Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2001(BUD)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0284/2010

Rozpravy :

PV 19/10/2010 - 12
CRE 19/10/2010 - 12

Hlasovanie :

PV 20/10/2010 - 6.3
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0372

Rozpravy
Utorok, 19. októbra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

12. Pozícia Parlamentu k návrhu rozpočtu na rok 2011 po úpravách Rady – všetky oddiely – Návrh opravného rozpočtu č. 3/2010: Oddiel III – Komisia – BAM (sprievodné opatrenia pre banány) (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa pani Jędrzejewskej a pani Trüpelovej v mene Výboru pre rozpočet o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011 – všetky oddiely a opravných listoch č. 1/2011, 2/2011 a 3/2011 k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011

(12699/2010 – C7-0202/2010 – 2010/2001(BUD)) (A7-0284/2010) a

– správa pána Surjána v mene Výboru pre rozpočet o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2010 na rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia – BAM (sprievodné opatrenia pre banány)

(13472/2010 – C7-0263/2010 – 2010/2048(BUD)) (A7-0281/2010).

 
  
MPphoto
 

  Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, spravodajkyňa.(PL) Stretávame sa dnes, aby sme hovorili o rozpočte Európskej únie na rok 2011. Rok 2011 je z viacerých dôvodov výnimočným rozpočtovým rokom. Predovšetkým je to piaty rok viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013, takže už vieme dosť o tom, ako sa tento viacročný rámec realizuje, ktoré časti sú úspešné a ktoré nie, a množstvo programov je už vo veľmi pokročilom štádiu svojho cyklu.

V Európskej únii sa medzitým veľa stalo, pretože sme prijali Lisabonskú zmluvu, ktorá Európskej únii ukladá či určuje nové oblasti právomocí. Dovolím si tu spomenúť niektoré z nich, najmä tie, ktoré sú finančne náročné, a to predovšetkým nové oblasti právomocí týkajúce sa politiky na boj proti zmene klímy a energetickej politiky. Európskej únii sa otvárajú aj nové oblasti právomocí na svetovej scéne, takže tu hovoríme o vzniku diplomacie Únie, a sú tu nové právomoci vo vzťahu k výskumu vesmíru a vo vzťahu k športu a cestovnému ruchu. Žiadna z týchto nových úloh, žiaľ, nie je sprevádzaná primeranými finančnými prostriedkami. Do istej miery je pravda, že Európska únia má nové ciele a nové plány, nie vždy však má nové finančné prostriedky, ktoré sú potrebné na realizáciu týchto plánov a cieľov. Práve taký je potom rok 2011.

Podľa názoru Európskeho parlamentu Európska komisia v tomto návrhu naprogramovala úkony múdro a vyčlenila na rok 2011 primerané zdroje. Rada – a o tom sme tu už diskutovali – tieto zdroje znížila. Chcela by som v krátkosti predstaviť, čo sa vo Výbore pre rozpočet dialo počas nášho čítania. Na pripomenutie: nová Lisabonská zmluva zavádza aj nový rozpočtový postup. Nemáme už dve možnosti. Ani Rada ani Európsky parlament teraz nemajú dve čítania. Máme len po jednom čítaní, preto obe vetvy rozpočtového orgánu potrebujú osobitné úsilie a disciplínu, pretože v skutočnosti má každý z nás len jednu možnosť. Opakujem, nemáme už dve čítania.

Zajtra budeme hlasovať a budeme sa zaoberať pozíciou, ktorú vypracoval Výbor pre rozpočet. Treba zdôrazniť, že Výbor pre rozpočet vypracoval pozíciu, ktorá rešpektuje viacročný finančný rámec. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov Európsky parlament vo svojom čítaní prijme text, ktorý z hľadiska plánovaných súm neprekračuje viacročný finančný výhľad. Táto pozícia je inovatívna, ale je to tiež pozícia, ktorá zahŕňa a zohľadňuje obavy a situáciu, v ktorej sa nachádza Rada. Pozornosti Parlamentu neuniklo, že sedem členských štátov v Rade odmietlo pozíciu Rady. Vypočuli a zohľadnili sme obavy niektorých členských štátov aj samotnej Rady. Pozíciu Rady sme vzali dôsledne na vedomie, čítanie Parlamentu je preto disciplinované a neprekračuje viacročný finančný rámec. Na druhej strane však, samozrejme, nemôžeme zostať ľahostajní voči skutočnostiam, o ktorých som už hovorila, najmä voči tomu, že máme nové oblasti, za ktoré Európska únia musí prevziať zodpovednosť, ale že tieto oblasti nemajú primerané finančné zabezpečenie. Rada sa navyše zaviazala voči značnému počtu opatrení, ktoré sa týkajú napríklad banánov s kompenzáciami pre pestovateľov banánov v spojení s projektom ITER a ďalšími programami, ktoré si vyžadujú nové finančné prostriedky, ktorým však nové finančné prostriedky neboli poskytnuté. Očividne sa majú financovať zo súčasných prostriedkov. Práve tu má Európsky parlament pochybnosti.

V našom čítaní by sme tiež chceli predovšetkým znovu zdôrazniť trojuholník priorít, trojuholník, ktorý sa týka mládeže, vzdelávania a mobility. Európsky parlament od marca hovoril, že toto budú naše priority na rok 2011 a že by sme chceli, aby rozpočtové riadky týkajúce sa podpory mládeže, vzdelávania a mobility boli primerane financované, aby sa našli prostriedky aj na inovatívne podujatia v oblasti mobility, mládeže a vzdelávania. To isté sa týka programov v oblasti výskumu a inovácií. Vieme, že v súčasnom finančnom rámci nie je dostatok prostriedkov, preto sme uskutočnili bolestné, no podľa nášho názoru nevyhnutné škrty v programe ITER. Veľmi by som chcela, aby sa toto čítanie Parlamentu vnímalo ako disciplinované, ale zároveň ako čítanie, ktoré umožňuje financovanie záväzkov Európskej únie na rok 2011.

 
  
MPphoto
 

  Helga Trüpel, spravodajkyňa.(DE) Vážený pán predsedajúci, pán Wathelet, pán komisár Lewandowski, dámy a páni, práve sme počuli spravodajkyňu pre rozpočet Komisie hovoriť o hlavných problémoch, pred ktorými stojíme. Ja budem teraz hovoriť ako spravodajkyňa pre rozpočet Parlamentu a ďalšie, najmä menšie inštitúcie.

Politický konflikt, ktorý musíme riešiť, a to sa netýka len rozpočtu Parlamentu, ale rovnako aj rozpočtu Komisie, je nasledovný: s Lisabonskou zmluvou Parlament získal oblasti právomocí spojené s energetickou politikou a zahraničnou politikou a právomoc spolurozhodovania vo vzťahu k poľnohospodárstvu. Máme väčšie slovo vo vzťahu k politike týkajúcej sa športu a vesmíru. Jednoducho povedané, naše právomoci sa rozšírili a to je dobré. Ako oddaní poslanci Európskeho parlamentu sme za to vždy bojovali. Zároveň však máme v členských štátoch situáciu, ktorá ich núti k úsporným opatreniam a politikám na znižovanie dlhu, čiže na jednej strane máme nové úlohy a na druhej musíme preukázať, že chápeme tlak, pod ktorým sa nachádzajú verejné rozpočty, a medzi týmito dvoma hlavnými cieľmi musíme nájsť politickú líniu. Práve o to som sa pokúsila ako spravodajkyňa pre rozpočet Parlamentu. Pokúsila som sa nájsť skutočne spravodlivú rovnováhu medzi novými právomocami, a tým aj našimi novými pracovnými požiadavkami a požiadavkami na ďalších zamestnancov, a potrebou vyslať občanom Európskej únie a vládam signál, že aj my chceme uplatňovať sebakontrolu a sebadisciplínu.

Predsedníctvo, keďže je to jeho úloha, predložilo návrhy na zvýšenie príslušných nákladov v rozpočte Parlamentu tak, aby sa umožnilo jeho riadne fungovanie. Vo Výbore pre rozpočet sme teraz prijali rozhodnutia o rozpočtových prostriedkoch, ktoré sú v sume na úrovni 25 miliónov EUR nižšie ako pôvodný návrh predsedníctva. To znamená, že chceme obmedziť naše cestovné náklady, sumu určenú na štúdium, prostriedky na bezpečnosť v Parlamente a na informačné technológie a že poskytneme menej miest pre knižničné služby. Máme konflikt, ktorý sa týka otázky, koľko peňazí by sa malo v blízkej budúcnosti vynaložiť na asistentov poslancov EP. Navrhuje sa, aby sa tieto prostriedky na rok 2011 znovu zvýšili o 1 500 EUR. Chcela by som celkom jasne povedať, že ako členka Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie tento návrh nepodporujem. Myslím si, že v tejto chvíli je neprimeraný. Vo Výbore pre rozpočet sa väčšina zhodla na tom, že potrebujeme viac informácií a že tieto peniaze sa najprv uložia ako rezerva, čiže sa neuvoľnia, ale že bude treba prijať viac politických rozhodnutí o tom, či chceme teraz tieto peniaze uvoľniť alebo považujeme za múdrejšie nedať tieto peniaze k dispozícii na rok 2011.

Pre mňa je navyše veľmi dôležité, že sme vyzvali na nový prístup k mobilite, ktorý bude priaznivejší z hľadiska životného prostredia, pretože, samozrejme, máme vážny záujem o to, aby sa naše európske inštitúcie stali ohľaduplné voči životnému prostrediu a aby sme čo najviac zmenili naše vlastné správanie. Má napríklad existovať lístok na miestnu verejnú dopravu v Bruseli a má sa o tom ďalej rokovať. Bolo by mimoriadne dobré, keby sme mohli výrazne obmedziť naše vodičské služby, to však tiež znamená, že v tunajšej budove Parlamentu v Štrasburgu by sme mali poslancom EP a zamestnancom poskytnúť viac bicyklov, aby sme sa mohli pohybovať ohľaduplne z hľadiska životného prostredia aj tu v Štrasburgu.

Druhý pre mňa mimoriadne dôležitý bod je to, že sme sa pokúsili nájsť vhodnú rovnováhu vo väčšine Výboru pre rozpočet. Nezvažovali sme len svoje záujmy poslancov Parlamentu, kde sme zodpovedne zvýšili náš rozpočet, ale museli sme, samozrejme, venovať pozornosť aj ďalším malým inštitúciám: Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Dvoru audítorov, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a tiež európskemu ombudsmanovi. V tejto súvislosti sme zaujali zodpovedné stanovisko a okrem toho, že sme si dali k dispozícii viac zamestnancov a prostriedkov, veľmi cielene sme tiež poskytli určité zvýšenie finančných prostriedkov Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, aj keď nie všetko, čo žiadali, pretože, samozrejme, aj oni majú väčšie požiadavky na pracovnú silu vzhľadom na ďalšie právomoci vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy. Najmä v prípade malej inštitúcie, ako je európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, ktorá je veľmi dôležitá v súvislosti s množstvom diskusií, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo vzťahu k riešeniu ochrany údajov v digitálnom svete, pričom táto dôležitá inštitúcia je stále v procese vytvárania, je správne vyhovieť jej do tej miery, že sa jej poskytnú dve nové miesta. Dámy a páni, v tejto súvislosti chceme jasne uviesť, že Výbor pre rozpočet sa snažil zaujať veľmi zodpovednú líniu medzi dostatočne odôvodnenými zvýšeniami, ktoré podporujeme a ktoré musíme zdôvodniť aj Rade, pretože tu chceme odvádzať dobrú prácu, a chápaním skutočnosti, že v súčasnosti je rozhodne potrebná určitá miera skromnosti.

 
  
MPphoto
 

  László Surján, spravodajca.(HU) Vážený pán predsedajúci, pán Wathelet, pán komisár, dámy a páni, mojou úlohou je čo najlepšie upraviť jednu položku rozpočtu na rok 2010 a posúdiť návrh zmeny a doplnenia, opravného rozpočtu. Ide o otázku spojenú so sľubom Komisie spred niekoľkých rokov, ktorý sa týkal poskytnutia primeraných kompenzácií krajinám pestujúcim banány, a tento sľub musíme dodržať. Jediný drobný problém tejto záležitosti spočíva v tom, že keď Komisia prijala a oznámila toto rozhodnutie, neprediskutovala ho na primeranej úrovni so žiadnou z vetiev rozpočtového orgánu a doteraz sa jej nepodarilo predložiť návrh, ktorý by bol prijateľný pre všetky dotknuté strany. Príslušná suma predstavuje 300 miliónov EUR, z čoho 75 miliónov EUR by sa malo zaplatiť z rozpočtu na rok 2010. Otázkou je, kde by sa mali vziať. A práve tu sa Rada a Parlament nezhodujú ani po dvoch neúspešných trojstranných rokovaniach.

Nebolo, žiaľ, možné dosiahnuť nič, čo by sa blížilo dohode, a to aj napriek tomu, že kompromis je rozhodne potrebný, pretože tieto platby by išli krajinám v situácii, v ktorej sú tieto kompenzácie, pri všetkej úcte, očividne potrebné. Nevieme však dosiahnuť dohodu s Radou, pretože, podľa nášho názoru, ide v skutočnosti o novú úlohu, ktorá nie je zahrnutá v predbežnom návrhu rozpočtu, a práve pre tento druh situácií sme vytvorili nástroj známy ako nástroj flexibility. Ten je určený práve na riešenie takýchto problémov a má k dispozícii primeraný právny rámec a tiež prostriedky, ktoré je možné zmobilizovať. Rada však zastávala názor, že vzhľadom na súčasný stav vecí členské štáty nie sú ochotné tento nástroj zmobilizovať, pretože by si to vyžadovalo ďalšie platby a vnútroštátne rozpočty si ich nemôžu dovoliť. V Parlamente sme však boli presvedčení, že naše súčasné programy, ktoré sa už realizujú, neumožňujú odčerpanie finančných prostriedkov, a preto sme nedospeli ku kompromisnému riešeniu. Na moju najväčšiu ľútosť a s podporou obrovskej väčšiny Výboru pre rozpočet preto musím Parlamentu navrhnúť, aby sme ako Parlament odmietli aj opravný rozpočet č. 6, čiže návrh kompromisu, ktorý nám predložila Komisia a ktorý Rada neprijala.

Vážený pán predsedajúci, v tejto rozprave by som mal dostať slovo aj v mene Výboru pre regionálny rozvoj. Dovoľte mi spojiť tieto dve vystúpenia a povedať, že by som rád zložil poklonu Komisii, pretože urobila všetko, čo bolo v jej silách, v plnom súlade s pravidlami a hornými hranicami stanovenými v rozpočte na rok 2011. Všetci vieme, že Európska únia nie je dostatočne financovaná. Finančné prostriedky potrebné na vykonávanie úloh by sa mali zvýšiť. Musíme však tiež vedieť, že nemáme dostatok finančných prostriedkov a že tie finančné prostriedky, ktoré máme k dispozícii, musíme lepšie spravovať. V súvislosti s regionálnym rozvojom bolo pre nás veľmi bolestné, že Rada stiahla či znížila aj výdavky na regionálny rozvoj. Boli sme svedkami najväčšieho zníženia výdavkových rozpočtových prostriedkov za posledných desať rokov. Podľa nášho názoru sa takto nebude dať fungovať. Preto teraz bude nasledovať zmierovacia schôdza, kde sa stanoviská, dúfajme, zblížia, a budeme tiež mať primeraný rozpočet pre krajiny, kde sa pestujú banány. Ďakujem vám za pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ako už povedala pani spravodajkyňa, toto je prvý rozpočet podľa Lisabonskej zmluvy, vyvoláva preto pochopiteľný záujem, a to ani nie tak pre čísla v rozpočte, ako pre inštitucionálny rozmer, ktorý prináleží ročnému rozpočtovému postupu.

Samozrejme, vítame, že Parlament obnovil všeobecnú výšku návrhu rozpočtu vo viazaných prostriedkoch aj v platbách, pričom medzi hlasovaním Parlamentu a hlasovaním Rady ide o rozdiel takmer 8,62 milióna EUR vo viazaných prostriedkoch a asi 3,6 milióna EUR v platbách.

Podľa revidovaného odhadu sme si takmer istí, že naše programovanie bolo správne, že osobitné kohézne fondy v tomto bode finančného výhľadu napredujú na plné obrátky a faktúry sa majú uhradiť na budúci rok, takže upravujeme svoj odhad na rok 2011. A teraz by som chcel upriamiť vašu pozornosť aj na potrebu úpravy návrhu rozpočtu pre zúčtovanie výdavkov v poľnohospodárstve. Zachovanie škrtov by skutočne viedlo k tomu, že časť odhadu poľnohospodárskych výdavkov by zostala bez finančného krytia.

V tejto súvislosti vítame aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy parlamentných výborov. Línia Parlamentu, ktorú naznačila pani spravodajkyňa Jędrzejewska, je veľmi jasná. Týka sa to horizontálnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a politických priorít, ktoré sa v odhade nachádzajú v okruhu 3b a týkajú sa mládeže a mobility mládeže.

Predložené boli aj ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prekračujúce návrh rozpočtu, pričom niektoré z nich by sa dali zrealizovať, keby na to existoval právny základ. V súvislosti s oboma týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a tiež pilotnými projektmi a parlamentnými prípravnými akciami, o ktorých sa hlasovalo v parlamentnom výbore, pošleme náš list vykonateľnosti.

Je nám ľúto, že Parlament zaradil značný počet rezerv. Znepokojuje nás veľkosť rezerv týkajúcich sa platov (75 miliónov EUR, z čoho 41 miliónov nesúvisí s úpravou platov o 1,85 %) aj množstvo podmienok, ktoré sú s nimi spojené, pričom niekedy sa vôbec netýkajú otázok zamestnancov.

Pre splnenie týchto podmienok robíme všetko, čo je v našich silách, a rezervy by sa mohli uvoľniť najneskôr počas zmierovacieho konania.

Komisia napokon oceňuje prístup Parlamentu neprekračovať strop viacročného finančného rámca. Stalo sa to na úkor určitých škrtov napríklad v projekte ITER, kde potrebujeme viac a nie menej peňazí, a v prípade vonkajšej činnosti, kde tiež potrebujeme viac a nie menej peňazí.

Vnímam to ako pozvanie na diskusiu a vyrieši sa to počas zmierovacieho konania o celkovom balíku.

Pri tejto príležitosti sa zmienim aj o opravnom rozpočte č. 3, o ktorom už hovoril pán spravodajca Surján. Tento opravný rozpočet sa týka sprievodných opatrení pre banány a spravodajca Parlamentu zatiaľ opätovne potvrdil pozíciu Parlamentu, ktorá má veľmi ďaleko k pozícii Rady. Rada je za presun prostriedkov, Parlament za väčšie využitie nástrojov flexibility, ale tu opäť ide o dôveryhodnosť našich inštitúcií vo vzťahu ku krajinám AKT. V nadchádzajúcom zmierovacom procese by sme preto mali hľadať kompromis.

Okrem opravného rozpočtu na tento rok a opravného rozpočtu vo vzťahu k banánom na budúci rok bude ako zvyčajne k návrhu rozpočtu priložený opravný list o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, opravný list o nových orgánoch dohľadu, ktoré sú už politicky dohodnuté, a zajtra Komisia prijme a predloží Parlamentu opravný list, ktorý predstavuje zvyčajnú aktualizáciu odhadov pre dohody v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva.

Na záver chcem povedať, že si uvedomujem, že inštitucionálny rozmer by mal v nadchádzajúcom zmierovacom konaní zohrávať veľkú úlohu. Našim občanom sme dlžní kompromis a dôkaz, že pri riešení rozdielov s využitím zložitej sústavy Európskej únie funguje Lisabonská zmluva v ich prospech. V očakávaní konečnej dohody chcem preto vystupovať ako nestranný sprostredkovateľ.

 
  
MPphoto
 

  Melchior Wathelet, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, predovšetkým by som sa chcel ospravedlniť za krátke meškanie z dôvodu dopravných problémov, ktoré v týchto dňoch všetci prežívame.

