Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/0058(COD)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0066/2009

Rozpravy :

PV 20/10/2010 - 10
CRE 20/10/2010 - 10

Hlasovanie :

PV 21/10/2010 - 7.1
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0378

Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 20. októbra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

10. Nástroj stability – Nástroj financovania rozvojovej spolupráce – Nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete – Nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami – Nástroj financovania rozvojovej spolupráce (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:

– správa pani Franzisky Kathariny Brantnerovej v mene Výboru pre zahraničné veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1717/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability (KOM(2009)0195 – C7-0042/2009 – 2009/0058(COD)) (A7-0066/2009),

– správa pána Gaya Mitchela v mene Výboru pre rozvoj o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1889/2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (KOM(2009)0194 – C7-0043/2009 – 2009/0060A(COD)) (A7-0078/2009),

– správa pani Kingy Gálovej a pani Barbary Lochbihlerovej v mene Výboru pre zahraničné veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1889/2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (KOM(2009)0194 – C7-0158/2009 – 2009/0060B(COD)) (A7-0188/2010),

– správa pána Helmuta Scholza v mene Výboru pre medzinárodný obchod o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1934/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (KOM(2009)0197 – C7-0101/2009 – 2009/0059(COD)) (A7-0052/2010), a

– správa pána Charlesa Goerensa v mene Výboru pre rozvoj o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (KOM(2010)0102 – C7-0079/2010 – 2010/0059(COD)) (A7-0285/2010).

 
  
MPphoto
 

  Franziska Katharina Brantner, spravodajkyňa.(DE) Vážený pán predsedajúci, dnes sa budeme zaoberať viacerými finančnými nástrojmi. Jeden aspekt sme už prediskutovali dnes dopoludnia, teraz však budem hovoriť o nástroji stability. Tento nástroj bol vytvorený v roku 2006 a ide o najlepšie financovaný nástroj v oblastiach nešírenia zbraní hromadného ničenia, predchádzania konfliktov, občianskej podpory po katastrofách, občianskych opatrení na budovanie mieru, ako aj v oblasti spravodlivosti a policajnej kontroly v protiteroristickej sfére. Napriek tomu je výška financovania relatívne malá. Zatiaľ vo finančnom výhľade predstavuje sumu 1,4 miliardy EUR. Nie je to veľa peňazí, ale ide o dobré peniaze, pretože ich možno relatívne pružne použiť. Opakovane sa uvažovalo o znížení tejto sumy, ale zatiaľ sa nám vždy podarilo zabezpečiť, aby sa rozpočet tohto nástroja neznížil. O čo ide v strednodobom preskúmaní tohto nástroja a o čom budeme diskutovať v tejto rozprave? Nuž, budeme hovoriť o malom počte bodov, niektoré z nich sú však dôležité z hľadiska ich obsahu. Po prvé, dlhodobé opatrenia podľa článku 4 ods. 3 sú navrhnuté tak, aby umožnili zavedenie opatrení na podporu žien v politických procesoch, najmä čo sa týka médií. Ide tu vlastne o presun už teraz veľmi úspešnej oblasti do článku 4 ods. 3. Doteraz sme podporili vystúpenia v médiách afganských žien kandidujúcich do Parlamentu. Tento bod by sme radšej chceli začleniť do dlhodobých opatrení, ako ho ponechať v krátkodobých opatreniach, aby sme týmto spôsobom mohli tieto ženy aj naďalej podporovať z dlhodobého hľadiska.

Po druhé, chceme, aby partnerstvo na budovanie mieru bolo v smernici jasne spomenuté nielen preto, aby sme ocenili rozvoj formálneho dialógu s občianskou spoločnosťou, ale aj preto, aby sme preniesli koncepciu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť do novej éry. Musíme zabrániť zániku tejto koncepcie, a preto považujem za dôležité, aby sa o nej hovorilo osobitne.

Po tretie, hlasujeme za zvýšenie podielu finančných prostriedkov na dlhodobé opatrenia podľa článku 4 ods. 3 z 5 % na 10 %. Chcela by som však pani vysokej predstaviteľke znova pripomenúť, že Výbor pre zahraničné veci podporil toto zvýšenie v poslednej minúte, pretože sme dostali prísľub, že v budúcnosti sa pod záštitou nástroja prijmú rozsiahle opatrenia na boj proti používaniu nášľapných mín, kazetových bômb a zvyškov zásob munície. Inými slovami, zvýšenie podielu financovania dlhodobých opatrení z 5 % celkového rozpočtového riadka na 10 % bolo dohodnuté pod istou podmienkou a očakávame od vás, pani barónka Ashtonová, a od služby pre vonkajšiu činnosť, že budete dodržiavať túto dohodu a že sa to odrazí v strategickom dokumente na roky 2012/2013. Inak povedané, je to pre nás dôležité. V opačnom prípade by ste nekonali v duchu dohody.

Ak však preváži názor Parlamentu a Komisie, potom bude najväčšou inováciou obsahu textu strednodobého preskúmania jasné rozšírenie pôsobnosti opatrení na ručné zbrane a ľahké zbrane (RZĽZ). V tejto chvíli by som chcela predsedníctvo znova požiadať o prijatie tejto myšlienky. V jej prospech rozhodol aj Európsky súdny dvor. Viem, že poniektorí majú ešte stále problémy s prijatím tejto myšlienky, ale dúfam, že prostredníctvom služby pre vonkajšiu činnosť budeme možno schopní prekonať názorové rozdiely Rady a Komisie a dohodnúť sa na postupe v problematike ručných zbraní a ľahkých zbraní. Považujem to za veľmi dôležitý bod.

Môj posledný bod sa týka otázky delegovaných aktov. O tejto otázke sme už diskutovali dnes dopoludnia. Som presvedčená, že v tejto súvislosti potrebujeme politické riešenie a nie súdne riešenie, ktoré by predstavovalo slepú uličku. Na záver by som veľmi stručne chcela vysloviť jednu poznámku: pokiaľ ide o nástroj stability a oblasť plánovania v rámci služby pre vonkajšiu činnosť, sme pevne presvedčení, že za plánovanie a tvorbu programov by mali naďalej zodpovedať tí, ktorí za to boli zodpovední doteraz, a títo ľudia sa nesmú degradovať na „finančné hospodárenie“, ale namiesto toho musia naďalej pokračovať v plánovaní obsahu.

 
  
MPphoto
 

  Franz Obermayr (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vyjadriť svoju nespokojnosť nad tým, že aj keď sa dnes zaoberáme dôležitými témami, ako sú financovanie, rozvojová pomoc a demokratické zásady, len 14 poslancom, myslím, že som to spočítal správne, sa podarilo prísť, zjavne z dôvodu nejakej súťaže alebo inej nešťastne načasovanej udalosti a všetci ostatní poslanci boli natoľko disciplinovaní, že sa zúčastnili tej druhej udalosti. Nie je to fér voči tým, ktorí vystupujú s príspevkom, alebo tým, ktorí dnes majú úlohu spravodajcov, či voči kolegom poslancom, a to nehovorím o zamestnancoch a predstaviteľoch Komisie, ktorí tu musia sedieť pred prázdnou rokovacou sálou.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto nie je procedurálna námietka. Je to zaujímavý bod, ktorý by sa uplatnil niekde v miestnej televízii, ale nie je to procedurálna námietka. Zdvorilo vás žiadam, aby ste zasadnutie neprerušovali takýmito poznámkami.

 
  
MPphoto
 

  Iva Zanicchi, spravodajkyňa.(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán spravodajca Mitchell z Výboru pre rozvoj ma požiadal, aby som ho zastúpila, keďže sa dnes nemohol zúčastniť rozpravy. Chcela by som mu poďakovať za prácu, ktorú odviedol so zvyčajnou presnosťou, a za kvalitu jeho návrhov, na ktoré Výbor pre rozvoj reagoval priaznivo a, povedala by som, jednohlasne. Z dôvodov, ktoré uvediem, ale najmä vďaka práci, ktorú pán Mitchell až do dnešného dňa odviedol, som presvedčená, že správu možno prijať drvivou väčšinou.

Teraz prejdem k správe. V roku 2009 Európska komisia predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nariadeniu č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Komisia prostredníctvom tohto návrhu požiadala Parlament, aby prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by umožnil mimovládnym organizáciám využívať daňové úľavy pri ich pôsobení v rozvojových krajinách. Požiadavku sme prijali.

Nariadenie o rozvojovej spolupráci však obsahuje aj vykonávacie pravidlá rozvojovej politiky Európskej únie. V týchto pravidlách sa uvádza, že Komisia pri schvaľovaní financovania musí postupovať podľa komitologických postupov. To znamená, že Parlament môže preskúmať tieto návrhy na financovanie a v prípade, že Komisia prekročí svoje právomoci, Parlament môže prijať uznesenia, v ktorých Komisiu požiada o zmenu sporných rozhodnutí.

Len od roku 2006 do dnešného dňa sa Parlament minimálne v 12 prípadoch domnieval, že Komisia prekročila svoje výkonné právomoci, ale len v troch prípadoch Komisia skutočne zmenila a doplnila svoj návrh rozhodnutia alebo ho stiahla. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy Výbor pre rozvoj navrhol uplatňovanie postupu delegovaných aktov ustanoveného článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Prijatie tohto postupu by znamenalo, že Parlament by zohrával významnejšiu úlohu, a to prinajmenšom v strategických rozhodnutiach o financovaní, ktoré musí Európska komisia prijať. Podľa Lisabonskej zmluvy Parlament v skutočnosti môže v niekoľkých jasne definovaných prípadoch presunúť právomoc prijímať strategické rozhodnutia na Komisiu. O ktoré rozhodnutia však ide? Podľa nášho názoru sú za výber krajín, ktorým by Európska únia mala poskytovať rozvojovú pomoc, zodpovedné zákonodarné orgány.

Potom tu je otázka, ktoré oblasti by mali mať prednosť pri financovaní: vzdelávanie, zdravotníctvo, ochrana životného prostredia, kapacity pre dobrú vládu alebo rozvoj malých podnikov? A ako zabezpečíme transparentnosť pri riadení rozvojovej pomoci?

Ide o rozhodnutia a témy, v ktorých Európsky parlament musí zohrávať dôležitejšiu úlohu ako v minulosti. V týchto oblastiach to musí byť zákonodarný orgán, ktorý poskytuje presné údaje výkonnej moci. Nakoniec chcem povedať, že som presvedčená, že to je cesta, ktorou sa uberajú požiadavky európskych občanov. Úprimne dúfam, že čo sa týka správy pána Mitchella, dospejeme k čo najväčšiemu možnému konsenzu.

 
  
MPphoto
 

  Kinga Gál, spravodajkyňa. (HU) Vážený pán predsedajúci, pani Ashtonová, dámy a páni, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je nástroj financovania, ktorý podporuje ľudské práva, právny štát, ochranu demokracie a predchádzanie konfliktov vo svete. Príjemcovia tohto nástroja financovania sú v prvom rade organizácie občianskej spoločnosti. Sú to najmä tie organizácie občianskej spoločnosti a jednotlivci, ktorí v najnáročnejších podmienkach bojujú za ľudské práva v tretích krajinách. Na rozdiel od ostatných geografických nástrojov je najväčšou výhodou tohto nástroja financovania to, že ho možno vyplatiť bez súhlasu vlády krajiny, ktorá dostáva pomoc. Preto je úloha tohto nástroja veľmi dôležitá. V prípade tohto nástroja však nie je možné financovať náklady súvisiace s platbami DPH z rozpočtových prostriedkov Spoločenstva. Preto Európska komisia vo svojej iniciatíve navrhla technickú zmenu a doplnenie, ktorá by zlepšila prácu a fungovanie organizácií občianskej spoločnosti v tretích krajinách, ktoré využívajú tieto prostriedky. Keďže takéto organizácie majú nesmierny význam pre podporu ľudských práv v týchto krajinách a rozvoj politického pluralizmu, je veľmi dôležité, aby sme prácu týchto organizácií, ktoré už teraz čelia zložitým situáciám, ešte viac nesťažovali. Preto vítame iniciatívu Komisie a spolu so súhlasným stanoviskom mojej spoluspravodajkyne pani Lochbihlerovej ju plne podporujeme. To je však len jedna strana mince.

