dĺžkou materskej dovolenky a mierou plodnosti žien a na dôkaz toho stačí, ak uvediem situáciu vo Francúzsku, pretože Francúzsko je krajina, ktorá poskytuje 14-týždňovú materskú dovolenku a ktorá má dnes jednu z najvyšších mier pôrodnosti v Európy.

Druhý bod mojej odpovede je ten, že každým pôrodom sa prehlbuje priepasť medzi pracovným životom žien a mužov. Každým pôrodom, každou materskou dovolenkou ženy najprv obmedzujú svoje pracovné právomoci, ak táto iniciatíva nevyjde od podniku alebo verejného sektora. S druhým pôrodom obmedzujú svoj pracovný čas a s každým ďalším pôrodom ho ďalej obmedzujú, zatiaľ čo muži na druhej strane s každým narodením svoje pracovné právomoci rozširujú. Z pracovného hľadiska sa teda rozdiely v priebehu ich pracovného života zväčšujú.

Preto vás naliehavo vyzývam: venujte trochu pozornosti tomu, čo sa v skutočnosti odohráva vo verejnom a súkromnom sektore.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Vážená pani Morinová-Chartierová, uplatňujete dvojaký meter, pretože všetky zamestnankyne Európskej únie, zamestnankyne Komisie, Rady a politických skupín Parlamentu majú mať nárok na plne hradenú 20-týždňovú materskú dovolenku, a zároveň navrhujete, aby to neplatilo pre ostatné pracovníčky. Myslím si, že matky v celej Európe by mali byť v rovnakom postavení, a nemali by sme akceptovať dvojaký meter alebo dvojtvárnosť.

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, nepovedali sme, že obhajujeme dvojaký meter. Európska komisia predložila návrh na 18 týždňov. Navrhujeme zaviesť prechodnú doložku. Ako základ, ktorý je v každom prípade možný, ale je tu rozdiel medzi tým, čo je možné, a utopickou myšlienkou navrhnúť 20 plne hradených týždňov. Je rozdiel medzi tým, čo je dosiahnuteľné, a tým, čo niekto môže sľúbiť v Parlamente, čo však nebudú akceptovať ani Rada, ani národné parlamenty.

Ak v stredu budeme hlasovať za správu pani Estrelovej a za 20 týždňov, Európsky parlament bude odmietnutý trikrát: po prvýkrát Radou, ktorá ho nebude môcť podporiť – členské štáty nebudú môcť poskytnúť svoju podporu, po druhýkrát národnými parlamentmi – národné parlamenty so svojimi rozpočtami nebudú môcť poskytnúť svoju podporu, a po tretíkrát ženami, keď si uvedomia, že sme konali proti nim.

  Emine Bozkurt (S&D). – (NL) Vážená pani predsedajúca, musíme stáť po boku matiek a otcov v najvyťaženejšom období ich života. Treba im poskytnúť pokoj a nechať ich, aby sa mohli naplno venovať dieťaťu od začiatku jeho života, aby mohli dojčiť a v plnej miere sa zotaviť z pôrodu, aby si mohli po svojej dovolenke znova vyhrnúť rukávy a naplno sa zapojiť do pracovného života. Matky, otcovia, odborové organizácie, mimovládne organizácie – každý si to želá.

Oponenti na ženy neodôvodnene pripínajú cenovku: neustále starnúcej európskej spoločnosti nesmú vzniknúť žiadne dodatočné náklady. No my musíme teraz investovať do žien ako pracovníčok a do zlepšenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, aby naše spoločnosti zostali finančne únosné aj v budúcnosti. Je, samozrejme, dôležité, aby sa počas materskej dovolenky vyplácal plný príjem. Prečo by ženy mali akceptovať zníženie platu počas dovolenky len preto, lebo ako jediné sú biologicky schopné rodiť deti?

Hovoríme, že považujeme za dôležité, aby muži a ženy mohli využívať zdravú rovnováhu medzi pracovnými a súkromným životom, aby ženy dostali rovnaké príležitosti na pracovisku, a preto musíme prestať s malichernými hádkami a prevziať spoločnú zodpovednosť. Nesmieme dopustiť, aby utrpeli práve matky a otcovia.

  Nadja Hirsch (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, musíme si položiť nasledujúcu otázku: čo má dosiahnuť táto smernica? Existuje pomerne zásadná zhoda, že by malo ísť o ochranu zdravia nastávajúcich a nových matiek. Veľká diskusia sa týka oblastí, v ktorých by sa mal tiež zohľadniť aspekt rovnosti. Na druhej strane si musíme byť ako Európsky parlament vedomí aj toho, že prijímame smernicu, ktorá nebude v platnosti len päť rokov, ale možno nasledujúcich 20 alebo 25 rokov. Dúfam však, že dovtedy budú pracovné podmienky žien podstatne lepšie a že spoločnosti budú rady zamestnávať mladé matky – v neposlednom rade pre nedostatok kvalifikovaných pracovníkov – a že predovšetkým pre tento účel vybudujú aj primeranú infraštruktúru. Musíme mať na mysli aj túto perspektívu.

Napriek tomu si uvedomujem aj skutočnosť, že v súčasnosti nemáme väčšinu ochotnú prijať tento pohľad. Vzhľadom na to dospejeme pravdepodobne k tomu, že sa dohodneme na kompromise, napríklad na osemnástich týždňoch, vyššej miere povinných dávok alebo na pokračovaní vyplácania 75 % platu, čo naozaj prinesie zlepšenie najmä v niektorých európskych krajinách.

Oveľa dôležitejšia otázka – otázka, ktorá presahuje aspekt materskej dovolenky – sú rámcové podmienky týkajúce sa mladých rodín. To znamená, zariadenia starostlivosti o deti. V Nemecku ich napríklad stále nie je dostatok. To by bola naozajstná politika rovnosti, ktorá by ženám umožnila vrátiť sa do práce.

  Julie Girling (ECR). – Vážená pani predsedajúca, aké typické pre zelených: vysmiať sa tým, ktorí sa odvážia nesúhlasiť. Odvážime sa nesúhlasiť s malou časťou týchto návrhov, preto sa nám musia vysmiať. Vítam vašu angažovanosť v súvislosti s týmito návrhmi – súhlasím vlastne s drvivou väčšinou z nich –, ale sú tam jedna či dve časti, s ktorými nesúhlasím. Môžem teda privítať vašu angažovanosť, ale nemôžem schvaľovať vašu toleranciu. Vráťte sa o 30 rokov a urobte mi kázanie o presadzovaní práv žien, keď vykonáte toľko práce v tejto oblasti, koľko som vykonala ja.

Nechcem, aby ma zaškatuľkovali ako spiatočníčku. V týchto návrhoch sú aspekty, ktoré sú spiatočnícke: myšlienka, že európske ženy by mali mať viac európskych bábätiek v preľudnenom svete, je sociálne spiatočnícka. Zavedenie 20-týždňovej plne platenej materskej dovolenky v Spojenom kráľovstve – nemôžem tu rýchlo vysvetliť náš systém – je finančne spiatočnícke. Neúmerný počet vyššie platených žien v Spojenom kráľovstve dostane obrovskú väčšinu z dodatočnej sumy 2 miliardy GBP. Nepôjde to menej zarábajúcim ženám, ktorým podľa mňa chceme všetci čo najviac pomôcť.

Tak kde je pokrok? Členské štáty sú najvhodnejšou inštanciou, ktorá má rozhodnúť o týchto podrobnostiach. Mala by platiť zásada subsidiarity.

(potlesk)

  Christa Klaß (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, matky potrebujú osobitnú ochranu. V tejto veci vládne v tomto Parlamente zhoda. Mať dieťa je fyzicky a emocionálne náročné a pre každú ženu je to zásadná skúsenosť. Fyzické zmeny, nové životné okolnosti a predovšetkým obdobie zotavenia a uzdravenia – pre všetky tieto veci je primeraná ochrana matiek veľmi dôležitá. Toto musí poskytovať spoločnosť. O tejto zásade sa teda nevedie spor. Rozprava sa týka toho, ako to urobiť a za akých podmienok. V tejto súvislosti by sme nemali zabudnúť na to, že EÚ stanovuje minimálne normy a že členské štáty musia zrealizovať, zorganizovať a zaplatiť ochranu materstva. Nezačíname od nuly.

Členské štáty organizujú ochranu matiek veľmi rozličným spôsobom, v niektorých prípadoch ju dopĺňa rodičovská dovolenka zahŕňajúca otcov. Otcov treba zapojiť do rodinných povinností – a nehovoríme tu o dovolenke, ale o prenesení zodpovednosti súvisiacej s výchovou detí a v rámci rodinného života. Otcovská dovolenka však nie je súčasťou ochrany matiek. Musí byť vždy súčasťou rodičovskej dovolenky. Otcovia ani neochorejú v dôsledku pôrodu. Blahoželám všetkým členským štátom, ktoré zaviedli otcovskú dovolenku. S radosťou som si vypočula, pán komisár, návrh Komisie, ktorý bol práve predložený. Nemôžeme dopustiť, aby bola dôležitá otázka ochrany matiek oslabená rozšírením rodičovskej dovolenky. Ochrana matiek sa týka zdravia. Žiadna matka nie je chorá 20 týždňov a ani dojčiace matky nie sú choré.

Sme zodpovední voči ženám, ktoré sa zapoja do pracovného života, a ochrana matiek musí byť preto realizovateľná. Náš návrh je celkovo 18 týždňov, pričom posledné štyri týždne by boli predmetom vnútroštátnych úprav týkajúcich sa finančných dávok. To sa uvádza v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 115 a 116, o podporu ktorých vás naliehavo žiadam.

Okrem toho vyzývam členské štáty na to, aby využili svoje možnosti a ponúkli všetkým rodinám a matkám vyššie dávky, ktoré by sa mohli prijať na základe dobrovoľnosti. Matky vytvárajú budúcnosť a potrebujú maximálnu podporu, akú im môžeme poskytnúť.

  Antigoni Papadopoulou (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pri hlasovaní o správe pani Estrelovej v zásade reagujeme na požiadavky miliónov žien na väčšiu ochranu tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode, alebo dojčiacich pracovníčok, a ich detí. Predĺžením materskej dovolenky na 20 týždňov a otcovskej dovolenky na 2 týždne pri zachovaní plného príjmu podporujeme zotavenie z medzinárodnej krízy a hospodársky rast v Európskej únii, pretože pomáhame zosúladiť rodinný a pracovný život. Ochranou pracujúcich žien pred prepustením počas tehotenstva a počas šiestich mesiacov po pôrode poskytujeme stimul na zavedenie cieľa stratégie EÚ a dosiahnutia 75 % miery účasti žien na trhu práce do roku 2020.

Hlasovaním za správu pani Thomsenovej sa snažíme chrániť pracujúce ženy pred neistými pracovnými miestami, ktoré predlžujú rozdiel v mzdách medzi oboma pohlaviami, ohrozujú profesionálny vývoj a zvyšujú riziko, že ženy stratia všetky formy sociálnych, dôchodkových a odborových práv.

Kladné hlasovanie za obe správy je kladným hlasovaním za vyváženejšiu, decentralizovanejšiu a sociálnejšiu Európu a rodovú rovnosť.

  Gesine Meissner (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dnes hovoríme o pracovných podmienkach žien, ktoré chceme v Európe zlepšiť. Chcem sa vysloviť konkrétne k správe pani Thomsenovej, ktorej tieňovou spravodajkyňou som bola, inými slovami, na tému žien na neistých pracovných miestach.