Vypočul som si záver prejavu pána komisára. Bol som tiež stručne informovaný o vystúpení pani spravodajkyne. Zo zrejmých dôvodov sa tu skutočne obmedzím len na informáciu o hlavných témach pozície Rady, pričom všetky politické pozície budeme mať, samozrejme, možnosť zosúladiť v rámci zmierovacieho postupu, ktorý by sa mal uplatniť v prípade, že vaše zhromaždenie bude hlasovať za všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy – človek nikdy nevie. Vyjadrím sa preto k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu a k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, o ktorých je Parlament pripravený hlasovať.

Napriek tomu využijem túto príležitosť, aby som vás informoval o niektorých predbežných reakciách a tiež aby som vám pripomenul obavy Rady v súvislosti s týmto rozpočtovým postupom na rok 2011. Musím predovšetkým zdôrazniť, že tento rozpočtový postup sa uskutočňuje v čase, keď vychádzame z hospodárskej krízy, a hoci európsky rozpočet môže a musí pomáhať pri vychádzaní z tejto krízy, nesmieme stratiť zo zreteľa vážne rozpočtové obmedzenia, ktoré vplývajú na naše vnútroštátne rozpočty. To si, samozrejme, vyžaduje prísnu kontrolu výdavkov. Práve v tejto situácii Rada prikladá najväčší význam nielen rešpektovaniu hornej hranice jednotlivých okruhov viacročného finančného rámca, ale najmä zachovaniu primeraných rezerv s cieľom zvládnuť nepredvídané okolnosti.

Rada v tejto súvislosti víta zdržanlivosť, ktorú v tomto návrhu rozpočtu prejavila Komisia v súvislosti s viazanými rozpočtovými prostriedkami. Na druhej strane nás, samozrejme, oveľa viac znepokojuje, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu by výrazne znížili niektoré rezervy.

Rada zároveň, pochopiteľne, ľutuje zvýšenie úrovne výdavkových rozpočtových prostriedkov, za ktoré chce Parlament hlasovať, a to o to viac, že táto úroveň rozpočtových prostriedkov presahuje návrh rozpočtu Komisie. Úroveň výdavkových rozpočtových prostriedkov musí byť dostatočná, ale bez nadhodnocovania, a musí zohľadňovať realizáciu v minulosti a skutočné potreby na rok 2011. Za každú cenu sa musíme vyhnúť vyslaniu zlého signálu v čase obnovy verejných financií členských štátov. Rád by som vám tiež pripomenul, že pre tieto ťažkosti bolo v rámci Rady možné dosiahnuť rovnováhu veľmi tesnou väčšinou len na úrovni zvýšenia výdavkových rozpočtových prostriedkov o 2,91 % v porovnaní s rokom 2010.

Teraz by som rád upriamil vašu pozornosť na určité konkrétne body. Rada vzala na vedomie zámer Európskeho parlamentu dodržať hornú hranicu jednotlivých okruhov viacročného finančného rámca, nemôže však akceptovať, že prístup prijatý vo vzťahu k viazaným rozpočtovým prostriedkom by mal ísť na úkor dôležitých programov najmä v okruhu 1a, ktorý sa týka konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť, a tiež na úkor záležitostí v okruhu 4, ktorý sa týka úlohy Európskej únie ako globálneho aktéra.

V tejto súvislosti mi dovoľte povedať, že ma prekvapuje návrh Európskeho parlamentu na zníženie rozpočtových prostriedkov určených na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v čase, keď sa všetko úsilie vynakladá na rýchle vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Rada je rovnako prekvapená znížením rozpočtových prostriedkov na projekt medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER) v roku 2011, pričom stále pracujeme na možnosti uvoľnenia prostriedkov na vyriešenie finančných problémov tohto projektu v roku 2010, 2012 a 2013. Rada však vzala na vedomie priority Európskeho parlamentu v oblasti mládeže, vzdelávania a mobility a môže tieto priority zvážiť v súvislosti s celkovou dohodou. Návrhy budú predložené v nadchádzajúcich diskusiách.

Vo vzťahu k výdavkovým rozpočtovým prostriedkom by som vám chcel tlmočiť znepokojenie Rady, pokiaľ ide o skutočné absorpčné schopnosti v rámci okruhu 1b v súvislosti so súdržnosťou pre rast a konkurencieschopnosť. Ak pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu obnovia návrh rozpočtu a tým zvýšia rozpočtové prostriedky, mohlo by to viesť k vzniku otázok týkajúcich sa absorpcie týchto jednotlivých rozpočtových prostriedkov. Skutočne by som rád upozornil, že po starostlivom zvážení návrhov Komisie a s prihliadnutím na mieru realizácie rozpočtových prostriedkov za rok 2010, ktorá predstavuje najlepší základ, Rada akceptovala zvýšenie výdavkových rozpočtových prostriedkov o 14 %.

Na záver by som sa rád zmienil ešte o jednom bode, ktorý sa týka zámeru Európskeho parlamentu vytvoriť osem nových rozpočtových riadkov bez akýchkoľvek rozpočtových prostriedkov vo vzťahu k výdavkom spojeným s vykonávaním Lisabonskej zmluvy a príjmom spojeným s jeho vlastnými prostriedkami. Domnievam sa, že rozpočet na rok 2011 nie je miestom na to, aby sa do rozpočtového nástroja preniesli závery tých dôležitých diskusií a ťažkých rozhodnutí, ktoré sa budú musieť prijať v rámci rokovaní o ďalšom viacročnom finančnom rámci v súvislosti s budúcim financovaním Európskej únie. Ide o dlhú a zložitú diskusiu, pričom riešenie sa nedá nájsť za niekoľko nasledujúcich týždňov v pomerne obmedzenej situácii rozpočtového postupu na rok 2011.

Pripomínam však, že vzhľadom na nové právomoci Parlamentu boli do politických diskusií o rozpočte na rok 2011 zaradené rôzne ďalšie témy, čo je celkom pochopiteľné a dalo sa to očakávať. Niektoré z nich sú priamo spojené s rozpočtom na tento rok alebo na nasledujúce roky do konca viacročného finančného rámca rokov 2007 – 2013. Ide najmä o projekt ITER, ako aj o dokončenie procesu prijímania pravidiel pre správu viacročného finančného rámca podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy, a v týchto dvoch otázkach musíme dosiahnuť dohodu. Komisia predložila návrhy, ktoré Rada vo všeobecnosti prijala. Čoskoro bude diskutovať o návrhu predsedníctva, ktorý sa týka citlivej otázky flexibility, čo považujem za potrebné.

Pokiaľ ide o ďalšie otázky, napríklad o využitie možnosti tejto úpravy na výrazné zvýšenie rozpočtových prostriedkov viacročného rámca s cieľom zohľadniť nové úlohy, ktoré vyplývajú zo zmluvy, musím vám realisticky povedať, že to nebude možné nad súčasnú finančnú hranicu členských štátov. Potreba vymaniť sa z krízy a vnútroštátne rozpočtové politiky, ktoré do veľkej miery ovplyvňuje a riadi Európska únia, to nedovoľujú.

Vieme, že počas rokovaní prídu ďalšie otázky. Komisia ich zdôrazní v oznámení o preskúmaní rozpočtu. Rada je, prirodzene, orgánom, ktorý načúva, zvažuje a pokúša sa poskytnúť odpovede. Ani v rámci tejto diskusie sa nebude správať inak. Vypočuje si návrhy a vytvorí si názor. Potom, samozrejme, príde čas odpovedať na tieto otázky a prijať rozhodnutia. Keďže ide o zložité otázky, ktoré si budú vyžadovať zásadné mechanizmy a prostriedky, vieme, že odpovede neprídu v rámci diskusie o rozpočte na rok 2011, ale až v diskusii o ďalšom viacročnom rámci. Dá sa však, prirodzene, očakávať, že pri niektorých týchto problémoch bude Rada pripravená zaviesť určité iniciatívy či predniesť pripomienky.

Na záver by som len chcel upozorniť, aké dôležité je dosiahnuť dohodu o rozpočte na rok 2011 počas niekoľkých nasledujúcich týždňov. Predsedníctvo bude v tejto súvislosti aj naďalej aktívne prispievať k vynikajúcej atmosfére spolupráce, ktorá až doteraz prevládala, a myslím si, že keby sa nám nepodarilo dosiahnuť dohodu o prvom rozpočte, o ktorom sa má hlasovať v ére novej Lisabonskej zmluvy, obraz Európskej únie by v očiach európskych občanov mimoriadne utrpel.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko.(ES) Vážený pán predsedajúci, pán Wathelet, pán komisár, dámy a páni, na úvod by som rád vyjadril poďakovanie hlavnej spravodajkyni pre rozpočet za vykonanú prácu.

Napriek tomu, že vo Výbore pre zahraničné veci sme zachovali striedmosť a že si uvedomujeme, že rozpočtové prostriedky v rámci okruhu 4 sa zvyšujú výrazne nad priemer, považujeme ich za nedostatočné na zaručenie súdržnej, viditeľnej a účinnej zahraničnej politiky, ktorá bude v súlade s ambíciami, ktoré priniesla Lisabonská zmluva.

Prekvapuje nás tiež, že Rada vyjadruje prekvapenie nad niektorými taktickými škrtmi, ktoré navrhuje Parlament, vzhľadom na význam týchto škrtov z hľadiska kompromisných rozpočtových prostriedkov aj z hľadiska výdavkových rozpočtových prostriedkov, ktoré uviedla samotná Rada.

Chcel by som poďakovať Výboru pre rozpočet, ktorý tu zastupuje jeho predseda, za to, že prostriedky určené na nové miesta v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť umiestnil do rezervy.

Vážený pán predsedajúci, to, prirodzene, neznamená, že by sme nemali mať pozitívny a konštruktívny postoj, Parlament však bude musieť byť v zmierovacom procese jednoznačne pevný, veľmi pevný pri požadovaní svojich priorít s cieľom a zámerom zostaviť rozpočet na rok 2011, ako práve povedal pán úradujúci predseda Rady.

 
  
MPphoto
 

  Thijs Berman, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko.(NL) Vážený pán predsedajúci, prostriedky, ktoré boli vyčlenené na rozvojovú spoluprácu, musia skutočne slúžiť na rozvojové účely, aby sme mohli pomôcť zmierniť údery, ktoré chudobným krajinám uštedrila finančná a hospodárska kríza, za ktorú nemohli.

Ak zabezpečíme, aby sa začlenili do svetového hospodárstva, stanú sa novým trhom a tým aj súčasťou riešenia. Rozvojové fondy – fondy v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) – sú určené na tento účel, na boj proti chudobe, a nie na spoluprácu EÚ s priemyselnými krajinami.

Uvoľnenie finančných prostriedkov na reformu produkcie banánov – sprievodné opatrenia pre banány – by zároveň nemalo ísť na úkor súčasných rozvojových programov. Okrem toho sa musia zachovať sumy určené na posilnenie demokracie a ľudských práv v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP).

Nedávne záplavy v Pakistane opäť raz dokázali, že je potrebná rýchla a účinná reakcia, a to nie siahaním na rozpočet v rámci núdzových opatrení, ale prostredníctvom štrukturálnej sumy určenej na humanitárnu pomoc. EÚ musí byť schopná reagovať rýchlo a musí byť naďalej schopná byť prínosom.

 
  
MPphoto
 

  Bogusław Liberadzki, spravodajca Výboru pre kontrolu rozpočtu požiadaného o stanovisko.(PL) V mene Výboru pre kontrolu rozpočtu by som chcel upriamiť vašu pozornosť na nasledujúce záležitosti. Prvou z nich je miera omylov, ktoré vznikajú pri príprave a realizácii rozpočtu. Dve mimoriadne dôležité oblasti sú vonkajšia činnosť a štrukturálne fondy. Ďalšou vecou, ktorá má pre nás rozhodujúci význam, sú sumy prideľované tradičným spôsobom s použitím kritéria založeného na hodnotení účinkov použitých finančných prostriedkov. Pri prijímaní rozpočtových rozhodnutí toto druhé hľadisko veľmi často chýba. Treťou oblasťou je harmonizovaný rozpočet, napríklad Kohézny fond a transeurópske dopravné siete. Zdá sa, že pri formovaní rozpočtu využívame primálo európskej metodiky a priveľa vnútroštátnej rozdrobenosti rozpočtu. Posledným činiteľom, ktorý sa týka rozpočtu, je požiadavka, aby sa prihliadalo na také informácie, ako sú správy jednotlivých štátov o realizácii rozpočtových cieľov za predchádzajúci rok. V súčasnosti tieto správy predkladá menej ako polovica členských štátov a predložené správy sa pripravujú s použitím veľmi odlišnej metodiky.

 
  
MPphoto
 

  Pervenche Berès, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko.(FR) Vážený pán predsedajúci, pán Wathelet, pán komisár, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci v súvislosti s rozpočtom na rok 2011 oceňuje, že Výbor pre rozpočet obnovil rozpočtové prostriedky určené pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii. Myslíme si, že v dobe krízy je to absolútne rozhodujúce, a vyzývame Radu, aby vzhľadom na súčasnú atmosféru nasledovala citlivý prístup Parlamentu.

Žiadame tiež, aby sa osobitná pozornosť venovala miere realizácie rozpočtových prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, pretože inak fond nebude schopný plniť svoje ciele.

Zároveň žiadame, aby sa viac prostriedkov venovalo na sociálny dialóg, pretože skúsenosť z dnešného procesu reštrukturalizácie nás učí, že ak prebieha sociálny dialóg, veci sú harmonickejšie a dajú sa nájsť lepšie riešenia. To je dôležitá otázka.

A napokon nás teší, že Výbor pre rozpočet schválil iniciatívu siete EURES týkajúcu sa prvého zamestnania, keďže ide o skutočný príspevok Európskeho parlamentu k pilotnej iniciatíve Mládež v pohybe, ktorý je zároveň nástrojom na podporu sociálnych inovácií, ktoré musíme rozvíjať.

 
  
MPphoto
 

  Jutta Haug, spravodajkyňa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko.(DE) Vážený pán predsedajúci, pán Wathelet, pán komisár, dámy a páni, ako spravodajkyňa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko v súvislosti s rozpočtom nepoviem nikomu z prítomných nič nové. Napriek tomu by som rada opäť upozornila, že Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín zodpovedá za menej ako 1 % rozpočtu ako celku, menej ako 1 % všetkých opatrení na ochranu životného prostredia, opatrení v oblasti biodiverzity a opatrení na boj proti zmene klímy. Výbor zodpovedá za celú oblasť verejného zdravia, za bezpečnosť potravín a krmív a za veterinárne opatrenia, ako aj za mimoriadne dôležitú činnosť piatich európskych agentúr. 1 %! Nuž, v takom prípade určite nie je možné hovoriť o nadmerných sumách peňazí. Táto malá finančná suma je preto na vykonávanie našej činnosti zúfalo potrebná. Nikoho preto neprekvapí, že nemôžeme akceptovať škrty Rady. Potrebujeme tieto prostriedky.

 
  
MPphoto
 

  Heide Rühle, spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko.(DE) Vážený pán predsedajúci, pán Wathelet, pán komisár, rada by som vyjadrila súhlas so slovami predchádzajúcej rečníčky. Ako Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa zodpovedáme za úzku oblasť ciel, vnútorného trhu a ochrany spotrebiteľa. Intenzívne sme sa snažili venovať najvyššiu pozornosť číslam a vložiť len to, čo je skutočne potrebné. V čase krízy sú však peniaze, samozrejme, potrebné na ochranu spotrebiteľa, oblasť ciel, vzdelávanie colníkov a pod. Zastávame preto názor, že staré čísla musia zostať zachované.

Chceli by sme poďakovať Výboru pre rozpočet za doterajšiu vynikajúcu spoluprácu a dúfame, že to tak bude aj naďalej.

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness, spravodajkyňa Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať spravodajkyni za jej usilovnú prácu na rozpočte na rok 2011.

Dovoľte mi vyjadriť sa priamo k jednému konkrétnemu bodu v záujme rozpočtu poľnohospodárstva, a to k položke zúčtovania výdavkov. Ako výbor sme znovu predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh a vyzývame Parlament, aby tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh plne podporil. Rada použila kreatívne účtovníctvo, aby našla 420 miliónov EUR. Ak náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh neprejde, budeme na budúci rok v rozpočte čeliť obrovskému problému a bude sa škrtať vo všetkých rozpočtových riadkoch týkajúcich sa poľnohospodárstva.

Ako Parlament nemôžeme dovoliť, aby sa to stalo, a musíme žiadať pre tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podporu naprieč všetkými politickými skupinami. Chcem poďakovať Výboru pre rozpočet za pochopenie a podporu pre pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Výboru pre poľnohospodárstvo týkajúce sa fondu pre mlieko, nášho financovania programu pre mlieko a ovocie v školách, populácií včiel a programu pre najodkázanejšie osoby.

Dúfam, že Komisia prejavuje v súvislosti s trhmi pre mlieko oprávnený optimizmus. Obávam sa nestálosti.

 
  
MPphoto
 

  Morten Løkkegaard, spravodajca Výboru pre kultúru a vzdelávanie požiadaného o stanovisko.(DA) Vážený pán predsedajúci, ako spravodajca pre rozpočet za Výbor pre kultúru a vzdelávanie môžem s hrdosťou povedať, že v Parlamente sme dokázali to, čo Komisia nedokázala a Rada nechcela urobiť, čiže sme zohľadnili povinnosti vyplývajúce z novej stratégie Európa 2020 a podporili ich zodpovedajúcimi finančnými prostriedkami na dosiahnutie cieľov stanovených v tejto stratégii.

Investície v oblasti vzdelávania a celoživotného vzdelávania sú nevyhnutné na vytvorenie „nových zručností pre nové pracovné miesta“, ktoré sú ústrednou súčasťou stratégie. Radi by sme preto boli tiež svedkami toho, že Rada podporí pozíciu týkajúcu sa rozpočtu na rok 2011, ktorej prijatie v Parlamente zajtra očakávame. To, samozrejme, zahŕňa najmä ďalších 18 miliónov EUR pre program celoživotného vzdelávania. Na výmenách v rámci programu Erasmus sa tak bude môcť zúčastniť viac ako 3 500 európskych študentov. Chceme zvýšiť počet študentov na odborných školách, ktorí môžu dostať štipendium. Chceme zvýšiť počet dospelých v ďalšom vzdelávaní financovanom z prostriedkov EÚ. Potom je tu 10 miliónov EUR na program People, ktorého cieľom je zvýšiť mobilitu doktorandov, zabezpečiť možnosť užšej spolupráce s priemyslom a zmodernizovať univerzity EÚ, a tiež peniaze na komunikáciu. V tejto veci by sme ocenili podporu Rady.

 
  
MPphoto
 

  Juan Fernando López Aguilar, spravodajca Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci požiadaného o stanovisko. (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som stručne podal správu o prínose Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci k rozprave o rozpočte, ktorý si tento Parlament uvedomuje. Chcel by som poukázať na štyri body.

Prvý bod sa týka Europolu, keďže náš výbor prepracoval jeho rozpočet vzhľadom na škrty, ktoré navrhla Rada, a takisto sme navrhli zvýšenie o 500 000 EUR, aby mohol riešiť úlohy, ktoré vznikli v dôsledku nadobudnutia účinnosti druhej verzie Programu na sledovanie financovania terorizmu.

Po druhé, požiadali sme o uvoľnenie rozpočtových prostriedkov z rezervy a o sprístupnenie navrhovaného zvýšenia Europolu.

Okrem toho sme sa rozhodli dať do rezervy rozpočtové prostriedky vyčlenené na Schengenský informačný systém druhej generácie pod podmienkou, že sa uvoľnia hneď, ako získame potrebné informácie o opatreniach, ktoré budú v budúcnosti prijaté.

Keďže sa domnievame, že majú mimoriadny význam pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, takisto sme navrhli opätovne obnoviť rozpočtové prostriedky pre tri fondy zamerané na prisťahovalectvo a integráciu: Európsky fond pre riadenie vonkajších hraníc, Európsky fond pre návrat a Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

Nakoniec sme prepracovali aj rozpočet naplánovaný pre agentúru Eurojust, ktorej funkcie boli nedávno rozšírené, pretože je dôležitým nástrojom pre rozvoj súdnej spolupráce v Európe.