Na druhej strane je politický význam tejto záležitosti. Otázka nástroja financovania sa stala súčasťou medziinštitucionálneho boja, ktorý pretrváva už rok. Práve preto, že nástroj financovania na podporu ľudských práv je pre organizácie občianskej spoločnosti nevyhnutný, je dôležité, aby sa Európsky parlament podieľal na formovaní strategických a viacročných rámcových programov. Bojujeme za to, aby Európsky parlament mohol vyjadriť svoj názor pri vypracovávaní strategických plánov nástroja financovania, ak to považuje za potrebné, a to prostredníctvom revízie, ktorá by sa konala raz ročne a nie v sedemročných intervaloch v čase rozpočtových cyklov. To je podstata pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré týmto chceme podporiť. Lisabonská zmluva potvrdila právo Európskeho parlamentu na dohľad, pričom vlastne ide o inštitúciu „delegovaného aktu“, ktorý už spomínali kolegovia poslanci a ktorý podľa nášho názoru musíme v tomto prípade presadzovať a uplatňovať. Táto problematika je skutočne prvým príkladom posilnenej úlohy Európskeho parlamentu od 1. decembra 2009.

Po diskusiách a parlamentných rozpravách, ktoré sme doteraz viedli, sme my spravodajcovia pre nástroje financovania dospeli k spoločnému záveru, že dokument by sa mal odporučiť do druhého čítania, a inštitúciám vysielame silný politický signál, pretože teraz po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy by sme mali konať v jej duchu. Sme presvedčení, že pre tieto nástroje je mimoriadne dôležité, aby Parlament skutočne uplatňoval svoje demokratické právo dohľadu.

 
  
MPphoto
 

  Barbara Lochbihler, spravodajkyňa.(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je nástrojom, ktorý vznikol len nedávno. Už teraz však možno povedať, že vykonáva množstvo zmysluplnej a dôležitej práce. Môžete sa o tom presvedčiť zo spätnej väzby, ktorú dostávame od predstaviteľov občianskej spoločnosti v rámci EÚ aj mimo nej. Nástroj tiež veľmi pozitívne dopĺňa politiku Európskeho parlamentu a EÚ ako celku v oblasti ľudských práv.

Práca v oblasti ľudských práv sa často odohráva vo veľmi ťažkých podmienkach. Preto je nesmierne dôležité, aby tieto nástroje umožňovali EÚ poskytovať finančnú podporu organizáciám občianskej spoločnosti bez toho, aby daná vláda musela udeliť svoj súhlas a potenciálne dokonca i bez toho, aby ju EÚ musela o takejto finančnej podpore informovať. Treba niekoľkokrát zdôrazniť, že túto pomoc musíme zachovať a v prípade potreby rozšíriť.

Rovnako ako moja spoluspravodajkyňa pani Gálová súhlasím s návrhom Komisie, že v tých krajinách, v ktorých sa platby z tohto nástroja financovania ešte stále zdaňujú, by malo existovať daňové zníženie. To by tiež výrazne uľahčilo prácu spomínaných mimovládnych organizácií.

Čo však pri práci s týmto nástrojom financovania považujem za neustály problém je to, že na jednej strane máme v tejto súvislosti aj sťažnosti a negatívnu spätnú väzbu, z ktorých je celkom jasné, že organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa usilujú o získanie podpory z tohto nástroja, musia čeliť mnohým byrokratickým prekážkam. Na druhej strane je, samozrejme, potreba transparentnosti, pokiaľ ide o to, na čo sa finančné prostriedky vynakladajú, či sa využívajú a akým spôsobom. Opakované sťažnosti malých organizácií, najmä to, že sú odrádzané od využívania tejto podpory, by sme mali brať vážne a tento problém by sme mali hneď vyriešiť.

Takisto vnímam ako problém, že s mnohými miestnymi organizáciami na vidieku je ťažšie nadviazať kontakt ako s organizáciami v metropolách južnej pologule, inými slovami, je ťažké upovedomiť ich o existencii takéhoto druhu nástroja financovania a o možnostiach jeho spravovania. Predstavte si situáciu vo vidieckej oblasti, v ktorej nie vždy majú elektrinu a papierová dokumentácia je skôr výnimkou ako pravidlom – preto je nevyhnutné, aby sa na dosiahnutie týchto iniciatív sústredila osobitná pozornosť. V tejto chvíli vidím príležitosť v rozšírení veľvyslanectiev EÚ v týchto oblastiach a, samozrejme, už sa vlastne určilo, že každé miestne veľvyslanectvo EÚ bude mať isté zodpovednosti a bude mať k dispozícii zamestnancov, ktorí budú podporovať ľudské práva a demokraciu. Títo štátni úradníci, ktorých budem odteraz nazývať agenti ľudských práv, budú intenzívne zohrávať úlohu sprostredkovateľov, budú mať právomoci na poskytovanie informácií a komunikáciu a budú sa tiež usilovať o preniknutie k miestnym iniciatívam, ktoré zrejme nedokážu komunikovať v anglickom, francúzskom či španielskom alebo v inom jazyku EÚ.

Momentálne je ešte stále príliš skoro na komplexné hodnotenie nástroja. Časový rámec je príliš krátky a výsledky nebudú dostatočne viditeľné. O niekoľko rokov sa však budeme musieť veľmi intenzívne venovať komplexnému hodnoteniu takéhoto druhu. Pod hodnotením nemyslím len pohľad späť na to, čo prebehlo bez problémov, ale mali by sme tiež zvážiť, aké nové myšlienky treba prijať a aký by mal byť ďalší rozvoj nástroja financovania.

 
  
MPphoto
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať všetkým spravodajkyniam a spravodajcom, menovite pani Brantnerovej, pani Gálovej, pani Lochbihlerovej, ako aj pánovi Mitchellovi, pánovi Scholzovi a pánovi Goerensovi.

Návrhy, ktoré máme pred sebou, sú výsledkom preskúmania v polovici obdobia, ktoré Komisia vykonala v roku 2009 na žiadosť Parlamentu. Záverom preskúmania bolo, že nástroje fungujú dobre. Je to veľmi pozitívne a poskytuje to stabilný rámec pre naše vonkajšie vzťahy až do roku 2013. V niektorých prípadoch Komisia navrhla len technické zmeny a doplnenia s cieľom zosúladiť ich s ostatnými nástrojmi. Teší nás vaša podpora v súvislosti s týmito technickými otázkami.

Veľkým problémom, ktorý sa zistil pri preskúmaní, boli námietky Parlamentu týkajúce sa pomoci v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI), ktorú nemožno považovať za oficiálnu rozvojovú pomoc. V tomto prípade Komisia plne zohľadnila stanoviská Parlamentu. Predložili sme návrh na rozšírenie nástroja financovania spolupráce s industrializovaným krajinami, aby zahŕňal aj činnosti, ktoré sa nepovažujú za oficiálnu rozvojovú pomoc. Ide o nadviazanie spolupráce s dôležitými bilaterálnymi partnermi a globálnymi aktérmi, v prípade ktorých má Európska únia strategický záujem na posilňovaní rôznorodých väzieb, ako napríklad s Indiou, Čínou alebo Brazíliou. Tieto krajiny majú tiež záujem zapojiť sa do hospodárskej, akademickej, obchodnej a vedeckej výmeny s Európskou úniou.

Tento upravený nástroj, ktorý sa nazýva ICI +, je krátkodobým riešením na obdobie troch rokov. Nechceme robiť predčasné závery, pokiaľ ide o budúcu revíziu finančných nástrojov pre vonkajšiu činnosť po roku 2013. Parlament už v roku 2010 schválil rozpočet tohto nástroja. V záujme plnenia rozpočtu na rok 2010 sa nástroj musí prijať teraz, a preto veľmi vítam prácu spravodajcov pri hľadaní veľkej miery súladu.

Pokiaľ ide o nástroj stability, Komisia po rozhodnutí Európskeho súdneho dvora v roku 2008 navrhla, aby súčasťou nástroja boli opatrenia EÚ proti šíreniu ručných zbraní a ľahkých zbraní. O problematike diskutujeme v Rade a musíme sa dohodnúť na riešení. Môžem vás tiež uistiť, že finančné prostriedky pre občiansku spoločnosť podľa zložky pripravenosť na krízy nástroja stability sa tento rok ešte zvýšia.

Okrem toho sa v rokoch 2011 až 2013 plánuje dvojnásobné zvýšenie financovania partnerstva na budovanie mieru. Toto poskytne dostatočný priestor na financovanie činností občianskej spoločnosti. Ešte dôležitejší je podiel 22 % na financovaní občianskej spoločnosti z rozpočtu na reakciu na krízy od roku 2007. To poukazuje na možnosti mimovládnych organizácií, pokiaľ ide o budovanie mieru a reakciu na krízy. Ide o vynikajúci príklad pridanej hodnoty, ktorou nástroj stability prispel ku komplexným opatreniam EÚ v krehkých, konfliktom zasiahnutých krajinách na celom svete.

Po predložení návrhov na preskúmanie nástroja v polovici obdobia bol 17. marca 2010 predstavený ďalší návrh zmeny a doplnenia nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI). Takzvané sprievodné opatrenia pre banány majú jasný cieľ: pomôcť 10 krajinám AKT, ktoré sú vývozcami banánov, prispôsobiť sa zmenám dovozných ciel EÚ na banány.

Banány boli predmetom najdlhšieho obchodného sporu na svete. EÚ musela nájsť riešenie a uzavrieť dohodu v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Sprievodné opatrenia pre banány sú neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody a znížené clá sa už uplatňujú.

Chcel by som sa pánovi spravodajcovi ešte raz veľmi pekne poďakovať za jeho konštruktívny prístup. Myslím si, že teraz máme účinný program, ktorý by mohol začať fungovať hneď, ako ho schválime. Clá sa už uplatňujú a krajiny AKT naliehavo očakávajú finančnú podporu, ktorú im EÚ počas rokovaní prisľúbila.

Teraz sa dostávame k otázke, o ktorej sa diskutovalo najviac. Všetky výbory prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, aby sa strategické dokumenty a viacročné programy považovali za delegované akty v súlade s novým postupom ustanoveným v článku 290 zmluvy. Ako viete, Komisia aj Rada majú opačný názor. Myslíme si, že tieto strategické dokumenty a viacročné programy nepatria do pôsobnosti článku 290, pretože nedopĺňajú ani nemenia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu.

Plne však súhlasíme s tým, že je potrebné zabezpečiť intenzívne zapojenie Parlamentu do celkového strategického rozhodovania. V záujme nás všetkých je tiež zabezpečiť, aby tvorba programov prebiehala praktickým a bezproblémovým spôsobom. Pokiaľ ide o strategické dokumenty a viacročné programy, Parlament sa na nich doteraz zúčastňoval prostredníctvom postupu demokratickej kontroly, ktorý bol prijatý v roku 2006. Komisia sa prostredníctvom týchto postupov zapája do dialógu s Parlamentom o obsahu týchto stratégií. Tento konzultačný proces presahuje prísne hranice komitológie.

Vyjadrím sa jasne: teraz jednoznačne musíme nájsť riešenie. Komisia je ochotná diskutovať s Parlamentom s cieľom nájsť spôsob napredovania, ktorý bude zohľadňovať záujmy Parlamentu. Minulý týždeň odoslali traja predsedovia pozvanie na neformálne stretnutie s riadiacim výborom, ktorý má na starosti túto otázku v Parlamente, Komisii a Rade.

Toto pozvanie sme veľmi privítali. Pani vysoká predstaviteľka, zástupca Rady a ja sme sa dnes ráno stretli s riadiacim výborom. Bolo to veľmi užitočné stretnutie, ktoré veľmi jasne potvrdzuje nevyhnutnosť v čo najkratšom čase nájsť riešenie, aby Lisabonská zmluva plne nadobudla účinnosť, a to aj prostredníctvom riešenia naliehavých praktických záležitostí, ktoré sa v neposlednom rade týkajú rozpočtu.

Som presvedčený, že ak budeme konať spoločne, dokážeme nájsť riešenie.

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážený pán predsedajúci, pani barónka Ashtonová, pán komisár Piebalgs, vážené poslankyne, vážení poslanci, aj ja by som chcel, samozrejme, v mene Rady poďakovať spravodajcom za ich prácu a zapojenie. Dovoľte mi doplniť pár slov k poznámkam pána komisára Piebalgsa, ktoré Rada, prirodzene, plne podporuje.