Tento rok je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Je uznávaným faktom, že chudoba neúmerne zasahuje ženy. Samozrejme, v žiadnom prípade nesmieme dopustiť, aby to tak naďalej zostalo. Chudoba žien môže byť dôsledkom rôznych vecí. Môže vyplývať zo skutočnosti, že ženy nie sú platené rovnako ako muži. Prirodzene, nie je to jediná príčina. Ženy majú aj viac prerušení kariéry, napríklad keď majú deti a vyberú si voľno na ich výchovu. Ženy tiež vykonávajú menej kvalifikované práce. Situácia je osobitne vážna v prípade žien, ktorých podmienky zamestnania sú neisté, pretože v niektorých prípadoch možno nemajú ani pracovnú zmluvu, alebo majú pracovnú zmluvu na nepravidelný výkon práce. Je možné, že nemajú vôbec žiadnu ochranu, je možné, že majú obmedzený prístup k informáciám. Situácia je osobitne zlá v prípade žien prisťahovaleckého pôvodu. Môže to viesť k pokračovaniu chudoby, a tak môžu skončiť v chudobe aj v starobe.

Musíme prelomiť túto špirálu, ktorá ženy zasahuje viac než mužov. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy. Každá žena – každé dievča – musí získať kvalifikáciu bez ohľadu na pôvod a musí mať prístup k povolaniu, ktoré jej skutočne zabezpečí dôstojný život. Celoživotné vzdelávanie musí byť vo všeobecnosti prístupné aj pre ženy. Musíme tiež zabezpečiť, aby viac žien a dievčat prechádzalo na lepšie platené pracovné miesta. Ide často o povolania, v ktorých výraznejšie dominujú muži.

Inými slovami, prístup k vzdelávaniu v každom prípade a prístup k systémom sociálneho zabezpečenia – týmto spôsobom môžeme dosiahnuť výrazné zlepšenie pre ženy.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Zavedenie minimálnych noriem pre dĺžku materskej dovolenky a dávky počas nej je v súčasnej hospodárskej a sociálnej situácii v Európe náročné. V niektorých krajinách presahuje navrhované minimum úroveň ochrany, ktorú vnútroštátne právne predpisy v súčasnosti poskytujú tehotným ženám. Na jednej strane stále bojujeme s dôsledkami krízy. Vlády jednotlivých štátov zvyšujú dane a zavádzajú závažné škrty výdavkov a máme stále vysokú úroveň nezamestnanosti. Na druhej strane sa musíme vyrovnať s problémom klesajúcej miery pôrodnosti, negatívneho prirodzeného prírastku a z toho vyplývajúceho starnúceho obyvateľstva. V nepríliš ďalekej budúcnosti nám hrozí zlyhávanie systémov dôchodkového zabezpečenia alebo možno ich úplný kolaps.

V takejto situácii niet lacných alebo jednoduchých riešení. Musíme si však uvedomiť, že investíciami do žien a vytvorením priaznivých podmienok pre ne ich motivujeme k rozhodnutiu mať deti. Samozrejme, plne hradená a dlhšia materská dovolenka nie je sama osebe postačujúca. Potrebujeme aj daňové riešenia priaznivé pre rodiny a stabilné zamestnanie. V tomto prípade nemáme alternatívu. Niet inej cesty, ako zvýšiť počet Európanov, ktorí budú o 30 rokov ekonomicky aktívni, ak teraz nebudeme investovať do rodiny. Preto potrebujeme spravodlivú a vyváženú minimálnu úroveň dĺžky materskej dovolenky v Európe a dávok vyplácaných počas nej. Ženám dávame možnosť vybrať si a rozhodnúť sa pre materstvo.

  Jutta Steinruck (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pri tejto rozprave mi chýba potrebné rozlišovanie medzi vnútroštátnou transpozíciou v členských štátoch a úlohou na európskej úrovni. Všetci si uvedomujeme, že musíme zohľadniť špecifiká jednotlivých štátov. Pokiaľ však ide napríklad o diskusiu v Nemecku, musím povedať, že si v každom prípade myslím, že Nemecko by mohlo túto správu realizovať. Ide o vytvorenie minimálnych noriem na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť sociálne rámcové podmienky pre ženy. Veľmi radi vždy odkazujeme na Medzinárodnú organizáciu práce, ak ide o dobrú prácu, ochranu na pracovisku a ochranu zdravia, tak si kladiem otázku: prečo nie v tomto prípade?

Čo sa týka diskusie o nákladoch, chcela by som všetkým v tomto Parlamente pripomenúť, že v Nemecku – ako aj v niektorých iných európskych krajinách – priniesla antidiskriminačná smernica obrovské množstvo lobovania zo strany podnikov. Hovorilo sa o lavíne nákladov, o krachujúcich podnikoch, o zaťažení hospodárstva a samotných pracujúcich. Ak sa ohliadneme za uplynulými rokmi, čo z toho nastalo? Nič. Táto rozprava, toto lobovanie, mi veľmi pripomína toto obdobie. Naliehavo vás žiadam, aby sme konečne odsunuli hospodárstvo bokom a aby sme do centra pozornosti svojej činnosti postavili ľudí.

Nepatrím medzi tých, ktorí tu len kážu. Povedala som, že sa zasadzujem o sociálnu Európu. To sa týka aj žien. V tejto súvislosti ženy potrebujú našu pomoc.

  Sari Essayah (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť pri hlasovaní prijal množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k pôvodnému návrhu smernice predloženému Komisiou.

Žiaľ, výbor vo svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch absolútne ignoroval zásadu subsidiarity vzhľadom na rozdelenie nákladov. Pokus o harmonizáciu nariadení o materskej dovolenke v 27 rôznych členských štátoch viedol k chaotickému návrhu. S tým všetkým je ďalej zmiešaný návrh na otcovskú dovolenku, ktorý podľa právneho základu ani nepatrí do rozsahu smernice, ako, našťastie, hneď na začiatku jasne uviedol pán komisár. Otcovská dovolenka musí byť upravená v súvislosti so systémom rodičovskej dovolenky, a nie v súvislosti s dovolenkou spojenou so zotavením po tehotenstve alebo pôrode.

Návrhy, ktoré predložil Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, tiež ignorujú progresívne schémy materskej a rodičovskej dovolenky v iných krajinách vrátane severských krajín. Návrhy výboru miešajú tieto systémy rodičovskej dovolenky, ktoré na vnútroštátnej úrovni poskytujú slobodu voľby, a v niektorých ohľadoch by mali dokonca negatívny dosah na životné podmienky matky a dieťaťa. Napríklad podľa návrhu výboru, ak matky začnú povinné šesťtýždňové obdobie materskej dovolenky až po pôrode, zvyšuje sa riziko pre tehotné ženy na pracovisku, ktoré majú čoskoro porodiť, ako aj pre ich deti. Matky, ktoré majú tesne pred termínom pôrodu, nevydržia pracovať celých osem hodín pracovného času a tento návrh povedie k nárastu prípadov nemocenskej dovolenky pred pôrodom.

Návrh výboru ignoruje ako kompenzáciu vnútroštátne schémy, na základe ktorých je materská dovolenka úzko spojená s podstatne dlhšou rodičovskou dovolenkou, pretože tá sa nerealizuje na základe plného príjmu. Napríklad vo Fínsku sa môžu rodičia starať o svoje dieťa doma priemerne do veku 18 mesiacov a môžeme si to dovoliť, pretože v rozličných fázach sa o náklady delia zamestnávatelia, pracujúci a aj daňoví poplatníci. Ak by plná suma bola prenesená na zamestnávateľov, niet vôbec žiadnych pochybností o tom, že by to oslabilo možnosti žien zamestnať sa a ženám ako zamestnancom by to neposlúžilo.

  Olle Ludvigsson (S&D). – (SV) Teraz je dôležité, aby sme našli flexibilné riešenia vzhľadom na kontroverzné podrobnosti v tejto smernici. Zároveň musíme vnímať aj širšie súvislosti. Akú situáciu si želáme v oblasti rovnosti v Európe o 10 rokov? Vzhľadom na to je úplne jasné, že navrhované nariadenia by priniesli pokrok v oblasti rodovej rovnosti.

Podporilo by to rodovú rovnosť a jej perspektívu. Bolo by možné dosiahnuť cieľ stanovený v stratégii EÚ 2020, cieľ zvýšenia miery zamestnanosti žien na 75 %. Viac zamestnaných žien by bolo rozhodne na prospech spoločnosti. Bol by to lepší stimul mať deti a založiť si rodinu, čo by bola pozitívna reakcia na starnutie európskeho obyvateľstva.

Preto nezabúdajme v našich rozpravách na širšie súvislosti.

  Astrid Lulling (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, čas vo všeobecnosti všetko vyrieši. Žiaľ, to nie je prípad druhej správy, ktorá bola prijatá väčšinou vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť a o ktorej diskutujeme tu v Parlamente 17 mesiacov po prvej správe. V súčasnej forme je táto druhá správa rovnako chaotická, kontraproduktívna a preplnená textami, ktoré nepatria do legislatívneho aktu, ako správa, ktorá bola zaslaná späť výboru v máji 2009.

Pri zlepšovaní ochrany materstva sme stratili už dva roky. Ak budeme hlasovať za túto správu v jej terajšej podobe, stratíme opäť minimálne rovnaký čas diskusiou s Radou v rámci spolurozhodovacieho procesu, keď bol pôvodný návrh Komisie z roku 2008 vyhovujúci. Zaručoval podstatný pokrok v členských štátoch, v ktorých sú dĺžka materskej dovolenky a dávky počas materskej dovolenky stále pod úrovňou existujúcou v niektorých krajinách. Len zriedka dostaneme 20 týždňov dovolenky s plným, nekráteným príjmom vyplácaným štátom.

Nezabúdajme na to, že v tomto prípade je cieľom stanoviť minimálne prahy a že nemôžeme presadzovať radikálne riešenia pre 27 štátov. S cieľom motivovať zamestnané a predovšetkým vysoko kvalifikované ženy mať deti je pre ženu vlastne dôležitejšie, aby mala právo na kratšiu materskú dovolenku, ale pri zachovaní plného príjmu, než aby mala 20- alebo 30-týždennú alebo dlhšiu dovolenku bez záruky plného príjmu. Návrhy v správe pani Estrelovej sú nielen kontraproduktívne, pokiaľ ide o zamestnateľnosť žien, ale pre vlády a podniky v niektorých členských štátoch sú aj ťažko financovateľné. Je lepšie urobiť dnes jeden skutočný krok správnym smerom, než sľúbiť niečo do budúcnosti, čo sa má zrealizovať o 10 rokov.

Osobne nebudem hlasovať za túto správu v súčasnej podobe a vyzývam kolegov poslancov, aby zamietli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nemajú nič spoločné s ochranou matiek, ako napríklad ustanovenia týkajúce sa samostatne zárobkovo činných osôb. Pred necelými štyrmi mesiacmi sme v tomto Parlamente hlasovali za smernicu o materskej dovolenke pre samostatne zárobkovo činné osoby.

To isté platí pre otcovskú dovolenku, pán Tarabella, a ja som za. Belgičania môžu zajtra zaviesť 20-týždňovú plne hradenú otcovskú dovolenku, ak budú mať vládu; nič im v tom nebráni. Podobne – pretože toto je ďalšia vec na zváženie – momentálne diskutujú sociálni partneri o smernici o otcovskej dovolenke. Počkajme na nich a potom sa prijme opatrenie v tejto veci, ako to bolo v prípade rodičovskej dovolenky: toto je správna cesta.

Vyzývam kolegov poslancov, aby hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obmedzujúce dovolenku na 18 týždňov a za zvažované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pani predsedajúca, ktoré predložili vaša skupina a náš poslanecký klub.

(Rečníčka súhlasila, že bude odpovedať na otázku signalizovanú modrou kartou v súlade s článkom 149 ods. 8., ktorú položí pán Marc Tarabella.)

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Odstránenie akejkoľvek formy diskriminácie zo všetkých oblastí spoločenského a hospodárskeho života je zásadným predpokladom ochrany ľudských práv a blahobytu každého občana. Podpora zásady rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a zabezpečenie väčšieho zapojenia žien do hospodárskeho a spoločenského života ako plnoprávnych účastníčok musia byť otázkami neustáleho záujmu. Som presvedčená, že tento prístup sa musí odzrkadliť v spoločnej poľnohospodárskej politike s cieľom zabezpečiť spravodlivé a vyvážené zastúpenie pohlaví. Na druhej strane môže uvedený prístup zabezpečiť účinnosť zavádzania rôznych politík na európskej úrovni v každom pracovnom odvetví, ale najmä v poľnohospodárstve.