 
  
MPphoto
 

  Algirdas Saudargas, spravodajca Výboru pre ústavné veci požiadaného o stanovisko.(LT) Chcel by som zablahoželať pánovi spravodajcovi za to, že vypracoval vyvážené stanovisko. Domnievam sa, že návrh rozpočtu na rok 2011, o ktorom budeme zajtra hlasovať, zachováva dokonalú rovnováhu medzi úsporou rozpočtových prostriedkov a hospodárskou stimuláciou a plní priority Európskeho parlamentu, ktoré boli opakovane vyjadrené. Chápem, že cieľom členských štátov je znižovať náklady snahou o čo najväčšie zníženie rozpočtového deficitu, ale mnohé škrty, ktoré navrhuje Rada, nie sú odôvodnené. Nesmieme zabudnúť, že rozpočtové ciele Európskej únie sú rôznorodé. Rozpočtové prostriedky EÚ sú zamerané na naše budúce investície. To, ako prekonáme krízu, bude závisieť od riadneho prerozdelenia a využitia týchto prostriedkov. Energetika, inovácie, vedecký výskum, vzdelávanie a mobilita sú základom pre rast nášho hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest. Preto musíme zabezpečiť nielen kontinuitu účinných programov, ktoré už existujú, ale aj udržateľné financovanie nových politických oblastí zahrnutých do Lisabonskej zmluvy. Vyzývam svojich kolegov, aby tento návrh rozpočtu schválili.

 
  
MPphoto
 

  Peter Šťastný, spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, Lisabonská zmluva poskytla Európskemu parlamentu nové právomoci v oblasti medzinárodných obchodných dohôd a snahou Výboru pre medzinárodný obchod je náležite tieto nové právomoci využiť.

Nástroj flexibility v sprievodných opatreniach pre banány pomôže produkujúcim krajinám čeliť novým výzvam a bude prínosom pre spotrebiteľov v EÚ a najmenej rozvinuté krajiny. Pomoc súvisiaca s obchodom, ako napríklad DHP a stratégia pomoc pre obchod, stimulujú rast prostredníctvom obchodovania, a to nielen s EÚ, ale aj v rámci regiónov.

Na záver spomeniem naše zameranie na parlamentný rozmer WTO a zahraničné obchodné záujmy v Indii, v krajinách združenia ASEAN a v Číne. Vzťahy s rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami prostredníctvom takýchto centier budú prínosom pre naše hospodárstva vo všeobecnosti, a najmä pre MSP.

 
  
MPphoto
 

  Dominique Riquet, spravodajca Výboru pre dopravu a cestovný ruch požiadaného o stanovisko.(FR) Vážený pán predsedajúci, Výbor pre dopravu a cestovný ruch, ktorý bol veľmi racionálny vo svojich návrhoch počas tohto obdobia krízy, by chcel zdôrazniť, že doprava a cestovný ruch vytvárajú viac ako 10 % HDP Únie a sú dôležitými odvetviami s vysokým rastom európskej pridanej hodnoty.

Je potrebné zdôrazniť tri konkrétne veci, pričom by sme boli radi, keby získali podporu. Po prvé, financovanie agentúr. Prečo prijímať právne predpisy bez toho, aby boli predtým stanovené kritériá alebo nadväzujúce prevádzkové vykonávacie nástroje? Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú zamerané na zabezpečenie potrebných zdrojov pre agentúry, ktoré potrebujú na vykonávanie svojho mandátu a tým aj európskeho mandátu.

Po druhé, cestovný ruch, v rámci ktorého je Únia celosvetovou destináciou číslo jeden, získal nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy skutočné právomoci, ale ako taký nemá žiaden rozpočtový riadok. Nestačí len pokračovať v dvoch existujúcich prípravných činnostiach. Chceme aspoň symbolicky posilniť našu činnosť podporovaním najmä nových pilotných projektov týkajúcich sa priemyselného a kultúrneho cestovného ruchu.

Na záver, výbuch islandskej sopky nám ukázal význam zavedenia jednotného európskeho rozhrania pre informácie a rezerváciu lístkov pre všetky druhy dopravy, čo je predmetom našej poslednej požiadavky.

 
  
MPphoto
 

  László Surján, spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. (HU) Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Rada vezme 4 miliardy EUR a odvoláva sa na hospodársku krízu. Čo vyrieši týmito prostriedkami? Krízu určite nie. Jediné, čo tým môže dosiahnuť, je narušenie solidarity medzi členskými štátmi a zrušenie spustených programov. Vážený pán predsedajúci, pán minister, to nestojí za to. Podľa stanoviska nášho výboru sa preto v kapitole 1B rozpočtu na rok 2011 musíme vrátiť k návrhom Komisie, teda Európskej komisie, pretože sú založené na prognózach členských štátov. Členské štáty by nemali mať k dispozícii dve protichodné riešenia. Ďakujem vám za pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa opýtať, prečo Výbor pre priemysel, výskum a energetiku nepredložil žiadne stanovisko. Práve v tomto výbore sa totiž robia najväčšie škrty. Prečo nebol určený žiadny rečník z tohto výboru?

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – To je dobrá otázka, pán Rübig. Táto správa neobsahuje ustanovenia o stanovisku Výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Mám pred sebou zoznam všetkých výborov, ktoré mali predložiť stanovisko, a na tomto zozname nevidím Výbor pre priemysel, výskum a energetiku.

V každom prípade to zistíme, pán Rübig.

 
  
MPphoto
 

  Salvador Garriga Polledo, v mene poslaneckého klubu PPE.(ES) Vážený pán predsedajúci, optimálna rozpočtová politika nie je taká, ktorá zabezpečí väčší rozpočet, ale taká, ktorá s rozpočtom dobre a rozumne hospodári, ako to uviedol pán komisár vo svojom oznámení.

Páči sa mi spôsob, akým Európska komisia vypracovala rozpočet na rok 2011, ale ešte stále je tu priestor na zlepšenie. Nepáči sa mi a nikdy sa mi ani nepáčil spôsob, akým Rada rieši európsky rozpočet. Znižovanie výdavkov na všetky projekty pochádzajúce od Komisie alebo Parlamentu nie je rozpočtová technika, ale príklad skutočného finančného babráctva.

Mimochodom, radi by sme sa opýtali zástupcu Rady, či počul alebo nepočul pána komisára Lewandowského, keď hovoril o potrebe výdavkových rozpočtových prostriedkov.

Moja skupina sa domnieva, že je možné dosiahnuť rovnováhu medzi úspornými rozpočtovými opatreniami a stimulovaním Európy. Je zrejmé, že Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente neverí, že je možné dosiahnuť túto rovnováhu, a preto predkladá pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré zrušia hornú hranicu rozpočtu, čím sa spor s Radou stane nevyhnutným.

Preto žiadam Parlament, aby sa nezúčastňoval na tejto stratégii a aby v plnej miere podporil stratégiu nášho spravodajcu, ktorá už minulý týždeň získala vo Výbore pre rozpočet prevažnú podporu.

 
  
MPphoto
 

  Göran Färm, v mene skupiny S&D.(SV) Chcel by som vysloviť veľkú vďaku pani spravodajkyni Jędrzejewskej. Odviedla vynikajúcu prácu a väčšina z nás súhlasí s Výborom pre rozpočet, aj keď existuje niekoľko oblastí – k čomu sa ešte vrátim –, na ktoré má Skupina Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente trochu odlišný názor.

Dobre si uvedomujeme krízovú situáciu, pokiaľ ide o finančnú situáciu členských štátov. Napriek tomu v zásade bránime rozpočet EÚ, aj keď v súčasnosti zachovávame jeho veľmi nízku úroveň, najmä pokiaľ ide o nové politické záväzky na nasledujúci rok, v rámci ktorých aj Parlament zachováva jeho zvýšenie pod mierou 1 %. To je veľmi nízka miera.

Pokiaľ ide o platby, miera zvýšenia je vyššia a aj to je rozumné. Súčasná snaha o zadržanie platieb zo štrukturálnych fondov by priamo ovplyvnila tie krajiny, ktoré majú najväčšie problémy v oblasti zamestnanosti a rastu. Musíme mať na pamäti, že krajiny ako Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Lotyšsko sú čistými prijímateľmi rozpočtových zdrojov EÚ. Rozpočtové škrty nebudú pre tieto krajiny prínosom. Na to nesmieme zabúdať.

Po prvé, sme zdržanlivejší. Za posledných 20 rokov rástol rozpočet EÚ pomalšie ako rozpočty členských štátov. Ani na to by sme nemali zabúdať.

Po druhé, my sociálni demokrati neakceptujeme názor, že úsporné opatrenia sú jediným spôsobom na riešenie krízy. Preto bojujeme za zvýšenie, najmä kategórie 1a, ktorá zahŕňa investície, výskum a vývoj, ako aj iniciatívy na trhu práce. V tejto oblastí musí nastať nárast. Celkom však nesúhlasíme s Radou a Komisiou, pokiaľ ide o projekt ITER. Sme za tento projekt, ale nesmie byť jedinou prioritou v oblasti výskumu a vývoja. Nesmieme pripustiť, aby vytlačil všetko ostatné. Preto, ak máme pokračovať v projekte ITER, musíme vykonať revízie a na tento účel budeme potrebovať viac finančných prostriedkov.

Po tretie, čo je rovnako dôležité, musíme počas tejto krízy zachovať solidaritu. Ak majú byť škrtmi v štrukturálnych fondoch zasiahnutí tí, ktorí skutočne potrebujú pomoc, potom je takáto politika neprijateľná.

Po štvrté, sme tiež presvedčení, že na základe Lisabonskej zmluvy je určité zvýšenie odôvodnené. EÚ bude mať v súvislosti so službou pre vonkajšiu činnosť, novými finančnými inštitúciami, oblasťou energetiky a klímy na starosti množstvo nových úloh. Nemôžeme EÚ prideliť nové úlohy a potom za ne neplatiť.

Nakoniec by som chcel spomenúť rozpočet pre zahraničnú politiku, ktorý je jednoznačne nedostatočne financovaný. Ak máme byť schopní poskytnúť pomoc Palestíne a nájsť prostriedky potrebné na rozšírenie, potrebujeme viac peňazí. Preto bolo pre nás sociálnych demokratov takisto dôležité nadviazať na rozpočet na rok 2011 diskusiou, ktorá má dlhodobejšiu perspektívu: diskusiou o našich vlastných zdrojoch, rozpočtových stropoch na roky 2012 a 2013 a o financovaní nového mechanizmu finančnej podpory. Pokiaľ ide o dosiahnutie tohto cieľa, vítam zmienku komisára o flexibilite ako o možnom riešení. Som si absolútne istý, že v týchto rokovaniach o rozpočte nebudeme úspešní, ak nebudeme môcť nejakým spôsobom buď revidovať rozpočtové stropy, alebo použiť nástroj flexibility. Domnievam sa, že je to absolútne nevyhnutné.

 
  
MPphoto
 

  Anne E. Jensen, v mene skupiny ALDE.(DA) Vážený pán predsedajúci, pán Wathelet, pán komisár, rozpočtové škrty zasiahli štátne rozpočty vo väčšine členských štátov. Nemali by sme teda kontrolovať aj rozpočet EÚ? Áno, to by sme mali a do istej miery to aj robíme. Ide o opakujúcu sa tému uvedenú v parlamentnom návrhu rozpočtu na nasledujúci rok. Udržiavame stropy pod úrovňou stanovenou vo viacročnom finančnom rámci, ale bude to možné len vykonaním škrtov v rámci jasných priorít a medzinárodných záväzkov. V opačnom prípade nebudeme schopní získať dostatok rozpočtových prostriedkov na výskum, energetiku a pomoc pre Palestínu. Konkrétne to znamená, že sme museli urobiť škrty v rozpočtových prostriedkoch pre jadrový projekt ITER, v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a v pomoci pre krajiny produkujúce banány a spolupráci s novo industrializovanými krajinami. Myslím si, že to odráža skutočnosť, že viacročný finančný rámec je príliš reštriktívny, a preto by som dnes rada opäť vyjadrila poľutovanie, že Komisia nezabezpečila skutočnú strednodobú revíziu tohto rámca tak, ako sľúbila. Musíme zrevidovať finančný výhľad do roku 2013. V opačnom prípade budeme čeliť problémom. Komisia práve predložila oznámenie o revízii rozpočtu, v ktorom stanovuje rozpočtové riadky na niekoľko nasledujúcich rokov, ale nevysvetľuje, ako si s nimi budeme musieť vystačiť v rokoch 2011, 2012 a 2013.

V mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu by som chcela poďakovať pani Jędrzejewskej za jej profesionálne vedenie hlasovania o rozpočte. S výsledkom sme veľmi spokojní. V časti rozpočtu pre poľnohospodárstvo by sme boli radi videli niekoľko odlišných čísiel. Neželali sme si 300 miliónov EUR pre mliečny fond. Takisto by sme mali pomôcť vyriešiť problém zúčtovania. V tejto súvislosti sme hlasovali nesprávne. Aj v rozpočte Parlamentu sa nachádza niekoľko miest, v ktorých by sme boli radi videli úspory, ale vo všeobecnosti sme spokojní s tým, čo sme dosiahli, a teším sa na konštruktívne rokovania s Radou.

 
  
MPphoto
 

  Isabelle Durant, v mene skupiny Verts/ALE.(FR) Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán komisár, aj ja by som chcela pochváliť spravodajcov, najmä pani Jędrzejewskú a pani Trüpelovú. Myslím si, že pani Trüpelová odviedla vynikajúcu a skutočne mimoriadnu prácu, pretože dokonca aj rozpočtovým veteránom, teda tým, ktorí v tomto Parlamente roky navrhovali rozpočty, umožnila pracovať v nových podmienkach – v podmienkach stanovených v Lisabonskej zmluve – na základe jediného čítania. V každom prípade ste odviedli vynikajúcu prácu, za čo vám ďakujem.

Bol to zároveň maratón, na ktorom sa v istom bode zúčastnili všetci predsedovia našich skupín, pričom v Parlamente teraz zostal už len jeden. Niekedy sme sa trochu obávali, že by sa veci mohli skončiť zle, ale našťastie sa tak vďaka našim spravodajcom a nášmu predsedovi vôbec nestalo. Možno je to nezvyčajné, ale rada by som pochválila aj jeho prácu. Máme prospech z toho, že predsedovia skupín si spolu s nami želali predložiť ambiciózny rozpočet a predovšetkým nadviazať na to, čo bude nasledovať v Osobitnom výbore pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013 (SURE) a v kontexte nasledujúceho rozpočtového výhľadu, pretože rozpočet na rok 2011 je, samozrejme, jedna vec, ale to, čo príde potom, je oveľa dôležitejšie. Som rada, že my, predsedovia skupín a Výbor pre rozpočet sme dosiahli spoločnú dohodu.

Uvidíme! Faktom zostáva, že momentálne máme parlamentnú pozíciu a po vypočutí toho, čo pán Wathelet povedal o názoroch Rady, mám určite isté obavy z toho, čo nás čaká v zmierovacom konaní. Nebude to jednoduché, pretože medzi požiadavkami Rady a Parlamentu budeme bojovať za to, aby sme dospeli k dohode. Spolieham sa na to, že nám v tejto veci pomôžete a že vypracujete skutočne ambiciózny rozpočet.

Tí v Rade, ktorí kritizujú napríklad zvýšenie výdavkových rozpočtových prostriedkov, nie sú voči tomuto rozpočtu spravodliví. Ide o záväzky z minulosti; je to otázka dôveryhodnosti: Keď uhradíme to, čo sme sľúbili uhradiť, jednoducho urobíme to, čo by sme mali, dokonca aj ak je to nad rámec výdavkových rozpočtových prostriedkov. Myslím si, že by sme mali byť opatrní, aby nám neunikla podstata.

Aj keď zajtra toto uznesenie podporíme, domnievam sa, že tento rozpočet obsahuje isté nezrovnalosti, a chcela by som zdôrazniť dve z nich, ktoré považujem za najdôležitejšie.

Pred niekoľkými mesiacmi sme všetci hlasovali o tomto hlavnom uznesení o programe do roku 2020, do ktorého sme sa rozhodli zahrnúť problematiky, ako sú ekologizácia hospodárstva, podpora obnoviteľných zdrojov energií, ekologické technológie atď. a všetko, čo prispieva k vytváraniu práce a zamestnanosti. Z tohto hľadiska sme s cieľom dať našim zámerom formálny rozmer predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého konkrétnou úlohou bolo zabezpečiť vyčlenenie kritérií udržateľného rozvoja z programu LIFE a ich zahrnutie do všetkých ostatných oblastí. Domnievam sa, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh bude zajtra zamietnutý. Napriek tomu vás vyzývam, aby ste náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh podporili, aby sa kritériá udržateľného rozvoja zmenili na činy a prestalo sa o nich len hovoriť.

Teraz prejdem k druhému spornému bodu: medzinárodnému termonukleárnemu experimentálnemu reaktoru (ITER). Rozpočet na ITER sa znížil o 45 miliónov. Aj to je aspoň niečo. Predovšetkým tu však boli snahy o vyčlenenie týchto prostriedkov z poľnohospodárskej politiky; našťastie, neboli vyčlenené z tejto oblasti, ale z oblasti výskumu, čo však nie je oveľa lepšie. Aj tu opäť pripomeniem to, čo nám Pan Ki-mun povedal dnes ráno. Vyzval nás Európanov, aby sme boli priekopníkmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, aby sme dôrazne podporovali nové druhy energie a nie tie z minulosti, tie, ktoré v prvom rade zarábajú peniaze pre akcionárov, ale ktoré nepomáhajú európskym spotrebiteľom ani budúcim generáciám Európanov, ktorí budú musieť pokračovať v riešení problematiky odpadov. Táto stratégia všetko alebo nič, pokiaľ ide o ITER – ktorá bude koniec koncov stáť 1,5 miliardy EUR – je, podľa môjho názoru, veľkou chybou a som presvedčená, že nerobíme to, čo sme v uznesení do roku 2020 povedali, že urobíme.

Na záver je tu ešte niekoľko otázok týkajúcich sa harmonogramu: máme aj riadenie hospodárstva, závery pracovnej skupiny Rady a návrhy Komisie; na prepojenie tohto rozpočtu s budúcimi rozpočtami a finančným výhľadom bude potrebné vykonať ešte veľa práce.

 
  
MPphoto
 

  Michał Tomasz Kamiński, v mene skupiny ECR.(PL) Táto rozprava o rozpočte a celá séria rozpráv, ktoré začíname, sú pre európsku elitu zaťažkávacou skúškou. Európe sme dali Lisabonskú zmluvu a táto zmluva dáva občanom viac Európy. Chcem veľmi jasne povedať, že nesmieme hovoriť, že chceme viac Európy, pokiaľ na to nevyčleníme viac prostriedkov. To je bod, ktorým by som rád začal. Nemôžeme čestne povedať, že chceme viac Európy, ale že nechceme platiť za viac Európy. Európa je nákladná, a ak sa pozrieme na štruktúru výdavkov v európskom rozpočte v rámci štruktúry výdavkov najväčších prispievateľov, uvidíme, že výdavky v Európe nie sú hlavným nákladom. Rád by som sa zmienil ešte o inej záležitosti ako zástupca Poľska a zástupca strednej a východnej Európy: všetky prostriedky, ktoré idú na rozvoj nášho regiónu, ktorý je obrovským spotrebiteľom tovarov vytvorených a vyrobených v západnej Európe, a všetky prostriedky investované do nových európskych krajín sú prostriedky investované do budúcnosti Európy. Bohatšia stredná a východná Európa a väčšie bohatstvo v nových európskych krajinách budú prínosom aj pre tie krajiny západnej Európy, ktoré veľmi rešpektujeme a ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu Európskej únie. Aj v tejto rozprave potrebujeme väčšiu európsku solidaritu.

 
  
MPphoto
 

  Miguel Portas, v mene skupiny GUE/NGL.(PT) Vážený pán predsedajúci, v tejto rozprave by som chcel byť veľmi úprimný. Toto nie je diskusia medzi účtovníkmi, ale vec plánovania a možností do budúcnosti.

Stanovisko vlád je veľmi jednoduché: všetky podliehajú novému bruselskému konsenzu. Na vnútroštátnej úrovni sa rozpočty riadia jednotným heslom: úspora. Na európskej úrovni je výsledok veľmi jednoduchý: zvyškový rozpočet.