Pán komisár správne upozornil na hlavný problém, ktorý sa ešte stále nevyriešil, konkrétne žiadosť Parlamentu, aby sa strategické dokumenty a viacročné programy považovali za delegované akty. Dnes poobede nemám v úmysle podrobne hovoriť o pozícii Rady, chcem však povedať, že predsedníctvo je, samozrejme, viac než ochotné dosiahnuť dohodu, ktorá uspokojí všetky tri inštitúcie a ktorá nám umožní čo najrýchlejšie prijať nástroje financovania. V tomto kontexte mám, samozrejme, na mysli predovšetkým spomenutý nástroj ICI + a sprievodné opatrenia pre banány.

Veľmi ma potešilo dnešné dopoludňajšie stretnutie s pani barónkou Ashtonovou, pánom komisárom Piebalgsom a spravodajcami. Myslíme si, že toto stretnutie je jasným dôkazom skutočnej vôle našich troch inštitúcií dosiahnuť dohodu a predsedníctvo je, ako viete, presvedčené, že aktuálna rozprava o nástrojoch financovania by sa mala oddeliť od prebiehajúcich rokovaní medzi Parlamentom a Radou týkajúcich sa komitologických postupov a delegovaných aktov.

Viete, že Rada zatiaľ ešte stále skúma tieto dve otázky a všetky možné riešenia musia mať naozaj podporu Parlamentu. Preto vzhľadom na naliehavú potrebu prijať nástroje financovania musíme uskutočniť výnimočné opatrenia na nájdenie riešenia, ktoré bude osobitne prispôsobené týmto nástrojom.

Belgické predsedníctvo za seba zabezpečí, aby práca, ktorú treba vykonať na základe žiadosti predloženej na dnešnom dopoludňajšom stretnutí, rýchlo postupovala a priniesla hmatateľné výsledky, ktoré nám umožnia čo najskôr dosiahnuť dohodu. Dnešné dopoludňajšie stretnutie nás vedie k presvedčeniu, že Parlament sa plne stotožňuje s týmto cieľom.

 
  
MPphoto
 

  Barbara Lochbihler, spravodajkyňa Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko.(DE) Vážený pán predsedajúci, chcem sa vyjadriť na tému nástroja ICI +. Nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (ICI) sa začal vykonávať v predchádzajúcom volebnom období. Výbor pre zahraničné veci vo svojom stanovisku požiadal o vytvorenie nástroja financovania pre oblasť zahraničných vecí, ktorý by nebol prepojený s rozvojovou pomocou, ale bol by zameraný na krajiny Latinskej Ameriky, Ázie a Blízkeho východu. Komisia nato vytvorila malý nástroj ICI. Komisia to, žiaľ, považovala za dočasné riešenie. Nástroj ICI rozšíril uplatňovanie nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) v krajinách, ale inak predstavil len málo nových prvkov a zaobchádzalo sa s ním ako s nástrojom v oblasti obchodu. Výbor pre zahraničné veci preto predložil návrh na zmenu a doplnenie týkajúci sa názvu nástroja, ktorý objasnil pôvodný zámer označiť tento nástroj ako nástroj zahraničnej politiky. Nový názov je Nástroj financovania spolupráce s krajinami Blízkeho východu, Ázie, Severnej a Južnej Ameriky a s Južnou Afrikou. Žiadame vás o podporu tohto návrhu. Bolo by viac ako poľutovaniahodné, keby EÚ nemala žiadny nástroj financovania zahraničnej politiky, ktorý by sa tak aj nazýval.

 
  
MPphoto
 

  Nirj Deva, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, musíme sa pozrieť na to, aký význam majú nástroje financovania, teda nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI), nástroje stability a nástroje pre ľudské práva, pokiaľ ide o mäkkú silu, ktorú Európska únia uplatňuje vo svete. Ako to naznačujú naše monitorovania volieb, pozorovania, kampane za demokraciu a podobne, význam tejto mäkkej sily rastie.

Parlament sa pri vytvorení nástroja DCI vzdal 16 nástrojov kontroly. Mali sme 16 kľúčových rozhodovacích právomocí, ktorých sme sa vzdali na žiadosť Komisie s cieľom kontrolovať nástroj DCI a zabezpečiť rozsiahlejšiu spoluprácu. Funguje to dobre. Teraz máme nástroj stability na rozvoj po skončení krízy. Treba ho posilniť dostatočným množstvom finančných prostriedkov, keďže vo svete existuje mnoho občianskych, civilných a vojenských kríz. V súčasnosti prebieha 36 občianskych konfliktov.

Myslím si, že rovnakým spôsobom treba posilniť aj nástroj pre ľudské práva. Nestačí len neustále rozprávať, musíme mať ľudí v teréne, nástroje na monitorovanie volieb, dobrú správu a všetky ostatné prvky, na ktoré vyžadujeme finančné prostriedky. S radosťou to podporím.

 
  
MPphoto
 

  Ivailo Kalfin, spravodajca Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – (BG) V prvom rade mi dovoľte vyjadriť plný súhlas so závermi správy pána Goerensa o potrebe, aby nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI) bol aj naďalej prospešný pre politiky Európskej únie.

Súhlasím aj s tým, že Európska únia musí nájsť spôsob, ako pokračovať v podpore krajín, v ktorých sa pestujú banány, aj napriek zákazu udeľovať mierne podmienky, ktorý Svetová obchodná organizácia zaviedla na začiatku tohto roka. Mimochodom, Komisia od roku 1994 do dnešného dňa ani raz nevykonala posúdenie vplyvu tejto pomoci na 12 krajín, čo je trochu prekvapujúce a v budúcnosti to treba zmeniť.

Bod, ktorý Výbor pre rozpočet zdôrazňuje a s ktorým nesúhlasíme, je znížiť prostriedky iných politík, a tak vyčleniť príslušných 190 miliónov EUR na nasledujúce tri roky. Existuje zásada, na ochrane ktorej trváme, a to, že nové politiky musia byť financované z nových prostriedkov. To znamená, že aj keď by táto nová politika mohla byť zahrnutá do finančného rámca Európskej komisie, mala by sa zahrnúť do rozpočtu a nemala by sa financovať na úkor iných programov.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážený pán predsedajúci, pani vysoká predstaviteľka, pán komisár, v prvom rade by som chcel privítať podrobné a pozitívne vyhlásenie pána Piebalgsa o situácii v oblasti nástrojov financovania a jeho závery, že tieto finančné nástroje fungujú dobre.

Myslím si, že nástroj stability bol veľmi užitočný pri riešení konfliktov a kríz, a preto by sme sa mali viac sústrediť na ich predchádzanie a následné opatrenia. To tiež znamená výraznú podporu budovania občianskej spoločnosti. Tu treba opäť privítať vyhlásenie o výraznom zvýšení finančných prostriedkov na budovanie mieru.

Takisto vítame správy o potrebe zvýšenia stropu opatrení podľa článku 4 ods. 1 zo 7 % na 10 % a chápeme túto potrebu. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa rôzne nástroje a programy EÚ využívali jednotne a s pochopením pre vzájomné dopĺňanie.

Lisabonská zmluva musí prispieť k vytvoreniu súdržnejšej a účinnejšej EÚ. V Parlamente sme pochopili potrebu úprav technického charakteru. Ako už bolo zdôraznené, otázkou je skôr politické riešenie. To sa týka delegovaných aktov a práva Európskeho parlamentu na kontrolu.

Prejavy otvorenosti na strane Rady aj Komisie ma dnes veľmi potešili. Ide o signál, že ste pripravení dosiahnuť dohodu v čo najkratšom čase. Pevne dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu, ktorá zaručí správnu rovnováhu medzi troma inštitúciami EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Gianluca Susta, v mene skupiny S&D.(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi Scholzovi k vypracovaniu tejto správy, ktorá ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami. Je správne, že tento nástroj riadi Výbor pre medzinárodný obchod, a to najmä z dôvodu, že súvisí so spoluprácou s industrializovanými krajinami a rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami a v porovnaní s inými nástrojmi je trochu odlišný.

V prvom rade som presvedčený, že treba zdôrazňovať úlohu Parlamentu. Príliš veľa času sme stratili v urputnom boji s Radou a Komisiou za niečo, čo je po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy samozrejmé. Musíme brániť ústredné postavenie Parlamentu v súvislosti s delegovanými aktmi a výkonnými aktmi. Po druhé, považujem za dôležité zdôrazniť strategický význam celej tejto problematiky a po tretie, chcem zdôrazniť potrebu zintenzívniť spoluprácu s rozvojovými krajinami a rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami bez toho, aby sme o peniaze oberali najchudobnejšie krajiny.

Musíme vyvinúť úsilie na vyčlenenie väčších prostriedkov z rozpočtu Európskej únie pre najchudobnejšie krajiny vzhľadom na to, že rozvíjajúce sa krajiny majú väčší problém s pravidlami ako s financiami. V každom prípade treba tiež podporovať inovácie, ale prostredníctvom dodatočných prostriedkov, ktoré neboli odobraté najchudobnejším krajinám.

 
  
MPphoto
 

  Annemie Neyts-Uyttebroeck, v mene skupiny ALDE.(NL) Vážený pán Chastel, pani barónka Ashtonová, dámy a páni, dnes tu hovoríme o viacerých nástrojoch financovania, ktoré umožňujú Európskej únii konať v oblasti zahraničných vecí. Všetky tieto nástroje sú relatívne nové a predovšetkým veľmi netradičné. Predtým sme nič podobné nemali a vo svete či v medzinárodných alebo nadnárodných inštitúciách v skutočnosti existuje len veľmi málo modelov takéhoto druhu nástrojov, ktoré vytvára Európska únia. Vzhľadom na prevratný charakter týchto nástrojov sme sa rozumne dohodli, že ich budeme hodnotiť až po uplynutí niekoľkých rokov a v prípade potreby ich upravíme. Touto problematikou sa tu dnes poobede zaoberáme.

Medzičasom však došlo aj k ďalším dôležitým zmenám. V súčasnosti máme vysokú predstaviteľku, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Komisie. Počas tohto zasadnutia máme schváliť základné dokumenty na tému Európska služba pre vonkajšiu činnosť, čo je, takpovediac, diplomatická zbraň Európskej únie. To je tiež veľmi dôležitá inovácia.

V neposlednom rade sa podstatne rozšírili právomoci Parlamentu. Doteraz sme mali dostatok príležitostí na využitie týchto právomocí a ako býva zvykom v prípade mladých inštitúcií, tlačíte čo najviac, aby ste tieto nové právomoci mohli v maximálnej možnej miere uplatňovať. Preto momentálne diskutujeme s ostatnými inštitúciami o tom, kde presne treba vytvoriť hranice týchto právomocí.

Tiež ma potešili vyjadrenia pána komisára Piebalgsa a pána úradujúceho predsedu Rady, že existuje vôľa dosiahnuť dohodu. Vzhľadom na to, že predtým som pôsobila vo výkonnej moci v našej krajine, chápem všetky strany sporu a dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu. Dúfam tiež, že, Parlament to nebude so svojimi právomocami zbytočne preháňať.

Na záver, keďže ešte mám pár sekúnd, sa vyjadrím k nástroju stability. Veľmi vítam vyjadrenie pána komisára Piebalgsa, ktorý povedal, že je naozaj naším zámerom sústrediť sa, okrem iných vecí, na boj proti obchodovaniu s ručnými zbraňami a ľahkými zbraňami. Zámerom je užšie zapojiť mimovládne organizácie do činností nástroja stability a plne využiť ešte významnejšie nástroje na budovanie mieru. Ak sa to stane skutočnosťou, môžete sa spoľahnúť na plnú podporu našej skupiny.

 
  
MPphoto
 

  Franziska Keller, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som spomenúť problematiku nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI), v súvislosti s ktorým ja a aj moji kolegovia z Výboru pre rozvoj považujeme za naliehavo potrebné posilniť kontrolnú právomoc Parlamentu. Dôvodom je to, že Parlament má povinnosť kontrolovať, kde Komisia vynakladá finančné prostriedky a či sa vynakladajú na to, na čo boli určené, v tomto prípade na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA).

V minulosti došlo aj k zlým príkladom, napríklad keď finančné prostriedky neboli využité v súlade s kritériami ODA alebo keď sme zistili, že ich využívanie nie je v súlade s cieľom odstraňovania chudoby. Keďže máme právo iba na konzultácie, naše návrhy a nápady neboli zohľadnené. To jasne naznačuje, že potrebujeme silnejšie postavenie. Musíme mať právomoc spolurozhodovať o tom, kam finančné prostriedky pôjdu.