Vzhľadom na to, že zásada rodovej rovnosti sa podporuje v rámci európskych právnych predpisov a je jednou zo základných požiadaviek v rámci stratégie EÚ 2020, považujem za primerané zahrnúť túto otázku aj do odvetvia poľnohospodárstva, čo znamená aj využitie nových nástrojov, ktoré budú podporovať túto zásadu. Podporujem obe správy, správu pani Estrelovej a správu pani Thomsenovej, ktoré posúvajú otázky žien do popredia a ktoré sa týkajú materstva a ich pracovných podmienok, čo sú dôležité aspekty v živote každej ženy a tých z nás, ktoré by mali prejaviť solidaritu s týmito ženami vzhľadom na uvedené otázky.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, som pani Lullingovej vďačný za to, že súhlasila s mojím krátkym prerušením. Chcel by som len poukázať na to, že otcovia v Belgicku už dostávajú 10-dňovú platenú dovolenku. Devätnásť z 27 krajín Európskej únie postupuje rovnako, pričom výška dávok je rozličná.

Chcel by som len vedieť, či by ste boli za harmonizáciu na európskej úrovni, alebo by ste boli proti. Uznávam, že dva týždne nie je veľmi veľa, ale je to rozumné: dva týždne pre všetkých otcov v Európe, aby sa mohli podeliť o úlohy súvisiace s privítaním nových členov do ich rodín. Chcel by som vedieť, či by ste boli za túto harmonizáciu, alebo by ste boli proti. Ďakujem vám za odpoveď, pani Lullingová.

  Astrid Lulling (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, som, samozrejme, za, pán Tarabella. Som za európsku smernicu, ale nie som za to, aby táto otázka bola riešená v tejto smernici, ktorá sa týka ochrany žien a detí. Sociálni partneri, ako som povedala, momentálne rokujú o smernici o otcovskej dovolenke.

Myslím si, že musíme počkať na výsledok. Potom budeme mať jasný návrh ako ten, ktorý sme mali pre rodičovskú dovolenku a ktorý sme práve zhodou okolností vylepšili, hoci nie je dokonalý. Myslím si, že toto je správna cesta. Myslím si, že sociálnych partnerov treba poveriť aj úlohou vypracovať návrhy v tejto oblasti, pretože na to majú najlepšie predpoklady. Z tohto dôvodu som za. Blahoželám vám: môžete zlepšiť situáciu v Belgicku.

Chcela som vám a všetkým ženám, ktoré vôbec nepochopili, že európska smernica je súbor minimálnych, nie maximálnych pravidiel, povedať, že každý môže ísť ďalej, ale že je dôležité poskytnúť krajinám, ktoré majú nižšie normy – výrazne nižšie normy – 18 týždňov ako príležitosť na prispôsobenie sa.

Okrem toho si myslím, že ak by sme vy a ja boli vypracovali túto správu, boli by sme už dávno prijali správne opatrenia v tomto Parlamente v spolurozhodovacom procese s Radou.

  Thomas Mann (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, teraz viem, ako možno zmeniť a predĺžiť rečnícky čas. Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzval na 18-týždňovú materskú dovolenku, čo je o štyri týždne viac, než sa spoločne dohodlo v Nemecku. Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzval na 20 týždňov pri zachovaní plného príjmu plus dva týždne otcovskej dovolenky plus predĺženie pre samostatne zárobkovo činné osoby. Úplne do úzadia sa odsunula skutočnosť, že 20 týždňov bude podľa vyhlásení Komisie stáť Francúzsko ďalšie 2 miliardy EUR ročne a Spojené kráľovstvo ďalšie 2,85 miliardy EUR. Dodatočné náklady pre Nemecko boli odhadnuté približne na 1,7 miliardy EUR. Niekedy musíte myslieť na náklady.

Prednedávnom sme mali spoločnú štúdiu výboru EMPL a výboru FEMM, ktorá bola vypracovaná s mnohými chybami. Dávky, ako napríklad materský príspevok v Nemecku, neboli zohľadnené. Referenčný rámec pre nemecký rodičovský príspevok bol nesprávny. Odhady nákladov, ktoré predložili niektoré členské štáty, neboli dostatočne zohľadnené. Na takom základe nemôžete robiť zodpovednú politiku. Nemecko je exemplárny prípad: počas rodičovskej dovolenky sa naďalej vyplácajú dve tretiny platu maximálne 14 mesiacov. To predlžuje 14-týždňovú materskú dovolenku až na 170 týždňov. Nemecko sa tak stáva majstrom Európy z hľadiska ochrany detí, z čoho vyplýva, že potrebuje výnimku v tejto smernici.

Preto som spolu s 50 kolegami poslancami z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý podporujú Európski konzervatívci a reformisti a veľká časť Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Naším cieľom je, aby sa primerane zohľadnili vnútroštátne systémy. Dúfame, že väčšina tohto Parlamentu pri hlasovaní v stredu podporí túto výzvu rozumu. Chceme, aby matky mali primeranú ochranu, ale ak táto ochrana zachádza priďaleko, najmä z ideologických dôvodov, bude to tvoriť veľkú prekážku pri zamestnávaní žien, a práve prekážky musíme odstraňovať, nie zavádzať.

  Anna Hedh (S&D). – (SV) V mnohých členských štátoch boli reakcie na túto správu silné a mnohí politici sa pokúsili získať body útočením na túto iniciatívu EÚ. Ľudia zabúdajú, že toto je revízia existujúcej smernice. Ľudia si o tom, čo sa má upravovať na úrovni EÚ, môžu myslieť, čo chcú, ale ako som povedala, smernica už existuje a my máme možnosť zlepšiť ju.

Otázka rodovej rovnosti získala nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy väčšiu vážnosť a my sme zodpovední za to, aby sme išli o krok ďalej. Dnes vidíme, že členské štáty s dobre fungujúcimi pravidlami pre materskú dovolenku majú aj vysokú mieru zamestnaných žien. To je v kontraste so situáciou v krajinách s horšími a menej dobre fungujúcimi pravidlami.

Ak táto smernica prejde, budeme mať aj väčšiu šancu dosiahnuť cieľ stanovený v stratégii EÚ 2020. Súhlasím s tým, že návrh obsahuje niekoľko kontroverzných bodov, ale je dôležité, že ho môžeme zlepšiť. Kritici tvrdia, že návrh je príliš drahý, ale som presvedčená, že vyššia úroveň rovnosti je pre spoločnosť prospešná.

  Barbara Matera (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, tento Parlament zastupujúci všetkých 27 štátov sa dnes odvážne a neústupne rozhodol opäť riešiť citlivú, ale zároveň aktuálnu otázku pre sociálny rast našich krajín. Zaoberáme sa správou, ktorá sa týka sociálnej a hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti našich štátov, ale ktorá sa týka aj celej Európy a jej želania spoločne rásť.

Správa pani Estrelovej v podobe, ako sa o nej viedla rozprava a ako bola pozmenená a doplnená, s presvedčením presadzuje zásadu zosúladenia súkromného a pracovného života a zásadu rovnakých príležitostí, a teda aj zásadu zdravého a vyváženého pokroku. Zabezpečenie minimálnych prahov na ochranu vyššie uvedených zásad v celej Európe znamená zlepšenie kvality života našich rodín a nielen našich žien, a preto aj kvality života. Práve to s presvedčením a primeranými kompromismi presadzujeme.

Vyváženosť je dôležitá ako taká, aj ako zvolený prostriedok, a musí zaručiť postavenie žien na trhu práce a právomoci štátov pri realizácii ich politík. Jean Monnet nás učil, aby sme rástli malými krokmi. Začnime robiť tieto malé kroky a nebojme sa, či ich budú nasledovať aj ostatní.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Dnes je skutočne veľmi dôležité lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život prostredníctvom úsilia dosiahnuť hospodársky rast, prosperitu a konkurencieschopnosť v oblasti rodovej rovnosti. Keďže došlo k prudkému poklesu miery pôrodnosti takmer vo všetkých členských štátoch, musíme prijať opatrenia na vytvorenie čo najlepších podmienok pre matky, aby mohli vychovávať svoje deti a aby mali skutočnú možnosť vrátiť sa na trh práce. Vyzývam tiež členské štáty a poslancov EP, aby našli príležitosti a skoordinovali náklady dávok vyplácaných počas materskej dovolenky a prídavkov na deti s cieľom zabezpečiť, aby ženy neboli nákladnejšou pracovnou silou než muži. Rozdelenie rodinných povinností a príležitosť poskytnúť aj mužom právo na dvojtýždňovú otcovskú dovolenku by ženám vytvorilo lepšie podmienky na návrat na trh práce a posilnilo by to rodinné vzťahy. Preto som presvedčená o tom, že predĺžené obdobie materskej dovolenky by uľahčilo predovšetkým aj dosiahnutie vyššej miery pôrodnosti vzhľadom na to, že naša spoločnosť rýchle starne.

  Anne Delvaux (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, podľa mňa je potreba predĺžiť dovolenku na starostlivosť o deti celkom zrejmá: predĺženie minimálnej materskej dovolenky je krokom vpred, výhodou, a nemali by sme byť úplne demagogickí a porovnávať hospodársky dosah s kvalitatívnou výhodou, ktorú možno ťažko vyčísliť.

Problém má však v podstate dve časti: prvá časť sú hospodárske súvislosti, to je pravda, ale to nie je dostatočný dôvod na to, aby sme nechali milióny rodín počas nasledujúcich desaťročí napospas osudu. Druhá časť sú právne nedostatky správy, pretože text obsahuje viacero typov dovolenky na starostlivosť o deti s nekompatibilnými právnymi základmi. Zoberme si dovolenku pre adoptívnych rodičov, ktorá sa v texte objavuje popri materskej a otcovskej dovolenke.

Ako adoptívna matka a v mene všetkých žien, ktoré zastupujem, osobne oceňujem ochotu poskytnúť im rovnaké práva ako biologickým matkám. Som vlastne niečo, o čom pani Morinová-Chartierová hovorila ako o malom dodatočnom balíku pridanom k správe pani Estrelovej.

Zatiaľ čo cieľom je skutočne zlepšiť zdravie a práva žien – všetkých žien – na trhu práce, adoptívne matky, ktoré sa stali matkami ako všetky ostatné, majú nárok na rovnaké práva a rovnakú ochranu v práci. Sú matkami ako ostatné matky a to sa navyše vzťahuje na všetky situácie bez ohľadu na to, či má dieťa, ktoré si adoptujú, menej než 12 mesiacov, alebo nie. Musíme sa vyvarovať diskriminácie tohto typu, ktorá sa vyskytuje v texte.

Čo sa týka adopcie, ľutujem, že text neuvádza žiadne podrobnosti. Neobsahuje dokonca ani výsledky posúdenia vplyvu spoločnosti Ramboll. Nič z uvedeného nebolo spracované dosť dobre, čo je jednoznačne slabina. No napriek tejto výhrade podporím správu pani Estrelovej, pretože odhliadnuc od hospodárskych úvah nielenže sa muži a ženy musia lepšie ujať svojich rodičovských povinnosti v spoločnosti, ktorá sa čoraz viac vzdáva svojej zodpovednosti za výchovu mladých ľudí, ale je aj našou povinnosťou zabezpečiť, aby ľudia nemuseli obetovať svoje deti v prospech práce alebo svoju prácu v prospech detí.

Napokon nie sme členmi Rady, ale poslancami Parlamentu. Ak nebudeme ambiciózni my priamo zvolení zástupcovia, tak potom mi povedzte: kto to za nás urobí?