Rád by som Rade povedal, že kríza ešte nie je za nami, ale medzitým sa rušia všetky sociálne opatrenia na vnútroštátnej úrovni. Kríza sa ešte neskončila, ale všetky naše národné rozpočty sa zameriavajú na zmrazenie alebo zníženie miezd, zníženie dôchodkov a zvýšenie najnespravodlivejšej dane zo všetkých: DPH.

V tomto kontexte vlády odmietajú poskytnúť čo len jedno euro do európskeho rozpočtu. Ich návrh vychádza zo sumy nižšej o 3 miliardy EUR, ako je návrh, o ktorom dnes rokujeme. Mali by sme si však uvedomiť, že tento návrh, o ktorom dnes rokujeme, je nesmelý a vôbec nie ambiciózny.

To, čo sme v skutočnosti potrebovali, je európsky rozpočet, ktorý by mohol nahradiť politiky na vnútroštátnej úrovni jasnými investíciami zameranými na vytváranie pracovných miest. Potrebovali sme európsky rozpočet, ktorý by neutralizoval negatívny vplyv rozpočtových politík na vnútroštátnej úrovni.

Takúto možnosť sme však nemali. Vlády prenášajú na Európu nové právomoci bez toho, aby presúvali zdroje, čím narušujú väzby, a napriek tomu sú schopné navrhnúť zvýšenie, ktoré je možné vysvetliť iba tým, že sú ovplyvnené lobby. To je aj prípad 350 miliónov EUR finančných prostriedkov navrhnutých pre inštitút pre jadrovú syntézu, čo je investícia, ktorá je v súčasnej situácii veľmi pochybná.

Skutočná podstata, o ktorú tu ide, je však táto. Na vnútroštátnej úrovni je rozpočtová disciplína založená na hlúpych sankciách, ako sú sankcie, ktoré sa dnes snaží zaviesť a ratifikovať toto francúzsko-nemecké komuniké. Na európskej úrovni ide o zvyškový a priemerný rozpočet, ktorý je chronicky podfinancovaný.

V tejto situácii je preto mimoriadne dôležité rokovať o vlastných zdrojoch Európskej únie a o potrebe zdanenia finančných transakcií na európskej úrovni, čo by prispelo k trochu spravodlivejšiemu hospodárstvu. Európa je v súčasnosti zúfalá. Je to Európa, v rámci ktorej sa v Grécku, Španielsku a Francúzsku konajú generálne štrajky, dokonca aj dnes. V Portugalsku a Taliansku sa bude štrajkovať budúci mesiac. Európe, ktorá bojuje a ktorá je zúfalá, dlhujeme odpoveď založenú na spravodlivosti, investíciách a vytváraní pracovných miest.

 
  
MPphoto
 

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, tento Parlament sa pripojil k žiadosti Európskej komisie o zvýšenie rozpočtu na rok 2011 takmer o 6 % v čase, keď národné vlády navrhujú výrazné škrty vo svojich vlastných rozpočtoch.

Tí, ktorí zastávajú toto zvýšenie, tvrdia, že na pokrytie nových právomocí vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy sú potrebné dodatočné finančné prostriedky. Skutočne sa nepamätám, že by som bola počula – alebo že by to bol niekto spomenul v čase ratifikácie –, že v súvislosti s Lisabonskou zmluvou budú spojené ďalšie náklady či výdavky. Dokonca ani dnes nemáme jasnú predstavu o tom, koľko bude daňových poplatníkov stáť vykonávanie Lisabonskej zmluvy.

Dokonca sa tvrdí, že úspora nie je správna odpoveď v čase krízy a že je potrebné vynaložiť viac prostriedkov na vzdelávanie, obnoviteľné zdroje energie a tak ďalej. Pri pohľade na nevyčerpané prostriedky z niekoľkých posledných rokov je jasné, že EÚ nie je pri vytváraní účinného rozpočtu úspešná. Toto zlyhanie súvisí s nedostatkami, ktoré Európsky dvor audítorov zistil každý rok. Najväčšie zvýšenie, ktoré sa navrhuje – zvýšenie o 17 % –, sa znovu týka Kohézneho fondu, oblasti, v ktorej správa audítorov zistila najväčšie množstvo nedostatkov.

Ak sa domnievam, že je v čase krízy zvláštne, keď sa EÚ snaží o zvýšenie svojho vlastného rozpočtu, ešte zložitejšie je podľa mňa vysvetliť, prečo chce Európsky parlament zdvojnásobiť svoj vlastný rozpočet na pohostenie. Chcete povedať, že Spojené kráľovstvo škrtá prídavky na deti a financovanie univerzít, odkladá programy na budovanie škôl a vykonáva ďalšie bolestivé škrty len preto, aby mohlo financovať viac šampanského a ustríc pre Európsky parlament? Je rozumné, že Spojené kráľovstvo robí škrty v armáde, zatiaľ čo sa jeho čistý príspevok do Európskej únie zvýši z približne 6 miliárd GBP na 8 miliárd GBP v niekoľkých nasledujúcich rokoch? Pre britských občanov je to jednoducho neprijateľné.

(potlesk od skupiny EFD)

 
  
MPphoto
 

  Lucas Hartong (NI).(NL) Vážený pán predsedajúci, keď som si vypočul pripomienky Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), a najmä Skupiny Aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente o rozpočte na rok 2011, zmocnil sa ma zahanbujúci pocit, že nechcem byť súčasťou tohto Európskeho parlamentu. Zatiaľ čo naši krajania nemajú istotu, pokiaľ ide o pracovné miesta a príjmy, a čakajú, že politikov inšpirujú, aby šetrili všade, kde sa dá, a investovali len tam, kde je to absolútne nevyhnutné, Komisia a Parlament dokázali zvýšiť výdavky takmer vo všetkých typoch neužitočných a zbytočných záľub.

Zatiaľ čo komisár Barroso vyzýva členské štáty, aby šetrili, jeho Komisia a Európsky parlament zvyšujú rozpočet na rok 2011. To nemôžu myslieť vážne; napriek tomu sa to deje. Zdá sa, že tento Parlament si neuvedomuje, čo skutočne trápi našich krajanov. Až na jedinú pozitívnu výnimku je to ponuré, šedivé a nákladné živobytie.

A ešte niečo. Poniektorí v tomto Parlamente si myslia, že hovorí len tá čudná Strana za slobodu (PVV) – a je pravda, pán predsedajúci, že si nastavujeme zrkadlo a pýtame sa, či je potrebné premrhať peniaze našich občanov na drahé oficiálne automobily, a to aj na súkromné používanie? Je nevyhnutné vyhadzovať peniaze na oslavy v čase, keď sa Európa nachádza uprostred hlbokej hospodárskej krízy? Je nevyhnutné zakladať nákladnú službu pre vonkajšiu činnosť v čase, keď sú všetky členské štáty úplne schopné vykonávať ju samy? Je nevyhnutné udržiavať pri živote bezpredmetné nákladné výbory a posielať čoraz viac peňazí na územie Jemenu a Palestíny?

Je to len PVV. No nemýľte sa: PVV už v Európe nie je sama. Bojujeme za občanov a chceme, aby nás v tomto nákladnom cirkuse bolo počuť. Som hrdý na svoju krajinu a jej občanov a budem o tom aj naďalej otvorene hovoriť, pretože to treba povedať a pretože to chcem povedať. Preto budeme hlasovať proti rozpočtu na rok 2011.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Gerben-Jan Gerbrandy (ALDE).(NL) Vážený pán predsedajúci, na základe tvrdenia pána Hartonga a na základe jej pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov môžeme povedať, že holandská Strana za slobodu (PVV) je protieurópska strana. Strana PVV sa takisto vyhlasuje za stranu, ktorá bojuje proti zločinu a ktorá chce ľudí posielať späť do ich vlasti. Moja otázka pre pána Hartonga znie: ako to chcete urobiť, ak vynulujete celý rozpočet Europolu, ak budete šetriť na Schengenskom informačnom systéme dovtedy, kým nezanikne, a ak úplne zrušíte 113 miliónov EUR z Európskeho fondu pre návrat?

 
  
MPphoto
 

  Lucas Hartong (NI).(NL) Vážený pán predsedajúci, veľmi vám ďakujem za túto otázku, ktorú predložil náš poslanecký kolega. Ako pán Gerbrandy iste vie, boj proti terorizmu a súvisiace politiky sú záležitosťou členských štátov, a preto sa domnievame, že nepatrí do právomoci Európskej únie. Okrem toho som si istý, že náš vážený poslanecký kolega si je takisto vedomý toho, že v rámci Europolu dochádzalo v posledných rokoch k obrovskému výskytu podvodov, o ktorých sme nedávno diskutovali v tomto Parlamente, čo je dostatočný dôvod na to, aby sa aj politika v oblasti polície zaradila späť medzi právomoci členských štátov.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, aj ja mám pre pána Hartonga jednu otázku. Veľmi rád by som vedel, či jeho strana, ktorá je, samozrejme, v súčasnosti rozhodujúcou stranou v holandskom parlamente, pokiaľ ide o podporu vlády, vzhľadom na túto kritiku financií EÚ podnieti Holandsko, ktoré je takisto čistým prispievateľom, k zníženiu čistých príspevkov, ktoré táto krajina platí.

 
  
MPphoto
 

  Lucas Hartong (NI).(NL) To je veľmi zaujímavá otázka a je to zároveň záležitosť, o ktorej budeme v tomto Parlamente ešte veľa diskutovať. Nová vláda v Holandsku skutočne stanovila zníženie príspevkov do Európskej únie za prioritu, čo ma veľmi teší a za čo som vďačný. Okrem toho celkom isto prispejeme do diskusie o viacročnom finančnom rámci tohto Parlamentu. Preto vás môžem uistiť, že budeme veľmi kritickí voči ďalšiemu zvýšeniu rozpočtu na rok 2011 a na ďalšie roky.

 
  
MPphoto
 

  José Manuel Fernandes (PPE).(PT) Vážený pán predsedajúci, pán Wathelet, pán komisár, dámy a páni, rozpočet na rok 2011, ktorý navrhuje Parlament, je ambiciózny, inteligentný a dôkladne a realisticky rešpektuje záväzky, ktoré na seba vzal. Som si dobre vedomý toho, že táto inteligentná ambícia je možná, pretože rozpočet EÚ naďalej predstavuje okolo 1 % hrubého národného príjmu.

Tento rozpočet takisto jasne poukazuje na potrebu revidovať viacročný finančný rámec vzhľadom na úzke rozpätia jeho okruhov, zvlášť pokiaľ ide o okruhy 1A, 3B a 4. Je tiež jasné, že sa musí naliehavo konať rozprava o potrebe nových zdrojov pre rozpočet Únie.

Vykonávanie politík a programov schválených inštitúciami EÚ je zabezpečené proti vôli Rady, ktorá navrhuje vykonanie rozsiahlych a arbitrážnych škrtov platieb a záväzkov tých rozpočtových prostriedkov, ktoré nie sú v súlade s finančným a rozpočtovým riadením. A čo je najhoršie, spochybňujú otázku vykonávania iniciatív a investícií, ktoré pre EÚ predstavujú prínos a pridanú hodnotu.

Je len spravodlivé – za čo spravodajcovi blahoželám –, že uprednostňujeme politiky zamerané na mladých ľudí, vzdelávanie a mobilitu. Zvýšili sme financovanie programu celoživotného vzdelávania, programu PESSOA, programu pre mobilitu vedeckých pracovníkov, programu Erasmus Mundus a inovačného rámcového programu. Pokiaľ ide o pracovnú mobilitu mládeže, chcel by som poukázať na pilotný projekt Tvoje prvé pracovné miesto v zahraničí, do ktorého som sa osobne zapojil.

Okrem toho nemôžem nezdôrazniť cieľ Parlamentu, ktorý sa týka legislatívnej kvality a ktorý bol skombinovaný s presnosťou, ako to dokazuje škrt v tomto rozpočte vo výške 25 miliónov EUR v porovnaní s počiatočným návrhom pred stretnutím s predsedníctvom.

 
  
MPphoto
 

  Derek Vaughan (S&D). – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade chcem poďakovať spravodajcom za ich prácu, ktorú urobili v súvislosti s rozpočtom. Každý rozpočet je zložitý, ale na pozadí škrtov v členských štátoch je tento rozpočet pravdepodobne zložitejší ako zvyčajne.

Koaličná vláda v Spojenom kráľovstve zajtra oznámi drastické škrty vo výške približne 83 miliárd GBP, ktoré ovplyvnia všetkých ľudí v Spojenom kráľovstve. Domnievame sa, že je to prirýchlo, priskoro a je toho priveľa.

Všetci však vieme, že pokiaľ ide o výdavky EÚ, musíme byť opatrní, a preto musíme zaručiť, že EÚ bude svoje prostriedky vynakladať rozumným spôsobom. Takisto musíme zabezpečiť, aby boli EÚ a Európsky parlament schopní niesť svoju zodpovednosť a aby sme boli schopní financovať naše priority – priority, ako sú štrukturálne fondy a výskum a vývoj, ktoré sú prínosom pre jednotlivcov, spoločenstvá a MSP v celej EÚ. Všetky tieto skutočnosti nám takisto pomôžu odstrániť deficit a dlhy. Nemali by sme ich považovať za zbytočné výdavky, ale za investície do našej budúcnosti.

Keďže členské štáty chcú prekonať krízu, domnievame sa, že môžeme pomôcť vytvoriť odlišnú stratégiu: stratégiu založenú na odstránení ťažkostí, ako sú dlhy, deficit a rastúca nezamestnanosť. Keďže musíme nájsť finančné prostriedky na tieto priority, musíme, samozrejme, monitorovať zbytočné výdavky a administratívne náklady. Ak sú dodatočné výdavky odôvodnené, mali by sme ich podporiť. Musíme mať na pamäti, že niektoré ďalšie výdavky, ktoré EÚ v súčasnosti má, sú výsledkom rozhodnutí, ktoré podporili členské štáty, ako je služba pre vonkajšiu činnosť a vytvorenie troch nových riadiacich agentúr.

Ak sú výdavky zbytočné, mali by sme ich zamietnuť. Platí to najmä pre všeobecný rozpočet, ako aj pre rozpočet Európskeho parlamentu. Spravodajca už uviedol niekoľko príkladov oblastí, v ktorých sme vynaložili úsilie na dosiahnutie úspor v rámci rozpočtu Parlamentu. Uvediem len jeden príklad: uvoľnenie rezervy pre druhú tranžu vo výške 1 500 EUR na poslanca na mesiac. Musíme získať plné náklady na zamestnanie ďalších pracovníkov skôr, ako začneme uvažovať o uvoľnení rezervy, a dúfam, že poslanci tento názor podporia.

Takisto dúfam, že poslanci pri zajtrajšom hlasovaní pozorne zohľadnia každý jednotlivý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby sme zabezpečili správnu rovnováhu medzi investíciami a vykonávaním našich povinností ako Parlamentu, ako aj šetrné verejné výdavky. Som si istý, že každý poslanec bude chcieť zabezpečiť, aby EÚ poskytla pridanú hodnotu výdavkom členských štátov, ako aj jednotlivcom a spoločenstvám.

Nakoniec dúfam, že Rada na zmierovacích zasadnutiach uzná, že sa nemôže zameriavať len na škrty, ale aj na investície a rast pracovných miest v celej EÚ, ktoré tak zúfalo potrebujeme.

 
  
MPphoto
 

  Carl Haglund (ALDE).(SV) Rád by som poďakoval spravodajcovi, ktorý vykonal vynikajúcu prácu. Takisto by som chcel poďakovať spravodajcovi Výboru pre rozpočet, ktorý tak vynikajúco viedol rokovania.

V súčasnosti prechádzame zložitým hospodárskym obdobím, čo je fakt, ktorého boli nasi kolegovia z radov poslancov svedkami. Z poverenia našej skupiny som bol zodpovedný za to, čo bolo označené ako „iné časti rozpočtu“. V zložitých hospodárskych časoch je jednoduché skončiť pri symbolickej rozprave o vlastných nákladoch Parlamentu a zvýšení nákladov. Jednoducho sa interpretuje ako populistická, ale ako zdôraznili naši kolegovia poslanci zo Spojeného kráľovstva, zatiaľ čo náklady na asistentov a reprezentačné náklady predsedu celkom isto nie sú mimoriadne vysoké, keď vezmeme do úvahy širšie súvislosti a rozpočet EÚ, majú symbolický význam. Pravdepodobne by sme sa mali zamerať na naše vlastné náklady a prestať ich zvyšovať počas tejto ťažkej hospodárskej situácie.

Pokiaľ ide o návrh rozpočtu vo všeobecnosti, chcel by som vyjadriť kritiku voči Rade. Chápem, že Rada chcela v rozpočte na tento rok urobiť isté škrty. Je celkom logické, že si neželáme napríklad nárast o 6 %, ale zároveň od nás nie je veľmi logické robiť škrty v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, keď sme sa spoločne len minulú jar dohodli na stratégii Európa 2020, ktorá sa zameriavala na tieto kľúčové oblasti. Priority Rady pre rozpočet na rok 2011 sa tak zdajú trochu nelogické.

Nakoniec, pokiaľ ide o rozpravu o vlastných zdrojoch, v Skupine Aliancie liberálov a demokratov za Európu je veľa tých, ktorí túto rozpravu veľmi vítajú. Je potrebná. V súčasnosti vedieme akýsi zápas o financovanie rozpočtu, ktorý nie je veľmi konštruktívny. Je dobré, že v súčasnosti môžeme diskutovať o ostatných modeloch na zaistenie budúceho rozpočtu EÚ.

 
  
MPphoto
 

  François Alfonsi (Verts/ALE).(FR) Vážený pán predsedajúci, rozpočet na rok 2011 je prvým rozpočtom Únie vypracovaným podľa nových ustanovení Lisabonskej zmluvy. Naši spravodajcovia urobili v mene európskych inštitúcií veľmi dobrú prácu, za čo im ďakujem. Náš Parlament odolal tlaku na zavedenie úsporných rozpočtových opatrení na úkor našich priorít, najmä v oblasti udržateľného rastu. Vítame niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli schválené.

Ako poslanec z Korziky preto vítam skutočnosť, že sú odteraz k dispozícii európske prostriedky pre ohrozené jazyky v Európe bez ohľadu na ich postavenie v rámci členského štátu. Takisto sa domnievame, že tento rozpočet EÚ podnieti rozpravy, ktoré sú dôležité pre budúcnosť Európy. Pokiaľ vieme, hlasovanie za rozpočet na rok 2011 je prvým krokom. Práca Parlamentu sa len začína.

Po prvé, musíme zaistiť fungovanie našich nových právomocí. Komisia a štátni predstavitelia dostali v tejto súvislosti zaujímavé signály, najmä pokiaľ ide o projekt ITER.

Po druhé, musíme otvoriť diskusiu a následne dosiahnuť rovnováhu právomocí, pokiaľ ide o zvýšenie našich vlastných zdrojov pri príležitosti nadchádzajúceho viacročného finančného rámca na roky 2014 až 2020. Potrebujeme, aby Únia disponovala vlastnými zdrojmi, ako je daň z finančných transakcií alebo zavedenie európskej dane z uhlíka.

Rozpočet na rok 2011 preto explicitne podnecuje rozpravy, dokonca aj keď sú v ňom zahrnuté iba symbolicky. Parlament prostredníctvom tohto rozpočtu prijal opatrenie v súvislosti so svojimi novými zodpovednosťami a pripravuje sa na rozpravy, ktoré rozhodnú o budúcnosti Únie.

 
  
MPphoto
 

  Lajos Bokros (ECR). – Vážený pán predsedajúci, rozpočet EÚ na rok 2011 je prvý rozpočet navrhnutý podľa Lisabonskej zmluvy, nie je však prvý v období úsporných opatrení. Globálna finančná kríza odhalila hĺbkové štrukturálne nedostatky európskeho modelu rozvoja založeného na vysokých daniach, vysokej fiškálnej redistribúcii, nepružných trhoch práce a zbytočne širokej sociálnej ochrane. Teraz je čas na prehodnotenie a reštrukturalizáciu daňovej oblasti nielen na vnútroštátnej, ale aj na európskej úrovni.