Nielen Komisia, ale aj my ako Parlament máme povinnosti v súvislosti so súdržnosťou politík v oblasti rozvoja. Tiež sa musíme uistiť, že vynaložené prostriedky idú tým správnym smerom a že aj ostatné oblasti politiky pracujú na odstraňovaní chudoby.

Okrem toho má Parlament zodpovednosť voči občanom Európskej únie. Musíme lepšie kontrolovať, kde sa finančné prostriedky využívajú, konkrétne, či sa využívajú na odstraňovanie chudoby. Európski občania podporujú rozvojovú pomoc. Ako ukázali prieskumy, dokonca podporujú poskytovanie väčšej rozvojovej pomoci, musíme však jasne ukázať, ako bude táto pomoc použitá, a že sa použije v prospech chudobných ľudí.

Preto vás Výbor pre rozvoj a ja žiadame, aby ste schválili delegované akty pre nástroj DCI.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, Európska únia je najväčším multilaterálnym poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete. Zohráva tiež dôležitú politickú úlohu pri podpore ľudských práv a demokracie v tretích krajinách.

Naša skupina ECR je pevne presvedčená, že preto je veľmi dôležitá správna štruktúra nových finančných nástrojov EÚ. Tieto nástroje zabezpečujú účinnejšie a efektívnejšie rozdeľovanie peňazí daňových poplatníkov EÚ a najmä od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy umožňujú Parlamentu otvorenejším a transparentnejším spôsobom kontrolovať využívanie prostriedkov a strategickú politiku.

Táto demokratická zodpovednosť je nesmierne dôležitá, najmä v čase, keď členské štáty samy znižujú svoje výdavky. Investície, rozvoj, demokracia a ľudské práva sú najmä prostredníctvom mäkkej sily potenciálne dôležitým spôsobom podpory širších cieľov zahraničnej politiky EÚ a mohli by tiež prispieť k zníženiu migračných tlakov na vonkajších hraniciach EÚ smerom dovnútra. Základom sú však silné mechanizmy na predchádzanie korupcii a zneužívania prostriedkov EÚ. Mali by sme byť však byť opatrní a nevnucovať naše západné liberálne hodnoty, predovšetkým pokiaľ ide o takzvané reprodukčné práva, tým, ktorí na ne nie sú pripravení alebo tým, ktorí ich odmietajú prijať pod rúškom dodržiavania ľudských práv.

 
  
MPphoto
 

  Sabine Lösing, v mene skupiny GUE/NGL.(DE) Vážený pán predsedajúci, v tejto chvíli je potrebné jasne povedať, že pokiaľ ide o nástroje financovania zahraničnej politiky EÚ, Lisabonská zmluva zrušila právo Európskeho parlamentu na dohľad. Tým bola zodpovednosť za tieto nástroje financovania plne presunutá na Komisiu a vysokú predstaviteľku a s ňou na Európsku službu pre vonkajšiu činnosť. Považujem za úplne neprijateľné, že stanoviská Parlamentu a Rady sa budú ignorovať, napriek tomu, že ide o ďalekosiahle opatrenia zahraničnej politiky Európskej únie a ich vykonávanie.

Podporujeme úsilie viacerých skupín zamerané na obnovenie parlamentného dohľadu nad nástrojmi financovania. Preto podporíme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k delegovaným aktom, o ktorých sa tu, samozrejme, už hovorilo. Napriek tomu by som na záver chcela vyjadriť veľké obavy, pokiaľ ide o nástroj stability a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, pretože som presvedčená, že tieto nástroje sa využívajú nedemokratickým a netransparentným spôsobom a v niektorých prípadoch proti vôli dotknutých krajín, a to im dáva charakter intervenčnej zahraničnej politiky EÚ.

 
  
MPphoto
 

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, na trhoch v meste Karáči koluje táto anekdota: Zlodej prepadne pakistanského prezidenta a hovorí mu: „Chcem vaše peniaze.“ Prezident Pakistanu vraví: „Ja som predsa váš prezident Zardari.“ Nato zlodej odpovedá: „V tom prípade chcem svoje peniaze!“

Táto anekdota vystihuje dnešnú rozpravu, pretože zdôrazňuje hlavný bod. Európska komisia nemá žiadne peniaze. Všetky peniaze Komisie pochádzajú od daňových poplatníkov členských štátov, presnejšie povedané, od daňových poplatníkov 14 členských štátov, ktoré sú čistými prispievateľmi. Aj keď Komisia raz bude mať svoje vlastné zdroje, čo je na základe dnešného hlasovania, žiaľ, pravdepodobné, peniaze, ktoré Komisia využíva, budú naďalej pochádzať od daňových poplatníkov.

Preto vás chcem požiadať, aby ste veľmi starostlivo zvážili túto otázku: Naozaj sa domnievate, že ťažko skúšaní európski daňoví poplatníci a daňoví poplatníci Spojeného kráľovstva naozaj chcú, a najmä v súčasnej situácii, aby sa vynaložili ďalšie 2 miliardy EUR, pretože presne to stanovujú tieto návrhy, a to len preto, aby sa komisár EÚ mohol predvádzať na svetovej scéne?

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, financujúce orgány EÚ majú, ako vždy, určité problémy. Finančnú pomoc je vzhľadom na jej zložitosť ťažké získať, pričom systémy monitorovania sa aj naďalej vytvárajú spôsobom, ktorý zďaleka nie je ideálny. Jedným príkladom je predvstupová pomoc, ktorá sa, ako všetci vieme, udeľuje potenciálnym kandidátskym krajinám. Jej udelenie však dáva zmysel iba v prípade, že dané štáty riešia problémy korupcie alebo že naozaj vytvorili potrebné štruktúry. Dúfam, že v tomto prípade sa EÚ poučila z unáhleného rozšírenia v roku 2007. Pokiaľ ide o nástroj stability a nástroj financovania rozvojovej spolupráce, rozpočtové prostriedky sa veľmi často nedostanú k miestnym inštitúciám, ktorým sú určené, alebo sa k nim dostane len časť týchto prostriedkov. Toto čiastočne spôsobujú slabé inštitúcie v prijímajúcich krajinách, ale aj nesprávna štruktúra stimulov a nedostatok zdokumentovanej zodpovednosti. Námetom na premýšľanie je skutočnosť, že podľa štúdie Medzinárodného menového fondu (MMF) je v 33 krajinách viac ako 50 % verejných výdavkov závislých od medzinárodnej rozvojovej pomoci. Monitorovanie v súvislosti s akoukoľvek finančnou pomocou z EÚ treba posilniť.

 
  
MPphoto
 

  Godelieve Quisthoudt-Rowohl (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som sa chcela úprimne poďakovať pánovi spravodajcovi Scholzovi za pozitívnu a otvorenú spoluprácu. Nepodarilo sa nám vždy dospieť k dohode, najmä počas trojstranných rokovaní, ale pri diskusiách vládla konštruktívna atmosféra.

Rozšírenie nástroja financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami poskytne EÚ príležitosť nadviazať spoluprácu na rovnakej úrovni s veľmi dôležitými rýchlo sa rozvíjajúcimi a rozvojovými hospodárstvami. Toto zahŕňa výmenné programy v oblasti vzdelávania v rámci programu Erasmus Mundus a podporu podnikateľskej a kultúrnej spolupráce, a to veľmi vítam. Chcela by som upriamiť vašu pozornosť na jeden bod, a to, že vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu Európskej únie a každého členského štátu Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) nepovažuje za prijateľné žiadať nové, momentálne nedostupné finančné prostriedky na vykonávanie práve opísaných opatrení. Treba nájsť finančnú rovnováhu s nástrojom financovania rozvojovej spolupráce, ktorého prostriedky boli určené iba pre všetky rýchlo sa rozvíjajúce a rozvojové hospodárstva. Preto som v mene poslaneckého klubu PPE predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý umožňuje dosiahnuť takúto finančnú rovnováhu.

Chcela by som sa tiež v rýchlosti vyjadriť k delegovaným aktom. Ide o dôležitú otázku, ktorá bola dnes dopoludnia už dvakrát spomenutá. Podľa mňa niet žiadnych pochýb o tom, že Parlament musí mať právo dohľadu a právo veta prostredníctvom delegovaných aktov, pokiaľ ide o celý balík financovania zahraničnej spolupráce, o ktorej sa momentálne diskutuje. Duch Lisabonskej zmluvy sa tu musí prejaviť. Nesmieme pripustiť žiadny kompromis, pokiaľ ide o to, či sa delegované akty zahrnú alebo nezahrnú do nástrojov financovania.

 
  
MPphoto
 

  Ana Gomes (S&D). – Vážený pán predsedajúci, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je nevyhnutný pre zahraničnú politiku EÚ, ktorá sa skutočne venuje podpore demokracie, právneho štátu a ľudských práv na celom svete. Ide o jediný nástroj, ktorý teraz možno zmobilizovať na pomoc ľuďom bojujúcim za demokraciu a ľudské práva v krajinách, kde sú obmedzené základné slobody. Môžeme tak urobiť bez súhlasu ich príslušných vlád. Takýto cenný nástroj, musí, samozrejme, podliehať riadnej kontrole zo strany Európskeho parlamentu, a preto žiadame uplatnenie postupu delegovaných aktov.

Mali by sme si však uvedomiť, že tento nástroj je pomerne obmedzený, pokiaľ ide o dostupné finančné prostriedky, a rozsiahla časť tohto nástroja, konkrétne 22 %, sa bude od roku 2011 až do roku 2013 vlastne vyplácať volebným pozorovateľským misiám EÚ. To znamená, že rozpočet vyčlenený pre európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva treba výrazne zvýšiť.

Chcela by som využiť túto príležitosť a poukázať na nový nástroj, ktorý by sa mal vytvoriť s pomocou Európskeho parlamentu a ktorý by sa mohol financovať z nástroja pre demokraciu a ľudské práva s cieľom efektívnejšie a pružnejšie podporovať ľudí, ktorí často riskujú vlastné životy v boji za demokraciu, právny štát a ľudské práva v krajinách, kde vládnu diktatúry alebo represívne režimy, a v krajinách, ktoré sa usilujú o prechod k demokracii, ale musia čeliť násilným protidemokratickým silám a potrebujú oveľa viac pomoci v zmysle budovania kapacít, aby porazili tieto protidemokratické sily.

Potrebujeme európsku mimovládnu nadáciu zloženú z viacerých strán podobnú Národnej nadácii pre demokraciu (NED), ktorú založil Kongres Spojených štátov.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za slovo. Chcela by som sa v súvislosti s vynikajúcim návrhom pani Gomesovej opýtať, čo by sme sa podľa jej názoru mohli z modelov USA naozaj naučiť, pokiaľ ide o takýto druh pružnejšieho, a povedzme, menej byrokratickejšieho financovania na podporu demokratizácie a ľudských práv.

 
  
MPphoto
 

  Ana Gomes (S&D). – Vážený pán predsedajúci, krása spočíva práve v pružnosti. Keby sme mali nadáciu zloženú z viacerých strán, dokázali by sme na širokom základe identifikovať konkrétne prípady, ktoré by podľa nás potrebovali konkrétnu pomoc, obchádzať obštrukčné vlády, orgány alebo sily a budovať kapacity pre tých, ktorí bojujú za ľudské práva. Myslím si, že príklad nadácie NED zo Spojených štátov je veľmi poučný, a preto by sme sa nemali zdráhať nasledovať fungujúci model z iných častí sveta, v tomto prípade model našich amerických partnerov.

V Európe fungujú nadácie rôznych strán, ktoré však často majú rôzne programy a, samozrejme, existuje mnoho prípadov, v ktorých by sa mali spojiť, a tak dosiahnuť väčšiu účinnosť pri poskytovaní pomoci tým, ktorí bojujú za demokraciu a ľudské práva.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Trochu ste ma zmiatli, Ana. Myslel som si, že už končíte, ale potom ste zrazu pokračovali v prejave, a tak som nevedel, či mám alebo nemám použiť kladivko. Skutočnosť je taká, že pri postupe zdvihnutia modrej karty má autor otázky 30 sekúnd a osoba, ktorá odpovedá, má na odpoveď tiež iba 30 sekúnd.