  Sylvie Guillaume (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, veľa vecí sa povedalo, predovšetkým práve teraz. Rôzne nové vývojové trendy a kontroverzie v súvislosti so správou pani Estrelovej poukazujú na jednu vec: dnes je stále veľmi ťažké zaoberať sa pokojne otázkou rodovej rovnosti a najmä otázkou lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

Tento legislatívny text mal – prepáčte mi, prosím, tento výraz – ťažké tehotenstvo, predovšetkým preto, lebo postoje v tejto oblasti sa ešte musia výrazne zmeniť. Posúdenie vplyvu je nepochybne nevyhnutné na zabezpečenie širokého pochopenia týchto otázok. Treba ich však chápať v reálnych súvislostiach a citlivo. Chcela by som dodať, že ich rozporuplné závery sú toho jasným dôkazom.

Je jasné, že by bolo nerozumné nespomínať otázku potenciálnych nákladov určitých predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Bolo by však rovnako nerozumné odmietať zohľadniť strednodobý a dlhodobý sociálno-ekonomický prospech vzhľadom na zdravie matiek a malých detí alebo vzhľadom na rovnosť medzi mužmi a ženami na trhu práce. Naša rozprava si navyše podľa mňa zaslúži dôstojnejší priebeh, než sú určité karikatúry a určité stereotypy, ktoré dnes ešte stále počúvame.

PREDSEDÁ: SILVANA KOCH-MEHRIN
podpredsedníčka

  Regina Bastos (PPE). – (PT) Európa starne a má veľmi nízku mieru pôrodnosti. Tieto faktory predstavujú veľký problém pre Európsku úniu a musíme na ne reagovať konkrétnymi riešeniami. V priebehu tejto rozpravy sme sa zhodli na tomto konštatovaní napriek rozličným názorom, ktoré sa prejavili počas diskusie.

Napríklad v Portugalsku nie je miera pôrodnosti dostatočne vysoká na zabezpečenie výmeny generácií a táto situácia ohrozuje budúcnosť. Deje sa to v našej krajine, ako aj vo väčšine členských štátov EÚ. Som si istá, že flexibilnejšie politiky týkajúce sa materskej dovolenky môžu pomôcť zvrátiť tieto trendy. Musíme rodinám vyslať jednoznačný signál o podpore materstva s konkrétnymi opatreniami na lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života. Ženy musia byť chránené, aby sa mohli rozhodnúť pre deti a aby pritom nemuseli opustiť trh práce. Riešenie tohto problému je veľmi dôležité, ak chceme dosiahnuť hospodárske a sociálne ciele stanovené v stratégii EÚ 2020 a bojovať proti demografickému starnutiu.

Napríklad v Portugalsku predstavuje dávka počas materskej dovolenky 100 % príjmu po dobu 120 dní, čo je pokusom reagovať na nízku mieru pôrodnosti, ktorú práve zažívame. Podporila by som preto, aby platy žien boli počas materskej dovolenky zachované spôsobom opísaným v diskutovanej správe. Zdá sa, že je rozumné umožniť každému členskému štátu, aby vytvoril podmienky zabezpečujúce cieľ vyplácať plný plat počas materskej dovolenky od roku 2020.

Na záver by som chcela zablahoželať pani spravodajkyni Estrelovej za jej vytrvalosť pri obhajovaní opatrení zameraných na ochranu rodín, ktoré zároveň reagujú na starnutie obyvateľstva.

  Iratxe García Pérez (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že sme si všetci vedomí zodpovednosti, ktorú má dnes prejaviť Parlament pri revízii smernice o pracovných podmienkach žien, smernice, o ktorej sme diskutovali od predošlého funkčného obdobia a v súvislosti s ktorou sme vzhľadom na rozličné názory a ťažkosti nedokázali pokročiť.

Z tohto dôvodu dnes hovorím, že musíme prevziať zodpovednosť v rámci rôznych názorov, ktoré zastávame, aby sme sa pohli dopredu v otázke rovnakých práv mužov a žien a zlepšenia životných podmienok žien na trhu práce.

Táto smernica presahuje počet týždňov materskej dovolenky, keďže som si istá, že sme sa všetci zhodli na tom, že 14 týždňov nepostačuje a že toto obdobie musíme predĺžiť. Odhliadnuc od počtu týždňov však hovoríme o prepustení ženy, ktorá sa stala matkou, pričom toto prepustenie sa považuje za nespravodlivé, alebo o otcovskej dovolenke poskytnutej v prospech zdravia pracujúcej matky.

Nerozumiem, prečo ľudia hovoria, že otcovská dovolenka nie je v prospech zdravia pracujúcich matiek. Samozrejme, že je. Na dosiahnutie pokroku v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami je veľmi dôležité a významné umožniť matke a otcovi, aby si rozdelili starostlivosť o svoje deti počas prvých dní po pôrode. Niektoré krajiny, napríklad Španielsko, už zaviedli nezávislú a prenosnú otcovskú dovolenku.

Musíme mužom umožniť, aby prevzali zodpovednosť spolu so ženami s cieľom dosiahnuť zlepšenie na ceste, o ktorej momentálne rozhodujeme. Myslím si, že je to dôležité.

Chcela by som sa poďakovať pani spravodajkyni Estrelovej za prácu, ktorú vykonala, za zodpovednosť Parlamentu...

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Godfrey Bloom (EFD). – Vážená pani predsedajúca, pred päť a pol mesiacmi som spôsobil menší rozruch pripomienkou, že každý malý podnikateľ s mozgom na správnom mieste by bol šialený, keby zamestnal ženu vo veku, keď môže mať deti.

Odvtedy sa to len zhoršovalo, pretože rovnováha vo vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi sa dostala celkom mimo kontrolu v prospech zamestnancov. Jeden z mojich voličov z Yorku mi minulý rok napísal a uviedol, že nejde len o zamestnávanie žien vo veku, keď môžu mať deti, ale že každý malý podnikateľ, ktorý niekoho zamestnáva, musel stratiť rozum.

Sme tu v mimoriadnej situácii, však? Máme mladé ženy, ktoré sa veľmi chcú zamestnať, veľmi chcú pracovať pre podniky, najmä pre malé podniky, ktoré sú motorom hospodárstva Spojeného kráľovstva, a máme zamestnávateľov, ktorí majú príliš veľké obavy zamestnať ich. Tento problém máme pred sebou. Malým podnikom takmer znemožňujeme – tu na tomto mieste s takými malými podnikateľskými skúsenosťami našich poslancov – zamestnávať mladé ženy, pričom ony samotné by to chceli.

Kedysi som si myslel, že ide o nejakú čínsku konšpiráciu, že táto inštitúcia takmer znemožnila európskemu hospodárstvu fungovať a že v zákulisí Číňania všetko tak zhoršovali, aby sme prípadne museli dovážať absolútne všetko z Číny. Nuž, mám tu inú hypotézu, a to, že možno ženy, ktoré to vo výboroch, v Komisii a v tejto inštitúcii tak veľmi sťažujú malým podnikom zamestnať mladé ženy, majú záujem o túto príležitosť.

Myslím si, že keď ich voliči zhodnotia a celkom odôvodnene ich o niekoľko rokov vyhodia z funkcie pre neschopnosť a hlúposť, budú sa môcť vrátiť do práce len preto, lebo budú v strednom alebo neskorom strednom veku. Budú mať pripravený terén. To je moja hypotéza. Neviem si predstaviť inú rozumnú odpoveď na takéto smiešne zásahy do vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak si myslíte, že je to bizarná hypotéza, tak pri porovnaní so spôsobom, ako hovoríte o zmene klímy, to mi verte, nie je nič dosť hlúpe pre tento Parlament.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, niet pochýb o tom, že predloženie tohto návrhu právneho predpisu na rozpravu po 18 mesiacoch intenzívnej práce treba privítať. Je jasné, že projekt tejto povahy charakterizujú rôzne citlivé otázky vzhľadom na to, že príslušné právne predpisy v členských štátoch sa vzájomne veľmi odlišujú. Inovatívny rozsah opatrenia je v každom prípade výsledkom, ktorý by sa mal prijať veľmi pozitívne, rovnako ako aj prijatie zásady centrálnej úlohy rodiny, záruky vyššieho stupňa sociálnej ochrany žien vo všeobecnosti a žien v osobitných podmienkach, teda žien s dieťaťom.

Je potrebné zaručiť aj konzistentnosť pri ochrane žien po pôrode – a hovorím to napriek skutočnosti, že rozsah tohto opatrenia považujem za širší, než sa pôvodne zamýšľalo –, a to aj v tej miere, ako by sa malo zdôrazniť, že v Európe a v mnohých členských štátoch pretrváva citeľný rozdiel v ochrane poskytovanej vzhľadom na narodenie dieťaťa a nenarodené deti.

Táto činnosť sa musí jednoznačne zosúladiť s potrebou odstrániť zneužívanie zamestnávateľa a musíme obmedziť rozsah pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých niektoré podľa mňa vo všeobecnosti zapríčiňujú neflexibilnosť právneho predpisu, počínajúc otcovskou dovolenkou, pretože táto podľa všetkého nesúvisí s opatrením vypracovaným v podstate na ochranu žien.

Niet pochýb o tom, že je potrebné primerane zohľadniť problém pracovníkov prisťahovalcov a domácich pracovníkov, čo predstavuje ďalší prvok – návrh právneho predpisu o otázke žien na neistých pracovných miestach – na flexibilnom a elastickom trhu práce, kde ženy, najmä teraz, treba vnímať ako zdroj slúžiaci spoločenstvu.

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážená pani predsedajúca, zamestnávatelia v Spojenom kráľovstve a vláda Spojeného kráľovstva naliehavo žiadajú britských poslancov EP, aby hlasovali proti návrhom na predĺženie plne platenej materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov, hoci si myslím, že je veľkým pokrytectvom zo strany konzervatívcov, ktorí vo výbore predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh na 24 platených týždňov. Ako hovorím, pokrytectvo podľa všetkého nepozná hraníc.

Britská Federácia malých podnikov uviedla, že tieto plány sú finančne neúnosné a že britské podniky budú stáť vyše 2,5 miliardy GBP ročne. Aj koaličná vláda v Spojenom kráľovstve, ktorej súčasťou sú liberálni demokrati, je proti týmto zmenám. Navrhované zmeny budú Spojené kráľovstvo stáť do 2 miliárd GBP v čase, keď sa prepúšťajú pracovníci vo verejnom a súkromnom sektore s cieľom ušetriť oveľa nižšie sumy.

Je tiež pravda, že zmeny môžu mať negatívne dôsledky, pretože podľa vlády Spojeného kráľovstva budú najviac profitovať najviac zarábajúce pracovníčky a menej zarábajúce pracovníčky získajú najmenej. Tieto zmeny, nech sú mienené akokoľvek dobre, budú v podstate znamenať prekážku v procese dosahovania rovnosti pre pracujúce matky. Nastane aj taká situácia, že tieto zmeny budú motivovať zamestnávateľov, aby uprednostnili mužských uchádzačov na úkor žien.

Vážená pani predsedajúca, sú iné spôsoby posilňovania práv matiek starajúcich sa o deti, ako napríklad flexibilnejšie systémy dovolenky. Musíme rešpektovať aj rôzne sociálne a kultúrne rozdiely medzi rozličnými členskými štátmi. Jeden univerzálny prístup nie je vhodný pre všetkých. Pracujúce rodiny, ktoré sa na nás spoliehajú, že právne predpisy budú dobré, aby mohli žiť, pracovať a vychovávať deti, žijú v skutočnom svete, nie v nejakom ideologickom Eurodisneylande.