V rozpočte EÚ na rok 2011 vidieť isté náznaky úspor, nejde však dostatočne ďaleko so štrukturálnymi zmenami. Súvisí to s tým, že mnohí ľudia si myslia, že kvantita je kvalita, teda čím vyššie budú výdavky, tým lepší to bude mať vplyv na európske hospodárstvo a spoločnosť. Okrem toho požadujú aj dodatočné finančné prostriedky, lebo z Lisabonskej zmluvy a zo stratégie Európa 2020 vyplývajú pre Spoločenstvo nové mandáty.

V tomto smere však dochádza k zásadnému nedorozumeniu. Rozpočet EÚ je v porovnaní s rozpočtami jednotlivých štátov malý – a tak to má byť. Na to, aby mohol plniť svoje funkcie, nemusí rásť. Najdôležitejšie sú štruktúra rozpočtu a účinnosť výdavkov. Zabezpečíme ich, ak sa výrazne zameriame na inovácie, výskum a vývoj, vysoké školstvo, vybrané oblasti energetiky, dopravy, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Náš rozpočet je úplne iný než vnútroštátne rozpočty, kde je veľmi málo výdavkov, o ktorých sa môže rozhodovať podľa uváženia. My zas máme veľkú právomoc voľnej úvahy. Rozpočet EÚ by sa mal považovať skôr za kapitálový a nie za bežný rozpočet. Mal by sa zamerať len na investície do spoločnej európskej budúcnosti.

Naša skupina je preto pevne presvedčená o tom, že rozpočet EÚ nemusí rásť. Nenahrádza vnútroštátne rozpočty, ktoré predstavujú štátnu zvrchovanosť. Celoeurópska daň nie je potrebná. Dane na úrovni EÚ nenahradia vnútroštátne dane, ale sa k nim nevyhnutne pridajú, čím sa ešte zvýši daňové znevýhodnenie európskeho priestoru v porovnaní so zvyškom sveta.

Európski konzervatívci a reformisti hovoria nie aj vydávaniu dlhopisov. Dlhové cenné papiere znamenajú zadlženie a otvorili by dvere schodkom akumulujúcim dlhy. Na vnútroštátnej úrovni máme dosť dlhov a ešte viac nekrytých záväzkov. Nepotrebujeme ďalšie vrstvy dlhu, ktoré by zničili budúcnosť európskej mládeže a urobili by konečný úpadok Európy neodvratným. Skupina ECR súhlasí s prioritami rozpočtu na rok 2011, ktoré uviedla pani spravodajkyňa: mládež, vzdelávanie a mobilita. Ak však chceme brať tieto ciele vážne, logicky z toho vyplýva, že naši mladí ľudia v období nepriaznivého demografického vývoja určite nepotrebujú vyššie daňové zaťaženie, ale viac solidarity a investícií do našej spoločnej budúcnosti.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, tento rozpočet, rovnako ako ďalšie rozpočty, je určený hranicami mimoriadne tesného viacročného finančného rámca, ktorý znemožňuje akúkoľvek hospodársku a sociálnu súdržnosť. Preto je naliehavo potrebné strednodobé preskúmanie tohto finančného rámca, ako tu už niektorí uviedli. Suma odsúhlasená vo viacročnom finančnom rámci sa však v navrhnutom rozpočte znova nedodržala. Zoči-voči stále väčšiemu zhoršovaniu sa krízy, nezamestnanosti a životných podmienok miliónov ľudí si tak všetci zase uvedomujeme, čo pre niektorých skutočne znamená toľko ospevovaná európska solidarita.

Buď je rozpočet nástrojom solidarity, ktorý znižuje nerovnosti, podporuje hospodársku a sociálnu súdržnosť, zamestnanosť a sociálny pokrok, čím slúži záujmom pracovníkov a ľudu, alebo je skôr nástrojom nerovnosti, ktorý presadzuje neoliberálne dôvody, neistotu zamestnania, zahraničný intervencionizmus a vojnu, a teda ide proti záujmom pracovníkov a ľudu.

Týmto posolstvom sú preniknuté aj narastajúce boje v celej Európe. Nedostatočný objem tohto rozpočtu hneď na začiatku narúša jeho redistribučnú úlohu, zbavuje ho spravodlivosti a zhoršuje ničivé účinky politík, ktoré EÚ uskutočňuje.

Preto by sme chceli uviesť, že existuje alternatíva k tomuto rozpočtu a je nielen možná, ale tiež stále viac potrebná. Na tento účel sme predložili viacero návrhov vrátane vytvorenia európskeho programu pre zamestnanosť a trvalo udržateľný rozvoj, na ktorý by išlo 1 % hrubého domáceho produktu EÚ a ďalšie prostriedky z členských štátov. Cieľom by bolo dosiahnuť skutočnú konvergenciu, ktorá podporí potenciál jednotlivých krajín, udržateľné využívanie ich zdrojov, investície do výroby a vytváranie pracovných miest s právami.

 
  
  

PREDSEDÁ: DIANA WALLIS
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder (EFD).(NL) Vážená pani predsedajúca, hospodárska kríza nás núti šetriť, ako jasne vidíme na rozpočtoch členských štátov. Európsky parlament sa na druhej strane rozhodol zvýšiť rozpočet Európskej únie na rok 2011. Nie je dôvod na to, aby boli spravodajcovia na vysokej politickej úrovni stále obviňovaní z toho, že navrhujú príliš nízke sumy peňazí.

Parlament navyše vyjadril svoje želanie, aby mala Európska únia viac nezávislosti pri výbere vlastných zdrojov. Zásada, podľa ktorej Európsku úniu financujú členské štáty, je teda pod paľbou. Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente navrhuje daň z finančných transakcií, výnos z ktorej by šiel do rozpočtu EÚ. Európska daň by však bola nežiaduca. Keby sme mali zaviesť daň pre banky, výnosy by sa museli použiť na splatenie vysokej úrovne verejného dlhu v členských štátoch. Práve ony museli napokon vynaložiť vysoké sumy peňazí na záchranu bánk.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rozpočet EÚ na rok 2011 predstavuje výzvu pre všetkých: Parlament, Radu i Komisiu. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy má Európsky parlament viac zodpovednosti a viac legislatívnej práce. Predovšetkým by som zdôraznila, že rozpočet EÚ v súčasnosti len o málo presahuje 1 % HND.

Chcela by som sa vyjadriť najmä k trom bodom.

Po prvé v rozpočte EÚ na rok 2011 boli stanovené priority, ktoré je potrebné posilniť vzhľadom na hospodárske problémy spôsobené v celej Európe štrukturálnou krízou posledných rokov. Naše úsilie sa musí sústrediť predovšetkým na zníženie momentálnej úrovne nezamestnanosti v Európe, napríklad pomocou investícií do hospodárstva, priemyslu, cestovného ruchu, energetickej politiky a politiky v oblasti klímy, ako aj zachovaním existujúcich pracovných miest a vytváraním nových. V tomto smere mám na mysli najmä priority týkajúce sa mládeže, vzdelávania a mobility. Musíme venovať pozornosť programom, ako sú program celoživotného vzdelávania alebo program Mládež v akcii. Podporujú stratégiu hospodárskej obnovy EÚ a stratégiu EÚ 2020. Ak budú mať mladí ľudia lepšie vzdelanie – najmä také, ktoré im poskytne kvalifikáciu –, otvoria sa im na trhu práce výrazne lepšie príležitosti. Program Erasmus neuľahčuje len zvládanie jazykov, ale aj mobilitu, ktorá je v čase globalizácie nevyhnutná. V súvislosti s mobilitou je však potrebné aj to, aby boli mladí ľudia zodpovední, a tento program by sa mal využívať omnoho viac.

Po druhé musí byť hlavným cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky aj naďalej udržiavanie trhovej stability a potravinovej bezpečnosti.

Tretí bod napokon spočíva v tom, že v týchto ťažkých hospodárskych časoch sú peniaze obmedzené. Ako som už veľakrát uviedla, všade, kde je to možné, musíme zoštíhliť byrokratický aparát. Musíme tiež nájsť synergie s členskými štátmi a využívať ich.

 
  
MPphoto
 

  Alain Lamassoure (PPE).(FR) Vážená pani predsedajúca, vážení ministri, pán komisár, prijatím týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu rozpočtu na rok 2011 chcel Výbor pre rozpočet konať zodpovedne. Pán minister, chápeme pozíciu vlád.

Vo všetkých krajinách sa prijímajú odvážne a nepopulárne opatrenia na zníženie deficitov, ktoré začali byť neprijateľné. Európsky parlament túto politiku podporuje. V takejto situácii nemôžeme od členských štátov žiadať, aby s cieľom financovať výrazný nárast európskeho rozpočtu zvýšili dane alebo svoju zadlženosť.

Po prvý raz za 20 rokov teda Európsky parlament neodhlasuje žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by prekračoval strop aktuálneho finančného výhľadu. Podobne tam, kde Rada dosiahla symbolický nárast viazaných rozpočtových prostriedkov o 0,2 %, Výbor pre rozpočet navrhuje 0,8 % v bežných eurách, čiže zníženie objemu. Čo sa týka platieb, pán minister, Európsky parlament bude pozorne načúvať Rade, ktorej jasné posolstvo bolo pochopené.

Európsky parlament zase očakáva podobný zmysel pre zodpovednosť zo strany Rady. Lisabonská zmluva dáva Európskej únii nové alebo väčšie právomoci: spoločnú energetickú politiku, spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, spoločnú prisťahovaleckú politiku, spoločnú politiku v oblasti kozmického priestoru a tak ďalej. Bolo by zodpovedné, keby občania verili, že tieto politiky sa budú uskutočňovať, a pritom by sme na ne v prvej polovici tohto desaťročia nevenovali ani euro? V júli Európska rada jednomyseľne prijala ambiciózny program Európa 2020. Je zodpovedné prísť o šesť mesiacov neskôr bez najmenšej predstavy o jeho financovaní? Vidíme, že financovanie európskeho rozpočtu pomocou odvodov z vnútroštátnych rozpočtov viedlo k momentálnej politickej a finančnej patovej situácii. Bolo by zodpovedné odmietať ďalší rozvoj tohto systému?

Podľa nášho názoru by rokovania o rozpočte na rok 2011, prvom rozpočte podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy, mala sprevádzať aj politická dohoda zaručujúca budúce financovanie politík Únie, dohoda o prehodnotení finančných výhľadov od roku 2012 s cieľom doplniť financovanie projektov, ktoré sa už uskutočňujú, napríklad ITER alebo Galileo, a začať financovať nové právomoci vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy a priorít stratégie Európa 2020, ako aj dohoda o otvorení diskusie o reforme vlastných zdrojov. Parlament žiadal o túto reformu pred troma rokmi. Teší nás, že Komisia podniká prvé nesmelé kroky smerujúce k predloženiu niektorých možných riešení.

Dohodnime sa na spolupráci v tomto smere medzi troma inštitúciami za pomoci národných parlamentov. Potrebujeme dohodu o postupe a časovom harmonograme v rámci tejto všeobecnej dohody, ktorú zanietene presadzujeme, podobne ako Rada.

 
  
MPphoto
 

  Ivailo Kalfin (S&D).(BG) Ako už kolegovia poslanci uviedli, rozpočet Európskej únie na rok 2011 sa schvaľuje novým postupom, v rámci ktorého musia Európsky parlament a Rada dospieť k spoločnému konsenzu. Európsky parlament plne uznáva túto osobitosť.

Počas diskusií vo Výbore pre rozpočet sme prijali veľmi zodpovedný postoj a neurobili sme to, čo je najprirodzenejšou vecou pre všetkých poslancov všetkých parlamentov, a to žiadať viac finančných prostriedkov, lebo potom by sme sa dostali do konfliktu so zástupcami výkonnej moci.

Naopak, uznali sme, že v atmosfére hospodárskej recesie, keď sú vnútroštátne rozpočty pod neustálym tlakom znižovania, musí byť rozpočet Európskej únie príkladom. Výzva členských štátov, ktorá odráža výzvu európskych občanov, je zameraná na hľadanie všetkých možných príležitostí na opatrnosť a vyššiu účinnosť pri využívaní verejných zdrojov.

Našli sme všetky príležitosti na zvýšenie účinnosti. Výsledkom je predložený návrh. Po prvý raz v histórii je Európsky parlament taký zodpovedný hneď od začiatku rozpravy o rozpočte. Zároveň očakávam, že aj Rada ešte raz prehodnotí svoje pozície.

Nesmieme zabudnúť, že zvyšovanie účinnosti má svoje hranice. Zníženie zdrojov znamená zníženie politických ambícií. Aký signál vysiela Rada tým, že navrhuje drastický pokles zdrojov v odseku 1a? Tieto finančné prostriedky sú osobitne určené na inovácie a inteligentný rast, ktorý je zároveň základom pre všetky vnútroštátne programy zamerané na ukončenie recesie a stratégiu Európa 2020.

Ako môžeme dosiahnuť tieto ciele pri znížení rozpočtu? V praxi to znamená, že odmietame mnohé priority Európy. Kedy sa k európskym občanom budeme správať čestne? Kedy Rada oficiálne oznámi nové politiky a pridelí európskym inštitúciám nové funkcie alebo kedy nebude odsúhlasené zníženie zdrojov?

V posledných rokoch predstavoval európsky rozpočet stále menšiu časť hospodárstva EÚ. Zároveň narastal počet funkcií, ktoré mala Európska únia plniť. V dôsledku toho sa dostávame k problematike rozpočtu ako základného nástroja na dosiahnutie istých politických cieľov. Nie je samoúčelný. Európsky rozpočet prináša daňovníkom pridanú hodnotu. Dosahuje omnoho viac, než by sa dosiahlo pomocou tých istých zdrojov, keby ich použilo 27 členských štátov.

Medzi európskym a vnútroštátnymi rozpočtami nie je možné priame prepojenie. Aktuálne zníženie výdavkov vnútroštátnych rozpočtov je dôsledkom ich minuloročného nárastu. V európskom rozpočte, ktorý je omnoho stabilnejší, k tomu nedošlo.

 
  
MPphoto
 

  Alexander Alvaro (ALDE).(DE) Vážená pani predsedajúca, rád by som predovšetkým poďakoval dvom spravodajkyniam. Ako už uviedli mnohí kolegovia poslanci, mohlo by sa zdať, že sa riadime rovnicou „viac peňazí rovná sa lepšie politiky“. Ja som však presvedčený, že presný opak je pravda, inými slovami, že lepšie politiky sú dôvodom na viac peňazí. Je potrebné, aby sa peniaze, ktoré poskytujeme, využívali účinne. Ak to budeme považovať za základné kritérium a pridáme k tomu zodpovedajúce kontroly, bude to tiež viesť k úspechu. Zbytočne budeme financovať posvätné kravy, napríklad rozpočet na poľnohospodárstvo alebo štrukturálnu politiku a politiku súdržnosti, ak ich zároveň nebudeme reformovať a modernizovať. Mnohí kolegovia poslanci uviedli – a ja s nimi úplne súhlasím –, že sa musíme zamerať na oblasť výskumu a vývoja, obnoviteľných energií, energetickej bezpečnosti a mobility v oblasti vzdelávania.

Čo sa týka problematiky disciplíny, dovoľte mi opäť sa vrátiť k dohode uzavretej v Deauville. Disciplínu totiž musíme očakávať aj od členských štátov. Tlačová agentúra AFP citovala francúzskeho predstaviteľa: „V Nemecku sú ajatolláhovia, ktorí majú k takýmto otázkam prusky nekompromisný postoj,“ povedal na margo tvrdošijnej pozície nemeckej vlády. Osobne pochybujem o tom, že francúzsky predstaviteľ Európy takto verí v duchu savoir vivre, že peniaze, ktoré nemáme, by sme mali slobodne míňať a budúce generácie by mali platiť za dnes vytvorené dlhy. Nemôžem uveriť, že členské štáty by chceli urobiť práve to. Je tiež najvyšší čas, aby sme to dokázali v príslušných rozpočtových rokovaniach, keď prejavíme disciplínu, ktorú sme požadovali a ukázali v máji.

 
  
MPphoto
 

  James Elles (ECR). – Vážená pani predsedajúca, blahoželám spravodajcom v období veľmi náročnej a ťažkej finančnej situácie, ako zaznelo v rozprave dnes popoludní.

V čase, keď britská vláda navrhuje najrozsiahlejšie rozpočtové škrty za poslednú generáciu, ako konzervatívci požadujeme zmrazenie európskych výdavkov. Sme presvedčení, že rozpočet Európskej únie sa musí používať na vytvorenie skutočnej pridanej hodnoty v oblastiach, ako sú zabezpečenie hospodárskeho rastu v súčasnosti a obnovy v budúcnosti, stabilita v EÚ a na celom svete, znižovanie svetovej chudoby a boj proti spoločnému problému zmeny klímy.

Okrem toho sme predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k uzneseniu o rozpočte, v ktorých žiadame objasnenie v troch konkrétnych oblastiach, napríklad čo sa týka nákladov na externé kancelárie Parlamentu v členských štátoch; znepokojenia v súvislosti s financovaním mimovládnych organizácií, o ktorom by sme chceli mať správu Európskej komisie; a v neposlednom rade veľkorysých dôchodkových opatrení v služobnom poriadku vrátane opatrení vzťahujúcich sa na komisárov odchádzajúcich do dôchodku. V týchto otázkach požadujeme v najbližších mesiacoch vysvetlenie.

Pokiaľ ide o širší pohľad, dnes popoludní sme od Európskej komisie dostali tlačovú správu.

Po prvé sme presvedčení, že toto nie je vhodná chvíľa na to, aby sme rozmýšľali o dodatočných vlastných zdrojoch uprostred najhoršej finančnej krízy za posledných 70 rokov.

Po druhé, vážený pán komisár, keď hovoríte „áno, potrebujeme viac pružnosti“ a „áno, chceme väčší dôraz na výsledky a prínosy“, ako sa to dá zlúčiť so žiadosťou o 10-ročný finančný výhľad, keď vidíme, že výsledky strednodobého preskúmania sú úplne zbytočné pri činnosti, ktorú vykonávame? Nemôžeme vytesať do kameňa čísla na desať rokov dopredu, keď ešte ani nevieme, ako bude európske hospodárstvo vyzerať o dva roky.

A napokon čo sa týka našej krajiny, naše čisté príspevky v najbližších dvoch rokoch vzrastú o 60 %, no v spoločnej poľnohospodárskej politike pre nás nenastala zodpovedajúca zmena. Prečo by to tento rok malo byť inak? Mali by sme žiadať o jednoznačné obmedzenie svojich príspevkov, kým nebudeme mať spravodlivý systém rozpočtu EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL).(EL) Vážená pani predsedajúca, vieme, že rozpočet EÚ je hlavným nástrojom používaným na uskutočňovanie politických orientácií a priorít. Vieme aj to, že povahu rozpočtu v podstate určuje finančný rámec na roky 2007 až 2013. Z politického hľadiska ide teda o nepružný nástroj. Nepochopili sme však – ak sa tak môžem vyjadriť – túto absurdnosť: počas najväčšej finančnej krízy, ktorej obeťami sa stali rodiny a pracovníci, malé a stredné podniky a mladí ľudia, sa všetky predložené návrhy zo strany Komisie i Rady obmedzujú na stimuly pre spoločnosti zo súkromného sektora. Máme naozaj obviňovať z akútnej nezamestnanosti, nárastu chudoby a nedostatočného využívania pracovnej sily počas všetkých týchto rokov dogmatizmus takzvaného voľného trhu a ambicióznu lisabonskú stratégiu? Kam sme sa za tie roky dostali zdôrazňovaním vybavenia a strategického prístupu k medzinárodnej regulácii, ktorý je v navrhnutom rozpočte zachovaný? Ak existujúci model zlyhal, prečo nenavrhnúť odvážnu sociálnu zmenu?

Na záver by som vás chcel upozorniť na problém osôb, ktoré sa stali na Cypre nezvestnými po tureckej invázii a udalostiach v rokoch 1963 až 1967, ktoré viedli k rozdeleniu ostrova. Vítame skutočnosť, že Európsky parlament opäť schválil rozpočtové prostriedky vo výške 3 miliónov EUR pre Výbor pre nezvestné osoby na Cypre. Bude to záležitosť tureckých i gréckych Cyperčanov. Musím však zdôrazniť, že Turecko musí umožniť systematické a angažované objasnenie osudu našich nezvestných a poskytnúť všetky informácie klasifikované ako vojenské tajomstvo.