 
  
MPphoto
 

  Louis Michel (ALDE).(FR) Vážený pán predsedajúci, som veľmi sklamaný, pretože som sa chcel zúčastniť tejto diskusie. Veľmi silne pochybujem o tom, že americký model je účinnejší ako európsky. Americký model pristupuje k otázke ľudských práv veľmi selektívne a v plnej miere slúži vlastným záujmom, pretože pravda je taká, že americký model je predovšetkým o aktívnom bilateralizme.

Chcel by som zablahoželať kolegovi pánovi Charlesovi Goerensovi k jeho práci, keďže sa mu podarilo posilniť rozvojovú stránku prístupu a, samozrejme, chcem poďakovať pánovi komisárovi Piebalgsovi za to, že si veľmi pozorne a s priaznivým postojom vypočul túto žiadosť.

Za seba by som rád uviedol tri stručné poznámky. Po prvé, veľmi rýchle zrušenie systému preferencií Spoločenstva môže a bude mať dramatické následky na niektoré krajiny AKT, ktoré sú ešte stále vývozcami banánov. Niektoré z týchto následkov priamo ovplyvnia schopnosť krajín AKT podporovať trvalo udržateľný rozvoj. Preto by som chcel podporiť rozumný a pružnejší výklad kritérií na vyčleňovanie pomoci. Pomoc by sa mala prednostne prideľovať tým krajinám AKT, ktoré si chcú zachovať odvetvie banánov vzhľadom na vplyv tohto odvetvia na trvalo udržateľný rozvoj krajiny. V tejto súvislosti by bolo prospešné, keby sa uskutočnilo posúdenie vplyvu ex ante týkajúce sa situácie v krajinách vyvážajúcich banány, ktoré sme požadovali, ale nepodarilo sa ho uskutočniť.

Mám ešte dve všeobecné poznámky, ku ktorým sa určite vrátim aj v nasledujúcich týždňoch. Podľa môjho názoru je bezpochyby najlepším spôsobom prideľovania tejto pomoci všeobecná rozpočtová pomoc, kdekoľvek to bude možné, a odvetvová pomoc, kdekoľvek to bude potrebné. Zrejme by tiež bolo dobré, keby sa uskutočnila rozprava o výške pomoci a o dodržiavaní záväzkov z roku 2005 členskými štátmi. Toto je kľúčová otázka rozpravy. Navyše to, čo som dnes počul od kolegov poslancov, je hlboko znepokojujúce. Zjavne tu panuje sebectvo. Musím povedať, že ma to dosť prekvapuje.

Nakoniec, aby som odpovedal na niekoľko otázok, chcel by som tiež oživiť myšlienku zahrnúť Európsky rozvojový fond do rozpočtu, keďže to by nám, samozrejme, umožnilo priamo monitorovať politické opatrenia Komisie.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Grèze (Verts/ALE).(FR) Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať pánovi Goerensovi za to, že zohľadnil medzinárodné normy v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci a medzinárodné environmentálne normy, predovšetkým tie, ktoré sa, samozrejme, týkajú vystavenia pesticídom.

Správa hovorí o ochrane malých pestovateľov, čo považujem za mimoriadne dôležité, pretože, ak vám musím pripomenúť, nakoniec dostanú len 1,5 % z ceny, ktorú zaplatí konečný spotrebiteľ. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že, ako už určite viete, každoročne sa milióny poľnohospodárov musia presťahovať do osád z chatrčí.

Teraz, keď sa o tomto boji proti pesticídom a proti masívnemu vystavovaniu pesticídom hovorilo v Parlamente, považujem za nevyhnutné, aby sa rovnaké požiadavky uplatňovali aj v oblasti Francúzskych Antíl, kde sa používa chlórdekon, a v najodľahlejších regiónoch. Presne to očakávam od Komisie.

Na záver chcem povedať, že aj keď vítam dosiahnutý pokrok, treba zdôrazniť, že hlavným problémom, pokiaľ ide o obchod s banánmi, je zjavne poľnohospodársky model, ktorý by sa mal prepracovať, pretože sa zameriava len na vývoz. Poľnohospodársky model by sa mal prepracovať tak, aby bol sebestačnejší.

 
  
MPphoto
 

  Marek Henryk Migalski (ECR).(PL) Plne súhlasím s pani Gomesovou, že otázka ľudských práv je jednou z najdôležitejších otázok, ktorými sa musíme zaoberať, a preto absolútne nerozumiem vyhláseniu pani Lösingovej, že prostriedky vynakladané v oblasti ľudských práv sú niekedy alebo dokonca často použité nesprávne. Podpora ľudských práv je našou základnou úlohou, ak nie dokonca najdôležitejšou úlohou Európskeho spoločenstva.

Chcel by som sa tiež vyjadriť k jednému z nástrojov na podporu demokracie a ľudských práv vo svete a k vyhláseniu, že tieto nástroje by sa mali zaviesť a vykonávať bez ohľadu na to, či tretie strany alebo verejné úrady udelili svoj súhlas. To považujem za kľúčové vyhlásenie, ktoré poukazuje na našu povinnosť. Niekedy musíme pomáhať pri budovaní demokracie a posilňovaní ľudských práv aj napriek nesúhlasu vlád niektorých krajín. Som presvedčený, že ide o zmysluplnú úlohu, predovšetkým tam, kde sa porušuje právo na slobodu prejavu. Je to naša povinnosť.

 
  
MPphoto
 

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážený pán predsedajúci, mnohé aspekty tejto rozpravy sú nereálne. Všetky tieto správy týkajúce sa podpory demokracie a ľudských práv vo svete a nástrojov financovania rozvojovej spolupráce sa musia vnímať v kontexte hrozivého vyhlásenia, s ktorým včera v tomto Parlamente vystúpil generálny tajomník Organizácie Spojených národov. Povedal, že len v tomto roku bude viac ako 65 miliónov ľudí na svete uvrhnutých do extrémnej chudoby.

Taká je krutá realita, ktorá je v rozpore s peknými slovami vlády a Komisie. Za dverami tohto Parlamentu vidíme obrovské transparenty s logom EÚ a nápismi: Zastavte chudobu. Zároveň však Komisia EÚ a vlastne aj hlavné skupiny tohto Parlamentu presadzujú neoliberálne hospodárske politiky, ktoré drasticky znižujú rozpočet, úroveň verejných služieb a životnú úroveň bežných občanov, a pritom presúvajú obrovské množstvo prostriedkov vo forme finančnej pomoci do bánk a do rúk špekulantov.

Pokiaľ ide o nástroj financovania rozvojovej spolupráce, Komisia si blahoželá k novým zníženiam ciel na banány, na ktorých sa dohodli s pestovateľmi banánov z Latinskej Ameriky, v skutočnosti však z tohto nového opatrenia profitujú silné nadnárodné spoločnosti. Obrovskí vývozcovia banánov, ako napríklad Chiquita a Del Monte, budú mať obrovské zisky, zatiaľ čo pre krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria to bude mať zničujúce následky. A, samozrejme, dotácie pre malých pestovateľov banánov, ktorí stoja pred krachom z dôvodu tejto novej dohody, nesmú pochádzať z existujúcich sociálnych fondov, ale musia sa nájsť niekde v rozpočte EÚ. Z obchodu by mali mať úžitok malí pestovatelia a pracujúci ľud, teda väčšina, a nie veľké nadnárodné spoločnosti.

 
  
MPphoto
 

  Nikolaos Salavrakos (EFD).(EL) Vážený pán predsedajúci, obávam sa, že v rozpočte Európskej únie na rok 2011 došlo k chybe, a to v súvislosti s ustanovením o preskúmaní v polovici obdobia, ako aj stanovením priamych príjmov z nových daní, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia koncoví používatelia, inými slovami, európski občania. Mám pocit, že teraz nie je najvhodnejší čas na vyberanie týchto daní, keďže Európa upadá do recesie a pracovníci strácajú prácu, kúpnu silu, a čo je ešte dôležitejšie, práva na poistenie. Namiesto toho, aby sme európskym spotrebiteľom dávali, ešte viac ich oberáme. Znova sa zdá, že v našom úsilí dosiahnuť rozpočtovú disciplínu sme zabudli na plány rastu a že pri uplatňovaní hospodárskych teórií sme zabudli na politickú teóriu.

Musíme byť príkladom, a tak európskych občanov presvedčiť, že sa o nich staráme najlepším možným spôsobom. V tejto konkrétnej kritickej situácii by sme sa nemali správať ako Mária Antoinetta. Mám preto dva konkrétne návrhy. Po prvé, náš poslanecký plat by sa mal v roku 2011 znížiť o 1000 EUR a tieto peniaze by sme mali použiť s cieľom zamestnať mladého nezamestnaného európskeho občana z našej krajiny. Po druhé, mali by sme znížiť cestovné náklady na letenky, a to cestovaním v ekonomickej triede.

 
  
MPphoto
 

  Nick Griffin (NI). – Vážený pán predsedajúci, ako to už často býva s návrhmi EÚ, tieto finančné nástroje zahŕňajú opatrenia, ktoré sú veľmi príťažlivé z emocionálneho hľadiska. Všetci slušní ľudia, ako sme my, chcú zastaviť pašovanie drog, obchodovanie s ľuďmi a dodávanie ručných zbraní do zón konfliktu, ale je veľmi jednoduché byť emotívni a veľkorysí s peniazmi iných ľudí.

Zatiaľ čo bežný ľud v Grécku, Francúzsku, Írsku a Veľkej Británii čelí pustošeniu spoločností škrtmi a nesie ťažké bremeno vo forme daní, správa pána Scholza pridáva k už vyčleneným 172 miliónom EUR ďalších 176 miliónov EUR na pomoc kapitalistom tretieho sveta, aby zhltli ešte väčšie množstvo našich pracovných miest. Podľa správy pána Goerensa sa premárni 190 miliónov EUR vrátane 17,4 milióna EUR na nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín. Možno to uniklo vašej pozornosti, ale ceny potravín prudko narastajú aj v našich volebných obvodoch.

Najhoršia zo všetkých je však správa pani Brantnerovej. V tejto správe sa na strane deväť hovorí o finančnom balíku do roku 2013 v hodnote 2 062 miliárd EUR. Ide, samozrejme, o tlačovú chybu. Pevne dúfam, že ide o tlačovú chybu, ale skutočnosť, že takáto nezmyselná chyba unikla všetkým odborníkom a poslancom, ktorí správu čítali, je veľmi presvedčivým dôkazom o nedbalej ľahkovážnosti, s akou Európska únia využíva svoje finančné prostriedky.

Tieto peniaze nerastú na stromoch. Nerozdáva ich rozprávková víla. Nie sú to peniaze Komisie ani peniaze poslancov. Sú to peniaze daňových poplatníkov a nesmierne neprimerané množstvo týchto peňazí pochádza od britských daňových poplatníkov.

 
  
MPphoto
 

  Maurice Ponga (PPE).(FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Európska únia dlhé roky udržiava osobitný a silný vzťah s krajinami AKT. Tento osobitný vzťah viedol predovšetkým k poskytovaniu colných preferencií. To platí pre odvetvie banánov, z ktorého krajiny AKT prosperovali vďaka preferenčným obchodným dohodám o vývoze do Európskej únie.

WTO a najmä krajiny Latinskej Ameriky, ktoré sú veľkými vývozcami banánov, namietali proti tejto preferencii. A preto s cieľom zabezpečiť súlad s pravidlami WTO a ukončiť dlhodobý spor schválila Európska únia v decembri 2009 zníženie ciel v odvetví banánov.

V súvislosti s privilegovaným partnerstvom, ktoré udržiava s krajinami AKT, chcela Európska únia aj napriek tomuto zníženiu ciel pomôcť krajinám AKT produkujúcim banány vyrovnať sa s väčšou hospodárskou súťažou. Preto sa Európa zaviazala poskytnúť 190 miliónov EUR do roku 2013 krajinám AKT produkujúcim banány, aby im pomohla prispôsobiť sa, posilniť konkurencieschopnosť a v prípade potreby reštrukturalizovať odvetvie banánov.

V správe, o ktorej budeme zajtra hlasovať, Európsky parlament opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať krajiny AKT, ktoré produkujú banány, a to veľmi vítam. Preto sme, okrem iných vecí, navrhli, aby Európska únia v prípade potreby mohla po roku 2013 prijať doplňujúce opatrenia.

 
  
MPphoto
 

  Thijs Berman (S&D). – Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o rozpočet, musíme presadzovať maximálnu transparentnosť a zodpovednosť, keďže to výrazne prispeje k legitímnosti vonkajšej politiky EÚ.