Tieto zmeny sa navrhujú v nesprávny čas a budú z nich profitovať nesprávni ľudia. V čase, keď sa vlády v celej EÚ snažia znížiť verejné výdavky, vy sa snažíte zvýšiť náklady na zamestnávanie, ktoré zasiahnu odvetvie, v ktorom sú ženy zastúpené neúmerne, a teda sú viac vystavené možnosti straty zamestnania. Spojené kráľovstvo už má tie najlepšie, najspravodlivejšie a najveľkorysejšie normy týkajúce sa materskej a otcovskej dovolenky. Britské matky v súčasnosti dostávajú počas šiestich týždňov 90 % platu a počas ďalších 33 týždňov sa vypláca zákonná dávka v materstve vo výške 125 GBP týždenne.

Budem hlasovať v záujme britských občanov. Budem rešpektovať odporúčanie vlády Jej Veličenstva a budem hlasovať proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom týkajúcim sa dávok v materstve.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, počúvala som všetko, čo sa povedalo na tomto plenárnom zasadnutí, a som si istá, že rovné zaobchádzanie s mužmi a ženami, ktoré si skutočne vyžaduje veľa odvahy a úsilia a taktiež veľké sumy peňazí, nebolo dosiahnuté. Nehovorím to len viacerým kolegom z nášho poslaneckého klubu, ktorí zhodou okolností opustili rokovaciu sálu, ale aj ostatným. To bola moja prvá pripomienka.

Moja druhá pripomienka sa týka starnutia a vekovej štruktúry v tejto spoločnosti s veľkým počtom starších ľudí. Je to mimoriadne dôležitá otázka, pokiaľ ide o Európu, a preto má mimoriadny význam vytvárať ľuďom priaznivejšie podmienky na to, aby mali deti. Oceňujem napríklad rozhovor, ktorý teraz poskytla francúzska ministerka financií pani Lagardová o postavení žien na pracovisku, ktorý bol dokonalý. Naozaj dúfam, že sa toho budeme držať.

Moja tretia pripomienka je, že rovnaké zaobchádzanie je záväzok voči sociálnej Európe. Povedali sme, že v tejto sociálnej Európe musia mať muži a ženy rovnaké príležitosti na trhu práce a musia mať tiež možnosť mať deti. V súčasnosti sa všetci zameriavame na 18 týždňov a viac-menej sme sa teraz dohodli na týchto 18 týždňoch, ale ešte nevieme, ako si to budeme môcť dovoliť.

Nemám vôbec žiadne námietky voči kompromisu predloženému naším poslaneckým klubom s cieľom stanoviť maximálne 75 % na tieto štyri týždne. Mám však námietky voči skutočnosti, že tento kompromis obsahuje aj súvislosť so zdravotnými nákladmi. V tom spočíva moja hlavná námietka, pretože to krajinám, ako napríklad Spojenému kráľovstvu a Írsku – vo Francúzsku sú tieto náklady takisto veľmi dotované –, umožní obísť týchto 75 %, ktoré sa musia naďalej vyplácať. Preto by som chcela vedieť, či môžeme v hlasovaní odmietnuť túto časť kompromisu. To by aj znamenalo, že by sme tu dokázali predložiť konsolidované stanovisko, ktoré by mohlo získať väčšinu v Rade.

  Pascale Gruny (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, potrebujeme európske právne predpisy, ktoré ochránia zdravie tehotných žien a žien krátko po pôrode alebo dojčiacich žien, a musíme riešiť demografický problém, ktorý je pred nami, a stimulovať rast miery pôrodnosti v Európe. Tento krok však nesmie slúžiť ako negatívny stimul pri zamestnávaní žien.

Chcela by som zdôrazniť tri body. Po prvé, vítam návrh Európskej komisie týkajúci sa zdravia a bezpečnosti pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Zdôraznila by som vlastne názov, ktorý je právnym rámcom tejto smernice, pretože príliš často zabúdame, o čo presne v tomto text ide. Hovoríme tu o ženách, pretože muži nemôžu rodiť deti, kým sa nepreukáže opak.

Rozprava sa môže trocha znejasniť v dôsledku toho, že sa odkazovalo na otcovskú alebo rodičovskú dovolenku. Vyriešme najprv problém, ktorému čelia ženy, a zamerajme sa na ich zdravie, keď privádzajú na svet dieťa. Musíme zaviesť skutočné záruky na ochranu zdravia týchto žien na trhu práce. Otcovská a rodičovská dovolenka budú predmetom úpravy inej smernice.

Po druhé, rozprava sa týka počtu týždňov. V súčasnosti je priemerné trvanie dovolenky stanovené na 14 týždňov. Európska komisia navrhuje 18 týždňov a správa 20. Ako žena a matka troch detí si, samozrejme, želám, aby matky mohli zostať so svojimi malými deťmi tak dlho, ako to bude možné. To však vedie k otázke: kto zaplatí toto predĺženie zo 14 na 20 týždňov? Štát? Podniky?

Som presvedčená, že priemerné zvýšenie zo 14 na 18 týždňov je hlavným európskym výdobytkom a skutočnou investíciou nášho hospodárstva smerom k presadzovaniu zvýšenia miery pôrodnosti v Európe. Dvadsať týždňov bude mať negatívny vplyv na zamestnávanie žien. Zabrzdilo by to ich zamestnávanie. Podniky a naše štáty nemôžu podporiť túto dodatočnú finančnú záťaž v tomto období krízy.

Po tretie, zlepšenie starostlivosti o deti sa musí stať väčšou prioritou, aby matky mohli vytvoriť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. V tejto veci sa dosiahol malý pokrok napriek mnohým výzvam nášho Parlamentu. Nebuďme preto kontraproduktívni a neposielajme ženy naspäť domov.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Chcela by som využiť túto príležitosť a vysloviť úprimnú sústrasť rodine Maricice Hãhãianuovej. Táto 32-ročná rumunská zdravotná sestra odišla do Talianska hľadať lepšiu prácu. Na stanici metra v Ríme na ňu zaútočil mladý Talian, v dôsledku čoho minulý týždeň zomrela.

Myslím si, že Európa sa musí začať zaoberať neistými podmienkami zamestnávania. Ženy sú v Európskej únii sústredené na slabo platených pracovných miestach a tvoria veľkú väčšinu pracovníkov na čiastočný úväzok. Je však niekoľko prípadov, keď sa dosah krízy obmedzil na ženy zapojené do trhu práce. V Rumunsku sa napríklad podiel žien, ktoré si našli prácu, počas roka 2009 neustále zvyšoval.

Musím poukázať na zlú situáciu, v ktorej sa nachádzajú ženy pracujúce v zahraničí. Často pracujú v rozpore s právnymi predpismi a nemajú žiadne práva...

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Rovana Plumb (S&D). – (RO) Musím sa znova vyjadriť k smernici o materskej dovolenke. Veľmi pozorne som dnes večer počúvala rozpravu a chcela by som povedať, že tí, ktorí sú proti tomuto návrhu – a týmto mám na mysli predĺženú materskú dovolenku a plný príjem – môžu predložiť len jeden argument: ekonomický. To je však zjednodušujúce, pretože ak odhliadneme od deficitu rozpočtu, zaoberáme sa tu ľuďmi. Neuvedomujú si, že výhody vyplývajúce z tejto správy pre zamestnancov i zamestnávateľov prevažujú. Myslím aj zamestnávateľov v zmysle investícií do budúcnosti.

Okrem toho si oponenti neuvedomujú, že ak v podstate trestáme materstvo a jeho plánovanie v čase klesajúcej miery pôrodnosti, nehovoriac o starnutí a prehlbujúcej sa chudobe obyvateľstva, má to vplyv na udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia.

  Frédérique Ries (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, aj ja som si pozorne vypočula všetko, čo sa doteraz povedalo, a konštatujem, že – ako to už veľmi často býva – ak je niečoho priveľa, môžeme skončiť horšie. Argumenty, ktoré sa uvádzajú na odôvodnenie tejto „supermaterskej“ dovolenky – 20 týždňov, z ktorých šesť sa musí vybrať pred narodením dieťaťa a dva po ňom, s príspevkom vo výške plnej mzdy – sú nepresvedčivé. Je jasné, že Európa izolovaným opatrením tohto typu nevyrieši veľmi komplexné problémy demografie a zamestnanosti žien.

Kto si môže vážne myslieť, že ľudia sa rozhodnú mať dieťa, bábätko, aby využili päťmesačnú dovolenku namiesto dovolenky s dĺžkou štyri a pol mesiaca? Na druhej strane neverím, že odopieranie slobody voľby ženám pomôže zlepšiť ich situáciu. Uvedomme si, prosím, aj účinky, vedľajšie škodlivé dôsledky rozhodnutí, ktoré prijímame. Ochrana žien v prvom rade znamená nepreháňať to s našimi požiadavkami a nepripravovať tak cestu novým formám diskriminácie voči nim pri prijímaní do práce a potom pri návrate do nej, ako to potvrdzujú napríklad všetci experti z OECD a z Únie pre stredné triedy.

Som preto jasne za 18-týždňovú dovolenku, za zásadu otcovskej dovolenky a, samozrejme, za možnosť pre členské štáty prijať ďalšie opatrenia.

  Franziska Katharina Brantner (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcela by som len krátko uviesť jednu pripomienku týkajúcu sa uznania obdobia rodičovskej dovolenky v jednotlivých krajinách. Pán Mann a jeho kolegovia tiež predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto veci vrátane pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 115, ktorého prvá časť sa skutočne týka otázky, či sa tieto štyri týždne majú rátať, alebo nie.

Žiaľ, to sa spája s druhou polovicou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu – a teraz to prečítam, aby to bolo úplne jasné – s uvedením toho, že dávka má zodpovedať priemernej dávke na 18 týždňov materskej dovolenky, čo má byť aspoň 75 % posledného mesačného platu alebo priemerného mesačného platu, ako je stanovený podľa vnútroštátnych predpisov, pričom sa zohľadňuje horná hranica určená vnútroštátnymi právnymi predpismi. To vlastne znamená, že sa vzdávame európskej harmonizácie, pokiaľ ide o otázku financovania v tejto oblasti a otázku, koľko dostanú ženy počas tohto obdobia. To je neprijateľné. Považovala by som za veľkú škodu, keby to bolo schválené, pretože v konečnom dôsledku sa nevzdávame harmonizácie na európskej úrovni, ale skôr ju chceme zvýšiť s cieľom dosiahnuť zlepšenie pre všetkých mužov a všetky ženy.

  Cornelia Ernst (GUE/NGL). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, mali by sme si položiť otázku, čo sa touto celou rozpravou vlastne snažíme dosiahnuť. Snažíme sa zaviesť malé zlepšenie v oblasti rovnosti a malú pomoc rodinám s čo najnižšími nákladmi? Samozrejme, zosúladenie rodinného života s prácou stojí peniaze. Chcela by som sa jednoducho spýtať kolegov poslancov z Nemecka: čo znamená výdavok 1 miliarda EUR v Nemecku, ak súčasne vystavíme bankové záruky vo výške 450 miliárd EUR? Čo vlastne chceme dosiahnuť v tejto oblasti? Príspevok vo výške plnej mzdy počas rodičovskej dovolenky je správny. Čo ešte by to malo byť? To nie je voľný čas, to nie je dovolenka – je to práca, ktorú robia ľudia.

Samozrejme, chceme predĺžiť toto obdobie na 20 týždňov, pretože si myslíme, že je to jediný spôsob, ako sa táto práca dá vykonávať.

Okrem toho nechceme zaviesť len trocha viac rovnosti v pracovnom živote. Chceme úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami. Potrebujeme radikálne kroky, ak to chceme dosiahnuť, ako napríklad zákonnú minimálnu mzdu vo všetkých členských štátoch.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, otázka ochrany matiek by mala zostať záležitosťou členských štátov z dôvodu kultúrnych rozdielov v Európe. Rakúsko má ochranu matiek v dĺžke 16 týždňov. Predĺženie tohto obdobia by stálo 17,4 miliónov EUR ročne za každý ďalší týždeň. Zavedenie povinnej 20-týždňovej dovolenky by Rakúsko stálo vyše 60 miliónov EUR. Dodatočné náklady by boli dokonca vyššie, ak by sa zaviedli aj dva týždne platenej otcovskej dovolenky pre každého otca.