 
  
MPphoto
 

  Frank Vanhecke (NI).(NL) Vážená pani predsedajúca, v tomto Parlamente zastupujem obyvateľstvo, ktorého daňovníci prispievajú do Európskej únie proporcionálne najvyššími čistými sumami. Každý Flám ročne prispieva na udržanie chodu európskych inštitúcií čistou sumou približne 290 EUR. My Flámi sme šampiónmi medzi európskymi daňovníkmi.

Považujem preto za zvlášť neprijateľné, že táto správa už v prvých odsekoch hrozí prstom ľuďom, ktorí sa odvážia klásť otázky – opodstatnené otázky – o rozsahu príspevku Európskej únie a o prínose veľkej časti výdavkov Európskej únie. Vôbec nie je isté, že peniaze daňovníkov sa na európskej úrovni využívajú o niečo účinnejšie než na úrovniach bližšie k daňovníkom. V skutočnosti je opak pravdou.

Čo sa mňa týka, neprijateľný je aj spôsob neustáleho rozširovania administratívneho kolosu EÚ najmä teraz, keď sú platy a príspevky vo všetkých týchto európskych inštitúciách kráľovské. Ani nespomínam európske dotácie, napríklad jednu miliardu EUR ročne pre mimovládne organizácie, na ktoré sa sotva vzťahuje nejaké kritérium účinnosti.

Všetky členské štáty EÚ čelia nevyhnutnosti obrovského úsilia a úspor v daňovej oblasti. Zo strany Európskej únie by sa dalo očakávať viac úsilia, no zjavne sa považujeme za o úroveň lepších, než je spodina. Je to ďalšia premárnená príležitosť pre Parlament a Európsku úniu.

 
  
MPphoto
 

  Reimer Böge (PPE).(DE) Vážená pani predsedajúca, pokiaľ ide o vystúpenie pána Vanheckeho, som v pokušení povedať, aké je to nízke poistné pre flámskych občanov EÚ, keďže EÚ je pre každého človeka v Európskej únii zárukou mieru, slobody, prosperity a azda aj rešpektu a tolerancie.

Rozprava o rozpočte na rok 2011 sa uskutočňuje v čase konsolidácie verejných rozpočtov. Hoci štruktúra európskeho rozpočtu sa, samozrejme, vôbec nedá porovnať so štruktúrou vnútroštátnych rozpočtov, aj my sa musíme obmedziť a napriek tomu hovoriť o oblastiach, na ktoré sa zameriame v budúcnosti. Práve v tom spočíva zachovanie rovnováhy. Odmietnutie uskutočnenia hodnotenia a revízie zo strany Komisie a Rady by malo de facto za následok oneskorené nadobudnutie platnosti rozpočtových aspektov Lisabonskej zmluvy. V čase globalizácie, keď ide o otázku hospodárskeho a politického prežitia Európskej únie, to nie je primeraná odpoveď na otázky týkajúce sa budúcnosti. Dúfam, že v zmierovacom postupe napokon budeme mať príležitosť rozumne a spravodlivo hovoriť o pridanej hodnote a subsidiarite, o pozitívnych a negatívnych prioritách a zároveň o naliehavých politických požiadavkách.

Súčasne musíme diskutovať aj o úpravách rozpočtovej medziinštitucionálnej dohody. Musíme sa dohodnúť na postupe, pokiaľ ide o spôsob spoločného diskutovania a rozhodovania o viacročnom finančnom rámci v budúcnosti. Na základe bodov 21 a 23 medziinštitucionálnej dohody je potrebná väčšia pružnosť. Navyše – ospravedlňujem sa Komisii – ak je vo vašom dokumente uvedené, že využívanie rozpočtu EÚ na mechanizmus stability predstavuje inovatívne využívanie rozpočtu EÚ, povedal by som, že v zásade ide o obchádzanie Parlamentu. Aj na tom budeme musieť pracovať.

Mám ešte jednu veľmi dôležitú pripomienku pre Radu. Sťažujete sa, že sme znížili zdroje v súvislosti s projektom ITER. My však chceme pre projekt ITER spoľahlivé viacročné riešenie, no nemali by ste sa sťažovať na momentálne škrty, keď sú riadiace štruktúry projektu ITER slabé. Najprv je to potrebné vyriešiť a potom nájdeme rozumné riešenie, nie však také, pri ktorom pôjde o rozdelenie na malé časti rozložené na tri roky.

 
  
MPphoto
 

  Eider Gardiazábal Rubial (S&D).(ES) Vážená pani predsedajúca, uskutočňujeme nové politiky, prijímame nové úlohy, prijímame záväzky voči tretím krajinám, no keď príde chvíľa pravdy, nechcete ich financovať ďalšími peniazmi.

Zdá sa, že podľa pokynov Rady a Komisie sa máme venovať novým prioritám, ale zredukovať tie predchádzajúce. Sme proti tomuto postoju. Okrem toho som presvedčená, že preň existujú len dve vysvetlenia: buď nemáme dostatočnú zodpovednosť za skutočne prijaté rozhodnutia, alebo by sme si mohli myslieť, že existuje viac či menej zamaskovaný protieurópsky postoj.

Tým, ktorí patria do prvej kategórie, by som povedala, že keď niekto prijme záväzok, mal by ho potom aj splniť. Nemôžeme preto súhlasiť s tým, že najaktuálnejšie potreby sa uspokojujú na 100 %, zatiaľ čo zabúdame na tie, ktoré sú zjavne menej aktuálne.

Pokiaľ ide o tých, ktorých jediným cieľom je znížiť rozpočet Európskej únie, požiadala by som ich, aby dvakrát merali a raz rezali. Viem, že niektorí ľudia to robia z toho dôvodu, že neveria v európsku integráciu. Niektorým ľuďom sa totiž, ako sme, žiaľ, videli v tomto Parlamente, nepáči myšlienka spoločného budovania čohokoľvek. Radšej pracujú sami pre seba a o susedov sa nestarajú. Zatiaľ sú však v menšine.

Zmierovací výbor bude musieť v každom prípade prijať rozhodnutie a v základných otázkach máme zhodu. Aj my chceme financovať medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER). Otázka znie, ako. Budeme financovať nové priority zredukovaním predchádzajúcich, ako od nás žiadajú Rada a Komisia, alebo to urobíme poriadne?

Dosiahli sme dohodu a našli 1,8 miliardy EUR na plán hospodárskej obnovy Európy. Prečo teraz musíme zredukovať rámcový program pre výskum, aby sme mohli financovať projekt ITER? Buďme dôslední.

Nemôžeme s veľkou publicitou ohlásiť stratégiu Európa 2020, ktorá sa usiluje o udržateľný rast z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska a o dosiahnutie cieľov, ktoré sa nepodarilo dosiahnuť lisabonskej stratégii, a hneď potom znížiť napríklad výdavky na výskum, aby sme mohli financovať výdavky na iný výskum. Odôvodňujú nám to tak, že žijeme v ére rozpočtových škrtov.

Ide však o to, že rozpočet znižujú každý rok a súčasný finančný rámec bol prijatý v roku 2005 v období hospodárskeho rozmachu. Preto sa hádame o pár miliónov eur: pre ich nedostatočné ambície v roku 2005 a pretože sa nachádzame v období krízy.

Nemali by nám hovoriť, že úsilie, ktoré požadujeme, spôsobí bankrot pokladníc členských štátov. Chcem len zdôrazniť, že hovoríme o rozpočtových prostriedkoch vo výške 0,003 % hrubého národného produktu Únie. Myslím si, že je to celkom prijateľné.

 
  
MPphoto
 

  Riikka Manner (ALDE).(FI) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, kým bol tento rozpočet v procese prípravy, počuli sme z rôznych strán, že Európska únia by si mala vzhľadom na momentálny hospodársky vír utiahnuť opasok. Nemôžeme sa však uspokojiť s rozpočtom recesie, v ktorom by sme museli porušiť svoje bežné záväzky a možno aj medzinárodné záväzky.

Zvlášť znepokojivé je to, že škrty Rady sú okrem iného zamerané na výskum a vývoj, ako už bolo povedané. To, že členské štáty si želajú hospodársky rast a zníženie verejného dlhu, nás ešte neoprávňuje na to, aby sme svoje priority nechali vyjsť nazmar. Kým zúri búrka, musíme sa vedieť rozhodnejšie pozerať do budúcnosti. V našej krajine Fínsku sa to ukázalo ako dobrý recept.

V lisabonských cieľoch sa spomínajú 3 % HDP ako cieľové číslo pre výskum a vývoj. V súčasnosti toto číslo v EÚ ako celku dosahuje okolo 1,9 %. Odhaduje sa, že nárastom o 1 % by sa vytvorilo niekoľko miliónov pracovných miest. Máme preto všetky dôvody na to, aby sme sa pokúsili dosiahnuť tento veľmi dôležitý a ambiciózny cieľ.

Podľa môjho názoru rozpočet na rok 2011, o ktorom sa bude zajtra hlasovať, ukazuje, že Výbor pre rozpočet považuje za dôležité, aby sme sa v budúcnosti pokúsili vytvoriť rast aj prostredníctvom regiónov. Preto sú škrty Rady v oblasti regionálneho rozvoja úplne neprijateľné. Dúfam, že aj Rada oceňuje význam regionálnej politiky a jej silné prepojenie so stratégiou Európa 2020.

 
  
MPphoto
 

  Hynek Fajmon (ECR). (CS) Chcel by som uviesť tri pripomienky týkajúce sa prípravy európskeho rozpočtu na budúci rok. Podľa môjho názoru sa musíme pokúsiť prijať tieto opatrenia. Po prvé musí Európsky parlament zohľadniť skutočnú hospodársku situáciu v členských štátoch – to, že vo väčšine štátov Európskej únie hospodárstvo klesá alebo stagnuje a len v niekoľkých krajinách rastie. Túto skutočnosť si musíme uvedomovať, a preto nemôžeme žiadať o zvýšenie európskych výdavkov v situácii, keď sú zdroje obmedzené. Po druhé Európsky parlament musí pokračovať v tradícii vyrovnaného hospodárenia európskych rozpočtov. Je dobré, že máme vyrovnané rozpočty a nemusíme čeliť potrebe riešenia zadlženosti ako takmer všetky členské štáty. Po tretie Európsky parlament by mal diskutovať o rozpočte tak, aby sme mohli pristúpiť k jeho schvaľovaniu ako zvyčajne na poslednom plenárnom zasadnutí pred Vianocami. Istota schváleného rozpočtu je dôležitá pre hospodársku stabilitu v Európe a mali by sme byť schopní podporiť ju takýmto spôsobom.

 
  
MPphoto
 

  Giovanni La Via (PPE).(IT) Vážená pani predsedajúca, pán Wathelet, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade by som chcel poďakovať pani Jędrzejewskej a ďalším poslancom za vynikajúcu prácu, ktorú vykonali v posledných mesiacoch a vďaka ktorej je možné určiť postoj k rozpočtu na rok 2011 – najprv rozpočtu Komisie a zajtra Parlamentu.

Podľa môjho názoru musí byť východiskom pre európske opatrenia v rozpočtovej oblasti koncepcia európskej pridanej hodnoty, ktorá, ako viete, znamená, že európske výdavky musia mať jasné a viditeľné prínosy pre Úniu a jej občanov. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že zavedenie nových politík a posilnenie právomocí už uznávaných v celej Únii, napríklad výsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, viac ako kedykoľvek predtým ukázali, že je potrebný primeraný rozpočet.

Preto verím, že európsky rozpočet by mal zostať dostatočne veľký na dosiahnutie výsledkov, ktoré nie je možné dosiahnuť pomocou iných výdavkov na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni. Je to ešte dôležitejšie v čase krízy ako teraz, keď musia členské štáty riešiť ťažkú úlohu spočívajúcu v udržaní výdavkov pod kontrolou a vyrovnaní svojich rozpočtov a keď Výbor pre rozpočet poskytol rozsiahly dôkaz svojej opatrnej a zodpovednej politiky tým, že prvýkrát za 20 rokov neprekročil hranice viacročného finančného rámca.

Parlament sa rozhodol, že bude v mnohých ohľadoch súhlasiť s pôvodnou pozíciou Komisie a zároveň zabezpečí mnohé zvýšenia na financovanie vlastných priorít navrhnutých v marci 2010, napríklad mládeže, mobility, výskumu a inovácií. Preto zredukoval škrty navrhnuté Radou, ktoré sa často uplatňovali neselektívne a dokonca aj v kľúčových rozpočtových riadkoch, napríklad v prípade zúčtovania v okruhu 2. Bol to dôkaz nedostatku jasného a rozumného politického rozhodovania na podporu návrhu.

Som tiež presvedčený, že rozpočet spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je potrebné udržať na momentálnej úrovni najmä vzhľadom na ďalšiu revíziu SPP, ktorá sa má uskutočniť po roku 2013. Bude si vyžadovať primerané financovanie, ktoré preto bude musieť byť v súlade so sumou poskytnutou v aktuálnom rozpočte.

 
  
MPphoto
 

  Edit Herczog (S&D). – Vážená pani predsedajúca, neviem, čo sa v skutočnosti stalo, ale chcela by som vystúpiť ako spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Veľmi ma teší, že skupina PSE dostala možnosť vyjadriť sa, lebo toto je jedna z mála príležitostí, keď európski socialisti, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre rozpočet dospeli k jednomyseľnej zhode. Môžem teda hovoriť za kohokoľvek. Máme jednomyseľnú zhodu.

Pokiaľ ide o kapitolu 1a a kapitolu 5 o riadení výskumu a vývoja, všetci si myslíme, že škrt, ktorý zaviedla Rada v porovnaní s návrhom Komisie, je jednoducho neprijateľný. Škrty skrátka nie sú prijateľné v oblasti hospodárskej obnovy a hospodárskych stimulov, politiky týkajúcej sa podnikateľov a politiky malých a stredných podnikov v oblasti digitálnej agendy, inovačnej politiky, politiky v oblasti výskumu a vývoja, politiky v oblasti kozmického priestoru a programov ako ITER.

Rozpočet musí byť v súlade s prepracovaným znením našej zmluvy a našich politík, ako sú stratégia EÚ 2020, veľká inovácia v Únii, digitálny prístup pre všetkých, sieť ďalšej generácie atď.

Naše slová musia byť v súlade s číslami v rozpočte. Rozpočet teda musí byť v súlade s problémami globálneho sveta 21. storočia.

Môžeme zastaviť Európu, nemôžeme však zastaviť svetový vývoj. V našom výbore preto panuje jednomyseľná zhoda. Po prvé chceme požiadať o obnovu rozpočtu podľa návrhu Komisie, ktorý už bol kompromisom, lebo by sme potrebovali viac, a následne nájsť ďalšie zdroje na nové politiky podľa Lisabonskej zmluvy, konkrétne na politiku v oblasti kozmického priestoru a na projekt ITER.

Predstavenie musí pokračovať. Sme pripravení nájsť v zmierovacom postupe najlepší kompromis pre európskych občanov žijúcich v 21. storočí.

 
  
MPphoto
 

  Gerben-Jan Gerbrandy (ALDE).(NL) Vážená pani predsedajúca, naša strana nevidí žiadnu potrebu zvýšenia rozpočtu na rok 2011 v porovnaní s rozpočtom na rok 2010. Nie je to nevyhnutné. Chceme však, aby sa finančné prostriedky míňali omnoho múdrejšie spôsobom, ktorý nám umožní skutočne dosiahnuť európsku pridanú hodnotu.

Žiaľ, Rada to neurobila. Naopak, zachovala presne tie oblasti, v ktorých budúcnosť nespočíva – poľnohospodárstvo a súdržnosť –, a šetrí na vedomostiach, inováciách, udržateľnosti a energetike. Práve tieto investície však určia našu konkurencieschopnú pozíciu v budúcnosti. Neprekvapuje ma preto, že až sedem členských štátov hlasovalo proti spoločnej pozícii Rady.

Ako všetci viete, rozpočet je vytesaný do kameňa a my v Parlamente v podstate nemáme žiadnu možnosť robiť presuny medzi kapitolami. Rada sa už tiež na to sťažovala. Je tiež veľmi poľutovaniahodné, že revízia aktuálneho finančného výhľadu je pripravená až teraz, príliš neskoro na zavedenie tejto možnosti. Výsledkom toho všetkého je, čo sa mňa týka, že Parlament nemá na výber. Naozaj musíme zvýšiť nevyhnutné investície do vedomostí, inovácií, udržateľnosti a energetiky, čoho výsledkom by bol vyšší rozpočet. Rada nám však nedáva na výber.

Na záver by som, vážená pani predsedajúca, chcel uviesť, že musíme mať vlastné zdroje, lebo to je jediný spôsob, ako dosiahnuť zmenu názoru v Rade.

 
  
MPphoto
 

  Konrad Szymański (ECR).(PL) Hovoríme o novom rozpočte Európskej únie v kontexte krízy verejných financií vo veľkom počte členských štátov a v kontexte veľmi vážneho znižovania vnútroštátnych rozpočtov. Nie je preto čudné, že takéto úspory hľadáme aj v rozpočte Únie. Chcel by som len poukázať na to, že najúčinnejším a najsilnejším protikrízovým nástrojom, ktorý máme k dispozícii, je spoločný trh. Udržateľný spoločný trh môžeme dosiahnuť rýchlejšie, ak využijeme investície v oblasti politiky súdržnosti a štrukturálne investície. Nepokúšajte sa preto o škrty v týchto oblastiach, kde nejde o politiku sociálnej pomoci ani o plytvanie peňazí, ale o investície, ktoré nám pomôžu získať všetky prínosy spoločného trhu, ktorý sme v rokoch 2004 a 2007 rozšírili.

Chcem ešte uviesť jednu poznámku. Dnes hovoríme o novom rozpočte v súvislosti s budovaním diplomatických inštitúcií. Neočakávajte, že poslanci EP zo strednej Európy budú bezpodmienečne podporovať nárast výdavkov na službu pre vonkajšiu činnosť v situácii, keď ich záujmy a krajiny nebudú v týchto nových inštitúciách spravodlivo zastúpené.

 
  
MPphoto
 

  Ingeborg Gräßle (PPE).(DE) Vážená pani predsedajúca, pán Wathelet, pán komisár, dámy a páni, v rámci rozpočtu na rok 2011 je najdôležitejšou vecou verejná mienka v členských štátoch a za to musíme Rade vyjadriť uznanie – v tomto smere ste si počínali veľmi dobre. Predložili ste číslo mínus 2,77 %, ale pre národné parlamenty, ktoré sa v tom nevyznajú, je to čistý nezmysel. Inými slovami, urobili ste škrty tam, kde bolo v rozpočtovom riadku aj tak priveľa peňazí, a z Európskeho parlamentu, ktorý sa v dobrej viere snaží zrušiť tieto škrty, sa potom stane takpovediac ničomník, ktorému sa to dá za vinu. Je to celé dosť vynaliezavé, ale až príliš priehľadné na to, aby sa vám to podarilo. Ako členka Výboru pre kontrolu rozpočtu nevidím žiadny náznak toho, že sa Rada zaujíma o rozpočet EÚ, ktorý je lepší z dlhodobého hľadiska. Kde sú teda vaše spoločné monitorovanie a vaša spoločná kontrola rozpočtu? Pokiaľ ide o Radu, toto jej nevychádza.