Hovoríme o značných sumách finančných prostriedkov, ktoré sa využívajú na základe nariadení poskytujúcich Komisii veľký manévrovací priestor. To je v poriadku, musíme však plne uplatňovať naše právo na kontrolu, pokiaľ ide o strategické dokumenty, viacročné predbežné programy a podobne, keďže majú všeobecný rozsah a dopĺňajú finančné nástroje tým, že definujú prioritné oblasti a ciele.

Komisia by Parlamentu mala predstaviť svoj výsledok vo výročnej správe s osobitnou pozornosťou na oprávnenosť všetkých projektov na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA). Tvorbou programov a plánovaním by sa mali zaoberať tí istí odborníci ako doteraz, služba pre vonkajšiu činnosť však potrebuje viac odborníkov v oblasti rozvoja a ľudských práv, ktorí by týmto nástrojom rozumeli a pracovali s nimi v Bruseli a v delegáciách EÚ v tretích krajinách.

 
  
MPphoto
 

  Takis Hatzigeorgiou (GUE/NGL).(EL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa stručne vyjadriť k otázke demokracie a k financovaniu na podporu demokracie v zahraničí. Demokraciu považujeme za výdobytok človeka, ktorý treba chrániť. Je však demokracia, ako ju poznáme, tou správnou demokraciou, ktorú chceme a musíme šíriť? Som si úplne istý, že v prvom rade musíme zlepšiť demokraciu u nás. Ako môžeme hovoriť o demokracii, keď máme krajinu, kde zdržanie sa pri hlasovaní presahuje 50 %? Môžeme hovoriť o demokracii, keď sú milióny ľudí bez práce? Čo možno povedať o tom, že demokracia sa neprejavuje prostredníctvom volených zástupcov, ale najmä prostredníctvom médií, ktorými je zároveň aj kontrolovaná? Je toto druh demokracie, na ktorý môžeme byť hrdí a ktorý chceme šíriť?

Som presvedčený, že naozaj existujú národy, ktoré potrebujú pomoc na to, aby od svojich vlád získali riadnu podporu a rešpekt voči ich právam. Ale nemala by sa táto pomoc poskytovať opatrne a na základe dôkladného vyšetrenia všetkých potenciálnych negatívnych výsledkov, skôr ako tých pozitívnych? Môže niekto povedať, že financovanie demokracie v Afganistane posunulo demokraciu vpred? Myslím si, že ešte musíme veľa urobiť, aby sme z našej demokracie urobili nasledovaniahodný príklad namiesto toho, aby sme ľuďom platili za to, aby nás napodobňovali.

 
  
MPphoto
 

  Alf Svensson (PPE).(SV) Prostredníctvom Lisabonskej zmluvy a novej služby pre vonkajšiu činnosť máme príležitosť na väčšiu účasť na svetovej scéne. S tým, samozrejme, súvisí aj väčšia zodpovednosť.

Máme osobitnú zodpovednosť v rôznych druhoch vzťahov s krajinami, ktoré nie sú demokratické, či už ide o pomoc alebo o obchod. Európa a EÚ by mala a musí prevziať vedenie. EÚ musí ukázať cestu. V nástrojoch financovania, o ktorých práve diskutujeme, sú stavebné prvky, ktoré nám dávajú predpoklady na skutočné dosiahnutie zmeny. Predpoklady existujú, to však automaticky neznamená, že sa nám podarí uspieť. Ak chceme dosiahnuť, aby každé jedno euro pomoci malo optimálny účinok, naša práca v oblasti rozvoja musí byť neustále vedená iniciatívami na podporu demokracie a mienkotvorby. Možno sa to zdá byť samozrejmosťou, ale v skutočnosti to tak nie je pre všetkých.

V Organizácii Spojených národov je to práve EÚ, ktorá stojí v popredí. Je to EÚ, ktorá zohráva úlohu v rokovaniach proti totalitným režimom a práve my neustále a neochvejne stojíme na strane zraniteľných ľudí, a tak by to, samozrejme, malo byť. Je preto sklamaním, že z celosvetového hľadiska nie je smer zmeny taký, aký by sme si v súvislosti s demokraciou a ľudskými právami želali, a mám pocit, že niektorí poslanci nášho Parlamentu si úplne neuvedomujú význam demokracie ako najvýznamnejšieho a najzákladnejšieho stavebného prvku rozvoja.

Vo Výbore pre rozvoj pravidelne sledujeme pokusy o vypracovanie dokumentov, ktoré nepriamo, medzi riadkami, alebo celkom otvorene robia určité ústupky voči totalitným režimom. Nedávno sa napríklad tvrdilo, že hlavným problémom diktatúr je to, že existuje riziko privatizácie zdravotnej starostlivosti. Skutočnosť, že hlad nebol v demokracii nikdy rozšírený, málokedy niekto zdôrazní.

Takýto postoj sa jednoducho nedá obhájiť. V záujme ideálneho fungovania našich nástrojov financovania v rámci rozpočtu pomoci musíme podporu demokracie umiestniť do centra vonkajších vzťahov a k tomu musí dôjsť nielen vo formálnych kontextoch a slovne, ale aj prostredníctvom praktických opatrení.

 
  
MPphoto
 

  Patrice Tirolien (S&D).(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, svoj prejav by som chcel zamerať na správu pána Goerensa, ktorá sa zaoberá sprievodnými opatreniami pre banány (BAM) z krajín AKT.

Keďže sám pochádzam z jedného z mála európskych regiónov, ktoré produkujú banány, musím dotknutým pestovateľom z krajín AKT prejaviť solidaritu. Solidaritu prejavujem predovšetkým preto, lebo Európsku úniu viaže s týmito krajinami silné historické puto a mali by sme vynaložiť všetko úsilie s cieľom zabezpečiť, aby aj ony boli schopné maximalizovať výhody vyplývajúce z globalizácie, pretože práve tieto krajiny boli vo väčšine prípadov jej prvé obete.

Ďalej solidaritu prejavujem aj preto, lebo hrozí, že obchodné ústupky, ktoré Komisia veľkodušne urobila na dosiahnutie súladu s WTO, môžu znamenať smrteľnú ranu pre toto poľnohospodárske odvetvie v partnerských krajinách AKT. A nakoniec prejavujem solidaritu, ale určite nie naivitu, preto, lebo návrh nariadenia o BAM predložený Komisiou kladie priveľký dôraz na aspekt hospodárskej diverzifikácie.

Vzhľadom na stratu colných preferencií, ktorá je výsledkom dohody s WTO, hlavným cieľom tohto programu je jednoznačne zabezpečiť udržateľnosť vývozu banánov z krajín AKT, a tak im pomôcť posilniť ich konkurencieschopnosť.

Navyše buďme úprimní, finančné prostriedky vyčlenené prostredníctvom BAM nie sú v žiadnom prípade dostatočné a nepokrývajú dostatočne dlhé obdobie na to, aby mohlo dôjsť k diverzifikácii.

Nakoniec by som chcel dodať, že ak si uvedomujeme naliehavosť situácie, mohli by sme súhlasiť s tým, aby sa tieto sprievodné opatrenia financovali prostredníctvom rozsiahlych presunov rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu 4. Rada musí byť zodpovedná a musí pre viacročné financovanie tohto programu nájsť perspektívne riešenie.

 
  
MPphoto
 

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE).(PL) Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je podľa môjho názoru nástrojom, ktorý sa v súčasnosti využíva príliš technickým spôsobom a tak sa k nemu aj pristupuje. Mal by to byť vo väčšej miere politický nástroj Európskej únie, keďže má obrovský potenciál na podporu a presadzovanie demokracie. To si však vyžaduje zmenu spôsobu, akým sa k tomuto európskemu finančnému nástroju pristupuje. Doposiaľ bola otázka podpory demokracie zatienená otázkou ľudských práv. Obe otázky sú, samozrejme, extrémne dôležité, myslím si však, že samotná podpora demokracie je odlišná záležitosť a mala by mať oveľa vyššie postavenie a oveľa väčšiu váhu.

Preto tiež musíme posilniť mimovládne organizácie v krajinách s autoritatívnymi vládami. V týchto krajinách by sme sa mali sústrediť na demokraciu blízku občanom a budovať ju od základov. To znamená sústrediť sa na organizácie občianskej spoločnosti, ktoré ponúkajú inovačné metódy rozširovania verejného priestoru. Ak v tom chceme uspieť, v prvom rade musíme zaviesť pravidelné monitorovanie vplyvu tých organizácií, ktoré dostávajú európske finančné prostriedky. Musíme tiež, a súhlasia s tým aj samotné organizácie, zriadiť fórum, ktoré by prostredníctvom pravidelných stretnutí uľahčovalo komunikáciu medzi prispievateľmi a príjemcami, a to nielen prispievateľmi z Európskej únie, ale aj z iných oblastí. Treba zjednodušiť naše formuláre žiadostí. V súčasnosti im mnoho ľudí jednoducho nerozumie. Komisia nakoniec musí zmierniť finančné nariadenie.

 
  
MPphoto
 

  Kader Arif (S&D).(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, názov tejto rozpravy môže viesť k určitému optimizmu, pretože v teórii hovorí o stanovení postupov na pomoc krajinám AKT produkujúcim banány. Realita je úplne iná a musím povedať, že spôsob, akým sa k týmto krajinám pristupuje v celej správe, je jednoducho neprijateľný. Musíme si predovšetkým uvedomiť, že odvetvie banánov je životne dôležité pre mnohé krajiny Afriky a Karibiku.

Napriek tomu tieto krajiny vynaložili úsilie na prijatie dohody v rámci WTO, ktorá znižuje európske colné sadzby na 114 EUR za tonu, s cieľom ukončiť dlhotrvajúci spor s producentskými krajinami Latinskej Ameriky. Zdá sa však, že Komisia ich zabudla informovať o prebiehajúcich bilaterálnych rokovaniach práve s týmito krajinami o oveľa nižšej colnej sadzbe: 75 EUR za tonu. Inými slovami, obchodné následky týchto dohôd budú veľmi hmatateľné v tom kontexte, že leví podiel na európskom trhu s banánmi už teraz majú nadnárodné spoločnosti so sídlom v Latinskej Amerike.

Vzhľadom na túto situáciu všetci členovia na poslednom plenárnom zasadnutí zhromaždenia AKT – EÚ v Tenerife jednohlasne prijali vyhlásenie, v ktorom žiadajú o prijatie opatrení prispôsobených potrebám pestovateľov a o ich bezodkladné vykonávanie.

Žiaľ, po návrate do Bruselu a Štrasburgu vidím, že pravica znova ustupuje a dokonca odmieta akúkoľvek zmienku o tomto vyhlásení, čo nie je žiadnym prekvapením. Som unavený z tejto dvojitej hry, ale predovšetkým sa obávam, že túto únavu pociťujú aj naši historickí partneri, ktorí už viac neveria tomu, že skutočne chceme podporovať ich rozvoj.

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (S&D). – Vážený pán predsedajúci, vítam toto preskúmanie európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) v polovici obdobia, chválim prácu spravodajcu a vítam zmeny, ktoré umožňujú platby daní. Dve tretiny organizácií na ochranu ľudských práv nedokázali získať miestne výnimky, a preto sa tento nedostatok, ktorý obmedzoval skutočné potreby projektov, teraz odstráni.

Komisii chcem povedať, že vítam štruktúrovanú spoluprácu, ktorá umožnila konzultácie s Parlamentom o viacročných programoch, a podporujem ďalšie dnešné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy o delegovaných aktoch. Chcem vám zároveň pripomenúť potrebu začleniť zistenia volebných pozorovateľských misií do následných opatrení v krajine.

Členským štátom chcem pripomenúť, že pokiaľ ide o ďalší finančný výhľad, nesmú sa pokúšať o zníženie nástroja EIDHR. K takýmto pokusom už došlo a neboli úspešné a tento Parlament zabezpečí, aby opäť neuspeli.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE).(RO) Chcela by som vyzdvihnúť zavedenie európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva v separatistickom regióne Podnestersko v Moldavskej republike. Podnestersko závažne porušuje zásady demokracie a dodržiavanie ľudských práv. V tejto súvislosti je používanie tohto nástroja dobrým spôsobom na podporu demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv v regióne.