Musíme uvažovať jasne: po prvé, ide o celkom osobné rozhodnutie rodičov, a po druhé, podľa mňa tu vzniká riziko ďalšej diskriminácie žien vo veku, keď môžu mať deti. To by mohlo podnietiť nárast neistých pracovných podmienok, na základe ktorých už pracuje 31,5 % zamestnaných žien. Otázka znie: naozaj to chceme?

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážená pani predsedajúca, dnes večer sme tu mali vynikajúcu rozpravu a vo všeobecnosti zaznelo v rokovacej sále veľa dobrých myšlienok. Predložené myšlienky boli idealistické, ale pani Estrelová si zaslúži pochvalu, že nám tieto myšlienky predložila. Zároveň však musíme byť praktickí a realistickí. Mám svoje pochybnosti. Ak by sme zohľadnili všetky tieto návrhy, je možné, že predovšetkým mladé ženy si nedokážu nájsť zamestnanie. Pozerám sa na to ako rodič. Mám dve dcéry a chcem, aby mali rovnakú šancu získať prácu ako chlapci. To je hlavná vec. V Írsku sme momentálne v dileme, čo sa týka financií. Máme 20 % nezamestnaných mladých ľudí. Každý deň sa zatvoria štyri podniky z kategórie malých a stredných podnikov a stojíme pred najhorším rozpočtom v histórii. Hoci správa teda obsahuje veľa dobrých návrhov, bolo by lepšie predložiť ich neskôr. Nemyslím si, že sú momentálne realizovateľné.

  Marita Ulvskog (S&D). – (SV) Bola to veľmi zaujímavá rozprava. Myslím si, že to ukazuje, že máme možnosť nájsť kompromis, aby sme v tejto veci mohli prijať rozhodnutie.

Myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby sme to mohli urobiť a, samozrejme, je nevyhnutné, aby sme postupovali na základe skutočnosti, že máme rôzne systémy. V rôznych členských štátoch sa dosiahla rozličná úroveň pokroku.

Som zo Švédska, kde máme rodičovskú dovolenku, ktorá je dlhšia než rok, s vysokou úrovňou dávok a kde je otec povinný využiť časť rodičovskej dovolenky.

Nemyslím si, že by bolo možné dosiahnuť niečo na úrovni EÚ, čo sa už osvedčilo pre mužov, ženy a deti, ako aj pre úroveň účasti žien na trhu práce. Zabezpečme však, aby sme mali minimálnu smernicu, ktorá nám umožní dosiahnuť dohodu.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE). – (PL) Pri skúmaní otázky pracovnej činnosti žien by som chcela poukázať na dve vekové skupiny: prvá skupina, o ktorej sa tu dnes už veľa diskutovalo, sú mladé ženy, ktoré sú veľmi dobre vzdelané a nemôžu si nájsť prácu, pretože zamestnávatelia sa často obávajú nákladov spojených s tehotenstvom a materskou dovolenkou.

Druhá skupina sú ženy nad 50 rokov, ktoré sú vnímané ako menej produktívne a menej kreatívne. Podľa štatistík tvoria ženy vo veku 59 a 60 rokov len 25 % zamestnancov v tomto vekovom pásme. Percento žien nad 60 rokov, ktoré pracujú, je ešte nižšie. Preto by sme pri diskusii o otázke žien na neistých pracovných miestach mali zohľadniť obe tieto skupiny a urobiť všetko, čo bude v našich silách, na pomoc ženám nájsť si prvé zamestnanie, vrátiť sa do práce po materskej dovolenke a zvýšiť si kvalifikáciu.

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, cieľom tejto iniciatívy je zlepšenie zdravia a bezpečnosti tehotných pracovníčok alebo pracovníčok po pôrode a uplatnenie opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života.

Európske ženy sa dnes pozerajú na Európsky parlament a očakávajú, že zavedieme moderné opatrenia, ktoré si vyžaduje 21. storočie. Preto musíme hovoriť o možnosti 20-týždňovej dovolenky so 100 % náhradou platu matky vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, o možnosti otcov využiť dovolenku po narodení dieťaťa a o zavedení rovnosti medzi mužmi a ženami pri využívaní tejto dovolenky. Nejde len o ženy.

Diskusia o nákladoch materskej dovolenky nie je len ďalším trestom pre ženy, je prejavom nedostatku zodpovednosti vzhľadom na krízu miery pôrodnosti a starnutie obyvateľstva v súčasnej Európe, čo tiež prispieva k hospodárskej kríze.

Zišlo vám, napríklad, na um položiť otázku, aké sú náklady absencií v práci v Európe? O tom som nepočula ani jediné slovo. Máme možnosť dosiahnuť pokrok v otázke rovnosti medzi mužmi a ženami, a preto nesklamme občanov Európy.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som poďakovať všetkým váženým poslancom a váženým poslankyniam za účasť na tejto dôležitej, podnetnej a – povedal by som – aj veľmi vášnivej rozprave.

Hoci sa na tieto veci pozeráme z odlišných uhlov, väčšina z nás sa dokáže zhodnúť na niekoľkých veciach. Materská dovolenka by nemala byť trestaná. Musíme veľmi intenzívne pracovať na dosiahnutí rovnosti odmeňovania a musíme veľmi pozorne preskúmať hospodárske dôsledky rozhodnutí, ktoré tu prijmeme.

Viacerí z vás hovorili o otázke otcovskej alebo rodičovskej dovolenky. Chcel by som vám pripomenúť, že novoprijatá smernica o rodičovskej dovolenke poskytuje minimálne osem mesiacov pre rodičov na každé dieťa. Po prvýkrát máme na úrovni EÚ právny stimul pre otcov, aby využili dovolenku.

Celý mesiac dovolenky sa stratí, ak otec neprevezme svoju zodpovednosť. Táto smernica čoskoro nadobudne platnosť a budeme stavať na tomto pokroku a starostlivo preskúmame ďalšie návrhy týkajúce sa otcovskej dovolenky.

Ako som povedal vo svojich úvodných slovách, skúmame teraz situáciu a čoskoro pred vás predstúpime s výsledkami.

Dovoľte mi, aby som osobnou poznámkou zdôraznil stimuly pre otcov, aby sa zapojili do rodičovských povinností. Mal som to šťastie, že som mohol byť pri pôrode dvoch zo svojich troch detí. Samozrejme, počas tohto obdobia v nemocnici som mohol maximálne nasadiť odvážnu tvár a predstierať, že som nemal ani obavy, ani strach, a snažiť sa poskytnúť manželke maximálnu možnú morálnu podporu. Niekedy sa však o mňa postarala manželka a starostlivé sestričky, a tak som mohol poskytnúť túto morálnu pomoc. Nikdy nezabudnem na najdôležitejšie chvíle po pôrode a na prvé dni, keď som manželke mohol pomôcť s novonarodeným dieťaťom.

Je úplne jasné, že vzťahy s novonarodeným dieťaťom si musia nadviazať nielen matky. Otcovia musia urobiť to isté a musíme ich podporiť a zmeniť rodičovskú schému a vytvoriť podmienky, aby si aj otcovia mohli vytvoriť vzťah so svojimi novonarodenými deťmi.

Vrátim sa k správam, o ktorých dnes diskutujeme. Čo sa týka správy pani Thomsenovej o neistých pracovných miestach, pozorne som sledoval, čo sa tu povedalo. Môžem vás uistiť, že Komisia podporí kroky na zlepšenie pracovných podmienok žien na neistých pracovných miestach najmä prostredníctvom monitorovania vnútroštátnej politiky zamestnanosti a poskytnutia podpory štrukturálnych fondov.

Čo sa týka rozsiahlej práce pani Estrelovej na návrhu Komisie na posilnenie smernice o materskej dovolenke, snažíme sa skutočne dosiahnuť veľmi náročnú rovnováhu. Musíme zabezpečiť základné práva pracovníčok, ale nemali by sme členským štátom poskytnúť zámienku na zastavenie týchto veľmi dôležitých rokovaní. Musíme študovať modely, ktoré nám ponúknu vysokú mieru zamestnanosti a zároveň vysokú úroveň pôrodnosti.

Komisia týmto spôsobom víta pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zamerané na zachovanie minimálnej dovolenky v dĺžke 18 týždňov, stanovenie alternatívneho modelu dávok, zachovanie prepojenia s nemocenskou dovolenkou a umožnenie iných foriem dovolenky, aby sa rátali ako materská dovolenka.

To všetko za predpokladu, že to nepovedie k oslabeniu existujúcej ochrany. Toto oslabenie nemôže byť pre Európsku úniu alternatívou.

Veľmi dúfam, že Parlament a Rada budú môcť dosiahnuť kompromis. Postoj Komisie sa zameriava na odstránenie rozdielov medzi stanoviskami týchto dvoch inštitúcií a na vytvorenie pevného základu budúcej diskusie.

Zlepšenie podmienok žien v Európe musí byť naším konečným cieľom. Ženy mimoriadne prispievajú do spoločnosti a spoločnosť musí nájsť cestu, ako im to vynahradiť.

  Miroslav Mikolášik (PPE). – Vážená pani predsedajúca, obávam sa, že mnohí kolegovia tu dostali slovo a určite boli za mnou a mojím kolegom. Žiadali sme o slovo už vtedy, keď pán predseda Buzek začal tento bod dnes večer, preto namietam voči vášmu nespravodlivému postupu, keď poskytujete slovo na základe postupu „catch the eye“.

  Predsedajúca. – Ďakujem vám za žiadosť o slovo. Ako som uviedla, o slovo žiadalo oveľa viac ľudí, než ktorým sme vlastne mohli vyhovieť. Devätnásť ľudí chcelo hovoriť v intervale, ktorý mal len päť minút. Preto som sa snažila dať príležitosť prehovoriť ľuďom na zoznamoch, ktoré tu mám.

Samozrejme, vaša pripomienka bude zaznamenaná. V nadchádzajúcich rozpravách sa budeme maximálne snažiť, aby to celé bolo čo najspravodlivejšie.

  Edite Estrela, spravodajkyňa. – (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcela by som vám poďakovať za citlivosť, ktorú ste prejavili v úvodných slovách a na záver svojho vystúpenia spolu s uvedením svojej osobnej skúsenosti. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa to uviedlo do súvislosti s osobnými výpoveďami ďalších ľudí, ako napríklad iných poslancov EP, ktorí tiež vystúpili v tejto rozprave, pretože to iste pomôže zmeniť určité predsudky a stereotypy, ktoré v našej spoločnosti stále existujú.

Preto je dôležité, aby sme zohľadnili aj otcovskú dovolenku tým, že čo najlepšie využijeme dvojitý právny základ v tejto smernici, ktorej cieľom je presadzovať rodovú rovnosť a zosúladenie rodinného a osobného života, pretože jeden zo stereotypov, ktorý prevláda v našej spoločnosti, je ten, že ženy sú spájané s reprodukciou, zatiaľ čo muži sú spájaní s produkciou. Muži sú otcami v rovnakej miere, ako sú ženy matkami, ako aj pracovníčkami, a preto majú nárok na naplnenie v zamestnaní i nárok na výchovu detí od narodenia. Pán poslanec zo Spojeného kráľovstva, ktorý vystúpil, tu nie je. Bola by som sa ho rada opýtala, či David Cameron je lepší než ostatní Európania, ktorí by tiež chceli využiť otcovskú dovolenku, ale ktorí sú diskriminovaní najmenej v ôsmich členských štátoch.

Nachádzame sa stále v procese prvého čítania, a preto budeme mať možnosť zlepšiť tieto návrhy spolu s Komisiou a Radou. Chcela by som sa poďakovať kolegom poslancom za ich zapojenie. Myslím si, že tento široký konsenzus je veľmi dôležitý.