Chcela by som nás požiadať – a v tejto súvislosti vyzývam najmä kolegov poslancov, pretože zajtra budeme hovoriť aj o rezervách –, aby sme zdokonalili svoje kontrolné mechanizmy. Obávam sa tu predovšetkým o administratívny rozpočtový riadok, a to jednoducho preto, lebo aj v členských štátoch sa naň vždy sústreďuje veľmi veľká pozornosť. Od roku 2007 kontrolujeme zamestnancov v oblasti administratívy a v oblasti koordinácie. Vo vykonávaní tejto kontroly musíme pokračovať. Opäť sme pre to vytvorili rezervu. Komisia má 100 oficiálnych miest generálnych riaditeľov – 100 miest od leta. Podľa jej vlastných kritérií je však povolené mať ich len 87. Ďalšia rezerva poslúži na to, aby sme Komisiu požiadali, nech sa vráti k svojmu vlastnému číslu 87. Povedali sme, že musíme lepšie monitorovať uplatňovanie právnych predpisov EÚ v členských štátoch, pretože dodržiavanie právnych predpisov je základným kameňom Európskej únie. Aj na to máme rezervu. Musíme si položiť otázku, čo sa stane z Generálneho riaditeľstva pre rozvoj po založení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a čo sa stane s úradom pre spoluprácu EuropeAid. Sedí tam veľa ľudí. Ak si nedáme pozor, v delegáciách bude stále sedieť rovnaký počet ľudí z Komisie ako zo služby pre vonkajšiu činnosť. V službe pre vonkajšiu činnosť sa nám zatiaľ podarilo dosiahnuť zvýšenie účinnosti iba o 1 %, pričom cieľom bolo 10 %. Aj tu by sme mali prospešnú spoločnú úlohu, na ktorej vykonanie Radu láskavo vyzývam.

 
  
MPphoto
 

  Jens Geier (S&D).(DE) Vážená pani predsedajúca, pán Wathelet, pán komisár, som presvedčený, že sme sa všetci – dokonca aj páni a zopár dám z radov euroskeptikov z protieurópskych frakcií v tomto Parlamente – zhodli na tom, že EÚ vykonáva dôležité úlohy a že vykonávanie týchto úloh predstavuje európsku pridanú hodnotu, pretože národné štáty ich buď nemôžu vykonávať, alebo by koneční príjemcovia tieto peniaze od národných štátov nedostali. Príčinou druhého spomínaného scenára je predovšetkým skutočnosť, že členské štáty by úspory neinvestovali, ale museli by ich použiť na zníženie dlhu, zatiaľ čo európsky rozpočet je do značnej miery investorom. Ak teda chceme dosiahnuť ciele, ktoré si tu každý týždeň stanovujeme, potrebujeme ambiciózny rozpočet, a to znamená, že v budúcnosti budeme potrebovať nie menej, ale viac peňazí. Myslím si, že v tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že vnútroštátne rozpočty a európsky rozpočet sa vzájomne dopĺňajú.

Rada a členské štáty sa správajú, akoby peniaze, ktoré idú do európskeho rozpočtu, viac-menej mizli vo veľkej čiernej diere. Nie je to tak. Investujú sa do cieľov, na ktorých sme sa tu predtým dohodli. Potrebujeme preto, ako navrhuje pán Böge, aj kritické preskúmanie strednodobého finančného plánu. To môže, samozrejme, slúžiť len na to, aby sme ukázali, že Rada nemôže súhlasiť s Lisabonskou zmluvou a zároveň predkladať taký alebo onaký návrh financovania a potom povedať: na jeho realizáciu však nedostanete žiadne peniaze. Ak to nebude možné, uchýlime sa k nevyhnutným škrtom rozpočtových riadkov, ktoré Parlament nepovažuje za priority.

Dámy a páni, túto diskusiu budeme viesť znova a znova, kým EÚ nebude mať dostatok vlastných finančných prostriedkov. Dôležité – nie, priam nevyhnutné – je, aby tieto vlastné zdroje nepredstavovali dodatočné zaťaženie pre bežných pracujúcich. Ako sociálny demokrat som za zavedenie dane z finančných transakcií, pretože vo všeobecnosti to neovplyvní bežných pracujúcich a pomôže to pribrzdiť finančný trh. Sme pevne presvedčení, že tí, čo zapríčinili krízu, ktorá nemá obdobu a za ktorú musíme platiť my všetci z verejných rozpočtov našich vlastných členských štátov, by mali byť vyzvaní na náhradu týchto strát.

 
  
MPphoto
 

  Oldřich Vlasák (ECR). (CS) Všetky úrovne vlády, počínajúc miestnymi orgánmi, musia šetriť. Všetky európske vlády bez výnimky sú nútené znižovať výdavky štátu. To sa týka nielen toľko diskutovanej situácie v Grécku, ktorému sa podarilo znížiť svoj rozpočtový deficit za prvých šesť mesiacov tohto roka o 46 %, ale aj Českej republiky, Nemecka, Írska a všetkých ostatných. Mimochodom, samotná Európska komisia členským štátom často hovorí: „Rýchlo skroťte svoje verejné financie!“

Považujem preto za pomerne nerozumné, že v čase pretrvávajúcej hospodárskej krízy Európska komisia opäť navrhla zvýšiť európsky rozpočet na rok 2011. Aj Európa predsa musí šetriť. Pochopiteľne, zo zrejmých dôvodov neexistuje zhoda v tom, kde by sa malo šetriť. Podľa môjho názoru by sa nemalo šetriť na regionálnej politike, ale skôr na európskej správe, nákladoch na propagáciu a nákladoch spojených s bruselskou byrokraciou, ktoré predstavujú takmer 7 %. K najväčšiemu sporu už tradične vedú administratívne výdavky a v tomto smere sa moje vnímanie, bohužiaľ, líši od väčšiny v Parlamente.

 
  
MPphoto
 

  Véronique Mathieu (PPE).(FR) Vážená pani predsedajúca, s cieľom konať v súlade s minulotýždňovým rozhodnutím, keď Parlament odmietol udeliť Európskej policajnej akadémii (CEPOL) rozpočtové absolutórium za rok 2008, teraz Parlament upevní svoje stanovisko a zmrazí časť rozpočtu agentúry CEPOL.

Budeme sa snažiť zaistiť, aby rezerva, ktorú navrhol Výbor pre rozpočet, dosiahla svoj cieľ. Inými slovami, posnažíme sa zaistiť, aby sa časť rozpočtu agentúry CEPOL uvoľnila v závislosti od odpovedí, ktoré nám agentúra poskytne na naše požiadavky v rámci žiadosti o absolutórium. Naše stredajšie hlasovanie je preto ďalším nástrojom, ktorý má Parlament k dispozícii, aby mohol akadémiu prinútiť dokázať svoju spoľahlivosť.

V tejto kritickej situácii by som chcela zdôrazniť, že v období rokov 2000 – 2010 sa dodatočné príspevky decentralizovaným agentúram zvýšili o 610 %. Príspevky sa tak zvýšili z 95 na 579 miliónov EUR, hoci počet pracovníkov týchto agentúr vzrástol približne o 271 %. V roku 2000 agentúry zamestnávali 1 219 osôb, zatiaľ čo dnes zamestnávajú 4 794 jednotlivcov.

Zatiaľ čo Európa čelí rozpočtovým obmedzeniam, ktoré sa prejavujú na vnútroštátnej úrovni, malo by sa začať diskutovať o racionalizácii agentúr z hľadiska právomocí, efektívnosti a zhodnotenia ich kompetencií a Parlament musí predložiť návrhy. Dnešná otázka znie, či by agentúra CEPOL mala za súčasných okolností existovať aj naďalej.

Ako politici musíme zadefinovať európske pravidlá, aby sa rozpočet vyčlenený pre agentúry Spoločenstva čerpal čo najefektívnejšie.

 
  
MPphoto
 

  Roberto Gualtieri (S&D).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, je veľmi dôležité, aby bol tento rozpočtový postup úspešný, a to nielen preto, lebo je to prvý rozpočet v súlade s Lisabonskou zmluvou, s novým postupom a novými funkciami Európskej únie, ale predovšetkým preto, lebo prichádza v čase, ktorý je rozhodujúci pre budúcnosť Európy, ktorú postihla vážna kríza.

Zoči-voči tejto kríze mnohé vlády uvažujú o modeli hospodárskeho riadenia, ktorý je založený výlučne na stabilizačných mechanizmoch, čo znamená znížiť vnútroštátne rozpočty a možno aj európsky rozpočet. My si na druhej strane myslíme, že vyšší európsky rozpočet podporený vlastnými finančnými prostriedkami a zároveň daňou z finančných transakcií je predpokladom účinného európskeho hospodárskeho riadenia a väčšej disciplíny v rámci vnútroštátnych rozpočtov. Musíme sa preto rozhodnúť, ktorou cestou sa vydáme, a na dosiahnutie tohto cieľa sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré úradujúci predseda Rady považuje za neprimerané, v skutočnosti mimoriadne dôležité.

Najväčšie nezhody sa však, samozrejme, týkajú čísel. V tejto súvislosti by som chcel Radu naliehavo požiadať, aby sa rozhodla, pretože sa nemôže striktne držať rezerv a zároveň očakávať, že Parlament nezapojí do hry svoje vlastné priority. Lisabonská zmluva v tomto hovorí celkom jasne: Rada má rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o množstvo výdavkov, zatiaľ čo Parlament má posledné slovo v súvislosti s kvalitou vynakladaných prostriedkov. Keď uvažujeme o okruhu 4, nie sme proti zvýšenému financovaniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) alebo nástroja priemyselných krajín (ICI+), ale nechceme, aby to bolo na úkor našich priorít: najskôr Palestína a potom rozvojová spolupráca.

Rada si tu preto môže vybrať z troch možností: môže akceptovať priority Parlamentu alebo môže súhlasiť s revíziou rezerv, alebo môže akceptovať väčšiu flexibilitu rozpočtu a v rámci rozpočtu s vedomím, že Parlament ostane jednotný v snahe ochrániť svoje výsady a priority.

 
  
MPphoto
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE).(PT) Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán komisár, hospodársku obnovu Európy možno dosiahnuť len prostredníctvom ambiciózneho rozpočtu, ktorý posilní kľúčové oblasti, akými sú vzdelávanie, mladí ľudia a vedecký výskum a inovácie.

Som spokojná s návrhom rozpočtu Parlamentu na rok 2011, o ktorom dnes diskutujeme, pretože sa zaoberá práve uvedenými prioritami, a ja k nemu pani spravodajkyni gratulujem. V rámci týchto záležitostí je Parlament po prvýkrát na rovnakej úrovni ako Rada. Toto je prvý rozpočet, ktorý schvaľujeme po prijatí Lisabonskej zmluvy. Z tohto dôvodu a pre krízu, ktorú Európa zažíva, je dôležité, aby bol proces zmierenia úspešný.

Je veľmi dôležité, aby EÚ získala rozpočet na realizáciu prioritných oblastí a uplatnenie nových právomocí, ktoré jej boli udelené v súlade so zmluvou, ako napríklad v rámci politiky v oblasti energie, politiky v oblasti kozmického priestoru a zahraničnej politiky. Je dôležité bojovať za naše presvedčenie – za rozpočet, ktorý je v čase krízy vizionársky. Návrh Parlamentu odráža túto ambíciu. Len prostredníctvom posilnenia týchto oblastí, ako sú napríklad veda a inovácie, a prispievania k hospodárskemu rastu a väčšiemu počtu lepších pracovných miest môžeme z Európy urobiť atraktívnejšie miesto pre život a prácu.

 
  
MPphoto
 

  Estelle Grelier (S&D).(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, naša rozprava opäť dokazuje, že všetci sa zhodneme na jednej veci: čím viac sa Európa rozširuje, tým väčšie právomoci sa jej zverujú, tým viac prejavuje svoje ambície a tým menej finančných prostriedkov má na to, aby ich naplnila. Na diagnóze sa teda všetci zhodneme, no evidentne sa nevieme dohodnúť na tom, čo musíme urobiť, aby sme sa dostali z tejto patovej situácie v oblasti financií. V krátkodobom horizonte sa rozpočet Únie stal zajatcom vnútroštátnych príspevkov, ktoré tvoria takmer 75 % jeho prostriedkov.

Ak sa dnes rozhodneme zvýšiť výdavkový strop na maximálnu hranicu, ktorú povoľujú zmluvy, pre krajiny ako Francúzsko a Nemecko by to znamenalo dodatočné poplatky vo výške viac ako 5 miliárd. Všetci prítomní jednoznačne súhlasia s tým, že to nie je možné. Nie je to otázka zvýšenia disciplíny, pretože práve ľudia, a predovšetkým tí najchudobnejší, platia najvyššiu cenu za následky týchto vnútroštátnych politík úsporných opatrení.

Vzhľadom na to, že finančný sektor nesie hlavnú zodpovednosť za krízu a prudký nárast verejného dlhu, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente navrhuje, aby sa vytvoril rozpočtový riadok označený ako „vlastné zdroje“, ktorý by bol dotovaný z dane z finančných transakcií. Vo Výbore pre rozpočet bol tento návrh zamietnutý pravicou, ktorej predstavitelia to môžu zajtra napraviť a zosúladiť svoje kroky s početnými vyhláseniami, ktoré vydali pre médiá v prospech tohto opatrenia.

Uplynulo už čosi vyše dvoch rokov od krachu investičnej banky Lehman Brothers a Parlament nesmie zmeškať historickú príležitosť položiť základy nového modelu rozvoja založeného na trvalejších zdrojoch, ktoré by boli určite spravodlivejšie, pokiaľ ide o prerozdelenie bohatstva a solidaritu.

V prípade prvého rozpočtu, o ktorom sa hlasuje v súlade s Lisabonskou zmluvou, by to vyslalo silný politický signál z nášho Parlamentu, ktorý nemá v úmysle uspokojiť sa s využívaním svojich nových spolurozhodovacích právomocí na zvládanie biedy, teda na rozhodnutie, či prejsť z dažďa pod odkvap. Poskytnúť si prostriedky, počnúc zajtrajškom, na zväčšenie veľkosti rozpočtu Únie, znamená poskytnúť si prostriedky na uskutočnenie ambicióznej hospodárskej obnovy a politík v oblasti výskumu, priemyslu a zamestnanosti. Nenechajme si ujsť túto príležitosť, ktorú od nás očakávajú európski občania a v každom prípade aj finančné subjekty.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Stavrakakis (S&D).(EL) Vážená pani predsedajúca, pán Wathelet, pán komisár, dámy a páni, všetci sa zhodneme na tom, že počas terajšej hospodárskej krízy sa súčasný viacročný finančný rámec viackrát ukázal ako nedostatočný, pokiaľ ide o financovanie mnohých dôležitých politických priorít. Rokovania o rozpočte na rok 2011 vedieme v mimoriadne ťažkom období. Na jednej strane viaceré členské štáty presadzujú znižovanie z dôvodu hospodárskej krízy, pričom na druhej strane tu už existujú značné deficity v dôležitých častiach rozpočtu, ako sú napríklad rast, zamestnanosť a zahraničné vzťahy. Hospodárska a sociálna kríza zasiahla celú Európu a jedinou možnou reakciou je preto európska reakcia, a to prostredníctvom rozpočtu Spoločenstva, ktorý má k dispozícii všetky potrebné prostriedky.

My socialisti sme preto predložili návrhy ambicióznejšieho prístupu, než je ten, ktorý zaujala Rada z hľadiska záväzkov týkajúcich sa predovšetkým zamestnanosti, inovácií a výskumu. Záväzky sú vyjadrením úrovne politickej ambície EÚ. Jej rozpočet podporuje investície. Nemožno ho vnímať ako zaťaženie vnútroštátnych rozpočtov. Naopak, predstavuje pridanú hodnotu k rozpočtom členských štátov. Je vyjadrením solidarity medzi členskými štátmi, predovšetkým v čase krízy, keď môže hrať rozpočet EÚ rozhodujúcu úlohu v zápase s hospodárskou situáciou v celej Európskej únii a najmä v členských štátoch, ktoré čelia najväčším ťažkostiam.

 
  
MPphoto
 

  Vladimír Maňka (S&D) - (SK) Som predsedom samosprávneho regiónu v mojej krajine. V dôsledku hospodárskej krízy máme v rozpočte regiónu o 25 % menej ako v minulom roku. Preto sa nemôžeme čudovať hlasom z regiónov o potrebe redukovať aj rozpočet Európskej únie.

Určite však všetci vieme, že financovanie mnohých politík je lacnejšie a efektívnejšie, keď nebudeme trieštiť sily, keď ich budeme financovať zo spoločného európskeho rozpočtu, a nie z rozpočtov členských štátov. Tu sú zdroje, ktoré hľadáme. Vážené kolegyne, kolegovia, Lisabonská zmluva má vplyv na prácu niektorých európskych inštitúcií. Už pri rokovaní o rozpočtovom postupe na rok 2010 sme dohodli, že rezervu v rámci okruhu 5 prednostne použijeme na financovanie nákladov, ktoré vyplynú z Lisabonskej zmluvy.

Ako hlavný spravodajca pre rozpočet Európskej únie na rok 2010 pre ostatné inštitúcie som počas trialógu 30. júna požiadal Radu, aby zaujala pozíciu k opravnému rozpočtu, ktorý sa týka dôsledkov Lisabonskej zmluvy pre Európsky hospodársky a sociálny výbor a pre Výbor regiónov. Rada dodnes k tomuto rozpočtu stanovisko nezaujala. Takýto postup vyvoláva vážne problémy pre plnenie úloh, za ktoré inštitúcie zodpovedajú. Riešením, bohužiaľ už len do budúcnosti, by mohlo byť revidované finančné nariadenie, keď ten istý postup ako platí pre rozpočet, musí platiť aj pre opravné rozpočty.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Schwab, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko.(DE) Vážená pani predsedajúca, pán Wathelet, pán komisár Lewandowski, v tomto volebnom období som spravodajcom Výboru pre hospodárske a menové veci v súvislosti s rozpočtom a môžem vám povedať, že celkom nechápem niektoré vystúpenia, ktoré som si práve vypočul.

Samozrejme, ako poslanci Európskeho parlamentu sa považujeme za solidárnych s členskými štátmi, ktoré ohlasujú zásadné kroky späť v rámci svojich rozpočtov a musia ich zvládnuť. Prirodzene, aj my sme pripravení ísť touto ťažkou cestou oznamovania takýchto rozhodnutí. Ak sa však pozriete napríklad na rozpočet pre nové európske agentúry, zistíte, že nemôžete šetriť, práve naopak, pretože si musíme poradiť s ďalšími výdavkami.

Pokiaľ ide o druhý bod týkajúci sa európskej štatistiky, Rada sa roky snaží odsunúť ju do istej miery bokom a vyhýbať sa jej. Dnes vidíme, že vloženie väčšieho množstva finančných prostriedkov do európskej štatistiky by bolo rozumnou investíciou.

Nehovorím to preto, aby som zvalil vinu iba na vás. Som však skutočne presvedčený, že v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov musíme rozprúdiť diskusiu, ktorá skúma jednotlivé konkrétne témy a neprikladá dôležitosť percentuálnym bodom úspor v Európe, pretože v konečnom dôsledku musí byť naším cieľom to, aby mali európski občania spoločný úžitok zo spoločnej rozpočtovej politiky členských štátov a Európskej únie. V tejto súvislosti očakávame vaše návrhy.

 
  
MPphoto
 

  Giovanni Collino (PPE).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, tento Parlament sa pripravuje na hlasovanie o prvom rozpočte lisabonskej éry. Tento účinný nástroj, ktorý nám dala zmluva k dispozícii, sa prelína s tou najhoršou hospodárskou situáciou, akú Európa zažila od roku 1929. Musíme sa postarať o to, aby sa táto hrozná hospodárska kríza nezmenila na ešte strašnejšiu politickú krízu.

Keby trojstranný rozhovor zlyhal a sumy dostupné v rámci rozpočtu na rok 2011 by boli sumami z roku 2010 rozdelenými na dvanástiny, rozdeľovanie a fungovanie štrukturálnych fondov by bolo dosť komplikované a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť by dokonca hrozilo, že ani nezačne fungovať. Toto všetko by nás malo prinútiť zamyslieť sa.