Ako súčasť tohto nástroja sa začali realizovať rôzne projekty vrátane projektu, ktorý sa začal realizovať v roku 2009 a je zameraný na budovanie kapacít a podporu ľudských práv a demokratických inštitúcií v moldavskom regióne Podnestersko. Projekt zabezpečil účasť občianskej spoločnosti regiónu v demokratickom procese. Skúsenosti však ukázali, že tento nástroj sa nevyužil v maximálnej možnej miere a došlo k mnohým oneskoreniam v jeho vykonávaní a k problémom s transparentnosťou. Musím zdôrazniť potrebu revízie tohto nástroja s cieľom navrhnúť účinné stratégie jeho vykonávania v tomto regióne.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE).(SK) Európsky nástroj na podporu demokracie a ľudských práv významne prispieva prostredníctvom svojho rozpočtu na obdobie 2007 až 2013 vo výške 1 miliardy 100 miliónov eur k dodržiavaniu a k rozvoju ľudských práv, ako aj k posilňovaniu demokracie vo svete.

Teším sa, že súbor dodatočných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov berie do úvahy a zároveň zohľadňuje zmeny vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy tým, že primerane posilňuje práva Parlamentu na kontrolu v tejto oblasti. Za podstatný prínos pre Parlament považujem aj výslovné stanovenie možnosti vzniesť námietku proti delegovanému aktu v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia. Posilnenie právomoci Parlamentu podľa môjho názoru napomôže tomu, aby sa tento nástroj stal pružnejším, spĺňal nové požiadavky stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie a lepšie čelil výzvam spojeným s ochranou ľudských práv a demokracie vo svete.

 
  
MPphoto
 

  Corina Creţu (S&D).(RO) Spoločným menovateľom týchto troch správ, o ktorých momentálne diskutujeme, je vlastne to, že skúmajú nástroje financovania rozvojovej spolupráce a opatrenia na podporu demokracie a ľudských práv na celom svete.

Myslím si, že pre nás je prirodzené vykonávať takéto hodnotenia nástrojov financovania rozvojovej spolupráce a tiež si myslím, že je prirodzené uplatňovať právo kontroly v rámci komitologického postupu a zdôrazňovať viacero problémov týkajúcich sa spôsobu, akým Komisia vykonávala tento nástroj, a výkladu, ktorý dala niektorým jeho základným ustanoveniam.

Chcela by som podporiť návrhy predložené Výborom pre rozvoj, ktoré doplnia sprievodné opatrenia navrhnuté Komisiou, predovšetkým pre odvetvie banánov. Na druhej strane by som chcela všetkým pripomenúť, že účelom rozvojovej politiky Európskej únie je znížiť a v dlhodobom horizonte odstrániť chudobu. Myslím si tiež, že okrem podpory ľudských práv a demokracie nesmieme zabúdať ani na hlavný cieľ, ktorým je odstránenie chudoby.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD).(SK) Predmetom návrhu Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie o financovaní spolupráce s industrializovanými krajinami, je rozšírenie geografickej pôsobnosti z pôvodných 17 krajín o ďalších 46 krajín, na ktoré sa doposiaľ vzťahoval nástroj financovania rozvojovej spolupráce.

Teší ma, že sa Európska únia rozhodla rozšíriť spoluprácu podľa programu nástroja financovania spolupráce s industrializovanými krajinami o ďalšie krajiny. Nerozumiem však motivácii o zaradenie niektorých krajín do tohto zoznamu. Obdivujem občanov Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, že dlhé desaťročia tolerujú a znášajú šikanovanie militantného režimu, nerozumiem však úradníkom v Komisii, ktorí nám v predloženom návrhu nepriamo odporúčajú, aby sme Kim Čong-ilovi pomohli zdokonaliť technickú základňu jeho vojenského priemyslu, aby mohol ešte účinnejšie zastrašovať a ohrozovať okolité krajiny. Som presvedčený, že modernizácia Kórejskej ľudovodemokratickej armády by nemala byť prioritou, na ktorú sa majú skladať občania Európskej únie, a že Kórejská ľudovodemokratická republika zatiaľ nepatrí do zoznamu krajín, ktoré v prílohe navrhovala Komisia.

 
  
MPphoto
 

  Franz Obermayr (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, kým začnem, chcel by som vám poďakovať za konštruktívny spôsob, akým predsedáte tejto rozprave a za spravodlivé určovanie poslancov, ktorí budú alebo nebudú vystupovať.

Krajiny OECD ročne investujú do rozvojovej pomoci viac ako 100 miliárd USD. To znamená, že tieto finančné prostriedky predstavujú 90 % rozvojovej pomoci na svete financovanej z verejných zdrojov. EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. Každý rok sa však pomoc v hodnote 3 miliárd EUR stratí s dôvodu kvalitatívnych nedostatkov. Čo sa s tým dá robiť? V budúcnosti očakávame zavedenie monitorovania, ktoré zaistí využívanie finančných prostriedkov spôsobom, ktorý je sledovateľný a trvalý.

Očakávame tiež, že prijímajúcim krajinám sa pripomenú ich povinnosti, napríklad pokiaľ ide o spoluprácu pri návrate nelegálnych migrantov. Rozvojovú pomoc možno v plnej miere použiť ako spôsob na vyvíjanie tlaku s cieľom uzavrieť readmisné dohody. Krajinám pôvodu miliónov nelegálnych migrantov, ktoré nechcú spolupracovať, nesmieme umožniť, aby sa aj naďalej tešili z miliónov poskytovaných v rámci rozvojovej pomoci. V tejto súvislosti chcem na nadchádzajúcom samite EÚ – Afrika, ktorý sa uskutoční v novembri, počuť jasné slová.

 
  
  

PREDSEDÁ: MIGUEL ANGEL MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Mariya Nedelcheva (PPE).(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nástroje financovania rozvojovej spolupráce a nástroje financovania na podporu demokracie a ľudských práv by mali byť pružné, aby dokázali predchádzať takým patovým situáciám, ku ktorým už mnohokrát došlo.

Európska únia v skutočnosti uvoľňuje značné finančné prostriedky. Tieto finančné prostriedky by nemali byť nedostupné z dôvodu príliš zložitých postupov. Bez ohľadu na pružnosť týchto nástrojov by som však chcela zdôrazniť, že je dôležité skutočne zabezpečiť, aby aj malé organizácie a štruktúry mohli využívať tieto granty, pretože v dnešnej dobe sa, žiaľ, často stretávame so situáciou keď tieto granty využívajú len veľké mimovládne organizácie a len v krátkom období.

Naozaj si myslím, že uprednostňovanie malých mimovládnych organizácií počas dlhšieho obdobia by mohlo priniesť oveľa lepšie výsledky. V súčasnosti existuje mnoho malých miestnych organizácií, ktoré vykonávajú vynikajúcu prácu na miestnej úrovni. Sú skutočnými sprostredkovateľmi zmien, a preto by aj ony mali mať možnosť využívať túto pomoc.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, rozdávať peniaze z vlastného vrecka je prejavom veľkorysosti. Menej veľkorysé a menej úprimné je rozdávať peniaze z vrecka iných ľudí, z vrecka daňových poplatníkov. Dodatočných 176 miliónov EUR nedostanú len najchudobnejšie krajiny, ale aj rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktorých vývoz je čoraz viac zničujúcejší pre naše výrobné základne a prácu našich daňových poplatníkov.

Želanie EÚ podporovať demokraciu a ľudské práva v krajinách tretieho sveta by možno bolo obdivuhodné, ale skutočnosť je taká, že krajiny Európskej únie môžu väzniť a aj väznia ľudí, ktorí nespáchali násilné činy ani krádež, ale jednoducho vyjadrili kacírske alebo nesúhlasné názory na politické alebo akademické témy.

Krajiny Európskej únie môžu otvorene zakazovať a aj zakazujú politické strany, ako napríklad v Belgicku a Nemecku, alebo ich zakazujú cez zadné vrátka, teda prostredníctvom občianskych opatrení, ako napríklad v Spojenom kráľovstve. Ak chceme presadzovať demokraciu a ľudské práva na celom svete, účinnejšie a lacnejšie by bolo, keby sme išli príkladom.

 
  
MPphoto
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, je to fascinujúca rozprava. Do veľkej miery sa zhoduje s prejavom, ktorý tu včera predniesol generálny tajomník Pan Ki-mun, keď jasne povedal, že EÚ a Organizácia Spojených národov majú vo svete spoločnú zodpovednosť v boji proti chudobe, zmene klímy a šíreniu jadrových zbraní. Je to spoločná úloha, ktorú máme pred sebou.

Celkovo možno povedať, že naši občania nie sú veľmi znepokojení, pokiaľ ide o túto otázku, pretože si myslia, že sa ňou zaoberáme a že tiež presadzujeme naše hodnoty. Spomínalo sa Podnestersko. Tento región nie je od nás vzdialený tisíce kilometrov, je celkom blízko. Pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, je pravda, že tu neprebieha mnoho konfliktov, je to však preto, lebo máme mimoriadne aktívnu vonkajšiu politiku, ktorá takýmto konfliktom zamedzí hneď, ako sa objavia.

Myslím si, že máme skúsenosti, na ktoré môžeme byť hrdí. Finančné nástroje nám určite pomôžu riešiť tieto úlohy. Myslím si, že dnešná rozprava v podstate veľmi pozitívne hodnotí skúsenosti, ktoré máme s finančnými nástrojmi. Zároveň by som však chcel zdôrazniť, že máme plnú zodpovednosť, pokiaľ ide o peniaze daňových poplatníkov. Vždy pri začatí projektu sa uskutočňujú kontroly ex ante a po jeho skončení sa uskutočňujú kontroly ex post. Máme Dvor audítorov Európskej únie, ktorý nielenže kontroluje, či sa prostriedky vynakladajú správnym spôsobom, ale zameriava sa aj na politické zdôvodnenie tohto vynakladania. Výbor pre kontrolu rozpočtu je dosť nekompromisný, pokiaľ ide o výdavky Komisie, a preto vás môžem uistiť, že peniaze daňových poplatníkov si veľmi ceníme a využívame ich na dobré účely.

Neustále diskutujeme o tom, ako dosiahnuť vyššiu účinnosť, ale môžem vás uistiť, že postupujeme podľa politických cieľov, na ktorých sme sa dohodli s týmto Parlamentom. Dnešná rozprava už dala námet na ďalšiu rozpravu, keďže ambície, pokiaľ ide o revíziu finančných nástrojov, boli až doteraz dosť skromné. Chceli sme ich s istými výnimkami prijať len do roku 2013.

Niektorí z vás spomenuli otázku krajín, ktoré budú čeliť osobitným problémom z dôvodu našej dohody o obchode s banánmi. Sprievodné opatrenia pre banány treba prijať čo najskôr. V stávke nie je len naša dôveryhodnosť, ide tu aj o krajiny, ktoré naozaj čelia problémom. To je dôvodom na prijatie sprievodných opatrení. Myslím si, že tento Parlament to veľmi podporoval. Začali sme diskutovať o tom, čo sa stane po roku 2013 a chcel by som vás upozorniť na skutočnosť, že toto je začiatok rozpravy. Nechceme predčasne hodnotiť, čo sa stane po roku 2013. Revízia rozpočtu, ktorú včera prijala Komisia, bude posúdená týmto Parlamentom.

V Komisii by som chcel prediskutovať zelenú knihu o modernizácii a rozvojovej politike. Domnievam sa, že aj moji kolegovia predstavia určité témy. Musíme sa vopred dohodnúť na prioritách politiky a aj na finančných nástrojoch, aby sme neskôr, keď zistíme, že v jednom nástroji nie je dostatok finančných prostriedkov, nemuseli robiť úpravy a pokúsime sa zamerať aj na otázku priorít v súvislosti s presunom prostriedkov.

Chápem, že to nie je najlepší možný spôsob, znamená to však, že pred úpravou finančného rámca by sme sa mali dohodnúť na tom, čo by sme chceli dosiahnuť, aké nástroje by sa mali uplatniť a akú pôsobnosť by sme privítali.

Chcel by som zdôrazniť, že ako komisár mám k dispozícii dva rozpočtové orgány. Jedným je jednoznačne tento Parlament, ale druhým je Rada. To podľa mňa znamená, že pokiaľ ide o všetky kontroly, ktoré treba vykonať a na ktorých by sme sa mali dohodnúť, musíme postupovať v súlade s Lisabonskou zmluvou a na základe politickej ochoty hľadať ten správny kompromis, aby sa význam demokratickej kontroly mohol plne zdôrazňovať a aby sa ukázalo, že kontrola je účinná, rýchla a efektívna.