Žijeme naozaj v ťažkom období, ale práve v tomto období spoločnosti najviac potrebujú odvážnych ľudí, ktorí robia rozhodnutia, pretože – ako povedal rímsky básnik Horácius pred tisíckami rokov – kto sa bojí nepokojov, ten sa nepohne dopredu.

  Britta Thomsen, spravodajkyňa. – (DA) Vážená pani predsedajúca, chcela by som kolegom poslancom poďakovať za pripomienky k svojej správe o ženách na neistých pracovných miestach a Komisii za ochotu prijať opatrenia na zlepšenie situácie.

Ako uviedli mnohí kolegovia poslanci, ženy predstavujú obrovskú väčšinu pracovníkov pracujúcich za zlých pracovných podmienok a za nízku mzdu. To neznamená len to, že ženy v Európe zarábajú menej než muži, ale aj to, že ženy dostávajú nižšie dôchodky než muži, a v budúcnosti budeme mať v Európe oveľa viac chudobných žien, pretože manželstvo už neposkytuje automatické finančné zabezpečenie v starobe.

Najzraniteľnejšou skupinou na európskom trhu práce sú ženy prisťahovalkyne. V tejto skupine vnímame vysokú úroveň vykorisťovania, najmä v skupine 11 miliónov žien pracujúcich v domácnosti. Táto skupina zahŕňa aj opatrovateľky. Termín „au pair“ znamená „na základe rovnosti“, ale mnohé z týchto žien, ktoré pochádzajú z Filipín a republík bývalého Sovietskeho zväzu a pracujú ako opatrovateľky, neprichádzajú na kultúrnu výmenu. Prichádzajú, aby si zarobili peniaze, a tento systém sa na mnohých miestach v Európe využíva ako spôsob získania lacnej pracovnej sily. Chcela by som vyzvať Komisiu, aby prešetrila túto situáciu. Nemali by sme dovoliť, aby táto forma vykorisťovania bola v Európe legálna. Preto musíme uplatňovať väčšiu prísnosť v súvislosti so systémom opatrovateliek.

Platové rozdiely medzi mužmi a ženami začínajú podľa vlastných štatistík Komisie o platoch vznikať vtedy, keď prídu deti. Ak chceme dosiahnuť úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami na trhu práce, musia ženy dostavať plnú kompenzáciu počas materskej dovolenky a muži sa musia zapojiť do starostlivosti o deti, a teda dostať otcovskú dovolenku.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o správe pani Estrelovej sa uskutoční v stredu 20. októbra.

Hlasovanie o správe pani Thomsenovej sa uskutoční v utorok 19. októbra.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Rovnosť medzi mužmi a ženami predstavuje jednu zo základných zásad Európskej únie. Bola definovaná už v Maastrichtskej zmluve v roku 1992, niekoľko rokov neskôr v Amsterdamskej zmluve (1997) a v súčasnosti v stratégii EÚ na roky 2010 – 2015. Sociálny program Európskej únie uvádza medzi svojimi prioritami potrebu presadzovať politiky zamerané na podporu zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života žien. V tejto súvislosti je podľa mňa materstvo absolútne základné právo na účel sociálnej stability.

Európska únia v súčasnosti stojí pred demografickým problémom vyplývajúcim z nízkej miery pôrodnosti a neustáleho nárastu podielu starších ľudí. Myslím si, že zlepšenie ustanovení zameraných na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre ženy je súčasťou odpovede na tento demografický pokles. Uznávam význam zavedenia väčšej ochrany pred prepustením počas obdobia od začiatku tehotenstva a mesiacov nasledujúcich bezprostredne po ukončení materskej dovolenky.

V tomto zmysle podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli zavedené s týmto cieľom, predovšetkým vrátane práva ženy na návrat na pracovné miesto alebo na pridelenie rovnocenného postavenia.

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Správa má predovšetkým za cieľ zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok pri práci. Za najdôležitejší považujem návrh na predĺženie dĺžky materskej dovolenky zo súčasných 14 týždňov na 20 týždňov, čo bude mať vplyv na zlepšenie zdravotného a psychického stavu matky, ktorá sa tak môže plne venovať starostlivosti o dieťa. Predĺženie minimálnej dĺžky materskej dovolenky tiež podporí dojčenie, ktoré má preukázateľne pozitívny vplyv na zdravie dieťaťa i matky. Za rovnako dôležitý považujem zároveň návrh, aby sa počas materskej dovolenky vyplácali dávky vo výške plného platu, ktorý pracovníčka poberala, teda priemerného mesačného platu, prípadne aspoň vo výške 85 %. Tieto opatrenia sú dostatočné na zaručenie ochrany rodín pred pádom pod hranicu chudoby a pred sociálnym vylúčením, predovšetkým rodín s jedným rodičom. Časť správy sa venuje tradičnému postaveniu žien. Ženy sa na rozdiel od mužov stále považujú za tie, ktoré majú hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o dieťa a ďalšie závislé osoby, a často sa musia rozhodnúť medzi materstvom a profesionálnou kariérou. Je preto osobitne dôležité, aby nové formy rodičovskej dovolenky neodrážali ani neposilňovali existujúce spoločenské stereotypy. Tento návrh sa týka Českej republiky len v súvislosti s výškou materského príspevku, nie však v súvislosti s dĺžkou materskej dovolenky.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Ženy sú hlavnými obeťami recesie v dôsledku prepúšťania týkajúceho sa hlavne neistých pracovných miest. Osoby najviac postihnuté prepúšťaním, znižovaním platu a zneužívaním zo strany zamestnávateľa sú ženy zamestnané v domácnosti, ženy poskytujúce starostlivosť a pracujúce na základe časovo obmedzených zmlúv. Práca v domácnosti predstavuje takmer desatinu všetkých pracovných miest v rozvinutých krajinách a to predstavuje veľkú skupinu občanov, najmä žien, v zraniteľnej situácii. To podporuje zneužívanie zo strany zamestnávateľov najmä vtedy, keď pracovníčky sú prisťahovalkyne z nových členských štátov Európskej únie, ako napríklad z Rumunska, alebo z tretích krajín.

Myslím si, že odstránenie obmedzení na zamestnávanie Rumunov a Bulharov musí by prvým krokom na odstránenie diskriminačného konania, ktoré ich stále stavia do pozície určitej menejcennosti a neistoty vo väčšine starých členských štátov. Tragický príklad rumunskej zdravotnej sestry zavraždenej nedávno v talianskej stanici metra za ľahostajných pohľadov okoloidúcich musí byť varovným signálom o nebezpečenstve kolektívnej diskriminácie a stigmatizácie, ktoré môže mať, ako v tomto prípade, nepredvídateľné a mimoriadne závažné dôsledky. Chcela by som naliehať aj na to, aby sa minimálne obdobie materskej dovolenky predĺžilo na 20 týždňov, aby ženy mali čas, ktorý potrebujú, na primeranú starostlivosť o svoje deti.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá sa snaží predĺžiť materskú dovolenku v EÚ na 20 týždňov s príspevkom vo výške plnej mzdy a zaviesť dva týždne platenej otcovskej dovolenky. Je veľmi dôležité, aby teraz vlády podporili odporúčania EP v Rade EÚ pre sociálne veci 2. decembra. Neprijatie tohto opatrenia bude mať účinok vylúčenia mnohých žien z trhu práce, a tým aj straty cenného zdroja. Namiesto trestania žien za to, že majú deti, ich musí EÚ podporovať a pomôcť im, aby dosiahli lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom. Lepšia materská dovolenka je investíciou do budúceho dobrého zdravia našej spoločnosti. Prvých niekoľko týždňov života novonarodených detí je neoceniteľných pre vývoj dôvery, zmyslovo-poznávacích schopností a vzťahu s oboma rodičmi. Štúdie tiež preukázali, že sociálne opatrenia, ako napríklad materská dovolenka, pomôžu zvýšiť mieru zamestnanosti žien o 3 – 4 %. Poskytnutie lepšej materskej dovolenky a zavedenie platenej otcovskej dovolenky je rozumnou investíciou. Posúdenie vplyvu tohto opatrenia preukázalo, že zvýšenie účasti žien na trhu práce len o 1 % pokryje náklady 20 týždňov platenej materskej dovolenky a dvoch týždňov platenej otcovskej dovolenky.

  Jim Higgins (PPE), písomne. – V priebehu posledných 50 rokov urobili európske ženy obrovský pokrok smerom k rodovej rovnosti. Medzi najdôležitejšie dosiahnuté ciele patrí vstup žien na trh práce. Zvýšené nadpriemerné zastúpenie žien na „neštandardných“ pracovných miestach je však mimoriadne znepokojujúce a chcel by som zopakovať výzvu zo správy smerovanú Komisii, aby „povzbudila členské štáty k výmene najlepších postupov a k plnému využitiu príležitosti spolufinancovania, ktoré ponúkajú štrukturálne fondy... na zabezpečenie väčšieho prístupu k cenovo dostupným a kvalitným zariadeniam starostlivosti o deti a seniorov, aby ženy neboli nútené prevziať tieto povinnosti na neformálnom základe“. Správa tiež zdôrazňuje, že „treba zabezpečiť, aby sa neisté pracovné miesta v oblasti domácej starostlivosti zmenili všade, kde je to možné, na dôstojné, dlhodobé pracovné miesta“. Neistá práca už dlho vyvoláva obavy, no otázka neistej práce a najmä otázka žien na neistých pracovných miestach sa počas súčasnej hospodárskej a finančnej krízy stali veľmi naliehavými a chcel by som požiadať Komisiu, aby konala s cieľom ochrániť ženy v zraniteľnej situácii zamestnané na základe neistých podmienok.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE), písomne. – (FI) Hlavné prejavy poukazujú často na potrebu podporovať postavenie rodín. Podpora rovnosti je prioritou stratégií zamestnanosti. Je načase konať vo veciach týkajúcich sa rodín. Rodiny si vyžadujú konkrétne nástroje a lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života. Zamestnanosť a miera pôrodnosti žien sú vyššie v krajinách, kde dobré systémy rodičovskej dovolenky a služby starostlivosti o deti pomáhajú niesť ťarchu, ktorá súvisí s výchovou detí. Medzi dobré príklady patria Švédsko, Dánsko, Island a Fínsko. Je preto možné skombinovať účasť žien na trhu práce s vysokou mierou pôrodnosti, a to by sa malo v EÚ podporovať. Podporujem návrh Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť na materskú dovolenku v dĺžke 20 týždňov s príspevkom vo výške plnej mzdy. Ženy a rodiny by nemali byť potrestané za to, že majú deti. Okrem výzvy na príspevok vo výške plnej mzdy navrhuje predložená smernica aj to, aby sa materská dovolenka zohľadnila ako obdobie zamestnania pri výpočte dôchodku. Táto otázka súvisí s výzvou EÚ na rovnaké odmeňovanie. Ak by sa smernica presadila v praxi, zmenšila by rozdiel v odmeňovaní medzi ženami a mužmi. Smernica by tiež zlepšila postavenie rodín s viacerými deťmi a s adoptovanými deťmi, ako aj rodín s postihnutými deťmi. Je naozaj ťažké vymyslieť nejaký dôvod na odmietnutie podpory navrhovanej smernice s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré predložil Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť. Lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života podporuje dobré podmienky v rodinách, zamestnanosť a hospodársky rozvoj.

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – (FI) Sme jednotní, pokiaľ ide o potrebu tehotných žien alebo žien krátko po pôrode na osobitnú ochranu v spoločnosti a na trhu práce. Ide v konečnom dôsledku o základnú jednotku spoločnosti, o posilnenie postavenia rodiny. Napriek tomu nesúhlasíme s tým, aký druh právneho predpisu by sa mal vlastne zaviesť s cieľom realizovať tento cieľ v členských štátoch. Podporujem názor Komisie, že minimálne obdobie materskej dovolenky by sa malo zvýšiť v celej Únii zo súčasných 14 týždňov na 18 týždňov s kompenzáciou vyplácanou aspoň v rozsahu dávok vyplácaných počas choroby. To by bolo významné zlepšenie v Európe. Ak okrem toho zohľadníme zmeny rodičovskej dovolenky, ktoré sa uskutočnili minulý rok, môžeme z toho vyvodiť, že ochrana rodiny v EÚ sa zlepšuje. Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť však prijal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nerešpektujú rozdiely medzi vnútroštátnymi systémami alebo finančnou realitou. Členské štáty majú veľmi odlišné systémy materskej dovolenky. Spojenie všetkých týchto systémov do jedného balíka by viedlo k zlému právnemu predpisu a porušeniu zásady subsidiarity. Napríklad vo Fínsku je materská dovolenka skombinovaná s otcovskou dovolenkou a dlhým obdobím rodičovskej dovolenky trvajúcej vyše šesť mesiacov, čo vytvára široký systém, náklady ktorého sú rozdelené medzi rôzne strany. Systém má dodatočný prvok: možnosť opatrovateľskej dovolenky, počas ktorej nie je pracovná zmluva prerušená. Náklady na materskú dovolenku v trvaní 20 týždňov s príspevkom vo výške plnej mzdy, ktorá sa teraz navrhuje, by sa vo Fínsku zvýšili zo súčasnej úrovne 30 miliónov EUR na 80 miliónov EUR. V mnohých členských štátoch by to prinieslo ešte vyššie náklady. V tejto hospodárskej situácii možno takýto návrh predložiť len bez akejkoľvek rozpočtovej zodpovednosti. Z pohľadu rovnosti považujem za znepokojujúci aj obávaný scenár, na základe ktorého by sa príležitosti žien zamestnať sa v skutočnosti zhoršili, ak by sa vysoké náklady vyplývajúce z návrhu preniesli na zamestnávateľov.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Pred 15 rokmi bola prijatá Pekinská akčná platforma. Dokument sumarizuje postavenie žien vo svete a odporúča kroky na jeho zlepšenie. Zdôrazňuje oblasť pracovných podmienok žien, predovšetkým v hospodárstve, zdravotníctve a vzdelávaní. Európsky parlament a Rada prijali viaceré smernice na realizáciu týchto odporúčaní. Na základe dosiahnutých výsledkov, ktoré sa do značnej miery javili pozitívne, potom spracovali ďalšie úlohy a predložili ich na realizáciu členským štátom v strategickom pláne rovnosti medzi mužmi a ženami na roky 2006 – 2010. Februárová výročná správa Európskeho parlamentu o rovnosti mužov a žien za rok 2009 hovorí, že v dôsledku hospodárskej krízy a rozpočtových škrtov dochádza v krajinách EÚ k stratám pracovných miest, a to hlavne tých, kde pracujú ženy. Ženy často ustupujú tlaku svojich zamestnávateľov, čo vyhovuje najmä nadnárodným maloobchodným reťazcom. Pracovné zaťaženie má negatívny vplyv na zdravie žien, rodinu, zákonný pracovný čas alebo vzdelávanie. Málo zamestnávateľov je ochotných vytvoriť svojim zamestnancom priaznivé podmienky na zosúladenie pracovného a rodinného života. Najťažšie pracovné podmienky majú ženy prisťahovalkyne. Čelia prekážkam, ako napríklad jazykovej bariére, neznámemu pracovnému prostrediu, rodinným alebo kultúrnym tradíciám a tak ďalej. Kríza bola prekážkou pri dosahovaní mnohých stanovených cieľov. Európsky inštitút pre rodovú rovnosť by mal bezodkladne preskúmať súčasnú situáciu a Európska komisia a Európsky parlament by mali prijať účinné opatrenia na zastavenie trendu zhoršovania postavenia žien.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Dlhé tehotenstvo (výstižný výber termínu v tomto prípade) tohto návrhu smernice je dôsledkom konfliktu medzi tými, čo chceli zahrnúť nerealizovateľné ciele do dokumentu, aby mu dali symbolickú kvalitu, a tými, ktorých jediným cieľom bolo dosiahnuť pokrok našej spoločnosti podporou určitých práv v praxi. Kompromis napokon nesplnil v plnom rozsahu stanovené požiadavky na ochranu: ochranu zdravia tehotných žien, záruku rovnakého zaobchádzania pre pracovníčky vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a lepšie delenie zodpovednosti za starostlivosť o dieťa medzi rodičov. Zavedené nové prvky – predĺženie materskej dovolenky na 18 týždňov a povinná 6-týždňová materská dovolenka po pôrode, zavedenie príspevku v plnej výške na úrovni prechádzajúceho zárobku ženy, zvýšená ochrana proti prepusteniu a zavedenie práva žiadať o flexibilný pracovný čas pri zohľadnení možnosti členských štátov stanoviť odlišné hranice a zachovať priaznivejšie podmienky – znamenajú, že skutočne robíme krok vpred. Hlasovala som za uznesenie, hoci sa môj názor líši od názoru nášho poslaneckého klubu vzhľadom na mnohé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom zdôrazniť zásadný význam opatrení spojených s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) Rodová nerovnosť na trhu práce je dlho veľmi dôležitou otázkou pre EÚ, ktorá sa už roky snaží nájsť jej riešenie. Napriek tomu nemôžeme ani dnes podať správu o pozitívnom vývoji v tejto oblasti. Preto sa napríklad podľa údajov Eurostatu počet žien na neistých pracovných miestach – to znamená žien pracujúcich na čiastočný úväzok – zvýšil významne na 31,4 %, zatiaľ čo tento údaj v prípade mužov je 8,3 %. V tejto súvislosti sa zdá byť vhodné hľadať príčiny tohto javu v súčasnej hospodárskej a finančnej kríze, ktorá ešte viac zhoršila problémy žien na neistých pracovných miestach. Myslím si, že neisté zamestnanie nie je len dôvodom rozdielu v platoch medzi ženami a mužmi, ale aj prekážkou v oblasti pracovných príležitostí. Keďže podiel žien na neistých pracovných miestach je dnes mimoriadne vysoký a vyššie uvedené škodlivé dôsledky majú preto neúmerný účinok na situáciu týchto žien, myslím si, že EÚ by mala posilniť právne predpisy týkajúce sa dočasného zamestnania, zamestnania na čiastočný úväzok a práce pre agentúry. Možno potom jedného dňa dospejeme do situácie a budeme môcť povedať, že EÚ zaručuje rovnaké práva pre mužov a ženy a odstránila rodovú diskrimináciu na trhu práce.

  Sirpa Pietikäinen (PPE), písomne. – (FI) Dámy a páni, chcela by som sa poďakovať pani Estrelovej za jej výbornú správu o zmene a doplnení smernice Rady na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Reformy uvedené v správe sú dôležité na zlepšenie práv a životných podmienok občanov EÚ a vytvorenie zdravšej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Európska únia potrebuje koordinovanú sociálnu politiku. Harmonizácia systémov materskej dovolenky je dôležitým krokom smerom k sociálnejšej Európe. Správa navrhuje obdobie materskej dovolenky trvajúcej 20 týždňov s príspevkom vo výške plnej mzdy. To by v mnohých krajinách EÚ zvýšilo dávky v materstve. Ukázalo sa, že dlhé a dobre finančne zabezpečené obdobie materskej dovolenky má pozitívny vplyv na účasť žien na trhu práce. Väčší prínos žien k trhu práce by rýchlo pokryl náklady reformy, o ktorých mnohí hovoria, že sú neprimerané. Vyššie dávky v materstve by takisto zvýšili mieru pôrodnosti. Starnúca Európa potrebuje daňových poplatníkov, aby si zachovala bezpečnosť poskytovania služieb v budúcnosti. Výzva na vyplácanie príspevku vo výške plnej mzdy počas materskej dovolenky je tiež dôležitým krokom na zmenšenie rozdielov v príjme medzi mužmi a ženami. Obdobie materskej dovolenky by už neznamenalo nižší príjem pre ženy a príspevok vo výške plnej mzdy počas materskej dovolenky by okrem toho zvýšil výšku nároku ženy na dôchodok. V dnešnej Európe sú najmä staršie ženy ohrozené životom v chudobe.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Na väčšine neistých pracovných miest vždy pracovali ženy. Dlhý čas sa hovorilo o zlepšení pracovných podmienok žien, ale, žiaľ, nič sa nemení. V tejto súvislosti by som vás chcela upozorniť na problémy sezónnych pracovníkov, ktorí v Španielsku zbierajú jahody. Som oboznámená s ich situáciou nielen na základe nespočetných sťažností, ktoré podali rumunskí pracovníci alebo odborové organizácie, ale aj na základe priamej skúsenosti na mieste. Každý rok cestujú do Španielska tisícky rumunských žien na zber jahôd na obdobie troch až piatich mesiacov. Niektoré sú veľmi často obeťou zneužívania zo strany svojich zamestnávateľov. Pôvodné zmluvy sú nahradené zmluvami v španielčine, ktorým nerozumejú. Často nemajú zdravotné poistenie a sú dokonca nútené, aby si ho platili z vlastného vrecka. Ich práca si niekedy vyžaduje zber jahôd postriekaných pesticídmi bez akýchkoľvek ochranných prostriedkov. Nemôžu sa však sťažovať, pretože sa boja, že ich prepustia a pošlú domov. Upozornila som Európsku komisiu na ich situáciu prostredníctvom otázok, ktoré boli predložené a v ktorých sa žiada o smernicu upravujúcu práva sezónnych pracovníkov v Európskej únii. Dostala som však odpoveď, že táto vec nie je na zozname jej priorít. Preto opäť vyzývam Komisiu, aby predložila legislatívny návrh k tejto záležitosti.

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) Podpora žien pri zosúladení ich pracovných a rodinných podmienok je jednou z najťažších úloh súčasnosti. Rozsah alebo dĺžka materskej dovolenky určite nerozhodujú o rozhodnutí založiť si rodinu alebo mať dieťa. Napriek tomu sú podmienky, za ktorých sa tieto rozhodnutia prijímajú, dôležité. Ide o mieru istoty, ktorú ženy majú v tomto období, aby sa mohli v pokoji a bez obáv venovať materstvu v jeho prvých týždňoch a mesiacoch. Je takisto výrazom toho, ako si spoločnosť tieto ženy váži. Ide o to, či materstvo považujeme v podstate len za poľutovaniahodnú prekážku v pracovnom živote žien, ktoré sú vydané napospas tvrdým podmienkam trhu práce, alebo či je spoločnosť schopná poskytnúť ženám potrebnú ochranu. Ak zvýšená ochrana žien v súvislosti s pôrodom a materstvom znamená na trhu práce predovšetkým hospodársku záťaž, ktorú nie je európska spoločnosť ochotná prijať, treba sa zamyslieť nad hodnotami tejto spoločnosti. Ide o otázku spoločenských priorít.

  Edward Scicluna (S&D), písomne. – Mnohí rečníci pochopiteľne odkazovali na hospodársky dosah predĺženia materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov. Žiaľ, často vznikajú náklady, pretože je možné ľahko ich vyčísliť. Prínos však možno takisto vyčísliť. Jedna otázka, ktorá bola kvantitatívne dobre preskúmaná, je vlastne dosah platenej materskej dovolenky na mieru účasti pracovníčok približne vo veku od 25 do 49 rokov. Jedna z najautoritatívnejších ekonometrických štúdií Európskej centrálnej banky jasne ukazuje, že táto miera sa pre ženy v uvedenom veku vždy zvyšuje až do 43 týždňov takejto platenej materskej dovolenky. Až po prekročení tejto hranice je táto miera aktívne ovplyvnená. V prípade mnohých členských štátov, ktorých dĺžka materskej dovolenky je blízko zákonného minima a v dôsledku toho je účasť žien nízka, je predĺženie platenej materskej dovolenky hospodársky prospešné. U týchto členských štátov budú náklady na predĺženie materskej dovolenky skôr dobre investovanými peniazmi, a nie záťažou.