Vítame dôležitú prácu, ktorú vykonala pani spravodajkyňa Jędrzejewska. Sme jej vďační najmä za to, že sa snaží, aby sa prostriedky Európskej únie sústreďovali na mládež, výskum a inovácie. Nikdy však nesmieme zabudnúť na to, aké dôležité je pre nás predovšetkým slúžiť ako príklad zdravého a disciplinovaného riadenia našich finančných prostriedkov a zároveň sa v čo najväčšej možnej miere vyhýbať plytvaniu a možno dokonca aj štrukturálnej duplicite. Naši občania by to nepochopili a budúcej Európe by to určite neprinieslo úžitok.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, v správe sa uvádza, že rozpočet EÚ by v žiadnom prípade nemal byť vnímaný ako zaťaženie vnútroštátnych rozpočtov. Pre krajiny, ako je Spojené kráľovstvo, ktoré sú nútené podstúpiť znižovanie výdavkov na domácej pôde, by bolo akékoľvek zvýšenie rozpočtu EÚ neprimerané, o pôvodne navrhovanom zvýšení o 5,9 % ani nehovoriac. Zníženie alebo zmrazenie finančných prostriedkov by bolo pravdepodobne vhodnejšie.

Spojené kráľovstvo muselo prehltnúť dvojnásobnú dávku horkej pilulky. Len za minulý rok sa naša úľava znížila o tretinu, čo z nás robí ešte väčšieho čistého prispievateľa, než akým sme boli. Hovorí sa, že zatiaľ čo EÚ je čistým prispievateľom, nové členské štáty sú čistými príjemcami, za čo, samozrejme, nemožno obviňovať ich obyvateľov. Nebolo by vzhľadom na túto nepopierateľnú skutočnosť šialené pokračovať v rozširovaní s cieľom pridružiť ešte chudobnejšie krajiny, ktoré nesporne spôsobujú záťaž, ako napríklad Turecko, a ktoré dokonca ani nie sú európske, a to ani v tých najbláznivejších predstavách?

 
  
MPphoto
 

  Milan Zver (PPE). (SL) Chápem, že treba schváliť rozpočet, a chápem aj argument, že tento rozpočet nesmie byť nafúknutý a musí byť rozumný. Nechápem však, prečo v tejto chvíli, teda po ratifikácii Lisabonskej zmluvy, Rada nedokáže vyvinúť viac úsilia, aby skoordinovala rozpočet, t. j. rozpočtové položky, s Parlamentom.

Dokážem pochopiť aj to, že treba urobiť škrty v niektorých oblastiach našej spoločnej politiky, ale nerozumiem, prečo musia byť obeťami znižovania v takzvanej miernej politike najmä vzdelávanie a mobilita.

Ako viete, program Erasmus začal fungovať v roku 1987, keď sa doň zapojilo 3 000 študentov. Do roku 2012 sa však toto číslo vyšplhalo na 3 milióny a do roku 2020 plánujeme poskytnúť príležitosť na výmenný pobyt 15 miliónom študentov.

Mobilita nám umožňuje posilniť európsky rozmer a následne zlepšiť kvalitu vzdelávacích systémov a poznatkov vo všeobecnosti.

Ako teda môžeme dosiahnuť hlavné ciele, ktoré sme si stanovili v stratégii EÚ do roku 2020, keď zároveň znižujeme finančné prostriedky prúdiace do týchto oblastí?

 
  
MPphoto
 

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi len krátku reakciu na vystúpenia pani Andreasenovej, pána Hartonga, pána Beldera, pána Vanheckeho, pána Fajmona, pána Vlasáka a pána Bronsa, ktorý je proti stanovisku k rozpočtu, ktoré zaujal Parlament, a proti návrhu Komisie.

Deväťdesiatšesť percent mierneho zvýšenia rozpočtu na rok 2011 je zameraných na oblasť, ktorá vedie k rastu a tvorbe pracovných miest. Sú to účty, ktoré treba zaplatiť, je to istý druh právnej povinnosti. Navyše vypĺňa medzeru v investíciách, nedostatok na trhu s úvermi na vnútroštátnej úrovni, kde sa budú investície znižovať najskôr. Myslím si preto, že v tomto veľmi miernom zvýšení je pridaná hodnota a istá miera zodpovednosti vzhľadom na to, že tento návrh je o 4 miliardy EUR nižší ako strop rozpočtu na rok 2011, na ktorom sme sa dohodli v rokoch 2005 – 2006.

Mali by ste vedieť, že administratívne výdavky predstavujú 6 % z celkového rozpočtu, ktorý sa rovná 1 % HDP. To znamená, že 94 % dostanú prijímatelia. O tom by sa malo vedieť, keď diskutujeme o budúcnosti európskeho rozpočtu.

Vyzývam obidva orgány rozpočtovej moci, aby sa v nasledujúcich týždňoch zblížili, keďže vstupujeme do zmierovacieho konania, a aby dokázali, že Lisabonská zmluva funguje na základe kompromisu.

 
  
MPphoto
 

  Melchior Wathelet, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážená pani predsedajúca, nedá sa odpovedať na všetky otázky, ktoré boli Rade položené. Skrátka, len zopakujem niekoľko zásad, na ktoré som sem prišiel upozorniť v rozprave, keď sme predstavili rozpočet Rady. Treba ešte raz povedať, že všetky rozpočtové prostriedky, ktoré Rada prijala, sa zakladajú na plnení rozpočtu na rok 2010 a že v skutočnosti sa v prípade všetkých riadkov zohľadnilo niekoľko opravných listov v rámci plnenia rozpočtu na rok 2011.

Žijeme v ťažkých časoch, keď je zvyšovanie rozpočtov obmedzené. Ako viete, zvýšenie o 2,91 %, na ktorom sme sa dohodli v rámci Rady, sa podarilo dosiahnuť prostredníctvom naozaj veľmi malej väčšiny. Priestor pre dodatočné alebo iné druhy väčšiny prakticky neexistuje. Mali by sme byť preto schopní ponechať si v priebehu roka otvorenú príležitosť na vývoj rozpočtu prostredníctvom opravných listov v priebehu jeho plnenia.

Často sa spomína okruh 1b. Pripomínam vám, že Rada sa v rámci vyhlásenia zaviazala, že zabezpečí zhodnotenie vývoja plnenia rozpočtu 1b, a preto to chceme splniť a byť svedkami tejto skutočnosti a jej realizácie.

Ako som však povedal vo svojom úvodnom vystúpení, rozprava o rozpočte na rok 2011 nebude spojená výhradne s rozpočtom na rok 2011 ako takým. Témou rozpravy budú aj ďalšie faktory, ktoré sa spájajú s rozpočtom. Budeme viesť diskusiu o revízii rozpočtu. Všetky otázky, ktoré sa položia v rámci revízie rozpočtu, a najmä tie, ktoré sa týkajú vlastných zdrojov, budú zjavne stredobodom rozpráv, ktoré musíme viesť spoločne. Napríklad ďalší bod v rámci revízie rozpočtu, otázka flexibility, bude témou, ktorú musíme prediskutovať.

Dúfam, že vďaka zabezpečeniu tejto našej globálnej diskusie budeme schopní dokázať, že rozpočet na rok 2011 bude na základe tohto nového lisabonského postupu úspešný. Iba vám pripomínam, že ak sa nedohodneme na rozpočte na rok 2011, vyhliadky na dodatočné výdavky na rok 2011 budú ešte menšie a nebudú zodpovedať tomu, čo dnes Rada navrhuje. Mali by sme si byť dobre vedomí všetkých týchto faktorov, aby sme zaistili, že tento rozpočet na rok 2011, ktorý sa ako prvý prijíma v súlade s lisabonským postupom, bude úspešný, čo by sme mali dosiahnuť spoločným pričinením.

 
  
MPphoto
 

  Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, spravodajkyňa.(PL) Chcela by som zdôrazniť niečo, čo by mohlo zhrnúť informácie, ktoré povedali tí, čo podrobne rozprávali o témach v oblastiach, na ktoré sa špecializujú. V prvom rade treba povedať, že čítanie rozpočtu na rok 2011, teda rozpočtu, ktorý Európsky parlament prijme zajtra, je veľmi disciplinovaným čítaním. Po prvýkrát za mnoho rokov Európsky parlament nenavrhuje nič viac než to, čo bolo plánované ešte v roku 2006 vo viacročnom finančnom rámci. Treba zdôrazniť, že toto je trochu nezvyčajná situácia a znak našej disciplíny ako Európskeho parlamentu. Chápeme aj pochybnosti Rady. Chcela by som zdôrazniť, že rozpočet Európskej únie nie je takým istým druhom rozpočtu, akým sú vnútroštátne rozpočty. Je to rozpočet, ktorý je nasmerovaný na investície a predstavuje protikrízový nástroj. Stojí za to využiť príležitosť, ktorú predstavuje. Ako hlavná spravodajkyňa by som, samozrejme, chcela zdôrazniť aj to, že dúfam, že prostredníctvom našej spolupráce budeme schopní úspešne a účinne prijať rozpočet na rok 2011. Zároveň dúfam, že ho prijmeme takým spôsobom, aby sme mohli uplatniť politiku Únie od začiatku januára v súlade s tým, o čom sa rozhodlo v roku 2006, ako aj v súlade s tým, na čom pracujeme celý tento rok.

Rada by mala vziať na vedomie tie záležitosti, ktoré sme dodatočne zdôraznili v rámci nášho čítania rozpočtu. Je otázne, či by sme mali pridať nové úlohy a nové ambície, ak nie sme pripravení prijať nové finančné záväzky. Pokiaľ ide o Radu, vyzývam jej predsedu, ktorý je tu dnes prítomný, aby si Rada všimla dobrú vôľu Európskeho parlamentu v našom čítaní. Dúfam, že počas belgického predsedníctva sa Rade podarí získať väčšiu podporu pre pôvodnú myšlienku Európskej komisie týkajúcu sa rozpočtu na rok 2011 a jeho návrhov. To, o čom to celé je a čo navrhuje Európsky parlament, nebolo len tak vytiahnuté z klobúka, ale je to výsledkom našej predchádzajúcej práce. Zároveň si myslím, že veľká časť skepticizmu Rady v skutočnosti pramení z toho, že Rada prijala svoje čítanie v rámci písomného postupu, pretože je oveľa ľahšie byť negatívny v písomnej podobe ako počas ústnej diskusie. Dúfam v otvorený a priamy dialóg, ktorý nám umožní prijať primeraný a rozumný rozpočet na rok 2011.

 
  
MPphoto
 

  Helga Trüpel, spravodajkyňa.(DE) Vážená pani predsedajúca, pán Wathelet, pán komisár, dámy a páni, chcela by som sa poďakovať všetkým v tomto Parlamente, ktorí prispeli do rozpravy, a rada by som sa ešte raz poďakovala aj kolegom z Výboru pre rozpočet za ich ochotu pristúpiť na kompromis, ktorý nám v prípade rozpočtu Parlamentu a iných inštitúcií umožnil dohodnúť sa na veľmi zodpovednej čiare medzi novými potrebami financovania, ktoré sme nadobudli prostredníctvom Lisabonskej zmluvy spolu s novými právomocami, a cielenou sebadisciplínou. Chcela by som ešte raz zdôrazniť, že podľa môjho názoru je správne, že sme prejavili ochotu dať naše výdavky pod mikroskop, ale že by sme, samozrejme, mali s úplnou sebaistotou požiadať o to, čo potrebujeme na splnenie našich nových požiadaviek, a bojovať za to, aby sme mali aj potrebné finančné prostriedky. Ak smiem, rada by som pridala politický odkaz. Po hlasovaní, ktoré sa uskutoční zajtra, sa ocitneme na začiatku trojtýždňového konzultačného obdobia s Radou, počas ktorého, dúfajme, dospejeme k dohode.

Samozrejme, je to po prvýkrát, čo máme tento nový postup, ktorý bol zavedený po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ale som presvedčená, že my všetci, až na skutočne protieurópske frakcie a skeptikov, musíme opäť jasne pochopiť – a to aj napriek všetkej kritike vrátane konkrétnej cielenej kritiky –, že vďaka Európskej únii sme silnejší. Každý z nás a všetky členské štáty majú osoh z toho, že máme Európsku úniu, a to najmä vzhľadom na zmeny, ku ktorým došlo v súvislosti s problémami na celosvetovej úrovni. Každému je jasné, že každý jednotlivý členský štát by bol sám osebe slabší, pokiaľ ide o situáciu vo svete. To musí byť naším spoločným východiskovým bodom, a preto je správne bojovať za viac prostriedkov v Európskej únii a spoločne veľmi starostlivo zvážiť, aké sú hlavné potreby financovania, ako môžeme zabezpečiť väčšiu udržateľnosť nášho rozpočtu a ako možno dosiahnuť, aby bol sociálnejší a viac zameraný na budúcnosť.

Dúfam, že prostredníctvom takéhoto prístupu sa ako Parlament dokážeme s Radou dohodnúť a že výsledkom bude, že aj európski občania z toho budú môcť mať úžitok.

 
  
MPphoto
 

  László Surján, spravodajca.(HU) Chcel by som podať banán každému, kto niesol bremeno tejto práce. Predovšetkým našim vedúcim spravodajcom, autorom návrhu rozpočtu na rok 2011, ale rád by som dal banán aj predstaviteľom Rady, a to v nádeji, že po jeho zjedení by cítili nielen spokojnosť a radosť, ale aj primeranú ochotu robiť kompromisy, aby sme sa konečne preniesli cez túto otázku týkajúcu sa banánov. Aj Janusz Lewandowski si zaslúži pekne veľký banán za to, že predstavil rozpočet na rok 2011, ktorý sa oveľa viac približuje spôsobu uvažovania Parlamentu. Nebolo to náhodou, že sme spolu strávili päť rokov. Ďakujem vám, pán komisár. Aj rečníci, ktorí veľmi jasne načrtli stanovisko Parlamentu, si zaslúžia našu vďaku. Nebolo to celkom jednotné stanovisko, ale bolo väčšinové. Priali by sme si lepší a účinnejší rozpočet, aby sme sa nemuseli niekoľko mesiacov alebo pol roka hádať o otázkach, ako napríklad, či si môžeme alebo nemôžeme dovoliť minúť 75 miliónov EUR na odškodnenie krajín pestujúcich banány.

Som presvedčený, že podstatou našej rozpravy je, že podľa nášho názoru – ako sa uvádza v rozpočte na rok 2010 – je európsky rozpočet prostriedkom na zvládnutie krízy, a nie nejakým dôvodom na krízu. V tomto by sme sa mali zhodnúť a žiadam Radu, aby venovala pozornosť záväzku, ktorý tu bol naznačený. Naznačuje to zámer Parlamentu spolupracovať s Komisiou v snahe pobádať členské štáty do produktívnejšej práce. Takáto práca by mala byť v podstate zameraná na dosahovanie cieľov a zvyšovanie výroby a počtu pracovných miest. Ak je to tak, rozpočet Európskej únie sa oplatí udržať na primeranej úrovni. Ďakujem vám za pozornosť. Pochutnajte si na svojich banánoch!

 
  
MPphoto
 

  Göran Färm (S&D). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som upozorniť na problém týkajúci sa pridelenia rečníckeho času v rámci tejto rozpravy. Pani Herczogová poukázala na to, že Výbor pre priemysel, výskum a energetiku nedostal žiadny rečnícky čas. Dôvodom je, že v podstate nepredložili oficiálne stanovisko, ale svoje návrhy rozpočtu predložili skôr v inej podobe. Je neprimerané, aby bol tento výbor potrestaný za to, že si vybral účinnejší spôsob práce, ako je predloženie oficiálneho stanoviska.

Zároveň došlo k istému zmätku medzi dvomi časťami rozpravy – medzi touto časťou rozpravy o rozpočte na rok 2011 a časťou o revízii rozpočtu, ktorá sa teraz blíži. Ako ste si mohli všimnúť, spomedzi piatich posledných rečníkov v predchádzajúcej rozprave boli štyria zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D). V nasledujúcej rozprave budeme mať len jedného rečníka zo skupiny S&D, ale myslím si, že pol tucta rečníkov bude z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Došlo k istému nedorozumeniu medzi sekretariátom, predsedníctvom a politickými skupinami. Neviem, kto sa pomýlil – možnože my. Pozrime sa však na to pre budúcnosť, aby sme v rámci týchto rozpráv docielili primeranejšie prideľovanie rečníckeho času.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďakujem vám za pripomienky. Urobili sme všetko pre to, aby sme si preverili stanovisko, pokiaľ ide o Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE), a nebolo predložené žiadne oficiálne stanovisko. Vašu pripomienku však, samozrejme, zaznamenáme. Pokiaľ ide o rečnícky čas, je to jednoznačne vec politických skupín, aby si to vyriešili a rozdelili si čas.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne.(RO) Rozpočtový postup na rok 2011 sa rozbehol s návrhom Komisie, ktorý je sklamaním. Pani spravodajkyňa Jędrzejewska nám však sľúbila, že bude ambiciózna a bude bojovať za dosiahnutie rozpočtu, ktorý ochráni priority politík Parlamentu, a to najmä politík, ktoré sa zameriavajú na mladých ľudí.

Rada teraz predložila svoje stanovisko, pričom ukázala totálny nedostatok ambícií alebo, lepšie povedané, svoj populistický prístup, ktorý na jednej strane predstavuje ambiciózne stratégie, ako je napríklad stratégia EÚ do roku 2020, pričom zároveň odmieta vyčleniť dostatočné finančné prostriedky, ktoré by zaistili, aby mala táto stratégia aspoň nejakú šancu na úspech.

Dnes sa však zaoberáme stanoviskom Parlamentu. Vidíme tu, že ani on nemá žiadnu ambicióznu víziu týkajúcu sa rozpočtu na rok 2011. Nepochybne sa nachádzame v recesii. Nemôžeme sa z nej však dostať pomocou priemerného návrhu. Musíme mať predstavivosť, politickú odvahu a musíme si zaobstarať finančné prostriedky, aby sme dosiahli skutočnú zmenu.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne.(DE) Efektívnosť Európskej únie úplne závisí od jej rozpočtu. Podporujem tieto návrhy rozpočtu na rok 2011, pretože sa vzali do úvahy dôležité oblasti politiky a jednotlivé názory. Musí byť jasné, že s menšími finančnými prostriedkami EÚ v budúcnosti nebude schopná splniť svoje rozsiahle úlohy. Ako zástupkyňa poľnohospodárov som absolútne proti tomu, aby sa odoberali peniaze z oblasti poľnohospodárstva. Mali by sa použiť ozdravné finančné prostriedky, ktoré by našim poľnohospodárom poskytli istotu pri plánovaní, namiesto ich presúvania do iných oblastí politiky. V súčasnosti sa majú odobrať finančné prostriedky z oblasti poľnohospodárstva a majú sa použiť na financovanie projektu jadrového výskumu ITER. Tento príklad ukazuje, že financovanie rozsiahlych výskumných projektov závisí od ozdravných finančných prostriedkov z iných oblastí, ktorých množstvo je ťažké vopred určiť. Nemalo by to byť tak, že plány, ktoré nie sú dlhodobé a boli starostlivo zvážené, budú slúžiť na financovanie európskeho výskumu. Poľnohospodárska politika má tiež svoje dlhodobé hľadiská a plány a tento druh istoty je niečo, čo musíme preniesť na poľnohospodárske podniky. Ako najslabší článok potravinového reťazca poľnohospodárske podniky potrebujú istotu na to, aby si mohli robiť plány, aby tak mohli existovať. Viazanosť finančných prostriedkov, ktoré sa na to poskytujú, je nevyhnutná na posilnenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva v EÚ. Investície do poľnohospodárskeho výskumu a ekologických technológií sú investíciami do budúcnosti a vytvoria nové pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE), písomne.(FR) Školský program podpory konzumácie ovocia, ktorý odštartoval začiatkom školského roka 2009, je špecifickou európskou iniciatívou a jej pozitívne a priame výsledky pre našich občanov treba vyzdvihnúť.

Podpora financovania tohto programu je pre nás účinným spôsobom, ako investovať do zdravia mladých Európanov. Zvýšený výskyt obezity medzi deťmi v Európe je v skutočnosti dosť alarmujúci. Napriek zvýšeniu nákladov na živobytie by malo ovocie zostať hlavnou súčasťou stravy detí v celej Európskej únii. Zlepšenie výživovej hodnoty ich stravy zároveň poskytuje ochranu pred srdcovo-cievnymi ochoreniami, rakovinou a cukrovkou.

Európsky školský program podpory konzumácie ovocia je príkladom Európy, ktorá má blízky vzťah k svojim občanom a zaoberá sa ich každodennými problémami, a ja jej prajem dlhé trvanie.

 
Posledná úprava: 1. februára 2011Právne oznámenie