Presne o tomto sme dnes diskutovali na stretnutí, ktoré som spomínal vo svojom prvom vystúpení. Mám veľa dôvodov domnievať sa, že sa nám podarí nájsť potrebný kompromis. Nebude to jednoduché a bude si to vyžadovať veľké množstvo politickej vôle. Čo sa týka Komisie, určite máme politickú vôľu, pretože viem, čo je v stávke, najmä čo sa týka niektorých opatrení, v súvislosti s ktorými musíme tento proces rýchlo uzavrieť.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi chválim prácu spravodajcov a my v Komisii si ju veľmi ceníme.

 
  
MPphoto
 

  Franziska Katharina Brantner, spravodajkyňa. – Čo sa stane po roku 2013?

Pokiaľ ide o nástroj stability, videli sme, že je to vynikajúci nástroj, pretože je pružnejší ako ostatné nástroje, ale aj že sa občas nesprávne využíva na potravinové krízy a humanitárne alebo prírodné katastrofy. To naozaj treba zastaviť a zabezpečiť, aby bol v období po roku 2013 tento nástroj naozaj určený na konfliktné situácie a prípadne prispieval k väčšej pružnosti ďalších nástrojov s cieľom riešiť viac núdzových situácií.

Potom je tu ešte jedna vec, ktorú by som chcela zdôrazniť. Súčasná britská revízia obrany začleňuje predchádzanie konfliktov do centra služby pre vonkajšiu činnosť. Považujem to za celkom zaujímavé a správne. Považujem to za správny spôsob napredovania, ak hovoríme, že služba pre vonkajšiu činnosť by mala byť centrom na predchádzanie konfliktom v záujme vnútornej súdržnosti. Nástroje, ktoré potrebuje, zahŕňajú aj nástroj stability. Vidím, že sa v rámci vhodných štruktúr vytvárajú aj iné nástroje, napríklad mediačné bunky. Myslím si, že na tomto by sme mali stavať, keď sa pozrieme na obdobie po roku 2013 a opýtame sa: Čo potrebujeme z hľadiska financií a prostriedkov, aby sa z nás naozaj stala hybná sila na predchádzanie konfliktom?

 
  
MPphoto
 

  Iva Zanicchi, spravodajkyňa.(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcela srdečne pozdraviť pána komisára Piebalgsa a požiadať ho, aby sa aktívne zúčastnil zajtrajšieho hlasovania o týchto opatreniach, a myslím si, že tak úprimne urobí, pretože ide o záležitosť veľkého významu pre Európsky parlament, ktorý po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy bude mať väčšie právomoci. Ďakujem, pán komisár Piebalgs.

Chcela by som tiež poďakovať všetkým rečníkom, ktorí podporili dnešnú rozpravu. Pevne dúfam, že na zajtrajšom hlasovaní sa dosiahne veľká väčšina, ak nie jednohlasný súhlas, čo by znamenalo obrovský úspech pre správu pána Mitchella, najmä preto, lebo je dôležité aby Európsky parlament po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy mal väčšie právomoci.

 
  
MPphoto
 

  Kinga Gál, spravodajkyňa. (HU) Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať všetkým svojim kolegom poslancom za účasť na tejto rozprave. Vaše pripomienky vlastne upozornili na tú istú otázku, ktorou sme sa v predchádzajúcom období museli zaoberať aj my spravodajcovia. Chcela by som sa poďakovať pánovi komisárovi za jeho konštruktívny prístup k tejto rozprave. Ako sme dnes videli a ako potvrdili takmer všetci rečníci, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je veľmi dôležitým a možno jediným nástrojom Európskej únie určeným na demokratizáciu tretích krajín a ochranu ľudských práv, ktorý je navrhnutý takým spôsobom, aby ho organizácie občianskej spoločnosti mohli priamo prijať. Možno ho priamo vyplatiť organizáciám pôsobiacim v tejto oblasti, bez podpory tretej krajiny. Preto považujeme za dôležité a potrebné podporovať každé technické zjednodušenie umožňujúce prístup týchto organizácií k pomoci, ktorá je pre ich prežitie často rozhodujúca.

Zároveň však práve z dôvodu, že program zahŕňa takúto prioritnú oblasť a že hovoríme o nástroji, ktorý je priamo určený mimovládnym organizáciám a organizáciám občianskej spoločnosti, je dôležité, aby Parlament mohol vyjadriť svoj názor, pokiaľ ide o vypracovanie stratégie a dlhodobý program, a je nevyhnutné, aby Parlament mohol sledovať, ako sa tieto prostriedky využívajú, a to nielen na konci sedemročného finančného rámca. Preto považujeme za dôležité zdôrazniť demokratické právo Parlamentu na dohľad a právo vyjadriť sa. Som presvedčená, že nájdeme spoločné riešenie, najmä po stretnutí z dnešného dopoludnia, ktorého sa zúčastnili pani barónka Ashtonová aj pán komisár Piebalgs, a pevne verím, že ak bude existovať politická vôľa, prekonáme právne prekážky. Takýto postoj by sme teda mali zaujať pri pohľade dopredu na nadchádzajúce týždne.

 
  
MPphoto
 

  Barbara Lochbihler, spravodajkyňa.(DE) Vážený pán predsedajúci, spolupráca medzi Komisiou a Parlamentom v súvislosti s nástrojom pre demokraciu a ľudské práva bola dobrá, v skutočnosti boli obe strany veľmi ochotné spolupracovať. Z času na čas boli poslanci pozvaní, aby sa zúčastnili výmeny názorov medzi Komisiou a občianskou spoločnosťou o konkrétnych programoch. Rozprava tiež ukázala, že v spravovaní nástroja neexistujú takmer žiadne problémy. To však, samozrejme, neznamená, že v budúcnosti môžeme vylúčiť prípadné problémy s jeho uplatňovaním. Preto si myslím, že právo Parlamentu na dohľad je veľmi dôležité. Jeden bod, v ktorom sa nám však doteraz nepodarilo dosiahnuť dohodu, je stanovenie záväzného práva Parlamentu na dohľad vyplývajúceho z Lisabonskej zmluvy. Preto sa pripájam k mnohým ďalším, ktorí vyjadrili nádej, že sa nám rýchlo podarí dosiahnuť kompromis, inak povedané, politické riešenie, ktoré bude plne zohľadňovať práva Parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Helmut Scholz, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Piebalgs, dámy a páni, na záver tejto rozpravy by som chcel znova úprimne poďakovať tieňovým spravodajcom a pani Lochbihlerovej za konštruktívnu spoluprácu orientovanú na výsledky počas spoločnej práce, ktorá trvá viac ako rok.

Dnešná rozprava potvrdila, že finančné otázky, využívanie rozpočtových prostriedkov, plánovanie a problematika politickej kontroly nástrojov sú vysoko politickými otázkami. Na záver tejto rozpravy by som preto chcel zhrnúť, akú podobu budú mať tieto nástroje. Ich realizácia úzko súvisí s tým, ako európski občania vnímajú Európsku úniu, a teda s tým, aj ako občania prijmú využívanie prostriedkov vyčlenených pre jeden alebo druhý nástroj. Môžem preto len zopakovať, čo som povedal pani barónke Ashtonovej a vám, pán komisár, dnes dopoludnia počas konzultácií riadiaceho výboru pracovnej skupiny v oblasti delegovaných aktov, že si myslím, že je naliehavo potrebné dosiahnuť riešenie v súvislosti s delegovanými aktmi a zároveň zachovať právnu a politickú zodpovednosť zákonodarných orgánov a Komisie. Nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (ICI) bude v tomto volebnom období zásadne pozmenený a doplnený. Plánujeme uvoľniť až 348 miliónov EUR na spoluprácu v oblastiach vedy, akademických výmenných programov, programu Erasmus Mundus, kultúry, ochrany životného prostredia a obnoviteľných zdrojov energie a v oblasti stimulácie bilaterálnych obchodných vzťahov. Cieľom je klásť osobitný dôraz na malé a stredné podniky.

Keďže pán Griffin tu už nie je, chcel by som prázdnym kreslám predo mnou povedať nasledujúcu vec: Myslím si, že ide o veľmi dôležitý prínos k otvorenosti Európskej únie voči zvyšku sveta a k jej prijatiu vlastnými občanmi aj inými krajinami, s ktorými uskutočňujeme výmeny.

Na záver teda poviem, že tento nástroj financovania sme začali vykonávať na základe úspešných kompromisných rokovaní medzi Radou a Parlamentom a pokúsili sme sa prispôsobiť ho výzvam budúcnosti a dosiahnuť dohodu vo všetkých významných otázkach. Dúfam, že zajtrajším hlasovaním v tomto Parlamente urobíme rozhodujúci krok vpred.

 
  
MPphoto
 

  Charles Goerens, spravodajca.(FR) Vážený pán predsedajúci, nie je žiadnym tajomstvom, že ustanovenia obsiahnuté v sprievodných opatreniach pre banány sú z viacerých dôvodov stávkou do budúcnosti.

Po prvé, všeobecný trend znižovania obchodných preferencií, z ktorých krajiny AKT mali až doteraz výhody, sa v blízkej dobe nezmení. Cieľom prebiehajúcich rokovaní je dosiahnuť výšku ciel okolo 75 EUR za tonu banánov, pričom my pracujeme so sumou 114 EUR za tonu.

Po druhé, Komisia nemala inú možnosť, ako súhlasiť s rokovaním o dohode týkajúcej sa zníženia ciel s krajinami, ktoré predstavujú konkurenciu pre krajiny AKT vyvážajúce banány. Alternatívou možnosťou by bolo ponechať riešenie problému orgánu na urovnávanie sporov. Osobne si myslím, že riešenie dosiahnuté na základe rokovaní je menším zlom pre krajiny AKT a v tomto duchu musíme pristupovať aj k sprievodným opatreniam pre banány, pretože tieto by neboli automatickým výsledkom rozhodnutia orgánu na urovnávanie sporov.

Po tretie, keďže v roku 2013, keď sa uplatňovanie sprievodných opatrení pre banány skončí, nenastane koniec sveta, naďalej sa domnievame, že je dôležité, aby sme sa hneď teraz začali pripravovať na obdobie po roku 2013.

Clo vo výške 114 EUR zaplatené na hraniciach Európskej únie za každú tonu banánov sa v praxi čoskoro zmení. Na začiatku som povedal, že už hovoríme o sume 75 EUR za tonu.

Preto, po štvrté, považujem za rozumné zachovať právomoci Parlamentu v oblasti dohľadu. Musíme zabezpečiť, aby právo dohliadať na strategické dokumenty ustanovené v článku 290 nezostalo len na papieri. Podľa mňa môžeme s istotou povedať, že v tomto prípade bola naša spolupráca s Komisiou mimoriadne plodná. Tento Parlament nie je problémový, práve naopak, v diskusiách vždy zohráva aktívnu úlohu a pomáha Komisii pokročiť v tejto záležitosti.

Vážený pán predsedajúci, nakoniec chcem pridať osobnú pripomienku, ktorú však vyslovím ako spravodajca. Znova sme svedkami hádky medzi rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami na jednej strane a najmenej rozvinutými krajinami na strane druhej. Navyše, keby Európska únia nekonala ako spojenec slabých krajín s cieľom zmierňovať pravdepodobné brutálne následky obchodných dohôd, najmenej rozvinuté krajiny by sa cítili ešte viac izolované.

Vyzývam Komisiu, aby už teraz začala uvažovať o období po roku 2013, pretože som presvedčený, že opatrenia, o ktorých sa teraz rozhodne a ktoré čoskoro nadobudnú platnosť, prispejú k trvalej udržateľnosti pestovania banánov v príslušných krajinách. Dúfam, že tieto opatrenia pomôžu zabezpečiť dlhodobé zachovanie odvetvia banánov, a tým, ktorí už nebudú môcť ďalej pestovať banány, pomôžu nájsť alternatívy.

Ako som už povedal, myslím si, že v období po roku 2013 bude voda aj naďalej tiecť popod mosty nad riekou Rýn a problémy týkajúce sa odvetvia banánov budú aj naďalej existovať. Už teraz musíme uvažovať o stratégii na obdobie po roku 2013.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 21. októbra 2010, o 12.00 hod.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia